Dopoludnie v Prešove? Nestačí!

Na jednom prospekte o Prešove som si všimol text „Dopoludnie v Prešove“. Po tom, čo som strávil v meste jeden deň (už niekoľkokrát) a stále nevidel všetko, čo som vidieť chcel, s týmto výrokom nemôžem absolútne súhlasiť. Ale dosť bolo sťažovania sa na úvod. Verím, že tento článok vás presvedčí, že ani vám jedno dopoludnie v meste stačiť nebude. 😉

Trochu histórie

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1247. Už v roku 1299 sa Prešov stal slobodným kráľovským mestom. Svoj prvý mestský znak dostalo mesto v roku 1453. Prešov bol dvakrát hlavným mestom. V roku 1918 bol hlavným mestom Slovenskej ľudovej republiky a v roku 1919 Slovenskej republiky rád. Historické centrum Prešova bolo 11. júla 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V súčasnosti je Prešov najväčším mestom Prešovského kraja, druhým najväčším mestom východného Slovenska (po Košiciach) a tretím najväčším mestom Slovenska (po Bratislave a Košiciach).

Ako sa do Prešova dostať?

Prešov je centrom historického regiónu Šariš na Severovýchode Slovenska. Nachádza sa 82 km/49 min. autom východne od Popradu a 403 km/4 h 18 min. autom severovýchodne od Bratislavy.

Autom

Prešov pretína diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice – Záhor, štátna hranica) a mestom prechádzajú 4 cesty I. triedy:

  • I/18: Žilina – PopradPrešov – Michalovce,
  • I/20: Prešov – Košice,
  • I/68: Mníšek nad Popradom, štátna hranica – Stará ĽubovňaPrešov,
  • I/80: privádzač Prešov – Juh.

Autobusom

Autobusová stanica SAD sa nachádza 1,7 km/20 min. pešo južne od centra. Niektoré regionálne autobusy stoja tiež na niektorých zastávkach mestskej hromadnej dopravy (napr. Levočská ul., ul. 17. novembra, …). Cesta z Popradu trvala okolo 2 h a cestovný lístok stál 4,85-5,00 eur/os.

Vlakom

Hlavná stanica Prešov sa nachádza 1,8 km/21 min. pešo južne od centra oproti autobusovej stanici. Obe stanice prepája podchod. Z vlakovej zastávky Prešov, mesto to máte do centra trochu bližšie (800 m/9 min. pešo západne).

Ako sa po Prešove pohybovať?

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu na autobusových a trolejbusových linkách. Cena lístka je od 0,40 eur/os. Zastávky MHD v samom centre mesta sa volajú Hlavná alebo Trojica. Zo stanice ste tu za pár minút.

Kde v Prešove získať informácie?

Mestské informačné centrum (ďalej už len MIC-ka) nájdete v západnej časti zástavby priamo na Hlavnej. Moderné informačné centrum s veľmi milým a ochotným personálom, ktorý ma zásobil propagačnými materiálmi nielen o meste, ale celom regióne. Pani informátorka mi navyše poradila, kde sa v meste môžem dobre naobedovať. Mestské informačné centrum som zvolil ako východiskový bod ku atraktivitám.  

Čo v Prešove robiť, vidieť a navštíviť?

Krajské múzeum (140 m/2 min. pešo severne od MIC-ky) sídli v renesančnom Rákociho paláci vo východnej časti zástavby na Hlavnej. Múzeum má štyri veľmi zaujímavé stále expozície:

  • historickú
  • expozíciu neživej prírody
  • hasičskú
  • etnografickú expozíciu.

Tie dopĺňajú prechodné výstavy. Historickú expozíciu tvorí dobový nábytok, maľby, pozlátené zrkadlá, staré hodiny, či zbierka zbraní. Dozvedel som sa všetky dôležité fakty o histórii mesta vrátane cechov a remesiel, či osobností, predovšetkým hudobnom skladateľovi Mikulášovi Moyzesovi. Koho som stretol v prírodovednej expozícii? Maliara Zdeňka Buriana. Nie osobne samozrejme, ale prostredníctvom jeho obrazov praveku.

O maliarovi Zdeňkovi Burianovi si môžete prečítať v článkoch Štramberk – mestečko perníkových ušíKopřivnice – to nie je len Tatra!

V unikátnych podzemných priestoroch múzea je inštalovaná expozícia vzácnych opálov z baní na Dubníku pri Červenici. Múzeum ako jedno z málo na Slovensku má samostatnú expozíciu, ktorá sa venuje dejinám hasičstva a hasičskej technike. Etnografická expozícia veľmi živo prezentuje dedičstvo našich predkov. Oboznámite sa s pestrofarebnými šarišskými krojmi, so zariadením tradičnej chalupy, ale aj salašníctvom. Na múzeum si vyčleňte dostatok času. Sám som v ňom strávil takmer 2 hodiny. Cena vstupenky do celého múzea je 3 eur/os.

Múzeum vín (58 m/1 min. pešo severne od MIC-ky) sa nachádza v historických pivniciach pod mestskou radnicou. Vchod do múzea je z Floriánskej. Na prehliadku je nutné sa vopred telefonicky objednať nielen v čase mimo sezóny, ale aj počas letnej turistickej sezóny. Súčasťou múzea je predajňa vín, v ktorej si vystavené vína môžete kúpiť a degustačná sála, kde ich môžete rovno aj ochutnať. Expozíciu múzea som teda nevidel, lebo som sa vopred neobjednal. Navštívil som ho ešte ako žiak Hotelovej akadémie v rámci sommeliérskeho kurzu, takže si musím vystačiť s tým alebo sa nabudúce objednať. Vstupné je 2 eur/os.

Asi nenapíšem nič nové, keď uvediem, že Konkatedrála sv. Mikuláša (100 m/1 min. pešo severne od MIC-ky) je dominantou Hlavnej a teda historického centra Prešova. Konkatedrála pamätá už časy gotiky. Neskorogotické plastiky Ukrižovaný a Archanjel Gabriel sú z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostolná veža je počas letnej turistickej sezóny prístupná návštevníkom. V čase mimo sezóny sa musia organizované skupiny vopred telefonicky alebo e-mailom objednať. Vežu som navštívil ešte veľmi dávno, preto som sa tam chcel ísť pozrieť opäť. Okolo konkatedrály bolo takmer z každej strany vrát. vstupu do veže lešenie a plot, takže si budem musieť ešte trochu počkať. Z veže je samozrejme super výhľad na historické jadro mesta a blízke okolie.

Vodárenská veža (650 m/8 min. pešo severovýchodne od MIC-ky) sa nachádza v najvyššom bode Metodovej ulice. Kým na začiatku 20. stor., kedy vznikla, slúžila ako rezervoár pitnej vody, od roku 2013 je z nej vyhliadková veža. Ak sa práve počas vašej návštevy podobne ako ja nedostanete do veže konkatedrály sv. Mikuláša, vodárenská veža je vhodnou alternatívou. V jej dolnej časti sa nachádza kaviareň. Na vrchol veže, vo výške 29 m, sa dostanete po schodoch (s mriežkou, cez ktorú vidíte až dole, takže nič pre ľudí trpiacich fóbiou z výšok) alebo jednoducho výťahom. Vrchol veže je celý presklený, ale v jej strede sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej si tiež môžete urobiť pekné zábery mesta. Vstupné do veže je 1 eur/os.

Nielen Olomouc sa môže pochváliť fontánou boha morí a zemetrasenia. Aj Prešov má svoju Neptúnovu fontánu, ktorú nájdete v južnom parku Hlavnej priamo pred mestským informačným centrom. Na skale tu stojí samotný boh morí Neptún a spoločnosť mu robia had, ryba, žaba, krokodíl a korytnačka. 

Severný park Hlavnej naopak zdobí barokové súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie (súsošie Immaculaty; 270 m/3 min. pešo severne od MIC-ky). Miesto bolo dejiskom veľmi smutnej udalosti, tzv. Prešovských krvavých jatiek, počas ktorej cisársky generál Antonio Caraff nechal v roku 1687 popraviť 24 evanjelických mešťanov.

Viete, čo spája Prešov s európskymi mestami České Budějovice, Regensburg, či Paríž? Je to 49. rovnobežka severnej zemepisnej šírky, ktorá prechádza cez spomenuté mestá, či tvorí časť hranice medzi USA a Kanadou. Jej symbolické znázornenie nájdete v bezprostrednej blízkosti súsošia Immaculaty.

V roku 1374 panovník Ľudovít I. udelil mestu výsadu na stavbu hradieb. Jedným z posledných svedkov je Kumšt (450 m/6 min. pešo severne od MIC-ky). Ide o starý bastión, ktorý stretnete na Okružnej ulici v severozápadnej časti historického centra. Pred polovicou 15. stor. ho prebudovali na vodnú vežu. Momentálne je veža pred rekonštrukciou.

V  juhovýchodnej časti historického jadra, nájdete pozostatky hradnej priekopy (600 m/8 min. pešo juhovýchodne od MIC-ky). Dnes nesie honosný názov Záhrada umenia (vstup voľný) a oddýchnuť si tu môžete napr. aj v tieni Ginka dvojlaločného. O tom, že je obľúbeným miestom návštevníkov, niet pochýb. Aj počas mojej prechádzky mestom tu sedeli takmer na všetkých skulptúrach skupinky mladých ľudí, ktorí si užívali teplé jarné dni. Škoda len, že nie všetci návštevníci poznajú odpadkové koše.

Všetkým milovníkom výtvarného umenia domácich a zahraničných autorov môžem odporučiť dve galérie – Šarišskú galériu (93 m/1 min. pešo južne od MIC-ky; 2 eur/os.) na Hlavnej a galériu v Caraffovej väznici (130 m/1 min. pešo západne od MIC-ky) na Floriánovej. Pred Šarišskou galériou nájdete stredoveký model mesta Prešov. Floriánova brána (300 m/4 min. pešo západne od MIC-ky) na konci rovnomennej ulice je poslednou zachovanou bránou do mesta.

Západne od mesta sa na kopci týči baroková Kalvária (2 km/27 min. pešo juhovýchodne od MIC-ky). Raz veľmi dávno som ju navštívil večer po západe slnka, kedy sa celé mesto začalo ponárať do tmy. Mesto som naposledy navštívil viac menej na otočku, takže na kalváriu zas niekedy nabudúce.

Čo ale chcem nabudúce určite vidieť a nevynechať je Solivar (5 km/10 min. autom juhovýchodne od MIC-ky). Národná kultúrna pamiatka patrí pod Slovenské technické múzeum a je jednou z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku. Obec Soľná Baňa (dnes súčasť Prešova) je jediné miesto na Slovensku, kde sa soľ ťažila banským spôsobom a gápeľ zas patril medzi najväčšie v strednej Európe. Vstupné do expozície je 5 eur/os.

Kde sa v Prešove najesť?

Šarišská chiža (5 m/1 min. pešo južne od MIC-ky) sa nachádza v suteréne priamo pod mestským informačným centrom, v ktorom mi reštauráciu aj odporučili. Interiér reštaurácie pripomína starú šarišskú drevenicu. V reštaurácii sa zameriavajú na tradičnú slovenskú kuchyňu. Chižu som navštívil počas pracovného dňa v čase obeda, takže som si ešte stihol objednať denné menu (4 eur/os./polievka a hlavný chod). Ochutnal som Kurací steak s brusnicovou omáčkou a zemiakovou kašou. Obed bol fajný. Prelistoval som si tiež jedálny lístok, ktorý je napísaný v šarišskom nárečí. Rýchla obsluha.

Tak ako? Na koľko hodín, resp. dní si rezervujete svoj pobyt v Prešove vy?

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál mesta Prešov

Pestrý región Šariš

Severovýchod Slovenska – Nechajte sa zviesť

Navštívte ďalšie krajské mesto na Slovensku Banskú Bystricu.

Stále málo? Tu sú ďalšie články zo Slovenska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

15 dôvodov pre Banskú Bystricu

V minulom článku Banská Bystrica – Praktické info ste sa dozvedeli stručnú históriu mesta a všetky potrebné informácie o staniciach, mestskej hromadnej doprave, ubytovacích zariadeniach, reštauráciách a informačnom centre. V dnešnom článku vám predstavím 15 dôvodov, pre ktoré by ste mali navštíviť Banskú Bystricu.

Atraktivity mesta sa sústreďujú v areáli mestského hradu, na Námestí SNP a v ich okolí. Uvedené atraktivity nie sú rebríčkom od najlepšej po najhoršiu, sú zoznamom toho najzaujímavejšieho, čo podľa autora mesto ponúka.

Mestský hrad

Areál mestského hradu (vstup voľný) sa nachádza v severovýchodnom cípe Námestia SNP (220 m/3 min. pešo severovýchodne). Mestský hrad s kostolom uprostred je charakteristickým prvkom banských miest s nemeckými obyvateľmi. Mnohí si to neuvedomujú, ale súbor budov bol kedysi súčasťou opevneného hradu. Pôvodné kamenné opevnenie si ešte i dnes môžete všimnúť na dlažbe. Podobné opevnené kostoly nájdete napr. aj v slovenskej Banskej Štiavnici alebo rumunskej obci Prejmer.

1. Barbakán

Barbakán (vstup voľný) alebo tiež opevnený vstup s vežou je asi najznámejším prvkom mestského hraduBanskej Bystrice. Práve tadiaľto sa v stredoveku vchádzalo po padacom moste ponad umelo vytvorenú vodnú priekopu do areálu hradu. Vo veži sa nachádzajú 3 zvony. Ten najťažší váži takmer jednu tonu.

2. Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (vstup voľný počas bohoslužieb) patrí medzi najstaršie stavby mesta. Pochádza už z 13. stor. Kostol s románskymi základmi goticky prestavali. Chýry o zručnom rezbárovi Majstrovi Pavlovi z Levoče sa dostali až do Banskej Bystrice. Severnú kaplnku kostola, kaplnku sv. Barbory, zdobí neskorogotický oltár sv. Barbory práve z jeho dielne. 

Pred kostolom sa nachádza bronzové súsošie dvoch mužov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú to Konštantín a Metod. V skutočnosti je to katolícky biskup a prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes a evanjelický farár a podpredseda Maticej slovenskej Karol Kuzmány.

3. Matejov dom

Matejov dom (2,50 eur/os.) je akýmsi stredovekým mrakodrapom a zároveň najstaršou svetskou pamiatkou v mestskom hrade. Vysoký úzky dom má až 5 poschodí. V minulosti slúžil kráľovským úradníkom. Názov Matejov má aj vďaka erbu kráľa Mateja Korvína a jeho manželky kráľovnej Beatrix Aragónskej na fasáde budovy. Erb pochádza z roku 1479.

V dome sa nachádzajú expozícia Stredoslovenského múzea. Môžete sa tak oboznámiť so vznikom mesta, cechmi a remeslami, chladnými zbraňami, gotickým sakrálnym umením a osobnosťami mesta. V rámci jedného predmetu počas štúdia na univerzite sme navštívili tunajšiu historickú a archeologickú expozíciu. Matejov dom je momentálne z technických príčin zatvorený. Expozíciu by mali otvoriť v júli tohto roku (2019).  

4. Stará radnica – Pretórium

Stará radnica – Pretórium (2 eur/os.) slúžila mestskej správe vrátane pracovne richtára a mestského notára. V jej pivnici bola mučiareň a väzenie. Neskôr sa radnica presunula do domu na námestí SNP v južnej časti zástavby. Stredoslovenská galéria využíva priestory Pretória na usporadúvanie prechodných výstav súčasného umenia domácich a zahraničných autorov. 

Námestie Slovenského národného povstania

Banská Bystrica má jedno z najkrajších stredovekých námestí na Slovensku, obklopené renesančnými domami bohatých nemeckých mešťanov a do výšky sa týčiacimi barokovými vežami s cibuľovitými kupolami. Mesto milujem cez leto, keď sa zaplní terasami. Len tak si sadnúť na jednu z nich, vychutnávať si šálku kávy a výhľad na stredovekú zástavbu.

5. Hodinová veža

Hodinová veža (2 eur/os.) bola postavená v polovici 16. stor. pri vážnici ako súčasť mestského trhu. Okrem toho, že na nej boli umiestnené hodiny, plnila tiež strážnu funkciu, napr. v prípade požiaru alebo ohrozenia nepriateľom. V jej prízemí sa podobne ako v starej radnici nachádzala mučiareň a väznica. Z veže sa pri slávnostných príležitostiach ozýval tiež mestský trubač.

„Zaujímavosťou je, že veža sa vychyľuje od svojej osi o 68 cm. Je to spôsobené tým, že po jej ľavej strane kedysi stála budova mäsiarstva, ktorú v 60. rokoch 20. stor. zbúrali. Nechtiac tak narušili statiku veže.“

Veža má výšku 34 m a ochodza sa nachádza vo výške 20 m. Počas letnej turistickej sezóny môžete vystúpiť po 101 schodoch na ochodzu veže a kochať sa výhľadom na mesto a jeho okolie. Vstup do veže zabezpečuje informačné centrum. Ďalšie „šikmé veže“ na Slovensku nájdete napr. v PopradeSpišskej Sobote a vo Vrbovom pri Piešťanoch.

6. Mariánsky stĺp a kamenná fontána

Mariánsky stĺp pred Hodinovou vežou vztýčili v barokovom štýle v roku 1719 na znamenie vďačnosti Panne Márii po skončení moru. Západne od mariánskeho stĺpa sa nachádza kamenná fontána. Tá v minulosti slúžila ako napájadlo pre kone a dobytok v období trhov. Skutočný zážitok ponúka v letných mesiacoch vďaka svojim zvukovým a svetelným efektom.

7. Thurzov dom

Thurzov dom sa nachádza v južnej časti zástavby západne od novej radnice. Vďaka renesančnej sgrafitovej výzdobe je asi najnápadnejším domom na námestí. Od roku 1495 bol sídlom thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorá obchodovala s meďou. Na prízemí domu vľavo sa nachádza tzv. „Zelená sieň“ so vzácnou nástennou maľbou z 15. stor. Svetské motívy sa na stenách striedajú s tými biblickými.

V dome dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Múzeum tvorí stála expozícia, Zelená sieň a prechodné výstavy. Stála spoločenskovedná expozícia „História stredného Slovenska“ je momentálne zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Na každú výstavu (1,50 eur/os.) a do Zelenej siene (1 eur/os.) sa vstupné kupuje samostatne. Preto musíte už pri pokladni povedať, čo máte záujem vidieť. Výstavy (obzvlášť na poschodí) nie sú od seba nijako oddelené. 

Ostatné pamiatky v okolí Námestia SNP

Takmer všetky ostatné pamiatky (až na Tihányiovský kaštieľ a kalváriu) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Námestia SNP.

8. Bethlenov dom

Bethlenov dom sa nachádza na Dolnej ulici (150 m/2 min. pešo juhozápadne od Námestia SNP; 2 eur/os.). Údajne v tomto dome v roku 1620 uhorský snem zvolil sedmohradské knieža a vodcu protihabsburského povstania Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. Bethlenov dom je sídlom Stredoslovenskej galérie a v jeho priestoroch sa konajú prechodné výstavy.

9. Vila Dominika Skuteckého

Vila Dominika Skuteckého sa nachádza na Hornej ulici (750 m/9 min. pešo severovýchodne od Námestia SNP; 2 eur/os.). Vila bola postavená v štýle talianskej renesancie. Dominik Skutecký, predstaviteľ realistickej maľby z prelomu 19. a 20. stor., tvoril v ateliéri na poschodí vily viac ako 30 rokov. V súčasnosti jej priestory slúžia ako stála expozícia a pocta tomuto maliarovi. Vila je momentálne z dôvodu reštaurovania a digitalizovania zatvorená. Stredoslovenská galéria ju plánuje otvoriť v marci tohto roku (2019).

10. Pamätník Slovenského národného povstania

Pamätník SNP (2 eur/os.) sa nachádza 450 m/5 min. pešo juhovýchodne od Námestia SNP. Pamätník postavili v roku 1969. Dva betónové objekty spája sklenený mostík. Na nádvorí múzea nájdete súsošie s názvom „Obete varujú“. V priestoroch pamätníka sídli Múzeum SNP. Stála výstava „Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939-1945“ sa zameriava na dejiny Slovenska v súvislosti s dejinami Európy od roku 1918 až do začiatku 60. rokov 20. stor.

Hlavnou témou je samozrejme sformovanie protifašistického odboja, ktorý vyústil do Slovenského národného povstania. Do parku pri pamätníku umiestnili skanzen česko-slovenskej, nemeckej a sovietskej ťažkej bojovej techniky (vstup voľný) vrát. sovietskeho dopravného a bombardovacieho lietadla (0,50 eur/os.), ktoré poskytovalo pomoc počas povstania. 

„Dodnes sa vedú diskusie o tom, čo budova vlastne znázorňuje. Jedni tvrdia, že je to rozpolené srdce, ďalší, že pastiersky, či partizánsky klobúk, …“

Múzeum SNP som navštívil ešte v rámci exkurzie na základnej škole. Počas štúdia na univerzite som prechádzal okolo múzea takmer každý deň, ale nikdy som si nenašiel čas, aby som sa išiel opäť pozrieť dovnútra. Hádam pri najbližšej návšteve mesta sa mi to podarí.

11. Štátna opera

Štátna opera (260 m/3 min. pešo južne od Námestia SNP) sídli v budove Národného domu. Budova bola postavená podľa návrhu zakladateľa modernej slovenskej architektúry Emila Belluša v 20. rokoch 20. stor. Od roku 1993 je opera najmenšounajmladšou opernou scénou na Slovensku. Nezabudnem na úžasné predstavenia Eugen Onegin, Madama Butterfly, Gypsy roots – Čili – Cigánske korenie a mnohé ďalšie, ktoré som navštívil.

Mimochodom, vo vedľajšom vchode sa nachádza hotel, v reštaurácii ktorého servírujú famóznu „Bystrickú medenú tortu“. Unikátny recept pochádza zo začiatku 20. stor. Hotel Národný dom je jediné miesto na celej planéte, kde ju môžete ochutnať.

12. Divadlo Štúdio Tanca

Divadlo Štúdio Tanca (1 km/15 min. pešo severne od Námestia SNP) je profesionálnym tanečným divadlom, ktoré na Slovensku nemá obdoby. Paradoxne som jedno z ich predstavení Androgén / Jadro nevidel v Banskej Bystrici, ale v popradskom Dome kultúry, kedy s predstavením putovali po celom Slovensku. Predstavenia vás nenásilne donútia zamyslieť sa nad odovzdávanou myšlienkou. Všetkým milovníkom súčasného tanca vrelo odporúčam.

13. Záhrada Centrum nezávislej kultúry

Záhrada Centrum nezávislej kultúry (260 m/3 min. pešo severne od Námestia SNP) je kultúrne a komunitné centrum, ktoré sa nachádza v záhrade Beniczkého pasáže. Počas celého roka prezentuje vo svojich priestoroch súčasné umenie. Záhrada je domovskou scénou mestského Divadla z pasáže a občianskeho združenia Skok! „Záhradu“ som síce objavil trochu neskôr, napriek tomu som sa stihol zúčastniť pár zaujímavých podujatí a koncertov. 

14. Tihányiovský kaštieľ

Tihányiovský kaštieľ sa nachádza 2,2 km/26 min. pešo južne od Námestia SNP v mestskej časti Radvaň. V kaštieli našla svoje miesto prírodovedná expozícia „Príroda stredného Slovenska“ Stredoslovenského múzea. Múzeum dokumentuje kompletnú faunu a flóru tejto časti Slovenska.

15. Kalvária

Kalváriu s ôsmimi kaplnkami na lúke na kopci Urpín nad mestom vybudovali už na začiatku 18. stor. Na konci krížovej cesty za lipovou alejou sa nachádza kostol Povýšenia sv. Kríža.

„Vždy, keď som sa mal učiť na skúšku (a nechcelo sa mi), riešil som to dvojakým spôsobom: buď som si išiel variť tureckú kávu do kuchynky alebo som sa išiel prejsť na bystrickú kalváriu. Alebo som urobil oboje.“

Do Banskej Bystrice sa so spolužiakmi z univerzity pravidelne vraciame každý rok na vianočné trhy. Verím, že táto tradícia nám vydrží čo najdlhšie. Na druhej strane by som ju zas rád rozšíril aj o ďalšiu tradíciu a pokojne sa vracal do mesta každý rok aj v lete.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Informačné centrum mesta Banská Bystrica

Oficiálny turistický portál mesta Banská Bystrica

Radosť spoznávať krásy regiónu Stredné Slovensko

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Banská Bystrica – Praktické info

Jedno staré príslovie hovorí: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Ten, kto navštívi Banskú Bystricu, určite pochopí význam týchto slov. „Medená Bystrica“ s cibuľovitými vežičkami objíma vrch Urpín, ktorý sa týči nad ňou. Rozprestiera sa na brehoch rieky Hron (od toho názov regiónu Pohronie, alebo tiež Horehronie) v južnej časti stredného Slovenska.

Trochu histórie

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1255. Banská Bystrica sa nachádzala na významnej obchodnej ceste Via Magna, ktorá sa tadiaľto tiahla zo severu na juh. V stredoveku sa slobodné kráľovské mesto dostalo do povedomia vďaka ťažbe medi. Odvtedy ju ľudia začali prezývať „medená Bystrica“. V 18. stor. sa stala administratívnym centrom Zvolenskej župy. Počas 2. svet. vojny bolo mesto ohniskom Slovenského národného povstania (29. augusta 1944). V roku 1955 vyhlásili stredoveké centrum mesta za mestskú pamiatkovú rezerváciu. No a napokon v roku 2017 sa stala Banská Bystrica Európskym mestom športu.

Ako sa do Banskej Bystrice dostať?

Banská Bystrica sa nachádza 118 km/1 h 38 min. autom juhozápadne od Popradu a 214 km/2 h autom severovýchodne od hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

Autom

Mestom prechádza:

  • rýchlostná cesta:
    • R1: Trnava – Nitra – Zvolen – Banská Bystrica
  • a cesty I. triedy:
    • I/14: Banská Bystrica – Turčianske Teplice,
    • I/59: Banská Bystrica – Ružomberok – Trstená – Poľsko,
    • I/66: Maďarsko – Šahy – Zvolen – Banská Bystrica – Brezno – Vernár – Poprad – Tatranská Javorina – Poľsko,
    • I/69: Kováčová – Banská Bystrica.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 500 m/6 min. pešo západne od železničnej stanice a 1,2 km/16 min. pešo východne od centra mesta (Námestie SNP). Niektoré prímestské linky tiež zastavujú na zastávkach mestskej hromadnej dopravy

Vlakom

Mestom prechádzajú dve železničné trate: 

  • č. 170: Vrútky – Martin – Banská Bystrica – Zvolen 
  • a č. 172: Banská Bystrica – Brezno – Červená skala.

Železničná stanica sa nachádza 500 m/6 min. pešo východne od autobusovej stanice a 1,7 km/20 min. pešo východne od Námestia SNP. Ak budete cestovať osobným vlakom zo Zvolena, môžete vystúpiť na vlakovej zastávke „Banská Bystrica, mesto“, ktorá sa nachádza 500 m/7 min. pešo južne od Námestia SNP.   

Lietadlom

Banská Bystrica nemá vlastné letisko. Najbližšie Letisko Sliač sa nachádza 13,5 km/16 min. autom južne od mesta. Letisko sa využíva predovšetkým v období letnej turistickej sezóny pri preprave cestujúcich do prímorských destinácií. 

Ako sa po Banskej Bystrici pohybovať?

Väčšina pamiatok sa nachádza v historickom centre mesta, z autobusovej alebo železničnej stanice sa na námestie dostanete aj pešo. Ak by ste predsa len chceli využiť služby mestskej hromadnej dopravy, môžete si vybrať autobus alebo trolejbus. Mestskú hromadnú dopravu zabezpečujú spoločnosti Dopravný podnik mesta Banská BystricaSlovenská autobusová doprava Zvolen.

Kde získať v Banskej Bystrici informácie?

Informačné centrum Banská Bystrica nájdete na prízemí radnice
v južnej časti zástavby priamo na Námestí SNP.

Kde spať v Banskej Bystrici?

Gran Hostel sa nachádza len 170 m/2 min. pešo juhovýchodne od Námestia SNP, 1 km/14 min. pešo západne od autobusovej stanice a 1,5 km/19 min. pešo západne od železničnej stanice.

Útulný hostel sídli v meštianskom dome v centre mesta. Bývali sme v priestrannej izbe „Smrekovica“ na prízemí hostela. Do izby sa vchádzalo z átria meštianskeho domu (súkromný vchod). Zdieľaná kúpeľňa bola spolu s recepciou vo vedľajšom vchode. Raňajky (obed alebo večeru) si pripravíte v plne vybavenej kuchynke na poschodí. Vedľa kuchynky je spoločenská miestnosť, kde sa môžete zoznámiť s ostatnými cestovateľmi. Nie je potrebné rezervovanie miesta na verejnom parkovisku (6 eur/deň). Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v niektorých izbách. Za jednu 4-lôžkovú izbu na jednu noc sme zaplatili 34 eur.

Veľmi milí majitelia, ktorí sa snažia byť svojim hosťom neustále k dispozícii. Všetko ochotne vysvetlia a dajú vám tipy nielen na dobré reštaurácie v meste.

Penzión Grand sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od Námestia SNP, 950 m/12 min. pešo severozápadne od autobusovej stanice a 1,3 km/17 min. pešo západne od železničnej stanice.

Domácka 3-lôžková izba v tradičnom slovenskom štýle v podkroví penziónu s vlastnou kúpeľňou a výhľadom na staré mesto. V kúpeľni so sprchovacím kútom boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Nie je potrebné rezervovanie miesta na súkromnom parkovisku. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom objekte. V penzióne sa nenachádza výťah. Veľmi milá pani recepčná je na recepcii k dispozícii 24 hodín. V penzióne ponúkajú možnosť doobjednať si raňajky (4 eur/os.), ktoré servírujú v reštaurácii vzdialenej 50 m od objektu. Za jednu 3-lôžkovú izbu na jednu noc sme zaplatili 58,50 eur. V cene nie sú zahrnuté raňajky.

Pokiaľ si nepotrpíte na luxusne zariadenú izbu a bohatý raňajkový bufet, môžem vám tiež odporučiť ubytovanie v Študentskom domove Univerzity Mateja Bela 4. Internát sa nachádza 500 m/7 min. pešo severne od železničnej stanice, 900 m/12 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice a 1,7 km/21 min. pešo východne od Námestia SNP.

Študentský domov poskytuje ubytovanie v bunkách. Jedna bunka pozostáva z jednej 2- a jednej 3-lôžkovej izby, ktoré majú spoločnú kúpeľňu so sprchovacím kútom. Ubytovanie je potrebné dohodnúť vopred telefonicky. Cena je 11 eur/os./noc.

Na „intráku“ som strávil 4,5 roka, takže sa mi k tomuto miestu viažu vždy nostalgické spomienky.

Kde jesť v Banskej Bystrici?

Bystrická klubovňa (210 m/3 min. pešo severovýchodne od Námestia SNP) sa nachádza priamo v priestoroch historického barbakánu. Moderná a štýlová reštaurácia, na stenách ktorej visia historické fotografie mesta, názvy ulíc, či banícke predmety. Naposledy som tu ochutnal pečený posúch na smotanovom základe s bryndzou, slaninou a červenou cibuľou. K tomu sa samozrejme najlepšie hodí pivo vlastnej receptúry. Priznám sa, že posúch si tu objednávam takmer vždy, lebo mi veľmi chutí.

Pizzeria Evijo (110 m/1 min. pešo južne od Námestia SNP) ako už názov napovedá sa zameriava na taliansku kuchyňu a pizzu. Vchod do pizzerie je z Národnej ulice. Nielen počas štúdia, ale každý rok v decembri sa tu vraciame na chutný obed. Neraz som tu ochutnal všakovaké cestoviny, či rôzne druhy pizze. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 19 eur.

Regal Burger sa nachádza priamo na Námestí SNP v severnej časti zástavby. Moderný, nedávno otvorený „fast casual“. Veľmi milá a ochotná obsluha, kvalitné šťavnaté mäso zo Slovenska, chrumkavé a voňavé žemle, neskutočná rýchlosť. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 13,80 eur.  

V ďalšom článku vám uvediem 15 dôvodov, čo robiť, vidieť a navštíviť v Banskej Bystrici.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Informačné centrum mesta Banská Bystrica

Oficiálny turistický portál mesta Banská Bystrica

Radosť spoznávať krásy regiónu Stredné Slovensko

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

7 dôvodov, čo robiť v Starej Ľubovni

Prostý kostol so špicatou vežou na zelenom ostrovčeku uprostred stredovekého obdĺžnikového námestia, ktoré lemujú meštianske domy s nostalgickým nádychom prvej polovice 20. stor. Za riekou a hlavnou „obchodnou“ cestou sa na zalesnenom kopci vypína majestátny hrad, ktorý stráži rozprávkovú drevenú dedinku pod ním. A v diaľke sa vypínajú zasnežené vrcholky Belianskych, Vysokých Tatier a zubaté Tri Koruny.

Stará Ľubovňa sa nachádza na severnom (alebo tiež hornom) Spiši v severovýchodnej časti Slovenska. Práve z tejto oblasti Spiša odchádzali v 18. stor. nemeckí osadníci do severného Rumunska, aby tam ťažili drevo v údolí rieky Vaser. Viac o tom si prečítajte v článku Vișeu de Sus – čo spája mesto s regiónom Spiš

Ako sa do Starej Ľubovne dostať?

Stará Ľubovňa sa nachádza 49 km/1 h autom severovýchodne od Popradu a 62 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Starou Ľubovňou prechádzajú 2 cesty I. triedy:

  • 68 (Prešov – Stará Ľubovňa – Mníšek nad Popradom),
  • 77 (Spišská Belá – Stará Ľubovňa – Bardejov – Svidník).

Cez Starú Ľubovňu neprechádza žiadna diaľnica ani rýchlostná cesta.

Vlakom

Starou Ľubovňou prechádza železničná trať č. 185 (Poprad-Tatry – Kežmarok – Plaveč). Železničná stanica sa nachádza 1 km/15 min. pešo severozápadne od centra mesta (Nám. sv. Mikuláša). Spiatočný lístok z Popradu stál 4,20 eur/os.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza len 280 m/3 min. pešo západne od železničnej stanice a 950 m/12 min. pešo severne od centra mesta (Nám. sv. Mikuláša).

Stručná história

  • 1292 – 1. písomná zmienka o meste
  • 1364 – kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na slobodné kráľovské mesto
  • 1412-1772Spišský (alebo tiež Poľský) záloh, Stará Ľubovňa bola sídlom správcu, obdobie najväčšieho rozkvetu, zálohované mestečká boli finančne podporované z uhorského aj poľského kráľovstva
  • 19. stor. – mesto postupne stráca význam, dochádza k úpadku hospodárstva
  • 1966 – vybudovanie železničnej trate z Podolínca cez Starú Ľubovňu do obce Plaveč

Čo robiť, vidieť a navštíviť v Starej Ľubovni?

Atraktivity v Starej Ľubovni sa sústreďujú okolo hradu a na Námestí sv. Mikuláša.

Hrad a okolie

Ľubovniansky hrad sa nachádza 2 km/30 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice; 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice a 3 km/40 min. pešo severne od Nám. sv. Mikuláša (centrum mesta). Pod hradom sa nachádza skanzen, stredoveký vojenský táborvojensko-historická expozícia Michala Strenka.

1. Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad (5 eur/os.) vznikol na začiatku 14. stor. Slúžil ako strážny hrad na významnej obchodnej ceste do poľského kráľovstva. Počas švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655-1661 boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Tie tu môžete obdivovať dodnes, avšak už len ich repliky. Pôvodné sa nezachovali. V roku 1768 väznili na hrade cestovateľa a dobrodruha Mórica Augusta Beňovského. Z väzenia sa mu však podarilo ujsť a jeho dobrodružná cesta až na Madagaskar sa mohla začať. 

Ľubovniansky hrad právom patrí medzi moje najobľúbenejšie slovenské hrady. Len v roku 2018 sme ho navštívili dvakrát. Prvý raz to bola klasická prehliadka hradu, na ktorej ma najviac zaujal západný renesančný bastión, tzv. „ušnicový“. Je to jediný bastión tohto typu na Slovensku. Pri pohľade na hrad zhora má tvar srdiečka. Pod bastiónom sa nachádzajú tajomné kazematy. Hrad je otvorený celoročne. Počas letnej turistickej sezóny vás sprevádza sprievodca a prehliadku dopĺňa vystúpenie sokoliarov. Počas zimnej sezóny a mimo sezóny si hrad prechádzate sami so sprievodným slovom (na výber je až 9 jazykov).

Druhý raz sme hrad navštívili počas špeciálneho programu „Čarovné Vianoce“. Majordóm, skúsený sprievodca hradu Marián Čižinský, nám povedal o vianočných zvykoch na španielskom šľachtickom dvore (vďaka princeznej Isabelle de Borbón, dcére španielskeho kráľa Carlosa a manželke poľského grófa Jána Zamoyského), ktorí boli poslední súkromní majitelia hradu až do roku 1945. Dozvedeli sme sa napr. ako sa pripravovala španielska polievka Cocido, vianočný puding Melchmus, či španielske šišky Churros s čokoládovým krémom, ktoré sme mohli aj ochutnať. Vianočné darčeky nosí drevené polienko „Tió de Nadal“ (skúske „googliť“ pesničku „Caga tió“), ktoré ale treba „kŕmiť“ už od 8. decembra.

2. Skanzen pod Ľubovnianskym hradom

Skanzen pod hradom Ľubovňa (2 eur/os.) sa nachádza medzi stredovekým vojenským táboromvojensko-historickou expozíciou Michala Strenka.

Múzeum ľudovej architektúry dokumentuje život v tradičnej zamagurskej dedine. Nájdete tu napr. mlyn, kováčsku vyhňu, stodoly, drevenice, či školu. Najcennejšou kultúrnou pamiatkou skanzenu je drevený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Kostolík ukrýva vzácne ikony zo 17.-19. stor. V múzeu nadobudnete pocit, ako by sa tu ešte stále žilo. Národopisnú expozíciu dopĺňa gazdovský dvor s chovom zvierat.

Skanzen som podobne ako hrad navštívil už niekoľkokrát. Pri pohľade na hrad zo skanzenu sa vždy prenesiem o niekoľko storočí naspäť. Múzeum v prírode je otvorené počas letnej turistickej sezóny. Skanzen si prechádzate sami so sprievodným slovom (v 9 jazykoch), ktoré dostanete pri kúpe vstupeniek.

3. Stredoveký vojenský tábor

Stredoveký vojenský tábor (2 eur/os.) sa nachádza západne od skanzenu. Keď budete prichádzať na hrad, budete ho míňať ako prvý.

Ak sa chcete naučiť všetky potrebné rytierske cnosti, stredoveký tábor bude pre vás (alebo vaše deti) tým pravým miestom. Tábor zobrazuje vojenský život v 16. stor. Okrem streľby z luku, jazdy na koni, či vystúpenia sokoliarov ponúka ubytovanie v historických stanoch a ochutnávky stredovekých jedál. Súčasťou areálu je aj pravá stredoveká krčma. Stredoveký vojenský tábor je otvorený počas letnej turistickej sezóny.

4. Vojensko-historická expozícia Michala Strenka

Vojensko-historická expozícia Michala Strenka sa nachádza medzi hradomskanzenom. Určite mnohí z vás poznajú historickú fotografiu Vztýčenie vlajky na ostrove Iwo Jima (1945), ktorá obletela svet. Málokto však vie, že jedným z vojakov na fotografii bol aj rodák z neďalekej obce Jarabina Michal Strenk, ktorému expozícia vzdáva hold. Expozícia sa zameriava na obdobie 2. svet. vojny.

Nám. sv. Mikuláša

Nám. sv. Mikuláša sa nachádza 1 km/14 min. pešo južne od autobusovej stanice; 1,3 km/18 min. pešo južne od železničnej stanice a 3 km/35 min. pešo južne od hradu. Na námestí nájdete dom ľubovnianskeho mešťana, provinčný dom a prirodzenou dominantou námestia je kostol sv. Mikuláša.

5. Dom ľubovnianskeho mešťana

Dom ľubovnianskeho mešťana (2 eur/os.) sídli v dome č. 21 v južnom rade meštianskych domov, ktoré ohraničujú Nám. sv. Mikuláša. Na fasáde domu v slepom okne si všimnite nástennú maľbu sv. Trojice. Expozícia predstavuje život strednej vrstvy na konci 19. stor. Súčasťou je aj mincovňa, v ktorej si môžete vyraziť vlastný „ľubovniansky zlatý“, či dielne na výrobu papiera a modrotlače. V dome sídli tiež turistické informačné centrum. Dom ľubovnianskeho mešťanaturistické informačné centrum sú otvorené celoročne.  

6. Provinčný dom

Provinčný dom (alebo tiež Güntherov dom; 0,50 eur/os.) sídli v dome č. 12 v severnom rade stredovekých domov na Nám. sv. Mikuláša. Sídlo správcu zálohovaných miest s arkádovými podlubiami slúži v súčasnosti ako mestská galéria umenia so stálymi expozíciami – pamätnou izbou Jána MelkovičaTerézie Vansovej a prechodnými výstavami domácich a zahraničných autorov.

7. Farský kostol sv. Mikuláša

Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša sa nachádza na zelenom ostrovčeku v samotnom srdci Nám. sv. Mikuláša. Kostol obklopuje malý park. Bol postavený v gotickom a prestavaný v barokovom štýle. Interiér kostola je prevažne barokový. Pod kostolom sa nachádzajú nepreskúmané krypty. Dominantou kostola je veža na jeho západnej strane, ktorú uvidíte už pri príchode do centra zo stanice.

+ 1. Nestville Park Hniezdne

Hniezdne sa nachádza 5 km/7 min. autom západne od Starej Ľubovne. Táto nenápadná obec sa dostala na mapu cestovného ruchu po otvorení expozície Nestville Park (6 eur/os.) v tunajšom liehovare. Prehliadka pozostáva z 3 častí:

  • expozície tradičných ľudových remesiel, ktoré súviseli s liehovarníctvom,
  • návštevou moderného liehovaru na výrobu liehu
  • degustáciou whisky v rezbárskej sále.

Expozíciu som už tiež navštívil párkrát. Interaktívna prehliadka, pri ktorej si vyrazíte vlastnú mincu alebo ochutnáte surový jačmeň, končí degustáciou slovenskej whisky v miestnosti s údajne jedným z najväčších drevených obrazov v Európe. Spomienkou je tiež fotografia, ktorú vám spravia na začiatku prehliadky vo zvonici. Mimochodom pre všetkých abstinentov (a nielen pre nich) otvorili neďaleko liehovaru  čokoládovňu.  Nestville Park je otvorený celoročne.

Kde sa najesť v Starej Ľubovni?

Salaš u Franka nájdete pri hlavnom dopravnom ťahu do Starej Ľubovne od Popradu po ľavej strane. Reštauráciu v slovenskom štýle s tradičnou slovenskou kuchyňou už dávno nenavštevujú len miestni. Salaš patrí medzi najlepšie stravovacie zariadenia v regióne. Ak sa neviete rozhodnúť ako ja, či si vybrať pirohy alebo bryndzové halušky, odporúčam vám „Salašský tanier“, na ktorom dostanete oboje. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 19 eur.

Penzión Gurmen sa nachádza v západnom rade domov priamo na Nám. sv. Mikuláša. Penzión sme navštívili v predvianočnom čase a ochutnali sme kávu a voňavý vianočný punč, ktorý príjemne zahrial. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 6 eur.

Už teraz sa teším, keď Starú Ľubovňu a Ľubovniansky hrad navštívim opäť po obnove barokového paláca na hrade. 😉

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Mesto Stará Ľubovňa

Severný Spiš Pieniny – Jeden deň nestačí

Severovýchod Slovenska – Kraj kultúrnych pamiatok            

Slovakia.travel

© Ing. Adam Vanečko

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor

Červený Kláštor nájdete v regióne severný Spiš, ktorý sa zvykne označovať aj ako Zamagurie na severovýchode Slovenska v bezprostrednej blízkosti Poľska. S tým ho prepája most ponad rieku Dunajec

Ako sa tam dostať?

Červený Kláštor sa nachádza 57 km/1 h 2 min. autom severne od Popradu a 90 km/1 h 27 min. autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Obcou prechádza cesta II. triedy 543, ktorá začína v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa a končí na hraničnom priechode Lysá nad Dunajcom v okrese Kežmarok.

Autobusom

Ak budete cestovať do Červeného Kláštora autobusom, môžete prísť na jednu z 5 autobusových zastávok:

  • Červený Kláštor, Jordanec (Jordanec je potok, ktorý je prítokom Dunajca a vlieva sa doň medzi obcami Majere a Červený Kláštor; autobusová zastávka je neďaleko prístaviska Červený Kláštor),
  • Červený Kláštor, rázcestie Lechnica (križovatka v smere na obec Lechnica),
  • Červený Kláštor, č. d. 32 (v centre obce),
  • Červený Kláštor, reštaurácia (najbližšia autobusová zastávku ku kláštoru),
  • Červený Kláštor, Kúpele (pri kúpeľoch Smerdžonka).

Potom už len vystúpite na zastávke podľa toho, akú atraktivitu v obci chcete navštíviť.

Vlakom

Cez Červený Kláštor neprechádza žiadna železnica a preto sa tam vlakom, žiaľ, nedostanete.

Čo tam vidieť a navštíviť?

Zubaté vápencové skaly vytŕčajúce z bukových a jedľových lesov, rozkvitnuté a voňavé kvety a bylinky, aké na iných miestach nenájdete. Tu medveď, tam rys, či vydra, ktorá oddychuje na brehu kľukatiacej sa rieky, po ktorej sa plavia spievajúci gorali na drevených pltiach. A do tohto prostredia zasadené stáročné múry kamenného kláštora s červenou strechou, kde sa čas akoby zastavil. 

1. Kláštor kartuziánov

Prvá písomná zmienka o kartuziánskom kláštore pochádza z roku 1319. Pôsobili tu rehole kartuziánov (1320-1567), ktorí postavili kláštor v gotickom štýle a kamaldulov (1711-1782), ktorí prestavali kláštor v barokovom štýle (predovšetkým Kostol sv. Antona Pustovníka). Obe rehole patria medzi najprísnejšie mníšske rády v rímskokatolíckej cirkvi. Kláštor dostal názov podľa červených tehál okolo okien a dverí a červenej strechy. V roku 1970 vyhlásili kláštor za národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej je zriadené múzeum pre verejnosť (3 eur/os.).

Najvýraznejšou osobnosťou kláštora bol lekár, lekárnik a botanik – fráter Cyprián (1724-1775). Jeho herbár s 283 vylisovanými rastlinami z PieninTatier je s popisom v piatich jazykoch – gréčtine, latinčine, nemčine, poľštine a slovenčine. Vyrábal tiež sviečky a zrkadlá a dokonca sa zaoberal alchýmiou. Podľa legendy o „lietajúcom mníchovi Cypriánovi“ zhotovil krídla, s ktorými vzlietol z Troch korún nad Tatry.

Toto miesto má neopísateľnú magickú atmosféru, ktorú tu pocítim stále, keď ho navštívim. Je to také neuveriteľne tiché a pokojné miesto, ktoré vás donúti zabudnúť na všetky starosti a žiť pre chvíľu.

2. Pieninský národný park

Pieninský národný park sa rozkladá na slovensko-poľskom pohraničí. V roku 1967 bol vyhlásený za národný park a v súčasnosti je najmenším národným parkom Slovenska. Dominantou parku (i keď už na poľskej strane) je jedinečný zubatý skalný útvar – Tri koruny (982 m n. m.).

Tepnou parku je zasa meandrujúca rieka Dunajec, na niektorých miestach pokojná, inde zasa mierne rozbúrená. Rieka sa v priebehu dlhých storočí poriadne zarezala do tunajších skál a vytvorila jednu z najväčších tiesňav (8,5 km) v strednej Európe. Na území sa vyskytuje vzácna endemická fauna a flóra. Park je popretkávaný turistickými chodníkmi, aby ste si mohli vychutnať všetky jeho krásy.  

3. Splavovanie rieky Dunajec

Splav prielomom Dunajca (12-14 eur/os.) na tradičných drevených pltiach patrí určite k jedným z najväčších zážitkov tejto lokality. Rieku môžete začať splavovať z prístaviska Majere – Kvašné Lúky (dĺžka 11 km) alebo z prístaviska v Červenom Kláštore (dĺžka 9 km). Počas splavu sa vám naskytnú neskutočné výhľady na krásy pieninskej prírody. Pltníci – miestni sprievodcovia vám zas povedia príbehy a zaujímavosti, ktoré sa viažu k oblasti. Koniec splavu je v obidvoch prípadoch v obci Lesnica, neďaleko Chaty Pieniny.

Rieku môžete splavovať aj na kanoe, kajakoch alebo nafukovacích člnoch – raftoch. Splav je vhodný aj pre menej skúsených vodákov, pretože ho sprevádza inštruktor.  

4. Kúpele Smerdžonka

Ako už názov napovedá, kúpele Smerdžonka dostali svoje pomenovanie vďaka charakteristickej aróme tunajšej vody, bohatej na sírovodík. Pozitívne účinky miestnej vody poznali už stredovekí mnísi z neďalekého kláštora. Voda sa využíva na liečenie kožných chorôb. Okrem prírodného liečivého zdroja, ktorým je spomínaná voda, využívajú tiež na liečenie čistý pieninský vzduch. Na Slovensku (a dokonca aj v Česku) sú tak jedinými klimatickými kúpeľmi, v ktorých sa na jednom mieste okrem iných indikácií liečia choroby dýchacích ciest a kože. Mimochodom, v Kúpeľnej reštaurácii fantasticky varia.

5. Cykloturistika

Červeného Kláštora do Lesnice vedie popri rieke Dunajec po tvrdej lesnej ceste cyklistický chodník. Menej náročná trasa vhodná pre rodiny s deťmi má dĺžku 9 km, prevýšenie 160 m a absolvujete ju približne za hodinu. Je označená zeleným písmenom „C“.

Lesnice, od Chaty Pieniny cez Veľký LipníkHaligovce vedie po asfaltovej ceste III. triedy aj ďalšia, náročnejšia cyklotrasa naspäť do Červeného Kláštora. Trasa vhodná pre cestné bicykle má dĺžku 16,7 km, prevýšenie 331 m a jej absolvovanie vám zaberie asi 2 h. V prvej tretine cesty sa pripravte na stúpanie 6 %. Je označená červeným písmenom „C“.

Obidve trasy vám spríjemnia dych berúce výhľady na prírodu Pieninského národného parku.

+ 1. Hrad Niedzica

Niedzica-Zamek (po slovensky Nedeca) sa nachádza 10 km/12 min. autom severozápadne od Červeného Kláštora v regióne Malopoľské vojvodstvo v južnom Poľsku na hranici so Slovenskom. V minulosti bolo toto územie súčasťou uhorského regiónu Spiš. Návštevníci vyhľadávajú v obci predovšetkým hrad Niedzica (po slovensky Nedecký hrad alebo tiež Dunajecký zámok), ktorý sa vypína na skalnom brale nad vodnou nádržou Czorsztynskie. Významný strážny hrad na hranici medzi poľským a uhorským kráľovstvom zahŕňa predmety, ktoré sa viažu k histórii hradu a lokality, ako napr. staré hodiny, dobové zbrane, či etnografické predmety zo Spiša.

Deň pred návštevou hradu som tam volal, aby som zistil, či je hrad otvorený a či sa tam dá platiť kartou. Môj rozhovor s nejakou pani vyzeral asi takto:

  • Ja: „Hi, do you speak English?“
  • Pani: „Ne!“
  • (chvíľu pauza, pretože som rozmýšľal, ako sa jej to spýtať, aby ma pochopila)
  • Ja: „Je možné platiť na hrade kartou? V sobotu by sme chceli prísť na prehliadku.“
  • Pani: „Tak, tak. Pan może zapłacić kartą.“
  • Ja: „OK, ďakujem, dovidenia.“
  • Pani: „Do widzenia.“

Naším najväčším prekvapením bolo, keď sme prišli ku hradu, zastali pred masívnou drevenou bránou, chytili kľučku a zistili, že dvere brány sú zamknuté. Na dverách visel nápis, na ktorý nezabudnem asi do konca svojho života:

„Zamek jest nieczynny.“

Tak som sa nahneval, že pôvodný plán dať si obed v Poľsku „padol“, nasadli sme do auta a vrátili sa naspäť na Slovensko, kde sme sa aj najedli. Poliaci majú šťastie, že odo mňa nepýtali peniaze za parkovné (dolné parkovisko tuším 3 pln/0,7 eur/auto; horné parkovisko pri hrade 12 pln/2,79 eur/auto). To by som tam asi urobil takú scénu, že by už nezabudli ani oni na mňa. 😀

Kde sa najesť?

Reštaurácia u Jakuba sa nachádza v centre obce, neďaleko autobusovej zastávky Červený Kláštor, č. d. 32. Pekne zariadená reštaurácia s milou obsluhou. Ochutnali sme mäsové a bryndzové pirohy. Nedá sa tu platiť kartou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 16 eur.

Z výletu v Červenom Kláštore som si priniesol jediný suvenír – krabičku bylinkového čaju (od 1,60 eur/krabička). Čaj vyrábajú výhradne z byliniek, ktoré dorastajú na území PieninZamaguria. Takto sa prenesiem na rozkvitnuté lúky tohto ničím nepoškvrneného regiónu každý deň.  

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 12. 2018 (1 eur = 4,2986 pln).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Ďalšie články zo Slovenska

Tatry-Spiš-Pieniny

Kraj kultúrnych pamiatok

Objavte trasy v Prešovskom kraji

Slovakia.travel

© Ing. Adam Vanečko