Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Vicenza dostať?

Vicenza sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 mala 110 133 obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica Vicenza Autostazione sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori.

Vlakom

Železničná stanica Vicenza sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Z Trevisa som sa dostal do mesta Vicenza priamym regionálnym vlakom. Cesta trvala 1 h a 8 min. Cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Lístok si pred cestou nezabudnite označiť v označovači na nástupišti.

Kde v meste Vicenza získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária – IAT Vicenza (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Vicenza) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori. Veľmi dobre po anglicky hovoriaci zamestnanec infocentra mi poskytol potrebné informácie o všetkých momentálne otvorených atraktivitách. Infocentrum je otvorené od septembra do júna denne od 9.00-17.30 h, v júli a auguste denne od 9.00-18.00 h. Odporúčam vám kúpiť si turistickú kartu Vicenza Card, ktorá vám umožňuje vstup do 11 pamiatok mesta. Karta stojí 20 eur/os.

Čo v meste Vicenza robiť, vidieť a navštíviť?

Palladio, renesačný architekt svetového formátu. Takmer na každej atraktivite mesta sa nejakým spôsobom podpísal. Bazilika, jedno z jeho prvých diel, divadlo, jedno z jeho posledných, paláce Chiericati a Thiene s umeleckými expozíciami či Barbaran s expozíciou, ktorá sa venuje architektovi.

Olympijské divadlo (Teatro olimpico)

Zvonku celkom nenápadná budova ukrýva vo svojom vnútri skutočný skvost. Olympijské divadlo (Teatro olimpico; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je najstarším krytým divadlom sveta. V roku 1580 poverili architekta Palladia, ktorý mal vtedy 72 rokov, stavbou divadla. Architekt sa inšpiroval rímskymi divadlami: elipsovité terasovité hľadisko, orámované kolonádou s vlysom zakončeným sochami. Pred ním je obdĺžnikové javisko s predscénou. Architektúra vytvára intenzívny svetelný a tieňový efekt, ktorý umocňujú optické prvky.

Architekt sa však výsledku nedožil. Prvé predstavenie, Sofoklova tragédia Oidipus, sa uskutočnilo v roku 1585, 5 rokov po architektovej smrti. Scéna pripomína 7 ulíc mesta Téby. V divadle sa tiež natáčalo niekoľko filmov: Casanova ’70 (1965), Don Giovanni (1979), Inšpektor Morse (1992), Ripleyho hra (2002), Casanova (2005), Blind Maze (2009), …Scéna divadla inšpirovala aj bránu do talianskeho pavilónu na výstave EXPO v roku 2010 v Šanghaji. Návšteva predstavenia musí byť určite nezabudnuteľným zážitkom. Predstavenie si naraz vychutná až 400 divákov. Olympijské divadlo je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Praktické info o Olympijskom divadle

Divadlo je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Priestory si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Komentovanú prehliadku so sprievodcom si objednáte na stránke divadla. Vstupenka stojí 11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre pri vchode do divadla, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. Infocentrum nepredáva vstupenky na podujatia v divadle. Vstupenky si nemusíte rezervovať vopred on-line. V divadle mi uznali novinársky preukaz.

Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana)

Symbolom nielen námestia Piazza dei Signori, ale aj mesta Vicenza je nepochybne Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana). Jadrom Palladiánskej baziliky bol Palác rozumu (Palazzo della Ragione), kde sídlili úrady a obchody. Postavili ho v rokoch 1449-1460. Veľkolepú Sieň rady, ktorá má dĺžku 52 m s 25 m vysokým stropom, ktorý pripomína prevrátený lodný trup, navrhol pravdepodobne Domenico da Venezia. V roku 1481 začali obklopovať 3 priečelia paláca (s výnimkou východnej strany) dvojitou lodžiou. O pár rokov neskôr (1495-1496) pribudlo schodisko, ktoré vedie na hornú lodžiu.

V roku dokončenia schodiska sa zrútil juhozápadný roh lodžií. To vyvolalo búrlivú diskusiu o prestavbe. Až v roku 1546 mestská rada schválila návrh Giovanniho da Pedemura a vtedy 38-ročného Palladia. Projekt schválili v máji 1549. Stredoveký komplex obklopili 2 radmi nad sebou umiestnených lodžií. Palladio navrhol serlianu, tzv. benátske okno, okno zakončené oblúkom s 2 malými bočnými obdĺžnikovými otvormi. Kým 1. rad oblúkov dokončili v roku 1561, 2. úroveň až po smrti architekta v roku 1597. Počas 2. svetovej vojny veľký drevený strop zasiahli bomby a zrútil sa. Po vojne ho prestavali na železobetónový s drevom.

V roku 1994 zaradili baziliku do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kompletne ju zrekonštruovali v rokoch 2007-2012. V roku 2014 bazilika získala ocenenie Europa Nostra za zachovanie kultúrneho dedičstva pri obnove. Pár dní neskôr sa bazilika stala národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa v bazilike nachádza stála expozícia Múzeum šperkov (Museo del Gioiello), konajú sa v nej krátkodobé výstavy a podujatia. Bazilika je otvorená od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si kúpite priamo v bazilike na prízemí. V bazilike mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Chiericati

Palazzo Chiericati (450 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) navrhol v roku 1550 Palladio pre Girolama Chiericatiho. Palác dokončili koncom 17. storočia. Od roku 1855 je palác sídlom Občianskeho múzea. V múzeu sa nachádza jedna z najväčších umeleckých zbierok Benátska, ktorú tvoria zbierka obrazov, sôch a úžitkového umenia od 13.-20. storočia. Palác je vďaka svojmu výnimočnému kultúrnemu významu zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka paláca Chiericati

Na prízemí paláca uvidíte fresky zo 16. storočia od Domenica Brusasorziho v Sále oblohy a Herkulovej sále a od Battistu Zelottiho v Sále Rady bohov, ktorú skrášľujú štuky a grotesky. Sála s lunetami rozpráva príbeh o zlatom období mesta medzi 16. a 17. storočím pod vládou Benátskej republiky. Prvé poschodie vystavuje benátske maľby od roku 1200 do roku 1500. Expozícia začína stredovekou časťou a končí oltárnymi obrazmi zo zničeného kostola San Bartolomeo.

Druhé poschodie vystavuje diela benátskeho maliarstva 16. a 17. storočia., ako Bassano, Tintoretto, Veronese, …V tejto expozícii ma zaujali realistické Charakterové hlavy a Filozof, ktorý prijíma pravdu od Pietra della Vecchia. Tri miestnosti podkrovia ukrývajú pozostalosť markíza Giuseppe Roia, ktorá pozostáva z jeho osobnej zbierky obrazov, kresieb a rytín z 15.-20. storočia.

Praktické info o paláci Chiericati

Múzeum je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Palác si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Vstupenka stojí 7 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre oproti palácu alebo v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Palladia (Palladio museum)

Múzeum Palladia sídli v paláci Palazzo Barbaran da Porto (alebo tiež Palazzo Barbarano; 200 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Palác navrhol Palladio v roku 1569 v manieristickom štýle. Je tiež jediným palácom, ktorý videl architekt dokončený. Mohol v ňom plne kontrolovať stavbu aj výzdobu.

Kto bol Andrea Palladio?

Andrea Palladio sa narodil v Padue 30. novembra 1508. Tu získal 1. skúsenosti ako kamenár. V roku 1524 utiekol do Vicenzy, kde pracoval v sochárskej dielni. Počas stavby vily v Crocolo v rokoch 1535-1538 stretol Giangiorgia Trisina, básnika a humanistu, ktorý ho priviedol k štúdiu klasických stavieb a niekoľkokrát ho zobral do Ríma. V Ríme sa Palladio stretol so sochárom a maliarom Michelangelom, či Bramantem, renesančným maliarom a architektom. Najviac ho zaujal Panteón, ktorého kupola sa stala charakteristickým znakom jeho víl.

Vedeli ste, že Palladio je odkaz na grécku bohyňu múdrosti Pallas Aténu?

V roku 1540 si založil vlastnú architektonickú firmu. Rekonštrukciou lodžií paláca Palazzo della Ragione vo Vicenze v roku 1549 sa stal slávnym. Odvtedy šľachtici z Vicenzy a Benátok súperili o Palladiove diela. A tak vznikli palác Chiericati, vila Pisani, benátske kostoly Redentore a San Giorgio Maggiore, vila Rotonda, most v Bassano del Grappa a mnohé ďalšie. V roku 1570 Palladio navyše vydal Štyri knihy architektúry. Na prelome februára a marca 1580 začal pracovať na svojom najväčšom diele, olympijskom divadle, ktorého dokončenia sa, žiaľ, nedožil. Zomrel 19. augusta 1580 vo veku 72 rokov.

Prehliadka Múzea Palladia

Dozviete sa, ako sa Palladio preslávil svojimi knihami, uvidíte jeho skutočnú tvár, spoznáte Vicenzu a jej aristokratických podnikateľov, ako Palladio vynašiel vilu a vidieckeho gentlemana, navštívite staroveké chrámy v lagúne a uvidíte, aký vplyv mal palladianizmus v maľovaní. Prehliadku múzea si užijú aj nearchitekti. Nie sú to len technické nákresy, ale aj videá, modely a fotografie. A expozíciou je nepochybne aj samotný palác. Počas prehliadky nezabudnite v každej miestnosti zdvihnúť hlavu, aby ste si dosýta užili tie nádherné stropy.

Praktické info o Múzeu Palladia

Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. V múzeu je k dispozícii audio-sprievodca, ktorého si môžete vypočuť aj na stránke múzea. Vstupenka stojí 8 eur/os. Vstupenku si môžete kúpiť v pokladni múzea. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Thiene

Renesančný palác Thiene (Gallerie di Palazzo Thiene; 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) postavil v rokoch 1542-1558 Palladio. Od roku 1872 v paláci sídlila Ľudová banka Vicenza (Banca Popolare di Vicenza). V roku 1994 ho zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v roku 2016 sa stal budovou mimoriadneho kultúrneho záujmu. Od roku 2021 palác patrí mestu Vicenza.

Prehliadka paláca Thiene

V paláci sa dodnes nachádza najvýznamnejšia časť umeleckých zbierok bývalej Ľudovej banky vo Vicenze. Ide o maľby zo 16.-19. storočia najmä od benátskych autorov, keramiku manufaktúry Antonibon, Remondiniho grafiky a Martiniho sochy. Okrem umenia ma nadchli aj interiéry paláca, ktoré zdobia dekorácie a fresky. Osobitne ma zaujali krby. Jeden mal napr. podobu kyklopa, nad ktorým sa ešte vznášal boh morí Poseidón s trojzubcom na svojej lodi. Taký krb by som chcel mať doma!

Praktické info o paláci Thiene

Galéria je otvorená od septembra do júna od štvrtka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Loggia del Capitaniato

Dvadsať rokov po návrhu baziliky (1565) sa Palladio vracia na námestie Piazza dei Signori vo Vicenze. Pracuje na lodžii Loggia del Capitaniato. Tá však zostane nedokončená. Lodžia bola kedysi oficiálnou budovou „Capitanio“, vojenského úradu Benátskej republiky. V súčasnosti je sídlom mestského zastupiteľstva. Tento prípad je pre architekta celkom ojedinelý. Vedľa seba nájdeme 2 jeho diela, jedno z jeho začiatkov a druhé, keď už bol zrelým architektom.

Kde sa v meste Vicenza najesť?

Reštaurácia Ristorante TiraTardi (150 m/2 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Možno aj preto som sedel v reštaurácii v čase obeda sám. Navyše tam nehrala ani žiadna hudba, takže som sa cítil trochu nepríjemne. Ochutnal som ravioli plnené baklažánom, preliate maslom a posypané parmezánom. K obedu som si objednal čaj. Za obed som zaplatil 22 eur vrát. 4-eur poplatku „coperto“. To je jeden z najvyšších, ak nie aj najvyšší poplatok, ktorý som v talianskej reštaurácii zaplatil. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Vicenza zájsť na kávu?

Jedna z najlepších remeselných kaviarní Talianska, ale aj moderné bistro.

Caffetteria Bar Pigafetta

Časopis Dissapore, ktorý sa špecializuje na gastronómiu a stravovanie, zaradil kaviareň s barom Pigafetta (Caffetteria Bar Pigafetta; 160 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori) medzi 20 najlepších remeselných kaviarní Talianska. Predsa som ju nemohol len tak obísť!

Antonio Pigafetta (1491-1534) bol taliansky dobrodruh a moreplavec. Ako kronikár sa zúčastnil 1. cesty okolo sveta, ktorú v španielskych službách viedol Portugalec Fernão de Magalhães.

Objednal som si buchtu s marmeládou a espresso. Na nejakú kávovú špecialitu by som sa pokojne zastavil aj nabudúce. Na chvíľu nadobudnete pocit, akoby kaviareň ešte stále zásoboval taliansky moreplavec. V ponuke nájdete kávy z celého sveta. Za účet som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Magazzino del Caffè

Sieť moderných bistier Magazzino del Caffè (po slovensky Sklad kávy; 270 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je ideálnou zastávkou na rýchlu kávu počas spoznávania mesta. Keď si ale prečítate ponuku kaviarne, budete mať chuť pokojne sa tu zdržať aj dlhšie. Ochutnal som jahodový croissant a espresso. V kaviarni môžete vypiť kávu na taliansky spôsob postojačky, ale ponúka tiež dostatok miest na pohodlnejšie vypitie kávy. Za účet som zaplatil 2,70 eur. V bistre môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto architektoch:

• Adolf Loos a Praha
• Jože Plečnik a Ľubľana
• Santiago Calatrava a Valencia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vicenza – perla renesancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Verona dostať?

Verona sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska.

Autobusom

Autobusová stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Cesta vlakom z Trevisa do Verony vrát. 12-13-min. prestoja vo Vicenze trvala 2 hodiny. Cestovný lístok stál 10 eur/os. Do mesta sa dostanete aj rýchlejšie. V tom prípade budete cestovať cez Venezia Mestre. Takýto cestovný lístok ale môže stáť aj trojnásobok.

Keď som šiel do Verony, lístok na vlak som si kupoval už tretíkrát a cestoval som už šiestym vlakom. Dovtedy mi ale ani jeden predavač lístkov na stanici a ani jeden vlakový sprievodca nepovedal, že lístok si musím na stanici označiť. Až kým som nenatrafil na sprievodcu, ktorý si poctivo robil svoju prácu. Nikto mi to dovtedy nepovedal a to, že nie som domáci, ho tiež nepresvedčilo, aby mi pokutu za neoznačený lístok aj tak dal. Tak to bolo za 30 eur. „V hotovosti alebo kartou,“ znela jeho otázka.

Síce som sa tešil, že som na ceste do Verony ušetril viac ako 20 eur, ktoré by som platil v prípade rýchlovlaku, zaplatil som ich na pokute. Takže som v konečnom dôsledku neušetril ani čas, ani peniaze. Vo vlaku stále hlásili len to, že pred odchodom vlaku treba prihlásiť svoj elektronický cestovný lístok. Tiež neviem, aký to má zmysel. Keď nastúpim do vlaku a vlak vyjde zo stanice, už je neskoro aj na označenie tohto lístka. 

Kde získať v meste Verona ďalšie info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária IAT Verona (IAT Verona Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica) sa nachádza ani nie 140 m/2 min. pešo južne od mestskej arény. Hoci je infocentrum malé a nenápadné, určite ho neprehliadnete.

Čo v meste Verona robiť, vidieť a navštíviť?

Keď sa povie Verona, to sú Rómeo a Júlia, Dante, Scaligerovci, veronské koloseum, most, divadlo či námestie z čias Rimanov, výhľady na mesto od hradu, ale aj z najvyššej veže.

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio (550 m/8 min. pešo severozápadne od infocentra) nechal postaviť v rokoch 1354-1356 Cangrande II. della Scala, aby zabezpečil únikovú cestu do Tirolska v prípade nepokojov nepriateľských frakcií vo vnútri mesta. Po francúzskej okupácii v roku 1802 vežu na vidieckej strane a cimburie odstránili, aby na most ľahšie umiestnili delá. Na konci 2. svetovej vojny most vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Následne most úplne prestavali s tehlovým murivom a kamennými nosníkmi.

Aréna Verona

Aj Verona má svoje koloseum. Je ním Aréna Verona (Arena di Verona alebo tiež Anfiteatro Arena; 140 m/2 min. pešo severne od infocentra). Rímsky amfiteáter postavili v 1. polovici 1. storočia. Je jedným z najväčších amfiteátrov Talianska. Kapacita je 20 tisíc divákov. V staroveku sa obyvatelia Verony pozerali na zápasy gladiátorov či zápasy s divou zverou. Vďaka dokonalej akustike z ktoréhokoľvek miesta sa v ňom v súčasnosti konajú koncerty, operné a baletné predstavenia.

Už teraz viem, že do Verony sa ešte minimálne jedenkrát vrátim, aby som navštívil aspoň jedno operné či baletné predstavenie. Vstupenky stoja od 22-330 eur/ks v závislosti od toho, v ktorom sedíte sektore.

Amfiteáter ale môžete navštíviť aj mimo kultúrnych predstavení a podujatí. Je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Niektoré mesiace je amfiteáter zatvorený kvôli reštaurátorským prácam. Či je amfiteáter otvorený, si preto radšej vopred overte. Vstupenka stojí 10 eur/os. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája vstupenka stojí 1 eur/návštevník. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo v pokladni.

Júliin dom (Casa di Giulietta)

Či už ste milovníkom drámy, Shakespeara a Rómea a Júlie alebo nie ste, gotický Júliin dom (Casa di Giulietta; 600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) je povinnou zastávkou všetkých návštevníkov mesta Verona.

Pôvod legendy

Príbeh Rómea a Júlie sa zrodil z pera Luigiho da Porto, šľachtica z Vicenzy, a vyšiel ako novela v roku 1531. Mená spomína aj Dante v Božskej komédii. Príbeh Rómea Montecchi a Júlie Capuleti začal vo Verone okamžite kolovať a bol niekoľkokrát pretlačený a prepísaný. V roku 1553 boli napísané 2 verzie, jedna v próze od slávneho prozaika Mattea Bandella, druhá vo veršoch od veronského šľachtica Gherarda Boldieriho. Tá sa potom dostala do Anglicka, kde ju v roku 1596 inscenoval William Shakespeare.

V dome bol v 14. storočí hostinec, neskôr remeselné dielne. Na prelome 18. a 19. storočia už dom vyhľadávali milovníci Shakespearovej drámy. V 19. storočí dom navštívili Hans Christian Andersen a Charles Dickens. Ten zhrozene napísal, v akom žalostnom stave sa dom nachádza. 1. júna 1937 dom sprístupnili verejnosti ako múzeum. V rokoch 1939-1940 dom zrekonštruovali a zreštaurovali.

Praktické info

Dom je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Navštívite balkón, miestnosť s balkónom, tanečnú sálu, spálňu, izby na 3. a 4. poschodí. Vstupenka stojí 6 + 0,60 eur on-line predpredaj/os. Vstup na konkrétny deň a čas je potrebné si rezervovať vopred on-line. Na mieste nie je k dispozícii žiadna pokladňa. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov. Vstup na nádvorie domu je voľný. Na nádvorí stojí bronzová socha Júlie. Ak máte dosť času, môžete si vystáť rad a odfotiť sa s rukou na Júliinom pravom prsníku pre šťastie v láske.

Námestie Piazza delle Erbe

Námestie Piazza delle Erbe (800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstarším námestím mesta Verona. V staroveku sa v týchto miestach nachádzalo rímske fórum. Námestie mi pripadalo ako ideálna divadelná kulisa a všetko, čo sa pred ňou odohrávalo, bola len súčasť nejakého predstavenia. V strede námestia stojí fontána so sochou Madony Verona, v severnej časti námestia stĺp sv. Marka, symbol Benátskej republiky, v južnej zase socha básnika Berta Barbaraniho.

Veža Lamberti (Torre dei Lamberti)

Neďaleko námestia Piazza delle Erbe sa vypína najvyššia veža Verony, veža Lamberti (Torre dei Lamberti; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra). Vyhliadková terasa sa nachádza vo výške 84 m. Na terasu sa vyveziete výťahom alebo vystúpite po 368 schodoch.

Vežu z tufu a terakoty postavili v roku 1172 na príkaz rodiny Lamberti. Vtedy mala výšku len 37 m. V roku 1295 do veže umiestnili 2 zvony. V súčasnosti sa vo veži nachádzajú 4 zvony. Na začiatku 15. storočia (1403) vežu poškodil blesk. V rokoch 1448-1464 prebiehala rekonštrukcia, počas ktorej pristavili 8-hrannú zvonicu z tehál a bieleho mramoru a zvýšili ju na súčasných 84 m. Poslednou úpravou bolo pridanie hodín v roku 1798. V roku 1972 vežu sprístupnili návštevníkom.

Veža je otvorená celoročne od pondelka do piatka od 10.00-18.00 h, soboty, nedele a štátne sviatky od 11.00-19.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. Pri vstupe som si uplatnil novinársky preukaz.

Námestie Piazza dei Signori

Námestie Piazza dei Signori (850 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa tiež nazýva námestím Danteho. Dominantou námestia je v jeho strede stojaca socha renesančného básnika Dante Alighieriho. Námestie lemujú zaujímavé stavby s veľkým umeleckým a architektonickým významom – renesančná Loggia del Consiglio, paláce Palazzo del Podestà, Palazzo di Cansignorio, Palazzo della Ragione a Palazzo Domus Nova.

Hrobky Scaligere (Arche Scaligere)

Monumentálne hrobky šľachtickej rodiny Scaligerovcov (Arche Scaligere; 900 m/12 min. pešo severovýchodne od infocentra) postavili v gotickom štýle. Rod Scaligere vládol vo Verone od 13. do konca 14. storočia. Nádvorie je otvorené počas letnej turistickej sezóny od júna do októbra od utorka do nedele od 10.00-13.00 h a od 14.00-18.00 h.

Most Ponte Pietra

Most Ponte Pietra (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstaršou rímskou pamiatkou vo Verone. Základy pôvodného murovaného mosta položili pravdepodobne už Rimania v 1. storočí pred n. l. Rimania ho ale určite prestavali v 2. a 3. storočí nášho letopočtu. Každá vláda pridala v priebehu storočí jeden oblúk. Ustupujúce nemecké jednotky vyhodili v roku 1945 most do vzduchu. Most meria 92,8 m. Vinie sa nad starobylým brodom cez rieku Adiža. Most je prístupný len pre peších a cyklistov.

Hrad Castel San Pietro

Najkrajší výhľad na mesto Verona a jej okolie sa vám určite naskytne od hradu Castel San Pietro. Na vyhliadku sa dostanete pešo (1,8 km/28 min. pešo severovýchodne od infocentra) alebo pozemnou lanovkou (Funicolare di Castel San Pietro; 1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od infocentra; 3 eur/spiatočný lístok). Ja som si to na vyhliadku vyšiel poctivo pešo po schodoch. Plno pekných fotiek vzniklo práve počas výstupu. Na vyhliadke je tiež super to, že je zadarmo. Hrad nie je prístupný verejnosti.

Archeologické múzeum v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano)

Po ceste z vyhliadky som sa zastavil v Archeologickom múzeu v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano; 1,4 km/19 min. pešo severovýchodne od infocentra). Divadlo je jedným z najlepšie zachovaných rímskych divadiel v severnom Taliansku. Vzniklo už za vlády cisára Augusta. V lete sa v divadle pravidelné koná letný shakespearovský festival. Múzeum sa nachádza v kláštore, ktorý postavili jezuiti v 15. storočí. Rehoľníci vyrábali lieky pre chorých, ale aj parfumy a likéry na predaj.

Prehliadka Archeologického múzea

Prehliadka múzea začína na najvyššom 5. podlaží expozíciou o Verone za čias Rimanov. Samostatné expozície sa venujú pochovávaniu, rímskemu amfiteátru a rímskemu divadlu. V areáli divadla bolo miesto uctievania zasvätené božstvám egyptského pôvodu Eset a Serapis. Uvidíte tiež krásne mozaikové podlahy.

Na 4. poschodí uvidíte bronzové a mramorové sochy. Verona patrí medzi rímske mestá v severnom Taliansku s najväčším počtom pozostatkov bronzových sôch, ktoré sú vzácne, pretože bronz sa bežne pretavoval na iné predmety. Tri kláštorné cely vystavujú malé bronzové plastiky, sklo a predmety každodennej potreby. Do kostola sv. Hieronyma preniesli mozaiky z rôznych domov Verony. Najatraktívnejším miestom múzea je veľká terasa s výhľadom na mesto, ktorá vystavuje predovšetkým rímske náhrobky.

Jediná miestnosť na 3. poschodí bola kedysi hlavným vchodom do múzea. Dnes tu uvidíte rímske nápisy venované božstvám.

Praktické info

Archeologické múzeum je otvorené v utorky a stredy od 14.00-18.00 h a od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 4,50 + 0,45 eur/os. on-line predpredaj. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea alebo v pokladni pri vchode do múzea. Prvú nedeľu v mesiaci od novembra do marca platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov.

Kde sa v meste Verona najesť?

Reštauráciu Ristorante Redentore (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) som si vybral úmyselne, pretože som nechcel jesť priamo v historickom jadre, ale v širšom centre. Ani som to netušil a vybral som si reštauráciu, ktorá vznikla v bývalom kostole. Milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som morského vlka s grilovanou zeleninou. K obedu som si objednal horúci bylinkový čaj. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2-eurového poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v meste Verona na kávu?

Kaviareň Casa del Caffè (600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa nachádza v uličke neďaleko Júliinho domu. Vojsť do kaviarne, vybrať si niečo chutné z vitríny, objednať si kávu, sadnúť si ku stolu a potom už len sledovať Talianov, ako vchádzajú do kaviarne, vypijú postojačky kávu pri bare a odchádzajú preč. Tomu hovorím zážitok. Ochutnal som koláč starej mamy (Torta della Nonna) a espresso. Koláč je z krehkého cesta, plnený žĺtkovým krémom a posypaný píniovými orieškami. Za účet som zaplatil 5,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si o architektúre aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Verona – Rómeo, Júlia a ja je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

• Riviéra,
• Trh,
• Mlyny,
• Námestie,
• Borgo
• a Víťazstvo.

Riviéra (Le Riviere)

Mestská štvrť Riviéra (Le Riviere) sa rozprestiera v juhovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Prechádzku nielen touto mestskou štvrťou, ale aj samotným jadrom som začal pri hoteli, v ktorom som bol ubytovaný.

Pre všetky praktické info ako sa do mesta dostať, kde získať turistické info, kde sa ubytovať, najesť a kam zájsť na kávu či drink kliknite na článok Treviso – Návod na prežitie.

Brána Porta Altinia

Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s bránou Porta Altinia (600 m/8 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Brána je jednou z troch brán, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Postavili ju v rokoch 1514-1515, čo z nej robí najstaršiu bránu mesta. Vzhľadom na chudobnejšie zdroje je brána jednoduchá a striedma.

Most Ponte Dante

Dante cituje most (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) v slávnom verši Božskej komédie ako miesto, „kde sa rieky Sile a Cagnan navzájom sprevádzajú“. Poukazuje na rozdielne sfarbenie obidvoch riek, ktoré časť úseku tečú vedľa seba, než navzájom splynú v jednu.

Trh (Il Mercato)

Mestská štvrť Trh (Il Mercato) sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Do štvrte vstúpite bránou sv. Tomáša. V utorky a soboty ráno sa práve v tejto štvrti koná trh, vďaka ktorému získala svoje meno. Pokojne by sa ale mohla nazývať aj muzeálnou štvrťou, lebo v nej môžete navštíviť hneď 2 expozície – Zbierku národného múzea Salce a Múzeum sv. Kataríny.

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce)

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce; 550 m/7 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) je najväčšou zbierkou reklamnej grafiky v Taliansku. Patrila zberateľovi Ferdinandovi Salcemu. Tvorí ju takmer 25 tisíc plagátov z rokov 1895-1962. Múzeum sídli v 2 priestoroch – komplex San Gaetano a kostol Santa Margherita. V komplexe San Gaetano nenájdete stálu expozíciu, ale krátkodobé výstavy.

Štedré priestory odsväteného kostola Santa Margherita poskytujú výstavné priestory, reštaurátorské laboratórium a trezor na zachovanie zbierky. V kostole sa kedysi nachádzal cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule. Pred rekonštrukciou kostola ho premiestnili do Múzea sv. Kataríny. Múzeum je otvorené od piatka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 9 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum sv. Kataríny (Museo di Santa Caterina)

Budova Múzea sv. Kataríny (500 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) bola v minulosti palácom Gherarda da Camino, kostolom a kláštorom sv. Kataríny Alexandrijskej, vojenskými kasárňami i skladom. V súčasnosti je domovom Múzea sv. Kataríny alebo tiež Mestského múzea mesta Treviso (Museo civico di Treviso). Múzeum tvoria 3 expozície:

• archeologická expozícia,
• umenie 14.-18. storočia
• a kostol sv. Kataríny.

Archeologická expozícia

Archeologická expozícia na prízemí a v suteréne vystavuje množstvo predmetov, ktoré dokumentujú viac ako 100 tisíc rokov histórie mesta a regiónu od praveku po rímsku éru.

Umenie 14.-18. storočia

Poschodie tvorí expozícia umenia 14.-18. storočia. Uvidíte v nej asi 150 obrazov, ktoré predstavujú stredoveké, renesančné a moderné umenie. Súčasťou expozície je aj Kabinet kuriozít. Kabinety obsahovali obrazy a predmety, ktoré mali ohromiť návštevníka. Sú akýmisi predchodcami dnešných múzeí.

Kostol sv. Kataríny

Dnes už odsvätený kostol sv. Kataríny pochádza zo 14. storočia. V 18.-19. storočí, počas okupácie mesta Napoleonom, kostol slúžil ako vojenský sklad. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944 a 1945 kostol ťažko poškodili bomby. Pri reštaurovaní objavili dávno zabudnuté fresky zo 14. a 15. storočia. Asi najlepším je cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule od Tomasa da Modena. Tieto fresky sa ale pôvodne nachádzali v odsvätenom kostole Santa Margherita degli Eremitani a sem ich preniesli v roku 1979.

Praktické info

Múzeum sv. Kataríny je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Brána Porta di San Tomaso

Bránu Porta di San Tomaso (750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) pomenovali po sv. Tomášovi z Canterbury. Je jednou z 3 do súčasnosti zachovaných brán. Mramorovú bránu zdobia reliéfy a okrídlený lev. Na vrchu brány stojí socha sv. Pavla.

Vedeli ste, že pri pohľade nad centrálny oblúk a bránu pre chodcov na pravej strane ešte stále môžete vidieť štrbiny, ktorými viedli reťaze, ktoré dvíhali padací most?

Mlyny (I Mulini)

Mestská štvrť Mlyny (I Mulini) sa rozprestiera severovýchodne od centra mesta Treviso. Štvrť pretína kanál Buranelli, na umelom ostrove nakúpite čerstvé ryby, neďaleko na Corte di San Parisio aj ovocie a zeleninu. V Casa dei Carraresi si pozriete novú výstavu, aby ste na záver dňa zapálili sviečky pri hrobkách v kostole sv. Františka. 

Kostol a kláštor sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco)

Vysoká veža kostola a kláštora sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco; 400 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je dominantou štvrte Mlyny. Podľa legendy poslal sám sv. František už v roku 1244 svojich mníchov do mesta Treviso.

Vedeli ste, že v kostole sv. Františka sa nachádzajú hrobky detí najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov renesančného humanizmu? Večný odpočinok tu našiel Pietro, syn Danteho Alighieriho a Franceska, dcéra Francesca Petrarcu.

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio)

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza v miestach, kde v minulosti stál kláštor kamaldulských mníchov sv. Kristíny a sv. Parisia. Vždy ráno od pondelka do piatka si tu na tržnici nakúpite čerstvé ovocie a zeleninu.

Ostrov s rybím trhom (Isola della Pescheria)

Umelý ostrov (Isola della Pescheria; 350 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vybudovali v strede rieky Cagnan v roku 1856 podľa návrhu architekta Francesca Bomben. Kde inde si kúpite čerstvé ryby, ak nie na ostrove uprostred rieky? Tržnica je otvorená od utorka do soboty ráno. Štvrť mesta Treviso sa síce volá Mlyny, no dnes tu už nenájdete ani jeden z nich. Na dohľad od ostrova ale jeden predsa len je. Svojmu pôvodnému účelu už ale neslúži. Jeho dekoračná funkcia je pripomienkou, ako to na kanáloch mesta kedysi mohlo vyzerať.    

Dom Casa dei Carraresi

Stredoveký dom Casa dei Carraresi (260 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa neskôr, pod názvom Osteria della Croce, stal zastávkou cestovateľov a obchodníkov, ktorí si tu oddýchli pred ďalšou cestou. Dnes sa priestory domu využívajú na krátkodobé výstavy a medzinárodné podujatia.

Kanál Buranelli (I Buranelli)

Buranelli (I Buranelli; 230 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vďačí za svoj názov budove zo 16. storočia, ktorú obchodníci z ostrova Burano využívali ako sklad a sídlo. Kanál ale nebol len obchodnou križovatkou. Až do 2. svetovej vojny sa tu stretávali práčky, ktoré prali oblečenie urodzených benátskych pánov.

Námestie (La Piazza)

Mestská štvrť Námestie (La Piazza) je centrom v centre. Námestie Piazza dei Signori je srdcom historického jadra mesta Treviso. V štvrti nájdete najkrajšiu architektúru mesta – lodžiu šľachticov, paláce Dei Trecento a Ca‘ dei Ricchi, či fontány troch tvárí a pŕs.

Fontána troch tvárí (Fontana dei TreVisi)

Kópia pôvodnej fontány 3 tvárí (Fontana dei TreVisi) sa nachádza 270 m/4 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Podoba slov TreVisi a Treviso je čisto náhodná. Fontána naozaj nedala názov mestu, ako sa niekedy v minulosti predpokladalo. Svoj názov má podľa dekoratívneho prvku, troch hláv s tromi tvárami. Dnes je už len napodobeninou pôvodnej fontány, ktorá sa stratila.  

Názov mesta Treviso pochádza z Tarvisium, pomenovania mesta z rímskych čias. Jedni vravia, že Tarvisium je z keltského alebo galského tarvos, čo znamená býk. Iní tvrdia, že názov je z latinského tervisus, ktoré sa prekladá ako „tri kopce“, čo by zodpovedalo Piazza Duomo, Piazza dei Signori a Sant‘ Andrea, na ktorých postavili prvé osady.

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri)

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri; 170 m/2 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je symbolom politickej moci šľachticov v období slobodnej komúny (stredoveká mestská obec). V priebehu rokov niekoľkokrát prekvapivo zmenila svoje využitie. Kým najprv sa v nej stretávala a zabávala mestská šľachta (I cavalieri), neskôr sa v nej skladovalo drevo a sudy, aby sa v nej napokon po páde šľachty predávali truhly. Ja som si architektúru lodžie naplno nevychutnal, pretože v predvianočnom čase sa z nej stalo adventné mestečko plné atrakcií pre rodiny s deťmi.

Námestie Piazza dei Signori a palác Palazzo Dei Trecento

Piazza dei Signori je telom a dušou mesta Treviso. Námestie z 13. storočia lemujú mestský úrad, obchody a kancelárie, hotely, bary, kaviarne a reštaurácie.

Palác Palazzo della Ragione, alebo tiež Palazzo Dei Trecento postavili v rokoch 1185-1213 ako zasadaciu miestnosť rôznych zložiek slobodnej komúny. V súčasnosti v paláci sídli mestský úrad. Palác môžete navštíviť počas obradov, podujatí a výstav.

Fontána pŕs (Fontana delle Tette)

Fontána pŕs (Fontana delle Tette; 66 m/1 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) je neoficiálnym symbolom mesta Treviso. Ukrýva sa medzi budovami neďaleko námestia. Po strašnom suchu ju v roku 1559 nechal postaviť sudca Alvise da Ponte a od tej doby až do konca Benátskej republiky každý rok 3 dni po sebe fontána vystrekovala z jedného prsníka biele víno a z druhého červené víno na oslavu nového úradu starostu a na radosť mešťanov. Fontánu prestavali v roku 1989. Sochu z istrijského kameňa navrhol peruánsky sochár Miguel Miranda. Originál sa nachádza vo verande Loggia dei Trecento.

Dom Ca‘ dei Ricchi

Palác z 15. storočia Ca‘ dei Ricchi (92 m/1 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) zaujme na fasáde svojou bohatou freskovou výzdobou, ktorá pripomína benátske tapisérie. Dom taktiež slúži na umelecké podujatia a výstavy.

Borgo (Il Borgo)

Mestská štvrť Borgo (Il Borgo) sa nachádza v severozápadnej časti historického jadra. Z vonkajšej strany ju chráni pás hradieb s poslednou zachovanou bránou Porta di Santi Quaranta. Pri prehliadke nevynechajte aktuálnu výstavu v dome Casa Robegan. V nedeľu uzavreli ulicu Borgo Cavour, aby sa premenila na burzu starožitností.

Komplex Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath

Priľahlé neskoro stredoveké domy Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) sú typickými sídlami šľachticov z Trevisa. Na fasádach majú freskovú výzdobu v štýle neskorej benátskej gotiky, ktorá pripomína benátske tapisérie ako na paláci Ca‘ dei Ricchi.

V roku 1938 sa v paláci nachádzalo Múzeum domu z Trevisa, v ktorom návštevníci videli, ako vyzeral interiér pôvodného paláca. Na prízemí sa nachádzala miestnosť na prijatie hostí a kuchyňa. Na poschodí izby, jedáleň a hudobná miestnosť. Budovy vážne poškodilo bombardovanie mesta v roku 1944. V 70. rokoch 20. storočia domy obnovili a odvtedy slúžia výstavným účelom.

Od júla 2023 je Casa Robegan sídlom Nadácie Giuseppe Mazzottiho. Nadáciu založili v roku 1986 a jej hlavným cieľom je spravovať a bezplatne sprístupňovať verejnosti knižnicu s viac ako 13 tisíc zväzkami a fotografický archív s viac ako 120 tisíc fotografiami. Giuseppe Mazzotti bol vedec, novinár a spisovateľ, fotograf, umelec, kurátor a horolezec. Nadácia organizuje výstavy a podujatia, čím podporuje pokračovanie práce svojho predchodcu v propagácii prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu Benátsko.

Mal som možnosť vidieť 1. fotografickú výstavu fondu Giuseppe Mazzottiho. Treviso 30.-60. rokov 20. storočia sa na nej objavilo na viac ako 80 fotografiách fondu. Výstava trvala do 3. decembra 2023. Dom je otvorený od utorka do nedele od 10.30-18.00 h. Vstup je zdarma.

Brána Porta di Santi Quaranta

Brána Porta di Santi Quaranta (1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) postavili v elegantnom renesančnom štýle. Má podobu rímskeho víťazného oblúka. Pôvodne sa nazývala Porta Vendramina, pretože ju vztýčili na rozkaz starostu Andrey Vendramina v roku 1516. Nad stredným oblúkom si všimnite názov brány v latinčine pre tých, ktorých vychádzajú z mesta a v benátskom dialekte pre tých, ktorí do Trevisa vchádzajú. 

Mestské hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche)

Hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche) sú viditeľné na viacerých miestach mesta. Najlepšie však pravdepodobne v severnej a severozápadnej časti historického jadra, okolo bašty sv. Mareka (Bastion San Marco; 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori). Hradby postavili v 14. storočí a opevnili v roku 1509, aby ochránili mesto pred obliehaním Lega di Cambrai, protibenátskej koalícii. Tá zaútočila na mesto, pretože v ľudovom povstaní Treviso vyslovilo svoju vernosť Benátskej republike. Odvtedy mesto obklopujú mestské hradby s bránami a vodami rieky Sile.  

Víťazstvo (La Vittoria)

Mestská štvrť Víťazstvo (La Vittoria) sa nachádza v juhozápadnej časti historického jadra mesta Treviso. V štvrti sa vypína najväčší Monument padlým v celom Benátsku.

Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria)

Treviso bolo počas Veľkej vojny vystavené tvrdému bombardovaniu. Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) je najväčším pamätníkom svojho druhu v celom regióne Benátsko. Je dielom sochára Artura Stagliana. Býva označovaný ako „Gloria“, na počesť 630 vojakom z Trevisa, ktorí padli vo vojne.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Treviso? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa dostať do mesta Treviso?

Treviso sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Má takmer 83 tisíc obyvateľov, takže je veľké asi ako Prešov.

Autobusom

Autobusová stanica (Treviso Autostazione) sa nachádza 550 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori. Súčasťou stanice je aj bar, tak sa nezľaknite podivuhodnej mládeže, ktorá bude okolo vás prechádzať, kým si budete kupovať cestovný lístok.

Z letiska (autobusová zastávka Aeroporto Canova) som sa do centra (autobusová zastávka Fs Duca d’Aosta) dostal autobusom A Navetta Aeroporto. Cesta trvala 13 min. a autobus nemal ani jednu zastávku. Za cestovný lístok som zaplatil 4 eur/os. Lístok som si kupoval priamo u šoféra. V autobuse nemôžete platiť platobnou kartou.

Z autobusovej stanice na letisko (Aeroporto Canova) som sa dostal autobusom č. 101 smer Padova Autostazione. Cesta trvala 11 min. a autobus mal 6 zastávok. Cestovný lístok som si kúpil pri okienku na autobusovej stanici. Lístok stál 2 eur/os. Na stanici môžete platiť platobnou kartou. V autobuse som povedal šoférovi, kam cestujem a cestovný lístok označil.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 800 m/12 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori. Vďaka výletom do regiónu som bol na stanici každý deň. Cestovné lístky si kúpite pred odchodom vlaku pri okienku, v automate alebo on-line. Pri automatoch si dávajte pozor, aby vás niekto neokradol zozadu. Aj automat vás na to upozorní. Z centra sa na stanicu dostanete pohodlne podchodom.

Lietadlom

Medzinárodné letisko A. Canovu (Aeroporto di Treviso – Antonio Canova) sa nachádza 5 km/12 min. autom juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Medzinárodný kód letiska podľa IATA je TSF. Do mesta Treviso som letel z medzinárodného letiska Viedeň-Schwechat. Let trval 1 h a 15 min. Spiatočná letenka stála 54,08 eur. Cena zahŕňala 1 príručnú batožinu (40 x 20 x 25 cm), ktorá sa v lietadle zmestí pod sedadlo pred vami a výber sedadla v lietadle. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Pred odletom naspäť do Viedne som si dal na letisku rýchlu večeru a drink. Burger Milanese s kuracím mäsom, baby rukolou, paradajkou, cuketou, oreganom a parmezánom stál 7,50 eur, espresso 1,60 eur a Aperol Spritz 3,80 eur. Ešte aj na letisku je ten nápoj lacnejší ako u nás v meste.

Kde v meste Treviso získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária Treviso centrum (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Treviso centro) sa nachádza na námestí Piazza Borsa v južnej časti historického centra mesta. Kancelária bola otvorená tiež v nedeľu. Informácie získate aj v ďalšej kancelárii na letisku (IAT Treviso Aeroporto).

Kde sa v meste Treviso ubytovať?

V meste Treviso som sa ubytoval v 4* hoteli Carlton (300 m/6 min. pešo severne od železničnej stanice a 600 m/9 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s južnou bránou do mesta Porta Altinia. V hoteli sa môžete ubytovať po 15.00 h a odubytovať do 11.00 h.  

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Standard so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Z izby som mal výhľad na staré mesto. V izbe sa nachádzala klimatizácia, TV so satelitnými kanálmi, minibar a trezor. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Štedrý raňajkový bufet. Bezplatné Wi-Fi pripojenie bolo k dispozícii v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok za parkovisko je 15 eur/deň.

V hoteli bude vaším kľúčom karta, ktorú dostanete pri ubytovaní. Tá moja by aj fungovala, keby fungoval systém zabudovaný v stene pred vstupom do izby. Kým pred ostatnými izbami svietil na žlto alebo na červeno, ten môj nesvietil vôbec. A tak som šiel na recepciu a svoj problém im vysvetlil. Recepčný ma asi nepochopil, lebo mi dal druhú kartu. Tak som priložil druhú fungujúcu kartu k nefunkčnému systému. Keď som na recepciu prišiel tretíkrát, dal mi od izby kľúč.

Do izby som sa síce konečne dostal, ale svetlá a zástrčky aj tak nefungovali. A tak som sa na recepciu vrátil štvrtýkrát. Veľmi neochotne išiel recepčný so mnou hore, aby konečne zistil, že musí reštartovať celý systém a problém nebol v karte. Systém vypadol pravdepodobne po odchode chyžnej z izby. Počas môjho pobytu sa výpadok zopakoval ešte raz. Tentoraz sme to, našťastie, vyriešili omnoho skôr.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 6 nocí som zaplatil 555,96 eur. Cena zahŕňala izbu, 10 % daň z pridanej hodnoty a raňajky. Cena nezahŕňala miestnu daň vo výške 1,80 eur/hosť/noc (spolu za celý pobyt 10,80 eur).

Kde sa v meste Treviso najesť?

Ostéria, tratória, reštaurácia. Treviso ponúka možnosti pre všetkých.

Trattoria je stravovacie zariadenie talianskeho typu, ktoré je formálnejšie ako osteria, ale menej formálne ako reštaurácia (ristorante). 

Osteria Luana

Osteriu Luana (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) som si tak obľúbil, že som sa do nej vrátil trikrát. Pripomenula mi Valenciu a reštauráciu Taberna El Moss. Možno aj preto som prvýkrát ochutnal Bravčové líčka s polentou a zemiakovou kašou (Guancia di maiale brasata al manzoni bianco e purè di patate). Po hlavnom jedle veľmi dobre padla torta s hruškami (Torta di pere). Večeru som snúbil s pohárom Merlotu. Za večeru som zaplatil 29 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“.

2. večera

Druhýkrát som ochutnal cestoviny Tagliolini s červenou čakankou z Trevisa, klobásou a vínom Merlot (Tagliolini radicchio salsiccia e merlot). Tagliolini je druh cestovín, ktoré sú dlhé ako špagety, široké približne 2–3 mm, podobné tagliatelle, ale tenké ako capellini. Salsiccia je surová talianska klobása z nahrubo namletého mäsa a soli. Tentoraz som si po hlavnom chode dal dezert Crème caramel. Crème caramel je puding z kondenzovaného mlieka s karamelovou omáčkou. Večeru som vzhľadom na použité víno v hlavnom chode opäť snúbil s pohárom Merlotu. Za večeru som zaplatil 25 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“.

3. večera

Do ostérie som sa napokon vrátil i tretíkrát na „poslednú večeru“ pred mojím návratom naspäť na Slovensko. Keďže som neochutnal typické jedlo z Vicenzy priamo v nej, doprial som si ho v Trevise. Objednal som si tresku ako ju pripravujú vo Vicenze (Baccalà alla vicentina). Tá sa pripravuje z tresky, cibule, ančovičiek, mlieka a vyzretého syra, akým je napr. parmezán. Byť v meste Treviso a neochutnať typický dezert, ktorý tu vznikol by bol hriech. Akoby som v Trevise ani nebol. Na záver mojej dovolenky som konečne ochutnal tiramisù tam, kde vzniklo. Ku rybe som vyskúšal čapované biele víno. Za večeru som zaplatil 27 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“. O tom, že všetky 3 večere boli fantastické, snáď ani nemusím písať. V ostérii môžete platiť platobnou kartou.

Osteria Al Borgo Treviso

Osteria Al Borgo Treviso bola pre mňa jedna z najautentickejších talianskych reštaurácií. Ostéria má jemne rockový nádych. Stojí v severozápadnej časti historického jadra. Dlhý barový pult, na ktorom sú vylepené plagáty podujatí, ktoré sa v podniku konali alebo budú konať. Z druhej strany vitrína s ponukou ostérie. Malé stoly, jeden tesne vedľa druhého. Aktuálna ponuka dňa napísaná kriedou na veľkej čiernej tabuli. Objednal som si Lasagne Bolognese s pohárom červeného vína. Lasagne boli snáď ešte chutnejšie ako tie, ktoré som jedol v Bassane. Za rýchly obed som zaplatil 16 eur. Jediná reštaurácia, ktorá si neúčtovala poplatok „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria Hesperia

Trattoria Hesperia (160 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) priniesla do Trevisa kúsok Apúlie. Apúlia je región v juhovýchodnom Taliansku. Je to tzv. opätok talianskej čižmy. Regionálna kuchyňa sa vyznačuje rybami a mäsom. Ochutnal som Paccheri s makrelou, divým feniklom, píniovými orieškami a čerstvými cherry paradajkami. Paccheri sú tradičné neapolské rúrky (lepšie povedané rúry) s hladkým povrchom. Ich názov pochádza zo starovekého Grécka a znamená puzdro.

Cestoviny boli veľmi chutné, ako milovník orieškov by som ocenil možno viac píniových orieškov. Večeru som zakončil teplou čokoládovou tortou (ktorá veľmi pripomínala lávový koláčik) s krémom z marcarpone. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Tratória je ideálna na pozvanie svokry alebo obchodných partnerov. Za večeru som zaplatil 31,50 eur vrát. 3-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria Caprese

Trattoria Caprese (400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori), neďaleko tzv. latinskej štvrte (Quartiere Latino), sa zameriava na neapolskú kuchyňu. Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Našťastie, stôl pre jedného sa vždy nájde. Ochutnal som pizzu Capricciosa. Artičoky, mozzarella, šampiňóny, olivy, varená šunka a paradajkový základ. Sýtu pizzu som zapil talianskym svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 19,20 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Hosteria Moderna

Hosteria Moderna (500 m/6 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) sa špecializuje na barbecue a taliansku kuchyňu. Veľmi ma zaujímalo, ako burger pripravujú v Taliansku. Ochutnal som hamburger Chef so šťavnatým čerstvým mletým hovädzím mäsom z čierneho angusa, so syrom z kravského mlieka Monte Veronese, karamelizovanou červenou cibuľkou balzamikovým octom a chrumkavou slaninou. Burger dopĺňali vyprážané zemiakové lupienky.

Obsluha ešte pred podávaním jedla priniesla na stôl rôzne dressingy a omáčky, do ktorých som si mohol lupienky namáčať. Burger som zapil pšeničným pivom Jacob. Pivo sa vyznačuje oranžovou farbou, hustou bielou penou, chlebovo-banánovou vôňou s nádychom kvasníc a mierne kyslou chuťou. Banány a kvasnice sa odrážajú aj v chuti. Za večeru pre 1 osobu som zaplatil 23 eur vrát. 3-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Ristorante Bosketto

Reštaurácia Bosketto (650 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza na južnom okraji historického centra. Ochutnal som kuracie mäso (Tagliata di pollo) z grilu s grilovanou zeleninou. K jedlu som si objednal nefiltrovaný ležiak Ichnusa non filtrata z ostrova Sardínia. Plné pivo z čistého jačmeňa, zlatej farby, ovocná ľahko chmeľová aróma, jemne horká chuť na záver. Veľmi slabo po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru pre 1 osobu som zaplatil 22,50 eur vrát. 2-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Treviso zájsť na kávu alebo drink?

V meste Treviso som vyskúšal len 3 kaviarne, ale všetky tri boli také dobré, že by som sa do nich pokojne vrátil opäť.

Taste Coffee & More

V kaviarni Taste Coffee & More (200 m/3 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) som si dal raňajky po prílete do mesta. Ani chladnejšie novembrové ráno ma neodradilo od sedenia na terase priamo nad kanálom Buranelli. Pochopil som, prečo sa Treviso prezýva „malé Benátky“. Ochutnal som mandľovú tortu Amaretto, mrkvový koláč s malinami a zázvorom (Torta carota lamponi e zenzero) a tekvicový koláč s mandarínkami (Torta zucca e mandarino). Príjemne ma zahrial zelený čaj s citrónom. Do kaviarne sa nabudúce vrátim nielen kvôli fantastickým koláčom, veľmi milej obsluhe, ale aj kvôli výberovej káve, ktorú tu pripravujú. Za účet som zaplatil 11,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Il Caffè Letterario

Literárna kaviareň Il Caffè Letterario (400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori, neďaleko mostu Ponte Dante) bola mojou poslednou zastávkou pred odchodom na letisko. A lepšiu zastávku som si ani nemohol priať. Pred odletom som sa nakopol Aperol Spritzom. Ten tu pripravujú 2x väčší a za polovičnú cenu ako na Slovensku. K nemu som navyše dostal olivu a malé, ale akurátne balenie zemiakových lupienkov. Za 2 nápoje som zaplatil 7 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Polo Cafè

Kaviareň Polo Cafè (140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) sa ukrýva za palácom Palazzo dei Trecento. Aký iný dezert si hosť objedná v Trevise, ak nie tiramisù. Je vidieť, že dezert pochádza odtiaľto. Všade ho pripravujú skvelo. Aby som tej kávy nemal málo, objednal som si ku dezertu espresso. Taliani sú zvyknutí piť kávu postojačky, ja si k nej (a ku dezertu) predsa len vždy radšej sadnem. Za účet som zaplatil 6,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto návody na prežitie:

• Záhreb
• Liverpool
• Belfast
• Poprad
• Ľubľana

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Treviso – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Čo je to grappa?

Grappa je alkoholický nápoj, ktorý sa vyrába destiláciou výliskov (šupiek, dužín, semien a stoniek, ktoré ostali po vylisovaní hrozna). V Európskej únii je chráneným označením, ktoré musí spĺňať 3 kritériá:

1. musí byť vyrobená v Taliansku, talianskej časti Švajčiarska alebo v San Maríne, Benátsko je jedným z najznámejších regiónov na jej výrobu,
2. musí byť vyrobená z výliskov,
3. fermentácia aj destilácia musia prebiehať bez pridania vody.

Prehliadka liehovaru Poli Grappa

Liehovar Poli Grappa je jedným z hlavných remeselných výrobcov grappy v regióne Benátsko. Liehovar založili už v roku 1898 a po viac ako storočí ho stále vlastní rodina Poli. Grappa sa dodnes vyrába v medenom destilačnom zariadení s prerušovaným cyklom. To znamená, že matolinu (pevné zvyšky hroznových bobúľ po vylisovaní) vložia do kotlíkov a destilujú pomocou pary. Asi po 3 hodinách kotlíky vyložia a proces opakujú. Liehovar Poli zakladá svoju výrobu na 5 pevných princípoch:

1. vyberať len čerstvé a zdravé hroznové výlisky
2. čerstvé suroviny ihneď destilovať
3. historické destilačné zariadenie využiť čo najefektívnejšie
4. pracovať s vášňou a vytrvalosťou
5. rešpektovať destilát a spotrebiteľa

Počas prehliadky vás sprievodca vezme do (takmer) všetkých zákutí liehovaru. Atraktívnym priestorom bola tzv. pivnica hrdinov, najstarší podzemný priestor liehovaru, ktorý uchováva 4 000 barikových sudov na prirodzené zrenie hroznovej a vínovej pálenky. V liehovare využívajú malé sudy, od 225 do 500 litrov, aby umožnili intenzívnu výmenu medzi drevom a destilátom. Ten po zrení získava zlatú farbu a rozvíja komplexnú chuť.

Každá grappa je iná, pretože vždy je iný vinič, destilačné zariadenie, výlisok, ročník, starnutie, štýl, …

V liehovare vyrábajú zlaté (zreli v barikových sudoch), biele (mladé), ochutené grappy s aromatickým nálevom a likéry na báze grappy s aromatickým nálevom. Liehovar Poli ďalej vyrába hroznové pálenky z vybraných odrôd hrozna, vínne pálenky, gin a whisky. Aby toho nebolo málo, vyrábajú aperitivo, amaro a bitter s nálevom, likéry, vermúty, rts cocktails (ready to serve cocktails, miešané nápoje pripravené na podávanie) a krémové likéry.

Ochutnávka grappy

Prehliadka liehovaru končí, ako inak, v degustačnej miestnosti, kde máte možnosť ochutnať všetky produkty liehovaru. Ochutnal som Sarpa Oro di Poli, Sarpa di Poli, Po’ di Poli Morbida, Cleopatra Amarone Oro a Elisir Camomilla.

Zlatú grappu Sarpa Oro di Poli vyrobili z výliskov pre Merlot a Cabernet, destilovali prúdom pary a nechali zrieť v podzemných pivniciach liehovaru Poli. Vôňa pripomína košík s exotickým ovocím, vanilkou, mandľami a praženými lieskovými orieškami. Obsah alkoholu je 40 %.

Mladú grappu Sarpa di Poli z výliskov pre Merlot a Cabernet destilovali tečúcou parou. Jej vôňa pripomína košík s červeným hroznom a bobuľami, zdobený ružou. Obsah alkoholu je 40 %.

Aromatická Po’ di Poli Morbida je tradične destilovanou grappou z výliskov pre Muškát pomarančový metódou bain-marie (vodný kúpeľ alebo dvojitý kotol). Pomarančový háj pod jarným slnkom. Vôňa pripomína košík s pomarančmi, mandarínkami a plátkom ananásu. Obsah alkoholu je 40 %.

Zlatú grappu Cleopatra Amarone Oro z výliskov pre Amarone destilovali vo vákuu a dlhé roky zrela v podzemných pivniciach liehovaru Poli. Vôňa pripomína čerstvo vylisované zrelé červené hrozno a košík mandlí a vlašských orechov. Obsah alkoholu je 40 %.

Elisir Camomilla je sladký likér s prírodným nálevom z kvetov harmančeka v alkohole. Kvetinová vôňa pripomína túlenie harmančekového čaju s trochou medu. Obsah alkoholu je 30 %.

Chiara mi tiež dala skvelý tip, ako pijú grappu s kávou v Benátsku. Do espressa si vsypete cukor a zamiešate. Po vypití kávy si do kávovej šálky nalejete niekoľko kvapiek grappy, šálkou zatočíte, cukor sa rozpustí a grappa sa mierne ohreje a jedným dúškom vypijete. Tento spôsob pitia grappy sa nazýva rasentin. Rasentin znamená v benátskom jazyku opláchnuť.

Praktické info

Liehovar je otvorený od pondelka do soboty od 9.00-13.00 h a od 14.00-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v talianskom, anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line vyplnením registračného formulára na oficiálnej internetovej stránke liehovaru. Po vyplnení dostanete do vašej e-mailovej schránky potvrdzovací e-mail. Pre uchovanie výrobného tajomstva je v liehovare zakázané fotografovať a robiť videá. Na výber máte z 3 typov prehliadok:

1. sklenený zážitok,
2. medený zážitok,
3. drevený zážitok.

Sklenený zážitok

Prechádzka liehovarom spojená s ochutnávkou. Prehliadka trvá 1 hodinu a stojí 10 eur/os.

Medený zážitok

Pri medenom zážitku absolvujete komentovanú prehliadku každej výrobnej fázy liehovaru so sprievodcom a ochutnávku. Prehliadka trvá 2 hodiny a vstupné stojí 20 eur/os.

Drevený zážitok

Drevený zážitok ponúka prehliadku múzea a liehovaru. Grappu neochutnáte len na záver prehliadky, ale už počas nej priamo zo sudov ochutnáte odležanú grappu. Prehliadka trvá 3 hodiny a vstupenka stojí 35 eur/os.

Múzeum grappy Schiavon

Liehovar Poli má okrem Múzea grappy v Bassano del Grappa ďalšie múzeum, priamo v areáli liehovaru v obci Schiavon. Múzeum vás prevedie históriou grappy a destilovania v 6 miestnostiach na 2 podlažiach. Múzeum sa pýši najväčšou známou zbierkou grappy v Taliansku.

Prehliadka múzea grappy Schiavon

Prehliadku múzea začnete v 1. miestnosti na prízemí. Vďaka zrekonštruovaným starým destilačným prístrojom vás expozícia prevedie 900 rokmi destilovania od roku 1000 až do konca 19. storočia. Expozícia sa v tejto miestnosti nezameriava len na grappu, ale aj na ďalších 300 druhov liehovín a destilátov, ktoré sa vyrábajú na celom svete.

Druhá miestnosť vás bližšie oboznámi s destilačnými zariadeniami, ktoré sa využívajú pri remeselnej a priemyselnej metóde destilovania výlisku. Točité schodisko vás vyvedie do 3. miestnosti na poschodí.

Tretia miestnosť sa zaoberá najdôležitejšou surovinou pri výrobe grappy – výliskom alebo matolinou. V 4. miestnosti sa zoznámite s rodinou Poli, ktorá zasvätila svoj život výrobe grappy už od roku 1898. V 5. miestnosti sa dozviete všetko o grappe, jej vlastnostiach a arómach. Súčasťou expozície je zbierka 2 000 fliaš grappy z takmer 400 liehovarov od 30. až po 80. roky 20. storočia. Mnohé vystavené fľaše pochádzajú z už zaniknutých liehovarov.

V poslednej, 6. miestnosti, môžete obdivovať výber vzácnych kníh z historickej knižnice múzea v Bassano del Grappa. Expozícia sa tiež venuje príchutiam grappy, metódam spotreby a starnutiu dreva. Schody v tejto miestnosti vás zavedú priamo do showroom-u, v ktorom môžete grappu ochutnať a kúpiť.

Praktické info

Múzeum grappy Schiavon je otvorené od pondelka do soboty od 9.00-13.00 h a od 14.30-19.00 h. Múzeum si prechádzate sami bez sprievodcu. Vysvetlivky sú v taliančine a angličtine. Vstupné je zdarma.

Prečítajte si tiež:

• Múzeum grappy Poli v Bassano del Grappa
• Ďalšie články z Benátska
• Ďalšie články z Talianska
• Oficiálna internetová stránka liehovaru Poli

Článok vznikol v spolupráci s liehovarom Poli.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Liehovar Poli Grappa je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bassano del Grappa dostať?

Bassano del Grappa sa nachádza v provincii Vicenza v regióne Benátsko (Veneto) na severovýchode Talianska.

Autom

Mestom prechádza štátna cesta SS47 a viaceré provinčné cesty (SP52, SP73, SP97 a SP248). Štátna cesta Valsugana 47 (strada statale 47 della Valsugana – SS47) spája Trident s Padovou.

Autobusom

Autobusová stanica (Bassano F. S. Autostazione) sa nachádza 600 m/9 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica (Stazione ferroviaria) stojí 600 m/9 min. pešo východne od infocentra.

Cesta vlakom z Trevisa do Bassano del Grappa vrát. 23-min. prestoja v Castelfranco Veneto trvala 1 h 6 min. Cestovný lístok stál 5,55 eur/os.

Kde v meste Bassano del Grappa získať info?

Turistickú informačnú kanceláriu (Ufficio Informazioni) nájdete v samom srdci historického centra na Piazza Garibaldi pri mestskom múzeu.

Čo v mesta Bassano del Grappa robiť, vidieť a navštíviť?

Architektúra, história, umenie a pôžitky. Bassano del Grappa snúbi v sebe to všetko.

Palladiov most

Krytý drevený Palladiov most (Ponte Palladiano; 450 m/6 min. pešo západne od infocentra), starý most (Ponte Vecchio) alebo tiež Ponte degli Alpini  (Alpini – špecializovaná horská pechota talianskej armády, ktorá dala most opäť dohromady v roku 1948) sa právom stal symbolom mesta. Architekt ho navrhol v roku 1569. V roku 1945 most zbombardovali spojenci, aby odrezali Nemcom cestu. V roku 2019 sa stal národnou pamiatkou.

Hrad Ezzelini

Pri vašich potulkách mestom určite vystúpte aj ku hradu Ezzelini (Castello degli Ezzelini, 350 m/5 min. pešo severne od infocentra). Okrem mestského úradu a kostola tu toho veľa na pozeranie nie je, ale od hradu sa vám naskytne pekný výhľad na Palladiov most, rieku Brentu a priľahlé budovy na jednej strane, obytnú štvrť a predhorie Álp na druhej.

Mestská veža

Predpokladá sa, že mestská veža (Torre civica di Bassano; 71 m/1 min. pešo severne od infocentra) stála v meste už v 1. polovici 14. storočia. Veža má výšku 40 m, šírku 14 m a ponúka podobne ako ďalšie vyhliadkové veže výhľad na historické centrum mesta a jeho bezprostredné okolie. Veža je otvorená od októbra do marca cez víkendy od 10.00-18.00 hod., od apríla do júna a v septembri od štvrtka do nedele od 10.00-19.00 hod. a v júli a auguste od stredy do nedele od 9.00-13.00 hod. a od 15.00-20.00 hod. Vstupenka stojí 3 eur/os.

Brána Porta delle Grazie

Brána Porta delle Grazie (500 m/7 min. pešo severovýchodne od infocentra) patrí k hradbám, ktoré postavili v 14. storočí.

Mestské múzeum Bassano del Grappa

Mestské múzeum Bassano del Grappa (Museo Civico di Bassano, 8 m/1 min. pešo východne od infocentra) sídli v bývalom kláštore františkánov v centre mesta už od roku 1841. Stále expozície a krátkodobé výstavy:

1. Archeologická expozícia Chini
2. História mesta
3. Umelecké diela 13.-20. storočia
4. Jacopo Bassano
5. Antonio Canova
6. Tito Gobbi
7. Dorothea Lange – Iná Amerika

Archeologická expozícia Chini

Archeologickú expozíciu Chini, ktorá vznikla prevažne z darov a pozostalostí, tvoria keramika z 9. storočia pred n. l., mince, šperky a vzácne kamene.

História mesta

Moderne poňatá expozícia História mesta veľmi pripomína podobné expozície v iných regionálnych múzeách.

Umelecké diela 13.-20. storočia

Nenechajte si ujsť Portrét šľachtičnej s mačkou, ktorá vôbec nevyzerá ako mačka. Skôr pripomína mantichoru, ktorá bola v grécko-perzskej mytológii obluda s telom leva a tvárou človeka. Zo svojho škorpionieho chvosta strieľala jed. Z diel 19. storočia by som si vybral obraz Most v Bassane od Roberta Robertiho a v miestnosti s umeleckými dielami 20. storočia som sa zapozeral na Cudzinku od Bortola Sacchiho.

Jacopo Bassano

V múzeu nájdete najväčšiu zbierku obrazov Jacopa Da Ponteho, známeho tiež ako Jacopo Bassano. Popri obrazoch s cirkevnou tematikou ju tvoria aj svetské maľby.

Antonio Canova

Priamo oproti expozícii Jacopa Bassana sa nachádza ďalšia významná expozícia. Tá sa venuje významnému sochárovi Antoniovi Canova. Okrem búst a monochrómov môžete obdivovať tiež sadrové odliatky a kresby na plátne s niekoľkými líniami. Najviac ma zaujala hlava medúzy.

Tito Gobbi

Malá nenápadná miestnosť na poschodí vystavuje prepracované kostýmy talianskeho operného barytonistu Tita Gobbiho.

Dorothea Lange – Iná Amerika

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Viaceré miesta Benátska upozorňovali na výstavu fotografií Iná Amerika od Dorothey Lange. A robili dobre. Výstava stála za to. Uvidíte na nej viac ako 200 nadčasových záberov Ameriky 30. a 40. rokov 20. storočia. Dokumentárna fotografka sa v nich zaoberá aj súčasnými témami, akými sú migrácia, klimatická kríza alebo rôzne formy diskriminácie. (Výstavu môžete navštíviť do 4. februára 2024.)

Praktické info

Mestské múzeum Bassano je otvorené každý deň okrem utorkov od 10.00-19.00 hod. Vstupenka stojí 13 eur/os. Zahŕňa vstup na stále expozície i krátkodobé výstavy. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu som si uplatnil novinársky preukaz.

Múzeum grappy Poli

Múzeum grappy Poli (Poli Museo della Grappa; 350 m/4 min. pešo severozápadne od infocentra) sídli v tzv. „Paláci hláv“ (Palazzo delle Teste) len pár metrov východne od Palladiovho mosta.

Prehliadka múzea

Múzeum vás v 5 miestnostiach podrobne oboznámi nielen s dejinami grappy, ale aj históriou destilovania. Prvá miestnosť sa zameriava na destilovanie, ktoré poznali už alchymisti, renesanční lekári i benátski liehovarníci. Múzeum sa tiež pýši bohatou zbierkou starých kníh, ktoré súvisia s grappou a destilovaním. Najvzácnejšou z nich je „Liber de arte distillandi“ od Hieronyma Brunschwigha z 8. mája 1500. V 2. miestnosti sa viac dozviete o samotnej grappe, jej pôvode a surovinách.

Ak by vás náhodou všetko to čítanie a chodenie unavilo, v 3. miestnosti sa pohodlne usadíte a pozriete si krátke video o výrobe grappy. V 4., omnoho interaktívnejšej miestnosti, zapojíte svoj ďalší zmysel, čuch. Vyskúšajte tzv. olfaktometer (prístroj, ktorý meria citlivosť čuchu) a privoňajte si k 20 rôznym druhom destilátov. Okrem toho miestnosť vystavuje najväčšiu známu zbierku miniatúr grappy v Taliansku. Posledná, 5. miestnosť, dokazuje, že múzeum je naozaj zmyslovým múzeom. Aby to nebolo len o pozeraní, počúvaní, ovoniavaní a dotýkaní sa, v poslednej miestnosti, showroom-e, máte možnosť grappu aj ochutnať, príp. si ju kúpiť aj domov.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne každý deň od 9.00-19.30 h. Prehliadka múzea bez sprievodcu je zdarma. Túto prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Múzeum ďalej ponúka komentovanú prehliadku so sprievodcom spojenú s ochutnávkou 5 druhov grappy. Prehliadka stojí 3 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line na oficiálnej stránke liehovaru vyplnením registračného formuláru.

Ďalšie atraktivity mesta Bassano del Grappa

V meste Bassano del Grappa môžete ďalej navštíviť Palazzo Sturm s expozíciami tlače a keramiky, Palazzo Bonaguro, v ktorom svoje miesto našla zoologická zbierka, Múzeum Alpini, ktoré vystavuje predmety z 1. a 2. svetovej vojny, Múzeum Hemingwaya a veľkej vojny, či v neposlednom rade aj mestskú knižnicu a archív.

Kde sa v meste Bassano del Grappa najesť?

Osteria Terraglio (290 m/4 min. pešo severne od infocentra) sa nachádza neďaleko hradu Ezzelini.

Osteria bola v minulosti miestom, kde sa podávalo víno a jednoduché jedlá. V súčasnosti sa v ostériách viac prihliada na jedlo, avšak stručné jedálne lístky kladú dôraz na miestne špeciality. 

Ochutnal som Lasagne s čakankou Treviso, klobásovým tastasalom a Morlacco del Grappa (Tastasal je zmes z bravčového mäsa ochutená soľou a mletým čiernym korením, Morlacco del Grappa je regionálny syr z kravského mlieka). Ku obedu som si objednal čaj a po obede espresso. Za účet som zaplatil 24,80 eur vrát. 3-eur poplatku „coperto“ (poplatok za príbor, obrúsok, chlieb, …). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.  

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Umenie a grappa v Bassano del Grappa je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.