Ako sa do obce Lobeč dostať?

Obec Lobeč sa nachádza v turistickej oblasti Mělnicko – Kokořínsko v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí obec do okresu Mělník v Stredočeskom kraji.

Autom

Obec Lobeč sa nachádza 23 km/25 min. autom severovýchodne od Mělníka, najväčšieho mesta okresu a 60 km/1 h autom severovýchodne od Prahy, hlavného mesta Česka.

Autobusom

Ak budete do obce Lobeč cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z 3 autobusových zastávok:

• Lobeč, pivovar – 20 m/1 min. pešo západne od pivovaru,
• Lobeč, zámek – 250 m/4 min. pešo juhovýchodne od pivovaru,
• Lobeč, Filipův Dvůr – 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od pivovaru.

Vlakom

Vlakom sa do obce Lobeč nedostanete, pretože obcou nevedie žiadna železničná trať.

Pivovar Lobeč – trochu histórie

Prvá písomná zmienka o pivovare je z roku 1586. To znamená, že v roku 2026 oslavuje pivovar už svoje 440. výročie. Zakladateľom pivovaru bol pravdepodobne rod pánov z osady Lobeč. Z čias založenia pivovaru sa zachovalo renesančné jadro sladovne. Počas 30-ročnej vojny, pod ochranou Albrechta z Valdštejna, pivovar dokonca zvýšil svoju produkciu. Po požiari sladovne v obci Mšeno v polovici 17. storočia museli mešťania počas nasledujúcich 200 rokov odoberať pivo len z Lobče.

Až do konca 19. storočia išlo o vidiecku remeselnú prevádzku. V rokoch 1894-1896 pivovar prestavali na parostrojový. Ročná produkcia presahovala 10 tisíc hl piva. Pod vedením sládka Josefa Tománka zažil pivovar zlaté časy. Nedostatok surovín a rast cien po 1. svetovej vojne stlačili výrobu na desatinu. V roku 1925 prerušili prevádzku pivovaru a o 2 roky neskôr ho predali konkurencii. Počas 2. svetovej vojny v roku 1943 výrobu zastavili. Po vojne v roku 1948 pivovar znárodnili a o rok neskôr zrušili. Počas socializmu sa premenil na traktorovú stanicu, bola tu dielňa, sklady a byty. Areál chátral až do konca minulého tisícročia.

V roku 2007 pivovar kúpili architekti Jana a Pavel Prouzovci. Stavebné práce začali v roku 2009. Počas pamiatkovej obnovy reštaurátori na fasáde tiež obnovili nápis Parostrojní pivovar. Slovo Parostrojní sa do názvu spoločnosti dostalo v roku 1903. Odvtedy sa používalo na všetkých etiketách, dokumentoch, či v reklame. Medzitým štát vyhlásil areál za kultúrnu pamiatku. Pivovar patrí medzi najcennejšie ukážky historických českých pivovarov. Revitalizácia trvala neuveriteľných 15 rokov. V roku 2023 získal prestížne ocenenie Europa Nostra za obnovu. Cena sa udeľuje projektom v oblasti kultúrneho dedičstva.

Pivovar Lobeč – prehliadka

Prehliadku technickej pamiatky parostrojového pivovaru v Lobči sme začali v najstaršej časti pivovaru v jeho renesančnom jadre. Odtiaľ sme sa presunuli do starej varny. Majiteľ pivovaru a architekt v jednej osobe, Pavel Prouza, ktorý nás pivovarom sprevádzal, nám celý proces vysvetlil do najmenších detailov, takže aj človek bez akejkoľvek predstavivosti to určite pochopí. Potom sme pokračovali na poschodí, kde sme navštívili pána sládka priamo v jeho kancelárii.

Samozrejme, stále hovorím o historických priestoroch, v ktorých sa pivo kedysi varilo. Dozvedeli sme sa, prečo sa čapovanému pivu v minulosti hovorilo točené. Podkrovie premenili na stálu expozíciu o histórii pivovaru a zlatých rokoch českého piva. Pokračovali sme novou expozíciou parostrojovej technológie v pivovarskom dvore. O novej expozícii si prečítate nižšie. Zaujali ma ohromné priestory a spôsob chladenia v bývalých skladoch. Prehliadku sme ukončili v súčasnej remeselnej prevádzke.

Nová strojovňa – expozícia parostrojovej technológie

Ani sme to neplánovali, pivovar sme navštívili počas podujatia Parostrojní den, ktorý sa konal v polovici apríla počas Medzinárodného dňa pamiatok. Na podujatí slávnostne otvorili Novú strojovňu – expozíciu parostrojovej technológie priamo v areáli pivovaru. Takže sme boli medzi prvými návštevníkmi, ktorí túto expozíciu videli. Expozíciu tvoria funkčné modely parných strojov. Parný stroj, ktorý v expozícii uvidíte, nepochádza priamo z pivovaru. Parostrojová technológia pochádza z valcového mlyna v obci Mutějovice v oblasti Rakovnicko.

Mlyn prestavali na byty a torzo kotolne zbúrali. Ležatý stacionárny parný stroj vyrobili v roku 1895 v strojárni Bolzano, Tedesco & Co. v obci Slané. Ležatý parný kotol zase vyrobili v roku 1915 v Českomoravskej továrni na stroje. Technické múzeum v Brne podrobilo komponenty odbornej analýze. Ministerstvo kultúry ČR ich v roku 2023 vyhlásilo za hnuteľnú kultúrnu pamiatku. Súbor doplnili o  transmisiu s remeňmi, duplexné parné čerpadlo, dynamo, šrotovník a elektromotor.

Vytvorili tak ucelenú zbierku exponátov, ktorá zodpovedá pôvodnému strojnému vybaveniu. Súbor si zaslúžil vybudovanie novej výstavnej expozície v pôvodnej budove chladiarne a kvasiarne v pivovarskom dvore. Drevená konštrukcia a zdobený vyrezávaný štít s 2 českými levmi sú ukážkou súčasného tesárskeho remesla. Vďaka veľkým preskleným plochám tak vidíte parný stroj už po vstupe do pivovaru. Niektoré stroje uvedú počas prehliadky pred vašimi očami do pohybu. Práce na novej expozícii trvali 4 roky.

Pivovar Lobeč – praktické info o prehliadkach

Komentované prehliadky pivovaru so sprievodcom v češtine sú od apríla do júna a v septembri a októbri v soboty o 14.30 h, v júli a v auguste piatky a soboty o 14.30 h a v nedele o 11.30 h. Od novembra do marca sa prehliadky nekonajú, pretože v pivovare je zima. Pre zahraničných návštevníkov majú pripravené texty v angličtine a nemčine. Prehliadka so sprievodcom bez degustácie trvá 75 minút a s degustáciou 95 minút. Na prehliadku sa nemusíte objednávať vopred. V pivovare je aj počas leta teplota okolo 12 °C. Odporúčam vám preto zobrať si teplé oblečenie a topánky s pevnou podrážkou. Vstupenka na prehliadku bez degustácie stojí 200 czk/8,22 eur/os. a s degustáciou 300 czk/12,34 eur/os. Vstupenky sa predávajú priamo na prehliadke. Platiť môžete v hotovosti, príp. cez QR kód. Na prehliadke mi uznali novinársky preukaz.

Ak nemáte záujem o komentovanú prehliadku celého pivovaru so sprievodcom, kedykoľvek počas prevádzkovej doby výčapu môžete navštíviť expozíciu parostrojovej technológie s audio sprievodcom. Audio sprievodca je k dispozícii v češtine, angličtine a nemčine. Na prehliadku si vyhraďte asi 30 minút. Vstupenka stojí 100 czk/4,11 eur/os.

Pivovar Lobeč – obed

Po prehliadke pivovaru a počúvaní o pive sme už naň dostali poriadnu chuť. A nielen to. Poriadne sme aj vyhladli. Výčap ponúka tradičnú českú pivovarskú kuchyňu a samozrejme remeselné pivo z vlastného pivovaru. Veľmi som sa potešil, keď sa v horúce sobotné popoludnie našlo pre nás miesto pri dlhom stole v pivovarskej záhrade. Tu som si vychutnal Zemiakové knedle plnené údeným mäsom, podávané s červenou kapustou a vyprážanou cibuľkou.

Pivná degustácia

Ak pivo z pivovaru Lobeč nepoznáte, odporúčam vám ochutnávku piva. V rámci ochutnávky vyskúšate 6 rôznych druhov pív, ktoré majú aktuálne na výčape. Začal som tradičným lobečským svetlým ležiakom plzenského typu Ležák 11°, ktorý je vlajkovou loďou pivovaru a tvorí polovicu produkcie. Ležiak je jemne zakalený, má zlatú farbu, sladovú vôňu s korenistými a bylinnými tónmi a stredne horkú sladovú chuť s bylinne chmeľovými tónmi.

Druhým pivom bol svetlý ležiak Zázvorák 11°, ktorý ochutili šťavou z čerstvého zázvoru. Špeciálny jantárový premium ležiak Tománek 13° pomenovali po sládkovi Josefovi Tománkovi, ktorý v pivovare pôsobil v rokoch 1907-1921. Doba zrenia je minimálne 6 týždňov. Mierne zakalené pivo má svetlo medenú farbu, hustú stabilnú penu a sladkú karamelovú vôňu, stredne horkú sladovú chuť s jemnými karamelovými a korenistými chmeľovými tónmi.

Vrchne kvasená polotmavá IPA 14° má farbu tmavej medi, karamelovú, výrazne citrusovú vôňu grepu s tónmi lesného ovocia, bazového kvetu a bylín a horkejšiu sladovú karamelovú chuť s ľahkými tónmi lesného ovocia a citrusov. Piatym ochutnávaným pivom bol špeciálny veľkonočný svieži zelený ležiak. Vrchne kvasený tmavý, takmer číry írsky suchý Stout 12° má farbu ebenového dreva, praženú orieškovú vôňu s tónmi sliviek a bylín, stredne horkú praženú chuť s tónmi horkej čokolády, pripáleného karamelu a sušených sliviek.

Všetky pivá sú nefiltrované a nepasterizované. Za obed pre 2 osoby som zaplatil 712 czk/29,28 eur. Tománek mi tak zachutil, že som si ho kúpil aj domov (130 czk/5,35 eur/1 l). Vo výčape môžete platiť platobnou kartou.

Ochutnajte pivo aj v týchto pivovaroch:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo vidieť v Kutnej Hore
• Pivovar Feldschlösschen – pivný hrad
• Pivovar Cantillon Brusel
• Čo robiť v Poprade

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka pivovaru

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 17. 4. 2026 (1 eur = 24,317 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pivovar Lobeč – farba medi, vôňa chmeľu a chuť sladu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Kokořín dostať?

Hrad Kokořín sa nachádza v turistickej oblasti Mělnicko – Kokořínsko v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Mělník v Stredočeskom kraji.

Autom

Hrad Kokořín sa nachádza v rovnomennej obci 13 km/15 min. autom severovýchodne od Mělníka, najväčšieho mesta okresu a 50 km/55 min. autom severne od Prahy. Parkovisko Parkoviště Kokořín – Podhradí sa nachádza 850 m/12 min. pešo východne od hradu. Parkovné stálo 100 czk/4,11 eur/auto/deň.

Autobusom

Ak budete do obce cestovať autobusom, vystúpte na zastávke Kokořín, Kokořínský Důl, Podhradí, ktorá sa nachádza 587 m/13 min. pešo východne od hradu.

Vlakom

Vlakom sa do obce Kokořín nedostanete, pretože obcou neprechádza žiadna železničná trať.

Hrad Kokořín – stručná história

Pôvodná pevnosť vznikla v 2. polovici 13. storočia. Časť pevnosti vytesali do skaly. Pevnosť obývali prví majitelia kokořínskeho panstva. Prvá písomná zmienka o hrade je však až z roku 1320. V 15. storočí hrad dobyli a spustošili husitské vojská. Potom hrad žiadny z jeho majiteľov neopravoval a hrad postupne chátral aj v 16. storočí. Klub českých turistov hrad čiastočne sprístupnil v roku 1895. O rok neskôr panstvo vrátane ruiny kupuje Václav Špaček, šľachtic zo Starburgu.

V roku 1911 zahajuje rozsiahlu rekonštrukciu hradu, ktorú dokončuje v roku 1918 jeho syn. Hradný palác navýšili o jedno podlažie, pribudli maľby na stenách a vybavenie miestností. Hrad takmer počas celej svojej existencie vlastnili súkromní majitelia. Len v období socializmu patril československému štátu. Špačkovcom, posledným majiteľom, ho navrátili v roku 2006. Súčasní majitelia sa držia rodovej tradície a zachovávajú hrad otvorený pre verejnosť. Hrad v priebehu storočí inšpiroval mnohých umelcov, Antonína Mánesa a Josefa Navrátila v ich obrazoch, či Karla Hynka Máchu v románe Cigáni.

Hrad Kokořín – prehliadka

Keď budete ku hradu prichádzať z parkoviska, najprv uvidíte vysoké úzke kamenné schodisko, ktoré vedie z hradobného múru. To je južná bránička, ktorú do hradby vylámali pravdepodobne v 18. alebo 19. storočí. Pokračujte ďalej okolo hradu, až kým neprídete k masívnemu drevenému mostu ponad hradnú priekopu. Táto brána bola kedysi jediným vstupom do hradu. Zaručujem vám, že tento vstup sa vám bude páčiť omnoho viac. Po spomínanom schodisku môžete zísť, keď budete hrad opúšťať. Most vás dovedie na hradné nádvorie. Na jeho opačnom konci v tzv. Novom paláci z rokov 1913-1915 je pokladňa. Do prehliadky hradu ešte ostávala nejaká polhodinka, tak sme začali výstupom do veže.

Veža a pivnice

Dominantou hradu je 37,5 m vysoká obranná veža valcovitého tvaru. Vstupný portál do veže pôvodne chránil padací most. Múry veže majú hrúbku 3 m, stranou k hradu 2,5 m. Pri peknom počasí dovidíte na Kokořínský Důl a vežu kostola sv. Juraja na Hradsku (obe 1,4 km juhovýchodne), Skalné mesto (3,5 km severovýchodne) alebo na hrad Houska (6,5 km severovýchodne). Pred prehliadkou sme si ešte stihli pozrieť pivnicu Nového paláca s výstavou starých fotografií a pohľadníc z rokov 1888-1972. Vstup do pivnice je zdarma. Pôvodná skalná pivnica sa nachádza aj na prízemí Starého paláca. Po roku 1911 slúži ako rodinná kaplnka Špačkovcov. Do kaplnky nahliadnete len spoza mreže.

Starý palác

Počas komentovanej prehliadky hradu so sprievodcom navštívite Starý palác, ktorý bol hlavnou obytnou a reprezentatívnou budovou hradu. Z pôvodného paláca sa zachoval len obvodový múr s fragmentmi okenných ostení. Súčasný palác vznikol po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1911-1918. Prehliadka začína na ochodzi pozdĺž severného hradobného múru.

Z ochodze sme vstúpili do Erbovej sály na 1. poschodí paláca. Sálu zdobia dlaždice s prvkami špačkovského erbu – koňmi, dvojchvostými levmi a postiliónskymi trúbkami. Postilión bol kočiš poštových vozov. Dominantou miestnosti je krb, ktorý vyrobili podľa zlomkov pôvodných kachlí. V sále ďalej uvidíte novogotický stôl s vyrezávanými stoličkami, drevené vyrezávané kreslá s erbami zakladateľa hradu Hynka Berky z Dubé a obnoviteľa hradu Jana Špačka zo Starburgu. Steny zdobia gotizujúce fresky Juliusa Fischera s postavami v dobovom oblečení, ktoré držia erby majiteľov od 14. do začiatku 20. storočia.

Drevené schodisko vás vyvedie na 2. poschodie s 3 miestnosťami – lovecká predsieň je akousi pamätnou sieňou rodiny Špačkovcov a 2 obytné miestnosti – dámska izba a lovecká izba. V loveckej izbe ma zaujal vypchatý kamzík. Z izby sa kedysi vstupovalo na stredoveký arkierový prevét. Z tohto poschodia sa ďalším schodiskom dostanete na 3. poschodie, ktoré zaberá podkrovná Rytierska sála so stropom prevrátenej lode, ktorá slúži ako hradné múzeum. Po návšteve rytierskej sály sme sa po schodoch vrátili naspäť do erbovej sály, na ktorú nadväzuje terasa. Tá je vstupom na ochodzu hradu pozdĺž južného kamenného múru. Prehliadka končí vežičkou so schodiskom opäť pri severnej hradbe, ktorá spája ochodzu hradného opevnenia s nádvorím.

Hrad Kokořín – praktické info

Hrad Kokořín je otvorený v apríli a v októbri cez víkendy medzi 9.00-16.00 h, v máji a v septembri od utorka do nedele medzi 9.00-16.00 h, od júna do augusta od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od novembra do marca je otvorený len po predošlej dohode so správou hradu. V tom prípade vás musí byť minimálne 10 a vstupenka stojí 320 czk/13,16 eur/os. Posledná prehliadka je vždy pol hodiny pred záverečnou. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad ponúka 2 prehliadkové okruhy:

• Prvý okruh – zahŕňa komentovanú prehliadku hradu so sprievodcom a výstup na vyhliadkovú vežu bez sprievodcu. Vstupenka stojí 140 czk/5,76 eur/os.
• Druhý okruh – zahŕňa len výstup do veže za 70 czk/2,88 eur/os.

Kde sa v okolí hradu Kokořín najesť?

V okolí hradu Kokořín sa nachádzajú viaceré stravovacie zariadenia. Podobne ako v Českom Šternberku sme využili, že sme mali auto a uprednostnili obed v pivovare Lobeč (13 km/17 min. autom východne).

Navštívte aj tieto hrady:

• Čo vidieť v meste Litoměřice?
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• Kráľovský Winchester

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 17. 4. 2026 (1 eur = 24,317 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Kokořín je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mestečka Český Šternberk dostať?

Mestečko Český Šternberk sa nachádza v turistickej oblasti Posázaví v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Benešov v Stredočeskom kraji.

Autom

Od okresného mesta Benešov sa nachádza 23 km/24 min. autom východne a od hlavného mesta Prahy 53 km/40 min. autom juhovýchodne. Ak budete ku hradu prichádzať z Prahy, po ľavej strane cesty, medzi hradom a lesom je platené parkovisko (50 czk/2,04 eur/auto/deň). My sme parkovali na opačnej strane hradu pri rieke zadarmo.

Autobusom

Ak budete do mestečka cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Český Šternberk – 650 m/10 min. pešo severne od hradu,
• Český Šternberk, Čejkovice – 2 km/27 min. pešo juhovýchodne od hradu.

Vlakom

Ak budete do mestečka cestovať vlakom, taktiež môžete vystúpiť na jednej z dvoch vlakových staníc:

• Český Šternberk – 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od hradu,
• Český Šternberk, zastávka – 900 m/14 min. pešo východne od hradu.

História hradu Český Šternberk

Ranogotický hrad Český Šternberk na skale nad riekou Sázavou založil okolo roku 1241 Zdeslav z rodu Divišovcov. Hrad pomenoval podľa rodového erbu – zlatej osemcípej hviezdy. V tej dobe bolo zvykom ponemčovať názvy. Hviezda sa povie po nemecky Stern a hora zase Berg, takže Sternberg. Sám Zdeslav prijal nový prídomok pán zo Sternberga. Hrad je v dŕžave tohto rodu dodnes. Vlastní ho už 20. generácia potomkov zakladateľa.

Hrad po dobytí vojskami kráľa Jiřího z Poděbrad v roku 1467 prestavali v štýle neskorej gotiky. Vtedy vylepšili predovšetkým obranný systém. Postavili južnú predsunutú baštu s britom, tzv. hladomorňu, ktorá v súčasnosti slúži ako vyhliadka. V 2. polovici 17. storočia, keď už hrad stratil svoju obrannú funkciu a dôraz sa kládol predovšetkým na pohodlie jeho majiteľov, hrad prestavali v štýle raného baroka. Zaujímavosťou je, že hrad mal už na začiatku 20. storočia gravitačný vodovod, ústredne kúrenie a elektrické osvetlenie. Nemecké okupačné úrady počas 2. svetovej vojny hrad skonfiškovali. V roku 1949 hrad prešiel do vlastníctva československého štátu. Vtedajší majiteľ Jiří Sternberg bol správcom hradu. Po roku 1992 hrad navrátili jeho synovi Zdeňkovi.

Prehliadka hradu Český Šternberk

Hrad Český Šternberk má 1 prehliadkovú trasu. Počas prehliadky hradu navštívite 15 miestností, ktoré zariadili dobovým nábytkom z rôznych historických období. Zoznámite sa s významnými členmi sternbergskej rodiny a nahliadnete do ich spôsobu života. Prehliadka začína v Rytierskej sále s ranobarokovou štukovou výzdobou od milánskeho majstra a aliančnými erbami rodiny Sternbergovcov. Potom nasledujú Žltý, Dámsky, Raňajkový, Fajčiarsky a Lovecký salón, knižnica, jedáleň, ktorá v súčasnosti slúži ako rodinná galéria, pracovňa Jiřího Sternberga s rodokmeňom a izba Kašpara Sternberga, spoluzakladateľa Národného múzea. Jedinečná kolekcia 545 grafických listov z obdobia 30-ročnej vojny na hrade je jednou z najväčších monotematických zbierok grafických listov v Európe.

Južná predsunutá bašta hradu, tzv. hladomorňa je súčasťou opevňovacieho systému, ktorý vybudovali na prelome 15. a 16. storočia. Mohutnú centrálnu vežu vytvarovali na južnej strane do ostrého britu, ktorý mal odrážať nepriateľské strely do strán. Vežu obklopujú pozostatky hradobného múru. Prízemie slúžilo ako sklad potravín, vody a streliva pre hradnú posádku. Na poschodí uvidíte strieľne a otvory v podlahe. Točité schodisko vedie na hornú plošinu, z ktorej je výhľad na okolie hradu. Bašta nebola nikdy spojená s hradom a preto boli jej obrancovia odkázaní len na svoje zásoby.

Hrad sme navštívili počas špeciálnej veľkonočnej prehliadky. Predpokladal som, že sa dozvieme viac o slávení Veľkej noci z pohľadu bývalých majiteľov hradu. Sprevádzal nás nadšený starší pán, ktorý nám síce povedal všeobecne o veľkonočných zvykoch, žiaľ, bez prepojenia na hrad. V skupine boli viaceré rodiny s deťmi, ktorým prispôsobil výklad. Som asi stará škola, ale potešilo by ma, keby pán sprievodca nemal počas celej prehliadky na hlave šiltovku a viac intonoval.

Praktické info o hrade Český Šternberk

Prevádzková doba hradu Český Šternberk sa mení v závislosti od mesiaca. Aktuálnu prevádzkovú dobu nájdete na oficiálnej internetovej stránke hradu. Posledná prehliadka začína vždy jednu hodinu pred záverečnou. Prehliadky sa konajú podľa počtu návštevníkov, zvyčajne v 15-60 minútových intervaloch. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 250 czk/10,19 eur/os. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz a dali mi zľavu 50 czk/2,04 eur z ceny bežného vstupného. Na vybrané časy si môžete kúpiť vstupenky on-line.

Vyhliadková, predtým obranná veža nazývaná hladomorňa je otvorená rovnako ako hrad. Vstupenka do veže stojí 40 czk/1,63 eur/os. Vstupenky kúpite v hradnej pokladni alebo na mieste v ten deň aj on-line. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou.

Špeciálne prehliadky pre rodiny s deťmi Poznaj rodové sídlo Sternbergovcov sa konajú cez víkendy. Časy sa menia v závislosti od sezóny. Vstupenka stojí 250 czk/10,19 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo si ich môžete rezervovať.

Špeciálna komentovaná prehliadka okolia hradu so sprievodcom sa koná vždy jednu nedeľu v mesiaci o 14.00 h. Konkrétne dni nájdete na oficiálnej internetovej stránke hradu. Prehliadka má dĺžku 4 km a trvá 1,5-2 h. Vstupenka stojí 200 czk/8,15 eur/os. Vstupenky si môžete opäť rezervovať alebo kúpiť vopred on-line.

Prehliadky v angličtine sa konajú cez víkendy o 14.15 h. Na prehliadku v nemčine, ruštine, francúzštine a holandčine je potrebné sa objednať vopred. Vstupenka na prehliadku v cudzom jazyku stojí 300 czk/12,22 eur/os. Prípadne vám na prehliadku v češtine požičajú texty v angličtine, nemčine, francúzštine, ukrajinčine, maďarčine, poľštine, holandčine, španielčine, taliančine, gréčtine a ruštine.

Kde sa v mestečku Český Šternberk najesť?

Mestečko Český Šternberk ponúka niekoľko možností, kde sa môžete najesť. My sme ale využili to, že sme sa do lokality vybrali autom. Preto sme sa rozhodli, že sa najeme niekde po ceste naspäť do Prahy. Nakoniec sme zakotvili v obci Ondřejov a vo fantastickej pizzerii Pietro Ristorante. Už dlho som nejedol tak dobrú pizzu ako tu.

Navštívte aj tieto hrady:

• Kráľovský hrad Křivoklát
• Pavia – kupola, rizoto a torta
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• 2 dni v meste Bratislava

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. 3. 2026 (1 eur = 24,542 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Český Šternberk – hora so zlatou hviezdou na čele je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Stručná história

Za vznikom vežiakov v Kladne stojí architekt Josef Havlíček. V pôvodnej štúdii z roku 1946 sa počítalo so 6 10-poschodovými funkcionalistickými vežiakmi, vtedy ale ešte na pôdoryse písmena Y. Po zmenách v rokoch 1948-1949 sa s vežiakmi síce počítalo, avšak v inej podobe. Architekt so svojím tímom pripravili v roku 1951 aktualizovanú verziu vežiakov, tentoraz v štýle socialistického realizmu a s pôdorysom v tvare písmena T.

Havlíček sa pri prepracovaní projektu inšpiroval francúzskym architektom Augustom Perretom, ktorý v 20. rokoch 20. storočia navrhol obytné domy pre parížsku štvrť L’Avenue des Maison-Tour. Povolenie na výstavbu vežiakov prišlo koncom roka 1951. Stavba však začala až v roku 1953. V prvom dome sa začalo bývať tesne pred Vianocami 1956. O rok neskôr sa už bývalo aj v poslednom 6. vežiaku.

Kto bol Josef Havlíček?

Josef Havlíček (1899-1961) patrí medzi najvýraznejšie osobnosti medzivojnovej avantgardy. Okrem architektúry sa venoval aj dizajnu nábytku, maliarskej a sochárskej tvorbe. Zaoberal sa otázkou lacného bývania pre ekonomicky slabšie vrstvy obyvateľstva. Do povedomia sa dostal vďaka realizácii Všeobecného penzijného ústavu na pražskom Žižkove. Ústav dodnes nesie prezývku 1. pražský mrakodrap.

Okrem iných úspechov bol v komisii, ktorá navrhovala budovu sídla OSN v New Yorku a vypracoval návrh na novú radnicu v kanadskom Toronte. V Československu sa podieľal na územnom pláne mesta Hradec Králové, robotníckych domov v Záluží pri Moste, či sídlisku Labská Kotlina taktiež v Hradci Králové. Jeho manželkou bola sochárka Marta Jirásková.

Múzeum vežiakov Kladno – prehliadka

Takmer všetky priestory múzea – vstupná hala, kryt civilnej obrany a vzorový byt upravili do podoby, akú mali na konci 50. rokov 20. storočia, teda krátko po dokončení bytových domov. Pochopiteľne, expozícia a strešná terasa, sú už súčasné.

Prehliadka sa začala v reprezentatívnej priestrannej vstupnej hale, akú už dnes nájdete v bytovkách len zriedkavo. Pokračovala v suteréne bytového domu. Najprv v expozícii a neskôr v kryte civilnej obrany. Sprievodca nám na úvod pustil krátky film o výstavbe vežiakov a neskôr povedal niečo o povojnovej výstavbe v Československu, nástrahách, ktorým čelili vtedajší architekti, umeleckej výzdobe sídliska, ako aj osobnosti architekta Josefa Havlíčka. Kryt civilnej obrany taktiež upravili do podoby, v akej ho mohli vidieť vtedajší obyvatelia domu.

Z depresívneho krytu sme sa presunuli do bytu na 6. poschodí (alebo to bolo 5. poschodie?). Nielen vstupná hala, ale aj byty mali na dnešné podmienky štedré pôdorysy. Zaujala ma priestranná kuchyňa, či kúpeľňa a záchod s oknami. Prehliadka končila na strešnej terase vežiaka. Vežiaky sú najvyššími stavbami Kladna. Z terasy sa vám kvôli vysokým múrom s otvormi nenaskytne ničím nerušený 360 stupňový výhľad na celé okolie. To ale vôbec neprekáža. Stále uvidíte Říp a České Stredohorie, pri priaznivom počasí dokonca až na Ještěd a pohraničné hory.

Múzeum vežiakov Kladno – praktické info

Múzeum vežiakov Kladno je otvorené celoročne vždy v sobotu. Termíny prehliadok nájdete na oficiálnej internetovej stránke múzea. V čase písania článku boli 4 prehliadky denne o 9.00, 11.00, 13.30 a 15.30 h. Prehliadka trvá 90 minút. Vstupenka stála 120 czk/4,90 eur/os. Internetový portál na predaj vstupeniek na podujatia na Slovensku a v Česku si účtoval ešte navyše servisný poplatok 30 czk/1,23 eur (neviem za čo). Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line.

Ako sa do mesta Kladno dostať?

Múzeum vežiakov Kladno sa nachádza v turistickej oblasti Kládensko-Slánsko v turistickom regióne Stredné Čechy, 33 km/35 min. východne od Prahy. Najbližšou vlakovou zastávkou je Kladno-Ostrovec (2 km/30 min. pešo severovýchodne). Najbližšími autobusovými zastávkami sú Kladno, u kostela a Kladno, železničná zastávka mesto.

Kde sa v meste Kladno najesť?

Reštaurácia Kozlovna u Kabelky (230 m/3 min. pešo južne od Múzea vežiakov Kladno) patrí do siete známych pivovarských reštaurácií. Ochutnal som Ražniči z bravčovej panenky, kuracích pŕs, anglickej slaniny, papriky a cibule. Ražniči podávali so steakovými hranolkami a korenenou omáčkou (339 czk/13,86 eur). Večeru som samozrejme zapil svetlým ležiakom Velkopopovický Kozel 11 (47 czk/1,92 eur/0,47 l). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Kladno zájsť na kávu?

Ak chcete po prehliadke múzea ešte na chvíľu ostať v 50. rokoch 20. storočia, odporúčam vám navštíviť kaviareň s pražiarňou RE : START (350 m/4 min. pešo východne od Múzea vežiakov Kladno) a sadnúť si na medziposchodie kaviarne, ktoré zariadili v tomto štýle. Kaviareň vznikla v roku 2016, o rok neskôr už pribudla aj pražiareň. Stroj na praženie kávy je dodnes dominantou kaviarne. Ochutnal som koláč s jemným piškótovým základom, smotanovým krémom a mangovým želé. Potešilo ma, že k espressu mi automaticky dali vodu, takže som o ňu nemusel dodatočne žiadať. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto architektonické pamiatky:

• Národná galéria Praha – Veľtržný palác
• Kampus Vitra
• Hortovo múzeum a Hannonov dom v Bruseli
• Rothmayerova vila v Prahe
• Müllerova vila v Prahe

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka múzea

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 18. 3. 2026 (1 eur = 24,467 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Múzeum vežiakov Kladno je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Veľtržný palác

Veľtržný palác je klenotom českej funkcionalistickej architektúry. Postavili ho v rokoch 1925-1928 na základe návrhov architektov Josefa Fuchsa a Oldřicha Tyla. V tej dobe bol najväčšou budovou svojho druhu na svete. Ako už názov napovedá, pôvodne sa v ňom konali veľtrhy. Po 2. svetovej vojne v ňom sídlili viaceré spoločnosti, ktoré sa zapodievali zahraničným obchodom. V roku 1974 v budove vypukol obrovský požiar. Palác takmer celý vyhorel. Rekonštruovať ho začali už o 2 roky neskôr v roku 1976, keď sa stal sídlom Národnej galérie Praha. Dlhá a náročná rekonštrukcia trvala až do 90. rokov 20. storočia. Netešil som sa len na stále expozície galérie, ale aj na veľtržný palác samotný.

Národná galéria Praha – Veľtržný palác ponúka hneď niekoľko stálych expozícií, ako aj krátkodobých výstav. Medzi stále expozície patria:

• 1796-1918: Umenie dlhého storočia,
• 1918-1938: Prvá republika,
• 1939-2021: Koniec čiernobielej doby,
• 1956-1989: Architektúra všetkým.

Aktuálnou krátkodobou výstavou je tzv. Atlas. Vstupenka vás oprávňuje ísť do všetkých stálych expozícií galérie. Odporúčam vám ale vyhradiť si na galériu dostatok času. My sme za jedno poobedie stihli vidieť len 2 expozície. A aj to sme tej druhej nevenovali toľko času, koľko by si zaslúžila. Mojimi prioritami a nakoniec vlastne aj jedinými stálymi expozíciami, ktoré som stihol za asi 3,5 hodiny vidieť boli 1796-1918: Umenie dlhého storočia a 1918-1938: Prvá republika. Preto sa o nich v tomto článku dozviete viac.

1796-1918: Umenie dlhého storočia

Stála expozícia 1796-1918: Umenie dlhého storočia vystavuje diela českých a zahraničných umelcov len z vlastných zbierok, ktoré galéria počas svojej 230-ročnej existencie zhromaždila. V expozícii uvidíte okolo 450 diel od 150 rôznych autorov. Expozícia sa člení na 3 hlavné časti – Človek, Svet a Idey. Maľby dopĺňa voľné sochárske umenie. Časť s verejnou plastikou sa taktiež člení na 3 oddiely – Architektúra, Pomník a Náhrobok.

Vďaka tematickému členeniu expozície vznikli menšie skupiny diel, ktoré predstavujú samostatné obsahové celky, napr. portréty, rušné mestské bulváre, príroda či diela s mytologickou tematikou. Začiatok expozície sa spája so vznikom Spoločnosti vlasteneckých priateľov umenia 5. februára 1796 v Prahe. Diela z obrazárne tejto spoločnosti vytvorili základ zbierky Národnej galéria Praha.

V expozícii uvidíte diela umelcov ako Edgar Degas, Paul Cézanne, Pablo Picasso, Paul Gauguin, Auguste Rodin, Henri Rousseau, Egon Schiele, Camille Pissarro, Claude Monet, Édouard Manet, Gustav Klimt, Edvard Munch, či Max Švabinský. O Egonovi Schielem som písal už v článku Český Krumlov – história, umenie a tradícia. Zaujal ma obraz Telegram od Luise Max-Ehrlerovej, ktorá často zobrazovala ženy vo vypätých situáciách alebo Vražda v dome od Jakuba Schikanedera. Spoznali sme sochu od Františka Bílka, ktorú sme videli už v jeho vile. Pri časovej osi by som mohol stráviť aj niekoľko hodín. Do očí mi samozrejme udrela informácia o potopení Titanicu v severnom Atlantiku v roku 1912.

1918-1938: Prvá republika

Stála expozícia 1918-1938: Prvá republika vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Netvoria ju diela len z vlastného zbierkového fondu, ale aj zapožičané diela od iných inštitúcií, či zo súkromných zbierok. V expozícii uvidíte maľby, plastiky, knižnú tvorbu, či diela úžitkového grafického dizajnu nielen slovenských, českých, česko-nemeckých a karpatsko-ruských umelcov, ale aj diela zahraničných autorov. Štát ich kúpil v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Vďaka expozícii neostanete len v Prahe.

Prenesie vás do Užhorodu, Košíc, Bratislavy, Zlína a Brna, ktoré boli taktiež významnými umeleckými centrami vtedajšej doby. Vystavené diela uvidíte tak, ako ich mohol vidieť súdobý návštevník. Expozícia dokazuje, aká kultúrne bohatá, rozmanitá, ale aj kozmopolitná bola prvá republika. Zaujali ma obrazy Milenci od Augustea Renoira, Žena s papagájom od Georga Karsa, ktorú sme videli už na výstave École de Paris vo Valdštejnskej jazdiarni, súbor nábytku jedálnej zóny od Jana Vaněka alebo Dievča s absintom od Bedřicha Stefana. Uvidíte tiež diela Martina Benku, Oskara Kokoschku či Vincenta van Gogha.

Národná galéria Praha – Veľtržný palác: praktické info

Národná galéria Praha – Veľtržný palác je prístupná od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Základná vstupenka stojí 250 czk/10,24 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line na oficiálnej internetovej stránke galérie. V pokladni galérie môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte galérie aj v týchto mestách:

• Kampus Vitra v nemeckom Weil am Rhein
• Múzeum Lumière vo francúzskom Lyone
• Brescia v Taliansku
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň v Rakúsku
• 5 zážitkov v regióne Trnavský kraj zážitkov na Slovensku

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka galérie

V Národnej galérii Praha vo Veľtržnom paláci mi uznali novinársky preukaz.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 3. 2026 (1 eur = 24,419 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Národná galéria Praha – Veľtržný palác je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Výstava Devade neprezentuje len budovy ako také, ale zameriava sa aj na okolnosti ich vzniku či politické rozhodnutia. Bolo to obdobie vzniku prvých hobbymarketov. Mňa zaujala výstavba hotelov medzinárodných sietí, či už Hilton Prague alebo Four Seasons. Kontroverzná veľkosť Hilton Prague pripomína prelomové stavebné obdobie aj jeho omyly. Novostavba hotela Four Seasons z pieskovca zase naopak výborne zapadla medzi historické domy pražského Starého Mesta.

Už pri vstupe do čiernej sály vás vo výklenku pred rampou privíta koláž dobovej inzercie. Koláž pripomína vtedajšiu architektúru a dizajn. Časová os, ktorá predstavuje statickú časť výstavy, sa zameriava na stavby, udalosti z architektúry a historické udalosti daného obdobia. Dopĺňa ju dynamická časť výstavy v podobe veľkoplošnej projekcie z archívnych záberov Českej televízie a aktuálnych fotografií. Súčasťou výstavy sú slávnostné stoličky Olga, ktoré navrhol Bořek Šípek do Španielskej sály Pražského hradu.

Musím sa priznať, že výstava Najlepšia európska architektúra, ktorú ste v CAMP-e mohli navštíviť do 9. marca 2025, ma zaujala omnoho viac. Sprievodné texty a pôdorysy dopĺňalo plno fotografií, ale aj modely budov. Každopádne, na výstave Devade určite dostanete všetky potrebné informácie o stavbách 90. rokov 20. storočia a okolnostiach ich vzniku. Výstavu môžete navštíviť do 17. mája 2026 od utorka do nedele medzi 9.00-21.00 h. Vstup na výstavu je zdarma.

Navštívte aj tieto výstavy:

• Výstava Travel & Emotions 2025
• Najlepšia európska architektúra v CAMP-e
• École de Paris: Umelci z Česka a medzivojnový Paríž v Prahe
• Festival La Gacilly v Baden bei Wien

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka výstavy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Devade v pražskom CAMP-e je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Chrám sv. Barbory

Neskorogotický 5-loďový Chrám sv. Barbory (800 m/12 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) je 1 zo 4 stavieb katedrálneho typu v stredných Čechách. Baníci, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj mesta, zasvätili chrám sv. Barbore, ktorá je ich patrónkou. Počiatky stavby siahajú do 2. polovice 14. storočia. Chrámu boli vzorom najslávnejšie francúzske katedrály. V polovici 16. storočia, keď v kutnohorských baniach došlo striebro, stavbu provizórne ukončili. V nasledujúcich storočiach prešla viacerými barokovými úpravami.

Súčasná podoba chrámu je z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa uskutočnila regotizácia (úprava pamiatky späť do gotického štýlu) a obnova chrámu. Od roku 1995 je spolu s historickým centrom mesta a Katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedleci súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najkrajší výhľad na chrám s jezuitským kolégiom sa vám naskytne z vyhliadky pri kostole sv. Jakuba alebo vyhliadky pod Vlašským dvorom.

Prehliadka chrámu sv. Barbory

Vo vnútri chrámu uvidíte vzácne gotické fresky, renesančnú kazateľnicu, barokové oltáre, sochy a maľby. Hlavný oltár s motívom Poslednej večere je novogotickou kópiou pôvodného gotického oltára. Okolo presbytéria je 8 kaplniek, čo je typický prvok gotických katedrál. Klenbu nesú krúžené rebrá, medzi ktorými uvidíte znaky kutnohorských cechov a erby mešťanov. Fresky na západnej stene tzv. Minciarskej kaplnky sú najstaršie v celom chráme. Vznikli už okolo roku 1450. Vitráže s kresťanskými motívmi a významnými udalosťami vtedajšej doby pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Posledná vitráž s motívom sv. Anežky Přemyslovny pochádza z roku 2014. Nezabudnite tiež vystúpať po 84 schodoch na emporu, ktorá ponúka zase iný výhľad na chrám.

Praktické informácie

Chrám sv. Barbory je otvorený denne v januári a februári medzi 10.00-16.00 h, v marci, novembri a decembri medzi 10.00-17.00 h a od apríla do októbra medzi 9.00-18.00 h. Vstupenka bez sprievodcu stojí 180 czk/7,43 eur/os. V chráme môžete byť tak dlho, ako chcete. Komentovaná prehliadka chrámu so sprievodcom a organu s organistom trvá 60 minút a stojí 180 czk/7,43 eur/os. Sprievodca stojí 600 czk/24,75 eur počas návštevnej doby a 1 500 czk/61,88 eur mimo návštevnej doby a organista stojí 2 500 czk/103,14 eur. Komentovaná prehliadka strechy chrámu so sprievodcom trvá 60 minút a stojí 6 000 czk/247,52 eur/10 osôb. Prehliadky so sprievodcom alebo organistom si musíte rezervovať minimálne 2 týždne vopred. V pokladni chrámu môžete platiť platobnou kartou.

Kaplnka Božieho tela

Kaplnku Božieho tela (650 m/9 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) začali stavať v 80. rokoch 14. storočia ako tzv. karner, 2-podlažnú kaplnku s kostnicou. Spodné podlažie slúžilo k pietnemu ukladaniu kostí v kostnici a horné podlažie sa malo využívať ako kaplnka. Horné podlažie pravdepodobne nikdy neslúžilo svojmu účelu v súvislosti s výstavbou chrámu sv. Barbory. Cintorín sa zrejme rozprestieral v miestach dnešného jezuitského kolégia.

Kaplnku využívali jezuiti ako oratórium. Po zrušení rádu v roku 1773 slúžila ako sklad predavača múky a dielňa organistu. Od polovice 20. storočia sa nevyužívala a chátrala. Medzi rokmi 1997-2000 prešla náročnou rekonštrukciou. Interiér s krížovou klenbou je príkladom tzv. krásneho slohu. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej podobe. Návštevná doba kaplnky je taká istá ako chrámu sv. Barbory. Vstup do kaplnky je zdarma.

Hrádok – České múzeum striebra a stredoveká strieborná baňa

Snáď najzážitkovejšou prehliadkou v Kutnej Hore bol Hrádok – České múzeum striebra (350 m/6 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) a zostup do stredovekej striebornej bane.

Stručná história Hrádku

Drevená tvrdza stála na Hrádku už pred 7 storočiami – dávno pred striebornou horúčkou, ktorá v meste neskôr vypukla. Po založení kráľovskej mincovne pristavali k drevenej tvrdzi opevnený dvorec. Prvé písomné správy o Hrádku máme z 1. štvrtiny 14. storočia. Opevnenú tvrdzu neskôr prestavali na kamenný palác mestského typu. Maľované stropy, jeden z prvých prejavov renesancie v Čechách, vznikli za vlády kráľa Vladislava II. Jagelovského (1456-1516).

Napriek viacerým prestavbám môžeme Hrádok označiť za jeden z najčistejších prejavov českej gotiky. Myšlienka na zriadenia múzea prišla v roku 1910. Podarilo sa ju ale uskutočniť až po 2. svetovej vojne. V 70. rokoch 20. storočia múzeum zatvorili z dôvodu rekonštrukcie. Tá sa ale začala až v 90. rokoch. Múzeum slávnostne otvorili v marci 1996 za prítomnosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu.

Prehliadkové okruhy

V múzeu si môžete vybrať z 3 prehliadkových okruhov:

1. Mesto striebra – vývoj Kutnej Hory od počiatkov až kým sa nestala 2. najvýznamnejším kráľovským mestom, ako aj vývoj Hrádku, uvidíte geologické, archeologické a numizmatické zbierky a štýl života šľachty. Expozíciu si prechádzate bez sprievodcu. Vstupenka stojí 100 czk/4,13 eur/os.,
2. Cesta striebra – počas prehliadky sa dozviete stredovekú technológiu ťažby a spracovania surového striebra, razby mince, uvidíte pôvodný veľký ťažný stroj na konský pohon, tzv. trejv a zostúpite do stredovekej bane s technologickým vybavením. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvá asi 90 minút a stojí 200 czk/8,25 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line,
3. V sebe kombinuje prvé 2 okruhy za zvýhodnené vstupné 270 czk/11,14 eur/os. Ak budete mať záujem ísť len na výstavu, vstup stojí 40 czk/1,65 eur/os.

Prehliadkový okruh Cesta striebra – história a priebeh prehliadky

Banské dielo objavili v roku 1967 pri hydrogeologickom prieskume historickej časti mesta. Stará štôla sa nachádza 22 m pod jezuitským kolégiom. Nejde o najhlbšiu a najbohatšiu kutnohorskú baňu, ale o dokonale zachovanú stredovekú odvodňovaciu štôlu, ktorú razili medzi 14.-16. storočím. Rozsiahle banské dielo pod štôlou je zatopené a ešte stále nepreskúmané. V nadloží sa nachádzajú usadené horniny, ktoré obsahujú vápenec, a preto štôla trochu pripomína krasovú jaskyňu. Stopy po práci s banským kladivkom môžete vidieť na stenách štôly dodnes. Okrem nich uvidíte aj malé výklenky, do ktorých baníci ukladali kahany. Od roku 1995 sa do štôly zostupuje po 33 m hlbokom schodisku, ktoré vybudovali vo vetracej šachte.

Pred samotnou prehliadkou štôly som sa navliekol do tzv. perkytle, baníckej haleny s kapucňou a vybavený helmou s čelovkou som mohol zostúpiť do pôvodnej stredovekej bane. Vstup do bane je medzi múzeom, Hrádkom a chrámom sv. Barbory, takže si prechádzku ako malý permoníci užijete nielen vy, ale predovšetkým zvedaví návštevníci mesta so svojimi fotoaparátmi. Úsek má dĺžku asi 250 m a na niektorých miestach šírku len niekoľko desiatok centimetrov.

Praktické informácie

Hrádok je otvorený od utorka do nedele od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h, v máji, júni a septembri medzi 9.00-18.00 h, v júli a auguste medzi 10.00-18.00 h a od polovice januára do začiatku marca je múzeum zatvorené, otvorené sú len výstavy. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Vlašský dvor

Vlašský dvor (260 m/4 min. pešo južne od Palackého náměstí) je niekdajší kráľovský palác a kráľovská mincovňa. Pochádza z 1. polovice 14. storočia. Mincovňu založil kráľ Václav II. (1271-1305). Súčasná podoba Vlašského dvora pochádza z konca 19. storočia. V paláci dnes sídlia mestský úrad, reprezentačné priestory, viaceré expozície, reštaurácia a bar. Na 2 chodbách mestského úradu sú expozície o mestskej správe v priebehu storočí a na ďalších 3 o osobnostiach, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Kutnej Hore. Tieto expozície sú zdarma.

Vlašský dvor je otvorený denne od apríla do septembra medzi 9.00-18.00 h a od októbra do marca medzi 10.00-17.00 h. V bývalom kráľovskom paláci máte na výber zo 4 prehliadkových okruhov:

1. Záhada strateného striebra (podzemie) – prechádzate si sami, 50-60 czk/2,06-2,48 eur/os. (cena nie je na webe atraktivity jednotná),
2. Kráľovský mincovňa – prechádzate si sami, 120 czk/4,95 eur/os.,
3. Kráľovský palác – komentovaná prehliadka so sprievodcom, 150 czk/6,19 eur/os., prístupnú časť paláca tvorí len asi 10 miestností, z toho 1 je chodba a ďalšie 4 pripomínajú pľac, na ktorom sa práve natáča film. Dozviete sa, prečo obraz v zasadacej sále je fikcia a uvidíte oltár z Norimbergu,
4. Vlašský dvor – v sebe zahŕňa 3 predošlé prehliadkové okruhy, 220 czk/9,08 eur/os.

Celý Vlašský dvor mal mizerné značenie. A neboli sme jediní, kto v ňom blúdil. Mám pocit, že polovicu toho, čo sme mali vidieť, sme ani nevideli. A druhá polovica ani nebola prístupná. Pobavilo ma, keď sa jedna rodinka poobede dobýjala do Múzea kutnohorských povestí, duchov a strašidiel (100 czk/4,13 eur/os.) a personál zistil, že dvere do múzea zabudol ráno odomknúť. Napriek tomu, že pani sprievodkyňa hovorila potichu, bola milá. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Kamenná fontána

Mesto malo v stredoveku kvôli banskej činnosti problém so zabezpečením dostatku pitnej vody pre svojich obyvateľov. Práve preto koncom 15. storočia (1495) vznikla 12-boká kamenná fontána (350 m/6 min. pešo západne od Palackého náměstí), ktorú tu môžete vidieť dodnes. Vodu do fontány privádzali potrubím z 2,5 km vzdialeného prameňa sv. Vojtecha až do roku 1890. V noci je fontána veľmi efektne nasvietená. A nielen tá. Celé mesto je večer pekne nasvietené. Jednodňoví návštevníci sú preč a mesto získava novú, až magickú atmosféru.

Morový stĺp

Barokový morový stĺp (150 m/2 min. pešo západne od Palackého náměstí) vznikal v rokoch 1713-1715 ako reakcia na morovú epidémiu, ktorá si vyžiadala viac ako 1 000 obetí. Na vrchole stĺpu stojí socha Panny Márie Immaculaty. Stĺp je posiaty sochami haviarov.

Meštiansky pivovar

Pivo sa v Kutnej Hore varí už 5 storočí. V roku 1484 Kutnú Horu povýšili na kráľovské mesto s právom variť a predávať pivo. Prvý Meštiansky pivovar (950 m/12 min. pešo severne od Palackého náměstí) založili v roku 1573. Koncom 16. storočia (1589) kúpilo pivovar mesto a prevádzkovalo ho takmer ďalšie 4 storočia. V roku 1953 pivovar znárodnili na ďalších 40 rokov, až kým sa v roku 1993 nevrátil do rúk mesta. Desiate roky 21. storočia (2009-2017) sa niesli v znamení prerušenia výroby piva. V roku 2020 pivovar opäť získal svoje pôvodné ochranné známky. Pivo kvasí výhradne v otvorených kadiach v spilke a potom dlhšiu dobu zreje v ležiakových tankoch pri nízkych teplotách. Pivu tak ostane jeho charakteristická horká chuť.

Pivá meštianskeho pivovaru

Komentovanú hodinovú prehliadku pivovaru so sprievodcom sme síce nestihli, zato som si kúpil 3 rôzne pivá, ktoré mi pobyt v meste pripomínali ešte po návrate do Prahy. Ochutnal som ležiak Kutná Hora Stříbrná 11, tmavý ležiak Kutná Hora Černá 12 a Kutná Hora Lorecká 14. Strieborná 11 je poctivý ležiak so strednou plnosťou z plzenského sladu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Tmavý ležiak Čierna 12 varia zo 4 druhov sladu – Plzenský, Mníchovský, Karamelový a Carafa – ktoré mu dávajú tmavú až čiernu farbu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Sviatočný špeciál Lorecká 14 je silné svetlé pivo, ktoré varia podľa pôvodnej receptúry. V pivnici zreje 2 mesiace. Pri výrobe použili 3 druhy sladu – Plzenský, Mníchovský a Carapils a 2 odrody chmeľu – Premiant a Žatecký poloraný červeňák.

Praktické informácie

Predajňa je otvorená od pondelka do stredy medzi 7.30-15.00 h, štvrtky a piatky medzi 7.30-17.00 h a v soboty medzi 8.00-11.00 h. Ak náhodou natrafíte na zamknuté dvere tak ako my, len zazvoňte na zvonček a ochotná pani predavačka vám príde hneď otvoriť. Za 3 pivá vrátane zálohy za fľaše som zaplatil 67 czk/2,76 eur. V predajni môžete platiť platobnou kartou. Prehliadky sa konajú v sobotu o 10.30 h a 13.30 h. Minimálny počet osôb na prehliadku je 5. Prehliadka stojí 150 czk/6,19 eur/os. V predajni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto banské mestá:

• Soľná baňa v rumunskej Turde ponúka sci-fi zážitok
• Ostrava – metropola severnej Moravy
• Banská Štiavnica – Hont známy neznámy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 2. 2026 (1 eur = 24,24 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kutnej Hore? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Kutná Hora dostať?

Kutná Hora sa nachádza v turistickej oblasti Kutnohorsko a Kolínsko v turistickom regióne Stredné Čechy.

Autobusom

Kutná Hora, autobusová stanica sa nachádza 700 m/9 min. pešo severne od Palackého náměstí.

Vlakom

Ak budete do Kutnej Hory cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej zo 4 vlakových zastávok:

• Kutná Hora, hlavní nádraží – 3,1 km/42 min. pešo severovýchodne od Palackého náměstí, zastavujú tu diaľkové vlaky z Prahy a Brna,
• Kutná Hora, Sedlec – 2,2 km/28 min. pešo severovýchodne od Palackého náměstí, ideálna zastávka na prehliadku Katedrály Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa a Kostnice, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO,
• Kutná Hora, město – 700 m/9 min. pešo východne od Palackého náměstí, najbližšia zastávka ku historickému centru mesta s pamiatkami, ubytovacími a pohostinskými zariadeniami,
• Kutná Hora, předměstí – 2 km/27 min. pešo južne od Palackého náměstí, zastávka v mestskej štvrti Vrchlice.

Najprv sme si kúpili cestovný lístok len z Praha, hlavní nádraží do Kutná Hora, hlavní nádraží, pretože sme nevedeli, či stihneme osobný vlak do centra alebo prestúpime na autobus. Cesta dlhá 73 km trvala 49 minút a cestovný lístok stál 142 czk/5,84 eur/os. vrátane miestenky v 2. triede. Osobák z hlavnej stanice v Kutnej Hore sme nakoniec stihli, takže sme cestovali ešte o 8 minút dlhšie a doplatili 16 czk/0,66 eur/os. bez miestenky. Na tie 2 zastávky vám ale miestenku ani netreba.

Pri ceste späť som mal cestovať zo zastávky Kutná Hora, město cez Kutná Hora, hlavní nádraží do stanice Praha, Libeň. Avšak, osobák z mesta meškal a obávali sme sa, že nestihneme rýchlik na hlavnej stanici. Tak sme sa na hlavnú stanicu vybrali pešo, aby sme mali istotu, že prípoj stihneme. Ten sme nakoniec našťastie aj stihli. Trasa dlhá 70 km mala trvať 1 hodinu a 1 minútu vrátane prestoja na hlavnej stanici v Kutnej Hore. Cestovný lístok stál 156 czk/6,42 eur/os. vrátane miestenky v 2. triede v rýchliku do Prahy.

Kde v meste Kutná Hora získať informácie?

Kutná Hora je rozvinutou a vyhľadávanou destináciou cestovného ruchu. Tomu zodpovedajú aj 4 informačné centrá, ktoré v meste a jeho štvrtiach nájdete:

• Sankturinovský dům – priamo na Palackého náměstí v severovýchodnej časti zástavby,
• Hlavní nádraží, ČD – 3,1 km/42 min. pešo severovýchodne od Palackého náměstí na železničnej stanici Kutná Hora, hlavní nádraží,
• U chrámu sv. Barbory – 650 m/10 min. pešo južne od Palackého náměstí, pri chráme sv. Barbory,
• Sedlec – 2,2 km/29 min. pešo severovýchodne od Palackého náměstí, v Sedleci oproti Katedrále Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa.

Kde sa v meste Kutná Hora ubytovať?

Hotel U Kata (600 m/8 min. pešo východne od Palackého náměstí) stojí v miestach, kde kedysi stáli hradby mesta. Ich časť sa dodnes zachovala aj s tzv. Katovou bráničkou, jediným miestom, kade mohol majster kat vchádzať do mesta. Teraz už viete, prečo sa hotel takto nazýva. Dnes patrí hotel medzi najkomplexnejšie zariadenia s najširšou ponukou služieb v regióne a údajne je aj najnavštevovanejším hotelom v meste. Ubytovať sa môžete medzi 14.00-22.00 h a odubytovať medzi 7.00-10.00 h.

Ubytovanie

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Standard (13 m²) so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Veľmi som sa potešil, keď som zistil, že ma ubytovali v izbe s výhľadom na historické jadro mesta s jeho dominantami a neustále sa meniacou scenériou. V izbe som mal k dispozícii kapsulový kávovar, takže som si kedykoľvek mohol pripraviť kávu.

Stravovanie

Hotel disponuje reštauráciou, ktorá pozostáva zo stredovekej krčmy, zimnej záhrady a salónika. Ponúka českú kuchyňu. V reštaurácii sa podávali raňajky a naobedovali sme sa v nej po príchode do mesta. O tejto skúsenosti píšem nižšie. Raňajky podávali formou ponukových stolov. V stredovekej krčme sme sa posledný večer pred odchodom zastavili na pivo. Za jedno veľké čapované pivo tu zaplatíte 59 czk/2,43 eur.

Wellness

Suterén hotela zaberá wellness centrum. Vyskúšal som klasickú relaxačnú masáž chrbta a šije. Masáž vychádza z princípov tradičnej majstrovskej švédskej metodiky Pira Henrika Linga. Hmaty sa rýchlo a dôrazne striedajú s citlivým použitím sily a jemnejšími prvkami. Pani masérka pri masáži používala špeciálne masážne prostriedky. Odporúčam vám rezervovať si súkromnú hodinu (alebo aj 2 hodiny) vopred priamo na stránke hotela. Masáž stála 510 czk/20,98 eur/25 minút.

Ďalšie informácie a cena

Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie som zaplatil 3 216 czk/132,28 eur. Cena zahŕňala jednu 1-lôžkovú izbu na 2 noci s raňajkami a 12 % DPH vo výške 2 646 czk/108,84 eur, mestský poplatok vo výške 60 czk/2,47 eur/os./2 noci a 25-minútovú masáž vrátane 21 % DPH vo výške 510 czk/20,98 eur. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa najesť v meste Kutná Hora?

V Kutnej Hore sme sa v 2 reštauráciách naobedovali a v 2 navečerali. Jedna z nich ďaleko prevyšuje všetky ostatné nielen v meste, ale široko-ďaleko.

Čtyři sestry

Rodinná reštaurácia Čtyři sestry (110 m/2 min. pešo juhovýchodne od Palackého náměstí) je TOP! Už dlho som po jedle nebol taký šťastný. A to som medzitým navštívil plno reštaurácií doma i v zahraničí. Jedlo je v tejto reštaurácii skutočným zážitkom. Z jesenného menu ma najviac zaujala Zemiaková knedľa plnená trhanou husou, podávaná na lôžku z bielej hlávkovej kapusty s karamelizovanými jablkami a smaženou rukolou.

Človek by ani nepovedal, ako sa moderne a atraktívne dá pripraviť a podávať také tradičné jedlo, akým je pečená hus s knedľou a kapustou. K husi som si objednal tmavý špeciál s atraktívnym názvom Černá Barbora z pivovaru Ostravar. Pri výrobe sa používajú 4 druhy sladu. Pivo má silnú plnú chuť s horkým dozvukom. Za večeru som zaplatil 380 czk/15,63 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kozlovna Barborský dvůr

Ak plánujete večerať v reštaurácii Kozlovna Barborský dvůr (270 m/4 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) v piatok večer, určite si rezervujte stôl. Mali sme veľké šťastie, že obsluha pre nás našla malý stôl pre dvoch hneď vedľa baru. Už pri vchode vás privíta socha kozla, ktorou je táto sieť reštaurácií povestná. Večeru sme začali prípitkom v podobe Baron Hildprant Hruškovice.

Zámocká hruškovica z blatnianskej paliarne z výberových juhočeských hrušiek a jemnej vody z vlastnej studne prejdú trojnásobnou destiláciou a ročným zrením. Pri slivkách som po coffee breaku v kaviarni v ten deň ešte ostal a ochutnal som Bravčovú panenku pripravenú metódou sous vide so slivkovou omáčkou a zemiakovými kroketami. Večeru som zapil samozrejme čapovaným svetlým ležiakom Kozel 11° z tanku. Za večeru pre 1 osobu som zaplatil 500 czk/20,57 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurace U Kata

Pobyt v Kutnej Hore sme začali obedom v reštaurácii U Kata (600 m/8 min. pešo východne od Palackého náměstí). V tom čase v reštaurácii podávali obedové menu. Z ponuky 7 hlavných jedál som si vybral Grilované morčacie prsia s grilovanou zeleninou, vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a demi glace omáčkou. V studenom novembrovom počasí som sa zohrial šálkou teplého čaju. Za chutný obed som zaplatil 250 czk/10,28 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Hostinec U Černého kohouta

V hostinci U Černého kohouta (230 m/4 min. pešo západne od Palackého náměstí) sa toho od stredoveku veľa nezmenilo. Stredoveké prostredie plné lebiek a krížov, rázna obsluha, priemerné jedlo. Reštaurácia nás napriek dobrým hodnoteniam sklamala a patrí skôr k tým turistickým. Ochutnal som Bravčové soté, ktoré v kombinácii s lečom pripomínalo Detviansku náturu, avšak podávaním v zemiakovej placke sa približovalo ku Važeckej pochúťke. Obed som snúbil s na môj vkus až príliš suchým červeným vareným vínom. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 400 czk/16,45 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Kutná Hora zájsť na kávu?

V Kutnej Hore sme navštívili 2 kaviarne – Kafírnictví a Na Kozím plácku.

Kafírnictví

Kaviareň Kafírnictví sa nachádza priamo na Palackého náměstí vo východnej časti zástavby. Sídli v dome, kde bolo celé desaťročia papiernictvo. Útulná, moderná kaviareň plná ženských pastelových farieb má veľké okno s výhľadom na námestie. Neboli sme jediní, kto sa v piatok podvečer rozhodol zastaviť sa tu na kávu. Hostia si doslova podávali kľučku a pri našom odchode čakali minimálne 2 skupinky hostí na náš stôl. Vo všetkom tom ruchu a zhone sme aj zabudli zaplatiť.

Nemusíte ma hneď odsudzovať. Do kaviarne sme sa vrátili a účet vyrovnali. Dodnes nezabudnem na šťastný výraz čašníčky, keď nás opäť uvidela vo dverách. Ochutnal som domáci perníkový koláč so slivkovým džemom a kyslou smotanou. Koláč dopĺňalo espresso z výberovej kávy z českej pražiarne. Múčnik aj espresso boli vynikajúce. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 300 czk/12,34 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kavárna Na Kozím plácku

Kutnohorské kaviarne naozaj nemajú núdzu o hostí. V celej kaviarni Na Kozím plácku (270 m/4 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) boli v sobotu podvečer len 2 voľné stoly – jeden pre 4 osoby a druhý pre 2 osoby. Nechcel som sám zaberať stôl pre štyroch, tak som sa servírky opýtal, či si môžem sadnúť ku stolu pre dvoch. Tá súhlasila, avšak o 5 minút neskôr pri objednávke ma upozornila, že daný stôl je rezervovaný a budem sa musieť presadiť. Medzitým sa obsadil aj stôl pre 4, tak som sa na ňu pozrel, kam si mám teda sadnúť. Posadila ma do detského kútika vo výklenku miestnosti, kde to bolo aspoň trochu pokojnejšie.

Ochutnal som filtrovanú kávu jesennú Brazíliu z farmy Fazenda Pinhal. Farma v roku 2019 prešla na obnoviteľné zdroje energie a vyhlásili ju za najudržateľnejšiu farmu Brazílie. Kávu charakterizujú sušené figy, med a pečené gaštany. Aby to nebolo len o káve, vyskúšal som čokoládovú tortu s višňami na spôsob Schwarzwaldskej torty. Keďže v kaviarni nemajú žiadnu výkladnú skriňu, čašníčka všetky torty v ponuke ochotne povyberala z malej chladničky pod barom. Za účet som zaplatil 160 czk/6,58 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

S týmito návodmi na prežitie si vaše pobyty poriadne užijete:

• Litoměřice
• Bazilej
• Lyon
• Oslo
• Brusel

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 3. 2. 2026 (1 eur =24,312 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kutná Hora – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Litoměřice dostať?

Litoměřice sa nachádzajú v turistickej oblasti České stredohorie v severozápadných Čechách.

Autobusom

Autobusová stanica Litoměřice, autobusové nádraží sa nachádza 700 m/9 min. pešo juhovýchodne od Mírového náměstí. Z Litoměříc som do Prahy cestoval autobusom. Konečná zastávka autobusu bola v Letňanoch. Cesta trvala 1 h a 11 min. a cestovný lístok s kupónom po Prahe ma vyšiel na 90 czk/3,71 eur.

Vlakom

Ak budete do mesta Litoměřice cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z 3 vlakových staníc:

• Litoměřice, město – 650 m/8 min. pešo juhovýchodne od centra,
• Litoměřice, horní nádraží – 800 m/12 min. pešo severne od centra,
• Litoměřice, Cihelna – 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od centra.

Do Litoměříc som plánoval cestovať priamym autobusom z pražských Letnian. Ten som ale vďaka dopravnej zápche nestihol. A tak som najprv cestoval autobusom do Brandýsa nad Labem – Stará Boleslav, železničná stanica a odtiaľ potom vlakom do Litoměříc. Cesta vrátane prestoja v Starej Boleslavi trvala 1 h a 39 minút. Cestovný lístok na autobus s kupónom po Prahe stál 20 czk/0,82 eur a cestovný lístok na vlak stál 119,80 czk/4,94 eur. Vo vlaku som si kúpil lepšiu triedu, aby som počas cesty ešte stihol vypiť kávu. Avšak, trochu som sa prepočítal. Káva, ktorá je u tohto súkromného prepravcu vo vyššej triede samozrejmosťou, sa v týchto vlakoch nepodáva. Tak som si musel počkať až na poobednú kávu. A to sa naozaj vyplatilo.

Kde v meste Litoměřice získať info?

Turistické informačné centrum (Informační centrum Litoměřice) sa nachádza priamo na Mírovém náměstí v južnej časti zástavby na prízemí budovy Mestského úradu. Budovu spoznáte už z diaľky vďaka veži so strechou v tvare kalicha na víno (Dům u Kalicha). Mne však viac pripomína kalich kvetu. Ochotná zamestnankyňa infocentra vás do veže vezme v rámci komentovaných prehliadok so sprievodcom. O prehliadke veže Kalich sa dočítate v článku Čo vidieť v meste Litoměřice. Po prehliadke mi pani tiež poskytla info o príchodoch a odchodoch lode, ktorá sa plaví po Labe.

Kde sa v meste Litoměřice ubytovať?

Hotel Roosevelt sa nachádza 500 m/7 min. pešo severovýchodne od Mírového náměstí. Až počas prechádzky do reštaurácie na večeru som zistil, že v susednej ulici stojí väznica. O ulicu vyššie sa ale nachádza krásny a rozľahlý park Jiráskove sady. Ubytovať sa môžete medzi 14.00-20.00 h, odubytovať medzi 7.00-10.30 h. Recepcia nie je otvorená 24 hodín. Vchod do hotela sa medzi 21.00-6.00 h zamyká. Kľúč od vchodových dverí dostanete pri check-in-e. Na recepcii bola veľmi príjemná a usmievavá recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad do záhrady hotela. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby. V hoteli podávajú teplé a studené raňajky formou bufetových stolov. Škoda len, že salámu, syry a zeleninu neponúkajú v uzatvárateľných nádobách. Na konci podávania raňajok už dosť vyschli. Raňajky sa podávajú medzi 7.00-9.00 h.

Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii vo dvore hotela. Bezplatne môžete parkovať aj v priľahlých uliciach. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 2 noci som zaplatil 2 810 czk/115,8 eur. Cena zahŕňala izbu, raňajky, poplatok z pobytu a DPH. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Litoměřice najesť?

V meste Litoměřice som sa počas víkendového pobytu chutne najedol vo všetkých 4 reštauráciách, ktoré som navštívil.

Original Budvarka Litoměřice

Kde inde mohol pivovar Budějovický Budvar otvoriť pivnicu a reštauráciu Original Budvarka Litoměřice (190 m/3 min. pešo severne od Mírového náměstí), ako v sladovni bývalého pivovaru, ktorá je zároveň kultúrnou pamiatkou? Odkedy som sa presťahoval do Česka, polievky jem len málokedy. Dostal som veľkú chuť na poctivý domáci hovädzí vývar s koreňovou zeleninou, pečeňovými haluškami a cestovinou. Po polievke nastala ohromná dilema, keď som nevedel, aké jedlo si mám vybrať z poludňajšej ponuky. Bol som neskutočne hladný a všetky jedlá vyzerali tak chutne. Nakoniec zvíťazili Zemiakové knedle plnené údeným mäsom podávané s moravskou kapustou a smaženou cibuľkou. Fantastický obed som samozrejme zapil čapovaným tankovým ležiakom Budweiser Budvar. Za celý obed som zaplatil 325 czk/13,39 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Dobrá bašta

Tam, kde sa prv bojovalo a strážilo mesto, sa dnes dobre najete. Nielen preto, že v bývalej bašte sa nachádza reštaurácia Dobrá bašta (500 m/6 min. pešo východne od Mírového náměstí), ale aj to, že reštaurácia odkazuje na dobré jedlo. V 19. storočí dokonca slúžila ako väzenská kaplnka. Mal som veľké šťastie, že obsluha pre mňa v piatok večer našla práve jeden stôl. Inak vám odporúčam rezervovať si stôl vopred. Z bohatej ponuky hlavných jedál som si vybral Bravčovú panenku v slanine s omáčkou z čierneho korenia, s pečenými zemiakmi s cibuľou a syrom. Výbornú večeru som zapil svetlým ležiakom. Za večeru som zaplatil 400 czk/16,48 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Biskupský pivovar u sv. Štěpána

Reštaurácia Biskupský pivovar u sv. Štěpána sa nachádza 600 m/8 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. V reštaurácii som sa zastavil na rýchly obed pred návštevou hradu. Vybral som si z dennej ponuky pivovaru, ktorou bol Vyprážaný kurací rezeň v bylinkovej strúhanke s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, tatárskou omáčkou a malým zeleninovým šalátom. Obed som snúbil s pivom vlastnej výroby. Na výrobu piva používajú vodu z Litoměříc, slad zo sladovne Ferdinand a chmeľ zo Žatca. Ochutnal som jedenástku s názvom Děkan. Svetlý hlboko prekvasený ležiak s príjemnou horkosťou, plnou sladovou chuťou a ľahkými karamelovými tónmi. Za obed som zaplatil 350 czk/14,42 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

U Zlatého bažanta

Reštaurácia a kaviareň U Zlatého bažanta sa nachádza priamo na Mírovom náměstí v južnej časti zástavby. Po dlhej dobe som si zase objednal Cheeseburger s vyzretým mletým hovädzím mäsom, grilovanou slaninou, domácou cibuľovou marmeládou, paradajkou a uhorkou. Burger podávajú s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, tatárskou omáčkou a šalátom Coleslaw. Majiteľ je asi veľkým milovníkom slovenského piva Zlatý bažant, keď ho ponúka čapované a pomenoval po ňom aj celú reštauráciu. Vyskúšal som české pivo Březňák, ktoré som dovtedy nepoznal. Svetlý ležiak zlatej farby má príjemnú chmeľovú arómu a plnú chuť. Za večeru som zaplatil 375 czk/15,45 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v meste Litoměřice na kávu?

V meste Litoměřice som navštívil 3 kaviarne. V 2 z nich som mal dobrú skúsenosť a z tej tretej som až taký spokojný neodchádzal.

Káva s párou

Už dlho som nenavštívil kaviareň, v ktorej by sa mi tak páčilo. Prvorepubliková kaviareň Káva s párou (450 m/6 min. pešo južne od Mírového náměstí) našla svoje miesto v budove zrušenej železničnej zastávky. A že na vás história dýcha z každého miesta. Zastávka vznikla už v roku 1884 a jazdili cez ňu len parné vlaky. Preto ten názov. Neodolal som dezertom vlastnej výroby a výberovej káve. Ochutnal som venček z odpaľovaného cesta s vanilkovým krémom a pochopiteľne espresso. Aj tu vám ku káve naservírujú pohár vody. Za účet som zaplatil 130 czk/5,36 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Kávu s párou chcem navštíviť aj cez leto. Sadnem si na terasu, aby som mal pocit, že sedím na peróne s výhľadom na starú lokomotívu (Krauss München) z roku 1897 a bývalý železničný tunel.

Zoban pražírna Litoměřice

Kaviareň s pražiarňou a predajňou výberovej kávy Zoban sa nachádza 140 m/2 min. pešo západne od Mírového náměstí. U Zobana pracujú len s čerstvou kávou prvotriednej kvality s dohľadateľným pôvodom. Káva získala striebro a národnú cenu na Majstrovstvách Európy v roku 2025. Po návšteve Lyonu som opäť dostal chuť na mrkvový koláč a espresso k tomu. Ku káve automaticky podávajú aj pohár vody bez toho, aby ste oň museli žiadať. Rozhodol som sa, že si kúpim jedno balenie kávy aj domov. V kaviarni vám ochotne poradia, ktorá káva je pre vás najvhodnejšia. Obsluha mi odporučila Honduras s chuťou po bielom rume, kešu orieškoch a agávovom sirupe. Za účet som zaplatil 134 czk/5,52 eur. Balenie kávy stálo 288 czk/11,87 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kafe doma

V kaviarni Kafe doma (priamo na Mírovom náměstí v severnej časti zástavby) som sa rozhodne necítil ako doma. A to som sa na internete dokonca dočítal, že ju zriadili v duchu filozofie feng šuej. Do kaviarne som zavítal po prechádzke na Radobýl. Posadil som sa za stôl a čakal, kým ma niekto príde objednať. Prešli okolo mňa a videli ma asi 4 servírky, ale ani jedna neprišla prevziať objednávku. Tak som si šiel objednať sám k baru.

Čašníčka na mňa prekvapene pozerala, až som nadobudol zvláštny pocit, že som si dovolil urobiť niečo, čo som nemal. Objednal som si rakytníkový čaj z jesenného menu. Čaj bol výborný, len ho bolo málo. Neočakával som pollitrový hrnček, ale deci, nanajvýš deci a pol, je skutočne málo. Po tejto skúsenosti som už nemal chuť si nič objednať a tak som radšej uprednostnil ďalšie spoznávanie mesta. Za čaj som zaplatil 78 czk/3,21 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto návody na prežitie:

• Bazilej
• Lyon
• Oslo
• Brusel
• Portsmouth

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. januáru 2026. (1 eur = 24,267 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Litoměřice – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.