Salzburg – 1. časť Praktické info

Rakúsku som zatiaľ navštívil len hlavné mesto Viedeň a po jeseni tohto roku aj historické mesto Salzburg. V ostatných prípadoch bolo pre mňa Rakúsko, žiaľ, len tranzitnou krajinou na ceste do Nemecka, či Talianska. Preto sa to snažím napraviť a spoznať túto nádhernú krajinu trochu viac.

Všeobecne o Rakúsku

Členenie na spolkové krajiny a tiež regióny cestovného ruchu. V zátvorke som uviedol nemecký ekvivalent:

  1. Viedeň (Wien),
  2. Dolné Rakúsko (Niederösterreich),
  3. Horné Rakúsko (Oberösterreich),
  4. Salzbursko (Salzburgerland alebo Land Salzburg),
  5. Tirolsko (Tirol),
  6. Voralbersko (Voralberg),
  7. Korutánsko (Kärnten),
  8. Štajersko (Steiermark),
  9. Burgenland (Burgenland).

Salzburg (po slovensky Soľnohrad) sa nachádza v regióne Salzbursko (slovenský názov Soľnohradsko) v západnej časti Rakúska. Zo severu hraničí región s nemeckým Bavorskom a regiónom Horné Rakúsko, z východu so Štajerskom, na juhu s regiónom Korutánsko a talianskou Hornou Adižou (po taliansky Alto Adige, južným Tirolskom) a nakoniec s rakúskym Tirolskom hraničí na juhu a západe. 

Jazyk

Oficiálnym jazykom je nemčina. Tá rakúska sa od tej nemeckej trochu líši nielen vo výrazoch, ale aj výslovnosti. Na to som prišiel, keď som pracoval ako čašník v severnom Taliansku (južnom Tirolsku) a mal som možnosť prvýkrát hovoriť po nemecky s rodeným Rakúšanom.

Nemčinu sa učím od 3. ročníka na základnej škole, na strednej škole som z nej maturoval a na univerzite som si ju dal ako povinne voliteľný a neskôr výberový predmet. Pri učení sa ekonomickej terminológie na univerzite som radšej uprednostnil angličtinu. 😛 Napriek tomu, že sa ju už učím tak dlho, stále mám čo doháňať, preto, keby si chcel niekto písať po nemecky, tak som tomu otvorený.

Časový posun

Rakúsku platí podobne ako u nás na Slovensku stredoeurópsky čas (SEČ, po anglicky Central European Time – skratka CET). To znamená, že oproti greenwichskému strednému času (po anglicky Greenwich Mean Time – skratka GMT) sa pripočítava 1 h.    

Vízové povinnosti

Rakúsko je od roku 1995 členom Európskej únie a o 2 roky neskôr otvorilo svoje hranice aj v Schengenskom priestore. Pri cestovaní do krajiny zo Slovenska potrebujete platný občiansky preukaz alebo cestovný pas, ale na pobyt v krajine sa nevyžadujú víza.

Očkovanie

Pred vstupom do Rakúska nepotrebujete žiadne špeciálne očkovanie. Pred cestou som si vybavil len krátkodobé cestovné poistenie v slovenskej poisťovni (3 dni/4,80 eur/os.).

Devízové podmienky a mena

Menou je opäť ako u nás na Slovensku euro (EUR). Pred zavedením eura v Rakúsku do roku 1999 sa používal rakúsky šiling (ATS). Ten sa delil na 100 grošov. Výmenný kurz v čase zavádzania eura bol 1 eur = 13,7603 ats.

Internet

Rakúsku som používal svoj vlastný mobilný internet (0,50 eur/deň/250 MB). Podobne ako v iných krajinách nájdete na rôznych verejných priestranstvách, v niektorých pamiatkach a reštauráciách Wi-Fi pripojenie na internet.

Bezpečnosť

Počas nášho pobytu v Salzburgu (ale aj predtým vo Viedni) som sa cítil stále bezpečne. Samozrejme, pri zvýšenom počte návštevníkov si treba dávať pozor na osobné veci a „vreckárov“, ale ak ste ostražití, určite sa nemáte čoho obávať.

Všeobecne o Salzburgu

V tejto časti sa zameriam na to, ako sa do Salzburgu dostať jednotlivými druhmi dopravy, ako sa v meste pohybovať a pridám tip na ubytovanie. 😉 

Ako sa do Salzburgu dostať?

Salzburg sa nachádza 704 km/7 h autom západne od Popradu a 296 km/3 h 10 min. autom západne od hlavného mesta Rakúska Viedne.

Lietadlom

Medzinárodné letisko W. A. Mozarta (Flughafen W. A. Mozart Salzburg) sa nachádza 7,5 km/15 min. autom západne od centra mesta (za centrum som zvolil Residenzplatz). Z letiska sa momentálne (zima 2018) dostanete priamym letom do 42 cieľových miest naprieč celou Európou, do jedného miesta v Ázii a do jedného v Afrike. 

Vlakom

Ak budete cestovať do Salzburgu vlakom, môžete prísť na jednu z dvoch vlakových staníc – Hlavná stanica (Salzburg Hauptbahnhof, skrátene Hbf; 2 km/24 min. pešo severne od centra) alebo na Južnú stanicu (Salzburg Süd; 5 km/10 min. autom juhovýchodne od centra mesta). Každá mestská časť má ešte svoju vlastnú vlakovú staničku v prípade, že by ste potrebovali cestovať do odľahlejších častí mesta (napr. Aigen, Liefering, Parsch, …).  

Vystúpiť na južnej stanici vám odporúčam v prípade návštevy zámku Hellbrunn (Schloss Hellbrunn/12,50 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card/pozor, nie je otvorený počas zimnej sezóny), v ktorého areáli sa tiež nachádza Národopisné múzeum (Volkskundemuseum/3,50 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) a zoologickej záhrady (ZOO Salzburg Hellbrunn/11,50 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card).

Kvôli pohodliu som zvolil presun vlakom. Cesta z Popradu do Salzburgu trvala 8 h a 8 min. vrát. prestojov na staniciach (v Bratislave a vo Viedni). Otvorený mesačný lístok na štátne vlaky na Slovensku a v Rakúsku stál 74,40 €. Cena bola bez miestenky.

Autobusom

Autobusy zastavujú pri hlavnej vlakovej stanici (na Lastenstrasse) alebo pri južnej stanici (Salzburg, Süd). 

Autom

Salzburgom prechádzajú diaľnica A1 (Viedeň – Sankt Pölten– Linz – Salzburg – Walserberg pri štátnej hranici s Nemeckom), diaľnica A10 (Salzburg – VillachKorutánsku) a spolková cesta 1 (Viedeň – Sankt Pölten – Linz – Salzburg – Bad ReichenhallNemecku).

Nemám auto, nemám motorku, …,takže vlak je u mňa jednoznačná voľba. Ak na mňa príde hlad alebo absencia kofeínu, môžem si počas cesty zájsť do jedálenského vozňa na nejakú drobnosť alebo spomínanú šálku kávy. Popritom si vychutnávať výhľady na okolitú krajinu a nestresovať sa, či a ako dlho budem stáť v kolóne alebo koľko stojí mýto, či diaľničné poplatky.

Ako sa v meste pohybovať?

V meste majú veľmi dobre rozvinutú mestskú hromadnú dopravu. Pri presune z jedného miesta na druhé môžete využiť trolejbusovú dopravu (Oberleitungsbus, skrátene O-Bus) alebo mestské, či prímestské vlaky (Stadtschnellbahn, skrátene S-Bahn). Ak si zakúpite destinačnú kartu Salzburg Card, cestovanie vybranými trolejbusovými linkami v centre mesta a dokonca niektorými v okolí mesta sú zadarmo. Vaším cestovným lístkom je samotná karta.  

Kde sa ubytovať?

Hotel Vogelweiderhof sa nachádza 1,3 km/16 min. pešo severne od hlavnej stanice a 3 km/38 min. pešo severne od centra mesta. Hotel pozostáva z 2 budov – hlavnej budovy a vedľajšej, ktorá je za hlavnou budovou. Nás ubytovali práve v tej vedľajšej.

Priestranná, vkusne a moderne zariadená izba so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Výhľad z izby bol na neuprataný dvor. V izbe bola satelitná TV, trezor, chladnička, klimatizácia a rýchlovarná kanvica aj s čajom. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo k dispozícii v celom hoteli.

Personál hotela bol veľmi milý aj napriek tomu, že nebol veľmi ochotný hovoriť po anglicky. Tým, že sme boli ubytovaní vo vedľajšej budove a mesto sme navštívili na prelome jesene a zimy, na raňajky v hlavnej budove sme sa museli stále obliecť, aby sme po ceste nezmrzli. 😉

Za 2-lôžkovú izbu na 2 noci vrátane raňajok sme zaplatili 139,20 €. 

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál Rakúska (dostupný aj v slovenčine)

Oficiálny turistický portál regiónu Salzbursko (dostupný aj v češtine)

Oficiálny turistický portál mesta Salzburg (dostupný aj v češtine)

© Ing. Adam Vanečko

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor

Červený Kláštor nájdete v regióne severný Spiš, ktorý sa zvykne označovať aj ako Zamagurie na severovýchode Slovenska v bezprostrednej blízkosti Poľska. S tým ho prepája most ponad rieku Dunajec

Ako sa tam dostať?

Červený Kláštor sa nachádza 57 km/1 h 2 min. autom severne od Popradu a 90 km/1 h 27 min. autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Obcou prechádza cesta II. triedy 543, ktorá začína v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa a končí na hraničnom priechode Lysá nad Dunajcom v okrese Kežmarok.

Autobusom

Ak budete cestovať do Červeného Kláštora autobusom, môžete prísť na jednu z 5 autobusových zastávok:

  • Červený Kláštor, Jordanec (Jordanec je potok, ktorý je prítokom Dunajca a vlieva sa doň medzi obcami Majere a Červený Kláštor; autobusová zastávka je neďaleko prístaviska Červený Kláštor),
  • Červený Kláštor, rázcestie Lechnica (križovatka v smere na obec Lechnica),
  • Červený Kláštor, č. d. 32 (v centre obce),
  • Červený Kláštor, reštaurácia (najbližšia autobusová zastávku ku kláštoru),
  • Červený Kláštor, Kúpele (pri kúpeľoch Smerdžonka).

Potom už len vystúpite na zastávke podľa toho, akú atraktivitu v obci chcete navštíviť.

Vlakom

Cez Červený Kláštor neprechádza žiadna železnica a preto sa tam vlakom, žiaľ, nedostanete.

Čo tam vidieť a navštíviť?

Zubaté vápencové skaly vytŕčajúce z bukových a jedľových lesov, rozkvitnuté a voňavé kvety a bylinky, aké na iných miestach nenájdete. Tu medveď, tam rys, či vydra, ktorá oddychuje na brehu kľukatiacej sa rieky, po ktorej sa plavia spievajúci gorali na drevených pltiach. A do tohto prostredia zasadené stáročné múry kamenného kláštora s červenou strechou, kde sa čas akoby zastavil. 

1. Kláštor kartuziánov

Prvá písomná zmienka o kartuziánskom kláštore pochádza z roku 1319. Pôsobili tu rehole kartuziánov (1320-1567), ktorí postavili kláštor v gotickom štýle a kamaldulov (1711-1782), ktorí prestavali kláštor v barokovom štýle (predovšetkým Kostol sv. Antona Pustovníka). Obe rehole patria medzi najprísnejšie mníšske rády v rímskokatolíckej cirkvi. Kláštor dostal názov podľa červených tehál okolo okien a dverí a červenej strechy. V roku 1970 vyhlásili kláštor za národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej je zriadené múzeum pre verejnosť (3 eur/os.).

Najvýraznejšou osobnosťou kláštora bol lekár, lekárnik a botanik – fráter Cyprián (1724-1775). Jeho herbár s 283 vylisovanými rastlinami z PieninTatier je s popisom v piatich jazykoch – gréčtine, latinčine, nemčine, poľštine a slovenčine. Vyrábal tiež sviečky a zrkadlá a dokonca sa zaoberal alchýmiou. Podľa legendy o „lietajúcom mníchovi Cypriánovi“ zhotovil krídla, s ktorými vzlietol z Troch korún nad Tatry.

Toto miesto má neopísateľnú magickú atmosféru, ktorú tu pocítim stále, keď ho navštívim. Je to také neuveriteľne tiché a pokojné miesto, ktoré vás donúti zabudnúť na všetky starosti a žiť pre chvíľu.

2. Pieninský národný park

Pieninský národný park sa rozkladá na slovensko-poľskom pohraničí. V roku 1967 bol vyhlásený za národný park a v súčasnosti je najmenším národným parkom Slovenska. Dominantou parku (i keď už na poľskej strane) je jedinečný zubatý skalný útvar – Tri koruny (982 m n. m.).

Tepnou parku je zasa meandrujúca rieka Dunajec, na niektorých miestach pokojná, inde zasa mierne rozbúrená. Rieka sa v priebehu dlhých storočí poriadne zarezala do tunajších skál a vytvorila jednu z najväčších tiesňav (8,5 km) v strednej Európe. Na území sa vyskytuje vzácna endemická fauna a flóra. Park je popretkávaný turistickými chodníkmi, aby ste si mohli vychutnať všetky jeho krásy.  

3. Splavovanie rieky Dunajec

Splav prielomom Dunajca (12-14 eur/os.) na tradičných drevených pltiach patrí určite k jedným z najväčších zážitkov tejto lokality. Rieku môžete začať splavovať z prístaviska Majere – Kvašné Lúky (dĺžka 11 km) alebo z prístaviska v Červenom Kláštore (dĺžka 9 km). Počas splavu sa vám naskytnú neskutočné výhľady na krásy pieninskej prírody. Pltníci – miestni sprievodcovia vám zas povedia príbehy a zaujímavosti, ktoré sa viažu k oblasti. Koniec splavu je v obidvoch prípadoch v obci Lesnica, neďaleko Chaty Pieniny.

Rieku môžete splavovať aj na kanoe, kajakoch alebo nafukovacích člnoch – raftoch. Splav je vhodný aj pre menej skúsených vodákov, pretože ho sprevádza inštruktor.  

4. Kúpele Smerdžonka

Ako už názov napovedá, kúpele Smerdžonka dostali svoje pomenovanie vďaka charakteristickej aróme tunajšej vody, bohatej na sírovodík. Pozitívne účinky miestnej vody poznali už stredovekí mnísi z neďalekého kláštora. Voda sa využíva na liečenie kožných chorôb. Okrem prírodného liečivého zdroja, ktorým je spomínaná voda, využívajú tiež na liečenie čistý pieninský vzduch. Na Slovensku (a dokonca aj v Česku) sú tak jedinými klimatickými kúpeľmi, v ktorých sa na jednom mieste okrem iných indikácií liečia choroby dýchacích ciest a kože. Mimochodom, v Kúpeľnej reštaurácii fantasticky varia.

5. Cykloturistika

Červeného Kláštora do Lesnice vedie popri rieke Dunajec po tvrdej lesnej ceste cyklistický chodník. Menej náročná trasa vhodná pre rodiny s deťmi má dĺžku 9 km, prevýšenie 160 m a absolvujete ju približne za hodinu. Je označená zeleným písmenom „C“.

Lesnice, od Chaty Pieniny cez Veľký LipníkHaligovce vedie po asfaltovej ceste III. triedy aj ďalšia, náročnejšia cyklotrasa naspäť do Červeného Kláštora. Trasa vhodná pre cestné bicykle má dĺžku 16,7 km, prevýšenie 331 m a jej absolvovanie vám zaberie asi 2 h. V prvej tretine cesty sa pripravte na stúpanie 6 %. Je označená červeným písmenom „C“.

Obidve trasy vám spríjemnia dych berúce výhľady na prírodu Pieninského národného parku.

+ 1. Hrad Niedzica

Niedzica-Zamek (po slovensky Nedeca) sa nachádza 10 km/12 min. autom severozápadne od Červeného Kláštora v regióne Malopoľské vojvodstvo v južnom Poľsku na hranici so Slovenskom. V minulosti bolo toto územie súčasťou uhorského regiónu Spiš. Návštevníci vyhľadávajú v obci predovšetkým hrad Niedzica (po slovensky Nedecký hrad alebo tiež Dunajecký zámok), ktorý sa vypína na skalnom brale nad vodnou nádržou Czorsztynskie. Významný strážny hrad na hranici medzi poľským a uhorským kráľovstvom zahŕňa predmety, ktoré sa viažu k histórii hradu a lokality, ako napr. staré hodiny, dobové zbrane, či etnografické predmety zo Spiša.

Deň pred návštevou hradu som tam volal, aby som zistil, či je hrad otvorený a či sa tam dá platiť kartou. Môj rozhovor s nejakou pani vyzeral asi takto:

  • Ja: „Hi, do you speak English?“
  • Pani: „Ne!“
  • (chvíľu pauza, pretože som rozmýšľal, ako sa jej to spýtať, aby ma pochopila)
  • Ja: „Je možné platiť na hrade kartou? V sobotu by sme chceli prísť na prehliadku.“
  • Pani: „Tak, tak. Pan może zapłacić kartą.“
  • Ja: „OK, ďakujem, dovidenia.“
  • Pani: „Do widzenia.“

Naším najväčším prekvapením bolo, keď sme prišli ku hradu, zastali pred masívnou drevenou bránou, chytili kľučku a zistili, že dvere brány sú zamknuté. Na dverách visel nápis, na ktorý nezabudnem asi do konca svojho života:

„Zamek jest nieczynny.“

Tak som sa nahneval, že pôvodný plán dať si obed v Poľsku „padol“, nasadli sme do auta a vrátili sa naspäť na Slovensko, kde sme sa aj najedli. Poliaci majú šťastie, že odo mňa nepýtali peniaze za parkovné (dolné parkovisko tuším 3 pln/0,7 eur/auto; horné parkovisko pri hrade 12 pln/2,79 eur/auto). To by som tam asi urobil takú scénu, že by už nezabudli ani oni na mňa. 😀

Kde sa najesť?

Reštaurácia u Jakuba sa nachádza v centre obce, neďaleko autobusovej zastávky Červený Kláštor, č. d. 32. Pekne zariadená reštaurácia s milou obsluhou. Ochutnali sme mäsové a bryndzové pirohy. Nedá sa tu platiť kartou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 16 eur.

Z výletu v Červenom Kláštore som si priniesol jediný suvenír – krabičku bylinkového čaju (od 1,60 eur/krabička). Čaj vyrábajú výhradne z byliniek, ktoré dorastajú na území PieninZamaguria. Takto sa prenesiem na rozkvitnuté lúky tohto ničím nepoškvrneného regiónu každý deň.  

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 12. 2018 (1 eur = 4,2986 pln).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Tatry-Spiš-Pieniny

Kraj kultúrnych pamiatok

Objavte trasy v Prešovskom kraji

Slovakia.travel

© Ing. Adam Vanečko

Borșa – vstupná brána do pohoria Rodna

Borșa (čítajte Borša ako naša tokajská obec v regióne Dolný Zemplín v juhovýchodnej časti Slovenska) sa nachádza v historickom regióne Maramureș na severe Rumunska. Zároveň bola obec najvýchodnejšie položeným bodom, kam sme sa dostali pri návšteve regiónu. Obec, schúlenú v doline, objímajú z každej strany hrdé hory, na severe Marmarošské pohorie a na juhu pohorie Rodna. Na nekonečných pásoch zelených lúk sa pasú ovce a kravy. Kým ráno je obloha modrá ako more, cez deň sa tu stihne počasie niekoľkokrát zmeniť a poobede, podvečer už zaujmú svoje miesto mohutné oblaky.

Ako sa tam dostať?

Borșa sa nachádza 23 km/30 min. autom juhovýchodne od Vișeu de Sus a 123 km/2 h 30 min. autom východne od župného mesta Baia Mare. Súčasťou obce Borșa je aj turistické stredisko Staţiunea Borşa (11,2 km/15 min. autom juhovýchodne).

Autobusom

Ak budete cestovať do Borșe autobusom, určite prídete na jednu zo 4 autobusových zastávok:

  • Staţie Borșa,
  • Staţie centru,
  • Staţie parcarea Spitalului de langa Unicarm (parkovisko pri nemocnici v blízkosti obchodu Unicarm),
  • Şoseaua Principală, vis-à-vis de Magazinul Unicarm (doslovný preklad je hlavná cesta, oproti obchodu Unicarm).

Nemusíte sa obávať, všetky 4 zastávky sú pri sebe. Obchod Unicarm a nemocnica sa nachádzajú vedľa seba v centre obce. Vždy, keď cestujete autobusom po Rumunsku, zapamätajte si názov prepravcu a sledujte ho na mikrobusoch alebo autobusoch.

Medzi obcou Borșa a Staţiunea Borşa premáva v pravidelných intervaloch kyvadlová doprava. Odchod autobusu z Borșe je spred nemocnice. Autobusová zastávka v Staţiunea Borşa sa nazýva Borșa complex turistic. Nachádza sa pri čističke odpadových vôd (Microhidrocentrala Borșa Complex), ale autobus vás zavezie až do centra strediska ku drevenému kostolu (Biserica din lemn).

Cesta autobusom trvala asi 30-60 min. a cestovný lístok stál 7 ron/1,50 eur/os. (Vișeu de SusBorșa) + 2 ron/0,43 eur/os. (BorșaStaţiunea Borşa).

Vlakom

V obci končí železnica, ktorá sa využíva len pre potreby nákladnej dopravy.

Čo tam vidieť a navštíviť?

Stredisko je v lete vhodným východiskovým bodom na turistiku v národnom parku pohoria Rodna (Parcul Național Munții Rodnei) a v zime zasa strediskom zimných športov vďaka pár lyžiarskym svahom. Môžete sa vybrať na túru ku Konskému vodopádu (Cascada Cailor), horskému plesu (Tăul Ştiol), na vrch Gârgalău (Vârful Gârgalău) alebo sa len tak túlať horami. My sme sa vybrali ku vodopádu, ktorý je mimochodom najvyšším v krajine (90 m). Toto je jeden z národných parkov, kde máte pocit, že ste celkom sami. Vzdialení od reality vnímate len ticho.

Časť túry si môžete skrátiť lanovkou (Telescaun Borşa; 30 ron/6,45 eur/os./spiatočný lístok). Dolná stanica lanovky (867 m n. m.) je od hornej stanice (1 364 m n. m.) vzdušnou čiarou vo vzdialenosti asi 2 km a prevýšenie je takmer 500 m. Rád si poctivo vyleziem každý kopec, takže lanovka u mňa nemala šancu. Pri hornej stanici lanovky nájdete asi 2 bufety, v ktorých si môžete zakúpiť nápoje a nejaké malé občerstvenie (káva 3 ron/0,64 eur a pivo 4 ron/0,86 eur). Posilnení sme sa mohli vybrať na ďalší kopec.

Odtiaľ bol úžasný výhľad do okolia. Videli sme národný park pohoria Rodna aj prírodný park pohoria Maramureș a ďaleko ďaleko v diaľke aj Ukrajinu, či Slovensko. 😉 V tejto výške už ale žiadne občerstvenie nenájdete a tak prišiel na rad chlieb s bravčovou nátierkou. Čo je lepšie ako obed s výhľadom! Opäť posilnení sme sa konečne mohli vybrať ku Konskému vodopádu. So značením v mape i v teréne to bolo trochu horšie. Turistický chodník, ktorý bol zaznačený v mape alebo neexistoval, alebo bol dočasne uzavretý.

View this post on Instagram

„Malé ovečky ľúbi vlk, on ľúbi zvieratká,“ … aj takýto pohľad sa vám naskytne v národnom parku pohoria Rodna v regióne Maramures na severe Rumunska. 🐏🏞🐑 • • • You can enjoy such a view in the Rodna mountains National Park of the Maramures region in the north part of Romania. 🐏🏞🐑 • • • #rodna #rodnamountains #rodneimountains #rodnei #muntiirodnei #mountain #mountains #narodnypark #nationalpark #maramures #maramurescounty #visitmaramures #rumunsko #romania #romaniatravel #romaniatourism #experienceromania #visitromania #discoverromania #exploreromania #adamvaneckotraveller #traveller #cestovatel #cestovanie #travel #travelling #travelblog #travelblogger #cestovatelskyblog #hory

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

A tak sme trošku poblúdili, kým sme sa ku Konskému vodopádu dostali. Časť cesty sme sa museli vrátiť a potom pozorne sledovať červený trojuholník. Medzitým sa mierne pokazilo počasie a chytil nás dážď. Letnú horúčavu vymenil svieži horský vzduch. O výške vodopádu sme sa konečne mohli presvedčiť aj my. Sotva sa vám zmestí na jednu fotografiu. Keďže je to hlavná turistická trasa, ticho a pokoj z predošlého výstupu nahradili krik a vrava turistov. Od vodopádu sme sa už len potom vrátili dolinou naspäť dole do strediska. Celá túra nám zabrala asi 5 h.

V okolí dolnej stanice lanovky sa to tiež len tak hemžilo turistami. Počas dňa tu bolo otvorených plno stánkov, medzi nimi aj jeden s trdelníkom (15 ron/3,22 eur/ks). Trdelník som v Rumunsku ešte nikdy predtým nemal, tak sme si jeden objednali. Stojí asi takisto ako u nás, s tým rozdielom, že je 2x dlhší. Nápoje v dolnej stanici lanovky sú asi o 1 ron/0,21 eur/os. drahšie.

via GIPHY

Kde bývať?

Pensiunea Nordica sa nachádza v turistickom stredisku Staţiunea Borşa len 300 m/6 min. pešo južne od autobusovej zastávky, a teda kostola a teda centra strediska a dolnej stanice lanovky.

Útulná 2-lôžková izba s vlastnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a balkónom s výhľadom na okolité hory. V celom objekte je k dispozícii bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. Rezervovanie bezplatného parkovacieho miesta priamo pri penzióne nie je potrebné. Penzión neponúka žiadne stravovacie možnosti. Hosťom je ale k dispozícii plne zariadená kuchyňa, vedľa ktorej sa nachádza jedáleň. Pri krásnom slnečnom počasí sme uprednostnili raňajky na čerstvom vzduchu – terase penziónu.

Majitelia penziónu bývajú priamo v objekte. Sú to asi najmilší ľudia, akých som zatiaľ v Rumunsku stretol. Pri každej príležitosti sa nás opýtali ako sa máme. Každý deň mi majiteľ pripravil na raňajky chutnú kávu, za ktorú som nemusel nič platiť. Na túru nám požičali turistickú mapu. Po ceste do susedného regiónu Bucovina by som sa v tomto penzióne ešte raz veľmi rád ubytoval.

Za jednu 2-lôžkovú izbu pre 2 osoby na 2 noci sme zaplatili 280 ron/60,18 eur.

Kde sa najesť?

V stredisku Staţiunea Borşa nie je veľa pohostinských zariadení. My sme vyskúšali reštaurácie hotela Cerbul a hotela Roman. 

Hotel Cerbul sa nachádza 210 m/3 min. pešo južne od centra strediska. Po príchode nás obsluha požiadala, či by sme mohli prísť trochu neskôr, pretože jedáleň bola plná ubytovaných hostí, ktorí mali zakúpenú večeru. A tak sme prišli neskôr. Na večeru som si neobjednal nič špeciálne, iba kurací steak so zeleninovým šalátom. Po hlavnom jedle sme si objednali tradičný rumunský dezert – Papanași – smažené šišky so smotanou a džemom. Hotel, obsluha aj jedálny lístok pôsobili dojmom 90. rokov. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 59,05 ron/12,69 eur.

Druhý deň sme sa navečerali v reštaurácii hotela Roman, ktorý sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhozápadne od centra strediska. Vkusne zariadená reštaurácia hotela pôsobí trochu drahším dojmom. Profesionálna obsluha a chutné jedlo. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 81 ron/17,41 eur.

Pobyt v prírode a menšia aktivita človeku nikdy neuškodia. Do hôr Rodna by som sa chcel určite ešte vrátiť a navštíviť miesta, na ktorých som nebol.

View this post on Instagram

Every time I look at this photo, it reminds me the folk architecture reserve and the small village of Osturna in the Zamagurie region, where a branch of our family comes from. Do you know any place abroad, which reminds you home? 🏞🏡🙂 · · · Vždy, keď sa pozriem na túto fotku, pripomenie mi zamagurskú pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Osturňa v Prešovskom kraji, odkiaľ pochádza vetva nášho rodu. Pripomenulo vám nejaké miesto v zahraničí domov? 🏞🏡🙂 · · · #rodna #rodnamountains #rodneimountains #rodnei #muntiirodnei #mountain #mountains #narodnypark #nationalpark #maramures #maramurescounty #visitmaramures #rumunsko #romania #romaniatravel #romaniatourism #experienceromania #visitromania #discoverromania #exploreromania #adamvaneckotraveller #traveller #cestovatel #cestovanie #travel #travelling #travelblog #travelblogger #cestovatelskyblog #hory

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 12. 2018 (1 eur = 4,6528 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Rumunsko – praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska

Oficiálna internetová stránka Národného parku pohoria Rodna

© Ing. Adam Vanečko