Arad – vstupná brána Rumunska

Arad je zvyčajne 1. mestom, v ktorom návštevníci začínajú spoznávať Rumunsko.

via GIPHY

Ako sa tam dostať?

My sme sa do Aradu dostali vďaka súkromnému prepravcovi priamym autobusom z Bratislavy. Cesta trvala 7 h a 45 min. (akciová cena 3,80 eur/os.), po ktorých nás autobus vysadil na autobusovej stanici (Autogara Transdara). Medzi autobusovou a železničnou stanicou sa nachádza obchodné centrum, v ktorom si môžete zmeniť, príp. vybrať peniaze, ak ste si so sebou do Rumunska nezobrali hotovosť.

Čo vidieť a robiť?

Arad sme začali spoznávať predovšetkým na 2. deň po odubytovaní. Na železničnej stanici sme využili službu úschovne batožín. Dva ruksaky nám ochotne vzali za 10 ron/2,15 eur.

Arad sa nachádza na západe Rumunska, je sídlom rovnomennej župy a leží na rozhraní historických regiónov Banat a Crisana. V minulosti bola táto časť Rumunska súčasťou Uhorska. Centrom mesta prechádza zo severu na juh bulvár (Bulevardul Revolutiei), ktorý lemujú neoklasické, secesné budovy a aleje stromov. V meste nájdete:

  • Palác kultúry (Archeologické a historické múzeumFilharmónia),
  • neologickú synagógu,
  • radnicu,
  • pevnosť,
  • Park zmierenia
  • a Pamätník neznámeho vojaka.

Trochu histórie neuškodí

My sme navštívili Archeologické a historické múzeum (2 ron/0,43 eur/2 os.) v Paláci kultúry. V múzeu nájdete prierez celou históriou mesta a oblasti, predmety nielen z obdobia osmanskej okupácie, ale aj maďarského povstania z roku 1849, pri ktorom bolo mesto centrom povstania, či revolúcie v 1989. Časť múzea v čase našej návštevy rekonštruovali a preto sme sa nedostali do všetkých priestorov. Rekonštrukcia už ale bola načase, pretože na sprístupnených priestoroch bolo vidieť, že si žiadajú trochu „osviežiť“. Sprievodcovský výklad v cudzom jazyku nerobia. V múzeu nemajú k dispozícii audiosprievodcu. Na prehliadku si vyhraďte asi 1 h.

Do synagógy sme sa nedostali, ale určite zaujme jej maurský štýl. V centre bulváru stojí radnica, ktorú zas postavili v neoklasickom štýle.

Jedinečná pevnosť kam sa … nedostanete …

Východne od centra sa nachádza asi najzaujímavejšia budova v Arade. Je to pevnosť, ktorú dala postaviť Mária Terézia na mieste staršej, postavenej Turkami. Jej unikátny tvar (niečo podobné ako bolo u nás v Nových Zámkoch alebo Komárne) však z mesta neuvidíte a dovnútra sa nedostanete, pretože budova slúži ako vojenská základňa. Preto pripájam foto, aby ste mali predstavu. Chceli sme sa dostať aspoň ku jej vchodu, ale začali po nás nepriateľsky pokukovať, tak sme sa radšej otočili a vrátili do centra. Predsa len, prvý deň v Rumunsku sme nechceli nikoho provokovať a ani sa tak skoro vracať domov.

Pamätníky

Pamätník neznámeho vojaka nájdete na námestí (Piata Avram Iancu). Pripomína boj nemecko-uhorských vojsk o Transylvániu počas 2. svet. vojny.

Park zmierenia sa nachádza západne od námestia. Stoja tu 2 pamätníky. Obidva pripomínajú maďarské povstanie v roku 1849. Pamätník slobody vztýčili na počesť 13 maďarských generálov a druhý – víťazný oblúk na počesť rumunských bojovníkov. Po ceste do parku budete prechádzať okolo mestskej tržnicestaršej vodárenskej veže.

Kde bývať?

Pre náš pobyt v Arade sme si vybrali Hotel Crisana Arad (32 eur/2 os.) Hotel sa nachádza na predmestí, severne od centra. Priamo oproti hotelu boli potraviny a neďaleko aj zastávka električky, ktorá premáva priamo do centra. V cene ubytovania sme mali zahrnuté aj raňajky. Autobusová stanica je od hotela vzdialená asi 2 km/25 min. pešo. Centrum mesta je od hotela vo vzdialenosti asi 2,5 km/30 min. pešo.

Kde sa najesť?

Večeru sme si dali v reštaurácii Picasso. Nachádza sa vo vedľajšej uličke východne od námestia. Reštaurácia pôsobila historickým dojmom a v jednom momente som sa cítil ako Jonathan Harker, ktorý prišiel za grófom Draculom podpísať papiere ohľadom kúpy domu v Londýne. Reštaurácia síce ponúka taliansku kuchyňu, my sme ale boli v Rumunsku 1. deň, takže sme vedeli, že tradičné rumunské jedlo ešte budeme mať čas ochutnať. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 90 ron/19,32 eur.

Od kolegyne som dostal slovensko-rumunský slovník s užitočnými frázami. Hneď som ich chcel niekoľko využiť prvý večer, ale po tom, čo mi servírka povedala, že mám čínsky prízvuk, sa moja rumunčina obmedzila na základné frázy.

Druhý deň sme si ešte dali kávu v kaviarni, kde sme minuli asi 31 ron/6,65 eur/2 os.

Samotný Arad toho veľa na obdivovanie neponúka. Preto vám ešte odporučím poprechádzať sa popri rieke. Nábrežie nie je upravené tak, ako sme zvyknutí na západe, ale nájdete tam pokoj, menej ľudí a hlavne žiadne autá ako v centre.

Užitočné linky:

Archeologické a historické múzeum Arad

Aradská župa na romania.travel

Arad na romaniatourism.com

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 28. 6. 2018.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Rumunsko – Praktické informácie

Pred mojou prvou návštevou Rumunska som mal zmiešané pocity. Kadečo som sa napočúval o tom, aká tam bola počas socializmu bieda, pri ktorej miestni napr. strhávali hodinky priamo z rúk. Každá minca má ale 2 strany a mňa zaujímalo, ako vyzerá krajina dnes, po takmer 30 rokoch od revolúcie v roku 1989.

Je síce pravda, že keď som 1.x prechádzal cez Rumunsko autobusom z Bulharska na Slovensko (2014), mal som menší problém na hraničnom priechode. Colník ma totiž nespoznal podľa fotky na cestovnom pase. Asi 3x sa ma spýtal Adam? A ja mu na to, že áno! Veď posúďte sami.

Po tom, čo som mal možnosť do krajiny 1.x vycestovať ako návštevník (2017), sa ale moje pôvodné pocity absolútne zmenili. Rumunsko je krásna krajina s veľmi pohostinnými ľuďmi, úžasnými atraktivitami, nedotknutou prírodou, chutnou gastronómiou a nízkymi cenami.

Členenie na regióny z hľadiska cestovného ruchu

V zátvorke je slovenský ekvivalent a rok, kedy som daný región navštívil:

    1. Banat (Banát 2017)
    2. Crișana (Krišana 2017)
    3. Transilvania (Transylvánia 2017), alebo tiež Sedmohradsko
    4. Maramureș (Maramureš 2018)
    5. Dobrogea (Dobrudža)
    6. Wallachia (Valašsko), ktoré tvoria regióny Muntenia (Munténia) a Oltenia (Olténia)
    7. Moldavia (Moldávia) – to by som rád spojil s Moldavskom
    8. Bucovina (Bukovina)

via GIPHY

Jazyk

Oficiálnym jazykom v Rumunsku je rumunčina. Keď sa ju už raz naučíte, využijete ju aj v susednom Moldavsku, kde sa nazýva moldavčina, aj keď ide o totožné jazyky.

Časový posun

Rumunsku platí východoeurópsky čas (East European Time EET). Oproti greenwichskému strednému času sa pripočítavajú 2 h (Greenwich Mean Time GMT + 2 h) a oproti stredoeurópskemu času, teda tomu nášmu, sa pripočítava jedna hodina (Central European Time CET + 1 h).

Vízové povinnosti

Rumunsko vstúpilo do Európskej únie 1. 1. 2007. Ešte stále nie je súčasťou schengenu kvôli nezabezpečenej hranici s Ukrajinou. Pri cestovaní do krajiny zo Slovenska nepotrebujete na pobyt v krajine víza. Taktiež si nemusíte vybavovať cestovný pas. V prípade, že cestujete cez Maďarsko alebo Srbsko, postačí vám platný občiansky preukaz. V prípade, že by ste cestovali cez Ukrajinu, vtedy už budete potrebovať aj platný cestovný pas. Pas musí byť platný najmenej 90 dní po vašom návrateRumunska.

Očkovanie

Pred vstupom do Rumunska nepotrebujete žiadne špeciálne očkovanie. Pred cestou sme uzavreli cez internet krátkodobé cestovné poistenie (9 dní/14,40 eur/os.). V lete sa pripravte max. na komáre.

Devízové podmienky a mena

Oficiálnou menou je nový rumunský lei (ron), pričom 1 eur = 4,67 ron1 ron = 0,21 eur. Peniaze si zmeníte vo vybraných zmenárňach na Slovensku, prípadne v bankách, oficiálnych zmenárňach v Rumunsku alebo si vyberiete potrebnú hotovosť z rumunského bankomatu.

Internet

Rumunsku som využíval svoj vlastný internet v mobile (9 dní/8 eur). Na mnohých miestach ale nájdete voľné wi-fi zóny.

Bezpečnosť

Pred mojou prvou cestou do Rumunska som počul o miestnych pomeroch kadečo. Až po návšteve krajiny a pobyte v nej som zistil, ako to s tou bezpečnosťou vlastne je. Počas celého môjho pobytu som sa cítil, bezpečnejšie, teraz mi prepáčte, ako na niektorých miestach Slovenska. Na staniciach aj v mestách sme videli policajtov, ktorí dohliadali na bezpečnosť.

Ako sa do Rumunska dostať?

Do Rumunska existuje zo Slovenska priame len autobusové spojenie. Pre nájdenie spojenia klikni na https://cp.hnonline.sk/vlakbusmhd/spojenie/.

Letecky

Existovala priama letecká linka z Bratislavy do Cluj-Napoca, ale tá bola pred zimnou sezónou v roku 2017 zrušená. Môžete využiť lety z Viedne, Prahy alebo Budapešti. Let z Viedne do Bukurešti trvá asi 1,5 h.

Vlakom

Z Bratislavy do Rumunska sa dostanete rýchlikom cez Budapešť, kde musíte prestúpiť na rýchlik Viedeň-Bukurešť. My sme ho využili pri ceste zo Sibiu do Aradu. Rýchlik bol naozaj rýchly a zoberte si so sebou teplé oblečenie, lebo vo vnútri bolo vďaka klimatizácii ako v chladničke.

Autobusom

Pri cestovaní do Rumunska sme využili služby súkromného dopravcu. Cesta z Bratislavy do Aradu (linka Praha-Timisoara) trvá 7 h a 50 min. a autobus odchádzal v Bratislave z nástupišťa č. 15. Pri otvorení linky sme využili akciu, boli medzi prvými 500 kupujúcimi a zaplatili tak za cestovný lístok len 7,80 eur/os. Linka momentálne premáva 2x týždenne v pondelky a soboty (19 eur/os.).

Z Bratislavy premáva do Aradu ešte jeden súkromný dopravca. Za priamy spoj zaplatíte 50 eur/os., za spoj s jedným prestupom v Budapešti polovicu.

Autom

Pri ceste autom z Bratislavy využite diaľnicu M1 na Budapešť, obchvatom po M0 na diaľnicu M5 na Szeged, hraničný priechod Nădlac a ďalej na mestá Arad, Deva, … Pri ideálnej premávke trvá cesta autom z Bratislavy do Aradu asi 4 h a 20 min. (457 km). Pred cestou autom si nezabudnite pozrieť rumunské pravidlá cestnej premávky.

Ako sa po Rumunsku pohybovať?

Ak cestujete do Rumunska a po krajine vlastným autom, viac-menej ste vyhrali. Celý náš pobyt sme využívali v krajine hromadnú dopravu, či už vlak alebo autobus, ktorou sme to tiež v pohode vykryli. Autobusové spojenia nájdete na internetovej stránke https://www.autogari.ro/, ktorá je aj v angličtine. Vlakové spojenia nájdete na internetovej stránke https://www1.cfrcalatori.ro/en/, ktorá je tiež v angličtine. Prípadne využite zdieľané cestovanie cez https://www.sk.blablacar.com/. V mestách funguje taxi služba uber.

Užitočné linky:

Romania.travel (Oficiálny turistický portál Rumunska)

Romaniatourism.com (ale mám rád aj túto stránku, je to nezávislá iniciatíva, ktorej cieľom je uspokojovať dopyt po turistických informáciách v Rumunsku)

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 21. 6. 2018.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Kežmarok do vrecka

Čo by človek kameňom dohodil, nachádza sa neďaleko Popradu ďalšie historické mestečko. Ako už názov napovedá, v dnešnom článku sa budem venovať Kežmarku. Snažil som sa ho napísať tak, aby ste mali pekne všetko pohromade.

Trošku z histórie

Po tatárskych nájazdoch v rokoch 1241 a 1242 sa na pozvanie kráľa Bela IV. usadili na území dnešného mesta nemeckí „hostia“. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Takmer 100 rokov viedol Kežmarok s Levočou vojnu o právo skladu. To Kežmarčania aj získali, avšak ľsťou.

Po tom, čo v roku 1433 husiti vypálili mesto, Kežmarčania prišli o výsadné listiny. Zničené listiny žiadali nanovo potvrdiť, ale pridali k nim už aj právo skladu. Panovník listiny, vrátane práva skladu, potvrdil. Tým, že Kežmarok sa nachádza bližšie k hraniciam, prebral Levoči obchodníkov z Poľska.

Rozvoj mesta sa spája najmä s cechmi a remeslami. Z obdobia 15.-19. stor. je ich známych až 40! Každý druhý júlový víkend sa v meste koná festival Európske ľudové remeslo. V roku 1950 vyhlásili historické jadro za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Ako sa tam dostať?

Kežmarok je od Popradu vzdialený 15 km severovýchodne. Autom vám bude trvať cesta asi 20 min. Cesta vlakom trvá 26 min. a stojí 0,81 eur/os., autobusom okolo 30 min. a bude vás stáť 1,10 eur/os. Železničná stanica je od autobusovej stanice vzdialená 5 min. chôdze a z nich sa do centra mesta dostanete do 15 min. juhovýchodným smerom.

Čo robiť a vidieť?

Historické jadro Kežmarku je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta prechádza historická cesta. Pri opise atraktivít sa jej budem čiastočne pridŕžať. Čo teda mesto ponúka:

  • Kostoly
    • Drevený evanjelický artikulárny kostol (UNESCO)
    • Nový evanjelický kostol
    • Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou
    • Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)
  • Mestský hrad s múzeom
  • Múzeum bytovej kultúry na Spiši
  • Lýceum
  • Historický cintorín
  • Kultúra v Kežmarku
    • Mestské kultúrne stredisko
    • Kino Iskra
    • Mestská knižnica
  • Galérie a výstavné siene
    • Galéria u anjela
    • Mestská galéria Barónka
    • Expozícia meštianskeho domu – výstavné priestory

Drevený evanjelický artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol je od roku 2008 súčasťou súboru Drevených chrámov v slovenskej časti karpatského oblúka (UNESCO). Kostol má tvar rovnoramenného gréckeho kríža a postavili ho v štýle ľudového baroka. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná okrúhleho tvaru ako na lodi.

Evanjelici si mohli stavať len drevené kostoly bez vežezvona za hradbami mesta. Postavili ho bez jediného klinca (tie kovové nahradili drevenými) a dovnútra sa zmestí na neuverenie až 1 500! ľudí. Je to dokonca viac ľudí, ako sa ich zmestí do vedľajšieho Nového evanjelického kostola, ktorý je niekoľkokrát väčší.

Vstupné do kostola sú 3 eur/os. Vstupenka vám ale zároveň platí aj do vedľajšieho Nového evanjelického kostola. V kostole je zakázané! fotiť.

Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol (tiež ho označujú ako červený kostol) postavili v eklektickom štýle. To znamená, že nesie viaceré prvky, v tomto prípade byzantské, románske, renesančné, maurské a orientálne. Spája 3 svetové náboženstvá – je to evanjelický kostol (kresťanstvo), v jeho oknách si môžete všimnúť židovské hviezdy (judaizmus), veža a kupola kostola pripomínajú mešitu (islam). Súčasťou kostola je mauzóleum vodcu protihabsburského povstania Imricha Thökölyho. Vstupné do kostola sú 3 eur/os., avšak vstupenka platí aj do vedľajšieho dreveného artikulárneho kostola. Fotografie interiéru sú z dávnejšej infocesty.

Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou

Bazilika minor sv. Kríža je jeden z najväčších spišských gotických chrámov. V prípade záujmu o prehliadku je nutné volať na telefónne číslo +421 52 452 22 20. Vedľa kostola sa nachádza renesančná zvonica, ktorú považujú za najkrajšiu zvonicu na Spiši. Ďalšie zvonice môžete nájsť v Poprade, Poprade-Spišskej Sobote, Poprade-Matejovciach, Vrbove, Spišskej Belej, Spišskej Belej-Strážkach, Podolínci a v Levoči.

Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)

Mesto Kežmarok (v roku 1650 protestantské) darovalo pozemok, na ktorom sa mal postaviť kostol katolíckej cirkvi za pomoc v boji proti Thökölyovcom. Kostol sv. Kríža patril v tom čase protestantom. Kostol Navštívenia Panny Márie postavili v barokovom slohu. Ohľadom prehliadky sa informujte v Kežmarskej informačnej agentúre.

Mestský hrad s múzeom

Kežmarský hrad sa líši od ostatných hradov tým, že patrí medzi tzv. mestské hrady, t. j. postavili ho priamo na území mesta. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1463. Najvýznamnejším rodom bol už niekoľkokrát spomínaný rod Thökölyovcov. Medzi expozície hradu patria napr. Cechy a remeslá, strelecký spolok, baroková lekáreň, hradná kaplnka, či historické portréty a nábytok. Prehliadka hradu trvá asi 70-80 min. Vstupenka stojí 5 eur/os. Na hrade sa tiež nachádza Expozícia historických vozidiel (2 eur/os.).

Z prehliadky hradu ma najviac zaujal príbeh Beáty Lasky, ktorá v roku 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier (na Zelené pleso). Keďže tam išla bez svojho manžela, ten ju za túto trúfalosť nechal uväzniť v jednej z hradných veží. Beáte sa tam zhoršil zdravotný stav a krátko po prepustení zomrela. Historici sa domnievajú, že jej manžel si len potreboval nájsť dôvod, ako sa zmocniť jej majetku.

Múzeum bytovej kultúry na Spiši

Na Hlavnom nám. v goticko-renesančnom dome č. 55 nájdete Expozíciu meštianskej bytovej kultúry na Spiši od konca 17. stor. do zač. 20. stor. (3 eur/os.). Väčšia časť predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay. Jej dom nájdeme tiež na námestí pod názvom Barónka. S barónkou sa spája príbeh nešťastnej lásky i to, že posledné chvíle života strávila sama. Zomrela na zápal pľúc a našli ju až týždeň po smrti.

Lýceum

Evanjelické lýceum (2 eur/os.) v Kežmarku patrí medzi najväčšie školské historické knižnice v strednej Európe. V jeho priestoroch nájdete až 150 000 titulov. Na lýceu študovali a pôsobili hádam všetci štúrovci a mnohé ďalšie významné osobnosti humanitných a prírodných vied. Lýceom nás sprevádzala veľmi milá a zanietená pani sprievodkyňa. Ak budete pozorne počúvať jej výklad, dozviete sa, kde sa nachádza a na čo slúžil kukloch.

Historický cintorín

Neďaleko Nového evanjelického kostola sa nachádza historický cintorín. Ten pôvodne slúžil evanjelikom, až neskôr na ňom začali pochovávať aj katolíckych veriacich. Nájdete tu hroby účastníkov protihabsburského povstania – Jakuba KrayaMartina Lányho, hrob Dr. Vojtecha Alexandra s rodinou, zakladateľa Karpatského spolku Antona Dollera a mnohých ďalších. Cintorín je voľne prístupný.

Kultúra v Kežmarku

Na najstaršej ulici Kežmarku Starý trh sa nachádza Mestské kultúrne stredisko. Stredisko poskytuje priestory na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí, koncertov alebo predstavení žiakov. Nielen miestni môžu vidieť najnovšie filmové trháky, ale aj filmy nezávislej tvorby v Kine Iskra. V budove bývalej tlačiarne a krčmy, v Redute, sa dnes nachádza mestská knižnica.  Povráva sa, že kto prejde cez arkádové podlubie reduty, nezmaturuje. Asi vás nepoteším, ale sám som tak urobil ešte pred maturitou a úspešne som zmaturoval. Mýtus vyvrátený! 😀

Galérie a výstavné siene

Aj Kežmarok ponúka výstavné priestory pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Galéria u anjela na Ulici Starý trh vystavuje predovšetkým súčasné výtvarné umenie. Na Hlavnom nám. oproti radnici v ružovom meštianskom dome sa nachádza mestská galéria Barónka (1 eur/os.). Expozícia meštianskeho domu (1 eur/os.) na Ulici MUDr. Alexandra poskytuje priestory na krátkodobé výstavy rôzneho zamerania.

Kde sa najesť?

Kežmarok ponúka bohatý výber stravovacích zariadení. My sme si vybrali reštauráciu, ktorú navštevujem pravidelne, keď som v meste. Nájdete ju na ulici Starý trh a zameriava sa na tradičnú slovenskú kuchyňu. Už po príchode do reštaurácie sa cítite, akoby ste prišli niekam na salaš alebo do koliby. Okrem dreveného nábytku vás obsluha obslúži v slovenských krojoch a jedlo vám spríjemní slovenská ľudová muzika. Nestihol som odfotiť tú porciu pirohov, ktorú som si objednal, tak aspoň fotka po jedle, aby ste videli, že tam varia skutočne chutne (21,20 eur/2 os.).

Kežmarok je veľmi pekné a útulné historické mestečko. Všetkým mojim priateľom a známym sa mesto taktiež veľmi páčilo. U mňa už navždy ostane zakotvené ako mestečko, v ktorom som trávil svoje stredoškolské roky života. Päť rokov som dennodenne cestoval z Popradu a zas naspäť autobusom, keď som navštevoval miestnu hotelovú akadémiu. Na tieto roky spomínam stále v dobrom. A verím, že tak budete spomínať aj vy, až mesto navštívite.

Užitočné linky:

Cestovné poriadky

Kežmarok – historické mesto

Oblastná organizácia cestovného ruchu Tatry-Spiš-Pieniny

Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska

Slovakia.travel

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Příbor – rodisko Sigmunda Freuda

Pred nami bol ďalší deň na Severnej Morave a ďalší výlet. Tentoraz sme sa vybrali do Příbora. Naším východiskovým bodom bolo opäť mesto Kopřivnice. Za vlak zo zastávky Kopřivnice, zastávka do stanice Příbor zaplatíte 15 czk/0,58 eur/os.

Volám sa Sigmund Freud, počúvam Vás!

Určite ste už mnohí počuli o Sigmundovi Freudovi. Kto z vás ale vedel, že 6. mája 1856 sa tento svetový lekár a psychoanalytik narodil v severomoravskom mestečku Příbor? Treba ale ešte spomenúť, že v dome sa tento vedec len narodil a prežil tu prvé tri roky svojho života. Najprv sa jeho rodina presťahovala do Lipska a potom do Viedne. Ďalšie múzeá, ktoré sa venujú tomuto vedcovi a psychológovi nájdete ešte vo Viedni a v Londýne.

Rodný dom Sigmunda Freuda je nenápadná žltá budova neďaleko námestia. Pred domom sa nachádza Freudova známa pohovka v podobe medenej repliky. Pri jej päte nájdete nápis „Usaď se a rozjímej, vstaň a konej“. Nemal by som problém sa na ňu usadiť a rozjímať, čakať až ma kopne múza a potom vstať a konať. Noc predtým sa ale Příborom prehnala taká búrka, že namiesto na pohovku by som mal pocit, akoby som si sadol do vane. Takže smola, fotka z pohovky nie je. :/

Po vchode do domu si v miestnosti vľavo kúpite vstupenky (40 czk/1,55/os.). Prehliadky sú bez výkladu sprievodcu, ale zadarmo Vám poskytnú audiosprievodcu. Toho sme využili a vrelo vám ho odporúčam. Domom vás sprevádza Sigmundov hlas. Vďaka audiosprievodcovi sme sa dozvedeli plno zaujímavých informácií, bez ktorých by sme celý dom prešli asi veľmi rýchlo. Na prízemí nájdete jednu miestnosť a na poschodí ďalšie štyri.

Sigmundovi som sa dočítal (a v múzeu presvedčil), že bol milovníkom humoruautorom mnohých výrokov. Okrem citátov na stoličkách nájdete jeho citáty aj v zásuvkách (v miestnosti na poschodí, nebojte sa ich otvoriť), či na karikatúrach. Celá prehliadka domu nám trvala asi 40 min. Z múzea sme vyšli zas o niečo múdrejší a prehliadka bola veľmi inšpiratívna.

Čo ešte môžem vidieť v Příbore?

Historické centrum mesta Příbor vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Tou vedie náučný chodník. Prospekt ku chodníku dostanete v infocentre, ale ja som si tuším jeden zobral aj v rodnom dome Sigmunda Freuda. Námestie (tiež pomenované po Sigmundovi) lemujú renesančné a barokové domy s podlubím. Musím podotknúť, že tieto severomoravské mestečká sú si dosť podobné. Napriek tomu tam ale nájdete menšie rozdiely a každé to mesto má niečo do seba, inú atmosféru, akési svoje čaro.

Na Sigmunda sú tu miestni obyvatelia skutočne hrdí. Západne od námestia sa nachádza Pamätník Sigmunda Freuda, ktorý pochádza už z roku 1969.

Ďalšie zastavenia náučného chodníka prechádzajú okolo viacerých kostolov. Najväčším je Kostol Narodenia Panny Márie. Ten tvorí dominantu Příbora a vidíte ho už z diaľky. Zájdite aj do záhrady kostola, len tak si sadnite na lavičku a oddychujte. Ďalším je Kostol sv. Kríža. Spoznáte ho podľa výraznej červenej strechy.

Zaujímavú atmosféru má Kostol sv. Františka. Okolo neho sa nachádza cintorín (označený ako starý, dnes sa tu už nepochováva) a pri počasí, ktoré nás sprevádzalo prehliadkou Příbora, malo toto miesto skutočne magickú atmosféru.

Najbarokovejším je Kostol sv. Valentína. Nachádza sa hneď vedľa piaristického kláštora. V ňom dnes sídli základná umelecká škola, múzeumpamätná sieň (áno, dobre tipujete, koho iného, ak nie Sigmunda) a mestská knižnica. V kláštore tiež nájdete bývalý refektár (vygooglil som, že je to spoločná jedáleň mníchov). Ku kláštoru prislúchajú aj obnovené záhrady. Ak tu budete, určite sa do nich vyberte. Aspoň my sme tu našli ticho a pokoj.

Kde sa najesť?

Chutný obed sme si dali v trochu zašitej reštaurácii ďalej od centra mesta (15 min. chôdze), (494 czk/19,73 eur/2 os.).

Po absolvovaní náučného chodníka a pred návratom naspäť do Kopřivnice sme nemohli odísť z Příbora bez kávy. Tú sme si dali v útulnej kaviarni v uličke, ktorá vybieha z námestia smerom ku kostolu Narodenia Panny Márie. Koľko som zaplatil za kávu, koláč a pohár vína vám ale nepoviem, lebo účet som stratil a ponukový lístok som nevygooglil. 😛

Koho zaujíma osobnosť Sigmunda Freuda, architektúra v podobe cirkevných a svetských stavieb, či dobré jedlo, ten by návštevu Příbora určite nemal vynechať.

Užitočné linky:

Cestovné poriadky v Česku

Rodný dom Sigmunda Freuda v Příbore

Múzeum a pamätná sieň Sigmunda Freuda

Oficiálne stránky mesta Příbor

Turistický informačný portál mesta Příbor

Lašská brána Beskýd

Turistická oblasť Beskydy – Valašsko

Turistický región Severná Morava a Sliezsko

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 10. 6. 2018 (1 eur = 25,795 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Ostrava – metropola Severnej Moravy

Odísť zo Severnej Moravy a nenavštíviť najväčšie mesto regiónu a 3. najväčšie mesto Česka (po Prahe a Brne) – Ostravu, by bol asi veľký hriech. Ak cestujete z Kopřivnice, počas cesty budete musieť pravdepodobne prestúpiť v Studénke. Väčšinou ale spojenia na seba nadväzujú, takže na ďalší vlak nebudete dlho čakať (65 czk/2,53 eur/os.).

Ostrave sme chceli navštíviť to, čo je pre ňu asi najtypickejšie a to je areál Dolných Vítkovíc a jeho priemyselná minulosť. Prehliadky začínajú každú párnu hodinu od 10.00 do 16.00 h. My sme stíhali prehliadku o 14.00 h, ale mali sme ešte čas na obed, preto sme z hlavnej stanice (Ostrava, hlavní nádraží) nasadli na električku (č. 1 alebo č. 2) a odviezli sa do centra (zastávka Elektra; 16 czk/0,62 eur/os.).

Kam na obed?

Keď si moja mamka prečítala články na tomto blogu, spýtala sa ma, prečo si takmer všade na obed objednávam burger? Asi ju veľmi nepoteším, pretože v Ostrave sme si dali na obed opäť burger 😀 (464 czk/18,09 eur/2 os.) Asi by som sa mal volať Adam Burger Vanečko.

Ako sa tam dostať?

Z centra (zastávka Elektra) sme potom nasadli na ďalšiu električku (opäť č. 1 alebo č. 2) na zastávku Dolní Vítkovice. Po výstupe z električky sa vyberte podchodom do areálu. V celom areáli je veľmi dobré značenie, takže sa tu nemáte kde stratiť. Už z diaľky si nemôžete nevšimnúť veľké „i“, ktoré upozorňuje na informačné centrum a predajňu vstupeniek. Pred prehliadkou sme sa ešte prešli na chvíľu po areáli. Ten pôsobí trochu strašidelne a v noci by som tu sám určite nechcel byť.

Bolt Tower

V Dolných Vítkoviciach sme si vybrali náučnú prehliadkovú trasu Vysoká pec č. 1, ktorú tiež nájdete pod názvom Bolt Tower (190 czk/7,41 eur/os.). Ak vám Bolt niečo pripomína, tak áno, túto vežu pokrstil jamajský atlét a niekoľkonásobný olympijský víťaz Usain Bolt. Na internete nájdete video z jeho návštevy. Na začiatku prehliadky dostanete ochrannú prilbu a pani sprievodkyňa sa vás opýta, či nemáte strach z výšok. Otázka bola na mieste, pretože návšteva vysokej pece je naozaj len pre skutočných odvážlivcov.

Počas prehliadky sa dozviete krok za krokom, ako prebiehala vo vysokých peciach výroba surového železa. Na vyhliadkovú plošinu sa odveziete skipovým výťahom, v ktorom sa pôvodne „vozili“ suroviny. Vysokú pec č. 1 dopĺňa takmer 20 m vysoká presklená nadstavba, vďaka ktorej dosahuje celá táto unikátna technická pamiatka takmer 80 m. Jej strany obtáča z terasy vysokej pece adrenalínový most až na vyhliadkovú plošinu, odkiaľ sa vám naskytne pri peknom počasí úžasný výhľad nielen na Beskydy, ale na druhej strane aj Ostravu a okolie.

Nie nadarmo sa most volá adrenalínový. Kým kráčate po moste, pod sebou vidíte niekoľko desiatok metrov vzduchu. Hanbím sa, musím sa priznať, myslel som si, že to dám, ale po pár metroch som sa musel otočiť a na vyhliadkovú plošinu sa vyviezť výťahom. V útrobách veže nájdete kaviareň a klub pre študentov technického vyučovania. Bolt Tower sa stala Stavbou roka 2015. Prehliadka trvá asi 100 min.

Čo ešte nájdete v areáli Dolných Vítkovíc?

V areáli tiež nájdete bývalý plynojem, ktorý sa premenil na Multifunkčnú aulu Gong. Vo Veľkom a v Malom svete techniky sa môžete zábavnou a interaktívnou formou naučiť niečo o vede, výskume a technike. Administratívne budovy bývalej čiernouhoľnej bane Hlubina sa stali multižánrovým centrom, v ktorom nájdete kinosály, výstavné priestory, či tanečnú sálu. Priemyselná časť Ostrava – Vítkovice je tiež kandidátom na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

K areálu Dolných Vítkovíc ešte patrí Landek Park – najstaršia ostravská čiernouhoľná baňa, ktorá je zároveň najväčšou baníckou expozíciou v celom Česku.

A čo v centre?

Po návšteve Dolných Vítkovíc nám ešte ostal čas, ktorý sme využili na menšiu prechádzku mestom. Zo zastávky Elektra to máte na Masarykovo nám. už naozaj len na skok. Za kávu a Aperol Spritz som zaplatil 124 czk/4,83 eur. A odtiaľ to zas bolo na skok na stanicu Ostrava, stodolní. Cesta z Ostravy do Popradu trvá takmer 3,5 h (súkromným prepravcom za 16 eur/os.).

Metropola Severnej Moravy toho ponúka oveľa viac, ale o tom zas niekedy inokedy.

Užitočné linky:

Cestovné poriadky v Česku

MHD Ostrava

Dolné Vítkovice

Ostrava Info – oficiálny sprievodca Ostravou

Turistická oblasť Ostravsko

Turistický región Severná Morava a Sliezsko

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 6. 2018 (1 eur = 25,648 czk).  

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko