Ako sa do Spišskej Belej dostať?

Spišská Belá – Strážky sa nachádza v regióne cestovného ruchu Tatry (historická župa Spiš) na severovýchode Slovenska. Na východe hraničí Tatranský región s regiónmi Šariš a Spiš, na juhu s regiónom Horehronie, na západe s Liptovom a severnú hranicu má spoločnú s Malopoľským vojvodstvom v Poľsku.  

Autom

Spišská Belá – Strážky sa nachádza 20 km/22 min. autom severovýchodne od Popradu a 91 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešova. Mesto pretína cesta I. triedy 66, ktorá smeruje od Šiah cez Zvolen, Banskú Bystricu, Brezno, Poprad, Kežmarok až do Tatranskej Javoriny. 

Autobusom

Najbližšia autobusová zastávka ku kaštieľu v Strážkach je Spišská Belá, Strážky, číslo domu 81. Zo zastávky je to asi 300 m/4 min. pešo juhozápadným smerom. Ak budete chcieť navštíviť aj mesto, vystúpte na zastávke Spišská Belá, obchodný dom, ktorá sa nachádza v centre. Cestovný lístok z Popradu stál 1,50 eur/os. a cesta trvala asi 30 minút.

Vlakom

Vlakovú zastávku Strážky, zastávka nájdete 600 m/7 min. pešo východne od kaštieľa. Cesta z Popradu trvá 36 min. a cestovný lístok stojí 1,02 eur/os.

Čo v Spišskej Belej robiť, vidieť a navštíviť?

V Spišskej Belej – Strážkach môžete vidieť kaštieľ, kostol sv. Anny a renesančnú zvonicu.

Kaštieľ Strážky

Vznik obce Strážky sa datuje do polovice 12. storočia. Za zásluhy v protitureckých bojoch daroval Ferdinand I. kaštieľ rodine Horváth-Stansithovcov v roku 1551. Posledná majiteľka, Margita Czóbelová, žila v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972. Odvtedy je kaštieľ Strážky v správe Slovenskej národnej galérie. V 70. a 80. rokoch sa uskutočnil umelecko-historický prieskum kaštieľa, po ktorom nasledovala jeho rekonštrukcia.

Pôvodne samostatnú obec Strážky pričlenili v roku 1972 k mestu Spišská Belá. Mesto je dnes známe hlavne vďaka šľachteniu zemiakov a vychýrenému zemiakarskému jarmoku. V mestskej pamiatkovej zóne v centre mesta nájdete rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, evanjelický kostol, renesančnú zvonicu, mariánsky stĺp, meštianske domy a 2 múzeá. Medzi stále expozície kaštieľa Strážky patria:

• Portrét 17.-19. stor. na Spiši
• Ladislav Mednyánszky a Strážky
• Historická knižnica
• Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

Portrét 17.-19. stor. na Spiši

Prehliadka kaštieľa začína na prízemí kolekciou portrétov 17.-19. storočia. Na portrétoch sú zobrazení prevažne predchádzajúci majitelia kaštieľa. Zaujímavosťou je, že na obrazoch ani tak veľmi nešlo o verné zobrazenie osoby, ako skôr o to, čo má na sebe alebo pri sebe. Pri všetkých obrazoch nájdete vysvetlivky v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.

Ladislav Mednyánszky a Strážky

Ak pri niektorom z obrazov nenájdete uvedené meno autora, môžete si byť istí, že obrazy sú dielami jediného autora. Ladislav Mednyánszky patrí medzi hlavných predstaviteľov stredoeurópskeho maliarstva na prelome 19. a 20. storočia. Kaštieľ je zároveň jediným miestom na celom Slovensku, v ktorom je umiestnená stála expozícia jeho diela. V začiatkoch svojej tvorby maľoval autor okolie Strážok a podtatranskú prírodu, neskôr sa zameral aj na portréty. Po smrti otca nachádzame v jeho dielach motívy smrti a depresie. Počas 1. svetovej vojny pôsobil na fronte ako vojnový kresliar.

Historická knižnica

Vznik historickej knižnice sa datuje do konca 16. stor. a úzko súvisí so založením humanistického gymnázia v kaštieli. Knižnica patrila k najlepším v celom Uhorsku. Rodina Mednyánszkych sa sem zvykla stretávať a tráviť v knižnici spoločné večery.

Kaštieľ Strážky môžete navštíviť len so sprievodcom. Komentovaná prehliadka začína každú polhodinu. Vstupenka stojí 2,70 eur/os. Dĺžka prehliadky je 45-60 min. v závislosti od počtu návštevníkov v skupine.

Sochárstvo na Slovensku v 20. storočí

V 19. stor. vybudovali v okolí kaštieľa anglický park. V súčasnosti je v parku umiestnená expozícia prác sochárov 2. polovice 20. stor. Vstup do parku je voľný. Ako uvádzajú viaceré tabule v parku:

„Parkom behať, v tráve líhať, skákať, stromy objímať – povolené! A nik sa nebude hnevať! alebo Skákať, behať, leňošiť, v tráve piknik urobiť, to všetko na trávičke zelenej, môžete si dovoliť!“

Kostol sv. Anny a renesančná zvonica v Spišskej Belej-Strážkach

Až do začiatku 19. stor. tvorili kaštieľ s rímskokatolíckym kostolom sv. Anny a renesančnou zvonicou jednotný urbanistický celok, kým ich nepreťala cesta z Kežmarku do Starej Ľubovne. Ondrej Szirmay nechal zbúrať ohrady a opevnenie okolo kaštieľa, kostola a zvonice.

Kostol sv. Anny postavili v polovici 14. storočia. Vo víťaznom oblúku kostola je plastika Kalvárie z dielne Majstra Pavla z Levoče. Krížovú cestu namaľovala posledná majiteľka kaštieľa, Margita Czóbelová. Ako jeden z mála kostolov je bez veže.

Severne od kostola stojí renesančná zvonica so sgrafitovou výzdobou. Ak sa pozorne pozriete, uvidíte poľovnícky motív hon na zajaca. Kostol a zvonica v čase našej návštevy neboli prístupné. Ďalšie renesančné zvonice sa nachádzajú v Poprade, Poprade – Spišskej Sobote, Poprade – Matejovciach, Vrbove, Kežmarku, Spišskej Belej, Podolínci a Levoči.

Múzeá v Spišskej Belej

Slovenské technické múzeum – Múzeum Jozefa Maximiliána Petzvala, zakladateľa modernej optiky a fotografie a priamo oproti Múzeum Dr. Michala Greisigera, mestského lekára, ktorý sa tiež venoval skúmaniu flóry a fauny regiónu. Zaujímavé múzeum J. M. Petzvala som navštívil ešte počas infocesty po regióne, určite sa oplatí vidieť. Múzeum Dr. M. Greisigera som navštívil, keď som bol ešte veľmi malý chlapec. Taký malý, že si to už ani nepamätám. Takže si budem musieť moju pamäť trochu osviežiť a navštíviť ho opäť.

Na diela Ladislava Mednyánszkeho by som sa mohol pozerať od rána do večera. A potom zase od večera do rána. Neviem, čím to je, ale svojimi dielami si ma neskutočne získal. Kaštieľ som navštívil už plno ráz. Ale až pri mojej poslednej návšteve som si konečne našiel čas, aby som sa prešiel anglickým parkom, sadol si na lavičku a užíval si ticho prerušené len spevom vtákov. Vrelo odporúčam na jar, keď všetko kvitne a stromy sa len začínajú zelenať.  

Prečítajte si tiež:

• 5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor
• 1 deň v Spišskom Podhradí
• Ďalšie články zo Slovenska

Článok vznikol v spolupráci s Kaštieľom Strážky.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej ukrýva Mednyánszkeho odkaz je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Červený Kláštor dostať?

Červený Kláštor sa nachádza 57 km/1 h 2 min. autom severne od Popradu a 90 km/1 h 27 min. autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Obcou prechádza cesta II. triedy 543, ktorá začína v obci Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa a končí na hraničnom priechode Lysá nad Dunajcom v okrese Kežmarok.

Autobusom

Ak budete cestovať do Červeného Kláštora autobusom, môžete prísť na jednu z 5 autobusových zastávok:

• Červený Kláštor, Jordanec (Jordanec je potok, ktorý je prítokom Dunajca a vlieva sa doň medzi obcami Majere a Červený Kláštor; autobusová zastávka je neďaleko prístaviska Červený Kláštor),
• Červený Kláštor, rázcestie Lechnica (križovatka v smere na obec Lechnica),
• Červený Kláštor, č. d. 32 (v centre obce),
• Červený Kláštor, reštaurácia (najbližšia autobusová zastávku ku kláštoru),
• Červený Kláštor, Kúpele (pri kúpeľoch Smerdžonka).

Potom už len vystúpite na zastávke podľa toho, akú atraktivitu v obci chcete navštíviť.

Vlakom

Cez Červený Kláštor neprechádza žiadna železnica a preto sa tam vlakom, žiaľ, nedostanete.

Čo v obci Červený Kláštor robiť, vidieť a navštíviť?

Zubaté vápencové skaly vytŕčajúce z bukových a jedľových lesov, rozkvitnuté a voňavé kvety a bylinky, aké na iných miestach nenájdete. Tu medveď, tam rys, či vydra, ktorá oddychuje na brehu kľukatiacej sa rieky, po ktorej sa plavia spievajúci gorali na drevených pltiach. A do tohto prostredia zasadené stáročné múry kamenného kláštora s červenou strechou, kde sa čas akoby zastavil. 

1. Kláštor kartuziánov

Prvá písomná zmienka o kartuziánskom kláštore pochádza z roku 1319. Pôsobili tu rehole kartuziánov (1320-1567), ktorí postavili kláštor v gotickom štýle a kamaldulov (1711-1782), ktorí prestavali kláštor v barokovom štýle (predovšetkým Kostol sv. Antona Pustovníka). Obe rehole patria medzi najprísnejšie mníšske rády v rímskokatolíckej cirkvi. Kláštor dostal názov podľa červených tehál okolo okien a dverí a červenej strechy. V roku 1970 vyhlásili kláštor za národnú kultúrnu pamiatku, v ktorej je zriadené múzeum pre verejnosť (3 eur/os.).

Najvýraznejšou osobnosťou kláštora bol lekár, lekárnik a botanik – fráter Cyprián (1724-1775). Jeho herbár s 283 vylisovanými rastlinami z Pienin a Tatier je s opisom v 5 jazykoch – gréčtine, latinčine, nemčine, poľštine a slovenčine. Vyrábal tiež sviečky, zrkadlá a dokonca sa zaoberal alchýmiou. Podľa legendy o „lietajúcom mníchovi Cypriánovi“ zhotovil krídla, s ktorými vzlietol z Troch korún nad Tatry.

Toto miesto má neopísateľnú magickú atmosféru, ktorú tu pocítim stále, keď ho navštívim. Je to také neuveriteľne tiché a pokojné miesto, ktoré vás donúti zabudnúť na všetky starosti a žiť pre chvíľu.

2. Pieninský národný park

Pieninský národný park sa rozkladá na slovensko-poľskom pohraničí. V roku 1967 bol vyhlásený za národný park a v súčasnosti je najmenším národným parkom Slovenska. Dominantou parku (i keď už na poľskej strane) je jedinečný zubatý skalný útvar – Tri koruny (982 m n. m.).

Tepnou parku je zasa meandrujúca rieka Dunajec, na niektorých miestach pokojná, inde zasa mierne rozbúrená. Rieka sa v priebehu dlhých storočí poriadne zarezala do tunajších skál a vytvorila jednu z najväčších tiesňav (8,5 km) v strednej Európe. Na území sa vyskytuje vzácna endemická fauna a flóra. Park je popretkávaný turistickými chodníkmi, aby ste si mohli vychutnať všetky jeho krásy.  

3. Splavovanie rieky Dunajec

Splav prielomom Dunajca (12-14 eur/os.) na tradičných drevených pltiach patrí určite k jedným z najväčších zážitkov tejto lokality. Rieku môžete začať splavovať z prístaviska Majere – Kvašné Lúky (dĺžka 11 km) alebo z prístaviska v Červenom Kláštore (dĺžka 9 km). Počas splavu sa vám naskytnú neskutočné výhľady na krásy pieninskej prírody. Pltníci – miestni sprievodcovia vám zas povedia príbehy a zaujímavosti, ktoré sa viažu k oblasti. Koniec splavu je v obidvoch prípadoch v obci Lesnica, neďaleko Chaty Pieniny.

Rieku môžete splavovať aj na kanoe, kajakoch alebo nafukovacích člnoch – raftoch. Splav je vhodný aj pre menej skúsených vodákov, pretože ho sprevádza inštruktor.  

4. Kúpele Smerdžonka

Ako už názov napovedá, kúpele Smerdžonka dostali svoje pomenovanie vďaka charakteristickej aróme tunajšej vody, bohatej na sírovodík. Pozitívne účinky miestnej vody poznali už stredovekí mnísi z neďalekého kláštora. Voda sa využíva na liečenie kožných chorôb. Okrem prírodného liečivého zdroja, ktorým je spomínaná voda, využívajú tiež na liečenie čistý pieninský vzduch. Na Slovensku (a dokonca aj v Česku) sú tak jedinými klimatickými kúpeľmi, v ktorých sa na jednom mieste okrem iných indikácií liečia choroby dýchacích ciest a kože. Mimochodom, v Kúpeľnej reštaurácii fantasticky varia.

5. Cykloturistika

Z Červeného Kláštora do Lesnice vedie popri rieke Dunajec po tvrdej lesnej ceste cyklistický chodník. Menej náročná trasa vhodná pre rodiny s deťmi má dĺžku 9 km, prevýšenie 160 m a absolvujete ju približne za hodinu. Je označená zeleným písmenom „C“.

Z Lesnice, od Chaty Pieniny cez Veľký Lipník a Haligovce vedie po asfaltovej ceste III. triedy aj ďalšia, náročnejšia cyklotrasa naspäť do Červeného Kláštora. Trasa, vhodná pre cestné bicykle, má dĺžku 16,7 km, prevýšenie 331 m a jej absolvovanie vám zaberie asi 2 h. V prvej tretine cesty sa pripravte na stúpanie 6 %. Je označená červeným písmenom „C“.

Obidve trasy vám spríjemnia dych berúce výhľady na prírodu Pieninského národného parku.

+ 1. Hrad Niedzica

Niedzica-Zamek (po slovensky Nedeca) sa nachádza 10 km/12 min. autom severozápadne od Červeného Kláštora v regióne Malopoľské vojvodstvo v južnom Poľsku na hranici so Slovenskom. V minulosti bolo toto územie súčasťou uhorského regiónu Spiš. Návštevníci vyhľadávajú v obci predovšetkým hrad Niedzica (po slovensky Nedecký hrad alebo tiež Dunajecký zámok), ktorý sa vypína na skalnom brale nad vodnou nádržou Czorsztynskie. Významný strážny hrad na hranici medzi poľským a uhorským kráľovstvom zahŕňa predmety, ktoré sa viažu k histórii hradu a lokality, ako napr. staré hodiny, dobové zbrane, či etnografické predmety zo Spiša.

Deň pred návštevou hradu som tam volal, aby som zistil, či je hrad otvorený a či sa tam dá platiť kartou. Môj rozhovor s nejakou pani vyzeral asi takto:

• Ja: „Hi, do you speak English?“
• Pani: „Ne!“
• (chvíľu pauza, pretože som rozmýšľal, ako sa jej to spýtať, aby ma pochopila)
• Ja: „Je možné platiť na hrade kartou? V sobotu by sme chceli prísť na prehliadku.“
• Pani: „Tak, tak. Pan może zapłacić kartą.“
• Ja: „OK, ďakujem, dovidenia.“
• Pani: „Do widzenia.“

Naším najväčším prekvapením bolo, keď sme prišli ku hradu, zastali pred masívnou drevenou bránou, chytili kľučku a zistili, že dvere brány sú zamknuté. Na dverách visel nápis, na ktorý nezabudnem asi do konca svojho života:

„Zamek jest nieczynny.“

Tak som sa nahneval, že pôvodný plán dať si obed v Poľsku „padol“, nasadli sme do auta a vrátili sa naspäť na Slovensko, kde sme sa aj najedli. Poliaci majú šťastie, že odo mňa nepýtali peniaze za parkovné (dolné parkovisko tuším 3 pln/0,7 eur/auto; horné parkovisko pri hrade 12 pln/2,79 eur/auto). To by som tam asi urobil takú scénu, že by už nezabudli ani oni na mňa. 😀

Kde sa v obci Červený Kláštor najesť?

Reštaurácia u Jakuba sa nachádza v centre obce, neďaleko autobusovej zastávky Červený Kláštor, č. d. 32. Pekne zariadená reštaurácia s milou obsluhou. Ochutnali sme mäsové a bryndzové pirohy. Nedá sa tu platiť kartou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 16 eur.

Z výletu v Červenom Kláštore som si priniesol jediný suvenír – krabičku bylinkového čaju (od 1,60 eur/krabička). Čaj vyrábajú výhradne z byliniek, ktoré dorastajú na území Pienin a Zamaguria. Takto sa prenesiem na rozkvitnuté lúky tohto ničím nepoškvrneného regiónu každý deň.  

Navštívte ďalšie kláštory:

• Bârsana – nefalšovaný rumunský vidiek
• Strahovský kláštor v Prahe
• Kláštor minoritov v Jindřichovom Hradci

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 12. 2018 (1 eur = 4,2986 pln).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 + 1 dôvod, prečo zažiť Červený Kláštor je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu z histórie mesta Kežmarok

Po tatárskych nájazdoch v rokoch 1241 a 1242 sa na pozvanie kráľa Bela IV. usadili na území dnešného mesta nemeckí „hostia“. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Takmer 100 rokov viedol Kežmarok s Levočou vojnu o právo skladu. To Kežmarčania aj získali, avšak ľsťou.

Po tom, čo v roku 1433 husiti vypálili mesto, Kežmarčania prišli o výsadné listiny. Zničené listiny žiadali nanovo potvrdiť, ale pridali k nim už aj právo skladu. Panovník listiny, vrátane práva skladu, potvrdil. Tým, že Kežmarok sa nachádza bližšie k hraniciam, prebral Levoči obchodníkov z Poľska.

Rozvoj mesta sa spája najmä s cechmi a remeslami. Z obdobia 15.-19. stor. je ich známych až 40! Každý druhý júlový víkend sa v meste koná festival Európske ľudové remeslo. V roku 1950 vyhlásili historické jadro za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Ako sa do mesta Kežmarok dostať?

Kežmarok je od Popradu vzdialený 15 km severovýchodne. Autom vám bude trvať cesta asi 20 min. Cesta vlakom trvá 26 min. a stojí 0,81 eur/os., autobusom okolo 30 min. a bude vás stáť 1,10 eur/os. Železničná stanica je od autobusovej stanice vzdialená 5 min. chôdze a z nich sa do centra mesta dostanete do 15 min. juhovýchodným smerom.

Čo v meste Kežmarok robiť, vidieť a navštíviť?

Historické jadro Kežmarku je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta prechádza historická cesta. Pri opise atraktivít sa jej budem čiastočne pridŕžať. Čo teda mesto ponúka:

• Kostoly
  • Drevený evanjelický artikulárny kostol (UNESCO)
  • Nový evanjelický kostol
  • Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou
  • Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)
• Mestský hrad s múzeom
• Múzeum bytovej kultúry na Spiši
• Lýceum
• Historický cintorín
• Kultúra v Kežmarku
  • Mestské kultúrne stredisko
  • Kino Iskra
  • Mestská knižnica
• Galérie a výstavné siene
  • Galéria u anjela
  • Mestská galéria Barónka
  • Expozícia meštianskeho domu – výstavné priestory

Drevený evanjelický artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol je od roku 2008 súčasťou súboru Drevených chrámov v slovenskej časti karpatského oblúka (UNESCO). Kostol má tvar rovnoramenného gréckeho kríža a postavili ho v štýle ľudového baroka. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná okrúhleho tvaru ako na lodi.

Evanjelici si mohli stavať len drevené kostoly bez veže a zvona za hradbami mesta. Postavili ho bez jediného klinca (tie kovové nahradili drevenými) a dovnútra sa zmestí na neuverenie až 1 500! ľudí. Je to dokonca viac ľudí, ako sa ich zmestí do vedľajšieho Nového evanjelického kostola, ktorý je niekoľkokrát väčší.

Vstupné do kostola sú 3 eur/os. Vstupenka vám ale zároveň platí aj do vedľajšieho Nového evanjelického kostola. V kostole je zakázané fotiť.

Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol (tiež ho označujú ako červený kostol) postavili v eklektickom štýle. To znamená, že nesie viaceré prvky, v tomto prípade byzantské, románske, renesančné, maurské a orientálne. Spája 3 svetové náboženstvá – je to evanjelický kostol (kresťanstvo), v jeho oknách si môžete všimnúť židovské hviezdy (judaizmus), veža a kupola kostola pripomínajú mešitu (islam). Súčasťou kostola je mauzóleum vodcu protihabsburského povstania Imricha Thökölyho. Vstupné do kostola sú 3 eur/os., avšak vstupenka platí aj do vedľajšieho dreveného artikulárneho kostola. Fotografie interiéru sú z dávnejšej infocesty.

Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou

Bazilika minor sv. Kríža je jeden z najväčších spišských gotických chrámov. V prípade záujmu o prehliadku je nutné volať na telefónne číslo +421 52 452 22 20. Vedľa kostola sa nachádza renesančná zvonica, ktorú považujú za najkrajšiu zvonicu na Spiši. Ďalšie zvonice môžete nájsť v Poprade, Poprade-Spišskej Sobote, Poprade-Matejovciach, Vrbove, Spišskej Belej, Spišskej Belej-Strážkach, Podolínci a v Levoči.

Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)

Mesto Kežmarok (v roku 1650 protestantské) darovalo pozemok, na ktorom sa mal postaviť kostol katolíckej cirkvi za pomoc v boji proti Thökölyovcom. Kostol sv. Kríža patril v tom čase protestantom. Kostol Navštívenia Panny Márie postavili v barokovom slohu. Ohľadom prehliadky sa informujte v Kežmarskej informačnej agentúre.

Mestský hrad s múzeom

Kežmarský hrad sa líši od ostatných hradov tým, že patrí medzi tzv. mestské hrady, t. j. postavili ho priamo na území mesta. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1463. Najvýznamnejším rodom bol už niekoľkokrát spomínaný rod Thökölyovcov. Medzi expozície hradu patria napr. Cechy a remeslá, strelecký spolok, baroková lekáreň, hradná kaplnka, či historické portréty a nábytok. Prehliadka hradu trvá asi 70-80 min. Vstupenka stojí 5 eur/os. Na hrade sa tiež nachádza Expozícia historických vozidiel (2 eur/os.).

Z prehliadky hradu ma najviac zaujal príbeh Beáty Lasky, ktorá v roku 1565 údajne podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier (na Zelené pleso). Keďže tam išla bez svojho manžela, ten ju za túto trúfalosť nechal uväzniť v jednej z hradných veží. Beáte sa tam zhoršil zdravotný stav a krátko po prepustení zomrela. Historici sa domnievajú, že jej manžel si len potreboval nájsť dôvod, ako sa zmocniť jej majetku.

Múzeum bytovej kultúry na Spiši

Na Hlavnom nám. v goticko-renesančnom dome č. 55 nájdete Expozíciu meštianskej bytovej kultúry na Spiši od konca 17. stor. do zač. 20. stor. (3 eur/os.). Väčšia časť predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay. Jej dom nájdeme tiež na námestí pod názvom Barónka. S barónkou sa spája príbeh nešťastnej lásky i to, že posledné chvíle života strávila sama. Zomrela na zápal pľúc a našli ju až týždeň po smrti.

Evanjelické lýceum v Kežmarku

Evanjelické lýceum (2 eur/os.) v Kežmarku patrí medzi najväčšie školské historické knižnice v strednej Európe. V jeho priestoroch nájdete až 150 000 titulov. Na lýceu študovali a pôsobili hádam všetci štúrovci a mnohé ďalšie významné osobnosti humanitných a prírodných vied. Lýceom nás sprevádzala veľmi milá a zanietená pani sprievodkyňa. Ak budete pozorne počúvať jej výklad, dozviete sa, kde sa nachádza a na čo slúžil kukloch.

Historický cintorín

Neďaleko Nového evanjelického kostola sa nachádza historický cintorín. Ten pôvodne slúžil evanjelikom, až neskôr na ňom začali pochovávať aj katolíckych veriacich. Nájdete tu hroby účastníkov protihabsburského povstania – Jakuba Kraya a Martina Lányho, hrob Dr. Vojtecha Alexandra s rodinou, zakladateľa Karpatského spolku Antona Dollera a mnohých ďalších. Cintorín je voľne prístupný.

Kultúra v meste Kežmarok

Na najstaršej ulici Kežmarku Starý trh sa nachádza Mestské kultúrne stredisko. Stredisko poskytuje priestory na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí, koncertov alebo predstavení žiakov. Nielen miestni môžu vidieť najnovšie filmové trháky, ale aj filmy nezávislej tvorby v Kine Iskra. V budove bývalej tlačiarne a krčmy, v Redute, sa dnes nachádza mestská knižnica. Povráva sa, že kto prejde cez arkádové podlubie reduty, nezmaturuje. Asi vás nepoteším, ale sám som tak urobil ešte pred maturitou a úspešne som zmaturoval. Mýtus vyvrátený! 😀

Galérie a výstavné siene

Aj Kežmarok ponúka výstavné priestory pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Galéria u anjela na Ulici Starý trh vystavuje predovšetkým súčasné výtvarné umenie. Na Hlavnom nám. oproti radnici v ružovom meštianskom dome sa nachádza mestská galéria Barónka (1 eur/os.). Expozícia meštianskeho domu (1 eur/os.) na Ulici MUDr. Alexandra poskytuje priestory na krátkodobé výstavy rôzneho zamerania.

Kde sa v meste Kežmarok najesť?

Kežmarok ponúka bohatý výber stravovacích zariadení. My sme si vybrali reštauráciu, ktorú navštevujem pravidelne, keď som v meste. Nájdete ju na ulici Starý trh a zameriava sa na tradičnú slovenskú kuchyňu. Už po príchode do reštaurácie sa cítite, akoby ste prišli niekam na salaš alebo do koliby. Okrem dreveného nábytku vás obsluha obslúži v slovenských krojoch a jedlo vám spríjemní slovenská ľudová muzika. Nestihol som odfotiť tú porciu pirohov, ktorú som si objednal, tak aspoň fotka po jedle, aby ste videli, že tam varia skutočne chutne (21,20 eur/2 os.).

Kežmarok je veľmi pekné a útulné historické mestečko. Všetkým mojim priateľom a známym sa mesto taktiež veľmi páčilo. V mojej pamäti už navždy ostane zakotvené ako mestečko, v ktorom som trávil svoje stredoškolské roky života. Päť rokov som dennodenne cestoval z Popradu a zas naspäť autobusom, keď som navštevoval miestnu hotelovú akadémiu. Na tieto roky spomínam stále v dobrom. A verím, že tak budete spomínať aj vy, až mesto navštívite.

Užitočné linky:

• Oficiálny turistický portál mesta Kežmarok
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Tatry-Spiš-Pieniny

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kežmarok do vrecka je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.