Ako sa do mesta Bukurešť dostať?

Bukurešť sa nachádza v Munténii, východnej časti Valašska, v juhovýchodnom Rumunsku.

Autom

Ako sa to hovorí? Všetky cesty vedú do Ríma. V našom prípade do Bukurešti. Mesto je skutočným dopravným uzlom Rumunska.

• Diaľnice:
  • A1 – bude po svojom dokončení viesť na trase Bukurešť – Pitești – Râmnicu Vâlcea – Sibiu – Deva – Timișoara – Arad – Nădlac až do Maďarska,
  • A2 – vedie na trase Bukurešť – Fetești – Cernavodă – Constanța,
  • A3 – bude po svojom dokončení viesť na trase Bukurešť – Ploiești – Brașov – Sighișoara – Târgu Mureș – Cluj-Napoca – Zalău – Oradea – Borș až do Maďarska,
  • A5 – bude po svojom dokončení viesť na trase Bukurešť – Giurgiu do Bulharska,
  • A6 – bude po svojom dokončení viesť na trase od križovatky s A1 pri Lugoj – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Calafat – Alexandria – Bukurešť.
• Rýchlostné cesty:
  • Danubius Express (DX2) – by po svojom dokončení mala viesť na trase Lugoj – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Caracal – Alexandria – Bukurešť.
• Európske cesty triedy A:
  • E60 vedie z Francúzska cez Švajčiarsko, Rakúsko, Maďarsko do Rumunska (Oradea – Cluj-Napoca – Turda – Târgu Mureș – Brașov – Ploiești – Bukurešť – Constanța) a pokračuje ďalej cez Gruzínsko – Azerbajdžan – Turkménsko – Uzbekistan – Tadžikistan – Kirgizsko až do Číny,
  • E70 – spája Španielsko – Francúzsko – Taliansko – Slovinsko – Chorvátsko – Srbsko – Rumunsko (Timișoara – Drobeta-Turnu Severin – Craiova – Alexandria – Bukurešť – Giurgiu) – Bulharsko – Turecko a Gruzínsko,
  • E81 – spája Ukrajinu s čiernomorským pobrežím (Halmeu – Satu Mare – Cluj-Napoca – Turda – Sebeș – Miercurea Sibiului – Sibiu – Pitești – Bukurešť – Constanța),
  • E85 – vedie zo severu na juh na trase Litva – Bielorusko – Ukrajina – Rumunsko (Siret – Suceava – Roman – Bacău – Buzău – Urziceni – Bukurešť – Giurgiu) – Bulharsko a Grécko.
• Štátne cesty.

Autobusom

V meste Bukurešť sa nachádza 6 autobusových staníc (napr. Calea Griviței, Filaret, Militari, …). Tie sú umiestnené väčšinou v okrajových častiach mesta, odkiaľ sa do centra najlepšie dostanete metrom.

Vlakom

Najvýznamnejšou železničnou stanicou Bukurešti je Gara de Nord (3 km/10 min. autom severozápadne od starého mesta).

Lietadlom

Medzinárodné letisko Henri Coandă (Aeroportul Internațional Henri Coandă) sa nachádza 17 km/21 min. autom severne od centra mesta. Do Rumunska som tentoraz cestoval letecky z Rakúska. Let z Viedne do Bukurešti trval kvôli posunu času o jednu hodinu dopredu 2 h 40 min. Let z Bukurešti do Viedne trval kvôli posunu času o 1 hodinu naspäť 45 minút. Priemerná dĺžka letu je 1 h 40 min. Spiatočná letenka stála 84,83 eur. Cena zahŕňala príručnú batožinu (40 x 30 x 20 cm). Mohol som si vybrať miesto v lietadle a pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Ako sa po meste Bukurešť pohybovať?

Bukurešť ponúka viaceré spôsoby mestskej hromadnej dopravy – električky, trolejbusy, autobusy, metro a vlak. My sme využívali predovšetkým metro (žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3, zelená linka č. M4). Pri presune z a na letisko sme využili autobusovú linku č. 783. Cesta z letiska na námestia Piața Romană trvala 32 minút. 3-dňová dopravná karta na všetky typy mestskej hromadnej dopravy okrem vlaku stála 35 lei/7,10 eur/os. Ak by ste z alebo na letisko chceli cestovať vlakom zo železničnej stanice Gara de Nord, dopravná karta by stála 40 lei/8,11 eur/os.

Kde v meste Bukurešť získať info?

O návšteve turistického informačného a propagačného centra (Centrul de Informare și Promovare Turistică; 45 m/1 min. pešo od stanice metra Universitate) som písal v článku Severne od centra Bukurešti.

Kde sa v meste Bukurešť (ne)ubytovať?

Nenáročný penzión Casa Romana sa nachádza 400 m/5 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană. Penzión je bez stálej recepcie. Do budovy vojdete len na číselný kód, ktorý dostanete niekoľko dní vopred pred vaším príchodom e-mailom alebo sms. Tam som si tiež našiel telefónne číslo na nejakú Nikoletu, na ktorú sa môžete obrátiť s akýmkoľvek problémom. Aspoň tak to tvrdila ona. Či daný problém potom aj skutočne vyriešila, to už je druhá vec. Kľúče od našej izby sme si našli v poštovej schránke.

Staršia budova so starším vybavením. Dvere išli odomknúť, ale nešli zamknúť. Dôvodom bol internetový kábel, ktorý popod ne prechádzal (ako keby bol taký problém vyvŕtať do steny dieru a viesť kábel cez ňu). Nikoleta nám dala inštrukcie, aby som jemne a bez tlaku nadvihol kľučku nahor a dvere zamkol. S mamkou sme si pomysleli, že to bude fungovať asi na podobnom princípe ako niektoré poľské dvere.

Žiaľ, Nikoleta by sa mala naučiť po anglicky, lebo jemne nadvihnúť kľučku v preklade znamená s vynaložením sily nadvihnúť celé dvere (pričom kľučka vám ostane v ruke). Asi deň nám trvalo, kým sme na to prišli. Cítil som sa ako totálny idiot, ktorý nevie zamknúť dvere. Kým sme ich nemohli zamknúť, veci sme si zamkli v starej skrini v izbe. Nikoleta nám sľúbila, že sa ešte v ten večer, alebo deň na to ráno príde niekto na tie dvere pozrieť. Odpoveď na to, či niekto skutočne prišiel, už tuším poznáte sami.

Objednal som 3-lôžkovú izbu pre 2 osoby. Nikoleta nevedela, s kým prídem (a ja som jej to nenapísal). Preto logicky úplne ustlala len manželskú posteľ (s jednou veľkou perinou pre dvoch) a jednolôžko len provizórne s prázdnou obliečkou. Keďže som cestoval s mamkou, spal som na 1-lôžkovej posteli pod obliečkou. Nikto by netušil, že v polovici októbra je v Bukurešti chladnejšie ako pod Tatrami. Po prvej noci spania pod obliečkou som samozrejme ochorel. Ďalšiu perinu sme takisto objavili až na druhý deň.

…a čo kúpeľňa?

Hovorí sa, že zvuk tečúcej vody upokojuje. Ak vám ale 24 hodín denne 4 dni v týždni (rozumej počas celého nášho pobytu) tečie vo vašej súkromnej kúpeľni záchod, príliš vyspatý a upokojený z tej izby neodchádzate. Boli sme ale veľmi vďační za tečúcu vodu, a dokonca teplú, zo sprchy a kohútika. V sprchovacom kúte bol k dispozícii jeden veľký šampón. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom penzióne. Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom spoplatnenom parkovisku v blízkosti penziónu.

Penzión susedí s reštauráciou, ktorá je otvorená dlho do noci a naša izba sa nachádzala práve nad vstupom do penziónu. Za jednu 3-lôžkovú izbu Classic pre 2 osoby na 3 noci sme zaplatili 124,06 eur. Cena zahŕňala izbu a mestskú daň. Cena nezahŕňala stravovanie. Už pri rezervovaní izby sa účtovala platba vopred (bez možnosti vrátenia peňazí), takže v penzióne sa určite nedá platiť v hotovosti alebo platobnou kartou.

Kde sa v meste Bukurešť najesť?

Vyberte si zo zoznamu overených reštaurácií podľa jedla dňa – na raňajky, obed alebo na večeru.

Raňajky

Raňajkovali sme v hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare južne od starého mesta a v Arco a Crocante severne od centra Bukurešti.

Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare

O Pivovarskom hostinci Casa Oprea Soare (Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare) som písal v článku Staré mesto Bukurešti.

Arco

Druhý deň sme spoznávali sever mesta. Chceli sme si dať raňajky v jednej reštaurácii, ale v tom bloku mesta vypadol prúd. Tak sme sa presunuli do druhého, ale tam vypadol tiež. Nechceli sme sa už presúvať do tretej reštaurácie. Preto sme si dali studené raňajky v talianskej reštaurácii Arco (1 km/13 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor). Objednali sme si croissant a pomarančový džús. Veľmi milá obsluha. V reštaurácii by sme sa určite zastavili aj na obed, ale to už sme boli v inej časti mesta. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 40 lei/8,11 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Crocant

Kaviareň Crocant (400 m/5 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană) je ideálnou zastávkou na raňajky, pretože ich tu podávajú celý deň. Odporúčam vám Domácu omeletu s avokádom, kozím syrom, baby špenátom a paradajkami, espresso, čerstvú pomarančovú šťavu, croissant a čaj. Za raňajky pre 2 osoby sme zaplatili 89 lei/18,05 eur.

Obed

Na obed by ste určite nemali obísť turistami, ale aj miestnymi vyhľadávaný hostinec Caru‘ cu bere a ak si nepotrpíte na milú obsluhu, tak nemusíte obchádzať ani reštauráciu Alt Shift.

Caru‘ cu bere

O Voze s pivom (Caru‘ cu bere) som písal v článku Staré mesto Bukurešti.

Alt Shift

Reštaurácia Alt Shift (750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate) nás sklamala asi najviac. V reštaurácii vám neprinesú jedálny lístok, lebo na stoloch majú QR kódy s odkazom na menu. Keď mi nefungoval kód ani pri treťom stole, obsluha nám veľmi neochotne priniesla menu. Pri našom stole sa vystriedali asi 4 obsluhujúci. Neviem, či preto, lebo nik nevedel poriadne po anglicky alebo pre to, že sa im nechcelo.

Ochutnali sme Grilované morčacie prsia s duseným špenátom a Zeleninový šalát s kuracími nugetkami. Pri dusení špenátu asi kuchárovi ušla ruka s cesnakom a v zeleninovom šaláte zase s citrónom. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 138 lei/27,99 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Keď sme pri platení nenechali tip, nikto zo 4 obsluhujúcich sa už neunúval nám pri odchode odzdraviť. Nie všetky reštaurácie s dobrými recenziami na googli sú skutočne dobré.

Večera

S mestom Bukurešť sme sa rozlúčili v reštaurácii Bacania Veche, zoznámili v Animaletto Pizza Bar a vymrzli v Green Hours Jazz Café.

Bacania Veche

V reštaurácii Bacania Veche (250 m/4 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană) nám našli stôl aj bez predošlého rezervovania. Veľmi milá, po anglicky hovoriaca obsluha. Odporučila nám nielen jedlá, ale aj nápoje. Aperitív si radšej zvoľte sami. Jahodovica nebola zlá, ba práve naopak výborná, ale cena nás trochu prekvapila (40 lei/8,11 eur/0,04 cl). Ochutnali sme Hovädzí guľáš so sedmohradskou knedľou a pečenými zemiakmi s masťou a Pečené farmárske kura s hľuzovkovým pyré. Jedlo sme zapili remeselným pivom z rumunského mikropivovaru vo Valašsku. Večera bola skutočne zážitkom. Do reštaurácie sme sa chceli vrátiť aj nasledujúci deň na raňajky, ale otvárali až o 11.00 h a to už sme museli cestovať na letisko. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 265 lei/53,75 eur.

Animaletto Pizza Bar

Reštaurácia Animaletto Pizza Bar (400 m/5 min. pešo severozápadne od stanice metra Piața Romană) susedí s penziónom Casa Romana, o ktorom som písal vyššie. Moderná reštaurácia s moderným prístupom. Špinavý stôl sa tu utiera výhradne so suchou servítkou. Takže ak pred vami nejakému hosťovi kvaplo niečo mastné na stôl, obsluha to so suchou servítkou len rozmaže po celom stole.

Ochutnali sme cestoviny Tagliatelle bufala (paradajková omáčka, byvolia mozzarella, cherry paradajky, bazalka, sušený olivový prášok, mikrorastliny) a Tagliatelle salsiccia (čerstvá klobása, cuketa, feferónkový krém, sušený olivový prášok, mikrorastliny). Zabudnite na rumunské pivo. Na stôl mi priniesli holandské. Cestoviny boli chutné, ale niečo tomu chýbalo. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 134 lei/27,18 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.  

Green Hours Jazz Cafe

Do záhradnej reštaurácie Green Hours Jazz Cafe (550 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) sa dostanete priamo z rušnej ulice Calea Victoriei. Cez leto musí byť v záhrade určite príjemne, ale večer v polovici októbra sa radšej vyzbrojte teplým svetrom. Veeeľmi pomalá obsluha. Dlho trvalo, kým nám priniesli lístky, kým nás objednali, kým nám priniesli nápoje. Už sme neverili, že nám prinesú jedlo. Dlho sme čakali, kým sme požiadali o účet. Priniesli ho až vtedy, keď som sa išiel obsluhe pripomenúť. Už sme chceli odísť bez zaplatenia. Ochutnali sme Kuracie na indický a Kuracie na čínsky spôsob, ktoré boli, mimochodom, výborné. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 126 lei/25,56 eur.

Kam v meste Bukurešť zájsť na kávu (a čaj)?

Bukurešť naozaj nemá núdzu o hipsterské kaviarne. V bočných uličkách ale natrafíte aj na overenú klasiku. Základom je, že v každej z nich ponúkajú skvelú kávu.

Meron Cişmigiu

Meron Cişmigiu (600 m/7 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najlepšou kaviarňou, akú sme v Bukurešti navštívili. Možno aj najlepšou v celom Rumunsku. Kávu si pražia sami v pražiarni v Transylvánii. Kaviarne majú roztrúsené po celom Rumunsku, takže viem, akú značku budem vyhľadávať pri ďalšom vycestovaní do krajiny. Ochutnali sme brownie, jablkovo-orieškový chlebík, espresso, americano, pohár bieleho a ružového vína. Neskutočne milá obsluha, chutné koláče, káva, víno, všetko. Na pamiatku som si odniesol balenie brazílskej kávy, aby som mohol na túto skvelú kaviareň spomínať aj doma na Slovensku. Za účet sme zaplatili 129 lei/26,16 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Artichoke Social House

Nenápadná kaviareň Artichoke Social House sa ukrýva len 160 m/2 min. pešo južne od Národného múzea umenia Rumunska a 600 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate. Kaviareň som náhodou objavil vďaka dobrým recenziám na googli. O jej obľúbenosti svedčí aj to, že akonáhle sa jeden stôl uvoľnil, hneď na to ho niekto ďalší obsadil.

Sedeli sme na terase, ale objednával som vo vnútri. Hneď pri vstupe ma čašníčka privítala po rumunsky. Hudba tam hrala tak nahlas, že servírka mala na ušiach obrovské slúchadlá. Ledva som počul ju a bol som veľmi zvedavý, či počula ona mňa. Počula a aj rozumela po anglicky. Na stôl nám priniesli všetko v poriadku. Na kaviarni sa mi páčilo, že čistú čiernu kávu tu podávajú len v šálke. Ak chcete cukor, mlieko, lyžičku a nebodaj aj podšálku, obslúžite sa sami pri ďalšom spoločnom stolíku na terase. Objednali sme si 2 kávy a 2 minerálky. Za účet sme zaplatili 45 lei/9,13 eur.

Utopia Coffee Bar

Po studených raňajkách sme zúfalo potrebovali horúcu kávu. Preto sme sa pri spoznávaní severu Bukurešti zastavili na jednu v „garáži“. Utopia Coffee Bar (550 m/7 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) sa skutočne nachádza v 3 prerobených garážach. Výberovú kávu pripravovali dvaja šikovní po anglicky hovoriaci chalani. Kávu opäť podávajú len v šálke. Potom sa už obslúžite sami. Za espresso a americano sme zaplatili 17 lei/3,45 eur.

Camera din Față

Kaviareň/čajovňa Camera din Față (v preklade Predná izba; 240 m/3 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) vyzerá ako stredoveká baroková lekáreň. V sklenených nádobách ale nájdete iný liek. Priznám sa, že čajovne veľmi nenavštevujem. Asi preto som v živote nevidel takú ponuku čaju a kávy, ako v tomto zariadení. Biely, žltý, zelený, čierny, ale aj ovocný, oolong, pu-erh a moja srdcovka – rooibos. Preto som si (logicky) po vypití kávy kúpil balenie sypaného čaju, aby som aj na tento podnik mohol doma na Slovensku spomínať. Keby som si deň predtým nekúpil v kaviarni kávu, je veľmi pravdepodobné, že by som si ju kúpil tu. Od Kolumbie, cez Jamajku, Etiópiu až po Papuu Novú Guineu. Odporúčam všetkým milovníkom čaju (a kávy). Za 2 kávy sme zaplatili 16 lei/3,25 eur. Za jedno 100 g balenie čaju som zaplatil 21 lei/4,26 eur.

Prečítajte si ďalšie články o Bukurešti:

• Staré mesto Bukurešti
• Severne od centra Bukurešti

Prečítajte si ďalšie návody na prežitie:

• Valencia
• Litomyšl
• Kroměříž
• Praha
• Lipsko
• Olomouc
• Brno
• Banská Bystrica

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 12. 2022 (1 eur = 4,9303 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bukurešť – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.

Univerzitné námestie (Piața Universității)

Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.

V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.

Trieda víťazstva (Calea Victoriei)

Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.

Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)

750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?

1. V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
2. V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
3. Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
4. Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.

Námestie revolúcie (Piața Revoluției)

Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.

Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)

Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.

Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)

Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.

Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)

Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:

1. Galéria európskeho umenia
2. Historické priestory
3. Galéria národného umenia

Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)

Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂

Historické priestory

Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Galéria národného umenia (Galeria Naţională)

Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:

1. Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
2. Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.

Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.

Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.

Athenee Palace Bucharest

Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.

Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)

Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.

Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.

Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.

Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.

O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.

Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.

Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.

Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău

Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.

Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.

Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)

Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.

Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?

Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.

Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.

Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:

• Záhreb
• Ľubľana
• Praha
• Budapešť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severne od centra Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do štvrte staré mesto Bukurešti dostať?

Najlepšími východiskovými bodmi na spoznávanie starého mesta Bukurešti sú Univerzitné námestie (Piaţa Universităţii, stanica metra Universitate, modrá linka č. M2) alebo Námestie zjednotenia (Piaţa Unirii, rovnomenná stanica metra, žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3). My sme si zvolili Piaţa Unirii a začali spoznávať staré mesto Bukurešti a parlamentný palác práve odtiaľto.

Čo v štvrti staré mesto Bukurešti robiť, vidieť a navštíviť?

Staré mesto Bukurešti je plné historických budov, kostolov a stredovekých uličiek.

Parlamentný palác (Palatul Parlamentului)

Vládny úrad Parlamentný palác (Palatul Parlamentului; 2 km/25 min. pešo západne od Piaţa Unirii) postavili za vlády rumunského komunistického prezidenta Nicolae Ceauşesca. Jeho predstavou bolo sústrediť všetky hlavné orgány štátu do jednej budovy a zároveň chcel stavbu, ktorá by odolala zemetraseniu, opakovaným útokom vysokovýkonnými raketami a dvom postupne odpáleným atómovým bombám. Palác je nositeľom niekoľkých naj: je najkontroverznejšou budovou Rumunska, zaberá plochu 365 000 m² a vďaka tomu je na 1. mieste v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu administratívnu budovu (na civilné použitie) a na 3. mieste na svete z hľadiska objemu. Zároveň je najťažšou a najdrahšou budovou na svete.

Palác má dĺžku 270 m, šírku 245 m, výšku 84 m nad úrovňou 0 a hĺbku 16 m pod úrovňou terénu. Všetky materiály, ktoré použili pri stavbe – mramor, cement, oceľ, piesok, čadič, drevo, sklo, lustre, koberce a koža – vyrobili v Rumunsku. Palác začali stavať krátko po zemetrasení v roku 1977. Je výsledkom práce viac ako 100 tisíc robotníkov. Viac ako 20 000 ľudí pracovalo na paláci 24 hodín denne na 3 zmeny. Celková plocha, ktorú kvôli palácu zbúrali, predstavovala ekvivalent niekoľkých parížskych obvodov a celú plochu Benátok. Nenávratne bolo zničených 20 kostolov, 8 bolo presunutých, 10 tisíc domov zbúrali a 57 tisíc rodín vysťahovali.

Keď začala v roku 1989 revolúcia, budovu dokončili na 60 %. Práce pokračovali aj v 90. rokoch, ale už pomalšie. Budova, ktorá mala uctievať socializmus, komunizmus a totalitu, je v súčasnosti symbolom demokracie. Sídlia v nej Poslanecká snemovňa, Senát, Legislatívna rada a Ústavný súd Rumunska.

Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului)

Ak by ste sa o histórii paláca chceli dozvedieť viac, navštívte Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului). Momentálne (november 2022) ponúkajú len štandardnú prehliadku, ktorá zahŕňa 14 sál a galérií. Prehliadka stojí 40 lei/os. Nedostupné sú štandardná prehliadka vrátane podzemia, pričom vstupenka stojí 45 lei/os. a panoramatická prehliadka, ktorá zahŕňala 2 galérie a terasu na 8. poschodí.

Prehliadku paláca je potrebné si rezervovať minimálne 24 hodín vopred telefonicky. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom. V Bukurešti sme boli v 2. polovici októbra 2022. Žiaľ, parlamentný palác sme nenavštívili, lebo od 15. augusta do 28. októbra 2022 bol z dôvodu veľkého medzinárodného podujatia uzavretý. Kvôli podujatiu sme sa nedostali ani do areálu paláca.

Kniežací palác Starý dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche)

Starý kniežací dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche) je najstaršou stredovekou pamiatkou Bukurešti. Jeho história siaha až do 13. storočia. Od 14. storočia bol sídlom valašských panovníkov. V rokoch 1459-1660 malo Valašsko 2 hlavné mestá – Bukurešť a Târgovişte. Po roku 1660 sa Bukurešť stala jediným hlavným mestom. V rokoch 1969-1974 dvor sprístupnili verejnosti ako múzeum. Uvidíte základy 1. sídla zo 14. storočia, fragmenty stien z čias Vlada Ţepeşa i poslednú podobu z 18. storočia. Od roku 2015 je dvor pre verejnosť zatvorený z dôvodu reštaurátorských a konsolidačných prác. Vysoký plechový plot nám neumožnil vidieť sochu Vlada Ţepeşa, ktorá by mala stáť pred palácom.

Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton)

Vedľa starého kniežacieho dvora stojí Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton), ktorý je najstarším zachovaným kostolom v celej Bukurešti. V 16.-18. storočí v kostole korunovali rumunských kráľov.

Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc)

Staré mesto Bukurešti a jeho juhovýchodnú časť dopĺňa posledná z trojice významných budov – Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc). Je jedným z mála hostincov, ktorý sa aj po 2 storočiach zachoval vo svojej pôvodnej podobe. Hostinec postavili v roku 1808. Pomenovali ho po bohatom arménskom obchodníkovi. Nádvorie obklopujú po celej dĺžke stien verandy, ktoré podopierajú drevené stĺpy. Hostinec spočiatku pozostával z 15 pivníc, 23 obchodov, 2 veľkých salónov, 10 skladov, služobných miestností, kuchýň a miestností, kde bývalo viac ako 500 ľudí. Prvé poschodie malo 107 izieb pre hostí. Na nádvorí bola kaviareň a malá záhradka s fontánou.

Už vo svojich začiatkoch sa stal vyhľadávaným miestom pre cestovateľov, ktorí hovorili o dobrom jedle, izbách a pohostinnosti. Prelomovým storočím pre rumunskú gastronómiu bolo 19. storočie. Na trhu sa objavili zemiaky a kukurica. Tie zabránili vzniku vážnej hospodárskej krízy a hladomoru. V hostinci stále podávajú rumunské a orientálne jedlá tak, ako tomu bolo v minulosti. Ak by ste sa do hostinca vybrali dnes, pred vchodom vás bude vítať ceduľa s nápisom o najlepšej jahňacine na celom Balkáne. Či je to skutočne pravda, sme sa nepresvedčili, takže nám ostáva len veriť, že ceduľa sa nemýli. Okrem reštaurácie tu nájdete kaviareň, vínnu pivnicu a hotel.

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos)

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos) postavili v roku 1724 v štýle valašskej alebo tiež rumunskej renesancie. Štýlu dalo meno valašské knieža Constantin Brâncoveanu, ktoré vládlo v rokoch 1688-1714. Stavropoleos je rumunským ekvivalentom gréckeho slova Stauropolis, čo znamená Krížové mesto.

Palác CEC – Palác sporiteľne alebo tiež Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni)

Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni) postavili v rokoch 1896-1900 v „najautentickejšom francúzskom barokovom štýle“. V súčasnosti sídli v paláci pobočka banky CEC. Tej predchádzal Palác sporiteľne, 1. rumunská štátna banková inštitúcia, ktorú založili v roku 1864.

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României)

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României) sídli v tzv. Poštovom paláci, ktorý postavili v rokoch 1894-1900. Architekt sa pri výstavbe paláca inšpiroval spolkovou poštou vo švajčiarskej Ženeve. Múzeum sa do priestorov paláca presťahovalo až v roku 1968. Momentálne ponúka 3 stále expozície – kópiu Trajánovho stĺpa, lapidárium a historickú pokladnicu:

• Trajánov stĺp v životnej veľkosti ilustruje vo viac ako 100 scénach s 2 500 postavami 2 dáko-rímske vojny, ktorým velil Traján voči Dákom. Dáciu nakoniec dobyl a premenil ju na rímsku provinciu.
• V lapidáriu je vystavených 165 diel z grécko-rímskeho obdobia, neskorej doby rímskej a rumunského stredoveku.
• V historickej pokladnici môžete obdivovať viac ako 3 tisíc kultových predmetov, šperkov, pokladov od staroveku po rok 1940. Uvidíte tiež predmety, ktoré patrili rumunskej kráľovskej rodine. Zaujali nás antropomorfné sošky z pálenej hliny zo 49. storočia pred n. l., kniežacia prilba zo 4. storočia pred n. l., zbierka dáckych zlatých náramkov z 1. storočia pred n. l., pozlátená strieborná miska na ovocie alebo cestovateľská súprava kráľa Karola I., obe z 19. storočia.

Podobne ako v iných múzeách i tu stále expozície dopĺňajú dočasné výstavy. Zhliadli sme výstavu „Kráľovský dom“ o rumunskej kráľovskej rodine a „Problém emancipácie židov v Rumunsku“. Vstupenka stojí 5 lei/1,01 eur/os.

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse)

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse) sa nachádzajú v severozápadnej časti starého mesta. Koncom 19. storočia kúpil túto nehnuteľnosť Serafim, vysoký úradník, ktorý pracoval ako prekladateľ pre francúzsky konzulát v Bukurešti. Nehnuteľnosť neskôr rozdelil ako veno svojim 2 dcéram, Polixénii a Anastázii, keď sa vydali za Xaviera Villacrosse, hlavného architekta Bukurešti v rokoch 1837-1841 a obchodníka s kožušinami a liberálneho politika Mihaila Macca. V rokoch 1960-1990 pasáž premenovali na Pasajul Bijuteria (Pasáž klenotníctva), ale pôvodný názov neskôr obnovili.

Národná banka Rumunska (Banca Națională a României)

Pasáže Macca a Villacrosse vás vyvedú priamo k Národnej banke Rumunska (Banca Națională a României). Banku v tzv. akademickom eklektickom štýle začali stavať v roku 1883 na mieste hostinca Serban Voda, ktorý bol najväčším hostincom v Bukurešti. Banku zdobia bohaté rastlinné a geometrické motívy nielen v exteriéri na korintských stĺpoch a sochách, ale aj v interiéri na obrazoch od Mirea či Grigoresca. Nové krídlo národnej banky postavili v rokoch 1939-1942 s využitím niektorých neoklasicistických prvkov.

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale)

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale) sídli v severnej časti Národnej banky Rumunska. Stála expozícia múzea pozostáva zo 6 častí:

• Starý palác,
• Výstava „História obehu peňazí v Rumunsku“,
• stála výstava „História rumunského lei“,
• Výstava „Zlato z trezoru“,
• Galéria guvernéra a miestnosť správnej rady,
• Nový palác.

Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. Počas prehliadky spoznáte históriu národnej meny, zaujímavé príbehy o budove a ľuďoch, ktorí ju riadili, uvidíte najcennejšiu numizmatickú zbierku krajiny za posledných 2 500 rokov, najstaršiu vyrazenú mincu na území dnešného Rumunska, či papierové peniaze s najnižšími nominálnymi hodnotami na svete.

Múzeum je otvorené od pondelka do piatka. Bezplatné prehliadky so sprievodcom v angličtine začínajú o 12.00 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1,5 h. Prehliadku si musíte rezervovať aspoň 2 pracovné dni vopred vyplnením on-line formulára na oficiálnej internetovej stránke. Pred prehliadkou sa vykonáva bezpečnostná previerka. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.

Kde sa v štvrti staré mesto Bukurešti najesť?

V starom meste Bukurešti sme vyskúšali 2 tradičné hostince – Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare a Caru‘ cu Bere.

Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare

V pivovarskom hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare (700 m/9 min. pešo západne od Piaţa Unirii) sme sa zastavili na raňajky pred spoznávaním štvrte staré mesto Bukurešti. Názov hostinca pochádza od jedného z najbohatších obchodníkov Malého Paríža, ako Bukurešť niekedy označujú. Dumitru Oprea Soare postavil kaštieľ v neorumunskom štýle na pozemku, ktorý zdedil po otcovi. Slávnostne ho otvorili v roku 1914 a v súčasnosti je na zozname historických pamiatok Bukurešti. Sedeli sme na veľkej presklenej terase. Objednali sme si omeletu z 2 vajíčok, ku ktorej sme dostali šunku, lisovaný syr, olivy, paradajku, uhorku, pečivo a maslo. Rumunské maslo chutí úplne inak ako to naše slovenské. Také maslo som ešte nejedol. Nevedel som, či mi chutí, ale chcel som ho viac. Ku raňajkám sme si objednali kávu, čaj a odporúčam čerstvú pomarančovú šťavu. Milá, trochu menej po anglicky hovoriaca obsluha.

Caru‘ cu Bere (Voz s pivom)

Tradičná rumunská reštaurácia s príznačným názvom Caru‘ cu Bere (Voz s pivom) sa objavuje v každom turistickom sprievodcovi o Bukurešti a pri návšteve mesta by ste ju určite nemali obísť ani vy. Reštaurácia oslávila v roku 2022 svoje 143. výročie. Existuje nepretržite už od roku 1879. Po roku 1948 reštauráciu prevzal štát. V roku 1999 reštauráciu získali potomkovia pôvodných majiteľov. Od roku 2009 prebiehali reštaurátorské práce a v súčasnosti rekonštrukcia fasády. Cieľom majiteľov je sprístupniť horné poschodia budovy.

Interiér reštaurácie Caru‘ cu Bere

Reštauráciu postavili v neogotickom štýle. Pri stavbe sa inšpirovali pivnicami v nemeckom Bavorsku. Vo vnútri nájdete viaceré gotické prvky nemeckej romantickej školy – drevený nábytok, nástenné maľby, drevené obloženie. Aj maľby zobrazujú bukolické (idylické pastierske) výjavy zo života nemeckej šľachty v 17.-18. storočí. Svetlo vstupuje do reštaurácie cez vitráže a svetlík (otvor na prepúšťanie svetla na streche) v centrálnej časti.

Obsluha v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Trochu ma sklamala obsluha. Pred prehliadkou múzea sme si chceli v reštaurácii rezervovať miesto. Obsluha nám povedala, že stôl si nemusíme rezervovať. Po prehliadke múzea sme sa teda do reštaurácie vybrali na obed. To už sme stáli v rade. Keď sme sa konečne dostali k obsluhe, spýtala sa nás, či máme rezerváciu. Povedal som jej, že asi pred hodinou sme si chceli rezervovať stôl, ale jej kolegyňa nám povedala, že si ho rezervovať nemusíme. Asi som ju nahneval, lebo nás posadila do suterénu reštaurácie medzi dvere od kuchyne a toaliet.

Jedlo a pitie v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Atraktívnejšie priestory reštaurácie som si teda musel ísť odfotiť a natočiť o poschodie vyššie. Ochutnali sme tradičné jedlo z rumunskej Bukoviny – Konfitované (mäso, ktoré varili a konzervovali vo vlastnom tuku) bravčové ako za starých čias s údenou klobásou, polentou (kukuričnou kašou) a dusenou kapustou. Klobásu tak vyúdili, že si na jej chuť vôbec nepamätám. Už ale viem, ako chutí dym. 🙂 Dusená kapusta viac pripomínala čalamádu ako našu dusenú kyslú kapustu, ktorú jedávame s pečeným bravčovým. Zvolili sme tradičný rumunský aperitív – Ţuică – slivkovú brandy a domáce pivo, ktoré tu stále varia podľa pôvodnej receptúry z roku 1879.

Dobrá rada na záver …

Po návšteve reštaurácie som presviedčal mamku aj samého seba, že nás servírka dobre usadila. Na poschodí bolo podstatne hlučnejšie a chladnejšie. Ak bude pre vás prioritou návštevy len jedlo, stôl si rezervovať nemusíte. Keď si však pri jedení chcete vychutnať pohľad na historické priestory reštaurácie, stôl si radšej rezervujte. 

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 18. 11. 2022 (1 eur = 4,9413 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.