jedalensky salon 1. triedy titanic menu vecera uvitacia sien

Jedálenský salón 1. triedy Titanicu a 11-chodové menu

Áno, jedálenský salón 1. triedy Titanicu bol ten, do ktorého Rose pozvala Jacka na večeru ako poďakovanie za záchranu jej života. V uvítacej sieni zasa Rosina matka pila s grófkou čaj predtým, než sa tam objavila Molly Brownová a Bruce Ismay v nej kapitána Smitha presviedčal, aby loď zrýchlila.

Jedálenský salón 1. triedy Titanicu a uvítacia sieň

Jedálenský salón 1. triedy Titanicu sa nachádzal na palube D medzi 2. a 3. komínom. Teda presne v oblasti, kde sa loď rozlomila. Salón mal dĺžku takmer 35 metrov a šírku 28 metrov, čo bola celá šírka paluby. Podľa časopisu „The Shipbuilder“ z roku 1911 bol nielen najväčšou plávajúcou miestnosťou, ale určite aj jednou z najskvostnejších. Cestujúci 1. triedy Washington Dodge povedal o jedálenskom salóne:

„Bolo ťažké si uvedomiť, že pri stolovaní vo veľkom a priestrannom jedálenskom salóne 1. triedy ste neboli v nejakom veľkom a luxusnom hoteli.“

Uvítacia sieň

Zostúpením po prednom veľkom schodisku ste sa ocitli v priestrannej uvítacej sieni. Priamo pred vami ste sa mohli zastaviť pri špeciálne vyrobenom gobelíne zo stredofrancúzskej obce Aubusson, ktorý zobrazoval stredovekú loveckú scénu. V sieni sa hostia zvítali a dali si pred večerou aperitív. Započúvali sa do tónov jedného z dvoch orchestrov, ktorý bol zhromaždený okolo klavíra. O uvítacej sieni napísal v roku 1911 „The Shipbuilder“:

„Dôstojnosť a jednoduchosť nádherného bieleho obloženia, ktoré je jemne vyrezávané s nízkym reliéfom, skutočne vytvorí vhodné pozadie pre vynikajúcu scénu, v ktorej sa cestujúci pred večerou schádzajú.“

Jedálenský salón 1. triedy Titanicu

Steny a strop jedálenského salóna 1. triedy boli natreté nabielo. Napriek veľkosti jedálne sa v nej cestujúci vďaka priečkam rozdeľujúcim miestnosť na výklenky cítili útulne. Arkierové okná s olovnatým sklom a teplý dubový nábytok tento pocit len podtrhli. Na rozdiel od jedálenského salóna 2. triedy a jedálne 3. triedy boli stoly v 1. triede pre dvoch, troch, štyroch, piatich, šiestich, ôsmich a dvanástich stolujúcich.

Stoly prekrývali biele naškrobené obrusy a plátenné obrúsky. Miestnosťou sa okrem jedla niesla vôňa čerstvých tulipánov a narcisov. Stoly zdobili košíky s ovocím. Pasažieri 1. triedy mali okrem iného k dispozícii 1 500 pohárov na šampanské, 400 klieští na špargľu, 100 párov nožníc na hrozno, 1 000 nádob na opláchnutie prstov či 300 sád luskáčikov na orechy.

Adams uvádza, že kapacita salónu bola 550 osôb. To sa mi zdalo príliš veľa, tak som si na internete našiel plán paluby D a všetky miesta si prepočítal. Na moje prekvapenie ich tam bolo 558, takže Adams sa nemýlil. Pasažieri 1. triedy nemuseli jesť na etapy ako v jedálenskom salóne 3. triedy, pretože ich počas panenskej plavby Titanicu cestovalo len 329.

Po večeri sa pasažieri opäť presunuli do uvítacej siene, kde si dali portské víno, kávu a cigaru. Mohli si aj zatancovať, okrem nedele, kedy bolo tancovanie zakázané. Muži sa väčšinou pobrali do fajčiarskeho salóna a ženy do salónika, oba na palube A. Prípadne si užívali pohodlie svojich kajút.

11-chodové menu z 1. triedy Titanicu

Z dvoch menu, ktoré sa zachovali, jedno pochádza z jedálenského salónu 1. triedy. Vďaka tomu je možné znovu vytvoriť veľkolepé jedlá, ktoré si vychutnávali niektorí zo slávnych cestujúcich lode – John Jacob Astor, Benjamim Guggenheim, Isidor a Ida Strausovci alebo „nepotopiteľná“ Molly Brownová. Aj keď na menu nie je vyznačený každý chod, vychádza z klasického vzoru mnoho chodovej večere, ktorá sa vyvinula vo Francúzsku v 19. storočí. Auguste Escoffier a jeho učni tento vzor na prelome 19. a 20. storočia vylepšili a trochu zjednodušili.

Odborníci sa však zhrozili, keď videli niektoré jedlá na tomto menu. Napríklad by určite nikdy nezačali večeru s výberom predjedál (Jednohubky à l’Amiral). Kúsky o veľkosti sústa boli zvyčajne podávané z vozíka a zahŕňali rôzne v octe nakladané pokrmy. Ich trpké chute sa bili s nasledujúcimi chodmi. Na druhej strane surové ustrice boli ideálnym začiatkom takejto večere. Piaty chod vďaka mäsu, zelenine a zemiakom viac pripomínal hlavné jedlo strednej triedy. Tieto mierne „odchýlky“ odrážajú menej vzdelané chute prevažne angloamerickej klientely Titanicu. Napriek týmto „chybičkám“ bola posledná večera v 1. triede Titanicu určite skvelou a zbytočnou hostinou.

V osudovú noc sa podávalo 11-chodové menu, pričom pri niektorých chodoch mali pasažieri na výber z viac ako jedného jedla. Čašníci ponúkali jedlá zo strieborných mís a odporúčali vhodné vína. V súčasnosti sa nám môže zdať nemožné zjesť toľko jedál za jednu večeru, ale ľudia pred 100 rokmi boli na takéto mnoho chodové večere zvyknutí. A ako je možné, že mali ženy úzke pásy? Jednoducho. Sťahovali si postavy korzetmi.

Večerné menu 1. triedy Titanicu:

Domáca príprava 11-chodového menu z 1. triedy Titanicu

V prípade, že by ste chceli svojim priateľom pripraviť menu z 1. triedy Titanicu, odporúčam vám vybrať si z každého chodu jedno jedlo, prípadne celé menu skrátiť na 7-9 chodov. Pri tvorbe skráteného menu klaďte dôraz na rozmanitosť jedál. Podľa gastronomických pravidiel by sa nemali po sebe podávať jedlá z rovnakého druhu mäsa, resp. jedlá pripravené rovnakým technologickým postupom.

Ak by vám predsa len bolo ľúto niektoré chody vynechať, môžete svojim priateľom podávať polovičné porcie. Popri jedlách nezabudnite nalievať aj menšie množstvo vína. Naším cieľom je dopracovať sa ku káve. Nechceme predsa, aby večera končila pri 1. mäsitom chode. Je samozrejmé, že takáto večera netrvala polhodiny ani hodinu, ale mohla trvať aj 3 hodiny. Ideálne je, ak nemusíte nasledujúci deň vstávať do práce. To isté platí pre prípravu večere. Niektoré jedlá začnete pripravovať 2 dni pred večerou, niektoré deň a určite si vyhraďte celý deň na záverečné varenie.

Zdroje:

© Ing. Adam Vanečko