1. Námestie Piața Unirii

Námestie Piața Unirii je centrálnym námestím mesta a križovatkou 3 hlavných dopravných tepien. Predstavuje 3 piliere národa:

1. Traján – bývalý rímsky cisár, ktorého zobrazili na medailónoch na rovnomennom hoteli z roku 1883,
2. Dragoș Vodă – 1. vojvoda Moldavska (14. storočie), ktorého zobrazili na mramorovej mozaike v dlažbe z roku 1962,
3. Alexandru Ioan Cuza – bronzovú sochu politika slávnostne odhalili v roku 1912 za prítomnosti kráľa Karola I.

Malé a elegantné staré námestie so slávnymi pivovarmi a bohémskymi barmi padlo za obeť počas bombardovania v roku 1944. Komunistická strana sa pri príležitosti 100. výročia zjednotenia rumunských kniežatstiev (1859) rozhodla prestavať námestie v duchu socializmu. Mozaiky zo 60. rokov 20. storočia zvečňujú témy komunistickej propagandy. Neskôr k nim pribudli mozaiky s legendou o založení Moldavska a vlajka Európskej únie. V súčasnosti je námestie miestom stretávania, osláv, ale aj protestov obyvateľov mesta. Každý rok 24. januára sa na námestí zhromaždia tisíce ľudí, aby oslávili Deň zjednotenia. Práve z tohto námestia som počítal vzdialenosti k jednotlivým atraktivitám mesta. Najprv sa vyberieme juhovýchodným smerom od námestia, aby sme potom pokračovali severozápadným smerom.

Paláce v okolí Piața Unirii

Braunsteinov palác s výraznou kupolou z roku 1914 bol pôvodne luxusným hotelom, neskôr bankou a potom obchodným domom. Počas komunizmu slúžil ako blok sociálneho bývania a na prízemí sa nachádzali umelecké galérie. Palác čiastočne zničilo zemetrasenie, avšak odolal času a dnes zase žiari v plnej kráse.

Vedľa Braunsteinovho paláca stojí Neuschotzov palác, pôvodne dom bankára, ktorý postavili vo francúzskom eklektickom štýle s antropomorfnou skupinou sôch v blízkosti kupoly a bohatými dekoráciami na fasáde. Budovu po roku 1910 predali finančnej správe. V súčasnosti sa v nej nachádza hotel Select.

2. Grand Hotel Traian

Eklektický Grand Hotel Traian (priamo na námestí Piața Unirii v juhozápadnej časti zástavby) postavili v rokoch 1879-1882 na základe návrhu francúzskeho stavebného inžiniera a architekta Gustava Eiffela na mieste obchodov bývalého starostu mesta, ktorý inicioval stavbu divadla. Eiffel už predtým navrhol most v 20 km vzdialenom Ungheni. Sochu slobody v New Yorku či Eiffelovu vežu v Paríži navrhol až o pár rokov neskôr. Náklady na divadlo sa však vyšplhali do takej výšky, že majiteľa zruinovali.

A tak sa divadlo zmenilo na hotel. Ten postavili na liatinovej kostre so železnými nosníkmi. Charakterizujú ho manzarda v tvare lichobežníka, elegantné štukové ozdoby na oknách, rímske amfory vo výklenkoch na prízemí a reliéfne medailóny na fasáde s rímskym cisárom Trajánom. V roku 1896 sa v hoteli konalo 1. premietanie 3 filmov bratov Lumièrovcov. Počas 1. svetovej vojny, keď sa Iași stalo vojenským hlavným mestom, sa v hoteli ubytovali ministri a kultúrne osobnosti z Bukurešti. V roku 1934 sa v Kráľovskom apartmáne hotela ubytovala švédsko-americká filmová herečka Greta Garbo.

Počas 2. svetovej vojny hotel čiastočne poškodili, avšak, našťastie, neskôr opravili. Z hotelového balkóna predniesol prejavy aj politik a prezident Rumunskej socialistickej republiky Nicolae Ceaușescu. V roku 1980 sa v hoteli ubytovala delegácia, ktorá niesla oheň na letné olympijské hry v Moskve. V roku 2006 získal hotel 4 hviezdičky. Všetkých 68 izieb zariadili v štýle prelomu 19. a 20. storočia. Za jednu 2-lôžkovú izbu Deluxe v máji 2026 zaplatíte 134 eur.

3. Národné divadlo Vasile Alexandri (Teatrul Național Vasile Alecsandri)

Novú budovu neoklasicistického 1. národného divadla v Rumunsku slávnostne otvorili v roku 1896 na mieste bývalej radnice. Postavili ho podľa plánov viedenských architektov Fellnera a Helmera. Ateliér navrhol asi 50 divadelných budov v Európe, medzi nimi v Bratislave, Prahe, Brne, Viedni, Salzburgu, Budapešti, Záhrebe a mnohých ďalších. Štít zdobí basreliéf Kaliope, múzy, ktorá ochraňuje epos. Po stranách stoja Herkules s levom a Dionýzos s tigrom, symboly sily a slávnostného charakteru divadelných predstavení. V rohoch sú dramatik tragédie Sofokles a tvorca komédií Aristofanes.

Ako vyzerá divadlo vo vnútri?

Do interiéru sa vstupuje cez foyer, odkiaľ vedú 2 schodiská na 1. poschodie do foyeru lóží a do vedľajších priestorov, kde je malá výstava divadelných kostýmov. Vrcholom prehliadky je rokoková veľká sála s kapacitou 740 miest. Strop zdobia rajské alegórie, nymfy a anjeli, krištáľový luster so 109 benátskymi žiarovkami, sálu 1 418 elektrických lámp, červené zamatové tapisérie a štuková výzdoba so zlatými listami. Storočná opona predstavuje alegóriu života s 3 vekmi a alegóriu zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. V budove sídlia Národné divadlo Vasile Alexandri a Rumunská národná opera (Teatrul Național Vasile Alecsandri și Opera Națională Română; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra). Pred divadlom sa rozkladá elegantný park. Potešilo ma, že už v marci spustili fontány. A nielen mňa, ale aj plno detí, ktoré sa v nich naháňali.

Stručné dejiny divadla a opery v Iași

Prvú hru v rumunčine v meste uviedli už v roku 1816. Prvé operné predstavenie uviedli v roku 1833. V roku 1837 založili Filharmonicko-dramatické konzervatórium. Prvé národné divadlo v Rumunsku založili v roku 1840. Divadelné a operné predstavenia sa od roku 1846 konali v sále Veľkého divadla v Copou, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasnej univerzity. Uskutočnili sa tu premiéry 1. rumunskej operety v roku 1848, či baletu v roku 1866. V roku 1881 v divadle vystupovala francúzska divadelná herečka Sarah Bernhardt. Požiar zničil Veľké divadlo v roku 1888. Opernú inštitúciu založili až v roku 1956. Štátna opera sa zmenila na Rumunskú národnú operu v roku 2003.

Prehliadka divadla

Divadlo som navštívil na základe odporúčania zamestnankyne infocentra. Vstupenku na prehliadku si kúpite priamo v divadle, nemusíte ísť do ďalšej pokladne, ktorá sa nachádza neďaleko Metropolitnej katedrály. Dvere do divadla boli otvorené. Vošiel som dovnútra. Hneď ma oslovil len po rumunsky hovoriaci pán z bezpečnostnej služby. Mimikou mi naznačil, aby som ostal stáť na mieste a nikam nešiel. O chvíľu prišla veľmi príjemná staršia pani, ktorá ma pustila do hlavnej sály.

Nejakí návštevníci už boli vo vnútri, ale práve boli na odchode. Urobil som asi 3 fotografie sály a plánoval som odísť už tiež. V tom ma nejaký údržbár alebo divadelný technik upozornil, že za fotografie sa platí snáď asi 1000 ron. Zaujímalo by ma, či to isté povedal aj skupinke predo mnou, ktorá smelo fotila každý detail sály. Potom sa ma spýtal, odkiaľ som a čo tam robím. Nezabudol si vypýtať 20 ron/3,93 eur. Povedal som mu, že nemám žiadnu hotovosť.

Zároveň som sa ho spýtal, kde je najbližší bankomat. Predpokladal asi, že sa už nevrátim, tak ma rovno zobral do pokladne. Tu si odo mňa pani vypýtala len 10 lei/1,96 eur, ktoré som mohol zaplatiť kartou a ešte som aj dostal vstupenku. Po zaplatení ma hneď poslali preč. Predpokladal som, že za cenu vstupenky sa dozviem aspoň základné informácie o divadle. Prehliadka divadla bola ďalším typom, ktorý pani z infocentra nevyšiel. Fellner a Helmer odviedli dobrú prácu. Len v Iași to nevedia predať. Divadlo môžete navštíviť len vtedy, keď sa na javisku Veľkej sály nekonajú skúšky.

4. Metropolitná katedrála (Catedrala Mitropolitană)

Metropolitnú katedrálu (Catedrala Mitropolitană; 550 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) slávnostne otvorili za prítomnosti rumunského kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1887. Základný kameň položili už v roku 1826. Postavili ju v neoklasicistickom štýle s prvkami talianskej renesancie. Kostol má bazilikálny pôdorys s 2 bočnými loďami, ktoré oddelili mramorovými oblúkmi a renesančnými dekoratívnymi prvkami. Interiér zaujme ikonostasom z lipového dreva pokrytým zlatom, zdobenými kráľovským a biskupským trónom, vitrážovými oknami a zázračnou ikonou Matky Božej, ktorá v roku 1854 údajne ronila slzy.

Do zdobeného baldachýnu uložili v roku 1889 z Kláštora svätých troch hierarchov relikvie sv. Paraskevy, patrónky Moldavska. Veľká centrálna kupola, ktorá kedysi bola súčasťou katedrály, začala praskať a neskôr sa zrútila. Preto ju po 40 rokov nahradili 4 bočnými vežami. Na vnútornej výmaľbe katedrály sa podieľal rumunský maliar Gheorghe Tattarescu. Na sviatok sv. Paraskevy, ktorý pripadá na 14. októbra, sa v Rumunsku koná najväčšia pravoslávna púť. V suteréne katedrály otvorili v roku 2016 Metropolitné múzeum. Metropolitný palác pochádza z roku 1905.

Susedný kostol sv. Juraja dostavali o viac ako storočie skôr, v roku 1769. Plnil funkciu metropolitnej katedrály, preto sa zachoval názov Starý metropolitný kostol. Predstavuje typickú moldavskú stavbu so štíhlou konštrukciou. Zaujme mohutnými korintskými stĺpmi, trojlístkovými oblúkmi alebo mozaikami v portiku. Fasádu zdobia korintské pilastre a pletený pás. Vo vnútri sa nachádza vzácny ikonostas z lipového dreva so štukovou úpravou. Po rekonštrukcii a reštaurovaní kostola v roku 1999 interiér vymaľovali v neobyzantskom štýle a verandu vyzdobili mozaikou. Na pešej zóne pred katedrálou stretnete plno predajcov kadejakých rumunských suvenírov.

5. Katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină)

Katolícky episkopálny súbor v Iași pozostáva z katedrály Panny Márie, Kráľovnej, kostola Nanebovzatia Panny Márie, Episkopálneho paláca, Katedrálneho námestia a budov, ktoré sa v súčasnosti prenajímajú obchodom.

Episkopálna katedrála Panny Márie, Kráľovnej (Catedrala Sfânta Fecioară Maria, Regină; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) z roku 2005 je najväčším rímskokatolíckym kostolom v meste. Katedrála má výšku 36 m. Nezvyčajný kruhový tvar s klenbami a krížom na vrchole pripomína korunu. Vôbec by mi nenapadlo, že svetlo sa dovnútra dostáva až cez 117 vitrážových okien.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie alebo tiež Stará katedrála je najstarším rímskokatolíckym kostolom v meste. Postavili ho v roku 1789 v barokovom štýle. Exteriér kostola sa vyznačuje jednoduchosťou foriem: trojlístkový pôdorys, valcovitý tvar veže umiestnenej nad vchodom a čipkované oblúky pod odkvapom. Neďaleký biskupský palác spravuje diecézu Iași, územie, ktoré pokrýva Moldavsko. Katedrálne námestie v tvare ryby pripomína mystický znak rozpoznania prvých kresťanov.

6. Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi)

Kláštor svätých troch hierarchov (Mănăstirea Sfinții Trei Ierarhi; 800 m/10 min. pešo juhovýchodne od centra) patrí medzi najvzácnejšie cirkevné pamiatky mesta. Nechal ho postaviť moldavské knieža Vasile Lupu v rokoch 1637-1639 ako nekropolu svojej rodine. Knieža v kláštore založil pravoslávnu teologickú školu a tlačiareň, kde vytlačili 1. knihu v rumunčine v Moldavsku. V roku 1641 priniesol do kláštora z Konštantínopolu relikvie svätej Paraskevy.

Vtedy sa kláštor premenil na pútnické miesto pre pravoslávnych veriacich na celom Balkáne. Veľký požiar v roku 1888 viedol k ich trvalému preneseniu do Metropolitnej katedrály o rok neskôr. V roku 1935 do kláštora uložili pozostatky moldavského filozofa, spisovateľa, historika a orientalistu, vládcu Moldavska Dimitrieho Cantemira a politika, kniežaťa Valašska a Moldavska Alexandru Ioana Cuzu. Kostol postavili v moldavskom štýle s orientálnymi vplyvmi – štíhly tvar budovy, 3 bočné apsidy v tvare kríža, prekrývajúce sa klenbové oblúky, alebo osemuholníkové veže.

Kamennú výzdobu, ktorá pripomína čipku, na 30 rôznych horizontálnych pásoch na fasáde kláštora tvoria byzantské prvky, gruzínske a arménske geometrické motívy, kvety ľalie a mnohé ďalšie. Profily dverí, kamenné okenné rámy a oporné piliere nesú vplyvy transylvánskej gotiky. Špirálové pásy majú valašské prvky. Ikonostas vyrezali z carrarského mramoru. Bronzové lustre a nábytok, zdobené slonovinou a drahými kameňmi, priviezli z Viedne. Súčasťou komplexu je gotické múzeum. Na nádvorí postavili bustu básnika Mihaia Eminescua, ktorý tu istý čas žil.

7. Palác kultúry

Palác kultúry (Palatul Culturii; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od centra), symbol mesta Iași, postavili v rokoch 1906-1925 v neogotickom, neobarokovom a romantickom štýle na ruinách stredovekého kniežacieho dvora z roku 1434 a kniežacieho paláca z roku 1806. V rokoch 1564-1862 bolo Iași hlavným mestom Moldavského kniežatstva. V máji 1600 sa v kniežacom dvore knieža Michal Chrabrý vyhlásil za pána Valašska, Transylvánie a Moldavska. Tým dosiahol dočasné zjednotenie 3 rumunských kniežatstiev.

Politika a kniežaťa Valašska Alexandru Ioana Cuzu zvolili za pána Moldavska v sieni volebného zhromaždenia v starom paláci 5. januára 1859. Jeho zvolenie viedlo k zrodu súčasného Rumunska. Palác slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Ferdinanda a kráľovnej Márie v roku 1925. Zatiaľ, čo z prednej strany paláca sa rozkladá veľké parkovisko, zozadu je útulný park s jazierkom, amfiteátrom, monumentálnym schodiskom, sochami, lavičkami a relaxačnou hudbou. Škoda len, že celý park ohraničuje moderné obchodné centrum.

Čo je vo vnútri Paláca kultúry?

Palác má výšku 55 m, má 268 miestností a vďaka jeho polohe na vyvýšenej plošine ho uvidíte z mnohých miest mesta. V Paláci kultúry sa nachádzajú 4 expozície:

1. Historické múzeum Moldavska,
2. Múzeum umenia,
3. Etnografické múzeum Moldavska,
4. Múzeum vedy a techniky Ștefan Procopiu.

Aj keď nenavštívite žiadnu z uvedených expozícií, určite sa prejdite po dostupných priestoroch paláca. Palác sa otvára veľkolepou halou, Sieňou cti. Sieň vydláždili gotickým bestiárom s fantastickými zvieratami, vyzdobili bohato zdobenou heraldikou a vitrážami. Najpôsobivejšou miestnosťou paláca je slávnostná Sieň vojvodov na poschodí s gotickým klenutým stropom. Strop lemuje galéria portrétov vládcov a na konci miestnosti stojí mramorový krb s rodokmeňom najvýznamnejších moldavských pánov.

Sieň Henri Coandă v minulosti slúžila na zasadnutia poroty. Zdrojom inšpirácie pre strop miestnosti bola Westminster Hall v Londýne, kde sa zrodil parlament Spojeného kráľovstva. V sále prvýkrát použili cementovo-drevený obklad, materiál zo zmesi cementu a živice varenej v oleji, ktorý napodobňuje dubové drevo. Anjeli na gotických oblúkoch držia heraldické štíty a triptychová nástenná maľba medzi oblúkmi zobrazuje 3 obdobia mesta.

Hodinová veža

V hodinovej veži sa nachádzajú 3-ciferníkové hodiny a 8 zvonov, ktoré tvoria zvonkohru. Tá každú celú hodinu hrá melódiu Hora Unirii, zhudobnenú báseň, ktorá sa spieva a tancuje v deň výročia formálneho zjednotenia rumunských kniežatstiev v roku 1859. Vitrážové okná ciferníka zdobí 12 znamení zverokruhu. Hodiny strážia dvaja vojaci oblečení v tradičných krojoch. Neočakávajte výhľady na mesto.

Praktické info

Palác kultúry je otvorený od utorka do štvrtka a nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-18.00 h. Reprezentačné sály paláca môžete navštíviť od pondelka do nedele medzi 9.00-22.00 h len na základe vopred on-line zakúpenej vstupenky. Prehliadky hodinovej veže sú od utorka do nedele o 9.45 h, 10.45 h, 11.45 h, 12.45 h, 13.45 h, 14.45 h a 15.45 h, v pondelky o 10.45 h, 12.45 h a 14.45 h. Hodinovú vežu môžete navštíviť len so sprievodcom. Maximálny počet osôb v skupine je 14. Vstupenky do veže si kúpite v pokladni alebo on-line. V paláci sa v čase našej návštevy konal veľtrh fyzioterapeutov a psychológov. Zamiešali sme sa do davu a nahliadli sme do reprezentačných sál.

…a sme za polovicou, teraz sa vyberieme severozápadným smerom. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Iași? …

8. Ulica Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu)

Ul. Alexandru Lăpușneanu (Strada Alexandru Lăpușneanu; 300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) spája centrum mesta Piața Unirii so štvrťou Copou. V minulosti bola uličkou promenád a letných záhrad. Po roku 1830 sa zaplnila obchodníkmi z rôznych krajín. Bola tu švajčiarska cukráreň, fotoateliéry, hudobniny, klenotníci, krajčíri, parfuméri, pivovarníci, kníhkupectvá, starožitnosti, vináreň, či obchody s kvalitným tovarom dovezeným z Ľvova a Lipska. V medzivojnových rokoch na ulici fungovalo kino. Väčšina obchodov po 2. svetovej vojne zanikla. Na konci ulice stojí historická obojsmerná zametacia električka na odhŕňanie snehu z roku 1922, jediná v histórii, ktorú navrhli a postavili v Iași.

9. Žltá roklina Esplanada Elisabeta (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta)

Esplanádu Elisabeta postavili koncom 19. storočia na mieste známom ako žltá roklina na úpätí kopca Copou (Râpa Galbenă Esplanada Elisabeta; 800 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Stavba nielenže uľahčila pohyb medzi nižšie položenou železničnou stanicou a vyššie položeným starým centrom, ale predovšetkým prispela k spevneniu nestabilného terénu, na ktorom sa kedysi ťažil žltý íl. Polkruhovú centrálnu časť s terasou ohraničujú 2 schodiská, každé s 3 balkónmi, odkazmi na príbeh Rómea a Júlie. V skutočnosti sa počas teplých letných večerov stretávali práve v týchto miestach Mihai Eminescu s vtedy už vydatou Veronicou Micle. Po správach o Eminescuovej smrti sa Veronika uchýlila do kláštora, v ktorom si vzala život.

10. Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu)

Bývalú nadáciu kráľa Ferdinanda postavili v rokoch 1930-1934 v neoklasicistickom štýle. Od roku 1950 slúži ako Centrálna univerzitná knižnica Mihai Eminescu (Biblioteca Centrală Universitară Mihai Eminescu; 750 m/12 min. pešo severozápadne od centra). Zvonku ju charakterizujú fasáda z ruského kameňa, medailóny, ktoré predstavujú významné osobnosti národnej kultúry, mohutné iónske stĺpy, neodórske pilastre a malé trojuholníkové štíty. Interiér zdobia dekorácie z carrarského mramoru a benátskej mozaiky. Slávnostná sála s kráľovským balkónom sa vyznačuje modernistickým štýlom, veľmi dobrou akustikou a svetlo do nej vnáša strešné okno. So sprievodcom navštívite sálu s balkónom s výhľadom na námestie a bývalé observatórium v kupole budovy. Knižnica chráni 2 milióny zväzkov.

Praktické info

Knižnicu môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom v rumunčine a angličtine. Prehliadku si musíte rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke knižnice. Prehliadky sú od pondelka do piatka medzi 10.00-13.00 h. Vstupenka stojí 15 lei/2,94 eur/os. V soboty sú prehliadky pre skupiny minimálne 8 osôb. Vstupenka v sobotu stojí 30 lei/5,89 eur/os.

11. Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza)

Univerzita Alexandru Ioan Cuza (Universitatea Alexandru Ioan Cuza; 1,3 km/20 min. pešo severozápadne od centra) je 1. modernou univerzitou v Rumunsku. Založili ju v roku 1860 moldavský a rumunský právnik, liberálny politik a historik, viacnásobný minister a predseda vlády Rumunského kniežatstva v období medzi rokmi 1863-1865 Mihăil Kogălniceanu a politik Alexandru Ioan Cuza. Jeho meno nesie od roku 1942. Univerzitný palác v Copou slávnostne otvorili za prítomnosti kráľa Karola I. a kráľovnej Alžbety v roku 1897. V 30. rokoch 20. storočia palác rozšírili a postavili centrálny štít s monumentálnym schodiskom. Po bombardovaní v roku 1944 ho zrekonštruovali.

Univerzitu postavili vo francúzskom eklektickom štýle, ktorý kombinuje baroko a klasicizmus. Fasádu zdobia iónske pilastre a medailóny rumunských osobností. Centrálny vchod strážia 2 levy, ktoré predstavujú symboly moci vedy. Nad vchodom sa nachádza balkón so 6 korintskými stĺpmi, ktoré podopierajú bohato zdobený štít. Po stranách sú basreliéfy s deťmi, ktoré sa zaoberajú rôznymi oblasťami vedy.

Hlavná sála na prízemí má dĺžku 130 m. Výklenky zdobí 19 surrealistických nástenných malieb. V starom pravom krídle z roku 1897 sa nachádza stará aula s barokovými detailmi, kapacitou 300 miest a 55 m dlhá eklektická knižnica Technickej univerzity. Aj nové ľavé krídlo sa pýši vlastnou aulou. V súčasnosti univerzita pozostáva z 15 fakúlt, Centra pre európske štúdie, výskumných centier s približne 23 000 študentmi a 850 profesormi.

12. Záhrada Copou (Grădina Copou)

Záhradu Copou (Grădina Copou; 2 km/30 min. pešo severozápadne od centra), najstarší park mesta a rumunského Moldavska, založili v roku 1834 ako miesto pre oddych bojarov. Moldavská spoločenská elita sa do tejto oblasti chodila prechádzať už od 2. polovice 17. storočia. Obelisk s levmi v parku vztýčili v roku 1841 a predstavuje 1. verejnú pamiatku Rumunska. Uprostred parku rastie známa Eminescuova lipa, jeden z najstarších a najvýznamnejších pamätných stromov Rumunska, má už viac ako 450 rokov. Básnik často sedával v tieni stromu so svojou milenkou, poetkou Veronikou Micle.

Vôňa lipových kvetov sa nesie celým parkom. Pred lipou sa vyníma bronzová socha básnika. V roku 1989, pri príležitosti 100. výročia úmrtia básnika, v parku slávnostne otvorili múzeum Mihai Eminescu. Alej zdobia busty ďalších významných osobností, ktoré prispeli ku kultúrnemu životu mesta. Park je dejiskom kultúrno-umeleckých podujatí. V parku môžete navštíviť Kultúrne centrum Mihai Ursachi a expozíciu História rumunského divadla (Casa de cultură Mihai Ursachi și Colecția Istoria Teatrului Românesc).

13. Botanická záhrada Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu)

Botanickú záhradu založil v roku 1856 rumunský lekár a prírodovedec Anastasie Fătu (Grădina Botanică Anastasie Fătu; 4 km/1 h pešo severozápadne od centra). Je tak najstaršou botanickou záhradou v Rumunsku. Zároveň je najväčšou botanickou záhradou krajiny a jednou z najväčších v Európe. Súčasná poloha záhrady je od roku 1964. Na takmer 90 ha záhrady rastú tisíce druhov rastlín rozdelených do 10 sekcií a komplexu 11 skleníkov. V sekcii flóry a vegetácie Rumunska, najväčšej sekcii záhrady, sa nachádza aj rybník. Škoda len, že si takto uprostred záhrady neužijete trochu pokoja. Viacerí motoristi si cez túto sekciu skracujú cestu z jednej strany mesta na druhú. Rozárium má viac ako 800 druhov ruží.

Len tak-tak sme stihli zažiť 51. ročník výstavy exotických rastlín v skleníkovom komplexe, ktorá končila 15. marca 2026. Videli sme rôzne druhy orchideí, paliem, kamélií a rododendronov, z kaktusov agáve alebo aloe, mäsožravé či hmyzožravé rastliny, ale aj interiérové zelené steny a rastlinné inštalácie. Nie všetky skleníky však boli návštevníkom prístupné. Do niektorých, v ktorých už pripravovali kvety na ďalšiu sezónu, som mohol len nakuknúť.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od polovice apríla do polovice októbra denne medzi 9.00-20.00 h. Skleníky sú otvorené taktiež od polovice apríla do polovice októbra, ale od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stála 25 lei/4,91 eur/os. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• Krištáľová záhrada v Prahe
• 20 dôvodov pre návštevu Lyonu
• Čo vidieť v Kodani
• Padova – veda a umenie
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 3. 2026 (1 eur = 5,0947 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Cremona dostať?

Cremona je sídlom rovnomennej provincie v regióne Lombardsko na severe Talianska. Od Milána sa nachádza 97 km/1 h 20 min. autom juhovýchodne.

Autobusom

Autobusová stanica Cremona, FS, Autostazione Est sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune.

Vlakom

Železničná stanica Cremona sa nachádza 1,3 km/18 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune. Do Cremony som cestoval vlakom z Bergama. Cesta vlakom vrátane 14-19-minútového prestoja v Trevigliu trvá okolo 2 hodín. Spiatočný cestovný lístok by ma vyšiel na 16,20 eur.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Cremona získať info?

Turistické informačné centrum Infopoint Cremona – Ufficio Informazioni sa nachádza priamo na námestí Piazza del Comune v radnici v západnej časti zástavby.

Čo v meste Cremona robiť, vidieť a navštíviť?

Väčšina atraktivít mesta sa sústreďuje na hlavnom námestí Piazza del Comune – radnica, lodžia vojakov, veža Torazzo, katedrála a krstiteľnica. Byť v Cremone a nenavštíviť Múzeum huslí, to je akoby ste v meste nikdy neboli. Po ceste na stanicu (alebo z nej) môžete obdivovať hneď niekoľko stredovekých palácov.

Radničné námestie (Piazza del Comune)

Stredoveké Radničné námestie (Piazza del Comune) patrí medzi najimpozantnejšie námestia Talianska. Celé na mňa pôsobilo ako divadelná kulisa. Dokonale snúbi svetské s náboženským. Na jednej strane ho lemujú Torrazzo, katedrála, krstiteľnica, zatiaľ čo na druhej radnica a vojenská lodžia. Priamo na námestí ma prekvapilo niekoľko radov stolov, ktoré sa tu vyhrievali na slnku. V letnej páľave som premýšľal kam sa skryjem a vôbec som neuvažoval nad tým, že by som si k jednému zo stolov sadol. Poobede som pochopil, prečo stoly umiestnili len po určitú časť námestia. Keď sa slnko presunulo za radnicu, všetky stoly sa ukryli v jej tieni.

Radnica (Palazzo del Comune)

Radnica (Palazzo del Comune), postavená v štýle lombardského broletta, pochádza z roku 1206. Postupne ju rozširovali až do 15. storočia. V 19. storočí (1838) jej fasádu prestavali v novorenesančnom štýle. Na poschodí sa nachádzajú sály s freskami z 13. storočia, vzácny mramorový krb, plátna zo zaniknutých kostolov, či replika dverí z paláca Stanga. Pôvodné dvere môžete vidieť v Louvri. V severnej časti radnice je turistické informačné centrum.

Lodžia vojakov (Loggia dei Militi)

Tehlová Lodžia vojakov (Loggia dei Militi) pochádza z konca 13. storočia (1292). Spoznáte ju podľa vysokého portika a je zakončená cimburím. Pod portikom sa zachoval štít starobylej brány Porta Margherita, na ktorom je obraz Herkula, zakladateľa mesta, s mestským erbom. Stretávali sa v nej velitelia mestských milícií. Tmavozelený novinový stánok pred lodžiou vás vráti do minulého storočia.

Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona)

Veža Torrazzo, neprehliadnuteľný symbol Cremony, stojí priamo na námestí Piazza del Comune vo východnej časti zástavby vedľa katedrály. Jej počiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia (1267). Dokončili ju o 38 rokov neskôr (1305). Je najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Má výšku 112,54 m. Na jej vrchol vedie neuveriteľných 502 schodov. A nie, v tejto veži vás na jej vrchol nevyvezie žiadny výťah. Budete si to musieť pekne vyšliapať sami. Astronomické hodiny na západnej strane veže pribudli v roku 1582, v roku, kedy sa reformoval gregoriánsky kalendár. Posledná reštaurátorská práca sa uskutočnila v roku 1974.

Výstup na vrchol vám spríjemní Vertikálne múzeum v cremonskej veži (Museo Verticale del Torrazzo di Cremona), ktoré pozostáva zo 7 zastavení. Asi vás neprekvapí, že všetko sa tu točí okolo času, hodín, slnka mesiaca a hviezd. Na jednotlivých poschodiach veže sa dozviete o prístrojoch na meranie času, uvidíte pôvodný mechanizmus hodín zvnútra, slnečné hodiny, mechanické hodiny, Foucaultovo kyvadlo, 7 bronzových zvonov, až kým nedosiahnete vrchol na panoramatickú terasu. Verte, že v tejto výške je výhľad naozaj nezabudnuteľný.

Oranžovo-hnedé strechy mesta obklopovala zelená farba okolitej krajiny. Cremonu som navštívil v júli 2025, takže letnému oparu som sa nevyhol. Na jar alebo v jeseni musí byť z veže naozaj krásny čistý výhľad na okolitú krajinu. Obdivoval som talianskeho otecka, ktorý našiel dosť odvahy a očividne aj trpezlivosti a dal si tú námahu vyjsť až na vrchol veže so svojimi 2 malými deťmi.

Praktické info o vertikálnom múzeu

Vertikálne múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea).

Krstiteľnica (Battistero)

Výstavba tehlovej románskej krstiteľnice (Battistero) začala v roku 1167. Pri výstavbe sa inšpirovali florentskou krstiteľnicou. Stojí na 8-uholníkovom pôdoryse. Má výšku 34 m a priemer 20 m. Portikus podopierajú dva levy so stĺpmi, podobne ako pri susednej katedrále. Dve fasády, ktoré smerujú do námestia, obložili mramorom. Tak ako katedrála, tiež je miestom bohoslužieb. V jej strede sa nachádza mramorová cisterna. Steny zdobia 3 oltáre. Svetlo do nej vstupuje cez 2 rady dvojitých okien a 8-hranný otvor na samom vrchole kupoly. Krstiteľnica je otvorená od utorka do nedele medzi 10.00-13.00 h a 14.30-18.00 h. Vstupenka stála 10 eur/os. Cena zahŕňa prehliadky Vertikálneho múzea v cremonskej veži, Baptistéria a Diecézneho múzea.

Rímska dláždená cesta (Strada Basolata Romana)

Počas rekonštrukčných prác na budove Obchodnej komory v roku 1967 náhodne objavili 2 staroveké rímske dláždené cesty (Strada Basolata Romana; 87 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune). Objav pomohol pochopiť usporiadanie rímskeho mesta, ktoré bolo založené v roku 218 p. n. l.

Múzeum huslí (Museo del Violino)

Verte mi, že aj keď nie ste práve najväčším fanúšikom alebo virtuózom tohto sláčikového hudobného nástroja, v Múzeu huslí (Museo del Violino; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) sa vám bude určite páčiť. Moderné a interaktívne, aj keď nie všetky monitory v čase mojej návštevy fungovali. Pred prehliadkou múzea si pripravte hlavne oči, uši a prsty. Snáď jediné zmysly, ktoré v ňom nevyužijete, sú čuch a chuť. Proti ovoniavaniu vecí žiadny dišputát a tuším v múzeu nájdete aj niečo drobné pod zub.

Múzeum sídli v Palazzo dell’Arte, ktorý navrhli v roku 1941 a stavali počas 2. svetovej vojny a krátko po nej. Inštitúcia ale nie je len múzeom. Je medzinárodným kultúrnym centrom. Nadácia Múzea huslí chráni a propaguje tradičnú a súčasnú výrobu huslí v Cremone prostredníctvom výstav, konferencií, publikácií, súťaží, či vystúpení v auditóriu. V rámci múzea zriadili 2 vedeckovýskumné laboratóriá. Tie koordinujú výskum tém, ktoré súvisia s výrobou huslí.

Prehliadka Múzea huslí

Dozviete sa o udalostiach, ktoré predchádzali zrodu huslí a prispeli k ich vývoju, prenesiete sa do Cremony za čias Stradivariho, spoznáte hlavné husľové dynastie, ktoré v meste pôsobili. Uvidíte dielňu na výrobu huslí a o samotnej výrobe sa dozviete prostredníctvom videí na informačných paneloch. Vo veľkej drevenej kupole s 24 reproduktormi nadobudnete pocit, akoby ste sedeli uprostred orchestra. V tzv. Pokladnici uvidíte najvýznamnejšie hudobné nástroje zo zbierky múzea, nielen od Stradivariho, ale aj Amatiho, či Guarneriho.

Ani sa nečudujem, že ešte prísnejšie strážia viac ako 700 predmetov priamo zo Stradivariho dielne v ďalšej miestnosti. Medzi dielami súčasných najlepších majstrov výrobcov huslí som síce žiadne husle zo Slovenska nenašiel, zato tu boli husle od Jana Baptistu Špidlena z Česka. Pre komplexný zážitok vám odporúčam spojiť prehliadku múzea s koncertom v auditóriu. Vstupenky na podujatie do auditória si kúpite on-line.

Praktické info o Múzeu huslí

Múzeum huslí je otvorené od utorka do piatka medzi 11.00-17.00 h, soboty a nedele medzi 10.00-18.00 h. Po vstupe do expozície určite neodmietnite audio sprievodcu. Vysvetlí vám historické súvislosti, prevedie expozíciou a ešte si vďaka nemu vypočujete rôzne hudobné ukážky. Vstupenka stojí 12 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Stradivariho dom (Casa Stradivari)

Vedeli ste, že v Cremone môžete okrem Stradivariho huslí ešte stále vidieť aj Stradivariho dom (Casa Stradivari; 750 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune)? Stradivari v dome žil medzi rokmi 1667-1680. Dom je v súčasnosti sídlom rovnomennej nadácie, ktorá ho zrekonštruovala. Nadácia ponúka umelcom priestor na stretávanie sa, rast a výskum. Na prízemí sa koná kurz v oblasti zdokonaľovania výroby huslí, na 1. poschodí kurz hry na husliach a na 2. poschodí býva medzinárodne uznávaný umelec, ktorý spolupracuje s majstrami na prízemí, ako i učí mladé talenty na poschodí.

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi)

Palác Trecchi (Palazzo Trecchi; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili na konci 15. storočia (1494). V polovici 19. storočia (1843) palác úplne prestavali v novostredovekom štýle s nádychom romantizmu. Pribudla novogotická ornamentika, cimburie a rohová vežička. Priestranné novogotické átrium lemujú červené mramorové stĺpy zo 16. storočia.

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova)

Palác Cittanova (Palazzo Cittanova; 1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) postavili v roku 1256. Vtedy bola táto časť mesta za hranicami starovekého rímskeho mesta. Spolu s palácom Trecchi a kostolom sv. Agáty rozširovali jadro mesta v stredoveku. Pri jeho výstavbe sa inšpirovali radnicou. Počas 13. storočia sa tu stretávala „Rada nového mesta“, po jej zániku bol palác sídlom cechu obchodníkov s barchetom (tkanina). Neskôr tu boli kasárne a nakoniec notársky archív. V súčasnosti slúži na konferencie a podujatia.

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi)

Palác Raimondi (Palazzo Raimondi; 1,1 km/15 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol v dobe svojho vzniku v 15. storočí niečím výnimočným až nezvyčajným. Kvádrová fasáda z bieleho a ružového vápenca nie je pre Cremonu a jej provinciu typická. Pripomína skôr paláce vo Florencii. Jedinečné boli aj monumentálne schodisko a stĺpový portikus. V budove sídli Katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva Univerzity v Pavii, ktorá uchováva zbierku hudobných nástrojov Univerzitného múzejného systému.

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo)

Palác Stanga Rossi di San Secondo (Palazzo Stanga Rossi di San Secondo; 1,2 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) pochádza z 15. storočia. Dnes už ale na ňom nenájdete nič, čo by toto storočie pripomínalo. Jeho súčasná novobaroková podoba vznikla prestavbou v 19. storočí. Renesančný portál z roku 1490 na konci 19. storočia odstránili a premiestnili do Louvru. V Palazzo Comunale už uvidíte len jeho sadrový odliatok.

Kde sa v meste Cremona najesť?

Napriek tomu, že som Osteria del Melograno (170 m/2 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza del Comune) navštívil práve v čase obeda, obsluha pre mňa našla miesto. Okolo mňa opäť samí Taliani. Všimol som si, že miestni si málokedy doprajú k obedu pivo. Ak už, tak takmer vždy je to víno. A ak si to pivo objednáte vy, takmer vždy sa prekvapene obzerajú. Niekedy som sa cítil, akoby som si dovolil objednať si poobede cappuccino. Ale poďme naspäť k ostérii.

Tá už má na reštauračnom trhu Cremony svoje stále miesto. Existuje od roku 1999. Neformálnu reštauráciu ale nemilujú len jej hostia. Pred niekoľkými rokmi ju ISNART (Národný inštitút pre výskum cestovného ruchu) vyhlásil za najlepšiu ostériu v Taliansku. Ochutnal som miestnu kuchyňu, Marubini Cremonesi s maslom a zeleninou. Obed som snúbil s už spomínaným talianskym pivom. Za chutný obed som zaplatil 20 eur. V ostérii si neúčtovali coperto a môžete v nej platiť platobnou kartou.

Kam v meste Cremona zájsť na kávu?

Kaviareň Caffè Torrazzo FrancyLuca (len 60 m/1 min. pešo severne od námestia Piazza del Comune) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Napriek tomu z terasy uvidíte katedrálu i krstiteľnicu. Pred spoznávaním mesta som sa tu zastavil na croissant a espresso. Za účet som zaplatil 2,90 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Pred odchodom som nevynechal návštevu toalety. Pri pohľade na dieru v podlahe sa mi pred očami vynorili všetky spomienky na kempy v Taliansku, do ktorých nás rodičia brali ako deti.

Kam v meste Cremona zájsť na drink?

Bar La Mantovana (800 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza del Comune) bol mojou poslednou zastávkou po ceste na železničnú stanicu. V bare som sa zastavil na užitočné espresso a príjemný Aperol Spritz. Pre mnohých Talianov nepochopiteľná kombinácia. Po anglicky hovoriaca obsluha. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zážitkové expozície aj v týchto mestách:

• Mělník – nielen pre manželky českých kráľov
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe
• Liehovar Poli Grappa
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cremona za zvuku huslí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Opera v Osle (Operahuset Oslo)

Opera v Osle (Operahuset Oslo; 1,6 km/22 min. pešo juhovýchodne od radnice) je neprehliadnuteľnou dominantou východnej časti pobrežia mesta od roku 2008. Pripomína ľadovec, ktorý trčí ponad hladinu. V budove sídlia Nórsky národný balet, operný orchester a baletná škola. Z voľne prístupnej strechy opery vám bude patriť celé mesto. Interiér zase patrí mramoru a dubovému drevu. Operu, balet, či akékoľvek iné predstavenie si vychutnáte v 3 sálach – hlavná s 1 369 miestami, 2. pódium so 400 miestami a skúšobná miestnosť pre 200 osôb. Koncerty sa ale často odohrávajú aj vo foyeri budovy, na balkónoch alebo dokonca na streche.

Opera ma vítala už z diaľky. Neďaleko nej stojí zbrusu nové múzeum Edvarda Muncha s jeho svetoznámym obrazom Výkrik. A pred múzeom zase „Oslo Eye“, alebo tiež diablovo koleso. Bolo mi jasné, že práve na tomto mieste chcem mať svoju fotku z Osla. V meste ma prekvapila všade vládnuca pohoda. Ľudia sedeli takmer všade, kde mohli, na streche opery dokonca tancovali. Nikto sa za ničím nenaháňal, všetci žili pre túto chvíľu.

Foyer opery je otvorený od pondelka do soboty medzi 11.00-22.00 h, v nedele medzi 12.00-22.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v angličtine, nemčine a nórčine. Počas prehliadky navštívite zákulisie a hlavné pódium, dozviete sa o architektúre, javiskových technológiách, ale aj samotnej opere a balete. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 150 nok/13,01 eur/os. Vstupenky si kúpite na oficiálnej internetovej stránke opery, kde uviedli aj dátumy, časy a jazyky prehliadok.

Pevnosť Akershus (Akershus festning)

Ak budete do Osla prichádzať loďou, už z diaľky vás bude vítať hrdo sa vypínajúca pevnosť Akershus (Akershus festning; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od radnice). V areáli pevnosti môžete navštíviť hrad, Múzeum ozbrojených síl, Nórske múzeum odboja a návštevnícke centrum. Zamestnanci návštevníckeho centra poskytujú informácie a organizujú prehliadky pevnosti. V centre sa nachádzajú 2 bezplatné výstavy.

Trochu histórie

Výstavba hradu i pevnosti sa začala v roku 1299 a ukončili ju v 14. storočí. Hrad (Akershus slott) odolal v priebehu storočí mnohým obliehaniam. V 17. storočí ho prestavali na renesančný zámok. Zatiaľ čo po pevnosti a jej hradbách sa môžete voľne túlať, hrad spoplatnili. Uvidíte pôvodný stredoveký hrad, miestnosti dánsko-nórskych kráľov, honosné siene, temné žaláre, hradnú kaplnku a krypty. Múzeum ozbrojených síl (Forsvarsmuseet) sa zameriava na vojenskú históriu Nórska od čias Vikingov až po súčasnosť. Nórske múzeum odboja (Norges Hjemmefrontmuseum) približuje udalosti, ktoré sa odohrali počas nemeckej okupácie v rokoch 1940-1945.

Praktické informácie

Hlavná brána do pevnosti je otvorená celoročne denne medzi 6.00-21.00 h, bočné brány celoročne denne medzi 7.00-18.00 h. Hrad je otvorený od konca mája do konca augusta od pondelka do soboty medzi 10.00-16.00 h, nedele medzi 12.00-16.00 h. Komentované prehliadky pevnosti so sprievodcom v angličtine sú cez víkendy o 12.00 h a o 14.00 h, v nórčine cez víkendy o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadka trvá 55 minút. Návštevnícke centrum pevnosti, Múzeum ozbrojených síl aj Nórske múzeum odboja sú otvorené od mája do augusta od piatka do stredy medzi 10.00-17.00 h, štvrtky medzi 10.00-20.00 h a od septembra do apríla denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka na hrad, do Múzea ozbrojených síl i do Nórskeho múzea odboja stojí každá 150 nok/13,01 eur/os.

Kráľovský palác (Det kongelige slott)

Kráľovský palác (Det kongelige slott; 750 m/12 min. pešo severozápadne od radnice) je domovom súčasného nórskeho kráľa Haralda V. a jeho manželky, kráľovnej Sonje. Palác postavili v rokoch 1824-1848 za vlády kráľa Karla Johana (Karol XIV. Ján, 1763-1844), ktorého jazdecká socha hrdo stojí pred palácom. Striedanie stráží s kráľovskou gardou sa odohráva pred palácom každý deň o 13.30 h.

Pre návštevníkov je palác otvorený počas letnej turistickej sezóny od júna do augusta denne medzi 10.00-17.00 h len v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadky v angličtine sú denne o 12.00 h, 14.00 h, 14.20 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 220 nok/19,09 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo telefonicky.

Katedrála v Osle (Oslo Domkirke)

Keď sa povie katedrála, všetci si asi predstavíme obrovský honosný gotický kostol, ktorý postavili niekedy v stredoveku. Určite budete prekvapení, keď uvidíte nenápadnú katedrálu v Osle (Oslo Domkirke; 950 m/13 min. pešo východne od radnice) z roku 1697. Je hlavným kostolom diecézy v meste a farským kostolom katedrálneho zboru. Okrem bohoslužieb ho využíva aj kráľovská rodina a štát na oficiálne udalosti, napr. svadby a pohreby. Príležitostne sa kostol využíva na koncerty. Katedrála je otvorená od soboty do štvrtka medzi 10.00-16.00 h, v piatky medzi 16.00-00.00 h. Je voľne prístupná návštevníkom.

Historické múzeum (Historisk museum)

Historické múzeum (Historisk museum; 700 m/10 min. pešo severne od radnice) obsahuje najväčšiu nórsku zbierku predmetov od praveku, cez obdobie Vikingov až po stredovek. Uvidíte vikingské meče, šperky alebo najzachovanejšiu vikingskú prilbu na svete. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 160 nok/13,88 eur/os.

Zámocký park (Slottsparken)

Zámocký park (Slottsparken; 800 m/13 min. pešo severne od radnice) je jedným z prvých verejných parkov Osla. Napriek tomu, že v ňom stojí kráľovský palác, park je otvorený pre všetkých celoročne. Na moje počudovanie sa pomerne dosť blízko dostanete aj ku samotnému palácu. Samozrejme ho stráži kráľovská stráž, tak radšej nerobte žiadne prudké pohyby, aby ste nevzbudzovali pozornosť. V parku nemusíte sedieť na lavičke ako 5 peňazí, ale môžete v ňom aj piknikovať, zabehať si, opaľovať sa, hrať sa, alebo dokonca tancovať, čoho som bol svedkom.

Park krášlia okrem niekoľkých jazierok tiež viaceré sochy, napr. socha korunnej princeznej Märthy, kráľovnej Maud alebo monument Karla Johana. Park Dronningparken, ktorý je súčasťou Slottsparken v jeho juhozápadnej časti, je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra.

Radnica (Oslo Rådhus)

Vysoká 2-vežová budova z červených tehál, ktorú je vidieť a počuť z mnohých miest mesta, je zaručene radnica (Oslo Rådhus). Radnicu dokončili v roku 1950. Zvonkohra so 49 zvonmi patrí medzi najväčšie v Škandinávii. Hrá každú celú hodinu medzi 7.00-00.00 h. Je sídlom mestskej rady a zastupiteľstva mesta. Každý rok 10. decembra sa v nej udeľuje Nobelova cena mieru. Radnica je otvorená denne medzi 9.00-16.00 h. Pred vstupom prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do radnice je zdarma. Komentované prehliadky so sprievodcom v nórčine a angličtine sa konajú od konca júna do konca augusta denne o 10.00 h, 12.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvá 45 minút. Prehliadky sú taktiež zadarmo.

Polovica je za nami. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Osle?

Park sôch Tjuvholmen

Park sôch Tjuvholmen (Tjuvholmen skulpturpark; 1 km/15 min. pešo juhozápadne od radnice) sa nachádza na samom okraji novovybudovanej promenády. Sochy v parku vytvorili viacerí medzinárodní súčasní umelci. Priznám sa, že nie som veľký priaznivec súčasného umenia. Čo som asi rozpoznal, bolo súsošie Snehulienky a 7 trpaslíkov, i keď aj tu boli dve Snehulienky a trpaslíkov snáď nezráta nik. Súsošie na mňa pôsobilo dosť desivo. Z parku je to len na skok do múzea moderného umenia Astrup Fearnley, či na vyhliadku Tjuvtitten. Tá má podobu vysokého úzkeho skleneného výťahu. V čase mojej návštevy ale bola dočasne zatvorená. Z parku dovidíte na protiľahlý polostrov Bygdøy s múzejnou štvrťou, napr. Múzeum vikingskej lode, Nórske námornícke múzeum, či skanzen. Dostanete sa tam autom, hromadnou dopravou alebo loďou, ktorá sa plaví spred radnice.

Nórsky parlament (Stortinget)

Historickú budovu Nórskeho parlamentu (Stortinget; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od radnice) postavili v rokoch 1861-1866. Budovu navštívite len počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. V roku 2025 sa prehliadky budú konať od pondelka do piatka od 30. júna do 15. augusta. Prehliadky v angličtine sú vždy o 10.15 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Nemusíte si vopred rezervovať miesto v skupine. Prehliadky sú bezplatné. Pred prehliadkou prejdete bezpečnostnou kontrolou. Veci si musíte nechať v šatni. Počas prehliadky môžete fotografovať okrem bezpečnostnej kontroly. Filmovanie sprievodcu nie je povolené.

Damstredet

160 m dlhú dláždenú ulicu Damstredet (1,4 km/21 min. pešo severovýchodne od radnice) lemujú nízke drevené domy z prelomu 18. a 19. storočia. Tešil som sa, keď ulicu navštívim a pozriem si tradičnú nórsku architektúru. Kým na prvom dome bolo lešenie, pred tým druhým zase boli obrovské vrecia so stavebným materiálom. Výhľadu na tretí dom bránili obrovské kontajnery a pred štvrtým domom parkovala jeho majiteľka. Buď sa v priebehu storočí vytratilo čaro tejto ulice, alebo som len skrátka neprišiel vhodnú chvíľu.

Cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund)

Neďaleko Damstredet sa rozprestiera rozľahlý cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund; 1,3 km/20 min. pešo severne od radnice). Na cintoríne je pochovaných mnoho slávnych Nórov, napr. dramatik a spisovateľ Ibsen, expresionistický maliar Munch, či prozaik a dramatik Bjørnson.

Akerselva

Od jazera Maridalsvannet (8,6 km/1 h 8 min. pešo severne od radnice) až po Oslo fjord (1,6 km/22 min. východne od radnice) preteká cez mesto rieka Akerselva. Okolo nej vyrástla rekreačná oblasť. Nájdete tu miesta na kúpanie a oddych, vodopády, lesné oblasti, ale aj miesta na rybolov. V okolí rieky sa nachádzajú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Rieka a jej okolie sú chránenou kultúrnou oblasťou. Popri rieke vedie turistický chodník vhodný na prechádzky, beh, či cyklistiku.

Rieku som odfotil z mosta Grünerbrua. Kedysi sa v týchto miestach nachádzal najstarší most cez rieku. Až do roku 1654 bol jediným mostom, ktorý spájal východ a západ mesta. Na moste sa vyberalo mýto za vstup do mesta. Most bol tiež svedkom bitky kráľa Sverreho a Birkebeinerne. Švédsky kráľ Karol XII. ho v roku 1716 celý vypálil.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt)

Vedeli ste, že Nobelova cena mieru sa odovzdáva v Osle, na rozdiel od všetkých ostatných cien, ktoré sa odovzdávajú v Štokholme? Dôvod súvisí s poslednou vôľou samotného Alfreda Nobela. V jeho testamente z roku 1895 sa uvádza, že cenu má udeľovať Nórsky parlament, alebo ním poverený výbor. V tom čase ešte Nórsko a Švédsko tvorili personálnu úniu. Dvom samostatným krajinám so svojimi inštitúciami vládol jeden kráľ. Nobel pravdepodobne veril, že nórski politici budú nezávislejší a vhodnejší na rozhodovanie o otázkach mieru. Tradícia sa zachovala dodnes, aj keď únia sa rozpadla v roku 1905.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt; 850 m/13 min. pešo severozápadne od radnice) založili v roku 1904, aby podporoval Nobelov výbor pri rozhodovaní o tom, komu by mali udeliť Nobelovu cenu mieru. Od roku 1905 sa do inštitútu presunulo slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa dovtedy odovzdávali v parlamente. V októbri sa v inštitúte oznamuje laureát ceny mieru, 9. decembra, deň pred slávnostným odovzdávaním cien na radnici, tu prebieha tlačová konferencia laureáta. Inštitút tiež organizuje tzv. Nobelove sympóziá, na ktorých sa diskutuje o témach týkajúcich sa mieru a konfliktov.

Navštívte opery aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Craiova – hlavné mesto Olténie
• V meste Lipsko „bacha“ na Bacha!

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 6. 2025 (1 eur = 11,5265 nok).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Osle je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kráľovská štvrť (Quartier Royale)

V Kráľovskej štvrti (Quartier Royale) je všetko kráľovské. Kráľovský palác, kráľovský kostol, ešte aj ten bruselský park sa kedysi nazýval kráľovským.

Bruselský park (Parc de Bruxelles)

Bruselský park (Parc de Bruxelles; 950 m/15 min. pešo východne od Grand Place) bol prvým verejným parkom v meste. Vybudovali ho na konci 18. storočia. Navrhli ho ako neoklasicistickú promenádu so širokými chodníkmi, dlhými záhonmi a sochami antickej mytológie. Na jednom konci parku stojí Federálny parlament, symbol moci, zatiaľ čo na druhej strane sa vypína Kráľovský palác, symbol monarchie.

Park som navštívil na začiatku jari. Nie všetky stromy kvitli, nie všetky jazierka napustili, takže som park nezastihol v jeho najlepšej kondícii. Verím ale, že v lete má tiež svoje čaro a poskytuje príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule)

Katedrála svätých Michala a Guduly (Cathédrale Saints-Michel-et-Gudule; 500 m/8 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína na 1. pohľad parížsky Notre-Dame. Katedrálu stavali v 13.-15. storočí v štýle brabantskej gotiky. Belgický národný kostol, v ktorom sa konajú kráľovské svadby, korunovácie i pohreby. Kostol bol svedkom korunovácie Karola V. za španielskeho kráľa, ale aj sobáša súčasného belgického kráľa Filipa s Mathilde.

Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles)

Kopec Coudenberg bol miestom pôvodného bruselského hradu brabantských vojvodov z 12. storočia. Komplex zničil katastrofálny požiar v roku 1731. Spodné poschodia pôvodného hradu Coudenberg však stále môžete vidieť. Do podzemných priestorov sa vstupuje z Musée BELvue. Na mieste bývalého paláca postavili nový Kráľovský palác v Bruseli (Palais Royal de Bruxelles; 1 km/16 min. pešo juhovýchodne od Grand Place), ktorý je hlavným pracoviskom súčasného belgického kráľa. Palác je otvorený len počas leta po štátnom sviatku 21. júla do septembra. Na oficiálnej internetovej stránke palác navštívite virtuálne celoročne. Kráľovská rodina žije na hrade Laeken.

Hora umenia (Mont des Arts)

V štvrti Mont des Arts môžete okrem atraktivít, ktoré som uviedol nižšie, navštíviť múzeum umenia surrealistického maliara Musée Magritte, Kráľovské múzeá výtvarného umenia (Musées Royaux des Beaux-Arts), Centrum výtvarných umení Bozar či Kráľovskú knižnicu (Bibliothèque Royale).

Budova Starého Anglicka

Secesná budova Starého Anglicka (700 m/11 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je bývalým luxusným obchodným domom z roku 1899. Budovu spoznáte podľa čiernej fasády, množstva kovaného železa a klenutých okien. Dnes je múzeom hudby a depozitom viac ako 9 000 historických hudobných nástrojov, z ktorých takmer 1 200 môžete obdivovať v stálej expozícii. Na streche múzea sa nachádza reštaurácia s panoramatickým výhľadom na mesto. Ak sa náhodou do reštaurácie nedostanete, nezúfajte. Pekný výhľad na mesto budete mať aj z vrcholu záhrad Hory umenia (Jardin du Mont des Arts).

Jarné slnko ma príjemne hrialo na tvári, na schodoch vyhrával pouličný muzikant, vzduchom sa niesla vôňa jarných kvetov, ľudia si vychutnávali šálku poobednej kávy a v diaľke sa vypínala veža radnice.

Socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon)

Jazdecká socha Godfreya z Bouillonu (Statue de Godefroy de Bouillon; 850 m/14 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) stojí v strede námestia Place Royale. Predstavuje lotrinského vojvodu a jedného z vodcov 1. križiackej výpravy, ktorý sa v roku 1099 stal na krátke obdobie prvým európskym „kráľom“ Jeruzalema.

Vždy, keď niekam cestujem, tak mi vo výhľade bránia žeriavy, budovy sú zakryté lešením či plachtami alebo je mesto rozkopané. Inak tomu nebolo ani pri soche Godfreya.

Sablon/Zavel

Štvrť Sablon/Zavel susedí so štvrťou Grand Place z juhu. Do štvrte som sa vybral za oddychom do parku a za výhľadmi na vyhliadku.

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon)

Námestie Petit Sablon (Square du Petit Sablon; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) je vlastne takým malým útulným parkom v štvrti Sablon. Verejnosti ho prvýkrát sprístupnili v roku 1890. Park vo flámskom neorenesančnom štýle zdobia sochy najväčších belgických umelcov 19. storočia. Symetrické kvetinové záhony vedú k vyvýšenej fontáne. Kruhovej nádrži dominuje súsošie grófov Egmont a Hornes, bojovníkov odboja, ktorých v 16. storočí (1568) počas tyranského španielskeho režimu sťali. Za súsoším vedú 2 schodiská k palácu Egmont. Z parku sa vám mimochodom naskytne najlepší výhľad na Kostol Panny Márie Víťaznej v Sablone.

Vyhliadka na Marolles (Point de vue des Marolles)

Severne od justičného paláca sa nachádza vyhliadka na mestskú štvrť Marolles (Point de vue des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place). Vyhliadku nájdete podľa obrovského diablovho kolesa. Z vyhliadky ale neuvidíte len túto mestskú štvrť. Vášmu pohľadu určite neunikne staré mesto, bazilika Koekelberg a keď sa dobre zadívate, v diaľke uvidíte aj Atomium.

Marolles / Marollen

Štvrť Marolles alebo tiež Marollen sa nachádza južne od Grand Place. Na severe susedí so Saint-Jacques, na severovýchode a východe so Sablon/Zavel, z juhovýchodu, juhu a juhozápadu ju objíma Saint-Gilles.

Justičný palác (Palais de Justice)

Justičný palác (Palais de Justice; 1,2 km/18 min. pešo južne od Grand Place) je sídlom Najvyššieho súdu krajiny. Palác postavili na Mont des Potences, čo v preklade znamená Šibeničný vrch. Práve na tomto mieste popravovali v stredoveku odsúdencov. Hovorí sa, že v 16. storočí tam chodil v noci slávny lekár Vesalius kradnúť mŕtvoly, aby mohol študovať ľudské telo. Výstavba, ktorá sa začala v roku 1866, trvala 17 rokov. Architekt svoje dielo nikdy nevidel dokončené. Zomrel 4 roky pred dokončením stavby. Úplne sa vyčerpal a dohnalo ho šialenstvo.

Palác postavili ho v klasickom grécko-rímskom štýle. Je väčší ako Bazilika sv. Petra vo Vatikáne a je najväčším palácom spravodlivosti na svete. Zaberá plochu 40 000 m², kupola čnie do výšky 100 m a vo vnútri sa nachádza viac ako 250 miestností vrátane 27 pôsobivých súdnych siení. Škoda len, že som palác nemohol vidieť v jeho plnej kráse. Už niekoľko rokov prebieha (a niekoľko asi ešte bude prebiehať) rekonštrukcia, takže ho zakrýva lešenie.

Výťah (Ascenseur des Marolles)

Pre všetkých pohodlnejších návštevníkov Marroles sa priamo pred justičným palácom ponúka sklenený výťah (Ascenseur des Marolles; 1,1 km/17 min. pešo južne od Grand Place), ktorý vás vyvezie alebo zvezie medzi jednotlivými ulicami štvrte. Jazda výťahom netrvá ani 15 sekúnd a je úplne zdarma.

Mural Odilon Verjus

Nástenná maľba Odilon Verjus (1,1 km/15 min. pešo južne od Grand Place) zobrazuje bláznivé dobrodružstvá misionára Odilona a jeho žiaka Laurenta po boku. Priznám sa, že kvôli týmto 2 pánom som maľbu nevyhľadával. Moju pozornosť ukradla tanečníčka Josephine Baker s jej domácim miláčikom – leopardom. Tanečníčka vystupovala v Bruseli v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Brána Halle (Porte de Hal)

Brána Halle (Porte de Hal; 1,8 km/26 min. pešo južne od Grand Place) zo 14. storočia je posledným svedkom 2. bruselských hradieb. V minulosti plnila rôzne funkcie. Bola sýpkou, luteránskym chrámom, väzením, ale aj archívom. Stála expozícia sa zameriava na stredovekú históriu mesta, vystavuje tiež zbrane a brnenia. Po zdolaní 169 schodov vo vnútri veže sa vám z cimburia naskytne panoramatický výhľad na mesto.

Ixelles

Rozsiahla štvrť Ixelles sa rozprestiera juhovýchodne od historického jadra Bruselu.

Rodný dom Audrey Hepburnovej (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn)

V roku 1929 sa v štvrti Ixelles narodila herečka, filantropka, módna ikona a veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF, Audrey Hepburnová. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na jej rodnom dome (Lieu de Naissance d’Audrey Hepburn; 1,8 km/27 min. pešo juhovýchodne od Grand Place).

Pes v okne domu vyzeral ako porcelánová soška, až kým po niekoľkých nehybných sekundách nepohol hlavou.

Laeken

Štvrť Laeken sa nachádza severne od historického jadra Bruselu. Uprostred rovnomenného parku stojí zámok Laeken, v ktorom býva belgická kráľovská rodina. Neďaleko zámku sú kráľovské skleníky. Rodiny s deťmi určite nevynechajú návštevu tematického parku Mini Europe. Atomium sa mi odjakživa spájalo s mestom. Preto som ho pri svojej návšteve mesta nemohol vynechať.

Atomium

Atomium (8 km/20 min. autom severozápadne od Grand Place) stojí pri severovýchodnom cípe kráľovského parku Parc de Laeken. K Atomiu som cestoval mestskou hromadnou dopravou. Všetky praktické informácie nájdete v článku Brusel – návod na prežitie, v časti Ako sa po meste Brusel pohybovať. Atomium bolo vlajkovou loďou a veľmi rýchlo sa stalo symbolom Svetovej výstavy v roku 1958. Pochopiteľne, len pri výstave neostalo a okrem cikajúceho chlapčeka sa Atomium taktiež stalo symbolom mesta, ale aj celého Belgicka. Predstavuje jednotkovú bunku železa, 9 atómov železa (9 kovových gúľ), ktorá je zväčšená 165 miliárd krát. Počas návštevy si vychutnáte nielen pohyb po jeho vnútorných priestoroch, ale aj opäť iný výhľad na hlavné mesto krajiny. Vstupenka zahŕňa tiež vstup do Múzea dizajnu, ktoré je 150 m severne.

Obdivujte pouličné umenie aj v týchto mestách:

• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Od Kráľovskej štvrte až po Atomium je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Winchester dostať?

Winchester sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku 109 km/2 h autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusová stanica Winchester (Winchester Bus Station) sa nachádza 120 m/2 min. pešo severne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Winchester (Winchester Railway Station) sa nachádza 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od infocentra. Do mesta som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 57 min., mala 10 zastávok a spiatočný cestovný lístok stál 15,70 gbp/18,90 eur/os.

Kde v meste Winchester získať info?

Návštevnícke informačné centrum mesta Winchester (Winchester Visitor Information Centre) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severovýchodne od Winchesterskej katedrály. V infocentre som si kúpil čierne pero s britskou vlajkou, ktoré stálo 1,50 gbp/1,81 eur/ks. Pre známu som tiež chcel kúpiť čajovú lyžičku s ozdobnou rúčkou, ale tú v infocentre nepredávali.

V infocentre som sa zastavil, aby som sa opýtal na prevádzkovú dobu hradu Wolvesey. Hrad nebol otvorený v čase, keď mal, tak ma zaujímalo, či ho ešte v ten deň otvoria. Zamestnankyňa infocentra ostala prekvapená, keď som jej povedal, že brána bola zamknutá. Povedala mi, že od rána tam posiela ľudí. V duchu som sa zasmial, pretože podobné situácie som v práci zažíval aj ja. To je paradox práce v infocentre. Často sme sa o niečom dozvedeli ako poslední.

Čo v meste Winchester robiť, vidieť a navštíviť?

Winchester ponúka rozmanité aktivity. Navštívte Veľkú sálu s okrúhlym stolom kráľa Artuša, západnú bránu, jedinú zachovanú bránu do mesta, Múzeum mesta Winchester s modelom mesta z viktoriánskych čias, hrad Wolvesey alebo tiež starý biskupský palác, vylezte na vyhliadku na vrchu sv. Egídia, pokloňte sa soche kráľa Alfréda Veľkého, spoznajte históriu mestského kríža, či nakuknite do domu Jane Austenovej.

Veľká sála (Great Hall)

Veľká sála (Great Hall; 750 m/12 min. pešo západne od infocentra) je jednou z najstarších gotických a zároveň najkrajších stredovekých sál Anglicka. Spolu so západnou bránou (Westgate) sú jedinými svedkami kedysi slávneho winchesterského hradu. Hrad nechal postaviť v roku 1067 normanský vojvoda a anglický kráľ Viliam Dobyvateľ krátko po víťazstve v bitke pri Hastingse. Hrad slúžil ako kráľovská rezidencia, obranná pevnosť i súdna sieň.

Sálu postavili v roku 1222 za vlády kráľa Henricha III. Dominantou miestnosti je stôl z legendy o kráľovi Artušovi. I keď legenda pochádza z 5. storočia, stôl vyrobili až v 13. storočí. Po prehliadke som načerpal sily v záhrade kráľovnej Eleanóry, ktorú pomenovali po kráľovnách Eleonóre Provensalskej a Eleonóre Kastílskej. Severne od Veľkej sály smerom ku západnej bráne sa môžete prejsť cez hradné chodby, ktoré sa zachovali pod súčasným námestím.

Sála sa tiež objavila vo viacerých filmoch a seriáloch. Predstavovala tudorovskú súdnu sieň v seriáli Vlčia sieň (Wolf Hall z roku 2015) a trónnu sálu Richarda III. v seriáli The Hollow Crown (2016). Objavila sa aj v seriáli Koruna (The Crown, prvé 2 série 2016-2017) a vo filme Klub výtržníkov (Riot Club z roku 2013).

Praktické info o Veľkej sále

Veľká sála je otvorená denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 8 gbp/9,60 eur/os. Platí 1 rok a využijete ju aj v Múzeu Západná brána (Westgate Museum). Vstupenky si tiež kúpite on-line. Vo Veľkej sále zaplatíte len platobnou kartou.

Vstupenka Historický Winchester: Prieskumník zahŕňa 3 historické atraktivity mesta Winchester – Veľkú sálu, Múzeum Západná brána a Mestské múzeum. Vstupenka stála 12,50 gbp/15 eur/os.

Múzeum Západná brána (Westgate Museum)

Múzeum (Westgate Museum; 650 m/10 min. pešo západne od infocentra) sa nachádza vo vnútri zachovanej opevnenej stredovekej brány. Brána je poslednou z hlavných stredovekých brán do mesta. Pochádza z 12.-14. storočia. Slúžila tiež ako väzenie pre dlžníkov takmer 200 rokov. Tí počas svojho nedobrovoľného pobytu vytesali do steny rôzne graffiti. Počas prehliadky sa dozviete nielen o histórii samotnej budovy, ale aj o osobnostiach Tudora a Stuarta Winchesterovcov. Uvidíte zbierku predcisárskych mier a váh či maľovaný strop. Pre návštevníkov je tiež sprístupnená terasa na streche brány.

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum)

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum; 400 m/5 min. pešo západne od infocentra) vás prevedie históriou mesta od doby železnej, keď bolo významným obchodným centrom, cez anglosaskú slávu až po poslednú cestu Jane Austenovej za pozostatkami kráľa Alfréda. Svojimi aktivitami sa múzeum orientuje predovšetkým na rodiny s deťmi. Expozície múzea sa rozprestierajú na 3 podlažiach. Odporúčam vám začať na najvyššom podlaží a schádzať postupne dole.

Najviac ma zaujala expozícia na prízemí múzea, v ktorej uvidíte veľký model mesta vo viktoriánskych časoch. Model postavil bývalý pracovník územného plánovania Roger Brown, ktorý ho zanechal ako dedičstvo mestu a jeho ľuďom. Ide o unikátny záznam o Winchestri z roku 1870, keď počet obyvateľov nedosahoval ani tretinu toho, čo teraz, keď ešte len mali postaviť veľkolepú Guildhall a ešte 30 rokov, kým sochu kráľa Alfréda postavili na ulici The Broadway.

Winchester, známy ako Venta Belgarum, bol v 3. storočí 5. najväčším mestom rímskej Británie. V expozícii tiež uvidíte 2 kabelky a zosobnené puzdro na cievky zo slonoviny Jane Austenovej, pôvodnú maketu sochy kráľa Alfréda, či spoznáte Dickieho Frosta, jedného z najväčších britských amatérskych cyklistov všetkých čias.

Praktické info o Múzeu mesta Winchester

Múzeum je otvorené denne od pondelka do soboty od 10.00-17.00 h a v nedele od 11.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,75 gbp/9,34 eur/os. Pri kúpe vstupenky vopred on-line ušetríte 10 %. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace)

Stredovekí biskupi z Winchesteru boli bohatí a mocní muži, príbuzní a poradcovia kráľov. Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace; 750 m/10 min. pešo južne od infocentra) bol ich hlavným sídlom počas celého stredoveku. Je jednou z najväčších stredovekých budov a jedným z najvýznamnejších normanských palácov v Anglicku. Postavili ho v období, keď bol Winchester 2. najdôležitejším kráľovským a cirkevným centrom po Londýne.

Posledná veľká udalosť sa uskutočnila 25. júla 1554, keď bola Východná sála miestom svadobnej hostiny kráľovnej Márie a Filipa Španielskeho.

V priebehu stredoveku zastávali biskupi z Winchesteru jednu z najvyšších mocenských pozícií v anglickej cirkvi, ako aj v národnej politike. Vlastnili rozsiahle majetky, ktoré siahali od Somersetu až po Londýn, čo im prinieslo veľké bohatstvo. Rozsiahle ruiny pochádzajú prevažne z veľkého paláca biskupa Henricha z Blois (1129-1171) z 12. storočia, brata kráľa Štefana. Palác sa používal až do 80. rokov 17. storočia, keď sa biskup George Morley rozhodol postaviť v blízkosti nový palác. Hoci sú budovy zničené, stále vyvolávajú dojem svojej bývalej vznešenosti.

Prehliadka hradu Wolvesey

Pôvodný prístup k palácu cez bránu v mestskej hradbe viedol na vonkajšie nádvorie so stajňami, stodolami, veľkým skladom vlny a biskupským väzením. Palác bol usporiadaný okolo vnútorného nádvoria obklopeného priekopou, ktorú v 17. storočí zasypal biskup Morley a už ju nie je vidieť. Štrkové plochy odrážajú miesto bývalých budov, zatiaľ čo trávnaté plochy predstavujú vonkajšie priestory. Nízke múry pred vchodom do východnej haly sú základmi 1 z 2 vrátnic.

Východná sála bola určená na veľké zhromaždenia a slávnostné príležitosti. So svojou dĺžkou 27 metrov a s najnovšími architektonickými prvkami ju jasne navrhli tak, aby zapôsobila. Halu pravdepodobne postavili v roku 1138.

Na východ od východnej haly je štvorcová budova bez strechy, ktorá sa zvonku javí ako veľká veža alebo pevnosť. Steny sú v skutočnosti veľmi tenké a zdá sa, že budova vždy slúžila ako kuchyňa. Vedľa kuchyne bola servírovacia miestnosť, kde sa pripravovali posledné jedlá predtým, ako sa preniesli do východnej haly.

Svadobná hostina kráľa Henricha IV. a Johanky z Navarry, ktorú pripravovali v týchto kuchyniach vo februári 1403, zahŕňala mladé labute, zverinu, zajace, jarabice, sluku lesnú, cíbika, prepelicu, sluku, pečené kozliatko, pudingy, lievance, mandľové mlieko a hrušky v sirupe.

Biskup Henry použil vo svojom paláci najnovšiu inovatívnu technológiu a nainštaloval jeden z najstarších známych stredovekých príkladov vodovodného potrubia.

Praktické info o hrade Wolvesey

Hrad je otvorený od apríla do septembra denne od 10.00-17.00 h, od októbra do marca denne od 10.00-16.00 h. Vstup na hrad je zdarma. Počas návštevy hradu si dávajte pozor na hlbokú vodu, nerovné povrchy a padajúce murivo. Po múroch je zakázané liezť.

Vyhliadka na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint)

Z vyhliadkového bodu na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint; 1,1 km/19 min. pešo východne od infocentra) budete mať priamy výhľad na High Street, najvýznamnejšiu ulicu mesta. Na vrchu sa nachádzala osada z doby bronzovej už v roku 1 500 pred n. l. Neskôr na ňom Sasi pochovávali. V období stredoveku bol vrch miestom jedného z najdôležitejších výročných jarmokov v Európe, ktorý riadili mocní biskupi z Winchesteru. Napokon v 19. storočí sa vrch premenil na zábavný park. Dnes si na vrchu užijete ticho, pokoj a výhľady na mesto.

Naplánujte si výstup na vrch pred východom alebo západom slnka!

Socha kráľa Alfréda Veľkého (King Alfred the Great Statue)

Kráľ Alfréd Veľký (King Alfred the Great Statue; 120 m/2 min. pešo východne od infocentra) vládne mestu Winchester dodnes. Aspoň vo svojej bronzovej podobe na kruhovom objazde. Sochu, ktorú vytvoril Hamo Thornycroft, postavili v roku 1901 pri príležitosti 1000. výročia smrti kráľa Alfréda. Alfréda korunovali za kráľa Wessexu (1 zo 7 anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia) v roku 879 po porážke vikingskej armády.

Bol najvýznamnejším anglosaským panovníkom Anglicka v rokoch 886–899. Je tiež jediným anglickým kráľom s prívlastkom „Veľký“. Aby posilnil svoje kráľovstvo proti budúcim útokom, mladý kráľ prestaval mnoho opevnených miest. Žiadne však neprekvitalo ako Winchester. V čase dobytia Normanmi v roku 1066 bol Winchester najdôležitejším mestom v krajine.

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo Buttercross Monument)

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo tiež Buttercross Monument; 350 m/5 min. pešo západne od infocentra), stojí na mieste, kde je ulica High Street najširšia. Kríž slúžil ako centrum občianskych obradov a vedľa neho sa nachádzala stredoveká cechová sieň. Prvýkrát sa spomína na začiatku 14. storočia, keď miestny obyvateľ menom Walter dostal pokutu za to, že vedľa neho vykopal žumpu.

V roku 1779 kríž mesto tajne predalo ako výzdobu areálu miestneho panstva. Keď sa ho nový majiteľ pokúsil premiestniť, ľudia vo Winchestri sa vzbúrili a od predaja sa muselo upustiť. Na podstavci kríža je nápis, ktorý zaznamenáva jeho opravu v roku 1865 od Sira Georgea Gilberta Scotta, architekta Albertovho pamätníka v Londýne.

Dom Jane Austenovej (Jane Austen’s last days – Plaque)

Jane Austenová, spisovateľka a zakladateľka tzv. „rodinného“ románu strávila v tomto dome (Jane Austen’s last days – Plaque; 700 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) posledných 6 týždňov pred svojou smrťou v roku 1817. Zomrela vo veku 41 rokov a pochovali ju vo winchesterskej katedrále. Na pohreb prišli iba 4 mužskí členovia rodiny. Jej sestra Cassandra neprišla, pretože ženy sa v tom čase nesmeli zúčastňovať pohrebov. Populárnou autorkou sa stala až po svojej smrti. Dom nie je verejnosti prístupný.

Kde sa v meste Winchester najesť?

Reštaurácia The Winchester Stable (300 m/4 min. pešo západne od infocentra) patrí do siete reštaurácií v západnom Anglicku a Walese. Podáva pizzu z kysnutého cesta a remeselné pivo. Organické obilniny pochádzajú z grófstva Gloucestershire. Cesto polievajú domácou paradajkovou omáčkou San Marzano. Ide o odrodu slivkových paradajok, ktoré majú svoj pôvod v talianskom regióne Kampánia. V reštaurácii radi podporujú miestne farmy varením z britských surovín. Ochutnal som tú správnu Margheritu s mozzarellou, parmezánom, čerstvou bazalkou a anglickým repkovým olejom. Pizzu som zapil ľahkým a sviežim svetlým ležiakom Freedom. Za obed som zaplatil 17,75 gbp/21,38 eur.

Kam v meste Winchester zájsť na kávu?

V meste som vyskúšal 2 kaviarne – jednu nezávislú a druhú, ktorá patrí do siete pekární.

Coffee Lab ‚Academy‘

Moderná minimalistická kaviareň so severským nádychom Coffee Lab ‚Academy‘ (400 m/6 min. pešo západne od infocentra) sa zameriava na prípravu a podávanie kávy od špeciálnych pražiarní z celého sveta. Daždivé počasie ma „vyhnalo“ do kaviarne ešte pred mojím návratom naspäť do Portsmouthu. Ochutnal som koláč Polenta (pripravený z kukuričnej múky) a espresso. Za účet som zaplatil 8,30 gbp/9,99 eur.

Greggs

Britskú sieť pekární Greggs (150 m/2 min. pešo západne od infocentra) nájdete v celom Spojenom kráľovstve. Zastavil som sa na jedno malé rýchle espresso, z ktorého sa vykľulo jedno veľké horúce lungo. To mi ale vôbec nevadilo, lebo v zamračenom počasí s občasnými prehánkami príjemne zahrialo. Kávu som si vychutnal na lavičke na ulici pri hudbe pouličných muzikantov. Za kávu som zaplatil 1,50 gbp/1,81 eur.

Navštívte historické budovy aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Strøget, Rådhuspladsen a okolie
• Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský Winchester je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Osborne House dostať?

Osborne House sa nachádza v meste East Cowes na ostrove Isle of Wight v juhovýchodnom Anglicku. Do Osborne House som cestoval z mesta Portsmouth. Najprv som sa potreboval dostať na ostrov. V mestskej časti Southsea sa nachádza terminál Southsea Hoverport.

Vznášadlom

Hovertravel je najdlhšie fungujúca komerčná služba vznášadla na svete a je jedinou pravidelnou službou vznášadla pre cestujúcich v Európe. Zároveň ponúka najrýchlejší spôsob, ako prejsť cez prieliv Solent medzi Portsmouth, Southsea a Ryde na ostrove Isle of Wight. Výhodou vznášadla je, že môže jazdiť aj pri veľkých odlivoch. Síce sú moderné vznášadlá tichšie ako ich predchodcovia, stále spoznáte ich podľa nehorázneho hluku, ktorý sa rozlieha na všetky strany. Vznášadlo prvýkrát preletelo prieliv Solent (prieliv medzi pevninou Veľkej Británie a ostrovom Isle of Wight) už v júli 1965. Vznášadlá sa v minulosti využívali tiež pri hľadaní ropy, seizmografických prieskumoch, v oblastiach, ktoré predtým nikto nepreskúmal, napr. v púšti, v pralese alebo v arktických oblastiach.

Pôvodne mali vznášadlá premávať len počas letnej turistickej sezóny. Počet pravidelných cestujúcich ale vzrástol do takej miery, že vznášadlo začalo premávať počas celého roka a tak je tomu dodnes. V súčasnosti premáva cez prieliv Solent vznášadlo GHW 12000TD, ktoré má dĺžku 21,5 m a šírku 11 m. Zmestí sa doň 78 cestujúcich. Vznášadlo premáva celoročne denne od 8.30-20.30 h, v pracovné dni dokonca už od 6.30 h. Cesta trvala 10 min. a spiatočný lístok stál 38,20 gbp/46,03 eur. V termináli som mohol platiť platobnou kartou.

Autobusom

Neďaleko terminálu trajektov v Ryde na ostrove Isle of Wight sa nachádza autobusová stanica. Pešo sa na ňu dostanete za 4 min. Z nástupišťa A som si zobral autobus č. 4 do East Cowes. Cesta mala 22 zastávok, trvala 23 min. a cestovný lístok stál 2 gbp/2,41 eur. Lístok si kúpite priamo u šoféra. V autobuse môžete platiť platobnou kartou.

Ak budete do Osborne House cestovať hromadnou dopravou, nezabudnite pri kúpe vstupenky do múzea ukázať cestovný lístok, aby ste dostali 20 % zľavu z ceny vstupenky.

Čo v Osborne House robiť, vidieť a navštíviť?

V druhej polovici 18. storočia (1774-1781) Robert Pope Blachford rozšíril a upravil existujúci dom na trojpodlažnú rezidenciu s murovanou záhradou a stajňami. Kráľovná Viktória a princ Albert si prenajali Osborne House od lady Isabelly Blachfordovej v polovici 19. storočia (1844). Už o rok neskôr kráľovský pár dom kúpil a začal prerábať. V roku 1846 dokončili pavilón, v ktorom sú súkromné apartmány Viktórie a Alberta. Ešte pred polovicou 19. storočia (1848) dokončili krídlo pre kráľovskú domácnosť.

V roku 1851 dokončili hlavné krídlo. Päťdesiate roky 19. storočia sa niesli v znamení vytvorenia novej siete trás po obvode parku a na súkromnú pláž. Taktiež dokončili drevenú švajčiarsku chatu pre kráľovské deti. V roku 1861 vybudovali stajne pre 50 koní a povozy. Bývalé stajne premenili na kuchyne a ubytovanie pre služobníctvo. V tom istom roku princ Albert nečakane umrel na hrade Windsor. Indickí služobníci začali v dome pracovať od roku 1887. O pár rokov neskôr postavili indické krídlo Durbar s veľkou jedálňou, ale aj súkromným apartmánom pre princeznú Beatrice, najmladšiu dcéru kráľovnej.

Na začiatku 20. storočia v roku 1901 kráľovná Viktória v Osborne House zomrela. Eduard VII., následník trónu, dal Osborne House národu. Už o 2 roky neskôr časť domu sprístupnili verejnosti. Ostatné priestory slúžili ako zotavovňa pre dôstojníkov. Tú v roku 1921 zavreli. V roku 1954 povolila Alžbeta II. sprístupniť pre verejnosť súkromné apartmány Viktórie a Alberta. Štátna obnova, ktorá pozostávala z opráv, vymaľovania a opätovného zariadenia, sa uskutočnila v roku 1986. Od roku 1989 po súčasnosť otvorili nové expozície – kráľovskú škôlku (1989), súkromnú pláž (2012) a švajčiarsku chatu (2014).

Prehliadka Osborne House

Na prehliadku Osborne House si pokojne vyhraďte aj tri hodiny. Prehliadka zahŕňa štátne izby a súkromné apartmány s kráľovskou zbierkou umenia, záhrady a park, súkromnú pláž kráľovnej Viktórie a švajčiarsku chatu.

Štátne izby a súkromné apartmány

Počas prehliadky domu uvidíte súkromné apartmány kráľovnej Viktórie, princa Alberta a ich 9 detí, veľkolepé reprezentačné sály, v ktorých kráľovná hostila významné návštevy, osobnú zbierku umenia kráľovnej a jej manžela, ktorú ešte stále vlastní kráľovská rodina. Prejdete sa jedálňou, obývaciou izbou, biliardovou miestnosťou, zasadaciou miestnosťou, audienčnou miestnosťou, či veľkolepou izbou Durbar. Súčasťou prehliadkového okruhu je tiež spálňa, v ktorej kráľovná Viktória v roku 1901 zomrela. Kráľovná Viktória vládla 63 rokov.

V roku 1878 v zasadačke A. G. Bell prvýkrát predviedol kráľovnej svoj nový vynález – telefón.

Vrcholom prehliadky domu je izba Durbar v indickom štýle, ktorá odrážala postavenie kráľovnej Viktórie ako indickej cisárovnej. Izba bola miestom slávnostných večerí a divadelných zábav.

Terasové záhrady a murovaná záhrada

Terasové záhrady sa menia dvakrát počas roka. Tímu záhradníkov trvá až 5 týždňov, kým na záhony vysadia 20 000 nových rastlín. Kráľovná opísala vzduch s vôňou pomarančového kvetu, jazmínu a ruží. Na hornej terase pri vonkajšej stene rastie myrta kráľovská, ktorú použili do svadobných kytíc Catherine, vojvodkyne z Cambridge i Meghan, vojvodkyne zo Sussexu. V murovanej záhrade rastú bylinky, ovocné stromy a v skleníkoch zase palmy a kaktusy. Historické stromy v parku vysadil ešte princ Albert.

Súkromná pláž kráľovnej Viktórie

Na súkromnej pláži (2 km/26 min. pešo východne od Osborne House) sa kráľovná Viktória pravidelne kúpala. Prezliekala sa v špeciálnom kúpacom stroji, ktorý dodnes stojí na pláži. Stroj spustili do mora po kamenných koľajniciach, ktorých pozostatky sa zachovali do súčasnosti. Kráľovské deti sa na pláži učili plávať. Výklenok kráľovnej je stále prístupný a užijete si z neho nádherný pohľad na pláž.

Švajčiarska chata

Malá chata v alpskom štýle (1 km/14 min. pešo východne od Osborne House) bola súkromným svetom kráľovských detí. Deti sa v chate učili pripravovať čaj o piatej, upratovať alebo záhradníčiť. Prevádzkovali hračkársky obchod so základnými potravinami a exotickými koreninami. Rodičia sa k deťom pripojili na popoludňajší čaj. V Osborne House vynašli koláč Battenberg Cake, Victoria Sponge či Osborne pudding. Hostí stálu expozíciu „Detstvo v Osborne“, ktorá sa zameriava na záujmy každého z 9 detí kráľovnej. Expozícia je vhodná pre rodiny s deťmi.

Vo vedľajšom Múzeu Švajčiarskej chaty, ktorý pripomína kabinet kuriozít, uvidíte zaujímavé predmety, predovšetkým fosílie, starožitnosti a prírodovedné exempláre z celého sveta, ktoré deti zbierali.

Praktické info o Osborne House

Prevádzková doba Osborne House sa mení v závislosti od sezóny. V júli a auguste je otvorený denne od 10.00-18.00 h. Fotografovanie bez blesku a statívu je povolené. Natáčanie videí nie je povolené. Vzhľadom na aktuálnu úroveň národnej hrozby sa môžu vykonávať bezpečnostné kontroly, ktoré pozostávajú z prehľadania tašiek a skenovania tela. Cena vstupenky sa mení v závislosti od sezóny. V polovici mája v piatok som za vstupenku zaplatil 22,05 gbp/26,56 eur/os. Ak si vstupenku kúpite vopred on-line, získate zľavu 15 % z ceny vstupenky.

Kde sa najesť?

The Alamo Bar & Grill sa nachádza v meste Ryde (350 m/5 min. pešo juhozápadne od terminálu Hovertravel. Reštaurácia v americkom štýle sa zameriava na podávanie steakov. Ochutnal som ciabattu s kuracím mäsom v cajunskom korení s cibuľou a paprikami. K ciabatte podávali cibuľové krúžky, čipsy a zeleninový šalát. Obed som zapil austrálskym ležiakom Fosters. Za obed som zaplatil 17,45 gbp/21,03 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť na kávu?

Kaviareň Nevrlá koza (The Wonky Goat; 550 m/9 min. pešo juhozápadne od terminálu Hovertravel) sa nachádza v meste Ryde. Podvečer kaviareň pripomínala Stredomorie počas siesty. Sem-tam nejaký návštevník a nezvyčajný pokoj. Sadol som si na plechovú stoličku ku malému drevenému stolíku pri výklenku s oknom. Pri dlhom bare s vitrínou plnou samých dobrôt, ktorým som odolal, som si objednal espresso. To mi servírka priniesla za krátky čas na stôl. Na chvíľu som sa zastavil a pri šálke horúcej kávy si vychutnal pohľad na rušnú ulicu za oknom. Za kávu som zaplatil 2,60 gbp/3,13 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa parkmi a záhradami aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nørreport, Slotsholmen a okolie
• Benátky sú len jedny
• Severne od centra Bukurešti
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Tanger – vstupná brána do Afriky

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Osborne House – letné sídlo kráľovnej Viktórie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Nørreport

Mestská štvrť Nørreport sa nachádza v severozápadnej časti vnútorného mesta (Indre By). Na východe susedí s prístavom Nyhavn a jeho okolím a na juhu so štvrťou Strøget. Dominantou štvrte je zámok Rosenborg, ktorý obklopuje Kráľova záhrada. Tá susedí s botanickou záhradou s palmovým skleníkom. Cez stanicu metra Nørreport prechádza zelená linka M1 a žltá linka M2.

Zámok Rosenborg (Rosenborg Slot)

Viac ako 400-ročný renesačný zámok Rosenborg (Rosenborg Slot; 550 m/8 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) nechal postaviť  Kristián IV. v rokoch 1605-1634. Zámok spoznáte podľa vysokých veží a stien z červených tehál.

Prehliadka zámku Rosenborg

Prehliadku zámku Rosenborg začína na prízemí honosnými súkromnými komnatami Kristiána IV. a Kristiána V. Najviac ma zaujala mramorová izba. Ale nenechajte sa zmiasť. Izbu obložili falošným mramorom. Ten bol totiž vtedy ešte exkluzívnejší ako skutočný.

Prvé poschodie

Na 1. poschodí zámku uvidíte komnaty z čias Frederika IV., Kristiána VI., Frederika V., Kristiána VII., Frederika VI., Kristiána VIII. a Frederika VII. Viac ako samotná izba Kristiána VI. ma zaujali tapisérie v miestnosti. Zobrazujú výjavy zo života Alexandra Veľkého. Vytvoril ich tkáč z Flámska. Pri prehliadke poschodia nevynechajte zrkadlový kabinet. Celú miestnosť od podlahy, cez steny až po strop obložili zrkadlami. Prehliadka zámku je zároveň prehliadkou umeleckých štýlov, napr. rokoko, empír, či biedermeier.

Druhé poschodie

Väčšinu 2. poschodia zaberá rytierska sála. Najprv sa využívala ako tanečná sála. Neskôr slúžila na audiencie a bankety. Medzi hlavné atrakcie patria korunovačné tróny, ktoré strážia 3 strieborné levy v životnej veľkosti.

Suterén zámku

Okrem zbierky zbraní a vína uvidíte predmety zo slonoviny, tzv. zlata severu, teda jantáru a skutočného zlata. Víno sa stále podáva na novoročnom bankete a pri zvláštnych príležitostiach. Pri súčasnom tempe ročnej spotreby je dostatok vína na ďalších najmenej 300 rokov. Samostatná miestnosť sa venuje astronómovi a kráľovskému radcovi Ole Rømerovi.

Štátna pokladnica

Zámok však každoročne navštevujú tisícky návštevníkov kvôli štátnej pokladnici. Tá totiž uchováva dánske korunovačné klenoty. Sú to jediné korunovačné klenoty na svete, ktoré sú vystavené ako muzeálne exponáty a ktoré nosí úradujúca kráľovná. Vrcholom zbierky sú kráľovské koruny Kristiána IV., Kristiána V. a koruna kráľovnej Sofie Magdalény, manželky Kristiána VI. Nemusím vám písať, že si ich Dáni strážia ako oko v hlave. Vojakmi a ochrankármi sa to obzvlášť v týchto priestoroch zámku len tak hemží.

Praktické info o zámku Rosenborg

Zámok môžete tiež navštíviť virtuálne. Prevádzková doba zámku sa v priebehu roka mení. Pre najaktuálnejšie info vám odporúčam kliknúť si na oficiálnu internetovú stránku zámku. Vstupenka stojí 140 dkk/18,76 eur/os. V zámku môžete platiť platobnou kartou. Vstupenky odporúčajú kúpiť si on-line, aby ste sa vyhli sklamaniu, ak by už náhodou všetky vypredali. V zámku mi uznali novinársky preukaz.

Kráľova záhrada (Kongens Have)

Kráľova záhrada (Kongens Have; 450 m/6 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) je najstaršou kráľovskou záhradou v krajine. Obklopuje zámok Rosenborg. Počasie a ročné obdobie nám na prechádzku záhradou veľmi neprialo. Napriek tomu uvidíte sochy, fontánu, záhony ruží, aleje stromov, detské ihriská, či veľký pamätník H. Ch. Andersenovi.

Botanická záhrada (Botanisk Have)

Botanická záhrada (Botanisk Have; 190 m/2 min. pešo severovýchodne od stanice metra Nørreport) je súčasťou Prírodovedného múzea Dánska. Záhrada má najväčšiu zbierku rastlín v Dánsku. Rozprestiera sa na ploche vyše 10 ha. V tzv. Herbárovom dome zase uchováva najväčšiu zbierku zachovaných rastlín v krajine. Okrem toho obsahuje zbierky dreva, semien a hospodárskej botaniky. Napriek tomu, že sa botanická záhrada nachádza uprostred vnútorného mesta a z každej strany ju obklopujú rušné cesty a budovy, našli sme v nej ticho a pokoj. Prekvapilo nás, koľko rastlín v záhrade kvitlo na konci marca.

Vedeli ste, že botanická záhrada oslavuje v roku 2024 už 150 rokov?

Praktické info o botanickej záhrade

Botanická záhrada je otvorená počas letnej turistickej sezóny od apríla do septembra denne od 8.30-18.00 h, od októbra do marca denne od 8.30-16.00 h. Vstup do botanickej záhrady je zdarma.

Palmový skleník (Palmehuset)

Viktoriánsky palmový skleník (Palmehuset; 500 m/7 min. pešo severne od stanice metra Nørreport) z liatiny a skla sa nachádza v severozápadnej časti botanickej záhrady. Nechal ho postaviť pivovarník I. C. Jakobsen v rokoch 1872-1874. Skleník navrhol architekt Peter Christian Bønecke, ktorý sa inšpiroval Krištáľovým palácom v Londýne. Svoje miesto v ňom našli botanické zbierky subtropických a tropických rastlín Prírodovedného múzea Dánska. Skleník vás prenesie do teplých subtrópov, suchých trópov, Stredomoria, ale aj do púšte, kde rastú kaktusy. Uvidíte palmy, bambusy či mäsožravé rastliny. Prehliadku palmového skleníka vám odporúčam v letných mesiacoch, kedy návštevníkom sprístupňujú tiež tzv. Motýlí dom s motýľmi opeľujúcimi kvety vanilky, ananásu či orchidey.

Praktické info o palmovom skleníku

Palmový skleník je otvorený od apríla do júna a v septembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od júla do augusta od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h a od októbra do marca od utorka do nedele od 10.00-15.30 h. Vstupenka stojí 70 dkk/9,38 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť pri vstupe do skleníka.

Hradný ostrov (Slotsholmen)

Hradný ostrov (Slotsholmen) sa nachádza v juhovýchodnej časti vnútorného mesta (Indre By). Na severozápade susedí so štvrťou Strøget, na severovýchode s prístavom Nyhavn a okolím a na juhozápade s námestím Radhuspladsen a okolím. Na ostrove Slotsholmen zaujme pôvodný kráľovský palác Christiansborg, historická i moderná budova kráľovskej knižnice a budova burzy, ktorá prednedávnom vyhorela.

Palác Christiansborg (Christiansborg Slot)

Palác Christiansborg (Christiansborg Slot) sa nachádza v severnej časti ostrova Slotsholmen. Biskup Absalon z Roskilde nechal postaviť v roku 1167 hrad, ktorý obklopovali mohutné múry. O 200 rokov neskôr hrad zbúrali. Na jeho ruinách postavili v roku 1400 Kodaňský hrad, ktorý stál 300 rokov. Kráľ Kristián IV. v 17. storočí hrad zrenovoval. V rokoch 1731-1745 stavia kráľ Kristián VI. prvý palác Christiansborg, ktorý v roku 1794 vyhorel. Odvtedy kráľovská rodina sídli v paláci Amalienborg.

V roku 1806, 12 rokov po vyhorení 1. paláca, začal kráľ Kristián VII. stavať 2. palác. Ten dokončili v roku 1828, za vlády kráľa Frederika VI. V tomto paláci podpísali 5. júna 1849 prvú dánsku ústavu. Žiaľ, 3. októbra 1884, zachvátil aj druhý palác požiar. Tretí, súčasný, palác Christiansborg vyrástol na základoch predošlých dvoch v rokoch 1906-1928. V roku 1907 objavili zvyšky múrov, ktoré obklopovali Absalonov hrad. Palác v roku 1992 počas rekonštrukcie vyhorel. Práce sa predĺžili o ďalších 18 mesiacov.

Počas prehliadky navštívite kráľovské prijímacie miestnosti s veľkou sálou s tapisériami, ruiny hradu pod súčasným palácom, kráľovskú kuchyňu, kráľovské stajne a kaplnku paláca.

Kráľovské prijímacie miestnosti (De Kongelige Repræsentationslokaler)

Palác Christiansborg je stále funkčným kráľovským palácom. V paláci kráľ prijíma zahraničné návštevy, organizujú sa slávnostné večere a podpisujú nové zákony. Uvidíte trónnu sálu, kde kráľ prijíma zahraničné návštevy, z balkóna sály dánsky premiér vyhlasuje nového kráľa. V zamatovej sále členovia kráľovskej rodiny vítajú hostí pred vstupom do banketovej sály. Architekti a dizajnéri sa inšpirovali spálňou Ľudovíta XVI. v paláci vo Versailles.

Veľká sála je najväčšou miestnosťou v paláci. Má dĺžku 40 m, šírku 14 m a výšku 10 m. Do sály sa zmestí na bankety až 400 hostí. Sálu zdobí 17 farebných tapisérií, ktoré zobrazujú 1 100 rokov dánskej histórie od čias Vikingov až po rok 2000. V kráľovninej knižnici sa súkromná knižná zbierka kráľovnej rozprestiera na 3 km políc. Uvidíte tiež porcelánovú súpravu kráľovskej rodiny Flora Danica, či jedáleň, v ktorej banketový stôl a 52 stoličiek vyrobili z mahagónových schodov a zábradlia predošlého paláca.

Kráľovské prijímacie miestnosti môžete navštíviť sami, počas komentovanej prehliadky so sprievodcom alebo s audio-sprievodcom. Komentované prehliadky v dánčine a angličtine sa konajú od apríla do septembra denne o 15.00 h. Trvajú približne 50 min. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Prehliadka je zahrnutá v cene vstupenky. Audio-sprievodca je k dispozícii v dánčine, angličtine, nemčine, francúzštine, španielčine, taliančine, čínštine a ruštine. Audio-sprievodca k tapisériám je k dispozícii v dánčine, angličtine a nemčine.

Ruiny pod hradom (Ruinerne under slottet)

Súčasný palác Christiansborg postavili na ruinách 800-ročného Absalonovho hradu. Najstarší múr pochádza z 12. storočia. Uvidíte tiež pozostatky tzv. Modrej veže, ktorá na hrade slúžila ako väzenie. Historická expozícia ukazuje 800-ročnú históriu Christiansborgu ako stredovekého hradu, kráľovského sídla a centra moci. Milým zážitkom bol pohľad na odtlačky mačky v horúcej tehle staré niekoľko stovák rokov.

Kráľovská kuchyňa (Det Kongelige Festkøkken)

Kráľovská kuchyňa (Det Kongelige Festkøkken) sa pýši jednou z najväčších európskych zbierok medeného riadu. Je vybavená a zariadená ako za čias Kristiána X. (vládol v rokoch 1912-1947). V kuchyni sa pripravovala večera pri príležitosti kráľovského strieborného jubilea 15. mája 1937. Bola to najväčšia kráľovská hostina za posledných takmer 90 rokov, na ktorej sa zúčastnilo 275 hostí.

Kráľovské stajne (De Kongelige Stalde)

Kráľovské stajne (De Kongelige Stalde) sú domovom koní a kočov už od roku 1740. Komplex stajní a 2 krídlové budovy stajní sú jediné, ktoré sa zachovali z 1. paláca Kristiána VI. V časoch najväčšej slávy tu bolo ustajnených 250 koní. Dnes je v stajniach okolo 20 koní. V múzeu postrojov stoja koče bývalého kráľa a kráľovnej. Najkvalitnejším kočom je tzv. Golden State Coach z roku 1840, ktorý potiahli 24-karátovým plátkovým zlatom. Najstarším zase koč kráľovnej vdovy Juliany Márie z roku 1778.

Kaplnka paláca Christiansborg (Christiansborg Slotskirke)

Palácová kaplnka (Christiansborg Slotskirke) z roku 1826 sa používa na kráľovské udalosti, akými sú napr. svadby, krstiny či výročia. Architekt sa pri návrhu inšpiroval panteónom a kostolom Sant‘ Andrea na Via Flaminia v Ríme.

Praktické info o zámku Christiansborg

Kráľovské prijímacie miestnosti, ruiny pod palácom Christiansborg a kráľovská kuchyňa sú otvorené od októbra do marca od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, v apríli, máji, júni a v septembri od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h, v júli a auguste od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h. Kráľovské stajne sú otvorené od októbra do apríla od utorka do nedele od 13.30-16.00 h, v máji, júni, auguste a septembri od pondelka do nedele od 13.30-16.00 h a v júli od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h. Palácová kaplnka je otvorená od augusta do júna v nedele od 10.00-17.00 h a v júli od pondelka do nedele od 10.00-18.00 h.

Kombinovaná vstupenka stojí 195 dkk/26,13 eur/os. Vstupenka do kráľovských prijímacích miestností stojí 125 dkk/16,75 eur/os., do kráľovskej kuchyne 70 dkk/9,38 eur/os., do ruín 80 dkk/10,72 eur/os., do kráľovských stajní 80 dkk/10,72 eur/os. a do kaplnky je vstup zdarma. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea alebo on-line. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Veža paláca Christiansborg (Christiansborg Slot Tårnet)

Vežu paláca Christiansborg (Christiansborg Slot Tårnet) postavili ako súčasť 3. a súčasného paláca Christiansborg. So svojou výškou 106 m je najvyššou vežou Kodane. Len o 40 cm prevyšuje vežu radnice. Na hornom podlaží sa nachádza reštaurácia. Vyhliadková plošina je vo výške 44 m. Pri peknom počasí by ste mali dovidieť až do Švédska.

Praktické info o veži

Vyhliadková plošina je otvorená od utorka do soboty od 11.00-21.00 h, v nedele od 11.00-17.30 h. Pred vstupom do veže prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do veže je zdarma. Reštaurácia je otvorená od utorka do soboty od 11.15-16.30 h. V reštaurácii si musíte vopred rezervovať stôl.

Parlament (Folketinget)

Palác Christiansborg je jedinou budovou sveta, kde sa pod jednou strechou zhromažďuje zákonodarná, výkonná i súdna moc. Králi, kráľovné a volení zástupcovia vládnu Dánsku z paláca už 800 rokov.

Prehliadky poskytnú pohľad na palác ako pracovisko pre poslancov parlamentu (Folketinget) a ako centrum demokracie a zákonodarnej moci v Dánsku. Počas prehliadky sa dozviete o histórii paláca a vývoji dánskej demokracie. Uvidíte bývalú hornú komoru, dolnú komoru, lobby, miestnosti výborov, reštauráciu dánskeho parlamentu a pôvodné sklady.

Praktické info o parlamente

Parlament môžete navštíviť len počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadka v dánčine alebo angličtine trvá 45 min. Komentovaná prehliadka je zdarma. Prehliadku si rezervujte na oficiálnej internetovej stránke parlamentu. Okolie paláca môžete tiež navštíviť s audio-sprievodcom.

Vstup do verejných galérií je voľný len počas parlamentných rozpráv. Rokovania sa konajú od októbra do polovice júna v utorky a stredy od 13.00 h, štvrtky a piatky od 10.00 h. Pred vstupom do budovy prejdete bezpečnostnou kontrolou.

Kráľovská knižnica (Det Kongelige Bibliotek)

Kráľovskú knižnicu (Det Kongelige Bibliotek) v juhovýchodnej časti ostrova Slotsholmen tvoria 2 budovy. Historická z 19. storočia z červených tehál a moderná z čiernej žuly a dymového skla, ktorá je jednou z kľúčových atraktivít súčasnej architektúry. Nielen miestni ju prezývajú Čierny diamant. Jej lesklé nepravidelné hrany odrážajú more a oblohu. Veľký rez dodáva do átria plno svetla. Nemusíte byť čitateľom knižnice, aby ste mohli vojsť do veľkého átria, ktoré spája historickú a modernú budovu knižnice a prepája ich s nábrežím. V knižnici nájdete kníhkupectvo, reštauráciu, kaviareň, koncertnú a divadelnú sálu. Pravidelne sa v nej organizujú rôzne výstavy. Súčasťou kráľovskej knižnice je tiež Národné múzeum fotografie.

V centrálnej časti ostrova Slotsholmen sa rozprestiera verejná záhrada. Záhradu postavili na mieste starého námorného prístavu v 20. rokoch 20. storočia. Námornú históriu pripomína jazierko uprostred záhrady a starý kotviaci kruh, ktorí zabudovali do muriva.

Stará burza (Børsen)

Stará burza (Børsen; vo východnej časti ostrova Slotsholmen) v štýle holandskej renesancie je jednou z najstarších budov Kodane. Datuje sa do roku 1625. Kedysi bola finančným centrom Dánskeho kráľovstva. Stále fungujúca obchodná komora je najstaršou v Európe. Poskytovala miesto pre minimálne 40 trhových stánkov. V minulosti ju z 3 strán obtekala voda, takže lode mohli svoj tovar vyložiť priamo na prístavisku. Štyri dračie chvosty dračej veže sú zakončené 3 korunami, ktoré symbolizujú škandinávsku ríšu – Dánsko, Nórsko a Švédsko. Ja som v nich skôr videl Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.

Vedeli ste, že podľa legendy dračia veža strážila budovu pred požiarom a nepriateľmi?

Keď som videl burzu na obrázku, veľmi som sa tešil, až uvidím jej vežu so 4 drakmi, ktorým sa navzájom prepletajú chvosty. Žiaľ, ako to už pri mojom šťastí býva, takmer celú budovu zakrývalo lešenie. Na naše veľké prekvapenie sme necelý mesiac po návrate z Kodane videli budovu v plameňoch v médiách. Rozsah požiaru ešte stále neurčili. Verím, že sa stavbárom podarí starú burzu obnoviť do jej pôvodnej krásy.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Strøget a okolie
• Radhuspladsen a okolie
• Nyhavn a okolie
• Christiania a okolie

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 21. máju 2024 (1 eur = 7,4617 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Nørreport, Slotsholmen a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Padova dostať?

Padova sa nachádza v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 v nej žilo 207 330 obyvateľov.

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,4 km/19 min. pešo severne od námestia Piazza delle Erbe. Do mesta Padova som cestoval priamym regionálnym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 1 h 6 min. a cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Ak budete cestovať s otvoreným lístkom, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 1,5 km/20 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe neďaleko železničnej stanice.

Kde v meste Padova získať info?

Turistické informačné centrum IAT Padua Pedrocchi sa nachádza 220 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe.

Čo v meste Padova robiť, vidieť a navštíviť?

Najstaršia botanická záhrada sveta a fresky zo 14. storočia sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mesto ale zaujme aj svojou architektúrou, historickými budovami, palácom a orlojom. Do histórie a umenia sa ponoríte v občianskom múzeu.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Gotický palác rozumu (Palazzo della Ragione) bol srdcom mestského života. Od stredoveku sa toho veľa nezmenilo, v paláci a jeho okolí sa ruch mesta sústreďuje dodnes. Síce v Padove v ten deň pršalo, obchodníkov to neodradilo rozložiť si pred palácom svoje stánky a predávať v nich čerstvé potraviny. Palác postavili v roku 1218 na mieste, kde sa kedysi nachádzalo rímske fórum. So svojou dĺžkou 82 m a šírkou 27 m je palác jednou z najväčších pozastavených súdnych siení v Európe.

Na prízemí sa nachádzali obchody, na 1. poschodí dielne a 2. poschodie zaberal súd a verejné úrady. V čase postavenia bol vďaka svojej výške dominantou mesta. Medzi rokmi 1306-1309 dostal palác strechu v podobe prevráteného lodného kýlu a 2 vnútorné lodžie. Giotto vytvoril maľovaný cyklus, ktorý ale požiar v roku 1420 zničil. V rokoch 1430-1440 namaľovali nové fresky, ktoré boli inšpirované Giottom. Tie sa rozprestierajú pozdĺž stien v 3 pásoch, čo naznačuje umiestnenie rôznych tribunálov.

Vedeli ste, že 333 obdĺžnikov zobrazuje 12 mesiacov, každý s patrónom, znamením zverokruhu, súhvezdiami, aktivitami typickými pre ročné obdobie a charakteristikami tých, ktorí sa v tomto znamení narodili?

V sieni sa zachoval kameň Vituperio, pri ktorom vyzlečení dlžníci dostali na zadok. Veľkého dreveného koňa sem nepreniesli z Tróje. Annibale Capodilista ho vytvoril na prehliadku a jeho rodina ho neskôr darovala mestu. V roku 2006 umiestnili v paláci Foucaultovo kyvadlo, ktoré dokazuje, že Zem sa otáča okolo svojej osi. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a podujatia. Palác je otvorený od utorka do nedele od 9.00-18.30 h. Vstupenka stojí 8 eur. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Strážna, neskôr hodinová, veža (Torre dell’Orologio; 300 m/4 min. pešo severozápadne od námestia Piazza delle Erbe) stojí na susednom námestí Piazza dei Signori. Vežu postavili v rokoch 1425-1430, má výšku 30 m, 5 podlaží, pričom dolné 3 podlažia zaberal hodinový mechanizmus a vo vrchných 2 sídlil hodinový majster, údržbár a správca. Osemboká veža navrchu sa prezýva lampáš. Víťazný oblúk v základni veže pribudol v roku 1532.

Predpokladá sa, že orloj bol vôbec prvým v celom Taliansku. Hodiny predstavujú ptolemaiovskú astronomickú teóriu geocentrického systému, ktorý umiestnil Zem do stredu vesmíru. Vonkajší pás ciferníka tvoria hodiny rímskymi číslicami, 2. pás medené hviezdy, v 3. páse sú symboly zverokruhu a v strede je Zem.

Zvláštnosťou je, že medzi znameniami chýbajú Váhy, čo viedlo ku viacerým domnienkam. Niektorí predpokladali, že staviteľ nasledoval egyptskú astrológiu, ktorá mala len 11 znamení. Iní predpokladali, že Váhy chýbajú preto, lebo objednávateľ nezaplatil staviteľom. Ďalšia teória uvádza, že v meste v tom čase chýbala spravodlivá vláda. Ak sa však na hodiny pozrieme lepšie, je v nich priestor pre 12 znamení. Zvláštnosť spôsobuje to, že znamenia zverokruhu nie sú zastúpené. Súhvezdia a váhy údajne zodpovedali konštelácii klepiet škorpióna.

Praktické info

Veža je momentálne otvorená v piatky od 9.00-12.30 h a v soboty od 9.00-12.00 a od 15.30-18.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú o 9.30 h, 10.15 h, 11.00 h a 11.45 h.

Námestie Prato della Valle

Elipsovité námestie Prato della Valle (1,1 km/15 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) je najväčším námestím v meste a jedným z najväčších v Európe. V strede sa nachádza Isola Memmia, zelený ostrov, pomenovaný na počesť starostu, ktorý práce objednal. Ostrov obklopuje kanál, ktorý zdobí 78 sôch slávnych osobností mesta (Andrea Memmo, Torquato Tasso, Antonio Canova, Galileo Galilei, Francesco Petrarca, …).

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova)

Botanická záhrada Padovskej univerzity (Orto botanico dell’Università degli Studi di Padova; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) je najstaršou existujúcou univerzitnou botanickou záhradou sveta. Založili ju v roku 1545 a do súčasnosti si zachovala svoju pôvodnú polohu i štruktúru. Botanická záhrada zastávala významnú úlohu pri výmene myšlienok, poznatkov, rastlín a vedeckého materiálu. Výrazne prispela k rozvoju mnohých moderných vedných disciplín, najmä botaniky, medicíny, chémie, ekológie a farmácie. Práve vďaka tomu sa stala v roku 1997 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka botanickej záhrady

Historická záhrada hostí viac ako 6 000 rastlín a asi 3 500 druhov. Moderná záhrada biodiverzity, ktorú tvoria skleníky a kvetinové záhony, vystavuje asi 1 300 druhov. Súčasťou botanickej záhrady je tiež moderné interaktívne múzeum, kde sa dozviete nielen o histórii, ale aj rastlinách a ľuďoch, ktorí tieto rastliny zbierali. Uvidíte 136 herbárov (historický herbár s 800 000 exemplármi sa nachádza na požiadanie na poschodí), huby a riasy. Ďalšia miestnosť pripomína starú vidiecku lekáreň so vzácnou zbierkou liekov, prípravkov a nástrojov. V „prednáškovej sále“ uvidíte niektoré zo 16 000 skúmaviek, ktoré obsahujú semená, ilustračné tabuľky, litografie, mapy či modely. Polkruhová učebňa, tzv. botanické divadlo, pre 100 študentov sa stále používa. Počas prehliadok sa v nej premieta film Goethe.

Praktické info

Botanická záhrada je otvorená od januára do marca, v novembri a decembri od utorka do nedele od 10.00-17.00 h, od apríla do septembra od utorka do nedele od 10.00-19.00 h a v októbri od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line. K dispozícii je tiež bezplatný audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine, príp. si môžete rezervovať komentovanú prehliadku so sprievodcom. V botanickej záhrade mi uznali novinársky preukaz.

Jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata)

Bronzová jazdecká socha Gattamelata (Monumento al Gattamelata; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) stojí pred bazilikou sv. Antona Padovského. Pochádza z roku 1453. Navrhol ju Donatello, renesančný sochár a architekt. Na koni sedí Erasmo da Narni, prezývaný Gattamelata, ktorý bol stredovekým veliteľom žoldnierov. Mnohí ju považujú za najkrajšiu jazdeckú sochu všetkých čias. Tak som sa chcel na tú krásu pozrieť aj ja. Sochu v čase mojej návštevy ako naschvál reštaurovali.  

Kaplnka Scrovegni (Cappella degli Scrovegni)

Kaplnku Scrovegni (Cappella degli Scrovegni; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) právom prezývajú padovskou Sixtínskou kaplnkou. V rokoch 1303-1305 ju vytvoril Giotto na objednávku Enrica degli Scrovegni. Je zasvätená Panne Márii Milosrdnej lásky. Fresky hovoria o udalostiach zo života Panny Márie a Krista. Najviac určite zaujme Posledný súd. Mesto získalo kaplnku v roku 1880 a fresky v 19. a 20. storočí viackrát reštaurovali.

Od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti sa stav budovy, kvalita ovzdušia v nej, znečisťujúce faktory a stav zachovania fresiek podrobne sledujú. Aj preto vybudovali špeciálnu klimatizovanú čakáreň, ktorá umožňuje vidieť kaplnku väčším skupinám návštevníkov. Freskový cyklus kaplnky Scrovegni bol v roku 2021 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť spoločného zápisu „Cykly fresiek 14. storočia v Padove“.

Praktické info

Kaplnka je otvorená celoročne od 9.00-19.00 h. Od 25. marca do 1. novembra aj od 19.00-22.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. (+ 1 eur/os. predpredaj). Zahŕňa aj občianske múzeum Eremitani a palác Zuckermann od utorka do nedele a múzeum Eremitani tiež v neprázdninové pondelky. Pokladňa sa nachádza pri vchode do múzea Eremitani. Vstupenky si môžete rezervovať vopred min. 24 hodín on-line alebo telefonicky. Nemôžete si rezervovať vstupenky na ten istý deň a e-mailom. Vstupenky sa nevracajú. Musíte si ich vyzdvihnúť v dostatočnom predstihu. Ak prídete neskoro, musíte si rezervovať vstupenky na iný čas a zaplatiť znova. Po vyzdvihnutí vstupeniek budete čakať v klimatizovanej čakárni. Automatické dvere do kaplnky sa otvárajú len raz pri vstupe a raz pri výstupe, aby sa zabezpečila stabilita vnútornej mikroklímy. Návšteva kaplnky trvá 15 minút.

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani)

Občianske múzeum Eremitani (Musei Civici Eremitani; 750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sídli v kláštornom komplexe z 15. storočia. Nachádzajú sa v ňom 2 expozície – archeologická a expozícia stredovekého a moderného umenia.

Archeologická expozícia

Prvých 10 miestností archeologickej expozície (Museo archeologico) na prízemí múzea sa zameriava na históriu mesta a padovského vidieka od 9.-8. stor. pred n. l. po neskorú antiku (4. stor. n. l.). Ďalších 9 miestností vystavuje egyptské nálezy, etruskú, grécku keramiku a keramiku Magna Graecia (tzv. Veľké Grécko, ide o pobrežné grécke mestá v južnom Taliansku), či drahokamy. Najviac ma zaujala socha Siléna, ľudského stvorenia so zvieracími ušami a chvostom, vychovávateľa boha Dionýza. Lapidárium vystavuje predmety z rímskej doby.

Umelecká expozícia

Expozícia stredovekého a moderného umenia (Il Museo d’Arte Medievale e Moderna) na poschodí (sochárske diela na prízemí) ponúka prehľad benátskeho maliarstva a sochárstva 14.-18. storočia. Uvidíte tiež tapisérie, sochy, bronzy a lapidárium. Páčil sa mi obraz „Uväznený trpaslík zachránený svojimi spoločníkmi“ od Faustina Bocchi.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne od pondelka do nedele od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Cena zahŕňa Občianske múzeum Eremitani, Palazzo Zuckerman a kaplnku Scrovegni. Ak by ste chceli navštíviť len múzeá, za vstupenku zaplatíte 11 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Padova najesť?

Reštaurácia v antickom štýle Ristorante Zairo (1,2 km/16 min. pešo južne od námestia Piazza delle Erbe) sa zameriava predovšetkým na kuchyňu Apúlie. Apúlia je región na juhovýchode Talianska, je to tzv. opätok talianskej čižmy. Reštaurácia ponúka výhľad na námestie Prato della Valle. V minulosti sa v týchto miestach nachádzalo divadlo. Dnes by sme dobre zinscenovaným divadlom mohli nazvať obed alebo večeru v reštaurácii. Výborné jedlo, profesionálna obsluha, nádherné prostredie, prívetivé ceny.

Ochutnal som Bigoli s kačacím ragú. Dlhé a drsné rezance Bigoli patria medzi najstaršie druhy talianskych cestovín. Názov im dal strojček bigolaro, na ktorom sa ručne vyrábali. Vyrábajú sa zo semolinovej múky a kačacích vajec. K obedu som si objednal talianske pivo Peroni s takmer 180-ročnou tradíciou. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2,50-eur poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v mesta Padova zájsť na kávu?

Tradičné alebo moderné? Je to úplne jedno. Všade pripravujú veľmi dobrú kávu a niečo malé pod zub k tomu.

Caffetteria Manin

Typická talianska kaviareň Caffetteria Manin (210 m/3 min. pešo západne od námestia Piazza delle Erbe) je ideálnou zastávkou na krátky coffee break medzi spoznávaním jednotlivých atraktivít mesta. V rušnej kaviarni som si objednal marhuľový croissant s espressom, ktoré boli skvelé. Za účet som zaplatil 2,60 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

The Coffee Box

V kozmopolitnej kaviarni The Coffee Box (550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza delle Erbe) sa to len tak hemžilo študentmi. Aj vďaka kaviarni som si naplno uvedomil, že Padova je skutočným univerzitným mestom. Pred cestou vlakom naspäť do Trevisa som sa ešte nakopol espressom a ovocným muffinom. Za účet som zaplatil 4,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. 

Navštívte botanické záhrady aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo?
• Valtice – víno a história

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Vicenza dostať?

Vicenza sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbra 2023 mala 110 133 obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica Vicenza Autostazione sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori.

Vlakom

Železničná stanica Vicenza sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori. Z Trevisa som sa dostal do mesta Vicenza priamym regionálnym vlakom. Cesta trvala 1 h a 8 min. Cestovný lístok stál 6,25 eur/os. Lístok si pred cestou nezabudnite označiť v označovači na nástupišti.

Kde v meste Vicenza získať info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária – IAT Vicenza (Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica – IAT Vicenza) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori. Veľmi dobre po anglicky hovoriaci zamestnanec infocentra mi poskytol potrebné informácie o všetkých momentálne otvorených atraktivitách. Infocentrum je otvorené od septembra do júna denne od 9.00-17.30 h, v júli a auguste denne od 9.00-18.00 h. Odporúčam vám kúpiť si turistickú kartu Vicenza Card, ktorá vám umožňuje vstup do 11 pamiatok mesta. Karta stojí 20 eur/os.

Čo v meste Vicenza robiť, vidieť a navštíviť?

Palladio, renesačný architekt svetového formátu. Takmer na každej atraktivite mesta sa nejakým spôsobom podpísal. Bazilika, jedno z jeho prvých diel, divadlo, jedno z jeho posledných, paláce Chiericati a Thiene s umeleckými expozíciami či Barbaran s expozíciou, ktorá sa venuje architektovi.

Olympijské divadlo (Teatro olimpico)

Zvonku celkom nenápadná budova ukrýva vo svojom vnútri skutočný skvost. Olympijské divadlo (Teatro olimpico; 550 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je najstarším krytým divadlom sveta. V roku 1580 poverili architekta Palladia, ktorý mal vtedy 72 rokov, stavbou divadla. Architekt sa inšpiroval rímskymi divadlami: elipsovité terasovité hľadisko, orámované kolonádou s vlysom zakončeným sochami. Pred ním je obdĺžnikové javisko s predscénou. Architektúra vytvára intenzívny svetelný a tieňový efekt, ktorý umocňujú optické prvky.

Architekt sa však výsledku nedožil. Prvé predstavenie, Sofoklova tragédia Oidipus, sa uskutočnilo v roku 1585, 5 rokov po architektovej smrti. Scéna pripomína 7 ulíc mesta Téby. V divadle sa tiež natáčalo niekoľko filmov: Casanova ’70 (1965), Don Giovanni (1979), Inšpektor Morse (1992), Ripleyho hra (2002), Casanova (2005), Blind Maze (2009), …Scéna divadla inšpirovala aj bránu do talianskeho pavilónu na výstave EXPO v roku 2010 v Šanghaji. Návšteva predstavenia musí byť určite nezabudnuteľným zážitkom. Predstavenie si naraz vychutná až 400 divákov. Olympijské divadlo je súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Praktické info o Olympijskom divadle

Divadlo je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Priestory si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Komentovanú prehliadku so sprievodcom si objednáte na stránke divadla. Vstupenka stojí 11 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre pri vchode do divadla, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. Infocentrum nepredáva vstupenky na podujatia v divadle. Vstupenky si nemusíte rezervovať vopred on-line. V divadle mi uznali novinársky preukaz.

Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana)

Symbolom nielen námestia Piazza dei Signori, ale aj mesta Vicenza je nepochybne Palladiánska bazilika (Basilica Palladiana). Jadrom Palladiánskej baziliky bol Palác rozumu (Palazzo della Ragione), kde sídlili úrady a obchody. Postavili ho v rokoch 1449-1460. Veľkolepú Sieň rady, ktorá má dĺžku 52 m s 25 m vysokým stropom, ktorý pripomína prevrátený lodný trup, navrhol pravdepodobne Domenico da Venezia. V roku 1481 začali obklopovať 3 priečelia paláca (s výnimkou východnej strany) dvojitou lodžiou. O pár rokov neskôr (1495-1496) pribudlo schodisko, ktoré vedie na hornú lodžiu.

V roku dokončenia schodiska sa zrútil juhozápadný roh lodžií. To vyvolalo búrlivú diskusiu o prestavbe. Až v roku 1546 mestská rada schválila návrh Giovanniho da Pedemura a vtedy 38-ročného Palladia. Projekt schválili v máji 1549. Stredoveký komplex obklopili 2 radmi nad sebou umiestnených lodžií. Palladio navrhol serlianu, tzv. benátske okno, okno zakončené oblúkom s 2 malými bočnými obdĺžnikovými otvormi. Kým 1. rad oblúkov dokončili v roku 1561, 2. úroveň až po smrti architekta v roku 1597. Počas 2. svetovej vojny veľký drevený strop zasiahli bomby a zrútil sa. Po vojne ho prestavali na železobetónový s drevom.

V roku 1994 zaradili baziliku do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kompletne ju zrekonštruovali v rokoch 2007-2012. V roku 2014 bazilika získala ocenenie Europa Nostra za zachovanie kultúrneho dedičstva pri obnove. Pár dní neskôr sa bazilika stala národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sa v bazilike nachádza stála expozícia Múzeum šperkov (Museo del Gioiello), konajú sa v nej krátkodobé výstavy a podujatia. Bazilika je otvorená od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si kúpite priamo v bazilike na prízemí. V bazilike mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Chiericati

Palazzo Chiericati (450 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) navrhol v roku 1550 Palladio pre Girolama Chiericatiho. Palác dokončili koncom 17. storočia. Od roku 1855 je palác sídlom Občianskeho múzea. V múzeu sa nachádza jedna z najväčších umeleckých zbierok Benátska, ktorú tvoria zbierka obrazov, sôch a úžitkového umenia od 13.-20. storočia. Palác je vďaka svojmu výnimočnému kultúrnemu významu zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadka paláca Chiericati

Na prízemí paláca uvidíte fresky zo 16. storočia od Domenica Brusasorziho v Sále oblohy a Herkulovej sále a od Battistu Zelottiho v Sále Rady bohov, ktorú skrášľujú štuky a grotesky. Sála s lunetami rozpráva príbeh o zlatom období mesta medzi 16. a 17. storočím pod vládou Benátskej republiky. Prvé poschodie vystavuje benátske maľby od roku 1200 do roku 1500. Expozícia začína stredovekou časťou a končí oltárnymi obrazmi zo zničeného kostola San Bartolomeo.

Druhé poschodie vystavuje diela benátskeho maliarstva 16. a 17. storočia., ako Bassano, Tintoretto, Veronese, …V tejto expozícii ma zaujali realistické Charakterové hlavy a Filozof, ktorý prijíma pravdu od Pietra della Vecchia. Tri miestnosti podkrovia ukrývajú pozostalosť markíza Giuseppe Roia, ktorá pozostáva z jeho osobnej zbierky obrazov, kresieb a rytín z 15.-20. storočia.

Praktické info o paláci Chiericati

Múzeum je otvorené od septembra do júna od utorka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Palác si prechádzate sami. K dispozícii je audio-sprievodca v taliančine, angličtine a nemčine. QR kód sa nachádza pri vchode. Prehliadka trvá asi 50 min. Odporúčajú sa slúchadlá. Cena audio-sprievodcu je 5 eur/os. Vstupenka stojí 7 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre oproti palácu alebo v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori. V paláci mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum Palladia (Palladio museum)

Múzeum Palladia sídli v paláci Palazzo Barbaran da Porto (alebo tiež Palazzo Barbarano; 200 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Palác navrhol Palladio v roku 1569 v manieristickom štýle. Je tiež jediným palácom, ktorý videl architekt dokončený. Mohol v ňom plne kontrolovať stavbu aj výzdobu.

Kto bol Andrea Palladio?

Andrea Palladio sa narodil v Padue 30. novembra 1508. Tu získal 1. skúsenosti ako kamenár. V roku 1524 utiekol do Vicenzy, kde pracoval v sochárskej dielni. Počas stavby vily v Crocolo v rokoch 1535-1538 stretol Giangiorgia Trisina, básnika a humanistu, ktorý ho priviedol k štúdiu klasických stavieb a niekoľkokrát ho zobral do Ríma. V Ríme sa Palladio stretol so sochárom a maliarom Michelangelom, či Bramantem, renesančným maliarom a architektom. Najviac ho zaujal Panteón, ktorého kupola sa stala charakteristickým znakom jeho víl.

Vedeli ste, že Palladio je odkaz na grécku bohyňu múdrosti Pallas Aténu?

V roku 1540 si založil vlastnú architektonickú firmu. Rekonštrukciou lodžií paláca Palazzo della Ragione vo Vicenze v roku 1549 sa stal slávnym. Odvtedy šľachtici z Vicenzy a Benátok súperili o Palladiove diela. A tak vznikli palác Chiericati, vila Pisani, benátske kostoly Redentore a San Giorgio Maggiore, vila Rotonda, most v Bassano del Grappa a mnohé ďalšie. V roku 1570 Palladio navyše vydal Štyri knihy architektúry. Na prelome februára a marca 1580 začal pracovať na svojom najväčšom diele, olympijskom divadle, ktorého dokončenia sa, žiaľ, nedožil. Zomrel 19. augusta 1580 vo veku 72 rokov.

Prehliadka Múzea Palladia

Dozviete sa, ako sa Palladio preslávil svojimi knihami, uvidíte jeho skutočnú tvár, spoznáte Vicenzu a jej aristokratických podnikateľov, ako Palladio vynašiel vilu a vidieckeho gentlemana, navštívite staroveké chrámy v lagúne a uvidíte, aký vplyv mal palladianizmus v maľovaní. Prehliadku múzea si užijú aj nearchitekti. Nie sú to len technické nákresy, ale aj videá, modely a fotografie. A expozíciou je nepochybne aj samotný palác. Počas prehliadky nezabudnite v každej miestnosti zdvihnúť hlavu, aby ste si dosýta užili tie nádherné stropy.

Praktické info o Múzeu Palladia

Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. V múzeu je k dispozícii audio-sprievodca, ktorého si môžete vypočuť aj na stránke múzea. Vstupenka stojí 8 eur/os. Vstupenku si môžete kúpiť v pokladni múzea. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Palác Palazzo Thiene

Renesančný palác Thiene (Gallerie di Palazzo Thiene; 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) postavil v rokoch 1542-1558 Palladio. Od roku 1872 v paláci sídlila Ľudová banka Vicenza (Banca Popolare di Vicenza). V roku 1994 ho zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a v roku 2016 sa stal budovou mimoriadneho kultúrneho záujmu. Od roku 2021 palác patrí mestu Vicenza.

Prehliadka paláca Thiene

V paláci sa dodnes nachádza najvýznamnejšia časť umeleckých zbierok bývalej Ľudovej banky vo Vicenze. Ide o maľby zo 16.-19. storočia najmä od benátskych autorov, keramiku manufaktúry Antonibon, Remondiniho grafiky a Martiniho sochy. Okrem umenia ma nadchli aj interiéry paláca, ktoré zdobia dekorácie a fresky. Osobitne ma zaujali krby. Jeden mal napr. podobu kyklopa, nad ktorým sa ešte vznášal boh morí Poseidón s trojzubcom na svojej lodi. Taký krb by som chcel mať doma!

Praktické info o paláci Thiene

Galéria je otvorená od septembra do júna od štvrtka do nedele od 9.00-17.00 h, v júli a auguste od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v infocentre, v Palladiánskej bazilike na námestí Piazza dei Signori alebo on-line. V galérii mi uznali novinársky preukaz.

Loggia del Capitaniato

Dvadsať rokov po návrhu baziliky (1565) sa Palladio vracia na námestie Piazza dei Signori vo Vicenze. Pracuje na lodžii Loggia del Capitaniato. Tá však zostane nedokončená. Lodžia bola kedysi oficiálnou budovou „Capitanio“, vojenského úradu Benátskej republiky. V súčasnosti je sídlom mestského zastupiteľstva. Tento prípad je pre architekta celkom ojedinelý. Vedľa seba nájdeme 2 jeho diela, jedno z jeho začiatkov a druhé, keď už bol zrelým architektom.

Kde sa v meste Vicenza najesť?

Reštaurácia Ristorante TiraTardi (150 m/2 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori) sa zašíva v uličke, ktorá vychádza z námestia. Možno aj preto som sedel v reštaurácii v čase obeda sám. Navyše tam nehrala ani žiadna hudba, takže som sa cítil trochu nepríjemne. Ochutnal som ravioli plnené baklažánom, preliate maslom a posypané parmezánom. K obedu som si objednal čaj. Za obed som zaplatil 22 eur vrát. 4-eur poplatku „coperto“. To je jeden z najvyšších, ak nie aj najvyšší poplatok, ktorý som v talianskej reštaurácii zaplatil. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Vicenza zájsť na kávu?

Jedna z najlepších remeselných kaviarní Talianska, ale aj moderné bistro.

Caffetteria Bar Pigafetta

Časopis Dissapore, ktorý sa špecializuje na gastronómiu a stravovanie, zaradil kaviareň s barom Pigafetta (Caffetteria Bar Pigafetta; 160 m/2 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori) medzi 20 najlepších remeselných kaviarní Talianska. Predsa som ju nemohol len tak obísť!

Antonio Pigafetta (1491-1534) bol taliansky dobrodruh a moreplavec. Ako kronikár sa zúčastnil 1. cesty okolo sveta, ktorú v španielskych službách viedol Portugalec Fernão de Magalhães.

Objednal som si buchtu s marmeládou a espresso. Na nejakú kávovú špecialitu by som sa pokojne zastavil aj nabudúce. Na chvíľu nadobudnete pocit, akoby kaviareň ešte stále zásoboval taliansky moreplavec. V ponuke nájdete kávy z celého sveta. Za účet som zaplatil 3 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Magazzino del Caffè

Sieť moderných bistier Magazzino del Caffè (po slovensky Sklad kávy; 270 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je ideálnou zastávkou na rýchlu kávu počas spoznávania mesta. Keď si ale prečítate ponuku kaviarne, budete mať chuť pokojne sa tu zdržať aj dlhšie. Ochutnal som jahodový croissant a espresso. V kaviarni môžete vypiť kávu na taliansky spôsob postojačky, ale ponúka tiež dostatok miest na pohodlnejšie vypitie kávy. Za účet som zaplatil 2,70 eur. V bistre môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si tiež o týchto architektoch:

• Adolf Loos a Praha
• Jože Plečnik a Ľubľana
• Santiago Calatrava a Valencia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Vicenza – perla renesancie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.