Dopoludnie v Prešove? Nestačí!

Na jednom prospekte o Prešove som si všimol text „Dopoludnie v Prešove“. Po tom, čo som strávil v meste jeden deň (už niekoľkokrát) a stále nevidel všetko, čo som vidieť chcel, s týmto výrokom nemôžem absolútne súhlasiť. Ale dosť bolo sťažovania sa na úvod. Verím, že tento článok vás presvedčí, že ani vám jedno dopoludnie v meste stačiť nebude. 😉

Trochu histórie

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1247. Už v roku 1299 sa Prešov stal slobodným kráľovským mestom. Svoj prvý mestský znak dostalo mesto v roku 1453. Prešov bol dvakrát hlavným mestom. V roku 1918 bol hlavným mestom Slovenskej ľudovej republiky a v roku 1919 Slovenskej republiky rád. Historické centrum Prešova bolo 11. júla 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V súčasnosti je Prešov najväčším mestom Prešovského kraja, druhým najväčším mestom východného Slovenska (po Košiciach) a tretím najväčším mestom Slovenska (po Bratislave a Košiciach).

Ako sa do Prešova dostať?

Prešov je centrom historického regiónu Šariš na Severovýchode Slovenska. Nachádza sa 82 km/49 min. autom východne od Popradu a 403 km/4 h 18 min. autom severovýchodne od Bratislavy.

Autom

Prešov pretína diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice – Záhor, štátna hranica) a mestom prechádzajú 4 cesty I. triedy:

  • I/18: Žilina – PopradPrešov – Michalovce,
  • I/20: Prešov – Košice,
  • I/68: Mníšek nad Popradom, štátna hranica – Stará ĽubovňaPrešov,
  • I/80: privádzač Prešov – Juh.

Autobusom

Autobusová stanica SAD sa nachádza 1,7 km/20 min. pešo južne od centra. Niektoré regionálne autobusy stoja tiež na niektorých zastávkach mestskej hromadnej dopravy (napr. Levočská ul., ul. 17. novembra, …). Cesta z Popradu trvala okolo 2 h a cestovný lístok stál 4,85-5,00 eur/os.

Vlakom

Hlavná stanica Prešov sa nachádza 1,8 km/21 min. pešo južne od centra oproti autobusovej stanici. Obe stanice prepája podchod. Z vlakovej zastávky Prešov, mesto to máte do centra trochu bližšie (800 m/9 min. pešo západne).

Ako sa po Prešove pohybovať?

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu na autobusových a trolejbusových linkách. Cena lístka je od 0,40 eur/os. Zastávky MHD v samom centre mesta sa volajú Hlavná alebo Trojica. Zo stanice ste tu za pár minút.

Kde v Prešove získať informácie?

Mestské informačné centrum (ďalej už len MIC-ka) nájdete v západnej časti zástavby priamo na Hlavnej. Moderné informačné centrum s veľmi milým a ochotným personálom, ktorý ma zásobil propagačnými materiálmi nielen o meste, ale celom regióne. Pani informátorka mi navyše poradila, kde sa v meste môžem dobre naobedovať. Mestské informačné centrum som zvolil ako východiskový bod ku atraktivitám.  

Čo v Prešove robiť, vidieť a navštíviť?

Krajské múzeum (140 m/2 min. pešo severne od MIC-ky) sídli v renesančnom Rákociho paláci vo východnej časti zástavby na Hlavnej. Múzeum má štyri veľmi zaujímavé stále expozície:

  • historickú
  • expozíciu neživej prírody
  • hasičskú
  • etnografickú expozíciu.

Tie dopĺňajú prechodné výstavy. Historickú expozíciu tvorí dobový nábytok, maľby, pozlátené zrkadlá, staré hodiny, či zbierka zbraní. Dozvedel som sa všetky dôležité fakty o histórii mesta vrátane cechov a remesiel, či osobností, predovšetkým hudobnom skladateľovi Mikulášovi Moyzesovi. Koho som stretol v prírodovednej expozícii? Maliara Zdeňka Buriana. Nie osobne samozrejme, ale prostredníctvom jeho obrazov praveku.

O maliarovi Zdeňkovi Burianovi si môžete prečítať v článkoch Štramberk – mestečko perníkových ušíKopřivnice – to nie je len Tatra!

V unikátnych podzemných priestoroch múzea je inštalovaná expozícia vzácnych opálov z baní na Dubníku pri Červenici. Múzeum ako jedno z málo na Slovensku má samostatnú expozíciu, ktorá sa venuje dejinám hasičstva a hasičskej technike. Etnografická expozícia veľmi živo prezentuje dedičstvo našich predkov. Oboznámite sa s pestrofarebnými šarišskými krojmi, so zariadením tradičnej chalupy, ale aj salašníctvom. Na múzeum si vyčleňte dostatok času. Sám som v ňom strávil takmer 2 hodiny. Cena vstupenky do celého múzea je 3 eur/os.

Múzeum vín (58 m/1 min. pešo severne od MIC-ky) sa nachádza v historických pivniciach pod mestskou radnicou. Vchod do múzea je z Floriánskej. Na prehliadku je nutné sa vopred telefonicky objednať nielen v čase mimo sezóny, ale aj počas letnej turistickej sezóny. Súčasťou múzea je predajňa vín, v ktorej si vystavené vína môžete kúpiť a degustačná sála, kde ich môžete rovno aj ochutnať. Expozíciu múzea som teda nevidel, lebo som sa vopred neobjednal. Navštívil som ho ešte ako žiak Hotelovej akadémie v rámci sommeliérskeho kurzu, takže si musím vystačiť s tým alebo sa nabudúce objednať. Vstupné je 2 eur/os.

Asi nenapíšem nič nové, keď uvediem, že Konkatedrála sv. Mikuláša (100 m/1 min. pešo severne od MIC-ky) je dominantou Hlavnej a teda historického centra Prešova. Konkatedrála pamätá už časy gotiky. Neskorogotické plastiky Ukrižovaný a Archanjel Gabriel sú z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostolná veža je počas letnej turistickej sezóny prístupná návštevníkom. V čase mimo sezóny sa musia organizované skupiny vopred telefonicky alebo e-mailom objednať. Vežu som navštívil ešte veľmi dávno, preto som sa tam chcel ísť pozrieť opäť. Okolo konkatedrály bolo takmer z každej strany vrát. vstupu do veže lešenie a plot, takže si budem musieť ešte trochu počkať. Z veže je samozrejme super výhľad na historické jadro mesta a blízke okolie.

Vodárenská veža (650 m/8 min. pešo severovýchodne od MIC-ky) sa nachádza v najvyššom bode Metodovej ulice. Kým na začiatku 20. stor., kedy vznikla, slúžila ako rezervoár pitnej vody, od roku 2013 je z nej vyhliadková veža. Ak sa práve počas vašej návštevy podobne ako ja nedostanete do veže konkatedrály sv. Mikuláša, vodárenská veža je vhodnou alternatívou. V jej dolnej časti sa nachádza kaviareň. Na vrchol veže, vo výške 29 m, sa dostanete po schodoch (s mriežkou, cez ktorú vidíte až dole, takže nič pre ľudí trpiacich fóbiou z výšok) alebo jednoducho výťahom. Vrchol veže je celý presklený, ale v jej strede sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej si tiež môžete urobiť pekné zábery mesta. Vstupné do veže je 1 eur/os.

Nielen Olomouc sa môže pochváliť fontánou boha morí a zemetrasenia. Aj Prešov má svoju Neptúnovu fontánu, ktorú nájdete v južnom parku Hlavnej priamo pred mestským informačným centrom. Na skale tu stojí samotný boh morí Neptún a spoločnosť mu robia had, ryba, žaba, krokodíl a korytnačka. 

Severný park Hlavnej naopak zdobí barokové súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie (súsošie Immaculaty; 270 m/3 min. pešo severne od MIC-ky). Miesto bolo dejiskom veľmi smutnej udalosti, tzv. Prešovských krvavých jatiek, počas ktorej cisársky generál Antonio Caraff nechal v roku 1687 popraviť 24 evanjelických mešťanov.

Viete, čo spája Prešov s európskymi mestami České Budějovice, Regensburg, či Paríž? Je to 49. rovnobežka severnej zemepisnej šírky, ktorá prechádza cez spomenuté mestá, či tvorí časť hranice medzi USA a Kanadou. Jej symbolické znázornenie nájdete v bezprostrednej blízkosti súsošia Immaculaty.

V roku 1374 panovník Ľudovít I. udelil mestu výsadu na stavbu hradieb. Jedným z posledných svedkov je Kumšt (450 m/6 min. pešo severne od MIC-ky). Ide o starý bastión, ktorý stretnete na Okružnej ulici v severozápadnej časti historického centra. Pred polovicou 15. stor. ho prebudovali na vodnú vežu. Momentálne je veža pred rekonštrukciou.

V  juhovýchodnej časti historického jadra, nájdete pozostatky hradnej priekopy (600 m/8 min. pešo juhovýchodne od MIC-ky). Dnes nesie honosný názov Záhrada umenia (vstup voľný) a oddýchnuť si tu môžete napr. aj v tieni Ginka dvojlaločného. O tom, že je obľúbeným miestom návštevníkov, niet pochýb. Aj počas mojej prechádzky mestom tu sedeli takmer na všetkých skulptúrach skupinky mladých ľudí, ktorí si užívali teplé jarné dni. Škoda len, že nie všetci návštevníci poznajú odpadkové koše.

Všetkým milovníkom výtvarného umenia domácich a zahraničných autorov môžem odporučiť dve galérie – Šarišskú galériu (93 m/1 min. pešo južne od MIC-ky; 2 eur/os.) na Hlavnej a galériu v Caraffovej väznici (130 m/1 min. pešo západne od MIC-ky) na Floriánovej. Pred Šarišskou galériou nájdete stredoveký model mesta Prešov. Floriánova brána (300 m/4 min. pešo západne od MIC-ky) na konci rovnomennej ulice je poslednou zachovanou bránou do mesta.

Západne od mesta sa na kopci týči baroková Kalvária (2 km/27 min. pešo juhovýchodne od MIC-ky). Raz veľmi dávno som ju navštívil večer po západe slnka, kedy sa celé mesto začalo ponárať do tmy. Mesto som naposledy navštívil viac menej na otočku, takže na kalváriu zas niekedy nabudúce.

Čo ale chcem nabudúce určite vidieť a nevynechať je Solivar (5 km/10 min. autom juhovýchodne od MIC-ky). Národná kultúrna pamiatka patrí pod Slovenské technické múzeum a je jednou z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku. Obec Soľná Baňa (dnes súčasť Prešova) je jediné miesto na Slovensku, kde sa soľ ťažila banským spôsobom a gápeľ zas patril medzi najväčšie v strednej Európe. Vstupné do expozície je 5 eur/os.

Kde sa v Prešove najesť?

Šarišská chiža (5 m/1 min. pešo južne od MIC-ky) sa nachádza v suteréne priamo pod mestským informačným centrom, v ktorom mi reštauráciu aj odporučili. Interiér reštaurácie pripomína starú šarišskú drevenicu. V reštaurácii sa zameriavajú na tradičnú slovenskú kuchyňu. Chižu som navštívil počas pracovného dňa v čase obeda, takže som si ešte stihol objednať denné menu (4 eur/os./polievka a hlavný chod). Ochutnal som Kurací steak s brusnicovou omáčkou a zemiakovou kašou. Obed bol fajný. Prelistoval som si tiež jedálny lístok, ktorý je napísaný v šarišskom nárečí. Rýchla obsluha.

Tak ako? Na koľko hodín, resp. dní si rezervujete svoj pobyt v Prešove vy?

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál mesta Prešov

Pestrý región Šariš

Severovýchod Slovenska – Nechajte sa zviesť

Navštívte ďalšie krajské mesto na Slovensku Banskú Bystricu.

Stále málo? Tu sú ďalšie články zo Slovenska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Olomouc – barokový klenot Strednej Moravy

Keď som navštívil Olomouc a počul miestnych rozprávať, niekoho mi to veľmi pripomínalo, ale za nič na svete som si nemohol spomenúť koho. Potom som si ale spomenul, čo to bolo. Poznáte niekto rozprávku Futurama? A v nej postavu byrokrata Hermesa Conrada z Jamajky? A pozeráte ju s českým dabingom? Ak ste na predošlé otázky odpovedali áno, tak už asi viete, na čo narážam. Ak nie, tak vám  môžem odporučiť pozrieť si Futuramu a potom navštíviť Olomouc. Nemá to byť urážka Olomoučanov a ich nárečia, naopak si myslím, že je to veľmi milé. 🙂

Pri študovaní materiálov o Olomouci som stále narážal na číslo 2. Prekliatie či požehnanie? Mestská pamiatková rezervácia Olomouc je druhá najväčšia po tej pražskej. V Olomouci bola založená druhá najstaršia univerzita na území dnešného Česka. Môžeme povedať, že Olomouc je druhým najvýznamnejším mestom Moravy po Brne. Olomoucký orloj je údajne druhý najväčší po staromestskom orloji v Prahe. A o ďalších druhých naj sa dočítate o pár riadkov nižšie. 😉

Niekde som čítal, že v Olomouci je najviac kostolov, kláštorov a celkovo cirkevných stavieb na počet obyvateľov v celom Česku. Mesto by údajne obsadilo vysoké priečky aj v celosvetovom zozname. Keď sa budete len tak „motkať“ stredovekými dláždenými uličkami mesta, určite na to prídete i sami. Cirkevné stavby si všímam predovšetkým z architektonického hľadiska. Okázalosť niektorých chrámov ma dokáže ešte stále ohromiť.
Ale poďme už k mestu a k tomu, čo ponúka.

Čo teda robiť, vidieť a navštíviť v Olomouci?

Článok je akousi pomyselnou prechádzkou mestom. Túto prechádzku začneme na Václavskom námestí, potom budeme pokračovať na Biskupské námestie, Námestie Republiky, ku Merkúrovej fontáne, na Horné námestie, na Dolné námestie až ku pozostatkom olomouckej pevnosti.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/13 min. pešo severozápadne od Horného námestia) sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta. Námestiu dominuje katedrála sv. VáclavaOlomoucký hrad.

Katedrálu sv. Václava (vstup voľný) určite neprehliadnete. Jedna z jej troch veží, južná veža, je najvyššou kostolnou vežou na Morave a 2. najvyššou v celom Česku. Vyrástla do výšky 100,65 m. Vo svojom vnútri zas ukrýva zvon sv. Václav. Ten váži neuveriteľných 8 t a je tak najväčším zvonom na Morave2. najväčšímČesku.

katedrále nájdete takmer všetky umelecké štýly. Návštevníkom je prístupná dvojpodlažná krypta, ktorá v hornej časti slúži ako výstavný priestor a v dolnej uchováva truhly olomouckých biskupov. Počas roka si môžete katedrálu pozrieť so sprievodcom. V čase mimo sezóny je nutné si prehliadku objednať vopred telefonicky alebo e-mailom.

Západne od katedrály sa rozprestiera Olomoucký (alebo tiež Přemyslovský) hrad. Je pomenovaný po panovníkovi Přemyslovi Otakarovi II. V roku 1306 zas na hrade zavraždili posledného Přemyslovca, vtedy len 16-ročného českého kráľa Václava III. Hrad slúžil tiež ako rezidencia olomouckých dekanov.

V priestoroch niekdajšieho olomouckého hradu našlo svoje miesto Arcidiecézne múzeum (100 czk/3,90 eur/os.). Vzniklo v roku 1998 ako 1. múzeumČesku zamerané na jedno tisícročie duchovnej kultúry. Súčasťou múzea je tiež obrazáreň s dielami holandských, talianskych a stredoeurópskych maliarov. Koncertnú sálu Mozarteum pomenovali na pamiatku po hudobnom skladateľovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, ktorý v Olomouci v roku 1767 zložil 6. symfóniu F-dur. O Mozartovi som písal v článku o Salzburgu. Počas letnej turistickej sezóny môžete okrem múzea navštíviť aj románsky biskupský palác kaplnku sv. Barbory.

Biskupské námestie

Biskupské námestie nájdete 900 m/11 min. pešo severovýchodne od Horného námestia. Východnú časť zástavby vypĺňa Arcibiskupský palác.

Arcibiskupský palác bol postavený v ranobarokovom štýle. V minulosti slúžil ako rezidencia biskupov. V roku 1848 bol v paláci dosadený na trón František Jozef I. So sprievodcom môžete navštíviť jeho reprezentačné miestnosti. Palác má pravidelnú prevádzkovú dobu počas letnej turistickej sezóny. Počas zimnej sezóny je nutné si prehliadku vopred telefonicky alebo e-mailom objednať. Základné vstupné je 80 czk/3,12 eur/os.

Námestie Republiky

Námestie Republiky sa nachádza 600 m/8 min. pešo severovýchodne od Horného námestia.  Trojuholníkovému námestiu v jeho severnej časti dominuje Vlastivedné múzeum. V strede námestia sa nachádza fontána Tritónov.

Vlastivedné múzeum (60 czk/2,34 eur/os.) má niekoľko stálych expozícií, ktoré dopĺňajú prechodné výstavy. Historická expozícia vás prevedie 15 storočiami mesta. Bohatý zbierkový fond dopĺňajú dotykové obrazovky, na ktorých si, napr. okrem získania ďalších užitočných info, môžete urobiť kvíz z dejín mesta.

Interaktívna expozícia Príroda Olomouckého kraja zahŕňa celý tretí, či štvrtý ročník na základnej škole. Uvidíte aké zvieratá a rastliny žijú napr. na sídlisku, na poli, či v lese a navyše si môžete vypočuť, aké zvuky vydávajú, môžete chytať ryby v rybníku aj na interaktívnej obrazovke a mnohé ďalšie aktivity. Keby ste nás videli! Z celej expozície sme sa tešili ako malé deti.

Medzi ďalšie stále expozície patria sklad a sušiareň liečivých bylín, tzv. herbárium, či zoznámenie sa s osobnosťami kraja. Národopisná expozícia dokumentuje život na dedine od kolísky až po hrob. Múzeum má ešte ďalšiu geologickú, archeologickú expozíciu a lapidárium v samostatnej budove, ktorá je návštevníkom prístupná počas letnej turistickej sezóny.

Stred námestia Republiky zdobí fontána Tritónov. V jej dolnej časti dvaja tritóni držia na svojich ramenách obrovskú kamennú mušľu. Po ich stranách sú dva delfíny. Z mušle vystupuje chlapec s párom psov na reťaziach. Tritóni boli v gréckej mytológii sprievodcovia boha mora Poseidóna alebo tiež poslovia mora. 

Merkúrova fontána

Merkúrova fontána (230 m/3 min. pešo severne od Horného námestia) sa nachádza pri kostole sv. Mórica. Merkúr (grécky Hermés) bol v mytológii poslom bohov. Väčšinou býva zobrazený s okrídlenými topánkami. Vo svojej pravej ruke drží pozlátené žezlo s dvoma hadmi, s ktorým sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia.   

Horné námestie

Horné námestie je centrom historického jadra mesta. V jeho strede stojí budova honosnej olomouckej radnice s orlojom, ktorú pri nárožiach obklopujú stĺp Najsvätejšej Trojice, bronzový model mesta a tri fontány, Herkulesova, Caesarova a Ariónova fontána.

Reprezentatívna budova olomouckej radnice slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes. Sídli v nej Magistrát mesta Olomouc. Na prízemí sa nachádza turistické informačné centrum. V radnici sa nachádzajú 3 stále expozície: expozícia orloja, história radnice a história mesta. Expozície sú návštevníkom zdarma prístupné v čase úradných hodín magistrátu alebo počas špeciálnych komentovaných prehliadok so sprievodcom (50 czk/1,95 eur/os.).

Súčasťou radnice je veža, ktorú uvidíte hádam z každého zákutia mesta. Nie je sa čomu čudovať, dosahuje výšku 75 m. Veža je za poplatok (30 czk/1,17 eur/os.) prístupná návštevníkom. Naskytne sa vám z nej výhľad na celé mesto a jeho okolie. Žiaľ, radničná veža je momentálne z dôvodu rekonštrukcie uzavretá. Plánujú ju opäť sprístupniť v apríli 2020.

Olomoucký orloj vznikol podobne ako ten pražský už v 15. stor. Pôvodne stredoveký orloj bol počas 2. svet. vojny zničený. V 50. rokoch 20. stor. ho upravili v štýle socialistického realizmu. Takže namiesto figúrok sv. Juraja alebo Rudolfa Habsburského na ňom uvidíte chemika, robotníka, či volejbalistku. Ide o jediný heliocentrický (Slnko je stredom vesmíru) orloj Česku a jeden z mála na celej planéte. Orloj si môžete pozrieť a vypočuť každý deň o 12.00 h.

Stĺp Najsvätejšej Trojice je najväčším zoskupením barokových sôch na jednom súsoší v strednej Európe. Meria neuveriteľných 32 m. Vo svojom vnútri ukrýva maličkú kaplnku, ktorá je prístupná počas letnej turistickej sezóny. Autorom návrhu bol architekt a kamenár Václav Render. Na stavbu stĺpa odkázal celý svoj majetok. Dokončenia sa, žiaľ, nedožil. Vysvätenia kaplnky so stĺpom sa v roku 1754 osobne zúčastnila cisárovná Mária Terézia. V roku 2000 bol stĺp Najsvätejšej Trojice zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Severovýchodné nárožie radnice zdobí Herkulesova fontána. Silák a hrdina Herkules (grécky Herakles) ani vo fontáne neostáva nič dlžný svojej povesti. Vystupuje v nej ako ochranca mesta (orlica v jeho ľavej ruke je symbolom mesta), ktoré chráni kyjakom v pravej ruke pred hydrou pri svojich nohách.

Len pár metrov od fontány nájdete ďalší Olomouc alebo ak chcete mesto v meste. Ide o bronzový model mestskej pamiatkovej rezervácie Olomouca. Vyhotovili ho v mierke 1:400. Historické jadro mesta tak máte ako na dlani.  

Rímsky cisár Gaius Iulius Caesar, ktorý podľa legendy založil Olomouc, hrdo sedí na svojom koni pri juhovýchodnom nároží radnice. Pozerá sa smerom na Michalský kopec, kde sa údajne nachádzal jeho príbytok. Pri nohách koňa ležia dvaja muži, personifikácie riek Morava Dunaj a pri nich sedí pes ako symbol vernosti mesta cisárovi. Celý výjav zhmotnili v Caesarovej fontáne.  

Najmladšou spomedzi všetkých fontán je Ariónova fontána v juhozápadnom nároží radnice. Vznikla len v tomto storočí. Fontána pozostáva z 3 skupín bronzových sôch. Dominantou fontány je obelisk na pancieri obrovskej korytnačky, potom samotný Arión držiaci vo svojich rukách delfína a nakoniec deti hrajúce na lastúry. Neďaleko fontány sa na všetky postavy prizerá ďalšia korytnačka. 

Dolné námestie

Menšie Dolné námestie nájdete 240 m/3 min. pešo južne od Horného námestia. Jeho stredom na jednej osi môžete postupne vidieť Neptúnovu fontánu, Mariánsky stĺp a nakoniec Jupiterovu fontánu.

Fontána v hornej časti námestia patrí bohovi morí Neptúnovi (grécky Poseidón). Sprevádza ho štvorica morských koní. Neptúna zobrazujú najčastejšie s trojzubcom, ktorým vyvoláva búrky a zemetrasenia, alebo naopak krotí rozbúrené more ako je tomu v tomto prípade.

Mariánsky stĺp v strede námestia vztýčili po ukončení morovej epidémie. Dolnú časť stĺpa tvorí spolu osem svätcov a svätíc v dvoch úrovniach. Na vrchole stĺpa je socha Panny Márie Immaculaty.

Dolnej časti námestia vládne najvyšší spomedzi všetkých antických bohov Jupiter (gréc. Zeus). Nachádza sa tu Jupiterova fontána. Jupiter bol bohom hromu a blesku. Dôkazom toho sú blesky v jeho pravej ruke. Pri nohách mu sedí orol (alebo orlica, symbol mesta?).

Olomoucká pevnosť

V roku 1642 počas 30 ročnej vojny Olomouc dobyli Švédi. Po dobytí sa pustili do opravy mestského opevnenia a vybudovania olomouckej pevnosti. Pred mestské brány boli postupne postavené bastióny. Opevnenie podľa návrhov PaganaVaubana bolo vybudované vo viacerých mestách Európy, napr. aj v rumunských mestách Arad, Oradea alebo Timișoara. O storočie neskôr už mesto vďaka svojmu opevneniu patrilo medzi najväčší fortifikačný systém v strednej Európe.

V priebehu 19. stor. mal ešte okolo celej olomouckej pevnosti vzniknúť veniec 25 predsunutých pevností – fortov. Nakoniec ich vzniklo 12, osem bolo provizórnych a 5 pevností už nestihli vybudovať. Jednotlivé forty sú dnes navzájom prepojené cyklochodníkom. Návštevníkom je prístupných osem pevností.

Aby sa ale mohlo mesto ďalej rozvíjať, na konci 19. stor. vyšlo nariadenie všetky hradby zbúrať. Na ich mieste vznikli parky takmer okolo celého historického jadra, podobne ako v poľskom Krakówe.

Korunná pevnôstka (1 km/12 min. pešo východne od Horného námestia) bola súčasťou mestského bastiónového opevnenia. Súčasťou areálu je strážnica, baroková pracháreň, veľký a malý delostrelecký sklad.

barokovej prachárni sa nachádza expozícia olomouckej pevnosti (60 czk/2,34 eur/os.). Okrem dokumentov a archeologických nálezov môžete na poschodí vidieť sadrový model mesta vrátane opevnenia. Expozícia má pravidelnú prevádzkovú dobu počas letnej turistickej sezóny. V čase mimo sezóny je nutné si prehliadku vopred telefonicky rezervovať.

Vo veľkom delostreleckom sklade vzniklo interaktívne múzeum vedy Univerzity Palackého v Olomouci Pevnosť poznania. V múzeu sú 4 stále expozície zamerané na históriu, prírodu, fyziku a logiku. Súčasťou múzea je digitálne planetárium. V múzeu vymýšľajú stále niečo nové, takže len treba sledovať ich program (95 czk/3,70 eur/os.).   

Už teraz plánujem ďalšiu návštevu Olomouca, ale nabudúce jednoznačne cez leto, keď všetky jeho fontány ožijú a budú prístupné viaceré expozície. Mesto sme navštívili v zime a fontány boli uložené na zimný spánok. Na kráse a veľkoleposti fontán ani mesta to ale určite nič neubralo.

A čo hovorí o historickej metropole Moravy Lenka na svojom blogu Lenka says? 🙂

Užitočné linky:

Návod na prežitie v Olomouci

Salzburg – Pamätihodnosti mesta

Český Krumlov – drahokam Južných Čiech

Ďalšie články z Česka

Oficiálny turistický portál mesta Vitajte v Olomouci

Poznajte Strednú Moravu – srdce a brány dokorán

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 20. 3. 2019 (1 eur = 25,646 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko