Opera v Osle (Operahuset Oslo)

Opera v Osle (Operahuset Oslo; 1,6 km/22 min. pešo juhovýchodne od radnice) je neprehliadnuteľnou dominantou východnej časti pobrežia mesta od roku 2008. Pripomína ľadovec, ktorý trčí ponad hladinu. V budove sídlia Nórsky národný balet, operný orchester a baletná škola. Z voľne prístupnej strechy opery vám bude patriť celé mesto. Interiér zase patrí mramoru a dubovému drevu. Operu, balet, či akékoľvek iné predstavenie si vychutnáte v 3 sálach – hlavná s 1 369 miestami, 2. pódium so 400 miestami a skúšobná miestnosť pre 200 osôb. Koncerty sa ale často odohrávajú aj vo foyeri budovy, na balkónoch alebo dokonca na streche.

Opera ma vítala už z diaľky. Neďaleko nej stojí zbrusu nové múzeum Edvarda Muncha s jeho svetoznámym obrazom Výkrik. A pred múzeom zase „Oslo Eye“, alebo tiež diablovo koleso. Bolo mi jasné, že práve na tomto mieste chcem mať svoju fotku z Osla. V meste ma prekvapila všade vládnuca pohoda. Ľudia sedeli takmer všade, kde mohli, na streche opery dokonca tancovali. Nikto sa za ničím nenaháňal, všetci žili pre túto chvíľu.

Foyer opery je otvorený od pondelka do soboty medzi 11.00-22.00 h, v nedele medzi 12.00-22.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v angličtine, nemčine a nórčine. Počas prehliadky navštívite zákulisie a hlavné pódium, dozviete sa o architektúre, javiskových technológiách, ale aj samotnej opere a balete. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 150 nok/13,01 eur/os. Vstupenky si kúpite na oficiálnej internetovej stránke opery, kde uviedli aj dátumy, časy a jazyky prehliadok.

Pevnosť Akershus (Akershus festning)

Ak budete do Osla prichádzať loďou, už z diaľky vás bude vítať hrdo sa vypínajúca pevnosť Akershus (Akershus festning; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od radnice). V areáli pevnosti môžete navštíviť hrad, Múzeum ozbrojených síl, Nórske múzeum odboja a návštevnícke centrum. Zamestnanci návštevníckeho centra poskytujú informácie a organizujú prehliadky pevnosti. V centre sa nachádzajú 2 bezplatné výstavy.

Trochu histórie

Výstavba hradu i pevnosti sa začala v roku 1299 a ukončili ju v 14. storočí. Hrad (Akershus slott) odolal v priebehu storočí mnohým obliehaniam. V 17. storočí ho prestavali na renesančný zámok. Zatiaľ čo po pevnosti a jej hradbách sa môžete voľne túlať, hrad spoplatnili. Uvidíte pôvodný stredoveký hrad, miestnosti dánsko-nórskych kráľov, honosné siene, temné žaláre, hradnú kaplnku a krypty. Múzeum ozbrojených síl (Forsvarsmuseet) sa zameriava na vojenskú históriu Nórska od čias Vikingov až po súčasnosť. Nórske múzeum odboja (Norges Hjemmefrontmuseum) približuje udalosti, ktoré sa odohrali počas nemeckej okupácie v rokoch 1940-1945.

Praktické informácie

Hlavná brána do pevnosti je otvorená celoročne denne medzi 6.00-21.00 h, bočné brány celoročne denne medzi 7.00-18.00 h. Hrad je otvorený od konca mája do konca augusta od pondelka do soboty medzi 10.00-16.00 h, nedele medzi 12.00-16.00 h. Komentované prehliadky pevnosti so sprievodcom v angličtine sú cez víkendy o 12.00 h a o 14.00 h, v nórčine cez víkendy o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadka trvá 55 minút. Návštevnícke centrum pevnosti, Múzeum ozbrojených síl aj Nórske múzeum odboja sú otvorené od mája do augusta od piatka do stredy medzi 10.00-17.00 h, štvrtky medzi 10.00-20.00 h a od septembra do apríla denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka na hrad, do Múzea ozbrojených síl i do Nórskeho múzea odboja stojí každá 150 nok/13,01 eur/os.

Kráľovský palác (Det kongelige slott)

Kráľovský palác (Det kongelige slott; 750 m/12 min. pešo severozápadne od radnice) je domovom súčasného nórskeho kráľa Haralda V. a jeho manželky, kráľovnej Sonje. Palác postavili v rokoch 1824-1848 za vlády kráľa Karla Johana (Karol XIV. Ján, 1763-1844), ktorého jazdecká socha hrdo stojí pred palácom. Striedanie stráží s kráľovskou gardou sa odohráva pred palácom každý deň o 13.30 h.

Pre návštevníkov je palác otvorený počas letnej turistickej sezóny od júna do augusta denne medzi 10.00-17.00 h len v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadky v angličtine sú denne o 12.00 h, 14.00 h, 14.20 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 220 nok/19,09 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo telefonicky.

Katedrála v Osle (Oslo Domkirke)

Keď sa povie katedrála, všetci si asi predstavíme obrovský honosný gotický kostol, ktorý postavili niekedy v stredoveku. Určite budete prekvapení, keď uvidíte nenápadnú katedrálu v Osle (Oslo Domkirke; 950 m/13 min. pešo východne od radnice) z roku 1697. Je hlavným kostolom diecézy v meste a farským kostolom katedrálneho zboru. Okrem bohoslužieb ho využíva aj kráľovská rodina a štát na oficiálne udalosti, napr. svadby a pohreby. Príležitostne sa kostol využíva na koncerty. Katedrála je otvorená od soboty do štvrtka medzi 10.00-16.00 h, v piatky medzi 16.00-00.00 h. Je voľne prístupná návštevníkom.

Historické múzeum (Historisk museum)

Historické múzeum (Historisk museum; 700 m/10 min. pešo severne od radnice) obsahuje najväčšiu nórsku zbierku predmetov od praveku, cez obdobie Vikingov až po stredovek. Uvidíte vikingské meče, šperky alebo najzachovanejšiu vikingskú prilbu na svete. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 160 nok/13,88 eur/os.

Zámocký park (Slottsparken)

Zámocký park (Slottsparken; 800 m/13 min. pešo severne od radnice) je jedným z prvých verejných parkov Osla. Napriek tomu, že v ňom stojí kráľovský palác, park je otvorený pre všetkých celoročne. Na moje počudovanie sa pomerne dosť blízko dostanete aj ku samotnému palácu. Samozrejme ho stráži kráľovská stráž, tak radšej nerobte žiadne prudké pohyby, aby ste nevzbudzovali pozornosť. V parku nemusíte sedieť na lavičke ako 5 peňazí, ale môžete v ňom aj piknikovať, zabehať si, opaľovať sa, hrať sa, alebo dokonca tancovať, čoho som bol svedkom.

Park krášlia okrem niekoľkých jazierok tiež viaceré sochy, napr. socha korunnej princeznej Märthy, kráľovnej Maud alebo monument Karla Johana. Park Dronningparken, ktorý je súčasťou Slottsparken v jeho juhozápadnej časti, je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra.

Radnica (Oslo Rådhus)

Vysoká 2-vežová budova z červených tehál, ktorú je vidieť a počuť z mnohých miest mesta, je zaručene radnica (Oslo Rådhus). Radnicu dokončili v roku 1950. Zvonkohra so 49 zvonmi patrí medzi najväčšie v Škandinávii. Hrá každú celú hodinu medzi 7.00-00.00 h. Je sídlom mestskej rady a zastupiteľstva mesta. Každý rok 10. decembra sa v nej udeľuje Nobelova cena mieru. Radnica je otvorená denne medzi 9.00-16.00 h. Pred vstupom prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do radnice je zdarma. Komentované prehliadky so sprievodcom v nórčine a angličtine sa konajú od konca júna do konca augusta denne o 10.00 h, 12.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvá 45 minút. Prehliadky sú taktiež zadarmo.

Polovica je za nami. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Osle?

Park sôch Tjuvholmen

Park sôch Tjuvholmen (Tjuvholmen skulpturpark; 1 km/15 min. pešo juhozápadne od radnice) sa nachádza na samom okraji novovybudovanej promenády. Sochy v parku vytvorili viacerí medzinárodní súčasní umelci. Priznám sa, že nie som veľký priaznivec súčasného umenia. Čo som asi rozpoznal, bolo súsošie Snehulienky a 7 trpaslíkov, i keď aj tu boli dve Snehulienky a trpaslíkov snáď nezráta nik. Súsošie na mňa pôsobilo dosť desivo. Z parku je to len na skok do múzea moderného umenia Astrup Fearnley, či na vyhliadku Tjuvtitten. Tá má podobu vysokého úzkeho skleneného výťahu. V čase mojej návštevy ale bola dočasne zatvorená. Z parku dovidíte na protiľahlý polostrov Bygdøy s múzejnou štvrťou, napr. Múzeum vikingskej lode, Nórske námornícke múzeum, či skanzen. Dostanete sa tam autom, hromadnou dopravou alebo loďou, ktorá sa plaví spred radnice.

Nórsky parlament (Stortinget)

Historickú budovu Nórskeho parlamentu (Stortinget; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od radnice) postavili v rokoch 1861-1866. Budovu navštívite len počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. V roku 2025 sa prehliadky budú konať od pondelka do piatka od 30. júna do 15. augusta. Prehliadky v angličtine sú vždy o 10.15 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Nemusíte si vopred rezervovať miesto v skupine. Prehliadky sú bezplatné. Pred prehliadkou prejdete bezpečnostnou kontrolou. Veci si musíte nechať v šatni. Počas prehliadky môžete fotografovať okrem bezpečnostnej kontroly. Filmovanie sprievodcu nie je povolené.

Damstredet

160 m dlhú dláždenú ulicu Damstredet (1,4 km/21 min. pešo severovýchodne od radnice) lemujú nízke drevené domy z prelomu 18. a 19. storočia. Tešil som sa, keď ulicu navštívim a pozriem si tradičnú nórsku architektúru. Kým na prvom dome bolo lešenie, pred tým druhým zase boli obrovské vrecia so stavebným materiálom. Výhľadu na tretí dom bránili obrovské kontajnery a pred štvrtým domom parkovala jeho majiteľka. Buď sa v priebehu storočí vytratilo čaro tejto ulice, alebo som len skrátka neprišiel vhodnú chvíľu.

Cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund)

Neďaleko Damstredet sa rozprestiera rozľahlý cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund; 1,3 km/20 min. pešo severne od radnice). Na cintoríne je pochovaných mnoho slávnych Nórov, napr. dramatik a spisovateľ Ibsen, expresionistický maliar Munch, či prozaik a dramatik Bjørnson.

Akerselva

Od jazera Maridalsvannet (8,6 km/1 h 8 min. pešo severne od radnice) až po Oslo fjord (1,6 km/22 min. východne od radnice) preteká cez mesto rieka Akerselva. Okolo nej vyrástla rekreačná oblasť. Nájdete tu miesta na kúpanie a oddych, vodopády, lesné oblasti, ale aj miesta na rybolov. V okolí rieky sa nachádzajú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Rieka a jej okolie sú chránenou kultúrnou oblasťou. Popri rieke vedie turistický chodník vhodný na prechádzky, beh, či cyklistiku.

Rieku som odfotil z mosta Grünerbrua. Kedysi sa v týchto miestach nachádzal najstarší most cez rieku. Až do roku 1654 bol jediným mostom, ktorý spájal východ a západ mesta. Na moste sa vyberalo mýto za vstup do mesta. Most bol tiež svedkom bitky kráľa Sverreho a Birkebeinerne. Švédsky kráľ Karol XII. ho v roku 1716 celý vypálil.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt)

Vedeli ste, že Nobelova cena mieru sa odovzdáva v Osle, na rozdiel od všetkých ostatných cien, ktoré sa odovzdávajú v Štokholme? Dôvod súvisí s poslednou vôľou samotného Alfreda Nobela. V jeho testamente z roku 1895 sa uvádza, že cenu má udeľovať Nórsky parlament, alebo ním poverený výbor. V tom čase ešte Nórsko a Švédsko tvorili personálnu úniu. Dvom samostatným krajinám so svojimi inštitúciami vládol jeden kráľ. Nobel pravdepodobne veril, že nórski politici budú nezávislejší a vhodnejší na rozhodovanie o otázkach mieru. Tradícia sa zachovala dodnes, aj keď únia sa rozpadla v roku 1905.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt; 850 m/13 min. pešo severozápadne od radnice) založili v roku 1904, aby podporoval Nobelov výbor pri rozhodovaní o tom, komu by mali udeliť Nobelovu cenu mieru. Od roku 1905 sa do inštitútu presunulo slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa dovtedy odovzdávali v parlamente. V októbri sa v inštitúte oznamuje laureát ceny mieru, 9. decembra, deň pred slávnostným odovzdávaním cien na radnici, tu prebieha tlačová konferencia laureáta. Inštitút tiež organizuje tzv. Nobelove sympóziá, na ktorých sa diskutuje o témach týkajúcich sa mieru a konfliktov.

Navštívte opery aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Craiova – hlavné mesto Olténie
• V meste Lipsko „bacha“ na Bacha!

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 6. 2025 (1 eur = 11,5265 nok).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Osle je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Hoštice dostať?

Hoštice sa nachádzajú v turistickej oblasti Šumavsko v turistickom regióne Južné Čechy. Z administratívneho hľadiska sa obec rozkladá v okrese Strakonice v Juhočeskom kraji.

Autom

Obcou neprechádza žiadna cesta medzinárodného alebo národného významu. Západne od obce vedie cesta I. triedy č. 4 (I/4), ktorá začína v Prahe a juhozápadným smerom sa tiahne až po hranicu s Nemeckom (hraničný priechod Strážný/Philippsreut).

Autobusom

Autobusová zastávka Hoštice sa nachádza 300 m/3 min. pešo východne od obce na ceste do Milejovíc.

Vlakom

Vlaková zastávka Hoštice u Volyně sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo juhozápadne od obce. Cesta vlakom z Českých Budějovíc vrátane prestoja v Strakoniciach (69 km) trvala 1 h 35 min. a cestovný lístok stál 103 czk/3,85 eur/os.

Ak sa náhodou budete tešiť na vlakového sprievodcu (alebo lepšie povedané mladú atraktívnu sprievodkyňu), ktorá pred zastávkou zakričí, že vlak nezastavuje, lebo má meškanie alebo v lepšom prípade vám aspoň trochu pribrzdí, asi vás sklamem. Na trati premávajú vlaky so samoobslužným výpravným systémom. Lístky na vlak sa ani nedajú kúpiť na stanici v Strakoniciach, ale len priamo vo vlaku v predajnom automate. Zastávka je na znamenie, tak si aspoň môžete zazvoniť a veriť, že vlak naozaj nemá meškanie a zastaví vám.

Čo v obci Hoštice robiť, vidieť a navštíviť?

„Zase bude hic!“ Hoštice si z filmu pamätám ako dedinku vždy zaliatu slnkom. Určite si aj vy spomeniete, ako sa Škopková, v podaní výbornej pani herečky Heleny Růžičkovej, potila v lúčoch letného juhočeského slnka. Kto by sa aj nepotil.

Nás ale pri návšteve dedinky chytil dážď. A že myslím poriadny lejak, ktorý nie a nie skončiť. Zrazu Hoštice vyzerali v tom daždi celkom inak. Na to ale, aké nepríjemné počasie nás postretlo, sa to tu autami a návštevníkmi len tak hemžilo. Želám vám vidieť tie rozžiarené tváre návštevníkov so zapnutými fotoaparátmi v rukách, ako si s nadšením fotili každý dom.

Zámok

Prehliadku obce začneme pri miestnom zámku. Zámok, ktorý bol vo filme sídlom obecného úradu, je v súčasnosti v súkromnom vlastníctve. Prístup do jeho areálu, či dovnútra, nie je, žiaľ, verejnosti umožnený. Tak som si ho aspoň mohol odfotiť spoza plota.

Kostol Narodenia Panny Márie

Neďaleko zámku je Kostol Narodenia Panny Márie s cintorínom. Vo filme ste si to možno neuvedomili, ale areál sa nachádza medzi zámkom a domom Škopkovej (lepšie povedané Konopníkovej, ale veď aj ony boli susedy). Cintorín sa mi vo filme javil omnoho väčší. Dvere do kostola boli síce otvorené, ale vstúpiť nám bránila zamknutá mreža. Mohol som aspoň nahliadnuť dovnútra a domyslieť si Cecilku, ako drhne podlahu kostola. Takže opäť nasledovala fotka spoza mreže.

Dom Škopkovej

Pochopiteľne sme chceli vidieť dom Škopkovej a jej večnej rivalky, susedky Konopníkovej. Asi 5 m pred domom ale bola umiestnená páska, ktorá vás upozorňuje, že vstupujete na súkromný pozemok. Pokiaľ zvedaví návštevníci liezli na plot a fotili si záhradu domu, ani sa súčasným majiteľom veľmi nečudujem. Páska ma odradila aj od fotenia domu.

JRD

Východný okraj obce uzatvára bývalé JRD (Jednotné roľnícke družstvo, po česky JZD Jednotné zemědělské družstvo). Vo filme ste ho videli ako obecný kravín. Dnes nesie honosný názov s prídavkom po jednej z hlavných postáv 1. dielu – Ranč Šimona Pláničky. V jeho expozícii (ak to tak môžem nazvať) uvidíte babičkinu posteľ na kolieskach, Vencovu motorku a posteľ, v ktorej sa narodila herečka Marie Švecová, ktorú z filmu poznáme ako klebetnicu Kelišovú.

Pridanou hodnotou je premietanie záberov z natáčania a rozhovorov s režisérom filmu. Pri vstupe do haly je tiež pôvodný kočiar posledného baróna z obce Hoštice, v ktorom sme nadšených turistov odfotili i my. Podľa baru s pípami a dlhých stolov s podvíhanými stoličkami som usúdil, že v priestore tiež čapujú pivo. Aj by sme si pozreli celý dokument, ale ku stoličkám sme sa nedostali a pivo v ten deň tiež nečapovali.

Socha Škopkovej

V areáli vztýčili pred niekoľkými rokmi sochu Škopkovej (názor si utvorte sami) a pozrieť si tiež môžete výstavu poľnohospodárskej techniky. Na prehliadku si vyčleňte asi 0,5-1 h a vstupenka stála 30 czk/1,12 eur/os. Na ranči sme sa chceli aj najesť, ale našli sme len oznam na plote, na ktorom bolo uvedené, že už zarobili dosť.

Hasičské múzeum Hoštice a cintorín

V obci ešte môžete navštíviť Hasičské múzeum Hoštice. Miesto večného odpočinku na obecnom cintoríne našiel český country spevák Michal Tučný, pre našu generáciu už možno nie taký známy, ale vaši rodičia budú vedieť.

Mlyn

Ak by ste náhodou hľadali mlyn, v ktorom podľa filmu údajne strašilo, nájdete ho (resp. jeho ruinu) 2,5 km/3 min. autom západne od obce pri ceste I/4.

Ešte pred príchodom sme počítali s tým, že Hoštice sú malá obec bez výraznejšej primárnej ponuky cestovného ruchu. Predpokladám, že návštevníci sem cestujú predovšetkým vďaka trilógii. Očakávali sme ale aspoň nejakú trasu obcou so zastaveniami s informačnými tabuľami, na ktorých by bol napr. záber z filmu s nejakým stručným textom, možno pikoškou z natáčania. Žiaľ, takýto chodník v obci nenájdete a musíte sa spoliehať len na to, čo ste si z filmu zapamätali.

Kde sa v obci Hoštice ubytovať?

V obci Hoštice sme neboli nikde ubytovaní. Návšteva obce bola krátkou zastávkou na ceste z Českých Budějovíc do Prahy.

Kde sa v obci Hoštice najesť?

Restaurace U Javoru (160 m/2 min. pešo juhozápadne od centra obce) budete tiež poznať z filmu ako miestny hostinec. Od natáčania sa to tu veľmi nezmenilo. Steny vypĺňajú fotografie z filmu. Ochutnal som Vyprážaný syr so zemiakovými kroketami a tatárskou omáčkou. Tuším sme tu pili najlacnejšie pivo v celých Južných Čechách. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 350 czk/13,07 eur.

Režisérovi Zdeňkovi Troškovi sa podarilo to, čo sa v našich (československých) podmienkach len málokedy podarí. Povedzte mi aspoň jedno miesto, ktoré by bolo návštevníkmi v rámci filmového cestovného ruchu v Česku a na Slovensku tak vyhľadávané. Všetky 3 filmy som videl niekoľkokrát a stále si ich veľmi rád pozriem. Tentoraz sa ale viac sústredím na detaily filmu a miesta natáčania, ktoré som mohol vidieť naživo. Verte mi, po návšteve obce Hoštice sa už aj vy budete na filmy pozerať inak.

Prečítajte si o ďalších filmových lokalitách:

• 5 dôvodov, prečo navštíviť Kroměříž
• Aj Česko má svoj Windsor, nájdete ho v Hlubokej nad Vltavou
• Holašovice sú ako pravá juhočeská rozprávka

Užitočné linky:

• Oficiálne internetové stránky obce Hoštice
• Turistická oblasť Šumavsko
• Turistický región Južné Čechy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 4. 11. 2020 (1 eur = 26,781 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Slunce, seno, Hoštice je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

„Važecká jaskyňa vás schladí!“

Ako sa do Važca dostať?

Važec sa nachádza v hornom Liptove na severnom Slovensku, z administratívneho hľadiska v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji.

Autom

Važec sa rozprestiera 27 km/20 min. autom západne od Popradu. Obcou prechádzajú diaľnica D1 a cesta I. triedy 18 (I/18):

• diaľnica D1 má po svojom dokončení spájať Bratislavu s hranicou Ukrajiny pri východoslovenskej obci Záhor. Na území Važca sa diaľnica stotožňuje s európskou cestou E50, ktorá vedie z Francúzska cez Nemecko – Česko (Rozvaldov – Praha – Brno – Starý Hrozenkov) – Slovensko – Ukrajinu až do Ruska.
• cesta 1. triedy 18 (I/18) vedie zo Žiliny cez Poprad – Prešov do slovenského Michiganu (Michaloviec).

Ak budete do obce cestovať autom, z diaľnice využite výjazd „Važec“.

Autobusom

Vo Važci sa nachádzajú dve autobusové zastávky:

• Važec, jednota – pri miestnom supermarkete, na tejto zastávke zastavuje väčšina autobusov (asi 700 m/10 min. pešo severovýchodne od centra obce),
• Važec, železničný nadjazd – na opačnej strane obce (asi 650 m/8 min. pešo severozápadne od centra obce).

Vlakom

Železničnú zastávku Važec nájdete 1,2 km/15 min. pešo severozápadne od centra obce. Na zastávke zastavujú len osobné regionálne vlaky.

Čo vo Važci robiť, vidieť a navštíviť?

Na okraji obce, s dohľadom na domy a paneláky, ale napriek tomu už v prírode, sa v zalesnenom kopci ukrýva nenápadná jaskyňa. Važecká jaskyňa (800 m/10 min. pešo juhozápadne od obecného úradu) je jednou z troch sprístupnených jaskýň nachádzajúcich sa vo vzdialenosti do 30 km od Popradu (ďalšie sú Belianska jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa).

Važecká jaskyňa – praktické info

Priamo oproti vstupu do jaskyne sa cez málo frekventovanú cestu nachádza provizórne parkovisko. Vstupenky si kúpite v pokladni s krytou terasou vedľa vstupu do jaskyne. Keďže som si stále nezvykol na nosenie rúška, aj v tomto prípade som ho zabudol doma.

Našťastie, v pokladni predávali aj 1-rázové rúška (viem, hanbím sa, ohľaduplné voči životnému prostrediu to veľmi nie je). Keď sprievodkyňa v jaskyni hovorila o takmer dokonalom sterilnom prostredí, v ktorom neprežijú žiadne vírusy, zamyslel som sa, či je to rúško vlastne vôbec nutné.

Važecká jaskyňa je známa (samozrejme okrem bohatej kvapľovej výzdoby) predovšetkým vďaka nálezom kostí jaskynného medveďa. Replika takéhoto macka v životnej veľkosti stráži vstupnú sieň jaskyne. O jaskyni, v ktorej sa takisto našli kosti jaskynných medveďov som už písal v článku o rumunskom kúpeľnom meste Oradea.

Prehliadka Važeckej jaskyne sa niesla v podobnom duchu ako v ostatných jaskyniach Slovenska. Sprievodkyňa nám vysvetlila, aký je rozdiel medzi stalaktitom, stalagmitom a stalagnátom, „museli“ sme hádať, na čo sa podobajú jednotlivé kvaple a na záver prehliadky zhasla všetky svetlá, aby sme si vedeli predstaviť, ako to v takej jaskyni bez elektriny vlastne vyzerá.

Škoda len ľudskej hlúposti niektorých návštevníkov, ktorí nevydržia bez svojho zapnutého mobilu ani sekundu a musia ním stále svietiť. Dotyčný vypol mobil až po tom, keď ho jeho „vlastní“ upozornili na to, že kazí atmosféru. Potichu som s nimi súhlasil. 😀

Celková dĺžka jaskyne je 530 m, prehliadková trasa má dĺžku 235 m a trvá 25 minút. Konštantná teplota v jaskyni je okolo 6,5-7 ^oC a vlhkosť 94-96 %. Jaskynné priestory za vstupnou sieňou objavil v roku 1922 Ondrej Húska, rodák z Važca. O pár rokov neskôr jaskyňu provizórne sprístupnili. Od roku 1954 je Važecká jaskyňa v prevádzke. Vstupné do jaskyne stojí 5,00 eur/os.

Dom Jána Hállu a nemecký vojenský cintorín

V obci okrem jaskyne nájdete Dom Jána Hállu a nemecký vojenský cintorín. Ján Hálla bol umelec, ktorému učaroval Važec a jeho obyvatelia. Expozícia je momentálne (júl 2020) dočasne zatvorená. Medzi Važcom a Štrbou sa rozprestiera Nemecký vojenský cintorín, na ktorom našlo svoj večný odpočinok asi 6 500 nemeckých vojakov.

Takže, ak máte pol dňa alebo jeden celý, môžete si za svoj ďalší cestovný cieľ zvoliť práve Važec.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Važecká jaskyňa – medvedí brloh Liptova je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nové Mesto

Keď si dáte do vyhľadávača na mape Nové Mesto Praha, tak uvidíte, ako táto mestská štvrť objíma svojím tvarom Staré Mesto. Aj keď Nové Mesto evokuje niečo mladé, nedávno vzniknuté, počiatky toho pražského siahajú do 14. storočia a obdobia vlády panovníka Karola IV. Luxemburského (1316-1378).

Henrichova veža

Novogotická Henrichova veža (Jindřišská věž; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia; 140 czk/5,46 eur/os.) je najvyššou voľne stojacou pražskou zvonicou. Jej výška je 65,7 m. Henrichova veža už bude asi stále vo mne evokovať moje prvé stretnutie s Prahou, ak nepočítam hlavnú stanicu samozrejme. Aj keď sme na zastávke pri veži (Jindrišská) vystupovali a okolo veže prechádzali takmer každý deň, nikdy som nebol vo vnútri. Asi je na čase to napraviť!

Vznikla na mieste pôvodnej drevenej veže v druhej polovici 16. storočia. Počas 30-ročnej vojny ju zničili švédske vojská a o viac ako 100 rokov neskôr aj Prusi. Svoju dnešnú podobu má z druhej polovice 19. storočia. Dnes je akousi vežou vo veži. Aj keď zvonku pôsobí historicky, v jej vnútri nájdete 10 moderných klimatizovaných podlaží, ktoré prepája schodisko a rýchlovýťah. Vo veži sa nachádza stála expozícia pražských veží, galéria, reštaurácia, kaviarne a samozrejme vyhliadka.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/12 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia) je „must see“ zastavením v Prahe. Námestie bolo a je miestom významných spoločenských podujatí. Dominantou je historická budova Národného múzea v novorenesančnom slohu, ktorá vládne celému námestiu. Pred budovou stojí socha sv. Václava zo začiatku 20. storočia. Odtiaľto pripomína námestie jedno veľké mravenisko. Veď nie nadarmo sa hovorí, že „bolo tam ľudí ako na Václaváku“. Severne od historickej budovy stojí takisto Národné múzeum, avšak v novej budove.

Na návštevu Národného múzea si ešte chvíľu počkám. Veľmi som zvedavý na nové stále expozície, ktorých otvorenie je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020. Momentálne môžete navštíviť dočasné výstavy (260 czk/10,14 eur/os.). Už v Obecnom dome mi odporúčali návštevu kupoly.

Národné múzeum má ešte 10 objektov v Prahe a ďalších 5 v jej okolí. Pre získanie podrobných info vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku Národného múzea.

Národné divadlo

Asi to nie je veľmi chvályhodné, ale priznám sa vám, že som ešte nikdy nevidel žiadne predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Pri mojej zatiaľ poslednej návšteve Prahy som ale mal možnosť navštíviť české Národné divadlo (1,1 km/13 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). A to konkrétne operu Rusalka od významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Názov Rusalka ste už určite počuli, aj keď ste predstavenie ešte nevideli.

Čo ste ale určite videli (a počuli), je známa česká trilógia Slunce, seno, …, kde v jednej časti (tuším to bola hneď prvá) pani učiteľka (postava z filmu) spievala skladbu „Měsíčku na nebi hlubokém“. Tak práve túto skladbu spieva Rusalka v jednej zo scén opery. Známu českú operu môžem všetkým len vrelo odporučiť. A viac vám o opere už neprezradím!

Čo vám prezradím je, že základné kamene Národného divadla položili z 26 lokalít v Čechách a na Morave v roku 1868. Jednou z lokalít bola aj posvätná hora Radhošť na severovýchodnej Morave. Vášmu pohľadu určite neunikne budova Národného divadla – Nová scéna z 80. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti historickej budovy. Jej fasádu tvorí viac ako 4 000 vyfúkaných sklenených tvaroviek. Na ich obhajobu poviem, že plnia funkciu odhlučnenia rušnej Národnej ulice.

Slovanský ostrov – požičovňa šliapadiel

Ešte počas našej prvej návštevy Prahy sme si spríjemnili jedno skoré popoludnie člnkovaním na Vltave. Zatiaľ čo sme si mohli vybrať nejaké malé a nenápadné vodné šliapadlo, my sme si samozrejme vybrali to najväčšie v tvare labute (200 czk/7,80 eur/h). Veď aby nás každý videl, keby sa nám náhodou niečo stalo. Člnkovať sme sa vybrali skoro poobede, takže sme sa kvalitne „upiekli“ na slnku. Odporúčam vám určite sa nečlnkovať v čase obeda a zvoliť člnkovanie v ranných alebo podvečerných hodinách.

Tancujúci dom

Pri ceste z Nového mesta na Vyšehrad popri Vltave budete určite prechádzať okolo zaujímavej stavby. Tuším vám ju nejako špeciálne predstavovať nemusím. Hovorím o Tancujúcom dome (1,7 km/22 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). Ten má pripomínať tancujúci pár Freda Astaira (kamenná veža) a jeho partnerku Ginger Rogers (sklenená veža). Slávnostné otvorenie Tancujúceho domu bolo v roku 1996. V tom istom roku získala budova ocenenie časopisu Time v kategórii dizajn.

Múzeum hlavného mesta Prahy

Múzeum hlavného mesta Prahy sa nachádza v mestskej časti Praha 8 (1,5 km/20 min. pešo východne od Staromestského námestia). Zatiaľ, čo pred prvým pobytom v Prahe som o múzeu ani netušil, tentoraz som si jeho prehliadku (150 czk/5,85 eur/os.) nenechal ujsť. Štyri stále expozície múzea sa zameriavajú na históriu Prahy od praveku po obdobie baroka. Jedným z veľkých „ťahákov“ múzea je tzv. „Langweilov model Prahy 1826-1837“, ktorý Antonín Langweil zhotovil z papierovej lepenky a malých drevených doplnkov. Napriek tomu, že autor svoju prácu nestihol dokončiť, model zobrazuje viac ako 2 000 budov na ploche 20 m².

Stále expozície dopĺňajú rôzne krátkodobé výstavy. Dozvedeli sme sa tak niečo viac o chudobe na prelome 19. a 20. storočia na výstave „Chudobná Praha“ (výstava bola do 25. augusta 2019) a oboznámiť sa so životom bezdomovcov na výstave „Dymová hora“ (výstavu ste mohli navštíviť do konca roka 2019). Počas prehliadky múzea sme stretli niekoľko školských skupín, pre ktoré tu zamestnanci múzea pripravujú špeciálny program. Navyše, pred budovu múzea umiestnili na paneloch ďalšiu dočasnú výstavu.

Vyšehrad

Vyšehrad nájdete v mestskej časti Praha 2 (3 km/37 min. pešo južne od Staromestského námestia). Toto miesto si získalo moje srdce už pri prvom spoznávaní mesta. Aspoň vtedy sme tu počas prechádzky v sadoch nenatrafili na masy návštevníkov. Natrafili sme ale na najstaršiu rotundu na území Prahy, románsku Rotundu sv. Martina. Rotunda pochádza z 2. polovice 11. storočia. Ja viem, že sa už asi opakujem, ale z Vyšehradu sa vám naskytne priam „famózny“ výhľad na Hradčany s Pražským hradom. Dominantou areálu je neogotická Bazilika minor sv. Petra a Pavla na Vyšehrade (50 czk/1,95 eur/os.).  

Od roku 1070 do roku 1140 bol Vyšehrad sídlom kráľovského hradu. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. založil v roku 1348 Nové Mesto a Vyšehrad pripojil k jeho hradbám. Súčasná baroková podoba Vyšehradu pochádza z konca 17. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa stal Vyšehrad národným symbolom českých dejín. V tomto období založili národný cintorín s hrobkou Slavín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé významné osobnosti kultúrneho, politického a spoločenského života, napr. Antonín Dvořák, Božena Němcová, Alfonz Mucha a mnohí ďalší.

O₂ arena

V mestskej časti Praha 9 sa nachádza O₂ arena (železničná stanica Praha-Libeň, stanica metra Českomoravská; zastávka električiek Multiarena Praha, autobusové zastávky Českomoravská a Nádraží Libeň). Tá slúži predovšetkým ako dejisko veľkých kultúrnych a športových podujatí. My sme síce boli na premietanie známeho, viac ako 20 rokov starého filmu Titanic, avšak tentoraz to bolo so živým orchestrom, vokalistkou a zborom. Zážitok to bol teda riadny. Ak budú robiť ešte niečo podobné, nerád by som si to nechal ujsť.

Tí, ktorí ste čítali moje články o Prahe a navyše poznáte Prahu, ste si určite všimli, že som o plno zaujímavých miestach a atraktivitách ani nenapísal. To preto, že ani ja som všetky tieto miesta nenavštívil. Tipy na výlety mi môžete pokojne napísať do komentárov pod článok. V Prahe je stále čo robiť a stále kam ísť, nech už prídete po niekoľký raz, na akokoľvek dlho a v ktoromkoľvek ročnom období.

Prečítajte si tiež:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana
• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• Praha – návod na prežitie
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 6. 2019 (1 eur = 25,635 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Markt

Rozľahlé stredoveké námestie lemujú Stará radnica a nákupné pasáže. V čase našej návštevy sa v meste konal veľkonočný jarmok, na ktorom v jednom stánku pripravovali tureckú kávu s kardamónom a k tomu arabské pečivo. Druhý deň som sa na kávu vrátil opäť, aby som tiež ochutnal ďalší koláč.  

Múzeum histórie mesta v starej radnici

Stará radnica (Altes Rathaus) tvorí východnú časť zástavby námestia. Na prvom a druhom podlaží našlo svoje miesto Múzeum histórie mesta (Stadtgeschichtliches Museum; 6 eur/os.). Vstupenky do múzea si kúpite na prízemí v prechode budovy. Stála expozícia múzea sa zameriava na bohaté dejiny mesta a regiónu od najstarších čias po zjednotenie Nemecka po roku 1989. Určite si vyjdite aj do podkrovia múzea, na ktoré zhodili počas 2. svetovej vojny bombu. Interiér má navodiť pocit, akoby ste boli svedkom bombardovania.

Nákupné pasáže

Medzi presklené nákupné pasáže (podobné ako napr. Galéria Viktora Emanuela II. v Miláne) lemujúce tržné námestie patria Handwerkerpassage, Marktgalerie, či Mädler-Passage. Práve v poslednej zmienenej pasáži sa nachádza Auerbachova pivnica (Auerbachs Keller), do ktorej Johann Wolfgang von Goethe umiestnil jednu scénu svojej drámy Faust. Jeho pamätník nájdete za radnicou pri starej burze.

Nikolaikirchhof

Ako už názov námestia (400 m/5 min. pešo východne od Markt) napovedá, jeho dominantou je Kostol sv. Mikuláša. Na námestí ďalej nájdete Antické múzeum Univerzity v meste Lipsko a nákupné pasáže Speck‘s Hof a Strohsack-Passage.

Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša (Nikolaikirche; vstup voľný). Prvá písomná zmienka o meste pochádza už z roku 1165. Je to rok, v ktorom sa občania na základe mestských práv rozhodli postaviť si kostol. To znamená, že v roku 2015 oslavoval už svoje 850. výročie. V roku 1539 sa v kostole uskutočnila prvá evanjelická služba a uvedený rok sa tiež pokladá za začiatok reformácie v meste Lipsko. Organ pochádzajúci z 19. stor. je najväčším kostolným organom v Sasku. A kostol teda rozhodne v ničom nezaostáva. So svojou kapacitou viac ako 1 400 miest na sedenie patrí medzi najväčšie kostoly Saska. V roku 1989 sa kostol stal významným východiskovým miestom Nežnej revolúcie.

V kostole je zakázané fotografovať. Interiér sa mi ale tak veľmi páčil, že som sa rozhodol, že bez fotografie neodídem. A tak som si sadol do lavice a nenápadne bez blesku ho odfotil. Všimol som si, že iní návštevníci z toho takú vedu ako ja nerobili a fotili priamo z uličky a ešte aj s bleskom. Ach, tí dnešní turisti! Že sa nehanbia! 😛

Antické múzeum Univerzity v Lipsku v Starej škole sv. Mikuláša

V severnej časti zástavby, v tzv. Starej škole sv. Mikuláša (Alte Nikolaischule) sa nachádza Antické múzeum Univerzity v Lipsku (Antikenmuseum der Universität Leipzig; 3 eur/os.). Samotné múzeum nie je rozľahlé, tvorí ho len 5 miestností. Vystavené predmety prezentujú grécku, etruskú a rímsku antiku. Súčasťou expozície sú napr. vykopávky Heinricha Schliemanna z Tróje, atické vázy, grécke sochy, či model vily v Pompejach. Vstupenky sa kupujú na prízemí, múzeum nájdete na poschodí. Vysvetlivky ku exponátom a sprievodné texty sú len v nemeckom jazyku.

Starú školu sv. Mikuláša navštevoval v minulosti hudobný skladateľ Richard Wagner. Preto v jej priestoroch nájdete tiež stálu expozíciu (Richard Wagner Ausstellung) venovanú hudobnému skladateľovi. K tej vám ale bližšie nepoviem nič, lebo som ju nenavštívil.

Augustusplatz

Augustusplatz (600 m/7 min. pešo východne od Markt) patrí medzi najväčšie námestia mesta Lipsko. Lemujú ho Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku, Opera, Koncertná sieň (Filharmónia Lipsko), Panorama Tower a Univerzita Lipsko.

Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku

Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku (Ägyptisches Museum der Universität Leipzig; 5 eur/os.) sídli v budove Krochhaus. Ide o budovu banky z 20. rokov 20. storočia. V dobe svojho vzniku patril Krochhaus so svojou výškou 43 m medzi prvé výškové budovy Lipska. Strechu budovy korunujú dve sochy so zvonom.

Zbierka egyptského múzea je bohatšia ako v antickom múzeu. Po zaplatení vstupenky dostanete sprievodné slovo a expozíciu si prechádzate sami. Medzi reliéfmi, soškami, písomnými dokumentmi, keramikou nájdete tiež predmety z egyptskej kolónie Núbia (dnes časť Sudánu), či sarkofág s múmiou Ta-dit-Usira (nedočítal som sa, kto to bol) a posvätných zvierat.  

Opera Lipsko a Filharmónia Lipsko

Lipská opera (Oper Leipzig) zastrešuje operu, balet a hudobnú komédiu. V roku 1693 otvorili operný dom, ktorý bol tretím buržoáznym hudobným divadlom v Európe po Benátkach a Hamburgu. Svetovo preslávený orchester Lipskej filharmónie (Gewandhaus – to je tá škaredá budova priamo oproti opere) hrá ku všetkým predstaveniam opery a baletu už od roku 1840. Pôsobil tu napr. hudobný skladateľ Felix Mendelssohn Bartholdy.

Panorama Tower Lipsko

Výškovú budovu Panorama Tower veľmi predstavovať nemusím. Nachádza sa v juhozápadnej časti námestia, je vysoká 142,5 m, dovidíte na ňu hádam z každého miesta mesta a takisto z jej vyhliadkovej plošiny na 31. poschodí (vo výške 120 m) sa vám naskytne nekonečný výhľad na mesto a jeho okolie. V čase svojho vzniku v rokoch 1968-1972 bola najvyššou budovou v Nemecku, dnes jej patrí 24. priečka.

Na vyhliadkovú plošinu použite výťah 1 alebo 2, zabočte vľavo, prejdite turniketom (4,00 eur/os.), vyjdite po asi 20 schodoch a už sa len kochajte. Ak by ste náhodou pri návšteve veže zabudli na tento podrobný opis, neobávajte sa, pretože hlas vo výťahu vám povie krok za krokom, čo máte kedy urobiť.

Univerzita Lipsko a Univerzitný kostol sv. Pauli

Lipská univerzita je druhou najstaršou univerzitou v Nemecku. Vznikla už v roku 1409. Pravidelné služby Božie sa v Univerzitnom kostole sv. Pauli slúžili od roku 1710. Martin Luther osobne posvätil bývalý kláštorný kostol dominikánov, prezývaných tiež paulínski mnísi, od toho Paulínsky kostol alebo tiež Paulinum. Komunisti rozhodli v roku 1968 o zlikvidovaní kostola a vyhodili ho do povetria. Na začiatku tohto storočia sa kostol vrátil na svoje pôvodné miesto. Pred budovou nájdete bronzový model kostola v jeho pôvodnej podobe pred rokom 1968.

Thomaskirchhof

Názov námestia Thomaskirchhof (290 m/4 min. pešo juhozápadne od Markt) napovedá, čo bude jeho ústrednou budovou. Samozrejme, je to kostol sv. Tomáša. Ja by som toto námestie premenoval na Bachplatz. Okrem pamätníka pri južnej fasáde kostola sa na námestí tiež nachádza múzeum venované tomuto významnému hudobnému skladateľovi. 

Kostol sv. Tomáša, chlapčenský zbor a Bach

Kostol sv. Tomáša (Thomaskirche; vstup voľný) spoznáte vďaka nezvyčajne šikmej streche, ktorá sa dvíha pod uhlom 63^o. Medzi kultúrne dedičstvo mesta Lipsko a Nemecka jednoznačne patrí chlapčenský zbor sv. Tomáša, ktorý existuje nepretržite už od roku 1212. Na koncert chlapčenského zboru môžete zavítať i vy. Dirigentom zboru bol tiež spomínaný hudobný skladateľ Johann Sebastian Bach.

Miestni si Bachovo pôsobenie v meste Lipsko veľmi vážia. Dôkazom toho je, že jeho telesné pozostatky premiestnili do kostola ku oltáru. A v strednej vitráži na južnej strane kostola mu venovali jedno okno so skladateľovou podobizňou. Po obnove kostola, ktorá bola ukončená v roku 2000 pri príležitosti 250. výročia úmrtia Bacha, umiestnili do kostola nový Bachov organ priamo oproti Bachovmu oknu.

Aj v čase mojej návštevy sa prítmím kostola niesli tóny Bachovej organovej skladby Tokáta a fúga d-moll a výrazná aróma kadidla. Viacerí návštevníci prestali s prehliadkou kostola, sadli si do lavíc a vychutnávali si zvuk organa. Počas letnej turistickej sezóny cez víkendy môžete vystúpiť do kostolnej veže alebo navštíviť strešný krov (2,00 eur/os.).

Bacha môžete na námestí stretnúť. Aj keď sa s ním už asi neporozprávate, stále tu hrdo stojí pri južnej stene kostola. A južnejšie od pamätníka, v časti zástavby, v sivo-žltej budove s arkierom môžete navštíviť Múzeum Johanna Sebastiana Bacha (Bach-Museum Leipzig).

3 múzeá pod jednou strechou

Ako cestovateľovi mi nedalo nenavštíviť Etnologické múzeum Grassi (GRASSI Museum für Völkerkunde zu Leipzig, 8 eur/os.; stránka je aj v českom jazyku), ktoré sa nachádza 1 km/14 min. pešo východne od Markt. Na prehliadku múzea si určite vyčleňte aspoň 2 h. Múzeum má rozsiahlu zbierku predmetov z celého sveta. Asi nie je svetadiel, ktorý by v múzeu nebol zastúpený. Stále expozície dopĺňajú prechodné výstavy.

V areáli múzeí Grassi ešte nájdete ďalšie dve múzeá – Múzeum hudobných nástrojov (Museum für Musikinstrumente; 6 eur/os.; stránka je aj v českom jazyku) a Múzeum úžitkového umenia Grassi (Grassi Museum für Angewandte Kunst; 8,00 eur/os.). V múzeu úžitkového umenia môžete vidieť napr. kreslo „Barcelona“ od architekta Ludwiga Mies van der Rohe, o ktorom píšem v článku 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno.

Neďaleko múzejného areálu Grassi sa nachádza reštaurácia Zunftkeller, o ktorej píšem v článku Lipsko – návod na prežitie.

Napoleon a Baedeker

Juh mesta patrí významným osobnostiam – Napoleonovi Bonaparte a rodine Baedeker.

Pamätník Bitky národov

Pamätník Bitky národov (Völkerschlachtdenkmal; 8 eur/os.) sa nachádza 6 km/12 min. autom juhovýchodne od Markt. Z hlavnej stanice v centre mesta sa sem dostanete za 13 min. električkou č. 15. Vystúpite na zastávke Völkerschlachtdenkmal, z ktorej sa dostanete ku pamätníku asi za 7 min. pešo južne. Alebo môžete využiť mestskú železnicu, vystúpite na zastávke Völkerschlachtdenkmal, ZUG (alebo tiež Naunhofer Straße), odkiaľ je to k pamätníku asi 14 min. pešo južným smerom.

V roku 1813 sa práve v miestach, kde sa nachádza pamätník, odohrala Bitka národov alebo tiež Bitka pri Lipsku. Je to jedna z bitiek, pri ktorej bola francúzska armáda na čele s Napoleonom Bonaparte porazená protifrancúzskou koalíciou. Tú predstavovali armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska. 91 m vysoký pamätník vznikol o storočie neskôr v roku 1913. Vďaka vynikajúcej akustike sa interiér využíva na organizovanie koncertov.

Na vrchol pamätníka sa dostanete pešo po schodoch (500 schodov) alebo výťahom. Zhora sa vám naskytne dych berúci výhľad na Sasko. Keď pozeráte na pamätník spredu, v budove naľavo sa nachádza pokladňa a v budove napravo Forum 1813, v ktorej je expozícia predmetov z bitky, vrát. údajnej kávovej šálky, z ktorej pil sám Napoleon Bonaparte. Vstupenka do pamätníka vám platí aj vo Forum 1813. Pamätník a expozíciu si prechádzate sami.

Južný cintorín

Pamätník Bitky národov sa nachádza na okraji rozľahlého južného cintorína (Südfriedhof, vstup voľný). Na cintoríne odpočíva mnoho známych osobností mesta Lipsko. Ako cestovateľa ma určite zaujalo, že na cintoríne je pochovaný Fritz Baedeker. Jeho priezvisko vám určite príde povedomé. Fritz bol synom Karola Baedekra. Ten bol priekopníkom a vydavateľom turistických sprievodcov, ktoré nazval bedekre. Pri vstupoch na cintorín sú informačné tabule s orientačnými plánmi, vrát. očíslovaných hrobov významných osobností.

Na obed, príp. večeru vám odporúčam pivovarskú reštauráciu Brauhaus Napoleon, o ktorej píšem v článku Návod na prežitie v Lipsku.

Ani zďaleka som nenapísal o všetkom, čo sa v Lipsku nachádza. Uvedený článok je akýmsi základným balíčkom informácií o atraktivitách, ktoré by ste pri vašej prvej návšteve Lipska určite nemali vynechať.

Užitočné linky:

• Lipsko – návod na prežitie
• Nemecko – praktické info
• Oficiálny turistický portál mesta Lipsko

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok V meste Lipsko „bacha“ na Bacha! je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Zelené kopce, z ktorých vyrastajú barokové veže s bielou fasádou a zelenou strechou, ukrývajúcou mohutné zvony, pretína pokojná rieka, po ktorej sa kedysi zvážali rudy, drevo a soľ vyťažená v neďalekých soľných baniach. Rušné stredoveké uličky, v ktorých obchodníci ponúkajú svoje výrobky, vychýrené vianočné trhy s tradíciou siahajúcou do 15. storočia. Spievanie kolied a trúbenie trubačov, vône miestnych špecialít dopĺňa vôňa vianočného punču a vareného vína. A na to všetko dohliada už niekoľko storočí nikdy nedobytá mohutná pevnosť Hohensalzburg nad mestom.

Stručná história

Salzburg sa nachádzal na významnej obchodnej ceste sever – juh. Počas takmer celej svojej histórie udržiaval vzťahy s nemeckým, ale predovšetkým talianskym kráľovstvom. Mesto bolo po Vatikáne vtedajším 2. najvýznamnejším cirkevným centrom. Išlo a akýsi štát v štáte. Salzburskí arcibiskupi mohli menovať biskupov podľa vlastného uváženia. Takéto privilégium mal vtedy len samotný pápež. Toto výsadné postavenie si mesto udržalo až do začiatku 19. storočia v roku 1806, kedy bolo pripojené k Rakúskej monarchii. Staré mesto bolo v roku 1996 zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kde v meste Salzburg získať informácie?

V meste sa nachádzajú dve turistické informačné centrá (Salzburg Information) – prvé priamo na hlavnej stanici (Hauptbahnhof) a druhé v centre mesta (Mozartplatz). Počas našej návštevy som navštívil obidve informačné centrá.

V tom na hlavnej stanici sme si kúpili destinačnú kartu Salzburg Card, s ktorou získate jednorazový vstup zdarma do všetkých múzeí a pamiatok v meste, voľné cestovanie mestskou hromadnou dopravou, zľavy na kultúrne podujatia, prehliadky v meste, ale tiež do vybraných múzeí a atrakcií v okolí mesta. V zátvorke uvádzam pri atraktivitách vždy plné vstupné bez zľavy, ale tiež informáciu o tom, či v zariadení môžete využiť kartu. Salzburg Card na 48 h pre 1 osobu mimo sezóny stojí 33 eur. 

V druhom informačnom centre som riešil dilemu, či navštíviť rodný dom Wolfganga Amadea Mozarta alebo dom, v ktorom býval. Pre ktorú možnosť som sa rozhodol sa dozviete nižšie. 😉 

Prechádzka mestom alebo čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Salzburg?

V Salzburgu je toho neskutočne veľa, čo môžete zažiť a navštíviť. My sme boli v meste 3 dni aj s cestou, ale aj keby sme sa tam zdržali ešte ďalšie 3 dni, pravdepodobne by sme aj tak nestihli všetko vidieť. Za východiskové body ku pamiatkam som väčšinou zvolil námestia, okolo ktorých sa sústreďujú.

Pevnosť Hohensalzburg

Pevnosť Hohensalzburg (Festung Hohensalzburg; 12,20 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) má už vyše 900 rokov a počas celej svojej histórie ju nikdy nikto nedobyl. Do pevnosti sa môžete vybrať pešo z Kapitelplatz alebo lanovkou (Festungsbahn; 8,60 eur/os./ jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) z Festungsgasse. Lanovku postavili už v roku 1892 a je tak najstaršou lanovkou v celom Rakúsku. Má dĺžku 198,5 m a prekonáva výškový rozdiel 102 m. Za 54 sekúnd vás doslova „vystrelí“ zo starého mesta na pevnosť.  

V pevnosti ponúkajú 3 okruhy:

• A – prehliadka s audio sprievodcom (Rundgang mit Audio-Guide) v 11 jazykoch (vrát. češtiny, slovenčina, žiaľ, nebola k dispozícii), ktorá zahŕňa vnútorné miestnosti, galériu, mučiareň, vyhliadkovú vežu a „Salzburského býka“ (organ).
• B – zahŕňa 3 múzeá:  
  • Múzeum pevnosti (Festungsmuseum) dokumentuje život na hrade. Expozícia obsahuje rímske mince, keramiku, ukážku stredovekého vykurovacieho systému, zbrane či stredoveké vojenské hudobné nástroje.
  • Múzeum Rainerovho pluku (Rainer-Regimentsmuseum) sa zameriava na vojenskú históriu.  
  • Múzeum marionet (Marionettenmuseum) – múzeum bábok z bábkového divadla je vhodné predovšetkým pre rodiny s deťmi.
• C – zahŕňa Kniežacie izby (Fürstenzimmer) – prepychové gotické izby kniežacieho arcibiskupa (vstup pred 11.00 h zadarmo) a Magické divadlo (Magisches Theater). Vrelo odporúčam, okrem izieb uvidíte „Zlatú sálu“ či „Zlatú komnatu“.

Ak náhodou neplánujete navštíviť okruh A s vyhliadkovou vežou, najkrajší výhľad na mesto sa vám naskytne z bastiónov Hasengraben alebo Kuenburg. Z opačnej strany zas dovidíte na rakúske Alpy.

Arciopátstvo sv. Petra, cintorín a katakomby

Arciopátstvo sv. Petra, cintorín a katakomby (Erzabtei St. Peter, Friedhof und Katakomben; 2 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) sa nachádza neďaleko dolnej stanice lanovky (na lanovku odbočíte z Kapitelplatz doľava a do arciopátstva doprava).

Kláštor s kostolom bol založený franským misionárom Rupertom už okolo roku 696. Tunajší mníšsky rád je najstarším mníšskym rádom v nemecky hovoriacich krajinách. Cintorín patrí medzi najstaršie cintoríny na svete. Medzi inými tu navždy odpočíva v pokoji Mozartova sestra Nannerl. Ranokresťanské katakomby, ktoré vytesali do Mníšskej hory (Mönchsberg) slúžili ako obydlie a neskôr aj ako pohrebisko pre pustovníkov.

Kapitulské námestie (Kapitelplatz)

Kapitulské námestie (Kapitelplatz) lemuje katedrála, prepošstvo, salzburská arcidiecéza a novické krídlo Kláštora sv. Petra. Na námestí sa nachádzajú Kapitulský brod (Kapitelschwemme) a Sphaera. Už v stredoveku sa v strede námestia nachádzala vodná nádrž. Dominantou fontány je boh morí Neptún (po grécky Poseidon) s korunou a trojzubcom na morskom koni.

Socha Sphaera je súčasťou Salzburského chodníka moderného umenia (Salzburg Walk of Modern Art). Je vysoká asi 9 m, predstavuje tajomného muža s neurčitým výrazom, stojaceho na obrovskej zlatej guli. Týmto mužom môže byť podľa autora ktokoľvek.

Katedrálne námestie (Domplatz)

Katedrálne námestie (Domplatz) lemujú katedrála, stará rezidencia kniežacieho arcibiskupa a krídlo kláštora sv. Petra. V strede námestia sa nachádza mramorová socha nepoškvrnenej Panny Márie Immaculata. V predvianočnom čase je námestie kulisou tradičných vianočných trhov.

Katedrála

Salzburg bol významným cirkevným štátom. Niekde sa uvádza aj ako „Rím severu“. S tým úzko súvisí výstavba kostolov. Ani som ich nezačal počítať, ale zdroje uvádzajú okolo 24 chrámov. Keby som ich mal všetky navštíviť, potreboval by som na to asi ďalší deň, ak nie aj dva. Tak som si povedal, že navštívim len ten najväčší a najvýznamnejší – Katedrálu (Dom; vstup voľný).

Prvá katedrála bola postavená už v roku 767. Katedrála je prvou ukážkou ranobarokovej architektúry severne od Álp. V katedrále pokrstili W. A. Mozarta, ale aj autora textu koledy „Tichá noc, svätá noc“, Jozefa Mohra. Počas 2. svet. vojny bola poškodená časť katedrály a svätyne. V 2. polovici 20. stor. prešla rozsiahlou úpravou. Do jej vnútra sa zmestí 900 veriacich. Prehliadku katedrály je nutné si vopred objednať.

Pri takýchto obrovských kostoloch ma stále udivuje, ako ich mohli postaviť v tom čase, bez tej techniky a znalostí, ktoré máme dnes. Myslím, že architektúra katedrály, jej veľkosť a priestor ohromí aj vás.

Múzeum archeologických vykopávok

Pod Katedrálnym námestím (Domplatz) a Rezidenčným námestím (Residenzplatz) sa nachádza unikátne múzeum. Múzeum archeologických vykopávok (Domgrabungsmuseum; 3 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) je vlastne archeologickým náleziskom rímskej vily vrátane múrov, kanalizácie, mozaikových podláh a stredovekej katedrály. Múzeum je, žiaľ, otvorené len počas mesiacov júl – august.

Katedrálna štvrť

Katedrálna štvrť (DomQuartier; 12 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card). Súčasťou múzea je niekoľko expozícií. Prehliadka začína na 1. poschodí v prepychových sálach barokovej Starej rezidencie (Residenz Prunkräume). Z nich sa dostanete na 2. poschodie do galérie (Residenzgalerie) so zbierkou európskeho umenia zo 16.-19. storočia. Už pri vchode do múzea vám odporučia, aby ste si kabát nechali oblečení. To sme pochopili, keď sme prechádzali z galérie cez vyhliadkovú terasu (Dombogenterrasse) do severného oratória (Nordoratorium). Z terasy vidíte na Residenzplatz na jednej strane a na Domplatz na druhej.

Oratórium bolo spolu s chórom (Domorgelempore) v čase našej návštevy uzavreté, pretože tam pripravovali novú dočasnú výstavu. Po úzkom kamennom točitom schodisku sa dostanete na prízemie katedrály a v prehliadke pokračujete oproti oratóriu v katedrálnom múzeu v južnom oratóriu (Dommuseum). Múzeum obsahuje prevažne cirkevné umenie – rôzne gotické a barokové sochy a maľby. Nadchla nás ďalšia expozícia – Kabinet kuriozít (Kunst- und Wunderkammer). Takéto kabinety si zriaďovali ich majitelia, aby sa pýšili zbierkou rarít a rôznych umeleckých a prírodovedných predmetov z celého sveta.

Z kabinetu sa pred vami objaví 70 m dlhá chodba – Dlhá galéria (Lange Galerie) so štukovými stropmi a obrazmi s cirkevnou tematikou. Dlhá galéria a posledná expozícia Múzeum sv. Petra (Museum St. Peter) sú zároveň priestormi arciopátstva sv. Petra. Múzeum obsahuje umeleckú zbierku arciopátstva, ktoré je najstarším kláštorom v nemecky hovoriacich krajinách.

Praktické info

Vstup do múzea je z Residenzplatz. Tašky si môžete nechať v šatni múzea. Múzeum ponúka audio sprievodcu v 9 jazykoch (slovenčina ani čeština medzi nimi nie sú). Na prehliadku si vyčleňte aspoň 1,5-2 h. Nebojte sa, v múzeu sa nestratíte. Hneď pri vchode dostanete prospekt s pôdorysom a stručnými informáciami o múzeu. DomQuartier sme pôvodne ani neplánovali navštíviť. Po jeho prehliadke ho však môžem len vrelo odporučiť.

Rezidenčné námestie (Residenzplatz)

Rezidenčné námestie lemuje katedrála, stará rezidencia kniežacieho arcibiskupa, nová rezidencia a meštianske domy. V strede Rezidenčného námestia (Residenzplatz) sa nachádza Rezidenčná fontána (Residenzbrunnen). Tvoria ju 4 morské kone, ktoré akoby vychádzali zo skaly. Nad nimi na skale podopierajú 4 mužské postavy veľkú kamennú misu, v ktorej 3 delfíny držia ďalšiu misu v podobe mušle. Nakoniec na vrchole fontány stojí morský bôžik Tritón. V období adventu sa tu konajú tradičné vianočné trhy.

Kde sa v meste Salzburg najesť?

Trattoria la Campana da Enzo sa nachádza len 500 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (na Kajetanerplatz). Útulná reštaurácia, talianska kuchyňa, nemecky a taliansky hovoriaci personál (pravdepodobne manželský pár), denné menu (polievka a hlavné jedlo) za zvýhodnenú cenu. Ochutnal som morčací steak s omáčkou z bieleho vína a dusenou ryžou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 30,40 eur. 

Gasthaus Hinterbrühl sa nachádza len 500 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (na Kajetanerplatz). Tradičná rakúska kuchyňa, ktorá je cenovo dostupná. Ochutnal som salzburskú klobásu s opečenými zemiakmi, kyslou kapustou a horčicou (Salzburger Bratwurst mit Rösterkartoffeln und Sauerkraut). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 33 eur.

Užitočné linky:

• Salzburg – Praktické informácie
• Oficiálny turistický portál mesta Salzburg
• Oficiálny turistický portál Rakúska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Sighetu Marmației dostať?

Sighet sa nachádza 19 km/24 min. autom juhovýchodne od Săpânța (cesta č. 19 Sighetu Marmației – Săpânța – Satu Mare – Oradea) a 63 km/1 h 17 min. severovýchodne od župného mesta Baia Mare (cesta č. 18 Baia Mare – Sighetu Marmației – Borșa – Cârlibaba – Iacobeni).

Lietadlom

Najbližšie medzinárodné letiská sa nachádzajú v Satu Mare (Aeroportul Satu Mare; 116 km/2 h 5 min. autom juhozápadne) a Medzinárodné letisko Maramureș v Baia Mare (Aeroportul Internațional Maramureș; 73 km/1 h 31 min. autom juhozápadne).

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/15 min. pešo severne od centra mesta (Piața Libertății). Sighet je prepojený železnicou smerom ďalej na východ krajiny, ale aj na západ do Ukrajiny (najbližšia zastávka je v obci Terešva).

Autobusom

Pri cestovaní do Sighetu autobusom prídete na jednu z 3 autobusových staníc:

• Gara CFR Sighetu Marmației sa nachádza priamo pri železničnej stanici,
• Autogara Tur Calatori SRL sa nachádza oproti železničnej stanici (5 m/1 min. pešo južne),
• Autogara Jan (Bus Trans SRL) sa nachádza 230 m/3 min. pešo východne od železničnej stanice. Niekde sa zvykne uvádzať aj ako Autogara Calatori Mara SRL.

Zo Săpânța sme sa sem dostali práve jediným autobusom, ktorý premáva na trase Oradea – Sighetu Marmației každý deň (18.50-19.16 h). Cesta trvá 26 min. a cestovný lístok stál 6 ron/1,29 eur/os.

Konečná zastávka bola na autobusovej stanici Autogara Jan (Bus Trans SRL), ale rumunskí šoféri sa zvyknú pýtať cestujúcich, kam cestujú a zastaviť im čo najbližšie k ich cieľu, príp. o to požiadajte vy sami. Veľmi ochotne a s úsmevom na tvári vám zastavia.

Čo v Sighetu Marmației robiť, vidieť a navštíviť?

Centrum mesta tvorí námestie (Piața Libertății), na ktorom sa sústreďuje väčšina pamätihodností mesta. Približne v strede námestia, medzi parkom a ukrajinským kostolom nájdete Turistické informačné centrum (ďalej len centrum; Centrul National de Informare si Promovare Turistica Sighetu Marmației), od ktorého som počítal všetky vzdialenosti.

Pamätné múzeum obetiam komunizmu a odporu

Pamätné múzeum obetiam komunizmu a odporu (Memorialul Victimelor Comunismului și al Rezistenței; 10 ron/2,15 eur/os.) sa nachádza 350 m/4 min. pešo juhovýchodne od centra.

Počas komunistického režimu až do roku 1974 sa tu nachádzala jedna z najznámejších väzníc s maximálnym stupňom stráženia v krajine, ktorá bola určená všetkým disidentom a odporcom komunistického režimu. Mnoho intelektuálov, členov akademickej a vládnej elity, ale aj kňazov a biskupov v týchto priestoroch väznili, mučili aj zabili. Tých, ktorých tu neväznili, zasa posielali na nútené práce do pracovných táborov. V súčasnosti v jej priestoroch zriadili Pamätné múzeum obetiam komunizmu a odporu.

Múzeum sa rozkladá na 3 podlažiach. V cene vstupenky sa dostanete aj na záhradu múzea, kde umiestnili pamätník obetiam, ktoré vo väzení zomreli. Tvoria ho bronzové sochy, ktoré sa jednou rukou chránia, druhou rukou si zakrývajú ústa pred hrôzami a zároveň ťahajú srdce. Z niektorých miestností, obzvlášť z tmavých samotiek vám bude behať mráz po chrbte. Síce sú všetky informácie v múzeu po rumunsky, pri vstupe dostanete informačný materiál, v ktorom sú v angličtine uvedené informácie o jednotlivých expozíciách a miestnostiach múzea.

Cintorín hrdinov či chudákov?

Cintorín hrdinov (Cimitirul Eroilor) alebo tiež niekde označovaný ako Cintorín chudákov (Cimitirul Săracilor) sa nachádza 2,5 km/6 min. autom západne od centra mesta. Obete komunistického režimu tu pochovali v neoznačených hroboch. Cintorín tiež prezývajú „Nekropolou nepochovaných“.

Múzeá a pamätné domy

V meste môžete navštíviť 3 múzeá a 2 pamätné domy.

Múzeum marmarošskej dediny

Múzeum marmarošskej dediny (Muzeul Satului Maramureșean; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza 3,5 km/8 min. autom juhovýchodne od centra mesta. Podobne ako v iných skanzenoch, aj tu preniesli viac než 30 pôvodných domov, hospodárskych budov a kostol z okolitých dedín zo 16.-19. storočia.

Marmarošské etnografické múzeum

Marmarošské etnografické múzeum (Muzeul Etnografical Maramureșului; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza len 54 m/1 min. pešo východne od turistického informačného centra uprostred námestia. Sídli v budove bývalého vojenského klubu, kasína a hotela – v paláci Reduta. Nájdete v ňom kroje, fašiangové masky, ľudovú keramiku, vyrezávané drevené brány, tradičné rumunské tkané koberce alebo predmety, ktoré využívali obyvatelia župy pri každodennej práci. Priestory múzea by si zaslúžili menšiu rekonštrukciu.

Múzeum histórie a archeológie a Múzeum prírodných vied

Múzeum histórie a archeológie (Muzeul de Istorie şi Arheologie) a Múzeum prírodných vied (Muzeul de Ştiinţele Naturii) sa nachádza 230 m/3 min. pešo severozápadne od turistického informačného centra na severnej strane námestia. Múzeá sídlia v priestoroch piaristického kláštora z roku 1730. V historickej expozícii nájdete predmety z obdobia praveku, stredoveké dokumenty, či zbrane. Prírodovedná expozícia sa zameriava na živú a neživú prírodu regiónu Maramureș. Vstupenka do obidvoch expozícií stojí 4 ron/0,86 eur/os.

Múzeum malo byť v čase nášho príchodu otvorené, ale „natrafili“ sme na zamknuté dvere. Tie po chvíli otvorila usmievavá pani, ktorá na našu otázku, či je múzeum otvorené, odpovedala nie. Takže ako to v múzeu vyzerá a či sa oplatí ho vidieť vám, žiaľ, nepoviem.

Pamätný dom Ioan Mihalyi de Apșa

Pamätný dom Ioan Mihalyi de Apșa (Casa memorială Ioan Mihalyi de Apșa; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza 350 m/4 min. pešo západne od turistického informačného centra na južnej strane námestia. Ioan Mihalyi de Apșa bol rumunský vedec a historik. Pamätná izba sa venuje múzeu, ktoré vytvoril vo svojom dome. Zhromažďoval archeologické pozostatky z oblasti, či publikoval stredoveké dokumenty Rumunov a ďalšie vedecké príspevky. Na prízemí sa nachádza stála výstava obrazov rumunských autorov.

Pamätný dom Elie Wiesel

Pamätný dom Elie Wiesel (Casa-Memorială Elie Wiesel; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza 500 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Židovský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny mieru z roku 1986 Elie Wiesel (1928-2016) sa v tomto dome narodil a deportovali ho z neho do koncentračného tábora v Osvienčime. Múzeum sa zameriava na históriu Židov a ich kultúru v regióne Maramureș.

Kostoly

Ukrajinský pravoslávny kostol (Biserica ucraineană din Sighetu Marmaţiei) sa nachádza 220 m/3 min. pešo východne od turistického informačného centra uprostred námestia. Kostol postavili v roku 1804 v barokovom štýle. Neskôr ho čiastočne upravili v novoklasickom štýle.

Rímskokatolícky kostol (Biserica Romano-Catolică) sa nachádza 200 m/3 min. pešo severozápadne od turistického informačného centra na severnej strane námestia. Barokový kostol pochádza z roku 1736 a venovali ho sv. Karolovi Boromejskému.

Pravoslávna katedrála sv. archanjelov Michala a Gabriela (Catedrala Sfinţii Arhangheli Mihail şi Gavriil) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severozápadne od turistického informačného centra na severnej strane námestia.

Maďarský reformovaný kostol (Biserica Reformată) sa nachádza 500 m/6 min. pešo západne od turistického informačného centra uprostred námestia. Kostol postavili v polovici 12. stor. a je tak najstaršou stavbou v meste.

Pravoslávny Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Biserica Adormirea Maicii Domnului) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od turistického informačného centra. Kostol postavili v roku 1892 ako gréckokatolícky v novogotickom štýle.

Židovské pamiatky

V meste žila kedysi početná židovská komunita – takmer polovica všetkých obyvateľov. V roku 1944 deportovali 38 000 Židov do koncentračného tábora v Osvienčime. Väčšina zahynula a tí, ktorí prežili, emigrovali.

Synagóga (Sinagogă Vijniter Klaus; vstup voľný) sa nachádza 300 m/4 min. pešo severne od centra. V meste sa kedysi nachádzalo osem synagóg. Táto jediná sa zachovala. Postavili ju v roku 1904 v maursko-renesančnom štýle. Vedľa synagógy sa nachádza Centrum židovskej komunity (Comunitatea Evreilor din Sighet).

Pamätník obetí holokaustu (Memorialul Victimelor Holocaustului) sa nachádza 240 m/3 min. pešo južne od centra. Pamätník vztýčili v roku 1947 viac ako 38 000 Židom, ktorí zahynuli v nacistických vyhladzovacích táboroch.

Židovský cintorín (Cimitirul Evreiesc) sa nachádza 600 m/8 min. pešo južne od centra. Cintorín môžete navštíviť prostredníctvom Centra židovskej komunity (Comunitatea Evreilor din Sighet).

Kde v meste Sighetu Marmației spať?

Motel Siesta sa nachádza 1,5 km/18 min. pešo juhozápadne od železničnej stanice (tým pádom aj od autobusových staníc Gara CFR Sighetu Marmației a Autogara Tur Calatori SRL), 1,8 km/21 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Jan (Bus Trans SRL) a 1,8 km/22 min. pešo západne od centra mesta.

Dvojlôžkovú izbu Standard zariadili v tradičnom štýle s vlastnou priestrannou kúpeľňou a balkónom s výhľadom na hlavnú cestu. V kúpeľni bol sprchovací kút a k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Motel ponúka možnosť doobjednať si chutné raňajky z jedálneho lístka (32 ron/6,87 eur/2 os.), ktoré nám milá obsluha servírovala v okrúhlej sále uprostred záhrady. V izbe sme cítili cigaretový dym a recepčný asi mal svoje dva dni počas nášho pobytu. Cena 93 ron/19,96 eur/izba/noc zodpovedá kvalite ubytovania.

Kde sa v meste Sighetu Marmației najesť?

V meste Sighetu Marmației sme vyskúšali 2 reštaurácie a 1 kaviareň.

Pensiune Restaurant Flamingo

Pensiune Restaurant Flamingo sa nachádza 950 m/12 min. pešo severovýchodne od centra. V reštaurácii si môžete sadnúť dovnútra alebo na priestrannú terasu na záhrade. Večeru nám spríjemnila živá hudba. Obsluha bola trošku pomalšia, ale oplatilo sa čakať.  Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 64 ron/13,73 eur.

Casa Iurca de Călineşti

Casa Iurca de Călineşti sa nachádza 550 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Do tejto reštaurácie sme sa dostali až na druhý deň na obed, pretože večer predtým bola beznádejne obsadená. Vo vnútri to navyše vyzeralo na nejakú rodinnú oslavu. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred. Sedeli sme v záhrade reštaurácie. Na obed tu údajne aspoň podľa jedálneho lístka ponúkajú niečo ako denné menu, ktoré som si chcel objednať. Čašníčka mi ale povedala, že to nemajú. Tak som si objednal mleté hovädzie mäso (niečo ako čevapčiči) s horčicou, zeleninou a kukuričnou kašou mămăligă. To ale vôbec nevadí, lebo obed bol veľmi chutný a obsluha rýchla. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 71,40 ron/15,32 eur.

J’ador Espresso Bar

J’ador Espresso Bar sa nachádza 500 m/6 min. pešo západne od centra. Zastavili sme sa tu na kávu a pivo pred odchodom na autobus do Vișeu de Sus. Síce sme si trochu počkali, kým nás prišiel čašník obslúžiť, ale nápoje boli super. Za účet sme spolu zaplatili 10 ron/2,15 eur.

Sighetu Marmației je vhodným východiskovým bodom na spoznávanie obcí marmarošskej župy a turistiku v neďalekých horách.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 11. 2018 (1 eur = 4,6601 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Sighetu Marmației
• Oficiálny turistický portál regiónu Maramureș

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sighetu Marmației – už nikdy viac väzením! je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Săpânța dostať?

Săpânța je doslova obcou na kraji sveta. Veď len pár metrov vzdušnou čiarou na sever už ste v Ukrajine. Dostať sa sem môže byť trochu problém. Ak však máte auto, alebo „chytíte“ ten správny autobus, tak ste za vodou.

Lietadlom

Najbližšie medzinárodné letiská sa nachádzajú v Satu Mare (Aeroportul Satu Mare; 89 km/1 h 35 min. autom juhozápadne) a Medzinárodné letisko Maramureș v Baia Mare (Aeroportul Internațional Maramureș; 87 km/1 h 35 min. autom južne).

Vlakom alebo autobusom

Vlakom alebo autobusom by ste mohli cestovať na trase Poprad – Košice – Budapešť Keleti – Budapešť Nyugati pu – Debrecen – Satu Mare – Săpânța. Zo Satu Mare do Săpânța premáva každý deň ale len jeden autobus denne (17.00-18.50 h/1 h 50 min.). V obci sa nenachádza železnica, takže inak ako autobusom sa tam nedostanete. Do 17.00 h zas nestíhate prísť z Popradu do Satu Mare, takže by ste museli prenocovať v Budapešti. Ak by ste teda náhodou cestovali hromadnou dopravou, vyčleňte si na to radšej dva dni. 😉

Autobusová zastávka Săpânța, staţie sa nachádza v centre obce na ceste pre motorové vozidlá 19 na trase Sighetu Marmației – Satu Mare – Oradea.

Autom

Săpânța sa nachádza 400 km/6 h autom juhovýchodne od Popradu (19 km/25 min. autom severozápadne od Sighetu Marmației, alebo tiež skrátene Sighet).

Práve pre horšiu dostupnosť hromadnou dopravou sme sa rozhodli pre prepravnú spoločnosť Moja Trasa. Šofér vás vyzdvihne pri dome (alebo kde chcete) a odvezie na vami požadované miesto. Po raňajkách sme nasadli do auta a po obede sme už boli v cieľovom mieste. Šofér prišiel načas, jazdil bezpečne, auto bolo pohodlné, cesta bola rýchla. Európu pozná ako svoju dlaň. Trošku sme sa zdržali na maďarsko-rumunskej hranici, pretože Rumunsko ešte nie je súčasťou Shengenského priestoru kvôli nezabezpečenej hranici s Ukrajinou. Taktiež netreba zabúdať na to, že v Rumunsku sa ešte pripočítava jedna hodina, keďže tu už platí východoeurópsky čas. Využitím prepravnej spoločnosti sme tak ušetrili čas, ktorý sme venovali prehliadke destinácie.

Severné Rumunsko je naozaj blízko. Región Maramureș bol kedysi súčasťou historického regiónu Sedmohradsko a to zasa spadalo pod bývalé Uhorsko. Región sa tiahne aj Ukrajinou až po slovensko-ukrajinskú hranicu. Do regiónu patria napr. ukrajinské mestá Užhorod, Seredné, či Mukačevo. Takže ešte pred viac ako 100 rokmi by sme sa pohybovali v rámci jednej krajiny.

Čo v Săpânța robiť, vidieť a navštíviť?

Săpânța je skutočne malá obec (ani nie 3 000 obyvateľov). Nenájdete tu plno atraktivít, múzeí a galérií ako v iných mestách. Napriek tomu je tu jedno miesto, ktoré navštevuje plno návštevníkov nielen z Rumunska, či Európy.

Veselý cintorín

Veselý cintorín (Cimitirul Vesel) sa nachádza 450 m/6 min. pešo južne od autobusovej zastávky.

Všetko sa to začalo v roku 1935, keď miestny rezbár Ioan Stan Pătraş vyrezal prvý kríž. Prvé, čo vám asi napadne sú naše vyrezávané kríže z Detvy. Aj tie rumunské sú vyrezávané a maľované. Prevažujúcou je modrá farba, niekedy označovaná ako săpânțská modrá, ktorá znamená nádej a slobodu. Na rozdiel od tých slovenských sa ale na rumunských krížoch nachádzajú vtipné epitafy, ktoré vystihujú životy zosnulých a v niektorých prípadoch aj spôsoby smrti. Epitafy sú písané v 1. osobe jednotného čísla a miestnom nárečí. Dodnes bolo vyrezaných a namaľovaných okolo 800 krížov. Pred svojou smrťou v roku 1977 si Ioan Stan Pătraş vyrezal a namaľoval aj svoj vlastný kríž.

Pre lepšiu predstavu vám uvediem aspoň jeden epitaf. Nejaký zosnulý pán miloval vo svojom živote kone, ale:

„Ešte jedna vec, ktorú som veľmi miloval

bolo sedieť pri stole v bare,

vedľa manželky niekoho iného.“

Podobných príkladov nájdeme plno. Škoda len, že všetky sú v rumunčine. Pri prehliadke cintorína sa tak môžete viac zamerať na vyrezávané kríže a obrázky na nich. Pre všetkých, ktorí by si chceli prečítať epitafy z krížov a nevedia po rumunsky, ale viete po anglicky, môžem odporučiť knihu The Merry Cemetery of Săpânța (Veselý cintorín v Săpânța) od autora Peter Kayafas.

„Starí Dáci (alebo Dákovia, predchodcovia dnešných Rumunov) verili, že smrť bola chvíľa naplnená radosťou a očakávaním lepšieho života.“

Veselý cintorín je voľne prístupný návštevníkom.

Pravoslávny kostol

Pravoslávny kostol (Biserica Nașterea Maicii Domnului; vstup zdarma) sa nachádza priamo na Veselom cintoríne. Kostol zaujme svojou architektúrou, vysokou štíhlou vežou a farebnými šindľami na streche. V čase našej návštevy prebiehala v kostole rekonštrukcia, takže vo vnútri nebolo veľmi čo obdivovať.

Pamätný dom Ioan Stan Pătraş

Pamätný dom Ioan Stan Pătraş (Casa Memoriala „Stan Ioan Pătraş“) sa nachádza 800 m/10 min. pešo juhozápadne od autobusovej zastávky. Súčasťou pamätného domu (4 ron/0,86 eur/os.) je dielňa. V nej pokračuje v rezbárovej práci jeho žiak Dumitru „Tincu“ Pop.

Kláštor Peri-Săpânţa

Kláštor Peri-Săpânţa (Mânăstirea Peri-Săpânta) sa nachádza 1,4 km/17 min. pešo severne od autobusovej zastávky. V ortodoxnom kláštornom komplexe nájdete drevený kostol na kamenných základoch. Jeho veža, vysoká 75 m, je údajne najvyššou drevenou stavbou v Rumunsku. Druhú najvyššiu drevenú stavbu tiež nájdete v regióne Maramureš. Ide o vežu kostola sv. Apoštolov v obci Bârsana. 

Neznámy kostol

V obci, neďaleko Veselého cintorína, sa nachádza ešte jeden nový kostol. Podobá sa tomu na cintoríne. Vysoká drevená štíhla stavba s dreveným interiérom. Nikde som sa ale nedopátral, ako sa kostol volá, tak pripájam aspoň fotografie.

Kde sa v Săpânța ubytovať?

Zo Săpânța sme pokračovali do mesta Sighetu Marmației, kde sme si už rezervovali ubytovanie. V obci sa nachádzajú predovšetkým malé penzióny a ubytovanie v súkromí.

Kde sa v Săpânța najesť?

V Sighete, kde sme prenocovali, sme sa aj najedli. V obci sme si dali len tekutý olovrant – rumunské pivo Ursus (4 ron/0,86 eur/fľaša).

Návšteva Veselého cintorína v obci Săpânța je príjemným výletom, či už na pol dňa alebo na jeden celý deň zo Sighetu. Taktiež to bol zaujímavý začiatok nášho druhého pobytu v Rumunsku.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 8. 11. 2018 (1 eur = 4,6602 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• MojaTrasa.sk

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Săpânța – veselo na cintoríne? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Sighişoara dostať?

Sighişoara sa nachádza 160 km (2 h 45 min. autom; 3 h autobusom) juhozápadne od Cluj-Napoca.

Autobusom

Cestovný lístok stál 38,83 ron/8,36 eur/os. Autobusová spoločnosť ponúkala predaj lístkov aj cez internet, tak sme si ich kúpili radšej vopred. Odchod autobusu z Cluj-Napoca bol od športovej arény Sala Sporturilor „Horia Demian“ v západnej časti mesta. Pred odchodom si urobil šofér menšiu „prezenčku“, na ktorú ste nemohli odpovedať inak ako „Da“. 🙂

via GIPHY

Autobusy zastavujú na zastávke Parcare Penny Market (650 m/10 min. pešo) západne od pevnosti alebo na autobusovej stanici Autogara Cambus SA (1,3 km/18 min. pešo) severne od pevnosti, pri železničnej stanici. Ďalšie 3 zastávky Peco Rompetrol, Peco OMV a Peco Mall sú okolo 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od pevnosti.

Vlakom

Do Sighişoary sa dostanete aj vlakom. Železničná stanica sa nachádza 1 km/16 min. pešo severne od pevnosti.

Ako sa v meste Sighişoara pohybovať?

Na presun po meste nepotrebujete mestskú hromadnú dopravu ani taxi. Všade sa pohodlne dostanete pešo.

Čo v meste Sighişoara robiť, vidieť a navštíviť?

Sighişoara je veľmi príjemné a útulné mestečko. Stredoveká pevnosť (Cetatea Sighişoarei) na kopci uprostred mesta je od roku 1999 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti je to jediná obývaná pevnosť v Európe.

Hodinová veža

Najikonickejšou stavbou je Hodinová veža (Turnul cu Ceas, 14  ron/3,02 eur/os.), ktorá je hlavným vchodom do pevnosti. Vo vnútri veže sa nachádza historické múzeum a mučiareň. Každý návštevník sa ale určite teší na vyhliadkovú plošinu veže, odkiaľ sa naskytuje určite nádherný výhľad na panorámu mesta. Aj by som vám ten výhľad ukázal, keby som sa tam dostal. Žiaľ, mesto sme navštívili v pondelok. Aj keď ide o UNESCO lokalitu, v pondelok bola veža zatvorená.

Štyri malé rohové vežičky znamenajú súdnu autonómiu mestskej rady. Jej strechu tvoria farebné strešné škridle. Celkom navrchu si všimnite kohúta, ktorý predpovedá počasie.

Kostol dominikánskeho kláštora

Oproti Hodinovej veži sa nachádza dnes už len Kostol kedysi dominikánskeho kláštora (Biserica Mănăstirii Dominicane, 5 ron/1,08 eur/os.). Na mieste kláštora stojí nová radnica. Interiér kostola je prevažne barokový.

Socha Vlada Ţepeşa

Prejdite sa okolo kostola a na druhej strane uvidíte bustu valašského kniežaťa, Vlada Ţepeşa, (Estatua de Vlad Ţepeş, čítaj Vlad Cepeš). Vlad inšpiroval írskeho spisovateľa Brama Stokera k napísaniu príbehu o grófovi Draculovi.

Rodný dom Vlada Ţepeşa

Pokračujte ďalej po hlavnej ulici a na ľavej strane stojí veľký rohový oranžový dom (Casa Dracula). Nad vchodom visí tepaný železný drak. V dome sa údajne narodil Vlad Ţepeş, alebo tiež Vlad Narážač. Na prízemí našlo svoje miesto malé Múzeum zbraní a na prvom poschodí reštaurácia. Za poplatok (5 ron/1,08 eur/os.) vám ukážu aj izbu, v ktorej sa Vlad narodil.

Námestie pevnosti

Na konci uličky sa ocitnete na Námestí pevnosti (Piaţa Cetăţii, vstup voľný). Ide o dláždené  štvorstranné námestie, ktoré lemujú farebné stredoveké domčeky. Tie slúžia ako ubytovacie, stravovacie zariadenia či obchody. Centrum sa mi tak zapáčilo, že som si prosto musel sadnúť na terasu International Café, vychutnať si kávu a nasať atmosféru mesta (káva a limonáda/30 ron/6,46 eur/2 os.).

Školské schody a Kostol na kopci

Z námestia sa dostanete ku vchodu na kryté drevené schodisko (Scara Şcolarilor, v preklade školské schody, vstup voľný). Školské a kryté preto, aby chránili žiakov a učiteľov, ktorí po nich vystúpili každý deň do školy. Vystúpte i vy po 176 schodoch a pred vami sa objaví Kostol na kopci (Biserica din Deal, 5 ron/1,08 eur/os.), ako ho tu zvyknú nazývať. Je to neskorogotický kostol s románskymi základmi. Jeho vnútorné steny pokrývajú fresky z 15. stor., sadnúť si môžete na renesančný nábytok a obdivovať pôsobivý gotický oltár.

Cintorín

Hneď za Kostolom na kopci sa rozprestiera tajuplný cintorín (Cimitirul, vstup voľný). Cez deň vyzerá celkom obyčajne, ale v noci by som sa tu sám asi len tak netúlal. Predsa len, o upírom folklóre na Balkáne som sa toho načítal už dosť. Ale poobede aspoň poskytol príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa

V severnej časti pevnosti sa týči rímskokatolícky kostol sv. Jozefa (Biserica Romano-Catolică Sf. Iosif). Dovnútra sme sa nedostali, pretože sme nenašli nikoho, kto by nám otvoril.

Veže

V stredoveku bolo súčasťou obranného múru pevnosti 14 veží a 5 delostreleckých bášt. Dodnes sa zachovalo 9 veží a 2 bašty. Podobne ako u nás, o každú vežu sa staral jeden cech.

1. Kováčska (Turnul Fierarilor),
2. Mäsiarska (Turnul Măcelarilor),
3. Obuvnícka (Turnul Cizmarilor),
4. Kožušnícka (Turnul Cojocarilor),
5. Povraznícka (Turnul Frânghierilor),
6. Krajčírska (Turnul Croitorilor),
7. Garbiarska (Turnul Tăbăcarilor),
8. Klampiarska (Turnul Cositorarilor),
9. Hodinová veža (Turnul cu Ceas).

Spomeniem aspoň tieto 4 veže. Klampiarsku vežu dobre rozoznáte pre jej výšku 25 m a osemhrannú hornú plošinu. Nachádza sa naľavo od hlavného vstupu do pevnosti. Krajčírska veža strážila zadný vstup do pevnosti. Kováčska veža stojí napravo od Hodinovej veže. V jej vnútri nájdete malú galériu obrazov. Obuvnícka veža je v severnej časti pevnosti.

Vidieť sa určite oplatí aj podhradie, ktoré má tiež svoje čaro. Čo by to bolo za prechádzku bez zmrzliny! Za 1 kopček som zaplatil 3 ron/0,65 eur.

Prírodná rezervácia Platoul Breite

Až po návrate z Rumunska som sa dočítal o prírodnej rezervácii Platoul Breite (6,7 km/16 min. autom) západne od pevnosti. Rezervácia láka utiecť z ruchu starého mesta a oddýchnuť si v tieni 800 ročných dubov. Niektoré vyrástli do výšky 30 m a majú obvod až 6 m.

Kde sa v meste Sighişoara ubytovať?

V Sighişoare sme sa ubytovali v Pensiunea San Gennaro Centru (700 m/9 min. pešo východne od pevnosti/165,60 ron/35,66 eur/1 noc/2 os.). V cene izby boli zahrnuté raňajky, vlastná kúpeľňa, klimatizácia, chladnička, bezplatné súkromné parkovisko a wi-fi pripojenie. Aj keď sme prišli ešte pred obedom a naša izba nebola pripravená, ochotne nám zobrali ruksaky a my sme s nimi nemuseli chodiť po meste. Tento penzión sa nám páčil zo všetkých ubytovacích zariadení, v ktorých sme sa v Rumunsku ubytovali, najviac.

Kde sa v meste Sighişoara najesť?

Naobedovali sme sa v Grill Caffe Raluca (75 ron/16,15 eur/2 os.). Ochutnali sme tradičné rumunské špeciality. Tak sa nám tu páčilo, že sme sa vrátili aj na večeru, ku ktorej sme si objednali fľašu vína aj dezert (121 ron/26,06 eur/2 os.). Preto sa môže javiť cena trochu vyššia.

Ak by som sa mal vrátiť čo i len na jedno miesto v Rumunsku, vrátil by som sa do Sighişoary.

Užitočné linky:

• Cluj-Napoca – hlavné mesto Transylvánie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Sighişoara

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 8. 2018 (1 eur = 4,6433 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sighişoara – rodné mesto Draculu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Spišská Sobota – stručná história

• 1241-1242 – po tatárskych nájazdoch prišli na základe pozvania kráľa Belu IV. na Spiš „nemeckí hostia“
• 1256 – 1. písomná zmienka o Spišskej Sobote
• 1380 – právo usporiadať týždenné trhy od kráľa Ľudovíta I.
• 1412-1772 – Spišský záloh (alebo tiež Poľský záloh), obdobie najväčšieho rozkvetu, všetky zálohované mestečká finančne podporovali z uhorského aj poľského kráľovstva
• 1871 – výstavba Košicko-bohumínskej železnice
• 1923 – sídlom okresu sa stal susedný Poprad
• 1946 – vznik tzv. „Veľkého Popradu“ (spojenie Popradu, Veľkej a Spišskej Soboty do 1 mesta)
• 1950 – Spišská Sobota bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu

Ako sa do mestskej časti Spišská Sobota dostať?

Spišská Sobota je mestskou časťou Popradu v jeho severovýchodnej časti. Od autobusovej a železničnej stanice je vzdialená asi 3 km/10 min. autom/25 min. pešo. Do Spišskej Soboty premávajú autobusové linky 2, 3 a 4 mestskej hromadnej dopravy. Ak sa vyberiete pešo, cesta vedie okolo aquaparku Aquacity a popradského rybníka, takže urobíte niečo pre svoje telo aj dušu.

Čo v časti mesta Spišská Sobota robiť, vidieť a navštíviť?

Spišská Sobota sa uvádza ako najlepšie zachovaný urbanistický celok na Slovensku. Budovy na jej námestí postavili v rôznych umeleckých štýloch, od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko, klasicizmus až po historizujúce štýly. Pre pamiatkovú rezerváciu som navrhol historickú cestu s 15 zastaveniami:

1. Kostol sv. Juraja
2. Zvonica
3. Immaculata
4. Radnica
5. Móric Beňovský
6. Matej Korvín
7. Podtatranské múzeum
8. Augustín Szász
9. Gedeon Majunke
10. Evanjelický kostol
11. Nemocnica
12. Meštianske domy
13. Ján Brokoff
14. Velická brána
15. Historický cintorín

1. Kostol sv. Juraja

Prirodzenou dominantou Sobotského námestia je gotický Kostol sv. Juraja s románskymi základmi. Kostol je dvojloďový ako väčšina kostolov na Spiši. Súčasťou inventára je 6! drevených oltárov, pričom hlavný oltár sv. Juraja je z dielne Majstra Pavla z Levoče. Súčasťou je aj Boží hrob, ktorý je riešený ako divadelná scéna. V roku 2008 navštívila Spišskú Sobotu britská kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom. V roku 2011 získal kostol ocenenie Kultúrna pamiatka roka. Čo možno mnohí nevedia, veže kostola je do 2/3 šikmá. Najlepšie je to vidieť od budovy archívu (severozápad námestia).

Kostol je otvorený počas letnej turistickej sezóny a počas bohoslužieb. Vstupné je 2,00 eur/os. Vstupenky si kúpite vo vedľajšej zvonici. V kostole je prísny zákaz fotiť!

2. Zvonica

Východne od kostola stojí renesančná zvonica. Vo vnútri je umiestnená pôvodná kolekcia zvonov, pričom najstarší je zo 14. stor. Podobné zvonice nájdeme v Poprade, Matejovciach, Vrbove, Kežmarku, Strážkach, Spišskej Belej, Podolínci a Levoči. Sobotská zvonica je zo všetkých najväčšia.

3. Immaculata (Mariánsky stĺp)

Po navrátení mesta z poľského zálohu postavili na pamiatku medzi radnicou a zvonicou Mariánsky stĺp – Immaculata, ktorý je najvyšší spomedzi všetkých stĺpov postavených pri rovnakej príležitosti vo všetkých zálohovaných mestách. Podľa iných zdrojov tu stĺp stál už pred rokom 1772.

4. Radnica (č. budovy 34)

Radnica sa nachádza východne od renesančnej zvonice. V jej pivničných priestoroch bolo kedysi väzenie. K vybaveniu radnice patrili aj duté miery na podstavcoch na trhovisku, ktoré slúžili na kontrolu správnosti mier používaných obchodníkmi počas trhov. Do súčasnosti sa, žiaľ, nezachovali. Budova je v súkromnom vlastníctve.

5. Móric Beňovský

Na dome č. 21 umiestnili pamätnú tabuľu, ktorá pripomína, že v dome žila Zuzana Hönschová, manželka Mórica Augusta Beňovského, kráľa Madagaskaru.

6. Matej Korvín

V roku 1474 v Spišskej Sobote údajne prenocoval uhorský kráľ Matej Korvín počas svojej cesty na stretnutie s poľským panovníkom. Udalosť pripomína pamätná tabuľa na dome č. 31. Zároveň je to rodný dom Gedeona Majunkeho, architekta Tatier.

7. Podtatranské múzeum v Poprade – expozície v Spišskej Sobote (č. 33)

Podtatranské múzeum v Poprade-Spišskej Sobote ponúka 4 expozície:

1. Cechy a remeslá – prezentuje zbierky cechového charakteru a výrobky remeselníkov,
2. Meštianske bývanie – predstavuje pracovňu, spálňu, bytové a odevné doplnky meštianskej rodiny,
3. Vznešenosť a pokora – prezentuje sakrálne umelecko-historické pamiatky zo 17.-19. stor., ktoré pochádzajú z dnes už zaniknutého kostola na Spiši,
4. Osobnosti Spišskej Soboty – predstavuje významné osobnosti, ktoré pochádzali, žili a tvorili v Spišskej Sobote.

Múzeum je otvorené celoročne. Vstupné je 2,00 eur/os.

8. Augustín Szász

Na dome č. 41 je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína Dr. Augustína Szásza. Dr. Szász bol riaditeľom spišskosobotskej nemocnice v 1. polovici 20. storočia. Tabuľa sa pôvodne nachádzala vo vestibule sobotskej nemocnice.

9. Gedeon Majunke

Na dome č. 49 vo vlyse atiky sú sgrafitá symbolizujúce 7 slobodných umení a na fasáde znaky slobodomurárstva. Dom prestaval už spomínaný Gedeon Majunke, architekt a staviteľ, autor väčšiny hrázdených objektov vo Vysokých Tatrách z konca 19. stor.

10. Evanjelický kostol

Najvýchodnejší cíp námestia uzatvára evanjelický klasicistický kostol z roku 1777. Kostol môžete navštíviť každú poslednú nedeľu v mesiaci o 10.30 h v čase Služieb Božích evanjelickej cirkvi, a. v.

11. Nemocnica

V miestach, kde kedysi stála nemocnica, sú dnes už len 2 stĺpiky, ktoré vymedzovali vchod do areálu nemocnice.

12. Meštianske domy (č. 60-68)

Na severnej strane námestia sa nachádzajú meštianske domy so sedlovou strechou pokrytou šindľami, s unikátnou vystupujúcou podlomenicou a vysunutými drevenými žľabmi – chrličmi vody.

13. Ján Brokoff (č. 26)

Na dome č. 26 je umiestnená ďalšia pamätná tabuľa, tentoraz venovaná Jánovi Brokoffovi. Ján Brokoff bol významým predstaviteľom českého sochárskeho baroka. Medzi inými navrhol napr. sochu Jána Nepomuckého na Karlovom moste v Prahe. 

14. Velická brána (medzi domami č. 14 a 16)

Jediná brána, ktorá sa zachovala. Pôvodne boli 4 – Popradská, Matejovská, Slavkovská a Velická. Spája historické jadro s cintorínom, ktorý sa nachádza mimo územia pamiatkovej rezervácie.

15. Historický cintorín

Na historickom cintoríne sa nachádzajú hroby viacerých významných osobností Spišskej Soboty, napr. Gedeon Majunke, Johann Georg Reiner, či Dr. Augustín Szász.

Preto, ak navštívite Spišskú Sobotu, zavolajte mi a veľmi rád vás ňou prevediem.

Prečítajte si tiež:

Článok bol sponzorovaný mestom Poprad. 

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Spišská Sobota – 15 dôvodov pre jej návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.