Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa ku hradu Křivoklát dostať?

Hrad Křivoklát sa nachádza v rovnomennom mestečku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. Z hľadiska cestovného ruchu sa hrad vypína v turistickej oblasti Český kras – Křivoklátsko v regióne Stredné Čechy.

Autom

Mestečko Křivoklát sa nachádza 58,5 km/1 h a 5 min. autom západne od Prahy a 16 km/19 min. autom juhovýchodne od okresného mesta Rakovník. Parkovisko Parkoviště Křivoklát – Nad hradem je asi 350 m/6 min. pešo východne od hradu. Parkovné stálo 100 czk/4,11 eur/celý deň.

Autobusom

V mestečku Křivoklát môžete vystúpiť na viacerých autobusových zastávkach. Najbližšia ku hradu sa nazýva Křivoklát, žel. zast. a nachádza sa 500 m/9 min. pešo juhozápadne od hradu.

Vlakom

Do mestečka Křivoklát sa dostanete aj vlakom, priamo z Rakovníka alebo Berouna. Železničná stanica je 700 m/11 min. pešo západne od hradu.

Čo na hrade Křivoklát robiť, vidieť a navštíviť?

Hrad Křivoklát je jedným z najstarších a najvýznamnejších hradov českých kniežat a kráľov. Jeho počiatky siahajú až do 12. storočia. Najkrajší pohľad na hrad Křivoklát sa vám naskytne z protiľahlého kopca, od Pomníka Karla Egona II. z Fürstenberga (žltá turistická trasa), ale tiež z lavičky niekoľko desiatok metrov nad týmto pomníkom.

Osobnosti hradu

Základy hradu položil Přemysl Otakar II. (1233-1278). Karol IV. (1316-1378), budúci cisár Svätej ríše rímskej, strávil na hrade niekoľko týždňov po narodení, ako 3-ročný už spoznal na 3 roky aj múry hradného väzenia. Václav IV. (1361-1419) sa chodieval na hrad ukrývať. Čas radšej trávil pitím a poľovačkami, ako vládnutím. Z jeho čias ale na hrade pravdepodobne pochádza aj 1. vodovod. Za vlády Vladislava II. Jagelovského (1456-1516) hrad prestavali v štýle vladislavskej gotiky.

Biskup Jan Augusta (1500-1572), údajný strojca protihabsburského povstania, strávil v hradnom žalári najdlhší čas, neuveriteľných 16 rokov. Súcitnou zástankyňou mu bola práve Filipína Welserová (1527-1580). Filipína, ktorej chýbal urodzený pôvod, pochádzala z augsburskej patricijskej rodiny. V roku 1557 sa tajne vydala za habsburského arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského (1529-1595). Hrad Křivoklát poskytol bezpečné útočisko ich tajnej láske. Právoplatného uznania ich manželstva sa dočkali až po takmer 20 rokoch (1576).

Eduard Kelley (1555-1597), dvorný alchymista cisára Rudolfa II., bol na hrade väznený po zakázanom súboji, v ktorom zabil istého Jiřího Hunklera. Z väzenia sa pokúsil aj utiecť, ale skončil v bezvedomí so zlomenou nohou, o ktorú nakoniec aj prišiel. Eduard pôsobil aj na dvore Viléma z Rožmberka v Třeboni. Za vlády posledných šľachtických majiteľov hradu, kniežat z Fürstenberga, dosiahlo Křivoklátsko najväčší rozmach. V regióne pôsobili takmer 200 rokov. Zaviedli lesné a poľné hospodárstvo, rozvíjali priemyselnú výrobu, zlepšili hmotné pomery a rast vzdelanosti tunajšieho obyvateľstva.

V roku 1826 hrad zachvátil veľký požiar. Fürstenbergovci hrad obnovovali takmer 100 rokov. Na obnove hradu sa tiež podieľal významný architekt Josef Mocker, novodobý staviteľ katedrály sv. Víta v Prahe. Na hrade obnovil veľkú vežu, ktorú zdvihol o jedno podlažie a po takmer 200 rokoch opäť zastrešil.

Křivoklát vo filme

Hrad Křivoklát a jeho zákutia sa objavili vo viacerých českých, ale aj zahraničných filmoch. Horné nádvorie ste videli vo filmoch Noc na Karlštejne (1973), Honza málem králem (1976), Tretí princ (1982), či Traja veteráni (1983). Kráľovská sála a kaplnka zase boli kulisou v holywoodskych filmoch Kliatba bratov Grimmovcov (2005) s Mattom Damonom a Heathom Ledgerom a filme Wanted (2008) s Angelinou Jolie. Dolné nádvorie ste možno spoznali v rozprávke Anjel Pána (2005) a cimburie zase v rozprávke Ako sa budia princezné (1978). V Jakubiskovom filme Bathory (2006) na hrade korunovali Alžbetu Báthoryovú.

Prehliadkové okruhy

Na hrade Křivoklát si môžete vybrať jeden z troch prehliadkových okruhov – základný okruh I. Hradné paláce, najstaršie jadro hradu II. Gotické paláce a prehliadkový okruh III. Celým hradom.

I. Hradné paláce (základný okruh – reprezentatívna prehliadka)

Základný okruh I. Hradné paláce zahŕňa tiež prehliadkový okruh II. Gotické paláce. Okrem toho uvidíte aj Augustovo väzenie, sálu s časťou, ktorá sa venuje Filipíne Welserovej, kráľovskú sálu, knižnicu Fürstenbergovcov s 52 000 zväzkami, obrazárne a fürstenberské múzeum.

Prehliadkový okruh je otvorený od januára do februára soboty a nedele medzi 11.00-14.00 h, v marci cez víkendy medzi 11.30-14.00 h, v apríli a v októbri od utorka do nedele medzi 10.00-15.00 h, od mája do septembra od utorka do nedele medzi 9.00-16.00 h. Prehliadka trvá 80 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 40. Vstupenka stojí 280 czk/11,52 eur/os.

II. Gotické paláce (najstaršie jadro hradu)

Počas prehliadky navštívite 2 gotické paláce hradu. Uvidíte tiež 2. nádvorie, striebornicu s expozíciou o Manskom dome, väzenie, hladomorňu, mučiareň s mučiacimi nástrojmi, neskorogotickú kaplnku, rytiersku sálu s expozíciou gotického maliarskeho a sochárskeho umenia, veľkú rytiersku sálu a koniareň.

Prehliadkový okruh je otvorený od januára do februára cez víkendy o 15.00 h, v marci soboty a nedele medzi 11.00-15.00 h, v apríli a v októbri od utorka do nedele medzi 10.00-16.00 h a od mája do septembra od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h. Prehliadka trvá 60 minút. Maximálny počet účastníkov v skupine je 40 osôb. Vstupenka stojí 240 czk/9,87 eur/os.

III. Celým hradom (gotické a hradné paláce vrátane hradieb a veže)

Prehliadkový okruh v sebe zahŕňa I. Hradné paláce. Navyše sa prejdete po hradbách a vystúpite do veľkej valcovej veže s loveckými zbierkami. Na 2. hradnom nádvorí uvidíte balkón, ktorý sa objavil vo filme Noc na Karlštejne. A to si jeden mohol myslieť, že sa celý film natáčal len tam. To, kam si sadnete v hradnej kaplnke, o vás niečo napovie. Tiež sa dozviete, čo znamená korunované W na rôznych miestach hradu, či aký obraz bol v danej dobe nevhodný.

Prehliadkový okruh je od januára do apríla zatvorený, otvorený je od mája do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-15.30 h a v októbri od utorka do nedele medzi 11.00-14.30 h. Prehliadka trvá 100 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 30. Vstupenka stojí 340 czk/13,99 eur/os.

Hrad Křivoklát – všeobecné info

Nádvorie hradu je prístupné zdarma. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou. Minimálny počet osôb v skupine je 5. V interiéri hradu Křivoklát sa zakazuje fotografovať a nahrávať videá. Škoda len, že niektorí návštevníci hradu to nepochopili aj po opakovanom upozornení sprievodcu. Nahrávať videá a fotografovať bez blesku, statívu a selfie tyče môžete len v exteriéri hradu. Vstupenky si môžete kúpiť aj vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke hradu.

Kde sa pri hrade Křivoklát najesť?

Hotelová reštaurácia Sýkora (450 m/7 min. pešo západne od hradu) sa nachádza v rovnomennom hoteli. Ochutnali sme dennú špecialitu, výborný Bacon Burger. Hamburger obsahoval hovädzí chuck roll, mäso z oblasti medzi krkom a vysokou roštenkou, chrumkavú grilovanú slaninu, čedar, šalát a kyslú uhorku. Slaninovú chuť ešte podčiarkla domáca slaninová majonéza. Burger podávali s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. V reštaurácii som zahájil sezónu vareného vína. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 800 czk/32,91 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam na hrade Křivoklát zájsť na kávu?

Keďže bola najbližšia prehliadka celým hradom vypredaná, kúpili sme si vstupenky na tú ďalšiu. Zvyšný čas sme využili na krátky coffee break v Hradnej kaviarni Křivoklát. Z bohatej ponuky zákuskov som si vybral likérový špic a espresso. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 250 czk/10,28 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto hrady:

• Kráľovský Winchester
• Pavia – kupola, rizoto a torta
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• Hunedoara – hrad so znamením havrana

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 22. januáru 2026. (1 eur = 24,31 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský hrad Křivoklát je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brescia dostať?

Brescia sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Lombardsko na severe Talianska.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI. Do Brescie som cestoval vlakom z Bergama. Cesta 2 vlakmi vrátane 8-minútového prestoja v meste Treviglio mala trvať 1 h a 13 minút. To by som ale musel stihnúť prípoj. Ďalší vlak išiel až o hodinu, tak som sa v meste zastavil na perfektnú kávu. O tejto skúsenosti píšem nižšie.

Spiatočný lístok z Bergama do Brescie s prestupom v Treviglio by ma vyšiel na 14,80 eur. Na začiatku pobytu som si kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Autobusom

Autobusová stanica Brescia – Bus Terminal Via Solferino sa nachádza 1 km/15 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI.

Kde v meste Brescia získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Turismo e Mobilità sa nachádza v juhozápadnom rohu námestia Piazza Paolo VI.

Čo v meste Brescia robiť, vidieť a navštíviť?

Mohutný hrad, ktorý sa vypína na kopci nad mestom s múzeami, archeologická lokalita zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, galéria s nadčasovým umením a hneď 5 námestí v historickom jadre mesta.

Hrad Castello di Brescia

Moje prvé kroky zo železničnej stanice smerovali na miestny hrad (Castello di Brescia; 1 km/15 min. pešo severne od námestia Piazza Paolo VI). Na hrade sa nachádzajú 2 expozície – Múzeum talianskeho obrodenia (Museo del Risorgimento) a Múzeum zbraní a brnení (Museo delle Armi Luigi Marzoli). Hrad žije aj podujatiami. V areáli som si všimol javisko a skupinku ľudí, ktorá asi niečo pripravovala. Hrad je otvorený celoročne denne medzi 6.00-23.00 h.

Na hrade sa mi veľmi páčilo, že jeho areálom sa môžete pokojne voľne túlať. Všade sú smerovníky, ktoré vás navádzajú k expozíciám, vežiam, mostom a parkom, takže sa nemusíte obávať, že by ste sa stratili. Hlavne si neplánujte výstup pred 12.00 h na obed a neponáhľajte sa zo stanice tak ako ja. Tak som sa potil, že som ledva videl na oči. Na druhej strane, načasovanie bolo perfektné. Na vežu Torre Coltrina som vystúpil presne na poludnie. Odmenou mi boli všetky zvony Brescie, ktoré sa v tú chvíľu rozozvučali. Škoda len, že do veže na tom najvyššom mieste hradu sa človek už nedostal.

Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana)

Pred návštevou mesta som netušil, že aj Brescia má atraktivity, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) sa stal spolu s kláštorným komplexom San Salvatore súčasťou dedičstva v roku 2011 v rámci série lokalít Longobardi v Taliansku. Miesta moci (568 – 774 n. l.).

Areál tvoria rímske divadlo, kapitol a svätyňa. Rímske divadlo a jeho okolie sú voľné prístupné. Najprv som si prešiel voľne dostupný areál. Nakoniec som ale neodolal a zabezpečil si vstup aj do Kapitolu a svätyne pod ním. Uvidíte keltské misky z jemnej keramiky s rytými nápismi na dne, mincu s hlavou Saturna, pôvodné rímske fresky a podlahy či bronzovú sochu Okrídlené víťazstvo. Kapitol bol hlavný chrám každého rímskeho mesta a symbol rímskej kultúry.

Kvôli udržaniu stálej teploty 20 ^oC vo vnútri expozícií budete prechádzať cez dvojité dvere. Na internetovej stránke odporúčajú návštevníkom zobrať si niečo teplé navrch. Pre chladných ľudí zo severu, ako napr. ja, to naozaj nebolo nutné. Múzeum poskytlo v horúcom lete príjemný chládok pred vonkajšou páľavou. Práve preto vám odporúčam návštevu lokality ráno po otvorení, alebo večer pred záverečnou. Park je otvorený od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h, od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa ale vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V archeologickom parku mi uznali novinársky preukaz.

Galéria Pinacoteca Tosio Martinengo

Zbierka galérie Pinacoteca Tosio Martinengo (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) vznikla na prelome 19. a 20. storočia zo štedrosti občanov, ktorí darovali svoje obrazy a starostlivosti obce o zhromažďovanie a uchovávanie umeleckých diel.

V galérii ma zaujali viaceré maľby. Všimnite si pastiera so zväčšenou štítnou žľazou na obraze Adorácia pastierov, realistické zobrazenie šiat a žiarivé brnenie na obraze Korunovácia Panny Márie a svätého Dominika, gréckych filozofov Hérakleita a Démokrita oblečených ako žobrákov, nadčasové zobrazenie Starej roľníčky od Bellottiho, či maľby trpaslíkov od Faustina Bocchiho, ktorého diela som už videl v Padove. Najdlhšie som sa ale pristavil pri replike sochy Karola Emanuela III. Savojského od Simona Trogera. Oblečenie z ružového dreva vyrobili a vyrezali okolo predtým vytesaných postáv zo slonoviny. Nechýbajú detaily ako pošva a pozlátená bronzová pracka na ramene anjela.

Pinakotéka je otvorená od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h a od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Piazza Paolo VI (Piazza dei due Duomi)

V historickom centre mesta Brescia sa nachádza hneď niekoľko námestí. Tým najvýznamnejším z nich je námestie Piazza Paolo VI, prezývané tiež námestím 2 dómov (Piazza dei due Duomi). Určite tušíte, čomu námestie vďačí za svoju prezývku. Sú nimi barokový (spodná časť) a rokokový (vrchná časť) nový dóm (Duomo nuovo) vo východnej časti zástavby a románsky starý dóm alebo rotunda (Duomo vecchio o Rotonda) v juhovýchodnej časti zástavby. Severovýchodnú časť námestia lemuje najstaršia verejná budova v meste – palác Broletto (Palazzo del Broletto), v tej juhozápadnej je infocentrum.

Vedeli ste, že kupola nového dómu je 4. najvyššou v Taliansku po katedrále Santa Maria del Fiore vo Florencii, bazilike sv. Petra v Ríme a katedrále v Pavii?

Námestie Piazza della Loggia

V Taliansku sa mi veľmi páči, že námestia sa zvyčajne volajú podľa najvýznamnejšej budovy na námestí. Takže budete tušiť, čo stojí na námestí lodžie (Piazza Loggia; 220 m/3 min. pešo severozápadne od Piazza Paolo VI). Úzku západnú stranu námestia zaberá palác lodžie (Palazzo della Loggia), ktorý postavili v štýle benátskej renesancie. V súčasnosti v ňom sídli mestská správa. V Benátkach ešte chvíľu ostaneme. Ak sa otočíte, uvidíte vo východnej časti zástavby hodinovú vežu (Torre dell’Orologio). Nie je síce taká monumentálna ako tá v Benátkach, ale majestátnosť jej nechýba.

Námestie Piazza della Vittoria

Z Benátok sa presunieme do temnejších dejín histórie Talianska, do fašizmu. Celé námestie víťazstva (Piazza della Vittoria; 200 m/3 min. pešo západne od Piazza Paolo VI) prestavali a slávnostne otvorili v roku 1932. V severnej časti zástavby stojí pošta (Palazzo delle Poste), vo východnej časti Veža revolúcie (Torre della Rivoluzione) a v západnej časti jeden z prvých mrakodrapov Talianska, Torrione INA, vysoký 60 m.

Námestie Piazza del Mercato

Určite vám bude jasné, čo sa deje na tržnom námestí (Piazza del Mercato; 350 m/5 min. pešo západne od Piazza Paolo VI). Námestie je dejiskom remeselných trhov a kultúrnych podujatí. Ľan a látky sa na námestí vymieňali už v 12. storočí. V 15. storočí tu postavili prvé obchodné domy.

Námestie Piazza del Foro

Najlepším východiskovým bodom na spoznávanie UNESCO pamiatok Brescie je námestie s fórom (Piazza del Foro; 450 m/6 min. pešo východne od Piazza Paolo VI). Námestie bolo občianskym a náboženským centrom Brescie v rímskych časoch. O archeologickom parku rímskej Brixie som písal vyššie.

Kde sa v meste Brescia najesť?

Vďakabohu, že reštaurácia, do ktorej som plánoval ísť, nebola otvorená, keď mala byť. V tom prípade by som neobjavil reštauráciu Ma!osteria (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza Paolo VI). Reštaurácia, v ktorej som bol jediným cudzincom, menu len v taliančine a obsluha hovoriaca krkolomnou angličtinou. Vedel som, že som na správnom mieste. Ochutnal som regionálnu špecialitu – hovädzie mäso v oleji z mesta Rovato s polentou. Recept pochádza zo 16. storočia. Zvyčajne sa pripravuje z hovädzieho mäsa, olivového oleja, strúhanky, bieleho vína, cesnaku, petržlenovej vňate, rozmarínu, ančovičiek a koreňovej zeleniny. Existuje ale mnoho variácií od rodiny k rodine. Obed som zapil bavorským pšeničným pivom. Za obed som zaplatil 25 eur (coperto 3 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brescia zájsť na kávu?

Vďaka vlaku, ktorý mi odišiel pred očami, vám prinášam hneď 2 tipy, kam zájsť na kávu a drink. Prvý tip je priamo v meste Brescia, zatiaľ čo ten druhý z mesta Treviglio.

Bar Bar

Koktailový bar a kaviareň Bar Bar sa nachádza priamo na námestí Piazza Paolo VI v juhozápadnej časti zástavby. Pôvodne som aj uvažoval, že si ku káve objednám niečo sladké. Nakoniec som ale dobre urobil, že som si nič neobjednal. Okrem kávy som sa tu zastavil aj na Aperol Spritz. A k nemu som dostal famózny výber antipasti, ktoré boli v cene nápoja. Boli tu veľké zelené olivy s kôstkou uprostred, pečivo s akýmsi talianskym párkom, mrkva v zmesi oleja a octu, pizza koláč, hrianka s paradajkami, bagetka so šunkou a šalátom a nakoniec quiche. Na večeru som v ten deň už nemusel ísť. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Urban . Cafe

Kaviareň Urban . Cafe sa síce nenachádza priamo v meste Brescia, spomeniem ju ale v tomto článku, pretože som ju navštívil práve po ceste do Brescie. Kaviareň sa nachádza v centre mesta Treviglio. V kaviarni som sa zastavil po tom, čo mi pred očami utiekol vlak. Ďalší išiel až o hodinu. Takže som sa veľmi rýchlo prepol do talianskeho módu. Moderná kaviareň, ktorú by som očakával vo väčšom meste, akým je Treviglio. Nevadí, aspoň sa im v takom mestečku podarilo pozdvihnúť úroveň pitia kávy.

Niet pochýb o tom, že kaviareň je obľúbená aj medzi miestnymi. Okolo mňa sedeli samí taliansky hovoriaci, očividne domáci hostia, ktorí si vyšli v nedeľu doobeda niekam na kávu. Objednal som si, ako inak, espresso a k nemu obrovský marhuľový croissant. Marhuľového džemu bolo v croissante tak štedro, až vychádzal na povrch. Za účet som zaplatil 3,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Keby som nezmeškal vlak, neobjavil by som takú skvelú kaviareň.

Navštívte hrady aj v týchto mestách:

• Oslo
• Tirana
• Karlštejn
• Bratislava
• Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brescia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Opera v Osle (Operahuset Oslo)

Opera v Osle (Operahuset Oslo; 1,6 km/22 min. pešo juhovýchodne od radnice) je neprehliadnuteľnou dominantou východnej časti pobrežia mesta od roku 2008. Pripomína ľadovec, ktorý trčí ponad hladinu. V budove sídlia Nórsky národný balet, operný orchester a baletná škola. Z voľne prístupnej strechy opery vám bude patriť celé mesto. Interiér zase patrí mramoru a dubovému drevu. Operu, balet, či akékoľvek iné predstavenie si vychutnáte v 3 sálach – hlavná s 1 369 miestami, 2. pódium so 400 miestami a skúšobná miestnosť pre 200 osôb. Koncerty sa ale často odohrávajú aj vo foyeri budovy, na balkónoch alebo dokonca na streche.

Opera ma vítala už z diaľky. Neďaleko nej stojí zbrusu nové múzeum Edvarda Muncha s jeho svetoznámym obrazom Výkrik. A pred múzeom zase „Oslo Eye“, alebo tiež diablovo koleso. Bolo mi jasné, že práve na tomto mieste chcem mať svoju fotku z Osla. V meste ma prekvapila všade vládnuca pohoda. Ľudia sedeli takmer všade, kde mohli, na streche opery dokonca tancovali. Nikto sa za ničím nenaháňal, všetci žili pre túto chvíľu.

Foyer opery je otvorený od pondelka do soboty medzi 11.00-22.00 h, v nedele medzi 12.00-22.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v angličtine, nemčine a nórčine. Počas prehliadky navštívite zákulisie a hlavné pódium, dozviete sa o architektúre, javiskových technológiách, ale aj samotnej opere a balete. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 150 nok/13,01 eur/os. Vstupenky si kúpite na oficiálnej internetovej stránke opery, kde uviedli aj dátumy, časy a jazyky prehliadok.

Pevnosť Akershus (Akershus festning)

Ak budete do Osla prichádzať loďou, už z diaľky vás bude vítať hrdo sa vypínajúca pevnosť Akershus (Akershus festning; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od radnice). V areáli pevnosti môžete navštíviť hrad, Múzeum ozbrojených síl, Nórske múzeum odboja a návštevnícke centrum. Zamestnanci návštevníckeho centra poskytujú informácie a organizujú prehliadky pevnosti. V centre sa nachádzajú 2 bezplatné výstavy.

Trochu histórie

Výstavba hradu i pevnosti sa začala v roku 1299 a ukončili ju v 14. storočí. Hrad (Akershus slott) odolal v priebehu storočí mnohým obliehaniam. V 17. storočí ho prestavali na renesančný zámok. Zatiaľ čo po pevnosti a jej hradbách sa môžete voľne túlať, hrad spoplatnili. Uvidíte pôvodný stredoveký hrad, miestnosti dánsko-nórskych kráľov, honosné siene, temné žaláre, hradnú kaplnku a krypty. Múzeum ozbrojených síl (Forsvarsmuseet) sa zameriava na vojenskú históriu Nórska od čias Vikingov až po súčasnosť. Nórske múzeum odboja (Norges Hjemmefrontmuseum) približuje udalosti, ktoré sa odohrali počas nemeckej okupácie v rokoch 1940-1945.

Praktické informácie

Hlavná brána do pevnosti je otvorená celoročne denne medzi 6.00-21.00 h, bočné brány celoročne denne medzi 7.00-18.00 h. Hrad je otvorený od konca mája do konca augusta od pondelka do soboty medzi 10.00-16.00 h, nedele medzi 12.00-16.00 h. Komentované prehliadky pevnosti so sprievodcom v angličtine sú cez víkendy o 12.00 h a o 14.00 h, v nórčine cez víkendy o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadka trvá 55 minút. Návštevnícke centrum pevnosti, Múzeum ozbrojených síl aj Nórske múzeum odboja sú otvorené od mája do augusta od piatka do stredy medzi 10.00-17.00 h, štvrtky medzi 10.00-20.00 h a od septembra do apríla denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka na hrad, do Múzea ozbrojených síl i do Nórskeho múzea odboja stojí každá 150 nok/13,01 eur/os.

Kráľovský palác (Det kongelige slott)

Kráľovský palác (Det kongelige slott; 750 m/12 min. pešo severozápadne od radnice) je domovom súčasného nórskeho kráľa Haralda V. a jeho manželky, kráľovnej Sonje. Palác postavili v rokoch 1824-1848 za vlády kráľa Karla Johana (Karol XIV. Ján, 1763-1844), ktorého jazdecká socha hrdo stojí pred palácom. Striedanie stráží s kráľovskou gardou sa odohráva pred palácom každý deň o 13.30 h.

Pre návštevníkov je palác otvorený počas letnej turistickej sezóny od júna do augusta denne medzi 10.00-17.00 h len v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadky v angličtine sú denne o 12.00 h, 14.00 h, 14.20 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 220 nok/19,09 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo telefonicky.

Katedrála v Osle (Oslo Domkirke)

Keď sa povie katedrála, všetci si asi predstavíme obrovský honosný gotický kostol, ktorý postavili niekedy v stredoveku. Určite budete prekvapení, keď uvidíte nenápadnú katedrálu v Osle (Oslo Domkirke; 950 m/13 min. pešo východne od radnice) z roku 1697. Je hlavným kostolom diecézy v meste a farským kostolom katedrálneho zboru. Okrem bohoslužieb ho využíva aj kráľovská rodina a štát na oficiálne udalosti, napr. svadby a pohreby. Príležitostne sa kostol využíva na koncerty. Katedrála je otvorená od soboty do štvrtka medzi 10.00-16.00 h, v piatky medzi 16.00-00.00 h. Je voľne prístupná návštevníkom.

Historické múzeum (Historisk museum)

Historické múzeum (Historisk museum; 700 m/10 min. pešo severne od radnice) obsahuje najväčšiu nórsku zbierku predmetov od praveku, cez obdobie Vikingov až po stredovek. Uvidíte vikingské meče, šperky alebo najzachovanejšiu vikingskú prilbu na svete. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 160 nok/13,88 eur/os.

Zámocký park (Slottsparken)

Zámocký park (Slottsparken; 800 m/13 min. pešo severne od radnice) je jedným z prvých verejných parkov Osla. Napriek tomu, že v ňom stojí kráľovský palác, park je otvorený pre všetkých celoročne. Na moje počudovanie sa pomerne dosť blízko dostanete aj ku samotnému palácu. Samozrejme ho stráži kráľovská stráž, tak radšej nerobte žiadne prudké pohyby, aby ste nevzbudzovali pozornosť. V parku nemusíte sedieť na lavičke ako 5 peňazí, ale môžete v ňom aj piknikovať, zabehať si, opaľovať sa, hrať sa, alebo dokonca tancovať, čoho som bol svedkom.

Park krášlia okrem niekoľkých jazierok tiež viaceré sochy, napr. socha korunnej princeznej Märthy, kráľovnej Maud alebo monument Karla Johana. Park Dronningparken, ktorý je súčasťou Slottsparken v jeho juhozápadnej časti, je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra.

Radnica (Oslo Rådhus)

Vysoká 2-vežová budova z červených tehál, ktorú je vidieť a počuť z mnohých miest mesta, je zaručene radnica (Oslo Rådhus). Radnicu dokončili v roku 1950. Zvonkohra so 49 zvonmi patrí medzi najväčšie v Škandinávii. Hrá každú celú hodinu medzi 7.00-00.00 h. Je sídlom mestskej rady a zastupiteľstva mesta. Každý rok 10. decembra sa v nej udeľuje Nobelova cena mieru. Radnica je otvorená denne medzi 9.00-16.00 h. Pred vstupom prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do radnice je zdarma. Komentované prehliadky so sprievodcom v nórčine a angličtine sa konajú od konca júna do konca augusta denne o 10.00 h, 12.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvá 45 minút. Prehliadky sú taktiež zadarmo.

Polovica je za nami. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Osle?

Park sôch Tjuvholmen

Park sôch Tjuvholmen (Tjuvholmen skulpturpark; 1 km/15 min. pešo juhozápadne od radnice) sa nachádza na samom okraji novovybudovanej promenády. Sochy v parku vytvorili viacerí medzinárodní súčasní umelci. Priznám sa, že nie som veľký priaznivec súčasného umenia. Čo som asi rozpoznal, bolo súsošie Snehulienky a 7 trpaslíkov, i keď aj tu boli dve Snehulienky a trpaslíkov snáď nezráta nik. Súsošie na mňa pôsobilo dosť desivo. Z parku je to len na skok do múzea moderného umenia Astrup Fearnley, či na vyhliadku Tjuvtitten. Tá má podobu vysokého úzkeho skleneného výťahu. V čase mojej návštevy ale bola dočasne zatvorená. Z parku dovidíte na protiľahlý polostrov Bygdøy s múzejnou štvrťou, napr. Múzeum vikingskej lode, Nórske námornícke múzeum, či skanzen. Dostanete sa tam autom, hromadnou dopravou alebo loďou, ktorá sa plaví spred radnice.

Nórsky parlament (Stortinget)

Historickú budovu Nórskeho parlamentu (Stortinget; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od radnice) postavili v rokoch 1861-1866. Budovu navštívite len počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. V roku 2025 sa prehliadky budú konať od pondelka do piatka od 30. júna do 15. augusta. Prehliadky v angličtine sú vždy o 10.15 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Nemusíte si vopred rezervovať miesto v skupine. Prehliadky sú bezplatné. Pred prehliadkou prejdete bezpečnostnou kontrolou. Veci si musíte nechať v šatni. Počas prehliadky môžete fotografovať okrem bezpečnostnej kontroly. Filmovanie sprievodcu nie je povolené.

Damstredet

160 m dlhú dláždenú ulicu Damstredet (1,4 km/21 min. pešo severovýchodne od radnice) lemujú nízke drevené domy z prelomu 18. a 19. storočia. Tešil som sa, keď ulicu navštívim a pozriem si tradičnú nórsku architektúru. Kým na prvom dome bolo lešenie, pred tým druhým zase boli obrovské vrecia so stavebným materiálom. Výhľadu na tretí dom bránili obrovské kontajnery a pred štvrtým domom parkovala jeho majiteľka. Buď sa v priebehu storočí vytratilo čaro tejto ulice, alebo som len skrátka neprišiel vhodnú chvíľu.

Cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund)

Neďaleko Damstredet sa rozprestiera rozľahlý cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund; 1,3 km/20 min. pešo severne od radnice). Na cintoríne je pochovaných mnoho slávnych Nórov, napr. dramatik a spisovateľ Ibsen, expresionistický maliar Munch, či prozaik a dramatik Bjørnson.

Akerselva

Od jazera Maridalsvannet (8,6 km/1 h 8 min. pešo severne od radnice) až po Oslo fjord (1,6 km/22 min. východne od radnice) preteká cez mesto rieka Akerselva. Okolo nej vyrástla rekreačná oblasť. Nájdete tu miesta na kúpanie a oddych, vodopády, lesné oblasti, ale aj miesta na rybolov. V okolí rieky sa nachádzajú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Rieka a jej okolie sú chránenou kultúrnou oblasťou. Popri rieke vedie turistický chodník vhodný na prechádzky, beh, či cyklistiku.

Rieku som odfotil z mosta Grünerbrua. Kedysi sa v týchto miestach nachádzal najstarší most cez rieku. Až do roku 1654 bol jediným mostom, ktorý spájal východ a západ mesta. Na moste sa vyberalo mýto za vstup do mesta. Most bol tiež svedkom bitky kráľa Sverreho a Birkebeinerne. Švédsky kráľ Karol XII. ho v roku 1716 celý vypálil.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt)

Vedeli ste, že Nobelova cena mieru sa odovzdáva v Osle, na rozdiel od všetkých ostatných cien, ktoré sa odovzdávajú v Štokholme? Dôvod súvisí s poslednou vôľou samotného Alfreda Nobela. V jeho testamente z roku 1895 sa uvádza, že cenu má udeľovať Nórsky parlament, alebo ním poverený výbor. V tom čase ešte Nórsko a Švédsko tvorili personálnu úniu. Dvom samostatným krajinám so svojimi inštitúciami vládol jeden kráľ. Nobel pravdepodobne veril, že nórski politici budú nezávislejší a vhodnejší na rozhodovanie o otázkach mieru. Tradícia sa zachovala dodnes, aj keď únia sa rozpadla v roku 1905.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt; 850 m/13 min. pešo severozápadne od radnice) založili v roku 1904, aby podporoval Nobelov výbor pri rozhodovaní o tom, komu by mali udeliť Nobelovu cenu mieru. Od roku 1905 sa do inštitútu presunulo slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa dovtedy odovzdávali v parlamente. V októbri sa v inštitúte oznamuje laureát ceny mieru, 9. decembra, deň pred slávnostným odovzdávaním cien na radnici, tu prebieha tlačová konferencia laureáta. Inštitút tiež organizuje tzv. Nobelove sympóziá, na ktorých sa diskutuje o témach týkajúcich sa mieru a konfliktov.

Navštívte opery aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Craiova – hlavné mesto Olténie
• V meste Lipsko „bacha“ na Bacha!

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 6. 2025 (1 eur = 11,5265 nok).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Osle je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tirana dostať?

Tirana sa nachádza v regióne cestovného ruchu severovýchodné Albánsko.

Autobusom

Tirana je jedným z posledných hlavných miest na Zemi, ktoré nemá vlastnú autobusovú stanicu. Severný a južný autobusový terminál (Tirana Parking – Terminali i Autobusave të Veriut dhe Jugut) sa nachádza 4,2 km/13 min. autom severozápadne od centra mesta. Terminál medzinárodných autobusov sa nachádza 2 km/10 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej. Juhovýchodná autobusová stanica je 2,4 km/8 min. autom juhovýchodne od jadra mesta.

Vlakom

Vlakom sa do hlavného mesta Albánska momentálne nedostanete, pretože železničnú stanicu v roku 2013 zatvorili pre osobnú aj nákladnú dopravu, aby ju neskôr mohli zbúrať. Stanicu dočasne presunuli do zrekonštruovanej stanice Kashar (9,6 km/17 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej). Nová železničná stanica by mala vyrásť v mestskej štvrti Laprakë severozápadne od centra mesta, neďaleko autobusového terminálu. Pre viac info o železničnej doprave v Albánsku kliknite tu.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Matky Terezy v Tirane (Aeroporti Ndërkombëtar i Tiranës “Nënë Tereza”; skratka podľa IATA: TIA) sa nachádza 18,9 km/26 min. autom severozápadne od centra mesta.

Do Albánska som cestoval lietadlom z medzinárodného letiska Václava Havla v Prahe (skratka podľa IATA: PRG). Let trval 1 h a 50 min. Za spiatočnú letenku som zaplatil 72,10 eur.

Ako sa po meste Tirana pohybovať?

Na pohyb po centre mesta si pokojne vystačíte s vašimi nohami. Ak však budete chcieť cestovať napr. do inej časti krajiny, pravdepodobne sa na autobusový terminál odveziete mestskou hromadnou dopravou. Cestovať verejnou dopravou v Albánsku je tak trochu výzva. Vedel som, akým autobusom z akého nástupišťa a ktorým smerom chcem cestovať. Nielenže nebola označená zastávka, z ktorej som cestoval, označený číslom alebo smerom jazdy nebol ani autobus. Na Balkáne to zvyčajne funguje tak, že v každom autobuse sú dvaja páni, jeden šoféruje a druhý vás zúčtuje.

Ten druhý na každej zastávke vychádza von a kričí smer jazdy autobusu. Keďže po albánsky nerozumiem a po 30 minútach čakania na zastávke ma to už pomaly, ale isto prestávalo baviť, pána z autobusu som sa pýtal, či idú smerom na terminál. A potom už len čakal, kto šiel. V autobuse si sadnete a čakáte, kedy vás prídu zúčtovať. Jedna cesta autobusom v meste stojí 40 all/0,41 eur bez ohľadu na to, koľko zastávok cestujete. V autobuse môžete platiť len v hotovosti.

Prepravu medzi letiskom a centrom mesta zabezpečuje dopravná spoločnosť Luna. Priamy autobus premáva každú celú hodinu. Autobusová zastávka na letisku (Tirana Airport Bus Stop) sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od letiska. Autobusová zastávka v centre mesta (Tirana Central Bus Stop) je zase 220 m/4 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej. Autobus je pohodlný, klimatizovaný s Wi-Fi pripojením na internet. Môžete v ňom dokonca platiť platobnou kartou. Pri ideálnej dopravnej situácii sa z letiska do centra (alebo naopak) dostanete za 20 min. Cesty sú ale zvyčajne plné áut, preto počítajte aj s 30 alebo 40 minútami. Necestujte na poslednú chvíľu. Vždy radšej myslite na časovú rezervu. Cestovný lístok stál 400 all/4,08 eur. Lístok si dokonca môžete kúpiť vopred on-line.

Kde v meste Tirana získať info?

Turistické informačné centrum (Zyra e Informacionit Turistik) sa nachádza 450 m/6 min. pešo severne od námestia Sheshi Skënderbej. Keďže infocentrum bolo v čase môjho príchodu zatvorené, navštívil som ho až v posledný deň pobytu. Zmiešané propagačné materiály rôznych atraktivít na jednej kope ma veľmi nelákali si z nich vybrať. Posledný deň som sa už zamestnancov taktiež ani nemal čo opýtať. Pri odchode sa ma spýtali na národnosť.

Čo v meste Tirana robiť, vidieť a navštíviť?

História 20. storočia v protiatómovom bunkri, námestie, ktoré je srdcom mesta, pyramída s výhľadom, pozostatky hradu, most, ktorý pamätá dejiny, park na únik pred ruchom centra, ale aj umenie priamo v meste.

Bunk’Art 2

Múzeum Bunk’Art 2 (350 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v protiatómovom kryte ministerstva vnútra z obdobia komunizmu. Bunker vybudovali v rokoch 1981-1986. Je jedným zo 175 tisíc bunkrov, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Železobetón v hornej časti má hrúbku 240 cm. Bunker pozostáva z 24 izieb, bytu pre ministra vnútra a veľkej telekomunikačnej sály. Od dokončenia v roku 1986 bunker nevyužil žiadny úradujúci minister, ba dokonca bunker neslúžil ani na výcvik.

Bunker bol pripravený na použitie počas 3 udalostí. Prvýkrát vo februári 1991 počas protestov na námestí, ktoré viedli k zbúraniu sochy Envera Hodžu. Druhýkrát v septembri 1998 počas povstania, po ktorom nasledovala vražda opozičného politika Azema Hajdariho. A naposledy v marci 1999, keď v dôsledku bombardovania Belehradu NATO s cieľom oslobodiť Kosovo spod srbskej okupácie, existovala obava, že by Srbsko mohlo spôsobiť odvetný útok na Tiranu. Avšak ani počas týchto 3 momentov, bez ohľadu na stav vysokej pripravenosti, nebol bunker využívaný.

Diktátor Enver Hodža, ktorý nariadil jeho výstavbu, sa dokončenia nedožil. Vstup a výstup vybudovali len pre múzejné účely. Do bunkra sa dalo vstúpiť len z ministerstva vnútra. Expozícia sa zameriava na históriu ministerstva vnútra v Albánsku od roku 1912 do roku 1991 a odhaľuje tzv. tajomstvá Sigurimi, politickej polície, ktorá bola tvrdou zbraňou prenasledovania používanou režimom Envera Hodžu. 

Historická expozícia sa v prvých 3 miestnostiach zameriava na Žandárstvo od nezávislosti po 2. svet. vojnu (1912-1939), v ďalšej miestnosti na Sily poriadku od nacisticko-fašistickej okupácie po oslobodenie (1939-1944) a v ďalších 13 miestnostiach na Políciu a bezpečnosť počas diktatúry (1944-1991). Zaujali ma miestnosti na sledovanie a odpočúvanie, predsieň, kancelária, spálňa a kúpeľňa ministra vnútra. Múzeum je 1. veľkou videovýstavou, ktorá sa venuje obetiam komunistického teroru. Bunk’Art 1 a Bunk’Art 2 vyhlásili za víťazov ocenenia Tripadvisor Travelers‘ Choice Award za rok 2024.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne denne medzi 9.30-20.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 1 hodinu. Vysvetlivky sú v albánčine a angličtine. Audio sprievodca je v anglickom a talianskom jazyku. Vstupenka stojí okolo 9 eur. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej)

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej) je srdcom Tirany. Lemujú ho zo severu Národné historické múzeum (Muzeu Historik Kombëtar), ktoré bolo v decembri 2024 zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Palác kultúry (Pallati i Kulturës) prilieha k námestiu z východu. Z juhu zaujmú hodinová veža, Edhem Beyova mešita (Xhamia Et’hem Bej), budovy ministerstiev a park Europa s jazdeckou sochou Skanderbega. Ďalej námestiu dominujú medzinárodné hotely, kancelárie, reštaurácie a kaviarne.

Vedeli ste, že dlaždice na námestí sú zo všetkých miest, kde žijú Albánci a stromy na námestí sú z celého Albánska?

Jazdecká socha Skanderbega

Skanderbeg je albánsky národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia. Jeho erb je v súčasnosti štátnym znakom Albánska. Viedol ozbrojený odpor proti Osmanskej ríši, pri ktorej zahynul aj sultán Murad.

Hodinová veža

Hodinová veža ukazuje čas v meste už od roku 1822. Veža mala spočiatku výšku 35 m, v súčasnosti je o 5 m nižšia a v jej vnútri sa nachádzal mosadzný zvon. Zvon oznamoval čas počtom odbití. Súčasnú podobu má od roku 1928. Hodiny pochádzajú z Nemecka. Počas 2. svet. vojny bola poškodená, avšak po vojne ju opäť obnovili. Do roku 1970 bola najvyššou budovou v meste. Hodinová veža je symbolom mesta a spolu s mešitou predstavuje jedinečný architektonický celok.

Určite sa nespoliehajte na prevádzkovú dobu, ktorá je uvedená na googli. V čase, keď mala byť veža otvorená, sa pred ňou striedali len skupiny zahraničných návštevníkov so sprievodcom. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja, po zdolaní 90 schodov v jej vnútri budete mať Skanderbegovo námestie ako na dlani.

Pyramída Tirana (Piramida e Tiranës)

Pyramída Tirany (Piramida e Tiranës; 1 km/13 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je nepochybne nezvyčajnou atraktivitou mesta. Pôvodne ju navrhli ako mauzóleum Envera Hodžu jeho dcéra Pranvera so svojím manželom. Z diaľky má údajne pripomínať orla s roztiahnutými krídlami. Mrzí ma, ale ako sa pozerám, tak sa pozerám, toho orla tam prosto nevidím. Počas svojej pomerne krátkej histórie (pochádza z roku 1988) si toho prežila dosť. Bola múzeum, výstaviskom, divadlom, kultúrnym centrom, barom, diskotékou, ba aj televíznym štúdiom.

Ako symbolu komunizmu jej hrozilo zničenie, ktoré našťastie zastavili protesty občanov. Prešla rekonštrukciou, stala sa modernejšou a v jej okolí pribudlo množstvo farebných „škatúľ“ na zábavu okoloidúcich. Dnes sa pyramída využíva na konferencie, ateliéry, zábavné centrum, ale aj reštaurácie a bary. Dajte si tú námahu a vystúpte až nahor. Naskytne sa vám úžasný výhľad na mesto obklopené horami. Vyhliadka je zadarmo a pyramída je taktiež jedna z mála atrakcií, kam sa dostanete, keď je všetko ostatné zatvorené.

Hrad Tirana (Kalaja e Tiranës)

Prvú pevnosť postavili už v období neskorej antiky, pravdepodobne v ranom byzantskom období (4.-6. stor. n. l.). Môže byť jedným z opevnení, ktoré nechal postaviť alebo prestavať cisár Justinián. Múry, ktoré vidíme dodnes, nechal zase postaviť Ahmet Pasha Bargjini v poslednom desaťročí 18. storočia na ruinách starého hradu. V roku 1798 hrad (450 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) obsadila rodina Toptani z Kruje. Toptani bol popredný šľachtický rod, bohatý a vzdelaný so silnými väzbami nielen na Osmanskú ríšu, ale aj na západ. Svoj vplyv využívali na pomoc krajine, keď sa vydala na cestu nezávislosti.

Panstvo rodu siahalo až k pobrežiu Jadranu. Po 5-mesačnom obliehaní v roku 1817 utrpel nielen hrad, ale celé mesto. Po dobytí hrad čiastočne zrekonštruovali, avšak už v roku 1832 ho zbúrali osmanské vojská. Dodnes sa zachovala časť severného predhradia a fragmenty južnej časti. Hrad v súčasnosti dobyli reštaurácie, bary, darčekové obchody, či galéria súčasného umenia. Počas roka sa v areáli hradu organizujú výstavy, gastronomické a hudobné podujatia.

Most garbiarov (Ura e Tabakëve)

Most garbiarov (Ura e Tabakëve; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) ešte z osmanských čias je jednou z najvýznamnejších pamiatok kultúrneho dedičstva mesta a svedkom mestského rozvoja Tirany v 18. storočí. Kedysi bol súčasťou ulice, ktorá spájala mesto s východnou vysočinou. Po moste sa do mesta dostával dobytok z vnútrozemia. V minulosti pretínal potok, v blízkosti ktorého boli mäsiarstva a dielne koželuhov. V 30. rokoch 19. storočia ale rieku odklonili. Most neskôr obnovili pre peších.

Grand Park Tirana

Grand Park Tirany (2,2 km/31 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je dostupným únikom z rušného centra mesta. Samozrejme, len pri peknom počasí. Park je populárny medzi obyvateľmi mesta predovšetkým v nedele. Môžete si požičať bicykel a previesť sa okolo jazera. V amfiteátri sa počas leta konajú kultúrne podujatia.

Bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës)

Jeden kilometer/14 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej ešte stále stojí bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës). Enver Hodža bol komunistický vodca Albánska od roku 1944 do svojej smrti v roku 1985. I keď sídlo zrekonštruovali, na dome, ba ani na bráne nenájdete žiadnu tabuľu o histórii lokality, či oznam o prevádzkovej dobe. Podľa správy z 24. júla 2021, ktorá je uvedená na oficiálnom turistickom portáli Tirany, plánujú vilu čoskoro otvoriť. Medzitým už prešla nejaká doba a vilu očividne ešte stále nesprístupnili návštevníkom.

Oblak Sou Fujimoto

Oblak Sou Fujimoto (350 m/4 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je umelecká inštalácia pred Národnou galériou umenia. Trojrozmernú štruktúru tvoria oceľové tyče. Pripomína mrak alebo hmlu, ktorá stúpa zo zeme. Terasy pavilónu sa využívajú na podujatia.

Ešte 1 tip na záver: Albánska noc

V Albánsku som strávil niekoľko nocí, ale ani jednou z nich nebola Albánska noc. Pred mojou 1. návštevou Tirany som o tom nevedel, ale už teraz viem, že pri najbližšej návšteve mesta sa noci určite zúčastním. Kultúrno-zábavné centrum, kde sa Albánska noc odohráva, je len 350 m/4 min. pešo západne od námestia Sheshi Skënderbej. Počas noci sa zúčastníte albánskej svadby, na ktorej sa dozviete niečo z kultúry a folklóru krajiny. Aby ste si večer užili naplno, môžete (ale nemusíte) si oblieť tradičné oblečenie. Súčasťou priestorov je tiež remeselná hala, kde si kúpite ručne robené suveníry. Šou začína každý deň o 19.00 h.

Kde sa v meste Tirana ubytovať?

Livia Hotel sa nachádza 550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej. Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe na 2 noci so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad, ja vlastne ani sám neviem kam. Veď posúďte sami. V izbe bola klimatizácia, ktorá zároveň fungovala ako kúrenie, v kúpeľni zase bezplatné toaletné potreby. Parkovisko nie je k dispozícii. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Ubytovať sa môžete od 14.00 h, odubytovať sa údajne môžete do 11.00 h. Prečo píšem údajne? Lebo už o 10.00 h mi chyžná klopala na dvere a ukazovala na hodinky, aby som opustil izbu. Tak som ukázal na hodinky aj ja, že mám ešte hodinu čas. Určite mi nerozumela ani slovo. Aspoň, že recepčný sa mi za to ospravedlnil. Za ubytovanie som zaplatil 7 600 all/80,46 eur. Cena zahŕňala izbu, 6 % DPH, mestskú daň 1 eur/os./noc a raňajky. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Tirana najesť?

Raňajky, obed, či večera. Reštaurácie mesta Tirana ponúkajú jedlo v každú dennú dobu. Prinášam tipy na reštaurácie, ktoré vám odporúčam, ale tiež na reštauráciu, v ktorej som nebol spokojný.

Lezet

Turecká reštaurácia Lezet (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v areáli bývalého Justiniánovho hradu. Objednal som si Omletë Menemen & Suxhuk. Veľmi mi to pripomínalo naše miešané vajíčka s lečom. Akurát, že tej šťavnatej zeleniny tu bolo podstatne viac, zatiaľ čo vajíčok menej. Sem-tam sa tiež objavila turecká klobáska. Zajedal som to výborným slaným pečivom. V reštaurácii mi tak chutilo, že som si ešte objednal tradičnú tureckú baklavu s vlašskými orechmi. Po jedle som si doprial šálku tureckej kávy (Kafe Turke) a pohár čierneho čaju (Caj i Zi Turk). Za raňajky som zaplatil 1 200 all/12,69 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Nur Restaurant

Reštaurácia Nur Restaurant (650 m/9 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza len na skok od centra. Aj počas daždivého decembrového popoludnia sa veľmi príjemne sedelo na krytej vyhrievanej terase. Neplánovanú spoločnosť mi robila tunajšia mačka. Trpezlivo čakala na každý kúsok jedla, ktorý by mi nechtiac spadol na zem. Ochutnal som grilované kuracie mäso na špajli s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a kapustovým šalátom. K obedu som vyskúšal kosovské pivo Peja. Veľmi milá obsluha. Za obed som zaplatil 1 300 all/13,76 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Pred platením si vždy pozorne prečítajte celý účet. V Albánsku si totiž podobne ako v Taliansku účtujú „niečo navyše“. Neplatí to v každej reštaurácii, ale poplatok som platil v 3 reštauráciách z 5. V Taliansku sa tento poplatok nazýva coperto, v Albánsku sa skrýva zvyčajne pod názvom servis.

Restaurant Oda

Reštaurácia Restaurant Oda (750 m/11 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) ponúka tradičnú albánsku kuchyňu. Jedlo sa tu konzumuje pri nízkych stoloch na malých drevených stoličkách alebo pohovke s vankúšmi s albánskymi vzormi. Steny a police vypĺňali staré formy na pečenie či obrazy.
Z reproduktora sa ozývala ľudová albánska muzika. Chcel som toho ochutnať čo najviac. Večeru som začal polievkou Supe Pasha Qofte. V ochutenom kuracom vývare plávali mäsové guľôčky z mletého mäsa, ryže, mäty, cibule, vaječného bielku, petržlenu, soli a papriky.

Na moje prekvapenie som ku polievke dostal citrón. Albánci to totiž majú radi nakyslo. Pokračoval som baklažánmi plnenými paradajkami, paprikou a cibuľou, ochutenými olivovým olejom, cesnakom, soľou a korením (Patellxhan i mbushur me perime). Keby som vedel, že porcie budú také veľké a jedlo také sýte, dezert by som si už neobjednával. Ale keďže som ho objednal už na začiatku večere, ostávalo mi ho len zjesť. Večeru som zakončil dezertom Sheqerpare z kukuričnej múky, vlašských orechov a medu.

Dezert bol ale taký sladký (a veľký), že som zjedol len polovicu. Servírka sa začudovala a povedala mi, že majú aj sladšie dezerty. Ku večeri som si objednal svetlý albánsky ležiak Kriko Puka. Za večeru som zaplatil 2 035 all/21,54 eur. Cena už zahŕňala 10 % sprepitné, ktoré si sami naúčtovali. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Gjelltore SaUku

Po dobrej skúsenosti z predošlého dňa som chcel vyskúšať ďalšiu reštauráciu s tradičnou albánskou kuchyňou. A tak som sa vybral do reštaurácie Gjelltore SaUku (550 m/8 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej). Prosté zariadenie, umývateľné obrusy na stoloch, turecká telenovela v televízore veštili, že táto večera bude zážitok.

Chcel som ochutnať jahňacie mäso, ktorým je Albánsko známe. V takýchto typoch reštaurácie ale platí, že čo sa predá, to sa už nedovára. Tak som čašníka požiadal o špenátový koláč s balkánskym syrom. Povedal mi, že ani ten už nemajú. Tak som sa ho spýtal, čo majú, resp. čo mi môže odporučiť. Čašník mi odporučil Kura so zemiakmi pečené v rúre. Z porcie by sa najedli aj traja ľudia. Ku jedlu som ešte dostal chlieb. Kým mäso bolo suché, zemiaky naopak plávali v tuku. Večeru som chcel zapiť domácim vínom. Po pár dúškoch stolového vína som sa ale obával, že pod stolom aj skončím.

Hneď po príchode do reštaurácie som sa mal opýtať, či sa v nej dá platiť kartou. Keďže som už hotovosť nemal, musel som vybrať peniaze z bankomatu. Ušetril by som si tak 7-eurový poplatok za výber. Mal som platiť 800 all/8,47 eur, pán si vypýtal 900 all/9,53 eur. Samozrejme bez dokladu. Túto reštauráciu vám neodporúčam. Nielenže som večeru vďaka výberu z bankomatu preplatil, ešte som aj ostal hladný.

Kam v meste Tirana zájsť na kávu?

Počas pobytu v meste som vyskúšal 2 kaviarne – v jednej z nich som sa zastavil len na kávu, zatiaľ čo v druhej som si ku káve objednal aj niečo sladké na zahryznutie.

Mulliri i Vjetër – Shallvaret

Kaviareň Starý Mlyn (Mulliri i Vjetër – Shallvaret; 500 m/6 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) patrí do siete kaviarní, ktoré nájdete po celom Albánsku, Kosove, Severnom Macedónsku, ba dokonca až v Egypte. V kaviarni som sa zastavil pred ďalším spoznávaním mesta. Keby som vedel, že múzeum, do ktorého som plánoval ísť, už medzitým zatvorili, určite by som sa v kaviarni zdržal dlhšie. Objednal som si hrozienkovú rolku a espresso. Za účet som zaplatil 230 all/2,43 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Komiteti Bar – Tiranë

Kaviareň Komiteti Bar – Tiranë (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) stojí v tieni známej tiranskej pyramídy. Do odchodu z mesta mi ešte ostávala nejaká hodinka, tak som sa v kaviarni zastavil na kávu. Kaviareň má veľa dobrých hodnotení. Nevyzeralo to v nej najhoršie, ale neuškodilo by jej pretretie stolov, aby ste nemuseli skúmať, čo mali hostia pred vami. Za espresso a minerálku som zaplatil 170 all/1,73 eur. Už pri vchode som sa čašníka opýtal, či môžem v kaviarni platiť platobnou kartou, čo mi aj potvrdil. Pri platení som mu to ale musel zopakovať, lebo na to medzitým zabudol.

Navštívte aj tieto hlavné mestá:

• Praha v Česku
• Záhreb v Chorvátsku
• Kodaň v Dánsku
• Budapešť v Maďarsku
• Viedeň v Rakúsku
• Bukurešť v Rumunsku
• Bratislava na Slovensku
• Ľubľana v Slovinsku

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tirana plná kontrastov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Teplice dostať?

Teplice sa nachádzajú v turistickej oblasti Krušné hory na severozápade Čiech, 90 km/1 h autom severozápadne od Prahy. Z administratívneho hľadiska sú centrom rovnomenného okresu v Ústeckom kraji.

Autobusom

Autobusová stanica (Autobusové nádraží Teplice) sa nachádza 950 m/13 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Regionálne autobusy zastavujú na viacerých zastávkach v meste, napr. Pražská, Benešovo náměstí, Hlavní nádraží, …

Do mesta som cestoval zo stanice Praha, Nádraží Holašovice na zastávku Teplice, Benešovo náměstí. Cesta dlhá 88 km trvala 1 h a 6 min. a cestovný lístok stál 130 czk/5,19 eur/os. V autobuse môžete platiť platobnou kartou.

Vlakom

Železničná stanica Teplice, hlavní nádraží sa nachádza 750 m/10 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Z mesta Teplice som naspäť do Prahy cestoval vlakom. Cesta dlhá 123 km trvala 1 h a 34 min. a cestovný lístok stál 169 czk/6,75 eur/os.

Kde v meste Teplice získať info?

Turistické informačné centrum VisitTeplice sa nachádza v severovýchodnej časti zástavby Náměstí Svobody.

Čo v meste Teplice robiť, vidieť a navštíviť?

Pri prechádzke mestom nevynechajte Zámocký park, námestia, uličky historického jadra mesta, sady a hrad Doubravka, ktorý sa vypína nad mestom.

Zámocký park

Veľkú časť Zámockého parku zaberajú Horný a Zámocký rybník. Na brehu Horného rybníka sa môžete zastaviť v tzv. Labuťom domčeku (800 m/11 min. pešo južne od infocentra). Aj keď sme žiadne labute nestretli, domček tu stále stojí.

V roku 1812 sa v meste Teplice stretli nemecký básnik a dramatik Johann Wolfgang von Goethe a hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven (650 m/9 min. pešo južne od infocentra). Ich priateľstvo ale netrvalo dlho. Keď sa umelci spolu prechádzali po zámockej záhrade, z diaľky prichádzala cisárska rodina so sprievodom. Kým Goethe si z hlavy sňal klobúk a hlboko sa uklonil, Beethoven prešiel stredom sprievodu so založenými rukami. Arcivojvoda tak musel prvý zložiť klobúk a cisárovná musela prvá pozdraviť. Neskôr sa Beethoven vyjadril, že je významnejší ako nejaká cisárovná.

V lete 1829 mesto navštívil i poľský hudobný skladateľ Fryderyk Chopin. Prijal pozvanie šľachtickej rodiny Clary-Aldringenových a na zámku odohral malý koncert. Údajne ide o 1. vystúpenie skladateľa na území Česka.

Pražriedlo Prasiatko (Pravřídlo Prasátko)

Zboku kúpeľnej budovy Pravřídlo (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od infocentra) na Lázeňskom náměstí je výklenok s keramickým reliéfom prasačej hlavy. Z hlavy vyviera najstarší prameň mesta Teplice. Podľa legendy prameň objavili prasiatka, ktoré sa v ňom obarili počas pastvy.

Sady Československej armády

Po ceste na hrad Doubravka z centra mesta budete prechádzať cez Sady Československej armády. Sady lemujú historické budovy Kamenných, Vojenských, či Hadích kúpeľov. Sadom dominuje kostol sv. Alžbety Uhorskej, pred ktorým zaujme nezvyčajná socha ležiaceho koňa (1 km/15 min. pešo východne od infocentra).

Hrad Doubravka

Hrad Doubravka (3,3 km/55 min. pešo východne od infocentra; stúpanie 183 m; klesanie 22 m) nechal postaviť Jan z Vřesovic na základe povolenia českého a uhorského kráľa Vladislava II. Jagellonského v roku 1483. V 17. storočí vzniklo bastiónové opevnenie, ktoré našlo svoje uplatnenie počas 30-ročnej vojny. Švédom sa hrad nakoniec aj podarilo dobyť. Opevnenie krátko na to strhli. Ponechali len kazematy, ktoré si koncom 18. storočia panský strážca upravil na obydlie. V priebehu 19. storočia hrad slúžil ako cieľ romantických vychádzok. Novogotická prístavba pochádza z konca 19. storočia.

Po ceste na hrad, ale aj z vrcholu uvidíte horu Milešovku, vežový vodojem, ktorý pôsobí ako z inej planéty, či samotné mesto Teplice. V areáli hradu sa nachádza občerstvenie. Za pivo a grog som zaplatil 100 czk/3,99 eur.

Zámocké náměstí

Dominantou Zámockého námestia je Morový stĺp, alebo tiež stĺp Najsvätejšej Trojice (400 m/5 min. pešo južne od infocentra). Morová epidémia sa mestu vyhla v roku 1713. Stĺp navrhol sochár Matyáš Bernard Braun. Je jeho najvyšším dielom. Do súčasnosti sa tiež zachovala veľmi podrobná zmluva medzi sochárom a grófom.

Kam v meste Teplice zájsť na pivo?

Prvá písomná zmienka o pivovarníctve v meste pochádza z 15. storočia. Pivo sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou v meste varilo a pilo už dávno predtým. Kým v minulosti v meste fungovali 2 pivovary, dnes sa pivo varí už len v pivovare Monopol. Pivovar sídli v secesnom dome z roku 1850, ktorý slúžil ako Varieté U Labute. V pivovare sme sa zastavili na ochutnávku piva. Set obsahoval 5 rôznych pív, svetlý ležiak Monopol 12^o, polotmavý ležiak Karlík 11^o, polotmavý ležiak Višeň 11^o, Ale 14^o a Viedenský špeciál. Za ochutnávku a 2 pivá som zaplatil 250 czk/9,99 eur. V pivovare môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Teplice najesť?

Reštaurácia Restaurace U Soudu (950 m/14 min. pešo juhozápadne od infocentra) bude určite tým pravým miestom pre nasatie miestnej atmosféry. Menej vyhľadávaná návštevníkmi, viac preferovaná miestnymi. V reštaurácii sme sa zastavili na nejedno pivo a vyprážaný syr s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a tatárskou omáčkou. V reštaurácii môžete platiť len v hotovosti.

Navštívte pivovary aj v týchto mestách:

• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach
• Mozart a pivo – to je Salzburg

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 16. 12. 2024 (1 eur = 25,036 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Teplice – Paríž, Kabát a Prasátko je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mestečka Karlštejn dostať?

Mestečko Karlštejn (33 km/47 min. autom juhozápadne od Prahy) sa nachádza v oblasti Berounsko v regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Beroun v Stredočeskom kraji.

Autobusom

Z Prahy do mestečka Karlštejn som nenašiel žiadne autobusové spojenie.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2 km/30 min. pešo juhozápadne od hradu. Do mestečka Karlštejn som z Prahy cestoval vlakom. Cesta dlhá 33 km trvala 41 min. a spiatočný cestovný lístok stál 156 czk/6,22 eur/os.

Kde v mestečku Karlštejn získať info?

V mestečku Karlštejn sa nachádzajú 2 turistické informačné centrá:

• Informačné centrum Karlštejn – 650 m/9 min. pešo juhozápadne od hradu, pri múzeu betlehemov,
• Turistické centrum Karlštejn – 500 m/7 min. pešo južne od hradu, pri hoteli Karlštejn.

Čo v mestečku Karlštejn robiť, vidieť a navštíviť?

Mestečko Karlštejn návštevníci vyhľadávajú predovšetkým pre rovnomenný gotický hrad, ktorý kedysi chránil české korunovačné klenoty. Keď už ste ale v tejto oblasti, urobte si krátku prechádzku ku českému Grand Canyonu – Lomu Velká Amerika.

Štátny hrad Karlštejn

Hrad mi svojou polohou na vysokom brale, ktoré obklopujú doliny, pripomínal Draculov hrad Bran. Pred prehliadkou hradu mi ešte ostávalo pár minút voľna, tak som sa aspoň prešiel po hradbách na 1. hradnom nádvorí, z ktorých uvidíte nielen hrad, mestečko pod hradom, ale aj okolie.

Stručná história

Hrad Karlštejn založil v roku 1348 český kráľ a rímsky cisár Karol IV. ako miesto na uloženie kráľovských pokladov, predovšetkým korunovačných klenotov. Tie tu skutočne preniesli na začiatku husitských vojen a s krátkymi prestávkami ich tu uchovávali takmer 200 rokov. Najneskôr na jar v roku 1421 ich nechal cisár Žigmund odviezť do Uhorska. Korunovačné klenoty a najdôležitejšie krajinské písomnosti sa ale na hrad vrátili už v roku 1436.

Hrad dostavali v roku 1365. Po roku 1480, za vlády Vladislava II. Jagellonského, hrad upravili v neskorom gotickom štýle. V poslednej štvrtine 16. storočia hrad renesančne prestavali za vlády Rudolfa II. Na začiatku 30-ročnej vojny korunovačné klenoty a krajinské písomnosti opäť odviezli. Súčasná podoba hradu pochádza z konca 19. storočia. V roku 1962 hrad vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Prehliadkové okruhy

Na výber máte hneď z niekoľkých prehliadkových okruhov so sprievodcom.

1. Cisárska rezidencia Karola IV. (základný okruh)

Na základnom okruhu Cisárska rezidencia Karola IV. navštívite historické interiéry na 2 podlažiach Cisárskeho paláca a spodných podlažiach Mariánskej veže. Hrad postupne zariaďujú dobovým nábytkom. Uvidíte repliku postele, v akej mohol spať český kráľ Karol IV. V jednej z komnát sa do súčasnosti zachovalo pôvodné drevené obloženie. Na záver prehliadky uvidíte kópiu českej Svätováclavskej koruny.

Po prehliadke sa nezabudnite prejsť po hradbách ďalších nádvorí a zájsť aj do Studničnej veže, v ktorej sa dochovala 78 m hlboká hradná studňa. Prehliadka trvá 55 minút a vstupenka stojí 300 czk/11,96 eur/os. Vstupenky si nemusíte vopred rezervovať. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou. Jedine na tomto prehliadkovom okruhu môžete fotografovať bez použitia blesku. Na všetkých okruhoch sa zakazuje nahrávať videá.

2. Karlštejnské hradné kaplnky (výberový okruh)

Výberový okruh Karlštejnské hradné kaplnky vás zavedie do historicky najcennejších priestorov hradu. Navštívite východné krídlo Cisárskeho paláca, horné podlažie Mariánskej veže a Veľkú vežu. Prehliadka trvá 100 minút a vstupenka stojí 640 czk/25,52 eur/os. Vstupenky si musíte vopred rezervovať.

3. Celým hradom (mimoriadny okruh)

Mimoriadny okruh Celým hradom vám okrem priestorov z predošlých 2 okruhov ukáže aj bežne nedostupné časti hradu nad kaplnkou sv. Kríža. Prehliadka trvá 180 minút a vstupenka stojí 1 800 czk/71,78 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť vopred v predpredaji alebo on-line.

4. Kaplnka večerného Karlštejna (mimoriadny okruh)

Mimoriadna večerná prehliadka Kaplnka večerného Karlštejna vás zavedie do posvätných priestorov hradu vrátane kaplnky sv. Kríža. Prehliadka trvá 120 minút a vstupenka stojí 1 700 czk/67,79 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť vopred v predpredaji alebo on-line.

5. Karlštejn ako uzavretá pevnosť (mimoriadny okruh)

Počas mimoriadneho okruhu Karlštejn ako uzavretá pevnosť prejdete so sprievodcom hradné brány, nádvorie, areál hradnej studne, hradby, cisárove komnaty a všetky kaplnky. Prehliadka trvá 180 minút a vstupenka stojí 1 800 czk/71,78 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť vopred on-line.

6. Na kávu s kastelánom (mimoriadny okruh)

Počas mimoriadneho okruhu Na kávu s kastelánom vás celým hradom prevedie kastelán osobne. Povie vám nielen históriu hradu, ale oboznámi vás aj s prevádzkou hradu, či prebiehajúcimi stavebnými úpravami. Súčasťou prehliadky je welcome drink, občerstvenie, káva a zákusok. Prehliadka trvá 180 minút a vstupenka stojí 3 500 czk/139,56 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť vopred v predpredaji alebo on-line.

7. Voľne prístupným areálom Karlštejna (s audio sprievodcom)

Samostatná prehliadka voľne prístupnou časťou areálu hradu od vstupnej brány po Studničnú vežu s audio sprievodcom, ktorého si stiahnete do svojho chytrého telefónu. Prehliadka trvá 40 minút a je zdarma.

Lom Velká Amerika a Lom Mexiko

Po prehliadke hradu a obede som sa vybral na neďaleký český Grand Canyon, lom Velká Amerika (4 km/1 h pešo severne od hradu). Mne sa ale nechcelo kráčať naokolo po oficiálnom turistickom chodníku (červená značka po Dub Sedmi bratří a odtiaľ žltá značka okolo lomov) a tak som si cestu skrátil cez les. Z lesa som vyšiel na rozľahlú lúku a pokračoval hore do kopca. Na moje prekvapenie som narazil na plot kameňolomu, takže časť cesty som sa aj tak musel vrátiť. Zatopený lom som ale nakoniec predsa len dosiahol.

Najprv som prechádzal okolo menšieho lomu Mexiko. Lom Mexiko bol 1. lomom, ktorý v tejto oblasti otvorili. Má dĺžku 300 m, šírku 100 m a hĺbku 80 m. Lom sa tiež niekedy zvykne nazývať Trestanecký. V 50. rokoch 20. storočia v ňom museli v neľudských podmienkach pracovať politickí väzni. Odporúčam vám prejsť si náučný chodník okolo lomu Velká Amerika, pretože z oboch strán sa vám naň naskytnú fantastické výhľady. Chodník má dĺžku 3 km a panely sa zameriavajú na prírodovedné hodnoty tunajšej krajiny, históriu ťažby vápenca a tzv. pracovný útvar Mořina.

Vápencový lom Velká Amerika má dĺžku 800 m, šírku 200 m a hĺbku 100 m. Chodník vedie aj po dne nezatopenej časti lomu. Síce je vstup na dno lomu zakázaný, videl som tam zaparkované autá a nezodpovedných návštevníkov. Vysoké steny lomy pomaly obrastajú mladé stromy. Velká Amerika má aj svoju mladšiu sestru, Malú Ameriku, ktorá sa nachádza západne od lomu Mexiko. Do mestečka Karlštejn som sa vrátil najprv po žltom značkovanom chodníku od lomu do obce Mořina, potom modrou značkou po Dub Sedmi bratří a napokon červenou značkou do mestečka.

Kde sa v mestečku Karlštejn najesť?

Reštaurácia a penzión Pod Dračí skálou (450 m/8 min. pešo severne od hradu) stojí pri ceste do obce Mořina. Zo strechy susedného domu ma už vítali miestne kozy. Teplé septembrové počasie vyhnalo všetkých návštevníkov na terasu. Ako sa to hovorí, kto neskoro chodí, …Keďže terasa bola plná, ostávalo mi sedieť vo vnútri reštaurácie. Sedel som ale hneď pri bare, takže som dostal všetko rýchlo. Ochutnal som bravčovú panenku plnenú slivkami s americkými zemiakmi s cesnakovým dipom a viedenskou cibuľkou. Obed som zapil čapovaným svetlým ležiakom. Chutný obed. Pohotová obsluha. Za obed som zaplatil 262 czk/10,45 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mestečku Karlštejn zájsť na kávu?

Kaviareň Doma Café (1 km/14 min. pešo juhozápadne od hradu) môže byť príjemnou zastávkou po prehliadke hradu na železničnú stanicu. Všetky zákusky sa pripravujú denne čerstvé. Keďže už hladní hostia všetky zákusky v ten deň zjedli, musel som si vystačiť len s espressom a Negroni. Veľmi milá obsluha mi na požiadanie priniesla aj veľký pohár vody a dokonca mi požičala aj nabíjačku na telefón. Za účet som zaplatil 200 czk/7,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto hrady:

• 2 dni v meste Bratislava
• Kráľovský Winchester
• Verona – Rómeo, Júlia a ja
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Sants-Montjuïc

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 20. 9. 2024 (1 eur = 25,078 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Karlštejn – symbol českej štátnosti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bratislava dostať?

Bratislava sa delí na 5 okresov a 17 mestských častí. Nachádza sa v južnej časti Bratislavského kraja. Z hľadiska cestovného ruchu sa spolu s okresmi Senec a Pezinok nachádza v regióne cestovného ruchu Bratislava a okolie na západnom Slovensku.

Autobusom

Autobusová stanica Mlynské nivy sa nachádza 1,5 km/21 min. pešo východne od Hlavného námestia. Niektoré medzištátne autobusy tiež zastavujú na autobusových zastávkach Most SNP (600 m/8 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) a Einsteinova (1,8 km/25 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia).

Vlakom

Železničná stanica Hlavná stanica sa nachádza 1,9 km/28 min. pešo severne od Hlavného námestia. Ak budete do Bratislavy cestovať vlakom, môžete tiež vystúpiť na niektorej z týchto železničných staníc:

• Vinohrady – 6,3 km/15 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Predmestie – 5,7 km/14 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Nové Mesto – 5,7 km/15 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia,
• Petržalka – 4,4 km/8 min. autom juhozápadne od Hlavného námestia.

Lietadlom

Medzinárodné letisko M. R. Štefánika (skratka BTS) sa nachádza 13 km/16 min. autom severovýchodne od Hlavného námestia. Z letiska sa momentálne (júl 2024) dostanete do 34 cieľových miest v Európe a Afrike.

Ako sa po meste Bratislava pohybovať?

Mestskú hromadnú dopravu v Bratislave zabezpečuje spoločnosť Dopravný podnik Bratislava. Na výber máte z autobusov, trolejbusov a električiek. Jednorázový cestovný lístok momentálne (júl 2024) stojí 1,10 eur/30 min. Cestovný lístok si kúpite v predajniach dopravného podniku, žltých automatoch, v novinových stánkoch, vo vozidlách regionálnych autobusov alebo on-line. V niektorých automatoch môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Bratislava získať info?

Turistické informačné centrum sa nachádza 160 m/2 min. pešo východne od Hlavného námestia.

Čo v meste Bratislava robiť, vidieť a navštíviť?

Hrad, plavba loďou, múzeum umenia, prehliadka mesta so sprievodcom, vyhliadková veža, ale aj adrenalínové aktivity ako skywalk či rafting. To všetko ponúka Bratislava.

Hrad Devín

Národná kultúrna pamiatka Hrad Devín (12,7 km/18 min. autom západne od Hlavného námestia) sa už niekoľko storočí vypína na strategickom mieste nad sútokom Moravy a Dunaja. Devínska hradná skala je chráneným územím európskeho významu. V minulosti bol Devín dôležitým strategickým bodom obranného systému Limes Romanus. Na hrade objavili viaceré rímske kamenné stavby z 3. a 4. storočia. Pôdorys jednej z nich pripomína antickú hrobku. Preto dostala názov cella memoriae. Stavbu chráni drevená konštrukcia. Nájdete ju neďaleko vstupnej brány.

Prečítajte si o Kamennom rímskom kasteli Kelemantia v obci Iža.

V období Veľkej Moravy nebol Devín len pohraničným strážnym hradiskom, ale aj kniežacím sídlom. Predpokladá sa, že knieža Rastislav pozval a očakával práve tu Konštantína a Metoda. Devín a Petržalka patrili od roku 1938 Nemeckej ríši. Po skončení vojny sa Devín aj Petržalka vrátili obnovenej Československej republike, pričom už po februári 1948 sa československo-rakúska hranica stala súčasťou železnej opony. V Československu pri pokuse o útek zahynulo 280 ľudí, pri strážení hranice 654. Iba niekoľkým desiatkam ľudí sa podarilo ujsť. 

V jaskyniach skalného brala pod horným hradom uvidíte stálu expozíciu Hrad Devín v 13.-20. storočí. Expozícia prezentuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti. Archeologickú expozíciu dopĺňa geologická história hradného brala a unikátna prezentácia zvyškov mora z obdobia treťohôr.

Hrad Devín má pre mňa aj po niekoľkých návštevách magickú atmosféru a stále sa na toto miesto rád vraciam.

Praktické info o hrade Devín

Hradom sa vďaka novému informačno-navigačnému systému pokojne odsprevádzate aj sami. Zložkami informačného systému sú audio sprievodca a textový sprievodca. Hrad je otvorený od apríla do mája a v septembri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h, od júna do augusta od utorka do nedele od 10.00-19.00 h, v októbri a v marci od utorka do nedele od 10.00-17.00 h a od novembra do februára od utorka do nedele od 10.00-16.00 h. Expozícia a výstava sú sprístupnené len počas letnej turistickej sezóny (apríl – október). Vstupenka stojí od apríla do októbra 8 eur/os. a od novembra do marca 4 eur/os.

Plavba loďou s večerou

Plavby po Dunaji prevádzkuje spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (LOD), ktorá sídli v budove Osobného prístavu (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od Hlavného námestia). Plavili sme sa na lodi Harmónia, ktorá je najnovšou a najluxusnejšou loďou na Dunaji pod slovenskou vlajkou. Je ideálna na rôzne podujatia počas celého roka. Na spodnej aj vrchnej palube disponuje kompletne vybavenou kuchyňou a barom. Jedlá pripravujú priamo na lodi, takže sa nemusíte obávať, že ich najprv niekde uvaria a na loď už len privezú.

Večeru na Dunaji sme začali studeným predjedlom, ktorým bol Grilovaný melón so syrom feta a orechmi. Po predjedle nasledoval hlavný chod – Grilovaný losos s quinoa šalátom a hráškovým pyré. Večeru sme ukončili dezertom v podobe Mangového sorbetu s vodkou. Na pitie máte na výber z teplých, studených, alkoholických a nealkoholických nápojov. Pred večerou som si doprial mnou tak milovaný kokteil Negroni. Plavba loďou s večerou v sebe spája 2 veci, ktoré milujem – lode a jedlo. Plavbu by som si určite veľmi rád zopakoval a večera bola taká dobrá, že by som ju pokojne zjedol znova.

Nalodiť sa môžete od 18.00 h. Plavba trvala od 18.30-20.00 h. Večera sa podávala od 19.00-20.00 h. Loď vyplávala spod Starého mosta proti prúdu Dunaju smerom ku mostu Lafranconi. Potom sa otočila a plavila sa v smere prúdu až za Prístavný most. Nakoniec sa opäť otočila, aby doplávala naspäť ku Starému mostu. Večera stojí 58 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke spoločnosti alebo v cestovnej agentúre, ktorá sídli v Osobnom prístave.

Danubiana Meulensteen Art Museum

Múzeum moderného umenia Danubiana Meulensteen Art Museum (22,7 km/26 min. autom juhovýchodne od Hlavného námestia) slávnostne otvorili 9. septembra 2000. Zakladateľmi múzea sú holandský zberateľ a podporovateľ umenia Gerard Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič, ktorý mimochodom pochádza z toho istého mesta ako ja, z Popradu. Múzeum ťaží zo svojej vynikajúcej polohy na hranici 3 štátov – Slovenska, Rakúska a Maďarska, ale predovšetkým na polostrove na Dunaji. Okrem samotného umenia vo vnútri galérie tak budete obdivovať aj to, ktoré vytvorila príroda pri pohľade von oknom alebo na polostrove meniacom sa s každým ročným obdobím.

Z areálu taktiež najlepšie oceníte architektúru múzea, ktoré svojím tvarom pripomína rímsku galéru s opretými drevenými veslami. Po prehliadke múzea sa nezabudnite tiež prejsť sochárskym parkom ku Dunaju. Park predstavuje 60 sôch najvýznamnejších osobností svetovej, európskej a slovenskej výtvarnej scény. Z parku zamierte až na strechu múzea, ktorá vám poskytne nekonečné výhľady na celú oblasť. Múzeum je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Prehliadka Starého mesta so sprievodcom

Cez Staré mesto som prechádzal snáď miliónkrát, no nikdy som sa podrobne nezameral na všetky detaily budov. Staré mesto Bratislavy môžete, samozrejme, spoznávať s bedekrom alebo mobilom v ruke. Ale nič nenahradí výklad sprievodcu, ktorý z mesta pochádza, alebo v ňom žije. Pretože len dobrý sprievodca vám povie rôzne pikošky a zaujímavosti z histórie mesta a jeho osobností a upozorní vás na dobrý obed, kávu či zmrzlinu. Absolvovali sme prehliadku s veľmi milou a komunikatívnou pani sprievodkyňou z cestovnej kancelárie tripito.eu.

Pani sprievodkyňa nás povodila po Starom meste naozaj hore-dole, od Michalskej brány ku Dómu sv. Martina, od Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí po Hlavné námestie. Upriamila našu pozornosť na zaujímavé pamätné tabule (napr. tá o bosorke), delové gule z čias Napoleona Bonaparteho, dozvedeli sme sa tiež, kto bol Posmievačik, či Čumil. Ale viac vám už prezrádzať nebudem. Zavolajte alebo napíšte do tripita a pýtajte si Nikolu.

Vyhliadková veža UFO

Vyhliadková veža UFO (950 m/14 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) získala svoje pomenovanie vďaka rozhľadni v podobe lietajúceho taniera. Jediný výťah vás doň „vystrelí“ za 45 sekúnd. Reštaurácia s barom sa nachádzajú vo výške 85 m, vyhliadka je vo výške 95 m a pri dobrej viditeľnosti ponúka výhľad až do vzdialenosti 100 km. Priemer kupoly je 32 m.

Trochu histórie

Stavba visiaceho 1-pylónového mosta s vyhliadkovou vežou začala v roku 1967. Autormi projektu boli architekti J. Lacko, L. Kušnír, I. Slameň a inžinieri A. Tesár a J. Zvara. O 5 rokov neskôr, v roku 1972, most spolu s vežou uviedli do prevádzky. V dobe vzniku bola táto stavba 1 z 2 takto konštrukčne riešených stavieb na celom svete. Za slovenskú stavbu storočia v kategórii mostné stavby vyhlásili most s vyhliadkovou vežou v roku 2001. V rokoch 2003-2005 sa uskutočnila modernizácia interiéru reštaurácie a vyhliadky.

V roku 2005 sa veža stala súčasťou organizácie The World Federation of Great Towers (WFGT), ktorá združuje vyhliadkové veže a výškové budovy. Nájdete tam aj také veže, ako napr. Žižkovskú vežu v Prahe, Eiffelovu vežu v Paríži, Burj Khalifa v Dubaji, Empire State Building v New Yorku či Spinnaker Tower v Portsmouth.

UFO Skywalk

Skywalk je jedinečná adrenalínová atrakcia. Vyskúšať ju môžete počas letnej turistickej sezóny od apríla do októbra. Prejsť sa po okennej rímse vyhliadkovej veže okolo kupoly v sprievode profesionálneho inštruktora môžete naozaj len tu. Pokiaľ nie ste príliš zamestnaní tým, kam stúpate, môžete si, samozrejme, vychutnať i výhľady na Bratislavu. Samotná prechádzka trvá v priemere 10-12 minút. Tí, ktorí si netrúfajú na skywalk tak ako ja, si môžu pochutnať na fantastickej čokoládovej torte a espresse.

Praktické info o Vyhliadkovej veži UFO

Vyhliadková veža UFO je otvorená od 10.00-23.00 h. Vstupenka stojí 9,90 eur/os. od pondelka do piatka od 10.00-13.00 h; 11,90 eur/os. od pondelka do piatka od 13.00-23.00 h; soboty, nedele a sviatky od 10.00-23.00 h. Vstupenky si kúpite na vstupnej recepcii vyhliadkovej veže UFO. Nie je možné kúpiť si ich vopred on-line. Skywalk stojí 65 eur/os. Skywalk si kúpite len vopred on-line.

Divoká voda

Areál Divoká voda (22,5 km/25 min. autom juhovýchodne od Hlavného námestia) sa nachádza v mestskej časti Čunovo. Či už ste profesionál alebo amatér, areál vám ponúka hneď niekoľko rôznych športových aktivít:

• rafting,
• kajak, kanoe, paddleboard,
• riversurfing,
• hydrospeed,
• vodné skútre,
• wakeboard, vodné lyže, double trouble, banán ťahaný za vodným skútrom,
• plavba po Dunaji na motorovom člne Crownline,
• paintball, gelly ball, splat r ball,
• aquaroller,
• lukostreľba,
• plážový volejbal, plážový futbal,
• futbal na tráve,
• wellness a fitness.

Snáď najvyhľadávanejšou športovou aktivitou v areáli Divoká voda je rafting. Tento adrenalínový šport je vhodný pre 4- až 6-člennú posádku. Dva kanály ponúkajú 5 rôznych druhov tratí, každú s dĺžkou 460 m so stupňom náročnosti WW I-VI. Počas aktivity splavíte kanál, postupne si osvojíte techniky pádlovania a prejazdov. Kanály sa môžu splavovať od marca do novembra. Rafting v skupine min. 4 osôb stojí 30 eur/os. Cena zahŕňa okrem samotnej aktivity tiež požičanie kompletného výstroja, šatňu so sprchou a vedenie profesionálneho inštruktora. Na aktivitu si vyhraďte 90 minút. Splav trvá 60 minút.

Kde sa v meste Bratislava ubytovať?

Trojhviezdičkový hotel ibis Bratislava Centrum (550 m/8 min. pešo severozápadne od Hlavného námestia) stojí neďaleko tunela pod Bratislavským hradom. Ubytovať sa môžete od 15.00 h. Odubytovať sa môžete do 12.00 h. Napriek tomu, že okolo hotela premávali každú chvíľu električky a nachádza sa len na skok od centra mesta, v hoteli bolo ticho a pokoj.

Bol som ubytovaný v pohodlnej klimatizovanej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom s výhľadom na hradby hradu. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Kontinentálne raňajky podávajú formou štedrého bufetu. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Súkromné parkovisko je k dispozícii na mieste. Poplatok je 18 eur/deň. Veľmi milí zamestnanci hotela, ktorí mi na recepcii ochotne vytlačili, čo som potreboval.

Kde sa v meste Bratislava najesť?

V meste Bratislava sme vyskúšali 3 reštaurácie, ak nepočítam plavbu loďou, ktorá bola spojená s večerou. Reštaurácie som zoradil podľa obľúbenosti a pravdepodobnosti návratu.

Brasserie La Marine

Brasserie La Marine (1,5 km/20 min. pešo juhovýchodne od Hlavného námestia) je bezpochyby najlepšou reštauráciou, v akej sme v Bratislave jedli. Spája v sebe to najlepšie z jedla a cestovania. Vďaka doplnkom pôsobí prímorským dojmom a keď sa pozriete von oknom (ak náhodou nesedíte rovno na terase), pri pohľade na mohutný Dunaj nadobudnete pocit, že ste na dovolenke.

Brasserie je neformálna reštaurácia s uvoľneným prostredím, kde sa podávajú výdatné jedlá. Kedysi bola miestom varenia a servírovania piva.

Večeru som začal Paradajkovou polievkou s parmezánom a bazalkou. Tak tejto polievky by som zvládal zjesť ešte jeden hrniec. Po polievke nasledovalo hlavné jedlo. Vybral som si Kurací supreme s pyré z maslového hrášku a tempurovanou zeleninou. Vrcholom večere bol dezert v podobe Eclairs plneného jahodovým krémom s bielou čokoládou a lyofilizovanými jahodami. Tak po tejto večeri už by som mohol pokojne aj zomrieť.

Upečte si doma Čokoládou potreté eclair s francúzskym vanilkovým krémom a jedlým zlatom z 1. triedy Titanicu!

Štefánka by Pulitzer

Reštaurácia Štefánka by Pulitzer (750 m/11 min. pešo severne od Hlavného námestia) nesie meno po princeznej Štefánii, vdove po princovi Rudolfovi, následníkovi rakúsko-uhorského trónu od roku 1904. Budovu v eklektickom štýle navrhol architekt a staviteľ Alexander Feigler mladší na prelome 19. a 20. storočia v roku 1897. Interiér s prvkami secesie vás prenesie naspäť do minulosti, do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie. Toto historické obdobie odrážajú aj jedlá v jedálnom lístku.

Prvým chodom bola Zeleninová polievka. Ako hlavný chod som si vybral Tekvicové rizoto s pečenou cviklou, pekanovými orechmi a rukolou. Síce som bol po prvých 2 chodoch sýty, neodolal som rakúskemu dezertu v podobe Kaiserschmarrn s hrozienkami s čučoriedkovým džemom a domácou šľahačkou. Veľmi milá a profesionálna obsluha. Večeru som snúbil so svetlým výčapným pivom zo Severnej Moravy.

Zylinder Café Restaurant

Kaviareň a reštaurácia Zylinder Café Restaurant (350 m/5 min. pešo južne od Hlavného námestia) sa ukrýva medzi stromami na Hviezdoslavovom námestí. Musím sa priznať, že o reštaurácii som počul už dávnejšie, avšak ešte nikdy som v nej nemal príležitosť večerať. Preto boli moje očakávania, pochopiteľne, vysoké. Reštaurácia sa podobne ako napr. Štefánka zameriava na rakúsko-uhorskú kuchyňu, doplnenú ale o súčasné kulinárske trendy. V reštaurácii sa snažia využívať čerstvé a sezónne potraviny z regiónu.

Večeru som začal krémovou maslovou tekvicovou polievkou s tekvicovými semiačkami a bylinkovým olejom. Po hustej krémovej polievke som zvolil ľahší hlavný chod. Vybral som si Pečeného zubáča so sezónnymi zemiakmi a remuládou. Aj v tejto reštaurácii som večeru zakončil rakúskym dezertom, tortou Sacher, doplnili ju však vanilkovou zmrzlinou. Kým večera bola nezabudnuteľným kulinárskym zážitkom, obsluha v nás taktiež zanechala nezabudnuteľný zážitok. Žiaľ, skôr negatívny ako pozitívny. Pomalá a neprofesionálna obsluha bez zmyslu pre humor.

Kam v meste Bratislava zájsť na kávu?

Pekáreň Pressburg Bajgel (240 m/3 min. pešo juhozápadne od Hlavného námestia) sa nachádza priamo v Starom meste na rohu Ventúrskej a Panskej. Spoznáte ju podľa veľkého bratislavského rožku s nohami a očami, ktorý vás víta pred vchodom. Milá malá útulná pekáreň, v ktorej môžete, kým čakáte na svoju objednávku, sledovať, ako sa tie bratislavské rožky vlastne pripravujú. Bajgle tu pripravujú podľa tradičnej receptúry z poslednej dekády 19. storočia. Okrem klasických náplní v podobe vlašského orecha a maku, pripravujú v pekárni napr. aj mandľové rožky.

Orechové rožky majú tvar písmena „C“ a makové pripomínajú svojím tvarom podkovu. Obdivujem všetkých zamestnancov pekárne, pretože rožky som piekol zatiaľ len raz. Síce tie moje voňali ako bratislavské rožky, chutili tak, o tom tvare by sa dalo polemizovať. A radšej som sa na ne zospodu ani nepozeral, lebo mi (takmer) všetky popraskali. Preto ich výrobu radšej asi prenechám profesionálom a teším sa, až sa v pekárni zastavím opäť.

Upečte si doma vlastné Bratislavské rožky!

Poďte na plavbu loďou aj v týchto mestách:

• Historická lodenica v Portsmouthe
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Trajektom z Liverpoolu do Belfastu a naspäť
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Römerland Carnuntum-Marchfeld I.

Článok vznikol v spolupráci s FIJET Slovakia a FIJET World.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 2 dni v meste Bratislava je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.