1. Námestie Piața Unirii

Námestie Piața Unirii je centrálnym námestím mesta a križovatkou 3 hlavných dopravných tepien. Predstavuje 3 piliere národa:

1. Traján – bývalý rímsky cisár, ktorého zobrazili na medailónoch na rovnomennom hoteli z roku 1883,
2. Dragoș Vodă – 1. vojvoda Moldavska (14. storočie), ktorého zobrazili na mramorovej mozaike v dlažbe z roku 1962,
3. Alexandru Ioan Cuza – bronzovú sochu politika slávnostne odhalili v roku 1912 za prítomnosti kráľa Karola I.

Malé a elegantné staré námestie so slávnymi pivovarmi a bohémskymi barmi padlo za obeť počas bombardovania v roku 1944. Komunistická strana sa pri príležitosti 100. výročia zjednotenia rumunských kniežatstiev (1859) rozhodla prestavať námestie v duchu socializmu. Mozaiky zo 60. rokov 20. storočia zvečňujú témy komunistickej propagandy. Neskôr k nim pribudli mozaiky s legendou o založení Moldavska a vlajka Európskej únie. V súčasnosti je námestie miestom stretávania, osláv, ale aj protestov obyvateľov mesta. Každý rok 24. januára sa na námestí zhromaždia tisíce ľudí, aby oslávili Deň zjednotenia. Práve z tohto námestia som počítal vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám mesta. Najprv sa vyberieme juhovýchodným smerom od námestia, aby sme potom pokračovali severozápadným smerom.

Paláce v okolí Piața Unirii

Braunsteinov palác s výraznou kupolou z roku 1914 bol pôvodne luxusným hotelom, neskôr bankou a potom obchodným domom. Počas komunizmu slúžil ako blok sociálneho bývania a na prízemí sa nachádzali umelecké galérie. Palác čiastočne zničilo zemetrasenie, avšak odolal času a dnes zase žiari v plnej kráse.

Vedľa Braunsteinovho paláca stojí Neuschotzov palác, pôvodne dom bankára, ktorý postavili vo francúzskom eklektickom štýle s antropomorfnou skupinou sôch v blízkosti kupoly a bohatými dekoráciami na fasáde. Budovu po roku 1910 predali finančnej správe. V súčasnosti sa v nej nachádza hotel Select.

2. Grand Hotel Traian

Eklektický Grand Hotel Traian (priamo na námestí Piața Unirii v juhozápadnej časti zástavby) postavili v rokoch 1879-1882 na základe návrhu francúzskeho stavebného inžiniera a architekta Gustava Eiffela na mieste obchodov bývalého starostu mesta, ktorý inicioval stavbu divadla. Eiffel už predtým navrhol most v 20 km vzdialenom Ungheni. Sochu slobody v New Yorku či Eiffelovu vežu v Paríži navrhol až o pár rokov neskôr. Náklady na divadlo sa však vyšplhali do takej výšky, že majiteľa zruinovali.

A tak sa divadlo zmenilo na hotel. Ten postavili na liatinovej kostre so železnými nosníkmi. Charakterizujú ho manzarda v tvare lichobežníka, elegantné štukové ozdoby na oknách, rímske amfory vo výklenkoch na prízemí a reliéfne medailóny na fasáde s rímskym cisárom Trajánom. V roku 1896 sa v hoteli konalo 1. premietanie 3 filmov bratov Lumièrovcov. Počas 1. svetovej vojny, keď sa Iași stalo vojenským hlavným mestom, sa v hoteli ubytovali ministri a kultúrne osobnosti z Bukurešti. V roku 1934 sa v Kráľovskom apartmáne hotela ubytovala švédsko-americká filmová herečka Greta Garbo.

Počas 2. svetovej vojny hotel čiastočne poškodili, avšak, našťastie, neskôr opravili. Z hotelového balkóna predniesol prejavy aj politik a prezident Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușescu. V roku 1980 sa v hoteli ubytovala delegácia, ktorá niesla oheň na letné olympijské hry v Moskve. V roku 2006 získal hotel 4 hviezdičky. Všetkých 68 izieb zariadili v štýle prelomu 19. a 20. storočia. Za jednu 2-lôžkovú izbu Deluxe v máji 2026 zaplatíte 134 eur.

3. Národné divadlo Vasile Alexandri (Teatrul Național Vasile Alecsandri)

Novú budovu neoklasicistického 1. národného divadla v Rumunsku slávnostne otvorili v roku 1896 na mieste bývalej radnice. Postavili ho podľa plánov viedenských architektov Fellnera a Helmera. Ateliér navrhol asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších. Štít zdobí basreliéf Kaliope, múzy, ktorá ochraňuje epos. Po stranách stoja Herkules s levom a Dionýzos s tigrom, symboly sily a slávnostného charakteru divadelných predstavení. V rohoch sú dramatik tragédie Sofokles a tvorca komédií Aristofanes.

Ako vyzerá divadlo vo vnútri?

Do interiéru sa vstupuje cez foyer, odkiaľ vedú 2 schodiská na 1. poschodie do foyeru lóží a do vedľajších priestorov, kde je malá výstava divadelných kostýmov. Vrcholom prehliadky je rokoková veľká sála s kapacitou 740 miest. Strop zdobia rajské alegórie, nymfy a anjeli, krištáľový luster so 109 benátskymi žiarovkami, sálu 1 418 elektrických lámp, červené zamatové tapisérie a štuková výzdoba so zlatými listami. Storočná opona predstavuje alegóriu života s 3 vekmi a alegóriu zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. V budove sídlia Národné divadlo Vasile Alexandri a Rumunská národná opera (Teatrul Național Vasile Alecsandri și Opera Națională Română; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra). Pred divadlom sa rozkladá elegantný park. Potešilo ma, že už v marci spustili fontány. A nielen mňa, ale aj plno detí, ktoré sa v nich naháňali.

Stručné dejiny divadla a opery v Iași

Prvú hru v rumunčine v meste uviedli už v roku 1816. Prvé operné predstavenie uviedli v roku 1833. V roku 1837 založili Filharmonicko-dramatické konzervatórium. Prvé národné divadlo v Rumunsku založili v roku 1840. Divadelné a operné predstavenia sa od roku 1846 konali v sále Veľkého divadla v Copou, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasnej univerzity. Uskutočnili sa tu premiéry 1. rumunskej operety v roku 1848, či baletu v roku 1866. V roku 1881 v divadle vystupovala francúzska divadelná herečka Sarah Bernhardt. Požiar zničil Veľké divadlo v roku 1888. Opernú inštitúciu založili až v roku 1956. Štátna opera sa zmenila na Rumunskú národnú operu v roku 2003.

Prehliadka divadla

Divadlo som navštívil na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Vstupenku na prehliadku si kúpite priamo v divadle, nemusíte ísť do ďalšej pokladne, ktorá sa nachádza neďaleko Metropolitnej katedrály. Dvere do divadla boli otvorené. Vošiel som dovnútra. Hneď ma oslovil len po rumunsky hovoriaci pán z bezpečnostnej služby. Mimikou mi naznačil, aby som ostal stáť na mieste a nikam nešiel. O chvíľu prišla veľmi príjemná staršia pani, ktorá ma pustila do hlavnej sály.

Nejakí návštevníci už boli vo vnútri, ale práve boli na odchode. Urobil som asi 3 fotografie sály a plánoval som odísť už tiež. V tom ma nejaký údržbár alebo divadelný technik upozornil, že za fotografie sa platí snáď asi 1000 ron. Zaujímalo by ma, či to isté povedal aj skupinke predo mnou, ktorá smelo fotila každý detail sály. Potom sa ma spýtal, odkiaľ som a čo tam robím. Nezabudol si vypýtať 20 ron/3,93 eur. Povedal som mu, že nemám žiadnu hotovosť.

Zároveň som sa ho spýtal, kde je najbližší bankomat. Predpokladal asi, že sa už nevrátim, tak ma rovno zobral do pokladne. Tu si odo mňa pani vypýtala len 10 lei/1,96 eur, ktoré som mohol zaplatiť kartou a ešte som aj dostal vstupenku. Po zaplatení ma hneď poslali preč. Predpokladal som, že za cenu vstupenky sa dozviem aspoň základné informácie o divadle. Prehliadka divadla bola ďalším typom, ktorý pani z infocentra nevyšiel. Fellner a Helmer odviedli dobrú prácu. Len v Iași to nevedia predať. Divadlo môžete navštíviť len vtedy, keď sa na javisku Veľkej sály nekonajú skúšky.

4. Metropolitná katedrála (Catedrala Mitropolitană)

Metropolitnú katedrálu (Catedrala Mitropolitană; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) slávnostne otvorili za prítomnosti rumunského kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1887. Základný kameň položili už v roku 1826. Postavili ju v neoklasicistickom štýle s prvkami talianskej renesancie. Kostol má bazilikálny pôdorys s 2 bočnými loďami, ktoré oddelili mramorovými oblúkmi a renesančnými dekoratívnymi prvkami. Interiér zaujme ikonostasom z lipového dreva pokrytým zlatom, zdobenými kráľovským a biskupským trónom, vitrážovými oknami a zázračnou ikonou Matky Božej, ktorá v roku 1854 údajne ronila slzy.

Do zdobeného baldachýnu uložili v roku 1889 z Kláštora svätých troch hierarchov relikvie sv. Paraskevy, patrónky Moldavska. Veľká centrálna kupola, ktorá kedysi bola súčasťou katedrály, začala praskať a neskôr sa zrútila. Preto ju po 40 rokov nahradili 4 bočnými vežami. Na vnútornej výmaľbe katedrály sa podieľal rumunský maliar Gheorghe Tattarescu. Na sviatok sv. Paraskevy, ktorý pripadá na 14. októbra, sa v Rumunsku koná najväčšia pravoslávna púť. V suteréne katedrály otvorili v roku 2016 Metropolitné múzeum. Metropolitný palác pochádza z roku 1905.

Susedný kostol sv. Juraja dostavali o viac ako storočie skôr, v roku 1769. Plnil funkciu metropolitnej katedrály, preto sa zachoval názov Starý metropolitný kostol. Predstavuje typickú moldavskú stavbu so štíhlou konštrukciou. Zaujme mohutnými korintskými stĺpmi, trojlístkovými oblúkmi alebo mozaikami v portiku. Fasádu zdobia korintské pilastre a pletený pás. Vo vnútri sa nachádza vzácny ikonostas z lipového dreva so štukovou úpravou. Po rekonštrukcii a reštaurovaní kostola v roku 1999 interiér vymaľovali v neobyzantskom štýle a verandu vyzdobili mozaikou. Na pešej zóne pred katedrálou stretnete plno predajcov kadejakých rumunských suvenírov.

5. Katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină)

Katolícky episkopálny súbor v Iași pozostáva z katedrály Panny Márie, Kráľovnej, kostola Nanebovzatia Panny Márie, Episkopálneho paláca, Katedrálneho námestia a budov, ktoré sa v súčasnosti prenajímajú obchodom.

Episkopálna katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) z roku 2005 je najväčším rímskokatolíckym kostolom v meste. Katedrála má výšku 36 m. Nezvyčajný kruhový tvar s klenbami a krížom na vrchole pripomína korunu. Vôbec by mi nenapadlo, že svetlo sa dovnútra dostáva až cez 117 vitrážových okien.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo tiež Stará katedrála je najstarším rímskokatolíckym kostolom v meste. Postavili ho v roku 1789 v barokovom štýle. Exteriér kostola sa vyznačuje jednoduchosťou foriem: trojlístkový pôdorys, valcovitý tvar veže umiestnenej nad vchodom a čipkované oblúky pod odkvapom. Neďaleký biskupský palác spravuje diecézu Iași, územie, ktoré pokrýva Moldavsko. Katedrálne námestie v tvare ryby pripomína mystický znak rozpoznania prvých kresťanov.

6. Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi)

Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi; 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí medzi najvzácnejšie cirkevné pamiatky mesta. Nechal ho postaviť moldavské knieža Vasile Lupu v rokoch 1637-1639 ako nekropolu svojej rodine. Knieža v kláštore založil pravoslávnu teologickú školu a tlačiareň, kde vytlačili 1. knihu v rumunčine v Moldavsku. V roku 1641 priniesol do kláštora z Konštantínopolu relikvie svätej Paraskevy.

Vtedy sa kláštor premenil na pútnické miesto pre pravoslávnych veriacich na celom Balkáne. Veľký požiar v roku 1888 viedol k ich trvalému preneseniu do Metropolitnej katedrály o rok neskôr. V roku 1935 do kláštora uložili pozostatky moldavského filozofa, spisovateľa, historika a orientalistu, vládcu Moldavska Dimitrieho Cantemira a politika, kniežaťa Valašska a Moldavska Alexandru Ioana Cuzu. Kostol postavili v moldavskom štýle s orientálnymi vplyvmi – štíhly tvar budovy, 3 bočné apsidy v tvare kríža, prekrývajúce sa klenbové oblúky, alebo osemuholníkové veže.

Kamennú výzdobu, ktorá pripomína čipku, na 30 rôznych horizontálnych pásoch na fasáde kláštora tvoria byzantské prvky, gruzínske a arménske geometrické motívy, kvety ľalie a mnohé ďalšie. Profily dverí, kamenné okenné rámy a oporné piliere nesú vplyvy transylvánskej gotiky. Špirálové pásy majú valašské prvky. Ikonostas vyrezali z carrarského mramoru. Bronzové lustre a nábytok, zdobené slonovinou a drahými kameňmi, priviezli z Viedne. Súčasťou komplexu je gotické múzeum. Na nádvorí postavili bustu básnika Mihaia Eminescua, ktorý tu istý čas žil.

7. Palác kultúry

Palác kultúry (Palatul Culturii; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od centra), symbol mesta Iași, postavili v rokoch 1906-1925 v neogotickom, neobarokovom a romantickom štýle na ruinách stredovekého kniežacieho dvora z roku 1434 a kniežacieho paláca z roku 1806. V rokoch 1564-1862 bolo Iași hlavným mestom Moldavského kniežatstva. V máji 1600 sa v kniežacom dvore knieža Michal Chrabrý vyhlásil za pána Valašska, Transylvánie a Moldavska. Tým dosiahol dočasné zjednotenie 3 rumunských kniežatstiev.

Politika a kniežaťa Valašska Alexandru Ioana Cuzu zvolili za pána Moldavska v sieni volebného zhromaždenia v starom paláci 5. januára 1859. Jeho zvolenie viedlo k zrodu súčasného Rumunska. Palác slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Ferdinanda a kráľovnej Márie v roku 1925. Zatiaľ, čo z prednej strany paláca sa rozkladá veľké parkovisko, zozadu je útulný park s jazierkom, amfiteátrom, monumentálnym schodiskom, sochami, lavičkami a relaxačnou hudbou. Škoda len, že celý park ohraničuje moderné obchodné centrum.

Čo je vo vnútri Paláca kultúry?

Palác má výšku 55 m, má 268 miestností a vďaka jeho polohe na vyvýšenej plošine ho uvidíte z mnohých miest mesta. V Paláci kultúry sa nachádzajú 4 expozície:

1. Historické múzeum Moldavska,
2. Múzeum umenia,
3. Etnografické múzeum Moldavska,
4. Múzeum vedy a techniky Ștefan Procopiu.

Aj keď nenavštívite žiadnu z uvedených expozícií, určite sa prejdite po dostupných priestoroch paláca. Palác sa otvára veľkolepou halou, Sieňou cti. Sieň vydláždili gotickým bestiárom s fantastickými zvieratami, vyzdobili bohato zdobenou heraldikou a vitrážami. Najpôsobivejšou miestnosťou paláca je slávnostná Sieň vojvodov na poschodí s gotickým klenutým stropom. Strop lemuje galéria portrétov vládcov a na konci miestnosti stojí mramorový krb s rodokmeňom najvýznamnejších moldavských pánov.

Sieň Henri Coandă v minulosti slúžila na zasadnutia poroty. Zdrojom inšpirácie pre strop miestnosti bola Westminster Hall v Londýne, kde sa zrodil parlament Spojeného kráľovstva. V sále prvýkrát použili cementovo-drevený obklad, materiál zo zmesi cementu a živice varenej v oleji, ktorý napodobňuje dubové drevo. Anjeli na gotických oblúkoch držia heraldické štíty a triptychová nástenná maľba medzi oblúkmi zobrazuje 3 obdobia mesta.

Hodinová veža

V hodinovej veži sa nachádzajú 3-ciferníkové hodiny a 8 zvonov, ktoré tvoria zvonkohru. Tá každú celú hodinu hrá melódiu Hora Unirii, zhudobnenú báseň, ktorá sa spieva a tancuje v deň výročia formálneho zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. Vitrážové okná ciferníka zdobí 12 znamení zverokruhu. Hodiny strážia dvaja vojaci oblečení v tradičných krojoch. Neočakávajte výhľady na mesto.

Praktické info

Palác kultúry je otvorený od utorka do štvrtka a nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-18.00 h. Reprezentačné sály paláca môžete navštíviť od pondelka do nedele medzi 9.00-22.00 h len na základe vopred on-line zakúpenej vstupenky. Prehliadky hodinovej veže sú od utorka do nedele o 9.45 h, 10.45 h, 11.45 h, 12.45 h, 13.45 h, 14.45 h a 15.45 h, v pondelky o 10.45 h, 12.45 h a 14.45 h. Hodinovú vežu môžete navštíviť len so sprievodcom. Maximálny počet osôb v skupine je 14. Vstupenky do veže si kúpite v pokladni alebo on-line. V paláci sa v čase našej návštevy konal veľtrh fyzioterapeutov a psychológov. Zamiešali sme sa do davu a nahliadli sme do reprezentačných sál.

…a sme za polovicou, teraz sa vyberieme severozápadným smerom. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Iași? …

8. Ulica Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu)

Ul. Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu; 300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) spája centrum mesta Piața Unirii so štvrťou Copou. V minulosti bola uličkou promenád a letných záhrad. Po roku 1830 sa zaplnila obchodníkmi z rôznych krajín. Bola tu švajčiarska cukráreň, fotoateliéry, hudobniny, klenotníci, krajčíri, parfuméri, pivovarníci, kníhkupectvá, starožitnosti, vináreň, či obchody s kvalitným tovarom dovezeným z Ľvova a Lipska. V medzivojnových rokoch na ulici fungovalo kino. Väčšina obchodov po 2. svetovej vojne zanikla. Na konci ulice stojí historická obojsmerná zametacia električka na odhŕňanie snehu z roku 1922, jediná v histórii, ktorú navrhli a postavili v Iași.

9. Žltá roklina Esplanada Elisabeta (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta)

Esplanádu Elisabeta postavili koncom 19. storočia na mieste známom ako žltá roklina na úpätí kopca Copou (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta; 800 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Stavba nielenže uľahčila pohyb medzi nižšie položenou železničnou stanicou a vyššie položeným starým centrom, ale predovšetkým prispela k spevneniu nestabilného terénu, na ktorom sa kedysi ťažil žltý íl. Polkruhovú centrálnu časť s terasou ohraničujú 2 schodiská, každé s 3 balkónmi, odkazmi na príbeh Rómea a Júlie. V skutočnosti sa počas teplých letných večerov stretávali práve v týchto miestach Mihai Eminescu s vtedy už vydatou Veronicou Micle. Po správach o Eminescuovej smrti sa Veronika uchýlila do kláštora, v ktorom si vzala život.

10. Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu)

Bývalú nadáciu kráľa Ferdinanda postavili v rokoch 1930-1934 v neoklasicistickom štýle. Od roku 1950 slúži ako Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu; 750 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Zvonku ju charakterizujú fasáda z ruského kameňa, medailóny, ktoré predstavujú významné osobnosti národnej kultúry, mohutné iónske stĺpy, neodórske pilastre a malé trojuholníkové štíty. Interiér zdobia dekorácie z carrarského mramoru a benátskej mozaiky. Slávnostná sála s kráľovským balkónom sa vyznačuje modernistickým štýlom, veľmi dobrou akustikou a svetlo do nej vnáša strešné okno. So sprievodcom navštívite sálu s balkónom s výhľadom na námestie a bývalé observatórium v kupole budovy. Knižnica chráni 2 milióny zväzkov.

Praktické info

Knižnicu môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom v rumunčine a angličtine. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke knižnice. Prehliadky sú od pondelka do piatka medzi 10.00-13.00 h. Vstupenka stojí 15 lei/2,94 eur/os. V soboty sú prehliadky pre skupiny minimálne 8 osôb. Vstupenka v sobotu stojí 30 lei/5,89 eur/os.

11. Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza)

Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza; 1,3 km/20 min. pešo severozápadne od centra) je 1. modernou univerzitou v Rumunsku. Založili ju v roku 1860 moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období medzi rokmi 1863-1865 Mihăil Kogălniceanu a politik Alexandru Ioan Cuza. Jeho meno nesie od roku 1942. Univerzitný palác v Copou slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1897. V 30. rokoch 20. storočia palác rozšírili a postavili centrálny štít s monumentálnym schodiskom. Po bombardovaní v roku 1944 ho zrekonštruovali.

Univerzitu postavili vo francúzskom eklektickom štýle, ktorý kombinuje baroko a klasicizmus. Fasádu zdobia iónske pilastre a medailóny rumunských osobností. Centrálny vchod strážia 2 levy, ktoré predstavujú symboly moci vedy. Nad vchodom sa nachádza balkón so 6 korintskými stĺpmi, ktoré podopierajú bohato zdobený štít. Po stranách sú basreliéfy s deťmi, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami vedy.

Hlavná sála na prízemí má dĺžku 130 m. Výklenky zdobí 19 surrealistických nástenných malieb. V starom pravom krídle z roku 1897 sa nachádza stará aula s barokovými detailmi, kapacitou 300 miest a 55 m dlhá eklektická knižnica Technickej univerzity. Aj nové ľavé krídlo sa pýši vlastnou aulou. V súčasnosti univerzita pozostáva z 15 fakúlt, Centra pre európske štúdie, výskumných centier s približne 23 000 študentmi a 850 profesormi.

12. Záhrada Copou (Grădina Copou)

Záhradu Copou (Grădina Copou; 2 km/30 min. pešo severozápadne od centra), najstarší park mesta a rumunského Moldavska, založili v roku 1834 ako miesto pre oddych bojarov. Moldavská spoločenská elita sa do tejto oblasti chodila prechádzať už od 2. polovice 17. storočia. Obelisk s levmi v parku vztýčili v roku 1841 a predstavuje 1. verejnú pamiatku Rumunska. Uprostred parku rastie známa Eminescuova lipa, jeden z najstarších a najvýznamnejších pamätných stromov Rumunska, má už viac ako 450 rokov. Básnik často sedával v tieni stromu so svojou milenkou, poetkou Veronikou Micle.

Vôňa lipových kvetov sa nesie celým parkom. Pred lipou sa vyníma bronzová socha básnika. V roku 1989, pri príležitosti 100. výročia úmrtia básnika, v parku slávnostne otvorili múzeum Mihai Eminescu. Alej zdobia busty ďalších významných osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu životu mesta. Park je dejiskom kultúrno-umeleckých podujatí. V parku môžete navštíviť Kultúrne centrum Mihai Ursachi a expozíciu História rumunského divadla (Casa de cultură Mihai Ursachi și Colecția Istoria Teatrului Românesc).

13. Botanická záhrada Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu)

Botanickú záhradu založil v roku 1856 rumunský lekár a prírodovedec Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu; 4 km/1 h pešo severozápadne od centra). Je tak najstaršou botanickou záhradou v Rumunsku. Zároveň je najväčšou botanickou záhradou krajiny a jednou z najväčších v Európe. Súčasná poloha záhrady je od roku 1964. Na takmer 90 ha záhrady rastú tisíce druhov rastlín rozdelených do 10 sekcií a komplexu 11 skleníkov. V sekcii flóry a vegetácie Rumunska, najväčšej sekcii záhrady, sa nachádza aj rybník. Škoda len, že si takto uprostred záhrady neužijete trochu pokoja. Viacerí motoristi si cez túto sekciu skracujú cestu z jednej strany mesta na druhú. Rozárium má viac ako 800 druhov ruží.

Len tak-tak sme stihli zažiť 51. ročník výstavy exotických rastlín v skleníkovom komplexe, ktorá končila 15. marca 2026. Videli sme rôzne druhy orchideí, paliem, kamélií a rododendronov, z kaktusov agáve alebo aloe, mäsožravé či hmyzožravé rastliny, ale aj interiérové zelené steny a rastlinné inštalácie. Nie všetky skleníky však boli návštevníkom prístupné. Do niektorých, v ktorých už pripravovali kvety na ďalšiu sezónu, som mohol len nakuknúť.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 9.00-20.00 h. Skleníky sú otvorené taktiež od polovice apríla do polovice októbra, ale od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 25 lei/4,91 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• Krištáľová záhrada v Prahe
• 20 dôvodov pre návštevu Lyonu
• Čo vidieť v Kodani
• Padova – veda a umenie
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 3. 2026 (1 eur = 5,0947 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie

Divadlo La Scala patrí medzi najznámejšie operné domy sveta. Postavili ho na troskách divadla Ducale v roku 1776 na príkaz Márie Terézie. O 2 roky neskôr ho slávnostne otvorili. S príchodom Rossiniho v roku 1812 sa stalo domovom talianskej opery. V divadle pôsobili hudobní skladatelia Donizetti, Bellini, či Verdi. Na jeho doskách zase stáli hlasy ako Maria Callas, Placido Domingo, Luciano Pavarotti a mnohí ďalší. Sezóna sa otvára vždy 7. decembra, na sviatok sv. Ambrósia, patróna Milána.

Múzeum divadla La Scala

Ak nemôžete navštíviť divadlo počas predstavenia, určite navštívte Múzeum divadla La Scala (Museo Teatrale alla Scala). Počas prehliadky môžete nahliadnuť na javisko a hľadisko. Expozícia sa venuje histórii divadla, architektovi Piermarinimu, hudobným skladateľom (Paisiello, Verdi, Donizetti, Rossini, Wagner, …), Commedii dell’Arte, primadonám (Adelina Patti, Giuditta Pasta, Maria Callas, …), ktoré v La Scale spievali či libretistovi Arrigo Boitovi. Múzeum som navštívil kvôli výhľadu na divadlo. Expozícia bola len pridanou hodnotou.

Vedeli ste, že centrálny luster má 365 žiaroviek? Na každý deň v roku jednu.

Praktické info o Múzeu divadla La Scala

Múzeum je otvorené denne medzi 9.30-17.30 h. Vstupenka do múzea zahŕňa aj pohľad na divadlo z lóže na 3. poschodí. Odporúčam vám naplánovať si prehliadku pomocou kalendára viditeľnosti v divadle na oficiálnej internetovej stránke. Vyhnete sa tomu, že práve počas vašej návštevy bude múzeum zatvorené, divadlo nebude prístupné alebo bude len čiastočne osvetlené, lebo v ňom budú prebiehať skúšky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V pokladni som si uplatnil novinársky preukaz, s ktorým som platil 8 eur/os. Pri kúpe môžete platiť platobnou kartou.

Som presvedčený, že do Milána sa ešte určite vrátim. Ak nie kvôli mestu, tak kvôli divadlu La Scala určite. Predstavenie musí byť nepochybne zážitkom na celý život.

Navštívte dosky, ktoré znamenajú svet, aj v týchto mestách:

• Vicenza – perla renesancie
• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad
• 15 dôvodov pre mesto Banská Bystrica
• Timișoara – metropola regiónu Banát

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Múzea divadla La Scala

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Divadlo La Scala v Miláne je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Vicenza dostať?

Vicenza sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 mala 110 133 obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica Vicenza Autostazione sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori.

Vlakom

Železničná stanica Vicenza sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Z Trevisa som sa dostal do mesta Vicenza priamym regionálnym vlakom. Cesta trvala 1 h a 8 min. Cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Lístok si pred cestou nezabudnite označiť v označovači na nástupišti.

Kde v meste Vicenza získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária – IAT Vicenza (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Vicenza) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori. Veľmi dobre po anglicky hovoriaci zamestnanec infocentra mi poskytol potrebné informácie o všetkých momentálne otvorených atraktivitách. Infocentrum je otvorené od septembra do júna denne od 9.00-17.30 h, v júli a auguste denne od 9.00-18.00 h. Odporúčam vám kúpiť si turistickú kartu Vicenza Card, ktorá vám umožňuje vstup do 11 pamiatok mesta. Karta stojí 20 eur/os.

Čo v meste Vicenza robiť, vidieť a navštíviť?

Palladio, renesačný architekt svetového formátu. Takmer na každej atraktivite mesta sa nejakým spôsobom podpísal. Bazilika, jedno z jeho prvých diel, divadlo, jedno z jeho posledných, paláce Chiericati a Thiene s umeleckými expozíciami či Barbaran s expozíciou, ktorá sa venuje architektovi.

Olympijské divadlo (Teatro olimpico)

Zvonku celkom nenápadná budova ukrýva vo svojom vnútri skutočný skvost. Olympijské divadlo (Teatro olimpico; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je najstarším krytým divadlom sveta. V roku 1580 poverili architekta Palladia, ktorý mal vtedy 72 rokov, stavbou divadla. Architekt sa inšpiroval rímskymi divadlami: elipsovité terasovité hľadisko, orámované kolonádou s vlysom zakončeným sochami. Pred ním je obdĺžnikové javisko s predscénou. Architektúra vytvára intenzívny svetelný a tieňový efekt, ktorý umocňujú optické prvky.

Architekt sa však výsledku nedožil. Prvé predstavenie, Sofoklova tragédia Oidipus, sa uskutočnilo v roku 1585, 5 rokov po architektovej smrti. Scéna pripomína 7 ulíc mesta Téby. V divadle sa tiež natáčalo niekoľko filmov: Casanova ’70 (1965), Don Giovanni (1979), Inšpektor Morse (1992), Ripleyho hra (2002), Casanova (2005), Blind Maze (2009), …Scéna divadla inšpirovala aj bránu do talianskeho pavilónu na výstave EXPO v roku 2010 v Šanghaji. Návšteva predstavenia musí byť určite nezabudnuteľným zážitkom. Predstavenie si naraz vychutná až 400 divákov. Olympijské divadlo je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Praktické info o Olympijskom divadle

Divadlo je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Priestory si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Komentovanú prehliadku so sprievodcom si objednáte na stránke divadla. Vstupenka stojí 11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre pri vchode do divadla, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. Infocentrum nepredáva vstupenky na podujatia v divadle. Vstupenky si nemusíte rezervovať vopred on-line. V divadle mi uznali novinársky preukaz.

Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana)

Symbolom nielen námestia Piazza dei Signori, ale aj mesta Vicenza je nepochybne Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana). Jadrom Palladiánskej baziliky bol Palác rozumu (Palazzo della Ragione), kde sídlili úrady a obchody. Postavili ho v rokoch 1449-1460. Veľkolepú Sieň rady, ktorá má dĺžku 52 m s 25 m vysokým stropom, ktorý pripomína prevrátený lodný trup, navrhol pravdepodobne Domenico da Venezia. V roku 1481 začali obklopovať 3 priečelia paláca (s výnimkou východnej strany) dvojitou lodžiou. O pár rokov neskôr (1495-1496) pribudlo schodisko, ktoré vedie na hornú lodžiu.

V roku dokončenia schodiska sa zrútil juhozápadný roh lodžií. To vyvolalo búrlivú diskusiu o prestavbe. Až v roku 1546 mestská rada schválila návrh Giovanniho da Pedemura a vtedy 38-ročného Palladia. Projekt schválili v máji 1549. Stredoveký komplex obklopili 2 radmi nad sebou umiestnených lodžií. Palladio navrhol serlianu, tzv. benátske okno, okno zakončené oblúkom s 2 malými bočnými obdĺžnikovými otvormi. Kým 1. rad oblúkov dokončili v roku 1561, 2. úroveň až po smrti architekta v roku 1597. Počas 2. svetovej vojny veľký drevený strop zasiahli bomby a zrútil sa. Po vojne ho prestavali na železobetónový s drevom.

V roku 1994 zaradili baziliku do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kompletne ju zrekonštruovali v rokoch 2007-2012. V roku 2014 bazilika získala ocenenie Europa Nostra za zachovanie kultúrneho dedičstva pri obnove. Pár dní neskôr sa bazilika stala národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa v bazilike nachádza stála expozícia Múzeum šperkov (Museo del Gioiello), konajú sa v nej krátkodobé výstavy a podujatia. Bazilika je otvorená od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si kúpite priamo v bazilike na prízemí. V bazilike mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Chiericati

Palazzo Chiericati (450 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) navrhol v roku 1550 Palladio pre Girolama Chiericatiho. Palác dokončili koncom 17. storočia. Od roku 1855 je palác sídlom Občianskeho múzea. V múzeu sa nachádza jedna z najväčších umeleckých zbierok Benátska, ktorú tvoria zbierka obrazov, sôch a úžitkového umenia od 13.-20. storočia. Palác je vďaka svojmu výnimočnému kultúrnemu významu zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka paláca Chiericati

Na prízemí paláca uvidíte fresky zo 16. storočia od Domenica Brusasorziho v Sále oblohy a Herkulovej sále a od Battistu Zelottiho v Sále Rady bohov, ktorú skrášľujú štuky a grotesky. Sála s lunetami rozpráva príbeh o zlatom období mesta medzi 16. a 17. storočím pod vládou Benátskej republiky. Prvé poschodie vystavuje benátske maľby od roku 1200 do roku 1500. Expozícia začína stredovekou časťou a končí oltárnymi obrazmi zo zničeného kostola San Bartolomeo.

Druhé poschodie vystavuje diela benátskeho maliarstva 16. a 17. storočia., ako Bassano, Tintoretto, Veronese, …V tejto expozícii ma zaujali realistické Charakterové hlavy a Filozof, ktorý prijíma pravdu od Pietra della Vecchia. Tri miestnosti podkrovia ukrývajú pozostalosť markíza Giuseppe Roia, ktorá pozostáva z jeho osobnej zbierky obrazov, kresieb a rytín z 15.-20. storočia.

Praktické info o paláci Chiericati

Múzeum je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Palác si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Vstupenka stojí 7 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre oproti palácu alebo v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Palladia (Palladio museum)

Múzeum Palladia sídli v paláci Palazzo Barbaran da Porto (alebo tiež Palazzo Barbarano; 200 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Palác navrhol Palladio v roku 1569 v manieristickom štýle. Je tiež jediným palácom, ktorý videl architekt dokončený. Mohol v ňom plne kontrolovať stavbu aj výzdobu.

Kto bol Andrea Palladio?

Andrea Palladio sa narodil v Padue 30. novembra 1508. Tu získal 1. skúsenosti ako kamenár. V roku 1524 utiekol do Vicenzy, kde pracoval v sochárskej dielni. Počas stavby vily v Crocolo v rokoch 1535-1538 stretol Giangiorgia Trisina, básnika a humanistu, ktorý ho priviedol k štúdiu klasických stavieb a niekoľkokrát ho zobral do Ríma. V Ríme sa Palladio stretol so sochárom a maliarom Michelangelom, či Bramantem, renesančným maliarom a architektom. Najviac ho zaujal Panteón, ktorého kupola sa stala charakteristickým znakom jeho víl.

Vedeli ste, že Palladio je odkaz na grécku bohyňu múdrosti Pallas Aténu?

V roku 1540 si založil vlastnú architektonickú firmu. Rekonštrukciou lodžií paláca Palazzo della Ragione vo Vicenze v roku 1549 sa stal slávnym. Odvtedy šľachtici z Vicenzy a Benátok súperili o Palladiove diela. A tak vznikli palác Chiericati, vila Pisani, benátske kostoly Redentore a San Giorgio Maggiore, vila Rotonda, most v Bassano del Grappa a mnohé ďalšie. V roku 1570 Palladio navyše vydal Štyri knihy architektúry. Na prelome februára a marca 1580 začal pracovať na svojom najväčšom diele, olympijskom divadle, ktorého dokončenia sa, žiaľ, nedožil. Zomrel 19. augusta 1580 vo veku 72 rokov.

Prehliadka Múzea Palladia

Dozviete sa, ako sa Palladio preslávil svojimi knihami, uvidíte jeho skutočnú tvár, spoznáte Vicenzu a jej aristokratických podnikateľov, ako Palladio vynašiel vilu a vidieckeho gentlemana, navštívite staroveké chrámy v lagúne a uvidíte, aký vplyv mal palladianizmus v maľovaní. Prehliadku múzea si užijú aj nearchitekti. Nie sú to len technické nákresy, ale aj videá, modely a fotografie. A expozíciou je nepochybne aj samotný palác. Počas prehliadky nezabudnite v každej miestnosti zdvihnúť hlavu, aby ste si dosýta užili tie nádherné stropy.

Praktické info o Múzeu Palladia

Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. V múzeu je k dispozícii audio-sprievodca, ktorého si môžete vypočuť aj na stránke múzea. Vstupenka stojí 8 eur/os. Vstupenku si môžete kúpiť v pokladni múzea. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Thiene

Renesančný palác Thiene (Gallerie di Palazzo Thiene; 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) postavil v rokoch 1542-1558 Palladio. Od roku 1872 v paláci sídlila Ľudová banka Vicenza (Banca Popolare di Vicenza). V roku 1994 ho zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v roku 2016 sa stal budovou mimoriadneho kultúrneho záujmu. Od roku 2021 palác patrí mestu Vicenza.

Prehliadka paláca Thiene

V paláci sa dodnes nachádza najvýznamnejšia časť umeleckých zbierok bývalej Ľudovej banky vo Vicenze. Ide o maľby zo 16.-19. storočia najmä od benátskych autorov, keramiku manufaktúry Antonibon, Remondiniho grafiky a Martiniho sochy. Okrem umenia ma nadchli aj interiéry paláca, ktoré zdobia dekorácie a fresky. Osobitne ma zaujali krby. Jeden mal napr. podobu kyklopa, nad ktorým sa ešte vznášal boh morí Poseidón s trojzubcom na svojej lodi. Taký krb by som chcel mať doma!

Praktické info o paláci Thiene

Galéria je otvorená od septembra do júna od štvrtka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Loggia del Capitaniato

Dvadsať rokov po návrhu baziliky (1565) sa Palladio vracia na námestie Piazza dei Signori vo Vicenze. Pracuje na lodžii Loggia del Capitaniato. Tá však zostane nedokončená. Lodžia bola kedysi oficiálnou budovou „Capitanio“, vojenského úradu Benátskej republiky. V súčasnosti je sídlom mestského zastupiteľstva. Tento prípad je pre architekta celkom ojedinelý. Vedľa seba nájdeme 2 jeho diela, jedno z jeho začiatkov a druhé, keď už bol zrelým architektom.

Kde sa v meste Vicenza najesť?

Reštaurácia Ristorante TiraTardi (150 m/2 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Možno aj preto som sedel v reštaurácii v čase obeda sám. Navyše tam nehrala ani žiadna hudba, takže som sa cítil trochu nepríjemne. Ochutnal som ravioli plnené baklažánom, preliate maslom a posypané parmezánom. K obedu som si objednal čaj. Za obed som zaplatil 22 eur vrát. 4-eur poplatku „coperto“. To je jeden z najvyšších, ak nie aj najvyšší poplatok, ktorý som v talianskej reštaurácii zaplatil. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Vicenza zájsť na kávu?

Jedna z najlepších remeselných kaviarní Talianska, ale aj moderné bistro.

Caffetteria Bar Pigafetta

Časopis Dissapore, ktorý sa špecializuje na gastronómiu a stravovanie, zaradil kaviareň s barom Pigafetta (Caffetteria Bar Pigafetta; 160 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori) medzi 20 najlepších remeselných kaviarní Talianska. Predsa som ju nemohol len tak obísť!

Antonio Pigafetta (1491-1534) bol taliansky dobrodruh a moreplavec. Ako kronikár sa zúčastnil 1. cesty okolo sveta, ktorú v španielskych službách viedol Portugalec Fernão de Magalhães.

Objednal som si buchtu s marmeládou a espresso. Na nejakú kávovú špecialitu by som sa pokojne zastavil aj nabudúce. Na chvíľu nadobudnete pocit, akoby kaviareň ešte stále zásoboval taliansky moreplavec. V ponuke nájdete kávy z celého sveta. Za účet som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Magazzino del Caffè

Sieť moderných bistier Magazzino del Caffè (po slovensky Sklad kávy; 270 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je ideálnou zastávkou na rýchlu kávu počas spoznávania mesta. Keď si ale prečítate ponuku kaviarne, budete mať chuť pokojne sa tu zdržať aj dlhšie. Ochutnal som jahodový croissant a espresso. V kaviarni môžete vypiť kávu na taliansky spôsob postojačky, ale ponúka tiež dostatok miest na pohodlnejšie vypitie kávy. Za účet som zaplatil 2,70 eur. V bistre môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto architektoch:

• Adolf Loos a Praha
• Jože Plečnik a Ľubľana
• Santiago Calatrava a Valencia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vicenza – perla renesancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Quatre Carreres

Dominantou mestskej štvrte Quatre Carreres je komplex budov Mesto umení a vied (Ciudad de las Artes y las Ciencias). Komplex tvoria:

• Oceanogràfic,
• Àgora,
• Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe),
• Umbracle,
• Hemisfèric,
• Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía).

Oceanogràfic

Vedeli ste, že veľká korytnačka Aldabra je 2. najväčšou korytnačkou sveta (po galapágskej) a môže piť cez nos?

Oceanogràfic je najväčšie akvárium v Európe. Žijú v ňom živočíchy z hlavných svetových morských ekosystémov od Arktídy, cez Stredozemné more, Červené more až po Antarktídu a jeho súčasťou je jedno z najväčších delfinárií na svete. Návštevníci ho mohli prvýkrát navštíviť v roku 2003. Akvárium organizuje vzdelávacie a voľno-časové aktivity pre všetkých milovníkov morskej fauny. Vstupenka stojí 33,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Vedeli ste, že názov kormorán vznikol spojením dvoch latinských slov „corvus“ a „marinus“, čo znamená „morská vrana“?

Àgora

Àgora, veľké kryté námestie, pôsobí zo všetkých budov Mesta umení a vied snáď najviac mimozemsky. V roku 2018 sa v nej zrodilo centrum CaixaForum. Projekt je dielom katalánskeho architekta Enrica Ruiz-Geliho. CaixaForum poskytuje svoje priestory na koncerty, prednášky, semináre, workshopy, výstavy a predstavenia. Vstupenky si kúpite na CaixaForum València.

Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe)

Vedecké múzeum Príncipe Felipe otvorili v roku 2000. Múzeum vás zábavným a interaktívnym spôsobom oboznámi so životom, vedou a technikou, ktoré nás obklopujú. Zatiaľ, čo v iných múzeách sa nesmiete ničoho dotýkať, toto múzeum sa riadi heslom: „Zakázané sa nedotýkať, necítiť a nemyslieť.“ Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. V múzeu tiež organizujú rôzne aktivity, súťaže, konferencie, tvorivé dielne, či podujatia pre odbornú a laickú verejnosť. Múzeum navrhol architekt valencijského pôvodu Santiago Calatrava.

Vedeli ste, že vo vedeckom múzeu sa nachádza Foucaultovo kyvadlo (dokazuje, že Zem sa točí okolo svojej osi), ktoré so svojimi 34 m patrí medzi najdlhšie na svete?

Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária. V múzeu si môžete do svojho mobilného telefónu stiahnuť audio-sprievodcu vo valencijčine, španielčine, francúzštine, taliančine, nemčine a angličtine za 1 eur.

Umbracle

Umbracle je promenádou so stredomorskou flórou a výstavným priestorom o celom Meste umení a vied. Zároveň krátkodobo vystavuje sochy súčasných umelcov z celého sveta. Videl som tak veľké bronzové sochy inšpirované antikou od poľského umelca Igora Mitoraja (1944-2014). Fragmenty sôch dokonale zapadli do komplexu. Roztrúsené po celom areáli vytvárali vo mne dojem Atlantídy. Výstava trvala do 16. októbra 2022.

V suteréne sa ukrýva 2-podlažné parkovisko pre autá a autobusy. Cena parkovného je 2,30 eur/hod., max. 24 eur/deň. Ak sa však preukážete vstupenkou do ktoréhokoľvek objektu Mesta umení a vied, za parkovné zaplatíte 7 eur/deň. Balkón na severe poskytuje výhľad na celý areál. Umbracle sprístupnili v roku 2000. Je voľne prístupná.

Hemisfèric

Hemisfèric bola 1. budovou v Meste umení a vied. Svoje brány pre návštevníkov otvorila v roku 1998. Budovu takisto navrhol architekt Santiago Calatrava. Má predstavovať obrovské ľudské oko, ktoré sa otvára hviezdam a poznaniu. Symbolizuje pozorovanie sveta, ktorý objavíte vďaka audiovizuálnym projekciám. Tie vás prenesú do praveku, na dno oceánov, do najkrajnejších zákutí vesmíru a na mnohé ďalšie fantastické miesta.

Vedeli ste, že premietacia sála má kapacitu viac ako 300 osôb, konkávne plátno s plochou 900 m² a priemerom 24 m?

Kinosála má síce strechu vajcovitého tvaru, vo vnútri sa však nachádza obrovská guľa, v ktorej sa premieta. Nájdete tu veľkoformátové kino IMAX dome (obraz je 10x väčší ako v bežnom kine), digitálnu 3D obrazovku (rozmery obrazovky sú 22 x 11 m) a systém fulldome na rôzne digitálne projekcie od astronomických prezentácií až po zábavné programy. Budova tiež slúži na krátkodobé výstavy a usporadúvanie podujatí. Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinácie vstupného do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía)

Aj za architektúrou paláca umení stojí valencijský architekt Santiago Calatrava. Palác slávnostne otvorili v roku 2005. Budova má tvar šošovky. Pri stavbe použili biely betón. Dve škrupiny, ktoré obklopujú budovu, sú z vrstvenej ocele, ktorý pokryli trencadis (keramický obklad – typ mozaiky zo zlepených črepov dlaždíc a rozbitého porcelánu). Vo svojich 4 sálach hostí operné, baletné, divadelné predstavenia, koncerty, kongresy, prednášky či diskusie.  

Palác umení môžete navštíviť aj počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. Počas prehliadky sa návštevníci dostanú aj do priestorov, do ktorých by sa počas predstavenia nedostali. Sprievodcovia oboznámia návštevníkov so všetkými umeleckými a architektonickými detailmi budovy. So špeciálnou vstupenkou sa zúčastníte skúšky alebo asi 30-minútového predstavenia. Prehliadka v španielčine alebo angličtine trvá 1 hodinu. Vstupenka na prehliadku stojí 11 eur/os.

Mestská štvrť L’eixample

Štvrť L’eixample sa rozprestiera medzi starým mestom a štvrťou Quatre Carreres. Za pozornosť v nej stoja býčia aréna, železničná stanica a tržnica.

Býčia aréna (Plaza de Toros de València)

Býčia aréna sa nachádza na severnom okraji štvrte L’eixample na hranici so starým mestom Valèncie. Arénu postavili v 19. storočí. Žiaľ, priamo do býčej arény sa momentálne (august 2022) nedostanete, lebo je pre verejnosť zatvorená z dôvodu údržby. Môžete ju však navštíviť aspoň virtuálne. V tesnom susedstve arény ale môžete navštíviť Valencijské múzeum býčích zápasov (El Museu Taurí de València). Múzeum patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie múzeá svojho druhu v Španielsku. Dozviete sa celú históriu býčích zápasov, všetko o býkoch, toreadoroch i samotnej aréne. Vstupenka stojí 2 eur/os.

Železničná stanica (València Estación del Norte)

Železničná stanica susedí s býčou arénou zo západu. Stanicu v modernistickom štýle (španielska verzia secesie) navrhol Demetrio Ribes v roku 1917. Síce som do a z Valèncie necestoval vlakom, stanicu som napriek tomu navštívil. Zblízka som si pozrel jej interiér, ktorý zdobia farebné mozaiky plné ovocia a kvetov. Tie predstavujú úrodnú krajinu Valèncie a obchod s pomarančmi.

Tržnica Mercat de Colón

Tržnicu Mercat de Colón slávnostne otvorili na Štedrý večer v roku 1916. Architekt Francisco Mora (študoval na Škole architektúry v Barcelone pod vedením Domènecha i Montanera) sa pri jej navrhovaní inšpiroval katalánskymi modernistickými prúdmi. Navrhol pozdĺžny priestor s 3 loďami s kovovými nosníkmi. Konce uzatvárajú kamenno-tehlové brány, ktoré pripomínajú víťazné oblúky. Budova získala v roku 2003 cenu Europa Nostra v kategórii reštaurátorské práce. V jej vnútri sa môžete občerstviť v niekoľkých reštauráciách, kaviarňach, pivovaroch, baroch a samozrejme stánkoch s čerstvými potravinami. Tržnica žije nielen svojimi prevádzkami, ale aj podujatiami, ktoré sa tu pravidelne konajú.

Kde sa v štvrtiach Quatre Carreres a L’eixample najesť?

V každej z týchto 2 štvrtí som vyskúšal 1 reštauráciu. Recenzie pripájam nižšie.

Raffaello Pasta e Pizza

Talianska reštaurácia Raffaello Pasta e Pizza sa nachádza v štvrti Quatre Carreres (850 m/11 min. pešo severozápadne od Mesta umení a vied). Reštaurácia pôsobí skôr fast-foodovým dojmom. Pripravujú v nej ale fantastické Ravioli plnené špenátom a ricottou preliate maslovo-šalviovou omáčkou. Za obed som zaplatil 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Sieť reštaurácií The Black Turtle (Čierna Korytnačka) nájdete vo viacerých mestách Španielska. The Black Turtle – Cirilo Amorós sa nachádza v štvrti L’eixample (700 m/9 min. pešo východne od Býčej arény). Moderná reštaurácia, ktorá sa špecializuje predovšetkým na burgre a jedlá z grilu. Ochutnal som výborný American burger (Syr čedar, kučeravý šalát lollo, paradajka, červená cibuľa, chrumkavá slanina a základ burgerovej omáčky). V horúci letný večer (ešte vtedy ukazoval teplomer na lekárňach 38 ^oC) som si k burgru objednal veľké pivo mojej obľúbenej nemeckej značky, ku ktorému som navyše dostal popcorn. Za večeru som zaplatil 16,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nové Mesto

Keď si dáte do vyhľadávača na mape Nové Mesto Praha, tak uvidíte, ako táto mestská štvrť objíma svojím tvarom Staré Mesto. Aj keď Nové Mesto evokuje niečo mladé, nedávno vzniknuté, počiatky toho pražského siahajú do 14. storočia a obdobia vlády panovníka Karola IV. Luxemburského (1316-1378).

Henrichova veža

Novogotická Henrichova veža (Jindřišská věž; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia; 140 czk/5,46 eur/os.) je najvyššou voľne stojacou pražskou zvonicou. Jej výška je 65,7 m. Henrichova veža už bude asi stále vo mne evokovať moje prvé stretnutie s Prahou, ak nepočítam hlavnú stanicu samozrejme. Aj keď sme na zastávke pri veži (Jindrišská) vystupovali a okolo veže prechádzali takmer každý deň, nikdy som nebol vo vnútri. Asi je na čase to napraviť!

Vznikla na mieste pôvodnej drevenej veže v druhej polovici 16. storočia. Počas 30-ročnej vojny ju zničili švédske vojská a o viac ako 100 rokov neskôr aj Prusi. Svoju dnešnú podobu má z druhej polovice 19. storočia. Dnes je akousi vežou vo veži. Aj keď zvonku pôsobí historicky, v jej vnútri nájdete 10 moderných klimatizovaných podlaží, ktoré prepája schodisko a rýchlovýťah. Vo veži sa nachádza stála expozícia pražských veží, galéria, reštaurácia, kaviarne a samozrejme vyhliadka.

Václavské námestie

Václavské námestie (1 km/12 min. pešo juhovýchodne od Staromestského námestia) je „must see“ zastavením v Prahe. Námestie bolo a je miestom významných spoločenských podujatí. Dominantou je historická budova Národného múzea v novorenesančnom slohu, ktorá vládne celému námestiu. Pred budovou stojí socha sv. Václava zo začiatku 20. storočia. Odtiaľto pripomína námestie jedno veľké mravenisko. Veď nie nadarmo sa hovorí, že „bolo tam ľudí ako na Václaváku“. Severne od historickej budovy stojí takisto Národné múzeum, avšak v novej budove.

Na návštevu Národného múzea si ešte chvíľu počkám. Veľmi som zvedavý na nové stále expozície, ktorých otvorenie je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020. Momentálne môžete navštíviť dočasné výstavy (260 czk/10,14 eur/os.). Už v Obecnom dome mi odporúčali návštevu kupoly.

Národné múzeum má ešte 10 objektov v Prahe a ďalších 5 v jej okolí. Pre získanie podrobných info vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku Národného múzea.

Národné divadlo

Asi to nie je veľmi chvályhodné, ale priznám sa vám, že som ešte nikdy nevidel žiadne predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Pri mojej zatiaľ poslednej návšteve Prahy som ale mal možnosť navštíviť české Národné divadlo (1,1 km/13 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). A to konkrétne operu Rusalka od významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Názov Rusalka ste už určite počuli, aj keď ste predstavenie ešte nevideli.

Čo ste ale určite videli (a počuli), je známa česká trilógia Slunce, seno, …, kde v jednej časti (tuším to bola hneď prvá) pani učiteľka (postava z filmu) spievala skladbu „Měsíčku na nebi hlubokém“. Tak práve túto skladbu spieva Rusalka v jednej zo scén opery. Známu českú operu môžem všetkým len vrelo odporučiť. A viac vám o opere už neprezradím!

Čo vám prezradím je, že základné kamene Národného divadla položili z 26 lokalít v Čechách a na Morave v roku 1868. Jednou z lokalít bola aj posvätná hora Radhošť na severovýchodnej Morave. Vášmu pohľadu určite neunikne budova Národného divadla – Nová scéna z 80. rokov 20. storočia v bezprostrednej blízkosti historickej budovy. Jej fasádu tvorí viac ako 4 000 vyfúkaných sklenených tvaroviek. Na ich obhajobu poviem, že plnia funkciu odhlučnenia rušnej Národnej ulice.

Slovanský ostrov – požičovňa šliapadiel

Ešte počas našej prvej návštevy Prahy sme si spríjemnili jedno skoré popoludnie člnkovaním na Vltave. Zatiaľ čo sme si mohli vybrať nejaké malé a nenápadné vodné šliapadlo, my sme si samozrejme vybrali to najväčšie v tvare labute (200 czk/7,80 eur/h). Veď aby nás každý videl, keby sa nám náhodou niečo stalo. Člnkovať sme sa vybrali skoro poobede, takže sme sa kvalitne „upiekli“ na slnku. Odporúčam vám určite sa nečlnkovať v čase obeda a zvoliť člnkovanie v ranných alebo podvečerných hodinách.

Tancujúci dom

Pri ceste z Nového mesta na Vyšehrad popri Vltave budete určite prechádzať okolo zaujímavej stavby. Tuším vám ju nejako špeciálne predstavovať nemusím. Hovorím o Tancujúcom dome (1,7 km/22 min. pešo juhozápadne od Staromestského námestia). Ten má pripomínať tancujúci pár Freda Astaira (kamenná veža) a jeho partnerku Ginger Rogers (sklenená veža). Slávnostné otvorenie Tancujúceho domu bolo v roku 1996. V tom istom roku získala budova ocenenie časopisu Time v kategórii dizajn.

Múzeum hlavného mesta Prahy

Múzeum hlavného mesta Prahy sa nachádza v mestskej časti Praha 8 (1,5 km/20 min. pešo východne od Staromestského námestia). Zatiaľ, čo pred prvým pobytom v Prahe som o múzeu ani netušil, tentoraz som si jeho prehliadku (150 czk/5,85 eur/os.) nenechal ujsť. Štyri stále expozície múzea sa zameriavajú na históriu Prahy od praveku po obdobie baroka. Jedným z veľkých „ťahákov“ múzea je tzv. „Langweilov model Prahy 1826-1837“, ktorý Antonín Langweil zhotovil z papierovej lepenky a malých drevených doplnkov. Napriek tomu, že autor svoju prácu nestihol dokončiť, model zobrazuje viac ako 2 000 budov na ploche 20 m².

Stále expozície dopĺňajú rôzne krátkodobé výstavy. Dozvedeli sme sa tak niečo viac o chudobe na prelome 19. a 20. storočia na výstave „Chudobná Praha“ (výstava bola do 25. augusta 2019) a oboznámiť sa so životom bezdomovcov na výstave „Dymová hora“ (výstavu ste mohli navštíviť do konca roka 2019). Počas prehliadky múzea sme stretli niekoľko školských skupín, pre ktoré tu zamestnanci múzea pripravujú špeciálny program. Navyše, pred budovu múzea umiestnili na paneloch ďalšiu dočasnú výstavu.

Vyšehrad

Vyšehrad nájdete v mestskej časti Praha 2 (3 km/37 min. pešo južne od Staromestského námestia). Toto miesto si získalo moje srdce už pri prvom spoznávaní mesta. Aspoň vtedy sme tu počas prechádzky v sadoch nenatrafili na masy návštevníkov. Natrafili sme ale na najstaršiu rotundu na území Prahy, románsku Rotundu sv. Martina. Rotunda pochádza z 2. polovice 11. storočia. Ja viem, že sa už asi opakujem, ale z Vyšehradu sa vám naskytne priam „famózny“ výhľad na Hradčany s Pražským hradom. Dominantou areálu je neogotická Bazilika minor sv. Petra a Pavla na Vyšehrade (50 czk/1,95 eur/os.).  

Od roku 1070 do roku 1140 bol Vyšehrad sídlom kráľovského hradu. Český kráľ a rímsky cisár Karol IV. založil v roku 1348 Nové Mesto a Vyšehrad pripojil k jeho hradbám. Súčasná baroková podoba Vyšehradu pochádza z konca 17. storočia. V 2. polovici 19. storočia sa stal Vyšehrad národným symbolom českých dejín. V tomto období založili národný cintorín s hrobkou Slavín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé významné osobnosti kultúrneho, politického a spoločenského života, napr. Antonín Dvořák, Božena Němcová, Alfonz Mucha a mnohí ďalší.

O₂ arena

V mestskej časti Praha 9 sa nachádza O₂ arena (železničná stanica Praha-Libeň, stanica metra Českomoravská; zastávka električiek Multiarena Praha, autobusové zastávky Českomoravská a Nádraží Libeň). Tá slúži predovšetkým ako dejisko veľkých kultúrnych a športových podujatí. My sme síce boli na premietanie známeho, viac ako 20 rokov starého filmu Titanic, avšak tentoraz to bolo so živým orchestrom, vokalistkou a zborom. Zážitok to bol teda riadny. Ak budú robiť ešte niečo podobné, nerád by som si to nechal ujsť.

Tí, ktorí ste čítali moje články o Prahe a navyše poznáte Prahu, ste si určite všimli, že som o plno zaujímavých miestach a atraktivitách ani nenapísal. To preto, že ani ja som všetky tieto miesta nenavštívil. Tipy na výlety mi môžete pokojne napísať do komentárov pod článok. V Prahe je stále čo robiť a stále kam ísť, nech už prídete po niekoľký raz, na akokoľvek dlho a v ktoromkoľvek ročnom období.

Prečítajte si tiež:

• Prvý deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana
• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• Praha – návod na prežitie
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 6. 2019 (1 eur = 25,635 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Vila Tugendhat

Vila Tugendhat sa nachádza 2 km/25 min. pešo severne od Nám. Svobody v rezidenčnej štvrti Černá pole mestskej časti Brno-sever.

Stručná história

Vila pochádza z rokov 1929-1930. Patrila manželom Fritzovi a Grete Tugendhatovým. Manželia pochádzali zo židovských nemeckých rodín obchodníkov a priemyselníkov. Venovali sa predovšetkým obchodu so súknom. Vilu navrhol nemecký architekt svetového formátu Ludwig Mies van der Rohe. Základnými stavebnými materiálmi pre jeho návrhy boli sklo, oceľ a betón. Rodina si užila vilu len do mája 1938. Vďaka svojim kontaktom v Nemecku mali informácie o vývoji situácie. V októbri 1939 už vilu zabralo gestapo, pri oslobodzovaní Brna v apríli 1945 zas vilu zničila sovietska armáda.

Spoločenská miestnosť slúžila ako stajňa pre kone, nábytok spálili a presklené steny sa rozbili vplyvom tlakových vĺn pri bombardovaní. Po vojne patrila štátu a slúžila ako súkromná tanečná škola a od 50. rokov ako rehabilitačné stredisko pre deti s ochoreniami chrbtice. V rokoch 1981-1985 prebehla komplexná obnova a rekonštrukcia vily. Vilu zapísali v roku 2001 na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V rokoch 2010-2012 sa uskutočnila celková pamiatková obnova, aby jej podoba čo najviac zodpovedala podobe z 30. rokov 20. stor.

Prehliadka vily

Prehliadku vily odporúčajú rezervovať aspoň 3-4 mesiace dopredu telefonicky alebo e-mailom. Ja som si zakúpil vstupenku online vďaka rezervačnému systému asi len 2 týždne dopredu. Je pravda, že vtedy si už veľmi nevyberáte ani dni, ani hodiny, kedy by ste chceli vilu navštíviť. Ja som bol nanajvýš sám a akoby zázrakom bolo pre mňa posledné voľné miesto. Ak však vopred viete, ktorý deň, resp. dni sa v Brne plánujete zdržať a vstupu sa viete viac-menej prispôsobiť, určite si vyberiete.

Okruhy:

Na výber máte z dvoch okruhov.

I. základný okruh zahŕňa obytné priestory vily a záhradu. Obytné priestory pozostávajú z 3. a 2. nadzemného podlažia. Tretie podlažie je tzv. spálňové poschodie, v ktorom sa nachádzajú horná terasa, vstupná hala, rodičovská a detská sekcia. Z podlažia sa vám naskytne nekonečný výhľad na brnianske centrum. Druhé nadzemné podlažie tvorí hlavný obytný priestor, prípravovňa a kuchyňa. V rámci základného okruhu môžete tiež navštíviť bookshop a expozíciu o živote rodiny vo vile do roku 1938, architektovi a majiteľoch v 1. nadzemnom podlaží. Dĺžka prehliadky je asi 60 minút. Cena základného okruhu je 300 czk/11,72 eur/os. Prehliadka je so sprievodcom.

II. rozšírený okruh zahŕňa obytné priestory vily, technické zázemie a záhradu. Okrem 3. a 2. nadzemného podlažia obytných priestor vily uvidíte tiež 1. nadzemné podlažie, tzv. technické poschodie, kde sa nachádzajú strojovňa vzduchotechniky, kotolňa, strojovňa pre elektrické spúšťanie okien, práčovňa, fotokomora a trezor na kožuchy. Dĺžka prehliadky je približne 90 minút. Cena rozšíreného okruhu je 350 czk/13,68 eur/os. Prehliadka je so sprievodcom.

Pred prehliadkou vily som mal ešte nejakých 15 minút čas, ktorý som využil na prechádzku v záhrade (v cene prehliadky vily, príp. 50 czk/1,95 eur/os. bez prehliadky vily). Prehliadka záhrady je bez sprievodcu. To, že peniaze nehrali pri návrhoch vily žiadnu úlohu, je vidno na každom detaile a preto vám odporúčam „mať oči na stopkách“ a všetko pozorne sledovať, aby vám nič neuniklo.

V roku 1992 sa v záhrade vily stretli vtedajší premiér Slovenskej republiky Vladimír Mečiar s premiérom Českej republiky Václavom Klausom, aby sa dohodli o rozdelení Československej republiky.

Ďalšie brnenské vily

V Brne môžete navštíviť ešte ďalšie tri vily. So záhradou Vily Tugendhat susedí záhrada Vily Löw Beer (160 czk/6,25 eur/os.). Reprezentačná Vila Stiassni (200 czk/7,81 eur/os.) sa nachádza 3 km/42 min. pešo západne od Nám. Svobody v mestskej štvrti Pisárky a Jurkovičovu vilu (100 czk/3,91 eur/os.) nájdete 3,2 km/43 min. pešo severozápadne od Nám. Svobody v mestskej časti Brno-Žabovřesky. O Jurkovičovej architektúre si môžete ešte prečítať v článkoch o Pustevnách a Rožnove pod Radhoštěm.

Kaviareň Era

Príjemným spestrením dňa či už pred prehliadkou Vily Tugendhat alebo po nej, môže byť návšteva funkcionalistickej kaviarne Era (550 m/8 min. pešo severovýchodne), ktorá existuje už od roku 1929. Vnútorné plochy kaviarne sú natreté lesklou olejovou farbou. Čierno-čierne stoly a stoličky vynikajú na krvavočervenej podlahe v žiarivo bielom interiéri, ktorý narúša modré zakrivené schodisko. Sŕkanie kávy v takomto prostredí sa stáva skutočným zážitkom.   

2. Hrad a pevnosť Špilberk

Hrad a pevnosť Špilberk sa nachádza 1,2 km/18 min. pešo západne od Nám. Svobody. Hrad ponúka viaceré prehliadkové trasy. Kazematy (90 czk/3,52 eur/os.) sú rozľahlé temné priestory pod hradom, ktoré v minulosti slúžili ako úkryt pre vojsko a väzenie pre najnebezpečnejších zločincov v celej monarchii. Juhozápadný bastión (100 czk/3,91 eur/os.) vznikol na najzraniteľnejšej časti hradu, aby odrazil útok Švédov v roku 1645. Prehliadku je nutné vopred telefonicky alebo e-mailom rezervovať.

Rozhľadňa (50 czk/1,95 eur/os.) sa nachádza v severovýchodnej časti hradu a poskytuje výhľad na Brno a jeho okolie. Stále expozície (150 czk/5,86 eur/os.) dokumentujú stavebný vývoj hradu, históriu a súčasnosť ohňostrojov, osud väzňov v hradnom žalári, dejiny mesta, ďalej je súčasťou galéria výtvarného umenia od renesancie až po súčasnosť a expozícia o brnianskej medzivojnovej architektúre. Vstupné na prechodné výstavy sa mení v závislosti od konkrétnej výstavy. 

Okrem toho ponúkajú tzv. balíček „Poznajte celý Špilberk“, ktorý zahŕňa vstup do všetkých expozícií okrem juhovýchodného bastiónu za výhodnejšiu cenu (280 czk/10,94 eur/os.). Okolo hradu sa rozprestiera park rovnomenného názvu. Na južnom svahu sa nachádza napr. vyhliadkový altán, či hlava českého básnika Jana Skácela z oceľových trubiek.   

3. Stará radnica

Stará radnica (300 m/4 min. pešo južne od Nám. Svobody) je najstaršou svetskou stavbou v meste. V priestoroch radnice sídlia Informačné centrum pod Krokodýlem, expozícia o jej histórii a galéria súčasného umenia. Taktiež môžete vystúpiť do veže (70 czk/2,74 eur/os.) a vychutnať si výhľad na mesto opäť z inej perspektívy. Počas letnej turistickej sezóny môžete navyše navštíviť historické sály.

4. Kostnica u sv. Jakuba

Kostnica u sv. Jakuba (140 czk/5,47 eur/os.) je údajne 2. najväčšou kostnicou v Európe (1. Parížske katakomby). Starostlivo naukladané kosti takmer 50 tisíc pochovaných dopĺňajú sochy, plastiky a náhrobné kamene. Prehliadku navyše sprevádza hudba vytvorená špeciálne pre tieto priestory. Vstup do kostnice sa nachádza vedľa Kostola sv. Jakuba na Jakubskom námestí (220 m/3 min. pešo severne od Nám. Svobody).

Neurazte sa, keď sa pozriete na vežu kostola z južnej strany. Uvidíte sochu mužíčka, ktorý na vás vystrkuje svoj holý zadok!

5. Labyrint pod Zelným trhem

Labyrint pod Zelným trhem sa nachádza na námestí Zelný trh (300 m/4 min. pešo južne od Nám. Svobody). Ako už názov námestia napovedá, v stredoveku slúžilo ako rušná tržnica. Aby to mali obchodníci do skladu čo najbližšie, vznikali priamo pod námestím v hĺbke 6-8 m rozsiahle zásobárne potravín. Súčasťou expozície sú tiež laboratórium alchymistu, mučiareň, či stredoveká krčma. Podzemie možno nie je také rozsiahle ako napr. to v Znojme, ale na atraktívnosti mu to nič neuberá. Vtipnou prehliadkou vás prevedie sprievodca v dobovom oblečení (160 czk/6,25 eur/os.).

Námestie Zelný trh je najstarším námestím Brna. Okrem labyrintu ešte môžete navštíviť najstaršie a najväčšie múzeum Moravy Moravské zemské múzeum v Dietrichsteinskom paláci (200 czk/7,81 eur/os.) alebo interaktívnu expozíciu genetiky Mendelianum (70 czk/2,73 eur/os.) v areáli Biskupského dvora. V juhovýchodnom cípe námestia sa nachádza Reduta – Národné divadlo Brno. V jej priestoroch koncertoval v roku 1767 vtedy len 11-ročný W. A. Mozart. Túto udalosť dodnes pripomína socha Mozarta s detským telom a dospelou tvárou pred budovou. Ak sa chcete o Mozartovi dozvedieť viac, prečítajte si tento článok o Salzburgu. Uprostred námestia sa nachádzajú baroková fontána Parnas a súsošie Najsvätejšej Trojice.

6. Mincmistrovský sklep

Mincmistrovský sklep sa nachádza pod Dominikánskym námestím (200 m/3 min. pešo západne od Nám. Svobody). Historické expozície sa zameriavajú na razenie mincí na Morave, minulosť a súčasnosť mesta a vývoj tejto lokality od stredoveku po súčasnosť (100 czk/3,91 eur/os.). Dominantou námestia je kostol sv. Michala lemovaný 10 barokovými sochami. V kostole vysvätili zakladateľa genetiky Gregora Johanna Mendela za kňaza a v roku 1847 v ňom slúžil aj svoju prvú omšu. V budove novej radnice v západnej časti námestia dnes sídli Magistrát mesta Brno.

Turistické informačné centrum Brno ponúka zľavu 10 %, ak si kúpite súčasne vstupenky do dvoch podzemných expozícií. Ak si však kúpite naraz vstupenky do všetkých 3 podzemných expozícií (Labyrint pod Zelným trhem, Kostnica u sv. Jakuba a Mincmistrovský sklep) zaplatíte 300 czk/11,72 eur/os. namiesto 400 czk/15,63 eur/os.

7. Náměstí Svobody

Náměstí Svobody je srdcom starého mesta. Trojuholníkové námestie lemujú honosné paláce. Palác šľachtičných v severovýchodnej časti hostí prechodné výstavy Moravského zemského múzea (100 czk/3,91 eur/os.). Stred námestia pretína električková trať, takže sa tu pohodlne dostanete aj mestskou hromadnou dopravou. Pomyselné rohy námestia spájajú morový stĺp, fontána brnianskeho básnika Jána Skácela a brniansky orloj. Žiaľ, ako zistiť čas na tomto tiež uvádzanom multifunkčnom hodinovom stroji, vám nepoviem, lebo som to sám nepochopil.

8. Katedrála sv. Petra a Pavla

Druhou najvýraznejšou dominantou Brna po hrade Špilberk je Katedrála sv. Petra a Pavla (vstup voľný), ktorá sa vypína na kopci Petrov (650 m/8 min. pešo južne od Nám. Svobody). Kto by to bol povedal, že dve veže, pre katedrálu tak typické, vznikli len na začiatku 20. stor. v roku 1909. Výstup na veže a do klenotnice je spoplatnený (40 czk/1,56 eur/os.). Južný svah kopca tvorí park Denisove sady. Z nich sa vám naskytne výhľad na Staré Brno a južnú časť mesta. V parku vztýčili v roku 1818 mramorový obelisk pri príležitosti ukončenia napoleonských vojen. Severne od katedrály sa nachádza Diecézne múzeum s expozíciou sakrálneho umenia brnianskej diecézy (60 czk/2,34 eur/os.).

Zaujímavosťou je, že v Brne zvony odbíjajú poludnie už o 11.00 h. Viaže sa k tomu povesť z čias 30 ročnej vojny so Švédskom. Švédsky generál Lennart Torstenson vyhlásil, že ak nedobyje mesto do poludnia 15. augusta 1645, tak odtiahne s vojskom preč. Krčmár, ktorý si to vypočul, utekal s touto informáciou do mesta. Veliteľ Brna, plukovník francúzskeho pôvodu, Jean-Louis Raduit de Souches tak nariadil zvoniť poludnie už o hodinu skôr, aby zabezpečil, že mesto nebude dobyté.

9. Kapucínska krypta

Ďalšou zastávkou brnianskeho podzemia je Kapucínska krypta pod kostolom Nájdenia sv. Kríža na Kapucínskom námestí (500 m/6 min. pešo južne od Nám. Svobody). Dômyselný ventilačný systém umožnil prirodzenú mumifikáciu tiel viac než 150 kapucínov a okolo 50 dobrodincov. Krypta je otvorená celoročne okrem Veľkej noci a Vianoc (80 czk/3,13 eur/os.).

10. Malinovského námestie a okolie

Malinovského námestie sa nachádza 500 m/6 min. pešo východne od Nám. Svobody. Námestie zdobí budova Mahenovho divadla postaveného podľa projektu viedenských architektov Fellnera a Helmera. Mahenovo divadlo – Národné divadlo Brno je prvé elektricky osvetlené divadlo v Európe (1882). Túto skutočnosť pripomína socha Pocta T. A. Edisonovi, ktorú predstavujú 4 prepletené žiarovky. Východne od divadla stojí Dom umenia mesta Brno prezentujúci predovšetkým súčasné umenie v dvoch výstavných domoch (druhý je Dom Pánov z Kunštátu pri Dominikánskom nám.).

Trojicu kultúrnych zariadení uzatvára Janáčkovo divadlo – Národné divadlo Brno severne od námestia. V divadle si prídu na svoje všetci milovníci operného a baletného umenia. O Leošovi Janáčkovi, rodákovi z Hukvald. Historizujúcu architektúru Malinovského námestia mierne narúša Obchodný dom Centrum podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Prečítajte si o Karfíkových návrhoch aj v článku o Zlíne. Južne od Malinovského námestia sa nachádza posledná zachovaná brána do stredovekého jadra mesta – Měnínska brána. Svoju funkciu už dnes neplní tak ako v minulosti. Miesto v nej našlo Múzeum historických hračiek (60 czk/2,34 eur/os.).

11. Moravské námestie a okolie

Dominantou rozľahlého Moravského námestia (450 m/5 min. pešo severne od Nám. Svobody) je Kostol sv. Tomáša. V susediacej budove Miestodržiteľského paláca sídli jedna z expozícií Moravskej galérie. Stála expozícia o umení od gotiky až po 19. stor. je momentálne (marec 2019) z dôvodu rekonštrukcie uzatvorená. Stála expozícia Moravskej galérie v druhej budove – Pražákovom paláci (400 m/5 min. pešo západne od Nám. Svobody; vstupné dobrovoľné) predstavuje českú modernu, českú avantgardu a nové umenie po roku 1945. Vstupné na prechodné výstavy sa mení v závislosti od aktuálnych výstav. Tretia pobočka Moravskej galérie – Umeleckopriemyselné múzeum (400 m/5 min. pešo západne od Nám. Svobody) zamerané na grafický dizajn a úžitkové umenie je momentálne (marec 2019) z dôvodu rekonštrukcie uzavreté.

Pri objavovaní Moravského námestia postupne nájdete všetky 4 cnosti podľa Platóna. Najvýraznejšou je asi Odvaha stelesnená v jazdeckej soche Jošta Luxemburského. Fontána neďaleko sochy zas predstavuje Umiernenosť a bronzový model Brna z roku 1645 Prezieravosť. Pred budovou Najvyššieho správneho súdu je v podobe muža zdvíhajúceho ťažký kváder zhmotnená Spravodlivosť. Súčasťou námestia je tiež rozľahlý park severne, ktorý zatiaľ čaká na krajšie časy.

12. Výstavisko

Rozľahlému areálu brnianskeho výstaviska (2 km/25 min. pešo západne od Nám. Svobody) patrí údajne 23. miesto v rebríčku najväčších výstavísk sveta. Predpokladám, že aj s vystavovateľskou tradíciou už od roku 1928 by sa výstavisku ušla pozícia na vysokých priečkach. Areál tvorí niekoľko pavilónov, z ktorých väčšina bola postavená vo funkcionalistickom štýle. Nenechajte sa ale zmiasť, napr. taký Pavilón P, postavený o niekoľko desaťročí neskôr, je moderne vybaveným výstavným priestorom.

Mňa ale najviac zaujal Pavilón A alebo tiež Obchodno-priemyselný palác. Vďaka veľkým preskleným plochám sa dovnútra dostane dostatok denného svetla. Výstavisko som navštívil počas veľtrhu cestovného ruchu Go & Regiontour 2020 a 2019. V areáli výstaviska v bývalom pavilóne D sa nachádzajú zábavné a interaktívne vedecké expozície VIDA! Science centrum pre malých i veľkých návštevníkov (190 czk/7,42 eur/os.).

V ďalšom článku sa dozviete všetky potrebné informácie ako sa do Brna dostať rôznymi druhmi dopravy, ako sa čo najlepšie dostať z jedného konca mesta na druhý, kde priamo v meste získať ďalšie info, kde sa pohodlne ubytovať, kde sa rozumne a chutne najesť, či kam si „odskočiť“ na kávu.

Prečítajte si tiež:

Brno – Návod na prežitie

Brno 2020

Aký bol veľtrh cestovného ruchu Go & Regiontour Brno 2020

Ako v Brne (ne)cestovať MHD?

Ďalšie články z Česka

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 3. 2019 (1 eur = 25,610 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Atraktivity mesta sa sústreďujú v areáli mestského hradu, na Námestí SNP a v ich okolí. Uvedené atraktivity nie sú rebríčkom od najlepšej po najhoršiu, sú zoznamom toho najzaujímavejšieho, čo podľa autora mesto ponúka.

Hrad v meste Banská Bystrica

Areál mestského hradu (vstup voľný) sa nachádza v severovýchodnom cípe Námestia SNP (220 m/3 min. pešo severovýchodne). Mestský hrad s kostolom uprostred je charakteristickým prvkom banských miest s nemeckými obyvateľmi. Mnohí si to neuvedomujú, ale súbor budov bol kedysi súčasťou opevneného hradu. Pôvodné kamenné opevnenie si ešte i dnes môžete všimnúť na dlažbe. Podobné opevnené kostoly nájdete napr. aj v slovenskej Banskej Štiavnici alebo rumunskej obci Prejmer.

1. Barbakán Banská Bystrica

Barbakán (vstup voľný) alebo tiež opevnený vstup s vežou je asi najznámejším prvkom mestského hradu a Banskej Bystrice. Práve tadiaľto sa v stredoveku vchádzalo po padacom moste ponad umelo vytvorenú vodnú priekopu do areálu hradu. Vo veži sa nachádzajú 3 zvony. Ten najťažší váži takmer jednu tonu.

2. Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (vstup voľný počas bohoslužieb) patrí medzi najstaršie stavby mesta. Pochádza už z 13. storočia. Kostol s románskymi základmi goticky prestavali. Chýry o zručnom rezbárovi Majstrovi Pavlovi z Levoče sa dostali až do mesta Banská Bystrica. Severnú kaplnku kostola, kaplnku sv. Barbory, zdobí neskorogotický oltár sv. Barbory práve z jeho dielne. 

Pred kostolom sa nachádza bronzové súsošie dvoch mužov. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú to Konštantín a Metod. V skutočnosti je to katolícky biskup a prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes a evanjelický farár a podpredseda Maticej slovenskej Karol Kuzmány.

3. Matejov dom Banská Bystrica

Matejov dom (2,50 eur/os.) je akýmsi stredovekým mrakodrapom a zároveň najstaršou svetskou pamiatkou v mestskom hrade. Vysoký úzky dom má až 5 poschodí. V minulosti slúžil kráľovským úradníkom. Názov Matejov má aj vďaka erbu kráľa Mateja Korvína a jeho manželky kráľovnej Beatrix Aragónskej na fasáde budovy. Erb pochádza z roku 1479.

V dome sa nachádzajú expozícia Stredoslovenského múzea. Môžete sa tak oboznámiť so vznikom mesta, cechmi a remeslami, chladnými zbraňami, gotickým sakrálnym umením a osobnosťami mesta. V rámci jedného predmetu počas štúdia na univerzite sme navštívili tunajšiu historickú a archeologickú expozíciu. Matejov dom je momentálne z technických príčin zatvorený. Expozíciu by mali otvoriť v júli tohto roku (2019).  

4. Stará radnica – Pretórium

Stará radnica – Pretórium (2 eur/os.) slúžila mestskej správe vrátane pracovne richtára a mestského notára. V jej pivnici bola mučiareň a väzenie. Neskôr sa radnica presunula do domu na námestí SNP v južnej časti zástavby. Stredoslovenská galéria využíva priestory Pretória na usporadúvanie prechodných výstav súčasného umenia domácich a zahraničných autorov. 

Námestie SNP v meste Banská Bystrica

Banská Bystrica má jedno z najkrajších stredovekých námestí na Slovensku. Obklopujú ho renesančné domy bohatých nemeckých mešťanov s do výšky sa týčiacimi barokovými vežami s cibuľovitými kupolami. Mesto milujem cez leto, keď sa zaplní terasami. Len tak si sadnúť na jednu z nich, vychutnávať si šálku kávy a výhľad na stredovekú zástavbu.

5. Hodinová veža Banská Bystrica

Hodinová veža (2 eur/os.) bola postavená v polovici 16. storočia pri vážnici ako súčasť mestského trhu. Okrem toho, že na nej boli umiestnené hodiny, plnila tiež strážnu funkciu, napr. v prípade požiaru alebo ohrozenia nepriateľom. V jej prízemí sa podobne ako v starej radnici nachádzala mučiareň a väznica. Z veže sa pri slávnostných príležitostiach ozýval tiež mestský trubač.

„Zaujímavosťou je, že veža sa vychyľuje od svojej osi o 68 cm. Je to spôsobené tým, že po jej ľavej strane kedysi stála budova mäsiarstva, ktorú v 60. rokoch 20. storočia zbúrali. Nechtiac tak narušili statiku veže.“

Veža má výšku 34 m a ochodza sa nachádza vo výške 20 m. Počas letnej turistickej sezóny môžete vystúpiť po 101 schodoch na ochodzu veže a kochať sa výhľadom na mesto a jeho okolie. Vstup do veže zabezpečuje informačné centrum. Ďalšie „šikmé veže“ na Slovensku nájdete napr. v Poprade–Spišskej Sobote a vo Vrbovom pri Piešťanoch.

6. Mariánsky stĺp a kamenná fontána

Mariánsky stĺp pred Hodinovou vežou vztýčili v barokovom štýle v roku 1719 na znamenie vďačnosti Panne Márii po skončení moru. Západne od mariánskeho stĺpa sa nachádza kamenná fontána. Tá v minulosti slúžila ako napájadlo pre kone a dobytok v období trhov. Skutočný zážitok ponúka v letných mesiacoch vďaka svojim zvukovým a svetelným efektom.

7. Thurzov dom

Thurzov dom sa nachádza v južnej časti zástavby západne od novej radnice. Vďaka renesančnej sgrafitovej výzdobe je asi najnápadnejším domom na námestí. Od roku 1495 bol sídlom thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorá obchodovala s meďou. Na prízemí domu vľavo sa nachádza tzv. „Zelená sieň“ so vzácnou nástennou maľbou z 15. storočia. Svetské motívy sa na stenách striedajú s tými biblickými.

V dome dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Múzeum tvorí stála expozícia, Zelená sieň a prechodné výstavy. Stála spoločenskovedná expozícia „História stredného Slovenska“ je momentálne zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Na každú výstavu (1,50 eur/os.) a do Zelenej siene (1 eur/os.) sa vstupné kupuje samostatne. Preto musíte už pri pokladni povedať, čo máte záujem vidieť. Výstavy (obzvlášť na poschodí) nie sú totiž od seba nijako oddelené. 

Ostatné pamiatky v okolí Námestia SNP v meste Banská Bystrica

Takmer všetky ostatné pamiatky (až na Tihányiovský kaštieľ a kalváriu) sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Námestia SNP.

8. Bethlenov dom

Bethlenov dom sa nachádza na Dolnej ulici (150 m/2 min. pešo juhozápadne od Námestia SNP; 2 eur/os.). Údajne v tomto dome v roku 1620 uhorský snem zvolil sedmohradské knieža a vodcu protihabsburského povstania Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. Bethlenov dom je sídlom Stredoslovenskej galérie a v jeho priestoroch sa konajú prechodné výstavy.

9. Vila Dominika Skuteckého

Vila Dominika Skuteckého sa nachádza na Hornej ulici (750 m/9 min. pešo severovýchodne od Námestia SNP; 2 eur/os.). Vilu postavili v štýle talianskej renesancie. Dominik Skutecký, predstaviteľ realistickej maľby z prelomu 19. a 20. storočia, tvoril v ateliéri na poschodí vily viac ako 30 rokov. V súčasnosti jej priestory slúžia ako stála expozícia a pocta tomuto maliarovi. Vila je momentálne z dôvodu reštaurovania a digitalizovania zatvorená. Stredoslovenská galéria ju plánuje otvoriť v marci tohto roku (2019).

10. Pamätník Slovenského národného povstania

Pamätník SNP (2 eur/os.) sa nachádza 450 m/5 min. pešo juhovýchodne od Námestia SNP. Budovu postavili v roku 1969. Dva betónové objekty spája sklenený mostík. Na nádvorí múzea nájdete súsošie s názvom „Obete varujú“. V priestoroch pamätníka sídli Múzeum SNP. Stála výstava „Slovensko v protifašistickom hnutí odporu Európy v rokoch 1939-1945“ sa zameriava na dejiny Slovenska v súvislosti s dejinami Európy od roku 1918 až do začiatku 60. rokov 20. storočia.

Hlavnou témou je samozrejme sformovanie protifašistického odboja, ktorý vyústil do Slovenského národného povstania. Do parku pri pamätníku umiestnili skanzen česko-slovenskej, nemeckej a sovietskej ťažkej bojovej techniky (vstup voľný) vrát. sovietskeho dopravného a bombardovacieho lietadla (0,50 eur/os.), ktoré poskytovalo pomoc počas povstania. 

„Dodnes sa vedú diskusie o tom, čo budova vlastne znázorňuje. Jedni tvrdia, že je to rozpolené srdce, ďalší, že pastiersky, či partizánsky klobúk, iným budova pripomína ufo, …“

Múzeum SNP som navštívil ešte v rámci exkurzie na základnej škole. Počas štúdia na univerzite som prechádzal okolo múzea takmer každý deň, ale nikdy som si nenašiel čas, aby som sa išiel opäť pozrieť dovnútra. Hádam pri najbližšej návšteve mesta sa mi to podarí.

11. Štátna opera

Štátna opera (260 m/3 min. pešo južne od Námestia SNP) sídli v budove Národného domu. Budovu postavili podľa návrhu zakladateľa modernej slovenskej architektúry Emila Belluša v 20. rokoch 20. storočia. Od roku 1993 je opera najmenšou a najmladšou opernou scénou na Slovensku. Nezabudnem na úžasné predstavenia Eugen Onegin, Madama Butterfly, Gypsy roots – Čili – Cigánske korenie a mnohé ďalšie, ktoré som videl.

Mimochodom, vo vedľajšom vchode sa nachádza hotel, v reštaurácii ktorého servírujú famóznu „Bystrickú medenú tortu“. Unikátny recept pochádza zo začiatku 20. storočia. Hotel Národný dom je jediné miesto na celej planéte, kde ju môžete ochutnať.

12. Divadlo Štúdio Tanca

Divadlo Štúdio Tanca (1 km/15 min. pešo severne od Námestia SNP) je profesionálnym tanečným divadlom, ktoré na Slovensku nemá obdoby. Paradoxne som jedno z ich predstavení Androgén / Jadro nevidel v meste Banská Bystrica, ale v popradskom Dome kultúry, kedy s predstavením putovali po celom Slovensku. Predstavenia vás nenásilne donútia zamyslieť sa nad odovzdávanou myšlienkou. Všetkým milovníkom súčasného tanca vrelo odporúčam.

13. Záhrada Centrum nezávislej kultúry

Záhrada Centrum nezávislej kultúry (260 m/3 min. pešo severne od Námestia SNP) je kultúrne a komunitné centrum, ktoré sa nachádza v záhrade Beniczkého pasáže. Počas celého roka prezentuje vo svojich priestoroch súčasné umenie. Záhrada je domovskou scénou mestského Divadla z pasáže a občianskeho združenia Skok! „Záhradu“ som síce objavil trochu neskôr, napriek tomu som sa stihol zúčastniť pár zaujímavých podujatí a koncertov. 

14. Tihányiovský kaštieľ

Tihányiovský kaštieľ sa nachádza 2,2 km/26 min. pešo južne od Námestia SNP v mestskej časti Radvaň. V kaštieli našla svoje miesto prírodovedná expozícia „Príroda stredného Slovenska“ Stredoslovenského múzea. Múzeum dokumentuje kompletnú faunu a flóru tejto časti Slovenska.

15. Kalvária

Kalváriu s ôsmimi kaplnkami na lúke na kopci Urpín nad mestom vybudovali už na začiatku 18. storočia. Na konci krížovej cesty za lipovou alejou sa nachádza kostol Povýšenia sv. Kríža.

„Vždy, keď som sa mal učiť na skúšku (a nechcelo sa mi), riešil som to dvojakým spôsobom: buď som si išiel variť tureckú kávu do kuchynky alebo som sa išiel prejsť na bystrickú kalváriu. Alebo som urobil oboje.“

Do mesta Banská Bystrica sa so spolužiakmi z univerzity pravidelne vraciame každý rok na vianočné trhy. Verím, že táto tradícia nám vydrží čo najdlhšie. Na druhej strane by som ju zas rád rozšíril aj o ďalšiu tradíciu a pokojne sa vracal do mesta každý rok aj v lete.

Užitočné linky:

• Informačné centrum mesta Banská Bystrica
• Oficiálny turistický portál mesta Banská Bystrica
• Radosť spoznávať krásy regiónu Stredné Slovensko

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 15 dôvodov pre mesto Banská Bystrica je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie mesta Zlín

Prvá písomná zmienka o mestečku pochádza z roku 1322. Až po obdobie priemyselnej revolúcie (19. stor.) bol Zlín nenápadným valašským mestečkom, v ktorom sa rozvíjali cechy, remeslá a pastierstvo. Významnou udalosťou bolo založenie továrne na výrobu topánok Tomášom Baťom na prelome 19. a 20. stor. V 30. rokoch v meste vybudovali filmové ateliéry. Najprv slúžili Baťovej firme na výrobu reklamných spotov, neskôr animovanej tvorbe.

V rokoch 1949-1989 sa mesto nazývalo Gottwaldov podľa prvého „robotníckeho“ prezidenta Klementa Gottwalda. V súčasnosti je mesto kultúrnym, obchodným a priemyselným centrom Východnej Moravy. Organizuje sa tu mnoho podujatí. Snáď najznámejším z nich je Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež.

Zlín má mnoho významných rodákov – herec Josef Abrhám, speváčky Jana Kratochvílová či Leona Machálková, dirigent a saxofonista Felix Slováček, česko-americká podnikateľka Ivana Trumpová a mnohí ďalší. Najviac je však mesto späté s osobnosťami Tomáša Baťu a jeho nevlastného mladšieho brata Jána Antonína Baťu.

O firme Baťa

Obuvnícky podnik založili súrodenci Baťovci (Tomáš, Anna a Antonín) 21. septembra 1894. Počas 1. svet. vojny vyrábala firma topánky hlavne pre rakúsko-uhorskú armádu. Povojnovú krízu prekonal Tomáš Baťa znížením ceny topánok na polovicu, čím si získal mnohých zákazníkov. Je dôležité uviesť, že okrem obuvi sa firma zameriavala aj na výrobu strojov, textilných, chemických a gumárenských výrobkov (názov BARUM – BAta RUbber Manufacturing, dnes súčasť koncernu Continental).

V roku 1923 sa stal Tomáš Baťa starostom mesta a firma prispela k budovaniu Zlína podľa modernej koncepcie. Počet obyvateľov vzrástol takmer 9-násobne. V roku 1932 Tomáš Baťa zahynul pri leteckom nešťastí. Jeho syn Tomáš Baťa ml. mal v čase otcovej smrti ešte len 17 rokov. A tak sa stal šéfom firmy Tomášov nevlastný brat Ján Antonín Baťa. Počas jeho vedenia podnik expandoval do takmer všetkých kútov sveta. Vývoj zabrzdila až nemecká okupácia, 2. svet. vojna a americké bombardovanie v roku 1944.

Ján Antonín Baťa zakladal po celom svete satelity, tzv. „Malé Zlíny“. Mne ako Popradčanovi nedá nespomenúť susedné mesto Svit na Slovensku. V roku 1934 tu zahájili výstavbu továrne na syntetické vlákna a výstavbu sídliska. V roku 1945 sa výroba začala rozvíjať a vytvorili sa 2 samostatné podniky:

• Tatrasvit – ktorý sa zameriaval na výrobu pletených tovarov a punčoch a
• Chemosvit – ktorý vyrábal chemické vlákna, celofán a umelé vlákna.

Osada Svit sa po 2. svet. vojne (1946) stala samostatným mestom.

Ako sa do mesta Zlín dostať?

V meste Zlín síce žije pomerne veľa obyvateľov, všetky atraktivity, infraštruktúra, ubytovacie a stravovacie zariadenia sú však pekne pohromade. Garantujem vám, že nebudete kráčať od jedného objektu ku druhému dlhšie ako 15 minút.

Autom

Zlín sa nachádza trochu bokom od hlavného dopravného ťahu. Rýchlostná cesta R55 z Olomouca do Rakúska prechádza cez neďaleké Otrokovice. V meste majú bulváre, na aké sme zvyknutí v západných destináciách. Tiež som si všimol niekoľkoposchodové parkovacie domy. S parkovaním v meste teda určite nebudete mať problém.

Autobusom

Autobusová stanica (Zlín, aut. nádr.) sa nachádza 200 m/3 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice (Zlín střed) a 600 m/8 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru). Takmer všetky autobusy prichádzajú na autobusovú stanicu. My sme využili služby súkromného prepravcu, ktorý zastavuje na parkovisku na ulici Dvacátá medzi budovami 22 a 23 (500 m/6 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice). Podobne ako v iných českých mestách, aj v tomto prípade majú autobusy viaceré zastávky v meste, takže môžete vystúpiť tam, kde vám to bude najviac vyhovovať.

Vlakom

Zlín sa, žiaľ, nenachádza na žiadnej významnej železničnej trati. Cez mesto prechádza železnica 331 (Otrokovice – Vizovice). Železničná stanica (Zlín střed) sa nachádza 200 m/3 min. pešo severozápadne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 700 m/9 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru).

Lietadlom

Neverejné vnútroštátne letisko LKZL Zlín sa nachádza 11 km západne od centra v meste Otrokovice. Najbližšie medzinárodné letiská sú v Brne (BRQ; 93 km/60 min. autom západne) a v Ostrave (OSR; 109 km/1 h 21 min. autom severovýchodne od mesta).

Čo v meste Zlín robiť, vidieť a navštíviť?

V centre mesta Zlín je toho naozaj veľa, čo sa dá vidieť a navštíviť. Všetko je ale naozaj blízko, takže pešie presuny sú minimálne.

• Námestie Míru
  • Radnica
• Zlínsky zámok
• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba
• Mestské divadlo Zlín
• Vila Tomáša Baťu
• Areál Baťových závodov
  • 21. správna budova – Baťov mrakodrap
  • 14|15 Baťov inštitút
• Námestie Práce
  • Hotel Moskva – Spoločenský dom
  • Veľké kino
  • Obchodný dom
  • Tržnica
• Námestie T. G. Masaryka
  • Gahurov prospekt
  • Pamätník Tomáša Baťu
  • Baťove internáty
  • Kultúrne a univerzitné centrum
• Park Komenského
• Baťovské domčeky

Nám. Míru

Radnica sa nachádza na západnej strane Nám. Míru. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1923. Ide o diplomovú prácu a zároveň víťazný návrh súťaže rodáka zo Zlína – architekta Františka Gahuru. Budova radnice je jeho prvým veľkým dielom. Na severnej fasáde si všimnite sochu kováča, ktorá je tiež Gahurovým dielom. Sídli v nej Mestský úrad, Mestské informačné a turistické stredisko a Galéria pod Radnicou.

Zlínsky zámok

Zlínsky zámok sa nachádza len 220 m/3 min. pešo západne od Nám. Míru. Zámok pochádza z polovice 14. storočia. Počas 20. storočia slúžil ako múzeum obuvi, okresný úrad aj múzeum juhovýchodnej Moravy. Priestory sa stali útočiskom pre Galériu Václava Chada (50 czk/1,93 eur/os.), interaktívnu expozíciu Orbis Pictus Play Zlín (119 czk/4,59 eur/os.), kaviareň a dizajnový obchod.

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba sa nachádza 350 m/4 min. pešo južne od Nám. Míru. Údaje o kostole máme až z obdobia po husitských vojnách (1437). Môžeme ale predpokladať, že kostol s farou sa v meste nachádzali už v 14. storočí. Okolo kostola sa niekedy nachádzal cintorín a v západnom rohu aj kostnica. Od 19. storočia sa kostol a jeho okolie úplne zmenilo, pretože došlo k rozsiahlym úpravám. Kostol je dominantou pôvodného Zlína.

Mestské divadlo

Mestské divadlo sa nachádza 300 m/2 min. pešo juhovýchodne od Nám. Míru. História profesionálneho divadla v Zlíne sa začala písať až po 2. svet. vojne. Mestské divadlo dokončili v roku 1967. V divadle pôsobí stály činoherný divadelný súbor. Do jeho priestorov sa zmestí až 800 divákov. Vždy na začiatku mája sa koná Medzinárodný divadelný festival Setkání – Stretnutie, ktorý je prehliadkou predstavení v podaní českých a slovenských divadelných súborov.

Vila Tomáša Baťu

Vila Tomáša Baťu sa nachádza 900 m/12 min. pešo severozápadne od Nám. Míru za riečkou Dřevnice. V súčasnosti je sídlom Nadácie Tomáša Baťu. Prehliadku vily (130 cz/5,02 eur/os.) je nutné si vopred e-mailom alebo telefonicky rezervovať. Minimálny počet osôb je 15. Maximálny počet osôb je 45. Záhrada vily je voľne prístupná počas pracovných dní od 8.00 do 17.00 h.

Tomáš Baťa chcel mať z každej miestnosti vily výhľad na továreň. Jeho manželka si ale presadila, aby aspoň okno spálne smerovalo iným smerom.

Areál Baťových závodov

Areál Baťových závodov sa nachádza 650 m/8 min. pešo západne od Nám. Míru, v bezprostrednej blízkosti železnice, aby vyrobený tovar mohli naložiť a čo najrýchlejšie expedovať do sveta. Budovy sú očíslované podľa amerického štýlu, t. j. prvá číslica (desiatky) udáva stĺpce budov od východu na západ a druhá číslica (jednotky) rady budov od juhu na sever. V areáli nájdete 21. správnu budovu – Baťov mrakodrap s technickou pamiatkou – unikátnou pojazdnou kanceláriou J. A. Baťu a 14|15 Baťov inštitút.

21. správna budova – Baťov mrakodrap

21. správnu budovu dokončili v roku 1938 podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Baťov mrakodrap má 16 podlaží, výšku 77,5 m a v čase svojho vzniku bol najvyššou budovou Československa a 2. najvyššou svetskou budovou v kontinentálnej Európe (1. Boerentoren v belgických Antverpách s výškou 87,5 m). Najvyššou budovou sveta bol vtedy Empire State Building v New Yorku s výškou 381 m.

Každé podlažie s rozmermi 80 x 20 m bolo nadčasovou veľkopriestorovou kanceláriou pre 200 ľudí. Budova je klimatizovaná, má rýchlovýťahy, paternoster (stále sa pohybujúci obežný výťah), podlahové zásuvky, či potrubnú poštu. Pôvodná klimatizácia je stále funkčná, len jej prevádzku by normy Európskej únie asi neschválili. 🙂

Technická pamiatka – Pojazdná kancelária J. A. Baťu

Pojazdná kancelária J. A. Baťu (350 czk/13,50 eur/1-9 osôb) je výťahom s rozmermi 6 x 6 m, s telefónom, klimatizáciou a umývadlom s tečúcou teplou a studenou vodou. Niekde sa mylne uvádza, že z nej J. A. Baťa  kontroloval svojich zamestnancov. V skutočnosti mala uľahčiť komunikáciu s vedúcimi jednotlivých oddelení. Pravdou ale je, že J. A. Baťa ju ani nikdy nevyužil. V čase uvedenia do prevádzky na jeseň 1939 sa už nachádzal v zahraničí.

Do výťahu môžete nahliadnuť kedykoľvek pri návšteve budovy. Prehliadku a odvoz v ňom je nutné si vopred telefonicky alebo e-mailom aspoň týždeň vopred objednať. Súčasťou prehliadky je aj vstup na vyhliadkovú terasu na streche budovy. V súčasnosti sídli v budove Krajský úrad Zlínskeho kraja a Finančný úrad. Baťov mrakodrap je stále najvyššou budovou mesta. A hádam to nie je len moja tichá prosba, aby to tak aj ostalo.

14|15 Baťov inštitút

Ako už názov 14|15 Baťov inštitút napovedá, inštitúcia sa nachádza v pôvodných priemyselných budovách č. 14 a č. 15 bývalých Baťových závodov. V budove č. 14 nájdete Múzeum juhovýchodnej Moravy a Krajskú galériu výtvarného umenia. V budove č. 15 zas našla svoje miesto Krajská knižnica Františka Bartoša.

Múzeum juhovýchodnej Moravy (129 czk/4,98 eur/os.) tvoria expozície „Princíp Baťa: Dnes fantázia, zajtra skutočnosť“, expozícia etnografa, folkloristu a pedagóga Františka Bartoša a prechodné výstavy. V prvej expozícii nájdete históriu firmy Baťa s obuvníckym múzeom, či obuvníckymi strojmi, cestovanie nielen s Jiřím Hanzelkom a Miroslavom Zikmundom a nakoniec filmový kabinet o histórii filmových ateliérov. Interaktívna expozícia Františka Bartoša je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi.

Čo bolo úplne super, na začiatku prehliadky dostanete kartičku („pichačku“), na ktorej si počas návštevy každej expozície označujete, kedy ste ju navštívili tak, ako si niekedy označovali zamestnanci firmy Baťa svoj príchod do práce, či odchod z nej.

Krajská galéria výtvarného umenia (129 czk/4,98 eur/os.) sa zameriava na architektúru Zlína, mestský urbanizmus, priemyselný dizajn a vystavuje diela významných českých autorov od 19. stor., zo začiatku 20. stor., až po diela autorov z 21. storočia. Okrem stálych výstav ponúka galéria svoje priestory aj na prechodné výstavy.

Námestie Práce

Nám. Práce sa nachádza 800 m/10 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru. Na námestí nájdeme hneď niekoľko budov, ktoré sa pýšili prívlastkami najväčší: Hotel Moskva – Spoločenský dom, Veľké kino, Obchodný dom a Tržnica.

Hotel Moskva – bývalý Spoločenský dom dokončili v roku 1933. Odvtedy plnil úlohu hlavného spoločenského centra mesta. Okrem 300 izieb ponúka reštaurácie, kaviarne, herne, klubovne, reprezentačné miestnosti, rôzne salóniky a kongresovú sálu.

Veľké kino bolo postavené v roku 1933. Slúžilo predovšetkým zamestnancom firmy Baťa na kultúrne vyžitie či už počas obedňajšej prestávky alebo po pracovnej dobe. Dovnútra sa zmestilo neuveriteľných 2 270! návštevníkov, čo z neho urobilo najväčšie kino nielen v Československu, ale pravdepodobne v celej strednej Európe. Kapacita kina pred rekonštrukciou činila 1 010! osôb. Pred vstupom do kina si všimnite „Chodník slávy“ s hviezdami slávnych hercov. Kino je momentálne zatvorené z dôvodu narušenej statiky.

Obchodný dom mal pôvodne nahradiť oproti stojacu tržnicu. Má 9 podlaží. Všimnite si, ako sa výška okien smerom zdola nahor postupne zmenšuje. Momentálne našli svoje miesto v budove hotel, kúpele, reštaurácia, komerčné a kancelárske priestory.

Tržnicu postavili v roku 1927. Železobetónový skelet, ktorý sa dovtedy využíval len pri stavbe priemyselných budov, sa v tomto prípade začal využiť aj pri verejných budovách.

Nám. T. G. Masaryka

Nám. T. G. Masaryka sa nachádza 700 m/8 min. pešo južne od Nám. Míru. Stúpa do výšky od ulice Tř. Tomáše Bati až po ulicu Růmy. Lemujú ho Gahurov prospekt, Pamätník Tomáša Baťu, Baťove internáty, Kultúrne a univerzitné centrum.

Gahurov prospekt

Gahurov prospekt vymedzuje na jednej strane Nám. Práce a na druhej strane Kultúrne a univerzitné centrum. Bol vytvorený v 20.-30. rokoch 20. stor. Tvoria ho navzájom sa pretínajúce chodníky, ktoré sú zapustené pod úroveň umelo zvlneného terénu trávnatých plôch. Patrí k urbanisticky najcennejším miestam.

Pamätník Tomáša Baťu

Pamätník Tomáša Baťu, prezývaný tiež „Sklenený krištáľ“, sa nachádza v najvyššej časti námestia. Jeho úlohou je vzdať úctu a pripomínať osobnosť Tomáša Baťu. Pamätník pochádza z dielne architekta F. Gahuru. Ten navrhol železobetónový skelet vyplnený sklom v kovových rámoch v štýle zlínskeho funkcionalizmu. V minulosti pamätník slúžil ako galéria výtvarného umenia a sídlo zlínskej filharmónie.

Tieto inštitúcie ale našli svoje miesto či už v nových alebo zrekonštruovaných priestoroch mesta. Momentálne prebieha rekonštrukcia pamätníka, ale pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky (2018) slávnostne otvoril na jeden deň svoje brány pre širokú verejnosť. Vo vnútri sa bude nachádzať replika lietadla, v ktorom zahynul Tomáš Baťa.

Baťove internáty

Baťove internáty tvoria 2 rady budov pozdĺž námestia. Jeden rad internátov bol určený mužom a ten druhý ženám. Poriadok musí byť! Autorom projektu je opäť František Lydie Gahura. Dnes slúžia ako reštaurácie, komerčné a kancelárske priestory a len čiastočne na ubytovanie.

Kultúrne a univerzitné centrum

Kultúrne a univerzitné centrum je pomerne mladým objektom. Svoj účel plní len od roku 2011. Navrhla ho architektka a rodáčka zo Zlína Eva Jiřičná. Architektka sa inšpirovala riasou Rozsievka. Univerzitné centrum predstavuje vedecko-technická knižnica a rektorát Univerzity T. Baťu. V kultúrnom centre – Kongresovom centre mesta Zlín sa započúvajte do tónov Filharmónie Bohuslava Martinů. Medzi nimi sa nachádza socha 1. československého prezidenta T. G. Masaryka. Centrum stojí na mieste Masarykových škôl. Pôdorys pôvodnej 3-krídlovej budovy pripomínal otvorenú knihu.

Park Komenského

Severne od Kultúrneho a univerzitného centra (400 m/5 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru) sa rozprestiera rozľahlý park Komenského. V meste sa nikto nemôže sťažovať na nedostatok zelených plôch. Parky sa v meste budujú už od 20. rokov 20. stor., kedy sa Zlín začal profilovať ako „zelené mesto“ alebo „záhradné mesto“ podľa modernej urbanistickej koncepcie. V parku sa nachádza pomník padlým v 2. svet. vojne, ktorý obklopujú viaceré zaujímavé druhy drevín. Park je príjemnou oddychovou zónou v centre mesta.

Baťovské domčeky

Keď sa pozriete z Baťovho mrakodrapu smerom na juhozápad, uvidíte typickú zlínsku štvrť (1,5 km/15 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru). Predstavuje ju okolo 1 900 murovaných domčekov. Tomáš Baťa ju nechal vystavať pre svojich zamestnancov. Táto sa nazýva Letná. Ďalšie nájdete napr. v štvrtiach Zálešná, Podvesná alebo Lesní čtvrť.

Napriek tomu, že sídlisko Južné Svahy postavili až koncom 60. rokov, svojím vzhľadom dokonale zapadá k funkcionalistickej architektúre areálu Baťových závodov.

Mesto Zlín toho ponúka ešte omnoho omnoho viac, ale to by už bolo na ďalšiu návštevu a na ďalšie články. 😉

Kde sa v meste Zlín ubytovať?

Hotel Ondráš sa nachádza len 450 m/6 min. pešo východne od centra mesta (Nám. Míru), 1 km/11 min. pešo východne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 1 km/12 min. pešo východne od železničnej stanice (Zlín střed).

Za 2-lôžkovú izbu Standard s výhľadom na hlavnú ulicu so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom, TV, bezplatným Wi-Fi pripojením na internet (v celom hoteli) a raňajkami sme zaplatili 1 346 czk/51,93 eur. V hoteli je možné platiť kartou. Verejné parkovisko je k dispozícii za poplatok 4 eur/deň.

Kde sa v meste Zlín najesť?

Bůrger sa nachádza na východnej strane Parku Komenského. Neformálne bistro ponúka burgre z hovädzieho a jahňacieho mäsa. Ponuka burgrov je napísaná na veľkej tabuli. Mali tu taký široký výber, že som sa nevedel rozhodnúť, čo si mám dať. Zvolil som klasiku – hovädzí burger so šalátom coleslaw, uhorkou, karamelizovanou cibuľkou, slaninou a aioli. Burgre tu pripravujú priamo pred zrakom hosťa. Za 2 burgre sme zaplatili 268 czk/10,34 eur.

Kozlovňa Celnice sa nachádza v severozápadnom cípe Nám. Míru. Ochutnal som rolované kuracie prsia (pripravované metódou sous vide) plnené špenátom, gorgonzolou a vlašskými orieškami s rozpučenými zemiačkami s cibuľkou a smotanovo-cesnakovou omáčkou. K dobrému jedlu padne vhod vychladené pivo. Servírujú tu hneď niekoľko druhov čapovaného piva (svetlé, nefiltrované, tmavé, ležiak, špeciál, ochutené, nealko). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 818 czk/31,56 eur.

Potrefená husa Zlín sa nachádza len 140 m/2 min. pešo južne od Nám. Míru. Kebyže námestie nepretínala v jeho južnej časti Trieda Tomáša Baťu, nachádzala by sa priamo na ňom. Neochutnal som žiadnu špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na „Smažák“ – vyprážaný syr Eidam so zemiakovými hranolčekmi a domácou tatárskou omáčkou. Rýchla a príjemná obsluha. Dobré ceny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 770 czk/29,70 eur.

Kam v meste Zlín zájsť na kávu?

Café Archa sa nachádza len 100 m/1 min. pešo južne od Nám. Míru a pár metrov východne od Potrefenej husy. Obrovské fotografie na stenách, ktoré vás prenesú na „pľac“ natáčania filmu v 30. rokoch. Lahodná káva, „svařák“, čo zahrial. Príjemná obsluha. Ideálne miesto na šálku kávy po prehliadke mesta, keď potrebujete nabrať nové sily, či len tak si oddýchnuť. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 240 czk/9,26 eur.

Čo dodať na záver? Niekde som čítal, že Zlín je „láskou na prvý pohľad“. Pri mojej prvej návšteve som si mesto okamžite zamiloval aj ja.

Prečítajte si o ďalších metropolách Moravy:

• Ostrava – metropola Severnej Moravy
• Olomouc – barokový klenot Strednej Moravy
• 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno
• Ďalšie články z Česka

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 11. 2018 (1 eur = 25,922 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Zlín – architektonická lahôdka Moravy je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie mesta Timișoara

V staroveku sa tu nachádzala rímska pevnosť Castrum Regium Themes. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1212. Už v 14. storočí sa mesto stalo centrom regiónu. V 16.-18. storočí (1552-1716) bolo pod tureckou nadvládou. V 18. storočí (1717) bol v meste zriadený 1. pivovar v regióne Banát. Dodnes sa tu vyrába pivo pod značkou Timișoreana. Timișoara je 1. mestom v Európe a 2. na svete s elektrickým verejným osvetlením (1884, prvé mesto na svete je New York).

20. decembra 1989 bola Timișoara vyhlásená 1. rumunským mestom bez komunizmu. V roku 2016 bolo mesto zvolené ako Európske hlavné mesto kultúry 2021 (kvôli pandémii presunuté na rok 2023; spolu s mestom Novi Sad v Srbsku – presunuté na rok 2022 a Eleusis v Grécku – takisto presunuté na rok 2023). Mesto vybudovali na močarinách a preto v ňom nájdete len málo výškových budov.

Ako sa do mesta Timișoara dostať?

Timișoara sa nachádza 56 km/1 h 2 min. autom južne od mesta Arad, 107 km/1 h 18 min. autom juhovýchodne od Nădlacu (rumunsko-maďarský hraničný priechod), len 230 km/3 h 23 min. autom severovýchodne od Belehradu, 269 km/3 h 20 min. autom západne od Sibiu a 547 km/7 h 6 min. autom severozápadne od Bukurešti.

Autobusom

Mesto sa nachádza na 2 cestách európskeho významu:

• E70 (Moravița – Timișoara – Craiova – București – Giurgiu)
• E671 (Timișoara – Oradea).

Autobusy môžu zastaviť na 2 rôznych autobusových staniciach:

• Autogara Autotim S.A. (2,8 km/35 min. pešo juhozápadne od historického centra)
• Autogara Super Imposer (2,2 km/28 min. pešo juhozápadne od historického centra/pri železničnej stanici/tiež ju môžete nájsť pod názvom Statie parcare Gara de Nord).

Súkromný dopravca prevádzkoval ešte v roku 2017 raz týždenne priamu autobusovú linku z Bratislavy do mesta Timișoara, Odchod tam bol vždy v sobotu, návrat späť v nedeľu (8 h 45 min./40-50 eur/os.). Dnes, žiaľ, už táto linka neexistuje.

Vlakom

Železničná sieť mesta je priamo napojená na niektoré veľké európske metropoly, napr. Budapešť, Viedeň alebo Belehrad. My sme sa rozhodli pre vlak s 1 prestupom (Sibiu – Arad – 284 km/5 h 47 min.; Arad – Timișoara Nord – 57 km/1 h 21 min/66,60 ron/14,29 eur/os.). Železničná stanica Timișoara Nord sa nachádza 2,1 km/27 min. pešo juhozápadne od historického centra mesta.

V prvom vlaku, medzinárodnom rýchliku, bolo ako v chladničke, bundy sme mali zapnuté až po vrch. V druhom vlaku, osobáku, sme sa zas naopak išli uvariť. Vlak zastavoval hádam za každou zákrutou. Vonku bolo asi 40 stupňov, zatiaľ čo dnu vo vlaku asi 50. Na túto cestu len tak nezabudnem.

Na železničnej stanici v Arade (zvonku je to krásna tehlová budova ako z čias priemyselnej revolúcie, v jej vnútri nájdete eskalátor do neba) sme mali chvíľu čas, kým nám šiel osobák do Timișoary. Tak som si chcel dať ešte kávu z automatu. Nemali sme ale pri sebe drobné, čo si všimol jeden pán, ktorý k nám podišiel a do ruky mi vložil 2 ron/0,43 eur na kávu. Vôbec som to nečakal a veľmi ma to potešilo. 

Lietadlom

V meste sa nachádza 3. najrušnejšie letisko Rumunska, Medzinárodné letisko Timișoara (TSR; Aeroportul Internațional Traian Vuia) sa nachádza 11 km/15 min. autom severovýchodne od historického centra mesta. Z letiska sa momentálne (jeseň 2018) dostanete do 26 európskych destinácií, predovšetkým v Taliansku, Španielsku, Rumunsku, …

Ako sa v meste Timișoara pohybovať?

Timișoara je jediným mestom v Rumunsku, ktoré má 5 rôznych druhov mestskej hromadnej dopravy. Okrem električiek, trolejbusov a autobusov ponúka od roku 2015 ako 1. mesto v krajine verejnú dopravu na bicykli a od roku 2016 aj vaporetto (vodný autobus, napr. v Benátkach) na kanáli rieky Bega. Centrum mesta so všetkými pamätihodnosťami je kompaktné a z prevažnej väčšiny pešou zónou. Z hotela na autobusovú stanicu sme využili taxi službu Uber (2 km/7,37 ron/1,58 eur).

Všetky potrebné info o mestskej hromadnej doprave

Čo v meste Timișoara robiť, vidieť a navštíviť?

Centrum mesta je sústredené okolo niekoľkých námestí a uličiek medzi nimi. Niektoré pamiatky sa nachádzajú v tesnej blízkosti historického centra mesta.

• Piața Victoriei
  • Hrad Huniade – Múzeum regiónu Banát
  • Pravoslávny katedrálny chrám Troch hierarchov
  • Pamätník obetiam revolúcie v roku 1989
  • Opera a národné divadlo
  • Socha vlčice
• Piaţa Unirii
  • Galéria umenia Timișoara
  • Katedrála sv. Juraja
  • Srbský pravoslávny kostol
  • Stĺp Najsvätejšej Trojice
• Piața Libertății
  • Stĺp Jána Nepomuckého a Panny Márie
  • Stará radnica
• Múzeum revolúcie 1989
• Stredoveké opevnenie
• Synagóga v pevnosti
• Piața Traian
  • Miléniový kostol
  • Nová synagóga
• Synagóga Iosefin
• Zoologická záhrada
• Múzeum dediny Banát
• Kanál Bega

Piața Victoriei

Piața Victoriei je akýmsi novým centrom mesta. V roku 1989 sa práve tu uskutočnila antikomunistická revolúcia.

Hrad Huniade (Castelul Huniade), je najstaršou budovou mesta. Nachádza sa v severovýchodnej časti námestia. V súčasnosti je sídlom Múzea regiónu Banát (Muzeul Banatului). Nájdete tu historickú a prírodovednú expozíciu, na prízemí neolitickú svätyňu Parta a laboratórium na reštaurovanie historických predmetov. Pred múzeom sa nachádzajú 2 lampy, ktoré pripomínajú, že Timișoara je 1. mestom v Európe s elektrickým verejným osvetlením. Múzeum je momentálne (2017) zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Prístupné sú len niektoré expozície.

Pravoslávny kostol (Catedrala Mitropolitană Ortodoxă) sa nachádza v južnej časti námestia. Patrí medzi jeden z najvyšších pravoslávnych chrámov na svete (najvyššia veža dosahuje výšku 83,7 m) a tiež je najvyššou budovou mesta. Do jeho vnútra sa zmestí až 4 000 veriacich.

Pred katedrálou sa nachádza Pamätník obetiam revolúcie v roku 1989 (Monumentul Crucificare) vo forme krucifixu tvarovaného klincami. Severnú stranu námestia lemuje budova Opery (Opera Națională Română) a Národného divadla (Teatrul Național Timișoara). Asi v strede námestia sa nachádza socha vlčice (Statuia Lupoaicei), ktorá napája 2 deti – Romula a Rema, symbol Ríma.

V Rumunsku, hlavne v Transylvánii nájdete tieto sochy na viacerých miestach. Rumuni tým poukazujú na to, že majú dáckych predkov, teda latinský pôvod a nie maďarský. Sedmohradsko, ktoré spadalo pod Uhorsko, si totiž nárokovali Maďari.

Piaţa Unirii

Piaţa Unirii je starým centrom mesta. Okrem barokových palácov ponúka plno reštaurácií a kaviarní, kde môžete nabrať nové sily.

Galéria umenia Timișoara (Muzeul de Artă; 10 ron/2,15 eur/os.) lemuje južnú stranu námestia. Galériu tvorí zaujímavá zbierka výtvarného umenia, ktorá sa nachádza v barokovom paláci starej prefektúry (vyšší správny úrad).

Rímskokatolícka katedrála sv. Juraja (Catedrala Sfântul Gheorghe din Timişoara) sa nachádza na východnej strane námestia. Postavili ju v štýle viedenského baroka. Michael Angelo Unterberger, riaditeľ viedenskej Akadémie výtvarných umení, namaľoval hlavný oltárny obraz sv. Juraja zabíjajúceho draka.

Srbský pravoslávny kostol (Biserica Sârbească) sa nachádza v západnej časti námestia. Bol postavený približne v čase stavby katedrály sv. Juraja, ktorá sa nachádza oproti.

V strede námestia zas nájdete morový stĺp Najsvätejšej Trojice (Statuia Sfânta Treime).

Piața Libertății

Piața Libertății je malé nenápadné námestie, ktoré sa nachádza medzi predošlými dvomi.

Morový stĺp Jána Nepomuckého a Panny Márie (Statuia Sfintei Maria) vytvorili vo Viedni a do Rumunska ho len priniesli. Tri postavy na podstavci predstavujú Rochusa, sv. Sebastiána a Karola Boromejského. Stĺp pripomína mor z 18. storočia (1738-1739).

Stará radnica sa nachádza na severnej strane námestia. Postavili ju na mieste pôvodných tureckých kúpeľov. Dnes je súčasťou Západnej univerzity (Facultatea de Muzică și Teatru).

Námestie bolo svedkom obzvlášť krutej popravy Juraja Dóžu (maď. György Dózsa), vodcu nevoľníckeho povstania v roku 1514. Dóžu posadili na rozžeravený železný trón a „korunovali“ ho takisto rozžeravenou železnou korunou. Následne ho kliešťami roztrhali na kusy. Tými nakŕmili jeho mužov, ktorých potom tiež popravili. Iné kusy vyvesili nad brány miest Oradea, Alba Iulia a Budín ako výstrahu.  

Múzeum revolúcie 1989

Múzeum revolúcie 1989 (Asociația Memorialul Revoluției; 450 m/5 min. pešo severovýchodne od Piaţa Unirii; vstupné dobrovoľné) pripomína antikomunistickú revolúciu z decembra 1989, ktorá sa začala práve v meste Timișoara. Súčasťou expozície sú plagáty, fotografie, dokumentácia či video.

Stredoveké opevnenie

Po dobytí mesta Timișoara Habsburgovcami bolo nutné prebudovať mesto v paganskom štýle.

Blaise François Pagan bol francúzsky aristokrat, vojak a vojenský inžinier. Návrh Paganovho opevnenia sa hojne využíval pri projektovaní stredovekých pevností. Pagan mal významný vplyv na Sébastiena Le Prestre de Vaubana, ďalšieho odborníka na opevnenia.

Išlo o pevnosť hviezdneho tvaru, ktorú môžete nájsť napr. v Arade alebo Oradei alebo u nás v Komárne, či Nových Zámkoch. Vtedajšie stredoveké opevnenie sa už nedokázalo vyrovnať novým bojovým technikám. Mesto bolo obklopené 3 hviezdnymi pásmi, ktoré mohli byť naplnené vodou. Do mesta sa vstupovalo cez 3 brány. Pevnosť mala 9 bášt. V druhej polovici 19. storočia väčšinu mestských hradieb zničili, aby tak uvoľnili miesto pre rýchlo sa rozrastajúce mesto.

Bastión Terézia (Bastionul Maria Theresia; 500 m/7 min. pešo východne od Piaţa Unirii) je najlepšie zachovanou časťou stredovekého opevnenia. Dnes tu nájdete 2 stále expozície múzea regiónu Banát, etnografické múzeum, ale aj komerčné priestory, reštauráciu, bar, diskotéku či knižnicu.

Synagóga v pevnosti

Synagóga v pevnosti (Sinagoga din Cetate), postavená v maurskom štýle, dostala svoje meno vďaka tomu, že sa nachádza vo vnútri starého mesta (cetate – mesto, príp. vnútorné mesto, pevnosť). V súčasnosti je pre verejnosť zatvorená.

Piața Traian

Piața Traian sa nachádza vo štvrti Fabric (2 km/24 min. pešo východne od Piaţa Unirii).

Neďaleko námestia nájdete novorománsky Miléniový kostol (Biserica romano-catolică Millenium) a neologickú Novú synagógu (Sinagoga din Fabric). Synagóga patrí medzi jednu z najpôsobivejších synagóg mesta. Počas 2. svetovej vojny a v období po nej sa židovská komunita v meste drasticky zmenšila. Chrám momentálne chátra a je uzatvorená pre verejnosť.

Synagóga Iosefin

Ďalšia – Synagóga Iosefin (Sinagoga Iosefin; 1 km/13 min. pešo južne od železničnej stanice Timișoara Nord) je poslednou z 3 existujúcich synagóg mesta. Taktiež je jedinou, ktorá ešte stále funguje.

Zoologická záhrada

Severovýchodne od mesta, neďaleko Zeleného lesa, sa rozprestiera zoologická záhrada (Timișoara ZOO) s 30 druhmi zvierat, väčšinou z Rumunska, ale nájdete tam aj emu, opice, či pštrosy. ZOO prešla v rokoch 2004-2006 masívnou rekonštrukciou. Svoje brány otvorila opäť v roku 2007.

Múzeum dediny Banát

Pri ZOO sa nachádza skanzen – Múzeum dediny Banát (Muzeul Satului Bănățean; 4,50 ron/0,96 eur/os.). Múzeum postavili na začiatku 20. storočia a nájdete v ňom asi 30 tradičných ľudových domčekov, ktoré reprezentujú historický región Banát.

Kanál Bega

Kanál Bega je navigačným kanálom Rumunska a Srbska. Taktiež je 1. plavebným kanálom na území dnešného Rumunska. V minulosti spojil mesto s európskymi metropolami Viedňou a Budapešťou. Dnes sa využíva predovšetkým na šport a zábavu. Nájdete ho v južnej časti starého mesta za pravoslávnym kostolom.

Kde sa v meste Timișoara ubytovať?

Hotel Central sa nachádza 1,6 km/20 min. pešo východne od železničnej stanice Timișoara Nord (tým pádom aj autobusových staníc Autogara Super Imposer a Statie parcare Gara de Nord), 2 km/24 min. severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Autotim S.A. a len 120 m/1 min. pešo východne od Piața Victoriei.

Za priestrannú 2-lôžkovú izbu s výhľadom na hrad (ukrytý medzi stromami 😉 ), vrát. vlastnej kúpeľne so sprchovacím kútom sme zaplatili 200 ron/42,83 eur. V cene izby boli zahrnuté raňajky, minibar, káblová TV, telefón, klimatizácia a chladnička. V celom hoteli bol k dispozícii výťah, bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet a verejné parkovisko za poplatok 10 eur/deň.

Kde sa v meste Timișoara najesť?

Locanda del Corso sa nachádza len 250 m/3 min. pešo západne od Piața Unirii. Zameriava sa na taliansku kuchyňu, pizzu a plody mora. Veľmi chutné a pekne podávané jedlo a miešané nápoje. Murované steny, prevládajúca čierna farba v interiéri, čisté pekné a moderné prostredie s obrovskými oknami s výhľadom na ulicu. Veľmi profesionálna obsluha. Vo vnútri klimatizácia, ktorú sme v tých horúčavách veľmi ocenili. Reštaurácia možno pôsobí drahým dojmom, stále je však v porovnaní so západnými reštauráciami lacná (119 ron/25,48 eur/2 os.).

Horúci letný večer na Piața Victoriei priam lákal posedieť si na niektorej z množstva terás a dať si ešte po večeri a prechádzke mestom vychladené pivo či miešaný nápoj (32 ron/6,85 eur/2 os.).

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Timișoara
• Turistické informačné centrum mesta Timișoara

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. 9. 2018 (1 eur = 4,6701 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Timișoara – metropola regiónu Banát je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.