Najlepšími východiskovými bodmi na spoznávanie mesta severne od centra Bukurešti sú Univerzitné námestie (stanica metra Universitate, modrá linka č. M2), Rumunské námestie (Piaţa Romană, rovnomenná stanica metra, modrá linka č. M2), Námestie víťazstva (Piața Victoriei, rovnomenná stanica metra, žltá linka č. M1, modrá linka č. M2) a Námestie Charlesa de Gaulla (Piața Charles de Gaulle, stanica metra Aviatorilor, modrá linka č. M2).
Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.
Univerzitné námestie (Piața Universității)
Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.
V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.
Trieda víťazstva (Calea Victoriei)
Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.
Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)
750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.
Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)
Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?
- V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
- V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
- Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
- Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.
Námestie revolúcie (Piața Revoluției)
Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.
Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)
Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.
Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)
Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.
Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)
Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:
- Galéria európskeho umenia
- Historické priestory
- Galéria národného umenia
Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)
Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂
Historické priestory
Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.
Galéria národného umenia (Galeria Naţională)
Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:
- Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
- Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.
Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.
Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.
Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.
Athenee Palace Bucharest
Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.
Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)
Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.
Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.
Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)
Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.
Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.
Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.
O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.
Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.
Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)
Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.
Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.
Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău
Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.
Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.
Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)
Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.
Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?
Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.
Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.
Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:
Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).
Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.
© Ing. Adam Vanečko
