Ako sa do mesta Ferrara dostať?

Ferrara je najväčším a hlavným mestom rovnomennej provincie vo východnej časti regiónu Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, sa nachádza 50 km/48 min. autom severovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 422 km/4 h 26 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Ferrara Piazzale della Stazione sa nachádza 1,5 km/21 min. severozápadne od námestia Piazza della Cattedrale v centre mesta.

Vlakom

Železničná stanica Ferrara sa nachádza 1,5 km/22 min. severozápadne od centra. Do Ferrary som cestoval priamym regionálnym vlakom z Bologne. Cesta trvá 31-57 minút a spiatočný cestovný lístok by stál 11 eur/os.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Kde v meste Ferrara získať info?

Ferrara – Informačné a turistické stredisko – IAT-R (Ferrara – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT-R) sa nachádza v hrade Estense 350 m/5 min. pešo severne od centra.

Čo v meste Ferrara robiť, vidieť a navštíviť?

Ferrara, ktorá vznikla v okolí brodu cez rieku Pád, sa v 15. a 16. storočí stala intelektuálnym a umeleckým centrom, ktoré priťahovalo najväčšie osobnosti talianskej renesancie. Humanistická predstava o ideálnom meste ožila práve tu, v štvrtiach, ktoré od roku 1492 budoval Biagio Rossetti podľa nových princípov perspektívy. Dokončenie tohto projektu znamenalo zrod moderného urbanizmu a ovplyvnilo jeho ďalší vývoj. Ferrara, mesto renesancie, a delta rieky Pád je od roku 1995 na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Hrad Estense (Castello Estense)

Hrad Estense (Castello Estense; 350 m/5 min. pešo severne od centra) z červených terakotových tehál s bielymi balustrádami a štyrmi nárožnými vežami obklopený priekopou je neprehliadnuteľným symbolom Ferrary.

Vedeli ste, že šľachtický rod Este z Ferrary a rakúsky arcivojvoda František Ferdinand d’Este majú priamu historickú spojitosť, hoci medzi nimi nebol pokrvný príbuzenský vzťah v mužskej línii? František Ferdinand získal toto slávne talianske meno a obrovský rodový majetok prostredníctvom adopcie a závetu. Podmienkou dedičstva bolo splnenie dvoch podmienok – prijať prídomok d’Este do svojho mena a naučiť sa plynule hovoriť po taliansky do 12 mesiacov. František obe podmienky samozrejme splnil.

Trochu histórie

Od konca 14. storočia do konca 16. storočia bývala v pevnosti šľachtická rodina Este. Po tom, čo museli nútene opustiť Ferraru, bolo vojvodstvo začlenené do Pápežského štátu.

13.-16. storočie

Šlachtická rodina Esteovcov vládla politickej scéne mesta viac ako tri storočia už od roku 1264. Počas prvého storočia ich vlády hradby mesta štvornásobne rozšírili, rozsiahle oblasti delty rieky Pád boli znovu získané a umenie a kultúra zažili obdobie najväčšieho rozkvetu. Architekt Bartolino da Novara navrhol pevnosť, ktorá sa stala symbolom politickej a vojenskej sily, na konci 14. storočia za vlády Niccolò II. d’Este. Rozšírenie hradu a jeho úprava na palác sa uskutočnili na konci 15. storočia za vlády Ercolea I. d’Este. V tomto období pribudla na hrade pomarančová záhrada a vojvodské kuchyne. Malá stredoveká dedinka Ferrara sa zmenila na renesančný klenot.

Za vlády Alfonza I. d’Este, Ercoleho syna, došlo k výraznému nárastu zbierok o umelecké predmety. Hrad čoraz viac nadobúdal vzhľad šľachtického sídla slúžiaceho na dvorný život. Požiar v roku 1554 a zemetrasenie v roku 1570 hrad značne poškodili. Vojvoda Alfonz II., syn Ercoleho II., nariadil veľkú a definitívnu renesančnú premenu hradu. Súčasná podoba hradu pochádza práve z tohto obdobia. Smrť Alfonza II. v roku 1597 bez legitímneho dediča prinútila rodinu Esteovcov opustiť mesto o rok neskôr a nútene presunúť svoje sídlo do neďalekej Modeny.

17.-20. storočie

Po nútenom odchode rodiny do Modeny sa hrad stal sídlom pápežských legátov, ktorí zabezpečili údržbu hradu bez ďalšieho architektonického či umeleckého vplyvu. Legát bol osobný vyslanec a reprezentant pápeža. Umelecké zbierky sa rozptýlili do Modeny, Ríma, Drážďan, Viedne, Petrohradu, Londýna či Madridu. Po dvoch požiaroch v rokoch 1634 a 1718 hrad stratil dôležité fresky a dekorácie. V roku 1796 vtrhli do mesta Napoleonove vojská, ktoré hrad obsadili.

Po Francúzoch obsadili hrad v roku 1813 Rakúšania, ktorí dohliadali na jeho reštaurovanie a návrat politických predstaviteľov Pápežského štátu. V roku 1860 bola Ferrara pripojená k Talianskemu kráľovstvu. Provinčná správa (administratívny a vládny orgán provincie) kúpila hrad vo verejnej aukcii v roku 1874. Prefektúry sa na hrade striedali až do roku 2001.

Hrad mal ohromnú výhodu, že počas celej svojej histórie zostal živou budovou. Dôkazom toho je veľmi dobrý stav zachovania hradu na začiatku 20. storočia. Od 80. rokov 20. storočia sa provincia Ferrara stará o obnovu hradu a jeho sprístupnenie návštevníkom ako múzea. Druhé poschodie hradu je dodnes sídlom provincie.

Prehliadka hradu

V podzemnom podlaží sa nachádzali sklady a väzenie. Na prízemí zase stajne, zbrojnice a remeselnícke dielne. Vojenské jednotky boli umiestnené na 1. poschodí paláca. Koncom 15. storočia sa pevnosť začala meniť na rezidenciu s apartmánmi vojvodov a vojvodkýň.

Prízemie

Vojvodské kuchyne postavili na začiatku 16. storočia za vlády Alfonza I. V pôvodnej podlahe uvidíte otvory pre odtoky starých umývadiel. Práve v týchto kuchyniach sa pripravovali legendárne dvorské hostiny s ohromujúcim počtom chodov, ktoré sa podávali pomedzi divadelné vystúpenia a hudobné zábavy. V suteréne hradu sa nachádzalo väzenie. V ňom zvyčajne väznili vysokopostavené osobnosti, vinné zo zločinov proti rodine, z pokusov o podkopanie moci, či z rodinných sprisahaní a zrád. Nápisy, ktoré väzni zanechali v 16. storočí, sú dodnes viditeľné na tehlových stenách.

Prvé poschodie

Prvé poschodie hradu slúžilo predovšetkým ako súkromné apartmány panovníkov. Z temných priestorov väznice sa po vyjdení po naklonenej rovine z tehál zrazu ocitnete na slnkom zaliatej lodžii a záhrade plnej pomarančovníkov. Cez malé otvory v múre môžete sledovať mesto tak, ako kedysi členovia rodiny Este. Na lodžiu nadväzuje malá komnata Alfonza II., ktorej steny zdobia tri obrazy na tému Bakchanálií. Bakchanálie boli divoké, extatické slávnosti, ktoré sa konali na počesť boha vína Dionýza, v Ríme nazývaného Bakchus.

Približne 80 rokov sa v Dolnej snemovni konali zasadnutia provinčnej rady Ferrary, ktorá vlastnila hrad Estense od roku 1874. Sála je vynikajúcim príkladom prechodu secesie do štýlu art deco. Vojvodskú kaplnku postavili len v roku 1591, 7 rokov predtým, než rod musel hrad opustiť. Steny pokrýva vzácny polychrómovaný mramor. Za kaplnkou sa nachádza schodisko, ktorým sa dostanete na vyhliadkovú Vežu levov. Na freskách v Sále úsvitu sa oslavovalo plynutie času a fungovanie vesmíru.

…a čo ďalšie krídla hradu?

V Herni sa zase prelínajú dve zložky. Hravá, ktorá odkazuje na bezstarostnosť typickú pre kultúru dvora a kultúru, ktorá sa spája s témou času a cestou ľudského poznania. V Sále Città di Ferrara uvidíte veľký model Ferrary, ktorý bol vytvorený koncom 80. rokov 20. storočia na základe slávneho Bolzoniho plánu z 18. storočia. Obraz v Sále Hektora a Andromache znázorňuje 6. spev Illiady, na ktorom sa trójsky hrdina lúči so svojou manželkou a synom.

Vládna sála sa vyznačuje dreveným stropom s kazetami rôznych tvarov, polychrómovanou obrazovou výzdobou, pozlátenými drevenými ružami a vyrezávanými rozetami. Fresky v Sále devolúcie zobrazujú odovzdanie moci z nižšieho na vyšší orgán a teda rok 1598, keď posledný vojvoda Este musel opustiť mesto. Maľovaný pás v Sále erbov zobrazuje v hornej časti erby pápežov a pod nimi erby pápežských legátov. Po zemetrasení v roku 2012 na fresky aplikovali washi papier, aby sa utesnili praskliny a zabránilo sa odlupovaniu náteru.

Praktické info

Hrad je otvorený od stredy do pondelka medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup do veže je o 17.15 h. Na dôkladnú prehliadku hradu si vyhraďte 2-3 hodiny. V šatni za pokladňou by ste si do skriniek mali odložiť veľké tašky a batohy. Skrinky sú so zámkami na mince v hodnote 1 eur. Ak náhodou nebudete mať drobné, v pokladni múzea vám veľmi ochotne rozmenia. Na hrade môžete fotografovať aj s bleskom s výnimkou fresiek na stenách a stropoch. Vstupenka stála 12 eur/os. Vyhliadková Veža levov je za príplatok 2 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni hradu alebo vopred on-line. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Socha Girolama Savonaroly

Na námestí neďaleko hradu stojí socha pána, ktorý pripomína nejakého mága. V skutočnosti ide o kazateľa a dominikánskeho mnícha menom Girolamo Savonarola, ktorý bol známy svojimi politickými aktivitami. Žiaľ, Girolama postihol krutý osud. Obesili a upálili ho vo Florencii.

Vedeli ste, že Girolamo Savonarola alebo tiež Hieronymus Savonarola, bol taliansky náboženský a politický reformátor? Bol známy svojím notorickým asketizmom, ktorý sa prejavoval v spôsoboch jeho obliekania, stravovania, ale aj v kontakte s ľuďmi.

Radnica (Palazzo municipale)

Výstavba radnice (Palazzo municipale; priamo na námestí Piazza della Cattedrale v západnej časti zástavby) sa začala v roku 1245. Až do 16. storočia bola sídlom rodiny Este. Neostredoveká Víťazná veža, ktorá má výšku 57 m, pribudla len na začiatku 20. storočia. Volto del Cavallo, veľký oblúk, ktorý vedie na námestie Piazza del Municipio, je pôvodný. Lemujú ho dve sochy – Nicolo III. d’Este na koni a vojvoda Borso na stoličke. Sochy sú síce kópie (originály zničili počas Napoleonovej okupácie), ale podstavce sú pôvodné. Radnica je sídlom mestského úradu.

Námestie Piazza Trento Trieste

Námestie Piazza Trento Trieste (110 m/1 min. pešo juhovýchodne od centra) pochádza zo stredoveku, keď postavili novú katedrálu sv. Juraja. Na námestí sa sústreďovala nielen náboženská, ale aj občianska moc. Na mieste súčasného arcibiskupského paláca stáli biskupské domy a palác Palazzo della Ragione, notárska lodžia bola približne na mieste súčasnej hodinovej veže, ďalej by ste tu našli Vojvodský palác i radnicu. Pozdĺž južnej strany katedrály sa tiahne Loggia dei Merciai, na konci ktorej stojí nedokončená zvonica v klasicistickom štýle.

Ulica San Romano (Via San Romano)

Ulica San Romano (Via San Romano; 280 m/4 min. pešo južne od centra) má starobylý pôvod. Pochádza už z 12. storočia. Bola hlavnou prístupovou cestou z brehov rieky Pád. Spájala riečny prístav s trhovým námestím. Dôležitosť zdôrazňoval majestátny portál, ktorý sa nachádzal na boku katedrály, ale do súčasnosti sa nezachoval. Podobne ako v Bologni, aj táto ulica sa vyznačuje portikami na oboch stranách. Na konci ulice sa nachádzala dnes už neexistujúca brána Porta di San Romano. V jej blízkosti neskôr postavili bránu Porta Paola.

Brána Porta Paola

Brána Porta Paola (500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) plnila v minulosti vojenskú, ale aj colnú funkciu. Postavili ju v roku 1612 v štýle neskorého manierizmu a raného baroka. Bašty San Paolo a San Lorenzo, ktorú ju obklopujú, dokončili v 17. storočí. V 19. storočí tiež prevzala úlohu verejnej váhy so strážcami a vrátnikom. Rekonštrukciu brány ukončili v roku 1901. Upravili vnútorný pôdorys a oddelili ju od mestských hradieb vytvorením dvoch priechodov po jej stranách. Mramor z Verony na vnútornej strane fasády nahradili mramorom z Istrie.

Kartuziánsky kláštor vo Ferrare (Certosa di Ferrara)

Kartuziánsky kláštor vo Ferrare (Certosa di Ferrara; 1,4 km/20 min. pešo severne od centra) postavili medzi rokmi 1452-1461. Výstavbu kláštora inicioval vojvoda Borso d’Este. Podobne, ako iné kartuziánske kláštory, aj tento postavili na odľahlom mieste. Chrám sv. Krištofa, ktorý stojí vedľa pôvodného kostola, je jedným z najoriginálnejších diel ferrarskej renesancie. Rehoľné rády boli po potlačení napoleonskej vlády koncom 18. storočia vyhnané. Kláštor a jeho okolie preto začiatkom 19. storočia vybrali ako miesto nového mestského cintorína.

Už po príchode vás vítajú dva dlhé mramorovo-terakotové portiká usporiadané v polkruhu po oboch stranách kostola. Predpokladal som, že stromy a portiká poskytnú tak žiadané útočisko pred rozpáleným júlovým slnkom viacerým návštevníkom mesta. Očividne všetci uprednostnili klimatizované kaviarne. Na cintoríne som bol jediný (ak nepočítam správcu), takže som si atmosféru a ticho užil naozaj dosýta.

Na cintoríne sa nachádzajú hrobky viacerých významných osobností regionálneho či národného významu. Cintorín je súčasťou Asociácie významných cintorínov v Európe. Prevádzková doba je od apríla do októbra denne medzi 7.00-19.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-18.00 h. Vstup je zdarma.

Kde sa v meste Ferrara najesť?

Neformálna reštaurácia Ristorante Hostaria Savonarola (140 m/2 min. pešo severne od centra) ponúka autentické domáce špeciality z Ferrary. A po jednej z nich som siahol aj ja. Ochutnal som Cestovinový koláč z Ferrary (Pasticcio alla Ferrarese), ktorý v sebe kombinuje sladké cesto so slanou plnkou. Pripravuje sa zo zmesi cestovín makaróny, tenkých vločiek hľuzoviek, mäsového ragú a bešamelu s muškátovým orieškom. Celá zmes je zabalená v sladkom krehkom ceste, ktoré svojím ozdobným tvarom pripomína kňazský klobúk.

Recept pochádza zo 16. storočia, keď šľachtická rodina Este usporadúvala na dvore honosné renesančné hostiny. Zvyčajne sa pripravuje počas karnevalového obdobia. Koláč som zapil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Ferrara zájsť na kávu?

Wellness pekáreň a kaviareň Nonno Umberto sa nachádza 950 m/13 min. pešo severozápadne od centra. V kaviarni som sa zastavil na jedno rýchle shakerato po ceste z centra mesta na železničnú stanicu. Shakerato som si obľúbil už v Rimini. Za kávu som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Zuppa Inglese, regionálny dezert z Ferrary, som ochutnal už v Bologni.

Navštívte kláštory aj v týchto mestách:

• Kláštor Probota – ticho, pokoj a neskutočná atmosféra
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Kroměříž
• Mozart a pivo – to je Salzburg
• 5 + 1 dôvod, prečo zažiť Červený Kláštor

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Ferrara – Este, renesancia a anglická polievka je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Rimini dostať?

Rimini je hlavným a najväčším mestom rovnomennej provincie. Nachádza sa v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, je 120 km/1 h 21 min. autom juhovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 339 km/3 h 51 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Rimini Station sa nachádza 700 m/10 min. pešo severovýchodne od Námestia troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) v centre mesta.

Vlakom

Ak budete do Rimini cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z troch železničných staníc:

• Rimini – najbližšie k centru, 650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra,
• Rimini, Miramare – južná stanica, najbližšie k letisku, 7 km/16 min. autom juhovýchodne od centra,
• Rimini, Viserba – severná stanica, blízko k severným plážam, 6,5 km/15 min. autom severozápadne od centra.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Do Rimini som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvala 1 h a 29 minút. Z Rimini som cestoval do Bologne s prestupom v Castelbolognese. Cesta trvala 1 h a 35 minút vrátane prestoja na stanici. Spiatočný cestovný lístok by bez železničného preukazu stál 22,60 eur.

Kde v Rimini získať info?

Turistické informačné centrum Rimini Stazione – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – VisitRimini sa nachádza priamo na železničnej stanici (650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra).

Čo v Rimini robiť, vidieť a navštíviť?

Rušné turistické Rimini vás prekvapí svojou bohatou históriou z rímskych čias, keď ešte bolo mestom Ariminium, ale aj zo stredoveku so svojimi palácmi, sochami a fontánami. V meste sa narodil svetoznámy filmový režisér Federico Fellini. Na záver mám pre vás jeden tip aj na kúpanie v meste.

Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri)

Dnešné Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) sa nachádza na mieste, kde kedysi bývalo fórum, politické a obchodné centrum rímskeho mesta Ariminium, predchodcu dnešného Rimini. Na námestí sa križovali dve významné obchodné cesty – Decumanus Maximus, ktorá spájala Augustov oblúk s Tiberiovým mostom a Cardo Maximus, ktorá zase spájala bránu Porta Montanara so starým prístavom.

V stredoveku, keď bolo námestie známe ako Piazza delle Erbe, bolo miestom trhu, predaja mäsa a rytierskych turnajov. V priebehu storočí prešlo námestie viacerými úpravami. Po 2. svetovej vojne námestie premenovali na Piazza Tre Martiri na pamiatku 3 mladých partizánov, ktorých tu popravili v roku 1944. Námestiu dominuje hodinová veža zo 16. storočia. V severozápadnom cípe námestia stojí renesančná socha Gaia Iuliusa Caesara z polovice 16. storočia. Caesar na námestí prehovoril k svojim vojakom po tom, čo prekročili rieku Rubikon.

Námestie Piazza Cavour

Námestie Piazza Cavour (300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) lemujú Palazzo dell’Arengo s rovnomennou vežou, Palazzo del Podestà, starý rybí trh a Divadlo Amintore Galliho. V strede námestia stoja fontána a socha Pavla V. Fontána (Fontana della Pigna), známa ako šiška, vďaka veľkej šiške na jej vrchole, na námestí pribudla v roku 1543. Jednotlivé priehradky oddeľujú elegantné stĺpy. Vo vlyse zobrazili zbrane, štíty, trofeje a iné vojnové symboly.

Tak tohto pána by som v noci stretnúť nechcel! A asi ani cez deň. Hrozivý výraz v jeho tvári hovorí za všetko. Pavol V., vlastným menom Camillo Borghese, bol 233. pápež. Obec Rimini sochu postavila ako prejav vďaky na začiatku 17. storočia. V roku 1797 ju zasvätili sv. Gaudenziovi, patrónovi Rimini. Aby sa zabránilo jej zničeniu francúzskou armádou, ktorá vtrhla do Talianska, pápežskú tiaru odstránili a nahradili ju biskupskou mitrou. V roku 1936 dielo obnovili do pôvodného stavu.

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo)

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo) v severozápadnej časti zástavby začali stavať už v roku 1204. Dôkazom toho je nápis pod jeho portikami. Tam sa tiež v minulosti vykonávala spravodlivosť. Dve veľké vonkajšie schodiská vedú do veľkej sály na medziposchodí, kde sa v 13. storočí stretávala mestská generálna rada. Na prelome 17. a 18. storočia sa sála zmenila na mestské divadlo, kým neotvorili divadlo Amintore Galliho.

Palác podesty (Palazzo del Podestà)

Palác podesty (Palazzo del Podestà) v severozápadnej časti námestia postavili okolo roku 1330 ako rezidenciu najvyššieho predstaviteľa mesta, sudcu a správcu. Spoznáte ho podľa troch honosných gotických oblúkov. V 16. storočí prešiel palác významnými úpravami. Po 1. svetovej vojne ho výrazne zrekonštruovali a dodali mu modernejší vzhľad. Od roku 2020 sídli v oboch palácoch múzeum moderného umenia Múzeum umeleckých palácov v Rimini (Museo Palazzi dell’Arte Rimini).

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria)

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria) v juhovýchodnej časti námestia postavili v roku 1747. Má podobu dvojúrovňovej lodžie, do ktorej sa vstupuje cez tri oblúky. V rohoch sú malé fontány v podobe rýb, v ktorých sa v minulosti čistili, ako inak, ryby. Vo vnútri uvidíte dlhé stánky z kameňa z Istrie, na ktorých ženy predávali mušle. Označenia stánkov sú viditeľné dodnes.

Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli)

Neoklasicistické Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli) v juhozápadnej časti námestia slávnostne otvorili v roku 1857 operou Aroldo od Giuseppe Verdiho. Hudobná sála má 4 poschodia a 23 lóží na každom z nich, čo z nej robí jedno z najväčších divadiel v Taliansku. Zvláštnosťou je, že divadlo nemá kráľovskú lóžu. Počas 2. svetovej vojny budovu vážne poškodili počas bombardovania. V roku 1947 napoly zničené divadlo venovali Amintore Gallimu, talianskemu hudobnému vydavateľovi, novinárovi, historikovi, muzikológovi a skladateľovi. V roku 2018, po 75 rokoch rozsiahleho reštaurátorského projektu, divadlo opäť zdvihlo svoju oponu.

Augustov oblúk (Arco di Augusto)

Augustov oblúk (Arco di Augusto; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) je údajne najstarší dodnes zachovaný oblúk v severnom Taliansku. Postavili ho na príkaz rímskeho senátu v roku 27 p. n. l. na počesť Octaviana Augusta. Ten nechal obnoviť rímsku konzulárnu cestu Via Flaminia, ktorá od roku 220 p. n. l. spájala Rím s Rimini. Spolu s bránou Porta Montanara je jednou z dvoch brán starovekého Rimini, ktoré založili v roku 268 p. n. l. Obložili ju kameňom z Istrie rovnako ako Tiberiov most na opačnej strane historického centra. Brána ako symbol propagandy, ktorá presadzovala mier a stabilitu, nebola nikdy zamknutá.

Bránu zdobia štyri podobizne, dve na každej strane. Jupiter a Apolón hľadia na Rím a Via Flaminia z jednej strany a Neptún a bohyňa Rím hľadia na mesto z druhej strany. V staroveku bránu zakončili atikou so sochou cisára na koni. Brána bola súčasťou mestského hradu, ktorého zvyšky stále môžete vidieť po stranách. Tehly a cimburie zo stredoveku a z renesancie zmenili pôvodnú podobu brány. Demolácia priľahlých budov sa uskutočnila v 30. rokoch 20. storočia.

Brána Porta Montanara

Výstavba brány Porta Montanara (350 m/5 min. pešo juhozápadne od centra) siaha do 1. storočia p. n. l. Polkruhový oblúk z pieskovcových blokov bol jedným z dvoch vstupov do mesta pre tých, ktorí prichádzali z hôr. Po 2. svetovej vojne bránu čiastočne zničili. Oblúk obnovili, zreštaurovali a kúsok po kúsku vrátili na pôvodné miesto.

Palác Fulgor (Palazzo del Fulgor)

Kino Fulgor (Palazzo del Fulgor; 350 m/5 min. pešo severozápadne od centra) je najstarším kinom v Rimini a vďaka Federicovi Fellinimu jedným z najslávnejších na svete. Predstavuje najsilnejší symbol režisérovho puta s jeho rodným mestom a je zároveň prvým a jedným z hlavných zdrojov Felliniho vizionárskeho ducha. Od roku 2021 sú tri horné poschodia paláca súčasťou múzejného komplexu venovaného Fellinimu. Hneď za kinom stretnete nosorožca, samicu Rinu, z Felliniho filmu A loď sa plaví ďalej (Rinoceronte di E la nave va) z roku 1983.

Hrad Sismondo (Castel Sismondo)

Hrad Sismondo (Castel Sismondo; 650 m/9 min. pešo západne od centra) alebo tiež Rocca Malatesta dal postaviť v roku 1437 Sigismondo Pandolfo Malatesta pod dohľadom najvýznamnejšieho vojenského architekta tej doby Filippa Brunelleschiho. Slúžil ako vojenská pevnosť, ale aj šľachtické sídlo rodiny, ktorá v meste vládla viac ako 200 rokov. Kvôli výstavbe hradu zrovnali so zemou podstatnú časť vtedajšieho mesta. Súčasný hrad je len tretinou svojej pôvodnej veľkosti. Nad vstupným portálom dodnes uvidíte nápis a erb rodiny Malatestovcov so slonom, ružou a šachovnicou.

Pápež Urban VIII. nariadil znížiť jeho veže, ďalšie úpravy sa uskutočnili v 18. storočí a priekopy zasypali v roku 1826. Od roku 1857 do 60. rokov 20. storočia hrad slúžil ako väzenie. Počas 2. svetovej vojny hrad zasiahli počas bombardovania a väzňov museli presunúť do ďalšej väznice. Niektorí väzni dokonca utiekli. Neskôr bol kulisou kultúrnych podujatí a výstav a v súčasnosti sa v ňom nachádza Múzeum talianskeho filmového režiséra a scenáristu a rodáka z Rimini Federica Felliniho.

Tiberiov most (Ponte di Tiberio)

Tiberiov most (Ponte di Tiberio; 650 m/9 min. pešo severozápadne od centra) z kameňa z Istrie začal stavať Augustus v roku 14 n. l. a dokončil ho Tiberius v roku 21 n. l. Most má dĺžku viac ako 70 m a 5 oblúkov, ktoré spočívajú na obrovských pilieroch. Samozrejme, ako to už pri mojom šťastí býva, most prechádzal v čase mojej návštevy mesta rekonštrukciou a zakrývalo ho lešenie, takže som si nemohol naplno užiť jeho krásu.

Borgo San Giuliano

Štvrť Borgo San Giuliano (850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) sa považuje za jednu z najkrajších častí Rimini. Pôvodne malú dedinku kedysi obývali rybárske rodiny. Dnes je živou štvrťou plnou obchodov, reštaurácií a vinárstiev. Steny niektorých starých domov v labyrinte uličiek pokrývajú nástenné maľby. Tradícia zdobenia domov sa začala v roku 1980 s 2. ročníkom festivalu Festa De Borg. Prvé nástenné maľby zobrazovali dedinčanov a krajinu pri mori. Po smrti Felliniho v roku 1994 zobrazujú maľby výlučne postavy a scény z jeho najznámejších filmov.

Pláž Spiaggia di Rivabella

Piesočnatá pláž Spiaggia di Rivabella (3 km/40 min. pešo severozápadne od centra) je jednou zo severných pláží Rimini. Začína pri ústí rieky Marecchia do Jadranu. Je užšia a menej rušná ako južnejšie pláže Rimini. Vstup do mora je veľmi pozvoľný. Snáď 50 m od brehu som mal vodu stále len po pás. Na viacerých miestach vytvorili ochranné kamenné valy, takže aj more je veľmi pokojné. Pláž rozkúskovali na plno súkromných pásov, na ktorých prenajímajú ležadlá a slnečníky. Na pláži sú sprchy aj prezliekarne.

Po príchode na pláž ma dokonca vyhodili z 5 m širokého pásu pri mori, ktorý by mal byť zo zákona pre všetkých bez poplatku. Tak som sa posunul asi o 100 m ďalej, odkiaľ ma už, našťastie nik nevyhodil.

Viac ako samotná pláž ma prekvapilo, aká bola prázdna uprostred letnej sezóny. Tak som po tom trochu pátral a zistil som, že pláže nielen v Rimini, ale aj v ďalších pobrežných letoviskách zaznamenali pokles miestnych aj domácich návštevníkov v dôsledku rastúcich cien plážových služieb a prenájmu, spolu s konkurenciou lacnejších zahraničných destinácií.

Ceny za prenájom slnečníkov a ležadiel v súkromných plážových kluboch sa zvýšili, čo viedlo mnohých k tomu, aby vynechali tradičné dovolenky na pláži alebo hľadali cenovo dostupné alternatívy v zahraničí. Inflácia a vyššie životné náklady spôsobili, že domáce dovolenky pri mori sú pre mnohé talianske rodiny menej dostupné. Generácia Z nie je typickým vyznávačom tradičného nočného života, čo taktiež zmenilo počet návštevníkov počas sezóny.

Kde sa v Rimini najesť?

V štvrti Borgo San Giuliano som sa nakoniec rozhodol, že si tu dám aj obed. Zastavil som sa v reštaurácii NudeCrud (750 m/10 min. pešo severozápadne od centra). Veľmi ochotne som uprednostnil klimatizovaný interiér pred rozpálenou terasou. Reštaurácia ponúka iba tie produkty, ktoré majú svoju identitu, špecifickosť a vysledovateľný výrobný reťazec. Ochutnal som cestoviny Crudaiola.

Spaghetti alla chittara sú odrodou talianskych vaječných cestovín so štvorcovým prierezom. Chitarra je rám s radom rovnobežných drôtov. Nástroj dáva špagetám okrem názvu a tvaru aj pórovitú textúru, ktorá umožňuje, aby sa omáčka lepšie prilepila. Cestoviny vyrobili v spoločnosti Mancini Pastificio Agricolo. Tá ich vyrába len z tvrdej pšenice, ktorú každoročne vypestujú a zozbierajú na poliach v regióne Marky. Vďaka tomu sú každý rok jedinečné, pretože odzrkadľujú poľnohospodárske podmienky daného roka.

Vedeli ste, že kapary z Pantellerie majú chránené označenie pôvodu a vďaka sopečnej pôde a slanému morskému vetru patria medzi najlepšie na svete?

Cestoviny boli s paradajkami, tuniakom, bazalkou, opraženými píniovými orieškami, paprikou, kaparami z talianskeho ostrova Pantelleria a olivami. Obed som zapil svetlým pivom plzenského typu Forst Pils z Južného Tirolska. Svetlá žltá farba, hustá, jemne pórovitá a trvácna pena, v aróme ucítite jemné tóny obilnín a aromatického chmeľu a mimoriadne suchá, svieža a horkastá chuť. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho 1,50 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v Rimini zájsť na kávu?

Bar Dell’Arco

Kaviareň Bar Dell’Arco (210 m/3 min. pešo juhovýchodne od centra) sa, ako už názov napovedá, nachádza neďaleko Augustovho oblúka. Zastavil som sa tu na espresso a plnený croissant pred ďalším spoznávaním mesta. Za účet som zaplatil 3,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Mirador Cafe

Kaviareň Mirador Cafe (2,4 km/33 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza na pláži Rivabella. Odporúčam vám shakerato, ktoré príjemne osvieži medzi kúpaním v mori. Shakerato je talianskou verziou ľadovej kávy. Skladá sa zo sladeného (alebo nesladeného) espressa, ktoré sa spolu s kockami ľadu pretrepe v šejkri na koktaily. Po naliatí do pohára by mal mať na povrchu penovú vrstvu, tzv. crema. Za kávu som zaplatil 3,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto miesta späté so starovekým Rímom:

• Lugdunum – Rímske múzeum a divadlá
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
• Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Durrës

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rimini – sú slávne časy mesta už dávno preč? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Cesare sa považuje za vynálezcu alternatívnej liečebnej metódy elektrohomeopatie, ktorá spája princípy bylinnej liečby, údajnej rastlinnej bio-elektriny a klasickej homeopatie. Slovo elektro neznamená elektrický prúd zo zásuvky, ale rýchly liečivý účinok pripomínajúci silu elektriny. Používa rastlinné extrakty a tajné tekuté zmesi, ktoré autor nazval elektriny. Mala slúžiť predovšetkým na očistenie lymfy a krvi v tele. I keď v minulosti bola veľmi populárna, moderná veda ju považuje za neúčinnú a bez vecného základu.

Hrad v priebehu rokov niekoľkokrát upravili, vďaka čomu sa z neho stala spleť veží, schodísk, chodieb, slávnostných sál, ale aj súkromných apartmánov. Obnova hradu sa začala v roku 2005 a prebieha dodnes. Hrad otvorili pre verejnosť v roku 2015.

Ako sa ku hradu Rocchetta Mattei dostať?

Hrad Rocchetta Mattei spravuje obec Grizzana Morandi v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Do tejto obce si ale autobus ani vlak nehľadajte, lebo sa nachádza asi 14 km severovýchodne od hradu.

Autobusom

V okolí hradu sa nachádzajú viaceré autobusové zastávky:

• Rocchetta Mattei – 61 m/1 min. pešo južne od hradu,
• Ponte Giordani – 800 m/9 min. pešo severne od hradu,
• Riola Chiesa – 1,1 km/13 min. pešo severne od hradu,
• Riola Passaggio A Livello – 1,3 km/16 min. pešo severne od hradu,
• Riola Stazione – 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od hradu.

Vlakom

Najlepší spôsob dopravy, ako sa ku hradu dostať, je jednoznačne vlak z Bologne do Rioly. Železničná stanica Riola sa nachádza 1,4 km/22 min. pešo severozápadne od hradu. Cesta zo železničnej stanice Bologna centrale trvá 57 minút. Spiatočný cestovný lístok stojí 11 eur/os.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Čo na hrade Rocchetta Mattei robiť, vidieť a navštíviť?

Prehliadka hradu Rocchetta Mattei začína prechodom cez vežu s maurským vchodom. Dlhé kamenné schodisko, ktoré zdobia sochy z 19. storočia, vedie ku hlavnému vchodu. Privíta vás replika slávneho pisanského gryfa z betónu. Pisanský gryf je jednou z najvýznamnejších stredovekých islamských bronzových sôch v Taliansku. Kedysi bol umiestnený na katedrále, dnes ho nájdete v Museo dell’Opera del Duomo v toskánskej Pise. 

Centrálne nádvorie

Schodisko vedie do veľkého centrálneho nádvoria, kde môžete obdivovať rôzne architektonické štýly, ktoré charakterizujú hrad. V strede nádvoria stojí veľká fontána, ktorú vytvorili z krstiteľnice neďalekého stredovekého kostola Verzuno.

Sála Deväťdesiatich

Na začiatok prehliadky budete čakať v secesnej Sále Deväťdesiatich. Mattei sálu pôvodne zamýšľal ako mauzóleum venované kráľovnej Viktórii. Jeho adoptívny syn Mario Venturoli ju ale začiatkom 20. storočia premenil na tanečnú sálu. Veľké oválne okno zdobí obraz Cesareho Matteiho s dátumom jeho narodenia. Ten pôvodne zamýšľal osláviť v sále svoje 90. narodeniny spolu s ďalšími rovesníkmi.

Kaplnka

Z predsiene Siene Deväťdesiatich vyjdete po schodisku a vstúpite do ikonickej kaplnky. Priestor kombinuje arabsko-islamské prvky. Oblúky sú inšpirované oblúkmi mešity v Córdobe a miestnosť obsahuje ďalšie prvky stredovekej talianskej architektúry. Štruktúru a dekorácie vyrobili z miestnych materiálov vrátane sadry, betónu, tehly a dreva. V lunetách rozpoznáte niekoľko apoštolov. Namaľovali ich začiatkom 20. storočia technikou, ktorá simuluje mozaiku. Dokonca ani stropné dekorácie nie sú z dreva. Ide o maľované plátna, ktoré reprodukujú intarzie so zlátenými kvetmi.

Nádvorie levov

Z kaplnky pokračujte cez visutú záhradu na nádvorie levov. Zaujímavosťou je, že balustrády záhrady, ktoré imitujú drevo, sú v skutočnosti z betónu. Pri navrhovaní nádvoria levov sa inšpirovali nádvorím Alhambry v Granade. V strede je fontána so štyrmi levmi, ktorú obklopuje portiko bohato zdobené štukom. Steny pokrývajú vysoko cenené dlaždice zo Sevilly.

Hudobná miestnosť

V hudobnej miestnosti počúval Cesare so svojou rodinou hudbu. Rodina mala veľmi dobrý vzťah s talianskym hudobným skladateľom Rossinim. V miestnosti uvidíte, ale si aj vypočujete zbierku starožitných mechanických hudobných nástrojov Marina Mariniho. Som si istý, že sa vám to bude páčiť.

Grófova hrobka

V lodžii nad oltárom kaplnky sa nachádza monumentálna hrobka grófa Matteiho. Majolika na sarkofágu zobrazuje symboly katolíckej viery (kríž), večnosti (šiška) a spánku (cibuľka maku), ale aj bylinné dekorácie, hviezdy zoradené podľa vtedajších astrálnych hierarchií spolu s nápismi na zvitkoch. Z hrobky sa cez chodbu presuniete do Siene mieru. Dominantou 1. miestnosti napravo je veľké drevené schodisko, ktoré vedie do grófovej pracovne. Druhá miestnosť, tzv. Žltá izba, získala svoje pomenovanie vďaka žiarivým tapetám na stenách.

Sieň mieru

Predpokladám, že nielen mojou najobľúbenejšou miestnosťou celého hradu je secesná Sieň mieru. Hodvábne tapety na stenách, veľké okná s rámami, alabastrové lustre, vežičky s modrým sklom a všadeprítomné nápisy PAX, ktoré si pravdepodobne objednal Mario Venturoli po roku 1918 na oslavu mieru obnoveného po vojne. Sieň ponúka najkrajší výhľad na Apeniny.

Grófova pracovňa

Po návrate cez tú istú chodbu, ktorou ste sem prišli, sa ocitnete v grófovej pracovni. Maurské prvky, drevené oblúky, výklenok a stavil by som sa s vami, že neuhádnete z akého materiálu vyrobili strop. Dekoratívny architektonický prvok v podobe pyramíd, tzv. arabské muqarnas, vyrobili z lisovaného papiera. Vo výklenku stojí orchestrión z Mariniho zbierky hudobných nástrojov. Aj tu sme sa na nástroj nielen pozerali, ale sme si ho aj vypočuli. Motívy na stenách nie sú pôvodné. Vytvorili ich scénografi komediálnej drámy Henrich IV. z roku 1984.

Vznešené schodisko

Prehliadka hradu Rocchetta Mattei končí zostupom po tzv. vznešenom schodisku. Na kruhovej stene veľkého kamenného točitého schodiska sa prelínajú dve farby. Striedanie farieb v kombinácii so špirálovitým tvarom schodiska vytvára ilúziu, akoby ste videli dve schodiská, ktoré sa navzájom zrkadlia.

Hrad Rocchetta Mattei – praktické info

Hrad môžete navštíviť len počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadka hradu trvá 1 hodinu. Vstupenku si musíte kúpiť vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke hradu.

Keďže na webe nemajú uvedené, ktoré prehliadky sú v taliančine a ktoré v angličtine, napísal som im e-mail. Dodnes som nedostal žiadnu odpoveď. Neplánovane sme sa zúčastnili prehliadky v taliančine. Pani v pokladni nám odporučila stiahnuť si mobilnú aplikáciu o hrade, ktorá je aj v angličtine. Počas prehliadky som sa len preklikol na konkrétnu miestnosť, o ktorej som si prečítal v aplikácii.

Vstupenka stála 12,14 eur. Cena zahŕňala vstup na hrad (12 eur) a servisný poplatok (0,14 eur) za nákup vstupenky on-line. Kúpou vstupenky prispievate na dokončenie rekonštrukcie a zabezpečenie údržby hradu.

Kde sa v okolí hradu Rocchetta Mattei najesť a kam zájsť na kávu?

Pokiaľ sa nemýlim, tak v okolí hradu sa nachádzajú len 2 reštaurácie. Tá prvá sa mi veľmi nepozdávala a preto som sa zastavil na obed, ale aj na kávu a drink v tej druhej. Kaviareň, v ktorej tiež varia, Bar Trattoria da Feli & Mirco (1,1 km/13 min. pešo severne od hradu) sa nachádza v centre Rioly. Po príchode do mesta som sa tu zastavil na jedno espresso (1,30 eur), ktoré som do seba kopol na terase pred kaviarňou medzi staršími štamgastami a mladšími návštevníkmi.

Na obed vám odporúčam Tortelloni plnené ricottou preliate omáčkou z masla a šalvie a posypané strúhaným parmezánom. Tortelloni sa vyrábajú v rovnakom tvare ako slávne tortellini, avšak sú o niečo väčšie. Obed som snúbil s bavorským pšeničným pivom König Ludwig. Pivo má svetlú, slamovožltú farbu, je silne zakalené s hustou a stabilnou bielou penou. Vo vôni dominuje zrelý banán, klinčeky, vanilka a jemný náznak pšeničného sladu. Osviežujúca, plná a vyvážená chuť, s jemne sladkastým nástupom, stopami banánov, korenistým pozadím a dlhším, príjemne chlebovým doznievaním.

Po obede som neodolal ponuke zmrzliny Tartufo nero, ktorú som v Taliansku už dlho nevidel. Tartufo je čokoládová (alebo orechová) zmrzlina v tvare gule alebo pologule, ktorá vo svojom strede ukrýva náplň z tmavej čokolády a celá je obalená v kakaovom prášku. Pripomína tak hľuzovku, po ktorej dostala názov. Zamiloval som si ju už v Hornej Adiži (Južné Tirolsko). Za obed som zaplatil 27,50 eur (z toho coperto 2,50 eur). Po prehliadke hradu som sa tu zastavil ešte na jeden rýchly Aperol Spritz (5 eur).

Navštívte hrady aj v týchto lokalitách:

• Kráľovský hrad Křivoklát
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• 2 dni v meste Bratislava
• Kráľovský Winchester

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránku hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rocchetta Mattei – rozprávkový hrad ukrytý v Apeninách je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Kokořín dostať?

Hrad Kokořín sa nachádza v turistickej oblasti Mělnicko – Kokořínsko v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Mělník v Stredočeskom kraji.

Autom

Hrad Kokořín sa nachádza v rovnomennej obci 13 km/15 min. autom severovýchodne od Mělníka, najväčšieho mesta okresu a 50 km/55 min. autom severne od Prahy. Parkovisko Parkoviště Kokořín – Podhradí sa nachádza 850 m/12 min. pešo východne od hradu. Parkovné stálo 100 czk/4,11 eur/auto/deň.

Autobusom

Ak budete do obce cestovať autobusom, vystúpte na zastávke Kokořín, Kokořínský Důl, Podhradí, ktorá sa nachádza 587 m/13 min. pešo východne od hradu.

Vlakom

Vlakom sa do obce Kokořín nedostanete, pretože obcou neprechádza žiadna železničná trať.

Hrad Kokořín – stručná história

Pôvodná pevnosť vznikla v 2. polovici 13. storočia. Časť pevnosti vytesali do skaly. Pevnosť obývali prví majitelia kokořínskeho panstva. Prvá písomná zmienka o hrade je však až z roku 1320. V 15. storočí hrad dobyli a spustošili husitské vojská. Potom hrad žiadny z jeho majiteľov neopravoval a hrad postupne chátral aj v 16. storočí. Klub českých turistov hrad čiastočne sprístupnil v roku 1895. O rok neskôr panstvo vrátane ruiny kupuje Václav Špaček, šľachtic zo Starburgu.

V roku 1911 zahajuje rozsiahlu rekonštrukciu hradu, ktorú dokončuje v roku 1918 jeho syn. Hradný palác navýšili o jedno podlažie, pribudli maľby na stenách a vybavenie miestností. Hrad takmer počas celej svojej existencie vlastnili súkromní majitelia. Len v období socializmu patril československému štátu. Špačkovcom, posledným majiteľom, ho navrátili v roku 2006. Súčasní majitelia sa držia rodovej tradície a zachovávajú hrad otvorený pre verejnosť. Hrad v priebehu storočí inšpiroval mnohých umelcov, Antonína Mánesa a Josefa Navrátila v ich obrazoch, či Karla Hynka Máchu v románe Cigáni.

Hrad Kokořín – prehliadka

Keď budete ku hradu prichádzať z parkoviska, najprv uvidíte vysoké úzke kamenné schodisko, ktoré vedie z hradobného múru. To je južná bránička, ktorú do hradby vylámali pravdepodobne v 18. alebo 19. storočí. Pokračujte ďalej okolo hradu, až kým neprídete k masívnemu drevenému mostu ponad hradnú priekopu. Táto brána bola kedysi jediným vstupom do hradu. Zaručujem vám, že tento vstup sa vám bude páčiť omnoho viac. Po spomínanom schodisku môžete zísť, keď budete hrad opúšťať. Most vás dovedie na hradné nádvorie. Na jeho opačnom konci v tzv. Novom paláci z rokov 1913-1915 je pokladňa. Do prehliadky hradu ešte ostávala nejaká polhodinka, tak sme začali výstupom do veže.

Veža a pivnice

Dominantou hradu je 37,5 m vysoká obranná veža valcovitého tvaru. Vstupný portál do veže pôvodne chránil padací most. Múry veže majú hrúbku 3 m, stranou k hradu 2,5 m. Pri peknom počasí dovidíte na Kokořínský Důl a vežu kostola sv. Juraja na Hradsku (obe 1,4 km juhovýchodne), Skalné mesto (3,5 km severovýchodne) alebo na hrad Houska (6,5 km severovýchodne). Pred prehliadkou sme si ešte stihli pozrieť pivnicu Nového paláca s výstavou starých fotografií a pohľadníc z rokov 1888-1972. Vstup do pivnice je zdarma. Pôvodná skalná pivnica sa nachádza aj na prízemí Starého paláca. Po roku 1911 slúži ako rodinná kaplnka Špačkovcov. Do kaplnky nahliadnete len spoza mreže.

Starý palác

Počas komentovanej prehliadky hradu so sprievodcom navštívite Starý palác, ktorý bol hlavnou obytnou a reprezentatívnou budovou hradu. Z pôvodného paláca sa zachoval len obvodový múr s fragmentmi okenných ostení. Súčasný palác vznikol po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1911-1918. Prehliadka začína na ochodzi pozdĺž severného hradobného múru.

Z ochodze sme vstúpili do Erbovej sály na 1. poschodí paláca. Sálu zdobia dlaždice s prvkami špačkovského erbu – koňmi, dvojchvostými levmi a postiliónskymi trúbkami. Postilión bol kočiš poštových vozov. Dominantou miestnosti je krb, ktorý vyrobili podľa zlomkov pôvodných kachlí. V sále ďalej uvidíte novogotický stôl s vyrezávanými stoličkami, drevené vyrezávané kreslá s erbami zakladateľa hradu Hynka Berky z Dubé a obnoviteľa hradu Jana Špačka zo Starburgu. Steny zdobia gotizujúce fresky Juliusa Fischera s postavami v dobovom oblečení, ktoré držia erby majiteľov od 14. do začiatku 20. storočia.

Drevené schodisko vás vyvedie na 2. poschodie s 3 miestnosťami – lovecká predsieň je akousi pamätnou sieňou rodiny Špačkovcov a 2 obytné miestnosti – dámska izba a lovecká izba. V loveckej izbe ma zaujal vypchatý kamzík. Z izby sa kedysi vstupovalo na stredoveký arkierový prevét. Z tohto poschodia sa ďalším schodiskom dostanete na 3. poschodie, ktoré zaberá podkrovná Rytierska sála so stropom prevrátenej lode, ktorá slúži ako hradné múzeum. Po návšteve rytierskej sály sme sa po schodoch vrátili naspäť do erbovej sály, na ktorú nadväzuje terasa. Tá je vstupom na ochodzu hradu pozdĺž južného kamenného múru. Prehliadka končí vežičkou so schodiskom opäť pri severnej hradbe, ktorá spája ochodzu hradného opevnenia s nádvorím.

Hrad Kokořín – praktické info

Hrad Kokořín je otvorený v apríli a v októbri cez víkendy medzi 9.00-16.00 h, v máji a v septembri od utorka do nedele medzi 9.00-16.00 h, od júna do augusta od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od novembra do marca je otvorený len po predošlej dohode so správou hradu. V tom prípade vás musí byť minimálne 10 a vstupenka stojí 320 czk/13,16 eur/os. Posledná prehliadka je vždy pol hodiny pred záverečnou. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad ponúka 2 prehliadkové okruhy:

• Prvý okruh – zahŕňa komentovanú prehliadku hradu so sprievodcom a výstup na vyhliadkovú vežu bez sprievodcu. Vstupenka stojí 140 czk/5,76 eur/os.
• Druhý okruh – zahŕňa len výstup do veže za 70 czk/2,88 eur/os.

Kde sa v okolí hradu Kokořín najesť?

V okolí hradu Kokořín sa nachádzajú viaceré stravovacie zariadenia. Podobne ako v Českom Šternberku sme využili, že sme mali auto a uprednostnili obed v pivovare Lobeč (13 km/17 min. autom východne).

Navštívte aj tieto hrady:

• Čo vidieť v meste Litoměřice?
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• Kráľovský Winchester

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 17. 4. 2026 (1 eur = 24,317 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Kokořín je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mestečka Český Šternberk dostať?

Mestečko Český Šternberk sa nachádza v turistickej oblasti Posázaví v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Benešov v Stredočeskom kraji.

Autom

Od okresného mesta Benešov sa nachádza 23 km/24 min. autom východne a od hlavného mesta Prahy 53 km/40 min. autom juhovýchodne. Ak budete ku hradu prichádzať z Prahy, po ľavej strane cesty, medzi hradom a lesom je platené parkovisko (50 czk/2,04 eur/auto/deň). My sme parkovali na opačnej strane hradu pri rieke zadarmo.

Autobusom

Ak budete do mestečka cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Český Šternberk – 650 m/10 min. pešo severne od hradu,
• Český Šternberk, Čejkovice – 2 km/27 min. pešo juhovýchodne od hradu.

Vlakom

Ak budete do mestečka cestovať vlakom, taktiež môžete vystúpiť na jednej z dvoch vlakových staníc:

• Český Šternberk – 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od hradu,
• Český Šternberk, zastávka – 900 m/14 min. pešo východne od hradu.

História hradu Český Šternberk

Ranogotický hrad Český Šternberk na skale nad riekou Sázavou založil okolo roku 1241 Zdeslav z rodu Divišovcov. Hrad pomenoval podľa rodového erbu – zlatej osemcípej hviezdy. V tej dobe bolo zvykom ponemčovať názvy. Hviezda sa povie po nemecky Stern a hora zase Berg, takže Sternberg. Sám Zdeslav prijal nový prídomok pán zo Sternberga. Hrad je v dŕžave tohto rodu dodnes. Vlastní ho už 20. generácia potomkov zakladateľa.

Hrad po dobytí vojskami kráľa Jiřího z Poděbrad v roku 1467 prestavali v štýle neskorej gotiky. Vtedy vylepšili predovšetkým obranný systém. Postavili južnú predsunutú baštu s britom, tzv. hladomorňu, ktorá v súčasnosti slúži ako vyhliadka. V 2. polovici 17. storočia, keď už hrad stratil svoju obrannú funkciu a dôraz sa kládol predovšetkým na pohodlie jeho majiteľov, hrad prestavali v štýle raného baroka. Zaujímavosťou je, že hrad mal už na začiatku 20. storočia gravitačný vodovod, ústredne kúrenie a elektrické osvetlenie. Nemecké okupačné úrady počas 2. svetovej vojny hrad skonfiškovali. V roku 1949 hrad prešiel do vlastníctva československého štátu. Vtedajší majiteľ Jiří Sternberg bol správcom hradu. Po roku 1992 hrad navrátili jeho synovi Zdeňkovi.

Prehliadka hradu Český Šternberk

Hrad Český Šternberk má 1 prehliadkovú trasu. Počas prehliadky hradu navštívite 15 miestností, ktoré zariadili dobovým nábytkom z rôznych historických období. Zoznámite sa s významnými členmi sternbergskej rodiny a nahliadnete do ich spôsobu života. Prehliadka začína v Rytierskej sále s ranobarokovou štukovou výzdobou od milánskeho majstra a aliančnými erbami rodiny Sternbergovcov. Potom nasledujú Žltý, Dámsky, Raňajkový, Fajčiarsky a Lovecký salón, knižnica, jedáleň, ktorá v súčasnosti slúži ako rodinná galéria, pracovňa Jiřího Sternberga s rodokmeňom a izba Kašpara Sternberga, spoluzakladateľa Národného múzea. Jedinečná kolekcia 545 grafických listov z obdobia 30-ročnej vojny na hrade je jednou z najväčších monotematických zbierok grafických listov v Európe.

Južná predsunutá bašta hradu, tzv. hladomorňa je súčasťou opevňovacieho systému, ktorý vybudovali na prelome 15. a 16. storočia. Mohutnú centrálnu vežu vytvarovali na južnej strane do ostrého britu, ktorý mal odrážať nepriateľské strely do strán. Vežu obklopujú pozostatky hradobného múru. Prízemie slúžilo ako sklad potravín, vody a streliva pre hradnú posádku. Na poschodí uvidíte strieľne a otvory v podlahe. Točité schodisko vedie na hornú plošinu, z ktorej je výhľad na okolie hradu. Bašta nebola nikdy spojená s hradom a preto boli jej obrancovia odkázaní len na svoje zásoby.

Hrad sme navštívili počas špeciálnej veľkonočnej prehliadky. Predpokladal som, že sa dozvieme viac o slávení Veľkej noci z pohľadu bývalých majiteľov hradu. Sprevádzal nás nadšený starší pán, ktorý nám síce povedal všeobecne o veľkonočných zvykoch, žiaľ, bez prepojenia na hrad. V skupine boli viaceré rodiny s deťmi, ktorým prispôsobil výklad. Som asi stará škola, ale potešilo by ma, keby pán sprievodca nemal počas celej prehliadky na hlave šiltovku a viac intonoval.

Praktické info o hrade Český Šternberk

Prevádzková doba hradu Český Šternberk sa mení v závislosti od mesiaca. Aktuálnu prevádzkovú dobu nájdete na oficiálnej internetovej stránke hradu. Posledná prehliadka začína vždy jednu hodinu pred záverečnou. Prehliadky sa konajú podľa počtu návštevníkov, zvyčajne v 15-60 minútových intervaloch. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 250 czk/10,19 eur/os. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz a dali mi zľavu 50 czk/2,04 eur z ceny bežného vstupného. Na vybrané časy si môžete kúpiť vstupenky on-line.

Vyhliadková, predtým obranná veža nazývaná hladomorňa je otvorená rovnako ako hrad. Vstupenka do veže stojí 40 czk/1,63 eur/os. Vstupenky kúpite v hradnej pokladni alebo na mieste v ten deň aj on-line. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou.

Špeciálne prehliadky pre rodiny s deťmi Poznaj rodové sídlo Sternbergovcov sa konajú cez víkendy. Časy sa menia v závislosti od sezóny. Vstupenka stojí 250 czk/10,19 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo si ich môžete rezervovať.

Špeciálna komentovaná prehliadka okolia hradu so sprievodcom sa koná vždy jednu nedeľu v mesiaci o 14.00 h. Konkrétne dni nájdete na oficiálnej internetovej stránke hradu. Prehliadka má dĺžku 4 km a trvá 1,5-2 h. Vstupenka stojí 200 czk/8,15 eur/os. Vstupenky si môžete opäť rezervovať alebo kúpiť vopred on-line.

Prehliadky v angličtine sa konajú cez víkendy o 14.15 h. Na prehliadku v nemčine, ruštine, francúzštine a holandčine je potrebné sa objednať vopred. Vstupenka na prehliadku v cudzom jazyku stojí 300 czk/12,22 eur/os. Prípadne vám na prehliadku v češtine požičajú texty v angličtine, nemčine, francúzštine, ukrajinčine, maďarčine, poľštine, holandčine, španielčine, taliančine, gréčtine a ruštine.

Kde sa v mestečku Český Šternberk najesť?

Mestečko Český Šternberk ponúka niekoľko možností, kde sa môžete najesť. My sme ale využili to, že sme sa do lokality vybrali autom. Preto sme sa rozhodli, že sa najeme niekde po ceste naspäť do Prahy. Nakoniec sme zakotvili v obci Ondřejov a vo fantastickej pizzerii Pietro Ristorante. Už dlho som nejedol tak dobrú pizzu ako tu.

Navštívte aj tieto hrady:

• Kráľovský hrad Křivoklát
• Pavia – kupola, rizoto a torta
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• 2 dni v meste Bratislava

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. 3. 2026 (1 eur = 24,542 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Český Šternberk – hora so zlatou hviezdou na čele je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa ku hradu Křivoklát dostať?

Hrad Křivoklát sa nachádza v rovnomennom mestečku v okrese Rakovník v Stredočeskom kraji. Z hľadiska cestovného ruchu sa hrad vypína v turistickej oblasti Český kras – Křivoklátsko v regióne Stredné Čechy.

Autom

Mestečko Křivoklát sa nachádza 58,5 km/1 h a 5 min. autom západne od Prahy a 16 km/19 min. autom juhovýchodne od okresného mesta Rakovník. Parkovisko Parkoviště Křivoklát – Nad hradem je asi 350 m/6 min. pešo východne od hradu. Parkovné stálo 100 czk/4,11 eur/celý deň.

Autobusom

V mestečku Křivoklát môžete vystúpiť na viacerých autobusových zastávkach. Najbližšia ku hradu sa nazýva Křivoklát, žel. zast. a nachádza sa 500 m/9 min. pešo juhozápadne od hradu.

Vlakom

Do mestečka Křivoklát sa dostanete aj vlakom, priamo z Rakovníka alebo Berouna. Železničná stanica je 700 m/11 min. pešo západne od hradu.

Čo na hrade Křivoklát robiť, vidieť a navštíviť?

Hrad Křivoklát je jedným z najstarších a najvýznamnejších hradov českých kniežat a kráľov. Jeho počiatky siahajú až do 12. storočia. Najkrajší pohľad na hrad Křivoklát sa vám naskytne z protiľahlého kopca, od Pomníka Karla Egona II. z Fürstenberga (žltá turistická trasa), ale tiež z lavičky niekoľko desiatok metrov nad týmto pomníkom.

Osobnosti hradu

Základy hradu položil Přemysl Otakar II. (1233-1278). Karol IV. (1316-1378), budúci cisár Svätej ríše rímskej, strávil na hrade niekoľko týždňov po narodení, ako 3-ročný už spoznal na 3 roky aj múry hradného väzenia. Václav IV. (1361-1419) sa chodieval na hrad ukrývať. Čas radšej trávil pitím a poľovačkami, ako vládnutím. Z jeho čias ale na hrade pravdepodobne pochádza aj 1. vodovod. Za vlády Vladislava II. Jagelovského (1456-1516) hrad prestavali v štýle vladislavskej gotiky.

Biskup Jan Augusta (1500-1572), údajný strojca protihabsburského povstania, strávil v hradnom žalári najdlhší čas, neuveriteľných 16 rokov. Súcitnou zástankyňou mu bola práve Filipína Welserová (1527-1580). Filipína, ktorej chýbal urodzený pôvod, pochádzala z augsburskej patricijskej rodiny. V roku 1557 sa tajne vydala za habsburského arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského (1529-1595). Hrad Křivoklát poskytol bezpečné útočisko ich tajnej láske. Právoplatného uznania ich manželstva sa dočkali až po takmer 20 rokoch (1576).

Eduard Kelley (1555-1597), dvorný alchymista cisára Rudolfa II., bol na hrade väznený po zakázanom súboji, v ktorom zabil istého Jiřího Hunklera. Z väzenia sa pokúsil aj utiecť, ale skončil v bezvedomí so zlomenou nohou, o ktorú nakoniec aj prišiel. Eduard pôsobil aj na dvore Viléma z Rožmberka v Třeboni. Za vlády posledných šľachtických majiteľov hradu, kniežat z Fürstenberga, dosiahlo Křivoklátsko najväčší rozmach. V regióne pôsobili takmer 200 rokov. Zaviedli lesné a poľné hospodárstvo, rozvíjali priemyselnú výrobu, zlepšili hmotné pomery a rast vzdelanosti tunajšieho obyvateľstva.

V roku 1826 hrad zachvátil veľký požiar. Fürstenbergovci hrad obnovovali takmer 100 rokov. Na obnove hradu sa tiež podieľal významný architekt Josef Mocker, novodobý staviteľ katedrály sv. Víta v Prahe. Na hrade obnovil veľkú vežu, ktorú zdvihol o jedno podlažie a po takmer 200 rokoch opäť zastrešil.

Křivoklát vo filme

Hrad Křivoklát a jeho zákutia sa objavili vo viacerých českých, ale aj zahraničných filmoch. Horné nádvorie ste videli vo filmoch Noc na Karlštejne (1973), Honza málem králem (1976), Tretí princ (1982), či Traja veteráni (1983). Kráľovská sála a kaplnka zase boli kulisou v holywoodskych filmoch Kliatba bratov Grimmovcov (2005) s Mattom Damonom a Heathom Ledgerom a filme Wanted (2008) s Angelinou Jolie. Dolné nádvorie ste možno spoznali v rozprávke Anjel Pána (2005) a cimburie zase v rozprávke Ako sa budia princezné (1978). V Jakubiskovom filme Bathory (2006) na hrade korunovali Alžbetu Báthoryovú.

Prehliadkové okruhy

Na hrade Křivoklát si môžete vybrať jeden z troch prehliadkových okruhov – základný okruh I. Hradné paláce, najstaršie jadro hradu II. Gotické paláce a prehliadkový okruh III. Celým hradom.

I. Hradné paláce (základný okruh – reprezentatívna prehliadka)

Základný okruh I. Hradné paláce zahŕňa tiež prehliadkový okruh II. Gotické paláce. Okrem toho uvidíte aj Augustovo väzenie, sálu s časťou, ktorá sa venuje Filipíne Welserovej, kráľovskú sálu, knižnicu Fürstenbergovcov s 52 000 zväzkami, obrazárne a fürstenberské múzeum.

Prehliadkový okruh je otvorený od januára do februára soboty a nedele medzi 11.00-14.00 h, v marci cez víkendy medzi 11.30-14.00 h, v apríli a v októbri od utorka do nedele medzi 10.00-15.00 h, od mája do septembra od utorka do nedele medzi 9.00-16.00 h. Prehliadka trvá 80 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 40. Vstupenka stojí 280 czk/11,52 eur/os.

II. Gotické paláce (najstaršie jadro hradu)

Počas prehliadky navštívite 2 gotické paláce hradu. Uvidíte tiež 2. nádvorie, striebornicu s expozíciou o Manskom dome, väzenie, hladomorňu, mučiareň s mučiacimi nástrojmi, neskorogotickú kaplnku, rytiersku sálu s expozíciou gotického maliarskeho a sochárskeho umenia, veľkú rytiersku sálu a koniareň.

Prehliadkový okruh je otvorený od januára do februára cez víkendy o 15.00 h, v marci soboty a nedele medzi 11.00-15.00 h, v apríli a v októbri od utorka do nedele medzi 10.00-16.00 h a od mája do septembra od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h. Prehliadka trvá 60 minút. Maximálny počet účastníkov v skupine je 40 osôb. Vstupenka stojí 240 czk/9,87 eur/os.

III. Celým hradom (gotické a hradné paláce vrátane hradieb a veže)

Prehliadkový okruh v sebe zahŕňa I. Hradné paláce. Navyše sa prejdete po hradbách a vystúpite do veľkej valcovej veže s loveckými zbierkami. Na 2. hradnom nádvorí uvidíte balkón, ktorý sa objavil vo filme Noc na Karlštejne. A to si jeden mohol myslieť, že sa celý film natáčal len tam. To, kam si sadnete v hradnej kaplnke, o vás niečo napovie. Tiež sa dozviete, čo znamená korunované W na rôznych miestach hradu, či aký obraz bol v danej dobe nevhodný.

Prehliadkový okruh je od januára do apríla zatvorený, otvorený je od mája do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-15.30 h a v októbri od utorka do nedele medzi 11.00-14.30 h. Prehliadka trvá 100 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 30. Vstupenka stojí 340 czk/13,99 eur/os.

Hrad Křivoklát – všeobecné info

Nádvorie hradu je prístupné zdarma. V pokladni hradu môžete platiť platobnou kartou. Minimálny počet osôb v skupine je 5. V interiéri hradu Křivoklát sa zakazuje fotografovať a nahrávať videá. Škoda len, že niektorí návštevníci hradu to nepochopili aj po opakovanom upozornení sprievodcu. Nahrávať videá a fotografovať bez blesku, statívu a selfie tyče môžete len v exteriéri hradu. Vstupenky si môžete kúpiť aj vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke hradu.

Kde sa pri hrade Křivoklát najesť?

Hotelová reštaurácia Sýkora (450 m/7 min. pešo západne od hradu) sa nachádza v rovnomennom hoteli. Ochutnali sme dennú špecialitu, výborný Bacon Burger. Hamburger obsahoval hovädzí chuck roll, mäso z oblasti medzi krkom a vysokou roštenkou, chrumkavú grilovanú slaninu, čedar, šalát a kyslú uhorku. Slaninovú chuť ešte podčiarkla domáca slaninová majonéza. Burger podávali s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. V reštaurácii som zahájil sezónu vareného vína. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 800 czk/32,91 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam na hrade Křivoklát zájsť na kávu?

Keďže bola najbližšia prehliadka celým hradom vypredaná, kúpili sme si vstupenky na tú ďalšiu. Zvyšný čas sme využili na krátky coffee break v Hradnej kaviarni Křivoklát. Z bohatej ponuky zákuskov som si vybral likérový špic a espresso. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 250 czk/10,28 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto hrady:

• Kráľovský Winchester
• Pavia – kupola, rizoto a torta
• Čo vidieť v Osle
• Tirana plná kontrastov
• Hunedoara – hrad so znamením havrana

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka hradu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 22. januáru 2026. (1 eur = 24,31 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský hrad Křivoklát je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brescia dostať?

Brescia sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Lombardsko na severe Talianska.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI. Do Brescie som cestoval vlakom z Bergama. Cesta 2 vlakmi vrátane 8-minútového prestoja v meste Treviglio mala trvať 1 h a 13 minút. To by som ale musel stihnúť prípoj. Ďalší vlak išiel až o hodinu, tak som sa v meste zastavil na perfektnú kávu. O tejto skúsenosti píšem nižšie.

Spiatočný lístok z Bergama do Brescie s prestupom v Treviglio by ma vyšiel na 14,80 eur. Na začiatku pobytu som si kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Autobusom

Autobusová stanica Brescia – Bus Terminal Via Solferino sa nachádza 1 km/15 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI.

Kde v meste Brescia získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Turismo e Mobilità sa nachádza v juhozápadnom rohu námestia Piazza Paolo VI.

Čo v meste Brescia robiť, vidieť a navštíviť?

Mohutný hrad, ktorý sa vypína na kopci nad mestom s múzeami, archeologická lokalita zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, galéria s nadčasovým umením a hneď 5 námestí v historickom jadre mesta.

Hrad Castello di Brescia

Moje prvé kroky zo železničnej stanice smerovali na miestny hrad (Castello di Brescia; 1 km/15 min. pešo severne od námestia Piazza Paolo VI). Na hrade sa nachádzajú 2 expozície – Múzeum talianskeho obrodenia (Museo del Risorgimento) a Múzeum zbraní a brnení (Museo delle Armi Luigi Marzoli). Hrad žije aj podujatiami. V areáli som si všimol javisko a skupinku ľudí, ktorá asi niečo pripravovala. Hrad je otvorený celoročne denne medzi 6.00-23.00 h.

Na hrade sa mi veľmi páčilo, že jeho areálom sa môžete pokojne voľne túlať. Všade sú smerovníky, ktoré vás navádzajú k expozíciám, vežiam, mostom a parkom, takže sa nemusíte obávať, že by ste sa stratili. Hlavne si neplánujte výstup pred 12.00 h na obed a neponáhľajte sa zo stanice tak ako ja. Tak som sa potil, že som ledva videl na oči. Na druhej strane, načasovanie bolo perfektné. Na vežu Torre Coltrina som vystúpil presne na poludnie. Odmenou mi boli všetky zvony Brescie, ktoré sa v tú chvíľu rozozvučali. Škoda len, že do veže na tom najvyššom mieste hradu sa človek už nedostal.

Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana)

Pred návštevou mesta som netušil, že aj Brescia má atraktivity, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) sa stal spolu s kláštorným komplexom San Salvatore súčasťou dedičstva v roku 2011 v rámci série lokalít Longobardi v Taliansku. Miesta moci (568 – 774 n. l.).

Areál tvoria rímske divadlo, kapitol a svätyňa. Rímske divadlo a jeho okolie sú voľné prístupné. Najprv som si prešiel voľne dostupný areál. Nakoniec som ale neodolal a zabezpečil si vstup aj do Kapitolu a svätyne pod ním. Uvidíte keltské misky z jemnej keramiky s rytými nápismi na dne, mincu s hlavou Saturna, pôvodné rímske fresky a podlahy či bronzovú sochu Okrídlené víťazstvo. Kapitol bol hlavný chrám každého rímskeho mesta a symbol rímskej kultúry.

Kvôli udržaniu stálej teploty 20 ^oC vo vnútri expozícií budete prechádzať cez dvojité dvere. Na internetovej stránke odporúčajú návštevníkom zobrať si niečo teplé navrch. Pre chladných ľudí zo severu, ako napr. ja, to naozaj nebolo nutné. Múzeum poskytlo v horúcom lete príjemný chládok pred vonkajšou páľavou. Práve preto vám odporúčam návštevu lokality ráno po otvorení, alebo večer pred záverečnou. Park je otvorený od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h, od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa ale vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V archeologickom parku mi uznali novinársky preukaz.

Galéria Pinacoteca Tosio Martinengo

Zbierka galérie Pinacoteca Tosio Martinengo (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) vznikla na prelome 19. a 20. storočia zo štedrosti občanov, ktorí darovali svoje obrazy a starostlivosti obce o zhromažďovanie a uchovávanie umeleckých diel.

V galérii ma zaujali viaceré maľby. Všimnite si pastiera so zväčšenou štítnou žľazou na obraze Adorácia pastierov, realistické zobrazenie šiat a žiarivé brnenie na obraze Korunovácia Panny Márie a svätého Dominika, gréckych filozofov Hérakleita a Démokrita oblečených ako žobrákov, nadčasové zobrazenie Starej roľníčky od Bellottiho, či maľby trpaslíkov od Faustina Bocchiho, ktorého diela som už videl v Padove. Najdlhšie som sa ale pristavil pri replike sochy Karola Emanuela III. Savojského od Simona Trogera. Oblečenie z ružového dreva vyrobili a vyrezali okolo predtým vytesaných postáv zo slonoviny. Nechýbajú detaily ako pošva a pozlátená bronzová pracka na ramene anjela.

Pinakotéka je otvorená od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h a od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Piazza Paolo VI (Piazza dei due Duomi)

V historickom centre mesta Brescia sa nachádza hneď niekoľko námestí. Tým najvýznamnejším z nich je námestie Piazza Paolo VI, prezývané tiež námestím 2 dómov (Piazza dei due Duomi). Určite tušíte, čomu námestie vďačí za svoju prezývku. Sú nimi barokový (spodná časť) a rokokový (vrchná časť) nový dóm (Duomo nuovo) vo východnej časti zástavby a románsky starý dóm alebo rotunda (Duomo vecchio o Rotonda) v juhovýchodnej časti zástavby. Severovýchodnú časť námestia lemuje najstaršia verejná budova v meste – palác Broletto (Palazzo del Broletto), v tej juhozápadnej je infocentrum.

Vedeli ste, že kupola nového dómu je 4. najvyššou v Taliansku po katedrále Santa Maria del Fiore vo Florencii, bazilike sv. Petra v Ríme a katedrále v Pavii?

Námestie Piazza della Loggia

V Taliansku sa mi veľmi páči, že námestia sa zvyčajne volajú podľa najvýznamnejšej budovy na námestí. Takže budete tušiť, čo stojí na námestí lodžie (Piazza Loggia; 220 m/3 min. pešo severozápadne od Piazza Paolo VI). Úzku západnú stranu námestia zaberá palác lodžie (Palazzo della Loggia), ktorý postavili v štýle benátskej renesancie. V súčasnosti v ňom sídli mestská správa. V Benátkach ešte chvíľu ostaneme. Ak sa otočíte, uvidíte vo východnej časti zástavby hodinovú vežu (Torre dell’Orologio). Nie je síce taká monumentálna ako tá v Benátkach, ale majestátnosť jej nechýba.

Námestie Piazza della Vittoria

Z Benátok sa presunieme do temnejších dejín histórie Talianska, do fašizmu. Celé námestie víťazstva (Piazza della Vittoria; 200 m/3 min. pešo západne od Piazza Paolo VI) prestavali a slávnostne otvorili v roku 1932. V severnej časti zástavby stojí pošta (Palazzo delle Poste), vo východnej časti Veža revolúcie (Torre della Rivoluzione) a v západnej časti jeden z prvých mrakodrapov Talianska, Torrione INA, vysoký 60 m.

Námestie Piazza del Mercato

Určite vám bude jasné, čo sa deje na tržnom námestí (Piazza del Mercato; 350 m/5 min. pešo západne od Piazza Paolo VI). Námestie je dejiskom remeselných trhov a kultúrnych podujatí. Ľan a látky sa na námestí vymieňali už v 12. storočí. V 15. storočí tu postavili prvé obchodné domy.

Námestie Piazza del Foro

Najlepším východiskovým bodom na spoznávanie UNESCO pamiatok Brescie je námestie s fórom (Piazza del Foro; 450 m/6 min. pešo východne od Piazza Paolo VI). Námestie bolo občianskym a náboženským centrom Brescie v rímskych časoch. O archeologickom parku rímskej Brixie som písal vyššie.

Kde sa v meste Brescia najesť?

Vďakabohu, že reštaurácia, do ktorej som plánoval ísť, nebola otvorená, keď mala byť. V tom prípade by som neobjavil reštauráciu Ma!osteria (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza Paolo VI). Reštaurácia, v ktorej som bol jediným cudzincom, menu len v taliančine a obsluha hovoriaca krkolomnou angličtinou. Vedel som, že som na správnom mieste. Ochutnal som regionálnu špecialitu – hovädzie mäso v oleji z mesta Rovato s polentou. Recept pochádza zo 16. storočia. Zvyčajne sa pripravuje z hovädzieho mäsa, olivového oleja, strúhanky, bieleho vína, cesnaku, petržlenovej vňate, rozmarínu, ančovičiek a koreňovej zeleniny. Existuje ale mnoho variácií od rodiny k rodine. Obed som zapil bavorským pšeničným pivom. Za obed som zaplatil 25 eur (coperto 3 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brescia zájsť na kávu?

Vďaka vlaku, ktorý mi odišiel pred očami, vám prinášam hneď 2 tipy, kam zájsť na kávu a drink. Prvý tip je priamo v meste Brescia, zatiaľ čo ten druhý z mesta Treviglio.

Bar Bar

Koktailový bar a kaviareň Bar Bar sa nachádza priamo na námestí Piazza Paolo VI v juhozápadnej časti zástavby. Pôvodne som aj uvažoval, že si ku káve objednám niečo sladké. Nakoniec som ale dobre urobil, že som si nič neobjednal. Okrem kávy som sa tu zastavil aj na Aperol Spritz. A k nemu som dostal famózny výber antipasti, ktoré boli v cene nápoja. Boli tu veľké zelené olivy s kôstkou uprostred, pečivo s akýmsi talianskym párkom, mrkva v zmesi oleja a octu, pizza koláč, hrianka s paradajkami, bagetka so šunkou a šalátom a nakoniec quiche. Na večeru som v ten deň už nemusel ísť. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Urban . Cafe

Kaviareň Urban . Cafe sa síce nenachádza priamo v meste Brescia, spomeniem ju ale v tomto článku, pretože som ju navštívil práve po ceste do Brescie. Kaviareň sa nachádza v centre mesta Treviglio. V kaviarni som sa zastavil po tom, čo mi pred očami utiekol vlak. Ďalší išiel až o hodinu. Takže som sa veľmi rýchlo prepol do talianskeho módu. Moderná kaviareň, ktorú by som očakával vo väčšom meste, akým je Treviglio. Nevadí, aspoň sa im v takom mestečku podarilo pozdvihnúť úroveň pitia kávy.

Niet pochýb o tom, že kaviareň je obľúbená aj medzi miestnymi. Okolo mňa sedeli samí taliansky hovoriaci, očividne domáci hostia, ktorí si vyšli v nedeľu doobeda niekam na kávu. Objednal som si, ako inak, espresso a k nemu obrovský marhuľový croissant. Marhuľového džemu bolo v croissante tak štedro, až vychádzal na povrch. Za účet som zaplatil 3,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Keby som nezmeškal vlak, neobjavil by som takú skvelú kaviareň.

Navštívte hrady aj v týchto mestách:

• Oslo
• Tirana
• Karlštejn
• Bratislava
• Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brescia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.