Chrám sv. Barbory

Neskorogotický 5-loďový Chrám sv. Barbory (800 m/12 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) je 1 zo 4 stavieb katedrálneho typu v stredných Čechách. Baníci, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj mesta, zasvätili chrám sv. Barbore, ktorá je ich patrónkou. Počiatky stavby siahajú do 2. polovice 14. storočia. Chrámu boli vzorom najslávnejšie francúzske katedrály. V polovici 16. storočia, keď v kutnohorských baniach došlo striebro, stavbu provizórne ukončili. V nasledujúcich storočiach prešla viacerými barokovými úpravami.

Súčasná podoba chrámu je z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa uskutočnila regotizácia (úprava pamiatky späť do gotického štýlu) a obnova chrámu. Od roku 1995 je spolu s historickým centrom mesta a Katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedleci súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najkrajší výhľad na chrám s jezuitským kolégiom sa vám naskytne z vyhliadky pri kostole sv. Jakuba alebo vyhliadky pod Vlašským dvorom.

Prehliadka chrámu sv. Barbory

Vo vnútri chrámu uvidíte vzácne gotické fresky, renesančnú kazateľnicu, barokové oltáre, sochy a maľby. Hlavný oltár s motívom Poslednej večere je novogotickou kópiou pôvodného gotického oltára. Okolo presbytéria je 8 kaplniek, čo je typický prvok gotických katedrál. Klenbu nesú krúžené rebrá, medzi ktorými uvidíte znaky kutnohorských cechov a erby mešťanov. Fresky na západnej stene tzv. Minciarskej kaplnky sú najstaršie v celom chráme. Vznikli už okolo roku 1450. Vitráže s kresťanskými motívmi a významnými udalosťami vtedajšej doby pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Posledná vitráž s motívom sv. Anežky Přemyslovny pochádza z roku 2014. Nezabudnite tiež vystúpať po 84 schodoch na emporu, ktorá ponúka zase iný výhľad na chrám.

Praktické informácie

Chrám sv. Barbory je otvorený denne v januári a februári medzi 10.00-16.00 h, v marci, novembri a decembri medzi 10.00-17.00 h a od apríla do októbra medzi 9.00-18.00 h. Vstupenka bez sprievodcu stojí 180 czk/7,43 eur/os. V chráme môžete byť tak dlho, ako chcete. Komentovaná prehliadka chrámu so sprievodcom a organu s organistom trvá 60 minút a stojí 180 czk/7,43 eur/os. Sprievodca stojí 600 czk/24,75 eur počas návštevnej doby a 1 500 czk/61,88 eur mimo návštevnej doby a organista stojí 2 500 czk/103,14 eur. Komentovaná prehliadka strechy chrámu so sprievodcom trvá 60 minút a stojí 6 000 czk/247,52 eur/10 osôb. Prehliadky so sprievodcom alebo organistom si musíte rezervovať minimálne 2 týždne vopred. V pokladni chrámu môžete platiť platobnou kartou.

Kaplnka Božieho tela

Kaplnku Božieho tela (650 m/9 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) začali stavať v 80. rokoch 14. storočia ako tzv. karner, 2-podlažnú kaplnku s kostnicou. Spodné podlažie slúžilo k pietnemu ukladaniu kostí v kostnici a horné podlažie sa malo využívať ako kaplnka. Horné podlažie pravdepodobne nikdy neslúžilo svojmu účelu v súvislosti s výstavbou chrámu sv. Barbory. Cintorín sa zrejme rozprestieral v miestach dnešného jezuitského kolégia.

Kaplnku využívali jezuiti ako oratórium. Po zrušení rádu v roku 1773 slúžila ako sklad predavača múky a dielňa organistu. Od polovice 20. storočia sa nevyužívala a chátrala. Medzi rokmi 1997-2000 prešla náročnou rekonštrukciou. Interiér s krížovou klenbou je príkladom tzv. krásneho slohu. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej podobe. Návštevná doba kaplnky je taká istá ako chrámu sv. Barbory. Vstup do kaplnky je zdarma.

Hrádok – České múzeum striebra a stredoveká strieborná baňa

Snáď najzážitkovejšou prehliadkou v Kutnej Hore bol Hrádok – České múzeum striebra (350 m/6 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) a zostup do stredovekej striebornej bane.

Stručná história Hrádku

Drevená tvrdza stála na Hrádku už pred 7 storočiami – dávno pred striebornou horúčkou, ktorá v meste neskôr vypukla. Po založení kráľovskej mincovne pristavali k drevenej tvrdzi opevnený dvorec. Prvé písomné správy o Hrádku máme z 1. štvrtiny 14. storočia. Opevnenú tvrdzu neskôr prestavali na kamenný palác mestského typu. Maľované stropy, jeden z prvých prejavov renesancie v Čechách, vznikli za vlády kráľa Vladislava II. Jagelovského (1456-1516).

Napriek viacerým prestavbám môžeme Hrádok označiť za jeden z najčistejších prejavov českej gotiky. Myšlienka na zriadenia múzea prišla v roku 1910. Podarilo sa ju ale uskutočniť až po 2. svetovej vojne. V 70. rokoch 20. storočia múzeum zatvorili z dôvodu rekonštrukcie. Tá sa ale začala až v 90. rokoch. Múzeum slávnostne otvorili v marci 1996 za prítomnosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu.

Prehliadkové okruhy

V múzeu si môžete vybrať z 3 prehliadkových okruhov:

1. Mesto striebra – vývoj Kutnej Hory od počiatkov až kým sa nestala 2. najvýznamnejším kráľovským mestom, ako aj vývoj Hrádku, uvidíte geologické, archeologické a numizmatické zbierky a štýl života šľachty. Expozíciu si prechádzate bez sprievodcu. Vstupenka stojí 100 czk/4,13 eur/os.,
2. Cesta striebra – počas prehliadky sa dozviete stredovekú technológiu ťažby a spracovania surového striebra, razby mince, uvidíte pôvodný veľký ťažný stroj na konský pohon, tzv. trejv a zostúpite do stredovekej bane s technologickým vybavením. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvá asi 90 minút a stojí 200 czk/8,25 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line,
3. V sebe kombinuje prvé 2 okruhy za zvýhodnené vstupné 270 czk/11,14 eur/os. Ak budete mať záujem ísť len na výstavu, vstup stojí 40 czk/1,65 eur/os.

Prehliadkový okruh Cesta striebra – história a priebeh prehliadky

Banské dielo objavili v roku 1967 pri hydrogeologickom prieskume historickej časti mesta. Stará štôla sa nachádza 22 m pod jezuitským kolégiom. Nejde o najhlbšiu a najbohatšiu kutnohorskú baňu, ale o dokonale zachovanú stredovekú odvodňovaciu štôlu, ktorú razili medzi 14.-16. storočím. Rozsiahle banské dielo pod štôlou je zatopené a ešte stále nepreskúmané. V nadloží sa nachádzajú usadené horniny, ktoré obsahujú vápenec, a preto štôla trochu pripomína krasovú jaskyňu. Stopy po práci s banským kladivkom môžete vidieť na stenách štôly dodnes. Okrem nich uvidíte aj malé výklenky, do ktorých baníci ukladali kahany. Od roku 1995 sa do štôly zostupuje po 33 m hlbokom schodisku, ktoré vybudovali vo vetracej šachte.

Pred samotnou prehliadkou štôly som sa navliekol do tzv. perkytle, baníckej haleny s kapucňou a vybavený helmou s čelovkou som mohol zostúpiť do pôvodnej stredovekej bane. Vstup do bane je medzi múzeom, Hrádkom a chrámom sv. Barbory, takže si prechádzku ako malý permoníci užijete nielen vy, ale predovšetkým zvedaví návštevníci mesta so svojimi fotoaparátmi. Úsek má dĺžku asi 250 m a na niektorých miestach šírku len niekoľko desiatok centimetrov.

Praktické informácie

Hrádok je otvorený od utorka do nedele od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h, v máji, júni a septembri medzi 9.00-18.00 h, v júli a auguste medzi 10.00-18.00 h a od polovice januára do začiatku marca je múzeum zatvorené, otvorené sú len výstavy. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Vlašský dvor

Vlašský dvor (260 m/4 min. pešo južne od Palackého náměstí) je niekdajší kráľovský palác a kráľovská mincovňa. Pochádza z 1. polovice 14. storočia. Mincovňu založil kráľ Václav II. (1271-1305). Súčasná podoba Vlašského dvora pochádza z konca 19. storočia. V paláci dnes sídlia mestský úrad, reprezentačné priestory, viaceré expozície, reštaurácia a bar. Na 2 chodbách mestského úradu sú expozície o mestskej správe v priebehu storočí a na ďalších 3 o osobnostiach, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Kutnej Hore. Tieto expozície sú zdarma.

Vlašský dvor je otvorený denne od apríla do septembra medzi 9.00-18.00 h a od októbra do marca medzi 10.00-17.00 h. V bývalom kráľovskom paláci máte na výber zo 4 prehliadkových okruhov:

1. Záhada strateného striebra (podzemie) – prechádzate si sami, 50-60 czk/2,06-2,48 eur/os. (cena nie je na webe atraktivity jednotná),
2. Kráľovský mincovňa – prechádzate si sami, 120 czk/4,95 eur/os.,
3. Kráľovský palác – komentovaná prehliadka so sprievodcom, 150 czk/6,19 eur/os., prístupnú časť paláca tvorí len asi 10 miestností, z toho 1 je chodba a ďalšie 4 pripomínajú pľac, na ktorom sa práve natáča film. Dozviete sa, prečo obraz v zasadacej sále je fikcia a uvidíte oltár z Norimbergu,
4. Vlašský dvor – v sebe zahŕňa 3 predošlé prehliadkové okruhy, 220 czk/9,08 eur/os.

Celý Vlašský dvor mal mizerné značenie. A neboli sme jediní, kto v ňom blúdil. Mám pocit, že polovicu toho, čo sme mali vidieť, sme ani nevideli. A druhá polovica ani nebola prístupná. Pobavilo ma, keď sa jedna rodinka poobede dobýjala do Múzea kutnohorských povestí, duchov a strašidiel (100 czk/4,13 eur/os.) a personál zistil, že dvere do múzea zabudol ráno odomknúť. Napriek tomu, že pani sprievodkyňa hovorila potichu, bola milá. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Kamenná fontána

Mesto malo v stredoveku kvôli banskej činnosti problém so zabezpečením dostatku pitnej vody pre svojich obyvateľov. Práve preto koncom 15. storočia (1495) vznikla 12-boká kamenná fontána (350 m/6 min. pešo západne od Palackého náměstí), ktorú tu môžete vidieť dodnes. Vodu do fontány privádzali potrubím z 2,5 km vzdialeného prameňa sv. Vojtecha až do roku 1890. V noci je fontána veľmi efektne nasvietená. A nielen tá. Celé mesto je večer pekne nasvietené. Jednodňoví návštevníci sú preč a mesto získava novú, až magickú atmosféru.

Morový stĺp

Barokový morový stĺp (150 m/2 min. pešo západne od Palackého náměstí) vznikal v rokoch 1713-1715 ako reakcia na morovú epidémiu, ktorá si vyžiadala viac ako 1 000 obetí. Na vrchole stĺpu stojí socha Panny Márie Immaculaty. Stĺp je posiaty sochami haviarov.

Meštiansky pivovar

Pivo sa v Kutnej Hore varí už 5 storočí. V roku 1484 Kutnú Horu povýšili na kráľovské mesto s právom variť a predávať pivo. Prvý Meštiansky pivovar (950 m/12 min. pešo severne od Palackého náměstí) založili v roku 1573. Koncom 16. storočia (1589) kúpilo pivovar mesto a prevádzkovalo ho takmer ďalšie 4 storočia. V roku 1953 pivovar znárodnili na ďalších 40 rokov, až kým sa v roku 1993 nevrátil do rúk mesta. Desiate roky 21. storočia (2009-2017) sa niesli v znamení prerušenia výroby piva. V roku 2020 pivovar opäť získal svoje pôvodné ochranné známky. Pivo kvasí výhradne v otvorených kadiach v spilke a potom dlhšiu dobu zreje v ležiakových tankoch pri nízkych teplotách. Pivu tak ostane jeho charakteristická horká chuť.

Pivá meštianskeho pivovaru

Komentovanú hodinovú prehliadku pivovaru so sprievodcom sme síce nestihli, zato som si kúpil 3 rôzne pivá, ktoré mi pobyt v meste pripomínali ešte po návrate do Prahy. Ochutnal som ležiak Kutná Hora Stříbrná 11, tmavý ležiak Kutná Hora Černá 12 a Kutná Hora Lorecká 14. Strieborná 11 je poctivý ležiak so strednou plnosťou z plzenského sladu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Tmavý ležiak Čierna 12 varia zo 4 druhov sladu – Plzenský, Mníchovský, Karamelový a Carafa – ktoré mu dávajú tmavú až čiernu farbu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Sviatočný špeciál Lorecká 14 je silné svetlé pivo, ktoré varia podľa pôvodnej receptúry. V pivnici zreje 2 mesiace. Pri výrobe použili 3 druhy sladu – Plzenský, Mníchovský a Carapils a 2 odrody chmeľu – Premiant a Žatecký poloraný červeňák.

Praktické informácie

Predajňa je otvorená od pondelka do stredy medzi 7.30-15.00 h, štvrtky a piatky medzi 7.30-17.00 h a v soboty medzi 8.00-11.00 h. Ak náhodou natrafíte na zamknuté dvere tak ako my, len zazvoňte na zvonček a ochotná pani predavačka vám príde hneď otvoriť. Za 3 pivá vrátane zálohy za fľaše som zaplatil 67 czk/2,76 eur. V predajni môžete platiť platobnou kartou. Prehliadky sa konajú v sobotu o 10.30 h a 13.30 h. Minimálny počet osôb na prehliadku je 5. Prehliadka stojí 150 czk/6,19 eur/os. V predajni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto banské mestá:

• Soľná baňa v rumunskej Turde ponúka sci-fi zážitok
• Ostrava – metropola severnej Moravy
• Banská Štiavnica – Hont známy neznámy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 2. 2026 (1 eur = 24,24 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kutnej Hore? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Poreč dostať?

Poreč sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 262 km/3 h 2 min. juhozápadne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica Poreč sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od námestia Trg Slobode.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Poreč nedostanete, pretože cez mesto neprechádza železničná trať.

Kde v meste Poreč získať info?

Turistické združenie mesta Poreč (Turistička zajednica grada Poreč) sa nachádza 110 m/2 min. pešo východne od námestia Trg Slobode. V infocentre sme našli všetky propagačné materiály o meste a regióne, ktoré sme potrebovali. Od zamestnankyne infocentra sme si zároveň vypýtali bezplatnú trhaciu mapu mesta so všetkými atraktivitami, ktoré by sme pri našej návšteve nemali obísť.

Čo v meste Poreč robiť, vidieť a navštíviť?

Bazilika v zozname UNESCO, rímske pamiatky, stredoveké benátske veže. To všetko nájdete v meste Poreč.

Bazilika svätého Eufrázia (Eufrazijeva bazilika)

Bazilika svätého Eufrázia (Eufrazijeva bazilika; 240 m/3 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) v byzantskom štýle pochádza z polovice 6. storočia. V roku 1997 ju zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Katedrálny komplex v meste Poreč je jedným z najzachovalejších komplexov ranokresťanskej architektúry na svete. 

Prehliadka baziliky začína v átriu, z ktorého dovidíte na vežu na jednej strane a západnú vonkajšiu stenu baziliky na strane druhej. Cez osemhrannú krstiteľnicu vyjdete do zvonice, ktorú ponúka výhľady na celé staré mesto Poreč, ostrov Sveti Nikola a široké okolie. Z veže sa presuniete do biskupského paláca, ktorý patrí do komplexu. Na poschodí paláca uvidíte zbierky archeologických nálezov, liturgických rúch, malieb a románskych drevených krucifixov. Prízemie tej istej budovy vystavuje fragmenty podlahových mozaík, monolitický biskupský trón, či dielňu na reštaurovanie mozaík.

Z paláca budete ďalej pokračovať okolo archeologických pozostatkov na vyhliadkovú terasu. Návšteva terasy sa samozrejme nezaobíde bez svojky, rozpálené obedňajšie slnko nás však vyháňa do starej sakristie s kryptou. A z nej už je to len na skok ku vrcholu prehliadky – samotnej bazilike s centrálnou apsidou a modernými bočnými kaplnkami. V jednej z bočných kaplniek nás na podlahe prekvapila smrtka s prekríženými kosťami, podobná ako na vlajkách pirátskych lodí. Dodnes som sa nedopátral k tomu, prečo sa tam nachádza a čo znamená.

Praktické info o Bazilike sv. Eufrázia

Bazilika je otvorená od pondelka do soboty medzi 9.00-18.00 h. Na prehliadku baziliky si vyhraďte aspoň 1,5 h. Vstupenka stála 10 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Námestie Marafor (Trg Marafor)

Antické námestie Marafor (Trg Marafor; 400 m/5 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) má očividne už svoje najlepšie časy za sebou. Kým v staroveku bolo centrálnym námestím – rímskym fórom – s dôležitými administratívnymi budovami a chrámami, v súčasnosti čaká na rekonštrukciu. Na niektorých miestach uvidíte pôvodnú dlažbu, cisternu či stredoveké hrobky. Názov marafor pochádza zo stredoveku a pravdepodobne znamená fórum na mori. Námestie lemujú reštaurácie, kaviarne a bary.

Neptúnov chrám (Neptunov hram)

Neptúnov chrám (Neptunov hram; 500 m/6 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) stojí v samotnom cípe porečského polostrova. Chrám, ktorý zasvätili bohovi mora Neptúnovi, postavili na začiatku 1. storočia. Dnes už z chrámu ostali len fragmenty.

Päťuholníková veža (Peterokutna kula)

Benátska Päťuholníková veža (Peterokutna kula; 100 m/1 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) lemuje vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1447 na základoch stredovekej veže. V súčasnosti sa vo veži nachádza reštaurácia.

Severná veža (Sjeverna kula)

Severná veža (Sjeverna kula; 150 m/2 min. pešo severozápadne od námestia Trg Slobode) bránila severný vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1473. Na stenách uvidíte strieľne a delové otvory. Momentálne je zničená, zasypaná zeminou a čaká na svoju chvíľu.

Okrúhla veža (Torre rotonda)

Okrúhla veža (Torre rotonda; 190 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Trg Slobode) kedysi strážila juhovýchodný vstup do starého mesta. Postavili ju v roku 1475. Vo veži sa zachovali strieľne a pôvodné kamenné schody. Dnes sa tu zastavíte na miešaný nápoj. Z terasy veže si užijete výhľad na staré mesto a protiľahlý ostrov Sveti Nikola.

Kúpanie

V meste Poreč a jeho okolí sa nachádza niekoľko pláží. My sme si vzhľadom na lokalitu (a parkovacie miesto) vybrali pláž neďaleko rezortu Plava Laguna (2,2 km/30 min. pešo južne od námestia Trg Slobode). Kamienková pláž v zátoke s pozvoľným vstupom do mora s výhľadom na zalesnené pobrežie, cíp starého mesta a ostrov Sveti Nikola. More bolo na začiatku septembra ešte stále príjemne teplé, nerozbúrené. Väčšie vlny spôsobovali len člny, ktoré sem-tam preplávali okolo. Pokojná pláž, na ktorú chodili predovšetkým hostia ubytovaní v rezorte. Síce sme v rezorte nebývali, všimli sme si, že bol veľmi dobre infraštruktúrne vybavený – reštaurácia, kaviareň, minigolf, požičovňa člnov, prenájom bicyklov, detské ihriská, …Pláž bola voľne prístupná verejnosti.

Kde sa v meste Poreč najesť?

Na obed sme sa vybrali do Pizzerie Napoli (350 m/5 min. pešo západne od námestia Trg Slobode) ktorá susedí s antickým námestím Trg Marafor. Pizzeriu spoznáte podľa červených károvaných obrusov na stoloch. Ochutnal som pizzu so syrovým základom z mozzarelly, paradajkami, bazalkou a bazalkovým pestom. V horúcom letnom dni príjemne schladilo čapované pivo. Kým jedlo bolo fantastické a vrátil by som sa kvôli nemu do reštaurácie opäť, kvôli obsluhe by som sa tam zase nevrátil nikdy. Taliani sú obyčajne prívetiví, ale títo už boli očividne unavení z celej sezóny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 31,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Poreč zájsť na kávu?

Pekáreň Concettino (73 m/1 min. pešo východne od námestia Trg Slobode). Pekáreň nás zaujala svojou polohou v bočnej uličke mesta s krytou terasou a vôňou kávy a buchiet, ktorá sa niesla ulicou. Ochutnal som jablkovú štrúdľu a espresso. V Chorvátsku sa mi veľmi páči, že mi takmer ku každej káve priniesli aj veľký pohár vody bez toho, aby som ich o to žiadal. Za účet pre 2 osoby som zaplatil 7,68 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto baziliky:

• Benátky sú len jedny
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Svatý Kopeček u Olomouce

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Poreč vás vráti do Byzancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. La Barceloneta
2. Barri Gòtic
3. El Raval
4. Sant Pere, Santa Caterina i la Ribera

Námestie Plaça del Rei

Kráľovské námestie Plaça del Rei sa nachádza vo východnej časti gotickej štvrte Barri Gòtic. Námestie získalo pomenovanie vďaka bývalému kráľovskému palácu Palau Reial Major, ktoré ho z väčšej časti lemuje. V paláci sídlili katalánski grófi v 13.-15. storočí. Katolícki panovníci Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I. Kastílska údajne práve na tomto nádvorí prijali moreplavca Krištofa Kolumba po jeho návrate z Ameriky. Juhovýchodnú časť zástavby zaberá Casa Padellàs, v ktorej sídli Múzeum histórie Barcelony. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona)

Pod námestím Plaça del Rei sa nachádza Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona). Múzeum viac pripomína archeologickú lokalitu, ktorá zahŕňa pozostatky rímskej kolónie a biskupský súbor starého Barcina. Okrem samotnej archeologickej lokality uvidíte rôzne archeologické, historické a numizmatické zbierky. Vysvetlivky sú v katalánčine, španielčine a angličtine. Vstupenka stojí 7 eur/os. Cena zahŕňa audio sprievodcu.

Námestie Plaça de Sant Jaume

Na námestí Plaça de Sant Jaume sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy pre všetkých Barcelončanov a Kataláncov – radnica mesta Barcelona a vládny úrad Palau de la Generalitat. Už v staroveku bolo práve tu centrum rímskeho mesta Barcino, rímske fórum, s chrámom cisára Augusta, ktorého pozostatky, konkrétne 4 stĺpy a architráv (priečne brvno nad stĺpmi prenášajúce zaťaženie na hlavice stĺpov) ešte i dnes môžete vidieť v susednej ulici. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vládny úrad Palau de la Generalitat

V severozápadnej časti zástavby námestia Plaça de Sant Jaume stojí Palau de la Generalitat, sídlo katalánskej vlády. V roku 1976 vybudovali v paláci zvonkohru so 49 zvonmi, ktorá hrá každý deň o 12.00 a 18.00 hodine. Bezplatná prehliadka so sprievodcom trvá 50 minút a koná sa vždy 2. a 4. víkend celý rok okrem augusta. Prehliadku si vopred rezervujte vyplnením on-line formulára.

Radnica mesta Barcelona (Ajuntament)

Oproti Palau de la Generalitat sídli v Casa de la Ciutat radnica mesta Barcelona (Ajuntament). Prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú hodinu a konajú sa v nedele. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred.

Námestie Plaça de Sant Just

Plaça de Sant Just a Baziliku svätých spravodlivých mučeníkov a pastierov (Basílica dels Sants Màrtirs Just i Pastor) by som si pravdepodobne za cieľ svojej prehliadky mesta nezvolil. Námestie ale ponúka jednu zaujímavosť pre všetkých filmových fajnšmekrov. Na malom námestí pred spomínanou bazilikou sa totiž natáčal jeden z mojich obľúbených filmov „Parfum: Príbeh vraha“. A ak vás zaujíma, ktorá scéna to bola, tak námestie predstavovalo parížske trhovisko.

Rímsky múr a akvadukt (Casa de l’Ardiaca)

Na viacerých miestach gotickej štvrte (Barri Gòtic) stále uvidíte pozostatky rímskych múrov. Na námestí Plaça Nova stoja 2 rímske veže (Torres Romanes), pomedzi ktoré kedysi viedla severozápadná brána a akvadukt (Aqüeducte romà). Kým múry a veže sú skutočné, akvadukt, ktorý stál pri bráne do mesta, je len replikou. Za múrom a ľavou vežou sa ukrýva Casa de l’Ardiaca, mestský archív Barcelony od roku 1921. Za pravou rímskou vežou sídli firemná kancelária Biskupského paláca v Barcelone (Palau Episcopal de Barcelona). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4). Ďalšie dobre zachované pozostatky múrov z rímskych čias uvidíte na severnom konci ulice Carrer del Sots-Tinent Navarro, z opačnej strany námestia Plaça del Rei alebo na archeologickom nálezisku Porta de Mar.

Námestie Plaça Reial

Vydláždené námestie Plaça Reial lemujú vysoké palmy, v jeho strede zurčí Fontána troch Grácií, po ktorej stranách svietia pouličné lampy navrhnuté Antonim Gaudím. Navrch umiestnil architekt okrídlené prilby a drakov. Najbližšia stanica metra je Liceu (zelená linka L3).

Aj sme si chceli na námestí posedieť pri šálke kávy, ale jediné, čo som si z celého námestia Plaça Reial zapamätal, bol ten neznesiteľný puch mobilných wc toaliet, ktoré tam práve v momente našej návštevy pumpovali.

„El Beso“ (El Petó) de Joan Fontcuberta

Nástennú maľbu „Bozk“ („El Beso“, „El Petó“), „Bozk slobody“ („The Kiss of Freedom“) alebo tiež „Každým bozkom začína svet“ („The World begins with every Kiss“) vytvorila Joan Fontcuberta. V skutočnosti ide o fotomozaiku, ktorú tvorí 6 tisícok malých keramických dlaždíc. Každá dlaždica zachytáva osobu, miesto alebo moment, ktorý sa spája so slobodou prejavu. Mozaika sa síce trochu ukrýva medzi domami, napriek tomu stojí za tú námahu, aby ste ju našli. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Námestie Plaça Sant Felip Neri

Námestia gotickej štvrte Barcelony (Barri Gòtic) skrátka majú atmosféru. Jedným z nich je určite námestie Plaça Sant Felip Neri, ktoré získalo svoje pomenovanie vďaka barokovému kostolu, ktorý sa na ňom nachádza. Stred námestia zdobí malá fontána. S námestím sa spája jedna smutná udalosť z minulosti. Počas bombardovania talianskym letectvom v roku 1938 zomrelo na námestí 42 ľudí (prevažne detí). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vysoké škola architektov Katalánska (Col·legi d’Arquitectes – COAC)

Na Plaça Nova zažijete Picassovo umenie priamo v uliciach Barcelony. Stojí tu Vysoká škola architektov Katalánska (El Col·legi d’Arquitectes de Catalunya, skrátene COAC), ktorú „zdobí“ neslávne známa nástenná maľba. Picasso vytvoril v roku 1962 umelecké dielo, ktoré predstavuje stredomorské festivaly. Miestna tlač ich po odhalení zosmiešnila a označila za detskú čmáranicu. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Biskupský most (Pont del Bisbe)

Pri ceste z námestia Plaça Nova na námestie Plaça de Sant Jaume budete prechádzať popod Biskupský most (Pont del Bisbe). Aj keď most pôsobí starým dojmom, vytvorili ho len v 20. rokoch 20. storočia. Most spája vládny úrad Palau de la Generalitat s Domom kanonikov (Casa dels Canonges). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Fontána svätej Anny (Font de Santa Anna)

Na ulici s vtipným názvom (Carrer de la Cucurulla) sa ešte stále napijete z jednej z najstarších, ak nie najstaršej fontány mesta, fontány svätej Anny (Font de Santa Anna). Tá tu stojí už od roku 1356.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Zámok Valtice

Kompozícia areálu sa zakladá na 2 zámkoch – Valtickom a Lednickom. Zámok Valtice má síce stredoveké základy, postupne ho viackrát prestavali v renesančnom, manieristickom a napokon najvýraznejšom – barokovom slohu. O barokovú prestavbu sa zaslúžil predovšetkým Johann Bernard Fischer von Erlach. O valtickom zámku a jeho prehliadkových okruhoch som napísal viac v článku Valtice.

Zámok v Lednici

Na mieste zámku v Lednici v roku 1570 stála renesančná vila, ktorú neskôr v zmysle dobovej módy prestavali v barokovom, klasicistickom a neogotickom štýle. Neogotická prestavba prebiehala okolo roku 1850 a zámok sa tak pripojil k viacerým stavbám v romantickom slohu, ktoré sa nachádzajú v parku neďaleko zámku. Ide predovšetkým o skleník, minaret a ďalšie menšie objekty. O zámku, skleníku, francúzskom parku a anglickej záhrade som napísal viac v článku Lednice.

Niektoré objekty Lednicko-valtického areálu postavili s veľkým dôrazom na vyvýšených miestach, napr. Kolonáda na Rajstně, Rendezvous – Dianin chrám alebo Apolónov chrám. Ďalšie na križovatkách hlavných ciest, napr. obelisk alebo Hraničný zámoček na hranici medzi Moravou a dolným Rakúskom. Väčšina objektov poskytuje výhľad na 2 dominanty areálu – Kolonádu na Rajstně a minaret vo vzdialenosti 10 km na sever od nej.

Dôležitým prvkom vzhľadu celého areálu je použitie pôvodných, exotických drevín a zvolená stratégia výstavby. Najväčšiu rozmanitosť nájdeme pochopiteľne v parkoch okolo zámkov vo Valticiach a v Lednici. Lednicko-valtický areál citlivo spája pôvodné a exotické prírodné prvky. Lednicko-valtické panstvo slúžilo vďaka kombinácii barokovej, klasicistickej a neogotickej architektúry a transformáciou krajiny podľa anglických romantických zásad ako vzor v celom Podunajskom regióne. O návrh a vybudovanie sa v obdobiach od osvietenstva, po romantizmus a neskôr zaslúžila jediná rodina.

Lednicko-valtický areál sa stal súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 1996. Areál pozostáva z 2 vyššie spomenutých zámkov, 15 drobných stavieb, tzv. saletov a ďalších objektov:

1. Belveder

Lovecký zámoček Belveder (1,7 km/5 min. autom severne od infocentra Valtice) slúžil na chov bažantov. Zo zámočku sa naskytuje výhľad na Pálavu a Mikulov. O Belvederi a možnostiach trávenia voľného času v ňom som napísal v článku Valtice.

2. Kolonáda na Rajstně

Kolonáda na Rajstně (alebo tiež Reistna – názov vrchu; 2,5 km/7 min. autom juhozápadne od infocentra Valtice) je spomienkou na Františka Jozefa I., Filipa a Ľudovíta, príslušníkov rodu Lichtenštajnovcov. Pripomínajú ich nápisy na stenách. Galériu, z ktorej je výhľad na celý Lednicko-valtický areál, nesie 24 korintských stĺpov. Kolonáda je prístupná od apríla do októbra. Vstupenka stojí 30 czk/1,18 eur/os. O kolonáde som tiež písal v článku Valtice.

3. Rendezvous – Dianin chrám

Rendezvous alebo tiež Dianin chrám (3,4 km/8 min. autom severovýchodne od infocentra Valtice) sa nachádza na najvyššom mieste Bořího lesa. Chrám má podobu rímskeho víťazného oblúka. Sochy znázorňujú doby dňa, reliéfy lovecké výjavy a nápisy sú venované rímskej bohyni lovu Diane. O prevádzkovej dobe, dĺžke prehliadky a vstupnom do Dianinho chrámu som napísal viac v článku Valtice.

4. Kaplnka sv. Huberta

Kaplnka sv. Huberta (6 km/12 min. autom severovýchodne od infocentra Valtice) je najmladšou stavbou celého Lednicko-valtického areálu. Vznikla v polovici 19. storočia v roku 1855. Stavba napodobňuje gotické kaplnky, stojí na trojbokom základe a dominantou je socha sv. Huberta, patróna poľovníkov. Sochu postavili z pieskovcových kvádrov, ktoré označili vymyslenými stredovekými kamenickými značkami. Na záver poľovačky sa pri kaplnke slúžila ďakovná bohoslužba. Kaplnka sv. Huberta je voľne prístupná návštevníkom.

5. Maurská vodáreň, Akvadukt a Minaret

Drobné stavby Maurská vodáreň, Akvadukt a Minaret nájdete v zámockom parku. Maurská vodáreň (600 m/7 min. pešo severovýchodne od infocentra Lednice) plnila hneď dve funkcie. Privádzala vodu do zámockého parku a zároveň slúžila zámockým pánom ako kúpele. Kombinuje v sebe gotické a maurské prvky.

Ďalším objektom je rímsky vodovod, tzv. „akvadukt“ (1,2 km/3 min. autom severne od infocentra Lednice). Pôvodne ním skutočne pretekala voda, padala na hladinu ako umelý vodopád a vnášala do krajiny pohyb, iskrenie a zvukové efekty. V bezprostrednej blízkosti akvaduktu je umelá jaskyňa „Peklo“.

Šesťdesiat metrov vysoký minaret (2,3 km/5 min. autom severne od infocentra Lednice) postavili v močaristej pôde zámockého parku na drevených pilótach. Tvorí ho 1-poschodová budova, z ktorej rastie 3-poschodová veža s vyhliadkovými ochodzami. Prízemie s arkádami nesie nápisy z koránu. Na 1. poschodí je návštevníkom sprístupnených 8 miestností, ktoré sú zaklenuté klenbami a zdobia ich maurské ornamenty. Minaret poskytuje výhľad na celý Lednicko-valtický areál. O objektoch v zámockej záhrade som viac napísal v článku Lednice.

Vedeli ste, že pri peknom počasí údajne dovidíte až na vrchol veže dómu sv. Štefana vo Viedni?

6. Rybničný zámoček

Rybničný zámoček (2,4 km/5 min. autom južne od infocentra Lednice) na miernom návrší sa odráža na hladine Prostredného rybníka. Je jednoduchou poschodovou budovou. Svetlo sa dovnútra dostáva vďaka 3 francúzskym oknám na priečelí zámočku. Zámoček v súčasnosti patrí Mendelovej univerzite v Brne a slúži na usporadúvanie kultúrno-spoločenských podujatí. Verejnosti je prístupný len párkrát v roku, na Veľkú noc a na Vianoce.

7. Obelisk

Pamätník Obelisk (3,4 km/8 min. autom severne od infocentra Lednice) pripomína mier, ktorý bol uzavretý medzi Rakúskom a Francúzskom 17. novembra 1796. Obelisk z pieskovcových blokov má výšku 23 m a pozlátená hviezda na jeho vrchole odráža slnečné lúče na všetky strany. Ľudové označenie obelisku „Facka“ údajne poukazuje na ukončenie hádky medzi manželmi z rodu Lichtenštajnovcov po manželovej vysokej prehre v kartách. Podľa inej verzie manželka prehrala v kartách za jednu noc celé panstvo Pálavu. Podľa poslednej verzie na mieste, kde stojí obelisk, dala údajne manželka svojmu mužovi facku za jeho neveru. Ako to v skutočnosti bolo, sa dnes už asi nedozvieme. Obelisk je voľne prístupný návštevníkom.

8. Lovecký zámoček

Klasicistický Lovecký zámoček (3 km/9 min. autom východne od infocentra Lednice) bol kedysi horárňou na ceste k Janohradu. Z balkóna na 1. poschodí zámočku sledovali dámy priebeh lovu. Zámoček je v súčasnosti v súkromnom vlastníctve a nie je verejnosti prístupný.

9. Janov hrad

Umelá hradná zrúcanina Janov hrad (5,1 km/13 min. autom východne od infocentra Lednice) získala svoje meno po Janovi Lichtenštajnskom. Na prízemí býval hájnik. V romantickej zrúcanine sa panstvo schádzalo pri poľovačkách a na poschodí vo veľkej hodovnej sieni organizovalo bohaté hostiny. V súčasnosti je na hrade stála expozícia a slúži tiež ako obradná sieň mesta Podivín. Hrad je návštevníkom prístupný od júna do októbra. Prehliadka so sprievodcom trvá 25 minút. Vstupenka stojí 80 czk/3,15 eur/os. Na hrade môžete platiť platobnou kartou. Janov hrad som tiež spomínal v článku Lednice.

10. Apolónov chrám

Klasicistický chrám boha slnka, Apolónov chrám (6,6 km/11 min. autom severozápadne od infocentra Břeclav), tvorí 8 stĺpov v dórskom slohu pred priečelným múrom s polkruhovým výklenkom. Nad rímsou je nadstavba zaklenutá polovičnou kupolou a ukončená vyhliadkovou terasou na Mlynský rybník. Zo zadnej strany chrámu prilieha prístavba s bytom. Vo vlyse nájdeme motívy zo starých gréckych bájí o Apolónovi na slnečnom voze, ktorý ťahá štvorzáprah, skupinu bôžikov lásky s podobou detí, tzv. amoretov s Apolónovou lýrou a dvojicami múz. Chrám je návštevníkom prístupný celoročne, v čase mimosezóny prevažne cez víkendy. Vstupenka stojí 40 czk/1,57 eur/os. V cene vstupenky je požičanie ďalekohľadu.

11. Nový dvor – statok Lichtenštajnovcov

Nový dvor – statok Lichtenštajnovcov (8,3 km/17 min. autom severozápadne od infocentra Břeclav) postavili v empírovom štýle. Čelnú stranu tvorí arkádový múr s rotundou s ochodzou. Múr zakončujú vjazdy s portálmi. Stavba sa rozkladá okolo štvorcového dvora. Pôvodne ho vybudovali na chov oviec merino, neskôr na chov švajčiarskych kráv bernského plemena a nakoniec koní. V súčasnosti je statok v súkromnom vlastníctve a slúži svojmu pôvodnému účelu – chovu koní.

12. Chrám troch Grácií

Chrám 3 Grácií (12,7 km/19 min. autom západne od infocentra Břeclav) taktiež postavili v empírovom štýle. Zdobí ho mramor a mozaika. Polkruhová stavba, ktorú podopiera 12 iónskych stĺpov, obklopuje súsošie 3 Grácií – antických bohýň – Atény, Artemidy a Afrodity. Súsošie vytesali z jediného kusu kameňa. Ďalšie sochy vo výklenkoch predstavujú jednotlivé vedné a umelecké odbory. V chráme sa kedysi nachádzal byt pre lesnícky personál. Dnes v ňom nájdete sálu s valenou klenbou a maľbou na stenách. Chrám nie je verejnosti prístupný.

13. Zámoček Pohansko

Empírový Zámoček Pohansko (7,4 km/19 min. autom južne od infocentra Břeclav) postavili priamo na vale hradiska z čias Veľkej Moravy. V zámočku panstvo oddychovalo po poľovačkách v obore, ktorá patrí medzi najväčšie v Česku. Vo vnútri zámočku uvidíte archeologické predmety zo spomínaného veľkomoravského hradiska. Zámoček je návštevníkom prístupný od apríla do októbra. Vstupenka stojí 50 czk/1,97 eur/os.

14. Zámoček Lány

Zámoček Lány (8,8 km/19 min. autom juhovýchodne od infocentra Břeclav) je najvzdialenejšou stavbou celého Lednicko-valtického areálu. Panstvo zámoček využívalo počas poľovačiek, tentoraz v obore Soutok. Zámoček nie je verejnosti prístupný, pretože sa nachádza v súkromnom vlastníctve.

15. Hraničný zámoček

Hraničný zámoček (5,9 km/10 min. autom juhozápadne od infocentra Lednice a 7,3 km/11 min. autom severne od infocentra Valtice) postavili v klasicistickom slohu. V reštaurácii ochutnajte degustačné menu v štýle fine-dining (zážitková gastronómia). V suteréne zámočku ochutnajte víno vo vínnej pivnici. Na záver na terasách zámočku s výhľadom na Hlohovecký rybník načerpajte nové sily v chill-out zóne. Počas letnej turistickej sezóny sa tiež môžete občerstviť v bistre pri zámočku.

Vedeli ste, že stredom Hraničného zámočku prechádzala do roku 1919 hranica medzi Dolným Rakúskom a Moravou?

Lednicko-valtický areál – ďalšie objekty

Lednicko-valtický areál ďalej tvoria jazdiarne lednického zámku, kostol sv. Jakuba staršieho, ktorý je súčasťou lednického zámku, dnes už nefunkčná Jubilejná fontána na Zámockom námestí v Lednici, železničná stanica v Lednici, Lednické rybníky (Nesyt, Hlohovecký, Prostredný a Mlynský), Bezručova aleja či zámocký mlyn Nejdek, v ktorom sa môžete ubytovať.

Monumentálne trojkrídlové jazdiarne so stajňami vybudovali západne od zámku. Jazdiarne sú najstaršou zachovanou časťou celého zámockého komplexu. V ich priestoroch vzniklo Multifunkčné centrum Zámok Lednice. Ponúkajú 2 stále expozície:

• Obnova jazdiarní – nahliadnete do technických výkresov a porovnáte stav pred rekonštrukciou a po nej,
• Krajinou záhrad – vývin Lednicko-valtického areálu od doby ľadovej až po súčasnosť.

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Jazdiarne sú návštevníkom prístupné celoročne. Vstupenka stojí 80 czk/3,15 eur/os.

Zo všetkých stavieb Lednicko-valtického areálu som navštívil polovicu. Nemám 1 dôvod, ale minimálne 9 dôvodov vrátiť sa do lokality opäť.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 10. 2021 (1 eur = 25,415 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 15 dôvodov pre Lednicko-valtický areál je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Karlov most s mostnými vežami

Karlov most (300 m/4 min. pešo severne od Kampy) je najstarším existujúcim mostom Prahy. Z ostrova Kampa vedú priamo na most schody. Na jeho mieste stál pôvodne v rokoch 1170-1342 kamenný Juditin most (Judita Durínska bola manželkou českého kráľa Vladislava II.). Juditin most v roku 1342 strhla povodeň. Ďalší kamenný most začali stavať o pár rokov neskôr v roku 1357 a výstavba trvala 45 rokov do roku 1402. Karlov most má dĺžku 515,76 m; šírku 9,5 m a stojí na 16 oblúkoch s nepravidelným rozpätím. Názov Karlov most sa začal používať až okolo roku 1870. Verejná doprava (konská električka, električka a neskôr autobus) fungovala až do 2. svetovej vojny, osobné autá po moste jazdili do roku 1965. Most zdobí 30 sôch a súsoší, z ktorých najstaršou a najznámejšou je socha sv. Jána Nepomuckého z dielne barokového sochára a rodáka z Popradu-Spišskej Soboty Jána Brokoffa.

Vedeli ste, že dátum a čas položenia základného kameňa Karlovho mosta nevybrali náhodou? Karol IV. položil základný kameň mosta 9. júla 1357 ráno o 5.31 h. Ak si zapíšete rok (1357), deň (9), mesiac (7) a čas (5.31), získate vzostupnú a zostupnú stupnicu s vrcholom 9 (1 3 5 7 9 7 5 3 1).

Malostranská mostná veža

Karlov most na oboch stranách opevňujú veže – na Malej Strane sú dve Malostranské mostné veže a v Starom Meste Staromestská mostná veža. Vyššia Malostranská mostná veža je najmladšou časťou celého mosta (vznikla až počas vlády Juraja z Poděbrad v 2. polovici 15. storočia). Je ukážkou pražskej pohusitskej gotiky. Slúžila ako sklad a pri hlásení požiarov. Dnes slúži ako vyhliadková veža (100 czk/3,90 eur/os.). Nižšia románska veža, ktorú renesančne prestavali, bola súčasťou pôvodného Juditinho mosta. V minulosti slúžila ako väzenie a colný úrad. Veža nie je prístupná pre verejnosť.

Staromestská mostná veža

Staromestská mostná veža je ukážkovým príkladom nielen českej, ale tiež stredoeurópskej gotiky. Vznikla ešte počas vlády Karola IV. V minulosti slúžila ako strážnica a väzenie. Zároveň slúžila ako víťazný oblúk, ktorým prechádzali českí králi počas svojej korunovácie do katedrály sv. Víta, Václava a Vojtěcha na Pražskom hrade. Sochársku výzdobu veže čiastočne zničili švédske vojská počas 30-ročnej vojny a neskôr rakúska armáda v revolučnom roku 1848. Vo veži sa nachádza expozícia Mystérium veže (100 czk/3,90 eur/os.), ktorá sa zameriava na oslavy výročia narodenia Karola IV. Na staromestskej strane sa nachádza Múzeum Karlovho mosta, kde získate všetky dôležité info o tejto unikátnej stavbe (170 czk/6,63 eur/os.).

Vedeli ste, že na nárožiach Staromestskej mostnej veže sú dve vtipné súsošia? Na prvom je muž, ktorého ruka je pod sukňou ženy v habite a na ďalšom je muž, ktorý sa pokúša dotknúť ženského poprsia. 

Staromestské námestie

Staromestské námestie (700 m/8 min. pešo východne od Karlovho mosta) je srdcom štvrte Praha – Staré Mesto. Je najstarším námestím historickej Prahy. V stredoveku sa to tu len tak hmýrilo trhovníkmi, ktorí ponúkali tovar od výmyslu sveta. Vzduchom sa niesli všakovaké vône a šum predávajúcich a kupujúcich. Námestie bolo svedkom korunovačných sprievodov na Pražský hrad, ale aj popráv. Dominantami námestia sú okrem iných budov predovšetkým Staromestská radnica s orlojom, Chrám Matky Božej pred Týnom, či pomník majstra Jána Husa, ktorý vznikol v roku 1915 pri príležitosti 500. výročia jeho upálenia.

Staromestská radnica s orlojom

Staromestskú radnicu s orlojom v západnej časti zástavby Staromestského námestia zriadili v roku 1338 ako sídlo samosprávy Praha – Staré Mesto. Na konci 2. svetovej vojny čiastočne zničili vežu s orlojom, severné a východné krídla radnice, ktoré dodnes neopravili. V rámci jednej vstupenky môžete navštíviť vežu, historické sály, románske a gotické podzemie radnice a kaplnku Panny Márie (250 czk/9,74 eur/os.). Dominantou radnice je takmer 70 m vysoká gotická veža (jej skutočná výška je 69,5 m). Na vyhliadkovú ochodzu, ktorá sa nachádza vo výške 41 m, vedie výťah. Z kaplnky Panny Márie máte možnosť vidieť, ako funguje orloj. Krížová chodba a Rytierska sála slúžia ako výstavné priestory (platí sa samostatné vstupné). Na prízemí radnice sa nachádza Turistické informačné centrum.

Orloj zhotovili na južnej strane radnice v roku 1410. Ešte v priebehu 15. storočia ho zdokonalili. Podľa jednej povesti následne zhotoviteľa oslepili, aby už nikdy nemohol vytvoriť jeho kópiu. Každú celú hodinu od 9.00-23.00 h sa v dvoch okienkach objavuje 12 apoštolov. Orloj zdobia ďalšie postavy, ktoré sú alegóriami vied alebo ľudských vlastností.

Chrám Matky Božej pred Týnom

Chrám Matky Božej pred Týnom (vstupné dobrovoľné) vo východnej časti Staromestského námestia je hlavným chrámom štvrte Praha – Staré Mesto. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1135. Súčasnú podobu 3-loďovej baziliky kostol získaval až od polovice 14. storočia do začiatku 16. storočia. Organ, ktorý pochádza z roku 1673, je najstarším v Prahe. V kostole sa nachádza 19 oltárov a 60 náhrobkov. Najznámejším je náhrobok dánskeho astronóma Tycho de Brahe, ktorý zomrel kurióznou smrťou, údajne na prasknutie močového mechúra v Prahe v roku 1601.

Vedeli ste, že veže Chrámu Matky Božej pred Týnom sa volajú Adam a Eva? Obidve majú výšku okolo 80 m. Južná veža, Adam, je len o 1 m vyššia ako severná veža Eva.

Obecný dom

Obecný dom (550 m/7 min. pešo východne od Staromestského námestia) stojí na mieste bývalého Kráľovského dvora, ktorý slúžil svojmu účelu viac ako 100 rokov od konca 14. do konca 15. storočia. Práve odtiaľto vychádzali korunovačné sprievody po tzv. „Kráľovskej ceste“ do katedrály sv. Víta na Pražskom hrade. Budovu postavili v secesnom slohu s neobarokovými, neorenesančnými a orientálnymi vplyvmi na začiatku 20. storočia.

Už v čase svojho vzniku sa Obecný dom mohol pýšiť jedinečným technickým zázemím, ktoré zahŕňalo napr. chladenie budovy vodou z dvoch studní, ústredné vykurovanie, sieť domácich telefónov a mnohé ďalšie. Budova bola kulisou významných historických udalostí. 28. októbra 1918 z balkóna Obecného domu vyhlásili 1. samostatnú Československú republiku. V dome prebiehali rokovania, ktoré mali vplyv na novembrové udalosti v roku 1989.

Vedeli ste, že v Obecnom dome sa nachádza Americký bar, ktorý je najstarším barom v Prahe a druhým najstarším v Európe? Americký bar mohli už v čase jeho vzniku navštevovať ženy bez sprievodu muža.

Prehliadka Obecného domu

Prehliadka začína v koncertnej Smetanovej sieni, pomenovanej po významnom českom hudobnom skladateľovi Bedřichovi Smetanovi. V sieni však nezabudli ani na ďalšieho hudobného velikána Antonína Dvořáka. Kapacita siene je 1 259 miest. Prehliadka pokračuje dámskymi a pánskymi salónmi. Videli sme takmer všetky, v Slavkovského sále sa konal v čase našej prehliadky koncert vážnej hudby. Zamestnanci Obecného domu nám ale vyšli v ústrety a povolili nám fotiť bez poplatku (55 czk/2,14 eur/os.).

Najviac ma nadchla Primátorská sála, ktorej výzdobu vytvoril známy secesný maliar Alfonz Mucha. Prehliadky so sprievodcom sú v anglickom jazyku (raz mesačne v češtine; 290 czk/11,30 eur/os.). Pri kúpe vstupenky dostanete vytlačené sprievodné slovo, ktoré majú v 9 svetových jazykoch. Úžasná pani sprievodkyňa mi počas prehliadky ako jedinému Slovákovi v skupine povedala rôzne zaujímavosti. V Obecnom dome sa okrem koncertnej siene, dámskych a pánskych salónov, jedální a salónikov nachádza francúzska reštaurácia, kaviareň, Plzeňská reštaurácia a Americký bar.

Prašná brána

Prašná brána (55 m/1 min. pešo južne od Obecného domu) je dnes jediným pozostatkom kedysi mohutného gotického opevnenia mestskej štvrte Praha – Staré Mesto. Na začiatku 18. storočia slúžila ako sklad pušného prachu, vďaka čomu získala názov „Prašná“. Svoju dnešnú podobu má z konca 19. storočia. Ak máte pocit, že podobnú vežu ste už v Prahe videli, tak autor sa inšpiroval Staromestskou mostnou vežou. Prašná brána je ďalšou z veží, ktorá slúži ako vyhliadková veža (100 czk/3,90 eur/os.). Vyhliadková ochodza je vo výške 44 m.

Verím, že ste si užili prechádzku štvrťou Praha – Staré Mesto a budete sa tešiť na ďalší článok o Novom Meste a Vyšehrade.

Užitočné linky:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany a Malá Strana
• 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad
• Návod na prežitie v Prahe
• Ďalšie články z Česka
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 6. 2019 (1 eur = 25,657 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 2. deň Praha – Staré Mesto je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.