Strašidlá v Bojniciach 2018

Tohto roku sa konal v Bojniciach už 25. ročník Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel. My (partia z Popradu) sme sa tohto podujatia zúčastnili už 4. ročník po sebe. Je to pre nás také malé každoročné odreagovanie – malý výlet, kedy si rezervujeme ubytovanie, vezmeme, prenajmeme, alebo požičiame autá a vyberieme sa na dva dni do Bojníc.

Na skok do Trenčína

Tohto roku sme sa tam vybrali výnimočne tak trošku okľukou cez Trenčín. Neplánovali sme to, ale nakoniec to vôbec nebolo na škodu. Mali sme pár hodín na prehliadku mesta a obed. Keďže je námestie (Mierové nám.)Trenčíne maličké (rozumej útulné), prešli sme ho raz-dva. Na nádvorie hradu sme sa nedostali, pretože sa platí vstupné už aj tam. Tak sme aspoň vystúpili do Mestskej veže (1 eur/os.), odkiaľ sa Vám naskytne pekný výhľad na centrum mesta.

Z Laugaricia (rímsky názov pre Trenčín) sme tiež nemohli odísť bez povinnej dávky kofeínu. Ten sme doplnili v kaviarni hotela (2,10 eur/cappuccino), z terasy ktorého vidíte na rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale. Nápis je z roku 179 n. l. a hovorí o víťazstve Rimanov nad germánskymi Kvádmi, čím dokazuje pobyt Rimanov v tejto časti strednej Európy.

Obral nás Vládca času o čas?

Po príchode do Bojníc, ubytovaní sa, večeri, spaní, vstávaní, raňajkách a odubytovaní prišiel do centra nášho záujmu konečne samotný festival. Postavili sme sa do radu (tohto roku sme tam stáli len necelé 2 h, už sme zažili aj 4 h státia) a napäto sme očakávali, čo si pre nás pripravili na Bojnickom zámku tento rok.

Veľmi nerád, ale teraz tá kritickejšia časť článku. Tento ročník bol pre nás, žiaľ, asi najväčším sklamaním. Po vynikajúcej Mŕtvej neveste (2015), trošku slabšom Prízraku (2016), opäť strašidelnej Bosorke (2017) prišiel Vládca času (10 eur/os.; 2 eur/foto). Počas prehliadky nás vynikajúce výkony hercov vtiahli do prierezu asi 500 rokov dejín zámku. Nie som historik, o históriu sa zaujímam len vo svojom voľnom čase a myslím si, že sa v danej problematike celkom orientujem. Ale musím sa priznať, že som sa v tom strácal. Kým v jednej miestnosti ste videli Matúša Čáka Trenčianskeho, v ďalšej sa už spomínal Ferdinand Habsburský či gróf Pálfy. Niektorí priatelia sa priznali, že tiež mali veľký problém sa v tom celom predstavení zorientovať.

Scénky sa niesli v znamení dlhých monológov a dialógov. Predstavenie nebolo vôbec strašidelné. Keby sa niektorí herci nezačali v priebehu svojich výstupov smiať, príp. by nezabudli text, tak by to, žiaľ, nebolo ani vtipné. Viem, že keď vás niekto nastraší spoza rohu, je to prvoplánové. Od takéhoto festivalu to ale aj trochu očakávam a predpokladám, že nie som sám.

Moji rodičia ma zobrali na festival už ako malé dieťa. Minulé roky a aj tohto roku sme tam takisto mohli vidieť rodiny s deťmi. Nie som si celkom istý, či bol práve tento ročník festivalu vhodný pre túto cieľovú skupinu. Nielen preto, že prehliadka zámku trvala asi 2 h, ale aj pre obsah, či prevedenie jednotlivých scénok. Musím sa priznať, že jediné, na čo som bol ku koncu prehliadky schopný myslieť, bol obed. Tak trochu dosť ma to vyčerpalo. Neviem, či detskí návštevníci pochopili historické súvislosti a rozhodnutia hlavných postáv v krízových situáciách, keď sme s tým mali problém aj my. Okrem toho niektoré scénky nepovažujem za vhodné pre malé deti (napr. diablove neviestky v pekle, či lesbické scény zo spálne zámku). Deti zatiaľ nemám, nechcem poučovať a pôsobiť výchovne. Len som mal potrebu to napísať.

Rozprávkové Bojnice

Toľko asi ku samotnej prehliadke zámku. Vrátim sa ku Bojniciam a nebojte sa, už budem len pozitívny. Neviem, či sa to zdá iba mne, ale mám pocit, že mestečko je z roka na rok krajšie. Pár metrov vyššie od zámku sa nachádza „replika“ stredovekého mestečka Bojnický dvor, kde si môžete kúpiť zaujímavé a originálne suveníry. Okrem toho námestie (Hurbanovo nám.) aj tohto roku opäť lemovali stánky s tradičnými remeselnými výrobkami, či s jedlom. Pre nejakú milú drobnosť kúpychtivých návštevníkov hotový raj. Po prehliadke zámku a návšteve stánkov sme si už 2. rok po sebe zvolili na obed jeden miestny pivovar. Ako inak som si dal opäť burger a môžem len vrelo odporučiť.

Aj keď tento ročník duchov a strašidiel nebol strašidelný, z Bojníc sme neodchádzali naprázdno. Adrenalín v krvi nám zvýšil brechajúci pes, ktorý na nás vybehol spoza plota, keď sme kráčali k autu. Hovorí sa, že pes, ktorý breše, nehryzie, ale ja som za ten plot vďačný. 😉

Síce sme sa po festivale ešte nemali ani čas stretnúť a zhrnúť si dojmy a pojmy, poviem len za seba, že Medzinárodnému festivalu duchov a strašidiel dám určite ešte šancu a mali by ste mu ju dať aj vy. Spojte sa s priateľmi, rezervujte si ubytovanie, nasadnite do áut a hor sa do Bojníc nielen na strašidlá.

Užitočné linky:

Turistický portál mesta Trenčín

Infocentrum Bojnice

Bojnický zámok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Pridaj komentár