1. Námestie Piața Unirii

Námestie Piața Unirii je centrálnym námestím mesta a križovatkou 3 hlavných dopravných tepien. Predstavuje 3 piliere národa:

1. Traján – bývalý rímsky cisár, ktorého zobrazili na medailónoch na rovnomennom hoteli z roku 1883,
2. Dragoș Vodă – 1. vojvoda Moldavska (14. storočie), ktorého zobrazili na mramorovej mozaike v dlažbe z roku 1962,
3. Alexandru Ioan Cuza – bronzovú sochu politika slávnostne odhalili v roku 1912 za prítomnosti kráľa Karola I.

Malé a elegantné staré námestie so slávnymi pivovarmi a bohémskymi barmi padlo za obeť počas bombardovania v roku 1944. Komunistická strana sa pri príležitosti 100. výročia zjednotenia rumunských kniežatstiev (1859) rozhodla prestavať námestie v duchu socializmu. Mozaiky zo 60. rokov 20. storočia zvečňujú témy komunistickej propagandy. Neskôr k nim pribudli mozaiky s legendou o založení Moldavska a vlajka Európskej únie. V súčasnosti je námestie miestom stretávania, osláv, ale aj protestov obyvateľov mesta. Každý rok 24. januára sa na námestí zhromaždia tisíce ľudí, aby oslávili Deň zjednotenia. Práve z tohto námestia som počítal vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám mesta. Najprv sa vyberieme juhovýchodným smerom od námestia, aby sme potom pokračovali severozápadným smerom.

Paláce v okolí Piața Unirii

Braunsteinov palác s výraznou kupolou z roku 1914 bol pôvodne luxusným hotelom, neskôr bankou a potom obchodným domom. Počas komunizmu slúžil ako blok sociálneho bývania a na prízemí sa nachádzali umelecké galérie. Palác čiastočne zničilo zemetrasenie, avšak odolal času a dnes zase žiari v plnej kráse.

Vedľa Braunsteinovho paláca stojí Neuschotzov palác, pôvodne dom bankára, ktorý postavili vo francúzskom eklektickom štýle s antropomorfnou skupinou sôch v blízkosti kupoly a bohatými dekoráciami na fasáde. Budovu po roku 1910 predali finančnej správe. V súčasnosti sa v nej nachádza hotel Select.

2. Grand Hotel Traian

Eklektický Grand Hotel Traian (priamo na námestí Piața Unirii v juhozápadnej časti zástavby) postavili v rokoch 1879-1882 na základe návrhu francúzskeho stavebného inžiniera a architekta Gustava Eiffela na mieste obchodov bývalého starostu mesta, ktorý inicioval stavbu divadla. Eiffel už predtým navrhol most v 20 km vzdialenom Ungheni. Sochu slobody v New Yorku či Eiffelovu vežu v Paríži navrhol až o pár rokov neskôr. Náklady na divadlo sa však vyšplhali do takej výšky, že majiteľa zruinovali.

A tak sa divadlo zmenilo na hotel. Ten postavili na liatinovej kostre so železnými nosníkmi. Charakterizujú ho manzarda v tvare lichobežníka, elegantné štukové ozdoby na oknách, rímske amfory vo výklenkoch na prízemí a reliéfne medailóny na fasáde s rímskym cisárom Trajánom. V roku 1896 sa v hoteli konalo 1. premietanie 3 filmov bratov Lumièrovcov. Počas 1. svetovej vojny, keď sa Iași stalo vojenským hlavným mestom, sa v hoteli ubytovali ministri a kultúrne osobnosti z Bukurešti. V roku 1934 sa v Kráľovskom apartmáne hotela ubytovala švédsko-americká filmová herečka Greta Garbo.

Počas 2. svetovej vojny hotel čiastočne poškodili, avšak, našťastie, neskôr opravili. Z hotelového balkóna predniesol prejavy aj politik a prezident Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușescu. V roku 1980 sa v hoteli ubytovala delegácia, ktorá niesla oheň na letné olympijské hry v Moskve. V roku 2006 získal hotel 4 hviezdičky. Všetkých 68 izieb zariadili v štýle prelomu 19. a 20. storočia. Za jednu 2-lôžkovú izbu Deluxe v máji 2026 zaplatíte 134 eur.

3. Národné divadlo Vasile Alexandri (Teatrul Național Vasile Alecsandri)

Novú budovu neoklasicistického 1. národného divadla v Rumunsku slávnostne otvorili v roku 1896 na mieste bývalej radnice. Postavili ho podľa plánov viedenských architektov Fellnera a Helmera. Ateliér navrhol asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších. Štít zdobí basreliéf Kaliope, múzy, ktorá ochraňuje epos. Po stranách stoja Herkules s levom a Dionýzos s tigrom, symboly sily a slávnostného charakteru divadelných predstavení. V rohoch sú dramatik tragédie Sofokles a tvorca komédií Aristofanes.

Ako vyzerá divadlo vo vnútri?

Do interiéru sa vstupuje cez foyer, odkiaľ vedú 2 schodiská na 1. poschodie do foyeru lóží a do vedľajších priestorov, kde je malá výstava divadelných kostýmov. Vrcholom prehliadky je rokoková veľká sála s kapacitou 740 miest. Strop zdobia rajské alegórie, nymfy a anjeli, krištáľový luster so 109 benátskymi žiarovkami, sálu 1 418 elektrických lámp, červené zamatové tapisérie a štuková výzdoba so zlatými listami. Storočná opona predstavuje alegóriu života s 3 vekmi a alegóriu zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. V budove sídlia Národné divadlo Vasile Alexandri a Rumunská národná opera (Teatrul Național Vasile Alecsandri și Opera Națională Română; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra). Pred divadlom sa rozkladá elegantný park. Potešilo ma, že už v marci spustili fontány. A nielen mňa, ale aj plno detí, ktoré sa v nich naháňali.

Stručné dejiny divadla a opery v Iași

Prvú hru v rumunčine v meste uviedli už v roku 1816. Prvé operné predstavenie uviedli v roku 1833. V roku 1837 založili Filharmonicko-dramatické konzervatórium. Prvé národné divadlo v Rumunsku založili v roku 1840. Divadelné a operné predstavenia sa od roku 1846 konali v sále Veľkého divadla v Copou, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasnej univerzity. Uskutočnili sa tu premiéry 1. rumunskej operety v roku 1848, či baletu v roku 1866. V roku 1881 v divadle vystupovala francúzska divadelná herečka Sarah Bernhardt. Požiar zničil Veľké divadlo v roku 1888. Opernú inštitúciu založili až v roku 1956. Štátna opera sa zmenila na Rumunskú národnú operu v roku 2003.

Prehliadka divadla

Divadlo som navštívil na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Vstupenku na prehliadku si kúpite priamo v divadle, nemusíte ísť do ďalšej pokladne, ktorá sa nachádza neďaleko Metropolitnej katedrály. Dvere do divadla boli otvorené. Vošiel som dovnútra. Hneď ma oslovil len po rumunsky hovoriaci pán z bezpečnostnej služby. Mimikou mi naznačil, aby som ostal stáť na mieste a nikam nešiel. O chvíľu prišla veľmi príjemná staršia pani, ktorá ma pustila do hlavnej sály.

Nejakí návštevníci už boli vo vnútri, ale práve boli na odchode. Urobil som asi 3 fotografie sály a plánoval som odísť už tiež. V tom ma nejaký údržbár alebo divadelný technik upozornil, že za fotografie sa platí snáď asi 1000 ron. Zaujímalo by ma, či to isté povedal aj skupinke predo mnou, ktorá smelo fotila každý detail sály. Potom sa ma spýtal, odkiaľ som a čo tam robím. Nezabudol si vypýtať 20 ron/3,93 eur. Povedal som mu, že nemám žiadnu hotovosť.

Zároveň som sa ho spýtal, kde je najbližší bankomat. Predpokladal asi, že sa už nevrátim, tak ma rovno zobral do pokladne. Tu si odo mňa pani vypýtala len 10 lei/1,96 eur, ktoré som mohol zaplatiť kartou a ešte som aj dostal vstupenku. Po zaplatení ma hneď poslali preč. Predpokladal som, že za cenu vstupenky sa dozviem aspoň základné informácie o divadle. Prehliadka divadla bola ďalším typom, ktorý pani z infocentra nevyšiel. Fellner a Helmer odviedli dobrú prácu. Len v Iași to nevedia predať. Divadlo môžete navštíviť len vtedy, keď sa na javisku Veľkej sály nekonajú skúšky.

4. Metropolitná katedrála (Catedrala Mitropolitană)

Metropolitnú katedrálu (Catedrala Mitropolitană; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) slávnostne otvorili za prítomnosti rumunského kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1887. Základný kameň položili už v roku 1826. Postavili ju v neoklasicistickom štýle s prvkami talianskej renesancie. Kostol má bazilikálny pôdorys s 2 bočnými loďami, ktoré oddelili mramorovými oblúkmi a renesančnými dekoratívnymi prvkami. Interiér zaujme ikonostasom z lipového dreva pokrytým zlatom, zdobenými kráľovským a biskupským trónom, vitrážovými oknami a zázračnou ikonou Matky Božej, ktorá v roku 1854 údajne ronila slzy.

Do zdobeného baldachýnu uložili v roku 1889 z Kláštora svätých troch hierarchov relikvie sv. Paraskevy, patrónky Moldavska. Veľká centrálna kupola, ktorá kedysi bola súčasťou katedrály, začala praskať a neskôr sa zrútila. Preto ju po 40 rokov nahradili 4 bočnými vežami. Na vnútornej výmaľbe katedrály sa podieľal rumunský maliar Gheorghe Tattarescu. Na sviatok sv. Paraskevy, ktorý pripadá na 14. októbra, sa v Rumunsku koná najväčšia pravoslávna púť. V suteréne katedrály otvorili v roku 2016 Metropolitné múzeum. Metropolitný palác pochádza z roku 1905.

Susedný kostol sv. Juraja dostavali o viac ako storočie skôr, v roku 1769. Plnil funkciu metropolitnej katedrály, preto sa zachoval názov Starý metropolitný kostol. Predstavuje typickú moldavskú stavbu so štíhlou konštrukciou. Zaujme mohutnými korintskými stĺpmi, trojlístkovými oblúkmi alebo mozaikami v portiku. Fasádu zdobia korintské pilastre a pletený pás. Vo vnútri sa nachádza vzácny ikonostas z lipového dreva so štukovou úpravou. Po rekonštrukcii a reštaurovaní kostola v roku 1999 interiér vymaľovali v neobyzantskom štýle a verandu vyzdobili mozaikou. Na pešej zóne pred katedrálou stretnete plno predajcov kadejakých rumunských suvenírov.

5. Katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină)

Katolícky episkopálny súbor v Iași pozostáva z katedrály Panny Márie, Kráľovnej, kostola Nanebovzatia Panny Márie, Episkopálneho paláca, Katedrálneho námestia a budov, ktoré sa v súčasnosti prenajímajú obchodom.

Episkopálna katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) z roku 2005 je najväčším rímskokatolíckym kostolom v meste. Katedrála má výšku 36 m. Nezvyčajný kruhový tvar s klenbami a krížom na vrchole pripomína korunu. Vôbec by mi nenapadlo, že svetlo sa dovnútra dostáva až cez 117 vitrážových okien.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo tiež Stará katedrála je najstarším rímskokatolíckym kostolom v meste. Postavili ho v roku 1789 v barokovom štýle. Exteriér kostola sa vyznačuje jednoduchosťou foriem: trojlístkový pôdorys, valcovitý tvar veže umiestnenej nad vchodom a čipkované oblúky pod odkvapom. Neďaleký biskupský palác spravuje diecézu Iași, územie, ktoré pokrýva Moldavsko. Katedrálne námestie v tvare ryby pripomína mystický znak rozpoznania prvých kresťanov.

6. Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi)

Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi; 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí medzi najvzácnejšie cirkevné pamiatky mesta. Nechal ho postaviť moldavské knieža Vasile Lupu v rokoch 1637-1639 ako nekropolu svojej rodine. Knieža v kláštore založil pravoslávnu teologickú školu a tlačiareň, kde vytlačili 1. knihu v rumunčine v Moldavsku. V roku 1641 priniesol do kláštora z Konštantínopolu relikvie svätej Paraskevy.

Vtedy sa kláštor premenil na pútnické miesto pre pravoslávnych veriacich na celom Balkáne. Veľký požiar v roku 1888 viedol k ich trvalému preneseniu do Metropolitnej katedrály o rok neskôr. V roku 1935 do kláštora uložili pozostatky moldavského filozofa, spisovateľa, historika a orientalistu, vládcu Moldavska Dimitrieho Cantemira a politika, kniežaťa Valašska a Moldavska Alexandru Ioana Cuzu. Kostol postavili v moldavskom štýle s orientálnymi vplyvmi – štíhly tvar budovy, 3 bočné apsidy v tvare kríža, prekrývajúce sa klenbové oblúky, alebo osemuholníkové veže.

Kamennú výzdobu, ktorá pripomína čipku, na 30 rôznych horizontálnych pásoch na fasáde kláštora tvoria byzantské prvky, gruzínske a arménske geometrické motívy, kvety ľalie a mnohé ďalšie. Profily dverí, kamenné okenné rámy a oporné piliere nesú vplyvy transylvánskej gotiky. Špirálové pásy majú valašské prvky. Ikonostas vyrezali z carrarského mramoru. Bronzové lustre a nábytok, zdobené slonovinou a drahými kameňmi, priviezli z Viedne. Súčasťou komplexu je gotické múzeum. Na nádvorí postavili bustu básnika Mihaia Eminescua, ktorý tu istý čas žil.

7. Palác kultúry

Palác kultúry (Palatul Culturii; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od centra), symbol mesta Iași, postavili v rokoch 1906-1925 v neogotickom, neobarokovom a romantickom štýle na ruinách stredovekého kniežacieho dvora z roku 1434 a kniežacieho paláca z roku 1806. V rokoch 1564-1862 bolo Iași hlavným mestom Moldavského kniežatstva. V máji 1600 sa v kniežacom dvore knieža Michal Chrabrý vyhlásil za pána Valašska, Transylvánie a Moldavska. Tým dosiahol dočasné zjednotenie 3 rumunských kniežatstiev.

Politika a kniežaťa Valašska Alexandru Ioana Cuzu zvolili za pána Moldavska v sieni volebného zhromaždenia v starom paláci 5. januára 1859. Jeho zvolenie viedlo k zrodu súčasného Rumunska. Palác slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Ferdinanda a kráľovnej Márie v roku 1925. Zatiaľ, čo z prednej strany paláca sa rozkladá veľké parkovisko, zozadu je útulný park s jazierkom, amfiteátrom, monumentálnym schodiskom, sochami, lavičkami a relaxačnou hudbou. Škoda len, že celý park ohraničuje moderné obchodné centrum.

Čo je vo vnútri Paláca kultúry?

Palác má výšku 55 m, má 268 miestností a vďaka jeho polohe na vyvýšenej plošine ho uvidíte z mnohých miest mesta. V Paláci kultúry sa nachádzajú 4 expozície:

1. Historické múzeum Moldavska,
2. Múzeum umenia,
3. Etnografické múzeum Moldavska,
4. Múzeum vedy a techniky Ștefan Procopiu.

Aj keď nenavštívite žiadnu z uvedených expozícií, určite sa prejdite po dostupných priestoroch paláca. Palác sa otvára veľkolepou halou, Sieňou cti. Sieň vydláždili gotickým bestiárom s fantastickými zvieratami, vyzdobili bohato zdobenou heraldikou a vitrážami. Najpôsobivejšou miestnosťou paláca je slávnostná Sieň vojvodov na poschodí s gotickým klenutým stropom. Strop lemuje galéria portrétov vládcov a na konci miestnosti stojí mramorový krb s rodokmeňom najvýznamnejších moldavských pánov.

Sieň Henri Coandă v minulosti slúžila na zasadnutia poroty. Zdrojom inšpirácie pre strop miestnosti bola Westminster Hall v Londýne, kde sa zrodil parlament Spojeného kráľovstva. V sále prvýkrát použili cementovo-drevený obklad, materiál zo zmesi cementu a živice varenej v oleji, ktorý napodobňuje dubové drevo. Anjeli na gotických oblúkoch držia heraldické štíty a triptychová nástenná maľba medzi oblúkmi zobrazuje 3 obdobia mesta.

Hodinová veža

V hodinovej veži sa nachádzajú 3-ciferníkové hodiny a 8 zvonov, ktoré tvoria zvonkohru. Tá každú celú hodinu hrá melódiu Hora Unirii, zhudobnenú báseň, ktorá sa spieva a tancuje v deň výročia formálneho zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. Vitrážové okná ciferníka zdobí 12 znamení zverokruhu. Hodiny strážia dvaja vojaci oblečení v tradičných krojoch. Neočakávajte výhľady na mesto.

Praktické info

Palác kultúry je otvorený od utorka do štvrtka a nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-18.00 h. Reprezentačné sály paláca môžete navštíviť od pondelka do nedele medzi 9.00-22.00 h len na základe vopred on-line zakúpenej vstupenky. Prehliadky hodinovej veže sú od utorka do nedele o 9.45 h, 10.45 h, 11.45 h, 12.45 h, 13.45 h, 14.45 h a 15.45 h, v pondelky o 10.45 h, 12.45 h a 14.45 h. Hodinovú vežu môžete navštíviť len so sprievodcom. Maximálny počet osôb v skupine je 14. Vstupenky do veže si kúpite v pokladni alebo on-line. V paláci sa v čase našej návštevy konal veľtrh fyzioterapeutov a psychológov. Zamiešali sme sa do davu a nahliadli sme do reprezentačných sál.

…a sme za polovicou, teraz sa vyberieme severozápadným smerom. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Iași? …

8. Ulica Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu)

Ul. Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu; 300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) spája centrum mesta Piața Unirii so štvrťou Copou. V minulosti bola uličkou promenád a letných záhrad. Po roku 1830 sa zaplnila obchodníkmi z rôznych krajín. Bola tu švajčiarska cukráreň, fotoateliéry, hudobniny, klenotníci, krajčíri, parfuméri, pivovarníci, kníhkupectvá, starožitnosti, vináreň, či obchody s kvalitným tovarom dovezeným z Ľvova a Lipska. V medzivojnových rokoch na ulici fungovalo kino. Väčšina obchodov po 2. svetovej vojne zanikla. Na konci ulice stojí historická obojsmerná zametacia električka na odhŕňanie snehu z roku 1922, jediná v histórii, ktorú navrhli a postavili v Iași.

9. Žltá roklina Esplanada Elisabeta (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta)

Esplanádu Elisabeta postavili koncom 19. storočia na mieste známom ako žltá roklina na úpätí kopca Copou (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta; 800 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Stavba nielenže uľahčila pohyb medzi nižšie položenou železničnou stanicou a vyššie položeným starým centrom, ale predovšetkým prispela k spevneniu nestabilného terénu, na ktorom sa kedysi ťažil žltý íl. Polkruhovú centrálnu časť s terasou ohraničujú 2 schodiská, každé s 3 balkónmi, odkazmi na príbeh Rómea a Júlie. V skutočnosti sa počas teplých letných večerov stretávali práve v týchto miestach Mihai Eminescu s vtedy už vydatou Veronicou Micle. Po správach o Eminescuovej smrti sa Veronika uchýlila do kláštora, v ktorom si vzala život.

10. Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu)

Bývalú nadáciu kráľa Ferdinanda postavili v rokoch 1930-1934 v neoklasicistickom štýle. Od roku 1950 slúži ako Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu; 750 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Zvonku ju charakterizujú fasáda z ruského kameňa, medailóny, ktoré predstavujú významné osobnosti národnej kultúry, mohutné iónske stĺpy, neodórske pilastre a malé trojuholníkové štíty. Interiér zdobia dekorácie z carrarského mramoru a benátskej mozaiky. Slávnostná sála s kráľovským balkónom sa vyznačuje modernistickým štýlom, veľmi dobrou akustikou a svetlo do nej vnáša strešné okno. So sprievodcom navštívite sálu s balkónom s výhľadom na námestie a bývalé observatórium v kupole budovy. Knižnica chráni 2 milióny zväzkov.

Praktické info

Knižnicu môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom v rumunčine a angličtine. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke knižnice. Prehliadky sú od pondelka do piatka medzi 10.00-13.00 h. Vstupenka stojí 15 lei/2,94 eur/os. V soboty sú prehliadky pre skupiny minimálne 8 osôb. Vstupenka v sobotu stojí 30 lei/5,89 eur/os.

11. Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza)

Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza; 1,3 km/20 min. pešo severozápadne od centra) je 1. modernou univerzitou v Rumunsku. Založili ju v roku 1860 moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období medzi rokmi 1863-1865 Mihăil Kogălniceanu a politik Alexandru Ioan Cuza. Jeho meno nesie od roku 1942. Univerzitný palác v Copou slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1897. V 30. rokoch 20. storočia palác rozšírili a postavili centrálny štít s monumentálnym schodiskom. Po bombardovaní v roku 1944 ho zrekonštruovali.

Univerzitu postavili vo francúzskom eklektickom štýle, ktorý kombinuje baroko a klasicizmus. Fasádu zdobia iónske pilastre a medailóny rumunských osobností. Centrálny vchod strážia 2 levy, ktoré predstavujú symboly moci vedy. Nad vchodom sa nachádza balkón so 6 korintskými stĺpmi, ktoré podopierajú bohato zdobený štít. Po stranách sú basreliéfy s deťmi, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami vedy.

Hlavná sála na prízemí má dĺžku 130 m. Výklenky zdobí 19 surrealistických nástenných malieb. V starom pravom krídle z roku 1897 sa nachádza stará aula s barokovými detailmi, kapacitou 300 miest a 55 m dlhá eklektická knižnica Technickej univerzity. Aj nové ľavé krídlo sa pýši vlastnou aulou. V súčasnosti univerzita pozostáva z 15 fakúlt, Centra pre európske štúdie, výskumných centier s približne 23 000 študentmi a 850 profesormi.

12. Záhrada Copou (Grădina Copou)

Záhradu Copou (Grădina Copou; 2 km/30 min. pešo severozápadne od centra), najstarší park mesta a rumunského Moldavska, založili v roku 1834 ako miesto pre oddych bojarov. Moldavská spoločenská elita sa do tejto oblasti chodila prechádzať už od 2. polovice 17. storočia. Obelisk s levmi v parku vztýčili v roku 1841 a predstavuje 1. verejnú pamiatku Rumunska. Uprostred parku rastie známa Eminescuova lipa, jeden z najstarších a najvýznamnejších pamätných stromov Rumunska, má už viac ako 450 rokov. Básnik často sedával v tieni stromu so svojou milenkou, poetkou Veronikou Micle.

Vôňa lipových kvetov sa nesie celým parkom. Pred lipou sa vyníma bronzová socha básnika. V roku 1989, pri príležitosti 100. výročia úmrtia básnika, v parku slávnostne otvorili múzeum Mihai Eminescu. Alej zdobia busty ďalších významných osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu životu mesta. Park je dejiskom kultúrno-umeleckých podujatí. V parku môžete navštíviť Kultúrne centrum Mihai Ursachi a expozíciu História rumunského divadla (Casa de cultură Mihai Ursachi și Colecția Istoria Teatrului Românesc).

13. Botanická záhrada Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu)

Botanickú záhradu založil v roku 1856 rumunský lekár a prírodovedec Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu; 4 km/1 h pešo severozápadne od centra). Je tak najstaršou botanickou záhradou v Rumunsku. Zároveň je najväčšou botanickou záhradou krajiny a jednou z najväčších v Európe. Súčasná poloha záhrady je od roku 1964. Na takmer 90 ha záhrady rastú tisíce druhov rastlín rozdelených do 10 sekcií a komplexu 11 skleníkov. V sekcii flóry a vegetácie Rumunska, najväčšej sekcii záhrady, sa nachádza aj rybník. Škoda len, že si takto uprostred záhrady neužijete trochu pokoja. Viacerí motoristi si cez túto sekciu skracujú cestu z jednej strany mesta na druhú. Rozárium má viac ako 800 druhov ruží.

Len tak-tak sme stihli zažiť 51. ročník výstavy exotických rastlín v skleníkovom komplexe, ktorá končila 15. marca 2026. Videli sme rôzne druhy orchideí, paliem, kamélií a rododendronov, z kaktusov agáve alebo aloe, mäsožravé či hmyzožravé rastliny, ale aj interiérové zelené steny a rastlinné inštalácie. Nie všetky skleníky však boli návštevníkom prístupné. Do niektorých, v ktorých už pripravovali kvety na ďalšiu sezónu, som mohol len nakuknúť.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 9.00-20.00 h. Skleníky sú otvorené taktiež od polovice apríla do polovice októbra, ale od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 25 lei/4,91 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• Krištáľová záhrada v Prahe
• 20 dôvodov pre návštevu Lyonu
• Čo vidieť v Kodani
• Padova – veda a umenie
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 3. 2026 (1 eur = 5,0947 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nørreport

Mestská štvrť Nørreport sa nachádza v severozápadnej časti vnútorného mesta (Indre By). Na východe susedí s prístavom Nyhavn a jeho okolím a na juhu so štvrťou Strøget. Dominantou štvrte je zámok Rosenborg, ktorý obklopuje Kráľova záhrada. Tá susedí s botanickou záhradou s palmovým skleníkom. Cez stanicu metra Nørreport prechádza zelená linka M1 a žltá linka M2.

Zámok Rosenborg (Rosenborg Slot)

Viac ako 400-ročný renesačný zámok Rosenborg (Rosenborg Slot; 550 m/8 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) nechal postaviť  Kristián IV. v rokoch 1605-1634. Zámok spoznáte podľa vysokých veží a stien z červených tehál.

Prehliadka zámku Rosenborg

Prehliadku zámku Rosenborg začína na prízemí honosnými súkromnými komnatami Kristiána IV. a Kristiána V. Najviac ma zaujala mramorová izba. Ale nenechajte sa zmiasť. Izbu obložili falošným mramorom. Ten bol totiž vtedy ešte exkluzívnejší ako skutočný.

Prvé poschodie

Na 1. poschodí zámku uvidíte komnaty z čias Frederika IV., Kristiána VI., Frederika V., Kristiána VII., Frederika VI., Kristiána VIII. a Frederika VII. Viac ako samotná izba Kristiána VI. ma zaujali tapisérie v miestnosti. Zobrazujú výjavy zo života Alexandra Veľkého. Vytvoril ich tkáč z Flámska. Pri prehliadke poschodia nevynechajte zrkadlový kabinet. Celú miestnosť od podlahy, cez steny až po strop obložili zrkadlami. Prehliadka zámku je zároveň prehliadkou umeleckých štýlov, napr. rokoko, empír, či biedermeier.

Druhé poschodie

Väčšinu 2. poschodia zaberá rytierska sála. Najprv sa využívala ako tanečná sála. Neskôr slúžila na audiencie a bankety. Medzi hlavné atrakcie patria korunovačné tróny, ktoré strážia 3 strieborné levy v životnej veľkosti.

Suterén zámku

Okrem zbierky zbraní a vína uvidíte predmety zo slonoviny, tzv. zlata severu, teda jantáru a skutočného zlata. Víno sa stále podáva na novoročnom bankete a pri zvláštnych príležitostiach. Pri súčasnom tempe ročnej spotreby je dostatok vína na ďalších najmenej 300 rokov. Samostatná miestnosť sa venuje astronómovi a kráľovskému radcovi Ole Rømerovi.

Štátna pokladnica

Zámok však každoročne navštevujú tisícky návštevníkov kvôli štátnej pokladnici. Tá totiž uchováva dánske korunovačné klenoty. Sú to jediné korunovačné klenoty na svete, ktoré sú vystavené ako muzeálne exponáty a ktoré nosí úradujúca kráľovná. Vrcholom zbierky sú kráľovské koruny Kristiána IV., Kristiána V. a koruna kráľovnej Sofie Magdalény, manželky Kristiána VI. Nemusím vám písať, že si ich Dáni strážia ako oko v hlave. Vojakmi a ochrankármi sa to obzvlášť v týchto priestoroch zámku len tak hemží.

Praktické info o zámku Rosenborg

Zámok môžete tiež navštíviť virtuálne. Prevádzková doba zámku sa v priebehu roka mení. Pre najaktuálnejšie info vám odporúčam kliknúť si na oficiálnu internetovú stránku zámku. Vstupenka stojí 140 dkk/18,76 eur/os. V zámku môžete platiť platobnou kartou. Vstupenky odporúčajú kúpiť si on-line, aby ste sa vyhli sklamaniu, ak by už náhodou všetky vypredali. V zámku mi uznali novinársky preukaz.

Kráľova záhrada (Kongens Have)

Kráľova záhrada (Kongens Have; 450 m/6 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) je najstaršou kráľovskou záhradou v krajine. Obklopuje zámok Rosenborg. Počasie a ročné obdobie nám na prechádzku záhradou veľmi neprialo. Napriek tomu uvidíte sochy, fontánu, záhony ruží, aleje stromov, detské ihriská, či veľký pamätník H. Ch. Andersenovi.

Botanická záhrada (Botanisk Have)

Botanická záhrada (Botanisk Have; 190 m/2 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) je súčasťou Prírodovedného múzea Dánska. Záhrada má najväčšiu zbierku rastlín v Dánsku. Rozprestiera sa na ploche vyše 10 ha. V tzv. Herbárovom dome zase uchováva najväčšiu zbierku zachovaných rastlín v krajine. Okrem toho obsahuje zbierky dreva, semien a hospodárskej botaniky. Napriek tomu, že sa botanická záhrada nachádza uprostred vnútorného mesta a z každej strany ju obklopujú rušné cesty a budovy, našli sme v nej ticho a pokoj. Prekvapilo nás, koľko rastlín v záhrade kvitlo na konci marca.

Vedeli ste, že botanická záhrada oslavuje v roku 2024 už 150 rokov?

Praktické info o botanickej záhrade

Botanická záhrada je otvorená počas letnej turistickej sezóny od apríla do septembra denne od 8.30-18.00 h, od októbra do marca denne od 8.30-16.00 h. Vstup do botanickej záhrady je zdarma.

Palmový skleník (Palmehuset)

Viktoriánsky palmový skleník (Palmehuset; 500 m/7 min. pešo severne od stanice metra Nørreport) z liatiny a skla sa nachádza v severozápadnej časti botanickej záhrady. Nechal ho postaviť pivovarník I. C. Jakobsen v rokoch 1872-1874. Skleník navrhol architekt Peter Christian Bønecke, ktorý sa inšpiroval Krištáľovým palácom v Londýne. Svoje miesto v ňom našli botanické zbierky subtropických a tropických rastlín Prírodovedného múzea Dánska. Skleník vás prenesie do teplých subtrópov, suchých trópov, Stredomoria, ale aj do púšte, kde rastú kaktusy. Uvidíte palmy, bambusy či mäsožravé rastliny. Prehliadku palmového skleníka vám odporúčam v letných mesiacoch, kedy návštevníkom sprístupňujú tiež tzv. Motýlí dom s motýľmi opeľujúcimi kvety vanilky, ananásu či orchidey.

Praktické info o palmovom skleníku

Palmový skleník je otvorený od apríla do júna a v septembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od júla do augusta od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h a od októbra do marca od utorka do nedele od 10.00-15.30 h. Vstupenka stojí 70 dkk/9,38 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť pri vstupe do skleníka.

Hradný ostrov (Slotsholmen)

Hradný ostrov (Slotsholmen) sa nachádza v juhovýchodnej časti vnútorného mesta (Indre By). Na severozápade susedí so štvrťou Strøget, na severovýchode s prístavom Nyhavn a okolím a na juhozápade s námestím Radhuspladsen a okolím. Na ostrove Slotsholmen zaujme pôvodný kráľovský palác Christiansborg, historická i moderná budova kráľovskej knižnice a budova burzy, ktorá prednedávnom vyhorela.

Palác Christiansborg (Christiansborg Slot)

Palác Christiansborg (Christiansborg Slot) sa nachádza v severnej časti ostrova Slotsholmen. Biskup Absalon z Roskilde nechal postaviť v roku 1167 hrad, ktorý obklopovali mohutné múry. O 200 rokov neskôr hrad zbúrali. Na jeho ruinách postavili v roku 1400 Kodaňský hrad, ktorý stál 300 rokov. Kráľ Kristián IV. v 17. storočí hrad zrenovoval. V rokoch 1731-1745 stavia kráľ Kristián VI. prvý palác Christiansborg, ktorý v roku 1794 vyhorel. Odvtedy kráľovská rodina sídli v paláci Amalienborg.

V roku 1806, 12 rokov po vyhorení 1. paláca, začal kráľ Kristián VII. stavať 2. palác. Ten dokončili v roku 1828, za vlády kráľa Frederika VI. V tomto paláci podpísali 5. júna 1849 prvú dánsku ústavu. Žiaľ, 3. októbra 1884, zachvátil aj druhý palác požiar. Tretí, súčasný, palác Christiansborg vyrástol na základoch predošlých dvoch v rokoch 1906-1928. V roku 1907 objavili zvyšky múrov, ktoré obklopovali Absalonov hrad. Palác v roku 1992 počas rekonštrukcie vyhorel. Práce sa predĺžili o ďalších 18 mesiacov.

Počas prehliadky navštívite kráľovské prijímacie miestnosti s veľkou sálou s tapisériami, ruiny hradu pod súčasným palácom, kráľovskú kuchyňu, kráľovské stajne a kaplnku paláca.

Kráľovské prijímacie miestnosti (De Kongelige Repræsentationslokaler)

Palác Christiansborg je stále funkčným kráľovským palácom. V paláci kráľ prijíma zahraničné návštevy, organizujú sa slávnostné večere a podpisujú nové zákony. Uvidíte trónnu sálu, kde kráľ prijíma zahraničné návštevy, z balkóna sály dánsky premiér vyhlasuje nového kráľa. V zamatovej sále členovia kráľovskej rodiny vítajú hostí pred vstupom do banketovej sály. Architekti a dizajnéri sa inšpirovali spálňou Ľudovíta XVI. v paláci vo Versailles.

Veľká sála je najväčšou miestnosťou v paláci. Má dĺžku 40 m, šírku 14 m a výšku 10 m. Do sály sa zmestí na bankety až 400 hostí. Sálu zdobí 17 farebných tapisérií, ktoré zobrazujú 1 100 rokov dánskej histórie od čias Vikingov až po rok 2000. V kráľovninej knižnici sa súkromná knižná zbierka kráľovnej rozprestiera na 3 km políc. Uvidíte tiež porcelánovú súpravu kráľovskej rodiny Flora Danica, či jedáleň, v ktorej banketový stôl a 52 stoličiek vyrobili z mahagónových schodov a zábradlia predošlého paláca.

Kráľovské prijímacie miestnosti môžete navštíviť sami, počas komentovanej prehliadky so sprievodcom alebo s audio-sprievodcom. Komentované prehliadky v dánčine a angličtine sa konajú od apríla do septembra denne o 15.00 h. Trvajú približne 50 min. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Prehliadka je zahrnutá v cene vstupenky. Audio-sprievodca je k dispozícii v dánčine, angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine, taliančine, čínštine a ruštine. Audio-sprievodca k tapisériám je k dispozícii v dánčine, angličtine a nemčine.

Ruiny pod hradom (Ruinerne under slottet)

Súčasný palác Christiansborg postavili na ruinách 800-ročného Absalonovho hradu. Najstarší múr pochádza z 12. storočia. Uvidíte tiež pozostatky tzv. Modrej veže, ktorá na hrade slúžila ako väzenie. Historická expozícia ukazuje 800-ročnú históriu Christiansborgu ako stredovekého hradu, kráľovského sídla a centra moci. Milým zážitkom bol pohľad na odtlačky mačky v horúcej tehle staré niekoľko stovák rokov.

Kráľovská kuchyňa (Det Kongelige Festkøkken)

Kráľovská kuchyňa (Det Kongelige Festkøkken) sa pýši jednou z najväčších európskych zbierok medeného riadu. Je vybavená a zariadená ako za čias Kristiána X. (vládol v rokoch 1912-1947). V kuchyni sa pripravovala večera pri príležitosti kráľovského strieborného jubilea 15. mája 1937. Bola to najväčšia kráľovská hostina za posledných takmer 90 rokov, na ktorej sa zúčastnilo 275 hostí.

Kráľovské stajne (De Kongelige Stalde)

Kráľovské stajne (De Kongelige Stalde) sú domovom koní a kočov už od roku 1740. Komplex stajní a 2 krídlové budovy stajní sú jediné, ktoré sa zachovali z 1. paláca Kristiána VI. V časoch najväčšej slávy tu bolo ustajnených 250 koní. Dnes je v stajniach okolo 20 koní. V múzeu postrojov stoja koče bývalého kráľa a kráľovnej. Najkvalitnejším kočom je tzv. Golden State Coach z roku 1840, ktorý potiahli 24-karátovým plátkovým zlatom. Najstarším zase koč kráľovnej vdovy Juliany Márie z roku 1778.

Kaplnka paláca Christiansborg (Christiansborg Slotskirke)

Palácová kaplnka (Christiansborg Slotskirke) z roku 1826 sa používa na kráľovské udalosti, akými sú napr. svadby, krstiny či výročia. Architekt sa pri návrhu inšpiroval panteónom a kostolom Sant‘ Andrea na Via Flaminia v Ríme.

Praktické info o zámku Christiansborg

Kráľovské prijímacie miestnosti, ruiny pod palácom Christiansborg a kráľovská kuchyňa sú otvorené od októbra do marca od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, v apríli, máji, júni a v septembri od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h, v júli a auguste od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h. Kráľovské stajne sú otvorené od októbra do apríla od utorka do nedele od 13.30-16.00 h, v máji, júni, auguste a septembri od pondelka do nedele od 13.30-16.00 h a v júli od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h. Palácová kaplnka je otvorená od augusta do júna v nedele od 10.00-17.00 h a v júli od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h.

Kombinovaná vstupenka stojí 195 dkk/26,13 eur/os. Vstupenka do kráľovských prijímacích miestností stojí 125 dkk/16,75 eur/os., do kráľovskej kuchyne 70 dkk/9,38 eur/os., do ruín 80 dkk/10,72 eur/os., do kráľovských stajní 80 dkk/10,72 eur/os. a do kaplnky je vstup zdarma. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea alebo on-line. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Veža paláca Christiansborg (Christiansborg Slot Tårnet)

Vežu paláca Christiansborg (Christiansborg Slot Tårnet) postavili ako súčasť 3. a súčasného paláca Christiansborg. So svojou výškou 106 m je najvyššou vežou Kodane. Len o 40 cm prevyšuje vežu radnice. Na hornom podlaží sa nachádza reštaurácia. Vyhliadková plošina je vo výške 44 m. Pri peknom počasí by ste mali dovidieť až do Švédska.

Praktické info o veži

Vyhliadková plošina je otvorená od utorka do soboty od 11.00-21.00 h, v nedele od 11.00-17.30 h. Pred vstupom do veže prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do veže je zdarma. Reštaurácia je otvorená od utorka do soboty od 11.15-16.30 h. V reštaurácii si musíte vopred rezervovať stôl.

Parlament (Folketinget)

Palác Christiansborg je jedinou budovou sveta, kde sa pod jednou strechou zhromažďuje zákonodarná, výkonná i súdna moc. Králi, kráľovné a volení zástupcovia vládnu Dánsku z paláca už 800 rokov.

Prehliadky poskytnú pohľad na palác ako pracovisko pre poslancov parlamentu (Folketinget) a ako centrum demokracie a zákonodarnej moci v Dánsku. Počas prehliadky sa dozviete o histórii paláca a vývoji dánskej demokracie. Uvidíte bývalú hornú komoru, dolnú komoru, lobby, miestnosti výborov, reštauráciu dánskeho parlamentu a pôvodné sklady.

Praktické info o parlamente

Parlament môžete navštíviť len počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadka v dánčine alebo angličtine trvá 45 min. Komentovaná prehliadka je zdarma. Prehliadku si rezervujte na oficiálnej internetovej stránke parlamentu. Okolie paláca môžete tiež navštíviť s audio-sprievodcom.

Vstup do verejných galérií je voľný len počas parlamentných rozpráv. Rokovania sa konajú od októbra do polovice júna v utorky a stredy od 13.00 h, štvrtky a piatky od 10.00 h. Pred vstupom do budovy prejdete bezpečnostnou kontrolou.

Kráľovská knižnica (Det Kongelige Bibliotek)

Kráľovskú knižnicu (Det Kongelige Bibliotek) v juhovýchodnej časti ostrova Slotsholmen tvoria 2 budovy. Historická z 19. storočia z červených tehál a moderná z čiernej žuly a dymového skla, ktorá je jednou z kľúčových atraktivít súčasnej architektúry. Nielen miestni ju prezývajú Čierny diamant. Jej lesklé nepravidelné hrany odrážajú more a oblohu. Veľký rez dodáva do átria plno svetla. Nemusíte byť čitateľom knižnice, aby ste mohli vojsť do veľkého átria, ktoré spája historickú a modernú budovu knižnice a prepája ich s nábrežím. V knižnici nájdete kníhkupectvo, reštauráciu, kaviareň, koncertnú a divadelnú sálu. Pravidelne sa v nej organizujú rôzne výstavy. Súčasťou kráľovskej knižnice je tiež Národné múzeum fotografie.

V centrálnej časti ostrova Slotsholmen sa rozprestiera verejná záhrada. Záhradu postavili na mieste starého námorného prístavu v 20. rokoch 20. storočia. Námornú históriu pripomína jazierko uprostred záhrady a starý kotviaci kruh, ktorí zabudovali do muriva.

Stará burza (Børsen)

Stará burza (Børsen; vo východnej časti ostrova Slotsholmen) v štýle holandskej renesancie je jednou z najstarších budov Kodane. Datuje sa do roku 1625. Kedysi bola finančným centrom Dánskeho kráľovstva. Stále fungujúca obchodná komora je najstaršou v Európe. Poskytovala miesto pre minimálne 40 trhových stánkov. V minulosti ju z 3 strán obtekala voda, takže lode mohli svoj tovar vyložiť priamo na prístavisku. Štyri dračie chvosty dračej veže sú zakončené 3 korunami, ktoré symbolizujú škandinávsku ríšu – Dánsko, Nórsko a Švédsko. Ja som v nich skôr videl Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.

Vedeli ste, že podľa legendy dračia veža strážila budovu pred požiarom a nepriateľmi?

Keď som videl burzu na obrázku, veľmi som sa tešil, až uvidím jej vežu so 4 drakmi, ktorým sa navzájom prepletajú chvosty. Žiaľ, ako to už pri mojom šťastí býva, takmer celú budovu zakrývalo lešenie. Na naše veľké prekvapenie sme necelý mesiac po návrate z Kodane videli budovu v plameňoch v médiách. Rozsah požiaru ešte stále neurčili. Verím, že sa stavbárom podarí starú burzu obnoviť do jej pôvodnej krásy.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Strøget a okolie
• Radhuspladsen a okolie
• Nyhavn a okolie
• Christiania a okolie

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 21. máju 2024 (1 eur = 7,4617 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Nørreport, Slotsholmen a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Mikulov dostať?

Mikulov sa rozkladá pri česko-rakúskej hranici v turistickej oblasti Pálava a Lednicko-valtický areál v turistickom regióne Južná Morava. Z administratívneho hľadiska patrí mesto do okresu Břeclav v Juhomoravskom kraji. Nezameňte si ho s Mikulovom v okrese Teplice v Ústeckom kraji (Krušné hory a Podkrušnohorie v severozápadných Čechách).

Autom

Mestom prechádzajú páry ciest 1. a 2. triedy (II/414 a II/421):

• Cesta 1. triedy č. 40 (I/40) spája Mikulov s okresným mestom Břeclav,
• Cesta 1. triedy č. 52 (I/52) spája Mikulov s krajským mestom Brno.

Autobusom

Mikulov nemá vlastnú autobusovú stanicu. V meste sa ale nachádza plno autobusových zastávok, na ktorých zastavujú regionálne i diaľkové autobusy. Uvediem 3 zastávky, ktoré sú najbližšie k centru:

• Mikulov, 22. dubna – 600 m/8 min. pešo západne od centra,
• autobusová zastávka Mikulov, u parku – medzi centrom a železničnou stanicou (900 m/6 min. pešo južne od centra),
• Mikulov, žel. st. – pri železničnej stanici (1,3 km/19 min. pešo juhozápadne od centra mesta).

Vlakom

Ak budete do Mikulova cestovať vlakom, vlaková zastávka sa volá Mikulov na Moravě a železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo juhozápadne od centra mesta. Cesta vlakom z Valtíc do Mikulova (13 km) trvala 10 minút a cestovný lístok stál 20 czk/0,79 eur/os.

Kde v meste Mikulov získať info?

Turistické informačné centrum Mikulov nájdete priamo na Námestí v severnej časti zástavby v budove radnice. Moderné infocentrum ponúka info o Mikulove, turistickej destinácii Mikulovsko i Pálava a Lednicko-valtický areál. V infocentre tiež organizujú prehliadky so sprievodcom do Hrobky Dietrichsteinovcov (70 czk/2,75 eur/os.).

Čo v meste Mikulov robiť, vidieť a navštíviť?

Mikulov má niekoľko dominánt, ktoré vás lákajú, aby ste ich navštívili. Prvou z nich je jednoznačne zámok. Tou ďalšou je trochu menší, ale predsa, Kozí hrádek. Dôvodom vašej návštevy tiež môže byť vinárske podujatie Pálavské vinobranie. A nakoniec je to výpočet atraktivít a atrakcií, ktoré môžete v meste navštíviť a vyskúšať.

Zámok Mikulov

Neprehliadnuteľnou dominantou mesta Mikulov je zámok. Pôvodný hrad už v roku 1249 udelil ako léno Lichtenštajnovcom panovník Přemysl Otakar II. Tí ho vlastnili až do 16. storočia, kedy ich vystriedali Dietrichsteinovci, ktorí mali zámok vo vlastníctve do konca 2. svetovej vojny. V roku 1945 zámok vyhorel, ale v 50. rokoch 20. storočia ho nákladne zrekonštruovali. Zámok je v súčasnosti sídlom Regionálneho múzea v Mikulove a ponúka niekoľko expozícií, ktoré môžete navštíviť so sprievodcom alebo bez neho:

• Prehliadky so sprievodcom:
  • Od gotiky po empír, Galéria Dietrichsteinovcov a Túžba a dôstojnosť – história zámku od gotiky po pobyt Napoleona Bonaparte na začiatku 19. storočia, galéria a expozícia zberateľských predmetov pôvodných majiteľov zámku. Prehliadka trvá 90 minút a vstupenka stojí 180 czk/7,07 eur/os.
  • Túžba a dôstojnosť – expozícia zberateľských predmetov Dietrichsteinovcov. Prehliadka trvá 30 minút a vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Zámocká knižnica – knižnica našťastie unikla požiaru v roku 1945. Uchováva okolo 11 tisíc zväzkov v niekoľkých jazykoch. Prehliadka trvá 30 minút a vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Podzemie s obrím sudom – Tradičné vinárstvo na Morave, obrí sud, galéria historických vretenovitých lisov. Prehliadka trvá 30 minút a vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
• V týchto expozíciách sprievodcu nepotrebujete:
  • Rimania a Germáni v kraji pod Pálavou – expozícia na základe archeologických zbierok ukazuje život na Morave v prvých storočiach nášho letopočtu. Vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Víno naprieč storočiami – história a vývoj vinárstva a vinohradníctva v kontexte európskych dejín. Vstupenka stojí 90 czk/3,54 eur/os.
  • Zámocká kaplnka – vstup do kaplnky je zadarmo
  • Aktuálna výstava – vstupenka stojí 100 czk/3,93 eur.

Na zámku môžete platiť platobnou kartou.

Kozí hrádek

Kozí hrádek (400 m/6 min. pešo severne od Námestia) je ďalšou dominantou mesta po Mikulovskom zámku. Ku hrádku sa z centra dostanete príjemnou prechádzkou. Hrádek pôvodne slúžil ako 2-poschodová delostrelecká veža s ochodzou. Na vrchole Kozieho hrádku sa dodnes nachádza vyhliadková plošina, ktorá nám ponúka z propagačných materiálov tak známy výhľad na historické jadro Mikulova, Svatý kopeček, ale aj okolitú prírodu. Návštevu hrádku nám „spríjemnili“ podobné lietajúce mravce, aké nás otravovali na Spišskom hrade. Vstupenka stojí 30 czk/1,18 eur/os. Na Kozom hrádku môžete platiť len v hotovosti.

Pálavské vinobranie 2021

Mikulov sme navštívili počas vinárskeho podujatia Pálavské vinobranie 2021. Tradícia podujatia siaha až do roku 1947. Druhý septembrový víkend ožije na 3 dni celé mesto. Kvôli podujatiu uzatvoria celé historické jadro mesta so zámkom a areál amfiteátra na sever od centra. Ak som to správne napočítal, podujatie sa konalo na 22 rôznych miestach mesta. Bol pripravený taký bohatý program, že som nemal šancu všetko stihnúť, ani keby som ako veľmi chcel. Oboznámili sme sa s tradičným spracovaním hrozna, vypočuli cimbalovú muziku, pozreli si slávnostný sprievod na čele s gréckym bohom vína Dionýzom a potom už len ochutnávali a ochutnávali.

Na Vianoce som dostal permanentku s ochutnávkou, ku ktorej som okrem vstupu do areálu dostal aj darček v podobe fľaše vína, degustačného pohára, degustačných bločkov na Národnú výstavu vín mikulovskej vinárskej podoblasti a katalóg vín výstavy. V zámockej sále mali návštevníci na výber okolo 650 druhov vín. Aj keď je najrozšírenejšou odrodou podoblasti Rizling vlašský, rozhodol som sa, že budem za degustačné bločky piť moju obľúbenú odrodu Tramín červený. Permanentka s ochutnávkou sa určite oplatila. Toľko druhov a ročníkov Tramínu som neochutnal snáď ešte nikde.

Pálavské vinobranie bolo masovou akciou. Vy sa ale nemusíte báť. Aj v čase pandémie mali všetky hygienické opatrenia riadne zabezpečené.

Ďalšie atraktivity

Severovýchodnú stranu Námestia uzatváral kostol sv. Anny, ktorý v roku 1784 zničil požiar. Kostol v polovici 19. storočia prestavali na Hrobku Dietrichsteinovcov, ktorá je návštevníkom prístupná od apríla do októbra (70 czk/2,75 eur/os.) Širšie okolie mesta sa rozkladá v Chránenej krajinnej oblasti Pálava, ktorú v roku 1986 zapísali na Zoznam biosférických rezervácií UNESCO. Jej súčasťou sú napr. aj prírodné rezervácie Svatý kopeček alebo Turold. „Povinnou jazdou“ pri návšteve mesta Mikulov je pešia prechádzka krížovou cestou na Svatý kopeček ku kaplnke sv. Šebestiána, zvonici a Božiemu hrobu.

Na severnom okraji mesta môžete od apríla do novembra navštíviť jaskyňu Turold v rovnomennej prírodnej rezervácii (120 czk/4,71 eur/os.). S mestom a jeho okolím sa oboznámite na viacerých náučných chodníkoch. Rovinatý terén Južnej Moravy a hustá sieť cykloturistických trás umožňujú aktívnym návštevníkom nenáročné spoznávanie regiónu zo sedla bicykla. Počas letnej turistickej sezóny si potom priamo v meste môžete oddýchnuť na letnom kúpalisku. V meste žila pred 2. svetovou vojnou početná židovská komunita. Židovskou štvrťou so synagógou, rituálnym kúpeľom a cintorínom vedie náučný chodník.

Kde sa v meste Mikulov ubytovať?

Mikulov sme navštívili počas podujatia Pálavské vinobranie 2021. Keď sme začali hľadať ubytovanie v meste, všetky ubytovacie zariadenia už hlásili „plno„. Preto sme sa ubytovali vo Valticiach.

Kde sa v meste Mikulov najesť a kam zájsť na kávu?

V meste Mikulov sme vyskúšali 2 kaviarne, pekáreň a 2 reštaurácie.

(Ne)vinná kavárna

(Ne)vinná kavárna sa nachádza v juhovýchodnom cípe Námestia. Po takmer celodennom spoznávaní Lednice a Lednicko-valtického areálu som potreboval doplniť moju pravidelnú dávku kofeínu. Samozrejme, len pri káve to neostalo. Nie som veľký zástanca cheesecake-ov, ale Citrónový cheesecake (Ne)vinnej kaviarne ma absolútne dostal. Espresso mojej obľúbenej značky kávy a džbán plný vody s pomarančom a limetkou dokonale osviežili. Za účet som zaplatil 223 czk/8,76 eur. V kaviarni akceptujú platobnú kartu. Sedením na terase s výhľadom na zámok v prvý podvečer podujatia sme úplne nasali atmosféru mesta.

Vedeli ste, že v dome, kde sídli kaviareň, pobudol i svetoznámy maliar Alfons Mucha?

Bistro Kafé Jako Doma

Bistro Kafé Jako Doma sa nachádza len 170 m/2 min. pešo severne od Námestia. Pri čítaní ponukového lístka ma zaujalo, že ho celý napísali ručne. Našťastie, ten, kto ho písal, píše krajšie ako ja, lebo po mne by to asi nikto neprečítal. Ochutnali sme vynikajúceho „Sachera„, bezlepkový mandľový koláč a espresso. Ako grátis sme od obsluhy dostali džbán vody s mätou a citrónom, ktorý po toľkom víne padol určite vhod. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 150 czk/5,89 eur. Môžete platiť len v hotovosti. V bistre tiež pripravujú raňajky, takže viem, kam budú moje prvé kroky smerovať pri ďalšej návšteve Mikulova.

Pekařství a bistro Křižákovi, s. r. o.

Pekařství a bistro Křižákovi, s. r. o. sa nachádza v juhovýchodnom cípe Námestia. V bistre sme si dali raňajky na začiatku nášho celodenného výletu v Mikulove. Pri širokom sortimente slaného a sladkého pečiva som nevedel, kam skôr s očami. Nakoniec u mňa zvíťazili sladké raňajky, dal som si jablkové a marhuľové pečivo a slivkové hodové koláčiky s espressom. Buchty ma výdatne zasýtili na doobedné spoznávanie mesta Mikulov. Za raňajky som zaplatil 88,50 czk/3,48 eur. V pekárni akceptujú platobnú kartu.

Pivnice U devatero řemesel

Pivnice U devatero řemesel sa nachádza neďaleko historického jadra mesta (450 m/5 min. pešo juhozápadne od Námestia). V pivnici sme sa zastavili na pivo. Pivnica nedisponuje kuchyňou, ale v čase našej návštevy (leto) pripravovali jedlá z grilu. Ochutnal som grilovaný Kurací steak v domácej marináde so zeleninovým šalátom a chlebom. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 416 czk/16,34 eur. V pivnici môžete platiť platobnou kartou. Príjemným posedením v pivnici sme nestihli vlak naspäť do Valtíc. Ďalší nám išiel až o pár hodín a tak sme oslovili obsluhu, či by nám mohla odporučiť nejakú taxi službu. Pohotová obsluha nám ju dokonca aj ochotne zavolala (12,5 km/300 czk/11,78 eur).

BurgerLand Mikulov

BurgerLand Mikulov sa nachádza priamo na Námestí v západnej časti zástavby. V meste bolo počas podujatia Pálavské vinobranie 2021 toľko návštevníkov, že pokiaľ ste nemali v nejakej reštaurácii rezervovanie, mali ste len veľmi malú šancu, že sa vám niekde podarí najesť. Celé historické jadro mesta sme obišli asi 3x, kým sa nám nakoniec podarilo nájsť voľné miesto pri stole. A to sme netušili, že sa nám to podarí v samom centre mesta. Ochutnal som burger Burgerland original (hovädzie mäso, chorizo, cheddarová omáčka, jablkové chutney, ochutená majonéza, šalát) s hranolčekmi a šalátom coleslaw. Ku burgru vám odporúčam malinovú limonádu, ktorá výborne osviežila. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 620 czk/24,35 eur. V reštaurácii môžete platiť len v hotovosti.

Vedeli ste, že v dome žil slávny džezový hudobník Karel Krautgartner?

Mikulov sa na trhu cestovného ruchu prezentuje ako Mesto s vôňou juhu. Na základe tohtoročnej osobnej skúsenosti to môžem len potvrdiť.

Prečítajte si ďalšie články o víne:

• Vínové želé z 2. triedy Titanicu
• Degustácia vín v Bóna Winery
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Pezinok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 10. 2021 (1 eur = 25,415 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Mikulov, kde víno tečie potokom je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Hradčany – Pražský hrad

Pražský hrad (1,5 km/20 min. pešo severozápadne od Staromestského námestia) je prirodzenou dominantou štvrte Hradčany. Založilo ho pravdepodobne už niekedy okolo roku 880 knieža Bořivoj z rodu Přemyslovcov. V súčasnosti je hrad zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší hradný komplex na svete.

Pripravte sa na masy návštevníkov a prehliadky osôb a tašiek pred vstupom do areálu hradu. Pražský hrad sme navštívili ešte počas našej prvej návštevy Prahy. Kúpili sme si vtedy návštevnícky okruh B (250 czk/9,67 eur/os.), ktorý zahŕňa Starý kráľovský palác, katedrálu sv. Víta, Baziliku sv. Juraja a Zlatú uličku.

Prehliadkové okruhy

Na výber ešte máte návštevnícky okruh A, C alebo si kúpite vstupenku samostatne do expozície, ktorá vás zaujíma. Návštevnícky okruh A (350 czk/13,54 eur/os.) zahŕňa Starý kráľovský palác, expozíciu Príbeh Pražského hradu, baziliku sv. Juraja, Zlatú uličku, katedrálu sv. Víta a Rožmberský palác. Návštevnícky okruh C (350 czk/13,54 eur/os.) zas zahŕňa expozíciu Svätovítsky poklad a Obrazáreň Pražského hradu. Samostatne si vstupenku môžete kúpiť do expozície Príbeh Pražského hradu, expozície Svätovítsky poklad, Obrazárne Pražského hradu a Veľkej južnej veže katedrály sv. Víta.

Starý kráľovský palác

Starý kráľovský palác sa datuje už na prelom 9. a 10. storočia. Palác s románskymi základmi neskôr goticky prestavali. Slávnostná Vladislavská sála s krúženou klenbou spája prvky neskorej gotiky a nastupujúcej renesancie. Najmä počas vlády Habsburgovcov sálu využívali na korunovačné slávnosti, hostiny, rytierske turnaje, či trhy. Svoju slávnostnú funkciu plní Vladislavská sála dodnes.

Zaujímavosťou je, že z juhozápadnej časti Vladislavskej sály vedie portál do Ľudovítovho krídla, v ktorom boli v roku 1618 z okna do hradnej priekopy vyhodení dvaja miestodržitelia s pisárom. Začalo sa tak České stavovské povstanie, ktoré bolo prvým konfliktom 30-ročnej vojny (1618-1648).

Príbeh Pražského hradu

Ako už názov Príbeh Pražského hradu (140 czk/5,42 eur/os.) napovedá, stála expozícia sa zameriava na viac ako 1000-ročnú históriu sídla českých kráľov. Dozviete sa nielen o predstaviteľoch českého štátu, ale tiež ďalšie „príbehy“ zo života šľachty. Expozícia sa nachádza v Starom kráľovskom paláci na III. hradnom nádvorí.

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha dominantou štvrte Hradčany

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha je najväčším a najvýznamnejším pražským chrámom a dominantou nielen hradu, ale aj celej štvrte Hradčany. Odohrávali sa v ňom korunovácie českých kráľov a kráľovien a taktiež je miestom posledného odpočinku panovníkov, šľachticov, arcibiskupov a patrónov. Na mieste dnešného kostola stála už v roku 925 predrománska rotunda, ktorá bola neskôr nahradená 3-loďovou bazilikou s dvomi vežami. Aby aj tú v roku 1344 počas vlády Karola IV. nahradila gotická katedrála. Stavbu katedrály prerušili na niekoľko storočí husitské vojny. Nakoniec ju v 2. polovici 19. stor. novogoticky dostavali. Chrám slávnostne vysvätili až v prvej tretine minulého storočia v roku 1929.

Súčasťou katedrály sv. Víta je kaplnka sv. Václava s hrobom sv. Václava, z ktorej vedú dvere do Korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.

Veľká južná veža katedrály sv. Víta

Veľká južná veža katedrály sv. Víta (150 czk/5,80 eur/os.) začala vznikať na konci 14. storočia. Stavbu ukončili v 18. storočí. Vo svojich útrobách ukrýva najväčší český zvon, ktorý sa volá Žigmund a váži okolo 15 ton. Meď, z ktorej zvon vyrobili, pochádza zo Slovenska. Veža je vysoká takmer 80 m a na jej vyhliadkovú ochodzu vedie 287 schodov.

Bazilika sv. Juraja

Bazilika sv. Juraja je 2. kostolom na Pražskom hrade. Dnešný románsky kostol síce pochádza z roku 1142, základy sa ale datujú do roku 920. Barokové priečelie pochádza zo 17. storočia. V jednoduchom interiéri nájdeme náhrobky členov kniežacieho rodu Přemyslovcov, či hrobku českej patrónky sv. Ľudmily.

Zlatá ulička

Zlatá ulička vznikla v 15. storočí. Tvoria ju jednoduché obydlia, v ktorých bývali hradní strelci, služobníctvo, alchymisti a zlatníci. Práve vďaka posledným menovaným získala ulička prívlastok „Zlatá“. V domčekoch sa bývalo až do 2. svet. vojny. V jednom z nich, v domčeku č. 22 býval dva roky spisovateľ Franz Kafka.

Svätovítsky poklad v Kaplnke sv. Kríža

Svätovítsky poklad (250 czk/9,67 eur/os.) je najväčším chrámovým pokladom v Česku a jedným z najväčších v Európe. Obsahuje 139 relikviárov a liturgických predmetov. Medzi najstaršie patria ostatky ruky sv. Víta. Poklad tvoria ostatky ďalších svätcov a mučeníkov, zlaté a krištáľové kríže, busty, relikviáre, monštrancie, obrazy, či textílie. Klenotnica sa ukrýva v  kaplnke sv. Kríža na II. hradnom nádvorí.

Obrazáreň Pražského hradu

O vznik najstaršej obrazárne nielen na Pražskom hrade, ale aj v celom Česku (100 czk/3,87 eur/os.) sa pričinil predovšetkým cisár Rudolf II. na konci 16. storočia. Intenzívne dopĺňal zdedené zbierky po svojich predkoch kúpou umeleckých diel zo zahraničia alebo produkciou diel vlastných dvorných umelcov. Veľká časť zbierok bola po jeho smrti tajne prevezená do Viedne, ďalšie ukoristili saskí a švédski vojaci počas 30-ročnej vojny. Zašlá sláva sa obrazárni vrátila v priebehu 20. storočia.

Rožmberský palác

Renesačný Rožmberský palác vznikol v 2. polovici 16. storočia. V 18. storočí bol radikálne prestavaný na Ústav šľachtičných. Ten slúžil na výchovu 30 šľachtických dcér, ktoré dovŕšili vek 24 rokov, okrem sirôt, ktoré mohli v ústave žiť od svojich 18 rokov.

Záhrady Pražského hradu

Počas letnej turistickej sezóny sú návštevníkom prístupné záhrady Pražského hradu. Severne od hradného komplexu sa nachádza Kráľovská záhrada z roku 1534. V nej môžete navštíviť výstavné priestory v Kráľovskom letohrádku Belveder (alebo tiež Letohrádku kráľovnej Anny), výstavnú a koncertnú sieň Míčovna či výstavné priestory v Jazdiarni Pražského hradu.

Južné záhrady vznikali postupne na miestach bývalého opevnenia. Tvoria ich Rajská záhrada, Hartigovská záhrada a Záhrada na valoch. V roku 2019 boli južné záhrady pre verejnosť uzavreté.

Palácové záhrady Pod Pražským hradom

Južnejšie položené Palácové záhrady Pod Pražským hradom tvoria navzájom prepojené 4 historické záhrady – Ledebourská záhrada, Malá a Veľká Pálffyovská záhrada, Kolowratská záhrada a Malá Fürstenberská záhrada. Ledebourská a Malá Pálffyovská záhrada boli v roku 2019 pre verejnosť uzavreté z dôvodu pamiatkovej obnovy.

Strahov – Strahovský kláštor

Premonštrátsky kláštor na Strahove (900 m/13 min. pešo západne od Pražského hradu) patrí medzi najstaršie kláštory tohto rehoľného rádu na svete. Kláštor bol založený v roku 1143. V kláštore môžete navštíviť historickú knižnicu (120 czk/4,64 eur/os.), obrazáreň, klenotnicu a budovu konventu (120 czk/4,64 eur/os.). V Strahovskej knižnici nájdete množstvo stredovekých rukopisov, máp a glóbusov. Obrazáreň vystavuje časť zbierky obrazov z obdobia od 14. do polovice 19. storočia. Klenotnica obsahuje rôzne liturgické predmety.

V budove konventu zas môžete navštíviť pôvodné románske krížové chodby ambity, rajský dvor, kapitulskú sieň, kláštorné jedálne – letný a zimný refektár a románske sály s expozíciou o zakladateľovi premonštrátskeho rádu sv. Norbertovi a histórii Strahovského kláštora. Spoločné vstupné do všetkých expozícií stojí 200 czk/7,74 eur/os. Z vyhliadkovej terasy kláštora sa vám naskytne zas iný výhľad do celého údolia, na konci ktorého uvidíte centrum Prahy s priľahlými mestskými časťami.

Malá Strana – Petřínska rozhľadňa

Petřínska rozhľadňa (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od Strahovského kláštora; 150 czk/5,80 eur/os.) vznikla v roku 1891 pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy. Podnet na výstavbu dali zakladatelia Klubu českých turistov. Inšpiráciou im bola Eiffelova veža vo francúzskom Paríži. Veža vyrástla do výšky 63,5 m, má 2 vyhliadkové plošiny, pričom vrchná sa nachádza vo výške 55 m. Na vrchnú vyhliadkovú plošinu vedú dve schodištia, každé s 299 schodmi. Jedno schodisko slúži na výstup hore a druhé na zostup dole.

Vedeli ste, že vrchol Petřínskej rozhľadne je v rovnakej výške ako skutočná Eiffelova veža?

Zrkadlové bludisko

Neďaleko rozhľadne sa nachádza zrkadlové bludisko (90 czk/3,48 eur/os.). Inšpiráciou pre stavbu bludiska bolo zrkadlové bludisko vo viedenskom zábavnom parku Práter. Zároveň sa má podobať gotickej vyšehradskej bráne, ktorá sa nazývala Špička. V bludisku sa nachádza 15 skresľujúcich vydutých a vypuklých zrkadiel a 35 obyčajných zrkadiel, ktoré spolu vytvárajú labyrint.

Lanovka na Petřín

Pre všetkých pohodlnejších cestovateľov mám dobrú správu! Na Petřín vedie pozemná lanová dráha. Dolná stanica lanovky sa nazýva Újezd, medzistanica Nebozizek a horná stanica Petřín. Lanovú dráhu na Petřín spravuje Dopravný podnik hlavného mesta Prahy. Pre jazdu lanovkou platia všetky typy lístkov mestskej hromadnej dopravy. Pri prvej návšteve Prahy sme sa zviezli lanovkou, pri tej zatiaľ poslednej sme uprednostnili prechádzku Petřínskymi sadmi.

Keď už budete na Malej strane, určite si urobte čas na prechádzku na ostrov Kampa, ktorý od pevniny oddeľuje mlynský náhon Čertovka. Ostrov má tiež svoju osobitú atmosféru.

Tak! A prvý deň v Prahe máme za sebou. V najbližšom článku sa dočítate, čo robiť druhý deň v pražskom Starom meste.

Užitočné linky:

• 2. deň v Prahe – Staré Mesto
• 3. deň v Prahe – Nové Mesto a Vyšehrad
• Návod na prežitie v Prahe
• Ďalšie články z Česka
• Oficiálny turistický portál hlavného mesta Prahy

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 5. 2019 (1 eur = 25,841 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 1. deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie mesta Zlín

Prvá písomná zmienka o mestečku pochádza z roku 1322. Až po obdobie priemyselnej revolúcie (19. stor.) bol Zlín nenápadným valašským mestečkom, v ktorom sa rozvíjali cechy, remeslá a pastierstvo. Významnou udalosťou bolo založenie továrne na výrobu topánok Tomášom Baťom na prelome 19. a 20. stor. V 30. rokoch v meste vybudovali filmové ateliéry. Najprv slúžili Baťovej firme na výrobu reklamných spotov, neskôr animovanej tvorbe.

V rokoch 1949-1989 sa mesto nazývalo Gottwaldov podľa prvého „robotníckeho“ prezidenta Klementa Gottwalda. V súčasnosti je mesto kultúrnym, obchodným a priemyselným centrom Východnej Moravy. Organizuje sa tu mnoho podujatí. Snáď najznámejším z nich je Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež.

Zlín má mnoho významných rodákov – herec Josef Abrhám, speváčky Jana Kratochvílová či Leona Machálková, dirigent a saxofonista Felix Slováček, česko-americká podnikateľka Ivana Trumpová a mnohí ďalší. Najviac je však mesto späté s osobnosťami Tomáša Baťu a jeho nevlastného mladšieho brata Jána Antonína Baťu.

O firme Baťa

Obuvnícky podnik založili súrodenci Baťovci (Tomáš, Anna a Antonín) 21. septembra 1894. Počas 1. svet. vojny vyrábala firma topánky hlavne pre rakúsko-uhorskú armádu. Povojnovú krízu prekonal Tomáš Baťa znížením ceny topánok na polovicu, čím si získal mnohých zákazníkov. Je dôležité uviesť, že okrem obuvi sa firma zameriavala aj na výrobu strojov, textilných, chemických a gumárenských výrobkov (názov BARUM – BAta RUbber Manufacturing, dnes súčasť koncernu Continental).

V roku 1923 sa stal Tomáš Baťa starostom mesta a firma prispela k budovaniu Zlína podľa modernej koncepcie. Počet obyvateľov vzrástol takmer 9-násobne. V roku 1932 Tomáš Baťa zahynul pri leteckom nešťastí. Jeho syn Tomáš Baťa ml. mal v čase otcovej smrti ešte len 17 rokov. A tak sa stal šéfom firmy Tomášov nevlastný brat Ján Antonín Baťa. Počas jeho vedenia podnik expandoval do takmer všetkých kútov sveta. Vývoj zabrzdila až nemecká okupácia, 2. svet. vojna a americké bombardovanie v roku 1944.

Ján Antonín Baťa zakladal po celom svete satelity, tzv. „Malé Zlíny“. Mne ako Popradčanovi nedá nespomenúť susedné mesto Svit na Slovensku. V roku 1934 tu zahájili výstavbu továrne na syntetické vlákna a výstavbu sídliska. V roku 1945 sa výroba začala rozvíjať a vytvorili sa 2 samostatné podniky:

• Tatrasvit – ktorý sa zameriaval na výrobu pletených tovarov a punčoch a
• Chemosvit – ktorý vyrábal chemické vlákna, celofán a umelé vlákna.

Osada Svit sa po 2. svet. vojne (1946) stala samostatným mestom.

Ako sa do mesta Zlín dostať?

V meste Zlín síce žije pomerne veľa obyvateľov, všetky atraktivity, infraštruktúra, ubytovacie a stravovacie zariadenia sú však pekne pohromade. Garantujem vám, že nebudete kráčať od jedného objektu ku druhému dlhšie ako 15 minút.

Autom

Zlín sa nachádza trochu bokom od hlavného dopravného ťahu. Rýchlostná cesta R55 z Olomouca do Rakúska prechádza cez neďaleké Otrokovice. V meste majú bulváre, na aké sme zvyknutí v západných destináciách. Tiež som si všimol niekoľkoposchodové parkovacie domy. S parkovaním v meste teda určite nebudete mať problém.

Autobusom

Autobusová stanica (Zlín, aut. nádr.) sa nachádza 200 m/3 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice (Zlín střed) a 600 m/8 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru). Takmer všetky autobusy prichádzajú na autobusovú stanicu. My sme využili služby súkromného prepravcu, ktorý zastavuje na parkovisku na ulici Dvacátá medzi budovami 22 a 23 (500 m/6 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice). Podobne ako v iných českých mestách, aj v tomto prípade majú autobusy viaceré zastávky v meste, takže môžete vystúpiť tam, kde vám to bude najviac vyhovovať.

Vlakom

Zlín sa, žiaľ, nenachádza na žiadnej významnej železničnej trati. Cez mesto prechádza železnica 331 (Otrokovice – Vizovice). Železničná stanica (Zlín střed) sa nachádza 200 m/3 min. pešo severozápadne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 700 m/9 min. pešo západne od centra mesta (Nám. Míru).

Lietadlom

Neverejné vnútroštátne letisko LKZL Zlín sa nachádza 11 km západne od centra v meste Otrokovice. Najbližšie medzinárodné letiská sú v Brne (BRQ; 93 km/60 min. autom západne) a v Ostrave (OSR; 109 km/1 h 21 min. autom severovýchodne od mesta).

Čo v meste Zlín robiť, vidieť a navštíviť?

V centre mesta Zlín je toho naozaj veľa, čo sa dá vidieť a navštíviť. Všetko je ale naozaj blízko, takže pešie presuny sú minimálne.

• Námestie Míru
  • Radnica
• Zlínsky zámok
• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba
• Mestské divadlo Zlín
• Vila Tomáša Baťu
• Areál Baťových závodov
  • 21. správna budova – Baťov mrakodrap
  • 14|15 Baťov inštitút
• Námestie Práce
  • Hotel Moskva – Spoločenský dom
  • Veľké kino
  • Obchodný dom
  • Tržnica
• Námestie T. G. Masaryka
  • Gahurov prospekt
  • Pamätník Tomáša Baťu
  • Baťove internáty
  • Kultúrne a univerzitné centrum
• Park Komenského
• Baťovské domčeky

Nám. Míru

Radnica sa nachádza na západnej strane Nám. Míru. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1923. Ide o diplomovú prácu a zároveň víťazný návrh súťaže rodáka zo Zlína – architekta Františka Gahuru. Budova radnice je jeho prvým veľkým dielom. Na severnej fasáde si všimnite sochu kováča, ktorá je tiež Gahurovým dielom. Sídli v nej Mestský úrad, Mestské informačné a turistické stredisko a Galéria pod Radnicou.

Zlínsky zámok

Zlínsky zámok sa nachádza len 220 m/3 min. pešo západne od Nám. Míru. Zámok pochádza z polovice 14. storočia. Počas 20. storočia slúžil ako múzeum obuvi, okresný úrad aj múzeum juhovýchodnej Moravy. Priestory sa stali útočiskom pre Galériu Václava Chada (50 czk/1,93 eur/os.), interaktívnu expozíciu Orbis Pictus Play Zlín (119 czk/4,59 eur/os.), kaviareň a dizajnový obchod.

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba

Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba sa nachádza 350 m/4 min. pešo južne od Nám. Míru. Údaje o kostole máme až z obdobia po husitských vojnách (1437). Môžeme ale predpokladať, že kostol s farou sa v meste nachádzali už v 14. storočí. Okolo kostola sa niekedy nachádzal cintorín a v západnom rohu aj kostnica. Od 19. storočia sa kostol a jeho okolie úplne zmenilo, pretože došlo k rozsiahlym úpravám. Kostol je dominantou pôvodného Zlína.

Mestské divadlo

Mestské divadlo sa nachádza 300 m/2 min. pešo juhovýchodne od Nám. Míru. História profesionálneho divadla v Zlíne sa začala písať až po 2. svet. vojne. Mestské divadlo dokončili v roku 1967. V divadle pôsobí stály činoherný divadelný súbor. Do jeho priestorov sa zmestí až 800 divákov. Vždy na začiatku mája sa koná Medzinárodný divadelný festival Setkání – Stretnutie, ktorý je prehliadkou predstavení v podaní českých a slovenských divadelných súborov.

Vila Tomáša Baťu

Vila Tomáša Baťu sa nachádza 900 m/12 min. pešo severozápadne od Nám. Míru za riečkou Dřevnice. V súčasnosti je sídlom Nadácie Tomáša Baťu. Prehliadku vily (130 cz/5,02 eur/os.) je nutné si vopred e-mailom alebo telefonicky rezervovať. Minimálny počet osôb je 15. Maximálny počet osôb je 45. Záhrada vily je voľne prístupná počas pracovných dní od 8.00 do 17.00 h.

Tomáš Baťa chcel mať z každej miestnosti vily výhľad na továreň. Jeho manželka si ale presadila, aby aspoň okno spálne smerovalo iným smerom.

Areál Baťových závodov

Areál Baťových závodov sa nachádza 650 m/8 min. pešo západne od Nám. Míru, v bezprostrednej blízkosti železnice, aby vyrobený tovar mohli naložiť a čo najrýchlejšie expedovať do sveta. Budovy sú očíslované podľa amerického štýlu, t. j. prvá číslica (desiatky) udáva stĺpce budov od východu na západ a druhá číslica (jednotky) rady budov od juhu na sever. V areáli nájdete 21. správnu budovu – Baťov mrakodrap s technickou pamiatkou – unikátnou pojazdnou kanceláriou J. A. Baťu a 14|15 Baťov inštitút.

21. správna budova – Baťov mrakodrap

21. správnu budovu dokončili v roku 1938 podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Baťov mrakodrap má 16 podlaží, výšku 77,5 m a v čase svojho vzniku bol najvyššou budovou Československa a 2. najvyššou svetskou budovou v kontinentálnej Európe (1. Boerentoren v belgických Antverpách s výškou 87,5 m). Najvyššou budovou sveta bol vtedy Empire State Building v New Yorku s výškou 381 m.

Každé podlažie s rozmermi 80 x 20 m bolo nadčasovou veľkopriestorovou kanceláriou pre 200 ľudí. Budova je klimatizovaná, má rýchlovýťahy, paternoster (stále sa pohybujúci obežný výťah), podlahové zásuvky, či potrubnú poštu. Pôvodná klimatizácia je stále funkčná, len jej prevádzku by normy Európskej únie asi neschválili. 🙂

Technická pamiatka – Pojazdná kancelária J. A. Baťu

Pojazdná kancelária J. A. Baťu (350 czk/13,50 eur/1-9 osôb) je výťahom s rozmermi 6 x 6 m, s telefónom, klimatizáciou a umývadlom s tečúcou teplou a studenou vodou. Niekde sa mylne uvádza, že z nej J. A. Baťa  kontroloval svojich zamestnancov. V skutočnosti mala uľahčiť komunikáciu s vedúcimi jednotlivých oddelení. Pravdou ale je, že J. A. Baťa ju ani nikdy nevyužil. V čase uvedenia do prevádzky na jeseň 1939 sa už nachádzal v zahraničí.

Do výťahu môžete nahliadnuť kedykoľvek pri návšteve budovy. Prehliadku a odvoz v ňom je nutné si vopred telefonicky alebo e-mailom aspoň týždeň vopred objednať. Súčasťou prehliadky je aj vstup na vyhliadkovú terasu na streche budovy. V súčasnosti sídli v budove Krajský úrad Zlínskeho kraja a Finančný úrad. Baťov mrakodrap je stále najvyššou budovou mesta. A hádam to nie je len moja tichá prosba, aby to tak aj ostalo.

14|15 Baťov inštitút

Ako už názov 14|15 Baťov inštitút napovedá, inštitúcia sa nachádza v pôvodných priemyselných budovách č. 14 a č. 15 bývalých Baťových závodov. V budove č. 14 nájdete Múzeum juhovýchodnej Moravy a Krajskú galériu výtvarného umenia. V budove č. 15 zas našla svoje miesto Krajská knižnica Františka Bartoša.

Múzeum juhovýchodnej Moravy (129 czk/4,98 eur/os.) tvoria expozície „Princíp Baťa: Dnes fantázia, zajtra skutočnosť“, expozícia etnografa, folkloristu a pedagóga Františka Bartoša a prechodné výstavy. V prvej expozícii nájdete históriu firmy Baťa s obuvníckym múzeom, či obuvníckymi strojmi, cestovanie nielen s Jiřím Hanzelkom a Miroslavom Zikmundom a nakoniec filmový kabinet o histórii filmových ateliérov. Interaktívna expozícia Františka Bartoša je vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi.

Čo bolo úplne super, na začiatku prehliadky dostanete kartičku („pichačku“), na ktorej si počas návštevy každej expozície označujete, kedy ste ju navštívili tak, ako si niekedy označovali zamestnanci firmy Baťa svoj príchod do práce, či odchod z nej.

Krajská galéria výtvarného umenia (129 czk/4,98 eur/os.) sa zameriava na architektúru Zlína, mestský urbanizmus, priemyselný dizajn a vystavuje diela významných českých autorov od 19. stor., zo začiatku 20. stor., až po diela autorov z 21. storočia. Okrem stálych výstav ponúka galéria svoje priestory aj na prechodné výstavy.

Námestie Práce

Nám. Práce sa nachádza 800 m/10 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru. Na námestí nájdeme hneď niekoľko budov, ktoré sa pýšili prívlastkami najväčší: Hotel Moskva – Spoločenský dom, Veľké kino, Obchodný dom a Tržnica.

Hotel Moskva – bývalý Spoločenský dom dokončili v roku 1933. Odvtedy plnil úlohu hlavného spoločenského centra mesta. Okrem 300 izieb ponúka reštaurácie, kaviarne, herne, klubovne, reprezentačné miestnosti, rôzne salóniky a kongresovú sálu.

Veľké kino bolo postavené v roku 1933. Slúžilo predovšetkým zamestnancom firmy Baťa na kultúrne vyžitie či už počas obedňajšej prestávky alebo po pracovnej dobe. Dovnútra sa zmestilo neuveriteľných 2 270! návštevníkov, čo z neho urobilo najväčšie kino nielen v Československu, ale pravdepodobne v celej strednej Európe. Kapacita kina pred rekonštrukciou činila 1 010! osôb. Pred vstupom do kina si všimnite „Chodník slávy“ s hviezdami slávnych hercov. Kino je momentálne zatvorené z dôvodu narušenej statiky.

Obchodný dom mal pôvodne nahradiť oproti stojacu tržnicu. Má 9 podlaží. Všimnite si, ako sa výška okien smerom zdola nahor postupne zmenšuje. Momentálne našli svoje miesto v budove hotel, kúpele, reštaurácia, komerčné a kancelárske priestory.

Tržnicu postavili v roku 1927. Železobetónový skelet, ktorý sa dovtedy využíval len pri stavbe priemyselných budov, sa v tomto prípade začal využiť aj pri verejných budovách.

Nám. T. G. Masaryka

Nám. T. G. Masaryka sa nachádza 700 m/8 min. pešo južne od Nám. Míru. Stúpa do výšky od ulice Tř. Tomáše Bati až po ulicu Růmy. Lemujú ho Gahurov prospekt, Pamätník Tomáša Baťu, Baťove internáty, Kultúrne a univerzitné centrum.

Gahurov prospekt

Gahurov prospekt vymedzuje na jednej strane Nám. Práce a na druhej strane Kultúrne a univerzitné centrum. Bol vytvorený v 20.-30. rokoch 20. stor. Tvoria ho navzájom sa pretínajúce chodníky, ktoré sú zapustené pod úroveň umelo zvlneného terénu trávnatých plôch. Patrí k urbanisticky najcennejším miestam.

Pamätník Tomáša Baťu

Pamätník Tomáša Baťu, prezývaný tiež „Sklenený krištáľ“, sa nachádza v najvyššej časti námestia. Jeho úlohou je vzdať úctu a pripomínať osobnosť Tomáša Baťu. Pamätník pochádza z dielne architekta F. Gahuru. Ten navrhol železobetónový skelet vyplnený sklom v kovových rámoch v štýle zlínskeho funkcionalizmu. V minulosti pamätník slúžil ako galéria výtvarného umenia a sídlo zlínskej filharmónie.

Tieto inštitúcie ale našli svoje miesto či už v nových alebo zrekonštruovaných priestoroch mesta. Momentálne prebieha rekonštrukcia pamätníka, ale pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky (2018) slávnostne otvoril na jeden deň svoje brány pre širokú verejnosť. Vo vnútri sa bude nachádzať replika lietadla, v ktorom zahynul Tomáš Baťa.

Baťove internáty

Baťove internáty tvoria 2 rady budov pozdĺž námestia. Jeden rad internátov bol určený mužom a ten druhý ženám. Poriadok musí byť! Autorom projektu je opäť František Lydie Gahura. Dnes slúžia ako reštaurácie, komerčné a kancelárske priestory a len čiastočne na ubytovanie.

Kultúrne a univerzitné centrum

Kultúrne a univerzitné centrum je pomerne mladým objektom. Svoj účel plní len od roku 2011. Navrhla ho architektka a rodáčka zo Zlína Eva Jiřičná. Architektka sa inšpirovala riasou Rozsievka. Univerzitné centrum predstavuje vedecko-technická knižnica a rektorát Univerzity T. Baťu. V kultúrnom centre – Kongresovom centre mesta Zlín sa započúvajte do tónov Filharmónie Bohuslava Martinů. Medzi nimi sa nachádza socha 1. československého prezidenta T. G. Masaryka. Centrum stojí na mieste Masarykových škôl. Pôdorys pôvodnej 3-krídlovej budovy pripomínal otvorenú knihu.

Park Komenského

Severne od Kultúrneho a univerzitného centra (400 m/5 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru) sa rozprestiera rozľahlý park Komenského. V meste sa nikto nemôže sťažovať na nedostatok zelených plôch. Parky sa v meste budujú už od 20. rokov 20. stor., kedy sa Zlín začal profilovať ako „zelené mesto“ alebo „záhradné mesto“ podľa modernej urbanistickej koncepcie. V parku sa nachádza pomník padlým v 2. svet. vojne, ktorý obklopujú viaceré zaujímavé druhy drevín. Park je príjemnou oddychovou zónou v centre mesta.

Baťovské domčeky

Keď sa pozriete z Baťovho mrakodrapu smerom na juhozápad, uvidíte typickú zlínsku štvrť (1,5 km/15 min. pešo juhozápadne od Nám. Míru). Predstavuje ju okolo 1 900 murovaných domčekov. Tomáš Baťa ju nechal vystavať pre svojich zamestnancov. Táto sa nazýva Letná. Ďalšie nájdete napr. v štvrtiach Zálešná, Podvesná alebo Lesní čtvrť.

Napriek tomu, že sídlisko Južné Svahy postavili až koncom 60. rokov, svojím vzhľadom dokonale zapadá k funkcionalistickej architektúre areálu Baťových závodov.

Mesto Zlín toho ponúka ešte omnoho omnoho viac, ale to by už bolo na ďalšiu návštevu a na ďalšie články. 😉

Kde sa v meste Zlín ubytovať?

Hotel Ondráš sa nachádza len 450 m/6 min. pešo východne od centra mesta (Nám. Míru), 1 km/11 min. pešo východne od autobusovej stanice (Zlín, aut. nádr.) a 1 km/12 min. pešo východne od železničnej stanice (Zlín střed).

Za 2-lôžkovú izbu Standard s výhľadom na hlavnú ulicu so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom, TV, bezplatným Wi-Fi pripojením na internet (v celom hoteli) a raňajkami sme zaplatili 1 346 czk/51,93 eur. V hoteli je možné platiť kartou. Verejné parkovisko je k dispozícii za poplatok 4 eur/deň.

Kde sa v meste Zlín najesť?

Bůrger sa nachádza na východnej strane Parku Komenského. Neformálne bistro ponúka burgre z hovädzieho a jahňacieho mäsa. Ponuka burgrov je napísaná na veľkej tabuli. Mali tu taký široký výber, že som sa nevedel rozhodnúť, čo si mám dať. Zvolil som klasiku – hovädzí burger so šalátom coleslaw, uhorkou, karamelizovanou cibuľkou, slaninou a aioli. Burgre tu pripravujú priamo pred zrakom hosťa. Za 2 burgre sme zaplatili 268 czk/10,34 eur.

Kozlovňa Celnice sa nachádza v severozápadnom cípe Nám. Míru. Ochutnal som rolované kuracie prsia (pripravované metódou sous vide) plnené špenátom, gorgonzolou a vlašskými orieškami s rozpučenými zemiačkami s cibuľkou a smotanovo-cesnakovou omáčkou. K dobrému jedlu padne vhod vychladené pivo. Servírujú tu hneď niekoľko druhov čapovaného piva (svetlé, nefiltrované, tmavé, ležiak, špeciál, ochutené, nealko). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 818 czk/31,56 eur.

Potrefená husa Zlín sa nachádza len 140 m/2 min. pešo južne od Nám. Míru. Kebyže námestie nepretínala v jeho južnej časti Trieda Tomáša Baťu, nachádzala by sa priamo na ňom. Neochutnal som žiadnu špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na „Smažák“ – vyprážaný syr Eidam so zemiakovými hranolčekmi a domácou tatárskou omáčkou. Rýchla a príjemná obsluha. Dobré ceny. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 770 czk/29,70 eur.

Kam v meste Zlín zájsť na kávu?

Café Archa sa nachádza len 100 m/1 min. pešo južne od Nám. Míru a pár metrov východne od Potrefenej husy. Obrovské fotografie na stenách, ktoré vás prenesú na „pľac“ natáčania filmu v 30. rokoch. Lahodná káva, „svařák“, čo zahrial. Príjemná obsluha. Ideálne miesto na šálku kávy po prehliadke mesta, keď potrebujete nabrať nové sily, či len tak si oddýchnuť. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 240 czk/9,26 eur.

Čo dodať na záver? Niekde som čítal, že Zlín je „láskou na prvý pohľad“. Pri mojej prvej návšteve som si mesto okamžite zamiloval aj ja.

Prečítajte si o ďalších metropolách Moravy:

• Ostrava – metropola Severnej Moravy
• Olomouc – barokový klenot Strednej Moravy
• 12 dôvodov, prečo navštíviť Brno
• Ďalšie články z Česka

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 11. 2018 (1 eur = 25,922 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Zlín – architektonická lahôdka Moravy je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Făgăraș dostať?

Făgăraș sa nachádza 68 km/1 h autom západne od Brașova.

Autobusom

Făgăraș sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu E68. Každú hodinu od 6.00 h do 22.00 h vychádza z autobusovej stanice Autogara 1 v Brașove autobus, pričom takmer každý zastavuje aj na autobusovej stanici Autogara 2. Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 55 min.-1 h 40 min. a lístok stojí 12 ron/2,59 eur/os.

Vlakom

Mesto sa nachádza aj na hlavnom železničnom ťahu Arad – Brașov, preto sa tam dostanete aj vlakom. Cez deň ide z hlavnej stanice v Brașove asi 10 vlakov. Železničná stanica v meste Făgăraș je len jedna. Cesta trvá 65 min.

Ako sa v meste Făgăraș pohybovať?

Făgăraș je malé mesto. Má len okolo 30 000 obyvateľov. Autobusová stanica Autogara Codreanu je 900 m/11 min. pešo južne od pevnosti. Autobus nám zastavil aj pri Kostole sv. Jána Krstiteľa (Catedrala Sfântul Ioan Botezătorul), 600 m/8 min. pešo južne od pevnosti. Železničná stanica sa nachádza 2 km/25 min. pešo južne od pevnosti. Na presuny medzi pevnosťou a stanicami nepotrebujete žiadnu hromadnú dopravu.

Čo v meste Făgăraș robiť, vidieť a navštíviť?

Stredovekú pevnosť v meste Făgăraș (Cetatea Făgăraşului) začali stavať v 14. stor. v roku 1310 na mieste, kde predtým stála drevená pevnosť. Tú Tatári počas svojich nájazdov v rokoch 1241-1242 spálili. V stredoveku bola jedným zo sídiel transylvánskych princov a ich rodín. V 50. rokoch 20. stor. pevnosť využívali ako väzenie pre odporcov komunistického režimu a disidentov. Po revolúcii v roku 1989 pevnosť obnovili a v súčasnosti slúži ako múzeum histórie, etnografie a umenia a tiež ako knižnica. V zbierkach múzea nájdete rímske predmety, stredoveké zbrane, ukážky cechov a remesiel, či ikony maľované na skle.

Kamenná podoba pevnosti sa zachovala dodnes. Jej jadro tvorí štvorkrídlový palác s vnútornými priestormi múzea a knižnice na 3 podlažiach. Uprostred paláca sa nachádza otvorené nádvorie. Jednotlivé strany paláca spájajú 4 okrúhle bašty. Vnútorný palác obklopuje vonkajšie opevnenie s ušnicovými baštami v rohoch. To chráni hlboká vodná priekopa. Most na východnej strane pevnosti je jediným prístupovým bodom. Pevnosť patrí medzi najodolnejšie stavby tohto druhu v Transylvánii. Architektúrou trochu pripomína protitureckú pevnosť v Bzovíku a opevnením trochu zámok v Holíči.

Múzeum je kompletne zrekonštruované. Pri vstupe (15 ron/3,23 eur/os.) dostanete návleky a svoje veci si odložíte do šatne. Prehliadka bola bez sprievodcu. Takmer v každej miestnosti sa nachádzajú plazmy, ktoré dopĺňajú expozíciu múzea a dotykové obrazovky, z ktorých získate viac informácií. Vrcholom prehliadky bola stredoveká trónna sála, v ktorej si môžete sadnúť na krásne vyrezávaný drevený trón.

Kde sa v meste Făgăraș ubytovať a najesť?

Cez Făgăraș sme len prechádzali z Brașova do Sibiu. Preto sme tu neboli nikde ubytovaní. Ochutnali sme ale vynikajúci dezert a kávu v slušne vyzerajúcej reštaurácii Casa Terra s veľmi milou obsluhou (44 ron/9,49 eur/2 os.).

V roku 2014 získala pevnosť vo Făgărași 2. miesto v rebríčku 10 najkrajších hradov na svete. Taktiež patrí medzi jeden z najväčších a najlepšie zachovaných feudálnych zámockých komplexov v krajinách východnej Európy.

Užitočné linky:

• Prejmer – „stredoveká bytovka“
• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Hont známy neznámy – 2. časť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 9. 2018 (1 eur = 4,6380 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Făgăraș – moderné múzeum uprostred Rumunska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu z histórie mesta Kežmarok

Po tatárskych nájazdoch v rokoch 1241 a 1242 sa na pozvanie kráľa Bela IV. usadili na území dnešného mesta nemeckí „hostia“. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Takmer 100 rokov viedol Kežmarok s Levočou vojnu o právo skladu. To Kežmarčania aj získali, avšak ľsťou.

Po tom, čo v roku 1433 husiti vypálili mesto, Kežmarčania prišli o výsadné listiny. Zničené listiny žiadali nanovo potvrdiť, ale pridali k nim už aj právo skladu. Panovník listiny, vrátane práva skladu, potvrdil. Tým, že Kežmarok sa nachádza bližšie k hraniciam, prebral Levoči obchodníkov z Poľska.

Rozvoj mesta sa spája najmä s cechmi a remeslami. Z obdobia 15.-19. stor. je ich známych až 40! Každý druhý júlový víkend sa v meste koná festival Európske ľudové remeslo. V roku 1950 vyhlásili historické jadro za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Ako sa do mesta Kežmarok dostať?

Kežmarok je od Popradu vzdialený 15 km severovýchodne. Autom vám bude trvať cesta asi 20 min. Cesta vlakom trvá 26 min. a stojí 0,81 eur/os., autobusom okolo 30 min. a bude vás stáť 1,10 eur/os. Železničná stanica je od autobusovej stanice vzdialená 5 min. chôdze a z nich sa do centra mesta dostanete do 15 min. juhovýchodným smerom.

Čo v meste Kežmarok robiť, vidieť a navštíviť?

Historické jadro Kežmarku je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Centrom mesta prechádza historická cesta. Pri opise atraktivít sa jej budem čiastočne pridŕžať. Čo teda mesto ponúka:

• Kostoly
  • Drevený evanjelický artikulárny kostol (UNESCO)
  • Nový evanjelický kostol
  • Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou
  • Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)
• Mestský hrad s múzeom
• Múzeum bytovej kultúry na Spiši
• Lýceum
• Historický cintorín
• Kultúra v Kežmarku
  • Mestské kultúrne stredisko
  • Kino Iskra
  • Mestská knižnica
• Galérie a výstavné siene
  • Galéria u anjela
  • Mestská galéria Barónka
  • Expozícia meštianskeho domu – výstavné priestory

Drevený evanjelický artikulárny kostol

Drevený evanjelický artikulárny kostol je od roku 2008 súčasťou súboru Drevených chrámov v slovenskej časti karpatského oblúka (UNESCO). Kostol má tvar rovnoramenného gréckeho kríža a postavili ho v štýle ľudového baroka. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná okrúhleho tvaru ako na lodi.

Evanjelici si mohli stavať len drevené kostoly bez veže a zvona za hradbami mesta. Postavili ho bez jediného klinca (tie kovové nahradili drevenými) a dovnútra sa zmestí na neuverenie až 1 500! ľudí. Je to dokonca viac ľudí, ako sa ich zmestí do vedľajšieho Nového evanjelického kostola, ktorý je niekoľkokrát väčší.

Vstupné do kostola sú 3 eur/os. Vstupenka vám ale zároveň platí aj do vedľajšieho Nového evanjelického kostola. V kostole je zakázané fotiť.

Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol (tiež ho označujú ako červený kostol) postavili v eklektickom štýle. To znamená, že nesie viaceré prvky, v tomto prípade byzantské, románske, renesančné, maurské a orientálne. Spája 3 svetové náboženstvá – je to evanjelický kostol (kresťanstvo), v jeho oknách si môžete všimnúť židovské hviezdy (judaizmus), veža a kupola kostola pripomínajú mešitu (islam). Súčasťou kostola je mauzóleum vodcu protihabsburského povstania Imricha Thökölyho. Vstupné do kostola sú 3 eur/os., avšak vstupenka platí aj do vedľajšieho dreveného artikulárneho kostola. Fotografie interiéru sú z dávnejšej infocesty.

Bazilika minor sv. Kríža s renesančnou zvonicou

Bazilika minor sv. Kríža je jeden z najväčších spišských gotických chrámov. V prípade záujmu o prehliadku je nutné volať na telefónne číslo +421 52 452 22 20. Vedľa kostola sa nachádza renesančná zvonica, ktorú považujú za najkrajšiu zvonicu na Spiši. Ďalšie zvonice môžete nájsť v Poprade, Poprade-Spišskej Sobote, Poprade-Matejovciach, Vrbove, Spišskej Belej, Spišskej Belej-Strážkach, Podolínci a v Levoči.

Kostol Navštívenia Panny Márie (Pavlínsky kostol)

Mesto Kežmarok (v roku 1650 protestantské) darovalo pozemok, na ktorom sa mal postaviť kostol katolíckej cirkvi za pomoc v boji proti Thökölyovcom. Kostol sv. Kríža patril v tom čase protestantom. Kostol Navštívenia Panny Márie postavili v barokovom slohu. Ohľadom prehliadky sa informujte v Kežmarskej informačnej agentúre.

Mestský hrad s múzeom

Kežmarský hrad sa líši od ostatných hradov tým, že patrí medzi tzv. mestské hrady, t. j. postavili ho priamo na území mesta. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1463. Najvýznamnejším rodom bol už niekoľkokrát spomínaný rod Thökölyovcov. Medzi expozície hradu patria napr. Cechy a remeslá, strelecký spolok, baroková lekáreň, hradná kaplnka, či historické portréty a nábytok. Prehliadka hradu trvá asi 70-80 min. Vstupenka stojí 5 eur/os. Na hrade sa tiež nachádza Expozícia historických vozidiel (2 eur/os.).

Z prehliadky hradu ma najviac zaujal príbeh Beáty Lasky, ktorá v roku 1565 údajne podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier (na Zelené pleso). Keďže tam išla bez svojho manžela, ten ju za túto trúfalosť nechal uväzniť v jednej z hradných veží. Beáte sa tam zhoršil zdravotný stav a krátko po prepustení zomrela. Historici sa domnievajú, že jej manžel si len potreboval nájsť dôvod, ako sa zmocniť jej majetku.

Múzeum bytovej kultúry na Spiši

Na Hlavnom nám. v goticko-renesančnom dome č. 55 nájdete Expozíciu meštianskej bytovej kultúry na Spiši od konca 17. stor. do zač. 20. stor. (3 eur/os.). Väčšia časť predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay. Jej dom nájdeme tiež na námestí pod názvom Barónka. S barónkou sa spája príbeh nešťastnej lásky i to, že posledné chvíle života strávila sama. Zomrela na zápal pľúc a našli ju až týždeň po smrti.

Evanjelické lýceum v Kežmarku

Evanjelické lýceum (2 eur/os.) v Kežmarku patrí medzi najväčšie školské historické knižnice v strednej Európe. V jeho priestoroch nájdete až 150 000 titulov. Na lýceu študovali a pôsobili hádam všetci štúrovci a mnohé ďalšie významné osobnosti humanitných a prírodných vied. Lýceom nás sprevádzala veľmi milá a zanietená pani sprievodkyňa. Ak budete pozorne počúvať jej výklad, dozviete sa, kde sa nachádza a na čo slúžil kukloch.

Historický cintorín

Neďaleko Nového evanjelického kostola sa nachádza historický cintorín. Ten pôvodne slúžil evanjelikom, až neskôr na ňom začali pochovávať aj katolíckych veriacich. Nájdete tu hroby účastníkov protihabsburského povstania – Jakuba Kraya a Martina Lányho, hrob Dr. Vojtecha Alexandra s rodinou, zakladateľa Karpatského spolku Antona Dollera a mnohých ďalších. Cintorín je voľne prístupný.

Kultúra v meste Kežmarok

Na najstaršej ulici Kežmarku Starý trh sa nachádza Mestské kultúrne stredisko. Stredisko poskytuje priestory na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí, koncertov alebo predstavení žiakov. Nielen miestni môžu vidieť najnovšie filmové trháky, ale aj filmy nezávislej tvorby v Kine Iskra. V budove bývalej tlačiarne a krčmy, v Redute, sa dnes nachádza mestská knižnica. Povráva sa, že kto prejde cez arkádové podlubie reduty, nezmaturuje. Asi vás nepoteším, ale sám som tak urobil ešte pred maturitou a úspešne som zmaturoval. Mýtus vyvrátený! 😀

Galérie a výstavné siene

Aj Kežmarok ponúka výstavné priestory pre všetkých milovníkov výtvarného umenia. Galéria u anjela na Ulici Starý trh vystavuje predovšetkým súčasné výtvarné umenie. Na Hlavnom nám. oproti radnici v ružovom meštianskom dome sa nachádza mestská galéria Barónka (1 eur/os.). Expozícia meštianskeho domu (1 eur/os.) na Ulici MUDr. Alexandra poskytuje priestory na krátkodobé výstavy rôzneho zamerania.

Kde sa v meste Kežmarok najesť?

Kežmarok ponúka bohatý výber stravovacích zariadení. My sme si vybrali reštauráciu, ktorú navštevujem pravidelne, keď som v meste. Nájdete ju na ulici Starý trh a zameriava sa na tradičnú slovenskú kuchyňu. Už po príchode do reštaurácie sa cítite, akoby ste prišli niekam na salaš alebo do koliby. Okrem dreveného nábytku vás obsluha obslúži v slovenských krojoch a jedlo vám spríjemní slovenská ľudová muzika. Nestihol som odfotiť tú porciu pirohov, ktorú som si objednal, tak aspoň fotka po jedle, aby ste videli, že tam varia skutočne chutne (21,20 eur/2 os.).

Kežmarok je veľmi pekné a útulné historické mestečko. Všetkým mojim priateľom a známym sa mesto taktiež veľmi páčilo. V mojej pamäti už navždy ostane zakotvené ako mestečko, v ktorom som trávil svoje stredoškolské roky života. Päť rokov som dennodenne cestoval z Popradu a zas naspäť autobusom, keď som navštevoval miestnu hotelovú akadémiu. Na tieto roky spomínam stále v dobrom. A verím, že tak budete spomínať aj vy, až mesto navštívite.

Užitočné linky:

• Oficiálny turistický portál mesta Kežmarok
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Tatry-Spiš-Pieniny

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kežmarok do vrecka je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Volám sa Sigmund Freud, počúvam Vás!

Určite ste už mnohí počuli o Sigmundovi Freudovi. Kto z vás ale vedel, že 6. mája 1856 sa tento svetový lekár a psychoanalytik narodil v severomoravskom mestečku Příbor? Treba ale ešte spomenúť, že v dome sa tento vedec len narodil a prežil tu prvé tri roky svojho života. Najprv sa jeho rodina presťahovala do Lipska a potom do Viedne. Ďalšie múzeá, ktoré sa venujú tomuto vedcovi a psychológovi nájdete ešte vo Viedni a v Londýne.

Rodný dom Sigmunda Freuda je nenápadná žltá budova neďaleko námestia. Pred domom sa nachádza Freudova známa pohovka v podobe medenej repliky. Pri jej päte nájdete nápis „Usaď se a rozjímej, vstaň a konej“. Nemal by som problém sa na ňu usadiť a rozjímať, čakať až ma kopne múza a potom vstať a konať. Noc predtým sa ale Příborom prehnala taká búrka, že namiesto na pohovku by som mal pocit, akoby som si sadol do vane. Takže smola, fotka z pohovky nie je. :/

Po vchode do domu si v miestnosti vľavo kúpite vstupenky (40 czk/1,55/os.). Prehliadky sú bez výkladu sprievodcu, ale zadarmo vám poskytnú audiosprievodcu. Toho sme využili a vrelo vám ho odporúčam. Domom vás sprevádza Sigmundov hlas. Vďaka audiosprievodcovi sme sa dozvedeli plno zaujímavých informácií, bez ktorých by sme celý dom prešli asi veľmi rýchlo. Na prízemí nájdete jednu miestnosť a na poschodí ďalšie štyri.

O Sigmundovi som sa dočítal (a v múzeu presvedčil), že bol milovníkom humoru a autorom mnohých výrokov. Okrem citátov na stoličkách nájdete jeho citáty aj v zásuvkách (v miestnosti na poschodí, nebojte sa ich otvoriť), či na karikatúrach. Celá prehliadka domu nám trvala asi 40 min. Z múzea sme vyšli zas o niečo múdrejší a prehliadka bola veľmi inšpiratívna.

Čo ešte v meste Příbor robiť, vidieť a navštíviť?

Historické centrum mesta Příbor vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Tou vedie náučný chodník. Prospekt ku chodníku dostanete v infocentre, ale ja som si tuším jeden zobral aj v rodnom dome Sigmunda Freuda. Námestie (tiež pomenované po Sigmundovi) lemujú renesančné a barokové domy s podlubím. Musím podotknúť, že tieto severomoravské mestečká sú si dosť podobné. Napriek tomu tam ale nájdete menšie rozdiely a každé to mesto má niečo do seba, inú atmosféru, akési svoje čaro.

Na Sigmunda sú tu miestni obyvatelia skutočne hrdí. Západne od námestia sa nachádza Pamätník Sigmunda Freuda, ktorý pochádza už z roku 1969.

Ďalšie zastavenia náučného chodníka prechádzajú okolo viacerých kostolov. Najväčším je Kostol Narodenia Panny Márie. Ten tvorí dominantu Příbora a vidíte ho už z diaľky. Zájdite aj do záhrady kostola, len tak si sadnite na lavičku a oddychujte. Ďalším je Kostol sv. Kríža. Spoznáte ho podľa výraznej červenej strechy.

Zaujímavú atmosféru má Kostol sv. Františka. Okolo neho sa nachádza cintorín (označený ako starý, dnes sa tu už nepochováva) a pri počasí, ktoré nás sprevádzalo prehliadkou Příbora, malo toto miesto skutočne magickú atmosféru.

Najbarokovejším je Kostol sv. Valentína. Nachádza sa hneď vedľa piaristického kláštora. V ňom dnes sídli základná umelecká škola, múzeum a pamätná sieň (áno, dobre tipujete, koho iného, ak nie Sigmunda) a mestská knižnica. V kláštore tiež nájdete bývalý refektár (vygooglil som, že je to spoločná jedáleň mníchov). Ku kláštoru prislúchajú aj obnovené záhrady. Ak tu budete, určite sa do nich vyberte. Aspoň my sme tu našli ticho a pokoj.

Kde sa v meste Příbor najesť?

Chutný obed sme si dali v trochu zašitej reštaurácii ďalej od centra mesta (15 min. chôdze), (494 czk/19,73 eur/2 os.).

Po absolvovaní náučného chodníka a pred návratom naspäť do Kopřivnice sme nemohli odísť z Příbora bez kávy. Tú sme si dali v útulnej kaviarni v uličke, ktorá vybieha z námestia smerom ku kostolu Narodenia Panny Márie. Koľko som zaplatil za kávu, koláč a pohár vína vám ale nepoviem, lebo účet som stratil a ponukový lístok som nevygooglil. 😛

Koho zaujíma osobnosť Sigmunda Freuda, architektúra v podobe cirkevných a svetských stavieb, či dobré jedlo, ten by návštevu Příbora určite nemal vynechať.

Užitočné linky:

• Turistický informačný portál mesta Příbor
• Lašská brána Beskýd
• Turistická oblasť Beskydy – Valašsko
• Turistický región Severná Morava a Sliezsko

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 10. 6. 2018 (1 eur = 25,795 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Příbor – rodisko Sigmunda Freuda je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Lanovkou na hrad Budín

A tak som sa po raňajkách vybral po Rákocziho ulici cez Alžbetin most okolo Gellértovho vrchu na hrad Budín. Pre tých pohodlnejších premáva od reťazového mosta na hradný vrch aj pozemná lanovka. Trať má dĺžku 95 m a do kabíny sa zmestí 24 pasažierov. Kabín je spolu 6. Lanovka premáva každých 5-10 min. Ja som na hradný vrch ale vyšiel poctivo pešo.

Budapeštianske historické múzeum

Ako veľký obľúbenec histórie a múzeí som dnes plánoval navštíviť Budapeštianske historické múzeum (2 000 huf/6,42 eur). Do múzea som prišiel ešte pred otvorením, tak som si zatiaľ dal kávu (400 huf/1,28 eur) na hradnom nádvorí v jednej z tých pojazdných kaviarní. Doplnený kofeínom som sa vybral spoznávať udalosti a kľúčové osobnosti histórie mesta. Budapeštianske historické múzeum sa na rozdiel od Budapeštianskeho národného múzea viac zameriava na históriu mesta ako štátu.

Galéria a knižnica nabudúce

V areáli Kráľovského paláca sa tiež nachádzajú Maďarská národná galéria a Národná knižnica Széchényi. Galéria je najväčšou verejnou kolekciou maďarského umenia od založenia štátu až do súčasnosti. Knižnicu ani galériu som nenavštívil. Prehliadka 5 podlaží múzea, kráľovských záhrad a hradných múrov, z ktorých je nádherný výhľad na opačnú stranu Dunaja, ma totálne vyčerpala.

Obed s prezidentom?

Po ceste ku chrámu kráľa Mateja budete ešte prechádzať okolo paláca Sándor (po pravej strane), ktorý je kanceláriou prezidenta Maďarska. Atrakciou je výmena stráží pred palácom. Jediné, na čo som bol teraz schopný myslieť, bolo jedlo. Našiel som malú útulnú viac kaviareň ako reštauráciu, ale aj tu varili a dal si obed (3 800 huf/12,19 eur). Myslím, že obed až takú hodnotu nemal, ale bolo to najlacnejšie, čo som v tejto štvrti našiel.

Chrám kráľa Mateja a Rybárska bašta

Po obede som si kúpil vstupenku do veže chrámu kráľa Mateja (1 500 huf/4,81 eur). Pani v pokladni sa ma snažila presvedčiť, aby som si kúpil aj prehliadku kostola, ale ja som chcel ísť len do veže. Všade sa platí samostatný vstup. Do prehliadky som mal ešte asi polhodiny čas, tak som si urobil pár záberov z Rybárskej bašty. Vstup do bašty sa neplatí. Bašta ponúka dych berúci výhľad na mesto, Dunaj a parlament.

Sprievodca odporúča kúpiť si fľašu vína, sadnúť si do niektorého z výklenkov bašty a vychutnávať si západ slnka. Na konci novembra bola taká zima a taká hmla, že posledné, na čo som myslel, bolo popíjať víno na studenom kameni. Možno raz v lete, ak do Budapešti zavítam znova.

Ale teraz ku chrámu kráľa Mateja. Kostol postavili už v 13. stor. Bol známy ako budínsky hradný kostol Panny Márie, až neskôr ho premenovali na chrám kráľa Mateja podľa vyššej veže. Počas okupácie ho Turci používali ako mešitu. Neskôr kostol upravili v barokovom štýle a od konca 19. stor. má súčasnú neogotickú podobu. Určite si všimnite glazované strešné škridle Zsolnay. Na streche by sa ich malo nachádzať až 150 tisíc.

Výklad vo veži bol v anglickom jazyku, sprievodca ho obohatil o vtipné historky. Veža má síce výšku 78,16 m, vy sa ale dostanete na vyhliadkovú terasu vo výške takmer 47 m. Vo veži sa nachádza 6 zvonov, vystúpite po 197 schodoch, ale ten výhľad stojí skutočne za to. Kostol sa nachádza v centre hradnej štvrte, takže všetky významné pamiatky máte ako na dlani. Škoda len toho nevkusného hotela Hilton hneď vedľa chrámu.

Posledný svedok

Po prehliadke veže som sa ešte prešiel po uličkách a hradbách starého mesta Budín. Neďaleko Múzea vojenskej histórie sa nachádza zaujímavá pamiatka. Ide o Budínsku vežu. Tá niekedy tvorila súčasť 3-loďového kostola, ktorý zničili v roku 1945. Môžete buď vystúpiť hore do veže, alebo si sadnúť na lavičku v jej blízkosti a započúvať sa do zvonkohry, ktorá zvoní každú celú hodinu.

Labyrint a Nemocnica v skale

Neďaleko chrámu kráľa Mateja sa nachádzajú ďalšie dve významné pamiatky hradného vrchu – Labyrint a Nemocnica v skale. Labyrint som plánoval navštíviť už len kvôli tým priestorom (podzemie pod mestskou časťou Budín), ale cena (2500 huf/8,02 eur) ma odradila. Keď som si to porovnal s tým všetkým, čo som videl v múzeách, prišla mi táto suma za 30 min. prehliadku podzemím s voskovými figurínami prehnaná.

Ďalším múzeom je Nemocnica v skale. Ide o tajnú vojenskú nemocnicu (počas 2. svet. vojny a revolúcie v roku 1956) a jadrový bunker, ktorý sa nachádza v jaskynnom systéme pod budínskym hradom. Túto expozíciu plánujem navštíviť pri mojej ďalšej návšteve Budapešti. Predpokladám, že prehliadka Nemocnice v skale by mi dala viac ako návšteva Labyrintu.

Ak ste v Maďarsku neochutnali dobošový rez, akoby ste tam ani neboli

Po krátkej prechádzke som si doprial cappuccino, dobošový rez a pohár červeného vína Egri Bikavér vo vychýrenej cukrárni Ruszwurm. V cukrárni sa to len tak hmýrilo návštevníkmi. Asi tento podnik dominuje vo viacerých sprievodcoch.

Bazilika sv. Štefana

V tento deň som ešte stíhal prehliadku Baziliky sv. Štefana (200 huf/0,64 eur) na opačnej strane Dunaja. Pomenovali ju po kráľovi Štefanovi, zakladateľovi Maďarska, ktorého mumifikovanú pravú ruku uchovali v jednej z kaplniek. Zaujímavosťou je, že do baziliky sa zmestí až 8 500 veriacich. Má výšku 96 m (podobne ako parlament), čo pripomína založenie Maďarska v roku 896. Kupolu Baziliky sv. Štefana vo výške 65 m sprístupnili návštevníkom, ktorým sa ponúka opäť iný pohľad na Budapešť. V kostole je veľmi dobrá akustika, čoho dôkazom je, že sa tu konajú početné koncerty.

Po poslednej pamiatke tohto dňa som si dal na večeru niečo tradičné maďarské – kurací paprikáš (4235 huf/13,59 eur) v jednej z reštaurácií v centre mesta. Plný dojmov z druhého dňa som sa tešil na tretí, posledný deň môjho pobytu v Budapešti. 

Prečítaj si tiež:

• Budapešť, kráľovná Maďarska
• Pešť – druhá polovica hlavného mesta Maďarska

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 3. 2018.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Budín – prvá polovica hlavného mesta Maďarska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.