Prejmer – stredoveká „bytovka“

Vynikajúcim tipom na 1-denný výlet z Brașova je rumunská „dedinka na konci sveta“ Prejmer.

Rumunsko6 kultúrnych lokalít UNESCO:

  1. Kostoly regiónu Moldavsko,
  2. Dácke pevnosti v pohorí Orăștie,
  3. Historické centrum mesta Sighișoara,
  4. Kláštor Horezu,
  5. Drevené kostoly regiónu Maramureș (spoločný zápis s ukrajinskými kostolíkmi v Podkarpatskej Rusi), slovenské drevené chrámy sú samostatnou lokalitou,
  6. Obce s opevnenými kostolmi v Transylvánii

2 prírodné lokality na Zozname svetového dedičstva UNESCO:

  1. Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (to je spoločný zápis aj so slovenskými bukovými pralesmi),
  2. Delta Dunaja.

Jednou z kultúrnych lokalít sú Obce s opevnenými kostolmi v Transylvánii (od roku 1993 a 1999):

  1. Biertan,
  2. Prejmer (čítaj Prežmer),
  3. Viscri (Viskri),
  4. Dârjiu (Dyržiw),
  5. Saschiz (Saskiz),
  6. Câlnic (Kylnik),
  7. Valea Viilor.

V celej Transylvánii ale nájdete až 150 takýchto kostolov.

My sme navštívili opevnený kostol v obci Prejmer. Ten je najväčším opevneným kostolom v juhovýchodnej Európe. V minulosti bol najvýchodnejšou pevnosťou saských Nemcov na území Transylvánie a zatiaľ je to najvýchodnejšie miesto, ktoré som v Rumunsku navštívil. 😉

Ako sa tam dostať?

Prejmer sa nachádza 17 km/20 min. autom/14-40 min. autobusom/19-28 min. vlakom severovýchodne od Brașova.

Autobusom

Medzi BrașovomPrejmerom premáva počas celého dňa mnoho autobusových liniek. Drvivá väčšina ale odchádza z autobusovej stanice Autogara 2, ktorá sa nachádza 3,1 km/31 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara 1 (pri železničnej stanici). Pre viac info o staniciach si prečítajte článok o Brașove.

Vlakom

Zo Sighișoary sme cestovali autobusom, ktorý nás vysadil na autobusovej stanici Autogara 1 a tak sme sa rozhodli pre vlak (3,90 ron/0,84 eur/os.). Na železničnej stanici nám za 10 ron/2,15 eur ochotne zobrali 2 ruksaky. Medzi Brașovom a Prejmerom nepremáva veľa vlakov, ale my sme si počkali na spoj, ktorý nám vyhovoval.

Ak sa rozhodnete pre vlak, odporúčam vám vystúpiť už na zastávke Ilieni (predposledná pred zastávkou Prejmer), odkiaľ to budete mať k opevnenému kostolu trošku bližšie (1,5 km/15 min. pešo namiesto 2 km/20 min. pešo).

Opevnený kostol

Opevnený kostol bol postavený v neskorogotickom štýle už v 13. stor. Obklopuje ho múr z 15. stor., ktorý je vysoký 12 m a hrubý 4,5 m. Je tak zároveň najhrubším múrom spomedzi všetkých opevnených kostolov v Transylvánii. Múr ešte chránila vodná priekopa. Pri vstupe do areálu najprv budete prechádzať cez predsunuté opevnenie – barbakan (ako v Banskej Bystrici). Z neho sa dostanete do dlhšej chodby, ktorej konce uzatvárajú železné padacie mreže. Až potom sa pred vami objaví vnútorný múr s kostolom.

V suteréne múru nájdete pivničné priestory. Nad nimi postavili 4 podlažia s 272! miestnosťami pre obyvateľov dediny, ktoré poprepájali drevenými schodiskami. Okrem miestností pre rodiny sa tam nachádza aj provizórna škola. Mňa by zaujímalo, či v tom múre mali v stredoveku aj dáku krčmu, keď tam boli nútení žiť dlhšie. Z vonkajšej strany múru boli strieľne, ktoré slúžili v prípade útoku na obranu kostola a obyvateľov v ňom.

barbakane si kúpite vstupenku (10 ron/2,15 eur/os.) do opevneného kostola. V Rumunsku neposkytujú na mnohých miestach sprievodcovské služby. A tak si celý areál môžete pozrieť sami. Pri vstupe vám ponúknu za poplatok knihu o danej lokalite. Na tejto krajine sa mi veľmi páči, že v nej nájdete pamiatky, ktoré máte doslova „len pre seba“.

Kde sa ubytovať a stravovať?

Samotná dedinka Prejmer neponúka veľa ubytovacích a stravovacích zariadení. My sme zvolili ubytovanie v Brașove, kde sme sa aj navečerali. Z dedinky sme sa vracali ešte v ten istý deň naspäť. V čase našej návštevy bolo tak horúco, že sme si dali iba malé „osvieženie“ (pivo/5 ron/1,08 eur/fľaša).

Transylvánska dedinka Prejmer s opevneným kostolom vás prenesie svojou atmosférou o niekoľko storočí naspäť do stredoveku. Nielen preto sa ju určite oplatí navštíviť. 😉

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 8. 2018 (1 eur = 4,6417 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Sighişoara – rodné mesto Draculu

Rumunsko – Praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska

© Ing. Adam Vanečko

Brașov – Hollywood Rumunska

Brașov (čítaj Brašov), po nemecky Kronstadt (rovnako ako prístavné mesto v Baltskom mori, 30 km západne od Petrohradu), po latinsky Corona (hmm, začínam byť smädný 😉 ) a nakoniec po slovensky Korunné mesto vďaka korune v erbe.

Ako sa tam dostať?

Brașov sa nachádza 116 km/1 h 40 min. autom juhovýchodne od Sighișoary (2 h 6 min. autobusom; 26 ron/5,58 eur/os.). Železničná stanica sa nachádza 3,6 km/44 min. pešo severovýchodne od centra. Autobusová stanica 1 (Autogara 1) je pri železničnej stanici. Autobusová stanica 2 (Autogara 2) je 3,1 km/39 min. pešo západne od železničnej stanice a 2,7 km/35 min. severne od centra. Mesto nemá svoje vlastné letisko. Najbližšie letiská sú v mestách Bukurešť, Sibiu a Târgu Mureș.

Ako sa tam pohybovať?

V Brașove jazdí MHD. My sme na presuny medzi stanicami a hotelom využili taxi službu Uber (1 km/okolo 2,3 ron/ 0,49 eur).

Čo tam vidieť?

Brașov sa nachádza v oblúku Karpát, preto mesto obklopujú takmer z každej strany hory. Mesto bolo jedným zo 7 hradov. Od toho názov Sedmohradsko. Ďalšie hrady nájdete v mestách Bistrița, Cluj-Napoca, Mediaș, Sebeș a Sibiu SighişoaraČo teda vidieť v starom meste a štvrti Schei:

  • Piața Sfatului
    • Radnica – Historické múzeum
    • Rodný dom Jakuba Mureşana
    • Múzeum mestskej civilizácie
  • Čierny kostol
  • Strada Sforii
  • Opevnenie
    • Tkáčska bašta
    • Štepárska bašta
    • Čierna veža
    • Biela veža
  • Etnografické múzeum
  • Galéria umenia
  • Citadela
  • Vrch Tâmpa
  • Štvrť Schei
    • Brána Schei
    • Katedrála sv. Mikuláša
    • Múzeum prvej rumunskej školy

Piața Sfatului

Srdcom historického jadra mesta je námestie Piața Sfatului. V jeho strede stojí bývalá radnica s hodinovou vežou (Casa Sfatului). Vo vnútri sa nachádza Historické múzeum (Muzeul Județean de Istorie; 7 ron/1,50 eur/os.) a kedysi sa tu tiež nachádzalo turistické informačné centrum (Centrul de Informare Turistică). Múzeum dokumentuje históriu mesta od rímskych čias až po saské cechy v stredoveku. Navštívili sme druhé informačné centrum neďaleko brány Schei.

Rodný dom Jakuba Mureşana

Západne od radnice stojí nenápadný dom (Casa Mureşenilor; 5 ron/1,07 eur/os.). V ňom v minulosti bývala rodina Jakuba Mureşana, ktorý bol 1. editorom rumunských politických novín Gazeta de Transilvania v 19. stor.

Múzeum mestskej civilizácie

V južnej časti námestia sa nachádza Múzeum mestskej civilizácie (Muzeul Civilizației Urbane; 7 ron/1,50 eur/os.), ktoré sa venuje obchodu a životu v Brașove. Podkrovie poskytuje priestory prechodným výstavám.

Čierny kostol

Čierny kostol (Biserica Neagră; 10 ron/2,15 eur/os.) je najväčším gotickým kostolom v Rumunsku. Svoje pomenovanie získal vďaka čiernej fasáde od plameňov a dymu po veľkom požiari mesta v roku 1689. Vo vnútri sa môžete započúvať do tónov najväčšieho organu v Európe so 4 000! píšťalami. Jeho steny zdobia anatolské koberce zo 16.-19. stor. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu v celej Európe. Na niektorých stĺpoch si všimnite stopy po projektiloch vystrelených počas udalostí v revolučnom roku 1989.

Pri kostole sa nachádza socha významnej osobnosti mesta z čias renesancie – Johannes Honterus, ktorý založil v meste knižnicu a tlačiareň.

Strada Sforii

Brașov sa tiež pýši jednou z najužších uličiek v Európe. Je ňou Strada Sforii (350 m/4 min. pešo južne od námestia; vstup voľný), ktorá je široká len 120! cm.

Opevnenie

Keďže bojachtiví Turci hrozili takmer za rohom, musel sa aj Brașov chrániť. Obyvatelia mesta si v priebehu 2 storočí vybudovali takmer 3 km hradieb vysokých 12 m. Niektoré časti opevnenia pretrvali storočia a vy ich môžete obdivovať dodnes. Podobne ako v Sighișoare a aj u nás, o každú zo 7 bášt sa staral jeden cech. V jednej z nich – v Tkáčskej bašte (Bastionul Țesătorilor, 7 ron/1,50 eur/os.) je malé múzeum s modelom stredovekého mesta. V Štepárskej bašte (Bastionul Graft) našli svoje miesto na 3 podlažiach rôzne stredoveké artefakty.

Okrem 7 bášt boli súčasťou opevnenia aj 2 veže – Biela veža (Turnul Alb) a Čierna veža (Turnul Negru), ktoré sú od seba vzdialené asi 250 m. V obidvoch vystúpte po schodoch na vyhliadkové plošiny, z ktorých si vychutnáte pohľad na mesto. Nehľadajte vežu natretú na čierno, v súčasnosti jej steny pokrývajú béžové kamene a navrchu sklenená pyramída. Aspoň že biela veža ostala bielou.

Etnografické múzeum

Etnografické múzeum (Muzeul de Etnografie; 5 ron/1,07 eur/os.) sa nachádza 600 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Zameriava sa predovšetkým na textil, od oblečenia až po posteľné obliečky, ako aj tkáčske stroje.

Galéria umenia

Galéria umenia (Muzeul de Artă; 5 ron/1,07 eur/os.) sídli v historickej budove vedľa etnografického múzea naľavo. Vystavuje predovšetkým diela rumunských umelcov.

Citadela

Najkrajší západ slnka v Brașove uvidíte od Citadely (Cetăţuia de pe Strajă; 1,5 km/20 min. pešo severne od centra). A ak budete hladní, vo vnútri sa môžete napapať, pretože dnes slúži ako reštaurácia.

Vrch Tâmpa

Z juhu sa vypína nad historickým jadrom vrch Tâmpa. Na jeho vrchu ho zdobí nápis „BRAȘOV“ v hollywoodskom štýle. Na samotný vrchol (967 m n. m.) sa za približne 2,5 minúty môžete vyviezť lanovkou (17 ron/3,65 eur/os./spiatočný). Vystúpite v kaviarni, ktorá sa nachádza medzi štíhlymi niekoľkoročnými stromami. Aby ste videli mesto, musíte prejsť asi 350 m/5 min. pešo západným smerom k nápisu „BRAȘOV“. Nebojte sa, pokojne stihnete aj lanovku naspäť do mesta.

Štvrť Schei

V meste žila a stále žije početná nemecká a maďarská komunita. Ortodoxní Rumuni, vyhnaní za hradby mesta, žili v štvrti Schei (Prund-Schei) juhozápadne od centra. Do tejto štvrte sa dostanete bránou Schei (Poarta Schei; 450 m/6 min. juhozápadne od námestia; vstup voľný). Vedľa nej sa nachádza Katarínska brána (Poarta Ecaterinei), jediná pôvodná brána (vstup voľný). Ak budete pokračovať ďalej do štvrte, prídete ku Katedrále sv. Mikuláša (Biserica Sfântul Nicolae; 1 km/15 min. pešo západne od námestia). Vnútorné steny kostola sú pokryté nástennými maľbami posledného kráľa a kráľovnej Rumunska. Vedľa katedrály si Rumuni založili svoju prvú školu už na konci 16. stor. Dnes je v jej priestoroch  Múzeum 1. rumunskej školy (Prima Școală Românească; 10 ron/2,15 eur/os.).

Kde bývať?

Na internete sa mi podarilo nájsť ubytovanie v hoteli Coroana v centre mesta za dobrú cenu (172 ron/36,92 eur/os.). Hotel sa nachádza 3 km/37 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice 1; 2,8 km/33 min. pešo južne od autobusovej stanice 2 a 500 m/6 min. pešo východne od námestia.

Hotel Coroana postavili asi pred 100 rokmi. Na jednej strane mal hotel neskutočnú atmosféru, na druhej strane, menšia rekonštrukcia by mu tiež neuškodila. V cene izby boli zahrnuté raňajky, minibar, súkromná kúpeľňa, kúrenie, káblová TV, služba budenia a wi-fi pripojenie vo verejných priestoroch.

Kde sa najesť?

Všetci už určite viete, že som milovník hamburgerov a v Rumunsku sme zatiaľ ešte nikde hamburger nejedli, jeho chvíľa prišla v Brașove. Neskorý obed sme si dali v reštaurácii Grătar Urban v centre mesta. Za obed sme zaplatili 76 ron/16,31 eur/2 os. Reštaurácia pôsobí možno trochu fast-food dojmom, sedeli sme na terase v jednej z uličiek centra. Burger a rumunské pivo ale boli skvelé. Obed možno trochu znepríjemňovali žobrajúce deti, ktorých bolo v Brașove asi najviac z celého nášho pobytu v krajine.

Príjemný teplý letný večer a mesto plné ľudí nás presvedčilo, aby sme si ešte našli nejaké voľno miesto na terase a vychutnali si pobyt v meste pri koláči a pohári vína. Za účet sme zaplatili 28,50 ron/6,12 eur/2 os.

Štatistiky som nevidel, ani som (zatiaľ) celé Rumunsko nenavštívil. Zdroje, ktoré uvádzajú, že Brașov je 2. najnavštevovanejšie mesto v krajine sa nemýlia. Počet návštevníkov a pripravenosť na poskytovanie služieb cestovného ruchu sú v tomto meste naozaj vysoko.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 8. 2018 (1 eur = 4,6588 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Sighişoara – rodné mesto Draculu

Ďalšie články z Rumunska

Oficiálny turistický portál mesta Brașov

BrasovTourism.eu

Brașov na RomaniaTourism.com

© Ing. Adam Vanečko

Sighişoara – rodné mesto Draculu

Sighişoara (čítaj Sigišvara), po maďarsky Segesvár (čítaj Šegešvár) alebo po latinsky veľmi atraktívny názov Castrum Sex. Názov vznikol podľa pevnosti, ktorá mala tvar nepravidelného šesťuholníka. Alebo podľa druhej teórie bola šiestou zo 7 pevností – hradov (od toho názov Sedmohradsko). Ďalšie pevnosti boli v mestách Bistrița, Brașov, Cluj, Mediaș, Sebeș a Sibiu.

Ako sa tam dostať?

Sighişoara sa nachádza 160 km (2 h 45 min. autom; 3 h autobusom) juhozápadne od Klužu.

Autobusom

Cestovný lístok stál 38,83 ron/8,36 eur/os. Autobusová spoločnosť ponúkala predaj lístkov aj cez internet, tak sme si ich kúpili radšej vopred. Odchod autobusu z Klužu bol od športovej arény Sala Sporturilor „Horia Demian“ v západnej časti mesta. Pred odchodom si urobil šofér menšiu „prezenčku“, na ktorú ste nemohli odpovedať inak ako „Da“. 🙂

Romania Transilvania GIF - Find & Share on GIPHY

Autobusy zastavujú na zastávke Parcare Penny Market (650 m/10 min. pešo) západne od pevnosti alebo na autobusovej stanici Autogara Cambus SA (1,3 km/18 min. pešo) severne od pevnosti, pri železničnej stanici. Ďalšie 3 zastávky Peco Rompetrol, Peco OMV a Peco Mall sú okolo 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od pevnosti.

Vlakom

Do Sighişoary sa dostanete aj vlakom. Železničná stanica sa nachádza 1 km/16 min. pešo severne od pevnosti.

Ako sa tam pohybovať?

Na presun po meste nepotrebujete mestskú hromadnú dopravu ani taxi. Všade sa pohodlne dostanete pešo.

Čo vidieť a navštíviť?

Sighişoara je veľmi príjemné a útulné mestečko. Stredoveká pevnosť (Cetatea Sighişoarei) na kopci uprostred mesta je od roku 1999 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti je to jediná obývaná pevnosť v Európe.

Hodinová veža

Najikonickejšou stavbou je Hodinová veža (Turnul cu Ceas, 14  ron/3,02 eur/os.), ktorá je hlavným vchodom do pevnosti. Vo vnútri veže sa nachádza historické múzeummučiareň. Každý návštevník sa ale určite teší na vyhliadkovú plošinu veže, odkiaľ sa naskytuje určite nádherný výhľad na panorámu mesta. Aj by som vám ten výhľad ukázal, keby som sa tam dostal. Žiaľ, mesto sme navštívili v pondelok. Aj keď ide o UNESCO lokalitu, v pondelok bola veža zatvorená.

Štyri malé rohové vežičky znamenajú súdnu autonómiu mestskej rady. Jej strechu tvoria farebné strešné škridle. Celkom navrchu si všimnite kohúta, ktorý predpovedá počasie.

Kostol dominikánskeho kláštora

Oproti Hodinovej veži sa nachádza dnes už len Kostol kedysi dominikánskeho kláštora (Biserica Mănăstirii Dominicane, 5 ron/1,08 eur/os.). Na mieste kláštora stojí nová radnica. Interiér kostola je prevažne barokový.

Socha Vlada Ţepeşa

Prejdite sa okolo kostola a na druhej strane uvidíte bustu valašského kniežaťa, Vlada Ţepeşa, (Estatua de Vlad Ţepeş, čítaj Vlad Cepeš). Vlad inšpiroval írskeho spisovateľa Brama Stokera k napísaniu príbehu o grófovi Draculovi.

Rodný dom Vlada Ţepeşa

Pokračujte ďalej po hlavnej ulici a na ľavej strane stojí veľký rohový oranžový dom (Casa Dracula). Nad vchodom visí tepaný železný drak. V dome sa údajne narodil Vlad Ţepeş, alebo tiež Vlad Narážač. Na prízemí našlo svoje miesto malé Múzeum zbraní a na prvom poschodí reštaurácia. Za poplatok (5 ron/1,08 eur/os.) vám ukážu aj izbu, v ktorej sa Vlad narodil.

Námestie pevnosti

Na konci uličky sa ocitnete na Námestí pevnosti (Piaţa Cetăţii, vstup voľný). Ide o dláždené  štvorstranné námestie, ktoré lemujú farebné stredoveké domčeky. Tie slúžia ako ubytovacie, stravovacie zariadenia, či obchody. Centrum sa mi tak zapáčilo, že som si prosto musel sadnúť na terasu International Café, vychutnať si kávu a nasať atmosféru mesta (káva a limonáda/30 ron/6,46 eur/2 os.).

Školské schody a Kostol na kopci

Z námestia sa dostanete ku vchodu na kryté drevené schodisko (Scara Şcolarilor, v preklade školské schody, vstup voľný). Školské a kryté preto, aby chránili žiakov a učiteľov, ktorí po nich vystúpili každý deň do školy. Vystúpte i vy po 176 schodoch a pred vami sa objaví Kostol na kopci (Biserica din Deal, 5 ron/1,08 eur/os.), ako ho tu zvyknú nazývať. Je to neskorogotický kostol s románskymi základmi. Jeho vnútorné steny pokrývajú fresky z 15. stor., sadnúť si môžete na renesančný nábytok a obdivovať pôsobivý gotický oltár.

Cintorín

Hneď za Kostolom na kopci sa rozprestiera tajuplný cintorín (Cimitirul, vstup voľný). Cez deň vyzerá celkom obyčajne, ale v noci by som sa tu sám asi len tak netúlal. Predsa len, o upírom folklóre na Balkáne som sa toho načítal už dosť. Ale poobede aspoň poskytol príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa

V severnej časti pevnosti sa týči rímskokatolícky kostol sv. Jozefa (Biserica Romano-Catolică Sf. Iosif). Dovnútra sme sa nedostali, pretože sme nenašli nikoho, kto by nám otvoril.

Veže

V stredoveku bolo súčasťou obranného múru pevnosti 14 veží a 5 delostreleckých bášt. Dodnes sa zachovalo 9 veží a 2 bašty. Podobne ako u nás, o každú vežu sa staral jeden cech.

  1. Kováčska (Turnul Fierarilor),
  2. Mäsiarska (Turnul Măcelarilor),
  3. Obuvnícka (Turnul Cizmarilor),
  4. Kožušnícka (Turnul Cojocarilor),
  5. Povraznícka (Turnul Frânghierilor),
  6. Krajčírska (Turnul Croitorilor),
  7. Garbiarska (Turnul Tăbăcarilor),
  8. Klampiarska (Turnul Cositorarilor),
  9. Hodinová veža (Turnul cu Ceas).

Spomeniem aspoň tieto 4 veže. Klampiarsku vežu dobre rozoznáte pre jej výšku 25 m a osemhrannú hornú plošinu. Nachádza sa naľavo od hlavného vstupu do pevnosti. Krajčírska veža strážila zadný vstup do pevnosti. Kováčska veža stojí napravo od Hodinovej veže. V jej vnútri nájdete malú galériu obrazov. Obuvnícka veža je v severnej časti pevnosti.

Vidieť sa určite oplatí aj podhradie, ktoré má tiež svoje čaro. Čo by to bolo za prechádzku bez zmrzliny! Za 1 kopček som zaplatil 3 ron/0,65 eur.

Prírodná rezervácia Platoul Breite

Až po návrate z Rumunska som sa dočítal o prírodnej rezervácii Platoul Breite (6,7 km/16 min. autom) západne od pevnosti. Rezervácia láka utiecť z ruchu starého mesta a oddýchnuť si v tieni 800 ročných dubov. Niektoré vyrástli do výšky 30 m a majú obvod až 6 m.

Kde bývať?

Sighişoare sme sa ubytovali v Pensiunea San Gennaro Centru (700 m/9 min. pešo východne od pevnosti/165,60 ron/35,66 eur/1 noc/2 os.). V cene izby boli zahrnuté raňajky, vlastná kúpeľňa, klimatizácia, chladnička, bezplatné súkromné parkovisko a wi-fi pripojenie. Aj keď sme prišli ešte pred obedom a naša izba nebola pripravená, ochotne nám zobrali ruksaky a my sme s nimi nemuseli chodiť po meste. Tento penzión sa nám páčil zo všetkých ubytovacích zariadení, v ktorých sme sa v Rumunsku ubytovali, najviac.

Kde sa najesť?

Naobedovali sme sa v Grill Caffe Raluca (75 ron/16,15 eur/2 os.). Ochutnali sme tradičné rumunské špeciality. Tak sa nám tu páčilo, že sme sa vrátili aj na večeru, ku ktorej sme si objednali fľašu vína aj dezert (121 ron/26,06 eur/2 os.). Preto sa môže javiť cena trochu vyššia.

Ak by som sa mal vrátiť čo i len na jedno miesto v Rumunsku, vrátil by som sa do Sighişoary.

Užitočné linky:

Cluj-Napoca – hlavné mesto Transylvánie

Ďalšie články z Rumunska

Oficiálny turistický portál mesta Sighişoara

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 8. 2018 (1 eur = 4,6433 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

A ak vám nerobí problém angličtina, prečítajte si, čo napísala o Sighişoare Crazy Sexy Fun Traveler. 😉

© Ing. Adam Vanečko

Sci-fi zážitok v soľnej bani v Turde

Soľná baňa v Turde (Salina Turda) pri Kluži bola asi najočakávanejšou atraktivitou, na ktorú som bol zvedavý ešte pred prvým vycestovaním do Rumunska.

Ako sa tam dostať?

Turda sa nachádza 35 km/44 min. autom/30-42 min. autobusom juhovýchodne od Klužu. Autobus (7-8 ron/1,51-1,73 eur/os.) vás odvezie z Autogara BetaKluži na Statie Turda. Vlaky v meste nezastavujú (nie preto, že by mali zpoždění ;)). Najbližšia železničná stanica je vo vedľajšej dedinke Câmpia Turzii (7 km východne od Turdy). Autobus je teda jednoznačná voľba.

Ako sa tam pohybovať?

Turda je veľká asi ako Poprad. Soľná baňa je od autobusovej zastávky vzdialená 6 km/15 min. autom/1 h 15 min. pešo. V mestečku jazdí aj nepravidelná MHD (4,50 ron/0,97 eur/os.). Aby sme sa vôbec dostali do bane, využili sme taxi službu (9-15 ron/1,95-3,24 eur/jazda). S pani na dispečingu, príp. so šoférom sa bez problémov dohovoríte po anglicky.

Cesta tam bola skutočným zážitkom. Sedel som vedľa šoféra, ktorý jazdil ako diabol, zatiaľ čo vzadu sedela nejaká pani s mierne agresívnym psíkom. Nemám rád stereotypy, ale pred príchodom do Rumunska som si asi takto nejako predstavoval, že to bude vyzerať. 😉

Ak sa vyberiete autom, parkovať môžete priamo pri  hlavnom vstupe do soľnej bane za 5 ron/1,08 eur/deň. Pred vstupom do bane si ešte chvíľu postojíte v rade, ale jej návšteva vám vyrazí dych.

Troška histórie

Ťažba soli sa v Turde datuje už od 13. storočia, i keď prvá zmienka je dokonca z roku 1075. Posledná baňa ukončila svoju činnosť v roku 1932. V roku 1992 sa stala centrom haloterapie (vdychovanie mikročastíc soli).

Po vstupe

Hlavným vstupom (Intrarea principală Durgău, 30 ron/6,49 eur/os.) sa dostanete do galérie Františka Jozefa (Galeria Franz Iosef) – chodby dlhej 917 m, ktorá spája všetky 4 bane – Rudolf, Terézia, Jozef a Anton a 2 menšie miestnosti – hala Crivac a hala ťažby soli.

galérie Františka Jozefa sa po odbočení vľavo dostanete najprv na balkón bane Terézia (Balconul minei Terezia), na dne ktorej sa nachádza jazierko a neskôr na balkón bane Rudolf (Balconul minei Rudolf), o pár metrov menšej bane so všetkými aktivitami. Aby ste sa dostali do bane Terézia, musíte najprv zísť po schodoch (Scări) alebo sa zviezť výťahom na dno bane Rudolf (Lift Mina Rudolf). Z bane Rudolf vedú ďalšie schody (Scări) a výťah do bane Terézia (Lift Mina Terezia).

Baňa Rudolf

Baňa Rudolf (Mina Rudolf) je 42 m hlboká, 50 m široká a 80 m dlhá. Baňa je vysoká asi ako 13 poschodová budova. Ak nemáte žiadne zdravotné problémy, odporúčam vám ísť dole po schodoch pešo (je to len 172 schodov 😉 ), pretože za čas, ktorý strávite čakaním na výťah, stihnete zísť aj vyjsť po tých schodoch naspäť. Aby ste sa zdržali v týchto priestoroch čo najdlhšie a vdýchli čo najviac mikročastíc soli, môžete v bani Rudolf využiť tieto aktivity:

  • obrovské koleso, ktoré má výšku 20 m, 6 kabín, každá po 8 sedadiel, (8 min./5 ron/1,08 eur/os.),
  • minigolf so 6 rôznymi traťami pre deti i dospelých (20 min./10 ron/2,16 eur/os.),
  • 2 minibowlingové dráhy (20 min./10 ron/2,16 eur/os.),
  • športové ihrisko na bedminton, futbal alebo hádzanú (100 ron/21,63 eur/1 hod.),
  • biliardové stoly (0,4 ron/0,09 eur/1 min.),
  • 4 stolnotenisové stoly (30 min./10 ron/2,16 eur),
  • amfiteáter so 180 vyhrievanými sedadlami na usporadúvanie koncertov a konferencií (300 ron/64,88 eur/1 hod.),
  • detské ihrisko so šmykľavkami a preliezačkami (zdarma).

Baňa Terézia

Kužeľovitá baňa Terézia (Mina Terezia) má hĺbku 120 m. Jazierko má hĺbku 0,5-8 m. Ak máte čas a chuť, môžete si asi 20 min. počkať v rade, potom zaplatiť 15 ron/3,24 eur/os. (max. 3 osoby) a člnkovať sa 20 min. na podzemnom jazierku.

Bane Jozef a Anton

Bane Jozef (Mina Josif) a Anton (Mina Anton) sú návštevníkom neprístupné. V bani Jozef sa však dostanete aspoň na balkón (Balconul minei Iosif), z ktorého môžete nahliadnuť do čierno-čiernej tmy bane a vyskúšať si, akú skvelú akustiku baňa má. Aj preto sa právom prezýva „Miestnosťou ozvien“.

Baňa Anton je 108 m hlboká a jediná, ktorá nemá žiadne spojenie s ostatnými baňami.

Hala Crivac a hala ťažby soli

Aby to nebolo len o zábave, ale aby ste sa aj niečo málo dozvedeli o tom, ako sa tu soľ ťažila, navštívte halu Crivac (Sala Crivacului) a halu ťažby soli (Sala Puțului de Extracție). Osemhrannú miestnosť Crivac pomenovali po stroji, ktorým sa vyťahovali soľné skaly na povrch. Je to pravdepodobne jediný soľný stroj v Európe na svojom pôvodnom mieste.

hale ťažby soli sa nachádza replika v mierke 1:20, ktorá návštevníkovi čo najjasnejším spôsobom zobrazuje, ako soľ v bani Rudolf ťažili a vertikálne ju dopravovali na úroveň galérie.

Pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu je k dispozícii starý vchod (Intrarea Veche). Žiaľ, títo návštevníci sa nedostanú do baní Rudolf a Terézia. Do soľnej bane je zákaz vstupu so zvieraťom a konzumácia jedál a nápojov. V areáli sa nachádza bankomat. Taktiež si nezabudnite zobrať teplé oblečenie. Vo vnútri sa udržiava konštantná teplota 11-12 oC. Unikátny je aj osvetľovací systém. Vďaka dlhým neónovým trubiciam máte pocit, akoby ste sa ocitli v nejakom sci-fi filme.

Mesto a okolie

Turde a jej okolí ešte nájdete tiesňavu (niečo ako naša Zádielska dolina v NP Slovenský Kras), rímsku pevnosť Potaissa, kalvínsky reformovaný kostol, hrob princa Michala Chrabrého (pripojil Moldavsko a Transylvániu k Valašsku) a Historické múzeum.

Kde spať a kde sa najesť?

Ubytovali a stravovali sme sa v Kluži. Pre našu skúsenosť s ubytovacími a stravovacími službami si prečítajte tento článok.

Návšteva soľnej bane v Turde bola unikátnym zážitkom, ktorý splnil moje najnáročnejšie očakávania. Môžem ju všetkým vrelo odporučiť.

Užitočné linky:

Soľná baňa v Turde

Cluj-Napoca – hlavné mesto Transylvánie

Ďalšie články z Rumunska

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 8. 2018 (1 eur = 4,6240 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko