Ako sa do mesta Bratislava dostať?

Bratislava sa delí na 5 okresov a 17 mestských častí. Nachádza sa v južnej časti Bratislavského kraja. Z hľadiska cestovného ruchu sa spolu s okresmi Senec a Pezinok nachádza v regióne cestovného ruchu Bratislava a okolie na západnom Slovensku.

Autobusom

Autobusová stanica Mlynské nivy sa nachádza 1,5 km/21 min. pešo východne od Hlavného námestia. Niektoré medzištátne autobusy tiež zastavujú na autobusových zastávkach Most SNP (600 m/8 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) a Einsteinova (1,8 km/25 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia).

Vlakom

Železničná stanica Hlavná stanica sa nachádza 1,9 km/28 min. pešo severne od Hlavného námestia. Ak budete do Bratislavy cestovať vlakom, môžete tiež vystúpiť na niektorej z týchto železničných staníc:

• Vinohrady – 6,3 km/15 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Predmestie – 5,7 km/14 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Nové Mesto – 5,7 km/15 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Petržalka – 4,4 km/8 min. autom juhozápadne od Hlavného námestia.

Lietadlom

Medzinárodné letisko M. R. Štefánika (skratka BTS) sa nachádza 13 km/16 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia. Z letiska sa momentálne (júl 2024) dostanete do 34 cieľových miest v Európe a Afrike.

Ako sa po meste Bratislava pohybovať?

Mestskú hromadnú dopravu v Bratislave zabezpečuje spoločnosť Dopravný podnik Bratislava. Na výber máte z autobusov, trolejbusov a električiek. Jednorázový cestovný lístok momentálne (júl 2024) stojí 1,10 eur/30 min. Cestovný lístok si kúpite v predajniach dopravného podniku, žltých automatoch, v novinových stánkoch, vo vozidlách regionálnych autobusov alebo on-line. V niektorých automatoch môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Bratislava získať info?

Turistické informačné centrum sa nachádza 160 m/2 min. pešo východne od Hlavného námestia.

Čo v meste Bratislava robiť, vidieť a navštíviť?

Hrad, plavba loďou, múzeum umenia, prehliadka mesta so sprievodcom, vyhliadková veža, ale aj adrenalínové aktivity ako skywalk či rafting. To všetko ponúka Bratislava.

Hrad Devín

Národná kultúrna pamiatka Hrad Devín (12,7 km/18 min. autom západne od Hlavného námestia) sa už niekoľko storočí vypína na strategickom mieste nad sútokom Moravy a Dunaja. Devínska hradná skala je chráneným územím európskeho významu. V minulosti bol Devín dôležitým strategickým bodom obranného systému Limes Romanus. Na hrade objavili viaceré rímske kamenné stavby z 3. a 4. storočia. Pôdorys jednej z nich pripomína antickú hrobku. Preto dostala názov cella memoriae. Stavbu chráni drevená konštrukcia. Nájdete ju neďaleko vstupnej brány.

Prečítajte si o Kamennom rímskom kasteli Kelemantia v obci Iža.

V období Veľkej Moravy nebol Devín len pohraničným strážnym hradiskom, ale aj kniežacím sídlom. Predpokladá sa, že knieža Rastislav pozval a očakával práve tu Konštantína a Metoda. Devín a Petržalka patrili od roku 1938 Nemeckej ríši. Po skončení vojny sa Devín aj Petržalka vrátili obnovenej Československej republike, pričom už po februári 1948 sa československo-rakúska hranica stala súčasťou železnej opony. V Československu pri pokuse o útek zahynulo 280 ľudí, pri strážení hranice 654. Iba niekoľkým desiatkam ľudí sa podarilo ujsť. 

V jaskyniach skalného brala pod horným hradom uvidíte stálu expozíciu Hrad Devín v 13.-20. storočí. Expozícia prezentuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti. Archeologickú expozíciu dopĺňa geologická história hradného brala a unikátna prezentácia zvyškov mora z obdobia treťohôr.

Hrad Devín má pre mňa aj po niekoľkých návštevách magickú atmosféru a stále sa na toto miesto rád vraciam.

Praktické info o hrade Devín

Hradom sa vďaka novému informačno-navigačnému systému pokojne odsprevádzate aj sami. Zložkami informačného systému sú audio sprievodca a textový sprievodca. Hrad je otvorený od apríla do mája a v septembri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h, od júna do augusta od utorka do nedele od 10.00-19.00 h, v októbri a v marci od utorka do nedele od 10.00-17.00 h a od novembra do februára od utorka do nedele od 10.00-16.00 h. Expozícia a výstava sú sprístupnené len počas letnej turistickej sezóny (apríl – október). Vstupenka stojí od apríla do októbra 8 eur/os. a od novembra do marca 4 eur/os.

Plavba loďou s večerou

Plavby po Dunaji prevádzkuje spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (LOD), ktorá sídli v budove Osobného prístavu (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od Hlavného námestia). Plavili sme sa na lodi Harmónia, ktorá je najnovšou a najluxusnejšou loďou na Dunaji pod slovenskou vlajkou. Je ideálna na rôzne podujatia počas celého roka. Na spodnej aj vrchnej palube disponuje kompletne vybavenou kuchyňou a barom. Jedlá pripravujú priamo na lodi, takže sa nemusíte obávať, že ich najprv niekde uvaria a na loď už len privezú.

Večeru na Dunaji sme začali studeným predjedlom, ktorým bol Grilovaný melón so syrom feta a orechmi. Po predjedle nasledoval hlavný chod – Grilovaný losos s quinoa šalátom a hráškovým pyré. Večeru sme ukončili dezertom v podobe Mangového sorbetu s vodkou. Na pitie máte na výber z teplých, studených, alkoholických a nealkoholických nápojov. Pred večerou som si doprial mnou tak milovaný kokteil Negroni. Plavba loďou s večerou v sebe spája 2 veci, ktoré milujem – lode a jedlo. Plavbu by som si určite veľmi rád zopakoval a večera bola taká dobrá, že by som ju pokojne zjedol znova.

Nalodiť sa môžete od 18.00 h. Plavba trvala od 18.30-20.00 h. Večera sa podávala od 19.00-20.00 h. Loď vyplávala spod Starého mosta proti prúdu Dunaju smerom ku mostu Lafranconi. Potom sa otočila a plavila sa v smere prúdu až za Prístavný most. Nakoniec sa opäť otočila, aby doplávala naspäť ku Starému mostu. Večera stojí 58 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke spoločnosti alebo v cestovnej agentúre, ktorá sídli v Osobnom prístave.

Danubiana Meulensteen Art Museum

Múzeum moderného umenia Danubiana Meulensteen Art Museum (22,7 km/26 min. autom juhovýchodne od Hlavného námestia) slávnostne otvorili 9. septembra 2000. Zakladateľmi múzea sú holandský zberateľ a podporovateľ umenia Gerard Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič, ktorý mimochodom pochádza z toho istého mesta ako ja, z Popradu. Múzeum ťaží zo svojej vynikajúcej polohy na hranici 3 štátov – Slovenska, Rakúska a Maďarska, ale predovšetkým na polostrove na Dunaji. Okrem samotného umenia vo vnútri galérie tak budete obdivovať aj to, ktoré vytvorila príroda pri pohľade von oknom alebo na polostrove meniacom sa s každým ročným obdobím.

Z areálu taktiež najlepšie oceníte architektúru múzea, ktoré svojím tvarom pripomína rímsku galéru s opretými drevenými veslami. Po prehliadke múzea sa nezabudnite tiež prejsť sochárskym parkom ku Dunaju. Park predstavuje 60 sôch najvýznamnejších osobností svetovej, európskej a slovenskej výtvarnej scény. Z parku zamierte až na strechu múzea, ktorá vám poskytne nekonečné výhľady na celú oblasť. Múzeum je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Prehliadka Starého mesta so sprievodcom

Cez Staré mesto som prechádzal snáď miliónkrát, no nikdy som sa podrobne nezameral na všetky detaily budov. Staré mesto Bratislavy môžete, samozrejme, spoznávať s bedekrom alebo mobilom v ruke. Ale nič nenahradí výklad sprievodcu, ktorý z mesta pochádza, alebo v ňom žije. Pretože len dobrý sprievodca vám povie rôzne pikošky a zaujímavosti z histórie mesta a jeho osobností a upozorní vás na dobrý obed, kávu či zmrzlinu. Absolvovali sme prehliadku s veľmi milou a komunikatívnou pani sprievodkyňou z cestovnej kancelárie tripito.eu.

Pani sprievodkyňa nás povodila po Starom meste naozaj hore-dole, od Michalskej brány ku Dómu sv. Martina, od Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí po Hlavné námestie. Upriamila našu pozornosť na zaujímavé pamätné tabule (napr. tá o bosorke), delové gule z čias Napoleona Bonaparteho, dozvedeli sme sa tiež, kto bol Posmievačik, či Čumil. Ale viac vám už prezrádzať nebudem. Zavolajte alebo napíšte do tripita a pýtajte si Nikolu.

Vyhliadková veža UFO

Vyhliadková veža UFO (950 m/14 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) získala svoje pomenovanie vďaka rozhľadni v podobe lietajúceho taniera. Jediný výťah vás doň „vystrelí“ za 45 sekúnd. Reštaurácia s barom sa nachádzajú vo výške 85 m, vyhliadka je vo výške 95 m a pri dobrej viditeľnosti ponúka výhľad až do vzdialenosti 100 km. Priemer kupoly je 32 m.

Trochu histórie

Stavba visiaceho 1-pylónového mosta s vyhliadkovou vežou začala v roku 1967. Autormi projektu boli architekti J. Lacko, L. Kušnír, I. Slameň a inžinieri A. Tesár a J. Zvara. O 5 rokov neskôr, v roku 1972, most spolu s vežou uviedli do prevádzky. V dobe vzniku bola táto stavba 1 z 2 takto konštrukčne riešených stavieb na celom svete. Za slovenskú stavbu storočia v kategórii mostné stavby vyhlásili most s vyhliadkovou vežou v roku 2001. V rokoch 2003-2005 sa uskutočnila modernizácia interiéru reštaurácie a vyhliadky.

V roku 2005 sa veža stala súčasťou organizácie The World Federation of Great Towers (WFGT), ktorá združuje vyhliadkové veže a výškové budovy. Nájdete tam aj také veže, ako napr. Žižkovskú vežu v Prahe, Eiffelovu vežu v Paríži, Burj Khalifa v Dubaji, Empire State Building v New Yorku či Spinnaker Tower v Portsmouth.

UFO Skywalk

Skywalk je jedinečná adrenalínová atrakcia. Vyskúšať ju môžete počas letnej turistickej sezóny od apríla do októbra. Prejsť sa po okennej rímse vyhliadkovej veže okolo kupoly v sprievode profesionálneho inštruktora môžete naozaj len tu. Pokiaľ nie ste príliš zamestnaní tým, kam stúpate, môžete si, samozrejme, vychutnať i výhľady na Bratislavu. Samotná prechádzka trvá v priemere 10-12 minút. Tí, ktorí si netrúfajú na skywalk tak ako ja, si môžu pochutnať na fantastickej čokoládovej torte a espresse.

Praktické info o Vyhliadkovej veži UFO

Vyhliadková veža UFO je otvorená od 10.00-23.00 h. Vstupenka stojí 9,90 eur/os. od pondelka do piatka od 10.00-13.00 h; 11,90 eur/os. od pondelka do piatka od 13.00-23.00 h; soboty, nedele a sviatky od 10.00-23.00 h. Vstupenky si kúpite na vstupnej recepcii vyhliadkovej veže UFO. Nie je možné kúpiť si ich vopred on-line. Skywalk stojí 65 eur/os. Skywalk si kúpite len vopred on-line.

Divoká voda

Areál Divoká voda (22,5 km/25 min. autom juhovýchodne od Hlavného námestia) sa nachádza v mestskej časti Čunovo. Či už ste profesionál alebo amatér, areál vám ponúka hneď niekoľko rôznych športových aktivít:

• rafting,
• kajak, kanoe, paddleboard,
• riversurfing,
• hydrospeed,
• vodné skútre,
• wakeboard, vodné lyže, double trouble, banán ťahaný za vodným skútrom,
• plavba po Dunaji na motorovom člne Crownline,
• paintball, gelly ball, splat r ball,
• aquaroller,
• lukostreľba,
• plážový volejbal, plážový futbal,
• futbal na tráve,
• wellness a fitness.

Snáď najvyhľadávanejšou športovou aktivitou v areáli Divoká voda je rafting. Tento adrenalínový šport je vhodný pre 4- až 6-člennú posádku. Dva kanály ponúkajú 5 rôznych druhov tratí, každú s dĺžkou 460 m so stupňom náročnosti WW I-VI. Počas aktivity splavíte kanál, postupne si osvojíte techniky pádlovania a prejazdov. Kanály sa môžu splavovať od marca do novembra. Rafting v skupine min. 4 osôb stojí 30 eur/os. Cena zahŕňa okrem samotnej aktivity tiež požičanie kompletného výstroja, šatňu so sprchou a vedenie profesionálneho inštruktora. Na aktivitu si vyhraďte 90 minút. Splav trvá 60 minút.

Kde sa v meste Bratislava ubytovať?

Trojhviezdičkový hotel ibis Bratislava Centrum (550 m/8 min. pešo severozápadne od Hlavného námestia) stojí neďaleko tunela pod Bratislavským hradom. Ubytovať sa môžete od 15.00 h. Odubytovať sa môžete do 12.00 h. Napriek tomu, že okolo hotela premávali každú chvíľu električky a nachádza sa len na skok od centra mesta, v hoteli bolo ticho a pokoj.

Bol som ubytovaný v pohodlnej klimatizovanej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom s výhľadom na hradby hradu. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Kontinentálne raňajky podávajú formou štedrého bufetu. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Súkromné parkovisko je k dispozícii na mieste. Poplatok je 18 eur/deň. Veľmi milí zamestnanci hotela, ktorí mi na recepcii ochotne vytlačili, čo som potreboval.

Kde sa v meste Bratislava najesť?

V meste Bratislava sme vyskúšali 3 reštaurácie, ak nepočítam plavbu loďou, ktorá bola spojená s večerou. Reštaurácie som zoradil podľa obľúbenosti a pravdepodobnosti návratu.

Brasserie La Marine

Brasserie La Marine (1,5 km/20 min. pešo juhovýchodne od Hlavného námestia) je bezpochyby najlepšou reštauráciou, v akej sme v Bratislave jedli. Spája v sebe to najlepšie z jedla a cestovania. Vďaka doplnkom pôsobí prímorským dojmom a keď sa pozriete von oknom (ak náhodou nesedíte rovno na terase), pri pohľade na mohutný Dunaj nadobudnete pocit, že ste na dovolenke.

Brasserie je neformálna reštaurácia s uvoľneným prostredím, kde sa podávajú výdatné jedlá. Kedysi bola miestom varenia a servírovania piva.

Večeru som začal Paradajkovou polievkou s parmezánom a bazalkou. Tak tejto polievky by som zvládal zjesť ešte jeden hrniec. Po polievke nasledovalo hlavné jedlo. Vybral som si Kurací supreme s pyré z maslového hrášku a tempurovanou zeleninou. Vrcholom večere bol dezert v podobe Eclairs plneného jahodovým krémom s bielou čokoládou a lyofilizovanými jahodami. Tak po tejto večeri už by som mohol pokojne aj zomrieť.

Upečte si doma Čokoládou potreté eclair s francúzskym vanilkovým krémom a jedlým zlatom z 1. triedy Titanicu!

Štefánka by Pulitzer

Reštaurácia Štefánka by Pulitzer (750 m/11 min. pešo severne od Hlavného námestia) nesie meno po princeznej Štefánii, vdove po princovi Rudolfovi, následníkovi rakúsko-uhorského trónu od roku 1904. Budovu v eklektickom štýle navrhol architekt a staviteľ Alexander Feigler mladší na prelome 19. a 20. storočia v roku 1897. Interiér s prvkami secesie vás prenesie naspäť do minulosti, do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie. Toto historické obdobie odrážajú aj jedlá v jedálnom lístku.

Prvým chodom bola Zeleninová polievka. Ako hlavný chod som si vybral Tekvicové rizoto s pečenou cviklou, pekanovými orechmi a rukolou. Síce som bol po prvých 2 chodoch sýty, neodolal som rakúskemu dezertu v podobe Kaiserschmarrn s hrozienkami s čučoriedkovým džemom a domácou šľahačkou. Veľmi milá a profesionálna obsluha. Večeru som snúbil so svetlým výčapným pivom zo Severnej Moravy.

Zylinder Café Restaurant

Kaviareň a reštaurácia Zylinder Café Restaurant (350 m/5 min. pešo južne od Hlavného námestia) sa ukrýva medzi stromami na Hviezdoslavovom námestí. Musím sa priznať, že o reštaurácii som počul už dávnejšie, avšak ešte nikdy som v nej nemal príležitosť večerať. Preto boli moje očakávania, pochopiteľne, vysoké. Reštaurácia sa podobne ako napr. Štefánka zameriava na rakúsko-uhorskú kuchyňu, doplnenú ale o súčasné kulinárske trendy. V reštaurácii sa snažia využívať čerstvé a sezónne potraviny z regiónu.

Večeru som začal krémovou maslovou tekvicovou polievkou s tekvicovými semiačkami a bylinkovým olejom. Po hustej krémovej polievke som zvolil ľahší hlavný chod. Vybral som si Pečeného zubáča so sezónnymi zemiakmi a remuládou. Aj v tejto reštaurácii som večeru zakončil rakúskym dezertom, tortou Sacher, doplnili ju však vanilkovou zmrzlinou. Kým večera bola nezabudnuteľným kulinárskym zážitkom, obsluha v nás taktiež zanechala nezabudnuteľný zážitok. Žiaľ, skôr negatívny ako pozitívny. Pomalá a neprofesionálna obsluha bez zmyslu pre humor.

Kam v meste Bratislava zájsť na kávu?

Pekáreň Pressburg Bajgel (240 m/3 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) sa nachádza priamo v Starom meste na rohu Ventúrskej a Panskej. Spoznáte ju podľa veľkého bratislavského rožku s nohami a očami, ktorý vás víta pred vchodom. Milá malá útulná pekáreň, v ktorej môžete, kým čakáte na svoju objednávku, sledovať, ako sa tie bratislavské rožky vlastne pripravujú. Bajgle tu pripravujú podľa tradičnej receptúry z poslednej dekády 19. storočia. Okrem klasických náplní v podobe vlašského orecha a maku, pripravujú v pekárni napr. aj mandľové rožky.

Orechové rožky majú tvar písmena „C“ a makové pripomínajú svojím tvarom podkovu. Obdivujem všetkých zamestnancov pekárne, pretože rožky som piekol zatiaľ len raz. Síce tie moje voňali ako bratislavské rožky, chutili tak, o tom tvare by sa dalo polemizovať. A radšej som sa na ne zospodu ani nepozeral, lebo mi (takmer) všetky popraskali. Preto ich výrobu radšej asi prenechám profesionálom a teším sa, až sa v pekárni zastavím opäť.

Upečte si doma vlastné Bratislavské rožky!

Poďte na plavbu loďou aj v týchto mestách:

• Historická lodenica v Portsmouthe
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Trajektom z Liverpoolu do Belfastu a naspäť
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Römerland Carnuntum-Marchfeld I.

Článok vznikol v spolupráci s FIJET Slovakia a FIJET World.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 2 dni v meste Bratislava je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Svätý Jur dostať?

Svätý Jur sa nachádza v turistickej oblasti Malé Karpaty v Bratislavskom regióne cestovného ruchu na západnom Slovensku. Z administratívneho hľadiska ho zaraďujeme do okresu Pezinok v Bratislavskom kraji.

Autom

Svätým Jurom prechádzajú:

• diaľnica D4 – obchvat Bratislavy,
• cesta II. triedy č. 502 (II/502) – vedie na trase Bratislava – Svätý Jur – Pezinok – Modra – Vrbové.

Autobusom

Vo Svätom Jure je niekoľko autobusových zastávok (Kačačnice, Krajinská, Logistické centrum, …). Autobusová zastávka Svätý Jur, námestie sa nachádza 160 m/2 min. pešo juhovýchodne od vinocentra.

Vlakom

Svätým Jurom prechádza železničná trať č. 120, ktorá spája Bratislavu – Svätý Jur – Pezinok – Trnavu a Trenčín so Žilinou. Železničná stanica Svätý Jur sa nachádza 1,3 km/14 min. pešo juhovýchodne od vinocentra.

Kde v meste Svätý Jur získať info?

Vo Svätom Jure získate info v 2 informačných centrách – Infocentrum Svätý Jur a ViNOCENTRUM.

ViNOCENTRUM

ViNOCENTRUM poskytuje info predovšetkým o vinárstve a vinohradníctve mesta Svätý Jur. Vo vinocentre ochutnáte vína od svätojurských vinárov, niečo malé na záhryz či kávu. Návštevu vinocentra sme nestihli, pretože počas pracovných dní je otvorené v podvečerných a večerných hodinách. Vzdialenosti k jednotlivým inštitúciám a podnikom cestovného ruchu som počítal práve od vinocentra.

Infocentrum Svätý Jur

Priznám sa, že Infocentrum Svätý Jur sme si v meste ani nevšimli. To asi preto, že sme nečítali všetky nápisy na budovách a infocentrum bolo v čase našej návštevy aj tak zatvorené. Prevádzková doba je od utorka do piatka od 13.00-17.00 h. Infocentrum sa nachádza oproti kaštieľu Pálffy cez cestu.

Čo v meste Svätý Jur robiť, vidieť a navštíviť?

Vo Svätom Jure sme navštívili veľkomoravské hradisko, hneď na kopci oproti zrúcaninu hradu Biely Kameň, po obede sme sa vybrali do vinohradníckeho skanzenu a na záver sme navštívili Renesančný dom.

Veľkomoravské hradisko

Slovanské veľkomoravské hradisko Neštich (2,5 km/38 min. pešo severozápadne od vinocentra) vybudovali v Malých Karpatoch vo včasnom stredoveku v 8.-10. storočí nad cestou, ktorá viedla na Záhorie. Na základe archeologických nálezov ale vieme, že túto lokalitu osídlili Germáni už na prelome letopočtov. Hradisko plnilo viaceré funkcie – obrannú, politickú a správnu, ako sídlo vyššej spoločenskej vrstvy a zásobáreň tovaru. Na hradisku našli sekery, hroty šípov a kopijí, strmene, pracky opaskov, prasleny alebo šperky. V 13.-14. storočí páni zo Svätého Jura a Pezinka vybudovali drevený palác, kamennú cisternu, keramické potrubie a murovanú bránu. Valy s priekopami uvidíte na hradisku dodnes. Archeologická lokalita je celoročne voľne prístupná.

Hrad Biely Kameň

Národná kultúrna pamiatka hrad Biely Kameň (1,3 km/19 min. pešo severozápadne od vinocentra, v miestnej časti Neštich doľava po žltej turistickej značenej trase) stojí na konci mesta na okraji lesa.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. V priebehu storočí sa neustále menili majitelia hradu. Zo zachovaných listín poznáme detailné informácie o hrade i jeho stave. Hrad naposledy poslúžil obyvateľom Svätého Jura v roku 1663, kedy mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Odvtedy prestali hrad jeho majitelia využívať a začal sa postupne rozpadať.

O obnovu hradu sa stará Občianske združenie Castrum Sancti Georgii. Ruku k dielu môžete priložiť i vy, či už fyzicky alebo finančne. Aj v čase našej návštevy na hrade panoval čulý ruch. Z hradu už toho v súčasnosti veľa nezostalo, napriek tomu má toto miesto niečo do seba. Po ruine sa môžete poprechádzať. Hrad je voľne prístupný celoročne. Vstup je na vlastné riziko.

Vinohradnícky skanzen

Vinohradnícky skanzen (1 km/14 min. pešo juhozápadne od vinocentra) sa nachádza západne od mesta Svätý Jur. Najatraktívnejším prvkom skanzenu je vyhliadka, z ktorej dovidíte na mesto, vinohrady, Malé Karpaty, Podunajskú nížinu až na bratislavské „mrakodrapy“. Vyhliadku postavili v roku 2018. Pod vyhliadkou stojí vinohradnícka kamenica – kamenná búda so strechou. Neďaleko na spevnenej ploche stojí pergola s drevenými stolmi a lavicami. Biele, modré a novošľachtené odrody viniča vysadili v tzv. kolových vinohradoch. Som presvedčený, že keď sa v skanzene koná podujatie, určite to tam žije. Inokedy si tam užijete ticho a pokoj. Skanzen je celoročne voľne prístupný.

Renesančný vinohradnícky dom

Renesančný dom (280 m/4 min. pešo severozápadne od vinocentra) sa nachádza po ceste z centra mesta smerom ku hradisku a zrúcanine hradu. Je príkladom typického vinohradníckeho obydlia. Po príchode sme sa začali po areáli domu túlať a čítať si texty o histórii stavby. Po krátkej chvíli nás oslovil jeden z majiteľov domu, ktorý nám renesančný dom a všetky jeho verejné (i neverejné) priestory poukazoval.

Gotický dom z 15. storočia (1479) na začiatku 16. storočia renesančne prestavali, neskôr barokovo upravili a v 2. polovici 20. storočia zrekonštruovali. Práce ale ani zďaleka neskončili a na obnove domu sa neustále pracuje. Ešte je na ňom práce ako na kostole. Videli sme 500-ročnú pivnicu, ale i tie z konca 17. storočia. Vo všetkých organizujú ochutnávky vína. Na poschodí je izba, v ktorej môžete prenocovať.

Prešli sme do ďalšej miestnosti, v ktorej sa pre deti i dospelých konajú pravidelné tvorivé dielne. Po obede sme sa v dome zastavili opäť, aby sme ochutnali výbornú kávu, burčiak, hroznový a višňový mušt. Za účet sme zaplatili 10 eur. V záhrade domu akurát pripravovali renesančné jedlá. Inokedy si v peci upečiete svoj vlastný chlieb.

Škoda len, že sme sa nemohli zdržať dlhšie, lebo sme museli ísť na vlak. Nabudúce sa zastavíme opäť a okrem pohára vína si doprajeme aj horúcu čokoládu. Keď si budete návštevu renesančného domu plánovať vy, kliknite si na stránke na kalendár, pretože sa tam neustále niečo deje.

Kde sa v meste Svätý Jur najesť?

Reštaurácia a kaviareň Café Korzo (190 m/2 min. pešo juhovýchodne od vinocentra) sa nachádza v centre mesta. Chvíľu nám trvalo, kým sme reštauráciu našli. Ukrýva sa totiž vo dvore starej Zichyho kúrie, v ktorej tiež sídli mestský úrad. Pred vchodom do budovy sme si nevšimli žiadnu tabuľu, ktorá by nás na reštauráciu upozornila. Teplé septembrové počasie nám dovolilo sadnúť si na terasu reštaurácie. Obsluha si mohla ušetriť jednu cestu k nášmu stolu, keby nás neprišla objednať bez jedálnych lístkov. Ochutnali sme Burger Classik a Burger Bacon. I keď sa reštaurácia nešpecializuje na burgre, boli veľmi chutné. Za obed sme zaplatili 25,30 eur.

Kam v meste Svätý Jur zájsť na kávu?

Penzión, reštaurácia a kaviareň Krone (160 m/2 min. pešo južne od vinocentra) sídli v starom meštianskom dome v centre Svätého Jura. V kaviarni sme sa zastavili na menší coffee break pred spoznávaním mesta. Síce sme sedeli na terase s výhľadom na hlavnú ulicu, ani vo vnútri to nevyzerá vôbec zle. Ba práve naopak. Kaviareň zariadili v štýle prvorepublikových kaviarní. Ochutnali sme Tvarohový koláč a espresso. Koláč i káva boli výborné. Za účet sme zaplatili 7,50 eur. V Krone môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto vinohradnícke lokality:

• Römerland Carnuntum-Marchfeld v Rakúsku
• Mikulov na Morave, kde víno tečie potokom
• Ochutnávka vín v Bóna Winery

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Svätý Jur – svieži, čerstvý a zadarmo je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pezinok dostať?

Pezinok sa nachádza v bratislavskom regióne Malé Karpaty, na západnom Slovensku. Z administratívneho hľadiska v rovnomennom okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.

Autom

Pezinok je len na skok autom od nášho hlavného mesta (21 km/26 min. severovýchodne). Mestom prechádzajú dve cesty II. triedy:

• Cesta II. triedy 502 (II/502) vedie na trase Bratislava – Svätý Jur – Pezinok – Modra – Limbach – Vrbové,
• Cesta II. triedy 503 (II/503) vedie zo Šamorína cez Senec – Pezinok – Malacky do Záhorskej Vsi.

Autobusom

Vlastnú autobusovú stanicu Pezinok nemá. Regionálne autobusy zastavujú okrem centra mesta tiež v jeho okrajových mestských častiach Cajla a Grinava.

Vlakom

Chýbajúcu autobusovú stanicu si mesto vykompenzovalo dvomi vlakovými zastávkami:

• Pezinok – 500 m/6 min. pešo južne od centra (severnejšia),
• Pezinok, zastávka – 4 km/7 min. autom juhozápadne od centra mesta, južnejšia, bližšie k Bratislave.

Kde v meste Pezinok získať informácie?

Mestské informačné centrum sa nachádza priamo v centre mesta na Radničnom námestí v budove Starej radnice v severnej časti zástavby.

Čo v meste Pezinok robiť, vidieť a navštíviť?

S históriou mesta sa oboznámite v Mestskom múzeu, dejinami vinárstva a vinohradníctva v Malokarpatskom múzeu, s mlynárskou expozíciou a galériou insitného umenia v Schaubmarovom mlyne.

Malokarpatské múzeum v Pezinku

Malokarpatské múzeum v Pezinku sídli v tzv. Kaviakovom dome len 100 m/1 min. pešo severovýchodne od námestia. Na prízemí múzea sa oboznámite s históriu mesta Pezinok, jeho významnými osobnosťami, cechmi a remeslami súvisiacimi s vinohradníctvom. Na vlastnú kožu si môžete vyskúšať stredoveký dereš. Stálu expozíciu dopĺňala krátkodobá výstava drevených a kombinovaných sôch umelca Jána Pribulu.

Suterén múzea sa potom už viac zameriava na dejiny vinárstva a vinohradníctva na úpätí Malých Karpát. Pýši sa tiež najväčšou zbierkou vinohradníckych lisov v Európe. Súčasťou expozície je tzv. „arómabar“ s vôňami typickými pre miestne vína. S kamarátkou sme zistili, že sommeliéri z nás asi nebudú, keďže sme správne uhádli jednu vôňu zo siedmich. Pobavili nás sprievodné texty v expozícii, ktoré nabádajú k tomu, aby ste si už vlastne nečítali, ale radšej si šli dať pohár vína, ktorý je súčasťou vstupenky:

„Dielo je dokonané, nastal čas vychutnať ďalší ročník …“

alebo

„Dosť však teórie, poďme spolu ochutnať výsledok práce našich vinárov!“

Prehliadka múzea končí v degustačnej miestnosti pri pohári (ako inak) vína. Slečna nás upozornila, že víno je trochu suchšie, ale na môj vkus bolo perfektné. Toto je hádam prvé a jediné múzeum, v ktorom je dovolené piť. Nalievaním vína v múzeu o víne nemohli nič pokaziť.

Snáď nabudúce

Múzeum láka návštevníkov aj na simulátor opitosti. Ide o okuliare, po nasadení ktorých sa cítite ako opití. Simulátor v čase našej návštevy nefungoval. Vy si ho pri vašej návšteve múzea nezabudnite vypýtať.

Prehliadku múzea môžete absolvovať s audiosprievodcom. Texty v audiosprievodcovi, sprievodné texty v expozícii (v troch jazykových mutáciách – slovenčina, angličtina a nemčina) a vystavené predmety sú veľmi stráviteľné. Ani neunudia, ani nesklamú. V múzeu sme strávili asi 1,5 h. Expozície sú prispôsobené slabozrakým, nevidiacim i nepočujúcim návštevníkom. Vstupenka stojí 4,00 €/os. Cena zahŕňa audiosprievodcu a pohár vína.

Mestské múzeum

Mestské múzeum v Pezinku sídli v hádam najdôležitejšej budove mesta, starej radnici, priamo oproti Malokarpatskému múzeu. V múzeu sa vďaka archeologickým nálezom prenesiete do minulosti mesta a okolia od praveku po novovek. Podobne ako v iných múzeách, stálu expozíciu dopĺňajú krátkodobé výstavy. Vstupenka stojí 1,00 €/os.

Schaubmarov mlyn

Schaubmarov mlyn (4 km/7 min. autom severne od centra) som prvýkrát navštívil počas tréningového zájazdu kurzu sprievodcu cestovného ruchu v roku 2016. Už vtedy ma mlyn zaujal. Mlyn je historickou a technickou pamiatkou zároveň. Schaumbarov mlyn je taký „posledný Mohykán“. Je posledným zachovaným mlynom na Slovensku a jedným z najväčších potočných mlynov v Európe. V mlyne môžete navštíviť stálu mlynársku expozíciu a dočasné výstavy v galérii insitného umenia. Zamestnanci sú riadne akční a preto majú vždy pripravený atraktívny program, napr. trhy, debaty, či kreatívne dielne. Vstupenka stojí 3,00 €/os.

Schaubmarov mlyn je v správe Slovenskej národnej galérie. V jej správe je tiež kaštieľ Strážky, o ktorom som písal už dávnejšie.

Kde sa v meste Pezinok najesť?

Názov Pezinský Preš (140 m/2 min. pešo východne od námestia) napovedá, že reštaurácia našla svoje miesto v priestoroch pôvodnej vínnej pivnice, v ktorej sa hrozno lisovalo už v 16. storočí. V reštaurácii okrem iných pripravujú tzv. „panvičky“, väčšinou kombináciu mäsa, zeleniny, zemiakov a ďalších surovín. Ochutnal som Kuraciu panvičku s kuracím mäsom, slaninou, cibuľou, opekanými zemiakmi, červenou paprikou a šampiňónmi. Pokrm bol zdobený čerstvou pažítkou a rukolou. Obed bol chutný a porcia primeraná. Za obed pre 3 osoby sme zaplatili 37,30 €. Môžete platiť kartou.

Kam v meste Pezinok na kávu?

Novootvorená kaviareň La Mia coffee.waffle.wine sa nachádza len pár metrov (250 m/3 min. pešo) južne od námestia. Ťaží z výbornej polohy medzi námestím a železničnou zastávkou. Ku kaviarni okrem sedenia vo vnútri patrí aj terasa pred vchodom. Keďže sa v čase skorého poobedia do nej slnko naplno oprelo, odporúčam vám sadnúť si na krytú a živým plotom obrastenú ďalšiu terasu cez cestu. Nie, nenechajte sa zmiasť, aj táto terasa patrí kaviarni.

Počas víkendu sme ju navštívili hneď niekoľkokrát. Po prvýkrát sme ochutnali vynikajúce espresso, počas ďalšieho horúceho dňa sme uprednostnili ľadové espresso tonic. No a keď si k tomu pridáte priateľský personál, po návšteve kaviarne budete odchádzať určite spokojní. Kaviareň sa špecializuje tiež na wafle, či už na sladko alebo slano. Priznám sa, že na tie nám už miesto v žalúdku neostalo, ale zase máme o dôvod viac vrátiť sa a ochutnať.

Kam v meste Pezinok na víno?

Pezinská pivnička sa nachádza priamo na námestí v južnej časti zástavby. Vstup do pivničky sa ukrýva v záhrade Tureckého domu. Po prejdení mohutnou bránou sa dostanete do átria budovy, odkiaľ sa vyberiete už len po schodoch naľavo smerom dole. Ocitnete sa v priestoroch viac ako 300-ročnej pivničky s valenými kamennými klenbami. Na výber majú hneď z niekoľkých fliaš vína, ku ktorým servírujú džbán s vodou a štedrú syrovú misu. Síce sme boli traja, ale všetky tie syry, maliny, olivy a oriešky sme aj tak nezvládli zjesť. Celý večer sa nám venovala veľmi milá slečna, ktorá nás s odbitím záverečnej nevyháňala hneď s metlou, ale dovolila nám posedieť si ešte trochu dlhšie.

Pezinok môžete navštíviť kedykoľvek. Bez ohľadu na to, či sa v meste koná alebo nekoná nejaké podujatie. Počas našej návštevy sa v meste nekonalo žiadne podujatie, ale počul som, že pezinské vínne slávnosti sú vraj vychýrené.

Užitočné linky:

• Mestské informačné centrum mesta Pezinok
• Malé Karpaty Travel
• Bratislava Region Travel

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť Pezinok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.