1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Poreč dostať?

Poreč sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 262 km/3 h 2 min. juhozápadne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica Poreč sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od námestia Trg Slobode.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Poreč nedostanete, pretože cez mesto neprechádza železničná trať.

Kde v meste Poreč získať info?

Turistické združenie mesta Poreč (Turistička zajednica grada Poreč) sa nachádza 110 m/2 min. pešo východne od námestia Trg Slobode. V infocentre sme našli všetky propagačné materiály o meste a regióne, ktoré sme potrebovali. Od zamestnankyne infocentra sme si zároveň vypýtali bezplatnú trhaciu mapu mesta so všetkými atraktivitami, ktoré by sme pri našej návšteve nemali obísť.

Čo v meste Poreč robiť, vidieť a navštíviť?

Bazilika v zozname UNESCO, rímske pamiatky, stredoveké benátske veže. To všetko nájdete v meste Poreč.

Bazilika svätého Eufrázia (Eufrazijeva bazilika)

Bazilika svätého Eufrázia (Eufrazijeva bazilika; 240 m/3 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) v byzantskom štýle pochádza z polovice 6. storočia. V roku 1997 ju zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Katedrálny komplex v meste Poreč je jedným z najzachovalejších komplexov ranokresťanskej architektúry na svete. 

Prehliadka baziliky začína v átriu, z ktorého dovidíte na vežu na jednej strane a západnú vonkajšiu stenu baziliky na strane druhej. Cez osemhrannú krstiteľnicu vyjdete do zvonice, ktorú ponúka výhľady na celé staré mesto Poreč, ostrov Sveti Nikola a široké okolie. Z veže sa presuniete do biskupského paláca, ktorý patrí do komplexu. Na poschodí paláca uvidíte zbierky archeologických nálezov, liturgických rúch, malieb a románskych drevených krucifixov. Prízemie tej istej budovy vystavuje fragmenty podlahových mozaík, monolitický biskupský trón, či dielňu na reštaurovanie mozaík.

Z paláca budete ďalej pokračovať okolo archeologických pozostatkov na vyhliadkovú terasu. Návšteva terasy sa samozrejme nezaobíde bez svojky, rozpálené obedňajšie slnko nás však vyháňa do starej sakristie s kryptou. A z nej už je to len na skok ku vrcholu prehliadky – samotnej bazilike s centrálnou apsidou a modernými bočnými kaplnkami. V jednej z bočných kaplniek nás na podlahe prekvapila smrtka s prekríženými kosťami, podobná ako na vlajkách pirátskych lodí. Dodnes som sa nedopátral k tomu, prečo sa tam nachádza a čo znamená.

Praktické info o Bazilike sv. Eufrázia

Bazilika je otvorená od pondelka do soboty medzi 9.00-18.00 h. Na prehliadku baziliky si vyhraďte aspoň 1,5 h. Vstupenka stála 10 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Námestie Marafor (Trg Marafor)

Antické námestie Marafor (Trg Marafor; 400 m/5 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) má očividne už svoje najlepšie časy za sebou. Kým v staroveku bolo centrálnym námestím – rímskym fórom – s dôležitými administratívnymi budovami a chrámami, v súčasnosti čaká na rekonštrukciu. Na niektorých miestach uvidíte pôvodnú dlažbu, cisternu či stredoveké hrobky. Názov marafor pochádza zo stredoveku a pravdepodobne znamená fórum na mori. Námestie lemujú reštaurácie, kaviarne a bary.

Neptúnov chrám (Neptunov hram)

Neptúnov chrám (Neptunov hram; 500 m/6 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) stojí v samotnom cípe porečského polostrova. Chrám, ktorý zasvätili bohovi mora Neptúnovi, postavili na začiatku 1. storočia. Dnes už z chrámu ostali len fragmenty.

Päťuholníková veža (Peterokutna kula)

Benátska Päťuholníková veža (Peterokutna kula; 100 m/1 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) lemuje vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1447 na základoch stredovekej veže. V súčasnosti sa vo veži nachádza reštaurácia.

Severná veža (Sjeverna kula)

Severná veža (Sjeverna kula; 150 m/2 min. pešo severozápadne od námestia Trg Slobode) bránila severný vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1473. Na stenách uvidíte strieľne a delové otvory. Momentálne je zničená, zasypaná zeminou a čaká na svoju chvíľu.

Okrúhla veža (Torre rotonda)

Okrúhla veža (Torre rotonda; 190 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Trg Slobode) kedysi strážila juhovýchodný vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1475. Vo veži sa zachovali strieľne a pôvodné kamenné schody. Dnes sa tu zastavíte na miešaný nápoj. Z terasy veže si užijete výhľad na staré mesto a protiľahlý ostrov Sveti Nikola.

Kúpanie

V meste Poreč a jeho okolí sa nachádza niekoľko pláží. My sme si vzhľadom na lokalitu (a parkovacie miesto) vybrali pláž neďaleko rezortu Plava Laguna (2,2 km/30 min. pešo južne od námestia Trg Slobode). Kamienková pláž v zátoke s pozvoľným vstupom do mora s výhľadom na zalesnené pobrežie, cíp starého mesta a ostrov Sveti Nikola. More bolo na začiatku septembra ešte stále príjemne teplé, nerozbúrené. Väčšie vlny spôsobovali len člny, ktoré sem-tam preplávali okolo. Pokojná pláž, na ktorú chodili predovšetkým hostia ubytovaní v rezorte. Síce sme v rezorte nebývali, všimli sme si, že bol veľmi dobre infraštruktúrne vybavený – reštaurácia, kaviareň, minigolf, požičovňa člnov, prenájom bicyklov, detské ihriská, …Pláž bola voľne prístupná verejnosti.

Kde sa v meste Poreč najesť?

Na obed sme sa vybrali do Pizzerie Napoli (350 m/5 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) ktorá susedí s antickým námestím Trg Marafor. Pizzeriu spoznáte podľa červených károvaných obrusov na stoloch. Ochutnal som pizzu so syrovým základom z mozzarelly, paradajkami, bazalkou a bazalkovým pestom. V horúcom letnom dni príjemne schladilo čapované pivo. Kým jedlo bolo fantastické a vrátil by som sa kvôli nemu do reštaurácie opäť, kvôli obsluhe by som sa tam zase nevrátil nikdy. Taliani sú obyčajne prívetiví, ale títo už boli očividne unavení z celej sezóny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 31,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Poreč zájsť na kávu?

Pekáreň Concettino (73 m/1 min. pešo východne od námestia Trg Slobode). Pekáreň nás zaujala svojou polohou v bočnej uličke mesta s krytou terasou a vôňou kávy a buchiet, ktorá sa niesla ulicou. Ochutnal som jablkovú štrúdľu a espresso. V Chorvátsku sa mi veľmi páči, že mi takmer ku každej káve priniesli aj veľký pohár vody bez toho, aby som ich o to žiadal. Za účet pre 2 osoby som zaplatil 7,68 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto baziliky:

• Benátky sú len jedny
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Svatý Kopeček u Olomouce

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Poreč vás vráti do Byzancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. La Barceloneta
2. Barri Gòtic
3. El Raval
4. Sant Pere, Santa Caterina i la Ribera

Námestie Plaça del Rei

Kráľovské námestie Plaça del Rei sa nachádza vo východnej časti gotickej štvrte Barri Gòtic. Námestie získalo pomenovanie vďaka bývalému kráľovskému palácu Palau Reial Major, ktoré ho z väčšej časti lemuje. V paláci sídlili katalánski grófi v 13.-15. storočí. Katolícki panovníci Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I. Kastílska údajne práve na tomto nádvorí prijali moreplavca Krištofa Kolumba po jeho návrate z Ameriky. Juhovýchodnú časť zástavby zaberá Casa Padellàs, v ktorej sídli Múzeum histórie Barcelony. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona)

Pod námestím Plaça del Rei sa nachádza Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona). Múzeum viac pripomína archeologickú lokalitu, ktorá zahŕňa pozostatky rímskej kolónie a biskupský súbor starého Barcina. Okrem samotnej archeologickej lokality uvidíte rôzne archeologické, historické a numizmatické zbierky. Vysvetlivky sú v katalánčine, španielčine a angličtine. Vstupenka stojí 7 eur/os. Cena zahŕňa audio sprievodcu.

Námestie Plaça de Sant Jaume

Na námestí Plaça de Sant Jaume sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy pre všetkých Barcelončanov a Kataláncov – radnica mesta Barcelona a vládny úrad Palau de la Generalitat. Už v staroveku bolo práve tu centrum rímskeho mesta Barcino, rímske fórum, s chrámom cisára Augusta, ktorého pozostatky, konkrétne 4 stĺpy a architráv (priečne brvno nad stĺpmi prenášajúce zaťaženie na hlavice stĺpov) ešte i dnes môžete vidieť v susednej ulici. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vládny úrad Palau de la Generalitat

V severozápadnej časti zástavby námestia Plaça de Sant Jaume stojí Palau de la Generalitat, sídlo katalánskej vlády. V roku 1976 vybudovali v paláci zvonkohru so 49 zvonmi, ktorá hrá každý deň o 12.00 a 18.00 hodine. Bezplatná prehliadka so sprievodcom trvá 50 minút a koná sa vždy 2. a 4. víkend celý rok okrem augusta. Prehliadku si vopred rezervujte vyplnením on-line formulára.

Radnica mesta Barcelona (Ajuntament)

Oproti Palau de la Generalitat sídli v Casa de la Ciutat radnica mesta Barcelona (Ajuntament). Prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú hodinu a konajú sa v nedele. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred.

Námestie Plaça de Sant Just

Plaça de Sant Just a Baziliku svätých spravodlivých mučeníkov a pastierov (Basílica dels Sants Màrtirs Just i Pastor) by som si pravdepodobne za cieľ svojej prehliadky mesta nezvolil. Námestie ale ponúka jednu zaujímavosť pre všetkých filmových fajnšmekrov. Na malom námestí pred spomínanou bazilikou sa totiž natáčal jeden z mojich obľúbených filmov „Parfum: Príbeh vraha“. A ak vás zaujíma, ktorá scéna to bola, tak námestie predstavovalo parížske trhovisko.

Rímsky múr a akvadukt (Casa de l’Ardiaca)

Na viacerých miestach gotickej štvrte (Barri Gòtic) stále uvidíte pozostatky rímskych múrov. Na námestí Plaça Nova stoja 2 rímske veže (Torres Romanes), pomedzi ktoré kedysi viedla severozápadná brána a akvadukt (Aqüeducte romà). Kým múry a veže sú skutočné, akvadukt, ktorý stál pri bráne do mesta, je len replikou. Za múrom a ľavou vežou sa ukrýva Casa de l’Ardiaca, mestský archív Barcelony od roku 1921. Za pravou rímskou vežou sídli firemná kancelária Biskupského paláca v Barcelone (Palau Episcopal de Barcelona). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4). Ďalšie dobre zachované pozostatky múrov z rímskych čias uvidíte na severnom konci ulice Carrer del Sots-Tinent Navarro, z opačnej strany námestia Plaça del Rei alebo na archeologickom nálezisku Porta de Mar.

Námestie Plaça Reial

Vydláždené námestie Plaça Reial lemujú vysoké palmy, v jeho strede zurčí Fontána troch Grácií, po ktorej stranách svietia pouličné lampy navrhnuté Antonim Gaudím. Navrch umiestnil architekt okrídlené prilby a drakov. Najbližšia stanica metra je Liceu (zelená linka L3).

Aj sme si chceli na námestí posedieť pri šálke kávy, ale jediné, čo som si z celého námestia Plaça Reial zapamätal, bol ten neznesiteľný puch mobilných wc toaliet, ktoré tam práve v momente našej návštevy pumpovali.

„El Beso“ (El Petó) de Joan Fontcuberta

Nástennú maľbu „Bozk“ („El Beso“, „El Petó“), „Bozk slobody“ („The Kiss of Freedom“) alebo tiež „Každým bozkom začína svet“ („The World begins with every Kiss“) vytvorila Joan Fontcuberta. V skutočnosti ide o fotomozaiku, ktorú tvorí 6 tisícok malých keramických dlaždíc. Každá dlaždica zachytáva osobu, miesto alebo moment, ktorý sa spája so slobodou prejavu. Mozaika sa síce trochu ukrýva medzi domami, napriek tomu stojí za tú námahu, aby ste ju našli. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Námestie Plaça Sant Felip Neri

Námestia gotickej štvrte Barcelony (Barri Gòtic) skrátka majú atmosféru. Jedným z nich je určite námestie Plaça Sant Felip Neri, ktoré získalo svoje pomenovanie vďaka barokovému kostolu, ktorý sa na ňom nachádza. Stred námestia zdobí malá fontána. S námestím sa spája jedna smutná udalosť z minulosti. Počas bombardovania talianskym letectvom v roku 1938 zomrelo na námestí 42 ľudí (prevažne detí). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vysoké škola architektov Katalánska (Col·legi d’Arquitectes – COAC)

Na Plaça Nova zažijete Picassovo umenie priamo v uliciach Barcelony. Stojí tu Vysoká škola architektov Katalánska (El Col·legi d’Arquitectes de Catalunya, skrátene COAC), ktorú „zdobí“ neslávne známa nástenná maľba. Picasso vytvoril v roku 1962 umelecké dielo, ktoré predstavuje stredomorské festivaly. Miestna tlač ich po odhalení zosmiešnila a označila za detskú čmáranicu. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Biskupský most (Pont del Bisbe)

Pri ceste z námestia Plaça Nova na námestie Plaça de Sant Jaume budete prechádzať popod Biskupský most (Pont del Bisbe). Aj keď most pôsobí starým dojmom, vytvorili ho len v 20. rokoch 20. storočia. Most spája vládny úrad Palau de la Generalitat s Domom kanonikov (Casa dels Canonges). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Fontána svätej Anny (Font de Santa Anna)

Na ulici s vtipným názvom (Carrer de la Cucurulla) sa ešte stále napijete z jednej z najstarších, ak nie najstaršej fontány mesta, fontány svätej Anny (Font de Santa Anna). Tá tu stojí už od roku 1356.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Eixample vznikla na prelome 19. a 20. storočia, keď sa Barcelona rozširovala za staré mesto. Je to rozsiahla štvrť, ktorá sa tiahne stredom Barcelony zo severovýchodu na juhozápad. Jej dominantou je, pochopiteľne, bazilika sv. Rodiny (La Sagrada Família). Súčasťou štvrte je Katalánske námestie (Plaça de Catalunya), od ktorého budem počítať vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám.

Plaça de Catalunya

Námestie Plaça de Catalunya sa nachádza v ľavej časti Eixample. Postavili ho v roku 1889, rok po svetovej výstave. Jeho hlavnou úlohou bolo a stále je spájať staré mesto Barcelony s novou mestskou štvrťou Eixample. Priamo pod námestím sa nachádza zastávka metra, na ktorej zastavujú linky L1, L3, L6 a L7. Námestie lemujú hotely, obchody, kaviarne a reštaurácie. Uprostred námestia si oddýchnete na lavičkách v tieni stromov pri pohľade na 2 fontány (Fonts Bessones) v hornej a sochu Bohyne (La deessa) v jeho dolnej časti. V juhovýchodnej časti námestia sa nachádza turistické informačné centrum s predajňou suvenírov.

La Sagrada Família

La Sagrada Família sa nachádza 2,4 km/31 min. pešo severne od Plaça de Catalunya, blízko zastávky metra Sagrada Familia (linky L2 a L5) vo východnej časti Eixample.

Stručná história La Sagrada Família

V roku 1882 vznikol pôvodný návrh projektu od diecézneho architekta Francisca de Paula del Villar vo vtedy populárnom neogotickom štýle. V tom istom roku položili základný kameň. O rok neskôr už ale projekt preberá Antoni Gaudí, ktorý však ešte stále pracuje na iných budovách. Od roku 1914 až do svojej smrti v roku 1926 pracoval architekt výlučne na bazilike. V roku 1936 zničili baziliku počas španielskej občianskej vojny, plány a fotografie spálili a sadrové modely rozbili. Od 50. rokov sa na bazilike sústavne pracuje. Dnes, po viac ako 140 rokoch po položení základného kameňa, práce neutíchli a stavba baziliky stále pokračuje.

Bohoslužby v bazilike La Sagrada Família

Každú nedeľu o 9.00 h sa môžete zúčastniť medzinárodnej omše. Síce sa neplatí žiadny poplatok, kapacita je limitovaná. Počas roka sa tiež konajú mimoriadne omše. Vstup na ne je ale len na pozvánky.

Antoni Gaudí (1852-1926)

Antoni Gaudí sa narodil v roku 1852 v katalánskom meste Reus. Detstvo prežil na rodinnom statku svojho otca, kde pozoroval prírodu, ktorá ho celý život inšpirovala v jeho tvorbe. Gaudího metóda sa zakladala na pokusoch a omyloch. Na stavenisku si obyčajne zriadil dielňu, kde experimentoval s modelmi, testoval rôzne tvary a štruktúry. Modely využívajú i súčasní architekti, avšak s využitím moderných technológií. Bazilike La Sagrada Família venoval viac ako 40 rokov svojho života. Gaudí zanechal mnoho jedinečných diel nielen v Barcelone, ale aj v Katalánsku a Španielsku. Architekt zomrel v roku 1926 vo veku 74 rokov, 3 dni po tom, čo ho zrazila električka č. 30.

Dielo Antoniho Gaudího predstavuje výnimočný tvorivý príspevok k rozvoju architektúry a stavebnej techniky na prelome 19. a 20. storočia. Predvídal a ovplyvňoval mnohé z foriem a techník, ktoré boli relevantné pre rozvoj moderného stavebníctva v 20. storočí.

Španielske ministerstvo kultúry vyhlásilo v roku 1969 17 jeho diel za umelecko-historické pamiatky kultúrneho významu. V roku 1984 vyhlásili Palau Güell, Casa Milà (La Pedrera) a Park Güell za lokality svetového dedičstva UNESCO. O 21 rokov neskôr, v roku 2005 do zoznamu pridali Casa Vicens a Casa Batlló v Barcelone a kryptu v Colònia Güell v Santa Coloma de Cervelló. V tom istom roku boli fasáda Narodenia a krypta Expiatorného chrámu Sagrada Família vyhlásené za lokality svetového dedičstva. Všetky tieto prvky sú zoskupené v zozname UNESCO pod názvom „Diela Antoniho Gaudího“. 7. novembra 2010 pápež Benedikt XVI. vysvätil chrám a udelil mu štatút baziliky minor.

Prehliadka baziliky La Sagrada Família

Internet aj moji známi, ktorí ju už niekedy v minulosti navštívili, odporúčajú zakúpiť si vstupenky pár dní vopred. Potom sa musíte obrniť riadnou dávkou trpezlivosti na masy návštevníkov, ktorí bazilikou prúdia sem a tam celý deň. Na samotnú prehliadku sa odporúča vyhradiť si aspoň 2-3 hodiny. Keďže som pri návšteve mesta toľko času nemal, baziliku som si pozrel len zvonku. Pre individuálnych návštevníkov ponúkajú 4 typy vstupeniek:

1. Bazilika – zahŕňa vstup do baziliky, oficiálnu aplikáciu a audiosprievodcu. Vstupenka stojí 26 eur/os.
2. Bazilika so sprievodcom – zahŕňa navyše výklad sprievodcu. V rezervačnom formulári si môžete vybrať dátum, kedy a jazyk, v ktorom budete chcieť prehliadku absolvovať. Na výber máte zo 6 jazykov – katalánčina, španielčina, francúzština, taliančina, angličtina a nemčina. Prehliadky sú obyčajne o 12.15 h. Vstupenka stojí 30 eur/os.
3. Bazilika s vežami –zahŕňa návštevu jednej z veží, ale bazilikou a vežou vás nikto neprevedie. Vstupenka stojí 36 eur/os.
4. Bazilika so sprievodcom a s vežami – zahŕňa navyše návštevu jednej z veží a výklad sprievodcu. Vstupenka stojí 40 eur/os.

Ak sa vám nepodarí dostať sa do baziliky tak ako mne, na oficiálnej internetovej stránke navštívte chrám vďaka virtuálnej prehliadke alebo si pozrite bohatú fotogalériu.

Casa Milà (La Pedrera)

Secesná Casa Milà (La Pedrera, v preklade „Lom,“ lebo ho pripomína svojím tvarom) sa nachádza 1,2 km/14 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, blízko zastávky metra Diagonal (linky L3 a L5), vo východnej časti Eixample. Je známa svojou zvlnenou fasádou.

Trochu histórie Casa Milà (La Pedrera)

Konštrukcia domu prebiehala v rokoch 1906-1912. Budova pripomína útes, ktorý vytvarovali vlny a vietor. Kované balkóny zas riasy, ktoré vyplavilo more na breh. Bola tiež 1. budovou v meste s parkovacím miestom pre auto. La Pedrera je poslednou civilnou stavbou Antoniho Gaudího. V roku 1962 budovu zaradili do zoznamu umeleckého dedičstva Barcelony. O 7 rokov neskôr, v roku 1969, sa z nej stala historická a umelecká pamiatka národného záujmu. V roku 1984 ju UNESCO vyhlásilo za svetového dedičstvo vďaka svojej výnimočnej univerzálnej hodnote.

V roku 1996 budovu otvorili pre verejnosť. Je kultúrnym centrom, ktoré hostí výstavy, konferencie a iné aktivity. Už viac ako 70 rokov v nej žijú rodiny, je sídlom nadácie Catalunya La Pedrera Foundation (od 1. januára 2013) a ponúka prenájom priestorov, kancelárie a obchody na prízemí. 

Prehliadka Casa Milà (La Pedrera)

Na výber máte z viacerých prehliadkových okruhov. V základnom prehliadkovom okruhu uvidíte:

• Strechu bojovníkov, ktorá ponúka 360^o výhľad na Barcelonu. Komíny pripomínajú bojovníkov premenených na kameň,
• podkrovie veľryby – starú umyváreň, ktorá hostí Gaudího výstavu. 270 reťazových oblúkov predstavuje kostru veľryby,
• byt nájomníkov – pripomína život barcelonskej buržoáznej rodiny z 1. tretiny 20. storočia,
• kvetinové nádvorie a nádvorie motýľov
• a nakoniec byt rodiny Milà, ktorý je prístupný, len ak sa v ňom nachádza výstava.

Prehliadka domu trvá asi 1,5 h. Vstupenka stojí od 25 eur/os. Cena zahŕňa vstup bez čakania v rade, wi-fi pripojenie na internet a audiosprievodcu. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. Na oficiálnej internetovej stránke môžete La Pedrera takisto navštíviť virtuálne.

Casa Batlló

Nasledujúce 3 domy – Casa Batlló, Casa Amatller a Casa Lleó i Morera stoja v jednom bloku na Passeig de Gràcia, jednej z najelegantnejších ulíc Barcelony. Ulica zároveň rozdeľuje štvrť Eixample na jej ľavú a pravú časť (resp. severovýchodnú a juhozápadnú časť). Casa Batlló sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v ľavej časti Eixample. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4.

Stručná história Casa Batlló

Budovu pôvodne postavil v roku 1877 jeden z Gaudího profesorov architektúry. V roku 1903 ju kúpil Josep Batlló y Casanovas, textilný priemyselník a významný podnikateľ. Dom plánoval pôvodne zbúrať, ale Gaudí ho v rokoch 1904-1906 úplne zrekonštruoval. Viaceré prvky domu pripomínajú legendu o svätom Jurajovi, ktorou sa Gaudí inšpiroval. Architekt kompletne zmenil fasádu, predelil vnútorné priečky a interiér premenil na skutočné umelecké dielo. Okrem umeleckej hodnoty je budova tiež mimoriadne funkčná.

Niektoré prvky sú údajne predzvesťou architektonických trendov konca 20. storočia. Dom patril rodine Batlló len do 50. rokov 20. storočia. Súčasní majitelia, rodina Bernatovcov, ktorí dom úplne zrekonštruovali, ho vlastní od 90. rokov 20. storočia. Dom je pre verejnosť prístupný od roku 1995. V súčasnosti slúži tiež na podujatia a kultúrne návštevy. Od roku 2005 je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V rokoch 2018-2019 prebehlo komplexné reštaurovanie domu – predovšetkým jeho fasády, noblesného poschodia a rôznych dekoratívnych prvkov.

Prehliadka Casa Batlló

Počas prehliadky uvidíte Gaudího dóm, miesto, ktoré vás zavedie do prírody, k pôvodu Gaudího inšpirácie. Rotujúca miestnosť má viac ako 1 000 obrazoviek. Noblesné poschodie vás prenesie do Barcelony zo začiatku 20. storočia, výhľad na tú súčasnú sa vám zas naskytne zo strešnej terasy. Alebo vstúpte do brucha draka. O zostup do suterénu domu sa postaral japonský architekt Kengo Kuma. Audiosprievodca je plný príbehov a hudby britského skladateľa Daniho Howarda. Pri prehliadke sa využívajú tablety s virtuálnou realitou. Highlight-om prehliadky je tzv. Gaudího kocka od mediálneho umelca menom Refik Anadol. Umelec v nej cestuje do Gaudího mysle.

Vilu tiež môžete navštíviť počas špeciálnych prehliadok v noci. Okrem samotnej vily si na streche vypočujete koncert pri pohári katalánskeho vína.

Odporúčam vám kúpiť si vstupenky on-line na deň a hodinu, kedy vám to najviac vyhovuje. V inom prípade sa môže stať, že sa do domu nedostanete. Vstupenky sú pri kúpe cez internet tiež lacnejšie. Nemusíte ich ani tlačiť, stačí ich ukázať v mobile alebo na tablete. Na prehliadku si vyhraďte asi 1 hodinu. K dispozícii majú pre návštevníkov písaný text audiosprievodcu v 15 jazykoch (slovenčina ani čeština medzi nimi nie sú). Vstupenka stojí od 35 eur/os. Cena zahŕňa prehliadku domu s audiosprievodcom. V dome môžete fotografovať.

Casa Amatller

Modernistická vila Casa Amatller sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya v ľavej časti Eixample. S Casa Batlló susedí z južnej strany. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4. Je jedným z najlepších príkladov katalánskeho modernizmu. Zachovala sa v pôvodnom stave so všetkým nábytkom a výzdobou.  

Trochu z histórie Casa Amattler

Počas prehliadky domu sa zoznámite s Antonim Amatllerom, predstaviteľom 3. generácie rodiny, ktorá sa venovala čokoládovému priemyslu (1. zmienky o remeselnej výrobe pochádzajú už z roku 1797). Múzeum tiež venuje priestor 2 záľubám Antoniho – fotografovaniu a zberateľstvu archeologického skla a umenia od stredoveku až po súčasnosť. Na vytvorenie reklamných plagátov pre svoju čokoládu angažoval najlepších umelcov tej doby v Európe, napr. aj Alfonza Muchu. Taktiež prišiel s nápadom obrázkových kartičiek, ktoré sa ukrývali v jeho čokoládach. Na vytvorenie jedného obrazu bolo potrebné poskladať viaceré kartičky.

So stavbou domu oslovil Antoni v roku 1900 modernistického architekta Josepa Puiga i Cadafalcha (1867-1956), ktorý bol tiež veľkým historikom umenia, archeológom a politikom. Dom mal v čase svojho vzniku najpohodlnejšie novinky – stále funkčný výťah, technológie pre personál, napr. nemý čašník a elektrické osvetlenie. V roku 1943 vznikol Ústav: Centrum pre výskum hispánskeho umenia. Inštitúcia sídli na 2. a 3. poschodí domu. V rokoch 2010-2014 prešiel dom komplexnou rekonštrukciou, aby sa čo najviac priblížil pôvodnej podobe zo začiatku 20. storočia.

Prehliadka Casa Amatller

Na výber máte z viacerých prehliadkových okruhov:

1. Prehliadka s video sprievodcom – k dispozícii budete mať tablet, ktorý vás prostredníctvom dobových fotografií, plánov a videí oboznámi s architektúrou, výzdobou a rodinou. Na záver prehliadky dostanete šálku horúcej čokolády Amatller. Prehliadka začína každú polhodinu od 10.00-18.00 h, trvá 45 min. a na výber máte katalánčinu, španielčinu, francúzštinu a angličtinu. Vstupenka stojí 12 eur/os.
2. Prehliadka so sprievodcom – kompletné a podrobné info o historickom kontexte, rodine a architektovi. Na záver prehliadky dostanete šálku horúcej čokolády Amatller. Prehliadka, ktorá trvá 60 min., začína o 11.00 h v angličtine, o 12.00 h v katalánčine a o 13.00 h v španielčine. Vstupenka stojí 15 eur/os.
3. Prémiové prehliadky – počas prehliadky spoznáte Amatllerov inštitút hispánskeho umenia. Prehliadky len v katalánčine sa uskutočňujú obyčajne posledný pondelok v mesiaci a trvajú 60 min.  
4. Secesné noci – zahŕňajú divadelné predstavenie a pohár vína. Teresa, dcéra Antoniho Amatllera a jej slúžka Justa vám ukážu svoj domov a vysvetlia každodenný život. Prehliadky v angličtine sa konajú vo štvrtok o 19.00 h a trvajú 90 min.
5. Divadlo v rodine – divadelné predstavenie s Teresou Amatller. Na záver prehliadky ochutnáte horúcu čokoládu Amatller. Prehliadky v katalánčine trvajú 75 min.
6. Vzdelávacie prehliadky – prehliadky pre školy a inštitúcie v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú 90 min.
7. Skupinové prehliadky – prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine, francúzštine a angličtine trvajú 60 min. Prehliadka končí šálkou horúcej čokolády Amattler. Vstupenka stojí 15 eur/os.
8. Súkromné prehliadky – súkromné prehliadky trvajú 60 min.

Aby sa dom zachoval v pôvodnom stave, prehliadku absolvujete v špeciálnych návlekoch na topánky. Tašky, dáždniky, palice a iné predmety si necháte v šatni múzea. Kúpou vstupenky cez internet dostanete 15 % zľavu.

Casa Lleó Morera

Vila Casa Lleó Morera sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v ľavej časti Eixample. Je situovaný v tom istom rade domov ako Casa Batlló a Casa Amatller. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4. Prestavbu pôvodného domu na Casa Lleó Morera navrhol Lluís Domènech i Montaner, ktorý sa považuje za jedného z najväčších géniov katalánskeho modernizmu. Dom nie je prístupný pre verejnosť. Na prízemí sa zase nachádza jeden z najstarších obchodov s luxusnou módou v Španielsku. Na oficiálnej internetovej stránke môžete navštíviť dom aspoň virtuálne.

Recinte Modernista de Sant Pau

Architekt Lluís Domènech i Montaner sa tiež postaral o modernistickú prestavbu lokality Sant Pau. Recinte Modernista de Sant Pau sa nachádza 3,4 km/41 min. pešo severne od Plaça de Catalunya, v pravej časti Eixample. Najbližšia zastávka metra je Sant Pau | Dos de Maig (linka L5). Obrovský komplex 27 budov bývalej nemocnice v modernistickom štýle s mozaikami, vitrážovými oknami a so záhradou s pavilónmi v maurskom štýle je od roku 1997 spolu s Palau de la Música Catalana súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Museu Egipci

Museu Egipci sa nachádza 1 km/12 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v pravej časti Eixample. Múzeum starovekej egyptskej kultúry vystavuje šperky, sarkofágy a umelecké diela. Vstupenka stojí 12,00 eur/os.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadella
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa na Svatý Kopeček u Olomouce dostať?

Svatý Kopeček u Olomouce bol kedysi samostatnou obcou, dnes je súčasťou Olomouca. Nachádza sa v turistickej oblasti Stredná Morava, v turistickom regióne Stredná Morava a Jeseníky. Z administratívneho hľadiska sa nachádza v okrese Olomouc v Olomouckom kraji.

Autom

Mestskou štvrťou Svatý Kopeček u Olomouce neprechádza žiadna diaľnica ani cesta 1. triedy. Olomoucom prechádzajú:

• európska cesta E442 (Karlovy Vary – Ústí nad Labem – Liberec – Hradec Králové – Litomyšl – Olomouc – Lipník nad Bečvou – Valašské Meziříčí – Rožnov pod Radhoštěm – česko-slovenská hranica – Bytča – Žilina), takmer v celej dĺžke sa stotožňuje s cestou 1. triedy č. 35 (I/35),
• európska cesta E462 (Brno – Olomouc – Lipník nad Bečvou – Nový Jičín – Příbor – česko-poľská hranica – Krakov)
• a cesta 1. triedy č. 46 (I/46) – prepája Juhomoravský, Olomoucký a Moravsko-sliezsky kraj.

Autobusom

V mestskej štvrti Svatý Kopeček u Olomouce sa nachádzajú 2 autobusové zastávky.

• Svatý Kopeček, bazilika – 260 m/3 min. pešo východne do baziliky minor Navštívenia Panny Márie
• a Svatý Kopeček , ZOO – 700 m/9 min. pešo východne od baziliky.

V obci Samotišky, ktorá susedí so Svatým Kopečkom, sa ešte nachádza rovnomenná autobusová zastávka (1 km/19 min. pešo západne od baziliky).

Vlakom

Štvrťou Svatý Kopeček u Olomouce neprechádza žiadna železničná trať. Olomoucom prechádzajú trate č. 270, 275, 290, 301 a 310.

Pešo a na bicykli

Z Olomouca vedie na Svatý Kopeček cyklistický chodník. Z autobusovej zastávky Samotišky začína Moravsko-sliezska vetva Svätojakubskej cesty. Túto možnosť sme využili aj my. Z centra mesta Olomouc (Horní nám.) vedie trasa severovýchodným smerom, má dĺžku 8 km a pešo vám zaberie okolo 1 h a 47 min. Pripravte sa na prevýšenie 172 m, hlavne v poslednej časti trasy.

Čo v mestskej štvrti Svatý Kopeček u Olomouce robiť, vidieť a navštíviť?

Neprehliadnuteľnou dominantou štvrte Svatý Kopeček u Olomouce je bazilika minor Navštívenia Panny Márie, ktorá vás bude viesť, nech sem prichádzate z akéhokoľvek smeru, predovšetkým však z Olomouca. Lokalita je vyhľadávaným pútnickým miestom. Svatý Kopeček sme síce nenavštívili počas púte, ale vybrali sme sa ta na Veľkonočnú nedeľu, takže o veriacich tu ani vtedy nebola núdza.

Stručná história baziliky minor Navštívenia Panny Márie

História tejto lokality siaha do obdobia 30-ročnej vojny (1618-1648). Jan Andrýsek nechal na základe svojho sľubu vybudovať v rokoch 1629-1633 malú kaplnku, ktorú zasvätili Panne Márii. Kaplnka bola svedkom obliehania Olomouca Švédmi, rozkvetu na prelome 17.-18. storočia a zrušenia materského kláštora Hradisko na okraji Olomouca na konci 18. storočia. V tomto období (1785) sa stáva farnosťou pre viaceré obce v okolí. 21. mája 1995 kostol navštívil pápež Ján Pavol II. a chrám pri tejto príležitosti povýšili na baziliku minor.

Vedeli ste že duchovnú službu na Svatom Kopečku vykonávajú kňazi z rádu Premonštrátov? Ich materským kláštorom je kláštor na Strahove v Prahe.

Vstup do baziliky je zdarma. Spoplatnené je ale fotografovanie a filmovanie, ktoré je možné len po predošlej dohode so Strahovským kláštorom, o ktorom som mimochodom písal v článku 1. deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana.

Svatokopecké múzeum (Múzeum Matice Svatokopeckej)

Svatokopecké múzeum alebo Múzeum Matice Svatokopeckej sa nachádza z čelného pohľadu v ľavom krídle pôvodnej rezidencie. Múzeum sa rozprestiera na prízemí, ale predovšetkým na poschodí budovy. Nájdete v ňom sakrálne predmety. Svatokopecké múzeum je otvorené od apríla do októbra. Expozíciu si prechádzate sami bez sprievodcu. Vstupné do múzea je dobrovoľné.

Kde sa v lokalite Svatý Kopeček u Olomouce najesť?

Z čelného pohľadu na chrám sa pri pravom krídle pôvodnej rezidencie túlia viaceré stánky s rýchlym občerstvením a kaviareň.

Záverom …

Teším sa, až Svatý Kopeček u Olomouce navštívim opäť. Tentoraz sa tam ale vyberiem počas všedného dňa, aby som si naplno užil genia loci tejto lokality.

Za uvedenie a hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Svatý Kopeček u Olomouce je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bardejov dostať?

Bardejov sa nachádza v historickom regióne Šariš na severovýchode Slovenska.

Autom

Bardejov nájdete 124 km/1 h 25 min. autom severovýchodne od Popradu a 42 km/37 min. autom severne od krajského mesta Prešov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,2 km/14 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Cesta autobusom z Popradu a naspäť trvá priemerne 2,5-3 h. Cestovný lístok stál 5,25-7 eur/os.

Vlakom

Železničná stanica je v tej istej budove ako autobusová, akurát trochu bližšie k centru.

Ako sa po meste Bardejov pohybovať?

Na pohyb po centre mesta si určite vystačíte s vlastnými nohami, ak sa budete potrebovať presunúť do vzdialenejšieho centra mesta, na sídliská alebo do Bardejovských Kúpeľov, môžete využiť služby mestskej hromadnej dopravy. Cestovný lístok na jednu cestu stojí 0,50 eur/os.

Kde získať v meste Bardejov informácie?

Turistická informačná kancelária sa nachádza priamo na Radničnom námestí v juhovýchodnej časti zástavby. Priestranná informačná kancelária s profesionálnou zamestnankyňou, ktorá pohotovo reagovala na moje otázky. Široký výber suvenírov a propagačných materiálov.

Trochu histórie mesta Bardejov

Prvá písomná zmienka o meste Bardejov pochádza z roku 1241. Mesto ležalo na významnej obchodnej ceste medzi Baltským a Čiernym morom. V 14. storočí získal Bardejov právo usporiadať výročný jarmok. Mesto malo vlastného kata i rozsiahle hradobné opevnenie. Uhorský panovník Ľudovít I. povýšil Bardejov v roku 1376 na slobodné kráľovské mesto. V meste Bardejov pôsobilo 64 remesiel, ktoré sa združovali v 51 cechoch. Mesto kedysi vlastnilo vinice v Tokaji. Víno bolo významným vývozným artiklom. Dovážalo sa napr. aj na kráľovský dvor do Krakova. Mestské vínne pivnice sa nachádzali v meštianskom dome č. 42 na Radničnom námestí.

V 15. storočí sa mesto stalo súčasťou tzv. Pentapolitany, združenia 5 najvýznamnejších hornouhorských miest, medzi ktoré patrili Košice, Levoča, Prešov a Sabinov. V roku 1950 vyhlásili historické centrum mesta za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V roku 1986 získalo mesto Európsku cenu – Zlatú medailu za rekonštrukciu historického jadra. Napokon 2. decembra 2000 boli historické jadro mesta a súbor budov synagógy zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

Čo v meste Bardejov robiť, vidieť a navštíviť?

Historické centrum mesta Bardejov je kompaktné. Na jednom mieste nájdete väčšinu zaujímavých atraktivít, ktoré sa sústreďujú okolo Radničného námestia, príp. hradobného okruhu. Pri prehliadke mesta nevynechajte mestskú radnicu, expozície Šarišského múzea, Baziliku minor sv. Egídia, meštianske domy a mestské opevnenie.

Mestská radnica – historická expozícia Šarišského múzea

Mestskú radnicu určite neprehliadnete. Ide o jediný osamelý domček (v skutočnosti je to poriadny dom) uprostred Radničného námestia. Bardejovská radnica je údajne 1. svetskou renesančnou stavbou na Slovensku. V minulosti slúžilo prízemie radnice na obchodné účely, na poschodí zasadala mestská rada a bola tu mestská pokladnica. Z vonkajšej strany v juhozápadnej časti budovy ešte i dnes môžete vidieť dve duté mestské miery na meranie obilia a strukovín.

Dnes na prízemí a prvom poschodí mestskej radnice sídli Historická expozícia Šarišského múzea – „Slobodné kráľovské mesto Bardejov“ (200 m/2 min. pešo severne od TIK; 2 eur/os.). Pripomína slávnu minulosť mesta od roku 1241 po koniec 18. storočia. V expozícii uvidíte plastiky, epitafy, rôzne cechové a remeselné výrobky či originálny prsteň s briliantmi cisárovnej Alžbety. Stálu expozíciu dopĺňajú krátkodobé výstavy na prízemí radnice.

Vedeli ste, že pod strieškou renesančného arkiera umiestnili sošku chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom, ktorý vytŕča do námestia? Údajne to bola pomsta majstra richtárovi, ktorý nedodržal svoje slovo a nevyplatil dohodnutú sumu.

Pred radnicou sa nachádza historická vodná nádrž. Kým v minulosti slúžila ako cisterna, dnes je z nej provizórna fontána, z ktorej sa tiež môžete napiť. 

Ďalšie expozície Šarišského múzea

V centre mesta ešte môžete navštíviť ďalšie dve pobočky Šarišského múzea – Expozíciu ikon, t. j. tabuľových malieb na dreve a Prírodovednú expozíciu, ktorá sa zameriava na prírodu severovýchodného Slovenska a jej ochranu. Múzeum ľudovej architektúry a expozície vo Vile Rákoci zas môžete navštíviť v Bardejovských Kúpeľoch.

Bazilika minor sv. Egídia so sochou sv. Floriána

Dominantou severnej strany Radničného námestia je Bazilika minor sv. Egídia (220 m/2 min. pešo severne od TIK). Rímskokatolícky chrám postavili v gotickom štýle. Ak sa nemýlim, tak svätému Egídiovi zasvätili svoj chrám ďalšie tri mestá Slovenska. Okrem mesta Bardejov, nájdete kostoly sv. Egídia aj v našom Poprade, Iliji a Hronskom Beňadiku. Svätý Egídius je patrónom poľovníkov a pocestných. V roku 2000 chrám povýšili na Baziliku minor.

Baziliku sme nenavštívili, pretože v čase, keď sme sa zdržiavali na námestí, sa konala v kostole nedeľná omša. Inak môžete za 1,50 eur/os. navštíviť interiér chrámu. Ten vo svojom vnútri ukrýva 11! gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami takmer v pôvodnom usporiadaní. A ak si priplatíte ďalšie 1,50 eur/os., môžete vystúpiť aj do kostolnej veže. Do veže som sa neodvážil vystúpiť. Predsa len, 76 m je dosť. Moja fóbia z výšok bola silnejšia ako túžba vidieť mesto z vtáčej perspektívy.

Pred kostolom má Egídius svojho kamaráta – stelesneného v soche – sv. Floriána. Ten je známy predovšetkým ako patrón hasičov.

Meštianske domy

Radničné námestie lemujú z troch strán – južnej, východnej a západnej strany meštianske domy. Tie postavili na úzkych stredovekých parcelách. To znamená, že spredu síce nie sú veľmi široké, za to sú veľmi dlhé a ťahajú sa ďaleko na jednotlivé strany námestia. Kým prízemia domov slúžili ako predajne, na poschodí sa bývalo. Aj dnes sa využívajú meštianske domy na komerčné i súkromné účely.

Dom č. 1, tzv. „Rhodyho dom“ v juhozápadnej časti námestia je jediným domom s podlubím. Na dome č. 13, tzv. „Gantzughof“ si všimnite rokokovú maľbu. Dom je sídlom Šarišského múzea a na prízemí sa nachádza výstavná sieň. Bývalý „Mestský dom“ č. 16 slúžil ako škola, dnes je sídlom Mestského úradu. Na dome č. 26 uvidíte rokajovú (ornamentálny motív vychádzajúci z tvaru mušle, využívaný najmä v rokoku) maľbu korunovania Panny Márie. V dome č. 41 sa v roku 1820 narodil významný hudobný skladateľ Béla Kéler. V dome č. 42 sa nachádzajú vínne pivnice. Víno z týchto pivníc sa vyvážalo na kráľovský dvor do Krakova.

Určite si urobte prechádzku aj mimo Radničného námestia. Na rohu ulíc Veterná a Stöcklova nájdete ďalší zaujímavý dom. Býval v ňom kat a bolo tu aj väzenie. Vďaka tomu získal meno „Katov dom“.

Hradby

Pôvodné stredoveké mesto chránili z každej strany hradby. Tie môžeme ešte i dnes obdivovať na mnohých miestach v pomerne dosť zachovalom stave. Bardejovské hradobné opevnenie je najkomplexnejším zachovaným mestským obranným systémom na Slovensku. Do mesta sa vstupovalo štyrmi bránami – Dolnou bránou zo severovýchodu, Hornou bránou z juhu, Walovou bránou na západe a pešou bránou zo severu (dodnes sa zachovali Horná a Dolná brána). Hradby spevňovali bašty. O tie sa starali jednotlivé cechy. Ak som to dobre napočítal, tak sa do súčasnosti zachovalo z pôvodných 23 desať bášt:

• Červená bašta
• Veľká bašta
• Hrubá bašta
• Prašná bašta
• Kláštorná bašta
• Školská bašta
• Polygonálna bašta
• Archívna bašta
• Renesančná bašta
• Pravouhlá bašta

Neďaleko od mestských hradieb stojí zaujímavý stĺp. Nazýva sa Lampový stĺp a slúžil ako oporný bod na významných križovatkách obchodných ciest. Pod stĺpom stínal mestský kat hlavy. V stĺpe potom vystavovali hlavu popraveného.

Vedeli ste, že jeden zlodej raz ukradol ženskú šatku a ešte v ten istý deň ho za to pod Lampovým stĺpom sťali?

Kde sa v meste Bardejov ubytovať?

Moderný zrekonštruovaný Hotel Šariš sa nachádza len 400 m/5 min. pešo západne od historického centra mesta. Nie je potrebné rezervovanie miesta na bezplatnom súkromnom parkovisku.

Ubytovali sme sa v 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou a výhľadom na parkovisko pred hotelom. V hoteloch sa väčšinou nevyspím tak dobre ako doma, ale na vysokých posteliach s pevným matracom sa mi spalo veľmi dobre. Ku sprchovaciemu kútu v kúpeľni síce vedie menšia prekážková dráha, všetko ale funguje tak ako má. Hosťom je k dispozícii klimatizácia. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Pracuje tu veľmi milý personál.

Raňajky servírovali formou švédskych stolov. Na výber máte široký sortiment slaných a sladkých jedál. Servírka nám pripravila veľmi chutnú kávu. Odporúčam vám raňajkovať v zimnej záhrade s výhľadom na okolité námestie. Za jednu 2-lôžkovú izbu na jednu noc sme zaplatili 47,60 eur. Cena zahŕňa izbu, 10-%-nú daň, mestskú daň a raňajky. V hoteli môžete platiť platobnou kartou. Pri našom ďalšom pobyte v meste Bardejov by sme si jednoznačne vybrali tento hotel opäť.

Kde sa v meste Bardejov najesť?

Next Restaurant sa nachádza priamo na Radničnom námestí v juhovýchodnej časti zástavby v tom istom vchode ako Turistická informačná kancelária. Kým do TIK zabočíte vľavo, do reštaurácie sa vyberiete po schodoch dole. Privítajú vás pivničné priestory renesančného domu. Ochutnal som špecialitu podniku „Bravčové medajlónky v hubovo-smotanovej omáčke so zemiakovými kroketami a malým zeleninovým šalátom“. Jedlo bolo veľmi chutné. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 23 eur.

Reštaurácia Roland (100 m/1 min. pešo severne od TIK) sa nachádza na Radničnom námestí. Vstup do reštaurácie je po schodoch dole priamo z námestia. Vkusne zariadené podzemné priestory s maľbami na stenách. Ostal som verný tradičnej slovenskej kuchyni a ochutnal som „Salašský tanier“. Salašské pirohy s kyslou smotanou sa delili o miesto s bryndzovými haluškami. Aj keď na obrázku to vyzerá, že pirohy a halušky plávajú v tuku, porcia nebola vôbec mastná. Jedlo bolo chutné. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 17 eur.

Bardejov je prvotriednou UNESCO lokalitou na Slovensku. I keď mi pripomenulo asi 3 rôzne miesta v Rumunsku, mesto má nenahraditeľnú atmosféru. My sme v meste strávili víkend. Vy si toho času pokojne vyhraďte viac. Nudiť sa určite nebudete. 🙂

Prečítajte si o ďalších kráľovských mestách v Prešovskom kraji:

• 10 dôvodov, prečo navštíviť Levoču
• Kežmarok do vrecka
• 7 dôvodov, čo robiť v Starej Ľubovni

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bardejov vás prenesie v čase aj mieste je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nové Mesto

Keď si dáte do vyhľadávača na mape Nové Mesto Praha, tak uvidíte, ako táto mestská štvrť objíma svojím tvarom Staré Mesto. Aj keď Nové Mesto evokuje niečo mladé, nedávno vzniknuté, počiatky toho pražského siahajú do 14. storočia a obdobia vlády panovníka Karola IV. Luxemburského (1316-1378).

Henrichova veža

Novogotická Henrichova veža (Jindřišská věž; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia; 140 czk/5,46 eur/os.) je najvyššou voľne stojacou pražskou zvonicou. Jej výška je 65,7 m. Henrichova veža už bude asi stále vo mne evokovať moje prvé stretnutie s Prahou, ak nepočítam hlavnú stanicu samozrejme. Aj keď sme na zastávke pri veži (Jindrišská) vystupovali a okolo veže prechádzali takmer každý deň, nikdy som nebol vo vnútri. Asi je na čase to napraviť!

Vznikla na mieste pôvodnej drevenej veže v druhej polovici 16. storočia. Počas 30-ročnej vojny ju zničili švédske vojská a o viac ako 100 rokov neskôr aj Prusi. Svoju dnešnú podobu má z druhej polovice 19. storočia. Dnes je akousi vežou vo veži. Aj keď zvonku pôsobí historicky, v jej vnútri nájdete 10 moderných klimatizovaných podlaží, ktoré prepája schodisko a rýchlovýťah. Vo veži sa nachádza stála expozícia pražských veží, galéria, reštaurácia, kaviarne a samozrejme vyhliadka.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/12 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia) je „must see“ zastavením v Prahe. Námestie bolo a je miestom významných spoločenských podujatí. Dominantou je historická budova Národného múzea v novorenesančnom slohu, ktorá vládne celému námestiu. Pred budovou stojí socha sv. Václava zo začiatku 20. storočia. Odtiaľto pripomína námestie jedno veľké mravenisko. Veď nie nadarmo sa hovorí, že „bolo tam ľudí ako na Václaváku“. Severne od historickej budovy stojí takisto Národné múzeum, avšak v novej budove.

Na návštevu Národného múzea si ešte chvíľu počkám. Veľmi som zvedavý na nové stále expozície, ktorých otvorenie je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020. Momentálne môžete navštíviť dočasné výstavy (260 czk/10,14 eur/os.). Už v Obecnom dome mi odporúčali návštevu kupoly.

Národné múzeum má ešte 10 objektov v Prahe a ďalších 5 v jej okolí. Pre získanie podrobných info vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku Národného múzea.

Národné divadlo

Asi to nie je veľmi chvályhodné, ale priznám sa vám, že som ešte nikdy nevidel žiadne predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Pri mojej zatiaľ poslednej návšteve Prahy som ale mal možnosť navštíviť české Národné divadlo (1,1 km/13 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). A to konkrétne operu Rusalka od významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Názov Rusalka ste už určite počuli, aj keď ste predstavenie ešte nevideli.

Čo ste ale určite videli (a počuli), je známa česká trilógia Slunce, seno, …, kde v jednej časti (tuším to bola hneď prvá) pani učiteľka (postava z filmu) spievala skladbu „Měsíčku na nebi hlubokém“. Tak práve túto skladbu spieva Rusalka v jednej zo scén opery. Známu českú operu môžem všetkým len vrelo odporučiť. A viac vám o opere už neprezradím!

Čo vám prezradím je, že základné kamene Národného divadla položili z 26 lokalít v Čechách a na Morave v roku 1868. Jednou z lokalít bola aj posvätná hora Radhošť na severovýchodnej Morave. Vášmu pohľadu určite neunikne budova Národného divadla – Nová scéna z 80. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti historickej budovy. Jej fasádu tvorí viac ako 4 000 vyfúkaných sklenených tvaroviek. Na ich obhajobu poviem, že plnia funkciu odhlučnenia rušnej Národnej ulice.

Slovanský ostrov – požičovňa šliapadiel

Ešte počas našej prvej návštevy Prahy sme si spríjemnili jedno skoré popoludnie člnkovaním na Vltave. Zatiaľ čo sme si mohli vybrať nejaké malé a nenápadné vodné šliapadlo, my sme si samozrejme vybrali to najväčšie v tvare labute (200 czk/7,80 eur/h). Veď aby nás každý videl, keby sa nám náhodou niečo stalo. Člnkovať sme sa vybrali skoro poobede, takže sme sa kvalitne „upiekli“ na slnku. Odporúčam vám určite sa nečlnkovať v čase obeda a zvoliť člnkovanie v ranných alebo podvečerných hodinách.

Tancujúci dom

Pri ceste z Nového mesta na Vyšehrad popri Vltave budete určite prechádzať okolo zaujímavej stavby. Tuším vám ju nejako špeciálne predstavovať nemusím. Hovorím o Tancujúcom dome (1,7 km/22 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). Ten má pripomínať tancujúci pár Freda Astaira (kamenná veža) a jeho partnerku Ginger Rogers (sklenená veža). Slávnostné otvorenie Tancujúceho domu bolo v roku 1996. V tom istom roku získala budova ocenenie časopisu Time v kategórii dizajn.

Múzeum hlavného mesta Prahy

Múzeum hlavného mesta Prahy sa nachádza v mestskej časti Praha 8 (1,5 km/20 min. pešo východne od Staromestského námestia). Zatiaľ, čo pred prvým pobytom v Prahe som o múzeu ani netušil, tentoraz som si jeho prehliadku (150 czk/5,85 eur/os.) nenechal ujsť. Štyri stále expozície múzea sa zameriavajú na históriu Prahy od praveku po obdobie baroka. Jedným z veľkých „ťahákov“ múzea je tzv. „Langweilov model Prahy 1826-1837“, ktorý Antonín Langweil zhotovil z papierovej lepenky a malých drevených doplnkov. Napriek tomu, že autor svoju prácu nestihol dokončiť, model zobrazuje viac ako 2 000 budov na ploche 20 m².

Stále expozície dopĺňajú rôzne krátkodobé výstavy. Dozvedeli sme sa tak niečo viac o chudobe na prelome 19. a 20. storočia na výstave „Chudobná Praha“ (výstava bola do 25. augusta 2019) a oboznámiť sa so životom bezdomovcov na výstave „Dymová hora“ (výstavu ste mohli navštíviť do konca roka 2019). Počas prehliadky múzea sme stretli niekoľko školských skupín, pre ktoré tu zamestnanci múzea pripravujú špeciálny program. Navyše, pred budovu múzea umiestnili na paneloch ďalšiu dočasnú výstavu.

Vyšehrad

Vyšehrad nájdete v mestskej časti Praha 2 (3 km/37 min. pešo južne od Staromestského námestia). Toto miesto si získalo moje srdce už pri prvom spoznávaní mesta. Aspoň vtedy sme tu počas prechádzky v sadoch nenatrafili na masy návštevníkov. Natrafili sme ale na najstaršiu rotundu na území Prahy, románsku Rotundu sv. Martina. Rotunda pochádza z 2. polovice 11. storočia. Ja viem, že sa už asi opakujem, ale z Vyšehradu sa vám naskytne priam „famózny“ výhľad na Hradčany s Pražským hradom. Dominantou areálu je neogotická Bazilika minor sv. Petra a Pavla na Vyšehrade (50 czk/1,95 eur/os.).  

Od roku 1070 do roku 1140 bol Vyšehrad sídlom kráľovského hradu. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. založil v roku 1348 Nové Mesto a Vyšehrad pripojil k jeho hradbám. Súčasná baroková podoba Vyšehradu pochádza z konca 17. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa stal Vyšehrad národným symbolom českých dejín. V tomto období založili národný cintorín s hrobkou Slavín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé významné osobnosti kultúrneho, politického a spoločenského života, napr. Antonín Dvořák, Božena Němcová, Alfonz Mucha a mnohí ďalší.

O₂ arena

V mestskej časti Praha 9 sa nachádza O₂ arena (železničná stanica Praha-Libeň, stanica metra Českomoravská; zastávka električiek Multiarena Praha, autobusové zastávky Českomoravská a Nádraží Libeň). Tá slúži predovšetkým ako dejisko veľkých kultúrnych a športových podujatí. My sme síce boli na premietanie známeho, viac ako 20 rokov starého filmu Titanic, avšak tentoraz to bolo so živým orchestrom, vokalistkou a zborom. Zážitok to bol teda riadny. Ak budú robiť ešte niečo podobné, nerád by som si to nechal ujsť.

Tí, ktorí ste čítali moje články o Prahe a navyše poznáte Prahu, ste si určite všimli, že som o plno zaujímavých miestach a atraktivitách ani nenapísal. To preto, že ani ja som všetky tieto miesta nenavštívil. Tipy na výlety mi môžete pokojne napísať do komentárov pod článok. V Prahe je stále čo robiť a stále kam ísť, nech už prídete po niekoľký raz, na akokoľvek dlho a v ktoromkoľvek ročnom období.

Prečítajte si tiež:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana
• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• Praha – návod na prežitie
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 6. 2019 (1 eur = 25,635 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Hradčany – Pražský hrad

Pražský hrad (1,5 km/20 min. pešo severozápadne od Staromestského námestia) je prirodzenou dominantou štvrte Hradčany. Založilo ho pravdepodobne už niekedy okolo roku 880 knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov. V súčasnosti je hrad zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší hradný komplex na svete.

Pripravte sa na masy návštevníkov a prehliadky osôb a tašiek pred vstupom do areálu hradu. Pražský hrad sme navštívili ešte počas našej prvej návštevy Prahy. Kúpili sme si vtedy návštevnícky okruh B (250 czk/9,67 eur/os.), ktorý zahŕňa Starý kráľovský palác, katedrálu sv. Víta, Baziliku sv. Juraja a Zlatú uličku.

Prehliadkové okruhy

Na výber ešte máte návštevnícky okruh A, C alebo si kúpite vstupenku samostatne do expozície, ktorá vás zaujíma. Návštevnícky okruh A (350 czk/13,54 eur/os.) zahŕňa Starý kráľovský palác, expozíciu Príbeh Pražského hradu, baziliku sv. Juraja, Zlatú uličku, katedrálu sv. Víta a Rožmberský palác. Návštevnícky okruh C (350 czk/13,54 eur/os.) zas zahŕňa expozíciu Svätovítsky poklad a Obrazáreň Pražského hradu. Samostatne si vstupenku môžete kúpiť do expozície Príbeh Pražského hradu, expozície Svätovítsky poklad, Obrazárne Pražského hradu a Veľkej južnej veže katedrály sv. Víta.

Starý kráľovský palác

Starý kráľovský palác sa datuje už na prelom 9. a 10. storočia. Palác s románskymi základmi neskôr goticky prestavali. Slávnostná Vladislavská sála s krúženou klenbou spája prvky neskorej gotiky a nastupujúcej renesancie. Najmä počas vlády Habsburgovcov sálu využívali na korunovačné slávnosti, hostiny, rytierske turnaje, či trhy. Svoju slávnostnú funkciu plní Vladislavská sála dodnes.

Zaujímavosťou je, že z juhozápadnej časti Vladislavskej sály vedie portál do Ľudovítovho krídla, v ktorom boli v roku 1618 z okna do hradnej priekopy vyhodení dvaja miestodržitelia s pisárom. Začalo sa tak České stavovské povstanie, ktoré bolo prvým konfliktom 30-ročnej vojny (1618-1648).

Príbeh Pražského hradu

Ako už názov Príbeh Pražského hradu (140 czk/5,42 eur/os.) napovedá, stála expozícia sa zameriava na viac ako 1000-ročnú históriu sídla českých kráľov. Dozviete sa nielen o predstaviteľoch českého štátu, ale tiež ďalšie „príbehy“ zo života šľachty. Expozícia sa nachádza v Starom kráľovskom paláci na III. hradnom nádvorí.

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha dominantou štvrte Hradčany

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha je najväčším a najvýznamnejším pražským chrámom a dominantou nielen hradu, ale aj celej štvrte Hradčany. Odohrávali sa v ňom korunovácie českých kráľov a kráľovien a taktiež je miestom posledného odpočinku panovníkov, šľachticov, arcibiskupov a patrónov. Na mieste dnešného kostola stála už v roku 925 predrománska rotunda, ktorá bola neskôr nahradená 3-loďovou bazilikou s dvomi vežami. Aby aj tú v roku 1344 počas vlády Karola IV. nahradila gotická katedrála. Stavbu katedrály prerušili na niekoľko storočí husitské vojny. Nakoniec ju v 2. polovici 19. stor. novogoticky dostavali. Chrám slávnostne vysvätili až v prvej tretine minulého storočia v roku 1929.

Súčasťou katedrály sv. Víta je kaplnka sv. Václava s hrobom sv. Václava, z ktorej vedú dvere do Korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Veľká južná veža katedrály sv. Víta

Veľká južná veža katedrály sv. Víta (150 czk/5,80 eur/os.) začala vznikať na konci 14. storočia. Stavbu ukončili v 18. storočí. Vo svojich útrobách ukrýva najväčší český zvon, ktorý sa volá Žigmund a váži okolo 15 ton. Meď, z ktorej zvon vyrobili, pochádza zo Slovenska. Veža je vysoká takmer 80 m a na jej vyhliadkovú ochodzu vedie 287 schodov.

Bazilika sv. Juraja

Bazilika sv. Juraja je 2. kostolom na Pražskom hrade. Dnešný románsky kostol síce pochádza z roku 1142, základy sa ale datujú do roku 920. Barokové priečelie pochádza zo 17. storočia. V jednoduchom interiéri nájdeme náhrobky členov kniežacieho rodu Přemyslovcov, či hrobku českej patrónky sv. Ľudmily.

Zlatá ulička

Zlatá ulička vznikla v 15. storočí. Tvoria ju jednoduché obydlia, v ktorých bývali hradní strelci, služobníctvo, alchymisti a zlatníci. Práve vďaka posledným menovaným získala ulička prívlastok „Zlatá“. V domčekoch sa bývalo až do 2. svet. vojny. V jednom z nich, v domčeku č. 22 býval dva roky spisovateľ Franz Kafka.

Svätovítsky poklad v Kaplnke sv. Kríža

Svätovítsky poklad (250 czk/9,67 eur/os.) je najväčším chrámovým pokladom v Česku a jedným z najväčších v Európe. Obsahuje 139 relikviárov a liturgických predmetov. Medzi najstaršie patria ostatky ruky sv. Víta. Poklad tvoria ostatky ďalších svätcov a mučeníkov, zlaté a krištáľové kríže, busty, relikviáre, monštrancie, obrazy, či textílie. Klenotnica sa ukrýva v  kaplnke sv. Kríža na II. hradnom nádvorí.

Obrazáreň Pražského hradu

O vznik najstaršej obrazárne nielen na Pražskom hrade, ale aj v celom Česku (100 czk/3,87 eur/os.) sa pričinil predovšetkým cisár Rudolf II. na konci 16. storočia. Intenzívne dopĺňal zdedené zbierky po svojich predkoch kúpou umeleckých diel zo zahraničia alebo produkciou diel vlastných dvorných umelcov. Veľká časť zbierok bola po jeho smrti tajne prevezená do Viedne, ďalšie ukoristili saskí a švédski vojaci počas 30-ročnej vojny. Zašlá sláva sa obrazárni vrátila v priebehu 20. storočia.

Rožmberský palác

Renesačný Rožmberský palác vznikol v 2. polovici 16. storočia. V 18. storočí bol radikálne prestavaný na Ústav šľachtičných. Ten slúžil na výchovu 30 šľachtických dcér, ktoré dovŕšili vek 24 rokov, okrem sirôt, ktoré mohli v ústave žiť od svojich 18 rokov.

Záhrady Pražského hradu

Počas letnej turistickej sezóny sú návštevníkom prístupné záhrady Pražského hradu. Severne od hradného komplexu sa nachádza Kráľovská záhrada z roku 1534. V nej môžete navštíviť výstavné priestory v Kráľovskom letohrádku Belveder (alebo tiež Letohrádku kráľovnej Anny), výstavnú a koncertnú sieň Míčovna či výstavné priestory v Jazdiarni Pražského hradu.

Južné záhrady vznikali postupne na miestach bývalého opevnenia. Tvoria ich Rajská záhrada, Hartigovská záhrada a Záhrada na valoch. V roku 2019 boli južné záhrady pre verejnosť uzavreté.

Palácové záhrady Pod Pražským hradom

Južnejšie položené Palácové záhrady Pod Pražským hradom tvoria navzájom prepojené 4 historické záhrady – Ledebourská záhrada, Malá a Veľká Pálffyovská záhrada, Kolowratská záhrada a Malá Fürstenberská záhrada. Ledebourská a Malá Pálffyovská záhrada boli v roku 2019 pre verejnosť uzavreté z dôvodu pamiatkovej obnovy.

Strahov – Strahovský kláštor

Premonštrátsky kláštor na Strahove (900 m/13 min. pešo západne od Pražského hradu) patrí medzi najstaršie kláštory tohto rehoľného rádu na svete. Kláštor bol založený v roku 1143. V kláštore môžete navštíviť historickú knižnicu (120 czk/4,64 eur/os.), obrazáreň, klenotnicu a budovu konventu (120 czk/4,64 eur/os.). V Strahovskej knižnici nájdete množstvo stredovekých rukopisov, máp a glóbusov. Obrazáreň vystavuje časť zbierky obrazov z obdobia od 14. do polovice 19. storočia. Klenotnica obsahuje rôzne liturgické predmety.

V budove konventu zas môžete navštíviť pôvodné románske krížové chodby ambity, rajský dvor, kapitulskú sieň, kláštorné jedálne – letný a zimný refektár a románske sály s expozíciou o zakladateľovi premonštrátskeho rádu sv. Norbertovi a histórii Strahovského kláštora. Spoločné vstupné do všetkých expozícií stojí 200 czk/7,74 eur/os. Z vyhliadkovej terasy kláštora sa vám naskytne zas iný výhľad do celého údolia, na konci ktorého uvidíte centrum Prahy s priľahlými mestskými časťami.

Malá Strana – Petřínska rozhľadňa

Petřínska rozhľadňa (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od Strahovského kláštora; 150 czk/5,80 eur/os.) vznikla v roku 1891 pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy. Podnet na výstavbu dali zakladatelia Klubu českých turistov. Inšpiráciou im bola Eiffelova veža vo francúzskom Paríži. Veža vyrástla do výšky 63,5 m, má 2 vyhliadkové plošiny, pričom vrchná sa nachádza vo výške 55 m. Na vrchnú vyhliadkovú plošinu vedú dve schodištia, každé s 299 schodmi. Jedno schodisko slúži na výstup hore a druhé na zostup dole.

Vedeli ste, že vrchol Petřínskej rozhľadne je v rovnakej výške ako skutočná Eiffelova veža?

Zrkadlové bludisko

Neďaleko rozhľadne sa nachádza zrkadlové bludisko (90 czk/3,48 eur/os.). Inšpiráciou pre stavbu bludiska bolo zrkadlové bludisko vo viedenskom zábavnom parku Práter. Zároveň sa má podobať gotickej vyšehradskej bráne, ktorá sa nazývala Špička. V bludisku sa nachádza 15 skresľujúcich vydutých a vypuklých zrkadiel a 35 obyčajných zrkadiel, ktoré spolu vytvárajú labyrint.

Lanovka na Petřín

Pre všetkých pohodlnejších cestovateľov mám dobrú správu! Na Petřín vedie pozemná lanová dráha. Dolná stanica lanovky sa nazýva Újezd, medzistanica Nebozizek a horná stanica Petřín. Lanovú dráhu na Petřín spravuje Dopravný podnik hlavného mesta Prahy. Pre jazdu lanovkou platia všetky typy lístkov mestskej hromadnej dopravy. Pri prvej návšteve Prahy sme sa zviezli lanovkou, pri tej zatiaľ poslednej sme uprednostnili prechádzku Petřínskymi sadmi.

Keď už budete na Malej strane, určite si urobte čas na prechádzku na ostrov Kampa, ktorý od pevniny oddeľuje mlynský náhon Čertovka. Ostrov má tiež svoju osobitú atmosféru.

Tak! A prvý deň v Prahe máme za sebou. V najbližšom článku sa dočítate, čo robiť druhý deň v pražskom Starom meste.

Užitočné linky:

• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad
• Návod na prežitie v Prahe
• Ďalšie články z Česka
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 5. 2019 (1 eur = 25,841 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 1. deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu z histórie mesta Kežmarok

Po tatárskych nájazdoch v rokoch 1241 a 1242 sa na pozvanie kráľa Bela IV. usadili na území dnešného mesta nemeckí „hostia“. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Takmer 100 rokov viedol Kežmarok s Levočou vojnu o právo skladu. To Kežmarčania aj získali, avšak ľsťou.

Po tom, čo v roku 1433 husiti vypálili mesto, Kežmarčania prišli o výsadné listiny. Zničené listiny žiadali nanovo potvrdiť, ale pridali k nim už aj právo skladu. Panovník listiny, vrátane práva skladu, potvrdil. Tým, že Kežmarok sa nachádza bližšie k hraniciam, prebral Levoči obchodníkov z Poľska.

Rozvoj mesta sa spája najmä s cechmi a remeslami. Z obdobia 15.-19. stor. je ich známych až 40! Každý druhý júlový víkend sa v meste koná festival Európske ľudové remeslo. V roku 1950 vyhlásili historické jadro za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Ako sa do mesta Kežmarok dostať?

Kežmarok je od Popradu vzdialený 15 km severovýchodne. Autom vám bude trvať cesta asi 20 min. Cesta vlakom trvá 26 min. a stojí 0,81 eur/os., autobusom okolo 30 min. a bude vás stáť 1,10 eur/os. Železničná stanica je od autobusovej stanice vzdialená 5 min. chôdze a z nich sa do centra mesta dostanete do 15 min. juhovýchodným smerom.

Čo v meste Kežmarok robiť, vidieť a navštíviť?

Historické jadro Kežmarku je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta prechádza historická cesta. Pri opise atraktivít sa jej budem čiastočne pridŕžať. Čo teda mesto ponúka:

• Kostoly
  • Drevený evanjelický artikulárny kostol (UNESCO)
  • Nový evanjelický kostol
  • Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou
  • Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)
• Mestský hrad s múzeom
• Múzeum bytovej kultúry na Spiši
• Lýceum
• Historický cintorín
• Kultúra v Kežmarku
  • Mestské kultúrne stredisko
  • Kino Iskra
  • Mestská knižnica
• Galérie a výstavné siene
  • Galéria u anjela
  • Mestská galéria Barónka
  • Expozícia meštianskeho domu – výstavné priestory

Drevený evanjelický artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol je od roku 2008 súčasťou súboru Drevených chrámov v slovenskej časti karpatského oblúka (UNESCO). Kostol má tvar rovnoramenného gréckeho kríža a postavili ho v štýle ľudového baroka. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná okrúhleho tvaru ako na lodi.

Evanjelici si mohli stavať len drevené kostoly bez veže a zvona za hradbami mesta. Postavili ho bez jediného klinca (tie kovové nahradili drevenými) a dovnútra sa zmestí na neuverenie až 1 500! ľudí. Je to dokonca viac ľudí, ako sa ich zmestí do vedľajšieho Nového evanjelického kostola, ktorý je niekoľkokrát väčší.

Vstupné do kostola sú 3 eur/os. Vstupenka vám ale zároveň platí aj do vedľajšieho Nového evanjelického kostola. V kostole je zakázané fotiť.

Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol (tiež ho označujú ako červený kostol) postavili v eklektickom štýle. To znamená, že nesie viaceré prvky, v tomto prípade byzantské, románske, renesančné, maurské a orientálne. Spája 3 svetové náboženstvá – je to evanjelický kostol (kresťanstvo), v jeho oknách si môžete všimnúť židovské hviezdy (judaizmus), veža a kupola kostola pripomínajú mešitu (islam). Súčasťou kostola je mauzóleum vodcu protihabsburského povstania Imricha Thökölyho. Vstupné do kostola sú 3 eur/os., avšak vstupenka platí aj do vedľajšieho dreveného artikulárneho kostola. Fotografie interiéru sú z dávnejšej infocesty.

Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou

Bazilika minor sv. Kríža je jeden z najväčších spišských gotických chrámov. V prípade záujmu o prehliadku je nutné volať na telefónne číslo +421 52 452 22 20. Vedľa kostola sa nachádza renesančná zvonica, ktorú považujú za najkrajšiu zvonicu na Spiši. Ďalšie zvonice môžete nájsť v Poprade, Poprade-Spišskej Sobote, Poprade-Matejovciach, Vrbove, Spišskej Belej, Spišskej Belej-Strážkach, Podolínci a v Levoči.

Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)

Mesto Kežmarok (v roku 1650 protestantské) darovalo pozemok, na ktorom sa mal postaviť kostol katolíckej cirkvi za pomoc v boji proti Thökölyovcom. Kostol sv. Kríža patril v tom čase protestantom. Kostol Navštívenia Panny Márie postavili v barokovom slohu. Ohľadom prehliadky sa informujte v Kežmarskej informačnej agentúre.

Mestský hrad s múzeom

Kežmarský hrad sa líši od ostatných hradov tým, že patrí medzi tzv. mestské hrady, t. j. postavili ho priamo na území mesta. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1463. Najvýznamnejším rodom bol už niekoľkokrát spomínaný rod Thökölyovcov. Medzi expozície hradu patria napr. Cechy a remeslá, strelecký spolok, baroková lekáreň, hradná kaplnka, či historické portréty a nábytok. Prehliadka hradu trvá asi 70-80 min. Vstupenka stojí 5 eur/os. Na hrade sa tiež nachádza Expozícia historických vozidiel (2 eur/os.).

Z prehliadky hradu ma najviac zaujal príbeh Beáty Lasky, ktorá v roku 1565 údajne podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier (na Zelené pleso). Keďže tam išla bez svojho manžela, ten ju za túto trúfalosť nechal uväzniť v jednej z hradných veží. Beáte sa tam zhoršil zdravotný stav a krátko po prepustení zomrela. Historici sa domnievajú, že jej manžel si len potreboval nájsť dôvod, ako sa zmocniť jej majetku.

Múzeum bytovej kultúry na Spiši

Na Hlavnom nám. v goticko-renesančnom dome č. 55 nájdete Expozíciu meštianskej bytovej kultúry na Spiši od konca 17. stor. do zač. 20. stor. (3 eur/os.). Väčšia časť predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay. Jej dom nájdeme tiež na námestí pod názvom Barónka. S barónkou sa spája príbeh nešťastnej lásky i to, že posledné chvíle života strávila sama. Zomrela na zápal pľúc a našli ju až týždeň po smrti.

Evanjelické lýceum v Kežmarku

Evanjelické lýceum (2 eur/os.) v Kežmarku patrí medzi najväčšie školské historické knižnice v strednej Európe. V jeho priestoroch nájdete až 150 000 titulov. Na lýceu študovali a pôsobili hádam všetci štúrovci a mnohé ďalšie významné osobnosti humanitných a prírodných vied. Lýceom nás sprevádzala veľmi milá a zanietená pani sprievodkyňa. Ak budete pozorne počúvať jej výklad, dozviete sa, kde sa nachádza a na čo slúžil kukloch.

Historický cintorín

Neďaleko Nového evanjelického kostola sa nachádza historický cintorín. Ten pôvodne slúžil evanjelikom, až neskôr na ňom začali pochovávať aj katolíckych veriacich. Nájdete tu hroby účastníkov protihabsburského povstania – Jakuba Kraya a Martina Lányho, hrob Dr. Vojtecha Alexandra s rodinou, zakladateľa Karpatského spolku Antona Dollera a mnohých ďalších. Cintorín je voľne prístupný.

Kultúra v meste Kežmarok

Na najstaršej ulici Kežmarku Starý trh sa nachádza Mestské kultúrne stredisko. Stredisko poskytuje priestory na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí, koncertov alebo predstavení žiakov. Nielen miestni môžu vidieť najnovšie filmové trháky, ale aj filmy nezávislej tvorby v Kine Iskra. V budove bývalej tlačiarne a krčmy, v Redute, sa dnes nachádza mestská knižnica. Povráva sa, že kto prejde cez arkádové podlubie reduty, nezmaturuje. Asi vás nepoteším, ale sám som tak urobil ešte pred maturitou a úspešne som zmaturoval. Mýtus vyvrátený! 😀

Galérie a výstavné siene

Aj Kežmarok ponúka výstavné priestory pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Galéria u anjela na Ulici Starý trh vystavuje predovšetkým súčasné výtvarné umenie. Na Hlavnom nám. oproti radnici v ružovom meštianskom dome sa nachádza mestská galéria Barónka (1 eur/os.). Expozícia meštianskeho domu (1 eur/os.) na Ulici MUDr. Alexandra poskytuje priestory na krátkodobé výstavy rôzneho zamerania.

Kde sa v meste Kežmarok najesť?

Kežmarok ponúka bohatý výber stravovacích zariadení. My sme si vybrali reštauráciu, ktorú navštevujem pravidelne, keď som v meste. Nájdete ju na ulici Starý trh a zameriava sa na tradičnú slovenskú kuchyňu. Už po príchode do reštaurácie sa cítite, akoby ste prišli niekam na salaš alebo do koliby. Okrem dreveného nábytku vás obsluha obslúži v slovenských krojoch a jedlo vám spríjemní slovenská ľudová muzika. Nestihol som odfotiť tú porciu pirohov, ktorú som si objednal, tak aspoň fotka po jedle, aby ste videli, že tam varia skutočne chutne (21,20 eur/2 os.).

Kežmarok je veľmi pekné a útulné historické mestečko. Všetkým mojim priateľom a známym sa mesto taktiež veľmi páčilo. V mojej pamäti už navždy ostane zakotvené ako mestečko, v ktorom som trávil svoje stredoškolské roky života. Päť rokov som dennodenne cestoval z Popradu a zas naspäť autobusom, keď som navštevoval miestnu hotelovú akadémiu. Na tieto roky spomínam stále v dobrom. A verím, že tak budete spomínať aj vy, až mesto navštívite.

Užitočné linky:

• Oficiálny turistický portál mesta Kežmarok
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Tatry-Spiš-Pieniny

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kežmarok do vrecka je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.