Markt

Rozľahlé stredoveké námestie lemujú Stará radnica a nákupné pasáže. V čase našej návštevy sa v meste konal veľkonočný jarmok, na ktorom v jednom stánku pripravovali tureckú kávu s kardamónom a k tomu arabské pečivo. Druhý deň som sa na kávu vrátil opäť, aby som tiež ochutnal ďalší koláč.  

Múzeum histórie mesta v starej radnici

Stará radnica (Altes Rathaus) tvorí východnú časť zástavby námestia. Na prvom a druhom podlaží našlo svoje miesto Múzeum histórie mesta (Stadtgeschichtliches Museum; 6 eur/os.). Vstupenky do múzea si kúpite na prízemí v prechode budovy. Stála expozícia múzea sa zameriava na bohaté dejiny mesta a regiónu od najstarších čias po zjednotenie Nemecka po roku 1989. Určite si vyjdite aj do podkrovia múzea, na ktoré zhodili počas 2. svetovej vojny bombu. Interiér má navodiť pocit, akoby ste boli svedkom bombardovania.

Nákupné pasáže

Medzi presklené nákupné pasáže (podobné ako napr. Galéria Viktora Emanuela II. v Miláne) lemujúce tržné námestie patria Handwerkerpassage, Marktgalerie, či Mädler-Passage. Práve v poslednej zmienenej pasáži sa nachádza Auerbachova pivnica (Auerbachs Keller), do ktorej Johann Wolfgang von Goethe umiestnil jednu scénu svojej drámy Faust. Jeho pamätník nájdete za radnicou pri starej burze.

Nikolaikirchhof

Ako už názov námestia (400 m/5 min. pešo východne od Markt) napovedá, jeho dominantou je Kostol sv. Mikuláša. Na námestí ďalej nájdete Antické múzeum Univerzity v meste Lipsko a nákupné pasáže Speck‘s Hof a Strohsack-Passage.

Kostol sv. Mikuláša

Kostol sv. Mikuláša (Nikolaikirche; vstup voľný). Prvá písomná zmienka o meste pochádza už z roku 1165. Je to rok, v ktorom sa občania na základe mestských práv rozhodli postaviť si kostol. To znamená, že v roku 2015 oslavoval už svoje 850. výročie. V roku 1539 sa v kostole uskutočnila prvá evanjelická služba a uvedený rok sa tiež pokladá za začiatok reformácie v meste Lipsko. Organ pochádzajúci z 19. stor. je najväčším kostolným organom v Sasku. A kostol teda rozhodne v ničom nezaostáva. So svojou kapacitou viac ako 1 400 miest na sedenie patrí medzi najväčšie kostoly Saska. V roku 1989 sa kostol stal významným východiskovým miestom Nežnej revolúcie.

V kostole je zakázané fotografovať. Interiér sa mi ale tak veľmi páčil, že som sa rozhodol, že bez fotografie neodídem. A tak som si sadol do lavice a nenápadne bez blesku ho odfotil. Všimol som si, že iní návštevníci z toho takú vedu ako ja nerobili a fotili priamo z uličky a ešte aj s bleskom. Ach, tí dnešní turisti! Že sa nehanbia! 😛

Antické múzeum Univerzity v Lipsku v Starej škole sv. Mikuláša

V severnej časti zástavby, v tzv. Starej škole sv. Mikuláša (Alte Nikolaischule) sa nachádza Antické múzeum Univerzity v Lipsku (Antikenmuseum der Universität Leipzig; 3 eur/os.). Samotné múzeum nie je rozľahlé, tvorí ho len 5 miestností. Vystavené predmety prezentujú grécku, etruskú a rímsku antiku. Súčasťou expozície sú napr. vykopávky Heinricha Schliemanna z Tróje, atické vázy, grécke sochy, či model vily v Pompejach. Vstupenky sa kupujú na prízemí, múzeum nájdete na poschodí. Vysvetlivky ku exponátom a sprievodné texty sú len v nemeckom jazyku.

Starú školu sv. Mikuláša navštevoval v minulosti hudobný skladateľ Richard Wagner. Preto v jej priestoroch nájdete tiež stálu expozíciu (Richard Wagner Ausstellung) venovanú hudobnému skladateľovi. K tej vám ale bližšie nepoviem nič, lebo som ju nenavštívil.

Augustusplatz

Augustusplatz (600 m/7 min. pešo východne od Markt) patrí medzi najväčšie námestia mesta Lipsko. Lemujú ho Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku, Opera, Koncertná sieň (Filharmónia Lipsko), Panorama Tower a Univerzita Lipsko.

Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku

Egyptské múzeum Univerzity v Lipsku (Ägyptisches Museum der Universität Leipzig; 5 eur/os.) sídli v budove Krochhaus. Ide o budovu banky z 20. rokov 20. storočia. V dobe svojho vzniku patril Krochhaus so svojou výškou 43 m medzi prvé výškové budovy Lipska. Strechu budovy korunujú dve sochy so zvonom.

Zbierka egyptského múzea je bohatšia ako v antickom múzeu. Po zaplatení vstupenky dostanete sprievodné slovo a expozíciu si prechádzate sami. Medzi reliéfmi, soškami, písomnými dokumentmi, keramikou nájdete tiež predmety z egyptskej kolónie Núbia (dnes časť Sudánu), či sarkofág s múmiou Ta-dit-Usira (nedočítal som sa, kto to bol) a posvätných zvierat.  

Opera Lipsko a Filharmónia Lipsko

Lipská opera (Oper Leipzig) zastrešuje operu, balet a hudobnú komédiu. V roku 1693 otvorili operný dom, ktorý bol tretím buržoáznym hudobným divadlom v Európe po Benátkach a Hamburgu. Svetovo preslávený orchester Lipskej filharmónie (Gewandhaus – to je tá škaredá budova priamo oproti opere) hrá ku všetkým predstaveniam opery a baletu už od roku 1840. Pôsobil tu napr. hudobný skladateľ Felix Mendelssohn Bartholdy.

Panorama Tower Lipsko

Výškovú budovu Panorama Tower veľmi predstavovať nemusím. Nachádza sa v juhozápadnej časti námestia, je vysoká 142,5 m, dovidíte na ňu hádam z každého miesta mesta a takisto z jej vyhliadkovej plošiny na 31. poschodí (vo výške 120 m) sa vám naskytne nekonečný výhľad na mesto a jeho okolie. V čase svojho vzniku v rokoch 1968-1972 bola najvyššou budovou v Nemecku, dnes jej patrí 24. priečka.

Na vyhliadkovú plošinu použite výťah 1 alebo 2, zabočte vľavo, prejdite turniketom (4,00 eur/os.), vyjdite po asi 20 schodoch a už sa len kochajte. Ak by ste náhodou pri návšteve veže zabudli na tento podrobný opis, neobávajte sa, pretože hlas vo výťahu vám povie krok za krokom, čo máte kedy urobiť.

Univerzita Lipsko a Univerzitný kostol sv. Pauli

Lipská univerzita je druhou najstaršou univerzitou v Nemecku. Vznikla už v roku 1409. Pravidelné služby Božie sa v Univerzitnom kostole sv. Pauli slúžili od roku 1710. Martin Luther osobne posvätil bývalý kláštorný kostol dominikánov, prezývaných tiež paulínski mnísi, od toho Paulínsky kostol alebo tiež Paulinum. Komunisti rozhodli v roku 1968 o zlikvidovaní kostola a vyhodili ho do povetria. Na začiatku tohto storočia sa kostol vrátil na svoje pôvodné miesto. Pred budovou nájdete bronzový model kostola v jeho pôvodnej podobe pred rokom 1968.

Thomaskirchhof

Názov námestia Thomaskirchhof (290 m/4 min. pešo juhozápadne od Markt) napovedá, čo bude jeho ústrednou budovou. Samozrejme, je to kostol sv. Tomáša. Ja by som toto námestie premenoval na Bachplatz. Okrem pamätníka pri južnej fasáde kostola sa na námestí tiež nachádza múzeum venované tomuto významnému hudobnému skladateľovi. 

Kostol sv. Tomáša, chlapčenský zbor a Bach

Kostol sv. Tomáša (Thomaskirche; vstup voľný) spoznáte vďaka nezvyčajne šikmej streche, ktorá sa dvíha pod uhlom 63^o. Medzi kultúrne dedičstvo mesta Lipsko a Nemecka jednoznačne patrí chlapčenský zbor sv. Tomáša, ktorý existuje nepretržite už od roku 1212. Na koncert chlapčenského zboru môžete zavítať i vy. Dirigentom zboru bol tiež spomínaný hudobný skladateľ Johann Sebastian Bach.

Miestni si Bachovo pôsobenie v meste Lipsko veľmi vážia. Dôkazom toho je, že jeho telesné pozostatky premiestnili do kostola ku oltáru. A v strednej vitráži na južnej strane kostola mu venovali jedno okno so skladateľovou podobizňou. Po obnove kostola, ktorá bola ukončená v roku 2000 pri príležitosti 250. výročia úmrtia Bacha, umiestnili do kostola nový Bachov organ priamo oproti Bachovmu oknu.

Aj v čase mojej návštevy sa prítmím kostola niesli tóny Bachovej organovej skladby Tokáta a fúga d-moll a výrazná aróma kadidla. Viacerí návštevníci prestali s prehliadkou kostola, sadli si do lavíc a vychutnávali si zvuk organa. Počas letnej turistickej sezóny cez víkendy môžete vystúpiť do kostolnej veže alebo navštíviť strešný krov (2,00 eur/os.).

Bacha môžete na námestí stretnúť. Aj keď sa s ním už asi neporozprávate, stále tu hrdo stojí pri južnej stene kostola. A južnejšie od pamätníka, v časti zástavby, v sivo-žltej budove s arkierom môžete navštíviť Múzeum Johanna Sebastiana Bacha (Bach-Museum Leipzig).

3 múzeá pod jednou strechou

Ako cestovateľovi mi nedalo nenavštíviť Etnologické múzeum Grassi (GRASSI Museum für Völkerkunde zu Leipzig, 8 eur/os.; stránka je aj v českom jazyku), ktoré sa nachádza 1 km/14 min. pešo východne od Markt. Na prehliadku múzea si určite vyčleňte aspoň 2 h. Múzeum má rozsiahlu zbierku predmetov z celého sveta. Asi nie je svetadiel, ktorý by v múzeu nebol zastúpený. Stále expozície dopĺňajú prechodné výstavy.

V areáli múzeí Grassi ešte nájdete ďalšie dve múzeá – Múzeum hudobných nástrojov (Museum für Musikinstrumente; 6 eur/os.; stránka je aj v českom jazyku) a Múzeum úžitkového umenia Grassi (Grassi Museum für Angewandte Kunst; 8,00 eur/os.). V múzeu úžitkového umenia môžete vidieť napr. kreslo „Barcelona“ od architekta Ludwiga Mies van der Rohe, o ktorom píšem v článku 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno.

Neďaleko múzejného areálu Grassi sa nachádza reštaurácia Zunftkeller, o ktorej píšem v článku Lipsko – návod na prežitie.

Napoleon a Baedeker

Juh mesta patrí významným osobnostiam – Napoleonovi Bonaparte a rodine Baedeker.

Pamätník Bitky národov

Pamätník Bitky národov (Völkerschlachtdenkmal; 8 eur/os.) sa nachádza 6 km/12 min. autom juhovýchodne od Markt. Z hlavnej stanice v centre mesta sa sem dostanete za 13 min. električkou č. 15. Vystúpite na zastávke Völkerschlachtdenkmal, z ktorej sa dostanete ku pamätníku asi za 7 min. pešo južne. Alebo môžete využiť mestskú železnicu, vystúpite na zastávke Völkerschlachtdenkmal, ZUG (alebo tiež Naunhofer Straße), odkiaľ je to k pamätníku asi 14 min. pešo južným smerom.

V roku 1813 sa práve v miestach, kde sa nachádza pamätník, odohrala Bitka národov alebo tiež Bitka pri Lipsku. Je to jedna z bitiek, pri ktorej bola francúzska armáda na čele s Napoleonom Bonaparte porazená protifrancúzskou koalíciou. Tú predstavovali armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska. 91 m vysoký pamätník vznikol o storočie neskôr v roku 1913. Vďaka vynikajúcej akustike sa interiér využíva na organizovanie koncertov.

Na vrchol pamätníka sa dostanete pešo po schodoch (500 schodov) alebo výťahom. Zhora sa vám naskytne dych berúci výhľad na Sasko. Keď pozeráte na pamätník spredu, v budove naľavo sa nachádza pokladňa a v budove napravo Forum 1813, v ktorej je expozícia predmetov z bitky, vrát. údajnej kávovej šálky, z ktorej pil sám Napoleon Bonaparte. Vstupenka do pamätníka vám platí aj vo Forum 1813. Pamätník a expozíciu si prechádzate sami.

Južný cintorín

Pamätník Bitky národov sa nachádza na okraji rozľahlého južného cintorína (Südfriedhof, vstup voľný). Na cintoríne odpočíva mnoho známych osobností mesta Lipsko. Ako cestovateľa ma určite zaujalo, že na cintoríne je pochovaný Fritz Baedeker. Jeho priezvisko vám určite príde povedomé. Fritz bol synom Karola Baedekra. Ten bol priekopníkom a vydavateľom turistických sprievodcov, ktoré nazval bedekre. Pri vstupoch na cintorín sú informačné tabule s orientačnými plánmi, vrát. očíslovaných hrobov významných osobností.

Na obed, príp. večeru vám odporúčam pivovarskú reštauráciu Brauhaus Napoleon, o ktorej píšem v článku Návod na prežitie v Lipsku.

Ani zďaleka som nenapísal o všetkom, čo sa v Lipsku nachádza. Uvedený článok je akýmsi základným balíčkom informácií o atraktivitách, ktoré by ste pri vašej prvej návšteve Lipska určite nemali vynechať.

Užitočné linky:

• Lipsko – návod na prežitie
• Nemecko – praktické info
• Oficiálny turistický portál mesta Lipsko

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok V meste Lipsko „bacha“ na Bacha! je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie mesta Zlín

Prvá písomná zmienka o mestečku pochádza z roku 1322. Až po obdobie priemyselnej revolúcie (19. stor.) bol Zlín nenápadným valašským mestečkom, v ktorom sa rozvíjali cechy, remeslá a pastierstvo. Významnou udalosťou bolo založenie továrne na výrobu topánok Tomášom Baťom na prelome 19. a 20. stor. V 30. rokoch v meste vybudovali filmové ateliéry. Najprv slúžili Baťovej firme na výrobu reklamných spotov, neskôr animovanej tvorbe.

V rokoch 1949-1989 sa mesto nazývalo Gottwaldov podľa prvého „robotníckeho“ prezidenta Klementa Gottwalda. V súčasnosti je mesto kultúrnym, obchodným a priemyselným centrom Východnej Moravy. Organizuje sa tu mnoho podujatí. Snáď najznámejším z nich je Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež.

Zlín má mnoho významných rodákov – herec Josef Abrhám, speváčky Jana Kratochvílová či Leona Machálková, dirigent a saxofonista Felix Slováček, česko-americká podnikateľka Ivana Trumpová a mnohí ďalší. Najviac je však mesto späté s osobnosťami Tomáša Baťu a jeho nevlastného mladšieho brata Jána Antonína Baťu.

O firme Baťa

Obuvnícky podnik založili súrodenci Baťovci (Tomáš, Anna a Antonín) 21. septembra 1894. Počas 1. svet. vojny vyrábala firma topánky hlavne pre rakúsko-uhorskú armádu. Povojnovú krízu prekonal Tomáš Baťa znížením ceny topánok na polovicu, čím si získal mnohých zákazníkov. Je dôležité uviesť, že okrem obuvi sa firma zameriavala aj na výrobu strojov, textilných, chemických a gumárenských výrobkov (názov BARUM – BAta RUbber Manufacturing, dnes súčasť koncernu Continental).

V roku 1923 sa stal Tomáš Baťa starostom mesta a firma prispela k budovaniu Zlína podľa modernej koncepcie. Počet obyvateľov vzrástol takmer 9-násobne. V roku 1932 Tomáš Baťa zahynul pri leteckom nešťastí. Jeho syn Tomáš Baťa ml. mal v čase otcovej smrti ešte len 17 rokov. A tak sa stal šéfom firmy Tomášov nevlastný brat Ján Antonín Baťa. Počas jeho vedenia podnik expandoval do takmer všetkých kútov sveta. Vývoj zabrzdila až nemecká okupácia, 2. svet. vojna a americké bombardovanie v roku 1944.

Ján Antonín Baťa zakladal po celom svete satelity, tzv. „Malé Zlíny“. Mne ako Popradčanovi nedá nespomenúť susedné mesto Svit na Slovensku. V roku 1934 tu zahájili výstavbu továrne na syntetické vlákna a výstavbu sídliska. V roku 1945 sa výroba začala rozvíjať a vytvorili sa 2 samostatné podniky:

• Tatrasvit – ktorý sa zameriaval na výrobu pletených tovarov a punčoch a
• Chemosvit – ktorý vyrábal chemické vlákna, celofán a umelé vlákna.

Osada Svit sa po 2. svet. vojne (1946) stala samostatným mestom.

Ako sa do mesta Zlín dostať?

V meste Zlín síce žije pomerne veľa obyvateľov, všetky atraktivity, infraštruktúra, ubytovacie a stravovacie zariadenia sú však pekne pohromade. Garantujem vám, že nebudete kráčať od jedného objektu ku druhému dlhšie ako 15 minút.

Autom

Zlín sa nachádza trochu bokom od hlavného dopravného ťahu. Rýchlostná cesta R55 z Olomouca do Rakúska prechádza cez neďaleké Otrokovice. V meste majú bulváre, na aké sme zvyknutí v západných destináciách. Tiež som si všimol niekoľkoposchodové parkovacie domy. S parkovaním v meste teda určite nebudete mať problém.

Autobusom

Autobusová stanica (Zlín, aut. nádr.) sa nachádza 200 m/3 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice (Zlín střed) a 600 m/8 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru). Takmer všetky autobusy prichádzajú na autobusovú stanicu. My sme využili služby súkromného prepravcu, ktorý zastavuje na parkovisku na ulici Dvacátá medzi budovami 22 a 23 (500 m/6 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice). Podobne ako v iných českých mestách, aj v tomto prípade majú autobusy viaceré zastávky v meste, takže môžete vystúpiť tam, kde vám to bude najviac vyhovovať.

Vlakom

Zlín sa, žiaľ, nenachádza na žiadnej významnej železničnej trati. Cez mesto prechádza železnica 331 (Otrokovice – Vizovice). Železničná stanica (Zlín střed) sa nachádza 200 m/3 min. pešo severozápadne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 700 m/9 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru).

Lietadlom

Neverejné vnútroštátne letisko LKZL Zlín sa nachádza 11 km západne od centra v meste Otrokovice. Najbližšie medzinárodné letiská sú v Brne (BRQ; 93 km/60 min. autom západne) a v Ostrave (OSR; 109 km/1 h 21 min. autom severovýchodne od mesta).

Čo v meste Zlín robiť, vidieť a navštíviť?

V centre mesta Zlín je toho naozaj veľa, čo sa dá vidieť a navštíviť. Všetko je ale naozaj blízko, takže pešie presuny sú minimálne.

• Námestie Míru
  • Radnica
• Zlínsky zámok
• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba
• Mestské divadlo Zlín
• Vila Tomáša Baťu
• Areál Baťových závodov
  • 21. správna budova – Baťov mrakodrap
  • 14|15 Baťov inštitút
• Námestie Práce
  • Hotel Moskva – Spoločenský dom
  • Veľké kino
  • Obchodný dom
  • Tržnica
• Námestie T. G. Masaryka
  • Gahurov prospekt
  • Pamätník Tomáša Baťu
  • Baťove internáty
  • Kultúrne a univerzitné centrum
• Park Komenského
• Baťovské domčeky

Nám. Míru

Radnica sa nachádza na západnej strane Nám. Míru. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1923. Ide o diplomovú prácu a zároveň víťazný návrh súťaže rodáka zo Zlína – architekta Františka Gahuru. Budova radnice je jeho prvým veľkým dielom. Na severnej fasáde si všimnite sochu kováča, ktorá je tiež Gahurovým dielom. Sídli v nej Mestský úrad, Mestské informačné a turistické stredisko a Galéria pod Radnicou.

Zlínsky zámok

Zlínsky zámok sa nachádza len 220 m/3 min. pešo západne od Nám. Míru. Zámok pochádza z polovice 14. storočia. Počas 20. storočia slúžil ako múzeum obuvi, okresný úrad aj múzeum juhovýchodnej Moravy. Priestory sa stali útočiskom pre Galériu Václava Chada (50 czk/1,93 eur/os.), interaktívnu expozíciu Orbis Pictus Play Zlín (119 czk/4,59 eur/os.), kaviareň a dizajnový obchod.

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba sa nachádza 350 m/4 min. pešo južne od Nám. Míru. Údaje o kostole máme až z obdobia po husitských vojnách (1437). Môžeme ale predpokladať, že kostol s farou sa v meste nachádzali už v 14. storočí. Okolo kostola sa niekedy nachádzal cintorín a v západnom rohu aj kostnica. Od 19. storočia sa kostol a jeho okolie úplne zmenilo, pretože došlo k rozsiahlym úpravám. Kostol je dominantou pôvodného Zlína.

Mestské divadlo

Mestské divadlo sa nachádza 300 m/2 min. pešo juhovýchodne od Nám. Míru. História profesionálneho divadla v Zlíne sa začala písať až po 2. svet. vojne. Mestské divadlo dokončili v roku 1967. V divadle pôsobí stály činoherný divadelný súbor. Do jeho priestorov sa zmestí až 800 divákov. Vždy na začiatku mája sa koná Medzinárodný divadelný festival Setkání – Stretnutie, ktorý je prehliadkou predstavení v podaní českých a slovenských divadelných súborov.

Vila Tomáša Baťu

Vila Tomáša Baťu sa nachádza 900 m/12 min. pešo severozápadne od Nám. Míru za riečkou Dřevnice. V súčasnosti je sídlom Nadácie Tomáša Baťu. Prehliadku vily (130 cz/5,02 eur/os.) je nutné si vopred e-mailom alebo telefonicky rezervovať. Minimálny počet osôb je 15. Maximálny počet osôb je 45. Záhrada vily je voľne prístupná počas pracovných dní od 8.00 do 17.00 h.

Tomáš Baťa chcel mať z každej miestnosti vily výhľad na továreň. Jeho manželka si ale presadila, aby aspoň okno spálne smerovalo iným smerom.

Areál Baťových závodov

Areál Baťových závodov sa nachádza 650 m/8 min. pešo západne od Nám. Míru, v bezprostrednej blízkosti železnice, aby vyrobený tovar mohli naložiť a čo najrýchlejšie expedovať do sveta. Budovy sú očíslované podľa amerického štýlu, t. j. prvá číslica (desiatky) udáva stĺpce budov od východu na západ a druhá číslica (jednotky) rady budov od juhu na sever. V areáli nájdete 21. správnu budovu – Baťov mrakodrap s technickou pamiatkou – unikátnou pojazdnou kanceláriou J. A. Baťu a 14|15 Baťov inštitút.

21. správna budova – Baťov mrakodrap

21. správnu budovu dokončili v roku 1938 podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Baťov mrakodrap má 16 podlaží, výšku 77,5 m a v čase svojho vzniku bol najvyššou budovou Československa a 2. najvyššou svetskou budovou v kontinentálnej Európe (1. Boerentoren v belgických Antverpách s výškou 87,5 m). Najvyššou budovou sveta bol vtedy Empire State Building v New Yorku s výškou 381 m.

Každé podlažie s rozmermi 80 x 20 m bolo nadčasovou veľkopriestorovou kanceláriou pre 200 ľudí. Budova je klimatizovaná, má rýchlovýťahy, paternoster (stále sa pohybujúci obežný výťah), podlahové zásuvky, či potrubnú poštu. Pôvodná klimatizácia je stále funkčná, len jej prevádzku by normy Európskej únie asi neschválili. 🙂

Technická pamiatka – Pojazdná kancelária J. A. Baťu

Pojazdná kancelária J. A. Baťu (350 czk/13,50 eur/1-9 osôb) je výťahom s rozmermi 6 x 6 m, s telefónom, klimatizáciou a umývadlom s tečúcou teplou a studenou vodou. Niekde sa mylne uvádza, že z nej J. A. Baťa  kontroloval svojich zamestnancov. V skutočnosti mala uľahčiť komunikáciu s vedúcimi jednotlivých oddelení. Pravdou ale je, že J. A. Baťa ju ani nikdy nevyužil. V čase uvedenia do prevádzky na jeseň 1939 sa už nachádzal v zahraničí.

Do výťahu môžete nahliadnuť kedykoľvek pri návšteve budovy. Prehliadku a odvoz v ňom je nutné si vopred telefonicky alebo e-mailom aspoň týždeň vopred objednať. Súčasťou prehliadky je aj vstup na vyhliadkovú terasu na streche budovy. V súčasnosti sídli v budove Krajský úrad Zlínskeho kraja a Finančný úrad. Baťov mrakodrap je stále najvyššou budovou mesta. A hádam to nie je len moja tichá prosba, aby to tak aj ostalo.

14|15 Baťov inštitút

Ako už názov 14|15 Baťov inštitút napovedá, inštitúcia sa nachádza v pôvodných priemyselných budovách č. 14 a č. 15 bývalých Baťových závodov. V budove č. 14 nájdete Múzeum juhovýchodnej Moravy a Krajskú galériu výtvarného umenia. V budove č. 15 zas našla svoje miesto Krajská knižnica Františka Bartoša.

Múzeum juhovýchodnej Moravy (129 czk/4,98 eur/os.) tvoria expozície „Princíp Baťa: Dnes fantázia, zajtra skutočnosť“, expozícia etnografa, folkloristu a pedagóga Františka Bartoša a prechodné výstavy. V prvej expozícii nájdete históriu firmy Baťa s obuvníckym múzeom, či obuvníckymi strojmi, cestovanie nielen s Jiřím Hanzelkom a Miroslavom Zikmundom a nakoniec filmový kabinet o histórii filmových ateliérov. Interaktívna expozícia Františka Bartoša je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi.

Čo bolo úplne super, na začiatku prehliadky dostanete kartičku („pichačku“), na ktorej si počas návštevy každej expozície označujete, kedy ste ju navštívili tak, ako si niekedy označovali zamestnanci firmy Baťa svoj príchod do práce, či odchod z nej.

Krajská galéria výtvarného umenia (129 czk/4,98 eur/os.) sa zameriava na architektúru Zlína, mestský urbanizmus, priemyselný dizajn a vystavuje diela významných českých autorov od 19. stor., zo začiatku 20. stor., až po diela autorov z 21. storočia. Okrem stálych výstav ponúka galéria svoje priestory aj na prechodné výstavy.

Námestie Práce

Nám. Práce sa nachádza 800 m/10 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru. Na námestí nájdeme hneď niekoľko budov, ktoré sa pýšili prívlastkami najväčší: Hotel Moskva – Spoločenský dom, Veľké kino, Obchodný dom a Tržnica.

Hotel Moskva – bývalý Spoločenský dom dokončili v roku 1933. Odvtedy plnil úlohu hlavného spoločenského centra mesta. Okrem 300 izieb ponúka reštaurácie, kaviarne, herne, klubovne, reprezentačné miestnosti, rôzne salóniky a kongresovú sálu.

Veľké kino bolo postavené v roku 1933. Slúžilo predovšetkým zamestnancom firmy Baťa na kultúrne vyžitie či už počas obedňajšej prestávky alebo po pracovnej dobe. Dovnútra sa zmestilo neuveriteľných 2 270! návštevníkov, čo z neho urobilo najväčšie kino nielen v Československu, ale pravdepodobne v celej strednej Európe. Kapacita kina pred rekonštrukciou činila 1 010! osôb. Pred vstupom do kina si všimnite „Chodník slávy“ s hviezdami slávnych hercov. Kino je momentálne zatvorené z dôvodu narušenej statiky.

Obchodný dom mal pôvodne nahradiť oproti stojacu tržnicu. Má 9 podlaží. Všimnite si, ako sa výška okien smerom zdola nahor postupne zmenšuje. Momentálne našli svoje miesto v budove hotel, kúpele, reštaurácia, komerčné a kancelárske priestory.

Tržnicu postavili v roku 1927. Železobetónový skelet, ktorý sa dovtedy využíval len pri stavbe priemyselných budov, sa v tomto prípade začal využiť aj pri verejných budovách.

Nám. T. G. Masaryka

Nám. T. G. Masaryka sa nachádza 700 m/8 min. pešo južne od Nám. Míru. Stúpa do výšky od ulice Tř. Tomáše Bati až po ulicu Růmy. Lemujú ho Gahurov prospekt, Pamätník Tomáša Baťu, Baťove internáty, Kultúrne a univerzitné centrum.

Gahurov prospekt

Gahurov prospekt vymedzuje na jednej strane Nám. Práce a na druhej strane Kultúrne a univerzitné centrum. Bol vytvorený v 20.-30. rokoch 20. stor. Tvoria ho navzájom sa pretínajúce chodníky, ktoré sú zapustené pod úroveň umelo zvlneného terénu trávnatých plôch. Patrí k urbanisticky najcennejším miestam.

Pamätník Tomáša Baťu

Pamätník Tomáša Baťu, prezývaný tiež „Sklenený krištáľ“, sa nachádza v najvyššej časti námestia. Jeho úlohou je vzdať úctu a pripomínať osobnosť Tomáša Baťu. Pamätník pochádza z dielne architekta F. Gahuru. Ten navrhol železobetónový skelet vyplnený sklom v kovových rámoch v štýle zlínskeho funkcionalizmu. V minulosti pamätník slúžil ako galéria výtvarného umenia a sídlo zlínskej filharmónie.

Tieto inštitúcie ale našli svoje miesto či už v nových alebo zrekonštruovaných priestoroch mesta. Momentálne prebieha rekonštrukcia pamätníka, ale pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky (2018) slávnostne otvoril na jeden deň svoje brány pre širokú verejnosť. Vo vnútri sa bude nachádzať replika lietadla, v ktorom zahynul Tomáš Baťa.

Baťove internáty

Baťove internáty tvoria 2 rady budov pozdĺž námestia. Jeden rad internátov bol určený mužom a ten druhý ženám. Poriadok musí byť! Autorom projektu je opäť František Lydie Gahura. Dnes slúžia ako reštaurácie, komerčné a kancelárske priestory a len čiastočne na ubytovanie.

Kultúrne a univerzitné centrum

Kultúrne a univerzitné centrum je pomerne mladým objektom. Svoj účel plní len od roku 2011. Navrhla ho architektka a rodáčka zo Zlína Eva Jiřičná. Architektka sa inšpirovala riasou Rozsievka. Univerzitné centrum predstavuje vedecko-technická knižnica a rektorát Univerzity T. Baťu. V kultúrnom centre – Kongresovom centre mesta Zlín sa započúvajte do tónov Filharmónie Bohuslava Martinů. Medzi nimi sa nachádza socha 1. československého prezidenta T. G. Masaryka. Centrum stojí na mieste Masarykových škôl. Pôdorys pôvodnej 3-krídlovej budovy pripomínal otvorenú knihu.

Park Komenského

Severne od Kultúrneho a univerzitného centra (400 m/5 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru) sa rozprestiera rozľahlý park Komenského. V meste sa nikto nemôže sťažovať na nedostatok zelených plôch. Parky sa v meste budujú už od 20. rokov 20. stor., kedy sa Zlín začal profilovať ako „zelené mesto“ alebo „záhradné mesto“ podľa modernej urbanistickej koncepcie. V parku sa nachádza pomník padlým v 2. svet. vojne, ktorý obklopujú viaceré zaujímavé druhy drevín. Park je príjemnou oddychovou zónou v centre mesta.

Baťovské domčeky

Keď sa pozriete z Baťovho mrakodrapu smerom na juhozápad, uvidíte typickú zlínsku štvrť (1,5 km/15 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru). Predstavuje ju okolo 1 900 murovaných domčekov. Tomáš Baťa ju nechal vystavať pre svojich zamestnancov. Táto sa nazýva Letná. Ďalšie nájdete napr. v štvrtiach Zálešná, Podvesná alebo Lesní čtvrť.

Napriek tomu, že sídlisko Južné Svahy postavili až koncom 60. rokov, svojím vzhľadom dokonale zapadá k funkcionalistickej architektúre areálu Baťových závodov.

Mesto Zlín toho ponúka ešte omnoho omnoho viac, ale to by už bolo na ďalšiu návštevu a na ďalšie články. 😉

Kde sa v meste Zlín ubytovať?

Hotel Ondráš sa nachádza len 450 m/6 min. pešo východne od centra mesta (Nám. Míru), 1 km/11 min. pešo východne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 1 km/12 min. pešo východne od železničnej stanice (Zlín střed).

Za 2-lôžkovú izbu Standard s výhľadom na hlavnú ulicu so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom, TV, bezplatným Wi-Fi pripojením na internet (v celom hoteli) a raňajkami sme zaplatili 1 346 czk/51,93 eur. V hoteli je možné platiť kartou. Verejné parkovisko je k dispozícii za poplatok 4 eur/deň.

Kde sa v meste Zlín najesť?

Bůrger sa nachádza na východnej strane Parku Komenského. Neformálne bistro ponúka burgre z hovädzieho a jahňacieho mäsa. Ponuka burgrov je napísaná na veľkej tabuli. Mali tu taký široký výber, že som sa nevedel rozhodnúť, čo si mám dať. Zvolil som klasiku – hovädzí burger so šalátom coleslaw, uhorkou, karamelizovanou cibuľkou, slaninou a aioli. Burgre tu pripravujú priamo pred zrakom hosťa. Za 2 burgre sme zaplatili 268 czk/10,34 eur.

Kozlovňa Celnice sa nachádza v severozápadnom cípe Nám. Míru. Ochutnal som rolované kuracie prsia (pripravované metódou sous vide) plnené špenátom, gorgonzolou a vlašskými orieškami s rozpučenými zemiačkami s cibuľkou a smotanovo-cesnakovou omáčkou. K dobrému jedlu padne vhod vychladené pivo. Servírujú tu hneď niekoľko druhov čapovaného piva (svetlé, nefiltrované, tmavé, ležiak, špeciál, ochutené, nealko). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 818 czk/31,56 eur.

Potrefená husa Zlín sa nachádza len 140 m/2 min. pešo južne od Nám. Míru. Kebyže námestie nepretínala v jeho južnej časti Trieda Tomáša Baťu, nachádzala by sa priamo na ňom. Neochutnal som žiadnu špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na „Smažák“ – vyprážaný syr Eidam so zemiakovými hranolčekmi a domácou tatárskou omáčkou. Rýchla a príjemná obsluha. Dobré ceny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 770 czk/29,70 eur.

Kam v meste Zlín zájsť na kávu?

Café Archa sa nachádza len 100 m/1 min. pešo južne od Nám. Míru a pár metrov východne od Potrefenej husy. Obrovské fotografie na stenách, ktoré vás prenesú na „pľac“ natáčania filmu v 30. rokoch. Lahodná káva, „svařák“, čo zahrial. Príjemná obsluha. Ideálne miesto na šálku kávy po prehliadke mesta, keď potrebujete nabrať nové sily, či len tak si oddýchnuť. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 240 czk/9,26 eur.

Čo dodať na záver? Niekde som čítal, že Zlín je „láskou na prvý pohľad“. Pri mojej prvej návšteve som si mesto okamžite zamiloval aj ja.

Prečítajte si o ďalších metropolách Moravy:

• Ostrava – metropola Severnej Moravy
• Olomouc – barokový klenot Strednej Moravy
• 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno
• Ďalšie články z Česka

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 11. 2018 (1 eur = 25,922 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Zlín – architektonická lahôdka Moravy je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

via GIPHY

Ako sa do mesta Arad dostať?

My sme sa do mesta Arad dostali vďaka súkromnému prepravcovi priamym autobusom z Bratislavy. Cesta trvala 7 h a 45 min. (akciová cena 3,80 eur/os.), po ktorých nás autobus vysadil na autobusovej stanici (Autogara Transdara). Medzi autobusovou a železničnou stanicou sa nachádza obchodné centrum, v ktorom si môžete zmeniť, príp. vybrať peniaze, ak ste si so sebou do Rumunska nezobrali hotovosť.

Čo v meste Arad robiť, vidieť a navštíviť?

Arad sme začali spoznávať predovšetkým na 2. deň po odubytovaní. Na železničnej stanici sme využili službu úschovne batožín. Dva ruksaky nám ochotne vzali za 10 ron/2,15 eur.

Arad sa nachádza na západe Rumunska, je sídlom rovnomennej župy a leží na rozhraní historických regiónov Banat a Crișana. V minulosti bola táto časť Rumunska súčasťou Uhorska. Centrom mesta prechádza zo severu na juh bulvár (Bulevardul Revolutiei), ktorý lemujú neoklasické, secesné budovy a aleje stromov. V meste nájdete:

• Palác kultúry (Archeologické a historické múzeum a Filharmónia),
• neologickú synagógu,
• radnicu,
• pevnosť,
• Park zmierenia
• a Pamätník neznámeho vojaka.

Trochu histórie neuškodí

My sme navštívili Archeologické a historické múzeum (2 ron/0,43 eur/2 os.) v Paláci kultúry. V múzeu nájdete prierez celou históriou mesta a oblasti, predmety nielen z obdobia osmanskej okupácie, ale aj maďarského povstania z roku 1849, pri ktorom bolo mesto centrom povstania, či revolúcie v 1989. Časť múzea v čase našej návštevy rekonštruovali a preto sme sa nedostali do všetkých priestorov. Rekonštrukcia už ale bola načase, pretože na sprístupnených priestoroch bolo vidieť, že si žiadajú trochu „osviežiť“. Sprievodcovský výklad v cudzom jazyku nerobia. V múzeu nemajú k dispozícii audiosprievodcu. Na prehliadku si vyhraďte asi 1 h.

Do synagógy sme sa nedostali, ale určite zaujme jej maurský štýl. V centre bulváru stojí radnica, ktorú zas postavili v neoklasickom štýle.

Jedinečná pevnosť kam sa …nedostanete …

Východne od centra sa nachádza asi najzaujímavejšia budova v meste Arad. Je to pevnosť, ktorú dala postaviť Mária Terézia na mieste staršej, postavenej Turkami. Jej unikátny tvar, ktorý sa podobá našim pevnostiam v Nových Zámkoch alebo Komárne) však z mesta neuvidíte a dovnútra sa nedostanete, pretože budova slúži ako vojenská základňa. Preto pripájam foto, aby ste mali predstavu. Chceli sme sa dostať aspoň ku jej vchodu, ale začali po nás nepriateľsky pokukovať, tak sme sa radšej otočili a vrátili do centra. Predsa len, prvý deň v Rumunsku sme nechceli nikoho provokovať a ani sa tak skoro vracať domov.

Pamätníky

Pamätník neznámeho vojaka nájdete na námestí (Piata Avram Iancu). Pripomína boj nemecko-uhorských vojsk o Transylvániu počas 2. svet. vojny.

Park zmierenia sa nachádza západne od námestia. Stoja tu 2 pamätníky. Obidva pripomínajú maďarské povstanie v roku 1849. Pamätník slobody vztýčili na počesť 13 maďarských generálov a druhý – víťazný oblúk na počesť rumunských bojovníkov. Po ceste do parku budete prechádzať okolo mestskej tržnice a staršej vodárenskej veže.

Kde sa v meste Arad ubytovať?

Pre náš pobyt v meste Arad sme si vybrali Hotel Crisana Arad (32 eur/2 os.) Hotel sa nachádza na predmestí, severne od centra. Priamo oproti hotelu boli potraviny a neďaleko aj zastávka električky, ktorá premáva priamo do centra. Cena ubytovania zah aj raňajky. Autobusová stanica je od hotela vo vzdialenosti asi 2 km/25 min. pešo. Centrum mesta je od hotela vo vzdialenosti asi 2,5 km/30 min. pešo.

Kde sa v meste Arad najesť?

Večeru sme si dali v reštaurácii Picasso. Nachádza sa vo vedľajšej uličke východne od námestia. Reštaurácia pôsobila historickým dojmom a v jednom momente som sa cítil ako Jonathan Harker, ktorý prišiel za grófom Draculom podpísať papiere ohľadom kúpy domu v Londýne. Reštaurácia síce ponúka taliansku kuchyňu, my sme ale boli v Rumunsku 1. deň, takže sme vedeli, že tradičné rumunské jedlo ešte ochutnáme. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 90 ron/19,32 eur.

Od kolegyne som dostal slovensko-rumunský slovník s užitočnými frázami. Hneď som ich chcel niekoľko využiť prvý večer, ale po tom, čo mi servírka povedala, že mám čínsky prízvuk, sa moja rumunčina obmedzila na základné frázy. 😀

Druhý deň sme si ešte dali kávu v kaviarni, kde sme minuli asi 31 ron/6,65 eur/2 os.

Samotný Arad toho veľa na obdivovanie neponúka. Preto vám ešte odporučím poprechádzať sa popri rieke. Nábrežia v Rumunsku neupravujú tak, ako sme si zvykli na západe, ale nájdete tam pokoj, menej ľudí a hlavne žiadne autá ako v centre.

Užitočný link:

Arad na romaniatourism.com

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 28. 6. 2018.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Arad – vstupná brána Rumunska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.