Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

• Riviéra,
• Trh,
• Mlyny,
• Námestie,
• Borgo
• a Víťazstvo.

Riviéra (Le Riviere)

Mestská štvrť Riviéra (Le Riviere) sa rozprestiera v juhovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Prechádzku nielen touto mestskou štvrťou, ale aj samotným jadrom som začal pri hoteli, v ktorom som bol ubytovaný.

Pre všetky praktické info ako sa do mesta dostať, kde získať turistické info, kde sa ubytovať, najesť a kam zájsť na kávu či drink kliknite na článok Treviso – Návod na prežitie.

Brána Porta Altinia

Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s bránou Porta Altinia (600 m/8 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Brána je jednou z troch brán, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Postavili ju v rokoch 1514-1515, čo z nej robí najstaršiu bránu mesta. Vzhľadom na chudobnejšie zdroje je brána jednoduchá a striedma.

Most Ponte Dante

Dante cituje most (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) v slávnom verši Božskej komédie ako miesto, „kde sa rieky Sile a Cagnan navzájom sprevádzajú“. Poukazuje na rozdielne sfarbenie obidvoch riek, ktoré časť úseku tečú vedľa seba, než navzájom splynú v jednu.

Trh (Il Mercato)

Mestská štvrť Trh (Il Mercato) sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Do štvrte vstúpite bránou sv. Tomáša. V utorky a soboty ráno sa práve v tejto štvrti koná trh, vďaka ktorému získala svoje meno. Pokojne by sa ale mohla nazývať aj muzeálnou štvrťou, lebo v nej môžete navštíviť hneď 2 expozície – Zbierku národného múzea Salce a Múzeum sv. Kataríny.

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce)

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce; 550 m/7 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) je najväčšou zbierkou reklamnej grafiky v Taliansku. Patrila zberateľovi Ferdinandovi Salcemu. Tvorí ju takmer 25 tisíc plagátov z rokov 1895-1962. Múzeum sídli v 2 priestoroch – komplex San Gaetano a kostol Santa Margherita. V komplexe San Gaetano nenájdete stálu expozíciu, ale krátkodobé výstavy.

Štedré priestory odsväteného kostola Santa Margherita poskytujú výstavné priestory, reštaurátorské laboratórium a trezor na zachovanie zbierky. V kostole sa kedysi nachádzal cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule. Pred rekonštrukciou kostola ho premiestnili do Múzea sv. Kataríny. Múzeum je otvorené od piatka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 9 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum sv. Kataríny (Museo di Santa Caterina)

Budova Múzea sv. Kataríny (500 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) bola v minulosti palácom Gherarda da Camino, kostolom a kláštorom sv. Kataríny Alexandrijskej, vojenskými kasárňami i skladom. V súčasnosti je domovom Múzea sv. Kataríny alebo tiež Mestského múzea mesta Treviso (Museo civico di Treviso). Múzeum tvoria 3 expozície:

• archeologická expozícia,
• umenie 14.-18. storočia
• a kostol sv. Kataríny.

Archeologická expozícia

Archeologická expozícia na prízemí a v suteréne vystavuje množstvo predmetov, ktoré dokumentujú viac ako 100 tisíc rokov histórie mesta a regiónu od praveku po rímsku éru.

Umenie 14.-18. storočia

Poschodie tvorí expozícia umenia 14.-18. storočia. Uvidíte v nej asi 150 obrazov, ktoré predstavujú stredoveké, renesančné a moderné umenie. Súčasťou expozície je aj Kabinet kuriozít. Kabinety obsahovali obrazy a predmety, ktoré mali ohromiť návštevníka. Sú akýmisi predchodcami dnešných múzeí.

Kostol sv. Kataríny

Dnes už odsvätený kostol sv. Kataríny pochádza zo 14. storočia. V 18.-19. storočí, počas okupácie mesta Napoleonom, kostol slúžil ako vojenský sklad. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944 a 1945 kostol ťažko poškodili bomby. Pri reštaurovaní objavili dávno zabudnuté fresky zo 14. a 15. storočia. Asi najlepším je cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule od Tomasa da Modena. Tieto fresky sa ale pôvodne nachádzali v odsvätenom kostole Santa Margherita degli Eremitani a sem ich preniesli v roku 1979.

Praktické info

Múzeum sv. Kataríny je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Brána Porta di San Tomaso

Bránu Porta di San Tomaso (750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) pomenovali po sv. Tomášovi z Canterbury. Je jednou z 3 do súčasnosti zachovaných brán. Mramorovú bránu zdobia reliéfy a okrídlený lev. Na vrchu brány stojí socha sv. Pavla.

Vedeli ste, že pri pohľade nad centrálny oblúk a bránu pre chodcov na pravej strane ešte stále môžete vidieť štrbiny, ktorými viedli reťaze, ktoré dvíhali padací most?

Mlyny (I Mulini)

Mestská štvrť Mlyny (I Mulini) sa rozprestiera severovýchodne od centra mesta Treviso. Štvrť pretína kanál Buranelli, na umelom ostrove nakúpite čerstvé ryby, neďaleko na Corte di San Parisio aj ovocie a zeleninu. V Casa dei Carraresi si pozriete novú výstavu, aby ste na záver dňa zapálili sviečky pri hrobkách v kostole sv. Františka. 

Kostol a kláštor sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco)

Vysoká veža kostola a kláštora sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco; 400 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je dominantou štvrte Mlyny. Podľa legendy poslal sám sv. František už v roku 1244 svojich mníchov do mesta Treviso.

Vedeli ste, že v kostole sv. Františka sa nachádzajú hrobky detí najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov renesančného humanizmu? Večný odpočinok tu našiel Pietro, syn Danteho Alighieriho a Franceska, dcéra Francesca Petrarcu.

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio)

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza v miestach, kde v minulosti stál kláštor kamaldulských mníchov sv. Kristíny a sv. Parisia. Vždy ráno od pondelka do piatka si tu na tržnici nakúpite čerstvé ovocie a zeleninu.

Ostrov s rybím trhom (Isola della Pescheria)

Umelý ostrov (Isola della Pescheria; 350 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vybudovali v strede rieky Cagnan v roku 1856 podľa návrhu architekta Francesca Bomben. Kde inde si kúpite čerstvé ryby, ak nie na ostrove uprostred rieky? Tržnica je otvorená od utorka do soboty ráno. Štvrť mesta Treviso sa síce volá Mlyny, no dnes tu už nenájdete ani jeden z nich. Na dohľad od ostrova ale jeden predsa len je. Svojmu pôvodnému účelu už ale neslúži. Jeho dekoračná funkcia je pripomienkou, ako to na kanáloch mesta kedysi mohlo vyzerať.    

Dom Casa dei Carraresi

Stredoveký dom Casa dei Carraresi (260 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa neskôr, pod názvom Osteria della Croce, stal zastávkou cestovateľov a obchodníkov, ktorí si tu oddýchli pred ďalšou cestou. Dnes sa priestory domu využívajú na krátkodobé výstavy a medzinárodné podujatia.

Kanál Buranelli (I Buranelli)

Buranelli (I Buranelli; 230 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vďačí za svoj názov budove zo 16. storočia, ktorú obchodníci z ostrova Burano využívali ako sklad a sídlo. Kanál ale nebol len obchodnou križovatkou. Až do 2. svetovej vojny sa tu stretávali práčky, ktoré prali oblečenie urodzených benátskych pánov.

Námestie (La Piazza)

Mestská štvrť Námestie (La Piazza) je centrom v centre. Námestie Piazza dei Signori je srdcom historického jadra mesta Treviso. V štvrti nájdete najkrajšiu architektúru mesta – lodžiu šľachticov, paláce Dei Trecento a Ca‘ dei Ricchi, či fontány troch tvárí a pŕs.

Fontána troch tvárí (Fontana dei TreVisi)

Kópia pôvodnej fontány 3 tvárí (Fontana dei TreVisi) sa nachádza 270 m/4 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Podoba slov TreVisi a Treviso je čisto náhodná. Fontána naozaj nedala názov mestu, ako sa niekedy v minulosti predpokladalo. Svoj názov má podľa dekoratívneho prvku, troch hláv s tromi tvárami. Dnes je už len napodobeninou pôvodnej fontány, ktorá sa stratila.  

Názov mesta Treviso pochádza z Tarvisium, pomenovania mesta z rímskych čias. Jedni vravia, že Tarvisium je z keltského alebo galského tarvos, čo znamená býk. Iní tvrdia, že názov je z latinského tervisus, ktoré sa prekladá ako „tri kopce“, čo by zodpovedalo Piazza Duomo, Piazza dei Signori a Sant‘ Andrea, na ktorých postavili prvé osady.

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri)

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri; 170 m/2 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je symbolom politickej moci šľachticov v období slobodnej komúny (stredoveká mestská obec). V priebehu rokov niekoľkokrát prekvapivo zmenila svoje využitie. Kým najprv sa v nej stretávala a zabávala mestská šľachta (I cavalieri), neskôr sa v nej skladovalo drevo a sudy, aby sa v nej napokon po páde šľachty predávali truhly. Ja som si architektúru lodžie naplno nevychutnal, pretože v predvianočnom čase sa z nej stalo adventné mestečko plné atrakcií pre rodiny s deťmi.

Námestie Piazza dei Signori a palác Palazzo Dei Trecento

Piazza dei Signori je telom a dušou mesta Treviso. Námestie z 13. storočia lemujú mestský úrad, obchody a kancelárie, hotely, bary, kaviarne a reštaurácie.

Palác Palazzo della Ragione, alebo tiež Palazzo Dei Trecento postavili v rokoch 1185-1213 ako zasadaciu miestnosť rôznych zložiek slobodnej komúny. V súčasnosti v paláci sídli mestský úrad. Palác môžete navštíviť počas obradov, podujatí a výstav.

Fontána pŕs (Fontana delle Tette)

Fontána pŕs (Fontana delle Tette; 66 m/1 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) je neoficiálnym symbolom mesta Treviso. Ukrýva sa medzi budovami neďaleko námestia. Po strašnom suchu ju v roku 1559 nechal postaviť sudca Alvise da Ponte a od tej doby až do konca Benátskej republiky každý rok 3 dni po sebe fontána vystrekovala z jedného prsníka biele víno a z druhého červené víno na oslavu nového úradu starostu a na radosť mešťanov. Fontánu prestavali v roku 1989. Sochu z istrijského kameňa navrhol peruánsky sochár Miguel Miranda. Originál sa nachádza vo verande Loggia dei Trecento.

Dom Ca‘ dei Ricchi

Palác z 15. storočia Ca‘ dei Ricchi (92 m/1 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) zaujme na fasáde svojou bohatou freskovou výzdobou, ktorá pripomína benátske tapisérie. Dom taktiež slúži na umelecké podujatia a výstavy.

Borgo (Il Borgo)

Mestská štvrť Borgo (Il Borgo) sa nachádza v severozápadnej časti historického jadra. Z vonkajšej strany ju chráni pás hradieb s poslednou zachovanou bránou Porta di Santi Quaranta. Pri prehliadke nevynechajte aktuálnu výstavu v dome Casa Robegan. V nedeľu uzavreli ulicu Borgo Cavour, aby sa premenila na burzu starožitností.

Komplex Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath

Priľahlé neskoro stredoveké domy Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) sú typickými sídlami šľachticov z Trevisa. Na fasádach majú freskovú výzdobu v štýle neskorej benátskej gotiky, ktorá pripomína benátske tapisérie ako na paláci Ca‘ dei Ricchi.

V roku 1938 sa v paláci nachádzalo Múzeum domu z Trevisa, v ktorom návštevníci videli, ako vyzeral interiér pôvodného paláca. Na prízemí sa nachádzala miestnosť na prijatie hostí a kuchyňa. Na poschodí izby, jedáleň a hudobná miestnosť. Budovy vážne poškodilo bombardovanie mesta v roku 1944. V 70. rokoch 20. storočia domy obnovili a odvtedy slúžia výstavným účelom.

Od júla 2023 je Casa Robegan sídlom Nadácie Giuseppe Mazzottiho. Nadáciu založili v roku 1986 a jej hlavným cieľom je spravovať a bezplatne sprístupňovať verejnosti knižnicu s viac ako 13 tisíc zväzkami a fotografický archív s viac ako 120 tisíc fotografiami. Giuseppe Mazzotti bol vedec, novinár a spisovateľ, fotograf, umelec, kurátor a horolezec. Nadácia organizuje výstavy a podujatia, čím podporuje pokračovanie práce svojho predchodcu v propagácii prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu Benátsko.

Mal som možnosť vidieť 1. fotografickú výstavu fondu Giuseppe Mazzottiho. Treviso 30.-60. rokov 20. storočia sa na nej objavilo na viac ako 80 fotografiách fondu. Výstava trvala do 3. decembra 2023. Dom je otvorený od utorka do nedele od 10.30-18.00 h. Vstup je zdarma.

Brána Porta di Santi Quaranta

Brána Porta di Santi Quaranta (1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) postavili v elegantnom renesančnom štýle. Má podobu rímskeho víťazného oblúka. Pôvodne sa nazývala Porta Vendramina, pretože ju vztýčili na rozkaz starostu Andrey Vendramina v roku 1516. Nad stredným oblúkom si všimnite názov brány v latinčine pre tých, ktorých vychádzajú z mesta a v benátskom dialekte pre tých, ktorí do Trevisa vchádzajú. 

Mestské hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche)

Hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche) sú viditeľné na viacerých miestach mesta. Najlepšie však pravdepodobne v severnej a severozápadnej časti historického jadra, okolo bašty sv. Mareka (Bastion San Marco; 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori). Hradby postavili v 14. storočí a opevnili v roku 1509, aby ochránili mesto pred obliehaním Lega di Cambrai, protibenátskej koalícii. Tá zaútočila na mesto, pretože v ľudovom povstaní Treviso vyslovilo svoju vernosť Benátskej republike. Odvtedy mesto obklopujú mestské hradby s bránami a vodami rieky Sile.  

Víťazstvo (La Vittoria)

Mestská štvrť Víťazstvo (La Vittoria) sa nachádza v juhozápadnej časti historického jadra mesta Treviso. V štvrti sa vypína najväčší Monument padlým v celom Benátsku.

Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria)

Treviso bolo počas Veľkej vojny vystavené tvrdému bombardovaniu. Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) je najväčším pamätníkom svojho druhu v celom regióne Benátsko. Je dielom sochára Artura Stagliana. Býva označovaný ako „Gloria“, na počesť 630 vojakom z Trevisa, ktorí padli vo vojne.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Treviso? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Kostol sv. Egídia

Kostol sv. Egídia vznikol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia ako 1-loďový kostol. Neskôr ho prestavali na 2-loďový, ktorý je typický pre viaceré kostoly Spiša. Kostol zaujme predovšetkým svojou vnútornou výmaľbou. Kedysi sa v ňom nachádzalo najstaršie vyobrazenie Tatier, ale keďže nebolo najstaršou ani pôvodnou freskou, odstránili ho pre významnejšie fresky pod ním. Len pred 3 rokmi sa do kostola vrátila Madona s anjelmi z Popradu. Síce nie originál, lebo ten sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ale „certifikovaná kópia“ od reštaurátora z Popradu.

Vrcholom prehliadky je výstup na 26-m vysokú vežu. Kostol sv. Egídia v Poprade je pravdepodobne jediným kostolom, v ktorom môžete vidieť klenby kostola aj z opačnej strany, z podkrovia kostola. Je pravda, že schodisko viac pripomína rebrík ako schody, ale ten výhľad stojí skutočne za to. Najočakávanejším je samozrejme výhľad na Vysoké Tatry. Okrem nich ale uvidíte aj Západne Tatry, Belianske Tatry, Levočské vrchy, Kráľovu Hoľu či dokonca Slovenský raj.

Kostol môžete navštíviť od pondelka do piatka o 15.00 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Ak by ste ho chceli navštíviť v iný čas, prehliadku je potrebné si vopred rezervovať telefonicky alebo e-mailom v Mestskej informačnej kancelárii Poprad aspoň 2 pracovné dni vopred a musíte byť skupinka aspoň 5 osôb. Ak by ste chceli navštíviť kostol mimo prevádzkovej doby infocentra, musíte si doplatiť 1-rázový poplatok 20 eur za skupinu.

O kostole sv. Egídia som tiež písal v článku Tatranské unikáty a unikátny Poprad.

2. Spišská Sobota

Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote ukrýva 5 gotických oltárov a 1 barokový. Najvýznamnejším je hlavný oltár sv. Juraja z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na oltári údajne zobrazili aj samotného Majstra Pavla. Zaujímavosťou kostola je Boží hrob, ktorý pripomína divadelnú scénu. Pri svojej návšteve v roku 2008 ho ocenila anglická kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom a v marci 2023 aj holandský kráľovský pár.

Okrem kostola zaujme aj samotné námestie, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Spišskej Sobote som venoval samostatný článok 15 dôvodov, prečo by ste mali navštíviť Spišskú Sobotu. Odjakživa sa v nej usporadúvali trhy. Atmosféru dobového jarmoku a farmárskeho festivalu zažijete v článku Aký bol dobový jarmok v Spišskej Sobote?

Vedeli ste, že Ján Brokoff, sochár zo Spišskej Soboty, je autorom sochy sv. Jána Nepomuckého na Karlovom moste v Prahe?

Mestskú časť Popradu môžete navštíviť so sprievodcom z Mestskej informačnej kancelárie Poprad. Prehliadka stojí 3,50 eur/os. Prehliadku je potrebné si vopred rezervovať telefonicky alebo e-mailom v infocentre aspoň 2 pracovné dni vopred a musíte byť skupinka aspoň 5 osôb. Ak by ste chceli navštíviť Spišskú Sobotu mimo prevádzkovej doby infocentra, musíte si doplatiť 1-rázový poplatok 20 eur za skupinu.

3. Kvetnica

Na začiatku prímestskej časti Kvetnice, v miestach starého zatopeného lomu, vzniká nová rekreačná oblasť Popradu. Vedie tadiaľto niekoľko turistických, cykloturistických trás a náučných chodníkov. Okolo lomu sa nachádza niekoľko ležadiel na slnenie a oddych. Lokalitu budú milovať aj vaše deti. Západne od lomu sa vyšantia na veľkom ihrisku. Nielen okolo lomu, ale v celej Kvetnici sa vyberte po stopách drevených zvieratiek, ktoré sú typické pre tento región. Kúpanie v lome je len na vlastnú zodpovednosť.

O rekreačnej časti Popradu – Kvetnici som napísal samostatný článok Kvetnica snúbi zdravie a históriu.

Kvetnicu môžete navštíviť so sprievodcom z Mestskej informačnej kancelárie Poprad. Prehliadka stojí 3,50 eur/os. Prehliadku je potrebné si vopred rezervovať telefonicky alebo e-mailom v infocentre aspoň 2 pracovné dni vopred a musíte byť skupinka aspoň 5 osôb. Ak by ste chceli navštíviť Kvetnicu mimo prevádzkovej doby infocentra, musíte si doplatiť 1-rázový poplatok 20 eur za skupinu.

4. Podtatranské múzeum v Poprade

Podtatranské múzeum v Poprade sa zameriava na históriu Popradu a Tatier od praveku po súčasnosť. Múzeum ide s dobou a vďaka novým interaktívnym prvkom uvidíte napr. digitálny výliatok mozgovne neandertálskej ženy z Gánoviec v životnej veľkosti, priložením tabletu na fragment portálu kostola sv. Egídia sa pomocou rozšírenej reality pred vami objaví nielen pôvodný portál kostola, ale aj jeho súčasná podoba. Posewitzova reliéfna mapa Tatier je v podstate slepá mapa, ale opäť vďaka rozšírenej realite presne viete, kde sa nachádza ktoré mesto, pleso, chata, či štít.

Vedeli ste, že prvý preklad biblie do slovenčiny bol vytlačený na papieri z popradskej tlačiarne?

Snáď najočakávanejšou expozíciou posledných rokov je hrobka kniežaťa z Popradu z prelomu 4. a 5. stor. n. l. Je z obdobia veľkého sťahovania národov a z tohto obdobia sa toho v Európe nezachovalo veľa. Hrobka sa svojím významom prirovnáva ku Tutanchamónovej hrobke v Egypte. Z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je hrobka kniežaťa z Popradu jedinou svojho druhu v Európe.

Múzeum je otvorené celoročne od utorka do nedele od mája do konca septembra od 9.00 h do 17.00 h a od októbra do konca apríla od 9.00 h do 16.00 h. Vstupenka stojí 4 eur/os. 

5. Tatranská galéria v Poprade

Tatranská galéria v Poprade sídli v jedinečných priestoroch bývalej parnej elektrárne. Nájdete ju vďaka 41,5 m vysokému komínu z neomietaných tehál, ktorý je jedným z posledných svojho druhu na území Spiša. Industriálna budova pochádza z obdobia vývoja priemyselnej architektúry na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1912 zásobovala elektrickou energiou prevádzku TEVD (Tatranské elektrické vicinálne dráhy, populárna Kométa) a niektoré tatranské osady.

Z pôvodného interiéru sa zachovala časť kovovej konštrukcie a liatinové zábradlie galérie strojníka, z ktorej kontroloval chod strojov. Objekt citlivo rekonštruujú v niekoľkých etapách od začiatku nového tisícročia. Počas našej návštevy sme videli stálu expozíciu diel takmer 80 autorov Odkryté hodnoty APP a krátkodobú výstavu 3D realizácií a malieb významných súčasných slovenských autorov Mariána Straku a Jána Vasilka – Nepokojné tvary.

Prehliadku sme ukončili v Artklube pri šálke horúcej kávy a výstave umeleckých koláží publicistu, literáta a výtvarníka Emila Semanca – Štyri nočné doby. Tatranská galéria v Poprade je otvorená celoročne od utorka do piatka od 9.00 h do 17.00 h a cez víkendy od 13.00 h do 17.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os.

O galérii som tiež písal v článku Leonardo da Vinci v Tatranskej galérii v Poprade.

6. AquaCity Poprad

Po náročnom dni, nabitom programe a dobrom jedle nepadne nič lepšie ako relax v aquaparku AquaCity Poprad. Ani tentoraz som si pri návšteve aquaparku nenechal ujsť najväčšie wellness centrum na Slovensku Fire & Water Wellness & Spa so všetkými saunami, či relax vo vnútorných termálnych bazénoch Blue Diamond a Blue Sapphire.

Vedeli ste, že voda v termálnych bazénoch pramení z hĺbky 1 300 m a obsahuje viac ako 20 rôznych minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na zdravie človeka? Pomáha pri problémoch s pohybovým a dýchacím ústrojenstvom, krvnom obehu, nervovej sústave a má aj priaznivé kozmetické účinky.

AquaCity Poprad je otvorené celoročne denne. Celodenná vstupenka do Wellness Packet stojí 37 eur/os. Vstupenka zahŕňa jednorazový vstup do wellness centra Fire & Water Wellness & Spa a všetkých vnútorných a vonkajších bazénov aquaparku.

O aquaparku som tiež písal v článku Tatranské unikáty a unikátny Poprad.

7. Fister Crystal

Počiatky brusiarne skla siahajú do roku 1998, kedy ju založili brusiči s bohatými skúsenosťami. Vtedy sa ešte volala Sklo-Krištáľ. V roku 2015 prebehla reorganizácia, pani Fisterová sa osamostatnila a vedenia novej firmy Fister Crystal sa ujal jej syn Erik Fister. Brusiareň je jednou z posledných na Slovensku, kde sa sklo brúsi stále ručne. Výrobky v sebe snúbia 25-ročné skúsenosti brusičiek.

Caspar Lehmann, otec brúseného krištáľu, objavil v 16. storočí brúsenie skla diamantom. Táto metóda sa v podstate používa dodnes, avšak technologicky vyspelejšie. Produkcia sa zameriava na hotely, ambasády, ministerstvá a športové kluby. Práve preto sa nachádza na všetkých kontinentoch. Krištáľ z popradskej brusiarne dokonca nájdete aj u nórskeho korunného princa, anglickej kráľovnej Alžbety II. a vo Vatikáne.

Vedeli ste, že každý produkt má svoju vlastnú škatuľku, aby sa počas prepravy neznehodnotil a dorazil k vám v najvyššej kvalite?

Brusiareň Fister Crystal môžete navštíviť so sprievodcom celoročne od pondelka do piatka každú celú hodinu od 9.00 h do 16.00 h, v soboty od 9.15 h do 13.00 h. Vstupenka stojí 4 eur/os. Počas prehliadky uvidíte tradičnú techniku zušľachťovania skla brúsením. Každý jeden krok vám vysvetlia a ukážu skúsení pracovníci firmy. Na záver prehliadky si vybrúsite vlastný kúsok krištáľu. Prehliadku si rezervujte vopred vyplnením formulára na oficiálnej internetovej stránke brusiarne, e-mailom alebo telefonicky.  

Pozorní čitatelia môjho blogu si určite všimli, že aj ja som obrovským milovníkom brúseného skla a pri každej príležitosti ho vyťahujem z vitríny. Dôkazom toho sú fotografie jedál z Titanicu a éry panstva Downton.

8. Zizak Distillery

Stráže pod Tatrami, mestská časť Popradu, ukrýva priamo na svojom námestí za kostolom nenápadný liehovar Zizak Distillery. Liehovar založil Otto Žižák, ktorý už takmer 40 rokov podniká v New Yorku. Vzorom pána Žižáka bol jeho starý otec, ktorý pred takmer 100 rokmi vyrábal destiláty z ručne zbieraného ovocia. Firma sa rýchlo adaptovala aj počas pandémie koronavírusu, kedy v nej začali vyrábať potravinársku dezinfekciu „Žižákovica 66 %“ či dezinfekciu na ruky „Čisté ruky“, ktorú vyrobili na základe receptúry WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a certifikátom ju schválilo Ministerstvo hospodárstva. Liehovar je držiteľom 5 certifikátov košérnosti. Produkty vyvážajú do New Yorku, Šanghaja, či Tel Avivu.

Počas prehliadky sme nahliadli do všetkých častí liehovaru a oboznámili sa s výrobou destilátov od výberu surovín až po konečný produkt. Nepozeráte sa na vypnuté prístroje a zamknuté sklady. Nakukli sme do prierezov destilátora v čase, keď sa v destilačnej kolóne akurát destilovalo pivo. Aby to ale nebolo len o pozeraní, súčasťou prehliadky je samozrejme ovoniavanie korenín a ochutnávka destilátov. Pani sprievodkyňa bola veľmi štedrá a namiesto plánovaných 5 nápojov sme degustovali 6 vzoriek:

• obilný destilát Žižák Pivovica 50 %,
• jablkovo-borievkový destilát Žižák Spišský Jalovec 50 %,
• už päťkrát ocenenú liehovinu z 18 ingrediencií Žižák Gin 45 %,
• obilný a ovocný destilát Žižák Frndžalica 63 %,
• novinku, ktorá ešte nie je v predaji Žižák Vodka vyrobená z mlieka
• a ochutnávku sme ukončili liehovinou Žižák Tatra Spirit Jalovcový likér 38 %.

Ja osobne som fanúšikom Žižák Gin 45 %. Okrem destilátov bol pripravený aj malý záhryz a samozrejme čistá voda. Prehliadku si objednajte minimálne 2 pracovné dni vopred pre 5-45 osôb vyplnením kontaktného formulára na oficiálnej internetovej stránke, e-mailom alebo telefonicky. Vstupenka stojí 15 eur/os.

9. Minipivovar Tatras

Reštauračný minipivovar Tatras poznám veľmi dobre. Ochutnal som takmer všetky druhy piva, párkrát som sa v ňom aj najedol, mám rád jeho pivné kúpele, ale za celé tie roky som ešte ani raz nevidel výrobné priestory.

Prvú várku piva (asi 5 000 veľkých pív, vtedy to bol spodne kvasený ležiak plzeňského typu) uvarili na konci septembra 2015. Na svoje vypitie si ale musela počkať takmer celý rok do začiatku septembra 2016. Len sa tak po nej zaprášilo. Po mesiaci neostala ani jediná kvapka. Odvtedy v minipivovare varia nefiltrované a nepasterizované svetlé i tmavé pivá, spodne kvasené ležiaky i vrchne kvasené pivá typu ALE.

Aby sa o pive len nerozprávalo, počas prehliadky sme ho samozrejme ochutnali. A to priamo z tanku! Rozdiel pocítite sami. Prehliadku minipivovaru si rezervujte e-mailom alebo telefonicky minimálne 1 pracovný deň vopred pre 5-15 osôb. Prehliadka stojí 8 eur/os.

Prečítajte si ďalší článok o Poprade:

• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Leonardo da Vinci v Tatranskej galérii v Poprade
• Kvetnica snúbi zdravie a históriu
• 15 dôvodov, prečo by ste mali navštíviť Spišskú Sobotu
• Aký bol dobový jarmok v Spišskej Sobote
• 7 + 1 dôvod(ov), prečo navštíviť Poprad

Užitočné linky:

• Mestská informačná kancelária Poprad
• Podtatranské múzeum v Poprade
• Tatranská galéria v Poprade
• AquaCity Poprad
• Fister Crystal
• Liehovar Zizak
• Minipivovar Tatras
• FIJET Slovakia

Článok vznikol v spolupráci s Mestskou informačnou kanceláriou Poprad, Mestom Poprad a FIJET Slovakia.

Príspevok Čo robiť v Poprade je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Tatranské unikáty v Skalnatej doline

Vedeli ste, že Vysoké Tatry ukrývajú 52 tatranských unikátov? Len v Skalnatej doline sa nachádza až 17 takýchto unikátov. Tatranské unikáty, to sú miesta poznané i nepoznané. Okolo niektorých chodíme pravidelne, iné vidíme prvýkrát. Spoznajte na začiatok aspoň 5 z nich.

1. Lanovka na Skalnaté pleso

Visutá lanová dráha na Skalnaté pleso (1 755 m n. m.) cez medzistanicu Štart (1 165 m n. m.) začína v stredisku Tatranská Lomnica (850 m n. m.), ktoré je časťou mesta Vysoké Tatry. Tentoraz som namiesto električky zvolil z Popradu do Tatier autobus. Cesta dlhá 19 km trvala 28 minút a cestovný lístok stál 1,50 eur/os. Lanovka sa nachádza v severozápadnej časti lokality (1 km/15 min. pešo západne od autobusovej stanice). Len 300 m/4 min. pešo severovýchodne od dolnej stanice lanovky je infocentrum a pokladňa, v ktorej si kúpite lístok na lanovku.

Po medzistanicu štart vás vyvezie historická 4-miestna kabínová lanovka, ktorá na tejto trase premáva už od roku 1973. Na medzistanici prestúpite do modernej 15-miestnej kabínovej gondoly. Cesta lanovkou trvá asi 20 minút. Pri ceste hore som bol v kabíne jediný bez lyží alebo snowboardu. Pri ceste dole som bol jediný v kabíne. Všetci sa totiž dole spustili na lyžiach alebo snowboardoch. A prečo lanovku zaradili medzi tatranské unikáty? Výstavba lanovky prebiehala v 30. rokoch 20. storočia. Už v čase svojho vzniku získala niekoľko prvenstiev:

1. úsek medzi Tatranskou Lomnicou a Skalnatým plesom predstavoval najdhšiu vzdialenosť, akú prekonávala lanovka bez prestupu cestujúcich,
2. celý úsek až po Lomnický štít bol najdlhšou lanovou dráhou,
3. lano v hornom úseku malo najväčšie voľné rozpätie v Európe.

Tieto unikáty prekonala až v roku 1955 lanovka v známom francúzskom lyžiarskom stredisku Chamonix. Kabínové lanové dráhy pre peších turistov a lyžiarov z Tatranskej Lomnice na Štart a zo Štartu na Skalnaté pleso premávajú každý deň od 8.30-14.40 h hore a od 8.30-15.30 h dole. Spiatočný lístok z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso stojí 27 eur/os.

2. Skalnaté pleso

Piatok, 6. januára 2023. Tatranská Lomnica, slnečno. Lomnický štít, slnečno. Skalnaté pleso, hustá hmla. V piatok bolo snáď všade krásne, len na Skalnatom plese bola viditeľnosť zopár metrov. Horná historická stanica lanovky pôsobila v hustej hmle strašidelným dojmom. Slnko párkrát vykuklo spoza hmly, ale vždy len na pár sekúnd. Hmla sa celkom rozplynula, keď som sa vracal do Popradu a ešte raz naposledy som sa pozrel na Tatry.

Vedeli ste, že hĺbka Skalnatého plesa sa mení vplyvom prirodzených činiteľov i činnosťou ľudí? Počas jari, keď sa v Tatrách topí sneh, ale aj počas leta, bohatého na zrážky, môže mať hĺbku až 4,5 m. Počas suchých dní vysychá a takmer zaniká. Posledná zima síce bola bohatá na zrážky, ale Skalnaté pleso takmer úplne zaniklo. Budem si musieť počkať na jar, kedy sa opäť naplní vodou.

3. Skalnatá chata

Skalnatá chata stojí na tatranskej magistrále (červená turistická značkovaná trasa) na úseku zo Zamkovského chaty na Skalnaté pleso. Od plesa je vzdialená len 300 m/4 min. pešo južne. Skalnatá chata má najdlhšiu tradíciu v poskytovaní občerstvenia, stravy a ubytovania v Skalnatej doline. História chaty sa začala písať v roku 1841, keď 4 sliezski turisti obmurovali priestor pod previslou skalou. Na podnet Uhorského karpatského spolku v roku 1915 upravili provizórne priestory na útulňu. V roku 1932 prevzal útulňu Klub českolovenských turistov. Odvtedy sa chata stala celoročne prevádzkovanou chatou. Najnovšie poskytuje i ubytovanie. Sychravé zimné počasie si žiadalo šálku horúceho bylinkového čaju.

4. Astronomické observatórium Skalnaté pleso

Observatórium postavili v 30. rokoch 20. storočia súčasne s lanovkou. Prvé astronomické pozorovanie Slnka bolo 19. septembra 1943. Pracovníci observatória objavili v rokoch 1946-1959 18 nových komét. Od roku 1962 sa z observatória pozoruje aj slnečná koróna (vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry). Momentálne využívajú pracovníci na svoju prácu 2 ďalekohľady, ktoré slúžia na pozorovanie jasnosti a polohy hviezd, komét a asteroidov. Eleanor F. Helinová spolu s Schelte J. Bus pomenovali po observatóriu Skalnaté pleso malú planétu (2619), ktorú objavili v austrálskom observatóriu v júni 1979. Observatórium nie je verejnosti prístupné.

5. Lomnický štít

Lomnický štít (2 634 m n. m.) je 2. najvyšším samostatným štítom Vysokých Tatier. Taktiež je jediným štítom, ktorý je dostupný lanovkou. Tá od roku 1940 slúžila najprv pracovníkom meteorologickej stanice a od roku 1947 aj širokej verejnosti. V minulosti ho považovali za najvyšší štít Vysokých Tatier. Vďaka meraniam v 19. storočí sa zistilo, že najvyšším vrcholom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít. Observatórium na Lomnickom štíte je najvyššie položené na Slovensku. Taktiež sa tu nachádza najvyššie položená prírodná botanická záhrada v Európe.

Sídli tu dokonca jediné zastúpenie Slnka na svete v podobe symbolického veľvyslanectva Slnka, ktoré má i svoju vlastnú vlajku. Na štít sa dostanete lanovkou alebo pešo s horským vodcom. Visutá lanová dráha pre peších turistov zo Skalnatého plesa na Lomnický štít premáva od 9.00-14.00 hore a od 9.10-15.10 h dole. Spiatočný lístok zo Skalnatého plesa na Lomnický štít stojí 46 eur/os.

Aj Tatranská Lomnica má tatranské unikáty

Vedeli ste, že v Tatranskej Lomnici sa nachádzajú ďalšie 3 tatranské unikáty:

1. Historická stanica lanovky z pera významného slovenského architekta Dušana Samuela Jurkoviča (1868 – 1947),
2. Mestský park, najstarší park Vysokých Tatier (od roku 1892) oproti autobusovej stanici,
3. Národná prírodná rezervácia Pramenisko (súčasť Natura 2000), ktorá začína za Múzeom TANAP-u.

Prečítajte si o Tatranskej Lomnici v článku Kamoška, kanec a káva.

Kde sa v lokalite Tatranská Lomnica najesť?

Humno Tatry Restaurant & Music Pub sa nachádza na severozápadnom okraji Tatranskej Lomnice, len pár metrov od lyžiarskeho strediska. Humno si pamätám ešte z čias, keď sme tu chodievali na diskotéky. Tentoraz som konečne vyskúšal jeho kuchyňu. Ochutnal som Zemiakové knedle plnené údeným mäsom s dusenou kvasenou kapustou. Krehké zemiakové knedle sa trhali od bohatej náplne údeného mäsa. Dusená kvasená kapusta bola porovnateľná s tou, ktorú som jedol v Salzburgu. Celú porciu korunovala poriadna lyžica vychladenej kyslej smotany, jarná pažítka, prepečená slanina a jemná červená cibuľka. Tak týchto knedlí by som zjedol ešte jeden pekáč! Knedle som zapil šálkou horúceho čierneho čaju. Za obed pre 1 osobu som zaplatil 14,90 eur.

Poprad

Prázdniny v regióne Vysoké Tatry sme ukončili prehliadkou kostola sv. Egídia s výstupom na vežu, návštevou Spišskej Soboty a oddychom v aquaparku AquaCity v Poprade.

Kostol sv. Egídia a Spišská Sobota

Kostol sv. Egídia stojí na Nám. sv. Egídia v centre Popradu. Kostol postavili už koncom 13. storočia. Zaujme súborom stredovekých nástenných malieb z 1. polovice 14. storočia. Paradoxne, jedným z najlepšie zachovaných výjavov je motív Pekla. Videli ste už niekedy klenby kostola zhora? Lebo počas výstupu do veže nahliadnete aj do podkrovia kostola. Po zdolaní 89 schodov sa vám z výšky 21 m naskytne úchvátný výhľad na Poprad, Tatry, Kozie chrbty, ale aj Levočské vrchy. Večer námestie ožíva vďaka výnimočnej vianočnej výzdobe a stánkom s voňavým punčom.

Zažite znovu vianočné trhy v Poprade v roku 2019 a pokochajte sa vianočnou výzdobou počas Popradských Vianoc 2020.

Z centra mesta sme sa presunuli do Spišskej Soboty. Tá je od 1. januára 1946 mestskou časťou Popradu. Pôvodne bola samostatným mestečkom, ktorého 1. písomná zmienka sa datuje do roku 1256. Dominantou námestia, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou (1950), je kostol sv. Juraja. Hlavný oltár sv. Juraja pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostol v roku 2008 navštívila britská kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom. S kostolom susedí renesačná zvonica. Na námestí uvidíte barokovú Immaculatu, klasicistickú radnicu a meštianske domy. V južnej časti zástavby sa nachádza pobočka Podtatranského múzea v Poprade, ktorá je ale momentálne (zima 2022/2023) zatvorená.

Dozveďte sa 15 dôvodov pre návštevu Spišskej Soboty a preneste sa do stredoveku počas dobového jarmoku, ktorý sa v nej konal ešte v roku 2018.

AquaCity Poprad

Aquapark AquaCity Poprad sa rozkladá v mestskej časti Spišská Sobota 1 km/12 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Moderný aquapark ponúka najväčšie wellness centrum na Slovensku.

Večer sme si dokonale oddýchli vo Fire & Water Wellness & Spa. Vyskúšali sme hádam všetky sauny – klasickú fínsku, bylinkovú, eukalyptovú, soľnú, …Najviac som si obľúbil fínsku suchú saunu „Vikingský oheň“. Vyskúšajte niektorý zo saunových ceremoniálov, ktoré prebiehajú štyrikrát denne. Po saunovaní sme sa schladili v Snežnej jaskyni. Tí odvážnejší môžu vyskúšať arktický bazén, ale na ten som si netrúfal. Potom si oddýchnite v relaxačnom bazéne, vírivke a na ležadlách v oddychových miestnostiach.

Vedeli ste, že voda v termálnych bazénoch pramení z hĺbky 1 300 m a obsahuje viac ako 20 rôznych minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na zdravie človeka? Pomáha pri problémoch s pohybovým a dýchacím ústrojenstvom, krvnom obehu, nervovej sústave a má aj priaznivé kozmetické účinky.

My sme si po wellnesse oddýchli vo vnútornom termálnom bazéne Blue Diamond s pohárom Pink Gin Tonic v ruke. Výhodou je, že nemusíte nosiť peniaze so sebou, ale všetko uhrádzate náramkovým čipom na ruke. Náš pobyt v AquaCity Poprad sme ukončili v bublinkách bazénov Blue Sapphire. Celodenný vstup do Fire & Water Wellness & Spa centra a aquaparku stojí 37 eur/os.

Prečítajte si tiež:

• 2 dni v regióne Vysoké Tatry
• 7 + 1 dôvod(ov), prečo návštíviť Poprad

Užitočné linky:

• Oficiálna internetová stránka Tatranských unikátov
• Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT)

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tatranské unikáty a unikátny Poprad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do štvrte staré mesto Bukurešti dostať?

Najlepšími východiskovými bodmi na spoznávanie starého mesta Bukurešti sú Univerzitné námestie (Piaţa Universităţii, stanica metra Universitate, modrá linka č. M2) alebo Námestie zjednotenia (Piaţa Unirii, rovnomenná stanica metra, žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3). My sme si zvolili Piaţa Unirii a začali spoznávať staré mesto Bukurešti a parlamentný palác práve odtiaľto.

Čo v štvrti staré mesto Bukurešti robiť, vidieť a navštíviť?

Staré mesto Bukurešti je plné historických budov, kostolov a stredovekých uličiek.

Parlamentný palác (Palatul Parlamentului)

Vládny úrad Parlamentný palác (Palatul Parlamentului; 2 km/25 min. pešo západne od Piaţa Unirii) postavili za vlády rumunského komunistického prezidenta Nicolae Ceauşesca. Jeho predstavou bolo sústrediť všetky hlavné orgány štátu do jednej budovy a zároveň chcel stavbu, ktorá by odolala zemetraseniu, opakovaným útokom vysokovýkonnými raketami a dvom postupne odpáleným atómovým bombám. Palác je nositeľom niekoľkých naj: je najkontroverznejšou budovou Rumunska, zaberá plochu 365 000 m² a vďaka tomu je na 1. mieste v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu administratívnu budovu (na civilné použitie) a na 3. mieste na svete z hľadiska objemu. Zároveň je najťažšou a najdrahšou budovou na svete.

Palác má dĺžku 270 m, šírku 245 m, výšku 84 m nad úrovňou 0 a hĺbku 16 m pod úrovňou terénu. Všetky materiály, ktoré použili pri stavbe – mramor, cement, oceľ, piesok, čadič, drevo, sklo, lustre, koberce a koža – vyrobili v Rumunsku. Palác začali stavať krátko po zemetrasení v roku 1977. Je výsledkom práce viac ako 100 tisíc robotníkov. Viac ako 20 000 ľudí pracovalo na paláci 24 hodín denne na 3 zmeny. Celková plocha, ktorú kvôli palácu zbúrali, predstavovala ekvivalent niekoľkých parížskych obvodov a celú plochu Benátok. Nenávratne bolo zničených 20 kostolov, 8 bolo presunutých, 10 tisíc domov zbúrali a 57 tisíc rodín vysťahovali.

Keď začala v roku 1989 revolúcia, budovu dokončili na 60 %. Práce pokračovali aj v 90. rokoch, ale už pomalšie. Budova, ktorá mala uctievať socializmus, komunizmus a totalitu, je v súčasnosti symbolom demokracie. Sídlia v nej Poslanecká snemovňa, Senát, Legislatívna rada a Ústavný súd Rumunska.

Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului)

Ak by ste sa o histórii paláca chceli dozvedieť viac, navštívte Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului). Momentálne (november 2022) ponúkajú len štandardnú prehliadku, ktorá zahŕňa 14 sál a galérií. Prehliadka stojí 40 lei/os. Nedostupné sú štandardná prehliadka vrátane podzemia, pričom vstupenka stojí 45 lei/os. a panoramatická prehliadka, ktorá zahŕňala 2 galérie a terasu na 8. poschodí.

Prehliadku paláca je potrebné si rezervovať minimálne 24 hodín vopred telefonicky. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom. V Bukurešti sme boli v 2. polovici októbra 2022. Žiaľ, parlamentný palác sme nenavštívili, lebo od 15. augusta do 28. októbra 2022 bol z dôvodu veľkého medzinárodného podujatia uzavretý. Kvôli podujatiu sme sa nedostali ani do areálu paláca.

Kniežací palác Starý dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche)

Starý kniežací dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche) je najstaršou stredovekou pamiatkou Bukurešti. Jeho história siaha až do 13. storočia. Od 14. storočia bol sídlom valašských panovníkov. V rokoch 1459-1660 malo Valašsko 2 hlavné mestá – Bukurešť a Târgovişte. Po roku 1660 sa Bukurešť stala jediným hlavným mestom. V rokoch 1969-1974 dvor sprístupnili verejnosti ako múzeum. Uvidíte základy 1. sídla zo 14. storočia, fragmenty stien z čias Vlada Ţepeşa i poslednú podobu z 18. storočia. Od roku 2015 je dvor pre verejnosť zatvorený z dôvodu reštaurátorských a konsolidačných prác. Vysoký plechový plot nám neumožnil vidieť sochu Vlada Ţepeşa, ktorá by mala stáť pred palácom.

Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton)

Vedľa starého kniežacieho dvora stojí Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton), ktorý je najstarším zachovaným kostolom v celej Bukurešti. V 16.-18. storočí v kostole korunovali rumunských kráľov.

Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc)

Staré mesto Bukurešti a jeho juhovýchodnú časť dopĺňa posledná z trojice významných budov – Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc). Je jedným z mála hostincov, ktorý sa aj po 2 storočiach zachoval vo svojej pôvodnej podobe. Hostinec postavili v roku 1808. Pomenovali ho po bohatom arménskom obchodníkovi. Nádvorie obklopujú po celej dĺžke stien verandy, ktoré podopierajú drevené stĺpy. Hostinec spočiatku pozostával z 15 pivníc, 23 obchodov, 2 veľkých salónov, 10 skladov, služobných miestností, kuchýň a miestností, kde bývalo viac ako 500 ľudí. Prvé poschodie malo 107 izieb pre hostí. Na nádvorí bola kaviareň a malá záhradka s fontánou.

Už vo svojich začiatkoch sa stal vyhľadávaným miestom pre cestovateľov, ktorí hovorili o dobrom jedle, izbách a pohostinnosti. Prelomovým storočím pre rumunskú gastronómiu bolo 19. storočie. Na trhu sa objavili zemiaky a kukurica. Tie zabránili vzniku vážnej hospodárskej krízy a hladomoru. V hostinci stále podávajú rumunské a orientálne jedlá tak, ako tomu bolo v minulosti. Ak by ste sa do hostinca vybrali dnes, pred vchodom vás bude vítať ceduľa s nápisom o najlepšej jahňacine na celom Balkáne. Či je to skutočne pravda, sme sa nepresvedčili, takže nám ostáva len veriť, že ceduľa sa nemýli. Okrem reštaurácie tu nájdete kaviareň, vínnu pivnicu a hotel.

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos)

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos) postavili v roku 1724 v štýle valašskej alebo tiež rumunskej renesancie. Štýlu dalo meno valašské knieža Constantin Brâncoveanu, ktoré vládlo v rokoch 1688-1714. Stavropoleos je rumunským ekvivalentom gréckeho slova Stauropolis, čo znamená Krížové mesto.

Palác CEC – Palác sporiteľne alebo tiež Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni)

Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni) postavili v rokoch 1896-1900 v „najautentickejšom francúzskom barokovom štýle“. V súčasnosti sídli v paláci pobočka banky CEC. Tej predchádzal Palác sporiteľne, 1. rumunská štátna banková inštitúcia, ktorú založili v roku 1864.

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României)

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României) sídli v tzv. Poštovom paláci, ktorý postavili v rokoch 1894-1900. Architekt sa pri výstavbe paláca inšpiroval spolkovou poštou vo švajčiarskej Ženeve. Múzeum sa do priestorov paláca presťahovalo až v roku 1968. Momentálne ponúka 3 stále expozície – kópiu Trajánovho stĺpa, lapidárium a historickú pokladnicu:

• Trajánov stĺp v životnej veľkosti ilustruje vo viac ako 100 scénach s 2 500 postavami 2 dáko-rímske vojny, ktorým velil Traján voči Dákom. Dáciu nakoniec dobyl a premenil ju na rímsku provinciu.
• V lapidáriu je vystavených 165 diel z grécko-rímskeho obdobia, neskorej doby rímskej a rumunského stredoveku.
• V historickej pokladnici môžete obdivovať viac ako 3 tisíc kultových predmetov, šperkov, pokladov od staroveku po rok 1940. Uvidíte tiež predmety, ktoré patrili rumunskej kráľovskej rodine. Zaujali nás antropomorfné sošky z pálenej hliny zo 49. storočia pred n. l., kniežacia prilba zo 4. storočia pred n. l., zbierka dáckych zlatých náramkov z 1. storočia pred n. l., pozlátená strieborná miska na ovocie alebo cestovateľská súprava kráľa Karola I., obe z 19. storočia.

Podobne ako v iných múzeách i tu stále expozície dopĺňajú dočasné výstavy. Zhliadli sme výstavu „Kráľovský dom“ o rumunskej kráľovskej rodine a „Problém emancipácie židov v Rumunsku“. Vstupenka stojí 5 lei/1,01 eur/os.

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse)

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse) sa nachádzajú v severozápadnej časti starého mesta. Koncom 19. storočia kúpil túto nehnuteľnosť Serafim, vysoký úradník, ktorý pracoval ako prekladateľ pre francúzsky konzulát v Bukurešti. Nehnuteľnosť neskôr rozdelil ako veno svojim 2 dcéram, Polixénii a Anastázii, keď sa vydali za Xaviera Villacrosse, hlavného architekta Bukurešti v rokoch 1837-1841 a obchodníka s kožušinami a liberálneho politika Mihaila Macca. V rokoch 1960-1990 pasáž premenovali na Pasajul Bijuteria (Pasáž klenotníctva), ale pôvodný názov neskôr obnovili.

Národná banka Rumunska (Banca Națională a României)

Pasáže Macca a Villacrosse vás vyvedú priamo k Národnej banke Rumunska (Banca Națională a României). Banku v tzv. akademickom eklektickom štýle začali stavať v roku 1883 na mieste hostinca Serban Voda, ktorý bol najväčším hostincom v Bukurešti. Banku zdobia bohaté rastlinné a geometrické motívy nielen v exteriéri na korintských stĺpoch a sochách, ale aj v interiéri na obrazoch od Mirea či Grigoresca. Nové krídlo národnej banky postavili v rokoch 1939-1942 s využitím niektorých neoklasicistických prvkov.

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale)

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale) sídli v severnej časti Národnej banky Rumunska. Stála expozícia múzea pozostáva zo 6 častí:

• Starý palác,
• Výstava „História obehu peňazí v Rumunsku“,
• stála výstava „História rumunského lei“,
• Výstava „Zlato z trezoru“,
• Galéria guvernéra a miestnosť správnej rady,
• Nový palác.

Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. Počas prehliadky spoznáte históriu národnej meny, zaujímavé príbehy o budove a ľuďoch, ktorí ju riadili, uvidíte najcennejšiu numizmatickú zbierku krajiny za posledných 2 500 rokov, najstaršiu vyrazenú mincu na území dnešného Rumunska, či papierové peniaze s najnižšími nominálnymi hodnotami na svete.

Múzeum je otvorené od pondelka do piatka. Bezplatné prehliadky so sprievodcom v angličtine začínajú o 12.00 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1,5 h. Prehliadku si musíte rezervovať aspoň 2 pracovné dni vopred vyplnením on-line formulára na oficiálnej internetovej stránke. Pred prehliadkou sa vykonáva bezpečnostná previerka. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.

Kde sa v štvrti staré mesto Bukurešti najesť?

V starom meste Bukurešti sme vyskúšali 2 tradičné hostince – Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare a Caru‘ cu Bere.

Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare

V pivovarskom hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare (700 m/9 min. pešo západne od Piaţa Unirii) sme sa zastavili na raňajky pred spoznávaním štvrte staré mesto Bukurešti. Názov hostinca pochádza od jedného z najbohatších obchodníkov Malého Paríža, ako Bukurešť niekedy označujú. Dumitru Oprea Soare postavil kaštieľ v neorumunskom štýle na pozemku, ktorý zdedil po otcovi. Slávnostne ho otvorili v roku 1914 a v súčasnosti je na zozname historických pamiatok Bukurešti. Sedeli sme na veľkej presklenej terase. Objednali sme si omeletu z 2 vajíčok, ku ktorej sme dostali šunku, lisovaný syr, olivy, paradajku, uhorku, pečivo a maslo. Rumunské maslo chutí úplne inak ako to naše slovenské. Také maslo som ešte nejedol. Nevedel som, či mi chutí, ale chcel som ho viac. Ku raňajkám sme si objednali kávu, čaj a odporúčam čerstvú pomarančovú šťavu. Milá, trochu menej po anglicky hovoriaca obsluha.

Caru‘ cu Bere (Voz s pivom)

Tradičná rumunská reštaurácia s príznačným názvom Caru‘ cu Bere (Voz s pivom) sa objavuje v každom turistickom sprievodcovi o Bukurešti a pri návšteve mesta by ste ju určite nemali obísť ani vy. Reštaurácia oslávila v roku 2022 svoje 143. výročie. Existuje nepretržite už od roku 1879. Po roku 1948 reštauráciu prevzal štát. V roku 1999 reštauráciu získali potomkovia pôvodných majiteľov. Od roku 2009 prebiehali reštaurátorské práce a v súčasnosti rekonštrukcia fasády. Cieľom majiteľov je sprístupniť horné poschodia budovy.

Interiér reštaurácie Caru‘ cu Bere

Reštauráciu postavili v neogotickom štýle. Pri stavbe sa inšpirovali pivnicami v nemeckom Bavorsku. Vo vnútri nájdete viaceré gotické prvky nemeckej romantickej školy – drevený nábytok, nástenné maľby, drevené obloženie. Aj maľby zobrazujú bukolické (idylické pastierske) výjavy zo života nemeckej šľachty v 17.-18. storočí. Svetlo vstupuje do reštaurácie cez vitráže a svetlík (otvor na prepúšťanie svetla na streche) v centrálnej časti.

Obsluha v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Trochu ma sklamala obsluha. Pred prehliadkou múzea sme si chceli v reštaurácii rezervovať miesto. Obsluha nám povedala, že stôl si nemusíme rezervovať. Po prehliadke múzea sme sa teda do reštaurácie vybrali na obed. To už sme stáli v rade. Keď sme sa konečne dostali k obsluhe, spýtala sa nás, či máme rezerváciu. Povedal som jej, že asi pred hodinou sme si chceli rezervovať stôl, ale jej kolegyňa nám povedala, že si ho rezervovať nemusíme. Asi som ju nahneval, lebo nás posadila do suterénu reštaurácie medzi dvere od kuchyne a toaliet.

Jedlo a pitie v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Atraktívnejšie priestory reštaurácie som si teda musel ísť odfotiť a natočiť o poschodie vyššie. Ochutnali sme tradičné jedlo z rumunskej Bukoviny – Konfitované (mäso, ktoré varili a konzervovali vo vlastnom tuku) bravčové ako za starých čias s údenou klobásou, polentou (kukuričnou kašou) a dusenou kapustou. Klobásu tak vyúdili, že si na jej chuť vôbec nepamätám. Už ale viem, ako chutí dym. 🙂 Dusená kapusta viac pripomínala čalamádu ako našu dusenú kyslú kapustu, ktorú jedávame s pečeným bravčovým. Zvolili sme tradičný rumunský aperitív – Ţuică – slivkovú brandy a domáce pivo, ktoré tu stále varia podľa pôvodnej receptúry z roku 1879.

Dobrá rada na záver …

Po návšteve reštaurácie som presviedčal mamku aj samého seba, že nás servírka dobre usadila. Na poschodí bolo podstatne hlučnejšie a chladnejšie. Ak bude pre vás prioritou návštevy len jedlo, stôl si rezervovať nemusíte. Keď si však pri jedení chcete vychutnať pohľad na historické priestory reštaurácie, stôl si radšej rezervujte. 

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 18. 11. 2022 (1 eur = 4,9413 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. La Barceloneta
2. Barri Gòtic
3. El Raval
4. Sant Pere, Santa Caterina i la Ribera

Námestie Plaça del Rei

Kráľovské námestie Plaça del Rei sa nachádza vo východnej časti gotickej štvrte Barri Gòtic. Námestie získalo pomenovanie vďaka bývalému kráľovskému palácu Palau Reial Major, ktoré ho z väčšej časti lemuje. V paláci sídlili katalánski grófi v 13.-15. storočí. Katolícki panovníci Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I. Kastílska údajne práve na tomto nádvorí prijali moreplavca Krištofa Kolumba po jeho návrate z Ameriky. Juhovýchodnú časť zástavby zaberá Casa Padellàs, v ktorej sídli Múzeum histórie Barcelony. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona)

Pod námestím Plaça del Rei sa nachádza Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona). Múzeum viac pripomína archeologickú lokalitu, ktorá zahŕňa pozostatky rímskej kolónie a biskupský súbor starého Barcina. Okrem samotnej archeologickej lokality uvidíte rôzne archeologické, historické a numizmatické zbierky. Vysvetlivky sú v katalánčine, španielčine a angličtine. Vstupenka stojí 7 eur/os. Cena zahŕňa audio sprievodcu.

Námestie Plaça de Sant Jaume

Na námestí Plaça de Sant Jaume sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy pre všetkých Barcelončanov a Kataláncov – radnica mesta Barcelona a vládny úrad Palau de la Generalitat. Už v staroveku bolo práve tu centrum rímskeho mesta Barcino, rímske fórum, s chrámom cisára Augusta, ktorého pozostatky, konkrétne 4 stĺpy a architráv (priečne brvno nad stĺpmi prenášajúce zaťaženie na hlavice stĺpov) ešte i dnes môžete vidieť v susednej ulici. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vládny úrad Palau de la Generalitat

V severozápadnej časti zástavby námestia Plaça de Sant Jaume stojí Palau de la Generalitat, sídlo katalánskej vlády. V roku 1976 vybudovali v paláci zvonkohru so 49 zvonmi, ktorá hrá každý deň o 12.00 a 18.00 hodine. Bezplatná prehliadka so sprievodcom trvá 50 minút a koná sa vždy 2. a 4. víkend celý rok okrem augusta. Prehliadku si vopred rezervujte vyplnením on-line formulára.

Radnica mesta Barcelona (Ajuntament)

Oproti Palau de la Generalitat sídli v Casa de la Ciutat radnica mesta Barcelona (Ajuntament). Prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú hodinu a konajú sa v nedele. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred.

Námestie Plaça de Sant Just

Plaça de Sant Just a Baziliku svätých spravodlivých mučeníkov a pastierov (Basílica dels Sants Màrtirs Just i Pastor) by som si pravdepodobne za cieľ svojej prehliadky mesta nezvolil. Námestie ale ponúka jednu zaujímavosť pre všetkých filmových fajnšmekrov. Na malom námestí pred spomínanou bazilikou sa totiž natáčal jeden z mojich obľúbených filmov „Parfum: Príbeh vraha“. A ak vás zaujíma, ktorá scéna to bola, tak námestie predstavovalo parížske trhovisko.

Rímsky múr a akvadukt (Casa de l’Ardiaca)

Na viacerých miestach gotickej štvrte (Barri Gòtic) stále uvidíte pozostatky rímskych múrov. Na námestí Plaça Nova stoja 2 rímske veže (Torres Romanes), pomedzi ktoré kedysi viedla severozápadná brána a akvadukt (Aqüeducte romà). Kým múry a veže sú skutočné, akvadukt, ktorý stál pri bráne do mesta, je len replikou. Za múrom a ľavou vežou sa ukrýva Casa de l’Ardiaca, mestský archív Barcelony od roku 1921. Za pravou rímskou vežou sídli firemná kancelária Biskupského paláca v Barcelone (Palau Episcopal de Barcelona). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4). Ďalšie dobre zachované pozostatky múrov z rímskych čias uvidíte na severnom konci ulice Carrer del Sots-Tinent Navarro, z opačnej strany námestia Plaça del Rei alebo na archeologickom nálezisku Porta de Mar.

Námestie Plaça Reial

Vydláždené námestie Plaça Reial lemujú vysoké palmy, v jeho strede zurčí Fontána troch Grácií, po ktorej stranách svietia pouličné lampy navrhnuté Antonim Gaudím. Navrch umiestnil architekt okrídlené prilby a drakov. Najbližšia stanica metra je Liceu (zelená linka L3).

Aj sme si chceli na námestí posedieť pri šálke kávy, ale jediné, čo som si z celého námestia Plaça Reial zapamätal, bol ten neznesiteľný puch mobilných wc toaliet, ktoré tam práve v momente našej návštevy pumpovali.

„El Beso“ (El Petó) de Joan Fontcuberta

Nástennú maľbu „Bozk“ („El Beso“, „El Petó“), „Bozk slobody“ („The Kiss of Freedom“) alebo tiež „Každým bozkom začína svet“ („The World begins with every Kiss“) vytvorila Joan Fontcuberta. V skutočnosti ide o fotomozaiku, ktorú tvorí 6 tisícok malých keramických dlaždíc. Každá dlaždica zachytáva osobu, miesto alebo moment, ktorý sa spája so slobodou prejavu. Mozaika sa síce trochu ukrýva medzi domami, napriek tomu stojí za tú námahu, aby ste ju našli. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Námestie Plaça Sant Felip Neri

Námestia gotickej štvrte Barcelony (Barri Gòtic) skrátka majú atmosféru. Jedným z nich je určite námestie Plaça Sant Felip Neri, ktoré získalo svoje pomenovanie vďaka barokovému kostolu, ktorý sa na ňom nachádza. Stred námestia zdobí malá fontána. S námestím sa spája jedna smutná udalosť z minulosti. Počas bombardovania talianskym letectvom v roku 1938 zomrelo na námestí 42 ľudí (prevažne detí). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vysoké škola architektov Katalánska (Col·legi d’Arquitectes – COAC)

Na Plaça Nova zažijete Picassovo umenie priamo v uliciach Barcelony. Stojí tu Vysoká škola architektov Katalánska (El Col·legi d’Arquitectes de Catalunya, skrátene COAC), ktorú „zdobí“ neslávne známa nástenná maľba. Picasso vytvoril v roku 1962 umelecké dielo, ktoré predstavuje stredomorské festivaly. Miestna tlač ich po odhalení zosmiešnila a označila za detskú čmáranicu. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Biskupský most (Pont del Bisbe)

Pri ceste z námestia Plaça Nova na námestie Plaça de Sant Jaume budete prechádzať popod Biskupský most (Pont del Bisbe). Aj keď most pôsobí starým dojmom, vytvorili ho len v 20. rokoch 20. storočia. Most spája vládny úrad Palau de la Generalitat s Domom kanonikov (Casa dels Canonges). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Fontána svätej Anny (Font de Santa Anna)

Na ulici s vtipným názvom (Carrer de la Cucurulla) sa ešte stále napijete z jednej z najstarších, ak nie najstaršej fontány mesta, fontány svätej Anny (Font de Santa Anna). Tá tu stojí už od roku 1356.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Eixample vznikla na prelome 19. a 20. storočia, keď sa Barcelona rozširovala za staré mesto. Je to rozsiahla štvrť, ktorá sa tiahne stredom Barcelony zo severovýchodu na juhozápad. Jej dominantou je, pochopiteľne, bazilika sv. Rodiny (La Sagrada Família). Súčasťou štvrte je Katalánske námestie (Plaça de Catalunya), od ktorého budem počítať vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám.

Plaça de Catalunya

Námestie Plaça de Catalunya sa nachádza v ľavej časti Eixample. Postavili ho v roku 1889, rok po svetovej výstave. Jeho hlavnou úlohou bolo a stále je spájať staré mesto Barcelony s novou mestskou štvrťou Eixample. Priamo pod námestím sa nachádza zastávka metra, na ktorej zastavujú linky L1, L3, L6 a L7. Námestie lemujú hotely, obchody, kaviarne a reštaurácie. Uprostred námestia si oddýchnete na lavičkách v tieni stromov pri pohľade na 2 fontány (Fonts Bessones) v hornej a sochu Bohyne (La deessa) v jeho dolnej časti. V juhovýchodnej časti námestia sa nachádza turistické informačné centrum s predajňou suvenírov.

La Sagrada Família

La Sagrada Família sa nachádza 2,4 km/31 min. pešo severne od Plaça de Catalunya, blízko zastávky metra Sagrada Familia (linky L2 a L5) vo východnej časti Eixample.

Stručná história La Sagrada Família

V roku 1882 vznikol pôvodný návrh projektu od diecézneho architekta Francisca de Paula del Villar vo vtedy populárnom neogotickom štýle. V tom istom roku položili základný kameň. O rok neskôr už ale projekt preberá Antoni Gaudí, ktorý však ešte stále pracuje na iných budovách. Od roku 1914 až do svojej smrti v roku 1926 pracoval architekt výlučne na bazilike. V roku 1936 zničili baziliku počas španielskej občianskej vojny, plány a fotografie spálili a sadrové modely rozbili. Od 50. rokov sa na bazilike sústavne pracuje. Dnes, po viac ako 140 rokoch po položení základného kameňa, práce neutíchli a stavba baziliky stále pokračuje.

Bohoslužby v bazilike La Sagrada Família

Každú nedeľu o 9.00 h sa môžete zúčastniť medzinárodnej omše. Síce sa neplatí žiadny poplatok, kapacita je limitovaná. Počas roka sa tiež konajú mimoriadne omše. Vstup na ne je ale len na pozvánky.

Antoni Gaudí (1852-1926)

Antoni Gaudí sa narodil v roku 1852 v katalánskom meste Reus. Detstvo prežil na rodinnom statku svojho otca, kde pozoroval prírodu, ktorá ho celý život inšpirovala v jeho tvorbe. Gaudího metóda sa zakladala na pokusoch a omyloch. Na stavenisku si obyčajne zriadil dielňu, kde experimentoval s modelmi, testoval rôzne tvary a štruktúry. Modely využívajú i súčasní architekti, avšak s využitím moderných technológií. Bazilike La Sagrada Família venoval viac ako 40 rokov svojho života. Gaudí zanechal mnoho jedinečných diel nielen v Barcelone, ale aj v Katalánsku a Španielsku. Architekt zomrel v roku 1926 vo veku 74 rokov, 3 dni po tom, čo ho zrazila električka č. 30.

Dielo Antoniho Gaudího predstavuje výnimočný tvorivý príspevok k rozvoju architektúry a stavebnej techniky na prelome 19. a 20. storočia. Predvídal a ovplyvňoval mnohé z foriem a techník, ktoré boli relevantné pre rozvoj moderného stavebníctva v 20. storočí.

Španielske ministerstvo kultúry vyhlásilo v roku 1969 17 jeho diel za umelecko-historické pamiatky kultúrneho významu. V roku 1984 vyhlásili Palau Güell, Casa Milà (La Pedrera) a Park Güell za lokality svetového dedičstva UNESCO. O 21 rokov neskôr, v roku 2005 do zoznamu pridali Casa Vicens a Casa Batlló v Barcelone a kryptu v Colònia Güell v Santa Coloma de Cervelló. V tom istom roku boli fasáda Narodenia a krypta Expiatorného chrámu Sagrada Família vyhlásené za lokality svetového dedičstva. Všetky tieto prvky sú zoskupené v zozname UNESCO pod názvom „Diela Antoniho Gaudího“. 7. novembra 2010 pápež Benedikt XVI. vysvätil chrám a udelil mu štatút baziliky minor.

Prehliadka baziliky La Sagrada Família

Internet aj moji známi, ktorí ju už niekedy v minulosti navštívili, odporúčajú zakúpiť si vstupenky pár dní vopred. Potom sa musíte obrniť riadnou dávkou trpezlivosti na masy návštevníkov, ktorí bazilikou prúdia sem a tam celý deň. Na samotnú prehliadku sa odporúča vyhradiť si aspoň 2-3 hodiny. Keďže som pri návšteve mesta toľko času nemal, baziliku som si pozrel len zvonku. Pre individuálnych návštevníkov ponúkajú 4 typy vstupeniek:

1. Bazilika – zahŕňa vstup do baziliky, oficiálnu aplikáciu a audiosprievodcu. Vstupenka stojí 26 eur/os.
2. Bazilika so sprievodcom – zahŕňa navyše výklad sprievodcu. V rezervačnom formulári si môžete vybrať dátum, kedy a jazyk, v ktorom budete chcieť prehliadku absolvovať. Na výber máte zo 6 jazykov – katalánčina, španielčina, francúzština, taliančina, angličtina a nemčina. Prehliadky sú obyčajne o 12.15 h. Vstupenka stojí 30 eur/os.
3. Bazilika s vežami –zahŕňa návštevu jednej z veží, ale bazilikou a vežou vás nikto neprevedie. Vstupenka stojí 36 eur/os.
4. Bazilika so sprievodcom a s vežami – zahŕňa navyše návštevu jednej z veží a výklad sprievodcu. Vstupenka stojí 40 eur/os.

Ak sa vám nepodarí dostať sa do baziliky tak ako mne, na oficiálnej internetovej stránke navštívte chrám vďaka virtuálnej prehliadke alebo si pozrite bohatú fotogalériu.

Casa Milà (La Pedrera)

Secesná Casa Milà (La Pedrera, v preklade „Lom,“ lebo ho pripomína svojím tvarom) sa nachádza 1,2 km/14 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, blízko zastávky metra Diagonal (linky L3 a L5), vo východnej časti Eixample. Je známa svojou zvlnenou fasádou.

Trochu histórie Casa Milà (La Pedrera)

Konštrukcia domu prebiehala v rokoch 1906-1912. Budova pripomína útes, ktorý vytvarovali vlny a vietor. Kované balkóny zas riasy, ktoré vyplavilo more na breh. Bola tiež 1. budovou v meste s parkovacím miestom pre auto. La Pedrera je poslednou civilnou stavbou Antoniho Gaudího. V roku 1962 budovu zaradili do zoznamu umeleckého dedičstva Barcelony. O 7 rokov neskôr, v roku 1969, sa z nej stala historická a umelecká pamiatka národného záujmu. V roku 1984 ju UNESCO vyhlásilo za svetového dedičstvo vďaka svojej výnimočnej univerzálnej hodnote.

V roku 1996 budovu otvorili pre verejnosť. Je kultúrnym centrom, ktoré hostí výstavy, konferencie a iné aktivity. Už viac ako 70 rokov v nej žijú rodiny, je sídlom nadácie Catalunya La Pedrera Foundation (od 1. januára 2013) a ponúka prenájom priestorov, kancelárie a obchody na prízemí. 

Prehliadka Casa Milà (La Pedrera)

Na výber máte z viacerých prehliadkových okruhov. V základnom prehliadkovom okruhu uvidíte:

• Strechu bojovníkov, ktorá ponúka 360^o výhľad na Barcelonu. Komíny pripomínajú bojovníkov premenených na kameň,
• podkrovie veľryby – starú umyváreň, ktorá hostí Gaudího výstavu. 270 reťazových oblúkov predstavuje kostru veľryby,
• byt nájomníkov – pripomína život barcelonskej buržoáznej rodiny z 1. tretiny 20. storočia,
• kvetinové nádvorie a nádvorie motýľov
• a nakoniec byt rodiny Milà, ktorý je prístupný, len ak sa v ňom nachádza výstava.

Prehliadka domu trvá asi 1,5 h. Vstupenka stojí od 25 eur/os. Cena zahŕňa vstup bez čakania v rade, wi-fi pripojenie na internet a audiosprievodcu. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. Na oficiálnej internetovej stránke môžete La Pedrera takisto navštíviť virtuálne.

Casa Batlló

Nasledujúce 3 domy – Casa Batlló, Casa Amatller a Casa Lleó i Morera stoja v jednom bloku na Passeig de Gràcia, jednej z najelegantnejších ulíc Barcelony. Ulica zároveň rozdeľuje štvrť Eixample na jej ľavú a pravú časť (resp. severovýchodnú a juhozápadnú časť). Casa Batlló sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v ľavej časti Eixample. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4.

Stručná história Casa Batlló

Budovu pôvodne postavil v roku 1877 jeden z Gaudího profesorov architektúry. V roku 1903 ju kúpil Josep Batlló y Casanovas, textilný priemyselník a významný podnikateľ. Dom plánoval pôvodne zbúrať, ale Gaudí ho v rokoch 1904-1906 úplne zrekonštruoval. Viaceré prvky domu pripomínajú legendu o svätom Jurajovi, ktorou sa Gaudí inšpiroval. Architekt kompletne zmenil fasádu, predelil vnútorné priečky a interiér premenil na skutočné umelecké dielo. Okrem umeleckej hodnoty je budova tiež mimoriadne funkčná.

Niektoré prvky sú údajne predzvesťou architektonických trendov konca 20. storočia. Dom patril rodine Batlló len do 50. rokov 20. storočia. Súčasní majitelia, rodina Bernatovcov, ktorí dom úplne zrekonštruovali, ho vlastní od 90. rokov 20. storočia. Dom je pre verejnosť prístupný od roku 1995. V súčasnosti slúži tiež na podujatia a kultúrne návštevy. Od roku 2005 je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V rokoch 2018-2019 prebehlo komplexné reštaurovanie domu – predovšetkým jeho fasády, noblesného poschodia a rôznych dekoratívnych prvkov.

Prehliadka Casa Batlló

Počas prehliadky uvidíte Gaudího dóm, miesto, ktoré vás zavedie do prírody, k pôvodu Gaudího inšpirácie. Rotujúca miestnosť má viac ako 1 000 obrazoviek. Noblesné poschodie vás prenesie do Barcelony zo začiatku 20. storočia, výhľad na tú súčasnú sa vám zas naskytne zo strešnej terasy. Alebo vstúpte do brucha draka. O zostup do suterénu domu sa postaral japonský architekt Kengo Kuma. Audiosprievodca je plný príbehov a hudby britského skladateľa Daniho Howarda. Pri prehliadke sa využívajú tablety s virtuálnou realitou. Highlight-om prehliadky je tzv. Gaudího kocka od mediálneho umelca menom Refik Anadol. Umelec v nej cestuje do Gaudího mysle.

Vilu tiež môžete navštíviť počas špeciálnych prehliadok v noci. Okrem samotnej vily si na streche vypočujete koncert pri pohári katalánskeho vína.

Odporúčam vám kúpiť si vstupenky on-line na deň a hodinu, kedy vám to najviac vyhovuje. V inom prípade sa môže stať, že sa do domu nedostanete. Vstupenky sú pri kúpe cez internet tiež lacnejšie. Nemusíte ich ani tlačiť, stačí ich ukázať v mobile alebo na tablete. Na prehliadku si vyhraďte asi 1 hodinu. K dispozícii majú pre návštevníkov písaný text audiosprievodcu v 15 jazykoch (slovenčina ani čeština medzi nimi nie sú). Vstupenka stojí od 35 eur/os. Cena zahŕňa prehliadku domu s audiosprievodcom. V dome môžete fotografovať.

Casa Amatller

Modernistická vila Casa Amatller sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya v ľavej časti Eixample. S Casa Batlló susedí z južnej strany. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4. Je jedným z najlepších príkladov katalánskeho modernizmu. Zachovala sa v pôvodnom stave so všetkým nábytkom a výzdobou.  

Trochu z histórie Casa Amattler

Počas prehliadky domu sa zoznámite s Antonim Amatllerom, predstaviteľom 3. generácie rodiny, ktorá sa venovala čokoládovému priemyslu (1. zmienky o remeselnej výrobe pochádzajú už z roku 1797). Múzeum tiež venuje priestor 2 záľubám Antoniho – fotografovaniu a zberateľstvu archeologického skla a umenia od stredoveku až po súčasnosť. Na vytvorenie reklamných plagátov pre svoju čokoládu angažoval najlepších umelcov tej doby v Európe, napr. aj Alfonza Muchu. Taktiež prišiel s nápadom obrázkových kartičiek, ktoré sa ukrývali v jeho čokoládach. Na vytvorenie jedného obrazu bolo potrebné poskladať viaceré kartičky.

So stavbou domu oslovil Antoni v roku 1900 modernistického architekta Josepa Puiga i Cadafalcha (1867-1956), ktorý bol tiež veľkým historikom umenia, archeológom a politikom. Dom mal v čase svojho vzniku najpohodlnejšie novinky – stále funkčný výťah, technológie pre personál, napr. nemý čašník a elektrické osvetlenie. V roku 1943 vznikol Ústav: Centrum pre výskum hispánskeho umenia. Inštitúcia sídli na 2. a 3. poschodí domu. V rokoch 2010-2014 prešiel dom komplexnou rekonštrukciou, aby sa čo najviac priblížil pôvodnej podobe zo začiatku 20. storočia.

Prehliadka Casa Amatller

Na výber máte z viacerých prehliadkových okruhov:

1. Prehliadka s video sprievodcom – k dispozícii budete mať tablet, ktorý vás prostredníctvom dobových fotografií, plánov a videí oboznámi s architektúrou, výzdobou a rodinou. Na záver prehliadky dostanete šálku horúcej čokolády Amatller. Prehliadka začína každú polhodinu od 10.00-18.00 h, trvá 45 min. a na výber máte katalánčinu, španielčinu, francúzštinu a angličtinu. Vstupenka stojí 12 eur/os.
2. Prehliadka so sprievodcom – kompletné a podrobné info o historickom kontexte, rodine a architektovi. Na záver prehliadky dostanete šálku horúcej čokolády Amatller. Prehliadka, ktorá trvá 60 min., začína o 11.00 h v angličtine, o 12.00 h v katalánčine a o 13.00 h v španielčine. Vstupenka stojí 15 eur/os.
3. Prémiové prehliadky – počas prehliadky spoznáte Amatllerov inštitút hispánskeho umenia. Prehliadky len v katalánčine sa uskutočňujú obyčajne posledný pondelok v mesiaci a trvajú 60 min.  
4. Secesné noci – zahŕňajú divadelné predstavenie a pohár vína. Teresa, dcéra Antoniho Amatllera a jej slúžka Justa vám ukážu svoj domov a vysvetlia každodenný život. Prehliadky v angličtine sa konajú vo štvrtok o 19.00 h a trvajú 90 min.
5. Divadlo v rodine – divadelné predstavenie s Teresou Amatller. Na záver prehliadky ochutnáte horúcu čokoládu Amatller. Prehliadky v katalánčine trvajú 75 min.
6. Vzdelávacie prehliadky – prehliadky pre školy a inštitúcie v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú 90 min.
7. Skupinové prehliadky – prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine, francúzštine a angličtine trvajú 60 min. Prehliadka končí šálkou horúcej čokolády Amattler. Vstupenka stojí 15 eur/os.
8. Súkromné prehliadky – súkromné prehliadky trvajú 60 min.

Aby sa dom zachoval v pôvodnom stave, prehliadku absolvujete v špeciálnych návlekoch na topánky. Tašky, dáždniky, palice a iné predmety si necháte v šatni múzea. Kúpou vstupenky cez internet dostanete 15 % zľavu.

Casa Lleó Morera

Vila Casa Lleó Morera sa nachádza 750 m/9 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v ľavej časti Eixample. Je situovaný v tom istom rade domov ako Casa Batlló a Casa Amatller. Najbližšia zastávka metra je Passeig de Gràcia – linky L2, L3 a L4. Prestavbu pôvodného domu na Casa Lleó Morera navrhol Lluís Domènech i Montaner, ktorý sa považuje za jedného z najväčších géniov katalánskeho modernizmu. Dom nie je prístupný pre verejnosť. Na prízemí sa zase nachádza jeden z najstarších obchodov s luxusnou módou v Španielsku. Na oficiálnej internetovej stránke môžete navštíviť dom aspoň virtuálne.

Recinte Modernista de Sant Pau

Architekt Lluís Domènech i Montaner sa tiež postaral o modernistickú prestavbu lokality Sant Pau. Recinte Modernista de Sant Pau sa nachádza 3,4 km/41 min. pešo severne od Plaça de Catalunya, v pravej časti Eixample. Najbližšia zastávka metra je Sant Pau | Dos de Maig (linka L5). Obrovský komplex 27 budov bývalej nemocnice v modernistickom štýle s mozaikami, vitrážovými oknami a so záhradou s pavilónmi v maurskom štýle je od roku 1997 spolu s Palau de la Música Catalana súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Museu Egipci

Museu Egipci sa nachádza 1 km/12 min. pešo severozápadne od Plaça de Catalunya, v pravej časti Eixample. Múzeum starovekej egyptskej kultúry vystavuje šperky, sarkofágy a umelecké diela. Vstupenka stojí 12,00 eur/os.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadella
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa na Svatý Kopeček u Olomouce dostať?

Svatý Kopeček u Olomouce bol kedysi samostatnou obcou, dnes je súčasťou Olomouca. Nachádza sa v turistickej oblasti Stredná Morava, v turistickom regióne Stredná Morava a Jeseníky. Z administratívneho hľadiska sa nachádza v okrese Olomouc v Olomouckom kraji.

Autom

Mestskou štvrťou Svatý Kopeček u Olomouce neprechádza žiadna diaľnica ani cesta 1. triedy. Olomoucom prechádzajú:

• európska cesta E442 (Karlovy Vary – Ústí nad Labem – Liberec – Hradec Králové – Litomyšl – Olomouc – Lipník nad Bečvou – Valašské Meziříčí – Rožnov pod Radhoštěm – česko-slovenská hranica – Bytča – Žilina), takmer v celej dĺžke sa stotožňuje s cestou 1. triedy č. 35 (I/35),
• európska cesta E462 (Brno – Olomouc – Lipník nad Bečvou – Nový Jičín – Příbor – česko-poľská hranica – Krakov)
• a cesta 1. triedy č. 46 (I/46) – prepája Juhomoravský, Olomoucký a Moravsko-sliezsky kraj.

Autobusom

V mestskej štvrti Svatý Kopeček u Olomouce sa nachádzajú 2 autobusové zastávky.

• Svatý Kopeček, bazilika – 260 m/3 min. pešo východne do baziliky minor Navštívenia Panny Márie
• a Svatý Kopeček , ZOO – 700 m/9 min. pešo východne od baziliky.

V obci Samotišky, ktorá susedí so Svatým Kopečkom, sa ešte nachádza rovnomenná autobusová zastávka (1 km/19 min. pešo západne od baziliky).

Vlakom

Štvrťou Svatý Kopeček u Olomouce neprechádza žiadna železničná trať. Olomoucom prechádzajú trate č. 270, 275, 290, 301 a 310.

Pešo a na bicykli

Z Olomouca vedie na Svatý Kopeček cyklistický chodník. Z autobusovej zastávky Samotišky začína Moravsko-sliezska vetva Svätojakubskej cesty. Túto možnosť sme využili aj my. Z centra mesta Olomouc (Horní nám.) vedie trasa severovýchodným smerom, má dĺžku 8 km a pešo vám zaberie okolo 1 h a 47 min. Pripravte sa na prevýšenie 172 m, hlavne v poslednej časti trasy.

Čo v mestskej štvrti Svatý Kopeček u Olomouce robiť, vidieť a navštíviť?

Neprehliadnuteľnou dominantou štvrte Svatý Kopeček u Olomouce je bazilika minor Navštívenia Panny Márie, ktorá vás bude viesť, nech sem prichádzate z akéhokoľvek smeru, predovšetkým však z Olomouca. Lokalita je vyhľadávaným pútnickým miestom. Svatý Kopeček sme síce nenavštívili počas púte, ale vybrali sme sa ta na Veľkonočnú nedeľu, takže o veriacich tu ani vtedy nebola núdza.

Stručná história baziliky minor Navštívenia Panny Márie

História tejto lokality siaha do obdobia 30-ročnej vojny (1618-1648). Jan Andrýsek nechal na základe svojho sľubu vybudovať v rokoch 1629-1633 malú kaplnku, ktorú zasvätili Panne Márii. Kaplnka bola svedkom obliehania Olomouca Švédmi, rozkvetu na prelome 17.-18. storočia a zrušenia materského kláštora Hradisko na okraji Olomouca na konci 18. storočia. V tomto období (1785) sa stáva farnosťou pre viaceré obce v okolí. 21. mája 1995 kostol navštívil pápež Ján Pavol II. a chrám pri tejto príležitosti povýšili na baziliku minor.

Vedeli ste že duchovnú službu na Svatom Kopečku vykonávajú kňazi z rádu Premonštrátov? Ich materským kláštorom je kláštor na Strahove v Prahe.

Vstup do baziliky je zdarma. Spoplatnené je ale fotografovanie a filmovanie, ktoré je možné len po predošlej dohode so Strahovským kláštorom, o ktorom som mimochodom písal v článku 1. deň v Prahe – Hradčany, Strahov a Malá Strana.

Svatokopecké múzeum (Múzeum Matice Svatokopeckej)

Svatokopecké múzeum alebo Múzeum Matice Svatokopeckej sa nachádza z čelného pohľadu v ľavom krídle pôvodnej rezidencie. Múzeum sa rozprestiera na prízemí, ale predovšetkým na poschodí budovy. Nájdete v ňom sakrálne predmety. Svatokopecké múzeum je otvorené od apríla do októbra. Expozíciu si prechádzate sami bez sprievodcu. Vstupné do múzea je dobrovoľné.

Kde sa v lokalite Svatý Kopeček u Olomouce najesť?

Z čelného pohľadu na chrám sa pri pravom krídle pôvodnej rezidencie túlia viaceré stánky s rýchlym občerstvením a kaviareň.

Záverom …

Teším sa, až Svatý Kopeček u Olomouce navštívim opäť. Tentoraz sa tam ale vyberiem počas všedného dňa, aby som si naplno užil genia loci tejto lokality.

Za uvedenie a hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Svatý Kopeček u Olomouce je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.