V Kvetnici sa snúbi história, zdravie a viera

Vôbec prvý článok na cestovateľskom blogu Adam Vanečko Traveller som venoval mestu, v ktorom som sa narodil a kde momentálne žijem – Popradu. Vypichol som v ňom 7 + 1 dôvod(ov) pre jeho návštevu. Medzi týmito dôvodmi som neuviedol mestskú časť Poprad-Kvetnica, ktorá viacerým mojim čitateľom samozrejme chýbala. Preto konečne s odstupom času idem túto svoju chybu napraviť a venovať trochu priestoru aj tejto časti.

Ako sa do Kvetnice dostať?

Kvetnica je súčasťou mesta Poprad na južnej hranici jeho územia, v historickom regióne Spiš, podľa aktuálnej regionalizácie cestovného ruchu v regióne Tatry na severovýchodnom Slovensku.

Autom

Kvetnica sa nachádza 5 km/6 min. autom južne od centra Popradu.

Autobusom

Ak budete cestovať do Kvetnice autobusom, môžete vystúpiť na niektorej z nasledujúcich autobusových zastávok:

  • Poprad-Kvetnica, Lom,
  • Poprad-Kvetnica, Sanatórium – v centre časti, vhodný východiskový bod na turistiku,
  • Poprad-Kvetnica, Obora.

Vzdialenosť od autobusovej stanice v Poprade je 6 km a cesta trvá okolo 10 min.

Vlakom

Vlakom sa do Kvetnice nedostanete, pretože jej územím neprechádza žiadna železnica. Ešte na konci 19. stor. bola plánovaná trať, ktorá by spájala Poprad s Dobšinou. Jej trasa mala viesť cez Kvetnicu, Hranovnicu, Vernár a Stratenú. K jej realizácii nakoniec nedošlo.

Trošku histórie

Rekreačnú osadu Kvetnica začali budovať v roku 1880. Prví osadníci (tzv. bádenskej kultúry) sem prišli ale už pred 4 500 rokmi. Zo staršej doby železnej (750-450 pred n. l.) máme v polohe Zámčisko doložené významné hradisko. Pár metrov odtiaľto východne stál v období nájazdov bratríkov (1443) tzv. Popradský hrad, veža, ktorá strážila cestu zo Spiša na Gemer. Poprad síce nepatrí medzi typické banské mestá na Slovensku, ako napr. Banská Bystrica, Banská Štiavnica, či Kremnica, ale má taktiež bohatú banskú minulosť. Okrem medi sa v tejto lokalite krátko ťažilo aj striebro a zlato.

Pre svoje priaznivé klimatické podmienky bola Kvetnica predurčená na výstavbu klimatických kúpeľov. V roku 1920 bol založený ústav na liečenie tuberkulózy pre železničiarov. O rok neskôr, 6. júna 1921, vznikla Masarykova liečebňa pľúcne chorých zamestnancov Československej štátnej správy železničnej v Kvetnici. V 30. rokoch 20. stor. sa uvažovalo o vzniku nového liečebného pavilónu. Tento nápad sa podarilo zrealizovať 6. januára 1932, kedy slávnostne otvorili Jubilejný pavilón (pri príležitosti 80. narodenín vtedajšieho česko-slovenského prezidenta T. G. Masaryka) v modernistickom štýle. Ten je známy pod názvom Ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Liečebňa fungovala až do roku 2008, kedy ju zatvorili.

Koncom roka 2018 sprístupnili náučný banský chodník. V súčasnosti je Kvetnica akousi rekreačnou časťou mesta Poprad nielen pre obyvateľov, ale aj návštevníkov. Lokalita má vhodné podmienky na nordic walking, beh alebo cyklistiku.

Čo v Kvetnici robiť, vidieť a navštíviť?

Odporúčam vám vychádzku na archeologickú lokalitu Zámčisko, ku kaplnke Povýšenia sv. Kríža pod Krížovou i prechádzku samotným kúpeľným areálom.

Archeologická lokalita Zámčisko

Ak si náhodou ráno trochu prispíte a  nestíhate už žiadnu túru vo Vysokých Tatrách, nezúfajte. Odporúčam vám krátku vychádzku na archeologickú lokalitu Zámčisko (1,6 km/45 min. pešo juhovýchodne od autobusovej zastávky; stúpanie 180 m; klesanie 9 m; zelená značka). Na vrchole (921 m n. m.) sa nachádza turistický prístrešok a pár informačných tabúľ.

Prístrešok vždy využijeme na malé občerstvenie s neskutočným výhľadom na Vysoké Tatry a súčasne mesto Poprad. Z tabúľ sa dozviete niečo o histórii tejto archeologickej lokality. Lokalitu som navštívil viackrát a niektoré tabule zničili vandali. Pri poslednej návšteve sem umiestnili nové informačné tabule, ktoré boli zatiaľ celé. Verím, že to tak ostane čo najdlhšie.  

Kaplnka Povýšenia sv. Kríža

Za jeden deň (tí rýchlejší aj za pol dňa) sa stíhate vrátiť naspäť do osady a vyjsť na protiľahlý kopec, ktorý sa nachádza západným smerom. Od kostola sv. Heleny v Kvetnici (začať môžete i pri sanatóriu) vedie krížová cesta (čierny kríž na bielom podklade) ku drevenej kaplnke Povýšenia sv. Kríža (2 km/45 min. pešo juhozápadným smerom od autobusovej zastávky). Nenápadná kaplnka sa nachádza pod vrcholom Krížová (941 m n. m.) juhozápadným smerom. Z kaplnky sa vám síce nenaskytnú také fascinujúce výhľady ako zo Zámčiska, ale toto miesto má tiež osobitú atmosféru.  

Kúpeľné vily a kostol z prelomu 19. a 20. storočia

Kvetnici môžete v súčasnosti obdivovať viaceré kúpeľné vily a menší kostolík, v ktorom sa ešte i dnes slúžia omše.

V roku 1888 vznikla pri východnom parku hrazdená Vila Pod hradom, ktorá tiež nesie názov Vila Štúr. Momentálne je pre verejnosť uzatvorená.   

Južne od vily Štúr sa nachádza Vila Hollý. V minulosti vila slúžila ako turistický dom Hôľna ruža. Dom vznikol v roku 1891 v ateliéri „hlavného architekta Tatier“, Gedeona Majunkeho, rodáka zo Spišskej Soboty. V súčasnosti prevádzkuje nezisková organizácia v budove zariadenie sociálnych služieb.   

Kostol sv. Heleny pri západnom parku postavili v rokoch 1909-1910. V roku 1952 sa stal skladom agitačného materiálu a tomuto účelu slúžil až do roku 1989. Pravidelné bohoslužby sa v kostole konajú prvý piatok v mesiaci o 18.00 h a každú nedeľu o 10.00 h. Neďaleko kostola sa nachádza kaplnka, ktorú zasvätili Panne Márii z Lúrd.

Východne od kostola sa nachádza hádam najhonosnejšia vila areálu – Vila Ráth, dnes zaužívaný názov Vila Zámoček. V tejto vile by som si vedel predstaviť bývať. 🙂 Vznikla v roku 1896 a patrila generálnemu riaditeľovi Košicko-bohumínskej železnice Petrovi RáthoviBudapešti. Spoznáte ju podľa hrazdenej architektúry na kamenných základoch zo spišského travertínu.

V dnešnom článku chýbajú tipy na ubytovacie a stravovacie možnosti v lokalite. Nie je to tým, že by som žiadne služby nevyskúšal. Nemal som totiž možnosť nejaké služby vyskúšať. Určite by som si po vychádzke na Zámčisko sadol na slnečnú terasu kaviarne uprostred rozkvitnutého parku v doline medzi ihličnatými stromami, nadýchal sa čerstvého vzduchu a vychutnal si šálku horúcej kávy s výhľadom na ostré štíty Vysokých Tatier. Žiaľ, je to len moja predstava. Lokalita momentálne odkvitla a zažíva svoju vlastnú jeseň života. V kútiku duše verím, že prežije rušné obdobie zimy a Kvetnica nám všetkým opäť vykvitne do svojej predošlej krásy.  

Prečítajte si ďalšie články na blogu:

Bardejovské kúpele uspokoja všetky vaše zmysly

Čo ukrýva Velký Javorník?

Bârsana – nefalšovaný rumunský vidiek

Užitočný link:

Informácie a trasy náučných chodníkov nájdete na stránke Mestské lesy Poprad

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Mednyánszkeho odkaz v kaštieli v Spišskej Belej – Strážkach

Pôvodne samostatnú obec Strážky pričlenili v roku 1972 k mestu Spišská Belá. Mesto je dnes známe hlavne vďaka šľachteniu zemiakov a vychýrenému zemiakarskému jarmoku. V mestskej pamiatkovej zóne v centre mesta nájdete rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, evanjelický kostol, renesančnú zvonicu, mariánsky stĺp, meštianske domy a 2 múzeá. V tomto článku sa zameriam predovšetkým na Strážky.

Ako sa tam dostať?

Spišská Belá – Strážky sa nachádza v regióne cestovného ruchu Tatry (historická župa Spiš) na severovýchode Slovenska. Na východe hraničí Tatranský región s regiónmi Šariš Spiš, na juhu s regiónom Horehronie, na západe s Liptovom a severnú hranicu má spoločnú s Malopoľským vojvodstvom v Poľsku.  

Autom

Spišská Belá – Strážky sa nachádza 20 km/22 min. autom severovýchodne od Popradu a 91 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešova. Mesto pretína cesta I. triedy 66, ktorá smeruje od Šiah cez Zvolen, Banskú Bystricu, Brezno, Poprad, Kežmarok až do Tatranskej Javoriny. 

Autobusom

Najbližšia autobusová zastávka ku kaštieľu v Strážkach je Spišská Belá, Strážky, číslo domu 81. Zo zastávky je to asi 300 m/4 min. pešo juhozápadným smerom. Ak budete chcieť navštíviť aj mesto, vystúpte na zastávke Spišská Belá, obchodný dom, ktorá sa nachádza v centre. Cestovný lístok z Popradu stál 1,50 eur/os. a cesta trvala asi 30 minút.

Vlakom

Vlakovú zastávku Strážky, zastávka nájdete 600 m/7 min. pešo východne od kaštieľa. Cesta z Popradu trvá 36 min. a cestovný lístok stojí 1,02 eur/os.

Čo v Spišskej Belej – Strážkach robiť, vidieť a navštíviť?

V Spišskej Belej – Strážkach môžete vidieť kaštieľ, kostol sv. Anny a renesančnú zvonicu.

Kaštieľ Strážky

Vznik obce Strážky sa datuje do polovice 12. storočia. Za zásluhy v protitureckých bojoch daroval Ferdinand I. kaštieľ rodine Horváth-Stansithovcov v roku 1551. Posledná majiteľka, Margita Czóbelová, žila v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972. Odvtedy je kaštieľ v správe Slovenskej národnej galérie. V 70. a 80. rokoch sa uskutočnil umelecko-historický prieskum kaštieľa, po ktorom nasledovala jeho rekonštrukcia.

Medzi stále expozície kaštieľa Strážky patria:

  • Portrét 17.-19. stor. na Spiši
  • Ladislav Mednyánszky a Strážky
  • Historická knižnica
  • Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

Prehliadka kaštieľa začína na prízemí kolekciou portrétov 17.-19. storočia. Na portrétoch sú zobrazení prevažne predchádzajúci majitelia kaštieľa. Zaujímavosťou je, že na obrazoch ani tak veľmi nešlo o verné zobrazenie osoby, ako skôr o to, čo má na sebe alebo pri sebe. Pri všetkých obrazoch nájdete vysvetlivky v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Ak pri niektorom z obrazov nenájdete uvedené meno autora, môžete si byť istí, že obrazy sú dielami jediného autora. Ladislav Mednyánszky patrí medzi hlavných predstaviteľov stredoeurópskeho maliarstva na prelome 19. a 20. storočia. Kaštieľ je zároveň jediným miestom na celom Slovensku, v ktorom je umiestnená stála expozícia jeho diela. V začiatkoch svojej tvorby maľoval autor okolie Strážok a podtatranskú prírodu, neskôr sa zameral aj na portréty. Po smrti otca nachádzame v jeho dielach motívy smrti a depresie. Počas 1. svetovej vojny pôsobil na fronte ako vojnový kresliar.

Vznik historickej knižnice sa datuje do konca 16. stor. a úzko súvisí so založením humanistického gymnázia v kaštieli. Knižnica patrila k najlepším v celom Uhorsku. Rodina Mednyánszkych sa sem zvykla stretávať a tráviť v knižnici spoločné večery.

Kaštieľ Strážky môžete navštíviť len so sprievodcom. Komentovaná prehliadka začína každú polhodinu. Vstupenka stojí 2,70 eur/os. Dĺžka prehliadky je 45-60 min. v závislosti od počtu návštevníkov v skupine.

V 19. stor. vybudovali v okolí kaštieľa anglický park. V súčasnosti je v parku umiestnená expozícia prác sochárov 2. polovice 20. stor. Vstup do parku je voľný. Ako uvádzajú viaceré tabule v parku:

„Parkom behať, v tráve líhať, skákať, stromy objímať – povolené! A nik sa nebude hnevať! alebo Skákať, behať, leňošiť, v tráve piknik urobiť, to všetko na trávičke zelenej, môžete si dovoliť!“

Kostol sv. Anny a renesančná zvonica

Až do začiatku 19. stor. tvorili kaštieľ s rímskokatolíckym kostolom sv. Annyrenesančnou zvonicou jednotný urbanistický celok, kým ich nepreťala cesta z Kežmarku do Starej Ľubovne. Ondrej Szirmay nechal zbúrať ohrady a opevnenie okolo kaštieľa, kostola a zvonice.

Kostol sv. Anny postavili v polovici 14. storočia. Vo víťaznom oblúku kostola je plastika Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče. Krížovú cestu namaľovala posledná majiteľka kaštieľa, Margita Czóbelová. Ako jeden z mála kostolov je bez veže.

Severne od kostola stojí renesančná zvonica so sgrafitovou výzdobou. Ak sa pozorne pozriete, uvidíte poľovnícky motív hon na zajaca. Kostol a zvonica v čase našej návštevy neboli prístupné. Ďalšie renesančné zvonice sa nachádzajú v Poprade, Poprade – Spišskej Sobote, Poprade – Matejovciach, Vrbove, Kežmarku, Spišskej Belej, Podolínci a Levoči.

V centre mesta Spišská Belá môžete navštíviť ešte dve múzeá:

Slovenské technické múzeum – Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala, zakladateľa modernej optiky a fotografie a priamo oproti Múzeum Dr. Michala Greisigera, mestského lekára, ktorý sa tiež venoval skúmaniu flóry a fauny regiónu. Zaujímavé múzeum J. M. Petzvala som navštívil ešte počas infocesty po regióne, určite sa oplatí vidieť. Múzeum Dr. M. Greisigera som navštívil, keď som bol ešte veľmi malý chlapec. Taký malý, že si to už ani nepamätám. Takže si budem musieť moju pamäť trochu osviežiť a navštíviť ho opäť.

Na diela Ladislava Mednyánszkeho by som sa mohol pozerať od rána do večera. A potom zase od večera do rána. Neviem, čím to je, ale svojimi dielami si ma neskutočne získal. Kaštieľ som navštívil už plno ráz. Ale až pri mojej poslednej návšteve som si konečne našiel čas, aby som sa prešiel anglickým parkom, sadol si na lavičku a užíval si ticho prerušené len spevom vtákov. Vrelo odporúčam na jar, keď všetko kvitne a stromy sa len začínajú zelenať.  

Užitočné linky:

5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor

1 deň v Spišskom Podhradí

Ďalšie články zo Slovenska

Článok vznikol v spolupráci s Kaštieľom Strážky.

© Ing. Adam Vanečko