hunedoara transylvania sedmohradsko rumunsko romania korvinov hrad corvinus castle

Hunedoara – hrad so znamením havrana

Hunedoaru a predovšetkým Korvínov hrad som túžil navštíviť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl na obrázku. Počas našej prvej návštevy Rumunska v lete 2017 nám to nevyšlo. Môj sen sa mi splnil až  o takmer 3 roky neskôr, vo februári 2020 pri spoznávaní rumunského Valašska. Ja viem, že Hunedoara je v Transylvánii, ale Olténia, západná časť Valašska, je hneď „za kopcom“.

Ako sa do Hunedoary dostať?

Hunedoara sa ukrýva v juhozápadnej Transylvánii v západnom Rumunsku.

Autom

Národná cesta 68B spája Hunedoaru s najväčším mestom župy Devou, ktorá je 15 km/15 min. autom severne.  

Autobusom

Autobusová stanica (Autogara Interservice SRL) sa nachádza 2 km/24 min. pešo severne od hradu. Z Devy do Hunedoary jazdia autobusy približne každých 20 min. Cesta autobusom trvá okolo 40 min. Cestovný lístok stojí 9-9,50 lei/1,87-1,97 eur/os.

Vlakom

Hunedoaru kedysi spájala so Simeriou železničná trať číslo 207, ktorá momentálne nie je v prevádzke. Ak by sa linka obnovila, tak železničná stanica stojí hneď vedľa autobusovej stanice.

Čo v Hunedoare robiť, vidieť a navštíviť?

Dovolím si tvrdiť, že hádam všetci návštevníci, ktorí prichádzajú do Hunedoary, smerujú na Korvínov hrad. V meste sa okrem hradu nachádzajú 4 menšie múzeá, historický park a zoologická záhrada.  

Korvínov hrad

Korvínov hrad (Castelul Corvinilor, Castelul Huniazilor) je významná goticko-renesančná pevnosť v Rumunsku, ktorá patrí medzi najväčšie hrady Európy. Je jednou z najdôležitejších ukážok svetskej a vojenskej architektúry Transylvánie. Dominuje Zoznamu 7 divov Rumunska, TOP 10 hradov Európy a ročne ho navštívi viac ako 300 tisíc návštevníkov.

Prvá kamenná pevnosť sa predpokladá už v 14. storočí, avšak niektorí historici ju datujú až do prvej polovice 15. storočia. V roku 1440 hrad prešiel významnou rekonštrukciou, ktorú viedol jeho majiteľ Ján Huňady. Predpokladáme, že táto etapa výstavby hradu sa končí pred rokom 1446, keď sa Huňady stal guvernérom Uhorska. V 14. a 15. storočí bola Hunedoara hlavným strediskom ťažby a spracovania železa v Transylvánii. Meče a oštepy, ktoré sa tu vyrábali počas tohto obdobia, boli známe po celej Európe.

Kto bol Ján Huňady?

Ján Huňady (rumunsky Iancu de Hunedoara, maďarský János Hunyadi; 1387-1456) bol sedmohradský šľachtic, vojvodca a legendárny turkobijec. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi z Brandýsa. Pre svoju manželku Alžbetu Szilágyi nechal postaviť v Baia Mare v regióne Maramureš na severe Rumunska dom, ktorý nesie jeho meno. Väčšinu svojho života strávil Ján Huňady na bojovom poli v bitkách proti Turkom – v roku 1444 pri Varne, v roku 1448 druhá bitka na Kosovom poli, ktorú prehral a napokon obliehanie Belehradu v roku 1456. Huňady síce vyhral, avšak vo vojenskom tábore vypukla epidémia moru, ktorej 11. augusta 1456 napokon podľahol. Pochovali ho v katolíckej katedrále sv. Michala v Alba Iulii.

Ďalšia, tretia etapa, ktorej koniec sa predpokladá okolo roku 1480, sa už spája s jeho synom Matejom Korvínom.  

Kto bol Matej Korvín?

Matej Korvín (po rumunsky Matei Corvin, po maďarsky Mátyás Hunyadi, 1443-1490) bol druhorodeným synom Jána Huňadyho. Narodil sa v súčasnom „hlavnom“ meste Transylvánie Cluj-Napoca. Jeho rodný dom tam môžete vidieť dodnes. V rokoch 1458-1490 bol uhorským kráľom. Na Slovensku ho poznáme vďaka univerzite Academia Istropolitana, ktorú založil v roku 1465 a presadzovaniu myšlienok humanizmu a renesancie vo vtedajšom Uhorsku. Za to môžeme vďačiť jeho manželke, neapolskej kráľovnej Beatrix Aragónskej. Zomrel vo veku 47 rokov dva dni po tom, čo dostal mŕtvicu. Rozčúlil sa, keď mu služobníctvo prinieslo neumyté figy.

Ján Huňady má vo svojom erbe havrana, ktorý symbolizuje múdrosť a dlhovekosť. Havran pochádza z latinského corvus, po rumunsky sa povie corb. Jeho syna Mateja síce označujeme ako Matej Korvín, ale on sám sa tak nikdy nenazýval.

Štvrtá, neskororenesančná prestavba hradu sa uskutočnila v 17. storočí, keď hrad obývalo sedmohradské knieža Gabriel Betlen (1580-1629). Z našich dejín ho poznáme ako vodcu stavovského povstania počas 30-ročnej vojny. Nebol ale jediný. O niekoľko rokov neskôr na hrade býval ďalší vodca protihabsburského stavovského povstania Imrich Tököli (1657-1705), ktorý sa narodil v slovenskom Kežmarku, kde je aj pochovaný. Od 18. storočia je hrad majetkom štátu, najskôr Rakúska, neskôr Rakúsko-Uhorska a nakoniec Rumunska.

13. apríla 1854 zničil oheň spôsobený bleskom všetky drevené časti hradu. Už v 19. storočí začali na hrade prebiehať prvé reštaurátorské práce, ktoré môžeme označiť ako 5. stavebnú etapu. Práce pokračovali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia. V roku 1974 bolo založené Múzeum Hunedoara. Okrem tejto funkcie hrad slúži aj ako filmová kulisa. Poslúžil dokonca ako predloha Múzeu a knižnici maďarského poľnohospodárstva v Budapešti.

Prehliadka hradu

Do hradu sa vstupuje po dlhom úzkom moste na vysokých kamenných pilieroch. Hneď po vstupe sa v miestnostiach naľavo i napravo nachádza expozícia mučiacich nástrojov. Medzi najväčšie miestnosti hradu patria rytierska hodovacia sála. Dominujú im osemhranné stĺpy s gotickými klenbami zdobené mramorom. Na hrade nájdete zopár miestností zariadených dobovým nábytkom. V suteréne hradu je rozsiahle lapidárium. Výrazným prvkom hradu je veža „Nje boisia“ („Neboj sa“) v západnej časti. Svoje meno získala vďaka srbským žoldnierom, ktorí boli v hradnej posádke. S hradom je spojená galériou, ktorá má dĺžku 33 m.

Legenda o hradnej studni

V roku 1442 porazil Ján Huňady na rieke Ialomița Turkov a zajal ich na svojom hrade. Uvažoval, ako by mu mohli pomôcť predtým, než ich predá do otroctva. Navrhol im, že ak na hrade vykopú studňu, prepustí ich na slobodu. Traja tureckí zajatci kopali 15 rokov a 28 dní, kým sa v studni prvýkrát objavila voda. Medzitým, v roku 1456, ale Ján Huňady zomrel, takže prepustenie zajatcov ostalo na jeho manželke, šľachtičnej Alžbete Szilágyi. Tá sa obávala pomsty Turkov po ich prepustení a preto ich odsúdila na smrť. Posledným želaním tureckých zajatcov bolo umiestnenie nápisu s ich menami (Ali, Mehmed Ibrahim). Mená napísané malými písmenami v určitom poradí sú údajne textom z Koránu, ktorý znamená: 

„Máte studňu, ale nemáte dušu.“

Skutočný nápis však znie:

„Ten, kto napísal tento nápis, je Hassan, ktorý žije ako otrok v skalách v pevnosti pri kostole.“

Nápis je vo výške asi 2,50 m na vonkajšej stene kaplnky neďaleko studne.

Na prehliadku hradu si vyčleňte 1-2 h. Prehliadka je bez sprievodcu, takže sa môžete voľne túlať hradom. Vstupné na hrad je 31 lei/6,43 eur/os.

Múzeá, park a záhrada

Hunedoare ešte môžete navštíviť ďalšie 4 múzeá, historický park a zoologickú záhradu.

Múzeum archeológie, histórie a etnografie Hunedoara (Muzeul de Arheologie Istorie și Etnografie Hunedoara) tvorí stála expozícia, ktorá sa zameriava na históriu mesta od praveku po stredovek. Múzeum Cechový dom (Muzeul Casa Breslelor) obsahuje na prízemí rôzne predmety venované 4 cechom – tkáčom , garbiarom, obuvníkom a kožušníkom. Na poschodí vystavuje numizmatické zbierky. Vstupné je 9 lei/1,87 eur/os.

Múzeum útrpného práva (Expoziție Inedita Ev Mediu Tortura și Execuție) ako už názov napovedá sa zameriava na stredoveké mučenie a mučiace nástroje. Všetky tri múzeá sa nachádzajú na vonkajšom (husárskom) nádvorí hradu. Nedopátral som sa k oficiálnej internetovej stránke stálej expozície „Kroky Rumunska cez socializmus a demokraciu“ (Expoziție Permanentă Pașii României prin Socialism și Democrație; 2,5 km/30 min. pešo východne od hradu). Našiel som len fanpage na facebook-u. Na základe fotografií, ktoré som našiel ide o výstavu predmetov z obdobia socializmu na rumunskom území.

Hunedava (1 km/10 min. pešo západne od hradu) je akýmsi parkom živej histórie, ktorý vás prenesie do staroveku a stredoveku a prostredníctvom Dákov, Rimanov, či Turkov vám priblíži život na tomto území. Zoologická záhrada (Grădina Zoologică Hunedoara) sa nachádza 3,5 km/10 min. autom východne od hradu.

Kde sa v Hunedoare ubytovať a najesť?

Do Hunedoary sme sa vybrali na 1-dňový výlet z Devy. Odporúčané ubytovacie a stravovacie zariadenia nájdete v článku Deva plná príbehov.

Je pravda, že zvnútra Korvínov hrad možno nie je taký impozantný ako zvonku, napriek tomu sa veľmi teším, že som ho konečne navštívil. Prehliadka hradu je určite nezabudnuteľným zážitkom, ktorý si budem navždy pamätať.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 3. 2020 (1 eur = 4,8213 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko