1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Quatre Carreres

Dominantou mestskej štvrte Quatre Carreres je komplex budov Mesto umení a vied (Ciudad de las Artes y las Ciencias). Komplex tvoria:

• Oceanogràfic,
• Àgora,
• Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe),
• Umbracle,
• Hemisfèric,
• Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía).

Oceanogràfic

Vedeli ste, že veľká korytnačka Aldabra je 2. najväčšou korytnačkou sveta (po galapágskej) a môže piť cez nos?

Oceanogràfic je najväčšie akvárium v Európe. Žijú v ňom živočíchy z hlavných svetových morských ekosystémov od Arktídy, cez Stredozemné more, Červené more až po Antarktídu a jeho súčasťou je jedno z najväčších delfinárií na svete. Návštevníci ho mohli prvýkrát navštíviť v roku 2003. Akvárium organizuje vzdelávacie a voľno-časové aktivity pre všetkých milovníkov morskej fauny. Vstupenka stojí 33,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Vedeli ste, že názov kormorán vznikol spojením dvoch latinských slov „corvus“ a „marinus“, čo znamená „morská vrana“?

Àgora

Àgora, veľké kryté námestie, pôsobí zo všetkých budov Mesta umení a vied snáď najviac mimozemsky. V roku 2018 sa v nej zrodilo centrum CaixaForum. Projekt je dielom katalánskeho architekta Enrica Ruiz-Geliho. CaixaForum poskytuje svoje priestory na koncerty, prednášky, semináre, workshopy, výstavy a predstavenia. Vstupenky si kúpite na CaixaForum València.

Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe)

Vedecké múzeum Príncipe Felipe otvorili v roku 2000. Múzeum vás zábavným a interaktívnym spôsobom oboznámi so životom, vedou a technikou, ktoré nás obklopujú. Zatiaľ, čo v iných múzeách sa nesmiete ničoho dotýkať, toto múzeum sa riadi heslom: „Zakázané sa nedotýkať, necítiť a nemyslieť.“ Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. V múzeu tiež organizujú rôzne aktivity, súťaže, konferencie, tvorivé dielne, či podujatia pre odbornú a laickú verejnosť. Múzeum navrhol architekt valencijského pôvodu Santiago Calatrava.

Vedeli ste, že vo vedeckom múzeu sa nachádza Foucaultovo kyvadlo (dokazuje, že Zem sa točí okolo svojej osi), ktoré so svojimi 34 m patrí medzi najdlhšie na svete?

Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária. V múzeu si môžete do svojho mobilného telefónu stiahnuť audio-sprievodcu vo valencijčine, španielčine, francúzštine, taliančine, nemčine a angličtine za 1 eur.

Umbracle

Umbracle je promenádou so stredomorskou flórou a výstavným priestorom o celom Meste umení a vied. Zároveň krátkodobo vystavuje sochy súčasných umelcov z celého sveta. Videl som tak veľké bronzové sochy inšpirované antikou od poľského umelca Igora Mitoraja (1944-2014). Fragmenty sôch dokonale zapadli do komplexu. Roztrúsené po celom areáli vytvárali vo mne dojem Atlantídy. Výstava trvala do 16. októbra 2022.

V suteréne sa ukrýva 2-podlažné parkovisko pre autá a autobusy. Cena parkovného je 2,30 eur/hod., max. 24 eur/deň. Ak sa však preukážete vstupenkou do ktoréhokoľvek objektu Mesta umení a vied, za parkovné zaplatíte 7 eur/deň. Balkón na severe poskytuje výhľad na celý areál. Umbracle sprístupnili v roku 2000. Je voľne prístupná.

Hemisfèric

Hemisfèric bola 1. budovou v Meste umení a vied. Svoje brány pre návštevníkov otvorila v roku 1998. Budovu takisto navrhol architekt Santiago Calatrava. Má predstavovať obrovské ľudské oko, ktoré sa otvára hviezdam a poznaniu. Symbolizuje pozorovanie sveta, ktorý objavíte vďaka audiovizuálnym projekciám. Tie vás prenesú do praveku, na dno oceánov, do najkrajnejších zákutí vesmíru a na mnohé ďalšie fantastické miesta.

Vedeli ste, že premietacia sála má kapacitu viac ako 300 osôb, konkávne plátno s plochou 900 m² a priemerom 24 m?

Kinosála má síce strechu vajcovitého tvaru, vo vnútri sa však nachádza obrovská guľa, v ktorej sa premieta. Nájdete tu veľkoformátové kino IMAX dome (obraz je 10x väčší ako v bežnom kine), digitálnu 3D obrazovku (rozmery obrazovky sú 22 x 11 m) a systém fulldome na rôzne digitálne projekcie od astronomických prezentácií až po zábavné programy. Budova tiež slúži na krátkodobé výstavy a usporadúvanie podujatí. Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinácie vstupného do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía)

Aj za architektúrou paláca umení stojí valencijský architekt Santiago Calatrava. Palác slávnostne otvorili v roku 2005. Budova má tvar šošovky. Pri stavbe použili biely betón. Dve škrupiny, ktoré obklopujú budovu, sú z vrstvenej ocele, ktorý pokryli trencadis (keramický obklad – typ mozaiky zo zlepených črepov dlaždíc a rozbitého porcelánu). Vo svojich 4 sálach hostí operné, baletné, divadelné predstavenia, koncerty, kongresy, prednášky či diskusie.  

Palác umení môžete navštíviť aj počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. Počas prehliadky sa návštevníci dostanú aj do priestorov, do ktorých by sa počas predstavenia nedostali. Sprievodcovia oboznámia návštevníkov so všetkými umeleckými a architektonickými detailmi budovy. So špeciálnou vstupenkou sa zúčastníte skúšky alebo asi 30-minútového predstavenia. Prehliadka v španielčine alebo angličtine trvá 1 hodinu. Vstupenka na prehliadku stojí 11 eur/os.

Mestská štvrť L’eixample

Štvrť L’eixample sa rozprestiera medzi starým mestom a štvrťou Quatre Carreres. Za pozornosť v nej stoja býčia aréna, železničná stanica a tržnica.

Býčia aréna (Plaza de Toros de València)

Býčia aréna sa nachádza na severnom okraji štvrte L’eixample na hranici so starým mestom Valèncie. Arénu postavili v 19. storočí. Žiaľ, priamo do býčej arény sa momentálne (august 2022) nedostanete, lebo je pre verejnosť zatvorená z dôvodu údržby. Môžete ju však navštíviť aspoň virtuálne. V tesnom susedstve arény ale môžete navštíviť Valencijské múzeum býčích zápasov (El Museu Taurí de València). Múzeum patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie múzeá svojho druhu v Španielsku. Dozviete sa celú históriu býčích zápasov, všetko o býkoch, toreadoroch i samotnej aréne. Vstupenka stojí 2 eur/os.

Železničná stanica (València Estación del Norte)

Železničná stanica susedí s býčou arénou zo západu. Stanicu v modernistickom štýle (španielska verzia secesie) navrhol Demetrio Ribes v roku 1917. Síce som do a z Valèncie necestoval vlakom, stanicu som napriek tomu navštívil. Zblízka som si pozrel jej interiér, ktorý zdobia farebné mozaiky plné ovocia a kvetov. Tie predstavujú úrodnú krajinu Valèncie a obchod s pomarančmi.

Tržnica Mercat de Colón

Tržnicu Mercat de Colón slávnostne otvorili na Štedrý večer v roku 1916. Architekt Francisco Mora (študoval na Škole architektúry v Barcelone pod vedením Domènecha i Montanera) sa pri jej navrhovaní inšpiroval katalánskymi modernistickými prúdmi. Navrhol pozdĺžny priestor s 3 loďami s kovovými nosníkmi. Konce uzatvárajú kamenno-tehlové brány, ktoré pripomínajú víťazné oblúky. Budova získala v roku 2003 cenu Europa Nostra v kategórii reštaurátorské práce. V jej vnútri sa môžete občerstviť v niekoľkých reštauráciách, kaviarňach, pivovaroch, baroch a samozrejme stánkoch s čerstvými potravinami. Tržnica žije nielen svojimi prevádzkami, ale aj podujatiami, ktoré sa tu pravidelne konajú.

Kde sa v štvrtiach Quatre Carreres a L’eixample najesť?

V každej z týchto 2 štvrtí som vyskúšal 1 reštauráciu. Recenzie pripájam nižšie.

Raffaello Pasta e Pizza

Talianska reštaurácia Raffaello Pasta e Pizza sa nachádza v štvrti Quatre Carreres (850 m/11 min. pešo severozápadne od Mesta umení a vied). Reštaurácia pôsobí skôr fast-foodovým dojmom. Pripravujú v nej ale fantastické Ravioli plnené špenátom a ricottou preliate maslovo-šalviovou omáčkou. Za obed som zaplatil 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Sieť reštaurácií The Black Turtle (Čierna Korytnačka) nájdete vo viacerých mestách Španielska. The Black Turtle – Cirilo Amorós sa nachádza v štvrti L’eixample (700 m/9 min. pešo východne od Býčej arény). Moderná reštaurácia, ktorá sa špecializuje predovšetkým na burgre a jedlá z grilu. Ochutnal som výborný American burger (Syr čedar, kučeravý šalát lollo, paradajka, červená cibuľa, chrumkavá slanina a základ burgerovej omáčky). V horúci letný večer (ešte vtedy ukazoval teplomer na lekárňach 38 ^oC) som si k burgru objednal veľké pivo mojej obľúbenej nemeckej značky, ku ktorému som navyše dostal popcorn. Za večeru som zaplatil 16,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nové Mesto

Keď si dáte do vyhľadávača na mape Nové Mesto Praha, tak uvidíte, ako táto mestská štvrť objíma svojím tvarom Staré Mesto. Aj keď Nové Mesto evokuje niečo mladé, nedávno vzniknuté, počiatky toho pražského siahajú do 14. storočia a obdobia vlády panovníka Karola IV. Luxemburského (1316-1378).

Henrichova veža

Novogotická Henrichova veža (Jindřišská věž; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia; 140 czk/5,46 eur/os.) je najvyššou voľne stojacou pražskou zvonicou. Jej výška je 65,7 m. Henrichova veža už bude asi stále vo mne evokovať moje prvé stretnutie s Prahou, ak nepočítam hlavnú stanicu samozrejme. Aj keď sme na zastávke pri veži (Jindrišská) vystupovali a okolo veže prechádzali takmer každý deň, nikdy som nebol vo vnútri. Asi je na čase to napraviť!

Vznikla na mieste pôvodnej drevenej veže v druhej polovici 16. storočia. Počas 30-ročnej vojny ju zničili švédske vojská a o viac ako 100 rokov neskôr aj Prusi. Svoju dnešnú podobu má z druhej polovice 19. storočia. Dnes je akousi vežou vo veži. Aj keď zvonku pôsobí historicky, v jej vnútri nájdete 10 moderných klimatizovaných podlaží, ktoré prepája schodisko a rýchlovýťah. Vo veži sa nachádza stála expozícia pražských veží, galéria, reštaurácia, kaviarne a samozrejme vyhliadka.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/12 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia) je „must see“ zastavením v Prahe. Námestie bolo a je miestom významných spoločenských podujatí. Dominantou je historická budova Národného múzea v novorenesančnom slohu, ktorá vládne celému námestiu. Pred budovou stojí socha sv. Václava zo začiatku 20. storočia. Odtiaľto pripomína námestie jedno veľké mravenisko. Veď nie nadarmo sa hovorí, že „bolo tam ľudí ako na Václaváku“. Severne od historickej budovy stojí takisto Národné múzeum, avšak v novej budove.

Na návštevu Národného múzea si ešte chvíľu počkám. Veľmi som zvedavý na nové stále expozície, ktorých otvorenie je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020. Momentálne môžete navštíviť dočasné výstavy (260 czk/10,14 eur/os.). Už v Obecnom dome mi odporúčali návštevu kupoly.

Národné múzeum má ešte 10 objektov v Prahe a ďalších 5 v jej okolí. Pre získanie podrobných info vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku Národného múzea.

Národné divadlo

Asi to nie je veľmi chvályhodné, ale priznám sa vám, že som ešte nikdy nevidel žiadne predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Pri mojej zatiaľ poslednej návšteve Prahy som ale mal možnosť navštíviť české Národné divadlo (1,1 km/13 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). A to konkrétne operu Rusalka od významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Názov Rusalka ste už určite počuli, aj keď ste predstavenie ešte nevideli.

Čo ste ale určite videli (a počuli), je známa česká trilógia Slunce, seno, …, kde v jednej časti (tuším to bola hneď prvá) pani učiteľka (postava z filmu) spievala skladbu „Měsíčku na nebi hlubokém“. Tak práve túto skladbu spieva Rusalka v jednej zo scén opery. Známu českú operu môžem všetkým len vrelo odporučiť. A viac vám o opere už neprezradím!

Čo vám prezradím je, že základné kamene Národného divadla položili z 26 lokalít v Čechách a na Morave v roku 1868. Jednou z lokalít bola aj posvätná hora Radhošť na severovýchodnej Morave. Vášmu pohľadu určite neunikne budova Národného divadla – Nová scéna z 80. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti historickej budovy. Jej fasádu tvorí viac ako 4 000 vyfúkaných sklenených tvaroviek. Na ich obhajobu poviem, že plnia funkciu odhlučnenia rušnej Národnej ulice.

Slovanský ostrov – požičovňa šliapadiel

Ešte počas našej prvej návštevy Prahy sme si spríjemnili jedno skoré popoludnie člnkovaním na Vltave. Zatiaľ čo sme si mohli vybrať nejaké malé a nenápadné vodné šliapadlo, my sme si samozrejme vybrali to najväčšie v tvare labute (200 czk/7,80 eur/h). Veď aby nás každý videl, keby sa nám náhodou niečo stalo. Člnkovať sme sa vybrali skoro poobede, takže sme sa kvalitne „upiekli“ na slnku. Odporúčam vám určite sa nečlnkovať v čase obeda a zvoliť člnkovanie v ranných alebo podvečerných hodinách.

Tancujúci dom

Pri ceste z Nového mesta na Vyšehrad popri Vltave budete určite prechádzať okolo zaujímavej stavby. Tuším vám ju nejako špeciálne predstavovať nemusím. Hovorím o Tancujúcom dome (1,7 km/22 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). Ten má pripomínať tancujúci pár Freda Astaira (kamenná veža) a jeho partnerku Ginger Rogers (sklenená veža). Slávnostné otvorenie Tancujúceho domu bolo v roku 1996. V tom istom roku získala budova ocenenie časopisu Time v kategórii dizajn.

Múzeum hlavného mesta Prahy

Múzeum hlavného mesta Prahy sa nachádza v mestskej časti Praha 8 (1,5 km/20 min. pešo východne od Staromestského námestia). Zatiaľ, čo pred prvým pobytom v Prahe som o múzeu ani netušil, tentoraz som si jeho prehliadku (150 czk/5,85 eur/os.) nenechal ujsť. Štyri stále expozície múzea sa zameriavajú na históriu Prahy od praveku po obdobie baroka. Jedným z veľkých „ťahákov“ múzea je tzv. „Langweilov model Prahy 1826-1837“, ktorý Antonín Langweil zhotovil z papierovej lepenky a malých drevených doplnkov. Napriek tomu, že autor svoju prácu nestihol dokončiť, model zobrazuje viac ako 2 000 budov na ploche 20 m².

Stále expozície dopĺňajú rôzne krátkodobé výstavy. Dozvedeli sme sa tak niečo viac o chudobe na prelome 19. a 20. storočia na výstave „Chudobná Praha“ (výstava bola do 25. augusta 2019) a oboznámiť sa so životom bezdomovcov na výstave „Dymová hora“ (výstavu ste mohli navštíviť do konca roka 2019). Počas prehliadky múzea sme stretli niekoľko školských skupín, pre ktoré tu zamestnanci múzea pripravujú špeciálny program. Navyše, pred budovu múzea umiestnili na paneloch ďalšiu dočasnú výstavu.

Vyšehrad

Vyšehrad nájdete v mestskej časti Praha 2 (3 km/37 min. pešo južne od Staromestského námestia). Toto miesto si získalo moje srdce už pri prvom spoznávaní mesta. Aspoň vtedy sme tu počas prechádzky v sadoch nenatrafili na masy návštevníkov. Natrafili sme ale na najstaršiu rotundu na území Prahy, románsku Rotundu sv. Martina. Rotunda pochádza z 2. polovice 11. storočia. Ja viem, že sa už asi opakujem, ale z Vyšehradu sa vám naskytne priam „famózny“ výhľad na Hradčany s Pražským hradom. Dominantou areálu je neogotická Bazilika minor sv. Petra a Pavla na Vyšehrade (50 czk/1,95 eur/os.).  

Od roku 1070 do roku 1140 bol Vyšehrad sídlom kráľovského hradu. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. založil v roku 1348 Nové Mesto a Vyšehrad pripojil k jeho hradbám. Súčasná baroková podoba Vyšehradu pochádza z konca 17. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa stal Vyšehrad národným symbolom českých dejín. V tomto období založili národný cintorín s hrobkou Slavín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé významné osobnosti kultúrneho, politického a spoločenského života, napr. Antonín Dvořák, Božena Němcová, Alfonz Mucha a mnohí ďalší.

O₂ arena

V mestskej časti Praha 9 sa nachádza O₂ arena (železničná stanica Praha-Libeň, stanica metra Českomoravská; zastávka električiek Multiarena Praha, autobusové zastávky Českomoravská a Nádraží Libeň). Tá slúži predovšetkým ako dejisko veľkých kultúrnych a športových podujatí. My sme síce boli na premietanie známeho, viac ako 20 rokov starého filmu Titanic, avšak tentoraz to bolo so živým orchestrom, vokalistkou a zborom. Zážitok to bol teda riadny. Ak budú robiť ešte niečo podobné, nerád by som si to nechal ujsť.

Tí, ktorí ste čítali moje články o Prahe a navyše poznáte Prahu, ste si určite všimli, že som o plno zaujímavých miestach a atraktivitách ani nenapísal. To preto, že ani ja som všetky tieto miesta nenavštívil. Tipy na výlety mi môžete pokojne napísať do komentárov pod článok. V Prahe je stále čo robiť a stále kam ísť, nech už prídete po niekoľký raz, na akokoľvek dlho a v ktoromkoľvek ročnom období.

Prečítajte si tiež:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana
• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• Praha – návod na prežitie
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 6. 2019 (1 eur = 25,635 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.