1. Námestie Piața Unirii

Námestie Piața Unirii je centrálnym námestím mesta a križovatkou 3 hlavných dopravných tepien. Predstavuje 3 piliere národa:

1. Traján – bývalý rímsky cisár, ktorého zobrazili na medailónoch na rovnomennom hoteli z roku 1883,
2. Dragoș Vodă – 1. vojvoda Moldavska (14. storočie), ktorého zobrazili na mramorovej mozaike v dlažbe z roku 1962,
3. Alexandru Ioan Cuza – bronzovú sochu politika slávnostne odhalili v roku 1912 za prítomnosti kráľa Karola I.

Malé a elegantné staré námestie so slávnymi pivovarmi a bohémskymi barmi padlo za obeť počas bombardovania v roku 1944. Komunistická strana sa pri príležitosti 100. výročia zjednotenia rumunských kniežatstiev (1859) rozhodla prestavať námestie v duchu socializmu. Mozaiky zo 60. rokov 20. storočia zvečňujú témy komunistickej propagandy. Neskôr k nim pribudli mozaiky s legendou o založení Moldavska a vlajka Európskej únie. V súčasnosti je námestie miestom stretávania, osláv, ale aj protestov obyvateľov mesta. Každý rok 24. januára sa na námestí zhromaždia tisíce ľudí, aby oslávili Deň zjednotenia. Práve z tohto námestia som počítal vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám mesta. Najprv sa vyberieme juhovýchodným smerom od námestia, aby sme potom pokračovali severozápadným smerom.

Paláce v okolí Piața Unirii

Braunsteinov palác s výraznou kupolou z roku 1914 bol pôvodne luxusným hotelom, neskôr bankou a potom obchodným domom. Počas komunizmu slúžil ako blok sociálneho bývania a na prízemí sa nachádzali umelecké galérie. Palác čiastočne zničilo zemetrasenie, avšak odolal času a dnes zase žiari v plnej kráse.

Vedľa Braunsteinovho paláca stojí Neuschotzov palác, pôvodne dom bankára, ktorý postavili vo francúzskom eklektickom štýle s antropomorfnou skupinou sôch v blízkosti kupoly a bohatými dekoráciami na fasáde. Budovu po roku 1910 predali finančnej správe. V súčasnosti sa v nej nachádza hotel Select.

2. Grand Hotel Traian

Eklektický Grand Hotel Traian (priamo na námestí Piața Unirii v juhozápadnej časti zástavby) postavili v rokoch 1879-1882 na základe návrhu francúzskeho stavebného inžiniera a architekta Gustava Eiffela na mieste obchodov bývalého starostu mesta, ktorý inicioval stavbu divadla. Eiffel už predtým navrhol most v 20 km vzdialenom Ungheni. Sochu slobody v New Yorku či Eiffelovu vežu v Paríži navrhol až o pár rokov neskôr. Náklady na divadlo sa však vyšplhali do takej výšky, že majiteľa zruinovali.

A tak sa divadlo zmenilo na hotel. Ten postavili na liatinovej kostre so železnými nosníkmi. Charakterizujú ho manzarda v tvare lichobežníka, elegantné štukové ozdoby na oknách, rímske amfory vo výklenkoch na prízemí a reliéfne medailóny na fasáde s rímskym cisárom Trajánom. V roku 1896 sa v hoteli konalo 1. premietanie 3 filmov bratov Lumièrovcov. Počas 1. svetovej vojny, keď sa Iași stalo vojenským hlavným mestom, sa v hoteli ubytovali ministri a kultúrne osobnosti z Bukurešti. V roku 1934 sa v Kráľovskom apartmáne hotela ubytovala švédsko-americká filmová herečka Greta Garbo.

Počas 2. svetovej vojny hotel čiastočne poškodili, avšak, našťastie, neskôr opravili. Z hotelového balkóna predniesol prejavy aj politik a prezident Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușescu. V roku 1980 sa v hoteli ubytovala delegácia, ktorá niesla oheň na letné olympijské hry v Moskve. V roku 2006 získal hotel 4 hviezdičky. Všetkých 68 izieb zariadili v štýle prelomu 19. a 20. storočia. Za jednu 2-lôžkovú izbu Deluxe v máji 2026 zaplatíte 134 eur.

3. Národné divadlo Vasile Alexandri (Teatrul Național Vasile Alecsandri)

Novú budovu neoklasicistického 1. národného divadla v Rumunsku slávnostne otvorili v roku 1896 na mieste bývalej radnice. Postavili ho podľa plánov viedenských architektov Fellnera a Helmera. Ateliér navrhol asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších. Štít zdobí basreliéf Kaliope, múzy, ktorá ochraňuje epos. Po stranách stoja Herkules s levom a Dionýzos s tigrom, symboly sily a slávnostného charakteru divadelných predstavení. V rohoch sú dramatik tragédie Sofokles a tvorca komédií Aristofanes.

Ako vyzerá divadlo vo vnútri?

Do interiéru sa vstupuje cez foyer, odkiaľ vedú 2 schodiská na 1. poschodie do foyeru lóží a do vedľajších priestorov, kde je malá výstava divadelných kostýmov. Vrcholom prehliadky je rokoková veľká sála s kapacitou 740 miest. Strop zdobia rajské alegórie, nymfy a anjeli, krištáľový luster so 109 benátskymi žiarovkami, sálu 1 418 elektrických lámp, červené zamatové tapisérie a štuková výzdoba so zlatými listami. Storočná opona predstavuje alegóriu života s 3 vekmi a alegóriu zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. V budove sídlia Národné divadlo Vasile Alexandri a Rumunská národná opera (Teatrul Național Vasile Alecsandri și Opera Națională Română; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra). Pred divadlom sa rozkladá elegantný park. Potešilo ma, že už v marci spustili fontány. A nielen mňa, ale aj plno detí, ktoré sa v nich naháňali.

Stručné dejiny divadla a opery v Iași

Prvú hru v rumunčine v meste uviedli už v roku 1816. Prvé operné predstavenie uviedli v roku 1833. V roku 1837 založili Filharmonicko-dramatické konzervatórium. Prvé národné divadlo v Rumunsku založili v roku 1840. Divadelné a operné predstavenia sa od roku 1846 konali v sále Veľkého divadla v Copou, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasnej univerzity. Uskutočnili sa tu premiéry 1. rumunskej operety v roku 1848, či baletu v roku 1866. V roku 1881 v divadle vystupovala francúzska divadelná herečka Sarah Bernhardt. Požiar zničil Veľké divadlo v roku 1888. Opernú inštitúciu založili až v roku 1956. Štátna opera sa zmenila na Rumunskú národnú operu v roku 2003.

Prehliadka divadla

Divadlo som navštívil na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Vstupenku na prehliadku si kúpite priamo v divadle, nemusíte ísť do ďalšej pokladne, ktorá sa nachádza neďaleko Metropolitnej katedrály. Dvere do divadla boli otvorené. Vošiel som dovnútra. Hneď ma oslovil len po rumunsky hovoriaci pán z bezpečnostnej služby. Mimikou mi naznačil, aby som ostal stáť na mieste a nikam nešiel. O chvíľu prišla veľmi príjemná staršia pani, ktorá ma pustila do hlavnej sály.

Nejakí návštevníci už boli vo vnútri, ale práve boli na odchode. Urobil som asi 3 fotografie sály a plánoval som odísť už tiež. V tom ma nejaký údržbár alebo divadelný technik upozornil, že za fotografie sa platí snáď asi 1000 ron. Zaujímalo by ma, či to isté povedal aj skupinke predo mnou, ktorá smelo fotila každý detail sály. Potom sa ma spýtal, odkiaľ som a čo tam robím. Nezabudol si vypýtať 20 ron/3,93 eur. Povedal som mu, že nemám žiadnu hotovosť.

Zároveň som sa ho spýtal, kde je najbližší bankomat. Predpokladal asi, že sa už nevrátim, tak ma rovno zobral do pokladne. Tu si odo mňa pani vypýtala len 10 lei/1,96 eur, ktoré som mohol zaplatiť kartou a ešte som aj dostal vstupenku. Po zaplatení ma hneď poslali preč. Predpokladal som, že za cenu vstupenky sa dozviem aspoň základné informácie o divadle. Prehliadka divadla bola ďalším typom, ktorý pani z infocentra nevyšiel. Fellner a Helmer odviedli dobrú prácu. Len v Iași to nevedia predať. Divadlo môžete navštíviť len vtedy, keď sa na javisku Veľkej sály nekonajú skúšky.

4. Metropolitná katedrála (Catedrala Mitropolitană)

Metropolitnú katedrálu (Catedrala Mitropolitană; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) slávnostne otvorili za prítomnosti rumunského kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1887. Základný kameň položili už v roku 1826. Postavili ju v neoklasicistickom štýle s prvkami talianskej renesancie. Kostol má bazilikálny pôdorys s 2 bočnými loďami, ktoré oddelili mramorovými oblúkmi a renesančnými dekoratívnymi prvkami. Interiér zaujme ikonostasom z lipového dreva pokrytým zlatom, zdobenými kráľovským a biskupským trónom, vitrážovými oknami a zázračnou ikonou Matky Božej, ktorá v roku 1854 údajne ronila slzy.

Do zdobeného baldachýnu uložili v roku 1889 z Kláštora svätých troch hierarchov relikvie sv. Paraskevy, patrónky Moldavska. Veľká centrálna kupola, ktorá kedysi bola súčasťou katedrály, začala praskať a neskôr sa zrútila. Preto ju po 40 rokov nahradili 4 bočnými vežami. Na vnútornej výmaľbe katedrály sa podieľal rumunský maliar Gheorghe Tattarescu. Na sviatok sv. Paraskevy, ktorý pripadá na 14. októbra, sa v Rumunsku koná najväčšia pravoslávna púť. V suteréne katedrály otvorili v roku 2016 Metropolitné múzeum. Metropolitný palác pochádza z roku 1905.

Susedný kostol sv. Juraja dostavali o viac ako storočie skôr, v roku 1769. Plnil funkciu metropolitnej katedrály, preto sa zachoval názov Starý metropolitný kostol. Predstavuje typickú moldavskú stavbu so štíhlou konštrukciou. Zaujme mohutnými korintskými stĺpmi, trojlístkovými oblúkmi alebo mozaikami v portiku. Fasádu zdobia korintské pilastre a pletený pás. Vo vnútri sa nachádza vzácny ikonostas z lipového dreva so štukovou úpravou. Po rekonštrukcii a reštaurovaní kostola v roku 1999 interiér vymaľovali v neobyzantskom štýle a verandu vyzdobili mozaikou. Na pešej zóne pred katedrálou stretnete plno predajcov kadejakých rumunských suvenírov.

5. Katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină)

Katolícky episkopálny súbor v Iași pozostáva z katedrály Panny Márie, Kráľovnej, kostola Nanebovzatia Panny Márie, Episkopálneho paláca, Katedrálneho námestia a budov, ktoré sa v súčasnosti prenajímajú obchodom.

Episkopálna katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) z roku 2005 je najväčším rímskokatolíckym kostolom v meste. Katedrála má výšku 36 m. Nezvyčajný kruhový tvar s klenbami a krížom na vrchole pripomína korunu. Vôbec by mi nenapadlo, že svetlo sa dovnútra dostáva až cez 117 vitrážových okien.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo tiež Stará katedrála je najstarším rímskokatolíckym kostolom v meste. Postavili ho v roku 1789 v barokovom štýle. Exteriér kostola sa vyznačuje jednoduchosťou foriem: trojlístkový pôdorys, valcovitý tvar veže umiestnenej nad vchodom a čipkované oblúky pod odkvapom. Neďaleký biskupský palác spravuje diecézu Iași, územie, ktoré pokrýva Moldavsko. Katedrálne námestie v tvare ryby pripomína mystický znak rozpoznania prvých kresťanov.

6. Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi)

Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi; 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí medzi najvzácnejšie cirkevné pamiatky mesta. Nechal ho postaviť moldavské knieža Vasile Lupu v rokoch 1637-1639 ako nekropolu svojej rodine. Knieža v kláštore založil pravoslávnu teologickú školu a tlačiareň, kde vytlačili 1. knihu v rumunčine v Moldavsku. V roku 1641 priniesol do kláštora z Konštantínopolu relikvie svätej Paraskevy.

Vtedy sa kláštor premenil na pútnické miesto pre pravoslávnych veriacich na celom Balkáne. Veľký požiar v roku 1888 viedol k ich trvalému preneseniu do Metropolitnej katedrály o rok neskôr. V roku 1935 do kláštora uložili pozostatky moldavského filozofa, spisovateľa, historika a orientalistu, vládcu Moldavska Dimitrieho Cantemira a politika, kniežaťa Valašska a Moldavska Alexandru Ioana Cuzu. Kostol postavili v moldavskom štýle s orientálnymi vplyvmi – štíhly tvar budovy, 3 bočné apsidy v tvare kríža, prekrývajúce sa klenbové oblúky, alebo osemuholníkové veže.

Kamennú výzdobu, ktorá pripomína čipku, na 30 rôznych horizontálnych pásoch na fasáde kláštora tvoria byzantské prvky, gruzínske a arménske geometrické motívy, kvety ľalie a mnohé ďalšie. Profily dverí, kamenné okenné rámy a oporné piliere nesú vplyvy transylvánskej gotiky. Špirálové pásy majú valašské prvky. Ikonostas vyrezali z carrarského mramoru. Bronzové lustre a nábytok, zdobené slonovinou a drahými kameňmi, priviezli z Viedne. Súčasťou komplexu je gotické múzeum. Na nádvorí postavili bustu básnika Mihaia Eminescua, ktorý tu istý čas žil.

7. Palác kultúry

Palác kultúry (Palatul Culturii; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od centra), symbol mesta Iași, postavili v rokoch 1906-1925 v neogotickom, neobarokovom a romantickom štýle na ruinách stredovekého kniežacieho dvora z roku 1434 a kniežacieho paláca z roku 1806. V rokoch 1564-1862 bolo Iași hlavným mestom Moldavského kniežatstva. V máji 1600 sa v kniežacom dvore knieža Michal Chrabrý vyhlásil za pána Valašska, Transylvánie a Moldavska. Tým dosiahol dočasné zjednotenie 3 rumunských kniežatstiev.

Politika a kniežaťa Valašska Alexandru Ioana Cuzu zvolili za pána Moldavska v sieni volebného zhromaždenia v starom paláci 5. januára 1859. Jeho zvolenie viedlo k zrodu súčasného Rumunska. Palác slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Ferdinanda a kráľovnej Márie v roku 1925. Zatiaľ, čo z prednej strany paláca sa rozkladá veľké parkovisko, zozadu je útulný park s jazierkom, amfiteátrom, monumentálnym schodiskom, sochami, lavičkami a relaxačnou hudbou. Škoda len, že celý park ohraničuje moderné obchodné centrum.

Čo je vo vnútri Paláca kultúry?

Palác má výšku 55 m, má 268 miestností a vďaka jeho polohe na vyvýšenej plošine ho uvidíte z mnohých miest mesta. V Paláci kultúry sa nachádzajú 4 expozície:

1. Historické múzeum Moldavska,
2. Múzeum umenia,
3. Etnografické múzeum Moldavska,
4. Múzeum vedy a techniky Ștefan Procopiu.

Aj keď nenavštívite žiadnu z uvedených expozícií, určite sa prejdite po dostupných priestoroch paláca. Palác sa otvára veľkolepou halou, Sieňou cti. Sieň vydláždili gotickým bestiárom s fantastickými zvieratami, vyzdobili bohato zdobenou heraldikou a vitrážami. Najpôsobivejšou miestnosťou paláca je slávnostná Sieň vojvodov na poschodí s gotickým klenutým stropom. Strop lemuje galéria portrétov vládcov a na konci miestnosti stojí mramorový krb s rodokmeňom najvýznamnejších moldavských pánov.

Sieň Henri Coandă v minulosti slúžila na zasadnutia poroty. Zdrojom inšpirácie pre strop miestnosti bola Westminster Hall v Londýne, kde sa zrodil parlament Spojeného kráľovstva. V sále prvýkrát použili cementovo-drevený obklad, materiál zo zmesi cementu a živice varenej v oleji, ktorý napodobňuje dubové drevo. Anjeli na gotických oblúkoch držia heraldické štíty a triptychová nástenná maľba medzi oblúkmi zobrazuje 3 obdobia mesta.

Hodinová veža

V hodinovej veži sa nachádzajú 3-ciferníkové hodiny a 8 zvonov, ktoré tvoria zvonkohru. Tá každú celú hodinu hrá melódiu Hora Unirii, zhudobnenú báseň, ktorá sa spieva a tancuje v deň výročia formálneho zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. Vitrážové okná ciferníka zdobí 12 znamení zverokruhu. Hodiny strážia dvaja vojaci oblečení v tradičných krojoch. Neočakávajte výhľady na mesto.

Praktické info

Palác kultúry je otvorený od utorka do štvrtka a nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-18.00 h. Reprezentačné sály paláca môžete navštíviť od pondelka do nedele medzi 9.00-22.00 h len na základe vopred on-line zakúpenej vstupenky. Prehliadky hodinovej veže sú od utorka do nedele o 9.45 h, 10.45 h, 11.45 h, 12.45 h, 13.45 h, 14.45 h a 15.45 h, v pondelky o 10.45 h, 12.45 h a 14.45 h. Hodinovú vežu môžete navštíviť len so sprievodcom. Maximálny počet osôb v skupine je 14. Vstupenky do veže si kúpite v pokladni alebo on-line. V paláci sa v čase našej návštevy konal veľtrh fyzioterapeutov a psychológov. Zamiešali sme sa do davu a nahliadli sme do reprezentačných sál.

…a sme za polovicou, teraz sa vyberieme severozápadným smerom. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Iași? …

8. Ulica Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu)

Ul. Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu; 300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) spája centrum mesta Piața Unirii so štvrťou Copou. V minulosti bola uličkou promenád a letných záhrad. Po roku 1830 sa zaplnila obchodníkmi z rôznych krajín. Bola tu švajčiarska cukráreň, fotoateliéry, hudobniny, klenotníci, krajčíri, parfuméri, pivovarníci, kníhkupectvá, starožitnosti, vináreň, či obchody s kvalitným tovarom dovezeným z Ľvova a Lipska. V medzivojnových rokoch na ulici fungovalo kino. Väčšina obchodov po 2. svetovej vojne zanikla. Na konci ulice stojí historická obojsmerná zametacia električka na odhŕňanie snehu z roku 1922, jediná v histórii, ktorú navrhli a postavili v Iași.

9. Žltá roklina Esplanada Elisabeta (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta)

Esplanádu Elisabeta postavili koncom 19. storočia na mieste známom ako žltá roklina na úpätí kopca Copou (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta; 800 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Stavba nielenže uľahčila pohyb medzi nižšie položenou železničnou stanicou a vyššie položeným starým centrom, ale predovšetkým prispela k spevneniu nestabilného terénu, na ktorom sa kedysi ťažil žltý íl. Polkruhovú centrálnu časť s terasou ohraničujú 2 schodiská, každé s 3 balkónmi, odkazmi na príbeh Rómea a Júlie. V skutočnosti sa počas teplých letných večerov stretávali práve v týchto miestach Mihai Eminescu s vtedy už vydatou Veronicou Micle. Po správach o Eminescuovej smrti sa Veronika uchýlila do kláštora, v ktorom si vzala život.

10. Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu)

Bývalú nadáciu kráľa Ferdinanda postavili v rokoch 1930-1934 v neoklasicistickom štýle. Od roku 1950 slúži ako Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu; 750 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Zvonku ju charakterizujú fasáda z ruského kameňa, medailóny, ktoré predstavujú významné osobnosti národnej kultúry, mohutné iónske stĺpy, neodórske pilastre a malé trojuholníkové štíty. Interiér zdobia dekorácie z carrarského mramoru a benátskej mozaiky. Slávnostná sála s kráľovským balkónom sa vyznačuje modernistickým štýlom, veľmi dobrou akustikou a svetlo do nej vnáša strešné okno. So sprievodcom navštívite sálu s balkónom s výhľadom na námestie a bývalé observatórium v kupole budovy. Knižnica chráni 2 milióny zväzkov.

Praktické info

Knižnicu môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom v rumunčine a angličtine. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke knižnice. Prehliadky sú od pondelka do piatka medzi 10.00-13.00 h. Vstupenka stojí 15 lei/2,94 eur/os. V soboty sú prehliadky pre skupiny minimálne 8 osôb. Vstupenka v sobotu stojí 30 lei/5,89 eur/os.

11. Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza)

Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza; 1,3 km/20 min. pešo severozápadne od centra) je 1. modernou univerzitou v Rumunsku. Založili ju v roku 1860 moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období medzi rokmi 1863-1865 Mihăil Kogălniceanu a politik Alexandru Ioan Cuza. Jeho meno nesie od roku 1942. Univerzitný palác v Copou slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1897. V 30. rokoch 20. storočia palác rozšírili a postavili centrálny štít s monumentálnym schodiskom. Po bombardovaní v roku 1944 ho zrekonštruovali.

Univerzitu postavili vo francúzskom eklektickom štýle, ktorý kombinuje baroko a klasicizmus. Fasádu zdobia iónske pilastre a medailóny rumunských osobností. Centrálny vchod strážia 2 levy, ktoré predstavujú symboly moci vedy. Nad vchodom sa nachádza balkón so 6 korintskými stĺpmi, ktoré podopierajú bohato zdobený štít. Po stranách sú basreliéfy s deťmi, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami vedy.

Hlavná sála na prízemí má dĺžku 130 m. Výklenky zdobí 19 surrealistických nástenných malieb. V starom pravom krídle z roku 1897 sa nachádza stará aula s barokovými detailmi, kapacitou 300 miest a 55 m dlhá eklektická knižnica Technickej univerzity. Aj nové ľavé krídlo sa pýši vlastnou aulou. V súčasnosti univerzita pozostáva z 15 fakúlt, Centra pre európske štúdie, výskumných centier s približne 23 000 študentmi a 850 profesormi.

12. Záhrada Copou (Grădina Copou)

Záhradu Copou (Grădina Copou; 2 km/30 min. pešo severozápadne od centra), najstarší park mesta a rumunského Moldavska, založili v roku 1834 ako miesto pre oddych bojarov. Moldavská spoločenská elita sa do tejto oblasti chodila prechádzať už od 2. polovice 17. storočia. Obelisk s levmi v parku vztýčili v roku 1841 a predstavuje 1. verejnú pamiatku Rumunska. Uprostred parku rastie známa Eminescuova lipa, jeden z najstarších a najvýznamnejších pamätných stromov Rumunska, má už viac ako 450 rokov. Básnik často sedával v tieni stromu so svojou milenkou, poetkou Veronikou Micle.

Vôňa lipových kvetov sa nesie celým parkom. Pred lipou sa vyníma bronzová socha básnika. V roku 1989, pri príležitosti 100. výročia úmrtia básnika, v parku slávnostne otvorili múzeum Mihai Eminescu. Alej zdobia busty ďalších významných osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu životu mesta. Park je dejiskom kultúrno-umeleckých podujatí. V parku môžete navštíviť Kultúrne centrum Mihai Ursachi a expozíciu História rumunského divadla (Casa de cultură Mihai Ursachi și Colecția Istoria Teatrului Românesc).

13. Botanická záhrada Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu)

Botanickú záhradu založil v roku 1856 rumunský lekár a prírodovedec Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu; 4 km/1 h pešo severozápadne od centra). Je tak najstaršou botanickou záhradou v Rumunsku. Zároveň je najväčšou botanickou záhradou krajiny a jednou z najväčších v Európe. Súčasná poloha záhrady je od roku 1964. Na takmer 90 ha záhrady rastú tisíce druhov rastlín rozdelených do 10 sekcií a komplexu 11 skleníkov. V sekcii flóry a vegetácie Rumunska, najväčšej sekcii záhrady, sa nachádza aj rybník. Škoda len, že si takto uprostred záhrady neužijete trochu pokoja. Viacerí motoristi si cez túto sekciu skracujú cestu z jednej strany mesta na druhú. Rozárium má viac ako 800 druhov ruží.

Len tak-tak sme stihli zažiť 51. ročník výstavy exotických rastlín v skleníkovom komplexe, ktorá končila 15. marca 2026. Videli sme rôzne druhy orchideí, paliem, kamélií a rododendronov, z kaktusov agáve alebo aloe, mäsožravé či hmyzožravé rastliny, ale aj interiérové zelené steny a rastlinné inštalácie. Nie všetky skleníky však boli návštevníkom prístupné. Do niektorých, v ktorých už pripravovali kvety na ďalšiu sezónu, som mohol len nakuknúť.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 9.00-20.00 h. Skleníky sú otvorené taktiež od polovice apríla do polovice októbra, ale od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 25 lei/4,91 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• Krištáľová záhrada v Prahe
• 20 dôvodov pre návštevu Lyonu
• Čo vidieť v Kodani
• Padova – veda a umenie
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 3. 2026 (1 eur = 5,0947 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Trhové námestie (Marktplatz)

Trhové námestie (Marktplatz) je srdcom Bazileja a miestom všetkých významných podujatí v meste. Námestie ostalo svojmu názvu verné až do súčasnosti. Každý pracovný deň si tu kúpite čerstvé ovocie, zeleninu a kvety. Nechýbajú ani viaceré stánky s rýchlym občerstvením. Dominantou námestia v jeho východnej časti je radnica. Námestie lemujú, podobne ako v iných európskych mestách, hotely, reštaurácie, kaviarne, bary a obchody.

2. Radnica (Rathaus)

Radnica (Rathaus) vo východnej časti námestia Marktplatz je so svoju fasádou z červeného pieskovca, vysokou vežou a iluzívnymi maľbami trompe-l’œil na fasáde neprehliadnuteľnou dominantou námestia. Postavili ju po veľkom zemetrasení v 16. storočí, aby nahradila pôvodnú vládnu budovu. Radnica je sídlom bazilejskej vlády a parlamentu. Vnútorné nádvorie je voľne prístupné počas prevádzkovej doby. Radnica je otvorená od pondelka do piatka medzi 8.00-17.00 h.

Počas 30-minútových komentovaných prehliadok so sprievodcom uvidíte reprezentačné zasadacie miestnosti parlamentu a Vládnej rady, arkády či vežu. Prehliadky v nemčine sú v soboty medzi 15.30-16.00 h, prehliadky v angličtine v soboty medzi 16.30-17.00 h. Maximálny počet osôb počas 1 prehliadky je 20. Prehliadka stojí 10 chf/10,77 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať na oficiálnej internetovej stránke infocentra.

3. Lällenkönig

Lällenkönig alebo tiež Lällekönig (180 m/3 min. pešo severne od námestia Marktplatz) predstavuje kráľa, ktorý vyplazoval jazyk a prevracal oči. Odháňal zlých duchov a vysmieval sa okoloidúcim. Tiež nám pripomína, aby sme sa nebrali príliš vážne. Neskoršia legenda hovorí, že kráľ sa takto pozeral na obyvateľov malého Bazileja. Pôvodnú bustu zo 17. storočia (1658) umiestnili do múzea histórie mesta. Na fasáde budovy uvidíte nie príliš vernú repliku z 20. storočia (1941). Nenechajte sa ale zmiasť. Nejde o bustu na rohu budovy, ale o sochu nad vchodom do reštaurácie. Na fotografii ju môžete vidieť nižšie vľavo od rohovej busty. Socha vyplazuje jazyk a prevracia očami každé 3 minúty medzi 8.00 h a polnocou.

4. Stredný most (Mittlere Brücke)

Kamenný Stredný most (Mittlere Brücke; 210 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Marktplatz) otvorili už v roku 1226. Most je jedným z najstarších rýnskych priechodov medzi Bodamským jazerom a Severným morom. Spočiatku most slúžil len miestnej doprave, ale od 14. storočia, s rozvojom trasy cez Gotthardský priesmyk, sa most stal kľúčovým v medzinárodnom obchode. Súčasný stredný most postavili v roku 1905 po zavedení električky. Poslednou pripomienkou pôvodného mosta je verná replika starej mostnej gotickej kaplnky, známej ako Käppelijoch. Pekný výhľad na most a okolité mesto sa vám naskytne z vyhliadky sv. Leandra Falckého (St.–Leander Pfalz) pri starej univerzite. Najkrajší výhľad na stredný most a staré mesto zároveň sa zase ponúka z opačnej strany rieky pri soche Helvetia auf Reisen.

5. Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz)

Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz; 450 m/6 min. pešo južne od námestia Marktplatz) vďačí za svoj názov žobravému rádu bosých mníchov františkánov, ktorí si v polovici 13. storočia postavili vo východnej časti námestia kláštor. Kostol bosých nôh stojí na námestí dodnes. Neslúži už ale pôvodnému účelu, pretože v ňom môžete navštíviť múzeum histórie mesta. Na námestí sa odjakživa obchodovalo s drevom a uhlím, ale aj s prasatami a neskôr s ovocím a zeleninou. Námestie križuje 8 električkových liniek a tak patrí hneď po železničnej stanici medzi najvýznamnejší dopravný uzol mesta. Vianočný trh, ktorý je na námestí od konca novembra až do Vianoc, považujú za jeden z najväčších a najkrajších vianočných trhov Švajčiarska. Turistické informačné centrum sídli v budove mestského kasína v južnej časti námestia.

A už sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Bazilej?

6. Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen)

Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen; 650 m/9 min. pešo južne od námestie Marktplatz) stojí na mieste javiska starého mestského divadla. Hercov nahradilo 10 hravých sôch strojov vo fontáne, ktoré tu Jean Tinguely umiestnil medzi rokmi 1975-1977. Jeana Tinguelyho (1925-1991) považujú vďaka jeho kinetickým umeleckým dielam za jedného z najinovatívnejších a najvýznamnejších švajčiarskych umelcov 20. storočia. V meste mu dokonca venovali múzeum s najväčšou zbierkou jeho diel na svete. Každú stredu ráno prebieha údržba fontány.

7. Brána Spalentor

Západná brána Spalentor (600 m/9 min. pešo západne od námestia Marktplatz) je jednou z 3 mestských brán, ktoré sa dodnes zachovali z mestského opevnenia z roku 1400. Z juhovýchodu sa do mesta vstupovalo bránou sv. Albana a zo severozápadu zase bránou sv. Jána. Brána slúžila predovšetkým na dovoz tovaru a potravín z Alsaska. Bránu tvorí štvorcová hlavná veža, ktorú po stranách lemujú 2 okrúhle veže. Fasádu zdobia 3 postavy z 15. storočia – Madona a dvaja proroci.

8. Múzeum antiky Bazilej a zbierka Ludwig (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig)

Múzeum antiky Bazilej (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz) vystavuje 5 000 rokov kultúry Stredomoria. Najväčšiu zbierku vo Švajčiarsku tvorí umenie starovekého Egypta, Blízkeho východu, Grécka a Ríma medzi rokmi 4 000 p. n. l. až po rok 400 n. l. Suterén múzea zaberá rozmanitá egyptská zbierka sôch, múmií, rakiev, papyrusov a remeselných predmetov z keramiky a drahých kameňov. Na poschodí uvidíte zbierku bohato zdobených gréckych váz nielen na víno a olej.

Múzeum je otvorené v utorky a stredy medzi 11.00-17.00 h, štvrtky a piatky medzi 11.00-22.00 h (vstup do stálej expozície je len do 17.00 h) a soboty a nedele medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka do stálej expozície stojí 12 chf/12,92 eur/os. a na špeciálne výstavy okolo 22 chf/23,68 eur/os. Vstup do stálej expozície je cez víkendy zdarma.

9. Brána sv. Albana (St. Alban Tor)

Juhovýchodným vstupom do mesta kedysi bývala brána sv. Albana (St. Alban Tor; 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz). Bola súčasťou posledného významného mestského opevnenia, ktoré vybudovali v roku 1400. V priechode brány ešte stále môžete vidieť masívnu drevenú mrežu, ktorú spúšťali v prípade nebezpečenstva. V súčasnosti sa bránou tiež vstupuje do štvrte Dalbedoor, ktorej úzke uličky a historické budovy stále evokujú stredovek. Za bránou sa rozkladá neveľký park. Od brány vám odporúčam vybrať sa smerom na sever, kde uvidíte mestské kanály, múry či papiereň v stredovekom vodnom mlyne. Z nábrežia sa vám tiež naskytne pekný výhľad na historické jadro mesta.

Navštívte so mnou aj tieto mestá:

• 20 dôvodov pre Lyon
• 5 dôvodov pre Plzeň
• 7 dôvodov pre Záhreb
• 5 dôvodov pre Liverpool
• 5 dôvodov pre Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu 5. januára 2026.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Bazilej alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Námestie Place Bellecour

Námestie Place Bellecour je 4. najväčším námestím Francúzska a patrí medzi najväčšie pešie námestia Európy. Už za rímskych čias bolo vojenským táborom, trhoviskom, neskôr vinicou a až do 12. storočia močiarom. V jeho strede stojí bronzová jazdecká socha Ľudovíta XIV. z roku 1825. Ľudovíta tu zobrazili v rímskom štýle, teda bez sedla a strmeňov. V južnej časti námestia je turistické informačné centrum. Z námestia sa vám naskytne výhľad na dominantu mesta Baziliku Panny Márie a lyonskú Eiffelovu vežu.

2. Múzeum filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature)

O Múzeu filmu a miniatúr (Musée Cinéma et Miniature; 800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok.

3. Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste)

Primaciálna katedrála sv. Jána Krstiteľa (Cathédrale et Primatiale Saint-Jean-Baptiste; 700 m/9 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) pochádza už z 12. storočia. V 13. storočí sa v nej konali 2 koncily (cirkevný snem biskupov). Po náboženských vojnách a Francúzskej revolúcii ju zrekonštruovali. Orloj patrí medzi najstaršie v Európe.

4. Lugdunum – rímske divadlá Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére)

O galsko-rímskych divadlách v štvrti Fourvière (Lugdunum – Théâtres Romains de Fourviére; 1,8 km/31 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

5. Bazilika Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière)

Dominantu mesta, hrdo sa vypínajúcu na kopci, zvonku nenápadnú, ba až fádnu a vo vnútri prehnane zdobenú Baziliku Panny Márie z Fourvière (Basilique Notre-Dame de Fourvière; 2,1 km/36 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) postavili v eklektickom štýle. Práve na tomto kopci založili Rimania mesto v roku 43 pred naším letopočtom. Kostol síce slávnostne otvorili už na konci 19. storočia (1896), vnútornú výzdobu ale dokončili až po 2. svetovej vojne. Bazilika má výšku 86 m, šírku 35 m a výšku 48 m. Po prehliadke baziliky si užite výhľad na Lyon, pri ktorom budete mať celé mesto ako na dlani.

6. Lugdunum – rímske múzeum Fourvière (LUGDUNUM – Musée & Théâtres romains)

O galsko-rímskom múzeu v štvrti Fourvière (Lugdunum – Musée & Théâtres romains; 2 km/34 min. pešo západne od námestia Place Bellecour) som napísal samostatný článok Lugdunum – rímske divadlá a múzeum.

7. Justičný palác (Palais de justice historique de Lyon)

Historický justičný palác (Palais de justice historique de Lyon; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Place Bellecour) sa vypína na brehu rieky Saône v starom Lyone. Prezrádza ho neoklasicistická fasáda s 24 korintskými stĺpmi. Na tomto mieste sa spravodlivosť vykonáva už od 10. storočia. Po postavení nového súdu ostali v budove Porotný súd a Odvolací súd.

8. Námestie Place des Terreaux

Námestie Place des Terreaux (1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) je najlepším východiskovým bodom na spoznávanie severnej časti polostrova. V južnej časti zástavby sídli Múzeum výtvarných umení a z námestia je to len na skok do opery. Slovo terreaux pochádza z latinského terralia, čo znamená priekopa. Tá sa tiahla južnou časťou námestia a spájala rieky Rhôna a Saône.

Stred námestia zdobí fontána z tepaného olova z konca 19. storočia (1888) od Bartholdiho. Ten navrhol tiež Sochu slobody v New Yorku. Fontána v podobe tzv. triumfálneho voza symbolizuje Francúzsko a kone predstavujú 4 rieky. Fontánu pôvodne objednali pre mesto Bordeaux, to ju však odmietlo pre vysoké náklady. V 90. rokoch 20. storočia pribudlo k fontáne ďalších 69 malých pozemných fontán. Škoda, že sme nevideli všetky fontány v plnej sile.

9. Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts)

Múzeum výtvarného umenia (Musée des Beaux-Arts; 1,2 km/17 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) našlo svoje miesto v bývalom opátstve zo 17. storočia. Obsahuje jednu z najdôležitejších zbierok umeleckých diel v Európe od antiky po súčasnosť. Môžete obdivovať diela Gauguina, Rembrandta, Rubensa, Veroneseho a mnohých ďalších. Vo Francúzsku je najdôležitejším múzeom hneď po Louvri. Ak náhodou múzeum nestíhate navštíviť, vyberte sa aspoň do jeho záhrady. Sadnite si medzi kvetinové záhony pod mohutné koruny dubov, líp a briez a obdivujte bronzové a mramorové sochy.

10. Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon)

Veľké divadlo, predchodca súčasnej opery, tu stálo od roku 1756. Z divadla už takmer nič nezostalo a zmenilo sa na nepoznanie po najväčšej rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia. Zatiaľ som nevidel škaredšiu budovu opery ako je Národná opera v Lyone (Opéra National de Lyon; 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Historická časť by možno aj celkom ušla, ale tej čiernej nadstavbe akosi neviem prísť na chuť. A to sa o nej píše ako o majestátnej kupole, ktorá je majstrovským dielom architektúry. Vo vnútri som síce nebol, ale podľa obrázkov na internete ma nezaujal ani interiér. Predstavenia v nej vraj ale stoja za to. Možno raz niekedy v budúcnosti.

11. Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais)

Severne od centra mesta môžete obdivovať 2 ohromné nástenné maľby. Jednou z nich je Freska Lyončanov (Fresque des Lyonnais; 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) alebo tiež murál slávnych obyvateľov Lyonu. Tou druhou je Stena tkáčov hodvábu, o ktorej píšem nižšie. Freska Lyončanov sa v roku 1995 s viac ako 1 miliónom návštevníkov ročne stala jednou z TOP atraktivít mesta.

Nástenná maľba má 800 m², zahŕňa 2 000 rokov histórie mesta a zobrazuje 25 historických a 6 súčasných osobností Lyonu. Stretnete tu napr. bývalého rímskeho cisára Claudia, francúzskeho matematika a fyzika André-Marie Ampèrea, francúzskeho spisovateľa Antoinea de Saint-Exupéryho s Malým princom, bratov Lumièrovcov, či francúzskeho kuchára Paula Bocusea. Nielen obyvatelia Lyonu musia byť pri pohľade na maľbu hrdí, koľko významných osobností pochádza práve z ich mesta. Ja by som bol tiež.

12. Námestie Place Sathonay

Námestie Place Sathonay sa nachádza 1,4 km/20 min. pešo severne od námestia Place Bellecour. Lemujú ho reštaurácie, kaviarne a bary. Stred námestia vypĺňa útulný park. V strede parku stojí socha seržanta Blandana, starostu Lyonu zo začiatku 19. storočia. Námestie je vhodným východiskovým bodom k Amfiteátru 3 Galov a tiež do botanickej záhrady.

13. Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules)

Amfiteáter 3 Galov (Amphithéâtre des Trois Gaules; 1,6 km/24 min. pešo severne od námestia Place Bellecour) postavili za rímskym mestom v roku 19. O storočie neskôr ho na žiadosť cisára Hadriána rozšírili a meria 147 m na dĺžku a 120 m na šírku. V amfiteátri sa konali hry a cirkusy. Každý rok sa tu zhromažďovali zástupcovia 60 galských národov, aby v amfiteátri prisahali vernosť Rímu. Amfiteáter odokryli počas stavebných prác v roku 1834 a vykopali v 60. rokoch 19. storočia. Z ulice nad amfiteátrom sa vám naskytne výhľad na Baziliku Panny Márie z Fourvière a lyonskú Eiffelovku.

14. Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts)

Druhou, dych berúcou nástennou maľbou, je Stena tkáčov hodvábu (Mur des Canuts; 2,6 km/40 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Aj táto nástenná maľba patrí medzi jedny z najnavštevovanejších atraktivít mesta. Pôvodne tu stál len obrovský prázdny múr. Architektúru štvrte, typickú tkaním hodvábu, charakterizujú veľké okná a vysoké stropy. Po reštrukturalizácii štvrte sa začali objavovať prázdne múry. Prvá verzia vznikla už v roku 1987. Najprv odrážala len mestskú štvrť, dnes už je to celé mesto. Len ťažko uveríte, že ide o plošnú maľbu. Svojím štýlom vás nepochybne vtiahne do seba.

15. Záhrada Rosy Mir (Jardin Rosa Mir)

Španielsky majster murár Jules Sénis Mir utiekol do Lyonu so svojou rodinou pred Francovým režimom v roku 1951. Keď jeho mama Rosa Mir Mercader zomrela v roku 1957, vytvoril Jules na jej počesť Záhradu Rosy Mir (Jardin Rosa Mir; 2,7 km/42 min. pešo severne od námestia Place Bellecour). Ostal verný svojmu remeslu a vytvoril záhradu, ktorej steny a štruktúry pokrývajú mušle, kamienky a štrk. Jules musel mať svoju mamu veľmi rád, keď jej vytvoril takúto záhradu s arabsko-andalúzskymi vplyvmi.

Na niektorých fotografiách záhrady by vám ani vo sne nenapadlo, že ju takmer z každej strany obklopujú nejaké výškové budovy. Napriek tomu, že sa kontroluje počet návštevníkov v záhrade (max. počet naraz je 15), snáď budete mať pri jej návšteve viac šťastia ako my a nebudete sa tlačiť medzi ostatnými lovcami najlepších záberov. Záhrada Rosy Mir je od apríla do októbra otvorená v soboty medzi 14.00-18.00 h. Vstup do záhrady je bezplatný.

16. Sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône)

Príjemnou prechádzkou počas návštevy lyonského polostrova môže byť sútok riek Rhôny a Saôny (Confluent du Rhône et de la Saône; 3,7 km/51 min. pešo južne od námestia Place Bellecour). Ak náhodou plánujete navštíviť múzeum prírodných vied (Musée des Confluences), zájdite si po prehliadke múzea do záhrad za ním. Okrem obrovského, do očí udierajúceho, nápisu Lyon s levom, pri ktorom sa môžete odfotografovať, sa práve v týchto miestach vlieva Saône do Rhôny. Môžete sa tu na chvíľu zastaviť a sledovať rušné mesto okolo vás na opačných brehoch riek.

17. Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or)

Park Zlatá hlava (Parc de la Tête d’Or; 3,3 km/46 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour) je so svojou rozlohou 117 ha najväčším mestským parkom vo Francúzsku. Hovorí sa, že križiaci v týchto miestach kedysi zakopali poklad vrátane zlatej hlavy Krista. Po rokoch si najali veštkyňu, aby im ju pomohla nájsť, ale napriek všetkému úsiliu sa jej to nakoniec nepodarilo. Pre verejnosť park otvorili už v roku 1857. Pri vchode vás privíta ohromná pozlátená brána.

Botanická záhrada a Ostrov labutí

Okrem obrovského jazera, záhonov s ružami, chodníkov a lavičiek sa tu nachádzajú zoologická aj botanická záhrada. V botanickej záhrade, údajne najväčšej vo Francúzsku, rastie asi 16 000 druhov rastlín a vďaka tomu patrí medzi jednu z najbohatších zbierok Európy. Veľké skleníky pochádzajú z roku 1865 a 1. kvety v nich vykvitli koncom 19. storočia. Vojnový pamätník na ostrove labutí (Île aux Cygnes) vztýčili medzi rokmi 1914-1930. Zaujímavosťou je, že na ostrov sa dostanete suchou nohou podchodom.

Záhrada ruží a Zoologická záhrada

Záhrada ruží vznikla v 60. rokoch 20. storočia (1961-1964). Ružová záhrada sa môže pochváliť viac ako 16 000 kríkmi ruží, ktoré predstavujú viac ako 450 druhov. Zoologická záhrada z roku 1887 je domovom viac ako 400 druhov zvierat. Niektoré zvieratá uvidíte priamo z verejnej časti parku. Park je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi. Tie tu nájdu malý, či veľký kolotoč, šliapacie bicykle, turistický vláčik, štvorkolky, hojdačky, motokáry, minilode alebo si môžu prenajať vodný bicykel a plaviť sa medzi kačkami a labuťami.

V parku tiež nájdete stánky s občerstvením a so suvenírmi. Park je otvorený od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 6.30-22.30 h a od polovice októbra do polovice apríla denne medzi 6.30-20.30 h. Park je zatvorený v prípade silného vetra. Vstup do parku je bezplatný.

18. Tržnica Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse)

Pre nasatie miestnej atmosféry vám odporúčam navštíviť tržnicu Paula Bocusea (Les Halles de Lyon Paul Bocuse; 1,9 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Place Bellecour). Prvú tržnicu otvorili už v 2. polovici 19. storočia (1859). O storočie neskôr otvorili tržnicu Paula Bocusea. Vo vnútri nájdete viac ako 60 obchodníkov. Ostal som prekvapený, koľko ľudí v nej obedovalo. Okolo nás bolo všade počuť francúzštinu. Tu človek pochopí snáď najlepšie francúzsku kultúru. Hlavne nechoďte do tržnice hladní, lebo budete mať chuť všetko zjesť.

Paul Bocuse, jeden z najväčších šéfkuchárov 20. storočia, zakladateľ hnutia nouvelle cuisine a spolku Bande a Bocuse, propagoval novú kuchyňu. Jeho reštaurácia v Collonges-au-Mont-d’Or neďaleko Lyonu držala od roku 1965 až do jeho smrti (2018) nepretržite 3 michelinské hviezdy. Je tak jedinou reštauráciou na svete, ktorá si ich udržala tak dlho.

19. Filmová freska (Fresque du cinéma)

Kde inde mohla vzniknúť filmová freska (Fresque du cinéma; 1 km/15 min. pešo východne od námestia Place Bellecour), ak nie v Lyone. V meste sa to v roku 1895 vďaka bratom Lumièrovcom všetko začalo. Na freske by ste mali vidieť väčšinu filmov, ktoré natočili v meste. Freska nie je práve v najlepšom stave. V spodnej časti ju niekto pokreslil graffiti. Všimol som si, že niektorí cestovateľskí sprievodcovia ju asi pre istotu už ani neodporúčajú.

20. Múzeum Lumière (Musée Lumière)

Múzeu bratov Lumièrovcov (Musée Lumière; 3,5 km/50 min. pešo juhovýchodne od námestia Place Bellecour) som venoval samostatný článok.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Cremona dostať?

Cremona je sídlom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska. Od Milána sa nachádza 97 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Autobusová stanica Cremona, FS, Autostazione Est sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune.

Vlakom

Železničná stanica Cremona sa nachádza 1,3 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune. Do Cremony som cestoval vlakom z Bergama. Cesta vlakom vrátane 14-19-minútového prestoja v Trevigliu trvá okolo 2 hodín. Spiatočný cestovný lístok by ma vyšiel na 16,20 eur.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Cremona získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Cremona – Ufficio Informazioni sa nachádza priamo na námestí Piazza del Comune v radnici v západnej časti zástavby.

Čo v meste Cremona robiť, vidieť a navštíviť?

Väčšina atraktivít mesta sa sústreďuje na hlavnom námestí Piazza del Comune – radnica, lodžia vojakov, veža Torazzo, katedrála a krstiteľnica. Byť v Cremone a nenavštíviť Múzeum huslí, to je akoby ste v meste nikdy neboli. Po ceste na stanicu (alebo z nej) môžete obdivovať hneď niekoľko stredovekých palácov.

Radničné námestie (Piazza del Comune)

Stredoveké Radničné námestie (Piazza del Comune) patrí medzi najimpozantnejšie námestia Talianska. Celé na mňa pôsobilo ako divadelná kulisa. Dokonale snúbi svetské s náboženským. Na jednej strane ho lemujú Torrazzo, katedrála, krstiteľnica, zatiaľ čo na druhej radnica a vojenská lodžia. Priamo na námestí ma prekvapilo niekoľko radov stolov, ktoré sa tu vyhrievali na slnku. V letnej páľave som premýšľal kam sa skryjem a vôbec som neuvažoval nad tým, že by som si k jednému zo stolov sadol. Poobede som pochopil, prečo stoly umiestnili len po určitú časť námestia. Keď sa slnko presunulo za radnicu, všetky stoly sa ukryli v jej tieni.

Radnica (Palazzo del Comune)

Radnica (Palazzo del Comune), postavená v štýle lombardského broletta, pochádza z roku 1206. Postupne ju rozširovali až do 15. storočia. V 19. storočí (1838) jej fasádu prestavali v novorenesančnom štýle. Na poschodí sa nachádzajú sály s freskami z 13. storočia, vzácny mramorový krb, plátna zo zaniknutých kostolov, či replika dverí z paláca Stanga. Pôvodné dvere môžete vidieť v Louvri. V severnej časti radnice je turistické informačné centrum.

Lodžia vojakov (Loggia dei Militi)

Tehlová Lodžia vojakov (Loggia dei Militi) pochádza z konca 13. storočia (1292). Spoznáte ju podľa vysokého portika a je zakončená cimburím. Pod portikom sa zachoval štít starobylej brány Porta Margherita, na ktorom je obraz Herkula, zakladateľa mesta, s mestským erbom. Stretávali sa v nej velitelia mestských milícií. Tmavozelený novinový stánok pred lodžiou vás vráti do minulého storočia.

Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona)

Veža Torrazzo, neprehliadnuteľný symbol Cremony, stojí priamo na námestí Piazza del Comune vo východnej časti zástavby vedľa katedrály. Jej počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia (1267). Dokončili ju o 38 rokov neskôr (1305). Je najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Má výšku 112,54 m. Na jej vrchol vedie neuveriteľných 502 schodov. A nie, v tejto veži vás na jej vrchol nevyvezie žiadny výťah. Budete si to musieť pekne vyšliapať sami. Astronomické hodiny na západnej strane veže pribudli v roku 1582, v roku, kedy sa reformoval gregoriánsky kalendár. Posledná reštaurátorská práca sa uskutočnila v roku 1974.

Výstup na vrchol vám spríjemní Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona), ktoré pozostáva zo 7 zastavení. Asi vás neprekvapí, že všetko sa tu točí okolo času, hodín, slnka mesiaca a hviezd. Na jednotlivých poschodiach veže sa dozviete o prístrojoch na meranie času, uvidíte pôvodný mechanizmus hodín zvnútra, slnečné hodiny, mechanické hodiny, Foucaultovo kyvadlo, 7 bronzových zvonov, až kým nedosiahnete vrchol na panoramatickú terasu. Verte, že v tejto výške je výhľad naozaj nezabudnuteľný.

Oranžovo-hnedé strechy mesta obklopovala zelená farba okolitej krajiny. Cremonu som navštívil v júli 2025, takže letnému oparu som sa nevyhol. Na jar alebo v jeseni musí byť z veže naozaj krásny čistý výhľad na okolitú krajinu. Obdivoval som talianskeho otecka, ktorý našiel dosť odvahy a očividne aj trpezlivosti a dal si tú námahu vyjsť až na vrchol veže so svojimi 2 malými deťmi.

Praktické info o vertikálnom múzeu

Vertikálne múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea).

Krstiteľnica (Battistero)

Výstavba tehlovej románskej krstiteľnice (Battistero) začala v roku 1167. Pri výstavbe sa inšpirovali florentskou krstiteľnicou. Stojí na 8-uholníkovom pôdoryse. Má výšku 34 m a priemer 20 m. Portikus podopierajú dva levy so stĺpmi, podobne ako pri susednej katedrále. Dve fasády, ktoré smerujú do námestia, obložili mramorom. Tak ako katedrála, tiež je miestom bohoslužieb. V jej strede sa nachádza mramorová cisterna. Steny zdobia 3 oltáre. Svetlo do nej vstupuje cez 2 rady dvojitých okien a 8-hranný otvor na samom vrchole kupoly. Krstiteľnica je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea.

Rímska dláždená cesta (Strada Basolata Romana)

Počas rekonštrukčných prác na budove Obchodnej komory v roku 1967 náhodne objavili 2 staroveké rímske dláždené cesty (Strada Basolata Romana; 87 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune). Objav pomohol pochopiť usporiadanie rímskeho mesta, ktoré bolo založené v roku 218 p. n. l.

Múzeum huslí (Museo del Violino)

Verte mi, že aj keď nie ste práve najväčším fanúšikom alebo virtuózom tohto sláčikového hudobného nástroja, v Múzeu huslí (Museo del Violino; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) sa vám bude určite páčiť. Moderné a interaktívne, aj keď nie všetky monitory v čase mojej návštevy fungovali. Pred prehliadkou múzea si pripravte hlavne oči, uši a prsty. Snáď jediné zmysly, ktoré v ňom nevyužijete, sú čuch a chuť. Proti ovoniavaniu vecí žiadny dišputát a tuším v múzeu nájdete aj niečo drobné pod zub.

Múzeum sídli v Palazzo dell’Arte, ktorý navrhli v roku 1941 a stavali počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Inštitúcia ale nie je len múzeom. Je medzinárodným kultúrnym centrom. Nadácia Múzea huslí chráni a propaguje tradičnú a súčasnú výrobu huslí v Cremone prostredníctvom výstav, konferencií, publikácií, súťaží, či vystúpení v auditóriu. V rámci múzea zriadili 2 vedeckovýskumné laboratóriá. Tie koordinujú výskum tém, ktoré súvisia s výrobou huslí.

Prehliadka Múzea huslí

Dozviete sa o udalostiach, ktoré predchádzali zrodu huslí a prispeli k ich vývoju, prenesiete sa do Cremony za čias Stradivariho, spoznáte hlavné husľové dynastie, ktoré v meste pôsobili. Uvidíte dielňu na výrobu huslí a o samotnej výrobe sa dozviete prostredníctvom videí na informačných paneloch. Vo veľkej drevenej kupole s 24 reproduktormi nadobudnete pocit, akoby ste sedeli uprostred orchestra. V tzv. Pokladnici uvidíte najvýznamnejšie hudobné nástroje zo zbierky múzea, nielen od Stradivariho, ale aj Amatiho, či Guarneriho.

Ani sa nečudujem, že ešte prísnejšie strážia viac ako 700 predmetov priamo zo Stradivariho dielne v ďalšej miestnosti. Medzi dielami súčasných najlepších majstrov výrobcov huslí som síce žiadne husle zo Slovenska nenašiel, zato tu boli husle od Jana Baptistu Špidlena z Česka. Pre komplexný zážitok vám odporúčam spojiť prehliadku múzea s koncertom v auditóriu. Vstupenky na podujatie do auditória si kúpite on-line.

Praktické info o Múzeu huslí

Múzeum huslí je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-17.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Po vstupe do expozície určite neodmietnite audio sprievodcu. Vysvetlí vám historické súvislosti, prevedie expozíciou a ešte si vďaka nemu vypočujete rôzne hudobné ukážky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Stradivariho dom (Casa Stradivari)

Vedeli ste, že v Cremone môžete okrem Stradivariho huslí ešte stále vidieť aj Stradivariho dom (Casa Stradivari; 750 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune)? Stradivari v dome žil medzi rokmi 1667-1680. Dom je v súčasnosti sídlom rovnomennej nadácie, ktorá ho zrekonštruovala. Nadácia ponúka umelcom priestor na stretávanie sa, rast a výskum. Na prízemí sa koná kurz v oblasti zdokonaľovania výroby huslí, na 1. poschodí kurz hry na husliach a na 2. poschodí býva medzinárodne uznávaný umelec, ktorý spolupracuje s majstrami na prízemí, ako i učí mladé talenty na poschodí.

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi)

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili na konci 15. storočia (1494). V polovici 19. storočia (1843) palác úplne prestavali v novostredovekom štýle s nádychom romantizmu. Pribudla novogotická ornamentika, cimburie a rohová vežička. Priestranné novogotické átrium lemujú červené mramorové stĺpy zo 16. storočia.

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova)

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili v roku 1256. Vtedy bola táto časť mesta za hranicami starovekého rímskeho mesta. Spolu s palácom Trecchi a kostolom sv. Agáty rozširovali jadro mesta v stredoveku. Pri jeho výstavbe sa inšpirovali radnicou. Počas 13. storočia sa tu stretávala „Rada nového mesta“, po jej zániku bol palác sídlom cechu obchodníkov s barchetom (tkanina). Neskôr tu boli kasárne a nakoniec notársky archív. V súčasnosti slúži na konferencie a podujatia.

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi)

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi; 1,1 km/15 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol v dobe svojho vzniku v 15. storočí niečím výnimočným až nezvyčajným. Kvádrová fasáda z bieleho a ružového vápenca nie je pre Cremonu a jej provinciu typická. Pripomína skôr paláce vo Florencii. Jedinečné boli aj monumentálne schodisko a stĺpový portikus. V budove sídli Katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva Univerzity v Pavii, ktorá uchováva zbierku hudobných nástrojov Univerzitného múzejného systému.

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo)

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo; 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) pochádza z 15. storočia. Dnes už ale na ňom nenájdete nič, čo by toto storočie pripomínalo. Jeho súčasná novobaroková podoba vznikla prestavbou v 19. storočí. Renesančný portál z roku 1490 na konci 19. storočia odstránili a premiestnili do Louvru. V Palazzo Comunale už uvidíte len jeho sadrový odliatok.

Kde sa v meste Cremona najesť?

Napriek tomu, že som Osteria del Melograno (170 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) navštívil práve v čase obeda, obsluha pre mňa našla miesto. Okolo mňa opäť samí Taliani. Všimol som si, že miestni si málokedy doprajú k obedu pivo. Ak už, tak takmer vždy je to víno. A ak si to pivo objednáte vy, takmer vždy sa prekvapene obzerajú. Niekedy som sa cítil, akoby som si dovolil objednať si poobede cappuccino. Ale poďme naspäť k ostérii.

Tá už má na reštauračnom trhu Cremony svoje stále miesto. Existuje od roku 1999. Neformálnu reštauráciu ale nemilujú len jej hostia. Pred niekoľkými rokmi ju ISNART (Národný inštitút pre výskum cestovného ruchu) vyhlásil za najlepšiu ostériu v Taliansku. Ochutnal som miestnu kuchyňu, Marubini Cremonesi s maslom a zeleninou. Obed som snúbil s už spomínaným talianskym pivom. Za chutný obed som zaplatil 20 eur. V ostérii si neúčtovali coperto a môžete v nej platiť platobnou kartou.

Kam v meste Cremona zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Torrazzo FrancyLuca (len 60 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Napriek tomu z terasy uvidíte katedrálu i krstiteľnicu. Pred spoznávaním mesta som sa tu zastavil na croissant a espresso. Za účet som zaplatil 2,90 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Pred odchodom som nevynechal návštevu toalety. Pri pohľade na dieru v podlahe sa mi pred očami vynorili všetky spomienky na kempy v Taliansku, do ktorých nás rodičia brali ako deti.

Kam v meste Cremona zájsť na drink?

Bar La Mantovana (800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol mojou poslednou zastávkou po ceste na železničnú stanicu. V bare som sa zastavil na užitočné espresso a príjemný Aperol Spritz. Pre mnohých Talianov nepochopiteľná kombinácia. Po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zážitkové expozície aj v týchto mestách:

• Mělník – nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• Liehovar Poli Grappa
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cremona za zvuku huslí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Pavia dostať?

Pavia je hlavným mestom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska, 43 km/40 min. autom južne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Autostazione di Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria.

Vlakom

Železničná stanica Pavia sa nachádza 900 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza della Vittoria neďaleko autobusovej stanice. Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 16 eur.

Vlaková odysea

Do Pavie som cestoval z Bergama cez Milano Lambrate a Milano Rogoredo. Celá trasa, vrátane prestojov na staniciach, mala trvať 1 h a 41 min. To by som ale musel stihnúť prípoj v Milano Rogoredo. Na prestup tam som mal 22 minút. Vravíte si, času dosť. Ale nie v prípade, keď vlak už z Lambrate odchádza s 20-minútovým meškaním a na tak krátkom úseku ešte naberie ďalšie meškanie nejakú 1-2 minúty. Je samozrejmé, že som nemal čas stihnúť vlak v Rogoredo.

Ďalší odchádzal, našťastie, len o polhodiny neskôr. Vlaky, nepoviem rýchliky, ale dokonca ani osobáky, sa navzájom nečakajú ako u nás na Slovensku. A preto si veľmi vážte, keď na vás počká prípoj vo Vrútkach alebo v Kysaku. Do Pavie som sa nakoniec dostal o tú polhodinu neskôr, takže celá cesta trvala 2 h a 11 min. A to bola len cesta tam. Vedel som, že v ten deň večer o 21.00 h začínajú štrajkovať zamestnanci železníc. Nepredpokladal som ale, že vďaka tomu nepôjdu ďalšie vlaky už poobede v ten deň.

A tak som si na stanici v Pavii počkal ďalšie 2 hodiny navyše, kým konečne išiel vlak do Milána, tentoraz už bez prestupu v Rogoredo. Asi si viete predstaviť, ako sa ľudia, ktorí by cestovali 4 vlakmi, natlačilo do jedného vlaku. O klimatizácii ani nehovorím. Do Milána som mal cestovať zrýchleným vlakom bez prestávok. Keďže ale predošlé vlaky nešli, vlak, ktorým som cestoval, zastavoval za každou zákrutou. Našťastie, prípoj v Milano Lambrate som stihol a do Bergama som nakoniec docestoval. Čo vám poviem?! „Milujem“ talianske vlaky!

Kde v meste Pavia získať info?

Turistické informačné centrum Tourist Infopoint Pavia sa nachádza priamo na námestí Piazza della Vittoria vo východnej časti zástavby.

Čo v meste Pavia robiť, vidieť a navštíviť?

Nachádza sa v meste Pavia 3. alebo 4. najväčšia kupola katedrály v Taliansku? Kostol, v ktorom korunovali Barbarossu, jedna z najstarších univerzít Európy, podivné vysoké úzke veže, či hrad s viacerými expozíciami. V meste je atrakciou dokonca i most.

Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria)

Centrom historického jadra mesta je Námestie víťazstva (Piazza della Vittoria), ktoré lemujú obchody, reštaurácie, kaviarne a bary. Južnú časť zástavby zaberá palác Broletto, v ktorom sa zasadalo v 11.-16. storočí. Už za čias Ríma sa v týchto miestach usporadúvali trhy. V juhozápadnom rohu námestia sa týči mohutná veža katedrály.

Katedrála sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta)

Katedrálu sv. Štefana a Nanebovzatia Panny Márie (Cattedrale di Santo Stefano e Santa Maria Assunta; 230 m/3 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza della Vittoria) som pôvodne ani neplánoval navštíviť. Keď už som ale išiel okolo, povedal som si, prečo nenahliadnuť dovnútra. A stihol som to len tak-tak. Katedrálu už plánovali zavrieť na pravidelnú poobednú prestávku.

Vedeli ste, že kupola katedrály v Pavii je so svojím priemerom 30-35 m a výškou 80-97,5 m 3. najväčšou kupolou v Taliansku? Pomyselné zlato vyhrala Bazilika sv. Petra v Ríme (priemer cca 41-42 m, výška 136 m). Striebro patrí Brunelleschiho kupole kostola Santa Maria del Fiore vo Florencii (priemer cca 45-54 m, výška 116 m). Zemiakovú medailu získala kupola Duomo Nuovo v Brescii (priemer 21-26 m, výška 80 m). Ak by sme započítali antický chrám Panteón v Ríme s priemerom 43 m, ktorý ale nie je katedrálou, Pavia by obsadila až 4. priečku. Ak v tom máte menší zmätok ako ja, vedzte, že najporovnateľnejším kritériom je priemer kupoly, zatiaľ čo výška kupoly ukazuje jej monumentálnosť v priestore.

Pred katedrálou stojí jazdecká socha Regisola, kópia originálu, ktorý pôvodne stál v Ravenne. Prvú sochu zničili jakobíni, ktorí ju považovali za symbol monarchie.

Krytý most (Ponte Coperto)

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Pavie je jej krytý most (Ponte Coperto; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza della Vittoria). Postavili ho v polovici 14. storočia, aby nahradil pôvodný rímsky, ktorý môžete stále vidieť vedľa súčasného mosta. Most spája centrum Pavie s dedinou práčiek, rybárov a ťažiarov štrku Ticino. Počas 2. svet. vojny ho zbombardovali. Súčasný most je z 50. rokov 20. storočia.

Kostol sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore)

Počas cestovania zvyčajne nenavštevujem kostoly, mešity, či synagógy. V Pavii je ale jeden kostol, ktorý som chcel navštíviť, pretože sa s ním spája významná historická udalosť. V románskom kostole sv. Michala (Basilica di San Michele Maggiore; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) korunovali v roku 1155 rímsko-nemeckého kráľa Fridricha I. Barbarossu, ktorý sa zúčastnil 3. krížovej výpravy. Kostol je otvorený v pondelky medzi 7.00-12.00 h, 15.00-19.00 h a od utorka do nedele medzi 7.00-19.00 h.

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia)

Univerzita v Pavii (Università degli studi di Pavia; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria) patrí medzi najstaršie univerzity v Európe. Jej počiatky siahajú do roku 1361.

Stredoveké veže (Torri medievali)

V areáli univerzity neprehliadnete 3 vysoké a úzke stredoveké veže (Torri medievali; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza della Vittoria). Súčasný návštevník Pavie len veľmi ťažko uverí tomu, že panorámu mesta niekedy tvorila stovka takýchto veží. Do súčasnosti sa ich zachovalo 5. Tri v areáli univerzity a 2 na ulici Via Luigi Porta. Postavili ich v priebehu 11. a 12. storočia z tehál. Predstavovali moc rodiny, ktorej patrili. Žiaľ, dovnútra veží sa nedostanete.

Viscontiho hrad (Castello Visconteo)

Galeazzo II. Visconti započal výstavbu hradu (Castello Visconteo; 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piazza della Vittoria) v roku 1360. Hrad dokončili za neuveriteľných 5 rokov. Plnil predovšetkým vojenskú funkciu, ale bol tiež sídlom dvora. Dôkazom toho sú pozostatky fresiek, výzdoba zo zlata a lapisu lazuli. Pôvodne mal hrad 4 krídla. Severné krídlo zničilo francúzske delostrelectvo v 16. storočí. Hrad slúžil v 19. storočí ako vojenské kasárne. V 20. storočí hrad odkúpilo mesto, ktoré ho premenilo na kultúrne centrum s viacerými expozíciami a výstavnými priestormi. Najviac ma ohromil svojou veľkosťou obraz „Vyslanectvo Niccola Machiavelliho, florentského občana a tajomníka, do Imoly na stretnutie s Cesarem Borgiom, vojvodom z Valentina“ od Federica Faruffiniho.

Nenechajte sa zmiasť tak ako ja. Vstup do hradu nie je z juhu, ako by jeden mohol predpokladať, ale akoby zboku hradu, zo západu. Počas prehliadky cez leto 2025 som tiež natrafil na robotníkov, ktorí rekonštruovali hrad. Z tohto dôvodu boli otvorené len niektoré expozície, archeologická expozícia, románske a renesančné sochárstvo a galérie antického umenia, umenia 17., 18. a 19. storočia. Múzeum je otvorené pondelky, stredy až piatky medzi 14.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka do nádvoria, portiku a lodžie stojí 1 eur/os. Vstupenka do expozícií stála 10 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Kde sa v meste Pavia najesť?

Pavia je známa svojím rizotom z olivového oleja, masla, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, fazule, paradajok, bieleho vína, samozrejme ryže, vývaru a strúhaného syra. Už počas jazdy vlakom z Milána vám určite neuniknú rozľahlé ryžové polia, ktoré sa rozprestierajú okolo mesta. Pôvodne som plánoval navštíviť jednu reštauráciu, v ktorej pripravujú rizoto. Prišiel som ale v čase najvyššej obedovej špičky. Hostia si podávali kľučku a čakali v rade na stôl. Po chvíli čakania a zistení, že rad sa veľmi nehýbe, som sa otočil a hľadal náhradu.

Objavil som reštauráciu, v ktorej pripravovali výbornú pizzu. Neapolská reštaurácia La Nuova Mergellina (250 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria) je známa tiež svojou pizzou, ktorej cesto sa necháva kysnúť 36-100 hodín. Ochutnal som pizzu Pugliese. Vysoký chrumkavý okraj, paradajkový základ, mozzarella, výrazné ančovičky, ešte výraznejšie kapary, čierne olivy, cibuľa, parmezán a bazalka. Za pizzu a svetlý ležiak som zaplatil 17 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Pavia zájsť na kávu a drink?

Pri prehliadkach miest rád objavujem nové jedlá a nápoje. V Pavii som si kládol za cieľ ochutnať Tortu Paradiso v Pasticceria Vigoni. Základom torty je piškóta z múky, masla a cukru. Hodí sa ako samostatný dezert alebo k rôznym krémom a pudingom. Na moje prekvapenie bola cukráreň v čase mojej návštevy zatvorená. Zároveň pôsobila, že je v tomto stave už niekoľko rokov.

Nakoniec som sa zastavil v kaviarni Delizia Caffè (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza della Vittoria). Doplnil som kofeín v podobe espressa a oddýchol si pri Aperol Spritz. Keby som vedel, že železničiari začnú štrajkovať o niekoľko hodín skôr, predĺžil by som si svoj pobyt v kaviarni aspoň o 2 hodiny. Za účet som zaplatil 8,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po významných mostoch aj v týchto mestách:

• Tirana plná kontrastov
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• Umenie a grappa v Bassano del Grappa
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pavia – kupola, rizoto a torta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bergamo dostať?

Do mesta Bergamo sa dostanete po ceste, koľajniciach aj vzduchom.

Autobusom

Autobusová stanica Bergamo Autostazione sa nachádza 2,2 km/29 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v meste a jeho okolí, pri ceste do mesta Lecco som cestoval najprv autobusom z Bergama do Ponte San Pietro a až potom vlakom do Lecca.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 2,5 km/33 min. juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Stanica bola mojím východiskovým bodom pre každodenné výlety do regiónu.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Orio al Serio (kód IATA: BGY) sa nachádza 7,5 km/18 min. autom juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia. Do Bergama som letel z Prahy. Let zvyčajne trvá 1 h a 25 minút. Spiatočná letenka stála 75,20 eur. Cena zahŕňala let a príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm, ktorá sa musí zmestiť pod sedadlo pred vami. Maximálne 24 hodín a minimálne 2 hodiny pred odletom si musíte urobiť check-in.

Do mesta som letel z Prahy. Pre nezvyčajne silnú búrku náš let ale odklonili do Verony. Našťastie, letecká spoločnosť zabezpečila transfer z letiska vo Verone na letisko v Bergame. Aj keď nás upozornili, že na transfer budeme čakať minimálne 1,5 hodiny, po hodine už bol pre nás pripravený autobus. Búrke sme sa ale aj tak nevyhli. Stretli sme sa s ňou na diaľnici. Po príchode do mesta by nikomu ani vo sne nenapadlo, že sa mestom prehnala nebezpečná búrka. Recepčná v hoteli mi povedala, že bola taká intenzívna, akoby niekto lial vedrá vody na vchodové dvere. Do hotela som sa nakoniec dostal o 3 hodiny neskôr.

Ako sa po meste Bergamo pohybovať?

Súčasťou mestskej hromadnej dopravy sú tiež 2 pozemné lanovky. Prvá lanovka premáva do horného mesta. Druhá lanovka na San Vigilio.

Lanovka do horného mesta

Lanovka medzi dolným a horným mestom je v prevádzke už viac ako 125 rokov (1887). Premáva denne zvyčajne medzi 7.00-0.00 h. Prevádzková doba sa mení v závislosti od školských prázdnin a víkendov. Dychberúce výhľady z lanovky ale neočakávajte. Väčšinu cesty som videl múr obrastený brečtanom alebo súkromné záhrady susediacich domov.

Lanovka na San Vigilio

Druhá lanovka premáva medzi horným mestom (za bránou sv. Alexandra) a najvyšším vrchom Bergama San Vigilio. Na vrchu sa nachádza rovnomenný hrad. Hrad by mal byť otvorený celoročne denne od apríla do októbra medzi 7.00-21.00 h a od novembra do marca medzi 8.00-17.00 h. Žiaľ, bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, bol hrad počas mojej návštevy zatvorený a narazil som len na zamknutú bránu. Takže výhľady na mesto som lovil iba spoza plota súkromných víl. Lanovku slávnostne otvorili v roku 1912, zrekonštruovali ju v roku 1991. Počas jazdy sa vám naskytnú omnoho krajšie výhľady ako v prvej lanovke.

Praktické info o lanovkách

Cesta netrvá dlho, len okolo 2,5 minúty. Kapacita lanoviek je 40-50 osôb, takže počas letnej turistickej sezóny sa pripravte na masy návštevníkov a dlhé rady. Lanovku tiež zahŕňal 7-dňový vlakový pas Trenord.

Kde v meste Bergamo získať info?

Turistické informačné centrum Ufficio Turistico – Bergamo Città Bassa sa nachádza 2,4 km/32 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia pri železničnej a autobusovej stanici. V infocentre pracovala veľmi milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca pani, ktorá mi odporučila najzaujímavejšie miesta v meste a kúpu 7-dňového vlakového pasu.

Malý infopoint sa tiež nachádza len 140 m/2 min. pešo východne od námestia Piazza Vecchia na prízemí veže Torre del Gombito.

Čo v meste Bergamo robiť, vidieť a navštíviť?

Tradičným východiskovým bodom na spoznávanie mesta sú jeho námestia. Pri prehliadke mesta ale nevynechajte prechádzku po jeho hradbách, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Najlepší výhľad na mesto sa vám ako inak naskytne z vyhliadkovej veže.

Brána sv. Jakuba (Porta San Giacomo)

Ku bráne sv. Jakuba (Porta San Giacomo; 600 m/7 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia) z lešteného bieleho mramoru sa dostanete po kamennej uličke Via Salita della Scaletta a krátkom úseku Vicolo S. Carlo. Posledný úsek cesty, tentoraz už aj s výhľadom na bránu, vedie po viadukte Via Sant’Alessandro. Viadukt ponúka výhľad na hradby mesta na jednej strane a dolné mesto na opačnej. Bránu stráži trochu vystrašený okrídlený lev sv. Marka, ktorý pripomína benátsku nadvládu.

Benátske hradby (Le Mura Veneziane)

Hradby v Bergame sú jedny z najznámejších, ktoré postavila Benátska republika. Boli najzápadnejšie položeným obranným systémom republiky. Opevnenie v štýle renesančnej vojenskej architektúry vzniklo v priebehu 16. storočia. Ich výstavba si ale vyžiadala veľké obete. Bolo zbúraných viac ako 250 budov, vrátane 8 náboženských pamiatok. Počas stavby bolo vydaných najmenej 8 exkomunikácií. Zaujímavosťou je, že hradby nikdy neplnili vojenskú funkciu. Práve preto sa zachovali v takmer pôvodnej podobe. Celý komplex zahŕňa 14 bášt, 2 plošiny, 4 brány, 2 prachárne, približne 100 streleckých otvorov a podzemný systém tunelov a chodieb.

Baštu sv. Michala (Baluardo di San Michele) postavili na strategickom mieste s panoramatickým výhľadom na rovinu pod ňou. V priebehu 19. storočia sa hradby postupne stali obľúbenými miestami prechádzok a pozorovania okolitej krajiny. Bašta zlákala na krátke zastavenie aj mňa. Odporúčam vám objednať si v neďalekom prístrešku Campari Spritz (7 eur, možnosť platby platobnou kartou), sadnúť si na lavičku s výhľadom na dolné mesto a už si len užívať dolce far niente. Prechádzku po hradbách vám odporúčam pri západe slnka. Šesť km dlhý pás hradieb a bášt je od roku 2017 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zatiaľ, čo hradby na južnej strane horného mesta sú ľahko dostupné, tie na severnom okraji môžete obdivovať len zdola. Na ich vrchol sa nedostanete. Zvyčajne ide o súkromný pozemok.

Rodný dom Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti)

Keď už ale budete v severnej časti horného mesta, zastavte sa pri (v) rodnom dome Gaetana Donizettiho (Casa Natale di Gaetano Donizetti; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia), jedného z najvýznamnejších talianskych hudobných skladateľov všetkých čias. Dom je ale prístupný len v nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.00-17.00 h.

Brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro)

Západným vstupom do mesta bola brána sv. Alexandra (Porta Sant’Alessandro; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia). Neďaleko brány sa kedysi nachádzala bazilika sv. Alexandra, patróna mesta. V súčasnosti už neexistuje. Ostal z nej len jeden stĺp (západne od brány), ktorý uvidíte dodnes. Na vyhliadke neďaleko brány sa nechajte prekvapiť mestskými kozami, ktoré sa tu spokojne pasú na strmom kopci.

Pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea)

Severozápadný okraj horného mesta stráži pevnosť Viscontiovcov (Citadella Viscontea; 400 m/5 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) zo 14. storočia. V jej priestoroch sa nachádzajú Mestské archeologické múzeum a Mestské múzeum prírodných vied Enrica Caffiho v Bergame.

Staré námestie (Piazza Vecchia)

Srdcom horného mesta je Staré námestie (Piazza Vecchia). Postavili ho na mieste starovekého rímskeho fóra. Po stáročia bolo centrom politickej moci mesta. Od námestia Piazza Duomo ho oddeľuje Palác rozumu (Palazzo della Ragione), ktorý bol sídlom politickej a administratívnej moci. Zároveň je jednou z najstarších mestských budov Lombardska. V strede námestia stojí fontána Contarini z konca Benátskej republiky. Severovýchodnú časť námestia zaberá Palazzo Nuovo, dnes knižnica s neoceniteľnou zbierkou prvotlačí, rukopisov a iných artefaktov.

Mestská veža Campanone

Dominantou námestia je mestská veža a zvonica Campanone, ktorá je najvyššou vežou mesta (52,76 m). Vo svojom vnútri ukrýva najväčší zvon Lombardska. Aby ste ho počuli, navštívte námestie večer o 22.00 h, kedy zvoní neuveriteľných stokrát. Pripomína zatváranie mestských brán počas Benátskej republiky. Vežu som aj navštívil. V jej vnútri je výťah, ktorý lemuje schodisko s 230 schodmi. V horúcom júlovom počasí som pri ceste na jej vrchol pochopiteľne uprednostnil výťah.

Podobne ako z iných vyhliadkových veží, aj z tejto sa vám naskytne fascinujúci výhľad nielen na horné a dolné mesto, ale aj na nížinu či Orobské predalpy. Vstupenka stojí 5 eur/os. Okrem veže zahŕňa aj expozíciu v Palazzo del Podestà a Museo del Cinquecento. V pokladni veže mi uznali novinársky preukaz. Veža a palác sú otvorené celoročne od utorka do piatka medzi 10.00-18.00 h, cez víkendy a sviatky medzi 10.00-19.00 h.

Námestie Piazza Duomo

Susedom starého námestia je námestie Piazza Duomo (120 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Lemujú ho katedrála sv. Alexandra, bazilika Santa Maria Maggiore, kaplnka Bartolomea Colleoniho, osemstranná neogotická krstiteľnica, biskupský palác a kúria. V bazilike sú hrobky hudobných skladateľov Gaetana Donizettiho a Simonea Mayra. Kaplnka je zase najlepším príkladom renesančnej architektúry v Bergame. Bartolomea Colleoniho, generálneho veliteľa Benátskej republiky, v nej pochovali v novembri 1475.

Kde sa v meste Bergamo ubytovať?

Štvorhviezdičkový hotel Starhotels Cristallo Palace som si vybral pre jeho vynikajúcu polohu medzi letiskom (3,3 km/46 minút pešo juhovýchodne) a starým mestom (3,5 km/47 minút severozápadne). Napriek tomu, že ubytovať sa môžete od 15.00 h, moja izba bola pripravená už o 2 hodiny skôr. Dokonca som nedodržal ani čas odubytovania, ktorý je medzi 10.00-12.00 h. Na letisku som musel byť už ráno, a preto som sa odubytoval ešte pred 10.00 h. Na recepcii pracovala taktiež veľmi milá a po anglicky dobre hovoriaca recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Classic so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Nevyhnutným vybavením izby bola klimatizácia. Z izby som mal výhľad na mesto, a keď som sa z okna mierne vyklonil, tak aj na staré mesto. V izbe otočenej smerom na západ som si zároveň vychutnal (takmer) každý deň západ slnka. Raňajky podávajú formou bufetových stolov. Snáď najviac som sa potešil každodennej ponuke 4 rôznych druhov sladkých croissantov. Nemusíte si rezervovať miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 14 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Za jednu 1-lôžkovú izbu na 7 nocí som zaplatil 659,88 eur. Cena zahŕňala ubytovanie s raňajkami a 10 % DPH. Nezahŕňala mestskú daň vo výške 25 eur/pobyt.

Kde sa v meste Bergamo najesť?

Lokálna kuchyňa v podobe plnených raviol, vínové rizoto, grilované kuracie prsia alebo veľký šťavnatý hamburger?

Cresta Alta

Grilované kura, hamburgery a remeselné pivo. To sú highlighty reštaurácie Cresta Alta (3,1 km/41 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia). Ako milovník hamburgerov som si nemohol nechať ujsť jeden aj v Lombardsku. A že som si vybral dobre. V reštaurácii ho pripravili famózne. Ochutnal som Cheeseburger so 165 g hovädziny fassona, smotanovým syrom, chrumkavou slaninkou, paradajkou, šalátom a domácou omáčkou CrestaAlta. Mäso pripravujú z piemontského dobytka fassona z farmy v Mondovi. Vyprážané zemiakové hranolčeky sú samozrejmosťou každej porcie.

Ku večeri som ochutnal 2 remeselná pivá z lombardského pivovaru Birrificio La Fenice. Zaujímavosťou je, že pivá pomenovali podľa smrteľných hriechov. To som pri objednávaní netušil. Vybral som si teda Hnev a Závisť. Hnev (Ira) je svetlé, mierne zakalené spodne kvasené pivo s kvetinovou arómou. V chuti sa odrážajú tóny akáciového medu. Naopak Závisť (Invidia) je vrchne kvasené pivo s arómou citrusov, manga, pomaranču a mučenky, ktorú ucítite aj v chuti. Profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru som zaplatil 24,40 eur (coperto 1,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Circolino Città Alta

Reštaurácia Circolino Città Alta (220 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza Vecchia) sídli v bývalom kláštore svätej Agáty, ktorý neskôr prestavali na väzenie. Po vynikajúcom obede by som sa tu stal väzňom dobrovoľne aj ja. Myslel som si, že v horúcom júlovom počasí si sadnem radšej do klimatizovaných vnútorných priestorov. Rozľahlá krytá terasa ma ale presvedčila o tom, že vonku to bude predsa len lepšie. Ochutnal som jedlo typické pre miestnu kuchyňu Casoncelli alla Bergamasca (v bergamskom štýle).

Išlo o ravioli plnené mäsom a korením, ochutené rozpusteným maslom, šalviou, opečenou pancettou a syrom Grana Padano. V horúcom počasí ma osviežilo nemecké pšeničné pivo Franziskaner. Keďže som si vďaka neskorému príchodu do mesta dal obed trochu neskôr, ostal som v tejto reštaurácii už aj na kávu s dezertom. Vyskúšal som broskyňovo-malinový tart s vanilkovým krémom a k tomu samozrejme espresso. Za obed som zaplatil 24,10 eur (2 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Trattoria da Adriano

Posledný deň na obed som sa zastavil v reštaurácii Trattoria da Adriano (1,6 km/21 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Okrem stáleho jedálneho lístka ponúkala reštaurácia tiež široký výber jedál dennej ponuky. Preklad tejto ponuky bol ale pre mňa taký náročný, že som radšej siahol po stálom lístku. Ochutnal som grilované kuracie prsia s grilovanou zeleninou a šalátom. Po obede som sa osviežil svetlým ležiakom. Za obed som zaplatil 24,50 eur (coperto 2,50 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Casa Ernesto di Ernesto Valenti

Posledný deň v Bergame som očividne dobiehal všetky zameškané resty. Okrem zmrzliny stracciatella a koktailu Campari Soda som počas celého môjho pobytu v Lombardsku nikde neochutnal rizoto. Práve preto som navštívil reštauráciu Casa Ernesto di Ernesto Valenti (1,9 km/25 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Ochutnal som rizoto zo šumivého vína, ktoré ochutili balzamikovým octom a ozdobili černicou. Pôvodne som myslel, že si tu dám aj dezert, ale rizoto ma tak zasýtilo, že na dezert mi už neostalo miesto. Za večeru som zaplatil 19 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bergamo zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Tiraboschi (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) sa nachádza v dolnom meste Bergama. Okrem kávy som neodolal širokej ponuke zákuskov. Pre Taliansko síce netypické, zvolil som Sacher. Za tortu s espressom som zaplatil 7,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Keď už budete v tejto časti mesta, určite sa zastavte hneď vedľa v celosvetovej sieti zmrzlinární Gelateria La Romana (1,9 km/24 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Vecchia) na zmrzlinu (3 kopčeky zmrzliny za 4 eur). Byť v Bergame a neochutnať zmrzlinu s príchuťou stracciatella, ktorá pochádza práve odtiaľto, to je akoby ste v Bergame ani nikdy neboli. Zmrzlina stracciatella sa skladá z mlieka, smotany, cukru a kúskov čokolády. Práve tie pridal ako prvý do zmrzliny Enrico Panattoni v reštaurácii La Marianna v roku 1962.

Kam v meste Bergamo zájsť na drink?

V Miláne som neochutnal Campari soda, koktail, ktorý je pre mesto taký typický. Tak som sa rozhodol, že ho ochutnám posledný večer v Bergame v bare P40 Lounge Bar (1,7 km/22 min. pešo južne od námestia Piazza Vecchia). Aperitív Campari Soda je ako už názov napovedá kombináciou Campari a sódovej vody, zvyčajne v pomere 1:3. Ľad a plátok pomaranča sú samozrejmosťou. Nápoj vynašiel Davide Campari vo svojom bare Camparino v Miláne v roku 1915. Za koktail som zaplatil 7 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Campari sa vyrába z neutrálneho alkoholového základu, ktorý je napustený extraktom z 86 rôznych bylín, horkých a aromatických látok, ako je napr. granátové jablko, ženšen, pomarančová kôra, kôra stromov kaskarilly či citrusový olej. Gaspare Campari ho vynašiel v roku 1867 a dodnes sa vyrába podľa jeho tajnej receptúry. Má žiarivo červenú farbu, intenzívnu arómu a horkú chuť.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Brusel – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora
• Kráľovský Winchester v južnom Anglicku
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bergamo s príchuťou stracciatelly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brescia dostať?

Brescia sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Lombardsko na severe Talianska.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI. Do Brescie som cestoval vlakom z Bergama. Cesta 2 vlakmi vrátane 8-minútového prestoja v meste Treviglio mala trvať 1 h a 13 minút. To by som ale musel stihnúť prípoj. Ďalší vlak išiel až o hodinu, tak som sa v meste zastavil na perfektnú kávu. O tejto skúsenosti píšem nižšie.

Spiatočný lístok z Bergama do Brescie s prestupom v Treviglio by ma vyšiel na 14,80 eur. Na začiatku pobytu som si kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som mal uložený v mobilnej aplikácii.

Autobusom

Autobusová stanica Brescia – Bus Terminal Via Solferino sa nachádza 1 km/15 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza Paolo VI.

Kde v meste Brescia získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Turismo e Mobilità sa nachádza v juhozápadnom rohu námestia Piazza Paolo VI.

Čo v meste Brescia robiť, vidieť a navštíviť?

Mohutný hrad, ktorý sa vypína na kopci nad mestom s múzeami, archeologická lokalita zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, galéria s nadčasovým umením a hneď 5 námestí v historickom jadre mesta.

Hrad Castello di Brescia

Moje prvé kroky zo železničnej stanice smerovali na miestny hrad (Castello di Brescia; 1 km/15 min. pešo severne od námestia Piazza Paolo VI). Na hrade sa nachádzajú 2 expozície – Múzeum talianskeho obrodenia (Museo del Risorgimento) a Múzeum zbraní a brnení (Museo delle Armi Luigi Marzoli). Hrad žije aj podujatiami. V areáli som si všimol javisko a skupinku ľudí, ktorá asi niečo pripravovala. Hrad je otvorený celoročne denne medzi 6.00-23.00 h.

Na hrade sa mi veľmi páčilo, že jeho areálom sa môžete pokojne voľne túlať. Všade sú smerovníky, ktoré vás navádzajú k expozíciám, vežiam, mostom a parkom, takže sa nemusíte obávať, že by ste sa stratili. Hlavne si neplánujte výstup pred 12.00 h na obed a neponáhľajte sa zo stanice tak ako ja. Tak som sa potil, že som ledva videl na oči. Na druhej strane, načasovanie bolo perfektné. Na vežu Torre Coltrina som vystúpil presne na poludnie. Odmenou mi boli všetky zvony Brescie, ktoré sa v tú chvíľu rozozvučali. Škoda len, že do veže na tom najvyššom mieste hradu sa človek už nedostal.

Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana)

Pred návštevou mesta som netušil, že aj Brescia má atraktivity, ktoré sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Archeologický park rímskej Brixie (Parco archeologico di Brixia romana; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) sa stal spolu s kláštorným komplexom San Salvatore súčasťou dedičstva v roku 2011 v rámci série lokalít Longobardi v Taliansku. Miesta moci (568 – 774 n. l.).

Areál tvoria rímske divadlo, kapitol a svätyňa. Rímske divadlo a jeho okolie sú voľné prístupné. Najprv som si prešiel voľne dostupný areál. Nakoniec som ale neodolal a zabezpečil si vstup aj do Kapitolu a svätyne pod ním. Uvidíte keltské misky z jemnej keramiky s rytými nápismi na dne, mincu s hlavou Saturna, pôvodné rímske fresky a podlahy či bronzovú sochu Okrídlené víťazstvo. Kapitol bol hlavný chrám každého rímskeho mesta a symbol rímskej kultúry.

Kvôli udržaniu stálej teploty 20 ^oC vo vnútri expozícií budete prechádzať cez dvojité dvere. Na internetovej stránke odporúčajú návštevníkom zobrať si niečo teplé navrch. Pre chladných ľudí zo severu, ako napr. ja, to naozaj nebolo nutné. Múzeum poskytlo v horúcom lete príjemný chládok pred vonkajšou páľavou. Práve preto vám odporúčam návštevu lokality ráno po otvorení, alebo večer pred záverečnou. Park je otvorený od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h, od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa ale vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V archeologickom parku mi uznali novinársky preukaz.

Galéria Pinacoteca Tosio Martinengo

Zbierka galérie Pinacoteca Tosio Martinengo (700 m/9 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza Paolo VI) vznikla na prelome 19. a 20. storočia zo štedrosti občanov, ktorí darovali svoje obrazy a starostlivosti obce o zhromažďovanie a uchovávanie umeleckých diel.

V galérii ma zaujali viaceré maľby. Všimnite si pastiera so zväčšenou štítnou žľazou na obraze Adorácia pastierov, realistické zobrazenie šiat a žiarivé brnenie na obraze Korunovácia Panny Márie a svätého Dominika, gréckych filozofov Hérakleita a Démokrita oblečených ako žobrákov, nadčasové zobrazenie Starej roľníčky od Bellottiho, či maľby trpaslíkov od Faustina Bocchiho, ktorého diela som už videl v Padove. Najdlhšie som sa ale pristavil pri replike sochy Karola Emanuela III. Savojského od Simona Trogera. Oblečenie z ružového dreva vyrobili a vyrezali okolo predtým vytesaných postáv zo slonoviny. Nechýbajú detaily ako pošva a pozlátená bronzová pracka na ramene anjela.

Pinakotéka je otvorená od júna do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-19.00 h a od októbra do mája od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Posledný vstup je 45 minút pred zatvorením. Vstupenka stála 15 eur. Zahŕňa vstup do 5 rôznych múzeí v meste. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Piazza Paolo VI (Piazza dei due Duomi)

V historickom centre mesta Brescia sa nachádza hneď niekoľko námestí. Tým najvýznamnejším z nich je námestie Piazza Paolo VI, prezývané tiež námestím 2 dómov (Piazza dei due Duomi). Určite tušíte, čomu námestie vďačí za svoju prezývku. Sú nimi barokový (spodná časť) a rokokový (vrchná časť) nový dóm (Duomo nuovo) vo východnej časti zástavby a románsky starý dóm alebo rotunda (Duomo vecchio o Rotonda) v juhovýchodnej časti zástavby. Severovýchodnú časť námestia lemuje najstaršia verejná budova v meste – palác Broletto (Palazzo del Broletto), v tej juhozápadnej je infocentrum.

Vedeli ste, že kupola nového dómu je 4. najvyššou v Taliansku po katedrále Santa Maria del Fiore vo Florencii, bazilike sv. Petra v Ríme a katedrále v Pavii?

Námestie Piazza della Loggia

V Taliansku sa mi veľmi páči, že námestia sa zvyčajne volajú podľa najvýznamnejšej budovy na námestí. Takže budete tušiť, čo stojí na námestí lodžie (Piazza Loggia; 220 m/3 min. pešo severozápadne od Piazza Paolo VI). Úzku západnú stranu námestia zaberá palác lodžie (Palazzo della Loggia), ktorý postavili v štýle benátskej renesancie. V súčasnosti v ňom sídli mestská správa. V Benátkach ešte chvíľu ostaneme. Ak sa otočíte, uvidíte vo východnej časti zástavby hodinovú vežu (Torre dell’Orologio). Nie je síce taká monumentálna ako tá v Benátkach, ale majestátnosť jej nechýba.

Námestie Piazza della Vittoria

Z Benátok sa presunieme do temnejších dejín histórie Talianska, do fašizmu. Celé námestie víťazstva (Piazza della Vittoria; 200 m/3 min. pešo západne od Piazza Paolo VI) prestavali a slávnostne otvorili v roku 1932. V severnej časti zástavby stojí pošta (Palazzo delle Poste), vo východnej časti Veža revolúcie (Torre della Rivoluzione) a v západnej časti jeden z prvých mrakodrapov Talianska, Torrione INA, vysoký 60 m.

Námestie Piazza del Mercato

Určite vám bude jasné, čo sa deje na tržnom námestí (Piazza del Mercato; 350 m/5 min. pešo západne od Piazza Paolo VI). Námestie je dejiskom remeselných trhov a kultúrnych podujatí. Ľan a látky sa na námestí vymieňali už v 12. storočí. V 15. storočí tu postavili prvé obchodné domy.

Námestie Piazza del Foro

Najlepším východiskovým bodom na spoznávanie UNESCO pamiatok Brescie je námestie s fórom (Piazza del Foro; 450 m/6 min. pešo východne od Piazza Paolo VI). Námestie bolo občianskym a náboženským centrom Brescie v rímskych časoch. O archeologickom parku rímskej Brixie som písal vyššie.

Kde sa v meste Brescia najesť?

Vďakabohu, že reštaurácia, do ktorej som plánoval ísť, nebola otvorená, keď mala byť. V tom prípade by som neobjavil reštauráciu Ma!osteria (400 m/5 min. pešo východne od námestia Piazza Paolo VI). Reštaurácia, v ktorej som bol jediným cudzincom, menu len v taliančine a obsluha hovoriaca krkolomnou angličtinou. Vedel som, že som na správnom mieste. Ochutnal som regionálnu špecialitu – hovädzie mäso v oleji z mesta Rovato s polentou. Recept pochádza zo 16. storočia. Zvyčajne sa pripravuje z hovädzieho mäsa, olivového oleja, strúhanky, bieleho vína, cesnaku, petržlenovej vňate, rozmarínu, ančovičiek a koreňovej zeleniny. Existuje ale mnoho variácií od rodiny k rodine. Obed som zapil bavorským pšeničným pivom. Za obed som zaplatil 25 eur (coperto 3 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brescia zájsť na kávu?

Vďaka vlaku, ktorý mi odišiel pred očami, vám prinášam hneď 2 tipy, kam zájsť na kávu a drink. Prvý tip je priamo v meste Brescia, zatiaľ čo ten druhý z mesta Treviglio.

Bar Bar

Koktailový bar a kaviareň Bar Bar sa nachádza priamo na námestí Piazza Paolo VI v juhozápadnej časti zástavby. Pôvodne som aj uvažoval, že si ku káve objednám niečo sladké. Nakoniec som ale dobre urobil, že som si nič neobjednal. Okrem kávy som sa tu zastavil aj na Aperol Spritz. A k nemu som dostal famózny výber antipasti, ktoré boli v cene nápoja. Boli tu veľké zelené olivy s kôstkou uprostred, pečivo s akýmsi talianskym párkom, mrkva v zmesi oleja a octu, pizza koláč, hrianka s paradajkami, bagetka so šunkou a šalátom a nakoniec quiche. Na večeru som v ten deň už nemusel ísť. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Urban . Cafe

Kaviareň Urban . Cafe sa síce nenachádza priamo v meste Brescia, spomeniem ju ale v tomto článku, pretože som ju navštívil práve po ceste do Brescie. Kaviareň sa nachádza v centre mesta Treviglio. V kaviarni som sa zastavil po tom, čo mi pred očami utiekol vlak. Ďalší išiel až o hodinu. Takže som sa veľmi rýchlo prepol do talianskeho módu. Moderná kaviareň, ktorú by som očakával vo väčšom meste, akým je Treviglio. Nevadí, aspoň sa im v takom mestečku podarilo pozdvihnúť úroveň pitia kávy.

Niet pochýb o tom, že kaviareň je obľúbená aj medzi miestnymi. Okolo mňa sedeli samí taliansky hovoriaci, očividne domáci hostia, ktorí si vyšli v nedeľu doobeda niekam na kávu. Objednal som si, ako inak, espresso a k nemu obrovský marhuľový croissant. Marhuľového džemu bolo v croissante tak štedro, až vychádzal na povrch. Za účet som zaplatil 3,10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Keby som nezmeškal vlak, neobjavil by som takú skvelú kaviareň.

Navštívte hrady aj v týchto mestách:

• Oslo
• Tirana
• Karlštejn
• Bratislava
• Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brescia je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kráľovská štvrť (Quartier Royale)

V Kráľovskej štvrti (Quartier Royale) je všetko kráľovské. Kráľovský palác, kráľovský kostol, ešte aj ten bruselský park sa kedysi nazýval kráľovským.

Bruselský park (Parc de Bruxelles)

Bruselský park (Parc de Bruxelles; 950 m/15 min. pešo východne od Grand Place) bol prvým verejným parkom v meste. Vybudovali ho na konci 18. storočia. Navrhli ho ako neoklasicistickú promenádu so širokými chodníkmi, dlhými záhonmi a sochami antickej mytológie. Na jednom konci parku stojí Federálny parlament, symbol moci, zatiaľ čo na druhej strane sa vypína Kráľovský palác, symbol monarchie.

Park som navštívil na začiatku jari. Nie všetky stromy kvitli, nie všetky jazierka napustili, takže som park nezastihol v jeho najlepšej kondícii. Verím ale, že v lete má tiež svoje čaro a poskytuje príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule)

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule; 500 m/8 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína na 1. pohľad parížsky Notre-Dame. Katedrálu stavali v 13.-15. storočí v štýle brabantskej gotiky. Belgický národný kostol, v ktorom sa konajú kráľovské svadby, korunovácie i pohreby. Kostol bol svedkom korunovácie Karola V. za španielskeho kráľa, ale aj sobáša súčasného belgického kráľa Filipa s Mathilde.

Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles)

Kopec Coudenberg bol miestom pôvodného bruselského hradu brabantských vojvodov z 12. storočia. Komplex zničil katastrofálny požiar v roku 1731. Spodné poschodia pôvodného hradu Coudenberg však stále môžete vidieť. Do podzemných priestorov sa vstupuje z Musée BELvue. Na mieste bývalého paláca postavili nový Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles; 1 km/16 min. pešo juhovýchodne od Grand Place), ktorý je hlavným pracoviskom súčasného belgického kráľa. Palác je otvorený len počas leta po štátnom sviatku 21. júla do septembra. Na oficiálnej internetovej stránke palác navštívite virtuálne celoročne. Kráľovská rodina žije na hrade Laeken.

Hora umenia (Mont des Arts)

V štvrti Mont des Arts môžete okrem atraktivít, ktoré som uviedol nižšie, navštíviť múzeum umenia surrealistického maliara Musée Magritte, Kráľovské múzeá výtvarného umenia (Musées Royaux des Beaux-Arts), Centrum výtvarných umení Bozar či Kráľovskú knižnicu (Bibliothèque Royale).

Budova Starého Anglicka

Secesná budova Starého Anglicka (700 m/11 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je bývalým luxusným obchodným domom z roku 1899. Budovu spoznáte podľa čiernej fasády, množstva kovaného železa a klenutých okien. Dnes je múzeom hudby a depozitom viac ako 9 000 historických hudobných nástrojov, z ktorých takmer 1 200 môžete obdivovať v stálej expozícii. Na streche múzea sa nachádza reštaurácia s panoramatickým výhľadom na mesto. Ak sa náhodou do reštaurácie nedostanete, nezúfajte. Pekný výhľad na mesto budete mať aj z vrcholu záhrad Hory umenia (Jardin du Mont des Arts).

Jarné slnko ma príjemne hrialo na tvári, na schodoch vyhrával pouličný muzikant, vzduchom sa niesla vôňa jarných kvetov, ľudia si vychutnávali šálku poobednej kávy a v diaľke sa vypínala veža radnice.

Socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon)

Jazdecká socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon; 850 m/14 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) stojí v strede námestia Place Royale. Predstavuje lotrinského vojvodu a jedného z vodcov 1. križiackej výpravy, ktorý sa v roku 1099 stal na krátke obdobie prvým európskym „kráľom“ Jeruzalema.

Vždy, keď niekam cestujem, tak mi vo výhľade bránia žeriavy, budovy sú zakryté lešením či plachtami alebo je mesto rozkopané. Inak tomu nebolo ani pri soche Godfreya.

Sablon/Zavel

Štvrť Sablon/Zavel susedí so štvrťou Grand Place z juhu. Do štvrte som sa vybral za oddychom do parku a za výhľadmi na vyhliadku.

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon)

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je vlastne takým malým útulným parkom v štvrti Sablon. Verejnosti ho prvýkrát sprístupnili v roku 1890. Park vo flámskom neorenesančnom štýle zdobia sochy najväčších belgických umelcov 19. storočia. Symetrické kvetinové záhony vedú k vyvýšenej fontáne. Kruhovej nádrži dominuje súsošie grófov Egmont a Hornes, bojovníkov odboja, ktorých v 16. storočí (1568) počas tyranského španielskeho režimu sťali. Za súsoším vedú 2 schodiská k palácu Egmont. Z parku sa vám mimochodom naskytne najlepší výhľad na Kostol Panny Márie Víťaznej v Sablone.

Vyhliadka na Marolles (Point de vue des Marolles)

Severne od justičného paláca sa nachádza vyhliadka na mestskú štvrť Marolles (Point de vue des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place). Vyhliadku nájdete podľa obrovského diablovho kolesa. Z vyhliadky ale neuvidíte len túto mestskú štvrť. Vášmu pohľadu určite neunikne staré mesto, bazilika Koekelberg a keď sa dobre zadívate, v diaľke uvidíte aj Atomium.

Marolles / Marollen

Štvrť Marolles alebo tiež Marollen sa nachádza južne od Grand Place. Na severe susedí so Saint-Jacques, na severovýchode a východe so Sablon/Zavel, z juhovýchodu, juhu a juhozápadu ju objíma Saint-Gilles.

Justičný palác (Palais de Justice)

Justičný palác (Palais de Justice; 1,2 km/18 min. pešo južne od Grand Place) je sídlom Najvyššieho súdu krajiny. Palác postavili na Mont des Potences, čo v preklade znamená Šibeničný vrch. Práve na tomto mieste popravovali v stredoveku odsúdencov. Hovorí sa, že v 16. storočí tam chodil v noci slávny lekár Vesalius kradnúť mŕtvoly, aby mohol študovať ľudské telo. Výstavba, ktorá sa začala v roku 1866, trvala 17 rokov. Architekt svoje dielo nikdy nevidel dokončené. Zomrel 4 roky pred dokončením stavby. Úplne sa vyčerpal a dohnalo ho šialenstvo.

Palác postavili ho v klasickom grécko-rímskom štýle. Je väčší ako Bazilika sv. Petra vo Vatikáne a je najväčším palácom spravodlivosti na svete. Zaberá plochu 40 000 m², kupola čnie do výšky 100 m a vo vnútri sa nachádza viac ako 250 miestností vrátane 27 pôsobivých súdnych siení. Škoda len, že som palác nemohol vidieť v jeho plnej kráse. Už niekoľko rokov prebieha (a niekoľko asi ešte bude prebiehať) rekonštrukcia, takže ho zakrýva lešenie.

Výťah (Ascenseur des Marolles)

Pre všetkých pohodlnejších návštevníkov Marroles sa priamo pred justičným palácom ponúka sklenený výťah (Ascenseur des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place), ktorý vás vyvezie alebo zvezie medzi jednotlivými ulicami štvrte. Jazda výťahom netrvá ani 15 sekúnd a je úplne zdarma.

Mural Odilon Verjus

Nástenná maľba Odilon Verjus (1,1 km/15 min. pešo južne od Grand Place) zobrazuje bláznivé dobrodružstvá misionára Odilona a jeho žiaka Laurenta po boku. Priznám sa, že kvôli týmto 2 pánom som maľbu nevyhľadával. Moju pozornosť ukradla tanečníčka Josephine Baker s jej domácim miláčikom – leopardom. Tanečníčka vystupovala v Bruseli v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Brána Halle (Porte de Hal)

Brána Halle (Porte de Hal; 1,8 km/26 min. pešo južne od Grand Place) zo 14. storočia je posledným svedkom 2. bruselských hradieb. V minulosti plnila rôzne funkcie. Bola sýpkou, luteránskym chrámom, väzením, ale aj archívom. Stála expozícia sa zameriava na stredovekú históriu mesta, vystavuje tiež zbrane a brnenia. Po zdolaní 169 schodov vo vnútri veže sa vám z cimburia naskytne panoramatický výhľad na mesto.

Ixelles

Rozsiahla štvrť Ixelles sa rozprestiera juhovýchodne od historického jadra Bruselu.

Rodný dom Audrey Hepburnovej (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn)

V roku 1929 sa v štvrti Ixelles narodila herečka, filantropka, módna ikona a veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF, Audrey Hepburnová. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na jej rodnom dome (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn; 1,8 km/27 min. pešo juhovýchodne od Grand Place).

Pes v okne domu vyzeral ako porcelánová soška, až kým po niekoľkých nehybných sekundách nepohol hlavou.

Laeken

Štvrť Laeken sa nachádza severne od historického jadra Bruselu. Uprostred rovnomenného parku stojí zámok Laeken, v ktorom býva belgická kráľovská rodina. Neďaleko zámku sú kráľovské skleníky. Rodiny s deťmi určite nevynechajú návštevu tematického parku Mini Europe. Atomium sa mi odjakživa spájalo s mestom. Preto som ho pri svojej návšteve mesta nemohol vynechať.

Atomium

Atomium (8 km/20 min. autom severozápadne od Grand Place) stojí pri severovýchodnom cípe kráľovského parku Parc de Laeken. K Atomiu som cestoval mestskou hromadnou dopravou. Všetky praktické informácie nájdete v článku Brusel – návod na prežitie, v časti Ako sa po meste Brusel pohybovať. Atomium bolo vlajkovou loďou a veľmi rýchlo sa stalo symbolom Svetovej výstavy v roku 1958. Pochopiteľne, len pri výstave neostalo a okrem cikajúceho chlapčeka sa Atomium taktiež stalo symbolom mesta, ale aj celého Belgicka. Predstavuje jednotkovú bunku železa, 9 atómov železa (9 kovových gúľ), ktorá je zväčšená 165 miliárd krát. Počas návštevy si vychutnáte nielen pohyb po jeho vnútorných priestoroch, ale aj opäť iný výhľad na hlavné mesto krajiny. Vstupenka zahŕňa tiež vstup do Múzea dizajnu, ktoré je 150 m severne.

Obdivujte pouličné umenie aj v týchto mestách:

• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Od Kráľovskej štvrte až po Atomium je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.