1. Macedónske námestie (Ploštad Makedonija, Плоштад Македонија)

Macedónske námestie (Ploshtad Makedonija, Плоштад Македонија) je hlavným námestím Skopje a zároveň najväčším námestím celej krajiny. Postavili ho v rokoch 1920-1940. Zemetrasenie v roku 1963 námestie zmenilo. Kiro Gligorov, vtedajší prezident, vyhlásil práve z tohto námestia v roku 1991 nezávislosť Macedónska od Juhoslávie. V roku 2011 pribudol v strede námestia pamätník Alexandra Veľkého, ktorý sa nazýva Bojovník na koni.

Neprehliadnuteľný pamätník slúži zároveň aj ako fontána. Alexandra stráži 8 vojakov a 8 levov. V noci sa fontána mení na zvukovo-svetelnú šou, ktorú by si ste si nemali nechať ujsť. Väčšinu budov na námestí postavili alebo upravili počas prestavby Skopje v rokoch 2014-2018. Na námestí tiež stoja viaceré pamätníky venované významným osobnostiam Severného Macedónska. Námestie lemujú hotely, reštaurácie, kaviarne, bary, obchody a inštitúcie.

2. Kamenný most (Kamen most, Камен мост)

Kamenný most (Kamen most, Камен мост; 150 m/2 min. pešo severovýchodne od námestia) je pravdepodobne najstaršou trvalou stavbou na prekročenie rieky Vardar. Postavili ho v 15. storočí (1451-1469) za vlády sultána Mehmeda II. Predpokladá sa, že základy mosta pochádzajú ešte z rímskych čias. Most má dĺžku 214 m, šírku 6 m a 12 polkruhových oblúkov. V priebehu storočí bol viackrát zničený, ale aj prestavaný. Most je pre mesto taký dôležitý, že sa nachádza na erbe Skopje, ktorý je zároveň zobrazený na vlajke mesta.

3. Macedónska brána (Porta Makedonija; Порта Македонија)

Klasicistickú Macedónsku bránu v podobe víťazného oblúka (Porta Makedonija; Порта Македонија; 250 m/4 min. pešo juhovýchodne od námestia) postavili v roku 2011 pri príležitosti 20. výročia nezávislosti Severného Macedónska. Pamätník má výšku 21 m. Reliéfy zobrazujú udalosti z histórie krajiny.

4. Pevnosť Kale v Skopje (Skopska tvrdina Kale, Скопска тврдина Кале)

Pevnosť Kale v Skopje (Skopska tvrdina Kale, Скопска тврдина Кале; 1,1 km/17 min. pešo severne od námestia) sa hrdo vypína nad mestom už od 6. storočia, z čias cisára Justiniána I., keď bolo mesto súčasťou Byzantskej ríše. Rimania a Osmani ju v priebehu storočí obnovovali a rozširovali. Zo samotnej pevnosti sa už toho veľa do súčasnosti nezachovalo. Uvidíte pozostatky budov, kostola či mešity. Pevnosť ale obklopujú hrubé kamenné múry so strážnymi vežami, z ktorých sa vám naskytnú panoramatické výhľady na mesto s horou Vodno za ním. V komplexe by sa malo nachádzať archeologické múzeum, každopádne narazil som len na zamknuté dvere a prázdne budovy. Pevnosť je otvorená denne medzi 8.00-18.00 h. Vstup do pevnosti je zdarma.

5. Starý bazár (Stara skopska čaršija, Стара скопска чаршија)

Starý bazár (Stara skopska čaršija, Стара скопска чаршија; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia) v osmanskej štvrti Čair je historickým a kultúrnym centrom Skopje. Patrí medzi najväčšie a najlepšie zachované trhoviská z osmanskej éry na Balkáne. Je centrom obchodu, remesiel, kultúry a spoločenského života už od 12. storočia. Charakterizujú ho mešity, turecké kúpele (hammam), staré hostince han (karavanseraj), či úzke uličky s malými remeselnými dielňami.

Turecké kúpele Čifte hammam z 15. storočia sa premenili na galériu umenia, Daut Pasha Hammam zase na Národnú galériu Severného Macedónska. Karavanseraj je historický orientálny hostinec, ktorý slúžil k bezpečnému odpočinku obchodných karaván, cestovateľov a ich zvierat. V Starom bazáre ich je hneď niekoľko. Kuršumli han zo 16. storočia stojí neďaleko Múzea Macedónska. Suli han je domovom Múzea Starého bazáru a Fakulty výtvarných umení. V Kapan han našli svoje miesto zase viaceré reštaurácie a kaviarne.

Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Starom bazáre v Skopje?

Chcel som navštíviť aj Bezisten, trh na trhovisku, ten bol, žiaľ, v čase mojej návštevy zatvorený. Starý bazár oplýva aj reštauráciami, kaviarňami, barmi, galériami a obchodmi. Tri hlavné ulice bazáru by som nazval kaviarenská, zlatá a reštauračná. Kaviarenskú a reštauračnú uličku vám určite nemusím vysvetľovať, zlatá ulička prekypuje klenotníctvami. Aj Skopje má svoju uličku plnú otvorených dáždnikov. Prejdete sa ňou práve v Starom bazáre.

V niekoľkých reštauráciách a kaviarňach som sa tu zastavil aj ja. Prečítajte si o tom v článku Skopje – návod na prežitie. Na severnom okraji som sa náhodou ocitol v Bit bazaare, krytom potravinovom trhu plnom chutí, vôní a obyvateľov mesta. Prekvapila ma atmosféra Starého bazáru v noci. Zatiaľ čo jedna ulička hýri životom, ľuďmi a svetlom, vo vedľajšej bola takmer úplná tma, ticho a ľudoprázdno.

…a sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Skopje? …

6. Vodno (Водно)

Pohorie Vodno chráni Skopje z juhozápadu. Najvyšším bodom pohoria je vrch Krstovar (1 066 m n. m.). Od centra mesta je vzdialený 6,4 km/2 h 23 min. pešo. S lepšou kondičkou to zvládnete aj do 2 hodín. Prevýšenie je 803 m. Asi v polovici cesty sa nachádza Stredné Vodno (Sredno vodno, Средно Водно; 570 m n. m.) s parkoviskom, reštauráciou, v ktorej sa dá platiť len v hotovosti, kaviarňou, v ktorej môžete platiť aj kartou a dolnou stanicou lanovky.

Za espresso a 1,5-litrovú minerálku som zaplatil 100 mkd/1,63 eur. Lanovka má dĺžku 1 750 m, prevýšenie takmer 500 m a cesta ňou trvá 6-8 minút. V čase návštevy hory nepremávala kvôli silnému vetru. To ma zaujalo, pretože v ten deň vládlo absolútne bezvetrie. Väčšina turistických chodníkov (červená značka) vedie borovicovým lesom, ktorý tu vznikol len v roku 1946.

Cestu na vrchol pohoria vám ukážu futuristická telekomunikačná veža a Miléniový kríž, ktorý na hore pribudol v roku 2002 pri príležitosti 2000. výročia kresťanstva na území dnešného Severného Macedónska. So svojou výškou 66 m patrí medzi najväčšie kríže sveta. V noci žiari a pôsobí, akoby sa vznášal nad mestom. Z vrcholu sa vám naskytne panoramatický výhľad na Skopje, údolie rieky Vardar, ako aj na okolité hory. Za pivo v bare na vrchole som zaplatil 120 mkd/1,95 eur.

7. Mestský park Skopje

Mestský park Skopje (Gradski Park Skopje, Градски парк Скопје; 2,2 km/30 min. pešo severozápadne od námestia) je najväčšou a najobľúbenejšou zelenou oázou uprostred mesta. Zo severu ho ohraničuje rieka Vardar a z juhu bohémska štvrť Debar Maalo. Park založili pred viac ako storočím. Z môjho uhla pohľadu sa delí na dve časti – východnú a západnú. Východná časť pripomína upravený francúzsky park s pravidelnými chodníkmi, kvetinovými záhonmi a fontánami.

Západná časť sa zase podobá divokejšej anglickej záhrade s jazerami, mostmi a nepravidelnými chodníkmi. Súčasťou západnej časti je tiež zoologická záhrada. V parku zaparkovalo skutočne mnoho pojazdných stánkov s kávou, zmrzlinou, vafľami alebo džúsmi. Za čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu s ľadom som zaplatil 150 mkd/2,44 eur. V stánku môžete platiť platobnou kartou.

8. Archeologické múzeum Severného Macedónska (Arheološki muzej na Makedonija, Археолошки музеј на Македонија)

Archeologické múzeum Severného Macedónska (Arheološki muzej na Makedonija, Археолошки музеј на Македонија; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia) v monumentálnej neoklasicistickej budove uchováva jednu z najcennejších archeologických zbierok v krajine. Prezentuje artefakty od praveku až po stredovek, ktoré boli nájdené na archeologických lokalitách v celom Severnom Macedónsku. Uvidíte prehistorické nástroje a keramiku, rímske predmety každodennej potreby, byzantské šperky a mnohé ďalšie. Stálu expozíciu dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 400 mkd/6,50 eur.

9. Múzeum mesta Skopje (Muzej na grad Skopje, Музеј на град Скопје)

Múzeum mesta Skopje (Muzej na grad Skopje, Музеј на град Скопје; 600 m/9 min. pešo južne od námestia) sa zameriava na históriu mesta od praveku po súčasnosť. Sídli v budove starej železničnej stanice. Zemetrasenie v roku 1963 budovu vážne poškodilo. Veľké hodiny na priečelí budovy zamrzli v čase. Ukazujú 5.17 h, presný okamih zemetrasenia. Ponechali ich tak až do súčasnosti ako trvalý pamätník tejto smutnej udalosti. Múzeum disponuje archeologickými, historickými, etnografickými a umeleckými zbierkami. V priebehu roka v múzeu usporadúvajú viaceré výstavy. Múzeum je otvorené od utorka do soboty medzi 9.00-17.00 h a v nedele medzi 9.00-13.00 h. Vstup do múzea je zdarma.

Vydajte sa na nenáročnú turistiku aj do týchto miest:

• Čo vidieť v meste Litoměřice?
• Fundata – obec plná naj
• Obrov chodník a Hra o tróny
• Čo robiť v Poprade?
• Mosonmagyaróvár – maďarský triatlon na zelených ostrovoch

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Skopje alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že v Parme sídli Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ESFA)?

Ako sa do mesta Parma dostať?

Parma je najväčším a hlavným mestom rovnomennej provincie regiónu Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, sa nachádza 101 km/1 h 13 min. autom severozápadne a od Ríma je vo vzdialenosti 458 km/4 h 51 min. autom taktiež severozápadne.

Autobusom

Ak budete do Parmy cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových staníc:

• Parma – pri železničnej stanici, 1,4 km/20 min. pešo severne od centra,
• Parma – Inc. Via Toscana – na východnej strane historického jadra, 1,3 km/18 min. pešo severovýchodne od centra.

Okrem nich sa v meste nachádza plno autobusových zastávok, na ktorých vám zastavia aj regionálne autobusy.

Vlakom

Železničná stanica Parma sa nachádza 1,1 km/15 min. pešo severne od centra. Do Parmy som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvá okolo 56 minút – 1 h 12 minút. Spiatočný cestovný lístok by stál 17 eur/os.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Kde v meste Parma získať info?

Parma – Informačné a turistické stredisko (IAT-R) – Parma Welcome (Parma – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – Parma Welcome) sa nachádza 290 m/4 min. pešo severne od centra.

Čo v meste Parma robiť, vidieť a navštíviť?

Parma ponúka hneď niekoľko námestí s historickými budovami, ktoré prekvapia svojou architektúrou. Mesto sa pýši bohatou históriou, ktorá sa spája s jeho osobnosťami. V podchode rušnej križovatky zrazu natrafíte na rímsky most. Parky pre mňa ostávajú tajomstvom, ktoré som nemal čas odhaliť.

Garibaldiho námestie (Piazza Garibaldi)

Námestie Piazza Garibaldi je svetským centrom mesta. Lemujú ho od severu v smere hodinových ručičiek najvýznamnejšie paláce mesta – Guvernérsky palác (Palazzo del Governatore), Radnica (Palazzo Comunale) a Starý palác (Palazzo Vecchio), ale aj farský kostol svätého apoštola Petra (Chiesa Parrocchiale di San Pietro Apostolo). V súčasnosti je skutočným centrom mestského života plným obchodov, reštaurácií, kaviarní a barov a križovatkou hlavných dopravných tepien mesta.

Katedrálne námestie (Piazza Duomo)

Námestie Piazza Duomo (400 m/5 min. pešo severne od centra) je zase náboženským centrom mesta. Lemujú ho od východu v smere hodinových ručičiek katedrála, terakotová zvonica z 13. storočia, krstiteľnica z ružového mramoru z Verony a biskupský palác z 11. storočia s renesančným nádvorím s lodžiami.

Parmská katedrála (Cattedrale di Parma)

Výstavba románskej parmskej katedrály (Cattedrale di Parma) začala okolo roku 1059 a vysvätili ju v roku 1106. Katedrála má tri portály, tri slepé arkády, dve veže a sedlovú strechu. Prvú vežu, zvonicu, postavili na konci 13. storočia (1284-1294). Druhú vežu začali stavať v roku 1602, ale krátko na to jej výstavbu prerušili. Kostol v tvare latinského kríža tvoria tri lode a transept (priečna loď) s bočnými kaplnkami, ktoré sú ukončené apsidami.

V rokoch 1525-1530 (podľa iného zdroja 1530-1534) vyzdobil taliansky renesančný maliar Antonio Allegri da Correggio klenbu, ktorá sa považuje za jedno z majstrovských diel talianskeho umenia 16. storočia. Mnohé kostoly nasledujúceho storočia sa pri vytváraní svojej barokovej výzdoby inšpirovali kupolou parmskej katedrály. Katedrála je otvorená od pondelka do soboty medzi 7.45-19.20 h a v nedeľu medzi 7.45-10.45 h a 12.10-19.20 h. Posledný vstup je 15 minút pred zatvorením. Vstup do katedrály je zdarma.

Parmská krstiteľnica (Battistero di Parma)

Parmskú krstiteľnicu (Battistero di Parma) začali stavať v roku 1196 a dokončili ju v roku 1307. Nesie v sebe prvky neskorého románskeho slohu a ranej gotiky. Najnižšiu časť baptistéria obklopujú basreliéfy zvierat, morských príšer, morských panien, ale aj kentaurov, jednorožcov a znamení zverokruhu. Interiér pamätníka s osemuholníkovým tvarom je zoštíhlený 16 rebrami, ktoré sa zbiehajú v špicatej klenbe. Osemuholníková krstiteľnica v strede baptistéria pochádza z 13. storočia.

Klenbu zdobia maľby z 2. polovice 13. storočia. Sochy vo vnútri zobrazujú mesiace, ročné obdobia a znamenia zverokruhu. Luneta zobrazuje muža, ktorý je med na strome s dvoma hlodavcami a drakom, po stranách sú vozy Slnka a Mesiaca. Krstiteľnica je otvorená denne medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je o 17.30 h. Vstupenka stojí 12 eur/os. Cena tiež zahŕňa vstup do diecézneho múzea. Vstupenka platí 2 dni. Pokladňa sa nachádza vo vnútri múzea.

Biskupský palác (Palazzo del Vescovado)

Biskupský palác (Palazzo del Vescovado) pochádza z 11.-12. storočia. V priebehu storočí ho viackrát prestavali. Jeho súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia. Rekonštrukcia vrátila palácu stredoveký vzhľad. Vnútorné nádvorie pristavali v 16. storočí. Vo vnútri paláca sa zachovali diela, ktoré vlastnila kúria.

Námestie mieru (Piazzale della Pace)

Námestie Piazzade della Pace (400 m/5 min. pešo severne od centra) je zeleným ostrovom v historickom jadre Parmy. Dominantou námestia s anglickým trávnikom, vysokými stromami a fontánou je palác Palazzo della Pilotta v severozápadnej časti námestia. V jeho bezprostrednej blízkosti stojí Pamätník Giuseppe Verdiho.

Monumentálny komplex Pilotta (Complesso Monumentale della Pilotta)

Výstavba monumentálneho komplexu Pilotta (Complesso Monumentale della Pilotta) sa začala pravdepodobne okolo roku 1583. Pôvodne mal slúžiť ako palác pre rodinu vojvodu Farnese. Vnútorné nádvoria boli určené pre sklady, stajne, kasárne a zbrojnicu, ktorá sa neskôr premenila na dvorné divadlo. Palác pomenovali po vznešenej hre pe-lota, ktorá sa kedysi hrávala na jednom z jeho nádvorí pri zvláštnych príležitostiach. V súčasnosti sa v komplexe nachádza 5 expozícií – Archeologické múzeum, Divadlo Farnese, Národná galéria, Palatínska knižnica a Bodoniho múzeum.

Archeologické múzeum

Archeologické múzeum je jedno z najstarších múzeí Talianska. Založili ho už v roku 1760. Uchováva predmety od paleolitu až po vrcholný stredovek. Vystavuje objekty z čias Grékov, Etruskov aj Keltov. Uvidíte predmety z vykopávok v starovekom rímskom meste Veleia, jedna sekcia sa venuje Parme a jej okoliu z čias starovekého Ríma. Súčasťou je egyptská zbierka a kabinet medailí. V expozícii ma najviac zaujala pozlátená bronzová busta Antonina Pia z 2. storočia n. l., ktorého oči vyzerali ako živé.

Divadlo Farnese

Drevené divadlo Farnese je prvým moderným divadlom v západnom svete. Objednal si ho Ranuccio I. Farnese, vojvoda z Parmy, Piacenzy a Castra, v roku 1618 na oslavu pobytu toskánskeho veľkovojvodu Cosima II. Medicejského počas jeho cesty do Milána. Divadlo postavili rýchlo s použitím ľahkých materiálov ako drevo a maľovaná omietka. Taliansky architekt Giovanni Battista Aleotti vytvoril uzavretý priestor pre predstavenia, ktorý vybavil technickým systémom pre pohyblivé kulisy.

Inaugurácia divadla sa konala o 10 rokov neskôr v roku 1628 pri príležitosti svadby toskánskej princeznej Margherity Medicejskej a vojvodu z Parmy, Piacenzy a Castra a zároveň Ranucciovho syna Odoarda I. Farnese. Neskôr sa divadlo používalo na vojvodské oslavy a slávnosti pri príležitosti svadieb a dôležitých štátnych návštev. Posledné predstavenie sa v divadle odohralo v roku 1732. Odvtedy začalo upadať a takmer úplne ho zničilo bombardovanie počas 2. svetovej vojny. V 50. rokoch 20. storočia sa uskutočnila rekonštrukcia podľa pôvodných návrhov.

Komplex som navštívil predovšetkým kvôli divadlu Farnese. Po prehliadke celého paláca som sa do divadla znova vrátil, aby som naplno nasal jeho krásu.

Národná galéria

V 17. storočí sa mesto stalo jedným z hlavných kultúrnych centier Európy. V 18. storočí palác hostil Akadémiu výtvarných umení, ktorej umelecké zbierky sa neskôr stali jadrom súčasných expozícií. O premenu akadémie na múzeum sa zaslúžila Mária Lujza Habsbursko-lotrinská, rakúska arcivojvodkyňa, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a francúzska cisárovná ako manželka Napoleona I. Bonaparta.

Zaujalo ma predovšetkým dekoratívne umenie v Sieni víťazstiev, veľké mytologické cykly, či obraz Silvia a Aminta od Francesca Scaramuzza a súbor troch obrazov Tri sestry od Amedea Bocchiho. V expozícii môžete vidieť obraz Hlava ženy (La Scapigliata) pripisovaný Leonardovi da Vincimu. Žiaľ, v čase mojej návštevy bola polovica umeleckej expozície zatvorená z dôvodu nevyhnutných zásahov do osvetlenia, takže obraz som nevidel.

Palatínska knižnica

Palatínsku knižnicu založili v roku 1761 so želaním vytvoriť knižnicu, z ktorej bude mať úžitok aj verejnosť. V knižnici nájdete jedinečnú zbierku rukopisov a inkunábulí.

Bodoniho múzeum

Múzeum venované talianskemu dizajnérovi písma Giambattistovi Bodonimu založili v roku 1962. Je prvé svojho druhu v Taliansku a jedno z najdôležitejších v Európe. Zhromažďuje listy, vydania, razidlá, matrice ako aj ďalšie vybavenie zo súkromného typografického štúdia a dielne tohto dizajnéra. Najcennejším dielom je Iliada v gréčtine z roku 1808.

Praktické info

Komplex je otvorený od utorka do nedele medzi 9.00-19.00 h. Posledný vstup je o 18.00 h. Na prehliadku celého komplexu si vyhraďte 2-3 hodiny. Panely vo výstavných miestnostiach sú v taliančine a angličtine. Vstupenka stojí 18 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni múzea alebo on-line. V pokladni múzea môžete platiť platobnou kartou. Nachádzajú sa tam tiež skrinky, do ktorých musíte umiestniť veľké batohy. Fotografovať môžete bez použitia blesku a statívu. V pokladni mi uznali novinársky preukaz.

Oltár pamätníka Giuseppe Verdiho (Ara del monumento a Giuseppe Verdi)

Oltár pamätníka Giuseppe Verdiho (Ara del monumento a Giuseppe Verdi) pochádza zo začiatku 20. storočia. Ide o rekonštruovaný fragment pamätníka, ktorý sa pôvodne nachádzal pred železničnou stanicou, ale počas bombardovania v roku 1944 bol zničený. Bronzové plakety na oboch stranách evokujú scény z Verdiho opier, ale aj epizódy z jeho života.

Rímsky most Spazio Aemilia, 187 pred n. l. (Ponte romano Spazio Aemilia 187 a. C.)

Most s názvom Pons Lapidis postavili počas augustovskej éry. S 11 oblúkmi mal dĺžku 140 m. Z pôvodnej konštrukcie sa zachovali len základy. Teodorich nechal most postaviť znovu po povodniach v roku 493. Počas rekonštrukcie ulice Strada Mazzini v roku 1966 odhalili dva z pôvodných 11 oblúkov. Celú lokalitu sprístupnili verejnosti vytvorením podchodu pre chodcov. Pribudol tu výstavný priestor, ktorý sa venuje mestu za čias Rimanov, ale aj parmskej univerzite. V budúcnosti by tu mali vystavovať 260 archeologických nálezov, ktoré našli počas vykopávok. Rímsky most Spazio Aemilia, 187 pred n. l. (Ponte romano Spazio Aemilia 187 a. C.; 280 m/4 min. pešo západne od centra) nájdete v podchode pri súčasnom moste Ponte di Mezzo.

Vojvodský park (Parco Ducale)

Vojvodský park (Parco Ducale; 1 km/14 min. pešo severozápadne od centra) v talianskom štýle prvýkrát otvorili už v roku 1560. V 18. storočí ho upravili na francúzsku záhradu. Dominantou parku je Vojvodský palác z roku 1561 v jeho severovýchodnej časti. Palác je v súčasnosti sídlom karabinierov. Rybník s malým ostrovčekom v strede vznikol v roku 1690 pri príležitosti svadby Odoarda Farneseho a Dorotey Sofie z Neuburgu. V roku 1920 umiestnili na ostrovček Trianonskú fontánu z 18. storočia. V parku nájdete detské ihrisko, stoly, lavičky, zónu pre psičkárov a toalety.

Park je otvorený od apríla do októbra v pondelok medzi 6.00-20.00 h, od utorka do nedele medzi 6.00-0.00 h a od novembra do marca denne medzi 7.00-20.00 h. Vstup do parku je zdarma.

V celom regióne Emilia Romagna platila v stredu 15. júla 2026 oranžová výstraha pred silnými búrkami. Regionálna civilná obrana v priebehu dňa sprísnila pôvodne žlté varovanie, keďže oblasť zasiahol mimoriadne silný búrkový systém. Miestami spadlo cez 30-50 mm zrážok za hodinu, čo viedlo k bleskovým záplavám v mestských oblastiach. Súčasne platila žltá výstraha pred extrémnymi teplotami, ktoré v niektorých oblastiach dosahovali až 38 °C a žltá výstraha pred silným vetrom, ktorý lokálne dosahoval rýchlosť až 150 km/h. Vietor spôsobil rozsiahle materiálne škody, výpadky elektriny a popadané stromy.

Práve preto som sa do žiadneho parku mesta nedostal, lebo ich všetky už počas dňa z dôvodu bezpečnosti uzatvorili. Takže som všade natrafil na zamknutú bránu.

Park citadely (Parco della Cittadella)

Päťuholníkovú pevnosť s baštami a priekopami postavili v meste koncom 16. storočia. Plnila predovšetkým obrannú funkciu, neskôr slúžila ako väzenie, mučiareň a kasárne. Nakoniec ju premenili na verejný park citadely (Parco della Cittadella; 1,4 km/19 min. pešo južne od centra). Vstupná brána pochádza z roku 1596. Vo vnútri nájdete fontánu, športoviská, detské ihrisko, chodník na behanie, vyčlenené priestory pre psičkárov a bar.

Park je otvorený od apríla do októbra denne medzi 7.00-21.00 h, od novembra do marca denne medzi 7.00-20.00 h. Vstup do parku je zdarma.

Kde sa v meste Parma najesť?

Reštaurácia Trattoria Corrieri Parma (290 m/4 min. pešo západne od centra) je v meste obľúbeným a vyhľadávaným podnikom. Dôkazom toho bolo asi 10-minútové státie v rade, kým sa pre mňa uvoľnil stôl. Reštaurácia ponúka typickú parmskú kuchyňu. Za svoj názov vďačí Márii Lujze Habsbursko-lotrinskej. Od 19. storočia, keď ju otvorili, sa v nej stravovali posli (po taliansky corriere). Svoje kone priväzovali ku kruhom pripevneným na stene, ktoré uvidíte dodnes.

Ochutnal som tradičné cestoviny Tortelli d’erbetta, ktoré pochádzajú práve z Parmy. Cestoviny z múky, vajec a soli sa plnia zmesou z ricotty, vajec, muškátového orieška, strúhaného parmezánu, špenátu a repy. Po uvarení v osolenej vriacej vode sa scedia, prelejú rozpusteným maslom a posypú postrúhaným parmezánom. Cestoviny som snúbil s nefiltrovaným ležiakom Birra di Parma Blond Ale. Intenzívna zlatá farba, bohatá krémová biela pena, korenistá a citrusová aróma, sladká sladová chuť s mierne horkým a citrusovým záverom.

Po vynikajúcom hlavnom jedle som sa rozhodol, že v reštaurácii si dám aj dezert s kávou. Objednal som si tortu Sbrisolona. Chrumkavý, drobivý, maslový koláč Sbrisolona pochádza zo 16. storočia. Keďže sa pri krájaní veľmi drobí, podáva sa nalámaná na kúsky o veľkosti jedného sústa. Namáča sa v grappe alebo dezertných vínach, ako napr. Malvasia, Vin Santo alebo Passito z Pantellerie. V reštaurácii ju podávajú s piemontským krémom zabaione zo žĺtkov vyšľahaných s cukrom vo vodnom kúpeli a dochutených alkoholizovaným vínom. Za obed som zaplatil 35,50 eur (z toho 3 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto lokality, ktoré zaujmú svojou architektúrou:

• Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork
• Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
• Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Múzeum vežiakov Kladno
• Kampus Vitra

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Parma – umenie, parmezán a prosciutto je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Rimini dostať?

Rimini je hlavným a najväčším mestom rovnomennej provincie. Nachádza sa v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, je 120 km/1 h 21 min. autom juhovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 339 km/3 h 51 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Rimini Station sa nachádza 700 m/10 min. pešo severovýchodne od Námestia troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) v centre mesta.

Vlakom

Ak budete do Rimini cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z troch železničných staníc:

• Rimini – najbližšie k centru, 650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra,
• Rimini, Miramare – južná stanica, najbližšie k letisku, 7 km/16 min. autom juhovýchodne od centra,
• Rimini, Viserba – severná stanica, blízko k severným plážam, 6,5 km/15 min. autom severozápadne od centra.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Do Rimini som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvala 1 h a 29 minút. Z Rimini som cestoval do Bologne s prestupom v Castelbolognese. Cesta trvala 1 h a 35 minút vrátane prestoja na stanici. Spiatočný cestovný lístok by bez železničného preukazu stál 22,60 eur.

Kde v Rimini získať info?

Turistické informačné centrum Rimini Stazione – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – VisitRimini sa nachádza priamo na železničnej stanici (650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra).

Čo v Rimini robiť, vidieť a navštíviť?

Rušné turistické Rimini vás prekvapí svojou bohatou históriou z rímskych čias, keď ešte bolo mestom Ariminium, ale aj zo stredoveku so svojimi palácmi, sochami a fontánami. V meste sa narodil svetoznámy filmový režisér Federico Fellini. Na záver mám pre vás jeden tip aj na kúpanie v meste.

Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri)

Dnešné Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) sa nachádza na mieste, kde kedysi bývalo fórum, politické a obchodné centrum rímskeho mesta Ariminium, predchodcu dnešného Rimini. Na námestí sa križovali dve významné obchodné cesty – Decumanus Maximus, ktorá spájala Augustov oblúk s Tiberiovým mostom a Cardo Maximus, ktorá zase spájala bránu Porta Montanara so starým prístavom.

V stredoveku, keď bolo námestie známe ako Piazza delle Erbe, bolo miestom trhu, predaja mäsa a rytierskych turnajov. V priebehu storočí prešlo námestie viacerými úpravami. Po 2. svetovej vojne námestie premenovali na Piazza Tre Martiri na pamiatku 3 mladých partizánov, ktorých tu popravili v roku 1944. Námestiu dominuje hodinová veža zo 16. storočia. V severozápadnom cípe námestia stojí renesančná socha Gaia Iuliusa Caesara z polovice 16. storočia. Caesar na námestí prehovoril k svojim vojakom po tom, čo prekročili rieku Rubikon.

Námestie Piazza Cavour

Námestie Piazza Cavour (300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) lemujú Palazzo dell’Arengo s rovnomennou vežou, Palazzo del Podestà, starý rybí trh a Divadlo Amintore Galliho. V strede námestia stoja fontána a socha Pavla V. Fontána (Fontana della Pigna), známa ako šiška, vďaka veľkej šiške na jej vrchole, na námestí pribudla v roku 1543. Jednotlivé priehradky oddeľujú elegantné stĺpy. Vo vlyse zobrazili zbrane, štíty, trofeje a iné vojnové symboly.

Tak tohto pána by som v noci stretnúť nechcel! A asi ani cez deň. Hrozivý výraz v jeho tvári hovorí za všetko. Pavol V., vlastným menom Camillo Borghese, bol 233. pápež. Obec Rimini sochu postavila ako prejav vďaky na začiatku 17. storočia. V roku 1797 ju zasvätili sv. Gaudenziovi, patrónovi Rimini. Aby sa zabránilo jej zničeniu francúzskou armádou, ktorá vtrhla do Talianska, pápežskú tiaru odstránili a nahradili ju biskupskou mitrou. V roku 1936 dielo obnovili do pôvodného stavu.

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo)

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo) v severozápadnej časti zástavby začali stavať už v roku 1204. Dôkazom toho je nápis pod jeho portikami. Tam sa tiež v minulosti vykonávala spravodlivosť. Dve veľké vonkajšie schodiská vedú do veľkej sály na medziposchodí, kde sa v 13. storočí stretávala mestská generálna rada. Na prelome 17. a 18. storočia sa sála zmenila na mestské divadlo, kým neotvorili divadlo Amintore Galliho.

Palác podesty (Palazzo del Podestà)

Palác podesty (Palazzo del Podestà) v severozápadnej časti námestia postavili okolo roku 1330 ako rezidenciu najvyššieho predstaviteľa mesta, sudcu a správcu. Spoznáte ho podľa troch honosných gotických oblúkov. V 16. storočí prešiel palác významnými úpravami. Po 1. svetovej vojne ho výrazne zrekonštruovali a dodali mu modernejší vzhľad. Od roku 2020 sídli v oboch palácoch múzeum moderného umenia Múzeum umeleckých palácov v Rimini (Museo Palazzi dell’Arte Rimini).

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria)

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria) v juhovýchodnej časti námestia postavili v roku 1747. Má podobu dvojúrovňovej lodžie, do ktorej sa vstupuje cez tri oblúky. V rohoch sú malé fontány v podobe rýb, v ktorých sa v minulosti čistili, ako inak, ryby. Vo vnútri uvidíte dlhé stánky z kameňa z Istrie, na ktorých ženy predávali mušle. Označenia stánkov sú viditeľné dodnes.

Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli)

Neoklasicistické Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli) v juhozápadnej časti námestia slávnostne otvorili v roku 1857 operou Aroldo od Giuseppe Verdiho. Hudobná sála má 4 poschodia a 23 lóží na každom z nich, čo z nej robí jedno z najväčších divadiel v Taliansku. Zvláštnosťou je, že divadlo nemá kráľovskú lóžu. Počas 2. svetovej vojny budovu vážne poškodili počas bombardovania. V roku 1947 napoly zničené divadlo venovali Amintore Gallimu, talianskemu hudobnému vydavateľovi, novinárovi, historikovi, muzikológovi a skladateľovi. V roku 2018, po 75 rokoch rozsiahleho reštaurátorského projektu, divadlo opäť zdvihlo svoju oponu.

Augustov oblúk (Arco di Augusto)

Augustov oblúk (Arco di Augusto; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) je údajne najstarší dodnes zachovaný oblúk v severnom Taliansku. Postavili ho na príkaz rímskeho senátu v roku 27 p. n. l. na počesť Octaviana Augusta. Ten nechal obnoviť rímsku konzulárnu cestu Via Flaminia, ktorá od roku 220 p. n. l. spájala Rím s Rimini. Spolu s bránou Porta Montanara je jednou z dvoch brán starovekého Rimini, ktoré založili v roku 268 p. n. l. Obložili ju kameňom z Istrie rovnako ako Tiberiov most na opačnej strane historického centra. Brána ako symbol propagandy, ktorá presadzovala mier a stabilitu, nebola nikdy zamknutá.

Bránu zdobia štyri podobizne, dve na každej strane. Jupiter a Apolón hľadia na Rím a Via Flaminia z jednej strany a Neptún a bohyňa Rím hľadia na mesto z druhej strany. V staroveku bránu zakončili atikou so sochou cisára na koni. Brána bola súčasťou mestského hradu, ktorého zvyšky stále môžete vidieť po stranách. Tehly a cimburie zo stredoveku a z renesancie zmenili pôvodnú podobu brány. Demolácia priľahlých budov sa uskutočnila v 30. rokoch 20. storočia.

Brána Porta Montanara

Výstavba brány Porta Montanara (350 m/5 min. pešo juhozápadne od centra) siaha do 1. storočia p. n. l. Polkruhový oblúk z pieskovcových blokov bol jedným z dvoch vstupov do mesta pre tých, ktorí prichádzali z hôr. Po 2. svetovej vojne bránu čiastočne zničili. Oblúk obnovili, zreštaurovali a kúsok po kúsku vrátili na pôvodné miesto.

Palác Fulgor (Palazzo del Fulgor)

Kino Fulgor (Palazzo del Fulgor; 350 m/5 min. pešo severozápadne od centra) je najstarším kinom v Rimini a vďaka Federicovi Fellinimu jedným z najslávnejších na svete. Predstavuje najsilnejší symbol režisérovho puta s jeho rodným mestom a je zároveň prvým a jedným z hlavných zdrojov Felliniho vizionárskeho ducha. Od roku 2021 sú tri horné poschodia paláca súčasťou múzejného komplexu venovaného Fellinimu. Hneď za kinom stretnete nosorožca, samicu Rinu, z Felliniho filmu A loď sa plaví ďalej (Rinoceronte di E la nave va) z roku 1983.

Hrad Sismondo (Castel Sismondo)

Hrad Sismondo (Castel Sismondo; 650 m/9 min. pešo západne od centra) alebo tiež Rocca Malatesta dal postaviť v roku 1437 Sigismondo Pandolfo Malatesta pod dohľadom najvýznamnejšieho vojenského architekta tej doby Filippa Brunelleschiho. Slúžil ako vojenská pevnosť, ale aj šľachtické sídlo rodiny, ktorá v meste vládla viac ako 200 rokov. Kvôli výstavbe hradu zrovnali so zemou podstatnú časť vtedajšieho mesta. Súčasný hrad je len tretinou svojej pôvodnej veľkosti. Nad vstupným portálom dodnes uvidíte nápis a erb rodiny Malatestovcov so slonom, ružou a šachovnicou.

Pápež Urban VIII. nariadil znížiť jeho veže, ďalšie úpravy sa uskutočnili v 18. storočí a priekopy zasypali v roku 1826. Od roku 1857 do 60. rokov 20. storočia hrad slúžil ako väzenie. Počas 2. svetovej vojny hrad zasiahli počas bombardovania a väzňov museli presunúť do ďalšej väznice. Niektorí väzni dokonca utiekli. Neskôr bol kulisou kultúrnych podujatí a výstav a v súčasnosti sa v ňom nachádza Múzeum talianskeho filmového režiséra a scenáristu a rodáka z Rimini Federica Felliniho.

Tiberiov most (Ponte di Tiberio)

Tiberiov most (Ponte di Tiberio; 650 m/9 min. pešo severozápadne od centra) z kameňa z Istrie začal stavať Augustus v roku 14 n. l. a dokončil ho Tiberius v roku 21 n. l. Most má dĺžku viac ako 70 m a 5 oblúkov, ktoré spočívajú na obrovských pilieroch. Samozrejme, ako to už pri mojom šťastí býva, most prechádzal v čase mojej návštevy mesta rekonštrukciou a zakrývalo ho lešenie, takže som si nemohol naplno užiť jeho krásu.

Borgo San Giuliano

Štvrť Borgo San Giuliano (850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) sa považuje za jednu z najkrajších častí Rimini. Pôvodne malú dedinku kedysi obývali rybárske rodiny. Dnes je živou štvrťou plnou obchodov, reštaurácií a vinárstiev. Steny niektorých starých domov v labyrinte uličiek pokrývajú nástenné maľby. Tradícia zdobenia domov sa začala v roku 1980 s 2. ročníkom festivalu Festa De Borg. Prvé nástenné maľby zobrazovali dedinčanov a krajinu pri mori. Po smrti Felliniho v roku 1994 zobrazujú maľby výlučne postavy a scény z jeho najznámejších filmov.

Pláž Spiaggia di Rivabella

Piesočnatá pláž Spiaggia di Rivabella (3 km/40 min. pešo severozápadne od centra) je jednou zo severných pláží Rimini. Začína pri ústí rieky Marecchia do Jadranu. Je užšia a menej rušná ako južnejšie pláže Rimini. Vstup do mora je veľmi pozvoľný. Snáď 50 m od brehu som mal vodu stále len po pás. Na viacerých miestach vytvorili ochranné kamenné valy, takže aj more je veľmi pokojné. Pláž rozkúskovali na plno súkromných pásov, na ktorých prenajímajú ležadlá a slnečníky. Na pláži sú sprchy aj prezliekarne.

Po príchode na pláž ma dokonca vyhodili z 5 m širokého pásu pri mori, ktorý by mal byť zo zákona pre všetkých bez poplatku. Tak som sa posunul asi o 100 m ďalej, odkiaľ ma už, našťastie nik nevyhodil.

Viac ako samotná pláž ma prekvapilo, aká bola prázdna uprostred letnej sezóny. Tak som po tom trochu pátral a zistil som, že pláže nielen v Rimini, ale aj v ďalších pobrežných letoviskách zaznamenali pokles miestnych aj domácich návštevníkov v dôsledku rastúcich cien plážových služieb a prenájmu, spolu s konkurenciou lacnejších zahraničných destinácií.

Ceny za prenájom slnečníkov a ležadiel v súkromných plážových kluboch sa zvýšili, čo viedlo mnohých k tomu, aby vynechali tradičné dovolenky na pláži alebo hľadali cenovo dostupné alternatívy v zahraničí. Inflácia a vyššie životné náklady spôsobili, že domáce dovolenky pri mori sú pre mnohé talianske rodiny menej dostupné. Generácia Z nie je typickým vyznávačom tradičného nočného života, čo taktiež zmenilo počet návštevníkov počas sezóny.

Kde sa v Rimini najesť?

V štvrti Borgo San Giuliano som sa nakoniec rozhodol, že si tu dám aj obed. Zastavil som sa v reštaurácii NudeCrud (750 m/10 min. pešo severozápadne od centra). Veľmi ochotne som uprednostnil klimatizovaný interiér pred rozpálenou terasou. Reštaurácia ponúka iba tie produkty, ktoré majú svoju identitu, špecifickosť a vysledovateľný výrobný reťazec. Ochutnal som cestoviny Crudaiola.

Spaghetti alla chittara sú odrodou talianskych vaječných cestovín so štvorcovým prierezom. Chitarra je rám s radom rovnobežných drôtov. Nástroj dáva špagetám okrem názvu a tvaru aj pórovitú textúru, ktorá umožňuje, aby sa omáčka lepšie prilepila. Cestoviny vyrobili v spoločnosti Mancini Pastificio Agricolo. Tá ich vyrába len z tvrdej pšenice, ktorú každoročne vypestujú a zozbierajú na poliach v regióne Marky. Vďaka tomu sú každý rok jedinečné, pretože odzrkadľujú poľnohospodárske podmienky daného roka.

Vedeli ste, že kapary z Pantellerie majú chránené označenie pôvodu a vďaka sopečnej pôde a slanému morskému vetru patria medzi najlepšie na svete?

Cestoviny boli s paradajkami, tuniakom, bazalkou, opraženými píniovými orieškami, paprikou, kaparami z talianskeho ostrova Pantelleria a olivami. Obed som zapil svetlým pivom plzenského typu Forst Pils z Južného Tirolska. Svetlá žltá farba, hustá, jemne pórovitá a trvácna pena, v aróme ucítite jemné tóny obilnín a aromatického chmeľu a mimoriadne suchá, svieža a horkastá chuť. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho 1,50 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v Rimini zájsť na kávu?

Bar Dell’Arco

Kaviareň Bar Dell’Arco (210 m/3 min. pešo juhovýchodne od centra) sa, ako už názov napovedá, nachádza neďaleko Augustovho oblúka. Zastavil som sa tu na espresso a plnený croissant pred ďalším spoznávaním mesta. Za účet som zaplatil 3,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Mirador Cafe

Kaviareň Mirador Cafe (2,4 km/33 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza na pláži Rivabella. Odporúčam vám shakerato, ktoré príjemne osvieži medzi kúpaním v mori. Shakerato je talianskou verziou ľadovej kávy. Skladá sa zo sladeného (alebo nesladeného) espressa, ktoré sa spolu s kockami ľadu pretrepe v šejkri na koktaily. Po naliatí do pohára by mal mať na povrchu penovú vrstvu, tzv. crema. Za kávu som zaplatil 3,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto miesta späté so starovekým Rímom:

• Lugdunum – Rímske múzeum a divadlá
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
• Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Durrës

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rimini – sú slávne časy mesta už dávno preč? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Trhové námestie (Marktplatz)

Trhové námestie (Marktplatz) je srdcom Bazileja a miestom všetkých významných podujatí v meste. Námestie ostalo svojmu názvu verné až do súčasnosti. Každý pracovný deň si tu kúpite čerstvé ovocie, zeleninu a kvety. Nechýbajú ani viaceré stánky s rýchlym občerstvením. Dominantou námestia v jeho východnej časti je radnica. Námestie lemujú, podobne ako v iných európskych mestách, hotely, reštaurácie, kaviarne, bary a obchody.

2. Radnica (Rathaus)

Radnica (Rathaus) vo východnej časti námestia Marktplatz je so svoju fasádou z červeného pieskovca, vysokou vežou a iluzívnymi maľbami trompe-l’œil na fasáde neprehliadnuteľnou dominantou námestia. Postavili ju po veľkom zemetrasení v 16. storočí, aby nahradila pôvodnú vládnu budovu. Radnica je sídlom bazilejskej vlády a parlamentu. Vnútorné nádvorie je voľne prístupné počas prevádzkovej doby. Radnica je otvorená od pondelka do piatka medzi 8.00-17.00 h.

Počas 30-minútových komentovaných prehliadok so sprievodcom uvidíte reprezentačné zasadacie miestnosti parlamentu a Vládnej rady, arkády či vežu. Prehliadky v nemčine sú v soboty medzi 15.30-16.00 h, prehliadky v angličtine v soboty medzi 16.30-17.00 h. Maximálny počet osôb počas 1 prehliadky je 20. Prehliadka stojí 10 chf/10,77 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať na oficiálnej internetovej stránke infocentra.

3. Lällenkönig

Lällenkönig alebo tiež Lällekönig (180 m/3 min. pešo severne od námestia Marktplatz) predstavuje kráľa, ktorý vyplazoval jazyk a prevracal oči. Odháňal zlých duchov a vysmieval sa okoloidúcim. Tiež nám pripomína, aby sme sa nebrali príliš vážne. Neskoršia legenda hovorí, že kráľ sa takto pozeral na obyvateľov malého Bazileja. Pôvodnú bustu zo 17. storočia (1658) umiestnili do múzea histórie mesta. Na fasáde budovy uvidíte nie príliš vernú repliku z 20. storočia (1941). Nenechajte sa ale zmiasť. Nejde o bustu na rohu budovy, ale o sochu nad vchodom do reštaurácie. Na fotografii ju môžete vidieť nižšie vľavo od rohovej busty. Socha vyplazuje jazyk a prevracia očami každé 3 minúty medzi 8.00 h a polnocou.

4. Stredný most (Mittlere Brücke)

Kamenný Stredný most (Mittlere Brücke; 210 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Marktplatz) otvorili už v roku 1226. Most je jedným z najstarších rýnskych priechodov medzi Bodamským jazerom a Severným morom. Spočiatku most slúžil len miestnej doprave, ale od 14. storočia, s rozvojom trasy cez Gotthardský priesmyk, sa most stal kľúčovým v medzinárodnom obchode. Súčasný stredný most postavili v roku 1905 po zavedení električky. Poslednou pripomienkou pôvodného mosta je verná replika starej mostnej gotickej kaplnky, známej ako Käppelijoch. Pekný výhľad na most a okolité mesto sa vám naskytne z vyhliadky sv. Leandra Falckého (St.–Leander Pfalz) pri starej univerzite. Najkrajší výhľad na stredný most a staré mesto zároveň sa zase ponúka z opačnej strany rieky pri soche Helvetia auf Reisen.

5. Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz)

Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz; 450 m/6 min. pešo južne od námestia Marktplatz) vďačí za svoj názov žobravému rádu bosých mníchov františkánov, ktorí si v polovici 13. storočia postavili vo východnej časti námestia kláštor. Kostol bosých nôh stojí na námestí dodnes. Neslúži už ale pôvodnému účelu, pretože v ňom môžete navštíviť múzeum histórie mesta. Na námestí sa odjakživa obchodovalo s drevom a uhlím, ale aj s prasatami a neskôr s ovocím a zeleninou. Námestie križuje 8 električkových liniek a tak patrí hneď po železničnej stanici medzi najvýznamnejší dopravný uzol mesta. Vianočný trh, ktorý je na námestí od konca novembra až do Vianoc, považujú za jeden z najväčších a najkrajších vianočných trhov Švajčiarska. Turistické informačné centrum sídli v budove mestského kasína v južnej časti námestia.

A už sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Bazilej?

6. Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen)

Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen; 650 m/9 min. pešo južne od námestie Marktplatz) stojí na mieste javiska starého mestského divadla. Hercov nahradilo 10 hravých sôch strojov vo fontáne, ktoré tu Jean Tinguely umiestnil medzi rokmi 1975-1977. Jeana Tinguelyho (1925-1991) považujú vďaka jeho kinetickým umeleckým dielam za jedného z najinovatívnejších a najvýznamnejších švajčiarskych umelcov 20. storočia. V meste mu dokonca venovali múzeum s najväčšou zbierkou jeho diel na svete. Každú stredu ráno prebieha údržba fontány.

7. Brána Spalentor

Západná brána Spalentor (600 m/9 min. pešo západne od námestia Marktplatz) je jednou z 3 mestských brán, ktoré sa dodnes zachovali z mestského opevnenia z roku 1400. Z juhovýchodu sa do mesta vstupovalo bránou sv. Albana a zo severozápadu zase bránou sv. Jána. Brána slúžila predovšetkým na dovoz tovaru a potravín z Alsaska. Bránu tvorí štvorcová hlavná veža, ktorú po stranách lemujú 2 okrúhle veže. Fasádu zdobia 3 postavy z 15. storočia – Madona a dvaja proroci.

8. Múzeum antiky Bazilej a zbierka Ludwig (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig)

Múzeum antiky Bazilej (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz) vystavuje 5 000 rokov kultúry Stredomoria. Najväčšiu zbierku vo Švajčiarsku tvorí umenie starovekého Egypta, Blízkeho východu, Grécka a Ríma medzi rokmi 4 000 p. n. l. až po rok 400 n. l. Suterén múzea zaberá rozmanitá egyptská zbierka sôch, múmií, rakiev, papyrusov a remeselných predmetov z keramiky a drahých kameňov. Na poschodí uvidíte zbierku bohato zdobených gréckych váz nielen na víno a olej.

Múzeum je otvorené v utorky a stredy medzi 11.00-17.00 h, štvrtky a piatky medzi 11.00-22.00 h (vstup do stálej expozície je len do 17.00 h) a soboty a nedele medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka do stálej expozície stojí 12 chf/12,92 eur/os. a na špeciálne výstavy okolo 22 chf/23,68 eur/os. Vstup do stálej expozície je cez víkendy zdarma.

9. Brána sv. Albana (St. Alban Tor)

Juhovýchodným vstupom do mesta kedysi bývala brána sv. Albana (St. Alban Tor; 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz). Bola súčasťou posledného významného mestského opevnenia, ktoré vybudovali v roku 1400. V priechode brány ešte stále môžete vidieť masívnu drevenú mrežu, ktorú spúšťali v prípade nebezpečenstva. V súčasnosti sa bránou tiež vstupuje do štvrte Dalbedoor, ktorej úzke uličky a historické budovy stále evokujú stredovek. Za bránou sa rozkladá neveľký park. Od brány vám odporúčam vybrať sa smerom na sever, kde uvidíte mestské kanály, múry či papiereň v stredovekom vodnom mlyne. Z nábrežia sa vám tiež naskytne pekný výhľad na historické jadro mesta.

Navštívte so mnou aj tieto mestá:

• 20 dôvodov pre Lyon
• 5 dôvodov pre Plzeň
• 7 dôvodov pre Záhreb
• 5 dôvodov pre Liverpool
• 5 dôvodov pre Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu 5. januára 2026.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Bazilej alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lecco dostať?

Lecco je sídlom rovnomennej provincie v Lombardsku na severe Talianska, 61 km/1 h severne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Lecco-Piazza della Stazione FS sa nachádza 500 m/7 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Lecco sa nachádza 500 m/8 min. pešo východne od infocentra. Do mesta som plánoval cestovať vlakom z Bergama. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v Lombardsku (medzi nimi aj práce na zdvojnásobení trate medzi Bergamom a Ponte San Pietro), spred železničnej stanice v Bergame som si najprv zobral autobus do dedinky Ponte San Pietro, z ktorej ma vlak odviezol až do Lecca. Cesta busom a vlakom vrátane prestoja v Ponte San Pietro trvala 1 h a 15 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 8 eur/os.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Lecco získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Lecco sa nachádza v paláci strachu na námestí Piazza XX Settembre. Pani mi odporučila všetky atraktivity mesta (keďže ich nie je tak veľa), ako aj vyhliadkovú loď, či kyvadlovú dopravu medzi Leccom a ostatnými mestami na brehu jazera Lago di Como. Vyhliadkovú loď som si nakoniec nevybral a loď do Bellagia išla až poobede, takže by som opäť celý deň len precestoval a nič nevidel. Tak som sa aspoň pomotal po Leccu.

Čo v meste Lecco robiť, vidieť a navštíviť?

Lecco je vhodným východiskovým bodom na turistiku v okolitých horách. Do hôr sa dostanete po značkovaných turistických chodníkoch alebo lanovkou, ktorá mesto spája s parkom Piani d’Erna. Ak vám náhodou nevyjde počasie do hôr, môžete sa pokojne túlať uličkami mesta.

Bazilika sv. Mikuláša so zvonicou (Basilica di San Nicolò)

Počiatky kostola sv. Mikuláša (Basilica di San Nicolò; 200 m/3 min. pešo severne od infocentra) siahajú do prelomu 11. a 12. storočia. Fresky pochádzajú zo 14. storočia. Súčasná zvonica (Campanile San Nicolò), prezývaná ceruzka vďaka neuveriteľnej podobnosti, pribudla až na začiatku 20. storočia (1904) a okrem kostola ju môžete taktiež navštíviť. S výškou 96 m je údajne 2. najvyššou zvonicou v Taliansku a jednou z najvyšších v Európe. Počas výstupu na jej vyhliadku musíte zdolať 366 schodov. Prevádzková doba zvonice sa mení v závislosti od sezóny. Pre viac info kliknite na oficiálnu internetovú stránku zvonice. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line.

Palác strachu (Palazzo delle Paure)

Eklektický Palác strachu (Palazzo delle Paure) postavili v roku 1916. Spočiatku v paláci sídlil daňový úrad, asi práve preto ten názov. V súčasnosti v ňom môžete navštíviť Galériu moderného a súčasného umenia, Alpské observatórium a Horolezecké múzeum. Palác je otvorený v utorky medzi 10.00-14.00 h, a od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Mestské hradby (Vallo delle Mura)

Z mestských hradieb (Vallo delle Mura; 450 m/6 min. pešo východne od infocentra), ktoré nechal vybudovať Azzone Visconti v 14. storočí (1336), sa zachoval len val. Súčasťou hradieb bol aj hrad na brehu jazera, z ktorého zase ostala už len Viscontiho veža. Za vlády milánskeho rodu Sforza sa hradby posilnili a hrad premenili na pevnosť. Rakúsky cisár Jozef II. nariadil zrušenie pevnosti a zbúranie hradieb v roku 1782.

Most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti)

Súčasťou opevnenia mesta bol aj most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti alebo tiež Ponte Vecchio; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Most sa v priebehu storočí stal prirodzenou hranicou medzi Benátkami a Milánom. Dnes by už len málokto uveril tomu, že na okrajoch mosta sa kedysi nachádzali 2 obranné veže, ktoré vybavili padacím mostom, súčasťou bol malý hrad s centrálnou vežou a dokonca aj kaplnka. Od mesta ho ešte oddeľoval kanál.

Prechádzka okolo jazera (Lungolago di Lecco a Lungolago di Malgrate)

Ak už náhodou budete merať cestu ku mostu Azzone Visconti, odporúčam vám prejsť sa nie cez mesto, ale po brehu jazera Lago di Como. A potom pokojne pokračujte po upravenej promenáde cez aleje stromov až do Malgrate. Veď práve odtiaľ sa vám naskytne najkrajší výhľad na panorámu Lecca s jazerom pred ním a horami za mestom. Na niektorých miestach sú pláže (spiagga), odkiaľ je prístup do vody pohodlnejší. Hneď by som sa šiel kúpať, keby som mal plavky so sebou.

Pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani)

Ak sa z centra mesta vyberiete smerom na sever, budete prechádzať okolo pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani; 500 m/7 min. pešo severozápadne od infocentra), otca talianskej geológie a autora knihy Bel Paese (Krásna krajina). Pamätník stojí v strede polkruhového námestia z červených tehál. Za pamätníkom uvidíte 2 symboly mesta Lecco – zvonicu a horu Monte Resegone. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja a nenatrafíte práve na robotníkov, ktorí pracujú na promenáde, priamo vo vodách jazera uvidíte pozlátenú sochu sv. Mikuláša, ochrancu lodníkov a námorníkov a patróna mesta.

Kde sa v meste Lecco najesť?

V horúcu júlovú stredu som mal chuť na ľahký obed. Preto som si vybral reštauráciu, doslova sendvičáreň, Paninoteca Ermete (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Z bohatej ponuky sendvičov, napočítal som ich až 35, som nakoniec siahol po Ortolana. Sendvič naplnili pomodorom, mozzarellou, grilovanou zeleninou a okorenili oreganom. Za sendvič a fľašu vody som zaplatil 8,50 eur. V sendvičárni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lecco zájsť na kávu?

V meste Lecco som vyskúšal historickú cukráreň, ale aj modernú kaviareň. Obe vrelo odporúčam.

Bar Caffeina

Kaviareň Bar Caffeina (400 m/6 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa hrdí vlastnou zmesou kávy s jemnou textúrou a stredným telom. Káva vonia po sušienkach a sušenom ovocí. V chuti cítiť tóny mlieka, čokolády a sušeného ovocia. Z vitríny sa na mňa usmievali ručne vyrábané sušienky a cukrovinky, briošky a croissanty, či bezlepkové pečivo. Nakoniec som si vybral vegánsku bábovku. Za bábovku a espresso k tomu som zaplatil 4,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado

Cukráreň Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado (140 m/2 min. pešo severne od infocentra) je ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu predtým, než pôjdete objavovať mesto. Ponúka viac ako 30 druhov sladkého a slaného pečiva, takže som presvedčený, že si tu vyberie naozaj každý. Neodolal som sfogliatelle plnenej ricottou a kandizovaným ovocím. Škoda len tých hladných a neposedných vtákov, ktoré mali ohromnú chuť na pečivo tak ako ja. Za pečivo a espresso som zaplatil 4,10 eur. V cukrárni môžete platiť platobnou kartou. Cukráreň patrí medzi Historické obchody Lombardska.

Kam v meste Lecco zájsť na drink?

Pred dovolenkou do Talianska som ešte v práci čítal automatickú odpoveď, že sa niekto nemôže venovať môjmu e-mailu, lebo šnorchľuje so žralokmi v Indickom oceáne. A tak som začal premýšľať, akú automatickú odpoveď by som si nastavil ja. Možno by to mohlo byť niečo v zmysle: „Vášmu e-mailu sa budem venovať neskôr, lebo momentálne pijem Aperol Spritz na Lago di Como.“ Takúto odpoveď som si síce nenastavil, ale ten drink som si na brehu jazera aj tak dal. Poctivý koktail, síce v plaste, za rozumnú cenu pripravuje milá obsluha v kiosku Bar Il Chiosco delle Barche (110 m/1 min. pešo severozápadne od infocentra). Za drink som zaplatil 5 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lecco na jazere Lago di Como je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tirana dostať?

Tirana sa nachádza v regióne cestovného ruchu severovýchodné Albánsko.

Autobusom

Tirana je jedným z posledných hlavných miest na Zemi, ktoré nemá vlastnú autobusovú stanicu. Severný a južný autobusový terminál (Tirana Parking – Terminali i Autobusave të Veriut dhe Jugut) sa nachádza 4,2 km/13 min. autom severozápadne od centra mesta. Terminál medzinárodných autobusov sa nachádza 2 km/10 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej. Juhovýchodná autobusová stanica je 2,4 km/8 min. autom juhovýchodne od jadra mesta.

Vlakom

Vlakom sa do hlavného mesta Albánska momentálne nedostanete, pretože železničnú stanicu v roku 2013 zatvorili pre osobnú aj nákladnú dopravu, aby ju neskôr mohli zbúrať. Stanicu dočasne presunuli do zrekonštruovanej stanice Kashar (9,6 km/17 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej). Nová železničná stanica by mala vyrásť v mestskej štvrti Laprakë severozápadne od centra mesta, neďaleko autobusového terminálu. Pre viac info o železničnej doprave v Albánsku kliknite tu.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Matky Terezy v Tirane (Aeroporti Ndërkombëtar i Tiranës “Nënë Tereza”; skratka podľa IATA: TIA) sa nachádza 18,9 km/26 min. autom severozápadne od centra mesta.

Do Albánska som cestoval lietadlom z medzinárodného letiska Václava Havla v Prahe (skratka podľa IATA: PRG). Let trval 1 h a 50 min. Za spiatočnú letenku som zaplatil 72,10 eur.

Ako sa po meste Tirana pohybovať?

Na pohyb po centre mesta si pokojne vystačíte s vašimi nohami. Ak však budete chcieť cestovať napr. do inej časti krajiny, pravdepodobne sa na autobusový terminál odveziete mestskou hromadnou dopravou. Cestovať verejnou dopravou v Albánsku je tak trochu výzva. Vedel som, akým autobusom z akého nástupišťa a ktorým smerom chcem cestovať. Nielenže nebola označená zastávka, z ktorej som cestoval, označený číslom alebo smerom jazdy nebol ani autobus. Na Balkáne to zvyčajne funguje tak, že v každom autobuse sú dvaja páni, jeden šoféruje a druhý vás zúčtuje.

Ten druhý na každej zastávke vychádza von a kričí smer jazdy autobusu. Keďže po albánsky nerozumiem a po 30 minútach čakania na zastávke ma to už pomaly, ale isto prestávalo baviť, pána z autobusu som sa pýtal, či idú smerom na terminál. A potom už len čakal, kto šiel. V autobuse si sadnete a čakáte, kedy vás prídu zúčtovať. Jedna cesta autobusom v meste stojí 40 all/0,41 eur bez ohľadu na to, koľko zastávok cestujete. V autobuse môžete platiť len v hotovosti.

Prepravu medzi letiskom a centrom mesta zabezpečuje dopravná spoločnosť Luna. Priamy autobus premáva každú celú hodinu. Autobusová zastávka na letisku (Tirana Airport Bus Stop) sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od letiska. Autobusová zastávka v centre mesta (Tirana Central Bus Stop) je zase 220 m/4 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej. Autobus je pohodlný, klimatizovaný s Wi-Fi pripojením na internet. Môžete v ňom dokonca platiť platobnou kartou. Pri ideálnej dopravnej situácii sa z letiska do centra (alebo naopak) dostanete za 20 min. Cesty sú ale zvyčajne plné áut, preto počítajte aj s 30 alebo 40 minútami. Necestujte na poslednú chvíľu. Vždy radšej myslite na časovú rezervu. Cestovný lístok stál 400 all/4,08 eur. Lístok si dokonca môžete kúpiť vopred on-line.

Kde v meste Tirana získať info?

Turistické informačné centrum (Zyra e Informacionit Turistik) sa nachádza 450 m/6 min. pešo severne od námestia Sheshi Skënderbej. Keďže infocentrum bolo v čase môjho príchodu zatvorené, navštívil som ho až v posledný deň pobytu. Zmiešané propagačné materiály rôznych atraktivít na jednej kope ma veľmi nelákali si z nich vybrať. Posledný deň som sa už zamestnancov taktiež ani nemal čo opýtať. Pri odchode sa ma spýtali na národnosť.

Čo v meste Tirana robiť, vidieť a navštíviť?

História 20. storočia v protiatómovom bunkri, námestie, ktoré je srdcom mesta, pyramída s výhľadom, pozostatky hradu, most, ktorý pamätá dejiny, park na únik pred ruchom centra, ale aj umenie priamo v meste.

Bunk’Art 2

Múzeum Bunk’Art 2 (350 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v protiatómovom kryte ministerstva vnútra z obdobia komunizmu. Bunker vybudovali v rokoch 1981-1986. Je jedným zo 175 tisíc bunkrov, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Železobetón v hornej časti má hrúbku 240 cm. Bunker pozostáva z 24 izieb, bytu pre ministra vnútra a veľkej telekomunikačnej sály. Od dokončenia v roku 1986 bunker nevyužil žiadny úradujúci minister, ba dokonca bunker neslúžil ani na výcvik.

Bunker bol pripravený na použitie počas 3 udalostí. Prvýkrát vo februári 1991 počas protestov na námestí, ktoré viedli k zbúraniu sochy Envera Hodžu. Druhýkrát v septembri 1998 počas povstania, po ktorom nasledovala vražda opozičného politika Azema Hajdariho. A naposledy v marci 1999, keď v dôsledku bombardovania Belehradu NATO s cieľom oslobodiť Kosovo spod srbskej okupácie, existovala obava, že by Srbsko mohlo spôsobiť odvetný útok na Tiranu. Avšak ani počas týchto 3 momentov, bez ohľadu na stav vysokej pripravenosti, nebol bunker využívaný.

Diktátor Enver Hodža, ktorý nariadil jeho výstavbu, sa dokončenia nedožil. Vstup a výstup vybudovali len pre múzejné účely. Do bunkra sa dalo vstúpiť len z ministerstva vnútra. Expozícia sa zameriava na históriu ministerstva vnútra v Albánsku od roku 1912 do roku 1991 a odhaľuje tzv. tajomstvá Sigurimi, politickej polície, ktorá bola tvrdou zbraňou prenasledovania používanou režimom Envera Hodžu. 

Historická expozícia sa v prvých 3 miestnostiach zameriava na Žandárstvo od nezávislosti po 2. svet. vojnu (1912-1939), v ďalšej miestnosti na Sily poriadku od nacisticko-fašistickej okupácie po oslobodenie (1939-1944) a v ďalších 13 miestnostiach na Políciu a bezpečnosť počas diktatúry (1944-1991). Zaujali ma miestnosti na sledovanie a odpočúvanie, predsieň, kancelária, spálňa a kúpeľňa ministra vnútra. Múzeum je 1. veľkou videovýstavou, ktorá sa venuje obetiam komunistického teroru. Bunk’Art 1 a Bunk’Art 2 vyhlásili za víťazov ocenenia Tripadvisor Travelers‘ Choice Award za rok 2024.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne denne medzi 9.30-20.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 1 hodinu. Vysvetlivky sú v albánčine a angličtine. Audio sprievodca je v anglickom a talianskom jazyku. Vstupenka stojí okolo 9 eur. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej)

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej) je srdcom Tirany. Lemujú ho zo severu Národné historické múzeum (Muzeu Historik Kombëtar), ktoré bolo v decembri 2024 zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Palác kultúry (Pallati i Kulturës) prilieha k námestiu z východu. Z juhu zaujmú hodinová veža, Edhem Beyova mešita (Xhamia Et’hem Bej), budovy ministerstiev a park Europa s jazdeckou sochou Skanderbega. Ďalej námestiu dominujú medzinárodné hotely, kancelárie, reštaurácie a kaviarne.

Vedeli ste, že dlaždice na námestí sú zo všetkých miest, kde žijú Albánci a stromy na námestí sú z celého Albánska?

Jazdecká socha Skanderbega

Skanderbeg je albánsky národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia. Jeho erb je v súčasnosti štátnym znakom Albánska. Viedol ozbrojený odpor proti Osmanskej ríši, pri ktorej zahynul aj sultán Murad.

Hodinová veža

Hodinová veža ukazuje čas v meste už od roku 1822. Veža mala spočiatku výšku 35 m, v súčasnosti je o 5 m nižšia a v jej vnútri sa nachádzal mosadzný zvon. Zvon oznamoval čas počtom odbití. Súčasnú podobu má od roku 1928. Hodiny pochádzajú z Nemecka. Počas 2. svet. vojny bola poškodená, avšak po vojne ju opäť obnovili. Do roku 1970 bola najvyššou budovou v meste. Hodinová veža je symbolom mesta a spolu s mešitou predstavuje jedinečný architektonický celok.

Určite sa nespoliehajte na prevádzkovú dobu, ktorá je uvedená na googli. V čase, keď mala byť veža otvorená, sa pred ňou striedali len skupiny zahraničných návštevníkov so sprievodcom. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja, po zdolaní 90 schodov v jej vnútri budete mať Skanderbegovo námestie ako na dlani.

Pyramída Tirana (Piramida e Tiranës)

Pyramída Tirany (Piramida e Tiranës; 1 km/13 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je nepochybne nezvyčajnou atraktivitou mesta. Pôvodne ju navrhli ako mauzóleum Envera Hodžu jeho dcéra Pranvera so svojím manželom. Z diaľky má údajne pripomínať orla s roztiahnutými krídlami. Mrzí ma, ale ako sa pozerám, tak sa pozerám, toho orla tam prosto nevidím. Počas svojej pomerne krátkej histórie (pochádza z roku 1988) si toho prežila dosť. Bola múzeum, výstaviskom, divadlom, kultúrnym centrom, barom, diskotékou, ba aj televíznym štúdiom.

Ako symbolu komunizmu jej hrozilo zničenie, ktoré našťastie zastavili protesty občanov. Prešla rekonštrukciou, stala sa modernejšou a v jej okolí pribudlo množstvo farebných „škatúľ“ na zábavu okoloidúcich. Dnes sa pyramída využíva na konferencie, ateliéry, zábavné centrum, ale aj reštaurácie a bary. Dajte si tú námahu a vystúpte až nahor. Naskytne sa vám úžasný výhľad na mesto obklopené horami. Vyhliadka je zadarmo a pyramída je taktiež jedna z mála atrakcií, kam sa dostanete, keď je všetko ostatné zatvorené.

Hrad Tirana (Kalaja e Tiranës)

Prvú pevnosť postavili už v období neskorej antiky, pravdepodobne v ranom byzantskom období (4.-6. stor. n. l.). Môže byť jedným z opevnení, ktoré nechal postaviť alebo prestavať cisár Justinián. Múry, ktoré vidíme dodnes, nechal zase postaviť Ahmet Pasha Bargjini v poslednom desaťročí 18. storočia na ruinách starého hradu. V roku 1798 hrad (450 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) obsadila rodina Toptani z Kruje. Toptani bol popredný šľachtický rod, bohatý a vzdelaný so silnými väzbami nielen na Osmanskú ríšu, ale aj na západ. Svoj vplyv využívali na pomoc krajine, keď sa vydala na cestu nezávislosti.

Panstvo rodu siahalo až k pobrežiu Jadranu. Po 5-mesačnom obliehaní v roku 1817 utrpel nielen hrad, ale celé mesto. Po dobytí hrad čiastočne zrekonštruovali, avšak už v roku 1832 ho zbúrali osmanské vojská. Dodnes sa zachovala časť severného predhradia a fragmenty južnej časti. Hrad v súčasnosti dobyli reštaurácie, bary, darčekové obchody, či galéria súčasného umenia. Počas roka sa v areáli hradu organizujú výstavy, gastronomické a hudobné podujatia.

Most garbiarov (Ura e Tabakëve)

Most garbiarov (Ura e Tabakëve; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) ešte z osmanských čias je jednou z najvýznamnejších pamiatok kultúrneho dedičstva mesta a svedkom mestského rozvoja Tirany v 18. storočí. Kedysi bol súčasťou ulice, ktorá spájala mesto s východnou vysočinou. Po moste sa do mesta dostával dobytok z vnútrozemia. V minulosti pretínal potok, v blízkosti ktorého boli mäsiarstva a dielne koželuhov. V 30. rokoch 19. storočia ale rieku odklonili. Most neskôr obnovili pre peších.

Grand Park Tirana

Grand Park Tirany (2,2 km/31 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je dostupným únikom z rušného centra mesta. Samozrejme, len pri peknom počasí. Park je populárny medzi obyvateľmi mesta predovšetkým v nedele. Môžete si požičať bicykel a previesť sa okolo jazera. V amfiteátri sa počas leta konajú kultúrne podujatia.

Bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës)

Jeden kilometer/14 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej ešte stále stojí bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës). Enver Hodža bol komunistický vodca Albánska od roku 1944 do svojej smrti v roku 1985. I keď sídlo zrekonštruovali, na dome, ba ani na bráne nenájdete žiadnu tabuľu o histórii lokality, či oznam o prevádzkovej dobe. Podľa správy z 24. júla 2021, ktorá je uvedená na oficiálnom turistickom portáli Tirany, plánujú vilu čoskoro otvoriť. Medzitým už prešla nejaká doba a vilu očividne ešte stále nesprístupnili návštevníkom.

Oblak Sou Fujimoto

Oblak Sou Fujimoto (350 m/4 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je umelecká inštalácia pred Národnou galériou umenia. Trojrozmernú štruktúru tvoria oceľové tyče. Pripomína mrak alebo hmlu, ktorá stúpa zo zeme. Terasy pavilónu sa využívajú na podujatia.

Ešte 1 tip na záver: Albánska noc

V Albánsku som strávil niekoľko nocí, ale ani jednou z nich nebola Albánska noc. Pred mojou 1. návštevou Tirany som o tom nevedel, ale už teraz viem, že pri najbližšej návšteve mesta sa noci určite zúčastním. Kultúrno-zábavné centrum, kde sa Albánska noc odohráva, je len 350 m/4 min. pešo západne od námestia Sheshi Skënderbej. Počas noci sa zúčastníte albánskej svadby, na ktorej sa dozviete niečo z kultúry a folklóru krajiny. Aby ste si večer užili naplno, môžete (ale nemusíte) si oblieť tradičné oblečenie. Súčasťou priestorov je tiež remeselná hala, kde si kúpite ručne robené suveníry. Šou začína každý deň o 19.00 h.

Kde sa v meste Tirana ubytovať?

Livia Hotel sa nachádza 550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej. Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe na 2 noci so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad, ja vlastne ani sám neviem kam. Veď posúďte sami. V izbe bola klimatizácia, ktorá zároveň fungovala ako kúrenie, v kúpeľni zase bezplatné toaletné potreby. Parkovisko nie je k dispozícii. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Ubytovať sa môžete od 14.00 h, odubytovať sa údajne môžete do 11.00 h. Prečo píšem údajne? Lebo už o 10.00 h mi chyžná klopala na dvere a ukazovala na hodinky, aby som opustil izbu. Tak som ukázal na hodinky aj ja, že mám ešte hodinu čas. Určite mi nerozumela ani slovo. Aspoň, že recepčný sa mi za to ospravedlnil. Za ubytovanie som zaplatil 7 600 all/80,46 eur. Cena zahŕňala izbu, 6 % DPH, mestskú daň 1 eur/os./noc a raňajky. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Tirana najesť?

Raňajky, obed, či večera. Reštaurácie mesta Tirana ponúkajú jedlo v každú dennú dobu. Prinášam tipy na reštaurácie, ktoré vám odporúčam, ale tiež na reštauráciu, v ktorej som nebol spokojný.

Lezet

Turecká reštaurácia Lezet (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v areáli bývalého Justiniánovho hradu. Objednal som si Omletë Menemen & Suxhuk. Veľmi mi to pripomínalo naše miešané vajíčka s lečom. Akurát, že tej šťavnatej zeleniny tu bolo podstatne viac, zatiaľ čo vajíčok menej. Sem-tam sa tiež objavila turecká klobáska. Zajedal som to výborným slaným pečivom. V reštaurácii mi tak chutilo, že som si ešte objednal tradičnú tureckú baklavu s vlašskými orechmi. Po jedle som si doprial šálku tureckej kávy (Kafe Turke) a pohár čierneho čaju (Caj i Zi Turk). Za raňajky som zaplatil 1 200 all/12,69 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Nur Restaurant

Reštaurácia Nur Restaurant (650 m/9 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza len na skok od centra. Aj počas daždivého decembrového popoludnia sa veľmi príjemne sedelo na krytej vyhrievanej terase. Neplánovanú spoločnosť mi robila tunajšia mačka. Trpezlivo čakala na každý kúsok jedla, ktorý by mi nechtiac spadol na zem. Ochutnal som grilované kuracie mäso na špajli s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a kapustovým šalátom. K obedu som vyskúšal kosovské pivo Peja. Veľmi milá obsluha. Za obed som zaplatil 1 300 all/13,76 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Pred platením si vždy pozorne prečítajte celý účet. V Albánsku si totiž podobne ako v Taliansku účtujú „niečo navyše“. Neplatí to v každej reštaurácii, ale poplatok som platil v 3 reštauráciách z 5. V Taliansku sa tento poplatok nazýva coperto, v Albánsku sa skrýva zvyčajne pod názvom servis.

Restaurant Oda

Reštaurácia Restaurant Oda (750 m/11 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) ponúka tradičnú albánsku kuchyňu. Jedlo sa tu konzumuje pri nízkych stoloch na malých drevených stoličkách alebo pohovke s vankúšmi s albánskymi vzormi. Steny a police vypĺňali staré formy na pečenie či obrazy.
Z reproduktora sa ozývala ľudová albánska muzika. Chcel som toho ochutnať čo najviac. Večeru som začal polievkou Supe Pasha Qofte. V ochutenom kuracom vývare plávali mäsové guľôčky z mletého mäsa, ryže, mäty, cibule, vaječného bielku, petržlenu, soli a papriky.

Na moje prekvapenie som ku polievke dostal citrón. Albánci to totiž majú radi nakyslo. Pokračoval som baklažánmi plnenými paradajkami, paprikou a cibuľou, ochutenými olivovým olejom, cesnakom, soľou a korením (Patellxhan i mbushur me perime). Keby som vedel, že porcie budú také veľké a jedlo také sýte, dezert by som si už neobjednával. Ale keďže som ho objednal už na začiatku večere, ostávalo mi ho len zjesť. Večeru som zakončil dezertom Sheqerpare z kukuričnej múky, vlašských orechov a medu.

Dezert bol ale taký sladký (a veľký), že som zjedol len polovicu. Servírka sa začudovala a povedala mi, že majú aj sladšie dezerty. Ku večeri som si objednal svetlý albánsky ležiak Kriko Puka. Za večeru som zaplatil 2 035 all/21,54 eur. Cena už zahŕňala 10 % sprepitné, ktoré si sami naúčtovali. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Gjelltore SaUku

Po dobrej skúsenosti z predošlého dňa som chcel vyskúšať ďalšiu reštauráciu s tradičnou albánskou kuchyňou. A tak som sa vybral do reštaurácie Gjelltore SaUku (550 m/8 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej). Prosté zariadenie, umývateľné obrusy na stoloch, turecká telenovela v televízore veštili, že táto večera bude zážitok.

Chcel som ochutnať jahňacie mäso, ktorým je Albánsko známe. V takýchto typoch reštaurácie ale platí, že čo sa predá, to sa už nedovára. Tak som čašníka požiadal o špenátový koláč s balkánskym syrom. Povedal mi, že ani ten už nemajú. Tak som sa ho spýtal, čo majú, resp. čo mi môže odporučiť. Čašník mi odporučil Kura so zemiakmi pečené v rúre. Z porcie by sa najedli aj traja ľudia. Ku jedlu som ešte dostal chlieb. Kým mäso bolo suché, zemiaky naopak plávali v tuku. Večeru som chcel zapiť domácim vínom. Po pár dúškoch stolového vína som sa ale obával, že pod stolom aj skončím.

Hneď po príchode do reštaurácie som sa mal opýtať, či sa v nej dá platiť kartou. Keďže som už hotovosť nemal, musel som vybrať peniaze z bankomatu. Ušetril by som si tak 7-eurový poplatok za výber. Mal som platiť 800 all/8,47 eur, pán si vypýtal 900 all/9,53 eur. Samozrejme bez dokladu. Túto reštauráciu vám neodporúčam. Nielenže som večeru vďaka výberu z bankomatu preplatil, ešte som aj ostal hladný.

Kam v meste Tirana zájsť na kávu?

Počas pobytu v meste som vyskúšal 2 kaviarne – v jednej z nich som sa zastavil len na kávu, zatiaľ čo v druhej som si ku káve objednal aj niečo sladké na zahryznutie.

Mulliri i Vjetër – Shallvaret

Kaviareň Starý Mlyn (Mulliri i Vjetër – Shallvaret; 500 m/6 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) patrí do siete kaviarní, ktoré nájdete po celom Albánsku, Kosove, Severnom Macedónsku, ba dokonca až v Egypte. V kaviarni som sa zastavil pred ďalším spoznávaním mesta. Keby som vedel, že múzeum, do ktorého som plánoval ísť, už medzitým zatvorili, určite by som sa v kaviarni zdržal dlhšie. Objednal som si hrozienkovú rolku a espresso. Za účet som zaplatil 230 all/2,43 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Komiteti Bar – Tiranë

Kaviareň Komiteti Bar – Tiranë (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) stojí v tieni známej tiranskej pyramídy. Do odchodu z mesta mi ešte ostávala nejaká hodinka, tak som sa v kaviarni zastavil na kávu. Kaviareň má veľa dobrých hodnotení. Nevyzeralo to v nej najhoršie, ale neuškodilo by jej pretretie stolov, aby ste nemuseli skúmať, čo mali hostia pred vami. Za espresso a minerálku som zaplatil 170 all/1,73 eur. Už pri vchode som sa čašníka opýtal, či môžem v kaviarni platiť platobnou kartou, čo mi aj potvrdil. Pri platení som mu to ale musel zopakovať, lebo na to medzitým zabudol.

Navštívte aj tieto hlavné mestá:

• Praha v Česku
• Záhreb v Chorvátsku
• Kodaň v Dánsku
• Budapešť v Maďarsku
• Viedeň v Rakúsku
• Bukurešť v Rumunsku
• Bratislava na Slovensku
• Ľubľana v Slovinsku

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tirana plná kontrastov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Prístav Nyhavn

Prístav Nyhavn je s malou morskou vílou jednou z najznámejších, najobľúbenejších a najfotografovanejších atraktivít Kodane. Nachádza sa vo vnútornom meste (Indre By) a susedí s námestím Kongens Nytorv. Prístav lemujú farebné domy, pokiaľ niektorý z nich nezakrýva obrovský reklamný banner, ktoré lákajú predovšetkým na jedlo a pitie. V západnej časti prístavu kotvia vyhliadkové lode spoločnosti Stromma, v juhozápadnej zase lode spoločnosti Nettobådene.

Nyhavn bol pôvodne obchodný prístav, v ktorom kotvili lode z celého sveta. Námorníci hľadali potešenie v krčmách a u miestnych dám. V dome č. 20, ktorý pre istotu zakrývalo lešenie, býval najznámejší dánsky rozprávkar H. Ch. Andersen. 20 rokov býval tiež v dome č. 67 a 2 roky v dome č. 18. Najstarší dom má č. 9. Nezmenil sa od výstavby v roku 1681.

Vyhliadková plavba loďou

Kanále Kodane si najlepšie vychutnáte z paluby vyhliadkovej lode. My sme sa rozhodli pre spoločnosť Stromma, ktorá organizuje komentované prehliadky so sprievodcom. Vtipná sprievodkyňa naraz sprevádzala v angličtine aj dánčine. V teplejších mesiacoch sú lode otvorené, v chladnejších kryté a vyhrievané. Počas hodinovej plavby sme na palube lode na konci marca poriadne vymrzli. Loď vypláva z prístavu Nyhavn každú polhodinu od 10.00-20.15 h. Posledná loď vypláva o 19.15 h. Palubný lístok stál 139 dkk/18,64 eur. V okienku môžete platiť platobnou kartou. Palubné lístky si môžete kúpiť aj on-line.  

Zámok Amalienborg

Štyri paláce Amalienborg (600 m/8 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) sú od roku 1794 domovom dánskej kráľovskej rodiny v Kodani. Súčasný kráľ býva v paláci Frederika VIII. Bývalá kráľovná Margaréta II. využíva palác Kristiána IX. ako svoje zimné sídlo. Palác Kristiána VII. je reprezentatívnym palácom. Princ Joachim, princezná Mária a princezná Benedikta využívajú palác Kristiána VIII., kde sa nachádza aj Múzeum Amalienborg.

Prehliadka múzea Amalienborg

V múzeu uvidíte kráľovské študovne od Kristiána IX. (vládol v rokoch 1863-1906) po Frederika IX. (vládol v rokoch 1947-1972). Kráľ Kristián IX. a jeho manželka, kráľovná Lujza, boli známi ako „svokrovci Európy“. Štyri z ich detí nastúpili na tróny Dánska, Anglicka, Grécka a Ruska. Frederik IX. bol starým otcom súčasného dánskeho kráľa. Najviac sa mi páčila tzv. Záhradná hala so zlatými hodvábnymi tapetami, lustrom a porcelánovou pecou nemeckého pôvodu. Je najväčšou miestnosťou na prízemí. Taktiež je to jediná miestnosť, ktorá si zachovala rokokový strop z 50. rokov 18. storočia. Sálu už stihli pripraviť na tvorivé dielne pre školy.

Výmena kráľovských stráží

Prehliadku múzea si naplánujte okolo 12.00 h, aby ste stihli výmenu stráží pred kráľovským palácom. Kráľovské stráže založili v roku 1658. Od roku 1785 sídlia v kasárňach pri zámku Rosenborg. Odtiaľ každý deň pochodujú s kapelou, aby o 12.00 h vystriedali svojich kolegov. Odporúčam vám prísť na námestie v dostatočnom časovom predstihu, aby ste si obsadili miesto s dobrým výhľadom. Celú výmenu stráží riadi polícia. Neviem, či by som skákal nadšením, keby mi každý deň pod oknom vyhrávala vojenská kapela. Tradície si ale treba ctiť a vážiť.

Praktické info o zámku Amalienborg

Prevádzková doba zámku sa mení v priebehu roka. Pre konkrétny dátum vám odporúčam navštíviť oficiálnu internetovú stránku zámku. Druhé poschodie múzea bolo počas našej návštevy zatvorené z dôvodu prípravy novej výstavy Frederik X. – Kráľ zajtrajška. Výstavu otvárali deň po našom odchode. Výstava je prístupná do 8. septembra 2024. Múzeum môžete, našťastie, navštíviť i virtuálne. Vstupenka stojí 125 dkk/16,76 eur/os. Vstupenky si kúpite tiež on-line. Na zámku mi uznali novinársky preukaz.

Park Amaliehaven

Pred výmenou stráží nám ešte ostávala nejaká hodinka. Tak sme sa ju rozhodli stráviť v parku Amaliehaven len pár krokov od Amalienborgu na nábreží. Ako to už býva zvykom, mimosezóna sa využíva predovšetkým na rôzne opravy, úpravy, rekonštrukcie a sadenie. A tak tomu bolo aj v parku. Prechádzať sa nebolo veľmi kde, pretože väčšiu časť parku oplotili a fontány ešte nespustili. Vy sa do parku počas sezóny ale určite vyberte.

Park založili v roku 1983. Pomenovali ho podľa neďalekého Amalienborgu. Navrhol ho belgický záhradný architekt Jean Delogne a zdobia ho sochy od talianskeho umelca Arnalda Pomodora. Park sa rozširuje s dvomi úrovňami živých plotov a múrov na oboch stranách veľkej fontány. Kvety poskytujú úžasný kontrast k symetrickej a prísnej geometrickej krajine.

Pevnosť Kastellet

Na hviezdicovú pevnosť Kastellet (1,5 km/20 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) by bol najkrajší výhľad z neba. Päťcípa pevnosť je jedným z najzachovanejších opevnení v severnej Európe. Kráľ Kristián IV. vypracoval plán na lepšie opevnenie Kodane a v roku 1626 nechal postaviť pevnosť Sct. Annæ Skanse, ktorá bola predchodkyňou Kastelletu. Po smrti kráľa pokračoval v práci jeho syn Frederik III. Novú pevnosť, súčasný Kastellet, postavili v rokoch 1662-1664.

Prechádzka areálom pevnosti Kastellet

V areáli uvidíte veliteľský dvor s  informačným centrom, historický veterný mlyn, kostol, pamätnú sieň dánskeho pluku života či Pamätník medzinárodného úsilia Dánska po roku 1948. V infocentre získate všeobecné informácie o všetkých misiách vyslaných ozbrojenými silami, políciou, úradom pre mimoriadne situácie a daňovou správou od roku 1948. Pri prechádzke areálom si vyjdite na kopec na západnej strane. Z diaľky môžete obdivovať posledný veterný mlyn (Kastelsmøllen) v Kodani.

Pevnosť svoju vojenskú funkciu nestratila ani v priebehu storočí. „Hrad“ sa ešte i dnes využíva ako vojenské kasárne. Kým my sme si užili v pevnosti ticho a pokoj, tá počas roka ožíva viacerými podujatiami.

Praktické info o pevnosti Kastellet

Pevnosť je otvorená počas letnej turistickej sezóny od 6.00-22.00 h, v zime od 6.00-20.00 h. Vstup do pevnosti je voľný. Infocentrum je otvorené každý deň od pondelka do piatka od 9.30-15.30 h, soboty a nedele od 9.30-17.00 h. Vstup do infocentra je voľný. Pamätná izba je otvorená od mája do septembra prvú a poslednú nedeľu v mesiaci od 12.00-16.00 h. Vstup do pamätnej izby je voľný.

Most Inderhavnsbroen

Vnútorný prístavný most (Inderhavnsbroen) pre peších a cyklistov spája mestské štvrte vnútorné mesto (Indre By) a Christianshavn. 180 m dlhý most postavili v roku 2016. Miestni ho nazývajú mostom bozkov, pretože keď sa opäť spojí pomalým pohybom po tom, čo umožnil lodiam preplávať, pripomína to bozk. My sme síce to šťastie nemali, aby sme videli ako sa most dvihol a potom opäť spojil. Vy snáď budete mať viac šťastia.

Socha Malá morská víla (Den Lille Havfrue)

Socha malej morskej víly (Den Lille Havfrue; 1,7 km/23 min. pešo severne od prístavu Nyhavn) sa nachádza v najsevernejšom cípe vnútorného mesta (Indre By). Jedna z najznámejších rozprávok H. Ch. Andersena a symbol Kodane. K víle sme sa vybrali hneď po raňajkách, aby sme sa vyhli veľkým skupinám jej obdivovateľov. A že sa to vyplatilo. Po príchode sme pri nej boli sami, náš odchod urýchlila hlučná poľská skupina.

Sochu zo žuly a bronzu odhalili 23. augusta 1913 ako dar od dánskeho pivovarníka Carla Jacobsena mestu Kodaň. Pivovarník sa do postavy zamiloval po tom, čo videl baletné predstavenie na motívy rozprávky v Kráľovskom dánskom divadle. Sochu vytvoril sochár Eline Eriksen. Pre sochu malej morskej víly mu pózovala jeho manželka. Malá morská víla sa niekoľkokrát stala obeťou vandalizmu. Dvakrát prišla o hlavu, raz jej odpílili ruku a niekoľkokrát ju poliali farbou. Našťastie, ju vždy zachránia a obnovia.

Fontána Gefion (Gefionspringvandet)

Podobne ako v Salzburgu, aj v Kodani sme prišli do mesta v čase, keď sa ešte fontány neukázali vo svojej plnej kráse. Podobne to bolo aj s fontánou Gefion (Gefionspringvandet; 1,2 km/17 min. pešo severne od prístavu Nyhavn). Legendárna nórska bohyňa Gefion (alebo tiež Gefjun) v nej riadi skupinu zvieracích postáv.

Podľa starej legendy bola Gefion bohyňou, ktorá rozorala ostrov Sjælland zo Švédska. Švédsky kráľ Gylfe ponúkol bohyni toľko pôdy, koľko bola schopná orať za jeden deň a jednu noc. Bohyňa dostala pomoc len od štyroch volov. Premenila svojich štyroch synov na nesmierne silné voly a nechala ich orať tak hlboko v zemi, že zveľadili zem a stiahli ju do mora. Tak vznikol ostrov Sjælland. Jazero Vännern vo Švédsku pripomína svojím tvarom ostrov Sjælland, takže na príbehu môže byť niečo pravdy.

Christiania a okolie

Východné nábrežie Kodane sa určite oplatí navštíviť pre svojráznu štvrť Christiania či Operný dom.

Christiania

Slobodné mesto Christiania (1 km/15 min. pešo juhovýchodne od prístavu Nyhavn) je polonezávislá anarchistická komúna. Koncom 60. rokov 20. storočia zrušili v tejto časti Kodane kasárne. Do opustených barakov sa nasťahovali príslušníci hippies a 26. septembra 1971 vyhlásili autonómiu. Polícia sa snažila oblasť vyčistiť. No to sa im nepodarilo. Vláda sa podvolila tlaku verejnosti a umožnila komunite fungovať ako sociálny experiment. Medzi zákony patrí napr. právo užívať hašiš a marihuanu či právo stavať bez povolenia. Hlavnou tepnou slobodného mesta je ulica Pusher St. Štvrť na nás na začiatku jari pôsobila dosť pusto.

Operný dom Kodane (Operaen)

Operný dom Kodane (Operaen; 1 km/15 min. pešo severovýchodne od prístavu Nyhavn) sa nachádza priamo oproti zámku Amalienborg v štvrti Holmen. Operu inaugurovali 15. januára 2005. Patrí medzi najväčšie budovy Dánska. Opera má 14 podlaží, z toho 5 podzemných a 9 nadzemných. Kapacita hľadiska je 1 400 divákov. Je tiež jedným z najdrahších operných domov, aký zatiaľ kedy postavili.

Operu môžete okrem predstavenia navštíviť tiež počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Ten vás vezme do foyeru, sály, či zákulisia. Vo foyeri nás najviac zaujala poslucháreň, ktorú obložili javorovým drevom. Prehliadka v dánčine trvá okolo 75 min. Vstupenka stojí 150 dkk/20,11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Strøget a okolie
• Radhuspladsen a okolie
• Norreport
• Slotsholmen

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. aprílu 2024 (1 eur = 7,4583 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Verona dostať?

Verona sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska.

Autobusom

Autobusová stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Cesta vlakom z Trevisa do Verony vrát. 12-13-min. prestoja vo Vicenze trvala 2 hodiny. Cestovný lístok stál 10 eur/os. Do mesta sa dostanete aj rýchlejšie. V tom prípade budete cestovať cez Venezia Mestre. Takýto cestovný lístok ale môže stáť aj trojnásobok.

Keď som šiel do Verony, lístok na vlak som si kupoval už tretíkrát a cestoval som už šiestym vlakom. Dovtedy mi ale ani jeden predavač lístkov na stanici a ani jeden vlakový sprievodca nepovedal, že lístok si musím na stanici označiť. Až kým som nenatrafil na sprievodcu, ktorý si poctivo robil svoju prácu. Nikto mi to dovtedy nepovedal a to, že nie som domáci, ho tiež nepresvedčilo, aby mi pokutu za neoznačený lístok aj tak dal. Tak to bolo za 30 eur. „V hotovosti alebo kartou,“ znela jeho otázka.

Síce som sa tešil, že som na ceste do Verony ušetril viac ako 20 eur, ktoré by som platil v prípade rýchlovlaku, zaplatil som ich na pokute. Takže som v konečnom dôsledku neušetril ani čas, ani peniaze. Vo vlaku stále hlásili len to, že pred odchodom vlaku treba prihlásiť svoj elektronický cestovný lístok. Tiež neviem, aký to má zmysel. Keď nastúpim do vlaku a vlak vyjde zo stanice, už je neskoro aj na označenie tohto lístka. 

Kde získať v meste Verona ďalšie info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária IAT Verona (IAT Verona Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica) sa nachádza ani nie 140 m/2 min. pešo južne od mestskej arény. Hoci je infocentrum malé a nenápadné, určite ho neprehliadnete.

Čo v meste Verona robiť, vidieť a navštíviť?

Keď sa povie Verona, to sú Rómeo a Júlia, Dante, Scaligerovci, veronské koloseum, most, divadlo či námestie z čias Rimanov, výhľady na mesto od hradu, ale aj z najvyššej veže.

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio (550 m/8 min. pešo severozápadne od infocentra) nechal postaviť v rokoch 1354-1356 Cangrande II. della Scala, aby zabezpečil únikovú cestu do Tirolska v prípade nepokojov nepriateľských frakcií vo vnútri mesta. Po francúzskej okupácii v roku 1802 vežu na vidieckej strane a cimburie odstránili, aby na most ľahšie umiestnili delá. Na konci 2. svetovej vojny most vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Následne most úplne prestavali s tehlovým murivom a kamennými nosníkmi.

Aréna Verona

Aj Verona má svoje koloseum. Je ním Aréna Verona (Arena di Verona alebo tiež Anfiteatro Arena; 140 m/2 min. pešo severne od infocentra). Rímsky amfiteáter postavili v 1. polovici 1. storočia. Je jedným z najväčších amfiteátrov Talianska. Kapacita je 20 tisíc divákov. V staroveku sa obyvatelia Verony pozerali na zápasy gladiátorov či zápasy s divou zverou. Vďaka dokonalej akustike z ktoréhokoľvek miesta sa v ňom v súčasnosti konajú koncerty, operné a baletné predstavenia.

Už teraz viem, že do Verony sa ešte minimálne jedenkrát vrátim, aby som navštívil aspoň jedno operné či baletné predstavenie. Vstupenky stoja od 22-330 eur/ks v závislosti od toho, v ktorom sedíte sektore.

Amfiteáter ale môžete navštíviť aj mimo kultúrnych predstavení a podujatí. Je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Niektoré mesiace je amfiteáter zatvorený kvôli reštaurátorským prácam. Či je amfiteáter otvorený, si preto radšej vopred overte. Vstupenka stojí 10 eur/os. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája vstupenka stojí 1 eur/návštevník. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo v pokladni.

Júliin dom (Casa di Giulietta)

Či už ste milovníkom drámy, Shakespeara a Rómea a Júlie alebo nie ste, gotický Júliin dom (Casa di Giulietta; 600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) je povinnou zastávkou všetkých návštevníkov mesta Verona.

Pôvod legendy

Príbeh Rómea a Júlie sa zrodil z pera Luigiho da Porto, šľachtica z Vicenzy, a vyšiel ako novela v roku 1531. Mená spomína aj Dante v Božskej komédii. Príbeh Rómea Montecchi a Júlie Capuleti začal vo Verone okamžite kolovať a bol niekoľkokrát pretlačený a prepísaný. V roku 1553 boli napísané 2 verzie, jedna v próze od slávneho prozaika Mattea Bandella, druhá vo veršoch od veronského šľachtica Gherarda Boldieriho. Tá sa potom dostala do Anglicka, kde ju v roku 1596 inscenoval William Shakespeare.

V dome bol v 14. storočí hostinec, neskôr remeselné dielne. Na prelome 18. a 19. storočia už dom vyhľadávali milovníci Shakespearovej drámy. V 19. storočí dom navštívili Hans Christian Andersen a Charles Dickens. Ten zhrozene napísal, v akom žalostnom stave sa dom nachádza. 1. júna 1937 dom sprístupnili verejnosti ako múzeum. V rokoch 1939-1940 dom zrekonštruovali a zreštaurovali.

Praktické info

Dom je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Navštívite balkón, miestnosť s balkónom, tanečnú sálu, spálňu, izby na 3. a 4. poschodí. Vstupenka stojí 6 + 0,60 eur on-line predpredaj/os. Vstup na konkrétny deň a čas je potrebné si rezervovať vopred on-line. Na mieste nie je k dispozícii žiadna pokladňa. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov. Vstup na nádvorie domu je voľný. Na nádvorí stojí bronzová socha Júlie. Ak máte dosť času, môžete si vystáť rad a odfotiť sa s rukou na Júliinom pravom prsníku pre šťastie v láske.

Námestie Piazza delle Erbe

Námestie Piazza delle Erbe (800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstarším námestím mesta Verona. V staroveku sa v týchto miestach nachádzalo rímske fórum. Námestie mi pripadalo ako ideálna divadelná kulisa a všetko, čo sa pred ňou odohrávalo, bola len súčasť nejakého predstavenia. V strede námestia stojí fontána so sochou Madony Verona, v severnej časti námestia stĺp sv. Marka, symbol Benátskej republiky, v južnej zase socha básnika Berta Barbaraniho.

Veža Lamberti (Torre dei Lamberti)

Neďaleko námestia Piazza delle Erbe sa vypína najvyššia veža Verony, veža Lamberti (Torre dei Lamberti; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra). Vyhliadková terasa sa nachádza vo výške 84 m. Na terasu sa vyveziete výťahom alebo vystúpite po 368 schodoch.

Vežu z tufu a terakoty postavili v roku 1172 na príkaz rodiny Lamberti. Vtedy mala výšku len 37 m. V roku 1295 do veže umiestnili 2 zvony. V súčasnosti sa vo veži nachádzajú 4 zvony. Na začiatku 15. storočia (1403) vežu poškodil blesk. V rokoch 1448-1464 prebiehala rekonštrukcia, počas ktorej pristavili 8-hrannú zvonicu z tehál a bieleho mramoru a zvýšili ju na súčasných 84 m. Poslednou úpravou bolo pridanie hodín v roku 1798. V roku 1972 vežu sprístupnili návštevníkom.

Veža je otvorená celoročne od pondelka do piatka od 10.00-18.00 h, soboty, nedele a štátne sviatky od 11.00-19.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. Pri vstupe som si uplatnil novinársky preukaz.

Námestie Piazza dei Signori

Námestie Piazza dei Signori (850 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa tiež nazýva námestím Danteho. Dominantou námestia je v jeho strede stojaca socha renesančného básnika Dante Alighieriho. Námestie lemujú zaujímavé stavby s veľkým umeleckým a architektonickým významom – renesančná Loggia del Consiglio, paláce Palazzo del Podestà, Palazzo di Cansignorio, Palazzo della Ragione a Palazzo Domus Nova.

Hrobky Scaligere (Arche Scaligere)

Monumentálne hrobky šľachtickej rodiny Scaligerovcov (Arche Scaligere; 900 m/12 min. pešo severovýchodne od infocentra) postavili v gotickom štýle. Rod Scaligere vládol vo Verone od 13. do konca 14. storočia. Nádvorie je otvorené počas letnej turistickej sezóny od júna do októbra od utorka do nedele od 10.00-13.00 h a od 14.00-18.00 h.

Most Ponte Pietra

Most Ponte Pietra (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstaršou rímskou pamiatkou vo Verone. Základy pôvodného murovaného mosta položili pravdepodobne už Rimania v 1. storočí pred n. l. Rimania ho ale určite prestavali v 2. a 3. storočí nášho letopočtu. Každá vláda pridala v priebehu storočí jeden oblúk. Ustupujúce nemecké jednotky vyhodili v roku 1945 most do vzduchu. Most meria 92,8 m. Vinie sa nad starobylým brodom cez rieku Adiža. Most je prístupný len pre peších a cyklistov.

Hrad Castel San Pietro

Najkrajší výhľad na mesto Verona a jej okolie sa vám určite naskytne od hradu Castel San Pietro. Na vyhliadku sa dostanete pešo (1,8 km/28 min. pešo severovýchodne od infocentra) alebo pozemnou lanovkou (Funicolare di Castel San Pietro; 1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od infocentra; 3 eur/spiatočný lístok). Ja som si to na vyhliadku vyšiel poctivo pešo po schodoch. Plno pekných fotiek vzniklo práve počas výstupu. Na vyhliadke je tiež super to, že je zadarmo. Hrad nie je prístupný verejnosti.

Archeologické múzeum v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano)

Po ceste z vyhliadky som sa zastavil v Archeologickom múzeu v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano; 1,4 km/19 min. pešo severovýchodne od infocentra). Divadlo je jedným z najlepšie zachovaných rímskych divadiel v severnom Taliansku. Vzniklo už za vlády cisára Augusta. V lete sa v divadle pravidelné koná letný shakespearovský festival. Múzeum sa nachádza v kláštore, ktorý postavili jezuiti v 15. storočí. Rehoľníci vyrábali lieky pre chorých, ale aj parfumy a likéry na predaj.

Prehliadka Archeologického múzea

Prehliadka múzea začína na najvyššom 5. podlaží expozíciou o Verone za čias Rimanov. Samostatné expozície sa venujú pochovávaniu, rímskemu amfiteátru a rímskemu divadlu. V areáli divadla bolo miesto uctievania zasvätené božstvám egyptského pôvodu Eset a Serapis. Uvidíte tiež krásne mozaikové podlahy.

Na 4. poschodí uvidíte bronzové a mramorové sochy. Verona patrí medzi rímske mestá v severnom Taliansku s najväčším počtom pozostatkov bronzových sôch, ktoré sú vzácne, pretože bronz sa bežne pretavoval na iné predmety. Tri kláštorné cely vystavujú malé bronzové plastiky, sklo a predmety každodennej potreby. Do kostola sv. Hieronyma preniesli mozaiky z rôznych domov Verony. Najatraktívnejším miestom múzea je veľká terasa s výhľadom na mesto, ktorá vystavuje predovšetkým rímske náhrobky.

Jediná miestnosť na 3. poschodí bola kedysi hlavným vchodom do múzea. Dnes tu uvidíte rímske nápisy venované božstvám.

Praktické info

Archeologické múzeum je otvorené v utorky a stredy od 14.00-18.00 h a od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 4,50 + 0,45 eur/os. on-line predpredaj. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea alebo v pokladni pri vchode do múzea. Prvú nedeľu v mesiaci od novembra do marca platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov.

Kde sa v meste Verona najesť?

Reštauráciu Ristorante Redentore (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) som si vybral úmyselne, pretože som nechcel jesť priamo v historickom jadre, ale v širšom centre. Ani som to netušil a vybral som si reštauráciu, ktorá vznikla v bývalom kostole. Milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som morského vlka s grilovanou zeleninou. K obedu som si objednal horúci bylinkový čaj. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2-eurového poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v meste Verona na kávu?

Kaviareň Casa del Caffè (600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa nachádza v uličke neďaleko Júliinho domu. Vojsť do kaviarne, vybrať si niečo chutné z vitríny, objednať si kávu, sadnúť si ku stolu a potom už len sledovať Talianov, ako vchádzajú do kaviarne, vypijú postojačky kávu pri bare a odchádzajú preč. Tomu hovorím zážitok. Ochutnal som koláč starej mamy (Torta della Nonna) a espresso. Koláč je z krehkého cesta, plnený žĺtkovým krémom a posypaný píniovými orieškami. Za účet som zaplatil 5,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si o architektúre aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Verona – Rómeo, Júlia a ja je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.