Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv)

Inštitúcia Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v budove, ktorá je najvýznamnejším palácom chorvátskej secesie. Snúbi v sebe prvky ranej viedenskej secesie a modernej nemeckej architektúry začiatku 20. storočia. Miestni ju tiež poznajú ako starú budovu Národnej a univerzitnej knižnice. Časť budovy už ale od začiatku určili ako archív, a tomuto účelu slúži dodnes. Budovu začali stavať v roku 1911 na základe projektu Rudolfa Lubynského. Slávnostne ju otvorili o 2 roky neskôr.

Budova zo železnej a železobetónovej konštrukcie má dĺžku 80 m a šírku 46 m (niekde sa uvádza aj 50 m). Nad hlavnou čitárňou v centrálnej časti budovy sa vypína kupola so 4 stĺpmi, každý so 4 sovami, ktoré nesú glóbusy. Fasády obsahujú alegórie 4 univerzitných vied – práva, medicíny, filozofie a teológie a alegóriu knihovníctva. Mramorové stĺpy, lampy z opálového skla, český krištáľ, vitráže, pozlátená mosadz. Pri stavbe archívu sa nikde nešetrilo. Grandiózna hlavná čitáreň vás nadchne svojou veľkosťou. Má dĺžku 30 m, šírku 15 m a výšku 30 m. Vo výške 15 m visia 2 lustre, každý váži 970 kg.

Prehliadka

Prehliadky so sprievodcom sa konajú od pondelka do piatka o 13.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvala asi 20 minút. Vstupenka stála 2,65 eur/os. V archíve môžete platiť len v hotovosti. Za prehliadku zaplatíte po skončení exkurzie. Od prehliadky archívu som mal veľké očakávania. Žiaľ, tie pani sprievodkyňa nenaplnila. Celá prehliadka na mňa pôsobila, akoby ju nikdy v živote predtým nerobili a my sme boli len cvičná skupina, ktorá si mala všímať nedostatky. Takisto som nadobudol pocit, že sprievodca, ktorý nás mal sprevádzať náhle ochorel, tak vybrali jedinú pani z celej budovy, ktorá hovorila po anglicky, aby nám ukázala aspoň zopár miestností, nech sa prehliadka nemusí zrušiť.

2. Múzeum konope v meste Záhreb (Cannabis Museum Zagreb)

Cieľom moderného Múzea konope (Cannabis Museum Zagreb; 650 m/8 min. južne od centra) je zvýšiť povedomie o využití a výhodách tejto rastliny. Expozíciou nás sprevádzal veľmi milý po anglicky hovoriaci sprievodca. Všetko nám dopodrobna vysvetlil. V pokladni múzea nám taktiež ochotne odložil ruksaky. Päť expozícií vás naučí o morfológii, 1 000-ročnej histórii, pestovaní, životnom cykle rastliny, medicínskom, rekreačnom a univerzálnom použití konope. Taktiež tu nájdete viaceré fotokútiky, v ktorých sa môžete odfotiť. Súčasťou múzea je aj darčekový obchod s výrobkami z konope. My sme si vybrali konopnú čokoládu.

Múzeum je otvorené od pondelka do štvrtka od 11.00-19.00 hod. a od piatka do soboty od 11.00-20.00 hod. Vstupenka stála 8 eur/os. Súčasťou vstupenky je súprava rolovacích papierikov a filtrov, takže je to asi jediná vstupenka do múzea na celom svete, ktorú môžete vyfajčiť. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

3. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak)

Z vyhliadkovej veže Lotrščak (Kula Lotrščak; 400 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa ozývajú delové salvy dodnes. Vežu dokončili po roku 1266. Chránila južný vstup do stredovekého mesta. Pomenovali ju po zvone, ktorý zvonil pred zatvorením mestských brán. Koncom 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo zaobstarať si delo, ktoré bude strieľať každý deň na poludnie. Zvonári všetkých mestských kostolov podľa dela nastavovali hodiny. Delo sa prvýkrát ozvalo na Nový rok v roku 1877. Z južného okna na 4. poschodí sa ozýva dodnes. Myslel som, že výstrel z dela ohlásia trúbkou alebo nejakým podobným spôsobom. Žiaľ, mýlil som sa. Na poludnie prosto vystrelili.

Veža je otvorená od októbra do marca od utorka do piatka od 9.00-19.00 h, soboty a nedele od 11.00-19.00 h a od apríla do septembra od utorka do piatka od 10.00-20.00 h a soboty a nedele od 11.00-20.00 h. Vstupenka stála 3 eur/os. Vo veži nemôžete platiť platobnou kartou. Na prízemí veže sa nachádza darčekový obchod.

4. Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla)

Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla; 1,7 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sprístupnili verejnosti na začiatku roka 1963 a v priebehu rokov sa stalo národným múzeum vedy a techniky Chorvátska.

Prehliadka technického múzea

Prehliadku múzea začnete na prízemí v stálej expozícii, ktorá sa venuje hasičskej technike. Expozícia sa podobá tej, ktorú som videl v Krajskom múzeu v Prešove. V expozícii Transformácia energie sa dozviete, ako človek odjakživa hľadal nové zdroje energie a ako premieňal prírodné zdroje na rôzne formy energie, ktoré potreboval na svoje prežitie. Expozícia Doprava sumarizuje historický vývoj dopravných prostriedkov na zemi, vo vode a vo vzduchu. Samostatná expozícia sa venuje leteckým motorom od 1. svetovej vojny do 50. rokov 20. storočia. V atraktívnej expozícii Baníctvo, geológia a ropa so sprievodcom zostúpite do podzemia múzea, ktoré upravili na rôzne typy baní. Posledná expozícia na prízemí sa zameriava na vývoj zememeračstva v Chorvátsku.

Na poschodí uvidíte v expozícii Kozmonautika s planetáriom modely kozmických lodí, nosných rakiet a orbitálnych staníc. Planetárium bolo v čase našej návštevy zatvorené. Dôkazom toho, že múzeum ide s dobou, je expozícia, ktorá sa venuje obnoviteľným zdrojom energie a energetickej efektívnosti. Veľkú časť poschodia zaberá výstava poľnohospodárskej techniky. Najviac ma zaujala včelnica so 4 sklenenými úľmi so živými včelami. Tie môžu opustiť múzeum vďaka trubiciam z plexiskla.

Praktické info

Múzeum je otvorené od utorka do piatka od 9.00-17.00 h, v soboty a v nedele od 9.00-13.00 h. Vstupenka stála 4 eur/os. Cena zahŕňala vstup do stálych expozícií, na krátkodobé výstavy, prehliadku bane a prednášku v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Určite si návštevu múzea naplánujte tak, aby ste stihli prehliadku modelu bane na ťažbu uhlia a kovov v suteréne múzea a ukážky, ako funguje elektrina v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Tí odvážnejší sa môžu pokusov zúčastniť sami.

5. Botanická záhrada v meste Záhreb (Botanički vrt PMF-a)

Botanická záhrada Fakulty vied Univerzity v meste Záhreb (Botanički Vrt PMF-a; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) nás nadchla omnoho viac ako tá v Ľubľane. Síce skleníky obnovujú už od roku 2015, záhrada je omnoho väčšia a ponúka ďaleko viac zákutí, v ktorých sa môžete túlať a objavovať flóru. Škoda len, že z jednej strany ju obklopuje rušná cesta a z tej druhej železnica. Zaujala ma sofora japonská so svojimi prevísajúcimi konármi či 60 miliónov rokov starý strom, ktorý si ešte pamätá časy dinosaurov. Aby sa takýto vzácny relikt nezničil, v záhrade ho oplotili.

Záhrada funguje nepretržite už od roku 1889. Môžete v nej obdivovať viac ako 5 000 druhov exotických rastlín z celého sveta. Drevený výstavný pavilón z roku 1891 slúži na vzdelávacie výstavy, workshopy a prednášky z botaniky, záhradníctva a konzervácie. Pamätajte, že botanická záhrada nie je parkom, ale múzeom v prírode. Preto existujú pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, napr. nesmiete chodiť po tráve, pretože rastliny sú všade, aj vo vysokej tráve pripravené vykvitnúť na ďalšiu sezónu, behať, či bicyklovať a mnohé ďalšie.

Praktické info

Záhrada je otvorená od jari do jesene v pondelky a utorky od 9.00-14.30 h, od stredy do nedele od 9.00-18.00 h. Vstupenka stojí 2 eur/os. Dodnes nevieme, prečo sme dostali vstupné zadarmo, ale v ten deň ho rozdávali všetkým. V prípade, že by ste sa o rastlinách chceli dozvedieť viac, objednajte si sprievodcu minimálne 1 týždeň vopred cez rezervačný formulár na oficiálnej stránke záhrady. Prehliadka výstavného pavilónu trvá 20 minút, záhrady 45 minút a záhrady s pavilónom okolo 1 hodiny. Prehliadky sa môže zúčastniť maximálne 15 osôb. Prehliadka stojí 10 eur/os. V prípade počtu osôb 10 a menej si účtujú ešte poplatok 100 eur. V záhrade môžete platiť len v hotovosti.

6. Zoologická záhrada mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba)

Zoologickým záhradám sa obyčajne vyhýbam, ale v zoologickej záhrade mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba; 3,6 km/50 min. pešo severovýchodne od centra) som urobil výnimku. Výnimky sa skrátka nerobia. Argument, že v ZOO pracuje niekoľko špecialistov, ktorí sa o zvieratá náležite starajú, pre mňa nie je dostatočný. Dlho som v žiadnej ZOO nebol a dlho zase nebudem. Pozerať sa na zvieratá v klietkach skrátka nie je nič pre mňa.

Ak by ste sa pre návštevu ZOO predsa len rozhodli, založili ju už v roku 1925, takže o 2 roky bude oslavovať 100-ročnicu. Uvidíte v nej takmer 400 druhov s viac ako 7 000 zvieratami zo všetkých kontinentov. ZOO je otvorená každý deň od 9.00-19.00 h. Pokladňa sa zatvára o hodinu skôr. Vstupenka stála 4 eur/os. V ZOO môžete platiť platobnou kartou.

V ZOO v súčasnosti vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sa zameriavajú na výskum a ochranu vybraných živočíchov. Zvyšujú povedomie o používaní sklenených povrchov, ktoré ohrozujú vtáky, sledujú migračné cesty bielych bocianov, vykonávajú výskum korytnačky tmavobruchej, chránia obojživelníkov jaskyniarov mimo ich prirodzeného prostredia, uskutočnili biologický výskum hraboša jadranského, pomohli zvýšiť počet veveríc obyčajných v parku Zrinski a mnohé ďalšie aktivity. 

7. Prechádzka mestom Záhreb

Parky, sochy, fontány, lanovka, námestia, tržnice, historické budovy, ale aj tunel, nástenné maľby, či reťaze z lode.

Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića)

Hlavným námestím mesta Záhreb je Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića). Trhy a jarmoky sa na ňom konali už od roku 1649. Lemujú ho budovy z 19. storočia, ktoré okupujú hotely, reštaurácie, kaviarne a obchody. V juhovýchodnej časti zástavby sa nachádza turistické informačné centrum, o ktorom si prečítate v článku Záhreb – návod na prežitie. V južnej časti zástavby si môžete v požičovni bicyklov uschovať aj batožinu. O tej som sa taktiež zmienil v spomínanom článku.

Socha bána Josipa Jelačića (Ban Josip Jelačić)

V strede námestia stojí jazdecká socha bána Jelačića (Ban Josip Jelačić). Socha bola od roku 1866 1. monumentálnou verejnou sochou mesta. Bán bol vládca alebo regionálny správca v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Josip Jelačić bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848-1859, ktorý zrušil poddanstvo a zorganizoval 1. parlamentné voľby.

Fontána Manduševac

Východne od sochy strieka, lepšie povedané vyviera, fontána Manduševac. Postavili ju nad prírodným prameňom, ktorý zásoboval Záhreb pitnou vodou až do konca 19. storočia. Fontána je taká nenápadná, že si ju bez davov návštevníkov, ktorí sa pri nej fotia ani nevšimnete. Prameň s názvom mesta spája aj legenda.

Jedného slnečného dňa sa starý chorvátsky vojnový vodca vracal unavený z boja a smädný. Požiadal krásnu dievčinu Mandu, aby mu nabrala vodu z prameňa. Chorvátske slovo pre „naberať vodu“ je „zagrabiti“. Tak prameň dostal meno Manduševac podľa dievčaťa a mesto dostalo názov Záhreb podľa naberania vody.

Lanovka (Uspinjača)

Z dolného mesta sa na to horné za 64 sekúnd vyveziete aj lanovkou (Uspinjača). Lanovka je najstarším dopravným prostriedkom organizovanej verejnej dopravy v meste Záhreb. Od roku 1890 už slúži viac ako 130 rokov. So svojou dĺžkou len 66 m je zároveň najkratšou na svete. Vďaka svojmu vzhľadu, konštrukcii a pôvodným technickým vlastnostiam ju chránia ako kultúrnu pamiatku. Lanovka premáva každý deň, každých 10 minút od 6.30-22.00 h. Jednosmerný lístok stál 0,66 eur/os. Keďže sme mali dopravnú kartu na 3 dni, lanovkou sme sa vozili hore-dole. Dolná stanica lanovky 450 m/6 min. pešo západne od námestia. Horná stanica lanovky 400 m/8 min. pešo západne od námestia.

Reťaze z lode HMS Victory (Nelsonov lanac i kugla)

Na rohu ulíc Kamenita a Opatička si všimnite reťaze z lode HMS Victory, vlajkovej lode admirála Nelsona, ktorá zohrala významnú úlohu v bitke o Trafalgar (Nelsonov lanac i kugla; 500 m/8 min. pešo severozápadne od námestia). Reťaze vraj získal rakúsky generál írskeho pôvodu Laval Nugent, ktorý bol nielen vojakom, ale aj vášnivým zberateľom a archeológom.

Chorvátsky parlament (Hrvatski sabor)

Budova chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor; 650 m/10 min. pešo severozápadne od námestia) stojí vo východnej časti zástavby na námestí sv. Marka (Trg sv. Marka). Námestie preslávil rovnomenný kostol so strechou z farebných škridiel. Budovu postavili v roku 1910 na mieste barokových meštianskych domov zo 17. a 18. storočia. Z balkóna budovy na 1. poschodí vyhlásili v roku 1918 odtrhnutie Chorvátska od Rakúsko-Uhorska.

Nástenná maľba Fakin (Mural Fakin)

Severnú stenu baru Mali Medo (350 m/5 min. pešo severne od námestia) zdobí nástenná maľba Fakin Ipa (Mural Fakin). Maľba zobrazuje sliepky v štýle 50. rokov 20. storočia s prvkami rokenrolu a country. Mural si objednal pivovar Medvedgrad od miestnych umelcov Bare a Modul.

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver)

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver; 450 m/7 min. pešo severne od námestia) sa ukrýva v juhovýchodnom cípe parku Opatovina. 30 m dlhá maľba zobrazuje spiaceho Gulivera, ktorého zväzujú liliputáni. Mural vytvorili miestni umelci, opäť Boris Bare, tentoraz s Dominikom Vukovićom.

Tržnica Dolac

Najväčším farmárskym trhom mesta Záhreb je nepochybne tržnica Dolac (180 m/3 min. pešo severne od námestia). Svoju históriu začala písať v roku 1930. Kým sa vo svojich začiatkoch zameriavala predovšetkým na miestnych farmárov, dnes v nej kúpite výrobky z celého Chorvátska. Tržnica na otvorenej ploche, vrát. rybieho trhu je otvorená od pondelka do piatka od 6.30-16.00 h, soboty od 6.30-15.00 h a nedele od 6.30-14.00 h. Príďte vždy aspoň 2 hodiny pred záverečnou, aby ste nenatrafili na poloprázdnu tržnicu tak ako my.

Burza starožitností

Každú nedeľu od 8.00-14.00 h sa na Britskom námestí (Britanski trg; 1,1 km/15 min. pešo západne od Námestia bána Jelačića) koná burza starožitností. Práve tu sme zažili autentickú atmosféru trhu. Na burze nájdete nielen čačky-mačky, ale aj kvalitný tovar, napr. pôvodné porcelánové šálky. Každý zberateľ si tu nájde to svoje.

Park Maksimir

Park Maksimir (3,7 km/51 min. pešo východne od centra) sa od otvorenia v roku 1794 stal 1. verejným parkom v juhovýchodnej Európe. Sad Janka Kráľa v Bratislave vznikol o 20 rokov skôr v rokoch 1774-1776. Park navrhli v barokovom francúzskom štýle s pravidelne usporiadanými plochami. Neskôr ho upravili v duchu anglickej romantickej krajiny.

Vedeli ste, že park Maksimir je len o 25 ha menší ako Central Park v New Yorku?

Mohyla sokola a Švajčiarsky dom

Prechádzku parkom sme začali pri Mohyle sokola (Sokolska Mogila). Mohylu postavili v roku 1925 pri príležitosti oslavy 1 000-ročného výročia Chorvátskeho kráľovstva. Pôdu priviezli zo 155 rôznych miest Chorvátska, kde sa odohrala významná historická alebo kultúrna udalosť. V základoch mohyly uložili predmety chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Švajčiarsky dom (Švicarska kuća) dokončili na jeseň v roku 1842. V salóne na 1. poschodí domu sa nachádza bohato vyrezávaný barokový strop, ktorý získal Michael Sebastian Riedl z augustiniánskeho kláštora v rakúskom Klosterneuburgu. Strop sme, žiaľ, nevideli, lebo dom je pre verejnosť zatvorený.

Rozhľadňa, Obelisk a Kaplnka sv. Juraja

Rozhľadňu (Vidikovac), známu aj ako Kiosk, postavili v rokoch 1841-1843. Všetky cesty v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku rozhľadni. Na vyhliadkovú terasu sme sa síce nedostali, ale na prízemí sa môžete zastaviť v kaviarni. Obelisk vztýčili v roku 1843 na znak ukončenia prác v parku. Pri obelisku som sa cítil ako v skutočnom lese. Neogotickú kaplnku sv. Juraja (Crkva sv. Juraj) postavili v rokoch 1862-1864. Arcibiskup Juraj Haulik, krajinár a tvorca parku, si želal, aby ho v kaplnke pochovali. Kaplnka bola v dezolátnom stave a momentálne čaká na lepšie časy.

Kamenné sedenie, Pavilón Echo a Dom vrátnika

Kamenné sedenie (Kameno sjedište) pomenovali po lavičkách, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Okolo roku 1940 ho zbúrali a na niekoľko rokov sa na sedenie zabudlo. V roku 2008 sedenie obnovili, tentoraz však s drevenými lavičkami. Pavilón Echo (Paviljon Jeka), alebo tiež Lampáš z roku 1840, je jediným zachovaným pavilónom v parku. Postavili ho na počesť bohyne Echo. Dom vrátnika (Vratareva kućica) postavili v roku 1847. V minulosti slúžil na ubytovanie strážcov parku a sprievodcu pre cudzincov.

Park Zrinjevac, Park Josipa Jurja Strossmayera, Námestie kráľa Tomislava

Park na námestí Nikolu Šubića Zrinského, ľudovo nazývaný Zrinjevac (350 m/5 min. pešo južne od námestia), je najstarším parkom v dolnom meste Záhrebu (1892). V severnej časti parku sa nachádza meteorologická stanica (Meteorološki stup) z roku 1884. Smerom na juh uvidíte 1. fontánu mesta Záhreb, hudobný pavilón, ďalšie fontány, či busty významných chorvátskych osobností. Park obklopujú klasicistické, novorománske a novorenesančné paláce.

Dominantami parku Josipa Jurja Strossmayera (južne od Zrinjevacu) sú Chorvátska akadémia vied a umení a knižnica akadémie, medzi ktorými stojí pamätník pána Strossmayera.

Najjužnejšie sa nachádza Park na námestí kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému dominuje Umelecký pavilón, fontána a monument kráľa Tomislava, ktorý bol 1. chorvátskym kráľom.

Tunel Grič

Tunel Grič postavili v roku 1943 ako protiletecký kryt z 2. svetovej vojny. Ako úkryt slúžil počas vojny o vlasť v rokoch 1991-1995. Vďaka tunelu sa dostanete z jednej strany centra na druhú bez toho, aby ste sa museli tlačiť pomedzi davy návštevníkov. Samozrejme len v prípade, ak je tunel otvorený. Pretože to, čo sa na internete javí ako fungujúce, v skutočnosti vôbec nemusí. Tunel spája ulicu Radićeva (Ul. Pavla Radića 19) s ulicou Mesnička (Mesnička ul. 12). 

Z ulice Radićeva sme sa do tunela nedostali a slečna zo susediacej predajne nám nepovedala, že do tunela sa dostaneme aj z opačnej strany. Predpokladali sme, že keď je tunel zatvorený z jednej strany, bude aj z tej druhej. Na tunel vedú kolmo 4 núdzové východy, z toho 2 sú prístupné a 2 neprístupné. Do tunela sa dostanete alebo z neho vyjdete cez núdzové východy na ulici Tomićeva 5A (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Tomićeva) a ulici Ilica 8 (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Ilica 8). Tunel je otvorený každý deň od 9.00-21.00 h.  

Prečítajte si aj tieto články z Chorvátska:

• Chorvátsko pred 1. cestou
• Záhreb – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Miklošičeva cesta, Družstevná banka a Ľudová pôžičková banka

Miklošičeva cesta spája železničnú stanicu s centrom mesta (Prešernov trg). Stoja na nej významné paláce – Družstevná banka (č. 8; Vurnikova hiša; 240 m/3 min. pešo severne od turistického informačného centra, ďalej už len TIC) a Ľudová pôžičková banka (č. 4; 200 m/3 min. pešo severne od TIC). Družstevnú banku navrhol v roku 1921 Ivan Vurnik a geometrické vzory v slovinskej trikolóre – biela, modrá a červená – namaľovala v roku 1922 jeho manželka Helena. Banka je najlepším príkladom slovinskej národnej architektúry.

Ľudová pôžičková banka vznikla v roku 1908. Na jej vrchole si všimnite 2 ženské postavy, ktoré držia symboly priemyslu (včelí úľ) a bohatstva (kabelka). Obidve budovy nie sú prístupné verejnosti.

Prešernov trg, Prešernov pamätník, Palác Urbanc a Hauptmannov dom

Námestie Prešernov trg (85 m/1 min. pešo severne od TIC) je samotným centrom Ľubľany. Vzniklo z cestnej križovatky pred jednou z mestských brán, ktorá kedysi viedla do stredovekej Ľubľany. V strede námestia sa vypína Prešernov pamätník (Prešernov spomenik). France Prešeren (1800-1849) bol slovinský básnik a právnik. Na podstavci sú motívy z jeho básní.

Vedeli ste, že básnikova socha hľadí priamo do okna jeho milovanej Julije Primičovej, ktorá naňho stále čaká vo svojom dome na Wolfovej ulici?

V severovýchodnom cípe námestia stojí palác Urbanc (Urbančeva hiša; 160 m/2 min. pešo severne od TIC). Spoznáte ho podľa obrovských bannerov na jeho fasáde. V jeho vnútri sa nachádza najstarší obchodný dom v Ľubľane, ktorý otvoril svoje dvere nákupu chtivým zákazníkom už v roku 1903. Architekt pri navrhovaní vychádzal zo súčasných obchodných domov v Grazi, Viedni, Budapešti a Paríži. Na vrchole stojí socha Merkúra, boha obchodu.

V západnej časti námestia zase stojí Hauptmannov dom vo viedenskom secesnom slohu (Hauptmannova hiša; 75 m/1 min. pešo severozápadne od TIC). Je jednou z mála budov, ktorá prestála zemetrasenie v roku 1895. Niektorým pripomína „Žehličku“ (budovu Flatiron) v New Yorku. Dom nie je prístupný verejnosti.

Trojitý most

Trojitý most (Tromostovje; 29 m/1 min. pešo severne od TIC) spája Prešernov trg so starým mestom. Jože Plečnik pridal v rokoch 1929-1932 ku jednému mostu, ktorý vznikol už v roku 1842, ďalšie 2 bočné mosty pre peších, kamenné balustrády a lampy. Pôvodný Nemocničný most sa tak premenoval na Trojitý most. Z bočných mostov vedú navyše schody na terasy nad Ľubľanicou, na ktorých vysadili topole.

Mestni trg a Radnica

Prvým z troch námestí stredovekej Ľubľany je Mestni trg. Dominantou námestia je radnica, pred ktorou stojí Robbova fontána alebo tiež Fontána 3 riek Kraňska (Krka, Sáva a Ľubľanica) z roku 1751. Kraňsko je región, ktorý sa rozprestiera okolo Ľubľany smerom na juh ku hranici s Chorvátskom.

Radnica (Mestna hiša; 110 m/1 min. pešo juhovýchodne od TIC) je sídlom magistrátu Ľubľany. Smelo vojdite dovnútra na 1. nádvorie. Po pravej strane uvidíte mapu Ľubľany z 2. polovice 17. storočia. Brána, nad ktorou sa mapa nachádza vedie na 2. nádvorie s arkádami na 3 podlažiach, na ktorom sa kedysi hrávalo divadlo. V radnici sa v soboty poobede o 13.00 h v minulosti robievali prehliadky so sprievodcom v angličtine, ale nenašiel som k nim už žiadne informácie a rezervačný formulár nefungoval. Vyskúšajte sa na prehliadky opýtať v TIC.

Most obuvníkov

Podľa mňa je Most obuvníkov (Šuštarski most; 300 m/4 min. pešo južne od TIC) najkrajším mostom Ľubľany. V stredoveku spájal 2 hlavné časti Ľubľany – Mestni trg a Novi trg. Most získal svoje meno vďaka dielňam obuvníkov, ktoré sa na ňom nachádzali. Tí žili a obchodovali na moste, aby si odchytili kupujúcich a vyhli sa plateniu mestských daní. Plečnik prestaval most v rokoch 1931-1932. Most spoznáte podľa širokej balustrády s rôzne vysokými stĺpmi zakončenými guľami z umelého kameňa. Stredné stĺpy sú kratšie a nesú lampy.

Novi trg

Námestie Novi trg (500 m/6 min. pešo juhozápadne od TIC) sa rozprestiera na opačnom brehu Ľubľanice. V minulosti sa tu nachádzala murovaná rybárska osada. Južne od námestia sa rozprestieral mestský prístav. V dolnej časti námestia stojí fontána. Naskytne sa vám odtiaľto veľmi pekný výhľad na hrad.

Stari trg a Schweigerov dom

Námestie Stari trg je druhým z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Domy majú ešte i dnes drevené výklady z 19. storočia. Práve z tejto ulice sa dostanete romantickými uličkami a schodmi pešo na hrad.

Schweigerov dom (Schweigerjeva hiša; 400 m/5 min. pešo južne od TIC) spoznáte podľa sochy Atlasa, ktorý podopiera balkón. Titán má zdvihnutý prst pri perách, čím dáva okolo idúcim najavo, aby sa stíšili. Meno majiteľa domu znamená v nemčine mlčať. Dom sa síce nachádza medzi číslami 11 a 15, ale nesie číslo 11a, pretože na čísle 13 sa väčšinou nachádzali nevestince. Dom nie je prístupný verejnosti.

Gornji trg a Herkulesova fontána

Herkulesova fontána (Herkulov vodnjak; 500 m/6 min. pešo južne od TIC) spája ulice Stari trg a Gornji trg. Socha antického poloboha na fontáne je dnes už len kópiou. Jej originál nájdete v radnici. Ulica Gornji trg je tretím z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Z ulice sa po ceste dostanete na hrad.

Centrálna tržnica, Plečnikove arkády, Dračí most

Centrálna tržnica (300 m/4 min. pešo východne od TIC na námestiach Vodnikov trg a Pogačarjev trg) je nielen pastvou pre oko, ale aj miestom ruchu, vôní a chutí. Každý deň (okrem nedele) sa zastavte pre čerstvé ovocie a zeleninu na farmárskych trhoch. V krytej tržnici medzi námestiami nakúpite aj syry, ryby, mäso, pečivo, orechy, oleje, …Vybrané piatky od apríla do októbra ochutnajte na námestí Pogačarjev trg celý svet na populárnom trhu Odprta Kuhna (v preklade otvorená kuchyňa).

V Plečnikovej kolonáde (alebo tiež Plečnikových arkádach), ktorú postavili v rokoch 1940-1944, kúpite na hornom podlaží slovinské výrobky, zatiaľ čo na tom dolnom čerstvé ryby.

Dračí most, jeden z najznámejších symbolov Ľubľany, susedí s centrálnou tržnicou (400 m/5 min. pešo západne od TIC). Most postavili v rokoch 1900-1901 v štýle viedenskej secesie. Dračí most bol 1. železobetónovou stavbou v Ľubľane a zároveň bol 1. stavbou v Slovinsku, ktorú pokryli asfaltom. Hovorí sa, že ak ste sa neodfotili na Dračom moste, akoby ste Ľubľanu ani nenavštívili. Fotografiu pri jednom zo 4 drakov som si samozrejme nemohol nechať ujsť ani ja.

Vedeli ste, že namiesto drakov ho mali pôvodne zdobiť okrídlené levy?

Stavidlo na Ľubľanici

Stavidlo na Ľubľanici (Zapornica na Ljubljanici; 1,1 km/13 min. pešo východne od TIC) je jedným z najkrajších stavidiel (mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok alebo odtok vody), aké som kedy videl. Má podobu symbolického víťazného oblúka, pod ktorým voda opúšťa mesto. Postavili ho v rokoch 1939-1944. Tri kamenné veže pripomínajú architektúru egyptských chrámov. Strechy sú zdôraznené rímsami. Na jednej strane zdobia veže dórske stĺpy s dračími hlavami, zatiaľ čo na druhej iónske stĺpy s ľudskými hlavami. Architekt Jože Plečnik zvýraznil monumentalitu stavidla vytvorením parkov po oboch jeho stranách.

Park Tivoli

Po obede nepadne nič lepšie ako prechádzka na čerstvom vzduchu. Ľubľana ponúka takýchto možností hneď niekoľko. Rozhodli sme sa pre prechádzku v Tivoli, najväčšom parku Ľubľany (1,2 km/14 min. pešo západne od TIC). Park je taký rozľahlý, že sme prešli sotva polovicu. Promenáda v parku je akoby pokračovaním ulice v centre mesta. Dovedie vás až ku Medzinárodnému centru grafického umenia. Spred centra dovidíte zase až na Ľubľanský hrad na protiľahlom kopci. V parku okrem viacerých sôch, fontán a pamätníkov natrafíte aj na veveričky.

Kongresni trg, Park Hviezda a Socha občana z Emony

Kongresové námestie (Kongresni trg; 300 m/4 min. pešo západne od TIC) pomenovali na počesť kongresu Svätej aliancie, ktorý v roku 1821 zvolali Rakúsko, Prusko, Rusko a Neapol a hostila ho Ľubľana. Centrum námestia vypĺňa park Hviezda (Park Zvezda). Západný vstup do parku stráži kópia pozlátenej bronzovej sochy rímskeho patrijica z Emony (Kip Emonec). Južnú časť zástavby tvorí Ľubľanská univerzita. Vo východnej časti zástavby stojí budova slovinskej filharmónie a Matica slovinská.

Trg republike

Námestie Trg republike (550 m/7 min. pešo západne od TIC) je jedným z najškaredších námestí, aké som kedy videl. Celkovú atmosféru námestia určite podčiarklo sychravé počasie, ktoré nás v ten deň sprevádzalo pri prechádzke mestom. Naopak, všetci milovníci socialistickej architektúry ho budú milovať.  Dominantou námestia je dvojica budov, v ktorých sídlia kultúrne a kongresové centrum, univerzitná knižnica, kancelárie, obchody, banky, reštaurácie a kaviarne. Na opačnej strane námestia stojí slovinský parlament. Prehliadky so sprievodcom v slovinčine a angličtine sa konajú každú druhú sobotu medzi 10.00 h a 11.00 h.

Vedeli ste, že 25. júna 1991 vyhlásili na námestí nezávislosť Slovinska?

Rímsky múr a Plečnikova pyramída

V meste natrafíte ešte i dnes na mnohé pamiatky (lepšie povedané ruiny) z rímskych čias. Voľne dostupnou je napr. rímsky múr (Rimski zid na Mirju; 1,1 km/14 min. pešo juhozápadne od TIC), ktorý ohraničoval južnú hranicu rímskeho mesta Emona. Múr sám o sebe možno ani nie je taký zaujímavý ako skôr pyramída, ktorá na ňom vyrástla. V 30. rokoch 20. storočia bol rímsky múr obnovený podľa návrhu Jože Plečnika. Architektov návrh zahŕňal pyramídu, brány, klenbu a park vo vnútri múrov.

Prečítajte si tiež:

• Slovinsko pred 1. cestou
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Ľubľana – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Ľubľane zadarmo? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.

Univerzitné námestie (Piața Universității)

Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.

V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.

Trieda víťazstva (Calea Victoriei)

Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.

Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)

750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?

1. V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
2. V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
3. Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
4. Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.

Námestie revolúcie (Piața Revoluției)

Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.

Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)

Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.

Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)

Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.

Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)

Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:

1. Galéria európskeho umenia
2. Historické priestory
3. Galéria národného umenia

Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)

Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂

Historické priestory

Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Galéria národného umenia (Galeria Naţională)

Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:

1. Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
2. Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.

Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.

Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.

Athenee Palace Bucharest

Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.

Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)

Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.

Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.

Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.

Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.

O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.

Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.

Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.

Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău

Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.

Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.

Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)

Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.

Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?

Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.

Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.

Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:

• Záhreb
• Ľubľana
• Praha
• Budapešť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severne od centra Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Zelené kopce, z ktorých vyrastajú barokové veže s bielou fasádou a zelenou strechou, ukrývajúcou mohutné zvony, pretína pokojná rieka, po ktorej sa kedysi zvážali rudy, drevo a soľ vyťažená v neďalekých soľných baniach. Rušné stredoveké uličky, v ktorých obchodníci ponúkajú svoje výrobky, vychýrené vianočné trhy s tradíciou siahajúcou do 15. storočia. Spievanie kolied a trúbenie trubačov, vône miestnych špecialít dopĺňa vôňa vianočného punču a vareného vína. A na to všetko dohliada už niekoľko storočí nikdy nedobytá mohutná pevnosť Hohensalzburg nad mestom.

Stručná história

Salzburg sa nachádzal na významnej obchodnej ceste sever – juh. Počas takmer celej svojej histórie udržiaval vzťahy s nemeckým, ale predovšetkým talianskym kráľovstvom. Mesto bolo po Vatikáne vtedajším 2. najvýznamnejším cirkevným centrom. Išlo a akýsi štát v štáte. Salzburskí arcibiskupi mohli menovať biskupov podľa vlastného uváženia. Takéto privilégium mal vtedy len samotný pápež. Toto výsadné postavenie si mesto udržalo až do začiatku 19. storočia v roku 1806, kedy bolo pripojené k Rakúskej monarchii. Staré mesto bolo v roku 1996 zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kde v meste Salzburg získať informácie?

V meste sa nachádzajú dve turistické informačné centrá (Salzburg Information) – prvé priamo na hlavnej stanici (Hauptbahnhof) a druhé v centre mesta (Mozartplatz). Počas našej návštevy som navštívil obidve informačné centrá.

V tom na hlavnej stanici sme si kúpili destinačnú kartu Salzburg Card, s ktorou získate jednorazový vstup zdarma do všetkých múzeí a pamiatok v meste, voľné cestovanie mestskou hromadnou dopravou, zľavy na kultúrne podujatia, prehliadky v meste, ale tiež do vybraných múzeí a atrakcií v okolí mesta. V zátvorke uvádzam pri atraktivitách vždy plné vstupné bez zľavy, ale tiež informáciu o tom, či v zariadení môžete využiť kartu. Salzburg Card na 48 h pre 1 osobu mimo sezóny stojí 33 eur. 

V druhom informačnom centre som riešil dilemu, či navštíviť rodný dom Wolfganga Amadea Mozarta alebo dom, v ktorom býval. Pre ktorú možnosť som sa rozhodol sa dozviete nižšie. 😉 

Prechádzka mestom alebo čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Salzburg?

V Salzburgu je toho neskutočne veľa, čo môžete zažiť a navštíviť. My sme boli v meste 3 dni aj s cestou, ale aj keby sme sa tam zdržali ešte ďalšie 3 dni, pravdepodobne by sme aj tak nestihli všetko vidieť. Za východiskové body ku pamiatkam som väčšinou zvolil námestia, okolo ktorých sa sústreďujú.

Pevnosť Hohensalzburg

Pevnosť Hohensalzburg (Festung Hohensalzburg; 12,20 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) má už vyše 900 rokov a počas celej svojej histórie ju nikdy nikto nedobyl. Do pevnosti sa môžete vybrať pešo z Kapitelplatz alebo lanovkou (Festungsbahn; 8,60 eur/os./ jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) z Festungsgasse. Lanovku postavili už v roku 1892 a je tak najstaršou lanovkou v celom Rakúsku. Má dĺžku 198,5 m a prekonáva výškový rozdiel 102 m. Za 54 sekúnd vás doslova „vystrelí“ zo starého mesta na pevnosť.  

V pevnosti ponúkajú 3 okruhy:

• A – prehliadka s audio sprievodcom (Rundgang mit Audio-Guide) v 11 jazykoch (vrát. češtiny, slovenčina, žiaľ, nebola k dispozícii), ktorá zahŕňa vnútorné miestnosti, galériu, mučiareň, vyhliadkovú vežu a „Salzburského býka“ (organ).
• B – zahŕňa 3 múzeá:  
  • Múzeum pevnosti (Festungsmuseum) dokumentuje život na hrade. Expozícia obsahuje rímske mince, keramiku, ukážku stredovekého vykurovacieho systému, zbrane či stredoveké vojenské hudobné nástroje.
  • Múzeum Rainerovho pluku (Rainer-Regimentsmuseum) sa zameriava na vojenskú históriu.  
  • Múzeum marionet (Marionettenmuseum) – múzeum bábok z bábkového divadla je vhodné predovšetkým pre rodiny s deťmi.
• C – zahŕňa Kniežacie izby (Fürstenzimmer) – prepychové gotické izby kniežacieho arcibiskupa (vstup pred 11.00 h zadarmo) a Magické divadlo (Magisches Theater). Vrelo odporúčam, okrem izieb uvidíte „Zlatú sálu“ či „Zlatú komnatu“.

Ak náhodou neplánujete navštíviť okruh A s vyhliadkovou vežou, najkrajší výhľad na mesto sa vám naskytne z bastiónov Hasengraben alebo Kuenburg. Z opačnej strany zas dovidíte na rakúske Alpy.

Arciopátstvo sv. Petra, cintorín a katakomby

Arciopátstvo sv. Petra, cintorín a katakomby (Erzabtei St. Peter, Friedhof und Katakomben; 2 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) sa nachádza neďaleko dolnej stanice lanovky (na lanovku odbočíte z Kapitelplatz doľava a do arciopátstva doprava).

Kláštor s kostolom bol založený franským misionárom Rupertom už okolo roku 696. Tunajší mníšsky rád je najstarším mníšskym rádom v nemecky hovoriacich krajinách. Cintorín patrí medzi najstaršie cintoríny na svete. Medzi inými tu navždy odpočíva v pokoji Mozartova sestra Nannerl. Ranokresťanské katakomby, ktoré vytesali do Mníšskej hory (Mönchsberg) slúžili ako obydlie a neskôr aj ako pohrebisko pre pustovníkov.

Kapitulské námestie (Kapitelplatz)

Kapitulské námestie (Kapitelplatz) lemuje katedrála, prepošstvo, salzburská arcidiecéza a novické krídlo Kláštora sv. Petra. Na námestí sa nachádzajú Kapitulský brod (Kapitelschwemme) a Sphaera. Už v stredoveku sa v strede námestia nachádzala vodná nádrž. Dominantou fontány je boh morí Neptún (po grécky Poseidon) s korunou a trojzubcom na morskom koni.

Socha Sphaera je súčasťou Salzburského chodníka moderného umenia (Salzburg Walk of Modern Art). Je vysoká asi 9 m, predstavuje tajomného muža s neurčitým výrazom, stojaceho na obrovskej zlatej guli. Týmto mužom môže byť podľa autora ktokoľvek.

Katedrálne námestie (Domplatz)

Katedrálne námestie (Domplatz) lemujú katedrála, stará rezidencia kniežacieho arcibiskupa a krídlo kláštora sv. Petra. V strede námestia sa nachádza mramorová socha nepoškvrnenej Panny Márie Immaculata. V predvianočnom čase je námestie kulisou tradičných vianočných trhov.

Katedrála

Salzburg bol významným cirkevným štátom. Niekde sa uvádza aj ako „Rím severu“. S tým úzko súvisí výstavba kostolov. Ani som ich nezačal počítať, ale zdroje uvádzajú okolo 24 chrámov. Keby som ich mal všetky navštíviť, potreboval by som na to asi ďalší deň, ak nie aj dva. Tak som si povedal, že navštívim len ten najväčší a najvýznamnejší – Katedrálu (Dom; vstup voľný).

Prvá katedrála bola postavená už v roku 767. Katedrála je prvou ukážkou ranobarokovej architektúry severne od Álp. V katedrále pokrstili W. A. Mozarta, ale aj autora textu koledy „Tichá noc, svätá noc“, Jozefa Mohra. Počas 2. svet. vojny bola poškodená časť katedrály a svätyne. V 2. polovici 20. stor. prešla rozsiahlou úpravou. Do jej vnútra sa zmestí 900 veriacich. Prehliadku katedrály je nutné si vopred objednať.

Pri takýchto obrovských kostoloch ma stále udivuje, ako ich mohli postaviť v tom čase, bez tej techniky a znalostí, ktoré máme dnes. Myslím, že architektúra katedrály, jej veľkosť a priestor ohromí aj vás.

Múzeum archeologických vykopávok

Pod Katedrálnym námestím (Domplatz) a Rezidenčným námestím (Residenzplatz) sa nachádza unikátne múzeum. Múzeum archeologických vykopávok (Domgrabungsmuseum; 3 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card) je vlastne archeologickým náleziskom rímskej vily vrátane múrov, kanalizácie, mozaikových podláh a stredovekej katedrály. Múzeum je, žiaľ, otvorené len počas mesiacov júl – august.

Katedrálna štvrť

Katedrálna štvrť (DomQuartier; 12 eur/os./jednorazový vstup zdarma so Salzburg Card). Súčasťou múzea je niekoľko expozícií. Prehliadka začína na 1. poschodí v prepychových sálach barokovej Starej rezidencie (Residenz Prunkräume). Z nich sa dostanete na 2. poschodie do galérie (Residenzgalerie) so zbierkou európskeho umenia zo 16.-19. storočia. Už pri vchode do múzea vám odporučia, aby ste si kabát nechali oblečení. To sme pochopili, keď sme prechádzali z galérie cez vyhliadkovú terasu (Dombogenterrasse) do severného oratória (Nordoratorium). Z terasy vidíte na Residenzplatz na jednej strane a na Domplatz na druhej.

Oratórium bolo spolu s chórom (Domorgelempore) v čase našej návštevy uzavreté, pretože tam pripravovali novú dočasnú výstavu. Po úzkom kamennom točitom schodisku sa dostanete na prízemie katedrály a v prehliadke pokračujete oproti oratóriu v katedrálnom múzeu v južnom oratóriu (Dommuseum). Múzeum obsahuje prevažne cirkevné umenie – rôzne gotické a barokové sochy a maľby. Nadchla nás ďalšia expozícia – Kabinet kuriozít (Kunst- und Wunderkammer). Takéto kabinety si zriaďovali ich majitelia, aby sa pýšili zbierkou rarít a rôznych umeleckých a prírodovedných predmetov z celého sveta.

Z kabinetu sa pred vami objaví 70 m dlhá chodba – Dlhá galéria (Lange Galerie) so štukovými stropmi a obrazmi s cirkevnou tematikou. Dlhá galéria a posledná expozícia Múzeum sv. Petra (Museum St. Peter) sú zároveň priestormi arciopátstva sv. Petra. Múzeum obsahuje umeleckú zbierku arciopátstva, ktoré je najstarším kláštorom v nemecky hovoriacich krajinách.

Praktické info

Vstup do múzea je z Residenzplatz. Tašky si môžete nechať v šatni múzea. Múzeum ponúka audio sprievodcu v 9 jazykoch (slovenčina ani čeština medzi nimi nie sú). Na prehliadku si vyčleňte aspoň 1,5-2 h. Nebojte sa, v múzeu sa nestratíte. Hneď pri vchode dostanete prospekt s pôdorysom a stručnými informáciami o múzeu. DomQuartier sme pôvodne ani neplánovali navštíviť. Po jeho prehliadke ho však môžem len vrelo odporučiť.

Rezidenčné námestie (Residenzplatz)

Rezidenčné námestie lemuje katedrála, stará rezidencia kniežacieho arcibiskupa, nová rezidencia a meštianske domy. V strede Rezidenčného námestia (Residenzplatz) sa nachádza Rezidenčná fontána (Residenzbrunnen). Tvoria ju 4 morské kone, ktoré akoby vychádzali zo skaly. Nad nimi na skale podopierajú 4 mužské postavy veľkú kamennú misu, v ktorej 3 delfíny držia ďalšiu misu v podobe mušle. Nakoniec na vrchole fontány stojí morský bôžik Tritón. V období adventu sa tu konajú tradičné vianočné trhy.

Kde sa v meste Salzburg najesť?

Trattoria la Campana da Enzo sa nachádza len 500 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (na Kajetanerplatz). Útulná reštaurácia, talianska kuchyňa, nemecky a taliansky hovoriaci personál (pravdepodobne manželský pár), denné menu (polievka a hlavné jedlo) za zvýhodnenú cenu. Ochutnal som morčací steak s omáčkou z bieleho vína a dusenou ryžou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 30,40 eur. 

Gasthaus Hinterbrühl sa nachádza len 500 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (na Kajetanerplatz). Tradičná rakúska kuchyňa, ktorá je cenovo dostupná. Ochutnal som salzburskú klobásu s opečenými zemiakmi, kyslou kapustou a horčicou (Salzburger Bratwurst mit Rösterkartoffeln und Sauerkraut). Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 33 eur.

Užitočné linky:

• Salzburg – Praktické informácie
• Oficiálny turistický portál mesta Salzburg
• Oficiálny turistický portál Rakúska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.