1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kráľovská štvrť (Quartier Royale)

V Kráľovskej štvrti (Quartier Royale) je všetko kráľovské. Kráľovský palác, kráľovský kostol, ešte aj ten bruselský park sa kedysi nazýval kráľovským.

Bruselský park (Parc de Bruxelles)

Bruselský park (Parc de Bruxelles; 950 m/15 min. pešo východne od Grand Place) bol prvým verejným parkom v meste. Vybudovali ho na konci 18. storočia. Navrhli ho ako neoklasicistickú promenádu so širokými chodníkmi, dlhými záhonmi a sochami antickej mytológie. Na jednom konci parku stojí Federálny parlament, symbol moci, zatiaľ čo na druhej strane sa vypína Kráľovský palác, symbol monarchie.

Park som navštívil na začiatku jari. Nie všetky stromy kvitli, nie všetky jazierka napustili, takže som park nezastihol v jeho najlepšej kondícii. Verím ale, že v lete má tiež svoje čaro a poskytuje príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule)

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule; 500 m/8 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína na 1. pohľad parížsky Notre-Dame. Katedrálu stavali v 13.-15. storočí v štýle brabantskej gotiky. Belgický národný kostol, v ktorom sa konajú kráľovské svadby, korunovácie i pohreby. Kostol bol svedkom korunovácie Karola V. za španielskeho kráľa, ale aj sobáša súčasného belgického kráľa Filipa s Mathilde.

Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles)

Kopec Coudenberg bol miestom pôvodného bruselského hradu brabantských vojvodov z 12. storočia. Komplex zničil katastrofálny požiar v roku 1731. Spodné poschodia pôvodného hradu Coudenberg však stále môžete vidieť. Do podzemných priestorov sa vstupuje z Musée BELvue. Na mieste bývalého paláca postavili nový Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles; 1 km/16 min. pešo juhovýchodne od Grand Place), ktorý je hlavným pracoviskom súčasného belgického kráľa. Palác je otvorený len počas leta po štátnom sviatku 21. júla do septembra. Na oficiálnej internetovej stránke palác navštívite virtuálne celoročne. Kráľovská rodina žije na hrade Laeken.

Hora umenia (Mont des Arts)

V štvrti Mont des Arts môžete okrem atraktivít, ktoré som uviedol nižšie, navštíviť múzeum umenia surrealistického maliara Musée Magritte, Kráľovské múzeá výtvarného umenia (Musées Royaux des Beaux-Arts), Centrum výtvarných umení Bozar či Kráľovskú knižnicu (Bibliothèque Royale).

Budova Starého Anglicka

Secesná budova Starého Anglicka (700 m/11 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je bývalým luxusným obchodným domom z roku 1899. Budovu spoznáte podľa čiernej fasády, množstva kovaného železa a klenutých okien. Dnes je múzeom hudby a depozitom viac ako 9 000 historických hudobných nástrojov, z ktorých takmer 1 200 môžete obdivovať v stálej expozícii. Na streche múzea sa nachádza reštaurácia s panoramatickým výhľadom na mesto. Ak sa náhodou do reštaurácie nedostanete, nezúfajte. Pekný výhľad na mesto budete mať aj z vrcholu záhrad Hory umenia (Jardin du Mont des Arts).

Jarné slnko ma príjemne hrialo na tvári, na schodoch vyhrával pouličný muzikant, vzduchom sa niesla vôňa jarných kvetov, ľudia si vychutnávali šálku poobednej kávy a v diaľke sa vypínala veža radnice.

Socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon)

Jazdecká socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon; 850 m/14 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) stojí v strede námestia Place Royale. Predstavuje lotrinského vojvodu a jedného z vodcov 1. križiackej výpravy, ktorý sa v roku 1099 stal na krátke obdobie prvým európskym „kráľom“ Jeruzalema.

Vždy, keď niekam cestujem, tak mi vo výhľade bránia žeriavy, budovy sú zakryté lešením či plachtami alebo je mesto rozkopané. Inak tomu nebolo ani pri soche Godfreya.

Sablon/Zavel

Štvrť Sablon/Zavel susedí so štvrťou Grand Place z juhu. Do štvrte som sa vybral za oddychom do parku a za výhľadmi na vyhliadku.

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon)

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je vlastne takým malým útulným parkom v štvrti Sablon. Verejnosti ho prvýkrát sprístupnili v roku 1890. Park vo flámskom neorenesančnom štýle zdobia sochy najväčších belgických umelcov 19. storočia. Symetrické kvetinové záhony vedú k vyvýšenej fontáne. Kruhovej nádrži dominuje súsošie grófov Egmont a Hornes, bojovníkov odboja, ktorých v 16. storočí (1568) počas tyranského španielskeho režimu sťali. Za súsoším vedú 2 schodiská k palácu Egmont. Z parku sa vám mimochodom naskytne najlepší výhľad na Kostol Panny Márie Víťaznej v Sablone.

Vyhliadka na Marolles (Point de vue des Marolles)

Severne od justičného paláca sa nachádza vyhliadka na mestskú štvrť Marolles (Point de vue des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place). Vyhliadku nájdete podľa obrovského diablovho kolesa. Z vyhliadky ale neuvidíte len túto mestskú štvrť. Vášmu pohľadu určite neunikne staré mesto, bazilika Koekelberg a keď sa dobre zadívate, v diaľke uvidíte aj Atomium.

Marolles / Marollen

Štvrť Marolles alebo tiež Marollen sa nachádza južne od Grand Place. Na severe susedí so Saint-Jacques, na severovýchode a východe so Sablon/Zavel, z juhovýchodu, juhu a juhozápadu ju objíma Saint-Gilles.

Justičný palác (Palais de Justice)

Justičný palác (Palais de Justice; 1,2 km/18 min. pešo južne od Grand Place) je sídlom Najvyššieho súdu krajiny. Palác postavili na Mont des Potences, čo v preklade znamená Šibeničný vrch. Práve na tomto mieste popravovali v stredoveku odsúdencov. Hovorí sa, že v 16. storočí tam chodil v noci slávny lekár Vesalius kradnúť mŕtvoly, aby mohol študovať ľudské telo. Výstavba, ktorá sa začala v roku 1866, trvala 17 rokov. Architekt svoje dielo nikdy nevidel dokončené. Zomrel 4 roky pred dokončením stavby. Úplne sa vyčerpal a dohnalo ho šialenstvo.

Palác postavili ho v klasickom grécko-rímskom štýle. Je väčší ako Bazilika sv. Petra vo Vatikáne a je najväčším palácom spravodlivosti na svete. Zaberá plochu 40 000 m², kupola čnie do výšky 100 m a vo vnútri sa nachádza viac ako 250 miestností vrátane 27 pôsobivých súdnych siení. Škoda len, že som palác nemohol vidieť v jeho plnej kráse. Už niekoľko rokov prebieha (a niekoľko asi ešte bude prebiehať) rekonštrukcia, takže ho zakrýva lešenie.

Výťah (Ascenseur des Marolles)

Pre všetkých pohodlnejších návštevníkov Marroles sa priamo pred justičným palácom ponúka sklenený výťah (Ascenseur des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place), ktorý vás vyvezie alebo zvezie medzi jednotlivými ulicami štvrte. Jazda výťahom netrvá ani 15 sekúnd a je úplne zdarma.

Mural Odilon Verjus

Nástenná maľba Odilon Verjus (1,1 km/15 min. pešo južne od Grand Place) zobrazuje bláznivé dobrodružstvá misionára Odilona a jeho žiaka Laurenta po boku. Priznám sa, že kvôli týmto 2 pánom som maľbu nevyhľadával. Moju pozornosť ukradla tanečníčka Josephine Baker s jej domácim miláčikom – leopardom. Tanečníčka vystupovala v Bruseli v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Brána Halle (Porte de Hal)

Brána Halle (Porte de Hal; 1,8 km/26 min. pešo južne od Grand Place) zo 14. storočia je posledným svedkom 2. bruselských hradieb. V minulosti plnila rôzne funkcie. Bola sýpkou, luteránskym chrámom, väzením, ale aj archívom. Stála expozícia sa zameriava na stredovekú históriu mesta, vystavuje tiež zbrane a brnenia. Po zdolaní 169 schodov vo vnútri veže sa vám z cimburia naskytne panoramatický výhľad na mesto.

Ixelles

Rozsiahla štvrť Ixelles sa rozprestiera juhovýchodne od historického jadra Bruselu.

Rodný dom Audrey Hepburnovej (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn)

V roku 1929 sa v štvrti Ixelles narodila herečka, filantropka, módna ikona a veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF, Audrey Hepburnová. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na jej rodnom dome (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn; 1,8 km/27 min. pešo juhovýchodne od Grand Place).

Pes v okne domu vyzeral ako porcelánová soška, až kým po niekoľkých nehybných sekundách nepohol hlavou.

Laeken

Štvrť Laeken sa nachádza severne od historického jadra Bruselu. Uprostred rovnomenného parku stojí zámok Laeken, v ktorom býva belgická kráľovská rodina. Neďaleko zámku sú kráľovské skleníky. Rodiny s deťmi určite nevynechajú návštevu tematického parku Mini Europe. Atomium sa mi odjakživa spájalo s mestom. Preto som ho pri svojej návšteve mesta nemohol vynechať.

Atomium

Atomium (8 km/20 min. autom severozápadne od Grand Place) stojí pri severovýchodnom cípe kráľovského parku Parc de Laeken. K Atomiu som cestoval mestskou hromadnou dopravou. Všetky praktické informácie nájdete v článku Brusel – návod na prežitie, v časti Ako sa po meste Brusel pohybovať. Atomium bolo vlajkovou loďou a veľmi rýchlo sa stalo symbolom Svetovej výstavy v roku 1958. Pochopiteľne, len pri výstave neostalo a okrem cikajúceho chlapčeka sa Atomium taktiež stalo symbolom mesta, ale aj celého Belgicka. Predstavuje jednotkovú bunku železa, 9 atómov železa (9 kovových gúľ), ktorá je zväčšená 165 miliárd krát. Počas návštevy si vychutnáte nielen pohyb po jeho vnútorných priestoroch, ale aj opäť iný výhľad na hlavné mesto krajiny. Vstupenka zahŕňa tiež vstup do Múzea dizajnu, ktoré je 150 m severne.

Obdivujte pouličné umenie aj v týchto mestách:

• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Od Kráľovskej štvrte až po Atomium je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Grand Place

Štvrť Grand Place s rovnomenným námestím je samotným srdcom Bruselu. Trhovisko sa v týchto miestach nachádzalo už 12. storočí. Neskôr bolo centrom obchodného, kultúrneho, politického, súdneho života. Dominantami námestia sú radnica a múzeum mesta. Od 15. storočia ho lemujú domy bývalých cechov. V priebehu 17. a predovšetkým v 19. storočí ho viackrát prestavali. Námestie je celoročným dejiskom slávnostných podujatí. Od roku 1998 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles)

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles) zdobí juhozápadnú stranu námestia Grand Place od 15. storočia. Základný kameň položili už v roku 1401. Je ukážkou gotickej civilnej architektúry. Počas francúzskeho bombardovania v roku 1695 ako zázrakom prežila. Veži vysokej 96 m dominuje kópia sochy sv. Michala archanjela, ochrancu mesta. Pôvodnú sochu nájdete v múzeu mesta oproti. Prijímacie miestnosti a komnaty poslancov obsahujú nádherné bruselské tapisérie zo 16., 17. a 18. storočia, honosné gotické drevené výrobky, erby starých cechov a obrazy zo zbierok Múzea mesta Brusel.

Radnicu môžete navštíviť s video sprievodcom vo francúzštine, holandčine, angličtine, nemčine, taliančine a španielčine. Prehliadku si zase rezervujete na oficiálnej stránke mesta. Radnica je otvorená pondelky, stredy a nedele medzi 11.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 15.00-19.00 h, utorky je radnica zatvorená. Vežu navštívite len so sprievodcom v rámci panoramatických prehliadok v angličtine v soboty a nedele o 15.00 h a 17.00 h, vo francúzštine cez víkendy o 16.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. V radnici môžete platiť len platobnou kartou.

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles)

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles) sídli v tzv. Kráľovskom dome (Maison du Roi) na severovýchodnej strane námestia Grand Place priamo oproti radnici. Názov odkazuje na pôvodných majiteľov domu. Na začiatku 16. storočia bol majiteľom budovy španielsky kráľ Karol V. Na centrálnej veži stojí socha s jeho podobizňou a vitráže na schodisku predstavujú majetky jeho ríše. Súčasná podoba domu pochádza z poslednej štvrtiny 19. storočia (1873). Zaujímavosťou je, že holandský názov budovy Broodhuis odkazuje na pôvod miesta. V 13. storočí sa v týchto miestach nachádzal trh s chlebom.

Stála expozícia múzea sa zameriava na históriu mesta. Určite si nenechajte ujsť pôvodnú sošku cikajúceho chlapčeka, obraz od Jana Bruegela staršieho z roku 1595-1597 Le Cortège de Noces (Svadobný sprievod), tapisérie zo 17. a 18. storočia, model mesta v 13. storočí, či pôvodný veterníček na strechu s podobou ušatého sv. Michala archanjela, ktorý zdobil vrchol radničnej veže. Krátkodobá výstava ZinnekeCity – My sme Brusel! predstavuje dary od obyvateľov mesta múzeu. Pristavil som sa pri obraz „Rad“ od sýrskeho umelca Abdallu Al Omariho. Obraz je zo série „Zraniteľnosť“, ktorá zobrazuje svetových lídrov ako utečencov. Výstavu môžete navštíviť do 15. júna 2025.

Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Zároveň zahŕňa vstup do múzea kostýmov cikajúceho chlapčeka GardeRobe MannekenPis. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Domy na námestí

Námestie Grand Place lemujú bohato zdobené domy bývalých cechov. Poradie domov je vždy sprava doľava.

Severozápadná strana námestia

Domy č. 1-7 stoja na severozápadnej strane námestia Grand Place:

• 1. Dom cechu pekárov (Maison des Boulangers alebo tiež Le Roi d’Espagne) stojí v severnom cípe námestia. Pozlátená bronzová busta nad dverami predstavuje patróna pekárov sv. Auberta.
• 2. Dom výrobcov tukov (La Brouette) spoznáte podľa sochy sv. Egídia (patróna tohto cechu) ktorú pridali v roku 1912.
• 4. Dom cechu stolárov, tesárov, sústružníkov a debnárov (Le Sac) charakterizujú štvorhran, kľukový hriadeľ, píla, dláto, obruč, kladivo na fasáde budovy. Na vrchole budovy je kompas.
• 5. Vlčica (La Louve) prepožičala svoje meno domu cechu lukostrelcov. Nad vchodom uvidíte vlčicu, ktorá kojí Romula a Réma, zakladateľov Ríma, ďalej Apolóna, šípy a lýru. Na vrchole domu vstáva fénix z popola.
• 6. Lesný roh (Le Cornet) patril cechu lodiarov. Dom zdobia námorné kone, nástroje, hviezdy, slnko a mesiac, kavalieri, Tritón, námorníci, delfíny, vetry a korma lode.
• 7. Líška (Le Renard) sa objavuje na dome cechu obchodníkov s galantériou. Na fasáde uvidíte batoľatá, ktoré farbia, sušia a vystavujú tkaniny, zároveň alegórie svetadielov a spravodlivosti, 4 ročných období a na samotnom vrchole sv. Mikuláša.

Juhozápadná strana námestia

Na juhozápadnej strane námestia stoja domy č. 8-12:

• Radnica nesie číslo 8.
• Medzi domami č. 8 a 9 ešte stojí tzv. L’Étoile. Je najužším domom na námestí. Na jeho vrchole sa vypína hviezda. V dome v roku 1388 zomrel mestský hrdina Everard ’t Serclaes. Legenda hovorí, že ak pošúchate mosadznú sochu hrdinovej mŕtvoly na boku domu, budete mať šťastie.
• 9. Vyrezávaná labuť (Le Cygne) je nad dverami domu cechu mäsiarov. Dom ďalej zdobia alegórie hojnosti, mäsiarstva a poľnohospodárstva. V roku 1847 dom navštívil Karl Marx.
• 10. Zlatý strom (L’Arbre d’Or) patril a stále patrí cechu pivovarníkov. Fasádu zdobia fľaše vody, chmeľ a jačmenné klasy, ale aj batoľatá, ktoré nesú sud, pijú a zabávajú sa v spoločnosti capa. Cap je zviera spojené s Bakchom, starovekým bohom opitosti. V dome sa nachádza pivovarnícke múzeum.

Juhovýchodná strana námestia

Juhovýchodnú stranu námestia zaberá Kaštieľ vojvodov z Brabantu. Sedem domov (č. 13-19) sa ukrýva za jedinou fasádou, na ktorej uvidíte alegórie slávy, šťastia, starého čítajúceho muža, veterný mlyn, plechový hrniec, krajinu s kopcami, kabelku uzavretú šnúrkami a 19 búst brabantských vojvodov od Henricha I. po Karola II. španielskeho.

Severovýchodná strana námestia

Na severovýchodnej strane námestia stoja 2 zaujímavé domy a Múzeum mesta Brusel:

• 24. Fasáda domu cechu krajčírov (La Chaloupe d’Or) obsahuje patrónov cechu, sv. Barboru a sv. Bonifáca z Mainzu, ktorý v ruke drží erb cechu s nožnicami.
• 26-27. Holub (Le Pigeon). V tomto dome údajne žil Victor Hugo počas svojho exilu v roku 1852.
• Múzeum mesta Brusel sídli v dome č. 29-33.

Ak by ste sa o cechových domoch chceli dozvedieť viac, kliknite tu.

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert)

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert; 76 m/1 min. pešo severovýchodne od Grand Place) patria medzi 1. nákupné pasáže v Európe. Začínajú v mieste stretu ulíc Rue de l’Ecuyer a Rue d’Arenberg, pretínajú ulicu Rue des Bouchers a ústia na Rue du Marché aux Herbes. Dokončili ich pred polovicou 19. storočia (1847). Už od začiatku galérie ponúkali obchody, reštaurácie, kaviarne a byty. V tunajších kaviarňach sa stretávali maliari zo skupiny Cobra, spisovatelia Victor Hugo, Alexandre Dumas a mnohí ďalší. Pamätná tabuľa vedľa vchodu do cukrárne Méert pripomína 1. premietanie bratov Lumièrovcov 1. marca 1896.

Socha Šmolka (Statue du Schtroumpf)

Asi vám nemusím písať, že Šmolkovia sa narodili v Belgicku. Aby ste doširoka sa usmievajúceho Šmolka (Statue du Schtroumpf; 260 m/4 min. pešo východne od Grand Place) v Bruseli neprehliadli, pohodlne si sedí na veľkej hube. Socha má aj s podstavcom výšku takmer 5 m, váži 10 ton a 6 ľudí na nej pracovalo 6 týždňov.

Rue des Bouchers

Rušnú uličku Rue des Bouchers (230 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) lemujú reštaurácie, kaviarne a bary. Síce som sa priamo na ulici v žiadnom zariadení nezastavil, určite po nej budete prechádzať ku cikajúcemu dievčatku, príp. na pivo do Deliria.

Cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis)

Mladšiu sestru cikajúceho chlapčeka, cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis; 250 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) obnovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú jej starší brat dekády podkopával. Najnezbednejšie dievčatko mesta prispieva k bruselskému zmyslu pre humor a ochraňuje páry, ktoré jej hodia mincu. Vyzbierané peniaze z fontány sa používajú na lekársky výskum a na pomoc núdznym.

Saint-Jacques

Štvrť Saint-Jacques na juh od Grand Place je známa soškou cikajúceho chlapčeka a viacerými nástennými maľbami.

Cikajúci chlapček (Manneken Pis)

Snáď najznámejšia socha a symbol folklóru Bruselu, radosti a sebairónie Bruselčanov, Manneken Pis (300 m/4 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa zašíva v bočnej uličke štvrte. Bronzová soška cikajúceho chlapca je taká malá, že ju veľmi jednoducho prehliadnete. Davy návštevníkov vám však napovedia, že idete správnym smerom. Fontána, ktorej je súčasťou, existuje už od 15. storočia (1451). Soška pribudla na začiatku 17. storočia (1619).

Pôvodnú sochu v priebehu storočí vandali niekoľkokrát poškodili a ukradli. Preto originál bezpečne uložili do Múzea mesta Brusel, kde si ju častokrát poriadne obzriete bez más zvedavých návštevníkov. Počas špeciálnych príležitostí obliekajú sochu do najrôznejších kostýmov. Spolu ich už je viac ako tisíc! Niektoré z nich vystavujú v múzeu GardeRobe MannekenPis v tej istej ulici. Ak by ste soche chceli darovať oblečenie i vy, musíte poslať oficiálnu žiadosť rade primátora a poslancom Bruselu.

Monsieur Jean

Mural Monsieur Jean (500 m/6 min. pešo juhozápadne od Grand Place) zobrazuje dobrodružstvá akéhosi pána Jeana. Konflikt vo vzťahu, depresia, priatelia, ktorí sa pravdepodobne nebudú sťažovať a nekonečný boj s každodennou rutinou.

Tintin

Mural Tintin (250 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je len pár metrov od cikajúceho chlapčeka. Patrí medzi najznámejších hrdinov komiksov v Belgicku. Je duchovným dieťaťom Georgesa Prospera Remiho, ktorý tvoril pod pseudonymom Hergé. Zobrazená scéna je z dielu The Calculus Affair.

Broussaille

Mural Broussaille (260 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je údajne úplne 1. nástennou maľbou v Bruseli. Na stene domu sa objavila už v roku 1991. Podľa Franka Pé, bruselského autora, sú obaja chlapci citlivé duše, zvedaví milovníci prírody a vášniví rojkovia. Vo svojich víziách vidia faunov, veľryby, ktoré lietajú nad sivým mestom, či obrovské korytnačky, ktoré prechádzajú cez ulicu. Mural zobrazuje mladý pár, ktorý sa drží za ruky. Táto štvrť je centrom nočného života homosexuálov. Podniky používali mural na propagáciu štvrte až do roku 1999. Vtedy ju premaľovali a čiernovlasá postava dostala ženskejší účes, náušnice a možno trochu väčšie prsia. Či išlo len o omyl, alebo to bolo prejav homofóbie, sa dnes už nedozvieme.

Le Piétonnier

Štvrti Le Piétonnier na západ a severozápad od Grand Place dominuje historická budova burzy. Štvrť je tiež miestom pochodov, protestov a demonštrácií. Jednej z nich, na podporu Palestíny, za jej oslobodenie a boj proti genocíde, som sa na námestí Place de Brouckère na konci marca zúčastnil aj ja.

Burza (Bourse de Bruxelles)

Budova belgickej burzy (Bourse de Bruxelles; 150 m/2 min. pešo severozápadne od Grand Place) pochádza z roku 1873. Zo sídla finančných trhov v minulosti sa stal multifunkčný priestor v súčasnosti. V budove sa nachádza ďalšie pivovarnícke múzeum, archeologická expozícia Bruxela 1238, kancelárie, reštaurácie a kaviarne. Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 9.00-22.00 h. Vstup do budovy je zdarma.

Saint-Géry

Legenda hovorí, že ostrov Saint-Géry (na západ od Grand Place) je kolískou Bruselu. Kostol Saint-Géry, ktorý stál v strede ostrovov vytvorených ramenami rieky Senne, uchovával relikvie svätej Guduly. Tie v polovici 11. storočia preniesli do budúcej katedrály, ktorá dnes nesie jej meno.

Halles Saint-Géry

V roku 1802 postavili v strede verejného námestia fontánu v tvare pyramídy z roku 1767, ktorá pochádzala z hlavného nádvoria opátstva Grimbergen. Námestie bolo centrom trhov. Na konci 19. storočia (1882) postavili okolo fontány z tehál a železa kryté trhové haly (Halles Saint-Géry; 500 m/7 min. pešo severozápadne od Grand Place). Exteriér je vo flámskom neorenesančnom štýle, zatiaľ čo interiér využíva techniky kovovej konštrukcie. Prekvital tu obchod s mäsom a vajciami. Trh fungoval až do konca 2. sv. vojny, po ktorej ho začali obchodníci opúšťať. Definitívne budovu zavreli v roku 1977. Od roku 1987 patrí medzi chránené budovy. Od roku 1999 slúži ako výstavný priestor, miesto podujatí, infocentrum a bar. Pamätník označuje „nultý kilometer“, bod, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti v Belgicku.

V suteréne sa v čase mojej návštevy nachádzala výstava belgicko-japonských vzťahov, na poschodí zase výstava art deco kinosál v Bruseli. Texty dopĺňali historické a súčasné fotografie jednotlivých kín. Výstavu môžete navštíviť do 11. mája 2025. Výstava Pri stole van Buurena odhaľuje, ako art deco ovplyvnilo nielen architektúru a dekoratívne umenie, ale aj umenie zábavy a oslavu gastronómie. Výstavu môžete navštíviť do 29. júna 2025. Haly sú otvorené denne medzi 10.00-00.00 h. Vstup je voľný.

Nero

Od roku 1947 do roku 2002 sa Nero objavoval v novinách každý deň. Hrdinu spoznáte podľa motýlika, veľkého nosa a 2 vlasov. Marc Sleen, autor postavy, bol plodný karikaturista, ktorý rád narážal na aktuálne dianie. V meste sa nachádza aj jeho múzeum.

Dansaert

V štvrti Dansaert nevynechajte sochu cikajúceho psa.

Cikajúci pes (Zinneke Pis)

Socha cikajúceho psa (Zinneke Pis; 600 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je neoddeliteľnou súčasťou 3 cikajúcich bruselských sôch. Viete ale, čo znamená zinneke v Bruseli? Názov odkazuje na pojem cudzokrajný pes a teda aj na človeka, ktorý žije v Bruseli, ale nenarodil sa tam. Etymológia nás privádza k rieke Senne – Zinne, ktorá bola v 16. storočí plná utopených psov. Len niekoľko rokov predtým pomáhali psy hubiť potkany v meste. Sochu vytvoril v roku 1999 bruselský umelec Tom Frantzen. Ten rád používa typický bruselský zmysel pre humor, ktorý je fraškovitý, ale aj sebaironický.

Sainte Caterine – Vismet

V štvrti Sainte Caterine – Vismet na severozápad od Grand Place uvidíte pozostatky mestského opevnenia, mural, fontánu a nezvyčajný pamätník.

Čierna veža (Tour Noire)

Čierna veža (Tour Noire; 650 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je jedným z posledných svedkov prvých mestských hradieb. Vidieť ju môžete ale len z jednej strany. Z ďalších troch ju obklopuje hotel Novotel. Rieka Senne, hlavná bruselská rieka, opúšťala mesto práve pri tejto veži. Moja spomienka na vežu nie je práve najlepšia. Veľmi ma zaujímalo, ako veža vyzerá z „hotelovej“ strany. Tak som si ju obišiel. Žiaľ, našiel som tam len smrad a neporiadok. Do vnútra veže sa aj tak nedostanete. Pozerajte sa na vežu radšej len spredu.

Cubitus

Mural Cubitus (850 m/11 min. pešo severozápadne od Grand Place) sa opäť spája s najznámejším symbolom Bruselu. Biely pes Cubitus je životným dielom karikaturistu, ktorý vystupuje pod menom Dupa. Cubitus miluje dobré jedlo, rozhovor a fascinujúci román. Proti svojej vôli sa tiež dostáva k testovaniu vynálezov svojho pána. Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavil v japonskom kreslenom seriáli. Na tejto nástennej maľbe sa cikajúci chlapček pozerá na cikajúceho Cubitusa, ktorý ho vytlačil z jeho miesta.

Fontána Anspach (Fontaine Anspach)

Secesnú fontánu Anspach (Fontaine Anspach; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) postavili v roku 1897 ako poctu bruselskému starostovi Julesovi Anspachovi. Práve on rozhodol o prekrytí rieky, ktorá preteká mestom. Fontána sa pôvodne nachádzala uprostred námestia Place de Brouckere, ale v roku 1973 ju premiestnili na toto miesto. Na jej vrchole môžete vidieť sv. Michala, patróna mesta, ako zabíja draka.

Pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat)

Bronzový pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) z roku 1931, predstavuje mladé dievča, alegóriu vlasti, ktorá drží v pravej ruke holuba a v ľavej palmový list. Pamätník je venovaný poštovým holubom, ktoré zohrali významnú úlohu počas 1. svetovej vojny.

Kocúr Billy (Billy the Cat)

Pruhovaný žlto-čierny kocúr Billy (Billy the Cat; 950 m/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) je hlavnou postavou detského komiksu, ktorý oslovuje aj dospelých. Život na ulici nie je jednoduchý. Našťastie, kocúr Billy sa vždy môže spoľahnúť na svojich priateľov.

Congrés-Libertés alebo tiež Notre-Dame-aux-Neiges

Štvrti Congrés-Libertés na severovýchod od Grand Place dal meno stĺp kongresu z roku 1850.

Stĺp kongresu (Colonne du Congrès)

Stĺp kongresu z roku 1850 (Colonne du Congrès; 900 m/14 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína Národný kongres z roku 1831, na ktorom vyhlásili 1. belgickú ústavu. Na vrchole stĺpu stojí pozlátená socha kráľa Leopolda I. Štyri ženské postavy okolo jeho podstavca predstavujú štyri ústavou podporované slobody – náboženskú, spolkovú, vzdelanostnú a tlačovú. Medzi 2 bronzové levy umiestnili večný plameň na počesť belgických obetí oboch svetových vojen.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.