Ľudové múzeum Ulsteru (Ulster Folk Museum)

Ľudové múzeum Ulsteru (Ulster Folk Museum; 12,3 km/16 min. autom severovýchodne od centra Belfastu) sa nachádza v severoírskom Holywoode. V múzeu sa nachádza okolo 50 objektov, ktoré sú súčasťou 3 prehliadkových trás – mestská trasa, vidiecka trasa a trasa cez vrch. Na prehliadku múzea, ktoré sa nachádza prevažne v exteriéri, mi nemohol vyjsť lepší deň.

Ľudové múzeum Ulsteru – prehliadka

Výšivka s textom „Pokoj tomuto domu“ a tikajúce hodiny v dome krajčíra ma okamžite preniesli do republiky Gileád v Príbehu služobníčky. V mieste stretnutia presbyteriánov som stretol len jednu (asi presbyteriánku), ktorá práve vysávala. Pravdepodobne vytušila môj fotoaparát a s vysávačom sa radšej stiahla do vedľajšej miestnosti. Okrem domu obuvníka či opravára bicyklov uvidíte napr. aj banku, súd, školu, kostol alebo čitáreň. Najviac ma ale zaujal tzv. „Dom pohyblivých obrázkov“ alebo po našom kino. Tak som sa zapozeral do filmov s Charliem Chaplinom, že som aj zabudol na prehliadku skanzenu.

O tom, že Ľudové múzeum Ulsteru je živým múzeom, niet pochýb. Vybrané remeslá vám tu ukážu už  počas prehliadky. Môžete vidieť prácu kníhtlačiara, košikára, tkáča, súkenníka, lekára a kováča. Košikára som síce nestretol, ale prasa z prútia by som si pokojne zobral domov. V iných domoch uvidíte historické postavy. Všetkých sa môžete opýtať na ich prácu a život a oni vám to ochotne vysvetlia. V budove starej fary som sa napr. dozvedel, že na ohni pripravovali kysnuté cesto. Škoda, že moja angličtina nie je na takej dobrej úrovni. Pokojne by som sa s nimi porozprával dlhšie. Do domu mimochodom vojdete cez záhradu, ktorú akoby vystrihli zo starých anglických románov.

Jediný, kto mi rozumel, alebo si to aspoň myslím, boli sliepky, ovečky, prasiatka, husi, kravy a kone, ktoré v skanzene stretnete. Tak som sa porozprával aspoň s nimi. Prehliadku múzea vám spríjemnia čajovňa, obchod so suvenírmi, obchod so sladkosťami, či zóna na piknik. Keby som vedel, že hostinec v Cultre, v ktorom som mal pivo, bude taký drahý, radšej by som sa občerstvil v čajovni.

Praktické info

Ľudové múzeum Ulsteru je otvorené od marca do septembra od utorka do nedele od 10.00-17.00 h a od októbra do februára od utorka do piatka od 10.00-16.00 h a v soboty a nedele od 11.00-16.00 h. Na prehliadku múzea vám odporúčam asi 2 hodiny. Vstupenka stála 11,50 gbp/13,94 eur/os. Ku vstupenke dostanete plán skanzenu a múzeum si prechádzate sami. V skanzene môžete platiť platobnou kartou. Vstupenku si môžete rezervovať a kúpiť aj on-line. Nemusíte si ju potom vytlačiť, stačí ju ukázať v mobile.

Múzeum dopravy Ulsteru (Ulster Transport Museum)

Múzeum dopravy Ulsteru (Ulster Transport Museum; 12 km/15 min. autom severovýchodne od centra Belfastu) sa nachádza v Holywood, časti Cultra.

Prehliadka Múzea dopravy Ulsteru

Múzeum dopravy Ulsteru vystavuje svoje zbierky v dvoch budovách – galériádh A a galériách B. Galérie A sa zameriavajú na železničnú a cestnú dopravu, galérie B na dopravu na zemi, na mori a na nebi. Zároveň zahŕňajú Múzeum inovácie.

Galérie A

Prehliadku som začal v galériách A. Tie na 3 podlažiach ponúkajú železničnú galériu, expozíciu Titanica, galériu cestnej dopravy a galériu áut. V „Železničnej galérii“ uvidíte zbierku 40 írskych historických železničných vozidiel. Niektoré vozne si pozriete aj zvnútra. Moje kroky ale smerovali do „Expozície Titanica“.

Expozícia nevystavuje predmety len z Titanicu, ale aj z jej sesterských lodí Olympicu a Britannicu. Postupne vás prevedie od navrhovania, cez stavbu, príbehy ľudí spojených s loďou, sesterské lode Olympic a Britannic až po jej odkaz vo filme, hudbe a všetkých druhoch spomienkových predmetov. Uvidíte pôvodnú pozvánku na spustenie Titanicu, ktoré sa uskutočnilo 31. mája 1911 v Belfaste, predmety, ktoré zachránili z vraku alebo predmety zo sesterských lodí. Dominantou expozície je potápajúci sa model lode, v ktorého rohoch uvidíte pomery preživších a tých, ktorí katastrofu neprežili pre jednotlivé triedy a členov posádky.

„Expozícia cestnej dopravy“ alebo tiež galéria električiek ponúka prehľad dopravy, ktorá kedysi brázdila ulice Belfastu od električiek ťahaných koňmi po elektrické električky, od trolejbusov po naftové autobusy. Ďalej uvidíte záchranné a úžitkové vozidlá, či električku Obrovho chodníka, 1. hydroelektrickú električku na svete.

„Galéria áut“ alebo tiež cestná galéria predstavuje najpopulárnejší spôsob cestovania súčasnosti. Nenechajte si ujsť Ford Model T z roku 1911.

Galérie B

Medzi Galérie B patria expozície „Na kopyto“, „Na jazdu“, „Hnaní“, „Keltská vlna“ a Múzeum inovácie. Expozícia „Na kopyto“ vás vráti do čias, keď najdôležitejším motorom voza bol kôň. Na ňu nadväzuje expozícia, ktorá vás „Vezme na jazdu“ do neskorých viktoriánskych čias a ukáže jemnú remeselnú prácu na elegantných kočoch. Expozícia „Hnaní“ (k úspechu) predstaví Rexa McCandlessa, jedného z najznámejších novátorov Severného Írska a Stanleyho Woodsa, jedného z najúspešnejších motocyklových pretekárov.

„Keltská vlna“ skúma korene surfovania ako športu v Írsku od 60. rokov 20. storočia do súčasnosti. Múzeum inovácie predstavuje najinovatívnejšie predmety zo zbierok a skúma, ako vynálezcovia prispeli k dedičstvu inovácií Severného Írska. Uvidíte 1. prenosný defibrilátor alebo neslávne známe auto DeLorean DMC-12, ktoré poznáte z Návratu do budúcnosti, Simpsonovcov či Ready Player One a mnohé ďalšie.   

Po prehliadke galérií B si ešte zájdite za múzeum, kde uvidíte škuner „Výsledok“, poslednú loď tohto typu postavenú v Ulsteri. Plachetnica zohrala významnú úlohu pri obchodovaní okolo pobreží Írska a Veľkej Británie.

Hovorí sa, že dizajnéri kráčali po nábreží a rozprávali sa o dizajne plavidla. Jeden z nich údajne povedal: „Čo keby sme postavili loď a uvidíme, aký bude výsledok!“ A tak prišiel škuner ku svojmu menu.

Múzeum dopravy Ulsteru – praktické info

Múzeum dopravy Ulsteru je otvorené od marca do septembra od utorka do nedele od 10.00-17.00 h a od októbra do februára od pondelka do piatka od 10.00-16.00 h a v soboty a v nedele od 11.00-16.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Vstupenka stála 11,50 gbp/13,94 eur/os. Uplatnil som si novinársky preukaz, takže som platil 9 gbp/10,90 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou. Ku vstupenke dostanete plán múzea. Múzeum si prechádzate sami. Vstupenku si môžete kúpiť aj on-line. Nemusíte si ju vytlačiť, stačí ju ukázať vo vašom chytrom telefóne.

Navštívte aj tieto skanzeny:

• Múzeum dediny v Baia Mare
• Národné múzeum dediny v Bukurešti
• Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm
• Grécky skanzen Lychnostatis
• Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňom úhrady.  

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Ľudové múzeum Ulsteru a Múzeum dopravy Ulsteru je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.

Univerzitné námestie (Piața Universității)

Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.

V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.

Trieda víťazstva (Calea Victoriei)

Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.

Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)

750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?

1. V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
2. V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
3. Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
4. Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.

Námestie revolúcie (Piața Revoluției)

Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.

Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)

Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.

Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)

Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.

Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)

Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:

1. Galéria európskeho umenia
2. Historické priestory
3. Galéria národného umenia

Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)

Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂

Historické priestory

Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Galéria národného umenia (Galeria Naţională)

Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:

1. Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
2. Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.

Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.

Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.

Athenee Palace Bucharest

Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.

Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)

Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.

Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.

Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.

Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.

O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.

Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.

Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.

Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău

Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.

Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.

Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)

Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.

Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?

Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.

Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.

Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:

• Záhreb
• Ľubľana
• Praha
• Budapešť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severne od centra Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Svätý Jur dostať?

Svätý Jur sa nachádza v turistickej oblasti Malé Karpaty v Bratislavskom regióne cestovného ruchu na západnom Slovensku. Z administratívneho hľadiska ho zaraďujeme do okresu Pezinok v Bratislavskom kraji.

Autom

Svätým Jurom prechádzajú:

• diaľnica D4 – obchvat Bratislavy,
• cesta II. triedy č. 502 (II/502) – vedie na trase Bratislava – Svätý Jur – Pezinok – Modra – Vrbové.

Autobusom

Vo Svätom Jure je niekoľko autobusových zastávok (Kačačnice, Krajinská, Logistické centrum, …). Autobusová zastávka Svätý Jur, námestie sa nachádza 160 m/2 min. pešo juhovýchodne od vinocentra.

Vlakom

Svätým Jurom prechádza železničná trať č. 120, ktorá spája Bratislavu – Svätý Jur – Pezinok – Trnavu a Trenčín so Žilinou. Železničná stanica Svätý Jur sa nachádza 1,3 km/14 min. pešo juhovýchodne od vinocentra.

Kde v meste Svätý Jur získať info?

Vo Svätom Jure získate info v 2 informačných centrách – Infocentrum Svätý Jur a ViNOCENTRUM.

ViNOCENTRUM

ViNOCENTRUM poskytuje info predovšetkým o vinárstve a vinohradníctve mesta Svätý Jur. Vo vinocentre ochutnáte vína od svätojurských vinárov, niečo malé na záhryz či kávu. Návštevu vinocentra sme nestihli, pretože počas pracovných dní je otvorené v podvečerných a večerných hodinách. Vzdialenosti k jednotlivým inštitúciám a podnikom cestovného ruchu som počítal práve od vinocentra.

Infocentrum Svätý Jur

Priznám sa, že Infocentrum Svätý Jur sme si v meste ani nevšimli. To asi preto, že sme nečítali všetky nápisy na budovách a infocentrum bolo v čase našej návštevy aj tak zatvorené. Prevádzková doba je od utorka do piatka od 13.00-17.00 h. Infocentrum sa nachádza oproti kaštieľu Pálffy cez cestu.

Čo v meste Svätý Jur robiť, vidieť a navštíviť?

Vo Svätom Jure sme navštívili veľkomoravské hradisko, hneď na kopci oproti zrúcaninu hradu Biely Kameň, po obede sme sa vybrali do vinohradníckeho skanzenu a na záver sme navštívili Renesančný dom.

Veľkomoravské hradisko

Slovanské veľkomoravské hradisko Neštich (2,5 km/38 min. pešo severozápadne od vinocentra) vybudovali v Malých Karpatoch vo včasnom stredoveku v 8.-10. storočí nad cestou, ktorá viedla na Záhorie. Na základe archeologických nálezov ale vieme, že túto lokalitu osídlili Germáni už na prelome letopočtov. Hradisko plnilo viaceré funkcie – obrannú, politickú a správnu, ako sídlo vyššej spoločenskej vrstvy a zásobáreň tovaru. Na hradisku našli sekery, hroty šípov a kopijí, strmene, pracky opaskov, prasleny alebo šperky. V 13.-14. storočí páni zo Svätého Jura a Pezinka vybudovali drevený palác, kamennú cisternu, keramické potrubie a murovanú bránu. Valy s priekopami uvidíte na hradisku dodnes. Archeologická lokalita je celoročne voľne prístupná.

Hrad Biely Kameň

Národná kultúrna pamiatka hrad Biely Kameň (1,3 km/19 min. pešo severozápadne od vinocentra, v miestnej časti Neštich doľava po žltej turistickej značenej trase) stojí na konci mesta na okraji lesa.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. V priebehu storočí sa neustále menili majitelia hradu. Zo zachovaných listín poznáme detailné informácie o hrade i jeho stave. Hrad naposledy poslúžil obyvateľom Svätého Jura v roku 1663, kedy mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Odvtedy prestali hrad jeho majitelia využívať a začal sa postupne rozpadať.

O obnovu hradu sa stará Občianske združenie Castrum Sancti Georgii. Ruku k dielu môžete priložiť i vy, či už fyzicky alebo finančne. Aj v čase našej návštevy na hrade panoval čulý ruch. Z hradu už toho v súčasnosti veľa nezostalo, napriek tomu má toto miesto niečo do seba. Po ruine sa môžete poprechádzať. Hrad je voľne prístupný celoročne. Vstup je na vlastné riziko.

Vinohradnícky skanzen

Vinohradnícky skanzen (1 km/14 min. pešo juhozápadne od vinocentra) sa nachádza západne od mesta Svätý Jur. Najatraktívnejším prvkom skanzenu je vyhliadka, z ktorej dovidíte na mesto, vinohrady, Malé Karpaty, Podunajskú nížinu až na bratislavské „mrakodrapy“. Vyhliadku postavili v roku 2018. Pod vyhliadkou stojí vinohradnícka kamenica – kamenná búda so strechou. Neďaleko na spevnenej ploche stojí pergola s drevenými stolmi a lavicami. Biele, modré a novošľachtené odrody viniča vysadili v tzv. kolových vinohradoch. Som presvedčený, že keď sa v skanzene koná podujatie, určite to tam žije. Inokedy si tam užijete ticho a pokoj. Skanzen je celoročne voľne prístupný.

Renesančný vinohradnícky dom

Renesančný dom (280 m/4 min. pešo severozápadne od vinocentra) sa nachádza po ceste z centra mesta smerom ku hradisku a zrúcanine hradu. Je príkladom typického vinohradníckeho obydlia. Po príchode sme sa začali po areáli domu túlať a čítať si texty o histórii stavby. Po krátkej chvíli nás oslovil jeden z majiteľov domu, ktorý nám renesančný dom a všetky jeho verejné (i neverejné) priestory poukazoval.

Gotický dom z 15. storočia (1479) na začiatku 16. storočia renesančne prestavali, neskôr barokovo upravili a v 2. polovici 20. storočia zrekonštruovali. Práce ale ani zďaleka neskončili a na obnove domu sa neustále pracuje. Ešte je na ňom práce ako na kostole. Videli sme 500-ročnú pivnicu, ale i tie z konca 17. storočia. Vo všetkých organizujú ochutnávky vína. Na poschodí je izba, v ktorej môžete prenocovať.

Prešli sme do ďalšej miestnosti, v ktorej sa pre deti i dospelých konajú pravidelné tvorivé dielne. Po obede sme sa v dome zastavili opäť, aby sme ochutnali výbornú kávu, burčiak, hroznový a višňový mušt. Za účet sme zaplatili 10 eur. V záhrade domu akurát pripravovali renesančné jedlá. Inokedy si v peci upečiete svoj vlastný chlieb.

Škoda len, že sme sa nemohli zdržať dlhšie, lebo sme museli ísť na vlak. Nabudúce sa zastavíme opäť a okrem pohára vína si doprajeme aj horúcu čokoládu. Keď si budete návštevu renesančného domu plánovať vy, kliknite si na stránke na kalendár, pretože sa tam neustále niečo deje.

Kde sa v meste Svätý Jur najesť?

Reštaurácia a kaviareň Café Korzo (190 m/2 min. pešo juhovýchodne od vinocentra) sa nachádza v centre mesta. Chvíľu nám trvalo, kým sme reštauráciu našli. Ukrýva sa totiž vo dvore starej Zichyho kúrie, v ktorej tiež sídli mestský úrad. Pred vchodom do budovy sme si nevšimli žiadnu tabuľu, ktorá by nás na reštauráciu upozornila. Teplé septembrové počasie nám dovolilo sadnúť si na terasu reštaurácie. Obsluha si mohla ušetriť jednu cestu k nášmu stolu, keby nás neprišla objednať bez jedálnych lístkov. Ochutnali sme Burger Classik a Burger Bacon. I keď sa reštaurácia nešpecializuje na burgre, boli veľmi chutné. Za obed sme zaplatili 25,30 eur.

Kam v meste Svätý Jur zájsť na kávu?

Penzión, reštaurácia a kaviareň Krone (160 m/2 min. pešo južne od vinocentra) sídli v starom meštianskom dome v centre Svätého Jura. V kaviarni sme sa zastavili na menší coffee break pred spoznávaním mesta. Síce sme sedeli na terase s výhľadom na hlavnú ulicu, ani vo vnútri to nevyzerá vôbec zle. Ba práve naopak. Kaviareň zariadili v štýle prvorepublikových kaviarní. Ochutnali sme Tvarohový koláč a espresso. Koláč i káva boli výborné. Za účet sme zaplatili 7,50 eur. V Krone môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto vinohradnícke lokality:

• Römerland Carnuntum-Marchfeld v Rakúsku
• Mikulov na Morave, kde víno tečie potokom
• Ochutnávka vín v Bóna Winery

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Svätý Jur – svieži, čerstvý a zadarmo je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Râmnicu Vâlcea dostať?

Râmnicu Vâlcea sa nachádza v župe Vâlcea v západnom Valaššku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku, 180 km/2,5 h autom severozápadne od Bukurešti.

Autom

Râmnicu Vâlcea má vynikajúcu dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú viaceré národné cesty, z ktorých jedna je súčasťou európskej cesty:

• DN7 vedie na trase Bucureşti – Pitești – Râmnicu Vâlcea – Sibiu – Deva – Arad – Nădlac až do Maďarska. V meste sa stotožňuje s európskou cestou E81, (ktorá začína v rumunskej Constanţa a pokračuje na trase Bucureşti – Piteşti – Râmnicu Vâlcea – Sibiu, ale potom sa stáča na sever a pokračuje na trase Sebeş – Alba Iulia – Turda – Cluj-Napoca – Satu Mare – Halmeu až do ukrajinského Mukačeva)
• DN64 vedie z juhorumunského Caracal do Râmnicu Vâlcea
• DN67 vedie z Drobeta-Turnu Severin cez Târgu Jiu do Râmnicu Vâlcea
• DN73C vedie z Câmpulung cez Curtea de Argeș do Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Râmnicu Vâlcea má 2 autobusové stanice:

• Autogara Antares Transport (1 Mai) – sa nachádza 1 km/12 min. pešo južne od centra; 1 km/13 min. pešo juhozápadne od železničnej stanice a 2 km/24 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.
• Autogara Dacos – 1 km/12 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice; 2 km/22 min. pešo severovýchodne od centra a 2 km/24 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

Niektoré autobusy tiež stoja pri župnej nemocnici (Spital Județean; 2 km/25 min. pešo severne od centra) a na bývalej stanici Dacos (Peco Socar (pe centura) fosta Dacos; 4 km/6 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Râmnicu Vâlcea) nájdete 1 km/12 min. pešo východne od centra, severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport a juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.

Cesta vlakom z Craiova (131 km) trvala 2 h a 32 min. a cestovný lístok stál 39,50 lei/8,17 eur/os.

Čo v Râmnicu Vâlcea robiť, vidieť a navštíviť?

V Râmnicu Vâlcea môžete navštíviť Múzeum župy Vâlcea (Muzeul Judeţean Vâlcea), ktoré svoje zbierky vystavuje pre návštevníkov vo viacerých budovách v celej župe.

Múzeum histórie župy Vâlcea (Muzeul de Istorie a Judeţului Vâlcea; 400 m/6 min. pešo severne od centra) sa zameriava na históriu župy od praveku po začiatok 20. storočia.

Múzeum umenia dom Simian (Muzeul de Artă Casa Simian; 450 m/7 min. pešo severovýchodne od centra) – vystavuje diela rumunských autorov 19.-21. storočia a regionálne sakrálne umenie 16.-19. storočia.

Múzeum dediny župy Vâlcea (Muzeul Satului Vâlcean; 4,5 km/7 min. autom severne od mesta) sa nachádza v dedinke Bujoreni. V skanzene nájdete všetko, čo by mala skutočná dedina mať: domy, kostol, školu, hostinec, remeselnícke dielne či technické zariadenia regiónu.

Pamätný dom Anton Pann (Casa Memorială „Anton Pann”) nájdete 250 m/3 min. pešo západne od centra). Anton Pann bol hudobný skladateľ a rumunský básnik, ktorý zložil hudbu pre súčasnú rumunskú hymnu. Tá zaznela prvýkrát práve v tomto meste v revolučnom roku 1848. 

Kde sa v Râmnicu Vâlcea ubytovať?

Vila Victoria sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severne od centra; 1,7 km/23 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara Dacos; 2,1 km/27 min. pešo severozápadne od železničnej stanice a 2,1 km/28 min. pešo severne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

V penzióne bývajú aj jeho majitelia, starší manželský pár, ktorí nehovoria po anglicky, ale sú veľmi milí a nápomocní. Ubytovali nás v priestrannej a veľmi pekne zariadenej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a balkónom. Bolo zaujímavé, že na balkón ste sa nedostali z izby, ale z kúpeľne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom objekte.

Za ubytovanie sme zaplatili 159 lei/32,88 eur. V penzióne môžete platiť platobnou kartou v miestnej mene. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky pre 2 osoby.

Raňajky sme ale nestihli, pretože ich servírujú až od 8.00 h a to už sme boli na ceste na autobusovú stanicu. Nenapadlo mi zistiť si, odkedy servírujú raňajky a dohodnúť sa s domácimi. Predpokladal som, že ich budú podávať od 7.00 h ako vo väčšine ubytovacích zariadení.

Taktiež náš odchod z penziónu bol mierne chaotický. Keďže na recepcii nikto nebol, jediné, čo nám ostávalo, bolo nechať kľúče a ponáhľať sa na autobus.

Penzión Vila Victoria hodnotím (čo sa vybavenia týka) ako 2. najlepšie ubytovanie v Olténii a 3. najlepšie počas našej poslednej návštevy Rumunska.

Kde sa v Râmnicu Vâlcea najesť?

Ristorante D’amici (300 m/4 min. pešo východne od centra) je príjemnou rodinnou reštauráciou takmer v centre mesta. V reštaurácii som neochutnal žiadnu rumunskú špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na tuniakovu pizzu, ktorú som si teda nakoniec aj objednal. Pizza s bohatým obložením a chrumkavými okrajmi bola veľmi chutná. Rýchla a anglicky hovoriaca obsluha. V reštaurácii mali širokú ponuku vín, až mi je ľúto, že sme si ku večeri neobjednali fľašu vína. Opäť zvíťazilo čapované pivo! Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 74 lei/15,30 eur.

Ako som už vyššie spomenul, viac ako samotné mesto ma láka jeho okolie. Necelých 40 km západne sa napr. nachádza UNESCO lokalita kláštor Horezu alebo tzv. obytné veže z obdobia tureckých nájazdov v dedine Măldărești. Možno nabudúce.

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál župy Vâlcea

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 8. 4. 2020 (1 eur = 4,8365 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Râmnicu Vâlcea – brána údolia Olt je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Hunedoara dostať?

Hunedoara sa ukrýva v juhozápadnej Transylvánii v západnom Rumunsku.

Autom

Národná cesta 68B spája mesto Hunedoara s najväčším mestom župy Deva, ktorá je 15 km/15 min. autom severne.  

Autobusom

Autobusová stanica (Autogara Interservice SRL) sa nachádza 2 km/24 min. pešo severne od hradu. Z Deva do mesta Hunedoara jazdia autobusy približne každých 20 min. Cesta autobusom trvá okolo 40 min. Cestovný lístok stojí 9-9,50 lei/1,87-1,97 eur/os.

Vlakom

Mesto Hunedoara kedysi spájala so Simeriou železničná trať číslo 207, ktorá momentálne nie je v prevádzke. Ak by sa linka obnovila, tak železničná stanica stojí hneď vedľa autobusovej stanice.

Čo v meste Hunedoara robiť, vidieť a navštíviť?

Dovolím si tvrdiť, že hádam všetci návštevníci, ktorí prichádzajú do mesta Hunedoara, smerujú na Korvínov hrad. V meste sa okrem hradu nachádzajú 4 menšie múzeá, historický park a zoologická záhrada.  

Korvínov hrad

Korvínov hrad (Castelul Corvinilor, Castelul Huniazilor) je významná goticko-renesančná pevnosť v Rumunsku, ktorá patrí medzi najväčšie hrady Európy. Je jednou z najdôležitejších ukážok svetskej a vojenskej architektúry Transylvánie. Dominuje Zoznamu 7 divov Rumunska, TOP 10 hradov Európy a ročne ho navštívi viac ako 300 tisíc návštevníkov.

Prvá kamenná pevnosť sa predpokladá už v 14. storočí, avšak niektorí historici ju datujú až do prvej polovice 15. storočia. V roku 1440 hrad prešiel významnou rekonštrukciou, ktorú viedol jeho majiteľ Ján Huňady. Predpokladáme, že táto etapa výstavby hradu sa končí pred rokom 1446, keď sa Huňady stal guvernérom Uhorska. V 14. a 15. storočí bola Hunedoara hlavným strediskom ťažby a spracovania železa v Transylvánii. Meče a oštepy, ktoré sa tu vyrábali počas tohto obdobia, boli známe po celej Európe.

Kto bol Ján Huňady?

Ján Huňady (rumunsky Iancu de Hunedoara, maďarský János Hunyadi; 1387-1456) bol sedmohradský šľachtic, vojvodca a legendárny turkobijec. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi z Brandýsa. Pre svoju manželku Alžbetu Szilágyi nechal postaviť v Baia Mare v regióne Maramureš na severe Rumunska dom, ktorý nesie jeho meno. Väčšinu svojho života strávil Ján Huňady na bojovom poli v bitkách proti Turkom – v roku 1444 pri Varne, v roku 1448 druhá bitka na Kosovom poli, ktorú prehral a napokon obliehanie Belehradu v roku 1456. Huňady síce vyhral, avšak vo vojenskom tábore vypukla epidémia moru, ktorej 11. augusta 1456 napokon podľahol. Pochovali ho v katolíckej katedrále sv. Michala v Alba Iulii.

Ďalšia, tretia etapa, ktorej koniec sa predpokladá okolo roku 1480, sa už spája s jeho synom Matejom Korvínom.  

Kto bol Matej Korvín?

Matej Korvín (po rumunsky Matei Corvin, po maďarsky Mátyás Hunyadi, 1443-1490) bol druhorodeným synom Jána Huňadyho. Narodil sa v súčasnom „hlavnom“ meste Transylvánie – Cluj-Napoca. Jeho rodný dom tam môžete vidieť dodnes. V rokoch 1458-1490 bol uhorským kráľom. Na Slovensku ho poznáme vďaka univerzite Academia Istropolitana, ktorú založil v roku 1465 a presadzovaniu myšlienok humanizmu a renesancie vo vtedajšom Uhorsku. Za to môžeme vďačiť jeho manželke, neapolskej kráľovnej Beatrix Aragónskej. Zomrel vo veku 47 rokov dva dni po tom, čo dostal mŕtvicu. Rozčúlil sa, keď mu služobníctvo prinieslo neumyté figy.

Ján Huňady má vo svojom erbe havrana, ktorý symbolizuje múdrosť a dlhovekosť. Havran pochádza z latinského corvus, po rumunsky sa povie corb. Jeho syna Mateja síce označujeme ako Matej Korvín, ale on sám sa tak nikdy nenazýval.

Štvrtá, neskororenesančná prestavba hradu sa uskutočnila v 17. storočí, keď hrad obývalo sedmohradské knieža Gabriel Betlen (1580-1629). Z našich dejín ho poznáme ako vodcu stavovského povstania počas 30-ročnej vojny. Nebol ale jediný. O niekoľko rokov neskôr na hrade býval ďalší vodca protihabsburského stavovského povstania Imrich Tököli (1657-1705), ktorý sa narodil v slovenskom Kežmarku, kde je aj pochovaný. Od 18. storočia je hrad majetkom štátu, najskôr Rakúska, neskôr Rakúsko-Uhorska a nakoniec Rumunska.

13. apríla 1854 zničil oheň spôsobený bleskom všetky drevené časti hradu. Už v 19. storočí začali na hrade prebiehať prvé reštaurátorské práce, ktoré môžeme označiť ako 5. stavebnú etapu. Práce pokračovali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia. V roku 1974 bolo založené Múzeum Hunedoara. Okrem tejto funkcie hrad slúži aj ako filmová kulisa. Poslúžil dokonca ako predloha Múzeu a knižnici maďarského poľnohospodárstva v Budapešti.

Prehliadka hradu

Do hradu sa vstupuje po dlhom úzkom moste na vysokých kamenných pilieroch. Hneď po vstupe sa v miestnostiach naľavo i napravo nachádza expozícia mučiacich nástrojov. Medzi najväčšie miestnosti hradu patria rytierska a hodovacia sála. Dominujú im osemhranné stĺpy s gotickými klenbami zdobené mramorom. Na hrade nájdete zopár miestností zariadených dobovým nábytkom. V suteréne hradu je rozsiahle lapidárium. Výrazným prvkom hradu je veža „Nje boisia“ („Neboj sa“) v západnej časti. Svoje meno získala vďaka srbským žoldnierom, ktorí boli v hradnej posádke. S hradom je spojená galériou, ktorá má dĺžku 33 m.

Legenda o hradnej studni

V roku 1442 porazil Ján Huňady na rieke Ialomița Turkov a zajal ich na svojom hrade. Uvažoval, ako by mu mohli pomôcť predtým, než ich predá do otroctva. Navrhol im, že ak na hrade vykopú studňu, prepustí ich na slobodu. Traja tureckí zajatci kopali 15 rokov a 28 dní, kým sa v studni prvýkrát objavila voda. Medzitým, v roku 1456, ale Ján Huňady zomrel, takže prepustenie zajatcov ostalo na jeho manželke, šľachtičnej Alžbete Szilágyi. Tá sa obávala pomsty Turkov po ich prepustení a preto ich odsúdila na smrť. Posledným želaním tureckých zajatcov bolo umiestnenie nápisu s ich menami (Ali, Mehmed a Ibrahim). Mená napísané malými písmenami v určitom poradí sú údajne textom z Koránu, ktorý znamená: 

„Máte studňu, ale nemáte dušu.“

Skutočný nápis však znie:

„Ten, kto napísal tento nápis, je Hassan, ktorý žije ako otrok v skalách v pevnosti pri kostole.“

Nápis je vo výške asi 2,50 m na vonkajšej stene kaplnky neďaleko studne.

Na prehliadku hradu si vyčleňte 1-2 h. Prehliadka je bez sprievodcu, takže sa môžete voľne túlať hradom. Vstupné na hrad je 31 lei/6,43 eur/os.

Múzeá, park a záhrada

V Hunedoare ešte môžete navštíviť ďalšie 4 múzeá, historický park a zoologickú záhradu.

Múzeum archeológie, histórie a etnografie Hunedoara (Muzeul de Arheologie Istorie și Etnografie Hunedoara) tvorí stála expozícia, ktorá sa zameriava na históriu mesta od praveku po stredovek. Múzeum Cechový dom (Muzeul Casa Breslelor) obsahuje na prízemí rôzne predmety venované 4 cechom – tkáčom, garbiarom, obuvníkom a kožušníkom. Na poschodí vystavuje numizmatické zbierky. Vstupné je 9 lei/1,87 eur/os.

Múzeum útrpného práva (Expoziție Inedita Ev Mediu Tortura și Execuție) ako už názov napovedá sa zameriava na stredoveké mučenie a mučiace nástroje. Všetky tri múzeá sa nachádzajú na vonkajšom (husárskom) nádvorí hradu. Nedopátral som sa k oficiálnej internetovej stránke stálej expozície „Kroky Rumunska cez socializmus a demokraciu“ (Expoziție Permanentă Pașii României prin Socialism și Democrație; 2,5 km/30 min. pešo východne od hradu). Na základe fotografií, ktoré som našiel, ide o výstavu predmetov z obdobia socializmu na rumunskom území.

Hunedava (1 km/10 min. pešo západne od hradu) je akýmsi parkom živej histórie, ktorý vás prenesie do staroveku a stredoveku a prostredníctvom Dákov, Rimanov, či Turkov vám priblíži život na tomto území. Zoologická záhrada (Grădina Zoologică Hunedoara) sa nachádza 3,5 km/10 min. autom východne od hradu.

Kde sa v meste Hunedoara ubytovať a najesť?

Do mesta Hunedoara sme sa vybrali na 1-dňový výlet z Devy. Odporúčané ubytovacie a stravovacie zariadenia nájdete v článku Deva plná príbehov.

Je pravda, že zvnútra Korvínov hrad možno nie je taký impozantný ako zvonku, napriek tomu sa veľmi teším, že som ho konečne navštívil. Prehliadka hradu je určite nezabudnuteľným zážitkom, ktorý si budem navždy pamätať.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 3. 2020 (1 eur = 4,8213 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hunedoara – hrad so znamením havrana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do skanzenu Lychnostatis dostať?

Skanzen Lychnostatis sa nachádza na okraji prímorského letoviska Hersonissos v regióne Iraklio pri severnom pobreží gréckeho ostrova Kréta.

Autom

Skanzen Lychnostatis sa nachádza 30 km/30 min. autom východne od Iraklionu, 6 km/9 min. autom severozápadne od Malie, ktorá bola naším východiskovým bodom a 9 km/16 min. autom juhovýchodne od Anissaras, v ktorom sme sa ubytovali.

Autobusom

Čísla autobusových zastávok strediska Hersonissos sú 19-24. Autobusová zastávka pri skanzene Lychnostatis má číslo 24. Cestovný lístok z Malie do skanzenu stál 1,80 eur/os. a zo skanzenu do Anissaras ďalších 1,80 eur/os.

Čo v skanzene Lychnostatis robiť, vidieť a zažiť?

Skanzen Lychnostatis (Μουσείο „ΛΥΧΝΟΣΤΑΤΗΣ“) založil v roku 1992 lektor, spisovateľ a profesor oftalmológie (náuka o očných chorobách) Yiorgos Markakis. Jeho 30-ročná súkromná zbierka sa stala základom fondu múzea. Skanzen vybudovalo vlastnými rukami 5 členov Markakisovej rodiny a 3 (niekde uvádzaní 4) miestni robotníci bez nároku na odmenu. Pri výstavbe nebola použitá žiadna ťažká technika, ale len ekologické postupy a prírodné materiály.

Zbierky

Múzeum sa zameriava na krétske ľudové kultúrne dedičstvo. Fond skanzenu predstavujú tri hlavné zbierky:

• Prírodovedná zbierka zahŕňa rôzne vysušené časti rastlín od semien až po kvety, ovocnú záhradu, bylinky, kaktusy, či kamene a minerály z Kréty.
• Etnografická zbierka prezentuje tradičný život na Kréte. Centrom areálu je kamenná stavba – farmársky dom. V jeho vnútri sa prenesiete do krétskej domácnosti prelomu 19. a 20. storočia. Skanzen Lychnostatis nie je len o voľnom čase. Návštevníci tiež môžu využiť konferenčnú a multimediálnu miestnosť v suteréne domu. V útlej kaplnke sa môžete schúliť, vo veternom mlyne zasa zamyslieť nad veršami na stenách. Pre všetkých, ktorí neovládajú gréčtinu, majú pripravený preklad veršov (aj v češtine), ktorý dostanete pri zakúpení vstupenky. S farmárskym domom susedia tkáčska a hrnčiarska dielňa. Určite zaujme aj dom včelára, v ktorom sa vďaka gramofónu prenesiete o niekoľko rokov naspäť. A čo by to bolo za dedinku bez dobovej školy?
• Umelecké zbierky vystavujú v galérii ľudových umelcov, divadle pod holým nebom a vo výstavnej sále.

Múzeum priam navádza, aby ste sa niektorých predmetov dotýkali. V jeho priestoroch organizujú koncerty, divadelné predstavenia, grécke tanečné večery, ochutnávky vína či oberačkové slávnosti. Počas špeciálnych podujatí môžete sledovať, ako sa lisujú olivy a hrozno alebo „páli“ silný miestny destilát „raki“. Jednoznačne by som chcel navštíviť skanzen počas nejakého takéhoto podujatia, pretože v niektorých priestoroch som naozaj nadobúdal pocit, že som sa presunul v čase.

Kaviareň a múzejný obchod

Súčasťou skanzenu je kaviareň, v ktorej pripravujú jedlá a nápoje z vlastných vypestovaných surovín. V múzejnom obchode nekúpite žiadne magnetky z Číny. Predávajú tu len vlastné produkty, medzi inými organický med, extra panenský olivový olej, bylinkové čaje, pálenku „raki“, figové koláče a mnohé ďalšie.

Múzeum môžete navštíviť so sprievodcom, ktorý poskytuje výklad v gréčtine, angličtine, nemčine, francúzštine, holandčine a ruštine. Je potrebné objednať sa vopred. Vyžaduje sa minimálny počet 10 osôb v skupine. Prehliadka trvá približne 1 h. Alebo vám ponúknu audiosprievodcu v angličtine, francúzštine a ruštine. Vstupné do skanzenu stojí 6 eur/os. Za sprievodcu a audiosprievodcu sa pripláca.

Kam zájsť v Hersonissos na kávu?

No Name Grill & Bar (1 km/13 min. pešo severozápadne od skanzenu Lychnostatis) sa nachádza priamo pri hlavnom cestnom ťahu. Veľká reštaurácia s výhľadom na more. Nejako som si na Kréte obľúbil ľadové cappuccino a čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu. Inak tomu nemohlo byť ani v tomto podniku. Milá obsluha. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 15 eur.

Keď tak porovnám grécky a slovenský skanzen, veľa rozdielov medzi nimi nenájdem. Niektoré priestory boli zaujímavé, iné zas trochu zanedbané a zastarané. Zažiť Krétu pred 100 rokmi na vlastnej koži by som chcel určite. A ak aj vy, tak vám odporúčam navštíviť skanzen Lychnostatis.

Užitočné linky:

• Oficiálna internetová stránka skanzenu Lychnostatis
• Skanzen Lychnostatis na facebook-u
• Skanzen Lychnostatis na internetovej stránke gréckeho Ministerstva kultúry a športu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lychnostatis – skanzen na grécky spôsob je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do lokality Bardejovské Kúpele dostať?

Bardejovské Kúpele (mestská časť Bardejova) sa nachádzajú 5 km/8 min. autom severne od centra Bardejova v historickom regióne Šariš na severovýchode Slovenska.

Autom

Ak budete cestovať do Bardejovských Kúpeľov autom, môžete zaparkovať na veľkom záchytnom parkovisku na začiatku areálu kúpeľov, príp. priamo pred hotelom, v ktorom budete ubytovaní.

Autobusom

Pri ceste do Bardejovských Kúpeľov môžete využiť regionálne autobusy alebo mestskú hromadnú dopravu. Väčšina regionálnych autobusov zastavuje na autobusovej zastávke Bardejovské Kúpele, rázcestie, odkiaľ je to ešte asi 1,5 km/20 min. pešo severozápadne do areálu kúpeľov po cyklistickom chodníku. Po zmoknutí na hrade Makovica v Zborove nás v kúpeľoch privítalo slnko. Veľa stromov popri cyklistickej trase nerastie, takže sme sa poriadne zapotili, kým sme sa do tých kúpeľov vôbec dostali. Niektoré diaľkové linky zas majú v Bardejovských Kúpeľoch konečnú stanicu.

Mestská hromadná doprava zastavuje na zastávke Bardejovské Kúpele pri záchytnom parkovisku na začiatku areálu kúpeľov. Cestovný lístok stojí 0,50 eur/os.

Vlakom

Vlakom sa do Bardejovských Kúpeľov nedostanete, pretože tam nepostavili železničnú trať.

Kde získať v lokalite Bardejovské Kúpele informácie?

Turistická informačná kancelária Bardejovské Kúpele (ďalej len TIK BK) sa nachádza priamo v budove Kina Žriedlo. Vzdialenosti do jednotlivých atraktivít som počítal práve od TIK BK.

Čo v lokalite Bardejovské kúpele robiť, vidieť a navštíviť?

Kým na hrade Zborov sme ledva stretli dákeho človeka, v kúpeľoch sa to návštevníkmi len tak hemžilo. V areáli nájdete nielen pôvodné liečebné domy z prelomu 19. a 20. storočia, ale tiež budovy z obdobia socializmu, až napokon po zrekonštruované a modernizované hotely. Kúpele si napriek tomu uchovávajú osobitú atmosféru.

Našimi cieľmi boli stále expozície Šarišského múzea – Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry, expozícia „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ s Lekárenskou expozíciou a Muzeálny apartmán cisárovnej Sisi. 

Skanzen – Múzeum ľudovej architektúry (Šarišské múzeum)

Skanzen – Múzeum  ľudovej architektúry (650 m/9 min. pešo severozápadne od TIK BK; 2 eur/os.) je najstarším múzeom svojho druhu na Slovensku. Takmer 30 objektov z regiónov horný Šariš a severný Zemplín tvorí malé drevené mestečko na okraji bardejovského lesa.

Drevené chalúpky, ktoré slúžili na bývanie, dopĺňajú hospodárske stavby, napr. stodoly, či sypance. Areál sa pýši aj unikátnymi technickými zariadeniami, napr. vrták drevených vodovodných rúr na vodný pohon alebo tzv. „valcha“, ktorá slúžila na výrobu súkna. V múzeu nájdete nie jeden, ale rovno dva drevené kostolíky.

Jeden z nich, zrubový kostol zo Zboja, môžete navštíviť aj zvnútra, druhý, zrubový kostol z Mikulášovej, je návštevníkom prístupný v čase bohoslužieb. Vežu kostola z Mikulášovej zdobia hodiny. Odporúčam vám neriadiť sa podľa času, ktorý ukazujú, lebo sú len nakreslené. V bezprostrednej blízkosti kostolov stoja malé zvoničky, ktoré zvolávali veriacich na bohoslužbu alebo ohlasovali rôzne udalosti.

Expozícia „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ a Lekárenská expozícia (Šarišské múzeum)

Expozícia „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ a Lekárenská expozícia (600 m/8 min. pešo severozápadne od TIK BK; 2 eur/os.) sa nachádzajú vo vile Rákoci pred Múzeom ľudovej architektúry.

V expozícii „Bardejovské Kúpele – oáza zdravia a pokoja“ sa dozviete všetko z histórie kúpeľov. Nielen ako sa kúpele vyvíjali v priebehu storočí, ale tiež, ktoré významné osobnosti ich navštívili. Vo vitrínach nájdete dokumenty, historické fotografie či sklenené výrobky, ktoré produkovali neďaleké sklárne. Medzi najvýznamnejšie exponáty patrí pohár, z ktorého pil tunajšiu minerálnu vodu i ruský cár Alexander počas svojej návštevy v roku 1821.

V Lekárenskej expozícii sa prenesiete do zariadenej dobovej lekárne. Na poschodí vily sa nachádza ešte Národopisná expozícia, ktorá je ale momentálne (2019) z dôvodu reinštalácie expozície pre verejnosť uzatvorená na dobu neurčitú.

Muzeálny apartmán Sisi

Muzeálny apartmán Sisi (550 m/8 min. pešo severozápadne od TIC BK, 1 eur/os.) sa nachádza v liečebnom dome Alžbeta. Dom sa pôvodne nazýval hotel Deák, ale po návšteve manželky rakúskeho cisára Františka Jozefa I., cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej tiež ako Sisi, kúpeľný dom slávnostne premenovali. Socha cisárovnej si tróni pred vchodom do liečebného domu.

Na prízemí za recepciou vpravo sa nachádza nenápadný muzeálny apartmán, ktorý je zariadený v štýle, keď kúpele navštívila Alžbeta. V tomto apartmáne ale cisárovná nebývala. Bola ubytovaná na prvom poschodí domu. Aj ľavý bočný vchod do domu bol vytvorený špeciálne pre ňu. Počas prehliadky sa dozviete rôzne zaujímavosti zo života Sisi. Cisárovná pobudla v kúpeľoch tri týždne v roku 1895.

Areál kúpeľov

Centrum areálu kúpeľov tvoria okrem iných budov hotel Astória a oproti stojaca kolonáda. V nej môžete ochutnať liečivé pramene Bardejovských Kúpeľov alebo, ak budete mať šťastie ako my, môžete sa započúvať do koncertu vážnej hudby. Neďaleko odtiaľto, smerom ku kinu Žriedlo, sa nachádza Ľudový prameň, miesto, kde si môžete „načapovať“ liečivú vodu.

Voda je mimoriadne železitá. Ako čo najlepšie opísať jej chuť? Predstavte si, že máčate asi týždeň vo vode mince a vlastne čokoľvek kovové, potom to precedíte a tú vodu vypijete. Asi tak nejako. Určite ale nepochybujem o liečivých účinkoch bardejovskej vody.

Kde sa v Bardejovských Kúpeľoch najesť?

Pizzeria Grande (230 m/3 min. pešo severozápadne od TIK BK) je príjemnou reštauráciou v centre kúpeľného areálu. Pred vchodom do reštaurácie sa nachádza terasa, ktorá bola, pochopiteľne, pri slnečnom počasí beznádejne obsadená. Vo vnútri sa nám ale sedelo tiež príjemne. Okrem pizze nájdete v jedálnom lístku jedlá domácej kuchyne, ale napr. aj burgre. Objednal som si tuniakovu pizzu, ktorá bola veľmi chutná. Silné espresso ma „nakoplo“ na spoznávanie atraktivít. Rýchla a profesionálna obsluha. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 22 eur.

Sám som bol prekvapený, koľko sme toho stihli za jedno poobedie v Bardejovských Kúpeľoch. Kúpeľní hostia sa tu jednoznačne nenudia. Na výber majú z množstva nielen kultúrnych, ale tiež športových aktivít. A pred odchodom nezabudnite kúpiť kúpeľné oblátky, aby aj tí doma mali niečo z vašej návštevy kúpeľov. Odporúčam krémové s čokoládovou náplňou.

Prečítajte si o ďalších kúpeľoch v týchto článkoch:

• 5 + 1 dôvodov, prečo zažiť Červený Kláštor?
• Oradea – secesná kvapka Rumunska
• Budapešť, kráľovná Maďarska – 3. časť

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bardejovské Kúpele uspokoja všetky vaše zmysly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sme sa do Rožnova pod Radhoštěm dostali?

Pri príležitosti podujatia bol z Valašského Meziříčí vypravený špeciálny „Spievajúci vlak“ Rožnovského parného leta 2019. Predpokladal som, že vlak bude ťahať parná lokomotíva. Vláčik síce vyzeral, že si pamätá ešte 2. svetovú vojnu, ale ťahaný bol modernou dieslovou lokomotívou. Nevadí! Absenciu parnej lokomotívy vykompenzovala živá hudba.

Na každej zastávke prestupovala z vagóna do vagóna 4-členná skupina (vlastne ani neviem, ako sa volali), ktorá spríjemnila cestovanie hraním českej ľudovej hudby. Čo vám ale viem s istotou povedať je, že hrali výborne. Vyzývali ľudí, aby si zaspievali spolu s nimi. Aj by som si zaspieval, keby som poznal slová. Smola, české ľudovky napočúvané nemám. Cestovný lístok na tento špeciálny vlak stál 30 czk/1,17 eur/os.

Naším východiskovým bodom bolo aj pri tomto výlete opäť mesto Kopřivnice (26 km/49 min. vlakom severovýchodne od Valašského Meziříčí). Cesta vlakom trvala 49 min. vrát. prestoja na stanici vo Veřoviciach. Cestovný lístok stál 41 czk/1,60 eur/os.

Valašská dedina

Posledným tretím areálom, ktorý sme ešte vo Valašskom múzeu v prírode nenavštívili, ostávala Valašská dedina. Ak je skanzen najväčším múzeom svojho druhu v celom Česku, tak Valašská dedina je najrozsiahlejším areálom v celom skanzene. Nájdete tu 30 objektov ľudovej architektúry. Niektoré tu preniesli z iných lokalít, iné zas postavili nanovo podľa dobových dokumentov. V múzeu nadobudnete pocit, že sa tu ešte stále býva.

Panie v niektorých dreveniciach nám porozprávali príbehy o osudoch pôvodných majiteľov. V ďalších chalúpkach sme natrafili na kováča či výrobcu píšťaliek. Stodola zas slúži ako krčma. V záhradkách rastie zelenina, na stromoch dozrieva ovocie, za ohradou sa pasie somár, po areáli voľne behajú kozy. Ešte aj v evanjelickom kostole sa slúžila služba božia. A nesmiem zabudnúť na muziku! Tá nás sprevádzala celý deň. Areál si prechádzate sami. Na prehliadku si vyčleňte aspoň 1,5-2 h.

Rožnovské slávnosti 2019

Na opačnej strane múzea, cez cestu sa ostatný júlový víkend odohrávalo v areáli Dreveného mestečka podujatie Rožnovské slávnosti 2019. Môžeme povedať, že slávnosti sú akýmsi medzinárodným folklórnym festivalom. Popri českých folklórnych súboroch sme videli tanec a započúvali sa do hudby súboru z Bosny a Hercegoviny s tradičným balkánskym rytmom, temperamentných maďarských tanečníkov či ukrajinského dievčenského zboru. Zaujímavým spestrením (nemám na mysli len pestrofarebné kostýmy) bol súbor z Mexika. Ten priletel aj s filharmonickým orchestrom, aby predstavili hudbu „mariachi“, ktorá je od roku 2011 zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Keď už sme pri tom UNESCU, od decembra 2018 je na tomto prestížnom zozname aj modrotlač. Ide o spoločný zápis Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska a Nemecka. V radnici Dreveného mestečka prebiehala výstava a tvorivé dielne modrotlače. Dozvedel som sa napríklad, ako prebieha celý proces zápisu a mohol som si vyrobiť odznak s látkou vyrobenou technikou modrotlače.

Kde sa v Rožnove pod Radhoštěm najesť?

Aj tohto roku sme podobne ako pred rokom zvolili Hospůdku u Jasana (2 km/26 min. pešo západne od Valašského múzea v prírode). Pred rokom sme boli takí spokojní, že sme sa sem rozhodli vrátiť. Predpokladali sme, že tu nebude až tak veľa návštevníkov, keďže reštaurácia sa nachádza tak trochu „od ruky“. Žiaľ, predpokladali sme nesprávne. Návštevníci sa tento deň rozliezli naozaj do každého kúta mesta. To sa aj mierne odrazilo v dobe čakania na jedlo. Napokon sme sa ale aj my dočkali. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 468 czk/18,28 eur.

Kam v Rožnove pod Radhoštěm na kávu?

Keďže som pred odchodom na vlak nestihol doma vypiť kávu, 1. povinnou zastávkou po príchode do Rožnova bola kaviareň. Po ceste zo stanice do centra budete prechádzať okolo kaviarne Kaféčko (1 km/12 min. pešo juhozápadne od Valašského múzea v prírode). Neplánovali sme tu nejako veľmi vysedávať. Plán bol nasledovný: „Espresso bez všetkého na stojáka pri bare a môžeme ísť.“ Keď nás ale veľmi milá obsluha usadila do mäkkých semišových? kresiel a keď som zbadal vitrínu so zákuskami, bolo rozhodnuté. Jednoznačne vám odporúčam čokoládovo-malinovú tortu. Za účet sme zaplatili okolo 150 czk/5,86 eur.

„Spievajúci vlak“ odchádzal zo stanice v Rožnove už poobede. My sme chceli pobudnúť na slávnostiach trochu dlhšie. Preto sme pri ceste späť zvolili autobus s jedným prestupom vo Frenštáte pod Radhoštěm. Cestovný lístok stál 53 czk/2,07 eur/os. a cesta trvala 1 h 39 min. vrát. prestoja na stanici vo Frenštáte.

Valašské múzeum v prírode prosto milujem. Tohto roku sa k návšteve Rožnova pod Radhoštěm pridalo podujatie Rožnovské slávnosti 2019. Tie milujem tiež. Skanzen i slávnosti boli príjemným 1-denným výletom, ktorý vám môžem len odporučiť. Verím, že o rok sa mi podarí ísť na podujatie opäť.

Odporúčam vám tiež:

• Drevené mestečko a Mlynskú dolinu vo Valašskom múzeu v prírode,
• či Pustevny a Radhošť, o ktorých som písal už dávnejšie.
• Oficiálna internetová stránka Národného múzea v prírode, ktoré zastrešuje aj Valašské múzeum v prírode.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 7. 2019 (1 eur = 25,605 czk). 

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Mexiko v Rožnove alebo Rožnovské slávnosti 2019 je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Baia Mare (čítajte Baja Mare, po slovensky Veľká baňa) sa nachádza v tradičnom regióne Maramureș na severozápade Rumunska. Mesto s bohatou baníckou históriou bolo kedysi súčasťou uhorského kráľovstva. Ťažilo sa tu zlato, striebro (na Slovensku v Banskej Štiavnici) a iné neželezné kovy. V roku 2000 sa tu stala údajne 2. najväčšia ekologická katastrofa po výbuchu v Černobyle.

Kyanid, ktorý sa využíval pri spracovaní zlata, sa dostal do riek Tisa a Dunaj. Následkom toho nenávratne zahynulo päť druhov sladkovodných rýb. Niektoré zdroje tiež uvádzajú, že vo vzduchu je toľko olova, že z toho bolí hlava. Nás nebolela, pili sme vodu z vodovodného kohútika a nemali sme ani tráviace ťažkosti.

Ako sa do Baia Mare dostať?

Baia Mare je župným mestom regiónu Maramureș. Nachádza sa 71 km/1 h 30 min. autom juhozápadne od obce Bârsana a 605 km/8 h 30 min. autom severozápadne od hlavného mesta krajiny București.

Autom

Najvýznamnejšie cesty, ktoré pretínajú Baia Mare sú:

1C: Cluj-Napoca – Dej – Baia Mare – Halmeu – Ukrajina

18: Baia Mare – Sighetu Marmației – Vișeu de Sus – Borșa – Iacobeni

Autobusom

Ak budete cestovať do Baia Mare autobusom, môžete prísť na jednu z 2 autobusových staníc:

• Autogara Imperativ – len 150 m/2 min. pešo severne od železničnej stanice; 2,3 km/30 min. pešo východne od autobusovej stanice  Autogara Fany a 3 km/37 min. pešo západne od centra mesta (Piața Libertății).

• Autogara Fany (b-dul București nr. 5 Ianga omv) – najzápadnejšia stanica, ktorú nájdete 2,3 km/30 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara Imperativ (a železničnej stanice) a 4,1 km/54 min. pešo západne od centra mesta (Piața Libertății). 

Cesta autobusom z obce Bârsana trvala 2 h. Cestovný lístok stál 16 ron/3,37 eur/os. Ako som už spomínal v predošlých článkoch, rumunskí šoféri autobusov vám zastavia prakticky kdekoľvek. My sme vystúpili už v centre mesta, aby sme to mali do penziónu bližšie.

Vlakom        

Mestom prechádza železničná trať č. 400 (Brașov – Baia Mare – Satu Mare). Železničná stanica sa nachádza 150 m/2 min. pešo južne od autobusovej stanice Autogara Imperativ; 2,4 km/31 min. pešo východne od autobusovej stanice Autogara Fany a 2,9 km/36 min. pešo západne od centra mesta (Piața Libertății). 

Lietadlom

Marmarošské medzinárodné letisko (Aeroportul Internațional Maramureș; IATA: BAY) sa nachádza 9,5 km/15 min. autom západne od mesta. Síce sa letisko uvádza ako medzinárodné, ponúka len priamy let do hlavného mesta krajiny București (2018).

Čo v Baia Mare robiť, vidieť a navštíviť?

Takmer všetky zaujímavé atraktivity mesta sú zoradené zo severu na juh v jednej línii.

Múzeum dediny

Múzeum dediny (Muzeul Satului; 5 ron/1,05 eur/os.) sa nachádza 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. V múzeu sa nachádza niekoľko objektov ľudovej architektúry regiónov Chioar, Lăpuș, Codru a Maramureș.

Dedinku tvoria zariadené domčeky, vyrezávané brány, stodoly, chlieviky, či kostol. V kostole sa dodnes uskutočňujú bohoslužby. Niektoré domčeky ale boli v žalostnom stave a žiadajú si nevyhnutnú rekonštrukciu. Skanzen si prechádzate sami, nedostali sme žiadne sprievodné slovo ani audio sprievodcu.

V skanzene si pokojne môžete zanadávať: „kurník, šopa, holubník“, lebo to tam všetko nájdete. I keď múzeum v prírode nie je veľké, podarilo sa nám v ňom tak trošku zatúlať a dostať sa na súkromný pozemok. Nevadí, nikto nás nevyhodil a ešte sme sa ponúkli hroznom. Ach, tí dnešní turisti!

Krajské múzeum etnografie a ľudového umenia

Krajské múzeum etnografie a ľudového umenia (Muzeul Județean de Etnografie și Artă Populară; 5 ron/1,05 eur/os.) sa nachádza západne od Múzea dediny. Expozícia múzea pozostáva zo štyroch miestností. V dvoch miestnostiach sa zameriava predovšetkým cez drevo na život v regióne Maramureș od kolísky po hrob. Tretia miestnosť slúži na prechodné výstavy. V poslednej miestnosti na poschodí nájdete výstavu keramiky. Múzeum si prechádzate sami, nedostali sme sprievodné slovo ani audio sprievodcu.

Pamätník rumunského vojaka

Pamätník rumunského vojaka (Monumentul Ostașului Român, vstup voľný) sa nachádza 600 m/8 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. Vedľa pamätníka naľavo sa nachádza 75 hrobov rumunských vojakov, ktorí padli v 1. svet. vojne.

Krajské múzeum marmarošskej histórie a archeológie

Krajské múzeum marmarošskej histórie a archeológie (Muzeul Judeţean de Istorie şi Arheologie Maramureş; 5 ron/1,05 eur/os.) sa nachádza 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. Múzeum predstavuje archeologické nálezy z regiónu Maramureș. Pripomína slávnu banícku históriu mesta, mincovníctvo a určite zaujme zbierka hodín z 18. storočia. Múzeum si opäť prechádzate sami, ochotné tetušky vám ukážu smer prehliadky, keďže sa expozície nachádzajú nielen vo viacerých miestnostiach, ale aj budovách.  

Dom Jána Huňadyho

Dom Jána Huňadyho (Casa Iancu de Hunedoara, alebo tiež Casa Elisabeta) sa nachádza len 160 m/2 min. pešo východne od námestia Piața Libertății. Jedným rohom zasahuje dokonca na námestie. V najstaršom dome v meste, ktorý pochádza z roku 1440, žil kráľovský guvernér Uhorska a transylvánsky princ Ján Huňady. Dom je momentálne zatvorený z dôvodu rekonštrukcie. O Jánovi Huňadym si môžete viac prečítať v článku Hunedoara – hrad so znamením havrana.

Štefanova veža

Štefanova veža (Turnul lui Ștefan; vstup voľný) sa nachádza 120 m/2 min. pešo južne od Piața Libertății. Dominanta mesta, štyridsať metrov vysoká gotická veža, slúžila ako zvonica ku vedľajšiemu kostolu, ktorý bol zničený v roku 1847. Základy kostola môžete vidieť na námestí ešte i dnes. Po prekonaní 136 schodov sa vám naskytne dych berúci výhľad na celé mesto. Pri päte veže sa nachádza turistické informačné centrum, ktorého zamestnankyňa vám odomkne dvere do veže.    

Krajské múzeum umenia „Umelecké centrum Baia Mare“

Krajské múzeum umenia „Umelecké centrum Baia Mare“ (Muzeul Judeţean de Artă „Centrul Artistic Baia Mare“; 7 ron/1,48 eur/os.) sa nachádza 300 m/4 min. pešo južne od námestia Piața Libertății. Múzeum umenia založil maďarský maliar Simon Hollósy v roku 1896. Stála výstava múzea sa venuje umeleckej skupine „Centrul Artistic Baia Mare“, ktorá vznikla okolo tohto maďarského maliara. Galéria obsahuje asi 400 obrazov maďarských a rumunských autorov.

Mäsiarska bašta

Mäsiarska bašta (Bastionul Măcelarilor; 3 ron/0,63 eur/os.) sa nachádza 600 m/8 min. pešo južne od námestia Piața Libertății. Bašta je posledným svedkom stredovekého opevnenia 15. stor. V súčasnosti slúžia jej priestory na prechodné výstavy.

Mineralogické múzeum

Mineralogické múzeum (Muzeul de Mineralogie; 7 ron/1,48 eur/os.) sa nachádza 1,8 km/23 min. pešo juhozápadne od Piața Libertății. Múzeum ponúka zbierku vyťažených drahokamov a minerálov z okolitej oblasti.

Kde sa ubytovať v Baia Mare?

Pensiunea Mărioara sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piața Libertății, 2 km/28 min. pešo východne od autobusovej stanice Autogara Imperativ a železničnej stanice a 3,5 km/45 min. pešo východne od autobusovej stanice Autogara Fany.

Priestranná trojlôžková izba na druhom poschodí (súkromný vchod) s vlastnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a s výhľadom do záhrady penziónu. V izbe bola satelitná TV. Na prvom poschodí je hosťom k dispozícii kuchynka, v ktorej pani majiteľka podáva raňajky (3,50 eur/os./noc). Veľmi milá majiteľka penziónu, ktorá býva na prízemí domu, ochotne zodpovie na všetky vaše otázky. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom penzióne. Aj po odubytovaní sme si mohli nechať v penzióne ruksaky a vyzdvihnúť si ich až pred odchodom na autobus.

Za jednu trojlôžkovú izbu pre 2 osoby na jednu noc vrát. raňajok sme zaplatili 130 ron/27,41 eur. V penzióne sa dá platiť len v hotovosti.

Kde jesť v Baia Mare?

Il Padrino sa nachádza 1,4 km/18 min. pešo juhozápadne od námestia Piața Libertății. Reštaurácia ponúka taliansku kuchyňu a dary mora. Ochutnali sme Zapekané baklažány s cuketou (Parmigiana di Melanzane e Zucchine) a Spaghetti s plodmi mora (Spaghetti ai Frutti di Mare). Ku večeri sme si objednali fľašu bieleho vína. Veľmi milá anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 108 ron/22,77 eur.

La Pălincie sa nachádza 200 m/2 min. pešo východne od námestia Piața Libertății. Reštaurácia ponúka tradičné rumunské špeciality. V priestrannom dvore reštaurácie sme ochutnali Zapekané zemiaky s bravčovým mäsom, smotanou a syrom a cestoviny Penne all’Arrabbiata. Taktiež veľmi milá a ochotná, ale len po rumunsky hovoriaca obsluha.  Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 65 ron/13,70 eur.

Restaurant Barbarossa sa nachádza priamo na námestí Piața Libertății. Prvý večer vo veľkom meste lákal vyjsť si po večeri ešte do centra a dať si na terase vychladený drink. Za dva miešané nápoje sme zaplatili 28,50 ron/6,01 eur.

Casa Dobro sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od námestia Piața Libertății. „Hipsterská“ kaviareň neďaleko centra mesta s vynikajúcou kávou a veľmi príjemnou obsluhou. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 17 ron/3,58 eur.

Baia Mare je vhodným východiskovým bodom na spoznávanie regiónu Maramureș. Pri návšteve regiónu ale určite nevynechajte aj prehliadku mesta.

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál regiónu Maramureș

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 2. 2019 (1 eur = 4,7429 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Baia Mare – Zlatá baňa, či rumunský Černobyľ? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Prostý kostol so špicatou vežou na zelenom ostrovčeku uprostred stredovekého obdĺžnikového námestia, ktoré lemujú meštianske domy s nostalgickým nádychom prvej polovice 20. storočia. Za riekou a hlavnou „obchodnou“ cestou sa na zalesnenom kopci vypína majestátny hrad, ktorý stráži rozprávkovú drevenú dedinku pod ním. A v diaľke sa vypínajú zasnežené vrcholky Belianskych, Vysokých Tatier a zubaté Tri Koruny.

Ako sa do mesta Stará Ľubovňa dostať?

Stará Ľubovňa sa nachádza 49 km/1 h autom severovýchodne od Popradu a 62 km/1 h autom severozápadne od krajského mesta Prešov.

Autom

Mestom Stará Ľubovňa prechádzajú 2 cesty I. triedy:

• 68 (Prešov – Stará Ľubovňa – Mníšek nad Popradom),
• 77 (Spišská Belá – Stará Ľubovňa – Bardejov – Svidník).

Cez Starú Ľubovňu neprechádza žiadna diaľnica ani rýchlostná cesta.

Vlakom

Starou Ľubovňou prechádza železničná trať č. 185 (Poprad-Tatry – Kežmarok – Plaveč). Železničná stanica sa nachádza 1 km/15 min. pešo severozápadne od centra mesta (Nám. sv. Mikuláša). Spiatočný lístok z Popradu stál 4,20 eur/os.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza len 280 m/3 min. pešo západne od železničnej stanice a 950 m/12 min. pešo severne od centra mesta (Nám. sv. Mikuláša).

Stručná história

• 1292 – 1. písomná zmienka o meste
• 1364 – kráľ Ľudovít I. povýšil Starú Ľubovňu na slobodné kráľovské mesto
• 1412-1772 – Spišský (alebo tiež Poľský) záloh, Stará Ľubovňa bola sídlom správcu, obdobie najväčšieho rozkvetu, zálohované mestečká boli finančne podporované z uhorského aj poľského kráľovstva
• 19. storočie – mesto postupne stráca význam, dochádza k úpadku hospodárstva
• 1966 – vybudovanie železničnej trate z Podolínca cez Starú Ľubovňu do obce Plaveč

Čo v meste Stará Ľubovňa robiť, vidieť a navštíviť?

Atraktivity v meste Stará Ľubovňa sa sústreďujú okolo hradu a na Námestí sv. Mikuláša.

Hrad a okolie

Ľubovniansky hrad sa nachádza 2 km/30 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice; 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice a 3 km/40 min. pešo severne od Nám. sv. Mikuláša (centrum mesta). Pod hradom sa nachádza skanzen, stredoveký vojenský tábor a vojensko-historická expozícia Michala Strenka.

1. Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad (5 eur/os.) vznikol na začiatku 14. storočia. Slúžil ako strážny hrad na významnej obchodnej ceste do poľského kráľovstva. Počas švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655-1661 boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty. Tie tu môžete obdivovať dodnes, avšak už len ich repliky. Pôvodné sa nezachovali. V roku 1768 väznili na hrade cestovateľa a dobrodruha Mórica Augusta Beňovského. Z väzenia sa mu však podarilo ujsť a jeho dobrodružná cesta až na Madagaskar sa mohla začať. 

Ľubovniansky hrad právom patrí medzi moje najobľúbenejšie slovenské hrady. Len v roku 2018 sme ho navštívili dvakrát. Prvý raz to bola klasická prehliadka hradu, na ktorej ma najviac zaujal západný renesančný bastión, tzv. „ušnicový“. Je to jediný bastión tohto typu na Slovensku. Pri pohľade na hrad zhora má tvar srdiečka. Pod bastiónom sa nachádzajú tajomné kazematy. Hrad je otvorený celoročne. Počas letnej turistickej sezóny vás sprevádza sprievodca a prehliadku dopĺňa vystúpenie sokoliarov. Počas zimnej sezóny a mimo sezóny si hrad prechádzate sami so sprievodným slovom (na výber je až 9 jazykov).

Čarovné Vianoce na Ľubovnianskom hrade

Druhý raz sme hrad navštívili počas špeciálneho programu „Čarovné Vianoce“. Majordóm, skúsený sprievodca hradu Marián Čižinský, nám povedal o vianočných zvykoch na španielskom šľachtickom dvore (vďaka princeznej Isabelle de Borbón, dcére španielskeho kráľa Carlosa a manželke poľského grófa Jána Zamoyského), ktorí boli poslední súkromní majitelia hradu až do roku 1945. Dozvedeli sme sa napr. ako sa pripravovala španielska polievka Cocido, vianočný puding Melchmus, či španielske šišky Churros s čokoládovým krémom, ktoré sme mohli aj ochutnať. Vianočné darčeky nosí drevené polienko „Tió de Nadal“ (skúske „googliť“ pesničku „Caga tió“), ktoré ale treba „kŕmiť“ už od 8. decembra.

2. Skanzen pod Ľubovnianskym hradom

Skanzen pod hradom Ľubovňa (2 eur/os.) sa nachádza medzi stredovekým vojenským táborom a vojensko-historickou expozíciou Michala Strenka.

Múzeum ľudovej architektúry dokumentuje život v tradičnej zamagurskej dedine. Nájdete tu napr. mlyn, kováčsku vyhňu, stodoly, drevenice, či školu. Najcennejšou kultúrnou pamiatkou skanzenu je drevený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Kostolík ukrýva vzácne ikony zo 17.-19. storočia. V múzeu nadobudnete pocit, ako by sa tu ešte stále žilo. Národopisnú expozíciu dopĺňa gazdovský dvor s chovom zvierat.

Skanzen som podobne ako hrad navštívil už niekoľkokrát. Pri pohľade na hrad zo skanzenu sa vždy prenesiem o niekoľko storočí naspäť. Múzeum v prírode je otvorené počas letnej turistickej sezóny. Skanzen si prechádzate sami so sprievodným slovom (v 9 jazykoch), ktoré dostanete pri kúpe vstupeniek.

3. Stredoveký vojenský tábor

Stredoveký vojenský tábor (2 eur/os.) sa nachádza západne od skanzenu. Keď budete prichádzať na hrad, budete ho míňať ako prvý.

Ak sa chcete naučiť všetky potrebné rytierske cnosti, stredoveký tábor bude pre vás (alebo vaše deti) tým pravým miestom. Tábor zobrazuje vojenský život v 16. storočí. Okrem streľby z luku, jazdy na koni, či vystúpenia sokoliarov ponúka ubytovanie v historických stanoch a ochutnávky stredovekých jedál. Súčasťou areálu je aj pravá stredoveká krčma. Stredoveký vojenský tábor je otvorený počas letnej turistickej sezóny.

4. Vojensko-historická expozícia Michala Strenka

Vojensko-historická expozícia Michala Strenka sa nachádza medzi hradom a skanzenom. Určite mnohí z vás poznajú historickú fotografiu Vztýčenie vlajky na ostrove Iwo Jima (1945), ktorá obletela svet. Málokto však vie, že jedným z vojakov na fotografii bol aj rodák z neďalekej obce Jarabina Michal Strenk, ktorému expozícia vzdáva hold. Expozícia sa zameriava na obdobie 2. svetovej vojny.

Nám. sv. Mikuláša

Nám. sv. Mikuláša sa nachádza 1 km/14 min. pešo južne od autobusovej stanice; 1,3 km/18 min. pešo južne od železničnej stanice a 3 km/35 min. pešo južne od hradu. Na námestí nájdete dom ľubovnianskeho mešťana, provinčný dom a prirodzenou dominantou námestia je kostol sv. Mikuláša.

5. Dom ľubovnianskeho mešťana

Dom ľubovnianskeho mešťana (2 eur/os.) sídli v dome č. 21 v južnom rade meštianskych domov, ktoré ohraničujú Nám. sv. Mikuláša. Na fasáde domu v slepom okne si všimnite nástennú maľbu sv. Trojice. Expozícia predstavuje život strednej vrstvy na konci 19. storočia. Súčasťou je aj mincovňa, v ktorej si môžete vyraziť vlastný „ľubovniansky zlatý“, či dielne na výrobu papiera a modrotlače. V dome sídli tiež turistické informačné centrum. Dom ľubovnianskeho mešťana a turistické informačné centrum sú otvorené celoročne.  

6. Provinčný dom

Provinčný dom (alebo tiež Güntherov dom; 0,50 eur/os.) sídli v dome č. 12 v severnom rade stredovekých domov na Nám. sv. Mikuláša. Sídlo správcu zálohovaných miest s arkádovými podlubiami slúži v súčasnosti ako mestská galéria umenia so stálymi expozíciami – pamätnou izbou Jána Melkoviča a Terézie Vansovej a prechodnými výstavami domácich a zahraničných autorov.

7. Farský kostol sv. Mikuláša

Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša sa nachádza na zelenom ostrovčeku v samotnom srdci Nám. sv. Mikuláša. Kostol obklopuje malý park. Postavili ho v gotickom a prestavali v barokovom štýle. Interiér kostola je prevažne barokový. Pod kostolom sa nachádzajú nepreskúmané krypty. Dominantou kostola je veža na jeho západnej strane, ktorú uvidíte už pri príchode do centra zo stanice.

Kde sa v meste Stará Ľubovňa najesť?

Salaš u Franka nájdete pri hlavnom dopravnom ťahu do Starej Ľubovne od Popradu po ľavej strane. Reštauráciu v slovenskom štýle s tradičnou slovenskou kuchyňou už dávno nenavštevujú len miestni. Salaš patrí medzi jedno z najlepších stravovacích zariadení v regióne. Ak sa neviete rozhodnúť ako ja, či si vybrať pirohy alebo bryndzové halušky, odporúčam vám „Salašský tanier“, na ktorom dostanete oboje. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 19 eur.

Penzión Gurmen sa nachádza v západnom rade domov priamo na Nám. sv. Mikuláša. Penzión sme navštívili v predvianočnom čase a ochutnali sme kávu a voňavý vianočný punč, ktorý príjemne zahrial. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 6 eur.

Už teraz sa teším, keď Starú Ľubovňu a Ľubovniansky hrad navštívim opäť po obnove barokového paláca na hrade. 😉

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Stará Ľubovňa ponúka magických 7 dôvodov pre jej návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.