zlin zlinsko luhacovicko vychodni vychodna morava cesko morava bata

Zlín – architektonická lahôdka Moravy

Zlín je najväčším mestom (takmer 75 000 obyvateľov) turistického regiónu Východná Morava a turistickej oblasti Zlínsko a Luhačovicko. Nachádza sa vo východnej časti Moravy a teda aj Česka.

Trošku histórie

Prvá písomná zmienka o mestečku pochádza z roku 1322. Až po obdobie priemyselnej revolúcie (19. stor.) bol Zlín nenápadným valašským mestečkom, v ktorom sa rozvíjali cechy, remeslá a pastierstvo. Významnou udalosťou bolo založenie továrne na výrobu topánok Tomášom Baťom na prelome 19. a 20. stor. V 30. rokoch v meste vybudovali filmové ateliéry. Najprv slúžili Baťovej firme na výrobu reklamných spotov, neskôr animovanej tvorbe.

V rokoch 1949-1989 sa mesto nazývalo Gottwaldov podľa prvého „robotníckeho“ prezidenta Klementa Gottwalda. V súčasnosti je mesto kultúrnym, obchodným a priemyselným centrom Východnej Moravy. Organizuje sa tu mnoho podujatí. Snáď najznámejším z nich je Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež.

Zlín má mnoho významných rodákov – herec Josef Abrhám, speváčky Jana Kratochvílová či Leona Machálková, dirigent a saxofonista Felix Slováček, česko-americká podnikateľka Ivana Trumpová a mnohí ďalší. Najviac je však mesto späté s osobnosťami Tomáša Baťu a jeho nevlastného mladšieho brata Jána Antonína Baťu.

O firme Baťa

Obuvnícky podnik založili súrodenci Baťovci (Tomáš, Anna a Antonín) 21. septembra 1894. Počas 1. svet. vojny vyrábala firma topánky hlavne pre rakúsko-uhorskú armádu. Povojnovú krízu prekonal Tomáš Baťa znížením ceny topánok na polovicu, čím si získal mnohých zákazníkov. Je dôležité uviesť, že okrem obuvi sa firma zameriavala aj na výrobu strojov, textilných, chemických a gumárenských výrobkov (názov BARUM – BAta RUbber Manufacturing, dnes súčasť koncernu Continental).

V roku 1923 sa stal Tomáš Baťa starostom mesta a firma prispela k budovaniu Zlína podľa modernej koncepcie. Počet obyvateľov vzrástol takmer 9-násobne. V roku 1932 Tomáš Baťa zahynul pri leteckom nešťastí. Jeho syn Tomáš Baťa ml. mal v čase otcovej smrti ešte len 17 rokov. A tak sa stal šéfom firmy Tomášov nevlastný brat Ján Antonín Baťa. Počas jeho vedenia podnik expandoval do takmer všetkých kútov sveta. Vývoj zabrzdila až nemecká okupácia, 2. svet. vojna a americké bombardovanie v roku 1944.

Ján Antonín Baťa zakladal po celom svete satelity, tzv. „Malé Zlíny“. Mne ako Popradčanovi nedá nespomenúť susedné mesto Svit na Slovensku. V roku 1934 tu zahájili výstavbu továrne na syntetické vlákna a výstavbu sídliska. V roku 1945 sa výroba začala rozvíjať a vytvorili sa dva samostatné podniky:

  • Tatrasvit – ktorý sa zameriaval na výrobu pletených tovarov a punčoch a
  • Chemosvit – ktorý vyrábal chemické vlákna, celofán a umelé vlákna.

Osada Svit sa po 2. svet. vojne (1946) stala samostatným mestom.

Ako sa tam dostať?

V meste síce žije pomerne veľa obyvateľov, všetky atraktivity, infraštruktúra, ubytovacie a stravovacie zariadenia sú však pekne pohromade. Garantujem vám, že nebudete kráčať od jedného objektu k druhému dlhšie ako 15 min.

Autom

Zlín sa nachádza trochu bokom od hlavného dopravného ťahu. Rýchlostná cesta R55 z Olomouca do Rakúska prechádza cez neďaleké Otrokovice. V meste majú bulváre, na aké sme zvyknutí v západných destináciách. Tiež som si všimol niekoľkoposchodové parkovacie domy. S parkovaním v meste teda určite nebudete mať problém.

Autobusom

Autobusová stanica (Zlín, aut. nádr.) sa nachádza 200 m/3 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice (Zlín střed) a 600 m/8 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru). Takmer všetky autobusy prichádzajú na autobusovú stanicu. My sme využili služby súkromného prepravcu, ktorý zastavuje na parkovisku na ulici Dvacátá medzi budovami 22 a 23 (500 m/6 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice). Podobne ako v iných českých mestách, aj v tomto prípade majú autobusy viaceré zastávky v meste, takže môžete vystúpiť tam, kde vám to bude najviac vyhovovať.

Vyhľadanie spojenia na informačnom dopravnom systéme idos.cz

Vlakom

Zlín sa, žiaľ, nenachádza na žiadnej významnej železničnej trati. Cez mesto prechádza železnica 331 (Otrokovice – Vizovice). Železničná stanica (Zlín střed) sa nachádza 200 m/3 min. pešo severozápadne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 700 m/9 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru).

Vyhľadanie spojenia na informačnom dopravnom systéme idos.cz

Lietadlom

Neverejné vnútroštátne letisko LKZL Zlín sa nachádza 11 km západne od centra v meste Otrokovice. Najbližšie medzinárodné letiská sú v Brne (BRQ; 93 km/60 min. autom západne) a v Ostrave (OSR; 109 km/1 h 21 min. autom severovýchodne od mesta).

Čo tam vidieť a navštíviť?

V centre mesta je toho naozaj veľa, čo sa dá vidieť a navštíviť. Všetko je ale naozaj blízko, takže pešie presuny sú minimálne.

  • Námestie Míru
    • Radnica
  • Zlínsky zámok
  • Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba
  • Mestské divadlo Zlín
  • Vila Tomáša Baťu
  • Areál Baťových závodov
    • 21. správna budova – Baťov mrakodrap
    • 14|15 Baťov inštitút
  • Námestie Práce
    • Hotel Moskva – Spoločenský dom
    • Veľké kino
    • Obchodný dom
    • Tržnica
  • Námestie T. G. Masaryka
    • Gahurov prospekt
    • Pamätník Tomáša Baťu
    • Baťove internáty
    • Kultúrne a univerzitné centrum
  • Park Komenského
  • Baťovské domčeky

Nám. Míru

Radnica sa nachádza na západnej strane Nám. Míru. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1923. Ide o diplomovú prácu a zároveň víťazný návrh súťaže rodáka zo Zlína – architekta Františka Gahuru. Budova radnice je jeho prvým veľkým dielom. Na severnej fasáde si všimnite sochu kováča, ktorá je tiež Gahurovým dielom. Sídli v nej Mestský úrad, Mestské informačné a turistické strediskoGaléria pod Radnicou.

Zlínsky zámok

Zlínsky zámok sa nachádza len 220 m/3 min. pešo západne od Nám. Míru. Zámok pochádza z polovice 14. stor. Počas 20. stor. slúžil ako múzeum obuvi, okresný úrad aj múzeum juhovýchodnej Moravy. Priestory sa stali útočiskom pre Galériu Václava Chada (50 czk/1,93 eur/os.), interaktívnu expozíciu Orbis Pictus Play Zlín (119 czk/4,59 eur/os.), kaviareň a dizajnový obchod.

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba sa nachádza 350 m/4 min. pešo južne od Nám. Míru. Údaje o kostole máme až z obdobia po husitských vojnách (1437). Môžeme ale predpokladať, že kostol s farou sa v meste nachádzali už v 14. stor. Okolo kostola sa niekedy nachádzal cintorín a v západnom rohu aj kostnica. Od 19. stor. sa kostol a jeho okolie úplne zmenilo, pretože došlo k rozsiahlym úpravám. Kostol je dominantou pôvodného Zlína.

Mestské divadlo

Mestské divadlo sa nachádza 300 m/2 min. pešo juhovýchodne od Nám. Míru. História profesionálneho divadla v Zlíne sa začala písať až po 2. svet. vojne. Mestské divadlo dokončili v roku 1967. V divadle pôsobí stály činoherný divadelný súbor. Do jeho priestorov sa zmestí až 800 divákov. Vždy na začiatku mája sa koná Medzinárodný divadelný festival Setkání – Stretnutie, ktorý je prehliadkou predstavení v podaní českých a slovenských divadelných súborov.

Vila Tomáša Baťu

Vila Tomáša Baťu sa nachádza 900 m/12 min. pešo severozápadne od Nám. Míru za riečkou Dřevnice. V súčasnosti je sídlom Nadácie Tomáša Baťu. Prehliadku vily (130 cz/5,02 eur/os.) je nutné si vopred e-mailom alebo telefonicky rezervovať. Minimálny počet osôb je 15. Maximálny počet osôb je 45. Záhrada vily je voľne prístupná počas pracovných dní od 8.00 do 17.00 h.

Tomáš Baťa chcel mať z každej miestnosti vily výhľad na továreň. Jeho manželka si ale presadila, aby aspoň okno spálne smerovalo iným smerom.

Areál Baťových závodov

Areál Baťových závodov sa nachádza 650 m/8 min. pešo západne od Nám. Míru, v bezprostrednej blízkosti železnice, aby vyrobený tovar mohli naložiť a čo najrýchlejšie expedovať do sveta. Budovy sú očíslované podľa amerického štýlu, t. j. prvá číslica (desiatky) udáva stĺpce budov od východu na západ a druhá číslica (jednotky) rady budov od juhu na sever. V areáli nájdete 21. správnu budovu – Baťov mrakodrap s technickou pamiatkou – unikátnou pojazdnou kanceláriou J. A. Baťu a 14|15 Baťov inštitút.

21. správna budova – Baťov mrakodrap

21. správnu budovu dokončili v roku 1938 podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Baťov mrakodrap má 16 podlaží, výšku 77,5 m a v čase svojho vzniku bol najvyššou budovou v Československu a 2. najvyššou svetskou budovou v kontinentálnej Európe (1. Boerentoren v belgických Antverpách s výškou 87,5 m). Najvyššou budovou sveta bol vtedy Empire State Building v New Yorku s výškou 381 m.

View this post on Instagram

A perfect example of functionalist architecture – Bata's skyscraper in the East Moravian city of Zlín. I fell in love with this architectural style. 🏢👞🤓 Dokonalý príklad funkcionalistickej architektúry – Baťov mrakodrap vo východomoravskom meste Zlín. Zamiloval som si tento architektonický štýl. 🏢👞🤓 #batuvinstitut #bata #tomasbata #batuvmrakodrap #batasskyscraper #zlin #zlinregion #zlinsko #vychodnimorava #morava #moravia #cesko #czechrepublic #visitcz #visitczechrepublic #adamvaneckotraveller #cestovatel #cestovanie #cestovatelskyblog #museum #muzeum #lift #vytah #funkcionalizmus #funkcionalismus #functionalism #architektura #architecture #industrial #industrialarchitecture

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

Každé podlažie s rozmermi 80 x 20 m bolo nadčasovou veľkopriestorovou kanceláriou pre 200! ľudí. Budova je klimatizovaná, má rýchlovýťahy, paternoster (stále sa pohybujúci obežný výťah), podlahové zásuvky, či potrubnú poštu. Pôvodná klimatizácia je stále funkčná, len jej prevádzku by normy Európskej únie asi neschválili. 🙂

Technická pamiatka – Pojazdná kancelária J. A. Baťu

Pojazdná kancelária J. A. Baťu (350 czk/13,50 eur/1-9 osôb) je výťahom s rozmermi 6 x 6 m, s telefónom, klimatizáciou a umývadlom s tečúcou teplou a studenou vodou. Niekde sa mylne uvádza, že z nej J. A. Baťa  kontroloval svojich zamestnancov. V skutočnosti mala uľahčiť komunikáciu s vedúcimi jednotlivých oddelení. Pravdou ale je, že J. A. Baťa ju ani nikdy nevyužil. V čase uvedenia do prevádzky na jeseň 1939 sa už nachádzal v zahraničí.

Do výťahu môžete nahliadnuť kedykoľvek pri návšteve budovy. Prehliadku a odvoz v ňom je nutné si vopred telefonicky alebo e-mailom aspoň týždeň vopred objednať. Súčasťou prehliadky je aj vstup na vyhliadkovú terasu na streche budovy. V súčasnosti sídli v budove Krajský úrad Zlínskeho krajaFinančný úrad. Baťov mrakodrap je stále najvyššou budovou mesta. A hádam to nie je len moja tichá prosba, aby to tak aj ostalo.

14|15 Baťov inštitút

Ako už názov 14|15 Baťov inštitút napovedá, inštitúcia sa nachádza v pôvodných priemyselných budovách č. 14 a č. 15 bývalých Baťových závodov. V budove č. 14 nájdete Múzeum juhovýchodnej MoravyKrajskú galériu výtvarného umenia. V budove č. 15 zas našla svoje miesto Krajská knižnica Františka Bartoša.

View this post on Instagram

Modern museum, gallery and library in the industrial premises of the former factory for the production of shoes. Interesting exposition, personal attention, great prizes. 🏭👞🤓 Moderne muzeum, galeria a kniznica v industrialnych priestoroch byvalej Batovej tovarne na vyrobu topanok. Zaujimave expozicie, mily personal, super ceny. 🏭👞🤓 #zlin #zlinregion #zlinsko #vychodnimorava #morava #moravia #cesko #czechrepublic #visitcz #visitczechrepublic #batuvinstitut #bata #tomasbata #museum #muzeum #galeria #galerie #gallery #funkcionalismus #functionalism #architecture #architektura #industrial #industrialarchitecture #kniznica #knihovna #library #adamvaneckotraveller #bota #citybreak

A post shared by Adam Vanecko Traveller (@adamvaneckotraveller) on

Múzeum juhovýchodnej Moravy (129 czk/4,98 eur/os.) tvoria expozície „Princíp Baťa: Dnes fantázia, zajtra skutočnosť“, expozícia etnografa, folkloristu a pedagóga Františka Bartošaprechodné výstavy. V prvej expozícii nájdete históriu firmy Baťa s obuvníckym múzeom, či obuvníckymi strojmi, cestovanie nielen s Jiřím Hanzelkom a Miroslavom Zikmundom a nakoniec filmový kabinet o histórii filmových ateliérov. Interaktívna expozícia Františka Bartoša je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi.

Čo bolo úplne super, na začiatku prehliadky dostanete kartičku („pichačku“), na ktorej si počas návštevy každej expozície označujete, kedy ste ju navštívili tak, ako si niekedy označovali zamestnanci firmy Baťa svoj príchod do práce, či odchod z nej.

Krajská galéria výtvarného umenia (129 czk/4,98 eur/os.) sa zameriava na architektúru Zlína, mestský urbanizmus, priemyselný dizajn a vystavuje diela významných českých autorov od 19. stor., zo začiatku 20. stor., až po diela autorov z 21. stor. Okrem stálych výstav ponúka galéria svoje priestory aj na prechodné výstavy.

Námestie Práce

Nám. Práce sa nachádza 800 m/10 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru. Na námestí nájdeme hneď niekoľko budov, ktoré sa pýšili prívlastkami najväčší: Hotel Moskva – Spoločenský domVeľké kino, Obchodný domTržnica.

Hotel Moskva – bývalý Spoločenský dom dokončili v roku 1933. Odvtedy plnil úlohu hlavného spoločenského centra mesta. Okrem 300 izieb ponúka reštaurácie, kaviarne, herne, klubovne, reprezentačné miestnosti, rôzne salóniky a kongresovú sálu.

Veľké kino bolo postavené v roku 1933. Slúžilo predovšetkým zamestnancom firmy Baťa na kultúrne vyžitie či už počas obedňajšej prestávky alebo po pracovnej dobe. Dovnútra sa zmestilo neuveriteľných 2 270! návštevníkov, čo z neho urobilo najväčšie kino nielen v Československu, ale pravdepodobne v celej strednej Európe. Kapacita kina pred rekonštrukciou činila 1 010! osôb. Pred vstupom do kina si všimnite „Chodník slávy“ s hviezdami slávnych hercov. Kino je momentálne zatvorené z dôvodu narušenej statiky.

Obchodný dom mal pôvodne nahradiť oproti stojacu tržnicu. Má 9 podlaží. Všimnite si, ako sa výška okien smerom zdola nahor postupne zmenšuje. Momentálne našli svoje miesto v budove hotel, kúpele, reštaurácia, komerčné a kancelárske priestory.

Tržnicu postavili v roku 1927. Železobetónový skelet, ktorý sa dovtedy využíval len pri stavbe priemyselných budov, sa v tomto prípade začal využiť aj pri verejných budovách.

Nám. T. G. Masaryka

Nám. T. G. Masaryka sa nachádza 700 m/8 min. pešo južne od Nám. Míru. Stúpa do výšky od ulice Tř. Tomáše Bati až po ulicu Růmy. Lemujú ho Gahurov prospekt, Pamätník Tomáša Baťu, Baťove internáty, Kultúrne a univerzitné centrum.

Gahurov prospekt

Gahurov prospekt vymedzuje na jednej strane Nám. Práce a na druhej strane Kultúrne a univerzitné centrum. Bol vytvorený v 20.-30. rokoch 20. stor. Tvoria ho navzájom sa pretínajúce chodníky, ktoré sú zapustené pod úroveň umelo zvlneného terénu trávnatých plôch. Patrí k urbanisticky najcennejším miestam.

Pamätník Tomáša Baťu

Pamätník Tomáša Baťu, prezývaný tiež „Sklenený krištáľ“, sa nachádza v najvyššej časti námestia. Jeho úlohou je vzdať úctu a pripomínať osobnosť Tomáša Baťu. Pamätník pochádza z dielne architekta F. Gahuru. Ten navrhol železobetónový skelet vyplnený sklom v kovových rámoch v štýle zlínskeho funkcionalizmu. V minulosti pamätník slúžil ako galéria výtvarného umenia a sídlo zlínskej filharmónie.

Tieto inštitúcie ale našli svoje miesto či už v nových alebo zrekonštruovaných priestoroch mesta. Momentálne prebieha rekonštrukcia pamätníka, ale pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky slávnostne otvoril na jeden deň svoje brány pre širokú verejnosť. Vo vnútri sa bude nachádzať replika lietadla, v ktorom zahynul Tomáš Baťa.

zlin zlinsko luhacovicko vychodni vychodna morava cesko morava bata
Pamätník T. Baťu. © Ing. Adam Vanečko

Baťove internáty

Baťove internáty tvoria 2 rady budov pozdĺž námestia. Jeden rad internátov bol určený mužom a ten druhý ženám. Poriadok musí byť! Autorom projektu je opäť František Lydie Gahura. Dnes slúžia ako reštaurácie, komerčné a kancelárske priestory a len čiastočne na ubytovanie.

Kultúrne a univerzitné centrum

Kultúrne a univerzitné centrum je pomerne mladým objektom. Svoj účel plní len od roku 2011. Navrhla ho architektka a rodáčka zo Zlína Eva Jiřičná. Architektka sa inšpirovala riasou Rozsievka. Univerzitné centrum predstavuje vedecko-technická knižnica a rektorát Univerzity T. Baťu. V kultúrnom centre – Kongresovom centre mesta Zlín sa započúvajte do tónov Filharmónie Bohuslava Martinů. Medzi nimi sa nachádza socha prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Centrum stojí na mieste Masarykových škôl. Pôdorys pôvodnej 3-krídlovej budovy pripomínal otvorenú knihu.

Park Komenského

Severne od Kultúrneho a univerzitného centra (400 m/5 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru) sa rozprestiera rozľahlý park Komenského. V meste sa nikto nemôže sťažovať na nedostatok zelených plôch. Parky sa v meste budujú už od 20. rokov 20. stor., kedy sa Zlín začal profilovať ako „zelené mesto“ alebo „záhradné mesto“ podľa modernej urbanistickej koncepcie. V parku sa nachádza pomník padlým v 2. svet. vojne, ktorý obklopujú viaceré zaujímavé druhy drevín. Park je príjemnou oddychovou zónou v centre mesta.

Baťovské domčeky

Keď sa pozriete z Baťovho mrakodrapu smerom na juhozápad, uvidíte typickú zlínsku štvrť (1,5 km/15 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru). Predstavuje ju okolo 1 900 murovaných domčekov. Tomáš Baťa ju nechal vystavať pre svojich zamestnancov. Táto sa nazýva Letná. Ďalšie nájdete napr. v štvrtiach Zálešná, Podvesná alebo Lesní čtvrť.

Napriek tomu, že sídlisko Južné Svahy postavili až koncom 60. rokov, svojím vzhľadom dokonale zapadá k funkcionalistickej architektúre areálu Baťových závodov.

Mesto Zlín toho ponúka ešte omnoho omnoho viac, ale to by už bolo na ďalšiu návštevu a na ďalšie články. 😉

Kde spať?

Hotel Ondráš sa nachádza len 450 m/6 min. pešo východne od centra mesta (Nám. Míru), 1 km/11 min. pešo východne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 1 km/12 min. pešo východne od železničnej stanice (Zlín střed).

Za 2-lôžkovú izbu Standard s výhľadom na hlavnú ulicu so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom, TV, bezplatným Wi-Fi pripojením na internet (v celom hoteli) a raňajkami sme zaplatili 1 346 czk/51,93 eur. V hoteli je možné platiť kartou. Verejné parkovisko je k dispozícii za poplatok 4 eur/deň.

Kde jesť?

Bůrger sa nachádza na východnej strane Parku Komenského. Neformálne bistro ponúka burgre z hovädzieho a jahňacieho mäsa. Ponuka burgrov je napísaná na veľkej tabuli. Mali tu taký široký výber, že som sa nevedel rozhodnúť, čo si mám dať. Zvolil som klasiku – hovädzí burger so šalátom coleslaw, uhorkou, karamelizovanou cibuľkou, slaninou a aioli. Burgre tu pripravujú priamo pred zrakom hosťa. Za 2 burgre sme zaplatili 268 czk/10,34 eur.

Kozlovňa Celnice sa nachádza v severozápadnom cípe Nám. Míru. Ochutnal som rolované kuracie prsia (pripravované metódou sous vide) plnené špenátom, gorgonzolou a vlašskými orieškami s rozpučenými zemiačkami s cibuľkou a smotanovo-cesnakovou omáčkou. K dobrému jedlu padne vhod vychladené pivo. Servírujú tu hneď niekoľko druhov čapovaného piva (svetlé, nefiltrované, tmavé, ležiak, špeciál, ochutené, nealko). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 818 czk/31,56 eur.

Potrefená husa Zlín sa nachádza len 140 m/2 min. pešo južne od Nám. Míru. Kebyže námestie nepretínala v jeho južnej časti Trieda Tomáša Baťu, nachádzala by sa priamo na ňom. Neochutnal som žiadnu špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na „Smažák“ – vyprážaný syr Eidam so zemiakovými hranolčekmi a domácou tatárskou omáčkou. Rýchla a príjemná obsluha. Dobré ceny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 770 czk/29,70 eur.

Café Archa sa nachádza len 100 m/1 min. pešo južne od Nám. Míru a pár metrov východne od Potrefenej husy. Obrovské fotografie na stenách, ktoré vás prenesú na „pľac“ natáčania filmu v 30. rokoch. Lahodná káva, „svařák“, čo zahrial. Príjemná obsluha. Ideálne miesto na šálku kávy po prehliadke mesta, keď potrebujete nabrať nové sily, či len tak si oddýchnuť. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 240 czk/9,26 eur.

Čo dodať na záver? Niekde som čítal, že Zlín je „láskou na prvý pohľad“. Pri mojej prvej návšteve som si mesto okamžite zamiloval aj ja.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 11. 2018 (1 eur = 25,922 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Rožnov pod Radhoštěm – život našich predkov

Ostrava – metropola Severnej Moravy

Ďalšie články z Česka

Turistický informačný portál mesta Zlín

Zlínsko a Luhačovicko

Východná Morava

© Ing. Adam Vanečko

Pridaj komentár