praha cechy cesko mala strana kampa mlynsky nahon certovka

1. deň v Prahe – Hradčany a Malá Strana

Praha – neoficiálne tretie najväčšie mesto Slovenska. Spolu v nej žije údajne viac Slovákov ako v našom oficiálnom slovenskom 3. najväčšom meste – Prešove. Kto by ju nepoznal? Komu by sa v nej nepáčilo? Trošku mi je ľúto, že my na Slovensku nemáme také mesto ako je Praha. No čo už! Aspoň máme dôvod navštíviť našich českých susedov. V najbližších článkoch pre vás postupne pripravím 3-dňový itinerár, čo robiť v hlavnom meste Čiech, Česka a Československa. Prvý deň vám odporúčam návštevu mestských štvrtí Hradčany Malá Strana.

Pražský hrad

Pražský hrad (1,5 km/20 min. pešo severozápadne od Staromestského námestia) je prirodzenou dominantou Hradčian. Založilo ho pravdepodobne už niekedy okolo roku 880 knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov. V súčasnosti je hrad zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší hradný komplex na svete.

Pripravte sa na masy návštevníkov a prehliadky osôb a tašiek pred vstupom do areálu hradu. Pražský hrad sme navštívili ešte počas našej prvej návštevy Prahy. Kúpili sme si vtedy návštevnícky okruh B (250 czk/9,67 eur/os.), ktorý zahŕňa Starý kráľovský palác, katedrálu sv. Víta, Baziliku sv. Juraja a Zlatú uličku.

Na výber ešte máte návštevnícky okruh A, C alebo si kúpite vstupenku samostatne do expozície, ktorá vás zaujíma. Návštevnícky okruh A (350 czk/13,54 eur/os.) zahŕňa Starý kráľovský palác, expozíciu Príbeh Pražského hradu, baziliku sv. Juraja, Zlatú uličku, katedrálu sv. VítaRožmberský palác. Návštevnícky okruh C (350 czk/13,54 eur/os.) zas zahŕňa expozíciu Svätovítsky pokladObrazáreň Pražského hradu. Samostatne si vstupenku môžete kúpiť do expozície Príbeh Pražského hradu, expozície Svätovítsky poklad, Obrazárne Pražského hradu a Veľkej južnej veže katedrály sv. Víta.

Starý kráľovský palác

Starý kráľovský palác sa datuje už na prelom 9. a 10. storočia. Palác s románskymi základmi neskôr goticky prestavali. Slávnostná Vladislavská sála s krúženou klenbou spája prvky neskorej gotiky a nastupujúcej renesancie. Najmä počas vlády Habsburgovcov sálu využívali na korunovačné slávnosti, hostiny, rytierske turnaje, či trhy. Svoju slávnostnú funkciu plní Vladislavská sála dodnes.

Zaujímavosťou je, že z juhozápadnej časti Vladislavskej sály vedie portál do Ľudovítovho krídla, v ktorom boli v roku 1618 z okna do hradnej priekopy vyhodení dvaja miestodržitelia s pisárom. Začalo sa tak České stavovské povstanie, ktoré bolo prvým konfliktom 30-ročnej vojny (1618-1648).

Príbeh Pražského hradu

Ako už názov Príbeh Pražského hradu (140 czk/5,42 eur/os.) napovedá, stála expozícia sa zameriava na viac ako 1000-ročnú históriu sídla českých kráľov. Dozviete sa nielen o predstaviteľoch českého štátu, ale tiež ďalšie „príbehy“ zo života šľachty. Expozícia sa nachádza v Starom kráľovskom paláci na III. hradnom nádvorí.

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha je najväčším najvýznamnejším pražským chrámom. Odohrávali sa v ňom korunovácie českých kráľov a kráľovien a taktiež je miestom posledného odpočinku panovníkov, šľachticov, arcibiskupov a patrónov. Na mieste dnešného kostola stála už v roku 925 predrománska rotunda, ktorá bola neskôr nahradená 3-loďovou bazilikou s dvomi vežami. Aby aj tú v roku 1344 počas vlády Karola IV. nahradila gotická katedrála. Stavbu katedrály prerušili na niekoľko storočí husitské vojny. Nakoniec ju v 2. polovici 19. stor. novogoticky dostavali. Chrám slávnostne vysvätili až v prvej tretine minulého storočia v roku 1929.

Súčasťou katedrály sv. Víta je kaplnka sv. Václava s hrobom sv. Václava, z ktorej vedú dvere do Korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Veľká južná veža katedrály sv. Víta (150 czk/5,80 eur/os.) začala vznikať na konci 14. storočia. Stavbu ukončili v 18. storočí. Vo svojich útrobách ukrýva najväčší český zvon, ktorý sa volá Žigmund a váži okolo 15 ton. Meď, z ktorej zvon vyrobili, pochádza zo Slovenska. Veža je vysoká takmer 80 m a na jej vyhliadkovú ochodzu vedie 287 schodov.

Bazilika sv. Juraja

Bazilika sv. Juraja je 2. kostolom na Pražskom hrade. Dnešný románsky kostol síce pochádza z roku 1142, základy sa ale datujú do roku 920. Barokové priečelie pochádza zo 17. storočia. V jednoduchom interiéri nájdeme náhrobky členov kniežacieho rodu Přemyslovcov, či hrobku českej patrónky sv. Ľudmily.

Zlatá ulička

Zlatá ulička vznikla v 15. storočí. Tvoria ju jednoduché obydlia, v ktorých bývali hradní strelci, služobníctvo, alchymisti zlatníci. Práve vďaka posledným menovaným získala ulička prívlastok „Zlatá“. V domčekoch sa bývalo až do 2. svet. vojny. V jednom z nich, v domčeku č. 22 býval dva roky spisovateľ Franz Kafka.

Svätovítsky poklad v Kaplnke sv. Kríža

Svätovítsky poklad (250 czk/9,67 eur/os.) je najväčším chrámovým pokladom v Česku a jedným z najväčších v Európe. Obsahuje 139 relikviárov a liturgických predmetov. Medzi najstaršie patria ostatky ruky sv. Víta. Poklad tvoria ostatky ďalších svätcov a mučeníkov, zlaté a krištáľové kríže, busty, relikviáre, monštrancie, obrazy, či textílie. Klenotnica sa ukrýva v  kaplnke sv. Kríža na II. hradnom nádvorí.

Obrazáreň Pražského hradu

O vznik najstaršej obrazárne nielen na Pražskom hrade, ale aj v celom Česku (100 czk/3,87 eur/os.) sa pričinil predovšetkým cisár Rudolf II. na konci 16. storočia. Intenzívne dopĺňal zdedené zbierky po svojich predkoch kúpou umeleckých diel zo zahraničia alebo produkciou diel vlastných dvorných umelcov. Veľká časť zbierok bola po jeho smrti tajne prevezená do Viedne, ďalšie ukoristili saskí a švédski vojaci počas 30-ročnej vojny. Zašlá sláva sa obrazárni vrátila v priebehu 20. storočia.

Rožmberský palác

Renesačný Rožmberský palác vznikol v 2. polovici 16. storočia. V 18. storočí bol radikálne prestavaný na Ústav šľachtičných. Ten slúžil na výchovu 30 šľachtických dcér, ktoré dovŕšili vek 24 rokov, okrem sirôt, ktoré mohli v ústave žiť od svojich 18 rokov.

Záhrady Pražského hradu

Počas letnej turistickej sezóny sú návštevníkom prístupné záhrady Pražského hradu. Severne od hradného komplexu sa nachádza Kráľovská záhrada z roku 1534. V nej môžete navštíviť výstavné priestory v Kráľovskom letohrádku Belveder (alebo tiež Letohrádku kráľovnej Anny), výstavnú a koncertnú sieň Míčovna, či výstavné priestory v Jazdiarni Pražského hradu.

Južné záhrady vznikali postupne na miestach bývalého opevnenia. Tvoria ich Rajská záhrada, Hartigovská záhrada a Záhrada na valoch. V roku 2019 sú južné záhrady pre verejnosť uzavreté.

Južnejšie položené Palácové záhrady Pod Pražským hradom tvoria navzájom prepojené 4 historické záhrady – Ledebourská záhrada, Malá a Veľká Pálffyovská záhrada, Kolowratská záhrada a Malá Fürstenberská záhrada. Ledebourská a Malá Pálffyovská záhrada sú v roku 2019 pre verejnosť uzavreté z dôvodu pamiatkovej obnovy.

Strahovský kláštor

Premonštrátsky kláštor na Strahove (900 m/13 min. pešo západne od Pražského hradu) patrí medzi najstaršie kláštory tohto rehoľného rádu na svete. Kláštor bol založený v roku 1143. V kláštore môžete navštíviť historickú knižnicu (120 czk/4,64 eur/os.), obrazáreň, klenotnicu budovu konventu (120 czk/4,64 eur/os.). V Strahovskej knižnici nájdete množstvo stredovekých rukopisov, máp a glóbusov. Obrazáreň vystavuje časť zbierky obrazov z obdobia od 14. do polovice 19. storočia. Klenotnica obsahuje rôzne liturgické predmety.

budove konventu zas môžete navštíviť pôvodné románske krížové chodby ambity, rajský dvor, kapitulskú sieň, kláštorné jedálne – letný a zimný refektár a románske sály s expozíciou o zakladateľovi premonštrátskeho rádu sv. Norbertovi a histórii Strahovského kláštora. Spoločné vstupné do všetkých expozícií stojí 200 czk/7,74 eur/os. Z vyhliadkovej terasy kláštora sa vám naskytne zas iný výhľad do celého údolia, na konci ktorého uvidíte centrum Prahy s priľahlými mestskými časťami.

Petřínska rozhľadňa

Petřínska rozhľadňa (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od Strahovského kláštora; 150 czk/5,80 eur/os.) vznikla v roku 1891 pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy. Podnet na výstavbu dali zakladatelia Klubu českých turistov. Inšpiráciou im bola Eiffelova veža vo francúzskom Paríži. Veža vyrástla do výšky 63,5 m, má 2 vyhliadkové plošiny, pričom vrchná sa nachádza vo výške 55 m. Na vrchnú vyhliadkovú plošinu vedú dve schodištia, každé s 299 schodmi. Jedno schodisko slúži na výstup hore a druhé na zostup dole.

Vedeli ste, že vrchol Petřínskej rozhľadne je v rovnakej výške ako skutočná Eiffelova veža?

Neďaleko rozhľadne sa nachádza zrkadlové bludisko (90 czk/3,48 eur/os.). Inšpiráciou pre stavbu bludiska bolo zrkadlové bludisko vo viedenskom zábavnom parku Práter. Zároveň sa má podobať gotickej vyšehradskej bráne, ktorá sa nazývala Špička. V bludisku sa nachádza 15 skresľujúcich vydutých a vypuklých zrkadiel a 35 obyčajných zrkadiel, ktoré spolu vytvárajú labyrint.

Pre všetkých pohodlnejších cestovateľov mám dobrú správu! Na Petřín vedie pozemná lanová dráha. Dolná stanica lanovky sa nazýva Újezd, medzistanica Nebozizek a horná stanica Petřín. Lanovú dráhu na Petřín spravuje Dopravný podnik hlavného mesta Prahy. Pre jazdu lanovkou platia všetky typy lístkov mestskej hromadnej dopravy. Pri prvej návšteve Prahy sme sa zviezli lanovkou, pri tej zatiaľ poslednej sme uprednostnili prechádzku Petřínskymi sadmi.

Keď už budete na Malej strane, určite si urobte čas na prechádzku na ostrov Kampa, ktorý od pevniny oddeľuje mlynský náhon Čertovka. Ostrov má tiež svoju osobitú atmosféru.

Tak! A prvý deň v Prahe máme za sebou. V najbližšom článku sa dočítate, čo robiť druhý deň v pražskom Starom meste.

Užitočné linky:

12 dôvodov, prečo navštíviť Brno

Olomouc – barokový klenot strednej Moravy

Ďalšie články z Česka

Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 5. 2019 (1 eur = 25,841 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Pridaj komentár