Sibiu – najnemeckejšie mesto Rumunska

Pevnosť v Sibiu (čítaj Sibiw, po nemecky Hermannstadt) bola najväčšou a najbohatšou zo 7 pevností Sedmohradska. Ďalšie pevnosti boli v mestách Bistrița, Brașov, Cluj-Napoca, Mediaș, Sebeș a Sighişoara.

Trošku z histórie

Už v staroveku sa v miestach dnešného mesta nachádzala rímska osada Cibinium. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1191. Už v 14. stor. bolo mesto významným obchodným centrom. Remeselníci pôsobili v 19 rôznych cechoch. Na prelome 18. a 19. stor. a potom v 20. stor. bolo Sibiu hlavným mestom Transylvánie.

V meste žila v minulosti početná nemecká komunita (transylvánski Sasi), ktorej väčšina sa po 2. svet. vojne presťahovala naspäť do Nemecka alebo Rakúska. V roku 2007 bolo Sibiu spolu s mestom Luxemburg Európskym hlavným mestom kultúry.

Ako sa tam dostať?

Sibiu sa nachádza 78 km (1 h 17 min. autom) západne od Făgărașu a 280 km (4 h 21 min. autom) severozápadne od Bukurešti.

Autobusom

Sibiu sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu E68. Z Făgărașu premáva do mesta cez deň asi 7 autobusových liniek, všetky poobede. Väčšina odchádza z autobusovej zastávky Centru alebo Casa de Cultura, ktorá je tiež v centre, príp. zo zastávky Peco OMV (1,2 km/15 min. pešo východne od centra mesta).

Takmer všetky autobusy prichádzajú do Sibiu na autobusovú stanicu Autogara Transmixt Ianga gara CFR – Transmixt S. A. (1 km/15 min. pešo východne od centra mesta/pri železničnej stanici). Niektoré stoja aj na zastávkach Statie Sibiu alebo na autobusovej stanici Autogara Turnișor Atlassib (obe asi 2 km/25 min. západne od centra mesta). Rumunskí šoféri vám zastavia takmer kdekoľvek.

via GIPHY

Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 1 h 10 min. do 1 h 45 min. a lístok stojí 15-20 ron/3,22-4,30 eur/os.).

Vlakom

Sibiu sa nachádza na hlavnej železničnej trati BrașovArad (až po rumunsko-maďarskú štátnu hranicu). Z Făgărașu ide do mesta poobede 6 vlakov (84 km/1 h 18 min.-2 h 35 min./27,50 ron/5,91 eur/os.). Železničná stanica sa nachádza 1 km/14 min. pešo východne od historického centra mesta/pri autobusovej stanici Autogara Transmixt Ianga gara CFR – Transmixt S. A.

Lietadlom

Sibiu má jedno z najmodernejších medzinárodných letísk Rumunska. V septembri 2018 sa z letiska dostanete do 16 rôznych európskych destinácií. Letisko sa nachádza 6,3 km/13 min. autom západne od centra mesta.

Ako sa v meste pohybovať?

Napriek tomu, že v meste žije okolo 150 000 obyvateľov, väčšina atraktivít, lacné ubytovacie zariadenia a plno stravovacích zariadení sa nachádza v historickom centre mesta. My sme počas nášho pobytu vôbec nevyužili mestskú hromadnú dopravu. Väčšia časť historického centra je tiež pešou zónou. Mesto najlepšie spoznáte, ak budete chodiť všade, kde sa to len dá, pešo. Ak by ste predsa len chceli ísť hromadnou dopravou (napr. do skanzenu), všetky potrebné informácie nájdete na stránke Mestskej hromadnej dopravy mesta Sibiu.

Čo vidieť a navštíviť?

Sibiu sa podobne ako Sighişoara člení na horné a dolné mesto. Dolné mesto (Orașul de jos) tvoria prevažne 2-podlažné meštianske domčeky s otvorenými átriami uprostred na širokých stredovekých dláždených uliciach.

Horné mesto (Orașul de sus) tvoria 3 námestia, ktoré prepája niekoľko stredovekých uličiek:

  • Veľké námestie
    • Rímskokatolícky kostol sv. Trojice
    • Poľnohospodárska banka
    • Palác Brukenthal
    • Veža mestskej rady
  • Malé námestie
    • Most klamstiev
    • Múzeum svetovej etnológie Franza Bindera
    • Farmaceutické múzeum
  • Námestie Alberta Hueta
    • Evanjelická katedrála sv. Márie
    • Historické múzeum dom Altemberger
  • Stredoveké opevnenie
  • Prírodovedné múzeum
  • Ortodoxná katedrála sv. Trojice
  • Komplex národného múzea Astra

Veľké námestie

Veľké námestie (Piaţa Mare) so svojou dĺžkou 142 m a šírkou 93 m patrí medzi najväčšie námestia Transylvánie.

Severnú časť námestia lemuje barokový rímskokatolícky kostol sv. Trojice (Biserica Romano-Catolică Sfânta Treime). Kostol zaujme svojimi pozlátenými stenami a farebnými stropnými freskami. Vedľa kostola naľavo sa nachádza baroková budova Poľnohospodárskej banky (Banca Agricolă) pripomínajúca Viedeň. V budove sídli radnica mesta Sibiu (Primăria Municipiului Sibiu) s turistickým informačným centrom (Centrul de Informare Turistică).

Palác Brukenthal v severozápadnom rohu námestia patrí medzi najvýznamnejšie barokové pamiatky Rumunska. V súčasnosti je sídlom Národného múzea Brukenthal (Muzeul Național Brukenthal, 20 ron/4,30 eur/os.), ktoré otvorili už v roku 1817. Patrí tak medzi najstaršie múzeá sveta. V priestoroch paláca našla svoje miesto galéria umenia, ktorá obsahuje diela holandských, flámskych, talianskych, ale aj nemeckých, rakúskych a samozrejme rumunských umelcov 17. stor. Miestnosti paláca sú zariadené historickými nábytkami a doplnené hudobnými nástrojmi z 18. stor.

V severovýchodnom rohu námestia zaujme biela veža. Tá bola súčasťou stredovekého opevnenia. Tvorí prechod medzi Malým námestím a Veľkým námestím. Pôvodná veža mestskej rady (Turnul Sfatului/2 ron/0,43 eur/os.) slúžila ako sklad obilia, väzenie a samozrejme plnila strážnu funkciu. Z veže je krásny výhľad na historické centrum mesta a pohorie Făgăraș.

Ostatné strany námestia lemujú 2- a 3-podlažné renesančné a barokové meštianske domy so strešnými oknami vyzerajúcimi ako oči, ktoré vás sledujú na každom kroku.

Malé námestie

Malé námestie (Piața Mică) sa nachádza v severnej časti horného mesta. S dolným mestom ho prepája Strada Ocnei, ktorá ho rozdeľuje na dve časti. Ulica vedie popod prvý železný most v Rumunsku (1859) – Most klamstiev (Podul Minciunilor/vstup voľný).

Jedna legenda hovorí, že most má uši a ak na ňom poviete lož, celý most sa aj s vami prepadne. Tá druhá zas, že most nesie meno kvôli obchodníkom, ktorí v jeho okolí riešili spory, či vďaka milencom, ktorí si na ňom sľubovali lásku.

V juhozápadnej časti námestia sa nachádza Múzeum svetovej etnológie Franza Bindera (Muzeul de Etnografie Universală Franz Binder/20 ron/4,30 eur/os.), ktoré je pomenované po zberateľovi zo Sibiu z 19. stor. V čase našej návštevy menili expozície.

Napriek tomu nám za 1 ron/0,21 eur/os. veľmi ochotný nemecky hovoriaci pán ukázal aspoň jednu múmiu a zopár egyptských predmetov.

Farmaceutické múzeum (Muzeul de Farmacie/10 ron/2,15 eur/os.) sa nachádza v severnom cípe Malého námestia. V jeho 3 miestnostiach nájdete viac ako 6 600! predmetov, ktoré prezentujú obdobie histórie farmácie, keď sa ešte využívali bylinky.

Námestie lemujú početné reštaurácie a kaviarne. Je tu veľa stravovacích možností, najťažšie asi bude si len vybrať.

Námestie Alberta Hueta

Námestie Alberta Hueta (Piața Albert Huet) sa nachádza takisto na sever od Veľkého námestia a na západ od Malého námestia.

Jeho dominantou je evanjelická katedrála sv. Márie (Catedrala Evanghelică C.A. Sfânta Maria/8 ron/1,72 eur/os.). Vo vnútri katedrály sa nachádza najväčší organ Rumunska a hrobky zo 17. stor. Jedna z hrobiek patrí synovi Vlada Ţepeşa, Mihne Vodă cel Rău, ktorého zavraždili pred kostolom v roku 1510. Takmer celú severnú stenu kostola pokrýva obrovská freska s výjavmi z biblie.

Historické múzeum dom Altemberger (Casa Altemberger – Muzeul de Istorie/20 ron/4,30 eur/os.) sa nachádza v západnej časti námestia. Expozícia múzea vás prevedie od praveku, životom v starovekej Dácii, cez cechy a remeslá transylvánskych Sasov v stredoveku až po súčasnosť. Taktiež je tu samostatná expozícia stredovekých zbraní a delostrelectva.

Stredoveké opevnenie

Sibiu patrilo so svojimi hradbami (Zidul Cetăţii) k jedným z najlepšie opevnených stredovekých miest strednej a východnej Európy. Stredoveké opevnenie tvorili tri okruhy hradieb – vonkajší okruh bol zemný val, stredný múr z červených tehál bol vysoký 10 m a vnútorný múr tvorili veže a bašty spojené ďalším 10-metrovým múrom. Mestské hradby s 39 vežami a 4 bastiónmi postavili v 15. stor. Opevnenie niekoľkokrát odolalo útokom Turkov. O každú vežu sa podobne ako v SighişoareBrașove staral jeden cech.

Dnes môžete vidieť pozostatky hradieb predovšetkým v juhovýchodnej časti horného mesta. Na jednej ulici (Strada Cetății) tak môžete vidieť najprv Arkebuzírsku (arkebuza – stredoveká pechotná puška, hákovnica) vežu (Turnul Archebuzierilor), Hrnčiarsku vežu (Turnul Olarilor), Tesársku vežu (Turnul Dulgherilor), Hrubú vežu (Turnul Gros, z opačnej strany budovy Štátnej filharmónie Sibiu), Klampiarsku vežu (Turnul Zincarilor alebo Fierarilor), Prírodovedné múzeum (Muzeul de Istorie Naturală, s dinosaurou záhradou vedľa múzea/13 ron/2,79 eur/os.) až na konci baštu Haller (Bastionul Haller), ktorú pomenovali po starostovi mesta zo 16. stor. V jej múre urobili otvory, cez ktoré mohli rýchlejšie vyhadzovať mŕtve telá v období moru.

Ortodoxná katedrála sv. Trojice

Ortodoxná katedrála sv. Trojice (Catedrala Sfânta Treime) sa nachádza v západnej časti horného mesta. Zvonku je nápadná svojou pruhovanou fasádou a vchodovými krásne vyrezávanými drevenými dverami. V jej vnútri nájdete pozoruhodnú zbierku zlatých ikon, či masívny zlatý luster. Katedrála je 2. najväčšou pravoslávnou katedrálou v Rumunsku (najväčšia katedrála je v meste Iași).

Komplex národného múzea Astra

Asi 5 km južne od centra mesta sa nachádza Komplex národného múzea Astra (Muzeul Civilizației Populare Tradiționale ASTRA/17 ron/3,65 eur/os.). Ide o 2. najväčšie etnografické múzeum v prírode v Rumunsku (1. Bukurešť) s viac ako 300 objektmi ľudovej architektúry. Nájdete tu kostoly, tradičné domy, či rôzne vodné a veterné mlyny.

Sibiu sa narodilo, žilo, pôsobilo, žije a pôsobí mnoho významných osobností. Spomeniem aspoň Klausa Iohannisabývalého primátora Sibiu a súčasného prezidenta Rumunska.

Kde sa ubytovať?

Pension Casa Sibianului sa nachádza 600 m/8 min. pešo západne od železničnej stanice a autobusovej stanice Autogara Transmixt, 2 km/27 min. východne od autobusovej stanice Autogara Turnișor a 600 m/8 min. pešo severovýchodne od historického centra.

Za malú útulnú 2-lôžkovú izbu vrátane vlastnej kúpeľne so sprchovacím kútom na 2 noci sme zaplatili 310 ron/66,63 eur. K dispozícii bolo aj bezplatné súkromné parkovisko a wi-fi pripojenie na internet v celom penzióne. Ubytovanie neposkytovalo stravovacie služby. V izbe bolo trošku viac horúco ako obyčajne, k dispozícii sme mali ventilátor, ktorý aspoň trochu vymieňal vzduch.

Kde sa najesť?

Kulinarium sa nachádza priamo na Malom námestí. Reštauráciu prezradí veľká terasa. Tradičné rumunské špeciality (ako napr. pečené klobásky s rozpučenými zemiačkami) boli veľmi chutné. Príjemná obsluha. Trošku dlhšie im trvalo nás obslúžiť, ale uprostred letnej turistickej sezóny v príjemný teplý letný večer pri plnej terase a predovšetkým na dovolenke sa to dá prepáčiť! (110 ron/23,64 eur/2 os.).

Max sa nachádza v severnej časti dolného mesta. Vstup je priamo zo Strada Ocnei. Reštaurácia ponúka hlavne taliansku kuchyňu, pizzu a plody mora. Max(a) sme navštívili v čase obeda a pochutnali si na obrovskej pizzi pripravenej v peci. Veľmi milá a ochotná obsluha (47 ron/10,10 eur/2 os.).

Hermania sa nachádza ani nie 300 m/4 min. pešo východne od Veľkého námestia. Zariadením a vybavením viac pripomína nemeckú alebo rakúsku reštauráciu. Sedeli sme na terase v uzatvorenom dvore. Veľmi chutné bravčové pečené s kapustou a mamaligou (kukuričná kaša), či smažená rybka s paradajkovou omáčkou a zeleninovým šalátom. Rýchla obsluha, primerané ceny (85 ron/18,27 eur/2 os.).

V roku 2008 ohodnotil časopis Forbes mesto Sibiu ako 8. najidylickejšie mesto pre život v Európe. Za seba poviem, že mesto získalo toto ocenenie právom.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 20. 9. 2018 (1 eur = 4,6523 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran? 

Rumunsko – praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska

Oficiálny turistický portál mesta Sibiu

Oficiálne stránky mesta Sibiu

© Ing. Adam Vanečko

Pevnosť vo Făgărași – moderné múzeum uprostred Rumunska

Spočiatku sme sa vo Făgărași (čítaj Fegeraš) ani nechceli zastaviť, ale chceli cestovať priamo do Sibiu. Po prehliadke pevnosti to však neľutujem a som veľmi rád, že sme si tu urobili menšiu zastávku.

Ako sa tam dostať?

Făgăraș sa nachádza 68 km/1 h autom západne od Brașova.

Autobusom

Făgăraș sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu E68. Každú hodinu od 6.00 h do 22.00 h vychádza z autobusovej stanice Autogara 1Brașove autobus, pričom takmer každý zastavuje aj na autobusovej stanici Autogara 2. Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 55 min.-1 h 40 min. a lístok stojí 12 ron/2,59 eur/os.

Vlakom

Mesto sa nachádza aj na hlavnom železničnom ťahu AradBrașov, preto sa tam dostanete aj vlakom. Cez deň ide z hlavnej stanice v Brașove asi 10 vlakov. Železničná stanica vo Făgărași je len jedna. Cesta trvá 65 min.

Ako sa v meste pohybovať?

Făgăraș je malé mesto. Má len okolo 30 000 obyvateľov. Autobusová stanica Autogara Codreanu je 900 m/11 min. pešo južne od pevnosti. Autobus nám zastavil aj pri Kostole sv. Jána Krstiteľa (Catedrala Sfântul Ioan Botezătorul), 600 m/8 min. pešo južne od pevnosti. Železničná stanica sa nachádza 2 km/25 min. pešo južne od pevnosti. Na presuny medzi pevnosťou a stanicami nepotrebujete žiadnu hromadnú dopravu.

Čo vidieť a navštíviť?

Stredovekú pevnosť vo Făgărași (Cetatea Făgăraşului) začali stavať v 14. stor. v roku 1310 na mieste, kde predtým stála drevená pevnosť. Tú Tatári počas svojich nájazdov v rokoch 1241-1242 spálili. V stredoveku bola jedným zo sídiel transylvánskych princov a ich rodín. V 50. rokoch 20. stor. pevnosť využívali ako väzenie pre odporcov komunistického režimu a disidentov. Po revolúcii v roku 1989 pevnosť obnovili a v súčasnosti slúži ako múzeum histórie, etnografie a umenia a tiež ako knižnica. V zbierkach múzea nájdete rímske predmety, stredoveké zbrane, ukážky cechov a remesiel, či ikony maľované na skle.

Kamenná podoba pevnosti sa zachovala dodnes. Jej jadro tvorí štvorkrídlový palác s vnútornými priestormi múzea a knižnice na 3 podlažiach. Uprostred paláca sa nachádza otvorené nádvorie. Jednotlivé strany paláca spájajú 4 okrúhle bašty. Vnútorný palác obklopuje vonkajšie opevnenieušnicovými baštami v rohoch. To chráni hlboká vodná priekopa. Most na východnej strane pevnosti je jediným prístupovým bodom. Pevnosť patrí medzi najodolnejšie stavby tohto druhu v Transylvánii. Architektúrou trochu pripomína protitureckú pevnosť v Bzovíku a opevnením trochu zámok v Holíči.

Múzeum je kompletne zrekonštruované. Pri vstupe (15 ron/3,23 eur/os.) dostanete návleky a svoje veci si odložíte do šatne. Prehliadka bola bez sprievodcu. Takmer v každej miestnosti sa nachádzajú plazmy, ktoré dopĺňajú expozíciu múzea a dotykové obrazovky, z ktorých získate viac informácií. Vrcholom prehliadky bola stredoveká trónna sála, v ktorej si môžete sadnúť na krásne vyrezávaný drevený trón.

Kde spať a jesť?

Cez Făgăraș sme len prechádzali z Brașova do Sibiu. Preto sme tu neboli nikde ubytovaní. Ochutnali sme ale vynikajúci dezert a kávu v slušne vyzerajúcej reštaurácii Casa Terra s veľmi milou obsluhou (44 ron/9,49 eur/2 os.).

V roku 2014 získala pevnosť vo Făgărași 2. miesto v rebríčku 10 najkrajších hradov na svete. Taktiež patrí medzi jeden z najväčšíchnajlepšie zachovaných feudálnych zámockých komplexov v krajinách východnej Európy.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 9. 2018 (1 eur = 4,6380 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Oficiálna fanpage na facebook-u

Prejmer – „stredoveká bytovka“

Rumunsko – praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska

Hont známy neznámy – 2. časť

© Ing. Adam Vanečko

Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran?

Asi najočakávanejšou atraktivitou pri mojej prvej návšteve Rumunska bola prehliadka „Draculovho“ hradu Bran (Muzeului Castel Bran). Už od mala som bol fascinovaný stredovekým hradom uprostred karpatských lesov plných kadejakých nočných tvorov. Taktiež to môže byť ďalší tip na 1-dňový výlet z Brașova. Veď posúďte sami.

Ako sa tam dostať?

Bran sa nachádza 33 km (34 min. autom) juhozápadne od Brașova.

Autobusom

Všetky autobusy z Brașova do Branu odchádzajú takmer každú polhodinu z autobusovej stanice Autogara 2. Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 46 min. do 1 h 4 min. Autobus vám zastaví priamo v centre obce. Z autobusovej zastávky je to ani nie 10 min. ku pokladniam hradu. Jedna cesta stojí 7 ron/1,51 eur/os.

Vlakom

Cez dedinku neprechádza žiadna železnica. Najbližšia vlaková zastávka je v obci Râșnov (12 km/14 min. autom/14-24 min. autobusom severne od Branu). Vlakové zastávky sa nachádzajú aj v obciach bližšie ku Branu, ale z nich nie je žiadne priame autobusové spojenie. Takže v konečnom dôsledku by ste cestovali naokolo. Preto vám odporúčam priame autobusové spojenie z Brașova.

Čo vidieť a navštíviť?

Všetci poznajú túto zapadnutú rumunskú dedinku vďaka hradu, ktorý poslúžil ako kulisa írskemu spisovateľovi Bramovi Stokerovi v románe o grófovi Draculovi. Preto patrí hrad medzi jednu z najnavštevovanejších atraktivít Rumunska. Gróf Dracula (valašské knieža Vlad III. Ţepeş z rodu Dracul, po slovensky Vlad Narážač, vďaka nabodávaniu svojich obetí na drevené koly) na hrade pravdepodobne nikdy osobne nebol. A dokonca ani Bram Stoker nie.

Legenda

Vlad bol významným bojovníkom (niekedy označovaný ako rumunský národný hrdina), ktorý pobil mnoho Turkov. Keď sa k jeho žene doniesla správa, že Vlad zomrel v boji (ale on pritom stále žil), skočila z veže hradu. Vlad, nahnevaný na Boha, podpísal zmluvu s diablom a stal sa nemŕtvym – upírom, ktorý už bude naveky hľadať ženu podobnú jeho zosnulej manželke.

História

Stredoveký hrad pochádza zo 14. stor. Strážil strategickú obchodnú cestu medzi severom a juhom – teda medzi TransylvániouValašskom. Na začiatku 20. stor. v čase rumunskej monarchie bývala na hrade kráľovná Mária. Súčasné vybavenie hradu pochádza práve z tohto obdobia. Hrad Bran sa stal pre temperamentnú kráľovnú Máriu vďačným útočiskom. Kráľovná bola totiž mierne výstredná. Jazdila na koni do mesta bez sprievodu, či zasypávala ľudí počas fašiangov ružami. Môže si však pripísať aj mnoho dobrých skutkov. Počas balkánskych vojen napr. zakladala tábory pre chorých na choleru.

Stredoveká dedina

V záhrade hradu sa nachádza skanzen – Etnografické múzeum dediny (Muzeul Satului; 8 ron/1,73 eur/os.), v ktorom nájdete ukážku života na transylvánskom vidieku. Tú predstavuje pár domčekov so zariadením a krojmi.

Priebeh prehliadky

Keďže hrad patrí medzi najnavštevovanejšie atraktivity Rumunska, pripravte sa na masy návštevníkov, dlhé rady a čakanie. Najprv si musíte vystáť prvý rad na vstupenky (35 ron/7,55 eur/os.; asi najdrahšie vstupné, aké som kedy v Rumunsku platil) do hradu. Tie si kúpite v pokladni pri vstupe do záhrad hradu. Tu si tiež môžete odložiť ruksaky. To ale ešte nie je koniec. Potom musíte prejsť cez záhradu po chodníku hore na hrad. Tam sa pri vstupe nachádza turniket, v ktorom si označíte vašu vstupenku, aby ste sa dostali do vnútra hradu. Pripravte sa na ďalší rad. V rade stojíte v závislosti od toho, kedy na hrad prídete. Ja som sa tu snažil prísť tesne po otvorení, takže som v obidvoch radoch stál spolu asi len 1 h. 😉

Hrad Bran je ďalšia z pamiatok, v ktorej sme mali k dispozícii len audiosprievodcu, ktorého sme ani nevyužili. Pamiatku si prechádzate sami (viac-menej vás tlačí tá masa ľudí) v smere šípok. Prehliadka hradu trvala asi 30 min., aj to len vďaka tomu, že sme sa posúvali slimačím tempom. Inak by sme si atraktivitu prezreli asi za 10 min.

Hrad bol zariadený skromnejšie v porovnaní s niektorými slovenskými hradmi. V pár miestnostiach boli k dispozícii aj informačné tabule, ale ako náhle vidím malé písmenká a veľa textu, tak to ani nezačínam čítať. Neviem, či to bolo tým počtom návštevníkov alebo tými malými miestnosťami, ale počas celej prehliadky som mal taký nepríjemný pocit stiesnenosti.

Kde spať a jesť?

Návšteva hradu Bran bola 1-dňovým výletom. V obci sme nespali, ani neobedovali. Po prehliadke hradu sme si dali len kávu (17 ron/3,67 eur/2 os.) v jednej z kaviarní a tešili sa na autobus naspäť do Brașova. Nie že by som nemal rád ľudí, ale po tomto výlete mi už skutočne prekážali.

Dedinka Bran je rozvinutým strediskom cestovného ruchu. Zároveň sa v nej však naplno prejavili niektoré negatívne aspekty cestovného ruchu. Medzi inými napríklad vysoké ceny produktov a služieb alebo vysoký počet návštevníkov na malom území, ktorý preťažuje lokalitu. V neposlednom rade vytrácanie sa tradičných lokálnych predmetov, ktoré nahradili suvenírmi vyrobenými v zahraničí.

Nechcem vás odhovárať od prehliadky hradu. Viem, že keby som ho nenavštívil, stále by ma lákalo tam ísť a vidieť to na vlastné oči. Možno budete mať alebo ste mali pozitívnejšiu skúsenosť ako ja.

Rumunsko je nádhernou krajinou, ktorá ponúka omnoho krajšie miesta (s menej návštevníkmi), ktoré stoja za návštevu. Či už neďalekú pevnosť v obci Râșnov na sever, turistiku v národnom parku Bucegi smerom na východ alebo Piatra Craiului na západ od Branu.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 4. 9. 2018 (1 eur = 4,6328 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Sighişoara – rodné mesto Draculu

Rumunsko – praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska  

Oficiálne stránky hradu Bran

VisitBran.com

© Ing. Adam Vanečko

Prejmer – stredoveká „bytovka“

Vynikajúcim tipom na 1-denný výlet z Brașova je rumunská „dedinka na konci sveta“ Prejmer.

Rumunsko6 kultúrnych lokalít UNESCO:

  1. Kostoly regiónu Moldavsko,
  2. Dácke pevnosti v pohorí Orăștie,
  3. Historické centrum mesta Sighișoara,
  4. Kláštor Horezu,
  5. Drevené kostoly regiónu Maramureș (spoločný zápis s ukrajinskými kostolíkmi v Podkarpatskej Rusi), slovenské drevené chrámy sú samostatnou lokalitou,
  6. Obce s opevnenými kostolmi v Transylvánii

2 prírodné lokality na Zozname svetového dedičstva UNESCO:

  1. Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (to je spoločný zápis aj so slovenskými bukovými pralesmi),
  2. Delta Dunaja.

Jednou z kultúrnych lokalít sú Obce s opevnenými kostolmi v Transylvánii (od roku 1993 a 1999):

  1. Biertan,
  2. Prejmer (čítaj Prežmer),
  3. Viscri (Viskri),
  4. Dârjiu (Dyržiw),
  5. Saschiz (Saskiz),
  6. Câlnic (Kylnik),
  7. Valea Viilor.

V celej Transylvánii ale nájdete až 150 takýchto kostolov.

My sme navštívili opevnený kostol v obci Prejmer. Ten je najväčším opevneným kostolom v juhovýchodnej Európe. V minulosti bol najvýchodnejšou pevnosťou saských Nemcov na území Transylvánie a zatiaľ je to najvýchodnejšie miesto, ktoré som v Rumunsku navštívil. 😉

Ako sa tam dostať?

Prejmer sa nachádza 17 km/20 min. autom/14-40 min. autobusom/19-28 min. vlakom severovýchodne od Brașova.

Autobusom

Medzi BrașovomPrejmerom premáva počas celého dňa mnoho autobusových liniek. Drvivá väčšina ale odchádza z autobusovej stanice Autogara 2, ktorá sa nachádza 3,1 km/31 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara 1 (pri železničnej stanici). Pre viac info o staniciach si prečítajte článok o Brașove.

Vlakom

Zo Sighișoary sme cestovali autobusom, ktorý nás vysadil na autobusovej stanici Autogara 1 a tak sme sa rozhodli pre vlak (3,90 ron/0,84 eur/os.). Na železničnej stanici nám za 10 ron/2,15 eur ochotne zobrali 2 ruksaky. Medzi Brașovom a Prejmerom nepremáva veľa vlakov, ale my sme si počkali na spoj, ktorý nám vyhovoval.

Ak sa rozhodnete pre vlak, odporúčam vám vystúpiť už na zastávke Ilieni (predposledná pred zastávkou Prejmer), odkiaľ to budete mať k opevnenému kostolu trošku bližšie (1,5 km/15 min. pešo namiesto 2 km/20 min. pešo).

Opevnený kostol

Opevnený kostol bol postavený v neskorogotickom štýle už v 13. stor. Obklopuje ho múr z 15. stor., ktorý je vysoký 12 m a hrubý 4,5 m. Je tak zároveň najhrubším múrom spomedzi všetkých opevnených kostolov v Transylvánii. Múr ešte chránila vodná priekopa. Pri vstupe do areálu najprv budete prechádzať cez predsunuté opevnenie – barbakan (ako v Banskej Bystrici). Z neho sa dostanete do dlhšej chodby, ktorej konce uzatvárajú železné padacie mreže. Až potom sa pred vami objaví vnútorný múr s kostolom.

V suteréne múru nájdete pivničné priestory. Nad nimi postavili 4 podlažia s 272! miestnosťami pre obyvateľov dediny, ktoré poprepájali drevenými schodiskami. Okrem miestností pre rodiny sa tam nachádza aj provizórna škola. Mňa by zaujímalo, či v tom múre mali v stredoveku aj dáku krčmu, keď tam boli nútení žiť dlhšie. Z vonkajšej strany múru boli strieľne, ktoré slúžili v prípade útoku na obranu kostola a obyvateľov v ňom.

barbakane si kúpite vstupenku (10 ron/2,15 eur/os.) do opevneného kostola. V Rumunsku neposkytujú na mnohých miestach sprievodcovské služby. A tak si celý areál môžete pozrieť sami. Pri vstupe vám ponúknu za poplatok knihu o danej lokalite. Na tejto krajine sa mi veľmi páči, že v nej nájdete pamiatky, ktoré máte doslova „len pre seba“.

Kde sa ubytovať a stravovať?

Samotná dedinka Prejmer neponúka veľa ubytovacích a stravovacích zariadení. My sme zvolili ubytovanie v Brașove, kde sme sa aj navečerali. Z dedinky sme sa vracali ešte v ten istý deň naspäť. V čase našej návštevy bolo tak horúco, že sme si dali iba malé „osvieženie“ (pivo/5 ron/1,08 eur/fľaša).

Transylvánska dedinka Prejmer s opevneným kostolom vás prenesie svojou atmosférou o niekoľko storočí naspäť do stredoveku. Nielen preto sa ju určite oplatí navštíviť. 😉

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 8. 2018 (1 eur = 4,6417 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Sighişoara – rodné mesto Draculu

Rumunsko – Praktické informácie

Ďalšie články z Rumunska

© Ing. Adam Vanečko

Brașov – Hollywood Rumunska

Brașov (čítaj Brašov), po nemecky Kronstadt (rovnako ako prístavné mesto v Baltskom mori, 30 km západne od Petrohradu), po latinsky Corona (hmm, začínam byť smädný 😉 ) a nakoniec po slovensky Korunné mesto vďaka korune v erbe.

Ako sa tam dostať?

Brașov sa nachádza 116 km/1 h 40 min. autom juhovýchodne od Sighișoary (2 h 6 min. autobusom; 26 ron/5,58 eur/os.). Železničná stanica sa nachádza 3,6 km/44 min. pešo severovýchodne od centra. Autobusová stanica 1 (Autogara 1) je pri železničnej stanici. Autobusová stanica 2 (Autogara 2) je 3,1 km/39 min. pešo západne od železničnej stanice a 2,7 km/35 min. severne od centra. Mesto nemá svoje vlastné letisko. Najbližšie letiská sú v mestách Bukurešť, Sibiu a Târgu Mureș.

Ako sa tam pohybovať?

V Brașove jazdí MHD. My sme na presuny medzi stanicami a hotelom využili taxi službu Uber (1 km/okolo 2,3 ron/ 0,49 eur).

Čo tam vidieť?

Brașov sa nachádza v oblúku Karpát, preto mesto obklopujú takmer z každej strany hory. Mesto bolo jedným zo 7 hradov. Od toho názov Sedmohradsko. Ďalšie hrady nájdete v mestách Bistrița, Cluj-Napoca, Mediaș, Sebeș a Sibiu SighişoaraČo teda vidieť v starom meste a štvrti Schei:

  • Piața Sfatului
    • Radnica – Historické múzeum
    • Rodný dom Jakuba Mureşana
    • Múzeum mestskej civilizácie
  • Čierny kostol
  • Strada Sforii
  • Opevnenie
    • Tkáčska bašta
    • Štepárska bašta
    • Čierna veža
    • Biela veža
  • Etnografické múzeum
  • Galéria umenia
  • Citadela
  • Vrch Tâmpa
  • Štvrť Schei
    • Brána Schei
    • Katedrála sv. Mikuláša
    • Múzeum prvej rumunskej školy

Piața Sfatului

Srdcom historického jadra mesta je námestie Piața Sfatului. V jeho strede stojí bývalá radnica s hodinovou vežou (Casa Sfatului). Vo vnútri sa nachádza Historické múzeum (Muzeul Județean de Istorie; 7 ron/1,50 eur/os.) a kedysi sa tu tiež nachádzalo turistické informačné centrum (Centrul de Informare Turistică). Múzeum dokumentuje históriu mesta od rímskych čias až po saské cechy v stredoveku. Navštívili sme druhé informačné centrum neďaleko brány Schei.

Rodný dom Jakuba Mureşana

Západne od radnice stojí nenápadný dom (Casa Mureşenilor; 5 ron/1,07 eur/os.). V ňom v minulosti bývala rodina Jakuba Mureşana, ktorý bol 1. editorom rumunských politických novín Gazeta de Transilvania v 19. stor.

Múzeum mestskej civilizácie

V južnej časti námestia sa nachádza Múzeum mestskej civilizácie (Muzeul Civilizației Urbane; 7 ron/1,50 eur/os.), ktoré sa venuje obchodu a životu v Brașove. Podkrovie poskytuje priestory prechodným výstavám.

Čierny kostol

Čierny kostol (Biserica Neagră; 10 ron/2,15 eur/os.) je najväčším gotickým kostolom v Rumunsku. Svoje pomenovanie získal vďaka čiernej fasáde od plameňov a dymu po veľkom požiari mesta v roku 1689. Vo vnútri sa môžete započúvať do tónov najväčšieho organu v Európe so 4 000! píšťalami. Jeho steny zdobia anatolské koberce zo 16.-19. stor. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu v celej Európe. Na niektorých stĺpoch si všimnite stopy po projektiloch vystrelených počas udalostí v revolučnom roku 1989.

Pri kostole sa nachádza socha významnej osobnosti mesta z čias renesancie – Johannes Honterus, ktorý založil v meste knižnicu a tlačiareň.

Strada Sforii

Brașov sa tiež pýši jednou z najužších uličiek v Európe. Je ňou Strada Sforii (350 m/4 min. pešo južne od námestia; vstup voľný), ktorá je široká len 120! cm.

Opevnenie

Keďže bojachtiví Turci hrozili takmer za rohom, musel sa aj Brașov chrániť. Obyvatelia mesta si v priebehu 2 storočí vybudovali takmer 3 km hradieb vysokých 12 m. Niektoré časti opevnenia pretrvali storočia a vy ich môžete obdivovať dodnes. Podobne ako v Sighișoare a aj u nás, o každú zo 7 bášt sa staral jeden cech. V jednej z nich – v Tkáčskej bašte (Bastionul Țesătorilor, 7 ron/1,50 eur/os.) je malé múzeum s modelom stredovekého mesta. V Štepárskej bašte (Bastionul Graft) našli svoje miesto na 3 podlažiach rôzne stredoveké artefakty.

Okrem 7 bášt boli súčasťou opevnenia aj 2 veže – Biela veža (Turnul Alb) a Čierna veža (Turnul Negru), ktoré sú od seba vzdialené asi 250 m. V obidvoch vystúpte po schodoch na vyhliadkové plošiny, z ktorých si vychutnáte pohľad na mesto. Nehľadajte vežu natretú na čierno, v súčasnosti jej steny pokrývajú béžové kamene a navrchu sklenená pyramída. Aspoň že biela veža ostala bielou.

Etnografické múzeum

Etnografické múzeum (Muzeul de Etnografie; 5 ron/1,07 eur/os.) sa nachádza 600 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Zameriava sa predovšetkým na textil, od oblečenia až po posteľné obliečky, ako aj tkáčske stroje.

Galéria umenia

Galéria umenia (Muzeul de Artă; 5 ron/1,07 eur/os.) sídli v historickej budove vedľa etnografického múzea naľavo. Vystavuje predovšetkým diela rumunských umelcov.

Citadela

Najkrajší západ slnka v Brașove uvidíte od Citadely (Cetăţuia de pe Strajă; 1,5 km/20 min. pešo severne od centra). A ak budete hladní, vo vnútri sa môžete napapať, pretože dnes slúži ako reštaurácia.

Vrch Tâmpa

Z juhu sa vypína nad historickým jadrom vrch Tâmpa. Na jeho vrchu ho zdobí nápis „BRAȘOV“ v hollywoodskom štýle. Na samotný vrchol (967 m n. m.) sa za približne 2,5 minúty môžete vyviezť lanovkou (17 ron/3,65 eur/os./spiatočný). Vystúpite v kaviarni, ktorá sa nachádza medzi štíhlymi niekoľkoročnými stromami. Aby ste videli mesto, musíte prejsť asi 350 m/5 min. pešo západným smerom k nápisu „BRAȘOV“. Nebojte sa, pokojne stihnete aj lanovku naspäť do mesta.

Štvrť Schei

V meste žila a stále žije početná nemecká a maďarská komunita. Ortodoxní Rumuni, vyhnaní za hradby mesta, žili v štvrti Schei (Prund-Schei) juhozápadne od centra. Do tejto štvrte sa dostanete bránou Schei (Poarta Schei; 450 m/6 min. juhozápadne od námestia; vstup voľný). Vedľa nej sa nachádza Katarínska brána (Poarta Ecaterinei), jediná pôvodná brána (vstup voľný). Ak budete pokračovať ďalej do štvrte, prídete ku Katedrále sv. Mikuláša (Biserica Sfântul Nicolae; 1 km/15 min. pešo západne od námestia). Vnútorné steny kostola sú pokryté nástennými maľbami posledného kráľa a kráľovnej Rumunska. Vedľa katedrály si Rumuni založili svoju prvú školu už na konci 16. stor. Dnes je v jej priestoroch  Múzeum 1. rumunskej školy (Prima Școală Românească; 10 ron/2,15 eur/os.).

Kde bývať?

Na internete sa mi podarilo nájsť ubytovanie v hoteli Coroana v centre mesta za dobrú cenu (172 ron/36,92 eur/os.). Hotel sa nachádza 3 km/37 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice 1; 2,8 km/33 min. pešo južne od autobusovej stanice 2 a 500 m/6 min. pešo východne od námestia.

Hotel Coroana postavili asi pred 100 rokmi. Na jednej strane mal hotel neskutočnú atmosféru, na druhej strane, menšia rekonštrukcia by mu tiež neuškodila. V cene izby boli zahrnuté raňajky, minibar, súkromná kúpeľňa, kúrenie, káblová TV, služba budenia a wi-fi pripojenie vo verejných priestoroch.

Kde sa najesť?

Všetci už určite viete, že som milovník hamburgerov a v Rumunsku sme zatiaľ ešte nikde hamburger nejedli, jeho chvíľa prišla v Brașove. Neskorý obed sme si dali v reštaurácii Grătar Urban v centre mesta. Za obed sme zaplatili 76 ron/16,31 eur/2 os. Reštaurácia pôsobí možno trochu fast-food dojmom, sedeli sme na terase v jednej z uličiek centra. Burger a rumunské pivo ale boli skvelé. Obed možno trochu znepríjemňovali žobrajúce deti, ktorých bolo v Brașove asi najviac z celého nášho pobytu v krajine.

Príjemný teplý letný večer a mesto plné ľudí nás presvedčilo, aby sme si ešte našli nejaké voľno miesto na terase a vychutnali si pobyt v meste pri koláči a pohári vína. Za účet sme zaplatili 28,50 ron/6,12 eur/2 os.

Štatistiky som nevidel, ani som (zatiaľ) celé Rumunsko nenavštívil. Zdroje, ktoré uvádzajú, že Brașov je 2. najnavštevovanejšie mesto v krajine sa nemýlia. Počet návštevníkov a pripravenosť na poskytovanie služieb cestovného ruchu sú v tomto meste naozaj vysoko.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 8. 2018 (1 eur = 4,6588 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

Sighişoara – rodné mesto Draculu

Ďalšie články z Rumunska

Oficiálny turistický portál mesta Brașov

BrasovTourism.eu

Brașov na RomaniaTourism.com

© Ing. Adam Vanečko