Ako sa do obce Bran dostať?

Bran sa nachádza 33 km (34 min. autom) juhozápadne od Brașova.

Autobusom

Všetky autobusy z Brașova do Branu odchádzajú takmer každú polhodinu z autobusovej stanice Autogara 2. Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 46 min. do 1 h 4 min. Autobus vám zastaví priamo v centre obce. Z autobusovej zastávky je to ani nie 10 min. ku pokladniam hradu. Jedna cesta stojí 7 ron/1,51 eur/os.

Vlakom

Cez dedinku neprechádza žiadna železnica. Najbližšia vlaková zastávka je v obci Râșnov (12 km/14 min. autom/14-24 min. autobusom severne od Branu). Vlakové zastávky sa nachádzajú aj v obciach bližšie ku Branu, ale z nich nie je žiadne priame autobusové spojenie. Takže v konečnom dôsledku by ste cestovali naokolo. Preto vám odporúčam priame autobusové spojenie z Brașova.

Čo v obci Bran robiť, vidieť a navštíviť?

Všetci poznajú túto zapadnutú rumunskú dedinku vďaka hradu, ktorý poslúžil ako kulisa írskemu spisovateľovi Bramovi Stokerovi v románe o grófovi Draculovi. Preto patrí hrad medzi jednu z najnavštevovanejších atraktivít Rumunska. Gróf Dracula (valašské knieža Vlad III. Ţepeş z rodu Dracul, po slovensky Vlad Narážač, vďaka nabodávaniu svojich obetí na drevené koly) na hrade pravdepodobne nikdy osobne nebol. A dokonca ani Bram Stoker nie.

Legenda

Vlad bol významným bojovníkom (niekedy označovaný ako rumunský národný hrdina), ktorý pobil mnoho Turkov. Keď sa k jeho žene doniesla správa, že Vlad zomrel v boji (ale on pritom stále žil), skočila z veže hradu. Vlad, nahnevaný na Boha, podpísal zmluvu s diablom a stal sa nemŕtvym – upírom, ktorý už bude naveky hľadať ženu podobnú jeho zosnulej manželke.

História

Stredoveký hrad pochádza zo 14. stor. Strážil strategickú obchodnú cestu medzi severom a juhom – teda medzi Transylvániou a Valašskom. Na začiatku 20. stor. v čase rumunskej monarchie bývala na hrade kráľovná Mária. Súčasné vybavenie hradu pochádza práve z tohto obdobia. Hrad Bran sa stal pre temperamentnú kráľovnú Máriu vďačným útočiskom. Kráľovná bola totiž mierne výstredná. Jazdila na koni do mesta bez sprievodu, či zasypávala ľudí počas fašiangov ružami. Môže si však pripísať aj mnoho dobrých skutkov. Počas balkánskych vojen napr. zakladala tábory pre chorých na choleru.

Stredoveká dedina

V záhrade hradu sa nachádza skanzen – Etnografické múzeum dediny (Muzeul Satului; 8 ron/1,73 eur/os.), v ktorom nájdete ukážku života na transylvánskom vidieku. Tú predstavuje pár domčekov so zariadením a krojmi.

Priebeh prehliadky

Keďže hrad patrí medzi najnavštevovanejšie atraktivity Rumunska, pripravte sa na masy návštevníkov, dlhé rady a čakanie. Najprv si musíte vystáť prvý rad na vstupenky (35 ron/7,55 eur/os.; asi najdrahšie vstupné, aké som kedy v Rumunsku platil) do hradu. Tie si kúpite v pokladni pri vstupe do záhrad hradu. Tu si tiež môžete odložiť ruksaky. To ale ešte nie je koniec. Potom musíte prejsť cez záhradu po chodníku hore na hrad. Tam sa pri vstupe nachádza turniket, v ktorom si označíte vašu vstupenku, aby ste sa dostali do vnútra hradu. Pripravte sa na ďalší rad. V rade stojíte v závislosti od toho, kedy na hrad prídete. Ja som sa tu snažil prísť tesne po otvorení, takže som v obidvoch radoch stál spolu asi len 1 h. 😉

Hrad Bran je ďalšia z pamiatok, v ktorej sme mali k dispozícii len audiosprievodcu, ktorého sme ani nevyužili. Pamiatku si prechádzate sami (viac-menej vás tlačí tá masa ľudí) v smere šípok. Prehliadka hradu trvala asi 30 min., aj to len vďaka tomu, že sme sa posúvali slimačím tempom. Inak by sme si atraktivitu prezreli asi za 10 min.

Hrad zariadili skromnejšie v porovnaní s niektorými slovenskými hradmi. V pár miestnostiach boli k dispozícii aj informačné tabule, ale ako náhle vidím malé písmenká a veľa textu, tak to ani nezačínam čítať. Neviem, či to bolo tým počtom návštevníkov alebo tými malými miestnosťami, ale počas celej prehliadky som mal taký nepríjemný pocit stiesnenosti.

Kde sa v obci Bran ubytovať a najesť?

Návšteva hradu Bran bola 1-dňovým výletom. V obci sme nespali, ani neobedovali. Po prehliadke hradu sme si dali len kávu (17 ron/3,67 eur/2 os.) v jednej z kaviarní a tešili sa na autobus naspäť do Brașova. Nie že by som nemal rád ľudí, ale po tomto výlete mi už skutočne prekážali.

Dedinka Bran je rozvinutým strediskom cestovného ruchu. Zároveň sa v nej však naplno prejavili niektoré negatívne aspekty cestovného ruchu. Medzi inými napríklad vysoké ceny produktov a služieb alebo vysoký počet návštevníkov na malom území, ktorý preťažuje lokalitu. V neposlednom rade vytrácanie sa tradičných lokálnych predmetov, ktoré nahradili suvenírmi vyrobenými v zahraničí.

Nechcem vás odhovárať od prehliadky hradu. Viem, že keby som ho nenavštívil, stále by ma lákalo tam ísť a vidieť to na vlastné oči. Možno budete mať alebo ste mali pozitívnejšiu skúsenosť ako ja.

Rumunsko je nádhernou krajinou, ktorá ponúka omnoho krajšie miesta (s menej návštevníkmi), ktoré stoja za návštevu. Či už neďalekú pevnosť v obci Râșnov na sever, turistiku v národnom parku Bucegi smerom na východ alebo Piatra Craiului na západ od Branu.

Užitočné linky:

• Sighişoara – rodné mesto Draculu
• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska  
• Oficiálne stránky hradu Bran

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 4. 9. 2018 (1 eur = 4,6328 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Sighişoara dostať?

Sighişoara sa nachádza 160 km (2 h 45 min. autom; 3 h autobusom) juhozápadne od Cluj-Napoca.

Autobusom

Cestovný lístok stál 38,83 ron/8,36 eur/os. Autobusová spoločnosť ponúkala predaj lístkov aj cez internet, tak sme si ich kúpili radšej vopred. Odchod autobusu z Cluj-Napoca bol od športovej arény Sala Sporturilor „Horia Demian“ v západnej časti mesta. Pred odchodom si urobil šofér menšiu „prezenčku“, na ktorú ste nemohli odpovedať inak ako „Da“. 🙂

via GIPHY

Autobusy zastavujú na zastávke Parcare Penny Market (650 m/10 min. pešo) západne od pevnosti alebo na autobusovej stanici Autogara Cambus SA (1,3 km/18 min. pešo) severne od pevnosti, pri železničnej stanici. Ďalšie 3 zastávky Peco Rompetrol, Peco OMV a Peco Mall sú okolo 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od pevnosti.

Vlakom

Do Sighişoary sa dostanete aj vlakom. Železničná stanica sa nachádza 1 km/16 min. pešo severne od pevnosti.

Ako sa v meste Sighişoara pohybovať?

Na presun po meste nepotrebujete mestskú hromadnú dopravu ani taxi. Všade sa pohodlne dostanete pešo.

Čo v meste Sighişoara robiť, vidieť a navštíviť?

Sighişoara je veľmi príjemné a útulné mestečko. Stredoveká pevnosť (Cetatea Sighişoarei) na kopci uprostred mesta je od roku 1999 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti je to jediná obývaná pevnosť v Európe.

Hodinová veža

Najikonickejšou stavbou je Hodinová veža (Turnul cu Ceas, 14  ron/3,02 eur/os.), ktorá je hlavným vchodom do pevnosti. Vo vnútri veže sa nachádza historické múzeum a mučiareň. Každý návštevník sa ale určite teší na vyhliadkovú plošinu veže, odkiaľ sa naskytuje určite nádherný výhľad na panorámu mesta. Aj by som vám ten výhľad ukázal, keby som sa tam dostal. Žiaľ, mesto sme navštívili v pondelok. Aj keď ide o UNESCO lokalitu, v pondelok bola veža zatvorená.

Štyri malé rohové vežičky znamenajú súdnu autonómiu mestskej rady. Jej strechu tvoria farebné strešné škridle. Celkom navrchu si všimnite kohúta, ktorý predpovedá počasie.

Kostol dominikánskeho kláštora

Oproti Hodinovej veži sa nachádza dnes už len Kostol kedysi dominikánskeho kláštora (Biserica Mănăstirii Dominicane, 5 ron/1,08 eur/os.). Na mieste kláštora stojí nová radnica. Interiér kostola je prevažne barokový.

Socha Vlada Ţepeşa

Prejdite sa okolo kostola a na druhej strane uvidíte bustu valašského kniežaťa, Vlada Ţepeşa, (Estatua de Vlad Ţepeş, čítaj Vlad Cepeš). Vlad inšpiroval írskeho spisovateľa Brama Stokera k napísaniu príbehu o grófovi Draculovi.

Rodný dom Vlada Ţepeşa

Pokračujte ďalej po hlavnej ulici a na ľavej strane stojí veľký rohový oranžový dom (Casa Dracula). Nad vchodom visí tepaný železný drak. V dome sa údajne narodil Vlad Ţepeş, alebo tiež Vlad Narážač. Na prízemí našlo svoje miesto malé Múzeum zbraní a na prvom poschodí reštaurácia. Za poplatok (5 ron/1,08 eur/os.) vám ukážu aj izbu, v ktorej sa Vlad narodil.

Námestie pevnosti

Na konci uličky sa ocitnete na Námestí pevnosti (Piaţa Cetăţii, vstup voľný). Ide o dláždené  štvorstranné námestie, ktoré lemujú farebné stredoveké domčeky. Tie slúžia ako ubytovacie, stravovacie zariadenia či obchody. Centrum sa mi tak zapáčilo, že som si prosto musel sadnúť na terasu International Café, vychutnať si kávu a nasať atmosféru mesta (káva a limonáda/30 ron/6,46 eur/2 os.).

Školské schody a Kostol na kopci

Z námestia sa dostanete ku vchodu na kryté drevené schodisko (Scara Şcolarilor, v preklade školské schody, vstup voľný). Školské a kryté preto, aby chránili žiakov a učiteľov, ktorí po nich vystúpili každý deň do školy. Vystúpte i vy po 176 schodoch a pred vami sa objaví Kostol na kopci (Biserica din Deal, 5 ron/1,08 eur/os.), ako ho tu zvyknú nazývať. Je to neskorogotický kostol s románskymi základmi. Jeho vnútorné steny pokrývajú fresky z 15. stor., sadnúť si môžete na renesančný nábytok a obdivovať pôsobivý gotický oltár.

Cintorín

Hneď za Kostolom na kopci sa rozprestiera tajuplný cintorín (Cimitirul, vstup voľný). Cez deň vyzerá celkom obyčajne, ale v noci by som sa tu sám asi len tak netúlal. Predsa len, o upírom folklóre na Balkáne som sa toho načítal už dosť. Ale poobede aspoň poskytol príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa

V severnej časti pevnosti sa týči rímskokatolícky kostol sv. Jozefa (Biserica Romano-Catolică Sf. Iosif). Dovnútra sme sa nedostali, pretože sme nenašli nikoho, kto by nám otvoril.

Veže

V stredoveku bolo súčasťou obranného múru pevnosti 14 veží a 5 delostreleckých bášt. Dodnes sa zachovalo 9 veží a 2 bašty. Podobne ako u nás, o každú vežu sa staral jeden cech.

1. Kováčska (Turnul Fierarilor),
2. Mäsiarska (Turnul Măcelarilor),
3. Obuvnícka (Turnul Cizmarilor),
4. Kožušnícka (Turnul Cojocarilor),
5. Povraznícka (Turnul Frânghierilor),
6. Krajčírska (Turnul Croitorilor),
7. Garbiarska (Turnul Tăbăcarilor),
8. Klampiarska (Turnul Cositorarilor),
9. Hodinová veža (Turnul cu Ceas).

Spomeniem aspoň tieto 4 veže. Klampiarsku vežu dobre rozoznáte pre jej výšku 25 m a osemhrannú hornú plošinu. Nachádza sa naľavo od hlavného vstupu do pevnosti. Krajčírska veža strážila zadný vstup do pevnosti. Kováčska veža stojí napravo od Hodinovej veže. V jej vnútri nájdete malú galériu obrazov. Obuvnícka veža je v severnej časti pevnosti.

Vidieť sa určite oplatí aj podhradie, ktoré má tiež svoje čaro. Čo by to bolo za prechádzku bez zmrzliny! Za 1 kopček som zaplatil 3 ron/0,65 eur.

Prírodná rezervácia Platoul Breite

Až po návrate z Rumunska som sa dočítal o prírodnej rezervácii Platoul Breite (6,7 km/16 min. autom) západne od pevnosti. Rezervácia láka utiecť z ruchu starého mesta a oddýchnuť si v tieni 800 ročných dubov. Niektoré vyrástli do výšky 30 m a majú obvod až 6 m.

Kde sa v meste Sighişoara ubytovať?

V Sighişoare sme sa ubytovali v Pensiunea San Gennaro Centru (700 m/9 min. pešo východne od pevnosti/165,60 ron/35,66 eur/1 noc/2 os.). V cene izby boli zahrnuté raňajky, vlastná kúpeľňa, klimatizácia, chladnička, bezplatné súkromné parkovisko a wi-fi pripojenie. Aj keď sme prišli ešte pred obedom a naša izba nebola pripravená, ochotne nám zobrali ruksaky a my sme s nimi nemuseli chodiť po meste. Tento penzión sa nám páčil zo všetkých ubytovacích zariadení, v ktorých sme sa v Rumunsku ubytovali, najviac.

Kde sa v meste Sighişoara najesť?

Naobedovali sme sa v Grill Caffe Raluca (75 ron/16,15 eur/2 os.). Ochutnali sme tradičné rumunské špeciality. Tak sa nám tu páčilo, že sme sa vrátili aj na večeru, ku ktorej sme si objednali fľašu vína aj dezert (121 ron/26,06 eur/2 os.). Preto sa môže javiť cena trochu vyššia.

Ak by som sa mal vrátiť čo i len na jedno miesto v Rumunsku, vrátil by som sa do Sighişoary.

Užitočné linky:

• Cluj-Napoca – hlavné mesto Transylvánie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Sighişoara

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 8. 2018 (1 eur = 4,6433 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sighişoara – rodné mesto Draculu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.