parlament budapest madarsko

Budapešť, kráľovná Maďarska – 1. časť

Tak sa aj mne podarilo konečne po rokoch dostať do Budapešti. Vyhľadal som si vlakové spojenia, našiel ubytovanie, vybavil poistenie, zbalil sa a mohol vycestovať.

Všeobecné info – história, doprava, mena, internet, mhd

Budapešť (alebo mne sa tiež páči Pešťbudín) je hlavné mesto Maďarska, ktoré sa rozprestiera na oboch brehoch Dunaja. Vzniklo zlúčením Budína, Starého Budína a Pešti do jedného mesta (1873). Má takmer 1,75 mil. obyvateľov. Na jeho území žili Kelti a neskôr založili Rimania severne od dnešného centra osadu Aquincum.

Dejiny dnešného Slovenska ako súčasti Uhorska máme spoločné. Po bitke pri Moháči (1526) sa stala hlavným mestom Uhorska Bratislava. Budín bol až do roku 1686 pod nadvládou Turkov. Od konca 19. stor. sa mesto neustále zväčšovalo a rástlo. Rozvoj zabrzdila 2. svet. vojna, po nej prišiel socializmus a od 90. rokov je Maďarsko parlamentnou republikou.

Pri cestovaní do Budapešti som si musel trochu privstať, pretože rýchlik z Popradu odchádzal už o 4.40 h. Príchod rýchlika do Košíc bol krátko pred 6.00 h. V Košiciach čakal EC vlak, ktorý mal odchod po 6.00 h. Od kategórie vlaku EC som očakával trošku vyšší komfort ako v rýchlikoch. Po nastúpení som ostal trochu sklamaný. Vlak mal príchod do Budapešti okolo 9.30 h. Vystúpil som na železničnej stanici Budapest Keleti (východná stanica), tá západná sa nazýva Budapest Nyugati. Cestovné poriadky

Menou je maďarský forint (huf). 1 eur = 311,93 huf (11. 3. 2018). Výmenný kurz som nesledoval, peniaze som zmenil v prvej zmenárni, ktorú som videl. V Maďarsku som používal svoj internet v mobile, vzhľadom na to, že s wi-fi zónami to bolo v hlavnom meste trochu horšie. Mestskou hromadnou dopravou som necestoval, pretože som býval v centre a všetko bolo blízko.

Po príchode a 1. deň v meste

Trochu som sa túlal po meste, kým som našiel turistické informačné centrum. V Budapešti som bol prvýkrát a ako bývalý zamestnanec „informačky“ sa vždy rád pozriem, ako to vyzerá a aké služby ponúkajú inde. Infopointy alebo infokiosky sa nachádzali na každom kroku, ale tie poskytovali len obmedzené informácie zamerané na okružné jazdy vyhliadkovým autobusom a prehliadky mestom so sprievodcom zdarma.

Tak sa mi konečne podarilo nájsť kamennú „informačku“ (Deák Ferenc tér, Sütő u. 2, 1052 Budapest), kde som získal všetky potrebné informácie o meste, dostal nejaké mapy a oficiálneho sprievodcu mestom. Uvažoval som aj o kúpe budapeštianskej karty, ale výber ponúkaných služieb (múzeá, galérie, doprava, stravovacie služby) ma nezaujal. Pri mojom pobyte by som nevyužil kartu naplno a tak sa mi jej kúpa neoplatila.

Po návšteve „informačky“ som si dal chutné raňajky (690 huf/2,21 eur) hneď vedľa v reštaurácii. Skôr to bolo také bistro, kde si hosť objednáva pri pulte a vezme si to so sebou, ale bolo to naozaj chutné. Medzitým mi prišla sms z hotela s číselným kódom pri vstupe do budovy a kódom do trezoru, v ktorom nájdem kľúče od izby. A tak som sa hneď po raňajkách (už bolo asi 11.00 h) išiel ubytovať, aby som sa nemusel vláčiť s vecami po celom meste.

Po ceste do hotela som prechádzal okolo významnej pamiatky Budapešti – synagógy na ulici Dohány. Táto synagóga je 2. najväčšou synagógou v Európe (1. je údajne v Amsterdame – ešte som nenavštívil). Skupinu budov tvorí cintorín obetí holokaustu, Emmanuelov Strom života a pamätný park Raoula Wallenberga. V hoteli bol recepčný, ktorý ma ubytoval (2 noci/3 lôžková izba/19 200 huf/61,55 eur/vrát. raňajok).

Po krátkom oddychu som sa rozhodol pre Maďarské národné múzeum (1 600 huf/5,13 eur). V suteréne múzea sa nachádza rímske lapidárium. Na prízemí je to archeologická expozícia a tiež miestnosť, v ktorej sa nachádza slávnostné korunovačné rúcho uhorských kráľov. Na poschodí sa nachádza expozícia História Maďarska od Arpádovcov po dobytie Budína Turkami a od stavovského povstania Františka II. Rákociho až po pád komunistického režimu v roku 1990.

Vyčerpaný a hladný, ale zato obohatený o nové informácie o maďarskej (aj našej) histórii som si dal obed v pizzerii (pizza a pivo/2 893 huf/9,27 eur). Poobede, vlastne podvečer som sa prešiel okolo Baziliky sv. Štefana, cez Námestie slobody až ku budove parlamentu. Na koniec novembra vyšlo naozaj netradičné pekné počasie.

Na opačnej strane parlamentu, na brehu Dunaja sa nachádza smutný pamätník. Tvorí ho 60 párov bronzových topánok, ktoré sú vymodelované na obuvi z obdobia 40. rokov minulého storočia. Pamätník pripomína tých, ktorých zastrelili na brehu Dunaja maďarskí nacisti. Topánky odhalili v roku 2005 pri príležitosti 60. výročia holokaustu. Popri brehu Dunaja som sa dostal až k reťazovému mostu.

Széchenyiho reťazový most bol prvý stály most cez Dunaj. Odvtedy sa stal akýmsi symbolom na pohľadniciach, vo filmoch a na minci v hodnote 200 huf. Počas druhej svetovej vojny bol zničený, podobne ako všetky mosty v Budapešti, ale po vojne ho obnovili v takmer pôvodnej podobe. Na obidvoch stranách most stráži pár levov.

Pešiu prehliadku centra mesta som ukončil na Námestí Vörösmarty, kde už prebiehali v plnom prúde vianočné trhy (3 dcl vareného vína tuším stáli 900 huf/2,89 eur). Z námestia smerom na juhovýchod až po centrálnu tržnicu sa tiahne ulica Váci, ktorá je najznámejšou nákupnou a pešou ulicou. Jej dĺžka je asi 1,5 km. S vareným vínom v ruke v predvianočnej atmosfére som ukončil prvý deň v Budapešti.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2018.

Prečítaj si tiež:

Budapešť, kráľovná Maďarska – 2. časť

Budapešť, kráľovná Maďarska – 3. časť

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Pridaj komentár