Ako sa do Râmnicu Vâlcea dostať?

Râmnicu Vâlcea sa nachádza v župe Vâlcea v západnom Valaššku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku, 180 km/2,5 h autom severozápadne od Bukurešti.

Autom

Râmnicu Vâlcea má vynikajúcu dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú viaceré národné cesty, z ktorých jedna je súčasťou európskej cesty:

• DN7 vedie na trase Bucureşti – Pitești – Râmnicu Vâlcea – Sibiu – Deva – Arad – Nădlac až do Maďarska. V meste sa stotožňuje s európskou cestou E81, (ktorá začína v rumunskej Constanţa a pokračuje na trase Bucureşti – Piteşti – Râmnicu Vâlcea – Sibiu, ale potom sa stáča na sever a pokračuje na trase Sebeş – Alba Iulia – Turda – Cluj-Napoca – Satu Mare – Halmeu až do ukrajinského Mukačeva)
• DN64 vedie z juhorumunského Caracal do Râmnicu Vâlcea
• DN67 vedie z Drobeta-Turnu Severin cez Târgu Jiu do Râmnicu Vâlcea
• DN73C vedie z Câmpulung cez Curtea de Argeș do Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Râmnicu Vâlcea má 2 autobusové stanice:

• Autogara Antares Transport (1 Mai) – sa nachádza 1 km/12 min. pešo južne od centra; 1 km/13 min. pešo juhozápadne od železničnej stanice a 2 km/24 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.
• Autogara Dacos – 1 km/12 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice; 2 km/22 min. pešo severovýchodne od centra a 2 km/24 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

Niektoré autobusy tiež stoja pri župnej nemocnici (Spital Județean; 2 km/25 min. pešo severne od centra) a na bývalej stanici Dacos (Peco Socar (pe centura) fosta Dacos; 4 km/6 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Râmnicu Vâlcea) nájdete 1 km/12 min. pešo východne od centra, severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport a juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.

Cesta vlakom z Craiova (131 km) trvala 2 h a 32 min. a cestovný lístok stál 39,50 lei/8,17 eur/os.

Čo v Râmnicu Vâlcea robiť, vidieť a navštíviť?

V Râmnicu Vâlcea môžete navštíviť Múzeum župy Vâlcea (Muzeul Judeţean Vâlcea), ktoré svoje zbierky vystavuje pre návštevníkov vo viacerých budovách v celej župe.

Múzeum histórie župy Vâlcea (Muzeul de Istorie a Judeţului Vâlcea; 400 m/6 min. pešo severne od centra) sa zameriava na históriu župy od praveku po začiatok 20. storočia.

Múzeum umenia dom Simian (Muzeul de Artă Casa Simian; 450 m/7 min. pešo severovýchodne od centra) – vystavuje diela rumunských autorov 19.-21. storočia a regionálne sakrálne umenie 16.-19. storočia.

Múzeum dediny župy Vâlcea (Muzeul Satului Vâlcean; 4,5 km/7 min. autom severne od mesta) sa nachádza v dedinke Bujoreni. V skanzene nájdete všetko, čo by mala skutočná dedina mať: domy, kostol, školu, hostinec, remeselnícke dielne či technické zariadenia regiónu.

Pamätný dom Anton Pann (Casa Memorială „Anton Pann”) nájdete 250 m/3 min. pešo západne od centra). Anton Pann bol hudobný skladateľ a rumunský básnik, ktorý zložil hudbu pre súčasnú rumunskú hymnu. Tá zaznela prvýkrát práve v tomto meste v revolučnom roku 1848. 

Kde sa v Râmnicu Vâlcea ubytovať?

Vila Victoria sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severne od centra; 1,7 km/23 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara Dacos; 2,1 km/27 min. pešo severozápadne od železničnej stanice a 2,1 km/28 min. pešo severne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

V penzióne bývajú aj jeho majitelia, starší manželský pár, ktorí nehovoria po anglicky, ale sú veľmi milí a nápomocní. Ubytovali nás v priestrannej a veľmi pekne zariadenej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a balkónom. Bolo zaujímavé, že na balkón ste sa nedostali z izby, ale z kúpeľne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom objekte.

Za ubytovanie sme zaplatili 159 lei/32,88 eur. V penzióne môžete platiť platobnou kartou v miestnej mene. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky pre 2 osoby.

Raňajky sme ale nestihli, pretože ich servírujú až od 8.00 h a to už sme boli na ceste na autobusovú stanicu. Nenapadlo mi zistiť si, odkedy servírujú raňajky a dohodnúť sa s domácimi. Predpokladal som, že ich budú podávať od 7.00 h ako vo väčšine ubytovacích zariadení.

Taktiež náš odchod z penziónu bol mierne chaotický. Keďže na recepcii nikto nebol, jediné, čo nám ostávalo, bolo nechať kľúče a ponáhľať sa na autobus.

Penzión Vila Victoria hodnotím (čo sa vybavenia týka) ako 2. najlepšie ubytovanie v Olténii a 3. najlepšie počas našej poslednej návštevy Rumunska.

Kde sa v Râmnicu Vâlcea najesť?

Ristorante D’amici (300 m/4 min. pešo východne od centra) je príjemnou rodinnou reštauráciou takmer v centre mesta. V reštaurácii som neochutnal žiadnu rumunskú špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na tuniakovu pizzu, ktorú som si teda nakoniec aj objednal. Pizza s bohatým obložením a chrumkavými okrajmi bola veľmi chutná. Rýchla a anglicky hovoriaca obsluha. V reštaurácii mali širokú ponuku vín, až mi je ľúto, že sme si ku večeri neobjednali fľašu vína. Opäť zvíťazilo čapované pivo! Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 74 lei/15,30 eur.

Ako som už vyššie spomenul, viac ako samotné mesto ma láka jeho okolie. Necelých 40 km západne sa napr. nachádza UNESCO lokalita kláštor Horezu alebo tzv. obytné veže z obdobia tureckých nájazdov v dedine Măldărești. Možno nabudúce.

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál župy Vâlcea

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 8. 4. 2020 (1 eur = 4,8365 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Râmnicu Vâlcea – brána údolia Olt je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

V Rumunsku je asi tiež dovolené parkovať na chodníkoch (podobne ako u nás). U nás by však tuším malo auto parkovať tak, aby ostal odstup 1,5 m, resp. vedľa seba prešli po chodníku 2 osoby. V Rumunsku to asi tak nie je, pretože tam každý parkuje ako príde. No a keďže ste vo veľkom meste, kde žije veľa obyvateľov, ktorí majú veľa áut a miesta je málo, parkuje sa všade, kde sa len dá.

Ako sa do mesta Craiova dostať?

Craiova sa nachádza v župe Dolj, v západnom Valašsku, v Olténii, v juhozápadnom Rumunsku, 233 km/3 h a 3 min. autom západne od Bukurešti.

Autom

Craiova má veľmi dobrú dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú európske cesty triedy A (E70, E79) a B (E574) a viaceré národné cesty (DN55, DN6B a DN65C):

• Európske cesty triedy A:
  • E70 – vedie z Gruzínska do Španielska. V Rumunsku prechádza cez Bukurešť – Craiova – Drobeta-Turnu Severin – Timișoara – Cenad. Na území mesta sa stotožňuje s národnou cestou DN6. 
  • E79 – vedie z Maďarska do Grécka. V Rumunsku prechádza cez Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. Mestom prechádza ako národná cesta DN56.  
• Európska cesta triedy B:
  • E574 – ktorá začína v Bacău, prechádza cez Brașov, Pitești a končí v Craiova. V meste je to národná cesta DN65.
• Národné cesty:
  • DN55 – Craiova – Bechet.
  • DN6B – Craiova – Melinești – Hurezani.
  • DN65C – Craiova – Bălcești – Horezu.

Autobusom

V prípade, že budete cestovať do mesta autobusom, vystúpiť môžete na niektorej z nasledujúcich zastávok:

• Autogara Craiova Nord (Pelendava SA) – 2,5 km/30 min. pešo severovýchodne od centra (pri železničnej stanici)
• Autogara A. C. O. T. P. Dolj (Bacriz) – 2,5 km/35 min. severovýchodne od centra (neďaleko železničnej stanice)
• Metro – 7 km/14 min. autom východne od centra (pri letisku)

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Craiova) nájdete 2,3 km/31 min. pešo severovýchodne od centra. Cesta z Drobeta-Turnu Severin trvala 2 h 9 min. a cestovný lístok stál 34,70 lei/7,18 eur/os.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Craiova (Aeroportul Internațional Craiova) sa nachádza 7 km/11 min. autom východne od centra. Z letiska momentálne (apríl 2020) doletíte do 11 cieľových miest v 8 krajinách Európy a Blízkeho východu. 

Čo v meste Craiova robiť, vidieť a navštíviť?

V meste nájdete tri múzeá, pričom každé z nich vystavuje iné zbierky, múzeum umenia a niekoľko historických budov, ktoré momentálne slúžia ako úrady alebo univerzita.

Múzeum Olténie – oddelenie histórie a archeológie

Múzeum Olténie – oddelenie histórie a archeológie (Muzeul Olteniei – secția de Istorie și Arheologie; 500 m/6 min. pešo západne od centra) vystavuje, ako už názov napovedá historické, archeologické a numizmatické zbierky od praveku po súčasnosť. Múzeum je akýmsi menším bludiskom, ale nebojte sa. Síce si expozíciu pozeráte sami, v pätách budete mať neustále lektorku múzea, pripravenú zodpovedať akékoľvek otázky, ktorá vás bude navigovať, rozsvecovať a zhasínať svetlá. Zaujímavo poňatá expozícia. V cene vstupenky sme navštívili aj krátkodobú výstavu venovanú socialistickým hračkám. Na prehliadku múzea si vyčleňte asi 1,5-2 h. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum Olténie – oddelenie prírodných vied

Múzeum Olténie – oddelenie prírodných vied (Muzeul Olteniei – secția de Științele Naturii; 180 m/2 min. pešo západne od centra) vo svojich priestoroch ukrýva paleontologické, mineralogické, botanické, malakologické (náuka o mäkkýšoch), entomologické (náuka o hmyze), ichtyologické (náuka o rybách), herpetologické (náuka o plazoch a obojživelníkoch), ornitologické (náuka o vtákoch) a teriologické (náuka o cicavcoch) zbierky. Ale toho je! Na druhom poschodí sa nachádza planetárium a expozícia venovaná vesmíru a slnečnej sústave. Expozíciu sme si prechádzali sami. Na prehliadku múzea si vyčleňte asi jednu hodinu. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum Olténie – oddelenie etnografie

Múzeum Olténie – oddelenie etnografie (Casa Băniei – Muzeul Olteniei – secția de Etnografie; 550 m/6 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v tzv. dome Băniei pár metrov južne od historického múzea. Dom je najstaršou svetskou stavbou v meste. Vznikol už na konci 15. storočia. V múzeu nájdeme remeselné predmety a predmety ľudového umenia z hliny, dreva, kovu a iných materiálov. Suterén zaberá expozícia zameraná na výrobu chleba. Na poschodí múzeum vystavuje koberce, tkané výrobky a náboženské predmety, vrátane ikon. Múzeum bolo opäť bludiskom, v ktorom nás prenasledovala lektorka. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Múzeum umenia

V Craiove ďalej môžete navštíviť Múzeum umenia (Muzeul de Artă din Craiova; 260 m/3 min. pešo severne od centra; 10 lei/2,07 eur/os.), ktoré okrem iných vystavuje šesť diel Constantina Brâncușiho, o ktorom som už písal v článku Târgu Jiu – mestská džungľa Olténie. Constantin mimochodom študoval na miestnej umeleckej škole.

Významné budovy a súsošia mesta Craiova

V centre mesta a jeho širšom okolí nájdete viaceré námestia. V článku som sa zameral na Námestie Michala Chrabrého (Piața Mihai Viteazul), z ktorého som tiež počítal vzdialenosti.

Východnú stranu námestia ohraničuje budova prefektúry župy Dolj (Instituția Prefectului Județului Dolj), ktorá je akýmsi symbolom mesta Craiova.

Priamo na námestí sa nachádza jazdecká socha Michala Chrabrého (Statuia lui Mihai Viteazul). Michal Chrabrý (1558-1601) bol prvým rumunským kniežaťom, ktorý zjednotil tri kniežatstvá – Valašsko, Transylvániu a Moldavsko do jedného celku. Pre Rumunov je národným hrdinom. V televíznej súťaži 100 najväčších Rumunov získal 4. miesto.

Len pár metrov západne od Michala Chrabrého sa nachádza socha ďalšieho rumunského kniežaťa, ktorý sa volal Barbu Dimitrie Ştirbei. Barbu bol kniežaťom hneď dvakrát, najprv v rokoch 1848-1853 a neskôr v rokoch 1854-1856.

Západnú časť zástavby námestia predstavuje rumunská opera (Opera Română Craiova). Pred ňou je kruhový objazd, v strede ktorého sa nachádza tretia socha, tentoraz socha Karola I. (Statuia lui Carol I). Karol I. bol rumunským kráľom v rokoch 1866-1914. V televíznej šou 100 najväčších Rumunov získal striebornú medailu.

Po ceste z centra na stanicu, resp. naopak, budete prechádzať okolo univerzity (Universitatea din Craiova; 500 m/6 min. pešo východne od centra) z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako budova súdu.

Kde sa v meste Craiova ubytovať?

V meste sme sa ubytovali v útulnom rumunskom penzióne Pensiunea Luisa (1 km/13 min. pešo juhovýchodne od centra a 2,6 km/35 min. pešo juhozápadne od železničnej a autobusovej stanice), ktorý sa nachádza na okraji centra.

Pani na recepcii hovorila len po rumunsky, ale bola veľmi ochotná nám všetko vysvetliť. Ubytovala nás v 2-lôžkovej izbe Business s malým oknom s výhľadom na stenu protiľahlej budovy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Keď som hľadal zástrčku, pod posteľou som si všimol chumáče prachu. Na matrac som sa preto radšej nepozeral. Raňajky formou bufetu servírovali v reštaurácii, ktorá susedí s penziónom a s ktorým sú vzájomne prepojené. Bezplatné (ale veľmi slabé) Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom penzióne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste.

Ľutujem, že som neodfotil schodisko a chodbu v penzióne. Ak ste niekedy čítali Draculu od Brama Stokera, presne takto nejako som si predstavoval hotel v Bistriți, v ktorom sa Jonathan Harker ubytoval na svojej ceste za grófom.

Za jednu dvojlôžkovú izbu pre dve osoby na jednu noc sme zaplatili 120 lei/24,82 eur. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky. V penzióne sme platili platobnou kartou v miestnej mene.

Kde sa v meste Craiova najesť?

V meste sme jedli v dvoch talianskych reštauráciách – Restaurant Il Forno a Pizzeria Trevi a medzi prehliadkami múzeí sme absolvovali coffee break v jednej cukrárni. Návšteva cukrárne nebola ničím výnimočným a preto sa o nej rozpisovať nebudem.

Restaurant Il Forno

Restaurant Il Forno (750 m/10 min. pešo východne od centra) je príjemne vyzerajúcou modernou reštauráciou v centre mesta. Ochutnal som Kuracie závitky so špenátom a syrom feta a opekanými zemiakmi (kuracie prsia, špenát, syr feta, smotana na varenie, cesnak, korenie), ktoré boli chutné. Po anglicky hovoriaca obsluha. Po obede vám odporúčam výborné talianske espresso. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 86 lei/17,79 eur.

Pizzeria Trevi

Pizzeria Trevi (1 km/13 min. pešo východne od centra) je talianskou reštauráciou so všetkým, čo k tomu patrí. Útulná reštaurácia, ktorá sa snaží využiť každý meter štvorcový svojej plochy. Nechýbali stolíky s károvanými obrusmi, servírovacie stolíky, po taliansky hovoriaca obsluha a samozrejme talianska ponuka. Ochutnal som cestoviny Partenopea. Ide o cestoviny s paradajkovou omáčkou na cibuľovom základe s tuniakom a olivami. Chuť zvýrazňujú kapary a porcia je zasnežená strúhaným parmezánom. Cestoviny boli veľmi chutné a sýte. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 100 lei/20,69 eur.

Po návšteve mesta Craiova ma asi najviac mrzí, že sme nestihli navštíviť múzeum umenia. Takisto by som sa veľmi rád prešiel rozsiahlym parkom, ktorý je situovaný južne od centra. Studené februárové počasie nás namiesto toho „vyhnalo“ do vykúrených múzeí a reštaurácií.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 4. 2020 (1 eur = 4,8340 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Craiova – hlavné mesto Olténie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

V Drobete sme mali mať najteplejšie počasie z celej našej dovolenky. Malo tu byť neuveriteľných 15! stupňov. Ono vlastne, tých 15 stupňov aj bolo, ale v meste fúkal taký neskutočný vietor, že sme si to „teplé“ počasie až tak veľmi neužili.

Ako sa do Drobeta-Turnu Severin dostať?

Drobeta-Turnu Severin sa nachádza v západnom Valašsku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku, z administratívneho hľadiska v župe Mehedinți.

Autom

Severin leží na križovatke národných ciest DN6 a DN67. Národná cesta DN6, ktorá je zároveň súčasťou európskej cesty E70, vedie na trase Bukurešť – Craiova – Drobeta-Turnu Severin – Timișoara. Národná cesta DN67 vedie z Drobeta-Turnu Severin cez Târgu Jiu do Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Ak budete do Drobety cestovať autobusom, môžete vystúpiť na autobusovej stanici, príp. niektorej z nasledujúcich zastávok:

• Hlavná autobusová stanica (Autogara Transport Public Urban Drobeta SA) – 2 km/23 min. pešo východne od centra mesta a 3 km/38 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice.
• Agentia ,,Drobeta,,Dr. Tr. Sev. – pri hlavnej autobusovej stanici,
• Parcare Interex – pri hlavnej autobusovej stanici,
• Generala nr. 2 (označená aj ako B-dul Tudor Vladimirescu) – 2 km/25 min. pešo západne od autobusovej stanice a 280 m/4 min. pešo severne od Vodárenskej veže, teda najbližšie k centru.

Cesta autobusom z Târgu Jiu trvala 2 h 15 min. a cestovný lístok stál 24 lei/4,96 eur/os.

Vlakom

Železničná stanica (Gara Drobeta-Turnu Severin) sa nachádza 1,2 km/15 min. pešo juhozápadne od centra mesta.

Kde získať v Drobeta-Turnu Severin informácie?

Turistické informačné centrum sa nachádza len pár krokov pešo severne od stredovekej pevnosti Severin.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v Drobeta-Turnu Severin?

Primárna ponuka Severinu je o čosi bohatšia, možno atraktívnejšia ako v iných mestách Valašska. V meste nájdete Múzeum regiónu Železných vrát, Stredovekú pevnosť Severin či Vodárenskú vežu.

Múzeum regiónu Železných vrát

Múzeum regiónu Železných vrát (Muzeul Regiunii Porților de Fier) vystavuje svoje zbierky vo viacerých budovách – v Multifunkčnom pavilóne, Archeologickom parku a v Múzeu turbín v Gura Văii.

Multifunkčný pavilón

Multifunkčný pavilón (Pavilionul Multifuncțional – Muzeul Regiunii Porților De Fier; 1,3 km/16 min. pešo východne od centra) je hlavnou budovou múzea. Knižný sprievodca nás lákal na akvárium s rybami z Dunaja. Okrem toho na historické, archeologické, či etnografické zbierky. Nakoniec sme nevideli nič z toho. Múzeum momentálne (2020) zatvorili z dôvodu rekonštrukcie a ponúka len 4 krátkodobé výstavy:

• tradičné bývanie v regióne Mehedinți – výber z etnografických zbierok
• obrazy „Dumitru Ghiață” – výber 46 obrazov zo zbierok Múzea umenia,
• rímska kuchyňa – výber z historických a archeologických zbierok,
• vypchaté vtáky – výber z prírodovedných zbierok.

Vstupenka stála 4 lei/0,83 eur/os.

Archeologický park

Archeologický park (Parcul Arheologic – Muzeul Regiunii Porților De Fier) sa nachádza priamo pri Multifunkčnom pavilóne. V parku sa našli pozostatky rímskeho tábora, Trajánovho mosta, rímskeho amfiteátra, rímskych kúpeľov a stredovekého kostola.

Pevnosť bola prvým kamenným táborom Rimanov na území Dácie a slúžila na obranu Trajánovho mosta. Apollodor z Damašku nechal už v rokoch 102-105 n. l. na príkaz cisára Trajána postaviť most ponad Dunaj. Bol to najväčší most v staroveku, ktorý spájal dve rímske provincie – Dáciu (na sever od Dunaja) a Moéziu (na juh od Dunaja). Z mosta sa zachovali dve základné úpätia, jedno na rumunskej a jedno na srbskej strane.

Zvyšok mosta je navždy pochovaný na dne Dunaja, ktorý sa v týchto miestach dvihol o 8-10 m po vybudovaní vodnej elektrárne. Most dokonca zobrazili aj na Trajánovom stĺpe v Ríme. Amfiteáter slúžil na výcvik rímskych legionárov. Po výcviku sa mohli zotaviť v neďalekých kúpeľoch. Park si prechádzate sami. V celom areáli sú informačné tabule v rumunčine a angličtine. Vstupenka stála 10 lei/2,07 eur/os.

Múzeum turbín v Gura Văii

Múzeum turbín v Gura Văii (Muzeul Turbinelor de la Gura Văii; 12 km/14 min. autom severozápadne od centra mesta) sa nachádza v priestoroch vodnej elektrárne Železné vráta v dedinke Gura Văii, ktorú spravuje Drobeta. Okrem stálej historickej a archeologickej expozície ponúka návštevníkom aj dočasné výstavy z etnografických, prírodovedných zbierok a turbínovú halu. Prehliadku múzea sme vďaka absentujúcemu autobusu z Târgu Jiu a recenziám na internete nakoniec vynechali a uprednostnili atraktivity v meste. Vstupenka stála 10 lei/2,07 eur/os.

Plavba v týchto miestach Dunaja bola stále nebezpečná. Rieka sa tu vinula tiesňavou pomedzi skaliská a navyše sa v nej tvorili víry. V druhej polovici 20. storočia sa Rumunsko dohodlo s Juhosláviou (dnešné Srbsko) o vybudovaní vodnej elektrárne. Tá vznikla v rokoch 1960-1972 a je najväčšou priehradnou vodnou elektrárňou na Dunaji a jednou z najväčších v Európe. Jej vybudovanie spôsobilo, že hladina rieky sa zdvihla o 33 m, zaplavila 10 miest na rumunskom a 7 miest na srbskom pobreží, medzi inými historickú časť mesta Orșova a turecký ostrov Ada Kaleh.

Stredoveká pevnosť Severin

Stredoveká pevnosť Severin (Cetatea Medievală a Severinului; 650 m/8 min. pešo južne od centra) je pravdepodobne prvou kamennou pevnosťou v Rumunsku. Pevnosť nechal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. na konci 11. stor. na obranu v prípade útokov Kumánov a Pečenehov. Neskôr chránila pred tureckou inváziou. Turci po dobytí pevnosti nariadili jej demoláciu. V súčasnosti sa môžete zdarma prejsť po jej hradbách.  

Vodárenská veža

Vodárenskú vežu (Castelul de Apă; 350 m/5 min. pešo severne od centra) postavili v roku 1910. Jej hlavnou funkciou bolo zásobovať Severin vodou. Slávnostne ju otvorili o štyri roky neskôr a až do roku 1980 plnila svoje poslanie. Počas 1. svet. vojny slúžila ako pozorovateľňa pre nemeckých vojakov. Veža je vysoká 27 m.

Z veže je výhľad na pravidelnú sieť ulíc mesta, Dunaj i protiľahlé Srbsko. Na každom podlaží veže je iná krátkodobá výstava – na najvyššom podlaží to bola výstava historických fotografií starej Drobety, o poschodie nižšie výstava, ktorú venovali srbskému mestu Negotin, na ďalšom podlaží pravdepodobne práce žiakov základnej umeleckej školy a na prízemí, kde je pokladňa a predajňa suvenírov to ešte bola výstava fotografií regionálnych kostolov a kláštorov. Vstupenka stála je 10 lei/2,07 eur/os.

Kde sa ubytovať v Drobeta-Turnu Severin?

Mon Cheri sa nachádza 900 m/11 min. pešo severozápadne od centra mesta; 1,3 km/17 min. pešo severne od železničnej stanice a 2,2 km/30 min. pešo západne od autobusovej stanice.

Ubytovali nás v 2-lôžkovej izbe s balkónom a výhľadom na hlavnú cestu so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izbu zariadili starším nábytkom, ale tuším som práve tu spal na najlepšom matraci v celom Valašsku. Izba trochu páchla, ale na to sme si v Rumunsku už zvykli. Dobre po anglicky hovoriaca recepčná, ale len po rumunsky hovoriaca čašníčka. V penzióne servírujú aj raňajky. Nie sú súčasťou ceny ubytovania. Čašníčka, ktorá bola asi zároveň aj kuchárkou, nám pripravila chutnú omeletu.

Za jednu 2-lôžkovú izbu na 1 noc pre 2 osoby sme zaplatili 130 lei/26,88 eur. Cena zahŕňa izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň. V penzióne môžete platiť kartou. Cena nezahŕňa raňajky. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 29 ron/6 eur. Nemusíte si rezervovať miesto na bezplatnom verejnom parkovisku, ktorá je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom penzióne.

Kde sa najesť v Drobeta-Turnu Severin?

V meste sme vyskúšali 2 reštaurácie a jednu kaviareň.

Restaurant & Lounge 16,50

Restaurant & Lounge 16,50 (400 m/5 min. pešo západne od centra) je luxusne vyzerajúcou reštauráciou takmer v centre mesta. Boli sme asi prví hostia, ktorí prišli na večeru v ten deň. V niektorých miestnostiach ani nebolo rozsvietené. V jednej bolo, ale tam sedeli čašníci a fajčili (zas ten cigaretový dym). Dym bolo trochu cítiť aj v miestnosti, kde sme mali jesť. Nenechali sme sa odradiť, aj keď som myslel, že sa dvihneme a pôjdeme niekam inam. Nakoniec to bola reštaurácia, kde sme sa najlepšie najedli. Opäť len po rumunsky hovoriaca obsluha, ale na to sme si už zvykli tiež. Ochutnal som špecialitu podniku, Kurací wok (kuracie prsia, paprika, baklažán, tekvica, cesnak, sladká čili omáčka, ryža basmati).

Ostalo nám miesto aj na dezert. Veľmi sme sa potešili, keď sme v jedálnom lístku videli tradičný rumunský dezert Papanași (niečo ako naše šišky), ktoré tu obyčajne servírujú so sladkou smotanou a čučoriedkami. Po večeri sme sa išli prejsť ku Dunaju. Nábrežie, žiaľ, neupravili podobne ako v iných mestách Rumunska. Mesto a jeho pamätihodnosti sú ale v noci vysvietené pekne. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 150 lei/31,02 eur.

Reštaurácia Rustic

Reštaurácia, v ktorej sme sa chceli najesť nasledujúci deň na obed, bola zatvorená. Vybrali sme sa preto do najbližšej reštaurácie (Rustic; 260 m/3 min. pešo juhozápadne od centra) v okolí. Na základe osobnej skúsenosti môžem zhodnotiť, že reštaurácia je verná svojmu menu. Po vstupe som mal pocit, že som sa presunul v čase o niekoľko desaťročí naspäť. Veľké neumyté okná (tie okná asi aj umyli, len to sklo už mohlo byť také staré, že cezeň nebolo poriadne vidno), všade plno veľkých zelených zaprášených rastlín, dlhé drevené stoly, nad stolmi kvázi drevené striešky s ľudovými motívmi, staršia, po rumunsky hovoriaca pani čašníčka a cena obeda pre 2 osoby nižšia ako za dve kávy inde v meste.

Ochutnali sme denné menu: Zeleninovú polievku a vývar (to bola tá istá zeleninová polievka, len do nej nakrájali kuracie mäso). Hlavným chodom boli plátok bravčového a plátok kuracieho mäsa. Olej, na ktorom mäso pripravovali, si hádam pamätal pád socializmu. Ako prílohu sme si mohli vybrať zemiaky na akýkoľvek spôsob. Som rád, že nám vybrali hranolčeky. Po hlavnom chode samozrejme nemôže chýbať dezert. Nasledovali tak obľúbené palacinky. Kvôli jedlu by som sa už asi do reštaurácie nevrátil, ale kvôli tomu zážitku, alebo možno ešte lepšie povedané pocitu, určite áno. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 40 lei/8,27 eur.

Kaviareň Ada Kaleh

Turecky pôsobiaca kaviareň Cafeneaua Ada Kaleh sa nachádza priamo v centre mesta. Objednali sme si originálnu tureckú kávu (nie zalievanú, ale pripravovanú v džezve a piesku!) s baklavou. Trošku ma mrzelo, že nebyť toho unikátneho prostredia, nadobudol by som pocit, že som zas len v akejkoľvek inej kaviarni v Rumunsku. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 42 lei/8,69 eur.

Nemôžem povedať, že by Drobeta-Turnu Severin nesplnila moje očakávania. Asi som si ju len pred svojím príchodom veľmi idealizoval. Som presvedčený, že cez leto, keď je pekne, má mesto úplne inú atmosféru. Nechcem preháňať, možno prímorskú, ale určite sú všade terasy a plno ľudí a teplo a voňavo. Ale to už zas idealizujem.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 3. 2020 (1 eur = 4,8357 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Drobeta-Turnu Severin na brehu Dunaja a len na skok do Srbska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako cestovanie v Rumunsku začalo …

Ráno sme vstali, dali si raňajky v hotelovej reštaurácii, pobalili si všetky veci a ponáhľali sa na autobusovú stanicu. Po príchode na stanicu sme pozreli na tabuľu odchodov a postavili sa na správne nástupisko. Teraz nám už ostávalo len čakať. Čakáme päť minút, pätnásť, polhodinu, ale autobus nikde. Čakali sme naň aspoň hodinu, lebo takéto cestovanie v Rumunsku je bežné.

Keď ale ani po hodine autobus neprišiel, rozhodol som sa, že sa naň radšej opýtam na autobusovej stanici. Vedeli sme, že ďalší autobus nám ide až poobede o pol tretej. Podídem k okienku a pani sa pýtam, či hovorí po anglicky. Suverénne mi odpovedala nie. Hovorím si, nevadí, nenechám sa odradiť. Ešte pred tým som si nechal na mobile načítať stránku s cestovnými poriadkami rumunských autobusov, ktorú som jej ukázal. Keď nebudú rozumieť mne, budú rozumieť môjmu mobilu.

…ako cestovanie v Rumunsku pokračovalo …

Pani pozrela na môj mobil, rukou naznačila „nie“ a začala na lístok písať čas. Na lístku bolo napísané to, čoho som sa najviac obával. 14.30. Bol to čas odchodu ďalšieho autobusu žiadaným smerom, o ktorom sme vedeli. Pani pozrela na muža, ktorý sedel vedľa nej, po rumunsky sa spýtala pravdepodobne na to, či išiel ten autobus alebo nie. Pán vyskočil zo stoličky, akoby som niečo vyviedol. Na chvíľu som sa zľakol. 😀

Otvoril asi troje dvere na chodbe a každého sa niečo po rumunsky pýtal. Z posledných tretích dverí vyšla mladá dievčina, ktorá údajne hovorí po anglicky. A tak som jej zopakoval môj problém. Hovorím jej tiež, že ten autobus je uvedený aj na tabuli odchodov. Povedala mi, že tento autobus nepôjde, lebo je to iná … Nevedela mi povedať, čo. Hovorím: „Iná spoločnosť?“ A ona na to, „áno“. Na mobile mi ukázala na ďalší autobus o niekoľko hodín neskôr. Zas ten poobedný o 14.30 h.

Neostávalo mi nič iné, len akceptovať, čo mi povedali a vrátiť sa naspäť na nástupište. A tak som po rumunsky poďakoval (aspoň to som sa naučil) a odišiel preč.

Čo teraz?

Iný priamy autobus nejde. Zo stanice odchádza takmer každú polhodinu autobus do dediny v polovici cesty. Tak sa pozriem na odchody autobusov odtiaľ. Ani odtiaľ ale žiadny ďalší autobus do Drobety nejde. Až ten, ktorý odchádza o pol tretej z Târgu Jiu. Keby sme vedeli, že nám nepôjde tento autobus, spali by sme dlhšie, odubytovali by sme sa neskôr, možno si zašli do múzea, prípadne aj na obed a pokojne prišli poobede na stanicu. Vrátiť sa do mesta (navyše s ruksakmi) sa nám už nechcelo, múzeum by sme už aj tak nestihli, hladní sme neboli.

Tak som si otvoril mapy a hľadal najbližšiu kaviareň v okolí, v ktorej by sme „zabili“ čas, kým príde náš autobus. Super! Len štyri minúty od stanice jedna je. Tak sme si v nej posedeli, vrátili sa naspäť na stanicu a dúfali, že tento autobus (mimochodom posledný v ten deň) nás nesklame a pôjde.

Autobus nakoniec prišiel a dokonca pol hodiny pred svojím plánovaným odchodom. My sme sa do Drobety dostali, ale múzeá, ktoré sme plánovali navštíviť v tento deň, sme navštívili až ten nasledujúci. Riečnu elektráreň sme už navštíviť nestihli. V recenziách som sa ale dočítal, že by sme tú turbínovú halu možno aj tak nevideli (dôvodom je vraj nefungujúci výťah). Tak mám aspoň dôvod vrátiť sa do oblasti opäť.

Cestovanie v Rumunsku – 3 rady na záver:

1. Na autobus si vždy počkajte trochu dlhšie, lebo môže prísť aj po hodine.
2. Buďte vďační za to, ako situácie dopadnú. Možno je to najlepšia možnosť.
3. Užívajte si, kde ste, pohotovo reagujte a nestresujte sa.

A ako som cestoval v Brne?

Ako v Brne (ne)cestovať MHD

Príspevok Cestovanie v Rumunsku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Târgu Jiu dostať?

Târgu Jiu sa nachádza v západnom Valašsku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku.

Autom

Mesto pretínajú 2 národné cesty (DN) – DN66, ktorá je súčasťou európskej cesty E79 a DN67. Európska cesta E79 začína v Maďarsku a končí v Grécku. Na rumunskom území prechádza cez mestá Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. Národná cesta DN67 vedie na trase Drobeta-Turnu Severin – Târgu Jiu – Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Autobusová stanica Autogara Expres Transport SA (langa gara CFR) sa nachádza 300 m/3 min. pešo južne od železničnej stanice a 1,5 km/20 min. pešo juhovýchodne od centra mesta. Cesta autobusom z Devy trvala 3 h 13 min. Cestovný lístok stál 37 lei/7,64 eur/os.

Vlakom

Železničnú stanicu Gara Târgu Jiu nájdete 300 m/3 min. pešo severne od autobusovej stanice a 1,2 km/15 min. pešo juhovýchodne od centra mesta.

Kde získať v Târgu Jiu informácie?

Turistické informačné centrum (Info Târgu Jiu; 150 m/2 min. pešo západne od centra mesta) sa nachádza vedľa Úradu okresnej samosprávy (Consiliul Județean Gorj) v bočnej uličke.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v Târgu Jiu?

Târgu Jiu je známe vďaka súboru sôch Constantina Brâncușiho. Okrem toho je to opäť Župné múzeum a Galéria umenia podobne ako v iných mestách nielen Rumunska.

Sochársky súbor Constantina Brâncușiho z Târgu Jiu

Sochársky súbor Constantina Brâncușiho z Târgu Jiu (Ansamblul sculptural Constantin Brâncuși de la Târgu-Jiu) alebo tiež Monumentálny súbor „Cesta hrdinov“ z Târgu Jiu je súbor sôch vzdávajúcich hold rumunským vojakom 1. svetovej vojny, ktorí padli v roku 1916 na brehu rieky Jiu. Ich autor, Constantin Brâncuși, vytvoril 4 súsošia – Nekonečný stĺp, Bránu bozkov, Aleju stoličiek a Stôl mlčania, ktoré usporiadal na jednej osi smerujúcej zo západu na východ dlhej takmer 1,5 km. Súbor je mimochodom adeptom na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Kto bol Constantin Brâncuși?

Constantin Brâncuși (čítajte Konstantín Brynkuši; 1876-1957) bol rumunským sochárom abstraktného expresionizmu, maliarom a fotografom. Považujú ho za jedného z najväčších sochárov 20. storočia. Vo svojich dielach kombinoval rumunskú ľudovú tvorbu a parížsku avantgardu. Odbornú prax vykonával v dielni významného francúzskeho sochára Auguste Rodina. V období socialistického realizmu jeho diela označili za dekadentnú buržoáziu a hrozil im zánik. Až o niekoľko dekád neskôr bol autor pochopený. Jeho diela nájdeme v múzeách umenia v Bukurešti, New Yorku, či Filadelfii. Pochovali ho na cintoríne Montparnasse v Paríži. Meno Constantin Brâncuși nesú viaceré ulice naprieč Rumunskom a Moldavskom. Sochár a jeho diela sa objavili na poštových známkach, bankovkách a pamätných minciach. 

Stôl mlčania

Od Stola mlčania by ste pokojne dovideli až na Nekonečný stĺp, keby vám vo výhľade nebránil kostol sv. Petra a Pavla. Všetky diela slávnostne odhalili 27. októbra 1938. Sú to jediné diela autora, ktoré môžete obdivovať in situ. Umelec mal pôvodne vytvoriť 12 sochárskych diel, pred svojou smrťou však dokončil len tieto štyri.

Nekonečný stĺp

Nekonečný stĺp (Coloana Infinitului) má výšku 29,35 m, pozostáva zo 16 (resp. 15 a jedného polovičného modulu na spodku a jedného polovičného modulu na vrchu) prekrývajúcich sa oktaédrových (to je slovo!, znamená to pravidelný osemsten) modulov. Nekonečný stĺp predstavuje nekonečnú obetu rumunských vojakov. Socha je štylizáciou pohrebných stĺpov (podľa inej verzie drevených stĺpov sedliackych veránd), typických pre južné Rumunsko.

Niekde som čítal, že ak sa postavíte tesne ku stĺpu a hlavu otočíte smerom hore, naozaj sa vám bude javiť ako nekonečný. A tak som to chcel vyskúšať aj ja. Na(ne)šťastie, Brâncușiho diela sú pre Rumunov národným dedičstvom, ktoré policajti strážia 24 h denne.

Brána bozkov

Víťazný oblúk Brána bozkov (Poarta sărutului) sa nachádza na začiatku mestského parku. Brána má pre Rumunov osobitý význam. Je vstupom do života, ale aj východom z neho. Je teda prechodom do iného života. Dve polovice kruhu na každej strane stĺpov sú symbolom bozku.

Aleja stoličiek

Aleja stoličiek (Aleea scaunelor) pozostáva z 30 kamenných stoličiek usporiadaných po trojiciach a 2 kamenných lavičiek po obidvoch stranách chodníka. Súsošie spája Bránu bozkov so Stolom mlčania.

Stôl mlčania

Stôl mlčania (Masa tăcerii) stojí na opačnom konci mestského parku ako Brána bozkov. Predstavuje moment pred bitkou, na ktorej sa majú zúčastniť prísediaci. Čas predstavuje kruhové usporiadanie 12 stoličiek, ktoré majú tvar presýpacích hodín.

Ďalšia interpretácia hovorí, že Stôl mlčania je symbolom poslednej večere. Dvanásť stoličiek je určených pre 12 apoštolov a samotný stôl predstavuje Ježiša Krista.

Múzeum župy Gorj

Múzeum župy Gorj (Muzeul Județean Gorj „Alexandru Ștefulescu”) uchováva vo svojom fonde viaceré zbierky, ktoré návštevníkom sprístupňuje v niekoľkých múzeách a pamätných domoch naprieč župou. Historické a archeologické zbierky vystavuje v Múzeu histórie a archeológie Alexandra Ștefulescu (Muzeul de istorie și arheologie Alexandru Ștefulescu). Umelecké zbierky nájdete v Galérii umenia (Muzeul de Artă), ktorá sa zameriava na výtvarné umenie rumunských umelcov od 17. storočia po súčasnosť. Zoznámite sa tu tiež s osobnosťou Brâncușiho vďaka niekoľkým fotografiám z jeho života.

Kde sa v Târgu Jiu ubytovať?

Hotel Palace (alebo tiež Hotel SC Lexi Star SRL; 700 m/9 min. pešo západne od autobusovej a železničnej stanice a 1,2 km/16 min. pešo južne od centra mesta) hodnotím zo všetkých ubytovacích zariadení vo Valašsku, v ktorých sme boli ubytovaní, ako ten najlepší. Anglicky hovoriaca recepčná. Priestranná, vkusne zariadená 2-lôžková izba s výhľadom na mesto so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Na raňajky vám pripravia vajíčka na akýkoľvek spôsob a okrem toho si môžete vybrať z ponukových stolov.  

V meste sú asi zvyknutí na teplo. Preto aj našu izbu vykúrili, akoby von udreli mrazy. Kúrenie sa nám podarilo trochu stíšiť, ale nie celkom vypnúť. V izbe bolo napriek tomu tak teplo, že nám neostávalo nič iné, len spať uprostred februára pri otvorenom okne. Nemusíte sa obávať, určite sme nemrzli. Na chvíľu som mal pocit, že je leto.

Je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Za jednu 2-lôžkovú izbu na 1 noc pre 2 osoby sme zaplatili 140 lei/28,90 eur. Cena zahŕňa izbu, daň z pridanej hodnoty, mestskú daň a raňajky pre 2 osoby. V hoteli môžete platiť len v hotovosti v miestnej mene.

Kde sa v Târgu Jiu najesť?

V meste sme vyskúšali dve tradičné rumunské reštaurácie – Pensiunea Antique a Madam.

Pensiunea Antique

Tradičná rumunská reštaurácia Pensiunea Antique sa nachádza v centre mesta oproti Bráne bozkov. Do reštaurácie sme prišli v čase obeda, keď práve podávali denné menu. Menu pozostávalo z polievky, hlavného jedla, šalátu, dezertu a nápoja. Na výber sme mali z 2 jedál.

Obsluha nehovorila po anglicky, takže sme si názvy jedál museli rýchlo preložiť cez google, aby sme mali aspoň akú-takú predstavu, čo si objednávame. Čašník ale prišiel dosť rýchlo, takže sme si všetko nestihli preložiť. Nakoniec sme si vybrali obidva varianty s tým, že sa necháme prekvapiť. Fascinuje ma, že aj keď obsluha nehovorí po anglicky a ledva vám rozumie, ak sa snažíte hovoriť po rumunsky, výrazu „Țuică“ (tradičný rumunský destilát zo sliviek, zvyčajne 40-55 %) rozumejú hádam všetci.

Ochutnali sme Vývar s mäsovými guľkami (pečeňové halušky?) a Držkovú polievku. Menu číslo 1 bola Pečená bravčová kotleta s omáčkou zo zeleného korenia a zemiakovou kašou. K tomu Kapustový šalát. Ako dezert servírovali Tiramisu. Menu číslo 2 bolo Grilované kuracie mäso s ryžou a zeleninou. K tomu Miešaný zeleninový šalát a ako dezert podávali Palacinky s domácou marmeládou.

Ku dennému menu si môžete zvoliť nápoj podľa vášho výberu – minerálnu vodu alebo čapované pivo. Po obede som si objednal kávu, ale keďže čašník nám veľmi nerozumel, priniesol nám kávy dve. Za celý obed sme zaplatili 87 lei/17,96 eur. No, poviem vám, že z reštaurácie sme odchádzali doslova „prežratí“. Keďže na programe sme mali len prechádzku mestom, všetky nabraté kalórie sme mali kde spáliť. 😉

Madam

Na večeru som vybral reštauráciu Madam, ktorá sa nachádza takisto v centre mesta. Veľmi pekne zariadená a moderná reštaurácia s anglicky hovoriacou obsluhou. Priestor predeľujú veľké regály s vínami, na stenách sú fotografie s dielami Brâncușiho. Ochutnal som Pečeného pstruha s mliečnou ryžou (na slano). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 97,50 lei/20,13 eur.

Napriek tomu, že sme v meste nestrávili veľa času, veľmi sa mi tu páčilo. Dovolím si tvrdiť, že je to taký skrytý klenot Olténie. Ak by som si mal vybrať čo i len jedno mesto západného Valašska, ktoré by som chcel navštíviť opäť, bolo by to Târgu Jiu.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 19. 3. 2020 (1 eur = 4,8445 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Târgu Jiu – mestská džungľa Olténie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.