grecko kreta knossos severny vchod zurivy byk

Knóssos – tajuplný začiatok Európy

Už ako malý som „hltal“ príbehy o bájnych hrdinoch a mýtických bytostiach v okolí Stredozemného mora. Sníval som o tom, že raz navštívim palác v Knóssose, pod ktorým sa údajne nachádzal labyrint s Minotaurom. A tak som si pri tohtoročnej návšteve Kréty splnil jeden z ďalších detských snov.

Ako sa do Knóssosu dostať?

Knóssos vyrástol v centrálnej časti severnej Kréty.

Autom

Knóssos sa nachádza len 5,5 km/13 min. autom južne od Iraklionu.

Autobusom

Do Knóssosu sa z Iraklionu dostanete aj mestskou hromadnou dopravou (1,70 eur/os./jazda). Autobusová zastávka v Iraklione je len 100 m/1 min. pešo západne od novej autobusovej stanice. Cestovný lístok si môžete kúpiť priamo na zastávke v okienku. Dá sa kúpiť aj u šoféra, ale za takýto lístok si priplatíte (tuším 2,50 eur/os./jazda). Radšej si rovno kúpte aj spiatočný, pretože na zastávke v Knóssose som si nevšimol žiadne okienko alebo automat, kde by ste si mohli kúpiť lístok. Elektronická tabuľa na zastávke ukazovala, že autobus príde asi o 6 minút. Autobus nakoniec prišiel do 2 minút, takže sme si ledva stihli kúpiť lístok. 

Čo v Knóssose robiť, vidieť a navštíviť?

V Knóssose sa nachádza archeologická lokalita svetového významu – palác kráľa Minóa. Dozviete sa, ako to v paláci vyzeralo kedysi a ako to tam vyzerá dnes.

Trošku histórie

Knóssos bol najdôležitejší mestský štát na Kréte. Palác postavili niekedy okolo roku 1 900 pred naším letopočtom, to znamená, že chrám má takmer 4 000 rokov. V období najväčšieho rozkvetu zaberal plochu 20 000 m2.

Palác bol sídlom mýtického kráľa Minóa. Ten nechal podľa legendy vybudovať pod palácom labyrint, v ktorom uväznil svojho nemanželského syna – Minotaura. Minotauros bol netvor s ľudským telom a býčou hlavou, ktorý sa živil ľudskými obeťami. Každých 9 rokov museli z Atén poslať 7 dievčin a 7 mladíkov. Minotaura zabil až aténsky hrdina Tézeus za pomoci meča a klbka nite Minóovej dcéry a zároveň nevlastnej sestry Minotaura, Ariadny.

Niekedy sa s labyrintom stotožňuje samotný palác. Nachádzalo sa tu plno miestností na niekoľkých podlažiach. V paláci boli slepé uličky, kľukaté chodby a len dva vchody, resp. východy. Palác bol navrhnutý tak, že cez leto bol v miestnostiach príjemný chládok a v zime sa v nich zasa udržalo teplo.

Po Minóovi je pomenovaná najstaršia európska kultúra – minojská kultúra. Minojci boli skúsení obchodníci a moreplavci. Okrem toho boli tiež zruční hrnčiari. Keď si len predstavím, ako sa tu v bronzovej dobe zabávali obyvatelia preskakovaním cez býka (verili, že ak preskočia býka ponad rohy, získajú jeho silu), v obrovských amforách uskladňovali víno, obilie a olivový olej alebo sa umývali v terakotových vaniach v kúpeľniach zdobených alabastrom. Už pred 4 000 rokmi poznali vymoženosť, akou je splachovací záchod. V paláci bol zavedený vodovod i kanalizácia. Vzduchom sa niesla vôňa tymianu a citróna.

Predpokladáme, že úpadok kultúry počal výbuchom sopky na ostrove Théra alebo Santorini (110 km severne) asi v roku 1 450 pred n. l. Sopečný popol, séria zemetrasení a prívalová vlna sa mohli prejaviť aj v Knóssose. Lokalitu potom ničili nájazdy Mykénčanov. Definitívny zánik paláca prišiel okolo roku 1 350 pred n. l. veľkým požiarom.

Knóssos objavil v roku 1878 Minos (super meno :D) Kalokairinos. Systematický výskum prebiehal v rokoch 1900-1931 pod vedením britského archeológa sira Arthura Johna Evansa. Našli sa plastiky a tabuľky s lineárnym písmom A a B. Žiaľ, Evans do paláca nenávratne zasiahol, keď niektoré časti spevnil betónom. Archeologický ústav gréckeho Ministerstva kultúry vykonáva už len konsolidačné práce.

Prehliadka paláca

Ak by ste sa obávali, že nebudete vedieť, kam máte po vystúpení z autobusu ísť, povedie vás masa návštevníkov, ktorí sa, tak ako vy, vybrali pozrieť na hádam najznámejšiu pamiatku Kréty.

Ešte predtým, než sa zaradíte do radu čakajúcich pred pokladňami, oslovia vás minimálne traja sprievodcovia, aby ste sa pridali práve ku ich skupine. Rad sa kráti, otvorené sú tu až 3 pokladne. Konečne sme prišli na rad my. Využili sme zľavu a kúpili si zároveň vstupenku do Archeologického múzea Iraklio. Ušetríte tak až 9 eur/os. Predsa len, palác v Knóssose je prázdny. Všetky predmety, ktoré tu našli, vystavujú v archeologickom múzeu.

Vstupenka pre dospelého návštevníka stojí 15 eur/os. Špeciálna vstupenka, ktorý zahŕňa aj Archeologické múzeum Iraklio stojí 16 eur/os.

Po prejdení krátkeho tunela porasteného niečím divokým (brečtan?, vinič?) sa pred vami vynorí rozľahlá zrúcanina palácového komplexu ukrytá v hustom ihličnatom lese. Všade naokolo počujete cvrlikanie cikád. My sme do lokality konečne dorazili niekedy pred obedom. Teploty stúpajú, vzduch sa zohrieva. Ešte že rozvaliny paláca poskytujú aspoň na niektorých miestach útočisko pred horúcim slnkom. Na ľavej strane uvidíte tri veľké kruhové jamy, tzv. „kouloures“, ktoré slúžili na skladovanie obilia.

Pokračujte proti smeru hodinových ručičiek po Ceste procesií k južným propylejám (monumentálna vstupná brána) s freskou „Nosiča čaše“. Odtiaľto sa po schodoch hore okolo hlinených nádob na uskladňovanie potravín dostanete na tzv. „Piano nobile“ (v preklade z taliančiny prvé poschodie v talianskych renesančných palácoch). Opäť na ľavej strane uvidíte západné sklady s nádobami, tzv. „pithoi“ na víno, olivový olej a iné potraviny.

Severnú stranu uzatvára malá budova – „galéria“, v ktorej nájdete kópie niektorých známych fresiek, ktoré poznáme z učebníc dejepisu, napr. „Mladík preskakujúci býka“ či „Dámy v modrom“. Všetky originály fresiek vystavujú v Archeologickom múzeu Iraklio. Z budovy sa otvára výhľad na ústredné nádvorie, kam sa dostanete po schodoch dole.

Čerešničkou na torte je návšteva Trónnej sály. Malá miestnosť, ktorej steny zdobia červené fresky s gryfmi (mýtická obluda – napoly orol a napoly lev) a rastlinnými motívmi. Pozdĺž stien sa tiahnu kamenné lavice a alabastrový trón. Pred vchodom si ale musíte vystáť asi polhodinový rad na priamom slnku. Viem si to celkom živo predstaviť. Čakám, potím sa, vojdem dovnútra, masa ma tlačí z každej strany, rýchlo si musím všímať všetky detaily, rýchlo musím všetko odfotiť. Viem, že by som si to nevychutnal tak, ako by som chcel. A tak som si dobrovoľne nechal na túto čerešničku zájsť chuť. 

Oproti trónnej sále sa nachádza veľké schodisko, ktoré vedie do kráľovských komnát. Vy ho ale musíte obísť z juhovýchodnej strany. Nenechajte si ujsť ďalšiu známu fresku – „Ľaliového princa“ neďaleko južného vchodu. O podlažie nižšie sa nachádza kráľovnina spálňa s replikou fresky „Delfín“. Vedľa spálne sa predpokladá kráľovnina kúpeľňa vykladaná alabastrom s terakotovou vaňou a splachovacím záchodom (voda sa pravdepodobne nalievala ručne).

V kráľovskej štvrti sa nachádza „Sála dvojitých sekier“. Palác zdobilo niekoľko dvojitých sekier, ktoré sa po grécky povedia „labrys“. Z tohto slova pochádza slovo labyrint – bludisko. Keď kráčate ďalej, určite neprehliadnite, ako sa to takmer podarilo mne, odvodňovací systém. Minojci v paláci zaviedli vodovod i kanalizáciu.

Dostali ste sa ku severnému vchodu s ďalšou známou freskou „Zúrivý býk“. Po ceste ku východu budete míňať očistný bazén, t. j. stĺpovitý prístrešok s krytou nádržou pod zemou, ktorá mohla slúžiť na rituálnu očistu a malé divadlo. Odtiaľto vedie smerom na západ Kráľovská cesta.

Kde sa v Knóssose najesť?

Odporúčam vám „chytiť si“ prvý autobus do Iraklionu a najesť sa tam. Širší výber, nižšie ceny, autentickejšia kuchyňa. Skúste napr. reštauráciu Ligo Apola.

Dojmy z návštevy paláca v Knóssose sú zmiešané. Viem, že keby som palác nenavštívil, stále by ma lákalo ho vidieť. Po prehliadke, masách návštevníkov a betónových zásahoch môžem tvrdiť, že som palác navštívil dvakrát – prvý a veľmi pravdepodobne aj posledný. Palác odporúčajú navštíviť v skorých ranných hodinách, resp. pred záverečnou. Vyhnete sa tak autobusovým zájazdom. Takisto vám odporúčam zájsť si do okrajových častí lokality, kde sa nebudete musieť tlačiť pomedzi davy.

Prečítajte si o ďalších turistických lákadlách: 

Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran?

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor?

Strašidlá v Bojniciach 2018

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Pridaj komentár