V článku sa dozviete, čo môžete v Bruseli robiť, vidieť a navštíviť. Článok sa zameriava na štvrť Grand Place a ďalšie štvrte v jej okolí v južnej, západnej a severnej časti historického jadra.
Grand Place
Štvrť Grand Place s rovnomenným námestím je samotným srdcom Bruselu. Trhovisko sa v týchto miestach nachádzalo už 12. storočí. Neskôr bolo centrom obchodného, kultúrneho, politického, súdneho života. Dominantami námestia sú radnica a múzeum mesta. Od 15. storočia ho lemujú domy bývalých cechov. V priebehu 17. a predovšetkým v 19. storočí ho viackrát prestavali. Námestie je celoročným dejiskom slávnostných podujatí. Od roku 1998 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles)
Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles) zdobí juhozápadnú stranu námestia Grand Place od 15. storočia. Základný kameň položili už v roku 1401. Je ukážkou gotickej civilnej architektúry. Počas francúzskeho bombardovania v roku 1695 ako zázrakom prežila. Veži vysokej 96 m dominuje kópia sochy sv. Michala archanjela, ochrancu mesta. Pôvodnú sochu nájdete v múzeu mesta oproti. Prijímacie miestnosti a komnaty poslancov obsahujú nádherné bruselské tapisérie zo 16., 17. a 18. storočia, honosné gotické drevené výrobky, erby starých cechov a obrazy zo zbierok Múzea mesta Brusel.
Radnicu môžete navštíviť s video sprievodcom vo francúzštine, holandčine, angličtine, nemčine, taliančine a španielčine. Prehliadku si zase rezervujete na oficiálnej stránke mesta. Radnica je otvorená pondelky, stredy a nedele medzi 11.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 15.00-19.00 h, utorky je radnica zatvorená. Vežu navštívite len so sprievodcom v rámci panoramatických prehliadok v angličtine v soboty a nedele o 15.00 h a 17.00 h, vo francúzštine cez víkendy o 16.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. V radnici môžete platiť len platobnou kartou.
Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles)
Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles) sídli v tzv. Kráľovskom dome (Maison du Roi) na severovýchodnej strane námestia Grand Place priamo oproti radnici. Názov odkazuje na pôvodných majiteľov domu. Na začiatku 16. storočia bol majiteľom budovy španielsky kráľ Karol V. Na centrálnej veži stojí socha s jeho podobizňou a vitráže na schodisku predstavujú majetky jeho ríše. Súčasná podoba domu pochádza z poslednej štvrtiny 19. storočia (1873). Zaujímavosťou je, že holandský názov budovy Broodhuis odkazuje na pôvod miesta. V 13. storočí sa v týchto miestach nachádzal trh s chlebom.
Stála expozícia múzea sa zameriava na históriu mesta. Určite si nenechajte ujsť pôvodnú sošku cikajúceho chlapčeka, obraz od Jana Bruegela staršieho z roku 1595-1597 Le Cortège de Noces (Svadobný sprievod), tapisérie zo 17. a 18. storočia, model mesta v 13. storočí, či pôvodný veterníček na strechu s podobou ušatého sv. Michala archanjela, ktorý zdobil vrchol radničnej veže. Krátkodobá výstava ZinnekeCity – My sme Brusel! predstavuje dary od obyvateľov mesta múzeu. Pristavil som sa pri obraz „Rad“ od sýrskeho umelca Abdallu Al Omariho. Obraz je zo série „Zraniteľnosť“, ktorá zobrazuje svetových lídrov ako utečencov. Výstavu môžete navštíviť do 15. júna 2025.
Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Zároveň zahŕňa vstup do múzea kostýmov cikajúceho chlapčeka GardeRobe MannekenPis. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.
Domy na námestí
Námestie Grand Place lemujú bohato zdobené domy bývalých cechov. Poradie domov je vždy sprava doľava.
Severozápadná strana námestia
Domy č. 1-7 stoja na severozápadnej strane námestia Grand Place:
- 1. Dom cechu pekárov (Maison des Boulangers alebo tiež Le Roi d’Espagne) stojí v severnom cípe námestia. Pozlátená bronzová busta nad dverami predstavuje patróna pekárov sv. Auberta.
- 2. Dom výrobcov tukov (La Brouette) spoznáte podľa sochy sv. Egídia (patróna tohto cechu) ktorú pridali v roku 1912.
- 4. Dom cechu stolárov, tesárov, sústružníkov a debnárov (Le Sac) charakterizujú štvorhran, kľukový hriadeľ, píla, dláto, obruč, kladivo na fasáde budovy. Na vrchole budovy je kompas.
- 5. Vlčica (La Louve) prepožičala svoje meno domu cechu lukostrelcov. Nad vchodom uvidíte vlčicu, ktorá kojí Romula a Réma, zakladateľov Ríma, ďalej Apolóna, šípy a lýru. Na vrchole domu vstáva fénix z popola.
- 6. Lesný roh (Le Cornet) patril cechu lodiarov. Dom zdobia námorné kone, nástroje, hviezdy, slnko a mesiac, kavalieri, Tritón, námorníci, delfíny, vetry a korma lode.
- 7. Líška (Le Renard) sa objavuje na dome cechu obchodníkov s galantériou. Na fasáde uvidíte batoľatá, ktoré farbia, sušia a vystavujú tkaniny, zároveň alegórie svetadielov a spravodlivosti, 4 ročných období a na samotnom vrchole sv. Mikuláša.
Juhozápadná strana námestia
Na juhozápadnej strane námestia stoja domy č. 8-12:
- Radnica nesie číslo 8.
- Medzi domami č. 8 a 9 ešte stojí tzv. L’Étoile. Je najužším domom na námestí. Na jeho vrchole sa vypína hviezda. V dome v roku 1388 zomrel mestský hrdina Everard ’t Serclaes. Legenda hovorí, že ak pošúchate mosadznú sochu hrdinovej mŕtvoly na boku domu, budete mať šťastie.
- 9. Vyrezávaná labuť (Le Cygne) je nad dverami domu cechu mäsiarov. Dom ďalej zdobia alegórie hojnosti, mäsiarstva a poľnohospodárstva. V roku 1847 dom navštívil Karl Marx.
- 10. Zlatý strom (L’Arbre d’Or) patril a stále patrí cechu pivovarníkov. Fasádu zdobia fľaše vody, chmeľ a jačmenné klasy, ale aj batoľatá, ktoré nesú sud, pijú a zabávajú sa v spoločnosti capa. Cap je zviera spojené s Bakchom, starovekým bohom opitosti. V dome sa nachádza pivovarnícke múzeum.
Juhovýchodná strana námestia
Juhovýchodnú stranu námestia zaberá Kaštieľ vojvodov z Brabantu. Sedem domov (č. 13-19) sa ukrýva za jedinou fasádou, na ktorej uvidíte alegórie slávy, šťastia, starého čítajúceho muža, veterný mlyn, plechový hrniec, krajinu s kopcami, kabelku uzavretú šnúrkami a 19 búst brabantských vojvodov od Henricha I. po Karola II. španielskeho.
Severovýchodná strana námestia
Na severovýchodnej strane námestia stoja 2 zaujímavé domy a Múzeum mesta Brusel:
- 24. Fasáda domu cechu krajčírov (La Chaloupe d’Or) obsahuje patrónov cechu, sv. Barboru a sv. Bonifáca z Mainzu, ktorý v ruke drží erb cechu s nožnicami.
- 26-27. Holub (Le Pigeon). V tomto dome údajne žil Victor Hugo počas svojho exilu v roku 1852.
- Múzeum mesta Brusel sídli v dome č. 29-33.
Ak by ste sa o cechových domoch chceli dozvedieť viac, kliknite tu.
Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert)
Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert; 76 m/1 min. pešo severovýchodne od Grand Place) patria medzi 1. nákupné pasáže v Európe. Začínajú v mieste stretu ulíc Rue de l’Ecuyer a Rue d’Arenberg, pretínajú ulicu Rue des Bouchers a ústia na Rue du Marché aux Herbes. Dokončili ich pred polovicou 19. storočia (1847). Už od začiatku galérie ponúkali obchody, reštaurácie, kaviarne a byty. V tunajších kaviarňach sa stretávali maliari zo skupiny Cobra, spisovatelia Victor Hugo, Alexandre Dumas a mnohí ďalší. Pamätná tabuľa vedľa vchodu do cukrárne Méert pripomína 1. premietanie bratov Lumièrovcov 1. marca 1896.
Socha Šmolka (Statue du Schtroumpf)
Asi vám nemusím písať, že Šmolkovia sa narodili v Belgicku. Aby ste doširoka sa usmievajúceho Šmolka (Statue du Schtroumpf; 260 m/4 min. pešo východne od Grand Place) v Bruseli neprehliadli, pohodlne si sedí na veľkej hube. Socha má aj s podstavcom výšku takmer 5 m, váži 10 ton a 6 ľudí na nej pracovalo 6 týždňov.
Rue des Bouchers
Rušnú uličku Rue des Bouchers (230 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) lemujú reštaurácie, kaviarne a bary. Síce som sa priamo na ulici v žiadnom zariadení nezastavil, určite po nej budete prechádzať ku cikajúcemu dievčatku, príp. na pivo do Deliria.
Cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis)
Mladšiu sestru cikajúceho chlapčeka, cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis; 250 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) obnovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú jej starší brat dekády podkopával. Najnezbednejšie dievčatko mesta prispieva k bruselskému zmyslu pre humor a ochraňuje páry, ktoré jej hodia mincu. Vyzbierané peniaze z fontány sa používajú na lekársky výskum a na pomoc núdznym.
Saint-Jacques
Štvrť Saint-Jacques na juh od Grand Place je známa soškou cikajúceho chlapčeka a viacerými nástennými maľbami.
Cikajúci chlapček (Manneken Pis)
Snáď najznámejšia socha a symbol folklóru Bruselu, radosti a sebairónie Bruselčanov, Manneken Pis (300 m/4 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa zašíva v bočnej uličke štvrte. Bronzová soška cikajúceho chlapca je taká malá, že ju veľmi jednoducho prehliadnete. Davy návštevníkov vám však napovedia, že idete správnym smerom. Fontána, ktorej je súčasťou, existuje už od 15. storočia (1451). Soška pribudla na začiatku 17. storočia (1619).
Pôvodnú sochu v priebehu storočí vandali niekoľkokrát poškodili a ukradli. Preto originál bezpečne uložili do Múzea mesta Brusel, kde si ju častokrát poriadne obzriete bez más zvedavých návštevníkov. Počas špeciálnych príležitostí obliekajú sochu do najrôznejších kostýmov. Spolu ich už je viac ako tisíc! Niektoré z nich vystavujú v múzeu GardeRobe MannekenPis v tej istej ulici. Ak by ste soche chceli darovať oblečenie i vy, musíte poslať oficiálnu žiadosť rade primátora a poslancom Bruselu.
Monsieur Jean
Mural Monsieur Jean (500 m/6 min. pešo juhozápadne od Grand Place) zobrazuje dobrodružstvá akéhosi pána Jeana. Konflikt vo vzťahu, depresia, priatelia, ktorí sa pravdepodobne nebudú sťažovať a nekonečný boj s každodennou rutinou.
Tintin
Mural Tintin (250 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je len pár metrov od cikajúceho chlapčeka. Patrí medzi najznámejších hrdinov komiksov v Belgicku. Je duchovným dieťaťom Georgesa Prospera Remiho, ktorý tvoril pod pseudonymom Hergé. Zobrazená scéna je z dielu The Calculus Affair.
Broussaille
Mural Broussaille (260 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je údajne úplne 1. nástennou maľbou v Bruseli. Na stene domu sa objavila už v roku 1991. Podľa Franka Pé, bruselského autora, sú obaja chlapci citlivé duše, zvedaví milovníci prírody a vášniví rojkovia. Vo svojich víziách vidia faunov, veľryby, ktoré lietajú nad sivým mestom, či obrovské korytnačky, ktoré prechádzajú cez ulicu. Mural zobrazuje mladý pár, ktorý sa drží za ruky. Táto štvrť je centrom nočného života homosexuálov. Podniky používali mural na propagáciu štvrte až do roku 1999. Vtedy ju premaľovali a čiernovlasá postava dostala ženskejší účes, náušnice a možno trochu väčšie prsia. Či išlo len o omyl, alebo to bolo prejav homofóbie, sa dnes už nedozvieme.
Le Piétonnier
Štvrti Le Piétonnier na západ a severozápad od Grand Place dominuje historická budova burzy. Štvrť je tiež miestom pochodov, protestov a demonštrácií. Jednej z nich, na podporu Palestíny, za jej oslobodenie a boj proti genocíde, som sa na námestí Place de Brouckère na konci marca zúčastnil aj ja.
Burza (Bourse de Bruxelles)
Budova belgickej burzy (Bourse de Bruxelles; 150 m/2 min. pešo severozápadne od Grand Place) pochádza z roku 1873. Zo sídla finančných trhov v minulosti sa stal multifunkčný priestor v súčasnosti. V budove sa nachádza ďalšie pivovarnícke múzeum, archeologická expozícia Bruxela 1238, kancelárie, reštaurácie a kaviarne. Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 9.00-22.00 h. Vstup do budovy je zdarma.
Saint-Géry
Legenda hovorí, že ostrov Saint-Géry (na západ od Grand Place) je kolískou Bruselu. Kostol Saint-Géry, ktorý stál v strede ostrovov vytvorených ramenami rieky Senne, uchovával relikvie svätej Guduly. Tie v polovici 11. storočia preniesli do budúcej katedrály, ktorá dnes nesie jej meno.
Halles Saint-Géry
V roku 1802 postavili v strede verejného námestia fontánu v tvare pyramídy z roku 1767, ktorá pochádzala z hlavného nádvoria opátstva Grimbergen. Námestie bolo centrom trhov. Na konci 19. storočia (1882) postavili okolo fontány z tehál a železa kryté trhové haly (Halles Saint-Géry; 500 m/7 min. pešo severozápadne od Grand Place). Exteriér je vo flámskom neorenesančnom štýle, zatiaľ čo interiér využíva techniky kovovej konštrukcie. Prekvital tu obchod s mäsom a vajciami. Trh fungoval až do konca 2. sv. vojny, po ktorej ho začali obchodníci opúšťať. Definitívne budovu zavreli v roku 1977. Od roku 1987 patrí medzi chránené budovy. Od roku 1999 slúži ako výstavný priestor, miesto podujatí, infocentrum a bar. Pamätník označuje „nultý kilometer“, bod, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti v Belgicku.
V suteréne sa v čase mojej návštevy nachádzala výstava belgicko-japonských vzťahov, na poschodí zase výstava art deco kinosál v Bruseli. Texty dopĺňali historické a súčasné fotografie jednotlivých kín. Výstavu môžete navštíviť do 11. mája 2025. Výstava Pri stole van Buurena odhaľuje, ako art deco ovplyvnilo nielen architektúru a dekoratívne umenie, ale aj umenie zábavy a oslavu gastronómie. Výstavu môžete navštíviť do 29. júna 2025. Haly sú otvorené denne medzi 10.00-00.00 h. Vstup je voľný.
Nero
Od roku 1947 do roku 2002 sa Nero objavoval v novinách každý deň. Hrdinu spoznáte podľa motýlika, veľkého nosa a 2 vlasov. Marc Sleen, autor postavy, bol plodný karikaturista, ktorý rád narážal na aktuálne dianie. V meste sa nachádza aj jeho múzeum.
Dansaert
V štvrti Dansaert nevynechajte sochu cikajúceho psa.
Cikajúci pes (Zinneke Pis)
Socha cikajúceho psa (Zinneke Pis; 600 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je neoddeliteľnou súčasťou 3 cikajúcich bruselských sôch. Viete ale, čo znamená zinneke v Bruseli? Názov odkazuje na pojem cudzokrajný pes a teda aj na človeka, ktorý žije v Bruseli, ale nenarodil sa tam. Etymológia nás privádza k rieke Senne – Zinne, ktorá bola v 16. storočí plná utopených psov. Len niekoľko rokov predtým pomáhali psy hubiť potkany v meste. Sochu vytvoril v roku 1999 bruselský umelec Tom Frantzen. Ten rád používa typický bruselský zmysel pre humor, ktorý je fraškovitý, ale aj sebaironický.
Sainte Caterine – Vismet
V štvrti Sainte Caterine – Vismet na severozápad od Grand Place uvidíte pozostatky mestského opevnenia, mural, fontánu a nezvyčajný pamätník.
Čierna veža (Tour Noire)
Čierna veža (Tour Noire; 650 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je jedným z posledných svedkov prvých mestských hradieb. Vidieť ju môžete ale len z jednej strany. Z ďalších troch ju obklopuje hotel Novotel. Rieka Senne, hlavná bruselská rieka, opúšťala mesto práve pri tejto veži. Moja spomienka na vežu nie je práve najlepšia. Veľmi ma zaujímalo, ako veža vyzerá z „hotelovej“ strany. Tak som si ju obišiel. Žiaľ, našiel som tam len smrad a neporiadok. Do vnútra veže sa aj tak nedostanete. Pozerajte sa na vežu radšej len spredu.
Cubitus
Mural Cubitus (850 m/11 min. pešo severozápadne od Grand Place) sa opäť spája s najznámejším symbolom Bruselu. Biely pes Cubitus je životným dielom karikaturistu, ktorý vystupuje pod menom Dupa. Cubitus miluje dobré jedlo, rozhovor a fascinujúci román. Proti svojej vôli sa tiež dostáva k testovaniu vynálezov svojho pána. Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavil v japonskom kreslenom seriáli. Na tejto nástennej maľbe sa cikajúci chlapček pozerá na cikajúceho Cubitusa, ktorý ho vytlačil z jeho miesta.
Fontána Anspach (Fontaine Anspach)
Secesnú fontánu Anspach (Fontaine Anspach; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) postavili v roku 1897 ako poctu bruselskému starostovi Julesovi Anspachovi. Práve on rozhodol o prekrytí rieky, ktorá preteká mestom. Fontána sa pôvodne nachádzala uprostred námestia Place de Brouckere, ale v roku 1973 ju premiestnili na toto miesto. Na jej vrchole môžete vidieť sv. Michala, patróna mesta, ako zabíja draka.
Pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat)
Bronzový pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) z roku 1931, predstavuje mladé dievča, alegóriu vlasti, ktorá drží v pravej ruke holuba a v ľavej palmový list. Pamätník je venovaný poštovým holubom, ktoré zohrali významnú úlohu počas 1. svetovej vojny.
Kocúr Billy (Billy the Cat)
Pruhovaný žlto-čierny kocúr Billy (Billy the Cat; 950 m/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) je hlavnou postavou detského komiksu, ktorý oslovuje aj dospelých. Život na ulici nie je jednoduchý. Našťastie, kocúr Billy sa vždy môže spoľahnúť na svojich priateľov.
Congrés-Libertés alebo tiež Notre-Dame-aux-Neiges
Štvrti Congrés-Libertés na severovýchod od Grand Place dal meno stĺp kongresu z roku 1850.
Stĺp kongresu (Colonne du Congrès)
Stĺp kongresu z roku 1850 (Colonne du Congrès; 900 m/14 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína Národný kongres z roku 1831, na ktorom vyhlásili 1. belgickú ústavu. Na vrchole stĺpu stojí pozlátená socha kráľa Leopolda I. Štyri ženské postavy okolo jeho podstavca predstavujú štyri ústavou podporované slobody – náboženskú, spolkovú, vzdelanostnú a tlačovú. Medzi 2 bronzové levy umiestnili večný plameň na počesť belgických obetí oboch svetových vojen.
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.
© Ing. Adam Vanečko
