Cobh či Queenstown?

Cobh v roku 1849 premenovali na Queenstown na počesť príchodu kráľovnej Viktórie. V roku 1922, keď bol založený Írsky slobodný štát, sa názov mesta vrátil späť ku Cobh v jeho írskej podobe. Keďže Titanic vyplával v roku 1912, vo väčšine príbehov, ktoré súvisia s Titanicom, sa mesto spomína ako Queenstown.

Ako sa do mesta Cobh dostať?

Cobh sa nachádza v regióne cestovného ruchu Staroveký východ Írska. Z administratívneho hľadiska patrí do grófstva Cork. Od mesta Cork je vzdialený 22 km/26 min. autom juhovýchodne, od Dublinu sa nachádza 267 km/2 h a 48 min. autom juhozápadne.

Autobusom

Medzi mestami Cork a Cobh premáva denne niekoľko autobusov. Tie zastavujú na viacerých zastávkach počnúc R624 / Passage West Ferry Terminal (3,6 km/5 min. autom severozápadne od centra) a končiac Carrignafoy Avenue / O’ Neill Place (1,7 km/4 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničná stanica Cobh sa nachádza 450 m/6 min. pešo západne od centra. Do mesta som cestoval priamym vlakom z Corku. Vlaky zvyčajne premávajú každú polhodinu. Vlak má 6 zastávok a cesta trvá 26 minút. Službu prevádzkujú Írske železnice. Za spiatočný cestovný lístok som zaplatil 6,90 eur. Cestovný lístok si kúpite v automate na železničnej stanici. V automate môžete platiť platobnou kartou.

Kde v meste Cobh získať info?

Turistická kancelária Cobh (Cobh Tourist Office) sa nachádza 62 m/1 min. pešo severne od centra. Kancelária je súčasťou Komory mesta a prístavu (Cobh & Harbour Chamber).

Čo v meste Cobh robiť, vidieť a navštíviť?

Cobh bol poslednou zastávkou Titanicu pred plavbou do New Yorku, takže v meste nájdete špecializované múzeum Titanic Experience Cobh, oproti múzeu stojí Pamätník RMS Titanic a z Pamätnej záhrady Titanicu uvidíte ústie prístavu, v ktorom loď kotvila. V centre mesta by ste ale nemali vynechať ani Pamätník RMS Lusitania, ktorá sa potopila neďaleko írskeho pobrežia, Katedrálu sv. Colmana a Park J. F. Kennedyho.

Titanic Experience Cobh

Múzeum Titanic Experience Cobh sa nachádza v historickej budove, ktorá slúžila ako pokladňa spoločnosti White Star Line. K múzeu prilieha pôvodné, viac ako 150 rokov staré mólo, z ktorého v rokoch 1848-1950 emigrovali do Severnej Ameriky viac ako 2 milióny Írov. Vo štvrtok 11. apríla 1912 z móla nastúpilo na pomocné lode Ireland a America posledných 123 cestujúcich. Lode ich dopravili ku Titanicu, ktorý kotvil neďaleko Roches Point.

Prehliadka múzea Titanic Experience Cobh

Po kúpení vstupenky dostanete palubný lístok s menom 1 zo 123 cestujúcich, ktorí sa nalodili v tomto prístave. Dozvedel som sa, že som Daniel Keane a budem sa plaviť 2. triedou. Múzeum môžete navštíviť len so sprievodcom. Počas letnej sezóny začínajú prehliadky každých 15 minút, počas zimnej sezóny každých 30 minút. Komentovaná prehliadka trvá 35-40 minút. Výklad sa zameriava na osudy konkrétnych pasažierov, ktorí sa v Írsku nalodili.

Prehliadka končí vo výstavnej miestnosti, v ktorej už môžete stráviť toľko času, koľko chcete. Dozviete sa príbehy ďalších pasažierov, akú úlohu zohrala Carpathia pri záchrane preživších, výsledky formálnych vyšetrovaní Spojeného kráľovstva a USA, zvukové nahrávky preživších, uvidíte pôvodnú stoličku z RMS Carpathia, osobné predmety zo zbierky rodiny Odellovcov, osvedčenia o vlastníctve akcií spoločnosti White Star Line, či originálny riad lodnej spoločnosti. Tesne pred východom z výstavnej miestnosti si na interaktívnej obrazovke zistite osud cestujúceho z vášho palubného lístka. Na prehliadku celého múzea si vyhraďte asi 1 hodinu.

Kto bol Daniel Keane?

Daniel Keane sa narodil v nedeľu 25. júna 1876 v Cratloe, v grófstve Clare alebo v East Ludlow v grófstve Limerick v Írsku. Dodnes to nevieme s istotou určiť. Bol synom farmára a 1 z 9 detí, z ktorých 7 sa dožilo dospelosti. Daniel pracoval ako sprievodca električky na linke Donnybrooke v írskom Dubline. Bol slobodný. Za lístok v 2. triede Titanicu zaplatil 12 libier a 7 šilingov, čo je v prepočte približne 1 402 gbp alebo 1 950 usd. Daniel bol 1 zo 7 cestujúcich írskeho pôvodu, ktorí sa na Titanicu plavili v 2. triede, pokiaľ nepočítame niektorých členov Záručnej skupiny, tímu z Belfastu, ktorý vyslala lodenica Harland & Wolff, aby sprevádzala Titanic na jeho 1. plavbe.

Daniel cestoval na nešpecifikovanú adresu v St. Louis v Missouri v Spojených štátoch. V Amerike sa údajne neplánoval usadiť a po dlhšej dovolenke sa mal vrátiť domov. Zomrel vo veku 35 rokov na palube Titanicu. Ak aj telo našli, nikdy ho neidentifikovali. Pri príležitosti 100. výročia katastrofy odhalili Danielovi v jeho rodisku pamätník. Kamenný pamätník vytesal jeho prasynovec, farmár na dôchodku, Séamus Spaight, ktorý sa kamenárstvu venoval vo svojom voľnom čase.

Praktické info o múzeu Titanic Experience Cobh

Múzeum je otvorené od októbra do marca denne medzi 10.00-17.30 h a od apríla do septembra denne medzi 9.00-18.00 h. Posledný vstup je vždy hodinu pred záverečnou. Ak nerozumiete po anglicky, využite audio sprievodcu v ďalších 6 jazykoch – nemčine, francúzštine, taliančine, španielčine, čínštine a poľštine.

Pred návštevou múzea si kliknite na Sledovač výletných lodí, či v čase vašej návštevy nekotví v Cobhe práve nejaká výletná loď. V tom prípade si určite rezervujte vstupenku vopred, pretože sa môže stať, že vstupenky na ten deň už budú vypredané. Mal som šťastie, že v ten deň v meste žiadna výletná loď nekotvila a preto som si vstupenku kúpil tesne pred prehliadkou. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea.

V múzeu môžete fotografovať, ale nesmiete nahrávať videá. Vstupenka stojí 13 eur/os. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz a dali mi 10 % zľavu (1,30 eur) z ceny vstupenky, takže som nakoniec zaplatil 11,70 eur. Súčasťou múzea je obchod so suvenírmi, v ktorom môžete nakupovať aj on-line. Kúpil som si brožúru o spojení Titanicu s mestom Cobh a plechovú dózu s írskym raňajkovým čajom. Za suveníry som zaplatil 13,45 eur. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

O Titanicu sa cez osudy ľudí a osobné príbehy viac dozviete počas komentovanej prehliadky mesta so sprievodcom The Titanic Trail, v Centre dedičstva mesta Cobh (Cobh Heritage Centre) a v Múzeu mesta (Cobh Museum).

Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial)

Oproti múzeu cez cestu stojí Pamätník RMS Titanic (RMS Titanic Memorial; 50 m/1 min. pešo severne od centra). Pamätník vztýčili Titanic Historical Society, Irish Titanic Historical Society a obyvatelia Cobhu nielen na pamiatku Titanicu a poslednej zastávky lode počas jej prvej a zároveň aj poslednej plavby 11. apríla 1912, ale aj na pamiatku írskych emigrantov a všetkých, ktorí prišli o život pri tejto veľkej tragédii.

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden)

Pamätná záhrada Titanicu (Titanic Memorial Garden; 1,3 km/17 min. pešo východne od centra) sa nachádza v areáli pevnosti Cove Fort. Záhradu otvoril vtedajší starosta mesta 11. apríla 2014 pri príležitosti 102. výročia prítomnosti Titanicu v meste. Záhrada ponúka výhľad na ústie prístavu Cork Harbour, kde Titanic kotvil 11. apríla 1912. V Queenstowne nastúpilo na palubu Titanicu posledných 123 cestujúcich, z ktorých 79 zahynulo a 44 pasažierov sa zachránilo. Mená týchto cestujúcich vyryli na sklenenú stenu, ktorá je ústredným bodom záhrady. V záhrade sa tiež nachádza pamätný kameň, ktorý venovali Josephovi Bruceovi Ismayovi, bývalému generálnemu riaditeľovi britskej lodiarskej spoločnosti White Star Line, pod ktorej vlajkou sa plavil aj Titanic.

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial)

Pamätník RMS Lusitania (RMS Lusitania Memorial; 23 m/1 min. pešo severne od centra) v strede námestia pripomína obete, ktoré zomreli počas potopenia parníka v roku 1915. Zobrazuje Anjela mieru, ktorý sa skláňa nad 2 rybármi, ktorí pomohli zachrániť obete. Britský luxusný zaoceánsky parník Lusitania, ktorý vlastnila spoločnosť Cunard Line, sa plavil z New Yorku do Liverpoolu. V piatok 7. mája 1915 ju torpédovala a potopila nemecká ponorka U-20 pri polostrove Old Head of Kinsale (42 km/51 min. autom južne od Corku). Napriek snahe miestnych obyvateľov pri katastrofe zomrelo 1 198 ľudí. Niektoré obete pochovali na cintoríne Old Church 2 km severne od mesta a 764 preživším poskytli útočisko.

Katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral)

Rímskokatolícka katedrála sv. Colmana (St Colman’s Cathedral; 350 m/7 min. pešo severne od centra) je neprehliadnuteľnou dominantou mesta Cobh a všetkých propagačných materiálov grófstva Cork. Katedrálu stavali neuveriteľných 47 rokov od roku 1868 až do roku 1915 vo francúzskom neogotickom štýle. Zvonkohru tvorí 492 zvonov, pričom najväčší váži až 3,6 tony. Veža má výšku 91 m.

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park)

Park J. F. Kennedyho (J. F. Kennedy Park; 140 m/2 min. pešo západne od centra) je obľúbeným miestom oddychu pre domácich obyvateľov a návštevníkov mesta. Sadnite si na lavičku na promenáde a vychutnajte si výhľad na prístav. Dominantou parku je tradičný hudobný pavilón, v ktorom sa počas teplých slnečných dní konajú koncerty miestnej kapely. Na promenáde uvidíte 2 staré delá z 2. polovice 19. storočia.

Kam v meste Cobh zájsť na pivo?

Po prehliadke múzea a prechádzke mestom Cobh som sa ešte zastavil na jeden veľký čapovaný Guiness v Kelly’s Bar (51 m/1 min. pešo severozápadne od centra). Zatiaľ, čo mesto zívalo prázdnotou a len sem-tam som natrafil na nejakého človeka, bar doslova praskal vo švíkoch. Celé mesto bolo očividne tam. Okrem piva som nasal atmosféru autentického írskeho pubu a vrátil sa naspäť do Corku. Za pivo som zaplatil 5,80 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto články o Titanicu:

• Titanic Belfast a Námorná míľa
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic
• Slávnostná večera na Titanicu
• Kaviarne na Titanicu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Cobh – posledná zastávka Titanicu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Anglický trh (English Market, An Margadh Sasanach)

Anglický trh (English Market, An Margadh Sasanach; 600 m/8 min. pešo juhozápadne od infocentra) založila v roku 1788 protestantská anglická spoločnosť, ktorá v tom čase ovládala mesto. Trh postavili na miestach, kde sa predtým nachádzali močiare. Tie v priebehu 18. storočia postupne rekultivovali. Anglický trh pôvodne otvorili ako mäsový trh Grand Parade, neskôr k nemu pribudol aj trh s rybami, hydinou a zeleninou.

Keď v roku 1840 prevzala moc nad mestom katolícka írska väčšina, založila si svoj vlastný krytý trh s potravinami Trh sv. Petra, známy tiež ako Írsky trh. V 18. storočí vzrástla ekonomická prosperita mesta. Bola založená najmä na obchode s potravinami. Solené hovädzie mäso, bravčové mäso a maslo sa vyvážali do Západnej Indie a používali sa na zásobovanie britského námorníctva. Trh s maslom bol svetoznámy a na svoju dobu sa stal najväčším trhom na svete.

Výstavba a údržba trhov mestskými orgánmi bola motivovaná nielen generovaním príjmov, ale aj reguláciou obchodu a otázkami verejného zdravia. V roku 1862 otvorili nový krytý trh na Princes Street Market a na ten starý pridali ozdobné priečelie, novú strechu a balkón, ktorý umožnil takmer dvojnásobný počet stánkov. Írsky trh sv. Petra v 1. desaťročí 20. storočia rýchlo upadal. Dopad Veľkej vojny, vojny za nezávislosť a občianskej vojny mali v 20. rokoch 20. storočia dopad aj na anglický trh.

2. polovica 20. storočia

V 60. rokoch 20. storočia trh modernizovali. Rok 1973 sa niesol v znamení návrhu zbúrania trhu a jeho nahradenia viacpodlažnou budovou. Návrh neprešiel, ale v 70. rokoch vymenili podlahu a strechu. Výbuch plynu v roku 1980 spôsobil požiar, ktorý zachvátil budovu. Trhovisko Princes Street Market bolo v roku 1981 kompletne zrekonštruované. Zachovaná fontána sa stala ústredným prvkom. Europa Nostra udelila projektu v roku 1983 medailu za prínos k zveľadeniu európskeho architektonického dedičstva.

V roku 1986 poškodil trh ďalší požiar. V roku 1988 obnovili návrh na demoláciu trhu a výstavbu viacpodlažného parkoviska a nákupného komplexu. Návrh sa nakoniec opäť nezrealizoval. V súčasnosti je Anglický trh samostatným turistickým cieľom a jeho návšteva je sama o sebe zážitkom. Uspokojuje potreby rôznych skupín spotrebiteľov. Nájdete tu čerstvé mäso, hydinu, zverinu, ryby a morské plody, mliečne výrobky, francúzske syry, paštéty a teriny, ovocie, zeleninu, olivy, koreniny, dochucovadlá, džemy, víno, cigary, hrnce a panvice, ale môžete sa tu rovno aj najesť, prípadne si nechať upraviť odev, či vyrobiť kľúč.

Anglický trh – praktické info

Anglický trh je otvorený od pondelka do soboty medzi 8.30-18.00 h. Trh stále vlastní mestská rada v Corku, ktorá prenajíma stánky obchodníkom. Na trhu môžete platiť platobnou kartou, avšak niektorí obchodníci stále prijímajú len hotovosť. Hotovosť si vyberiete z viacerých bankomatov v okolí trhu.

2. Alžbetina pevnosť (Elizabeth Fort, Dún Eilíse)

Alžbetina pevnosť (Elizabeth Fort, Dún Eilíse; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od infocentra) je najdôležitejším a najlepšie zachovaným mestským delostreleckým opevnením v Írsku. Pevnosť postavili v roku 1601 ako reakciu na porážku Írov a Španielov v bitke pri Kinsale. Po smrti kráľovnej Alžbety I. (1533-1603) v roku 1603 vypuklo v Corku povstanie. Pevnosť napadlo 800 mužov. Po tom, čo anglické posily obnovili kontrolu, museli obyvatelia Corku opraviť pevnosť na vlastné náklady. V rokoch 1624-1626 starú pevnosť z hliny, kameňa a dreva zbúrali a na jej mieste postavili novú kamennú pevnosť v tvare hviezdy. Veľká časť tejto pevnosti sa zachovala do súčasnosti.

2. polovica 17. storočia

V rokoch 1649-1650 údajne na príkaz anglického štátnika a bývalého poslanca Dolnej snemovne britského parlamentu Olivera Cromwella zvýšili hradby pevnosti a okolo pevnosti postavili obranný val. Po týždňovom bombardovaní a prerazení hradby počas obliehania Corku v roku 1690 pevnosť nakoniec kapitulovala.

18.-19. storočie

V roku 1719 postavili v areáli pevnosti kasárne. Spolu s kasárňami na Barrack Street z roku 1698 poskytovali ubytovanie pre 750 vojakov. Po postavení nových kasární na severe Corku v roku 1806 uzavreli kasárne v pevnosti. Nový južný múr, vrátnica so strážnicou, stajne a pomocné miestnosti pribudli v roku 1807. V rokoch 1817-1837 v pevnosti zhromažďovali odsúdencov na deportáciu. Išlo predovšetkým o väzenkyne z celého Írska, ktoré čakali na loď do Austrálie. Počas veľkého hladomoru v rokoch 1845-1852 slúžila pevnosť ako sklad potravín.

20. storočie

V rokoch 1919-1921 počas Írskej vojny za nezávislosť pevnosť zohrala úlohu ako základňa pre pomocné jednotky, ktoré do krajiny vyslala Veľká Británia na boj proti Írskej republikánskej armáde. Počas Írskej občianskej vojny v rokoch 1922-1923 mali pevnosť v rukách sily, ktoré odmietali mierovú zmluvu. Po ich stiahnutí z mesta budovy v pevnosti vyhoreli. V roku 1929 postavili v pevnosti budovy policajnej stanice Garda, ktorá slúžila až do roku 2013, kedy ju uzavreli. Stanicu v pevnosti uvidíte dodnes. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1939-1945 v pevnosti vybudovali protiletecký kryt, ktorý mal poskytnúť ochranu v prípade bombardovania.

Praktické info

Alžbetina pevnosť je otvorená od mája do septembra od pondelka do soboty medzi 10.00-17.00 h, v nedele a štátne sviatky medzi 12.00-17.00 h a od októbra do apríla od utorka do soboty medzi 10.00-17.00 h, v nedele a štátne sviatky medzi 12.00-17.00 h. Posledný vstup do pevnosti je o 16.45 h. Vstup do pevnosti je voľný. Komentované prehliadky so sprievodcom sú od pondelka do soboty o 11.00 h, 13.00 h a o 15.00 h, v nedele a štátne sviatky o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadku si môžete rezervovať vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke pevnosti. Maximálny počet osôb v skupine je 15. Vstupenka na komentovanú prehliadku so sprievodcom stojí 5 eur/os. Audio sprievodca za 3 eur/os. je dostupný v angličtine, francúzštine, nemčine, írčine, taliančine, portugalčine a španielčine.

3. Národný pamätník (National Monument)

Neogotický národný pamätník (National Monument; 650 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) z vápenca s bohato zdobenou centrálnou vežou nechala v roku 1906 vztýčiť spoločnosť Cork Young Ireland Society na uctenie si pamiatky mužov a žien, ktorí v priebehu storočí viackrát (1798, 1803, 1848 a 1867) povstali proti Korune. Panna Mária z Erin v jeho strede predstavuje Írsko.

…a sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork? …

4. Veža Červeného opátstva (Red Abbey Tower, An Mhainistir Dhearg)

Hlavná zvonica, veža Červeného opátstva (Red Abbey Tower, An Mhainistir Dhearg; 850 m/12 min. pešo južne od infocentra) patrí medzi posledné zachované viditeľné stavby z čias, keď bol ešte Cork opevneným mestom. Je pozostatkom anglo-normanskej kolonizácie a červená preto, lebo ju postavili z červeného pieskovca. Augustiniáni, ktorých pozvali Anglo-Normani, založili v Corku opátstvo niekedy medzi rokmi 1270-1288. Angličania používali v roku 1690 opátstvo ako základňu, z ktorej počas obliehania ostreľovali mesto delovými guľami. Cieľom obliehania bolo potlačiť povstanie gaelských Írov v meste a prerušiť ich spojenie s katolíckym anglickým kráľom Jakubom II., ktorý bol vyhnaný z krajiny.

Mnísi odišli okolo roku 1700 po tom, čo bola časť opátstva predaná a ďalšia darovaná. V meste založili o pár rokov nový kláštor. V polovici 18. storočia sa časť budov opátstva využívala ako súčasť cukrovaru. Po vyhorení cukrovaru v roku 1799 sa budovy kláštora s výnimkou veže zachovali len čiastočne. V roku 1951 darovali vtedajší vlastníci vežu s opátstvom mestskej rade v Corku, ktorá ju spravuje dodnes. Počas 1. archeologického výskumu v roku 1977 odkryli úsek západne od veže. Objavili 25 hrobov s kostrami.

Veža je jednou z najvýznamnejších pamiatkovo chránených historických stavieb v Corku. Do veže a na jej vrchol sa síce nedostanete, stredovekú architektúru môžete obdivovať na spodnom oblúku a na horných oknách.

5. Socha otca Mathewa (Father Mathew Statue, Dealbh an Athar Mathew)

Socha otca Mathewa (Father Mathew Statue, Dealbh an Athar Mathew; 10 m/1 min. pešo východne od infocentra) stojí uprostred hlavnej nákupnej ulice St Patrick’s Street a pozerá sa na rieku Lee. Otec Matthew (1790-1856), írsky katolícky kňaz a bojovník za abstinenciu, sa narodil neďaleko Cashelu v roku 1790. Takmer celý svoj život pôsobil v Corku. Okrem abstinencie sa usiloval o zmiernenie utrpenia počas epidémie cholery (1832) a veľkého hladomoru (1845-1850). V 19. storočí založil Spoločnosť pre úplnú abstinenciu v Corku. Do roku 1845 hnutie prilákalo 3 milióny ľudí. Pochovali ho na cintoríne sv. Jozefa v Corku, ktorý sám založil. Sochu odhalili len pár rokov po jeho smrti, už v roku 1864.

6. Burza masla (Butter Exchange)

Burzu masla (Butter Exchange; 600 m/9 min. pešo severozápadne od infocentra) v Corku založili v roku 1769. Trh s maslom tu fungoval už od 1. štvrtiny 18. storočia. Burzu riadil orgán, ktorý sa skladal z miestnych obchodníkov. Išlo o jeden z najúspešnejších podnikov v meste, ktorý bol známy ako najväčší trh s maslom na svete. Inšpektori masla, dnes by sme ich nazvali kontrolórmi kvality, posudzovali každý sud masla a klasifikovali maslo od najlepšej triedy po najhoršiu. Aby sa zabránilo podplácaniu inšpektorov, každému pridelili denne časť trhu, ktorú vybrali žrebovaním.

Kontrola potravín na konci 18. storočia nebola bežná. Cork je možno jedným z prvých miest, kde sa o kontrolu kvality potravín pokúsili. Na vrchole svojej slávy, na začiatku 80. rokov 19. storočia, prešlo cez burzu masla približne 440 000 sudov masla. Maslo sa dostávalo do všetkých kútov sveta – do Afriky, Austrálie, Ameriky a samozrejme do Anglicka. Úpadok burzy začal s príchodom technológie výroby masla v 80. rokoch 19. storočia, ktorá umožnila výrobu jemnejšieho a menej slaného masla. Spotrebitelia si takéto maslo veľmi rýchlo obľúbili.

Burza definitívne zanikla v roku 1924. Z burzy sa zachoval impozantný portikus, ktorý svedčí o moci a sláve tohto giganta írskeho obchodu. Nad vchodom do burzy uvidíte ešte i dnes kravskú hlavu. Ak vás spojenie Cork a maslo zaujalo, navštívte Múzeum masla hneď vedľa.

Navštívte pevnosti aj v týchto mestách:

• Târgu Neamț – pevnosť a zubry
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Pula – od antiky po súčasnosť
• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Cork je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Katedrálny park (Parcul Catedralei)

Kišiňov je skutočne zeleným mestom. Na jeho území nájdete 11 parkov. My sme sa zastavili v 3 z nich. Katedrálny park (Parcul Catedralei) sa nachádza v samom srdci mesta. Práve z tohto parku som počítal vzdialenosti ku všetkým atraktivitám mesta. Založili ho pravdepodobne medzi rokmi 1830-1840. Park má už viac ako 185 rokov. Všetky cesty v parku v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku Metropolitnej katedrále Narodenia Pána. Park je ideálnym miestom na prechádzky, posedenie na lavičkách, či sledovanie ruchu mesta okolo vás. V parku môžete využiť bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet.

2. Metropolitná katedrála Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului)

Metropolitnú katedrálu Narodenia Pána (Catedrala Mitropolitană Nașterea Domnului) stavali v rokoch 1830-1836 v štýle ruského klasicizmu. Charakterizujú ju 4 biele portiky so 6 stĺpmi a veľká tmavá guľovitá kupola. V roku 1941 budovu vážne poškodili počas bombardovania. Obnovu dokončili až v roku 1953. V roku 1962 sa katedrála stala výstavnou sieňou Ministerstva kultúry Moldavskej sovietskej socialistickej republiky. S rokom 1989 sa stala opäť kostolom. Reštaurátorské práce ukončili v roku 1996. Katedrála tvorí spolu so zvonicou a Víťazným oblúkom známy architektonický a historický komplex mesta.

3. Zvonica (Clopotnița)

V strede Katedrálneho námestia sa týči elegantná biela zvonica (Clopotnița). Zvonicu postavili spolu s katedrálou v roku 1836. Zakončili ju malou kupolou. Hlavný najväčší zvon, ktorý vážil takmer 6,5 tony, mali pôvodne umiestniť do zvonice, ale kvôli svojej veľkosti sa do nej nezmestil, pretože okná na horných poschodiach zvonice boli príliš úzke. Preto ho umiestnili do susedného Víťazného oblúka. V roku 1962 zvonicu vyhodili do vzduchu z dôvodu obáv z jej možného využitia ako strategického bodu pre ostreľovačov. Namiesto nej postavili fontánu. Zvonicu znovu postavili na základe pôvodných náčrtov a historických obrázkov len v rokoch 1997-1998. Tentoraz ale neurobili tú istú chybu ako v minulosti. Horné poschodie rozšírili a konečne po rokoch na pôvodné plánované miesto vrátili najväčší zvon.

4. Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

S výškou 13 m je Víťazný oblúk (Arcul de Triumf) alebo tiež Svätá brána jednou z dominánt mesta. Podľa oficiálnej verzie ho postavili v roku 1840 na pamiatku rusko-osmanských vojen. Podľa neoficiálnej verzie oblúk postavili kvôli zvonu, ktorý sa v ňom nachádzal až do konca 20. storočia. Oblúk je z lešteného bieleho kameňa a má štvorcový tvar so 4 otvormi. Na stĺpy v korintskom štýle nadväzuje horná časť v klasicistickom slohu.

5. Radnica mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău)

Rohová budova eklektickej žltej radnice mesta Kišiňov (Primăria Municipiului Chișinău; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) s trojuholníkovými štítmi vychádza z renesancie talianskeho Toskánska. Hlavný vstup do radnice je na rohu budovy. Nad vstupom sa vypína veža s hodinami. Na mieste radnice pôvodne stála hasičská stanica. Na návrhu budovy sa tiež podieľal ruský architekt Alexandru Bernardazzi (1831-1907). Jeho pamätná tabuľa visí na budove dodnes. Výstavbu dokončili v roku 1902.

V roku 1941 budovu vyhodili do vzduchu sovietske vojská. Rumunskej správe sa ju do roku 1944 podarilo obnoviť, ale v auguste toho istého roku budovu počas bombardovania opäť zničili. Po vojne (1946-1948) ju prestavali podľa dobových fotografií. Miestna správa sa do budovy vrátila až v roku 1951. Turistické informačné centrum sídli v budove napravo od hlavného vchodu smerom do hlavnej ulice.

6. Nultý kilometer (Kilometrul zero)

Nultý kilometer (Kilometrul zero; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) umiestnili do dlažby pred Hlavnú poštu v roku 2012. Vyrobili ho z bronzu a žuly. Do kompasu vyryli svetové strany a vzdialenosti k niektorým hlavným mestám v Európe a Ázii. Škoda len, že Bratislavu ani Prahu na ňom nenájdete.

7. Organová sieň (Sala cu Orgă)

Eklektickú bielo-zelenú budovu mestskej banky s barokovými a neoklasicistickými prvkami postavili v rokoch 1903-1911. Hlavný vstup reprezentuje portikus s dvojitými stĺpmi na podstavcoch. Dominuje mu socha posla bohov Herma a guľovitá kupola. Vchod strážia sochy 2 levov. Vo výzdobe budovy dominujú symboly, ktoré súvisia s obchodom a financiami. Po výstavbe novej budovy mestskej banky v roku 1973 a vďaka výbornej akustike hlavnej sály sa rozhodla mestská rada o prestavaní budovy na organovú sieň (Sala cu Orgă; 400 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra). Prestavba sa uskutočnila v rokoch 1975-1978. Kapacita sály je 555 miest.

8. Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”)

Národné divadlo „Mihai Eminescu“ (Teatrul Naţional „Mihai Eminescu”; 500 m/7 min. pešo juhovýchodne od centra) založili v roku 1921. V roku 1935 divadlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zatvorili. Znovu ho otvorili až v roku 1994 a funguje dodnes.

9. Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”)

Národné divadlo opery a baletu „Maria Bieșu“ (Teatrul Național de Operă şi Balet „Maria Bieșu”; 500 m/7 min. pešo severozápadne od centra) postavili v roku 1980 podľa návrhu moskovských architektov v štýle socialistického modernizmu. Na námestie pred divadlo umiestnili 2 fontány. K hlavnému vchodu vedie široké schodisko. Basreliéfy na mramorových stenách po oboch stranách vchodu zobrazujú múzy. Obdĺžnikové stĺpy tvoria otvorené letné terasy. Divadlo má kapacitu 1 200 miest. Organizujú sa v ňom koncerty a festivaly. Maria Bieșu bola jednou z najznámejších operných speváčok Moldavska. V 60. rokoch 20. storočia spievala na najslávnejších operných pódiách sveta.

Pred národným divadlom opery a baletu si urobte svojku pri nápise „I❤️Chișinău“ alebo na obrej lavičke, ktorá má spájať ľudí, s národným symbolom krajiny Stromom života.

10. Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare)

Pamätník Štefana Veľkého (Monumentul lui Ștefan cel Mare; 450 m/7 min. pešo západne od centra) venovali najvýznamnejšej osobnosti a bývalému kniežaťu Moldavska. Sochu vysokú 5 m odliali v Bukurešti zo 6 veľkých bronzových kanónov po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-1878. Socha stojí na 6 m vysokom podstavci. Predlohou sochy bol portrét kniežaťa z roku 1475. Sochár Alexandru Plămădeală si sám mohol vybrať pozemok, na ktorý chcel svoju sochu umiestniť.

Slávnostne ju odhalili v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia Veľkého zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Po okupácii Besarábie Sovietmi pamätník premiestnili do Bukurešti, aby ho zachránili. V auguste 1942 sochu vrátili do Moldavska, aby ju o 2 roky neskôr zase poslali do Rumunska. V roku 1945 sa pamätník vrátil do Kišiňova. Počas nasledujúcich 3 desaťročí pamätník pravidelne ničili vandali. Koncom roka 1989 pamätník vrátili na pôvodné miesto a obnovili. Tvár vládcu z pamätníka umiestnili na každú bankovku národnej meny.

…tak a sme za polovicou. Čo ešte môžete vidieť v meste Kišiňov? Poďme na druhú desiatku …

11. Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”)

Verejná záhrada „Štefana Veľkého a Svätého“ (Grădina Publică „Ștefan cel Mare și Sfânt”; 500 m/8 min. pešo západne od centra) alebo tiež centrálny park je najstarším parkom v krajine. Otvorili ho v roku 1818. Architekti ho navrhli ako francúzsku záhradu s kvetinovými záhonmi, akáciami, lipami, lavičkami, pavilónmi a fontánami. Niektoré stromy majú už takmer 200 rokov. Liatinový plot z roku 1860 navrhol ruský architekt Alexandru Bernardazzi už v ukrajinskej Odese. V roku 1885 v záhrade odhalili bustu ruského romantického básnika Alexandra Sergejeviča Puškina.

Puškin strávil v exile v Kišiňove 3 roky. V parku údajne odpočíval. Malo by ísť o najstaršiu zachovanú bustu v meste. To pravdepodobne viedlo k položeniu základného kameňa tzv. Aleje klasikov v roku 1958. Kým pôvodná aleja obsahovala 12 bronzových búst na červených žulových stĺpoch, súčasná aleja má 29 búst najznámejších básnikov a spisovateľov z Besarábie. Asi 2/3 pôvodnej Besarábie ležia v dnešnom Moldavsku. V parku je bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet, ale aj elektrické zásuvky na nabíjanie telefónu či počítača.

12. Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova)

Vláda Moldavskej republiky (Guvernul Republicii Moldova; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od centra) stojí na mieste pôvodného sídla bývalej metropolitnej rady. Rezidenciu v roku 1941 vážne poškodili a už ju viac neobnovili. Na jej mieste postavili kino a park. V rokoch 1960-1965 počas rozsiahlej rekonštrukcie mesta postavili na mieste kina Dom vlády MSSR. Budovu so železobetónovou konštrukciou charakterizujú veľké panoramatické okná a biele vlnité plechy.

Sokel a prahy pri vstupoch z čiernej leštenej žuly kontrastujú s bielymi kamennými stĺpmi. Nad vchodom sa nachádza erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. Budovu ešte nikdy nerekonštruovali. Vykonajú sa len drobné opravy. Budova má národný význam. Do roku 1991 stál pred budovou Leninov pamätník. Pred inštitúciu osadili v roku 2010 žulovú pamätnú tabuľu, ktorá pripomína obete sovietskej okupácie a totalitného režimu v Kišiňove.

Prázdna plocha pred budovou sa nazýva Námestie Veľkého národného zhromaždenia. Sprievody sa tu konali od 1. polovice 19. storočia. V auguste 1989 požadovali státisíce občanov vyhlásenie rumunského jazyka za štátny jazyk a prechod na latinku. Námestie je svedkom osláv štátnych a mestských sviatkov, ale aj protestov a sťažností občanov.

13. Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova)

Prezidentský palác Moldavskej republiky (Președinția Republicii Moldova; 550 m/8 min. pešo severozápadne od centra) postavili v rokoch 1984-1987. Na jeho mieste pôvodne stál 122 rokov luteránsky kostol, až kým sa ho komunistické úrady rozhodli v 60. rokoch 20. storočia zbúrať. Palác pôvodne koncipovali ako administratívnu budovu na zasadnutie Najvyššieho sovietu MSSR. Začiatkom 90. rokov 20. storočia ho prestavali s minimálnymi úpravami. Konštrukciu odliali zo železobetónu, ozdobili bielymi kamennými doskami a tónovaným sklom.

Podstavec a prístupové schodisko vyrobili z čierneho a červeného mramoru. Nad centrálnym portálom sa nachádza bronzový erb Moldavskej republiky a text s názvom inštitúcie. V zasadacej miestnosti paláca podpísali deklaráciu nezávislosti. Prezidentská knižnica z dubového dreva uchováva niekoľko stoviek kníh a protokolárnych darov. Najcennejším darom je kópia meča Štefana Veľkého. Počas protestov v roku 2009 budovu zničili vandali. Opravy trvali s občasnými prerušeniami až do jesene 2018. Budova je pamiatkou národného významu. Večer ju osvetľujú farby moldavskej vlajky.

14. Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova)

Budovu postavili v rokoch 1976-1979. Pôvodne v nej mal sídliť Ústredný výbor Komunistickej strany. Zaujímavosťou je, že po dokončení základov sa rozhodli budovu posunúť o 34 m od hlavnej cesty. Rozpočet sa vďaka tomu zdvojnásobil. Konštrukciu odliali zo železobetónu. Fasádu obložili ružovými žulovými doskami. Základňu obložili mramorovými a červenými žulovými doskami. Pred budovou stál pôvodne Pamätník Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Parlament Moldavskej republiky (Parlamentul Republicii Moldova; 850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) má tvar otvorenej knihy. Nad hlavným vchodom sa nachádza text s názvom inštitúcie napísaný kovovými písmenkami. Kancelárie sú na strane, ktorá smeruje k bulváru Ștefan cel Mare. Zasadacia miestnosť parlamentu je na opačnej strane. Budova je pamiatkou národného významu. Počas protestov v roku 2009 bol interiér vážne poškodený. Oprava trvala 5 rokov. Parlament môžete navštíviť počas komentovanej prehliadky so sprievodcom.

15. Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria)

Pamätník Kráľovnej Márie (Monumentul Reginei Maria; 600 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) odhalili v roku 2025 pri príležitosti 107. výročia zjednotenia Besarábie s Rumunskom. Pomník vysoký viac ako 6 m predstavuje Kráľovnú Máriu v deň jej korunovácie v meste Alba Iulia.

Mária Edinburská bola poslednou rumunskou kráľovnou (1914-1927) ako manželka kráľa Ferdinanda I. Rumunského. Narodila sa v roku 1875 v Eastwel Parku v grófstve Kent v Spojenom kráľovstve. Jej rodičmi boli princ Alfréd, vojvoda z Edinburghu a zároveň 2. syn kráľovnej Viktórie, a ruská veľkokňažná Mária Alexandrovna, jediná dcéra ruského cára Alexandra II. Nikolajeviča a Márie Alexandrovny, princeznej hesenskej. Kráľovná Mária zomrela na hrade Pelișor v roku 1938. Pre jej srdce postavili kaplnku na hrade Bran.

16. Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina)

Socha rímskej vlčice (Lupa Capitolina; 550 m/8 min. pešo juhozápadne od centra) je replikou slávnej rímskej sochy, ktorú mestu daroval Rím v prvých rokoch zjednotenia Besarábie a Bukoviny s Rumunskom. V roku 1940 sochu z politických dôvodov roztavili. Kultúrna liga za jednotu Rumunov všade nechala v roku 1990 vyrobiť kópiu sochy, ktorú umiestnili pred Národné múzeum histórie Moldavskej republiky v Kišiňove.

17. Vila Herța (Casa Herța)

Eklektická vila Herța (Casa Herța; 750 m/10 min. pešo severozápadne od centra) patrila šľachticovi a neskôr starostovi mesta Vladimírovi Herțovi. Budovu zdobia rastlinné ornamenty a alegorické postavy. Vnútorné steny vymaľovali freskami s mytologickými výjavmi a štukové ornamenty stien pozlátili. V roku 1939 v nej sochár Alexandru Plămădeală spolu s ďalšími umelcami založili Mestskú umeleckú galériu. Bola 1. múzeom plastického umenia v Moldavsku. Po pripojení k Sovietskemu zväzu ju reorganizovali na Republikánske múzeum plastického umenia MSSR. Umelecké diela sa počas vojny preventívne rozhodli premiestniť na bezpečnejšie miesto. Vtedy bez stopy zmizli a viac sa ich už nepodarilo nájsť. Vilu síce začali rekonštruovať, napriek tomu stále čaká na navrátenie zašlej slávy.

18. Centrálny trh (Piața Centrală)

Centrálny trh (Piața Centrală; 900 m/12 min. pešo juhovýchodne od centra) je najväčším mestským trhom pod holým nebom. Jeho história siaha do polovice 19. storočia. Rozprestiera sa medzi niekoľkými ulicami v centre mesta. Na trhu kúpite (takmer) všetko od mäsa, rýb, mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny cez oblečenie, obuv, doplnky, suveníry a ďalšie predmety, na aké si len spomeniete. Zjednávať je tu podmienkou!

19. Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă)

Bývalá vodárenská veža (Fostul Turn de Apă; 1,1 km/18 min. pešo juhozápadne od centra) sa v roku 1971 stala domovom Múzea histórie mesta Kišiňov (Muzeul de Istorie al Orașului Chișinău). Eklektickú vežu začali stavať v roku 1860 podľa projektu ruského architekta Alexandra Bernardazziho. Dokončili ju až o 28 rokov neskôr v roku 1888. Svoje brány však otvorila až v roku 1892. Má výšku 27 m. Steny sú z tehál a tesaného vápenca. Architekt pri nej prvýkrát použil leštený kameň. Stala sa 1. dodávateľom vody v Kišiňove a spolu s ňou vybudovali 1. vodovodné potrubia v meste.

Vodou zásobovali centrálnu časť mesta. Ako vodárenská veža slúžila 48 rokov. Od roku 1940 sa používala ako požiarna veža. Zemetrasenie v roku 1977 budovu poškodilo. V rokoch 1980-1983 ju prestavali podľa dobových obrázkov. Pôvodne sa v meste nachádzali 2 vodárenské veže. Druhá veža sa do súčasnosti nezachovala. Bola zničená v roku 1963. Múzeum vo veži znovu otvorili v roku 2011. Má 4 stále expozície. Najstarším exponátom je hlinená nádoba zo 4. storočia n. l. Z terasy na jej vrchole uvidíte mesto, okolité kopce i vzdialené sídliská na nich. Vstupenka stála 7,70 lei/1,51 eur/os. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

20. Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”)

Park „Údolie mlynov” (Parcul „Valea Morilor”; 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sa stal známym vďaka najmenšej bronzovej soche Malého princa na svete. Sochu vysokú len 11 cm nájdete na brehu umelého jazera. K jazeru vedie 218-schodové schodisko z jednej strany a kaskádové vodné schodisko z 2. strany. Schodisko prekonáva slávne Schodisko generála Potemkina v Odese, ktoré má 200 schodov. Obnovili ho v roku 2016. Výstavbu parku nariadil sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1950. Zelené divadlo pod holým nebom má kapacitu až 5 tisíc miest. Na jazere prenajímajú kanoe a kajaky. Okolie jazera je zase ideálne na beh či bicyklovanie.

Kišiňov je mesto parkov. Vyberte sa do parku aj v týchto mestách:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo robiť v Lyone alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Miláno – 1 deň nestačí
• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte až po Atomium

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 11. 3. 2026 (1 eur = 5,0907 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Lecco dostať?

Lecco je sídlom rovnomennej provincie v Lombardsku na severe Talianska, 61 km/1 h severne od Milána.

Autobusom

Autobusová stanica Lecco-Piazza della Stazione FS sa nachádza 500 m/7 min. pešo východne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Lecco sa nachádza 500 m/8 min. pešo východne od infocentra. Do mesta som plánoval cestovať vlakom z Bergama. Keďže v lete 2025 modernizovali viaceré trate v Lombardsku (medzi nimi aj práce na zdvojnásobení trate medzi Bergamom a Ponte San Pietro), spred železničnej stanice v Bergame som si najprv zobral autobus do dedinky Ponte San Pietro, z ktorej ma vlak odviezol až do Lecca. Cesta busom a vlakom vrátane prestoja v Ponte San Pietro trvala 1 h a 15 min. a spiatočný cestovný lístok by stál 8 eur/os.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. 

Kde v meste Lecco získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Lecco sa nachádza v paláci strachu na námestí Piazza XX Settembre. Pani mi odporučila všetky atraktivity mesta (keďže ich nie je tak veľa), ako aj vyhliadkovú loď, či kyvadlovú dopravu medzi Leccom a ostatnými mestami na brehu jazera Lago di Como. Vyhliadkovú loď som si nakoniec nevybral a loď do Bellagia išla až poobede, takže by som opäť celý deň len precestoval a nič nevidel. Tak som sa aspoň pomotal po Leccu.

Čo v meste Lecco robiť, vidieť a navštíviť?

Lecco je vhodným východiskovým bodom na turistiku v okolitých horách. Do hôr sa dostanete po značkovaných turistických chodníkoch alebo lanovkou, ktorá mesto spája s parkom Piani d’Erna. Ak vám náhodou nevyjde počasie do hôr, môžete sa pokojne túlať uličkami mesta.

Bazilika sv. Mikuláša so zvonicou (Basilica di San Nicolò)

Počiatky kostola sv. Mikuláša (Basilica di San Nicolò; 200 m/3 min. pešo severne od infocentra) siahajú do prelomu 11. a 12. storočia. Fresky pochádzajú zo 14. storočia. Súčasná zvonica (Campanile San Nicolò), prezývaná ceruzka vďaka neuveriteľnej podobnosti, pribudla až na začiatku 20. storočia (1904) a okrem kostola ju môžete taktiež navštíviť. S výškou 96 m je údajne 2. najvyššou zvonicou v Taliansku a jednou z najvyšších v Európe. Počas výstupu na jej vyhliadku musíte zdolať 366 schodov. Prevádzková doba zvonice sa mení v závislosti od sezóny. Pre viac info kliknite na oficiálnu internetovú stránku zvonice. Vstupenka stojí 5 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line.

Palác strachu (Palazzo delle Paure)

Eklektický Palác strachu (Palazzo delle Paure) postavili v roku 1916. Spočiatku v paláci sídlil daňový úrad, asi práve preto ten názov. V súčasnosti v ňom môžete navštíviť Galériu moderného a súčasného umenia, Alpské observatórium a Horolezecké múzeum. Palác je otvorený v utorky medzi 10.00-14.00 h, a od stredy do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Mestské hradby (Vallo delle Mura)

Z mestských hradieb (Vallo delle Mura; 450 m/6 min. pešo východne od infocentra), ktoré nechal vybudovať Azzone Visconti v 14. storočí (1336), sa zachoval len val. Súčasťou hradieb bol aj hrad na brehu jazera, z ktorého zase ostala už len Viscontiho veža. Za vlády milánskeho rodu Sforza sa hradby posilnili a hrad premenili na pevnosť. Rakúsky cisár Jozef II. nariadil zrušenie pevnosti a zbúranie hradieb v roku 1782.

Most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti)

Súčasťou opevnenia mesta bol aj most Azzone Visconti (Ponte Azzone Visconti alebo tiež Ponte Vecchio; 1 km/15 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Most sa v priebehu storočí stal prirodzenou hranicou medzi Benátkami a Milánom. Dnes by už len málokto uveril tomu, že na okrajoch mosta sa kedysi nachádzali 2 obranné veže, ktoré vybavili padacím mostom, súčasťou bol malý hrad s centrálnou vežou a dokonca aj kaplnka. Od mesta ho ešte oddeľoval kanál.

Prechádzka okolo jazera (Lungolago di Lecco a Lungolago di Malgrate)

Ak už náhodou budete merať cestu ku mostu Azzone Visconti, odporúčam vám prejsť sa nie cez mesto, ale po brehu jazera Lago di Como. A potom pokojne pokračujte po upravenej promenáde cez aleje stromov až do Malgrate. Veď práve odtiaľ sa vám naskytne najkrajší výhľad na panorámu Lecca s jazerom pred ním a horami za mestom. Na niektorých miestach sú pláže (spiagga), odkiaľ je prístup do vody pohodlnejší. Hneď by som sa šiel kúpať, keby som mal plavky so sebou.

Pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani)

Ak sa z centra mesta vyberiete smerom na sever, budete prechádzať okolo pamätníka Antonia Stoppaniho (Monumento ad Antonio Stoppani; 500 m/7 min. pešo severozápadne od infocentra), otca talianskej geológie a autora knihy Bel Paese (Krásna krajina). Pamätník stojí v strede polkruhového námestia z červených tehál. Za pamätníkom uvidíte 2 symboly mesta Lecco – zvonicu a horu Monte Resegone. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja a nenatrafíte práve na robotníkov, ktorí pracujú na promenáde, priamo vo vodách jazera uvidíte pozlátenú sochu sv. Mikuláša, ochrancu lodníkov a námorníkov a patróna mesta.

Kde sa v meste Lecco najesť?

V horúcu júlovú stredu som mal chuť na ľahký obed. Preto som si vybral reštauráciu, doslova sendvičáreň, Paninoteca Ermete (900 m/13 min. pešo juhovýchodne od infocentra). Z bohatej ponuky sendvičov, napočítal som ich až 35, som nakoniec siahol po Ortolana. Sendvič naplnili pomodorom, mozzarellou, grilovanou zeleninou a okorenili oreganom. Za sendvič a fľašu vody som zaplatil 8,50 eur. V sendvičárni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Lecco zájsť na kávu?

V meste Lecco som vyskúšal historickú cukráreň, ale aj modernú kaviareň. Obe vrelo odporúčam.

Bar Caffeina

Kaviareň Bar Caffeina (400 m/6 min. pešo juhovýchodne od infocentra) sa hrdí vlastnou zmesou kávy s jemnou textúrou a stredným telom. Káva vonia po sušienkach a sušenom ovocí. V chuti cítiť tóny mlieka, čokolády a sušeného ovocia. Z vitríny sa na mňa usmievali ručne vyrábané sušienky a cukrovinky, briošky a croissanty, či bezlepkové pečivo. Nakoniec som si vybral vegánsku bábovku. Za bábovku a espresso k tomu som zaplatil 4,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado

Cukráreň Pasticceria Pontiggia Di Esposito Pietro Corrado (140 m/2 min. pešo severne od infocentra) je ideálnou zastávkou na rannú kávu a niečo sladké k tomu predtým, než pôjdete objavovať mesto. Ponúka viac ako 30 druhov sladkého a slaného pečiva, takže som presvedčený, že si tu vyberie naozaj každý. Neodolal som sfogliatelle plnenej ricottou a kandizovaným ovocím. Škoda len tých hladných a neposedných vtákov, ktoré mali ohromnú chuť na pečivo tak ako ja. Za pečivo a espresso som zaplatil 4,10 eur. V cukrárni môžete platiť platobnou kartou. Cukráreň patrí medzi Historické obchody Lombardska.

Kam v meste Lecco zájsť na drink?

Pred dovolenkou do Talianska som ešte v práci čítal automatickú odpoveď, že sa niekto nemôže venovať môjmu e-mailu, lebo šnorchľuje so žralokmi v Indickom oceáne. A tak som začal premýšľať, akú automatickú odpoveď by som si nastavil ja. Možno by to mohlo byť niečo v zmysle: „Vášmu e-mailu sa budem venovať neskôr, lebo momentálne pijem Aperol Spritz na Lago di Como.“ Takúto odpoveď som si síce nenastavil, ale ten drink som si na brehu jazera aj tak dal. Poctivý koktail, síce v plaste, za rozumnú cenu pripravuje milá obsluha v kiosku Bar Il Chiosco delle Barche (110 m/1 min. pešo severozápadne od infocentra). Za drink som zaplatil 5 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Lecco na jazere Lago di Como je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Grand Place

Štvrť Grand Place s rovnomenným námestím je samotným srdcom Bruselu. Trhovisko sa v týchto miestach nachádzalo už 12. storočí. Neskôr bolo centrom obchodného, kultúrneho, politického, súdneho života. Dominantami námestia sú radnica a múzeum mesta. Od 15. storočia ho lemujú domy bývalých cechov. V priebehu 17. a predovšetkým v 19. storočí ho viackrát prestavali. Námestie je celoročným dejiskom slávnostných podujatí. Od roku 1998 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles)

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles) zdobí juhozápadnú stranu námestia Grand Place od 15. storočia. Základný kameň položili už v roku 1401. Je ukážkou gotickej civilnej architektúry. Počas francúzskeho bombardovania v roku 1695 ako zázrakom prežila. Veži vysokej 96 m dominuje kópia sochy sv. Michala archanjela, ochrancu mesta. Pôvodnú sochu nájdete v múzeu mesta oproti. Prijímacie miestnosti a komnaty poslancov obsahujú nádherné bruselské tapisérie zo 16., 17. a 18. storočia, honosné gotické drevené výrobky, erby starých cechov a obrazy zo zbierok Múzea mesta Brusel.

Radnicu môžete navštíviť s video sprievodcom vo francúzštine, holandčine, angličtine, nemčine, taliančine a španielčine. Prehliadku si zase rezervujete na oficiálnej stránke mesta. Radnica je otvorená pondelky, stredy a nedele medzi 11.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 15.00-19.00 h, utorky je radnica zatvorená. Vežu navštívite len so sprievodcom v rámci panoramatických prehliadok v angličtine v soboty a nedele o 15.00 h a 17.00 h, vo francúzštine cez víkendy o 16.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. V radnici môžete platiť len platobnou kartou.

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles)

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles) sídli v tzv. Kráľovskom dome (Maison du Roi) na severovýchodnej strane námestia Grand Place priamo oproti radnici. Názov odkazuje na pôvodných majiteľov domu. Na začiatku 16. storočia bol majiteľom budovy španielsky kráľ Karol V. Na centrálnej veži stojí socha s jeho podobizňou a vitráže na schodisku predstavujú majetky jeho ríše. Súčasná podoba domu pochádza z poslednej štvrtiny 19. storočia (1873). Zaujímavosťou je, že holandský názov budovy Broodhuis odkazuje na pôvod miesta. V 13. storočí sa v týchto miestach nachádzal trh s chlebom.

Stála expozícia múzea sa zameriava na históriu mesta. Určite si nenechajte ujsť pôvodnú sošku cikajúceho chlapčeka, obraz od Jana Bruegela staršieho z roku 1595-1597 Le Cortège de Noces (Svadobný sprievod), tapisérie zo 17. a 18. storočia, model mesta v 13. storočí, či pôvodný veterníček na strechu s podobou ušatého sv. Michala archanjela, ktorý zdobil vrchol radničnej veže. Krátkodobá výstava ZinnekeCity – My sme Brusel! predstavuje dary od obyvateľov mesta múzeu. Pristavil som sa pri obraz „Rad“ od sýrskeho umelca Abdallu Al Omariho. Obraz je zo série „Zraniteľnosť“, ktorá zobrazuje svetových lídrov ako utečencov. Výstavu môžete navštíviť do 15. júna 2025.

Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Zároveň zahŕňa vstup do múzea kostýmov cikajúceho chlapčeka GardeRobe MannekenPis. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Domy na námestí

Námestie Grand Place lemujú bohato zdobené domy bývalých cechov. Poradie domov je vždy sprava doľava.

Severozápadná strana námestia

Domy č. 1-7 stoja na severozápadnej strane námestia Grand Place:

• 1. Dom cechu pekárov (Maison des Boulangers alebo tiež Le Roi d’Espagne) stojí v severnom cípe námestia. Pozlátená bronzová busta nad dverami predstavuje patróna pekárov sv. Auberta.
• 2. Dom výrobcov tukov (La Brouette) spoznáte podľa sochy sv. Egídia (patróna tohto cechu) ktorú pridali v roku 1912.
• 4. Dom cechu stolárov, tesárov, sústružníkov a debnárov (Le Sac) charakterizujú štvorhran, kľukový hriadeľ, píla, dláto, obruč, kladivo na fasáde budovy. Na vrchole budovy je kompas.
• 5. Vlčica (La Louve) prepožičala svoje meno domu cechu lukostrelcov. Nad vchodom uvidíte vlčicu, ktorá kojí Romula a Réma, zakladateľov Ríma, ďalej Apolóna, šípy a lýru. Na vrchole domu vstáva fénix z popola.
• 6. Lesný roh (Le Cornet) patril cechu lodiarov. Dom zdobia námorné kone, nástroje, hviezdy, slnko a mesiac, kavalieri, Tritón, námorníci, delfíny, vetry a korma lode.
• 7. Líška (Le Renard) sa objavuje na dome cechu obchodníkov s galantériou. Na fasáde uvidíte batoľatá, ktoré farbia, sušia a vystavujú tkaniny, zároveň alegórie svetadielov a spravodlivosti, 4 ročných období a na samotnom vrchole sv. Mikuláša.

Juhozápadná strana námestia

Na juhozápadnej strane námestia stoja domy č. 8-12:

• Radnica nesie číslo 8.
• Medzi domami č. 8 a 9 ešte stojí tzv. L’Étoile. Je najužším domom na námestí. Na jeho vrchole sa vypína hviezda. V dome v roku 1388 zomrel mestský hrdina Everard ’t Serclaes. Legenda hovorí, že ak pošúchate mosadznú sochu hrdinovej mŕtvoly na boku domu, budete mať šťastie.
• 9. Vyrezávaná labuť (Le Cygne) je nad dverami domu cechu mäsiarov. Dom ďalej zdobia alegórie hojnosti, mäsiarstva a poľnohospodárstva. V roku 1847 dom navštívil Karl Marx.
• 10. Zlatý strom (L’Arbre d’Or) patril a stále patrí cechu pivovarníkov. Fasádu zdobia fľaše vody, chmeľ a jačmenné klasy, ale aj batoľatá, ktoré nesú sud, pijú a zabávajú sa v spoločnosti capa. Cap je zviera spojené s Bakchom, starovekým bohom opitosti. V dome sa nachádza pivovarnícke múzeum.

Juhovýchodná strana námestia

Juhovýchodnú stranu námestia zaberá Kaštieľ vojvodov z Brabantu. Sedem domov (č. 13-19) sa ukrýva za jedinou fasádou, na ktorej uvidíte alegórie slávy, šťastia, starého čítajúceho muža, veterný mlyn, plechový hrniec, krajinu s kopcami, kabelku uzavretú šnúrkami a 19 búst brabantských vojvodov od Henricha I. po Karola II. španielskeho.

Severovýchodná strana námestia

Na severovýchodnej strane námestia stoja 2 zaujímavé domy a Múzeum mesta Brusel:

• 24. Fasáda domu cechu krajčírov (La Chaloupe d’Or) obsahuje patrónov cechu, sv. Barboru a sv. Bonifáca z Mainzu, ktorý v ruke drží erb cechu s nožnicami.
• 26-27. Holub (Le Pigeon). V tomto dome údajne žil Victor Hugo počas svojho exilu v roku 1852.
• Múzeum mesta Brusel sídli v dome č. 29-33.

Ak by ste sa o cechových domoch chceli dozvedieť viac, kliknite tu.

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert)

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert; 76 m/1 min. pešo severovýchodne od Grand Place) patria medzi 1. nákupné pasáže v Európe. Začínajú v mieste stretu ulíc Rue de l’Ecuyer a Rue d’Arenberg, pretínajú ulicu Rue des Bouchers a ústia na Rue du Marché aux Herbes. Dokončili ich pred polovicou 19. storočia (1847). Už od začiatku galérie ponúkali obchody, reštaurácie, kaviarne a byty. V tunajších kaviarňach sa stretávali maliari zo skupiny Cobra, spisovatelia Victor Hugo, Alexandre Dumas a mnohí ďalší. Pamätná tabuľa vedľa vchodu do cukrárne Méert pripomína 1. premietanie bratov Lumièrovcov 1. marca 1896.

Socha Šmolka (Statue du Schtroumpf)

Asi vám nemusím písať, že Šmolkovia sa narodili v Belgicku. Aby ste doširoka sa usmievajúceho Šmolka (Statue du Schtroumpf; 260 m/4 min. pešo východne od Grand Place) v Bruseli neprehliadli, pohodlne si sedí na veľkej hube. Socha má aj s podstavcom výšku takmer 5 m, váži 10 ton a 6 ľudí na nej pracovalo 6 týždňov.

Rue des Bouchers

Rušnú uličku Rue des Bouchers (230 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) lemujú reštaurácie, kaviarne a bary. Síce som sa priamo na ulici v žiadnom zariadení nezastavil, určite po nej budete prechádzať ku cikajúcemu dievčatku, príp. na pivo do Deliria.

Cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis)

Mladšiu sestru cikajúceho chlapčeka, cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis; 250 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) obnovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú jej starší brat dekády podkopával. Najnezbednejšie dievčatko mesta prispieva k bruselskému zmyslu pre humor a ochraňuje páry, ktoré jej hodia mincu. Vyzbierané peniaze z fontány sa používajú na lekársky výskum a na pomoc núdznym.

Saint-Jacques

Štvrť Saint-Jacques na juh od Grand Place je známa soškou cikajúceho chlapčeka a viacerými nástennými maľbami.

Cikajúci chlapček (Manneken Pis)

Snáď najznámejšia socha a symbol folklóru Bruselu, radosti a sebairónie Bruselčanov, Manneken Pis (300 m/4 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa zašíva v bočnej uličke štvrte. Bronzová soška cikajúceho chlapca je taká malá, že ju veľmi jednoducho prehliadnete. Davy návštevníkov vám však napovedia, že idete správnym smerom. Fontána, ktorej je súčasťou, existuje už od 15. storočia (1451). Soška pribudla na začiatku 17. storočia (1619).

Pôvodnú sochu v priebehu storočí vandali niekoľkokrát poškodili a ukradli. Preto originál bezpečne uložili do Múzea mesta Brusel, kde si ju častokrát poriadne obzriete bez más zvedavých návštevníkov. Počas špeciálnych príležitostí obliekajú sochu do najrôznejších kostýmov. Spolu ich už je viac ako tisíc! Niektoré z nich vystavujú v múzeu GardeRobe MannekenPis v tej istej ulici. Ak by ste soche chceli darovať oblečenie i vy, musíte poslať oficiálnu žiadosť rade primátora a poslancom Bruselu.

Monsieur Jean

Mural Monsieur Jean (500 m/6 min. pešo juhozápadne od Grand Place) zobrazuje dobrodružstvá akéhosi pána Jeana. Konflikt vo vzťahu, depresia, priatelia, ktorí sa pravdepodobne nebudú sťažovať a nekonečný boj s každodennou rutinou.

Tintin

Mural Tintin (250 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je len pár metrov od cikajúceho chlapčeka. Patrí medzi najznámejších hrdinov komiksov v Belgicku. Je duchovným dieťaťom Georgesa Prospera Remiho, ktorý tvoril pod pseudonymom Hergé. Zobrazená scéna je z dielu The Calculus Affair.

Broussaille

Mural Broussaille (260 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je údajne úplne 1. nástennou maľbou v Bruseli. Na stene domu sa objavila už v roku 1991. Podľa Franka Pé, bruselského autora, sú obaja chlapci citlivé duše, zvedaví milovníci prírody a vášniví rojkovia. Vo svojich víziách vidia faunov, veľryby, ktoré lietajú nad sivým mestom, či obrovské korytnačky, ktoré prechádzajú cez ulicu. Mural zobrazuje mladý pár, ktorý sa drží za ruky. Táto štvrť je centrom nočného života homosexuálov. Podniky používali mural na propagáciu štvrte až do roku 1999. Vtedy ju premaľovali a čiernovlasá postava dostala ženskejší účes, náušnice a možno trochu väčšie prsia. Či išlo len o omyl, alebo to bolo prejav homofóbie, sa dnes už nedozvieme.

Le Piétonnier

Štvrti Le Piétonnier na západ a severozápad od Grand Place dominuje historická budova burzy. Štvrť je tiež miestom pochodov, protestov a demonštrácií. Jednej z nich, na podporu Palestíny, za jej oslobodenie a boj proti genocíde, som sa na námestí Place de Brouckère na konci marca zúčastnil aj ja.

Burza (Bourse de Bruxelles)

Budova belgickej burzy (Bourse de Bruxelles; 150 m/2 min. pešo severozápadne od Grand Place) pochádza z roku 1873. Zo sídla finančných trhov v minulosti sa stal multifunkčný priestor v súčasnosti. V budove sa nachádza ďalšie pivovarnícke múzeum, archeologická expozícia Bruxela 1238, kancelárie, reštaurácie a kaviarne. Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 9.00-22.00 h. Vstup do budovy je zdarma.

Saint-Géry

Legenda hovorí, že ostrov Saint-Géry (na západ od Grand Place) je kolískou Bruselu. Kostol Saint-Géry, ktorý stál v strede ostrovov vytvorených ramenami rieky Senne, uchovával relikvie svätej Guduly. Tie v polovici 11. storočia preniesli do budúcej katedrály, ktorá dnes nesie jej meno.

Halles Saint-Géry

V roku 1802 postavili v strede verejného námestia fontánu v tvare pyramídy z roku 1767, ktorá pochádzala z hlavného nádvoria opátstva Grimbergen. Námestie bolo centrom trhov. Na konci 19. storočia (1882) postavili okolo fontány z tehál a železa kryté trhové haly (Halles Saint-Géry; 500 m/7 min. pešo severozápadne od Grand Place). Exteriér je vo flámskom neorenesančnom štýle, zatiaľ čo interiér využíva techniky kovovej konštrukcie. Prekvital tu obchod s mäsom a vajciami. Trh fungoval až do konca 2. sv. vojny, po ktorej ho začali obchodníci opúšťať. Definitívne budovu zavreli v roku 1977. Od roku 1987 patrí medzi chránené budovy. Od roku 1999 slúži ako výstavný priestor, miesto podujatí, infocentrum a bar. Pamätník označuje „nultý kilometer“, bod, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti v Belgicku.

V suteréne sa v čase mojej návštevy nachádzala výstava belgicko-japonských vzťahov, na poschodí zase výstava art deco kinosál v Bruseli. Texty dopĺňali historické a súčasné fotografie jednotlivých kín. Výstavu môžete navštíviť do 11. mája 2025. Výstava Pri stole van Buurena odhaľuje, ako art deco ovplyvnilo nielen architektúru a dekoratívne umenie, ale aj umenie zábavy a oslavu gastronómie. Výstavu môžete navštíviť do 29. júna 2025. Haly sú otvorené denne medzi 10.00-00.00 h. Vstup je voľný.

Nero

Od roku 1947 do roku 2002 sa Nero objavoval v novinách každý deň. Hrdinu spoznáte podľa motýlika, veľkého nosa a 2 vlasov. Marc Sleen, autor postavy, bol plodný karikaturista, ktorý rád narážal na aktuálne dianie. V meste sa nachádza aj jeho múzeum.

Dansaert

V štvrti Dansaert nevynechajte sochu cikajúceho psa.

Cikajúci pes (Zinneke Pis)

Socha cikajúceho psa (Zinneke Pis; 600 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je neoddeliteľnou súčasťou 3 cikajúcich bruselských sôch. Viete ale, čo znamená zinneke v Bruseli? Názov odkazuje na pojem cudzokrajný pes a teda aj na človeka, ktorý žije v Bruseli, ale nenarodil sa tam. Etymológia nás privádza k rieke Senne – Zinne, ktorá bola v 16. storočí plná utopených psov. Len niekoľko rokov predtým pomáhali psy hubiť potkany v meste. Sochu vytvoril v roku 1999 bruselský umelec Tom Frantzen. Ten rád používa typický bruselský zmysel pre humor, ktorý je fraškovitý, ale aj sebaironický.

Sainte Caterine – Vismet

V štvrti Sainte Caterine – Vismet na severozápad od Grand Place uvidíte pozostatky mestského opevnenia, mural, fontánu a nezvyčajný pamätník.

Čierna veža (Tour Noire)

Čierna veža (Tour Noire; 650 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je jedným z posledných svedkov prvých mestských hradieb. Vidieť ju môžete ale len z jednej strany. Z ďalších troch ju obklopuje hotel Novotel. Rieka Senne, hlavná bruselská rieka, opúšťala mesto práve pri tejto veži. Moja spomienka na vežu nie je práve najlepšia. Veľmi ma zaujímalo, ako veža vyzerá z „hotelovej“ strany. Tak som si ju obišiel. Žiaľ, našiel som tam len smrad a neporiadok. Do vnútra veže sa aj tak nedostanete. Pozerajte sa na vežu radšej len spredu.

Cubitus

Mural Cubitus (850 m/11 min. pešo severozápadne od Grand Place) sa opäť spája s najznámejším symbolom Bruselu. Biely pes Cubitus je životným dielom karikaturistu, ktorý vystupuje pod menom Dupa. Cubitus miluje dobré jedlo, rozhovor a fascinujúci román. Proti svojej vôli sa tiež dostáva k testovaniu vynálezov svojho pána. Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavil v japonskom kreslenom seriáli. Na tejto nástennej maľbe sa cikajúci chlapček pozerá na cikajúceho Cubitusa, ktorý ho vytlačil z jeho miesta.

Fontána Anspach (Fontaine Anspach)

Secesnú fontánu Anspach (Fontaine Anspach; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) postavili v roku 1897 ako poctu bruselskému starostovi Julesovi Anspachovi. Práve on rozhodol o prekrytí rieky, ktorá preteká mestom. Fontána sa pôvodne nachádzala uprostred námestia Place de Brouckere, ale v roku 1973 ju premiestnili na toto miesto. Na jej vrchole môžete vidieť sv. Michala, patróna mesta, ako zabíja draka.

Pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat)

Bronzový pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) z roku 1931, predstavuje mladé dievča, alegóriu vlasti, ktorá drží v pravej ruke holuba a v ľavej palmový list. Pamätník je venovaný poštovým holubom, ktoré zohrali významnú úlohu počas 1. svetovej vojny.

Kocúr Billy (Billy the Cat)

Pruhovaný žlto-čierny kocúr Billy (Billy the Cat; 950 m/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) je hlavnou postavou detského komiksu, ktorý oslovuje aj dospelých. Život na ulici nie je jednoduchý. Našťastie, kocúr Billy sa vždy môže spoľahnúť na svojich priateľov.

Congrés-Libertés alebo tiež Notre-Dame-aux-Neiges

Štvrti Congrés-Libertés na severovýchod od Grand Place dal meno stĺp kongresu z roku 1850.

Stĺp kongresu (Colonne du Congrès)

Stĺp kongresu z roku 1850 (Colonne du Congrès; 900 m/14 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína Národný kongres z roku 1831, na ktorom vyhlásili 1. belgickú ústavu. Na vrchole stĺpu stojí pozlátená socha kráľa Leopolda I. Štyri ženské postavy okolo jeho podstavca predstavujú štyri ústavou podporované slobody – náboženskú, spolkovú, vzdelanostnú a tlačovú. Medzi 2 bronzové levy umiestnili večný plameň na počesť belgických obetí oboch svetových vojen.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Winchester dostať?

Winchester sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku 109 km/2 h autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusová stanica Winchester (Winchester Bus Station) sa nachádza 120 m/2 min. pešo severne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Winchester (Winchester Railway Station) sa nachádza 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od infocentra. Do mesta som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 57 min., mala 10 zastávok a spiatočný cestovný lístok stál 15,70 gbp/18,90 eur/os.

Kde v meste Winchester získať info?

Návštevnícke informačné centrum mesta Winchester (Winchester Visitor Information Centre) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severovýchodne od Winchesterskej katedrály. V infocentre som si kúpil čierne pero s britskou vlajkou, ktoré stálo 1,50 gbp/1,81 eur/ks. Pre známu som tiež chcel kúpiť čajovú lyžičku s ozdobnou rúčkou, ale tú v infocentre nepredávali.

V infocentre som sa zastavil, aby som sa opýtal na prevádzkovú dobu hradu Wolvesey. Hrad nebol otvorený v čase, keď mal, tak ma zaujímalo, či ho ešte v ten deň otvoria. Zamestnankyňa infocentra ostala prekvapená, keď som jej povedal, že brána bola zamknutá. Povedala mi, že od rána tam posiela ľudí. V duchu som sa zasmial, pretože podobné situácie som v práci zažíval aj ja. To je paradox práce v infocentre. Často sme sa o niečom dozvedeli ako poslední.

Čo v meste Winchester robiť, vidieť a navštíviť?

Winchester ponúka rozmanité aktivity. Navštívte Veľkú sálu s okrúhlym stolom kráľa Artuša, západnú bránu, jedinú zachovanú bránu do mesta, Múzeum mesta Winchester s modelom mesta z viktoriánskych čias, hrad Wolvesey alebo tiež starý biskupský palác, vylezte na vyhliadku na vrchu sv. Egídia, pokloňte sa soche kráľa Alfréda Veľkého, spoznajte históriu mestského kríža, či nakuknite do domu Jane Austenovej.

Veľká sála (Great Hall)

Veľká sála (Great Hall; 750 m/12 min. pešo západne od infocentra) je jednou z najstarších gotických a zároveň najkrajších stredovekých sál Anglicka. Spolu so západnou bránou (Westgate) sú jedinými svedkami kedysi slávneho winchesterského hradu. Hrad nechal postaviť v roku 1067 normanský vojvoda a anglický kráľ Viliam Dobyvateľ krátko po víťazstve v bitke pri Hastingse. Hrad slúžil ako kráľovská rezidencia, obranná pevnosť i súdna sieň.

Sálu postavili v roku 1222 za vlády kráľa Henricha III. Dominantou miestnosti je stôl z legendy o kráľovi Artušovi. I keď legenda pochádza z 5. storočia, stôl vyrobili až v 13. storočí. Po prehliadke som načerpal sily v záhrade kráľovnej Eleanóry, ktorú pomenovali po kráľovnách Eleonóre Provensalskej a Eleonóre Kastílskej. Severne od Veľkej sály smerom ku západnej bráne sa môžete prejsť cez hradné chodby, ktoré sa zachovali pod súčasným námestím.

Sála sa tiež objavila vo viacerých filmoch a seriáloch. Predstavovala tudorovskú súdnu sieň v seriáli Vlčia sieň (Wolf Hall z roku 2015) a trónnu sálu Richarda III. v seriáli The Hollow Crown (2016). Objavila sa aj v seriáli Koruna (The Crown, prvé 2 série 2016-2017) a vo filme Klub výtržníkov (Riot Club z roku 2013).

Praktické info o Veľkej sále

Veľká sála je otvorená denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 8 gbp/9,60 eur/os. Platí 1 rok a využijete ju aj v Múzeu Západná brána (Westgate Museum). Vstupenky si tiež kúpite on-line. Vo Veľkej sále zaplatíte len platobnou kartou.

Vstupenka Historický Winchester: Prieskumník zahŕňa 3 historické atraktivity mesta Winchester – Veľkú sálu, Múzeum Západná brána a Mestské múzeum. Vstupenka stála 12,50 gbp/15 eur/os.

Múzeum Západná brána (Westgate Museum)

Múzeum (Westgate Museum; 650 m/10 min. pešo západne od infocentra) sa nachádza vo vnútri zachovanej opevnenej stredovekej brány. Brána je poslednou z hlavných stredovekých brán do mesta. Pochádza z 12.-14. storočia. Slúžila tiež ako väzenie pre dlžníkov takmer 200 rokov. Tí počas svojho nedobrovoľného pobytu vytesali do steny rôzne graffiti. Počas prehliadky sa dozviete nielen o histórii samotnej budovy, ale aj o osobnostiach Tudora a Stuarta Winchesterovcov. Uvidíte zbierku predcisárskych mier a váh či maľovaný strop. Pre návštevníkov je tiež sprístupnená terasa na streche brány.

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum)

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum; 400 m/5 min. pešo západne od infocentra) vás prevedie históriou mesta od doby železnej, keď bolo významným obchodným centrom, cez anglosaskú slávu až po poslednú cestu Jane Austenovej za pozostatkami kráľa Alfréda. Svojimi aktivitami sa múzeum orientuje predovšetkým na rodiny s deťmi. Expozície múzea sa rozprestierajú na 3 podlažiach. Odporúčam vám začať na najvyššom podlaží a schádzať postupne dole.

Najviac ma zaujala expozícia na prízemí múzea, v ktorej uvidíte veľký model mesta vo viktoriánskych časoch. Model postavil bývalý pracovník územného plánovania Roger Brown, ktorý ho zanechal ako dedičstvo mestu a jeho ľuďom. Ide o unikátny záznam o Winchestri z roku 1870, keď počet obyvateľov nedosahoval ani tretinu toho, čo teraz, keď ešte len mali postaviť veľkolepú Guildhall a ešte 30 rokov, kým sochu kráľa Alfréda postavili na ulici The Broadway.

Winchester, známy ako Venta Belgarum, bol v 3. storočí 5. najväčším mestom rímskej Británie. V expozícii tiež uvidíte 2 kabelky a zosobnené puzdro na cievky zo slonoviny Jane Austenovej, pôvodnú maketu sochy kráľa Alfréda, či spoznáte Dickieho Frosta, jedného z najväčších britských amatérskych cyklistov všetkých čias.

Praktické info o Múzeu mesta Winchester

Múzeum je otvorené denne od pondelka do soboty od 10.00-17.00 h a v nedele od 11.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,75 gbp/9,34 eur/os. Pri kúpe vstupenky vopred on-line ušetríte 10 %. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace)

Stredovekí biskupi z Winchesteru boli bohatí a mocní muži, príbuzní a poradcovia kráľov. Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace; 750 m/10 min. pešo južne od infocentra) bol ich hlavným sídlom počas celého stredoveku. Je jednou z najväčších stredovekých budov a jedným z najvýznamnejších normanských palácov v Anglicku. Postavili ho v období, keď bol Winchester 2. najdôležitejším kráľovským a cirkevným centrom po Londýne.

Posledná veľká udalosť sa uskutočnila 25. júla 1554, keď bola Východná sála miestom svadobnej hostiny kráľovnej Márie a Filipa Španielskeho.

V priebehu stredoveku zastávali biskupi z Winchesteru jednu z najvyšších mocenských pozícií v anglickej cirkvi, ako aj v národnej politike. Vlastnili rozsiahle majetky, ktoré siahali od Somersetu až po Londýn, čo im prinieslo veľké bohatstvo. Rozsiahle ruiny pochádzajú prevažne z veľkého paláca biskupa Henricha z Blois (1129-1171) z 12. storočia, brata kráľa Štefana. Palác sa používal až do 80. rokov 17. storočia, keď sa biskup George Morley rozhodol postaviť v blízkosti nový palác. Hoci sú budovy zničené, stále vyvolávajú dojem svojej bývalej vznešenosti.

Prehliadka hradu Wolvesey

Pôvodný prístup k palácu cez bránu v mestskej hradbe viedol na vonkajšie nádvorie so stajňami, stodolami, veľkým skladom vlny a biskupským väzením. Palác bol usporiadaný okolo vnútorného nádvoria obklopeného priekopou, ktorú v 17. storočí zasypal biskup Morley a už ju nie je vidieť. Štrkové plochy odrážajú miesto bývalých budov, zatiaľ čo trávnaté plochy predstavujú vonkajšie priestory. Nízke múry pred vchodom do východnej haly sú základmi 1 z 2 vrátnic.

Východná sála bola určená na veľké zhromaždenia a slávnostné príležitosti. So svojou dĺžkou 27 metrov a s najnovšími architektonickými prvkami ju jasne navrhli tak, aby zapôsobila. Halu pravdepodobne postavili v roku 1138.

Na východ od východnej haly je štvorcová budova bez strechy, ktorá sa zvonku javí ako veľká veža alebo pevnosť. Steny sú v skutočnosti veľmi tenké a zdá sa, že budova vždy slúžila ako kuchyňa. Vedľa kuchyne bola servírovacia miestnosť, kde sa pripravovali posledné jedlá predtým, ako sa preniesli do východnej haly.

Svadobná hostina kráľa Henricha IV. a Johanky z Navarry, ktorú pripravovali v týchto kuchyniach vo februári 1403, zahŕňala mladé labute, zverinu, zajace, jarabice, sluku lesnú, cíbika, prepelicu, sluku, pečené kozliatko, pudingy, lievance, mandľové mlieko a hrušky v sirupe.

Biskup Henry použil vo svojom paláci najnovšiu inovatívnu technológiu a nainštaloval jeden z najstarších známych stredovekých príkladov vodovodného potrubia.

Praktické info o hrade Wolvesey

Hrad je otvorený od apríla do septembra denne od 10.00-17.00 h, od októbra do marca denne od 10.00-16.00 h. Vstup na hrad je zdarma. Počas návštevy hradu si dávajte pozor na hlbokú vodu, nerovné povrchy a padajúce murivo. Po múroch je zakázané liezť.

Vyhliadka na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint)

Z vyhliadkového bodu na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint; 1,1 km/19 min. pešo východne od infocentra) budete mať priamy výhľad na High Street, najvýznamnejšiu ulicu mesta. Na vrchu sa nachádzala osada z doby bronzovej už v roku 1 500 pred n. l. Neskôr na ňom Sasi pochovávali. V období stredoveku bol vrch miestom jedného z najdôležitejších výročných jarmokov v Európe, ktorý riadili mocní biskupi z Winchesteru. Napokon v 19. storočí sa vrch premenil na zábavný park. Dnes si na vrchu užijete ticho, pokoj a výhľady na mesto.

Naplánujte si výstup na vrch pred východom alebo západom slnka!

Socha kráľa Alfréda Veľkého (King Alfred the Great Statue)

Kráľ Alfréd Veľký (King Alfred the Great Statue; 120 m/2 min. pešo východne od infocentra) vládne mestu Winchester dodnes. Aspoň vo svojej bronzovej podobe na kruhovom objazde. Sochu, ktorú vytvoril Hamo Thornycroft, postavili v roku 1901 pri príležitosti 1000. výročia smrti kráľa Alfréda. Alfréda korunovali za kráľa Wessexu (1 zo 7 anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia) v roku 879 po porážke vikingskej armády.

Bol najvýznamnejším anglosaským panovníkom Anglicka v rokoch 886–899. Je tiež jediným anglickým kráľom s prívlastkom „Veľký“. Aby posilnil svoje kráľovstvo proti budúcim útokom, mladý kráľ prestaval mnoho opevnených miest. Žiadne však neprekvitalo ako Winchester. V čase dobytia Normanmi v roku 1066 bol Winchester najdôležitejším mestom v krajine.

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo Buttercross Monument)

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo tiež Buttercross Monument; 350 m/5 min. pešo západne od infocentra), stojí na mieste, kde je ulica High Street najširšia. Kríž slúžil ako centrum občianskych obradov a vedľa neho sa nachádzala stredoveká cechová sieň. Prvýkrát sa spomína na začiatku 14. storočia, keď miestny obyvateľ menom Walter dostal pokutu za to, že vedľa neho vykopal žumpu.

V roku 1779 kríž mesto tajne predalo ako výzdobu areálu miestneho panstva. Keď sa ho nový majiteľ pokúsil premiestniť, ľudia vo Winchestri sa vzbúrili a od predaja sa muselo upustiť. Na podstavci kríža je nápis, ktorý zaznamenáva jeho opravu v roku 1865 od Sira Georgea Gilberta Scotta, architekta Albertovho pamätníka v Londýne.

Dom Jane Austenovej (Jane Austen’s last days – Plaque)

Jane Austenová, spisovateľka a zakladateľka tzv. „rodinného“ románu strávila v tomto dome (Jane Austen’s last days – Plaque; 700 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) posledných 6 týždňov pred svojou smrťou v roku 1817. Zomrela vo veku 41 rokov a pochovali ju vo winchesterskej katedrále. Na pohreb prišli iba 4 mužskí členovia rodiny. Jej sestra Cassandra neprišla, pretože ženy sa v tom čase nesmeli zúčastňovať pohrebov. Populárnou autorkou sa stala až po svojej smrti. Dom nie je verejnosti prístupný.

Kde sa v meste Winchester najesť?

Reštaurácia The Winchester Stable (300 m/4 min. pešo západne od infocentra) patrí do siete reštaurácií v západnom Anglicku a Walese. Podáva pizzu z kysnutého cesta a remeselné pivo. Organické obilniny pochádzajú z grófstva Gloucestershire. Cesto polievajú domácou paradajkovou omáčkou San Marzano. Ide o odrodu slivkových paradajok, ktoré majú svoj pôvod v talianskom regióne Kampánia. V reštaurácii radi podporujú miestne farmy varením z britských surovín. Ochutnal som tú správnu Margheritu s mozzarellou, parmezánom, čerstvou bazalkou a anglickým repkovým olejom. Pizzu som zapil ľahkým a sviežim svetlým ležiakom Freedom. Za obed som zaplatil 17,75 gbp/21,38 eur.

Kam v meste Winchester zájsť na kávu?

V meste som vyskúšal 2 kaviarne – jednu nezávislú a druhú, ktorá patrí do siete pekární.

Coffee Lab ‚Academy‘

Moderná minimalistická kaviareň so severským nádychom Coffee Lab ‚Academy‘ (400 m/6 min. pešo západne od infocentra) sa zameriava na prípravu a podávanie kávy od špeciálnych pražiarní z celého sveta. Daždivé počasie ma „vyhnalo“ do kaviarne ešte pred mojím návratom naspäť do Portsmouthu. Ochutnal som koláč Polenta (pripravený z kukuričnej múky) a espresso. Za účet som zaplatil 8,30 gbp/9,99 eur.

Greggs

Britskú sieť pekární Greggs (150 m/2 min. pešo západne od infocentra) nájdete v celom Spojenom kráľovstve. Zastavil som sa na jedno malé rýchle espresso, z ktorého sa vykľulo jedno veľké horúce lungo. To mi ale vôbec nevadilo, lebo v zamračenom počasí s občasnými prehánkami príjemne zahrialo. Kávu som si vychutnal na lavičke na ulici pri hudbe pouličných muzikantov. Za kávu som zaplatil 1,50 gbp/1,81 eur.

Navštívte historické budovy aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Strøget, Rådhuspladsen a okolie
• Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský Winchester je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Southampton dostať?

Southampton sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku.

Vlakom

Železničná stanica Southampton Central sa nachádza 1 km/14 min. pešo severozápadne od centra mesta. Do Southamptonu som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 47 min., mala 5 zastávok a cestovný lístok stál 11 gbp/13,24 eur.

Autobusom

Väčšina autobusov zastavuje na zastávkach Havelock Road (650 m/9 min. pešo severne od centra mesta) alebo Commercial Road (900 m/13 min. pešo severne od centra mesta).

Lietadlom

Medzinárodné letisko Southampton (Southampton Airport) sa nachádza 6,4 km/12 min. autom severovýchodne od centra mesta. Z letiska sa momentálne (jún 2024) dostanete do 18 destinácií, z toho 7 v Spojenom kráľovstve a 11 v Európe.

Kde v meste Southampton získať info?

V meste ani na internete som sa nedopátral k tomu, kde sa nachádza turistické informačné centrum. Pre oficiálne turistické informácie kliknite na: https://visitsouthampton.co.uk/.

Čo v meste Southampton robiť, vidieť a navštíviť?

V Southamptone môžete navštíviť atraktivity, ktoré sa viažu predovšetkým na Titanic. Odporúčam vám tiež prehliadku Tudorovského domu so záhradou či prechádzku po mestských hradbách.

Múzeum SeaCity (SeaCity Museum)

Múzeum SeaCity (SeaCity Museum; 500 m/8 min. pešo východne od železničnej stanice Southampton Central) sa nachádza v budove mestského úradu. Vstup do múzea je zo západnej strany budovy. Nájdete ho vďaka historickej hodinovej veži. Budova pochádza z 30. rokoch 20. storočia. V minulosti sa v nej nachádzali 3 súdne siene, policajná stanica, kancelárie, cvičisko a cely. Múzeum otvorili 10. apríla 2012 pri príležitosti 100. výročia vyplávania Titanicu z prístavu v Southamptone.

Expozícia Príbeh Titanicu zo Southamptonu (Southampton’s Titanic Story)

Tragédia Titanicu snáď najviac zasiahla Southampton. V expozícii Príbeh Titanicu zo Southamptonu (Southampton’s Titanic Story) sa dozviete, aký vplyv malo potopenie lode na mesto. Expozícia vás prevedie od chvíle, keď loď narazila do ľadovca až po jej potopenie a záchranu cestujúcich.

Vedeli ste, že viac ako tri štvrtiny posádky Titanicu pochádzalo zo Southamptonu?

V múzeu nájdete viaceré interaktívne prvky. Môžete si napr. vyskúšať kormidlovanie Titanicu, pokúsiť sa udržať motor v chode či si precvičiť morzeovku. Expozícia síce nevystavuje mnoho predmetov z Titanicu, napriek tomu si nenechajte ujsť meč kapitána E. J. Smitha, raňajkové menu 1. triedy z 11. apríla 1912 či vreckové hodinky stewarda Sidneyho Sedunaryho. Zaujala ma tiež posledná miestnosť expozície, historická sála magistrátneho súdu, v ktorej si vypočujete výpovede svedkov v podaní hercov z divadla. Sála má steny z portlandského kameňa, mahagónové dvere a zdobený strop. Lepšiu kulisu pre túto časť expozície nevymyslíte.

Expozícia Brána do sveta (Getaway to the world)

Poloha Southamptonu predurčila mesto k jeho rozvoju. Už viac ako 200 000 rokov ľudia z celého sveta cez mesto prechádzali. Expozícia Brána do sveta (Getaway to the world) sa zameriava práve na príbehy cestovateľov, ktorí mali na mesto vplyv, ale aj na súčasníkov, ktorí z neho robia živé a multikultúrne mesto. Medzi vrcholy expozície patria model lode Queen Mary, skupina predmetov z hrobu saskej ženy, či poklad mincí z Millbrooku. Zaujala ma tiež interaktívna mapa Southamptonu, ktorá zobrazuje vývoj mesta od doby kamennej až po súčasnosť.

Vedeli ste, že v stredoveku sa Southampton stal jedným z hlavných prístavov Anglicka?

Expozícia Príbehy zo Southamptonu (Southampton stories)

Expozícia Príbehy zo Southamptonu (Southampton stories) vás prevedie bohatou a rozmanitou históriou Southamptonu. Od spustenia prvých veľkých zaoceánskych lodí na konci 19. storočia až po vzostup dnešných velikánskych výletných lodí bol Southampton vždy v popredí lodného priemyslu. Práve vďaka tomu získal prezývku „Brána do sveta“. Medzi to najlepšie z expozície patria obrovská pieskovcová guľa, ktorú vybagrovali v 80. rokoch 19. storočia, model oceánskeho terminálu z roku 1950, či Charta mesta z roku 1964. Najnovšia výstava sa zameriavala na prepojenie mesta s transatlantickým obchodom s otrokmi.

Praktické info o Múzeu SeaCity

Múzeum je otvorené denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stála 11 gbp/13,24 eur a platí 1 rok od dátumu zakúpenia. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni múzea po príchode alebo on-line. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Pamätník hudobníkov Titanicu (Titanic Musicians’ Memorial)

Pamätník hudobníkov Titanicu (Titanic Musicians’ Memorial) sa nachádza na rohu Cumberland Place a London Road. Toto je replika pôvodného pamätníka neďaleko miesta, ktoré bolo zničené počas 2. svetovej vojny. Zobrazuje smútiacu ženu a potápajúci sa Titanic s nápisom prvých pár taktov „Bližšie k tebe, Bože môj“. Na pamätníku sú vyryté mená všetkých hudobníkov na lodi, vrátane lídra kapely Wallacea Hartleyho. Žiaľ, tento pamätník sa mi pre uzáveru cesty nepodarilo odfotiť.

Pamätník inžinierskym dôstojníkom (Engineer Officers’ Memorial)

V East Parku na rohu Above Bar Street a Ring Road stojí Pamätník inžinierskym dôstojníkom (Engineer Officers’ Memorial). Pamätník s viac ako 2 m vysokým anjelom postavili z aberdeenskej žuly a odhalili v roku 1914. Pripomína inžinierskych dôstojníkov na Titanicu, ktorí zomreli. Medzi menovanými sú Thomas Andrews, hlavný dizajnér spoločnosti Harland & Wolff (stavitelia lode) a Archibald Frost a Robert Knight (obaja členovia garančnej skupiny, ktorých pridelili na panenskú plavbu Titanicu).

(Titanic Postal Workers’ Memorial) Pamätník poštových pracovníkov Titanicu

Pamätník poštových pracovníkov Titanicu (Titanic Postal Workers’ Memorial), ktorý sa pôvodne nachádzal na hlavnej pošte v Southamptone, premiestnili na 1. poschodie južného bloku Občianskeho centra (Civic Centre), napravo od dverí Rady. Tento pamätník pripomína 2 dôstojníkov britskej námornej pošty a ich 3 amerických kolegov, ktorí zomreli pri potopení lode. Plaketa je vyrobená z náhradnej vrtule darovanej spoločnosťou Harland & Wolff.

Na tomto mieste je možné vidieť aj knihu spomienok (Titanic Book of Remembrance), ktorá pripomína obete Titanicu zo Southamptonu. Knihu na mramorovom podstavci darovala spoločnosť mesta Southampton (City of Southampton Society). Budova je otvorená od pondelka do piatku od 9.00-17.00 h. Počas sviatkov je zatvorená. Keďže som mesto navštívil v nedeľu, do budovy som sa nedostal.

Pamätník posádky Titanicu (Titanic Crew Memorial)

Pamätník posádky Titanicu (Titanic Crew Memorial), pôvodne pitná fontána, odhalili v roku 1915. Vyrobili ho miestni kamenári Garret & Haysom z portlandského kameňa. Zložili sa naň priatelia a rodina posádky. Pripomína stewardov, námorníkov a kuričov, ktorí zahynuli pri katastrofe. Pamätník sa pôvodne nachádzal v parku Southampton Common. V roku 1972 ho presunuli na svoje súčasné miesto v kostole Holyrood na rohu High Street a Bernard Street. Nachádza sa hneď za dverami kostola, vpravo. Bránu kostola po súmraku zamykajú, ale pamätník môžete vidieť cez otvor na prízemí, hneď napravo od brány (pokiaľ ho samozrejme neopravujú a neobklopuje ho lešenie).

Pred kostolom sa nachádza ešte jedna zaujímavosť. Je ňou kotva z lode Queen Elizabeth 2. Kotvu mestu Southampton darovala spoločnosť Cunard v marci 2010 na pripomenutie si dlhého spojenia medzi mestom a touto ikonickou loďou. Loď opustila svoj domovský prístav Southampton na svojej panenskej plavbe v máji 1969 a prepravovala cestujúcich do New Yorku a mnohých ďalších miest. V roku 1982 slúžila vo vojne o Falklandy ako vojenská loď. Jej posledná cesta bola v novembri 2008, keď dostala obrovský a emotívny signál od obyvateľov Southamptonu.

Bývalý dom námorníkov (Former Sailors’ Home)

Túto budovu otvorili ako dom námorníkov (Sailors‘ Home) v roku 1909. Poskytovala dočasné ubytovanie námorníkom, keď boli v prístave. Niekoľko členov posádky Titanicu tu bolo ubytovaných pred plavbou a väčšina z nich zahynula. Budova sa nachádza na Oxford Street, v súčasnosti je centrom Armády spásy.

Železničná stanica Terminus (Terminus Railway Station)

V roku 1912 bola železničná stanica Terminus (Terminus Railway Station) najbližšie k dokom. Budovu hlavnej stanice navrhol pre londýnsku a southamptonskú železnicu Sir William Tite. Postavili ju v rokoch 1839-1840. Železnica urýchlila rozvoj moderného prístavu. V súčasnosti je kasínom. V zadnej časti budovy je krytý priestor, kde bývali nástupištia stanice. Nachádza sa na Terminus Terrace oproti vstupu na Oxford Street.

South Western House

V roku 1912 bola budova South Western House prvotriednym hotelom. Niektorí bohatší pasažieri Titanicu strávili v hoteli poslednú noc pred plavbou. Patrili medzi nich Thomas Andrews a J. Bruce Ismay, prezident White Star Line. Budovu neskôr prerobili na byty. Stojí na rohu Canute Road a Terminus Terrace.

Canute Chambers

V roku 1912 bola táto budova centrálou lodnej spoločnosti White Star Line v Southamptone. Spoločnosť vlastnila kráľovskú poštovú loď Titanic. Pamätná tabuľa označuje miesto, kam prišli po potopení Titanicu znepokojení príbuzní čakať na správy o svojich blízkych. Keď mená pozostalých poslali telegrafom do kancelárií, vyvesili ich na tabuliach, ktoré boli pripevnené k zábradliam. Budova sa nachádza na južnej strane ulice Canute Road a nie je prístupná verejnosti.

Pamätník v oceánskom doku a 4. brána doku (Ocean Dock and Dock Gate 4 memorial)

Titanic vyplával z Ocean Dock, vtedy sa nazýval White Star Dock, v stredu 10. apríla 1912. Malá pamätná tabuľa pripomína tých, ktorí zahynuli pri katastrofe. Mal by sa nachádzať vo vnútri bezpečnostnej brány pre 4. bránu doku (Dock Gate 4). Vzhľadom na polohu pamätníku som ho nemohol odfotiť, pretože vrátnik pri vstupe do doku mi zakázal prejsť za bránu.

Bývalá pobočka prístavnej pošty (Former Dock’s Branch Post Office)

Budovu bývalej pobočky prístavnej pošty (Former Dock’s Branch Post Office) postavili na prelome 19. a 20. storočia. V budove sídlila pošta a telegrafný úrad. Práve tu sa triedila pošta Titanicu pred naložením na loď. Budovu neskôr prestavali na byty. Verejnosti nie je prístupná. Stojí na rohu ulíc Platform Road a Central Road.

Gattiho pamätník (Gatti Memorial)

Gattiho pamätník (Gatti Memorial) sa nachádza v kostole svätého Jozefa (St. Joseph Church) na ulici Bugle Street. Pamätníkom je dubový stôl. Na stole je plaketa na pamiatku zamestnancov reštaurácie à la carte na palube lode, ktorí prišli o život. Medzi nimi bol i „Luigi“ Gatti, ktorý bol zodpovedný za chod reštaurácie. Kostol nie je stále otvorený pre verejnosť.

Tudorovský dom a záhrada (Tudor House & Garden)

Tudorovský dom a záhrada (Tudor House & Garden; 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od železničnej stanice Southampton Central) sa nachádza v starom meste Southamptonu.

Stručná história Tudorovského domu

Southampton bol jedným z iba 8 prístavov v roku 1400, ktorým bol udelený vývozný štatút. Obchodovalo sa odtiaľ s vínom a vlnou, čo výrazne zvýšilo bohatstvo mesta. V roku 1491 sa Sir John Dawtrey, poslanec a šerif, oženil s ovdovenou Jane Williamovou. Jane bola bývalou manželkou Watkina Williama, majiteľa Tudorovského domu, ktorý v tom čase pozostával z 3 drevených chalúp. Dawtrey spojil 3 chalupy do jedného domu na prelome 15. a 16. storočia (1491-1518).

Sir Richard Lyster, jeden z najbohatších mužov v Southamptone a ďalší majiteľ, vyzdobil dom v roku 1518 extravagantnými tapisériami. V 18. storočí dom rozšírili. Ekonomický úpadok v rokoch 1750-1880 postihol aj tudorovský dom. Okolo domu vyrástli viaceré chudobné štvrte. Od 30. rokov 19. storočia dom obývali viaceré rodiny. Bohatý viktoriánsky filantrop William Francis Gummer Spranger kúpil dom v roku 1886 a začalo sa s jeho záchranou. V pondelok 29. júla 1912 dom sprístupnili návštevníkom ako múzeum.

Prehliadka Tudorovského domu

Prehliadka tudorovského domu začína v banketovej sieni obloženej dubom, ktorá slúžila, ako už názov napovedá, na bankety, ale zároveň ako kancelária majiteľa domu. Vo zvukovo-svetelnej šou vás privítajú duchovia domu, ktorí vás oboznámia s históriou stavby. Cez záhradu budete pokračovať do tudorovskej a viktoriánskej kuchyne, v ktorých ovoniate bylinky a koreniny.

Na poschodí ma zaujala Georgiánska izba s vysokými arkierovými oknami smerujúcimi do záhrady. Úžasné boli obrazy, ktoré sa pri pohľade z rôznych uhlov menili, aby ste videli, ako sa izby využívali v 2 rôznych historických obdobiach. Múzejná miestnosť pripomína dom, keď ho otvorili ako 1. verejné múzeum v meste v roku 1912. Protiletecký kryt v suteréne múzea je momentálne (jún 2024) uzavretý kvôli problémom s vlhkosťou.

Top predmety v expozícii

Kožený flakón na víno v tvare alžbetínskej dámy, pažby na verejné zadržiavanie väzňov, nosidlá na prepravu bohatých cestujúcich po meste, sklenené tabule, ktoré zdobia vtáky, bicykel Penny Farthing z veľkým predným a malým zadným kolesom, rytiny lodí z prelomu 16. a 17. storočia na stenách Obchodnej miestnosti na 1. poschodí, či dokonca horúca krížová buchta, ktorú už v múzeu majú minimálne 100 rokov.

Prehliadka Tudorovskej záhrady

Záhradu navrhla záhradná historička Dr. Sylvia Landsberg začiatkom 80. rokov 20. storočia na základe rukopisov a historických dokumentov. Tento typ záhrady sa stal v Anglicku populárnym v roku 1500 po ich zavedení v Taliansku. Obsahuje viac ako 100 rastlín a kvetov, cesty a nízke živé ploty. Záhrady mali tiež svoj praktický účel. Väčšina rastlín v záhrade sa používala v kuchyni alebo na liečenie. Záhrady však boli tiež znakom statusu. Dopĺňali architektúru domu.

Záhrada susedí s palácom kráľa Jána z roku 1080. Palác sa považuje za jeden z najkrajších zachovaných príkladov normanskej architektúry v krajine. V čase svojho vzniku bol na pobreží, kde lode nakladali a vykladali svoj tovar. Po francúzskom nájazde v roku 1338 sa palác stal súčasťou mestského obranného múru. Historici sa pôvodne mylne domnievali, že kráľ Ján sa v paláci zdržiaval začiatkom 14. storočia. Preto získala stavba svoje pomenovanie.

Praktické info o Tudorovskom dome a záhrade

Tudorovský dom je otvorený od pondelka do štvrtka od 10.00-15.00 h, soboty a nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,50 gbp/9,03 eur/os. a platí 1 rok. Vstupenky si kúpite v pokladni múzea tesne pred prehliadkou alebo on-line. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Brána Bargate

Bránu Bargate postavili ešte v normanských časoch (okolo roku 1180), kedy sa ňou vstupovalo do stredovekého Southamptonu. Považuje sa za jednu z najkrajších mestských brán Anglicka. Zvon z roku 1605 na ľavej strane ohlasoval poplach a zákaz vychádzania. Pred vstupom do starého mesta som si vypočul pouličných muzikantov hrajúcich ska a reggae.

Kde sa v meste Southampton najesť?

Reštaurácia Maritimo Lounge sa nachádza v štvrti Ocean Village východne od starého mesta. V štvrti sa nachádza prístav pre jachty, reštaurácie, ktoré ponúkajú francúzsku a medzinárodnú kuchyňu, rušné bary a to všetko s výhľadom na pobrežie. Ochutnal som Karibské kuracie karí, ktoré tvorili trhané kuracie prsia s hráškom a červenou paprikou v pikantnej kokosovo-ananásovej karí omáčke, s limetkovo-koriandrovou ryžou a nakladanou červenou cibuľou. Obed som snúbil s čapovaným veľkým pivom. Za obed som zaplatil 18,95 gbp/22,83 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Southampton zájsť na pivo?

Krčma The Grapes (The Grapes Public House) sa nachádza na Oxford Street. Datuje sa do 50. rokov 19. storočia. Obľubovali ju predovšetkým námorníci.

Ako to bolo s bratmi Sladeovcami …

Ráno 10. apríla 1912 bolo v oblasti okolo dokov v Southamptone rušno. Ľudia sa pripravovali na 1. plavbu najväčšej lode sveta. Pracovníci sa prihlasovali a cestujúci prichádzali. Na loď, ktorá stála v kotvisku 44 v doku White Star, nakladali obrovské množstvo tovaru. Zatiaľ, kým sa toto všetko dialo, kolegovia z lode popíjali v krčme The Grapes na Oxford Street. Lodní kuriči, traja bratia, Alfred, Tom a Bertram Sladeovci si pred odchodom na palubu Titanicu dopriali s kamarátmi Johnom Podestom a Williamom Nutbeanom posledný drink.

Muži spolu odišli z krčmy. Mali k dobru asi 10 minút a vzhľadom na blízkosť oxfordskej ulice k dokom to nemal byť problém. Keď sa muži ponáhľali do dokov, zbadali pred nimi vlak, ktorý sa chystal prejsť cez cestu. Kým sa vlak približoval, Podesta počul, ako jeden z bratov Sladeovcov hovorí: „Och, nechaj ten vlak prejsť“. Napriek tomu sa Podesta a Nutbean rozbehli cez koľaje, vďaka čomu sa dostali včas na Titanic. Bratia Sladeovci čakali, kým prejde vlak. Vlak prešiel a oni sa možno mierne opití tackali do doku White Star.

Stihli sa nalodiť?

Po príchode im dôstojník na lodnej lávke zamietol vstup. Už tam čakali náhradní muži, ktorí zúfalo hľadali prácu. Dôstojník prikázal spustiť lávku a tak bratia Sladeovci zostali v prístave. Môžeme len predpokladať, že sa museli cítiť neuveriteľne sklamaní z toho, že to zmeškali. Ktovie, či sledovali vyplávanie Titanicu, alebo sa vrátili do krčmy, aby zapili svoj žiaľ. Tak či onak, Titanic popoludní opustil Southampton a odplával k svojmu neslávnemu osudu.

John Podesta a William Nutbean prežili potopenie lode a obaja zostali v Southamptone až do svojej smrti v rokoch 1968 a 1947. Bratia Sladeovci si to možno v tej chvíli ešte neuvedomili, ale mali neskutočné šťastie. Ten vlak im dosť možno zachránil život. Zo 720 členov posádky, ktorí mali adresu v Southamptone, najmenej 549 zahynulo v ľadových vodách severného Atlantiku. Na mesto Southampton a jeho obyvateľov to malo tragický a skutočne hrozný dopad.

Síce som sa v krčme zastavil na pivo, svoj vlak naspäť do Portsmouthu som stihol. Za veľké pivo tu zaplatíte 5,50 gbp/6,62 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte ďalšie miesta, ktoré sa spájajú s Titanicom:

• Belfast v Severnom Írsku
• Liverpool v severozápadnom Anglicku

Vyskúšajte tieto recepty z poslednej večere Titanicu:

• Reštaurácia na lodi
• Prvá trieda
• Druhá trieda
• Tretia trieda

Pre všetky články o Titanicu kliknite na titanic

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Southampton, mesto, z ktorého vyplával Titanic je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

• Riviéra,
• Trh,
• Mlyny,
• Námestie,
• Borgo
• a Víťazstvo.

Riviéra (Le Riviere)

Mestská štvrť Riviéra (Le Riviere) sa rozprestiera v juhovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Prechádzku nielen touto mestskou štvrťou, ale aj samotným jadrom som začal pri hoteli, v ktorom som bol ubytovaný.

Pre všetky praktické info ako sa do mesta dostať, kde získať turistické info, kde sa ubytovať, najesť a kam zájsť na kávu či drink kliknite na článok Treviso – Návod na prežitie.

Brána Porta Altinia

Hotel stojí na bašte mestských hradieb a susedí s bránou Porta Altinia (600 m/8 min. pešo južne od námestia Piazza dei Signori). Brána je jednou z troch brán, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Postavili ju v rokoch 1514-1515, čo z nej robí najstaršiu bránu mesta. Vzhľadom na chudobnejšie zdroje je brána jednoduchá a striedma.

Most Ponte Dante

Dante cituje most (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) v slávnom verši Božskej komédie ako miesto, „kde sa rieky Sile a Cagnan navzájom sprevádzajú“. Poukazuje na rozdielne sfarbenie obidvoch riek, ktoré časť úseku tečú vedľa seba, než navzájom splynú v jednu.

Trh (Il Mercato)

Mestská štvrť Trh (Il Mercato) sa nachádza v severovýchodnej časti historického jadra mesta Treviso. Do štvrte vstúpite bránou sv. Tomáša. V utorky a soboty ráno sa práve v tejto štvrti koná trh, vďaka ktorému získala svoje meno. Pokojne by sa ale mohla nazývať aj muzeálnou štvrťou, lebo v nej môžete navštíviť hneď 2 expozície – Zbierku národného múzea Salce a Múzeum sv. Kataríny.

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce)

Zbierka národného múzea Salce (Museo nazionale Collezione Salce; 550 m/7 min. pešo východne od námestia Piazza dei Signori) je najväčšou zbierkou reklamnej grafiky v Taliansku. Patrila zberateľovi Ferdinandovi Salcemu. Tvorí ju takmer 25 tisíc plagátov z rokov 1895-1962. Múzeum sídli v 2 priestoroch – komplex San Gaetano a kostol Santa Margherita. V komplexe San Gaetano nenájdete stálu expozíciu, ale krátkodobé výstavy.

Štedré priestory odsväteného kostola Santa Margherita poskytujú výstavné priestory, reštaurátorské laboratórium a trezor na zachovanie zbierky. V kostole sa kedysi nachádzal cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule. Pred rekonštrukciou kostola ho premiestnili do Múzea sv. Kataríny. Múzeum je otvorené od piatka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 9 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Múzeum sv. Kataríny (Museo di Santa Caterina)

Budova Múzea sv. Kataríny (500 m/7 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) bola v minulosti palácom Gherarda da Camino, kostolom a kláštorom sv. Kataríny Alexandrijskej, vojenskými kasárňami i skladom. V súčasnosti je domovom Múzea sv. Kataríny alebo tiež Mestského múzea mesta Treviso (Museo civico di Treviso). Múzeum tvoria 3 expozície:

• archeologická expozícia,
• umenie 14.-18. storočia
• a kostol sv. Kataríny.

Archeologická expozícia

Archeologická expozícia na prízemí a v suteréne vystavuje množstvo predmetov, ktoré dokumentujú viac ako 100 tisíc rokov histórie mesta a regiónu od praveku po rímsku éru.

Umenie 14.-18. storočia

Poschodie tvorí expozícia umenia 14.-18. storočia. Uvidíte v nej asi 150 obrazov, ktoré predstavujú stredoveké, renesančné a moderné umenie. Súčasťou expozície je aj Kabinet kuriozít. Kabinety obsahovali obrazy a predmety, ktoré mali ohromiť návštevníka. Sú akýmisi predchodcami dnešných múzeí.

Kostol sv. Kataríny

Dnes už odsvätený kostol sv. Kataríny pochádza zo 14. storočia. V 18.-19. storočí, počas okupácie mesta Napoleonom, kostol slúžil ako vojenský sklad. Počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944 a 1945 kostol ťažko poškodili bomby. Pri reštaurovaní objavili dávno zabudnuté fresky zo 14. a 15. storočia. Asi najlepším je cyklus fresiek Príbehy sv. Uršule od Tomasa da Modena. Tieto fresky sa ale pôvodne nachádzali v odsvätenom kostole Santa Margherita degli Eremitani a sem ich preniesli v roku 1979.

Praktické info

Múzeum sv. Kataríny je otvorené od utorka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Brána Porta di San Tomaso

Bránu Porta di San Tomaso (750 m/10 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) pomenovali po sv. Tomášovi z Canterbury. Je jednou z 3 do súčasnosti zachovaných brán. Mramorovú bránu zdobia reliéfy a okrídlený lev. Na vrchu brány stojí socha sv. Pavla.

Vedeli ste, že pri pohľade nad centrálny oblúk a bránu pre chodcov na pravej strane ešte stále môžete vidieť štrbiny, ktorými viedli reťaze, ktoré dvíhali padací most?

Mlyny (I Mulini)

Mestská štvrť Mlyny (I Mulini) sa rozprestiera severovýchodne od centra mesta Treviso. Štvrť pretína kanál Buranelli, na umelom ostrove nakúpite čerstvé ryby, neďaleko na Corte di San Parisio aj ovocie a zeleninu. V Casa dei Carraresi si pozriete novú výstavu, aby ste na záver dňa zapálili sviečky pri hrobkách v kostole sv. Františka. 

Kostol a kláštor sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco)

Vysoká veža kostola a kláštora sv. Františka (Chiesa e Convento di San Francesco; 400 m/6 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je dominantou štvrte Mlyny. Podľa legendy poslal sám sv. František už v roku 1244 svojich mníchov do mesta Treviso.

Vedeli ste, že v kostole sv. Františka sa nachádzajú hrobky detí najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov renesančného humanizmu? Večný odpočinok tu našiel Pietro, syn Danteho Alighieriho a Franceska, dcéra Francesca Petrarcu.

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio)

Dvor v San Parisio (Corte di San Parisio; 350 m/5 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa nachádza v miestach, kde v minulosti stál kláštor kamaldulských mníchov sv. Kristíny a sv. Parisia. Vždy ráno od pondelka do piatka si tu na tržnici nakúpite čerstvé ovocie a zeleninu.

Ostrov s rybím trhom (Isola della Pescheria)

Umelý ostrov (Isola della Pescheria; 350 m/4 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vybudovali v strede rieky Cagnan v roku 1856 podľa návrhu architekta Francesca Bomben. Kde inde si kúpite čerstvé ryby, ak nie na ostrove uprostred rieky? Tržnica je otvorená od utorka do soboty ráno. Štvrť mesta Treviso sa síce volá Mlyny, no dnes tu už nenájdete ani jeden z nich. Na dohľad od ostrova ale jeden predsa len je. Svojmu pôvodnému účelu už ale neslúži. Jeho dekoračná funkcia je pripomienkou, ako to na kanáloch mesta kedysi mohlo vyzerať.    

Dom Casa dei Carraresi

Stredoveký dom Casa dei Carraresi (260 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) sa neskôr, pod názvom Osteria della Croce, stal zastávkou cestovateľov a obchodníkov, ktorí si tu oddýchli pred ďalšou cestou. Dnes sa priestory domu využívajú na krátkodobé výstavy a medzinárodné podujatia.

Kanál Buranelli (I Buranelli)

Buranelli (I Buranelli; 230 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza dei Signori) vďačí za svoj názov budove zo 16. storočia, ktorú obchodníci z ostrova Burano využívali ako sklad a sídlo. Kanál ale nebol len obchodnou križovatkou. Až do 2. svetovej vojny sa tu stretávali práčky, ktoré prali oblečenie urodzených benátskych pánov.

Námestie (La Piazza)

Mestská štvrť Námestie (La Piazza) je centrom v centre. Námestie Piazza dei Signori je srdcom historického jadra mesta Treviso. V štvrti nájdete najkrajšiu architektúru mesta – lodžiu šľachticov, paláce Dei Trecento a Ca‘ dei Ricchi, či fontány troch tvárí a pŕs.

Fontána troch tvárí (Fontana dei TreVisi)

Kópia pôvodnej fontány 3 tvárí (Fontana dei TreVisi) sa nachádza 270 m/4 min. pešo severne od námestia Piazza dei Signori). Podoba slov TreVisi a Treviso je čisto náhodná. Fontána naozaj nedala názov mestu, ako sa niekedy v minulosti predpokladalo. Svoj názov má podľa dekoratívneho prvku, troch hláv s tromi tvárami. Dnes je už len napodobeninou pôvodnej fontány, ktorá sa stratila.  

Názov mesta Treviso pochádza z Tarvisium, pomenovania mesta z rímskych čias. Jedni vravia, že Tarvisium je z keltského alebo galského tarvos, čo znamená býk. Iní tvrdia, že názov je z latinského tervisus, ktoré sa prekladá ako „tri kopce“, čo by zodpovedalo Piazza Duomo, Piazza dei Signori a Sant‘ Andrea, na ktorých postavili prvé osady.

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri)

Lodžia rytierov (Loggia dei Cavalieri; 170 m/2 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza dei Signori) je symbolom politickej moci šľachticov v období slobodnej komúny (stredoveká mestská obec). V priebehu rokov niekoľkokrát prekvapivo zmenila svoje využitie. Kým najprv sa v nej stretávala a zabávala mestská šľachta (I cavalieri), neskôr sa v nej skladovalo drevo a sudy, aby sa v nej napokon po páde šľachty predávali truhly. Ja som si architektúru lodžie naplno nevychutnal, pretože v predvianočnom čase sa z nej stalo adventné mestečko plné atrakcií pre rodiny s deťmi.

Námestie Piazza dei Signori a palác Palazzo Dei Trecento

Piazza dei Signori je telom a dušou mesta Treviso. Námestie z 13. storočia lemujú mestský úrad, obchody a kancelárie, hotely, bary, kaviarne a reštaurácie.

Palác Palazzo della Ragione, alebo tiež Palazzo Dei Trecento postavili v rokoch 1185-1213 ako zasadaciu miestnosť rôznych zložiek slobodnej komúny. V súčasnosti v paláci sídli mestský úrad. Palác môžete navštíviť počas obradov, podujatí a výstav.

Fontána pŕs (Fontana delle Tette)

Fontána pŕs (Fontana delle Tette; 66 m/1 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) je neoficiálnym symbolom mesta Treviso. Ukrýva sa medzi budovami neďaleko námestia. Po strašnom suchu ju v roku 1559 nechal postaviť sudca Alvise da Ponte a od tej doby až do konca Benátskej republiky každý rok 3 dni po sebe fontána vystrekovala z jedného prsníka biele víno a z druhého červené víno na oslavu nového úradu starostu a na radosť mešťanov. Fontánu prestavali v roku 1989. Sochu z istrijského kameňa navrhol peruánsky sochár Miguel Miranda. Originál sa nachádza vo verande Loggia dei Trecento.

Dom Ca‘ dei Ricchi

Palác z 15. storočia Ca‘ dei Ricchi (92 m/1 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) zaujme na fasáde svojou bohatou freskovou výzdobou, ktorá pripomína benátske tapisérie. Dom taktiež slúži na umelecké podujatia a výstavy.

Borgo (Il Borgo)

Mestská štvrť Borgo (Il Borgo) sa nachádza v severozápadnej časti historického jadra. Z vonkajšej strany ju chráni pás hradieb s poslednou zachovanou bránou Porta di Santi Quaranta. Pri prehliadke nevynechajte aktuálnu výstavu v dome Casa Robegan. V nedeľu uzavreli ulicu Borgo Cavour, aby sa premenila na burzu starožitností.

Komplex Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath

Priľahlé neskoro stredoveké domy Casa da noal, Casa Robegan a Casa Karwath (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) sú typickými sídlami šľachticov z Trevisa. Na fasádach majú freskovú výzdobu v štýle neskorej benátskej gotiky, ktorá pripomína benátske tapisérie ako na paláci Ca‘ dei Ricchi.

V roku 1938 sa v paláci nachádzalo Múzeum domu z Trevisa, v ktorom návštevníci videli, ako vyzeral interiér pôvodného paláca. Na prízemí sa nachádzala miestnosť na prijatie hostí a kuchyňa. Na poschodí izby, jedáleň a hudobná miestnosť. Budovy vážne poškodilo bombardovanie mesta v roku 1944. V 70. rokoch 20. storočia domy obnovili a odvtedy slúžia výstavným účelom.

Od júla 2023 je Casa Robegan sídlom Nadácie Giuseppe Mazzottiho. Nadáciu založili v roku 1986 a jej hlavným cieľom je spravovať a bezplatne sprístupňovať verejnosti knižnicu s viac ako 13 tisíc zväzkami a fotografický archív s viac ako 120 tisíc fotografiami. Giuseppe Mazzotti bol vedec, novinár a spisovateľ, fotograf, umelec, kurátor a horolezec. Nadácia organizuje výstavy a podujatia, čím podporuje pokračovanie práce svojho predchodcu v propagácii prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu Benátsko.

Mal som možnosť vidieť 1. fotografickú výstavu fondu Giuseppe Mazzottiho. Treviso 30.-60. rokov 20. storočia sa na nej objavilo na viac ako 80 fotografiách fondu. Výstava trvala do 3. decembra 2023. Dom je otvorený od utorka do nedele od 10.30-18.00 h. Vstup je zdarma.

Brána Porta di Santi Quaranta

Brána Porta di Santi Quaranta (1 km/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori) postavili v elegantnom renesančnom štýle. Má podobu rímskeho víťazného oblúka. Pôvodne sa nazývala Porta Vendramina, pretože ju vztýčili na rozkaz starostu Andrey Vendramina v roku 1516. Nad stredným oblúkom si všimnite názov brány v latinčine pre tých, ktorých vychádzajú z mesta a v benátskom dialekte pre tých, ktorí do Trevisa vchádzajú. 

Mestské hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche)

Hradby zo 16. storočia (Mura Cinquecentesche) sú viditeľné na viacerých miestach mesta. Najlepšie však pravdepodobne v severnej a severozápadnej časti historického jadra, okolo bašty sv. Mareka (Bastion San Marco; 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od námestia Piazza dei Signori). Hradby postavili v 14. storočí a opevnili v roku 1509, aby ochránili mesto pred obliehaním Lega di Cambrai, protibenátskej koalícii. Tá zaútočila na mesto, pretože v ľudovom povstaní Treviso vyslovilo svoju vernosť Benátskej republike. Odvtedy mesto obklopujú mestské hradby s bránami a vodami rieky Sile.  

Víťazstvo (La Vittoria)

Mestská štvrť Víťazstvo (La Vittoria) sa nachádza v juhozápadnej časti historického jadra mesta Treviso. V štvrti sa vypína najväčší Monument padlým v celom Benátsku.

Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria)

Treviso bolo počas Veľkej vojny vystavené tvrdému bombardovaniu. Pamätník padlým na Piazza Vittoria (Monumento ai Caduti di Piazza Vittoria; 500 m/7 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza dei Signori) je najväčším pamätníkom svojho druhu v celom regióne Benátsko. Je dielom sochára Artura Stagliana. Býva označovaný ako „Gloria“, na počesť 630 vojakom z Trevisa, ktorí padli vo vojne.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Treviso? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv)

Inštitúcia Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v budove, ktorá je najvýznamnejším palácom chorvátskej secesie. Snúbi v sebe prvky ranej viedenskej secesie a modernej nemeckej architektúry začiatku 20. storočia. Miestni ju tiež poznajú ako starú budovu Národnej a univerzitnej knižnice. Časť budovy už ale od začiatku určili ako archív, a tomuto účelu slúži dodnes. Budovu začali stavať v roku 1911 na základe projektu Rudolfa Lubynského. Slávnostne ju otvorili o 2 roky neskôr.

Budova zo železnej a železobetónovej konštrukcie má dĺžku 80 m a šírku 46 m (niekde sa uvádza aj 50 m). Nad hlavnou čitárňou v centrálnej časti budovy sa vypína kupola so 4 stĺpmi, každý so 4 sovami, ktoré nesú glóbusy. Fasády obsahujú alegórie 4 univerzitných vied – práva, medicíny, filozofie a teológie a alegóriu knihovníctva. Mramorové stĺpy, lampy z opálového skla, český krištáľ, vitráže, pozlátená mosadz. Pri stavbe archívu sa nikde nešetrilo. Grandiózna hlavná čitáreň vás nadchne svojou veľkosťou. Má dĺžku 30 m, šírku 15 m a výšku 30 m. Vo výške 15 m visia 2 lustre, každý váži 970 kg.

Prehliadka

Prehliadky so sprievodcom sa konajú od pondelka do piatka o 13.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvala asi 20 minút. Vstupenka stála 2,65 eur/os. V archíve môžete platiť len v hotovosti. Za prehliadku zaplatíte po skončení exkurzie. Od prehliadky archívu som mal veľké očakávania. Žiaľ, tie pani sprievodkyňa nenaplnila. Celá prehliadka na mňa pôsobila, akoby ju nikdy v živote predtým nerobili a my sme boli len cvičná skupina, ktorá si mala všímať nedostatky. Takisto som nadobudol pocit, že sprievodca, ktorý nás mal sprevádzať náhle ochorel, tak vybrali jedinú pani z celej budovy, ktorá hovorila po anglicky, aby nám ukázala aspoň zopár miestností, nech sa prehliadka nemusí zrušiť.

2. Múzeum konope v meste Záhreb (Cannabis Museum Zagreb)

Cieľom moderného Múzea konope (Cannabis Museum Zagreb; 650 m/8 min. južne od centra) je zvýšiť povedomie o využití a výhodách tejto rastliny. Expozíciou nás sprevádzal veľmi milý po anglicky hovoriaci sprievodca. Všetko nám dopodrobna vysvetlil. V pokladni múzea nám taktiež ochotne odložil ruksaky. Päť expozícií vás naučí o morfológii, 1 000-ročnej histórii, pestovaní, životnom cykle rastliny, medicínskom, rekreačnom a univerzálnom použití konope. Taktiež tu nájdete viaceré fotokútiky, v ktorých sa môžete odfotiť. Súčasťou múzea je aj darčekový obchod s výrobkami z konope. My sme si vybrali konopnú čokoládu.

Múzeum je otvorené od pondelka do štvrtka od 11.00-19.00 hod. a od piatka do soboty od 11.00-20.00 hod. Vstupenka stála 8 eur/os. Súčasťou vstupenky je súprava rolovacích papierikov a filtrov, takže je to asi jediná vstupenka do múzea na celom svete, ktorú môžete vyfajčiť. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

3. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak)

Z vyhliadkovej veže Lotrščak (Kula Lotrščak; 400 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa ozývajú delové salvy dodnes. Vežu dokončili po roku 1266. Chránila južný vstup do stredovekého mesta. Pomenovali ju po zvone, ktorý zvonil pred zatvorením mestských brán. Koncom 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo zaobstarať si delo, ktoré bude strieľať každý deň na poludnie. Zvonári všetkých mestských kostolov podľa dela nastavovali hodiny. Delo sa prvýkrát ozvalo na Nový rok v roku 1877. Z južného okna na 4. poschodí sa ozýva dodnes. Myslel som, že výstrel z dela ohlásia trúbkou alebo nejakým podobným spôsobom. Žiaľ, mýlil som sa. Na poludnie prosto vystrelili.

Veža je otvorená od októbra do marca od utorka do piatka od 9.00-19.00 h, soboty a nedele od 11.00-19.00 h a od apríla do septembra od utorka do piatka od 10.00-20.00 h a soboty a nedele od 11.00-20.00 h. Vstupenka stála 3 eur/os. Vo veži nemôžete platiť platobnou kartou. Na prízemí veže sa nachádza darčekový obchod.

4. Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla)

Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla; 1,7 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sprístupnili verejnosti na začiatku roka 1963 a v priebehu rokov sa stalo národným múzeum vedy a techniky Chorvátska.

Prehliadka technického múzea

Prehliadku múzea začnete na prízemí v stálej expozícii, ktorá sa venuje hasičskej technike. Expozícia sa podobá tej, ktorú som videl v Krajskom múzeu v Prešove. V expozícii Transformácia energie sa dozviete, ako človek odjakživa hľadal nové zdroje energie a ako premieňal prírodné zdroje na rôzne formy energie, ktoré potreboval na svoje prežitie. Expozícia Doprava sumarizuje historický vývoj dopravných prostriedkov na zemi, vo vode a vo vzduchu. Samostatná expozícia sa venuje leteckým motorom od 1. svetovej vojny do 50. rokov 20. storočia. V atraktívnej expozícii Baníctvo, geológia a ropa so sprievodcom zostúpite do podzemia múzea, ktoré upravili na rôzne typy baní. Posledná expozícia na prízemí sa zameriava na vývoj zememeračstva v Chorvátsku.

Na poschodí uvidíte v expozícii Kozmonautika s planetáriom modely kozmických lodí, nosných rakiet a orbitálnych staníc. Planetárium bolo v čase našej návštevy zatvorené. Dôkazom toho, že múzeum ide s dobou, je expozícia, ktorá sa venuje obnoviteľným zdrojom energie a energetickej efektívnosti. Veľkú časť poschodia zaberá výstava poľnohospodárskej techniky. Najviac ma zaujala včelnica so 4 sklenenými úľmi so živými včelami. Tie môžu opustiť múzeum vďaka trubiciam z plexiskla.

Praktické info

Múzeum je otvorené od utorka do piatka od 9.00-17.00 h, v soboty a v nedele od 9.00-13.00 h. Vstupenka stála 4 eur/os. Cena zahŕňala vstup do stálych expozícií, na krátkodobé výstavy, prehliadku bane a prednášku v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Určite si návštevu múzea naplánujte tak, aby ste stihli prehliadku modelu bane na ťažbu uhlia a kovov v suteréne múzea a ukážky, ako funguje elektrina v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Tí odvážnejší sa môžu pokusov zúčastniť sami.

5. Botanická záhrada v meste Záhreb (Botanički vrt PMF-a)

Botanická záhrada Fakulty vied Univerzity v meste Záhreb (Botanički Vrt PMF-a; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) nás nadchla omnoho viac ako tá v Ľubľane. Síce skleníky obnovujú už od roku 2015, záhrada je omnoho väčšia a ponúka ďaleko viac zákutí, v ktorých sa môžete túlať a objavovať flóru. Škoda len, že z jednej strany ju obklopuje rušná cesta a z tej druhej železnica. Zaujala ma sofora japonská so svojimi prevísajúcimi konármi či 60 miliónov rokov starý strom, ktorý si ešte pamätá časy dinosaurov. Aby sa takýto vzácny relikt nezničil, v záhrade ho oplotili.

Záhrada funguje nepretržite už od roku 1889. Môžete v nej obdivovať viac ako 5 000 druhov exotických rastlín z celého sveta. Drevený výstavný pavilón z roku 1891 slúži na vzdelávacie výstavy, workshopy a prednášky z botaniky, záhradníctva a konzervácie. Pamätajte, že botanická záhrada nie je parkom, ale múzeom v prírode. Preto existujú pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, napr. nesmiete chodiť po tráve, pretože rastliny sú všade, aj vo vysokej tráve pripravené vykvitnúť na ďalšiu sezónu, behať, či bicyklovať a mnohé ďalšie.

Praktické info

Záhrada je otvorená od jari do jesene v pondelky a utorky od 9.00-14.30 h, od stredy do nedele od 9.00-18.00 h. Vstupenka stojí 2 eur/os. Dodnes nevieme, prečo sme dostali vstupné zadarmo, ale v ten deň ho rozdávali všetkým. V prípade, že by ste sa o rastlinách chceli dozvedieť viac, objednajte si sprievodcu minimálne 1 týždeň vopred cez rezervačný formulár na oficiálnej stránke záhrady. Prehliadka výstavného pavilónu trvá 20 minút, záhrady 45 minút a záhrady s pavilónom okolo 1 hodiny. Prehliadky sa môže zúčastniť maximálne 15 osôb. Prehliadka stojí 10 eur/os. V prípade počtu osôb 10 a menej si účtujú ešte poplatok 100 eur. V záhrade môžete platiť len v hotovosti.

6. Zoologická záhrada mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba)

Zoologickým záhradám sa obyčajne vyhýbam, ale v zoologickej záhrade mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba; 3,6 km/50 min. pešo severovýchodne od centra) som urobil výnimku. Výnimky sa skrátka nerobia. Argument, že v ZOO pracuje niekoľko špecialistov, ktorí sa o zvieratá náležite starajú, pre mňa nie je dostatočný. Dlho som v žiadnej ZOO nebol a dlho zase nebudem. Pozerať sa na zvieratá v klietkach skrátka nie je nič pre mňa.

Ak by ste sa pre návštevu ZOO predsa len rozhodli, založili ju už v roku 1925, takže o 2 roky bude oslavovať 100-ročnicu. Uvidíte v nej takmer 400 druhov s viac ako 7 000 zvieratami zo všetkých kontinentov. ZOO je otvorená každý deň od 9.00-19.00 h. Pokladňa sa zatvára o hodinu skôr. Vstupenka stála 4 eur/os. V ZOO môžete platiť platobnou kartou.

V ZOO v súčasnosti vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sa zameriavajú na výskum a ochranu vybraných živočíchov. Zvyšujú povedomie o používaní sklenených povrchov, ktoré ohrozujú vtáky, sledujú migračné cesty bielych bocianov, vykonávajú výskum korytnačky tmavobruchej, chránia obojživelníkov jaskyniarov mimo ich prirodzeného prostredia, uskutočnili biologický výskum hraboša jadranského, pomohli zvýšiť počet veveríc obyčajných v parku Zrinski a mnohé ďalšie aktivity. 

7. Prechádzka mestom Záhreb

Parky, sochy, fontány, lanovka, námestia, tržnice, historické budovy, ale aj tunel, nástenné maľby, či reťaze z lode.

Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića)

Hlavným námestím mesta Záhreb je Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića). Trhy a jarmoky sa na ňom konali už od roku 1649. Lemujú ho budovy z 19. storočia, ktoré okupujú hotely, reštaurácie, kaviarne a obchody. V juhovýchodnej časti zástavby sa nachádza turistické informačné centrum, o ktorom si prečítate v článku Záhreb – návod na prežitie. V južnej časti zástavby si môžete v požičovni bicyklov uschovať aj batožinu. O tej som sa taktiež zmienil v spomínanom článku.

Socha bána Josipa Jelačića (Ban Josip Jelačić)

V strede námestia stojí jazdecká socha bána Jelačića (Ban Josip Jelačić). Socha bola od roku 1866 1. monumentálnou verejnou sochou mesta. Bán bol vládca alebo regionálny správca v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Josip Jelačić bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848-1859, ktorý zrušil poddanstvo a zorganizoval 1. parlamentné voľby.

Fontána Manduševac

Východne od sochy strieka, lepšie povedané vyviera, fontána Manduševac. Postavili ju nad prírodným prameňom, ktorý zásoboval Záhreb pitnou vodou až do konca 19. storočia. Fontána je taká nenápadná, že si ju bez davov návštevníkov, ktorí sa pri nej fotia ani nevšimnete. Prameň s názvom mesta spája aj legenda.

Jedného slnečného dňa sa starý chorvátsky vojnový vodca vracal unavený z boja a smädný. Požiadal krásnu dievčinu Mandu, aby mu nabrala vodu z prameňa. Chorvátske slovo pre „naberať vodu“ je „zagrabiti“. Tak prameň dostal meno Manduševac podľa dievčaťa a mesto dostalo názov Záhreb podľa naberania vody.

Lanovka (Uspinjača)

Z dolného mesta sa na to horné za 64 sekúnd vyveziete aj lanovkou (Uspinjača). Lanovka je najstarším dopravným prostriedkom organizovanej verejnej dopravy v meste Záhreb. Od roku 1890 už slúži viac ako 130 rokov. So svojou dĺžkou len 66 m je zároveň najkratšou na svete. Vďaka svojmu vzhľadu, konštrukcii a pôvodným technickým vlastnostiam ju chránia ako kultúrnu pamiatku. Lanovka premáva každý deň, každých 10 minút od 6.30-22.00 h. Jednosmerný lístok stál 0,66 eur/os. Keďže sme mali dopravnú kartu na 3 dni, lanovkou sme sa vozili hore-dole. Dolná stanica lanovky 450 m/6 min. pešo západne od námestia. Horná stanica lanovky 400 m/8 min. pešo západne od námestia.

Reťaze z lode HMS Victory (Nelsonov lanac i kugla)

Na rohu ulíc Kamenita a Opatička si všimnite reťaze z lode HMS Victory, vlajkovej lode admirála Nelsona, ktorá zohrala významnú úlohu v bitke o Trafalgar (Nelsonov lanac i kugla; 500 m/8 min. pešo severozápadne od námestia). Reťaze vraj získal rakúsky generál írskeho pôvodu Laval Nugent, ktorý bol nielen vojakom, ale aj vášnivým zberateľom a archeológom.

Chorvátsky parlament (Hrvatski sabor)

Budova chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor; 650 m/10 min. pešo severozápadne od námestia) stojí vo východnej časti zástavby na námestí sv. Marka (Trg sv. Marka). Námestie preslávil rovnomenný kostol so strechou z farebných škridiel. Budovu postavili v roku 1910 na mieste barokových meštianskych domov zo 17. a 18. storočia. Z balkóna budovy na 1. poschodí vyhlásili v roku 1918 odtrhnutie Chorvátska od Rakúsko-Uhorska.

Nástenná maľba Fakin (Mural Fakin)

Severnú stenu baru Mali Medo (350 m/5 min. pešo severne od námestia) zdobí nástenná maľba Fakin Ipa (Mural Fakin). Maľba zobrazuje sliepky v štýle 50. rokov 20. storočia s prvkami rokenrolu a country. Mural si objednal pivovar Medvedgrad od miestnych umelcov Bare a Modul.

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver)

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver; 450 m/7 min. pešo severne od námestia) sa ukrýva v juhovýchodnom cípe parku Opatovina. 30 m dlhá maľba zobrazuje spiaceho Gulivera, ktorého zväzujú liliputáni. Mural vytvorili miestni umelci, opäť Boris Bare, tentoraz s Dominikom Vukovićom.

Tržnica Dolac

Najväčším farmárskym trhom mesta Záhreb je nepochybne tržnica Dolac (180 m/3 min. pešo severne od námestia). Svoju históriu začala písať v roku 1930. Kým sa vo svojich začiatkoch zameriavala predovšetkým na miestnych farmárov, dnes v nej kúpite výrobky z celého Chorvátska. Tržnica na otvorenej ploche, vrát. rybieho trhu je otvorená od pondelka do piatka od 6.30-16.00 h, soboty od 6.30-15.00 h a nedele od 6.30-14.00 h. Príďte vždy aspoň 2 hodiny pred záverečnou, aby ste nenatrafili na poloprázdnu tržnicu tak ako my.

Burza starožitností

Každú nedeľu od 8.00-14.00 h sa na Britskom námestí (Britanski trg; 1,1 km/15 min. pešo západne od Námestia bána Jelačića) koná burza starožitností. Práve tu sme zažili autentickú atmosféru trhu. Na burze nájdete nielen čačky-mačky, ale aj kvalitný tovar, napr. pôvodné porcelánové šálky. Každý zberateľ si tu nájde to svoje.

Park Maksimir

Park Maksimir (3,7 km/51 min. pešo východne od centra) sa od otvorenia v roku 1794 stal 1. verejným parkom v juhovýchodnej Európe. Sad Janka Kráľa v Bratislave vznikol o 20 rokov skôr v rokoch 1774-1776. Park navrhli v barokovom francúzskom štýle s pravidelne usporiadanými plochami. Neskôr ho upravili v duchu anglickej romantickej krajiny.

Vedeli ste, že park Maksimir je len o 25 ha menší ako Central Park v New Yorku?

Mohyla sokola a Švajčiarsky dom

Prechádzku parkom sme začali pri Mohyle sokola (Sokolska Mogila). Mohylu postavili v roku 1925 pri príležitosti oslavy 1 000-ročného výročia Chorvátskeho kráľovstva. Pôdu priviezli zo 155 rôznych miest Chorvátska, kde sa odohrala významná historická alebo kultúrna udalosť. V základoch mohyly uložili predmety chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Švajčiarsky dom (Švicarska kuća) dokončili na jeseň v roku 1842. V salóne na 1. poschodí domu sa nachádza bohato vyrezávaný barokový strop, ktorý získal Michael Sebastian Riedl z augustiniánskeho kláštora v rakúskom Klosterneuburgu. Strop sme, žiaľ, nevideli, lebo dom je pre verejnosť zatvorený.

Rozhľadňa, Obelisk a Kaplnka sv. Juraja

Rozhľadňu (Vidikovac), známu aj ako Kiosk, postavili v rokoch 1841-1843. Všetky cesty v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku rozhľadni. Na vyhliadkovú terasu sme sa síce nedostali, ale na prízemí sa môžete zastaviť v kaviarni. Obelisk vztýčili v roku 1843 na znak ukončenia prác v parku. Pri obelisku som sa cítil ako v skutočnom lese. Neogotickú kaplnku sv. Juraja (Crkva sv. Juraj) postavili v rokoch 1862-1864. Arcibiskup Juraj Haulik, krajinár a tvorca parku, si želal, aby ho v kaplnke pochovali. Kaplnka bola v dezolátnom stave a momentálne čaká na lepšie časy.

Kamenné sedenie, Pavilón Echo a Dom vrátnika

Kamenné sedenie (Kameno sjedište) pomenovali po lavičkách, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Okolo roku 1940 ho zbúrali a na niekoľko rokov sa na sedenie zabudlo. V roku 2008 sedenie obnovili, tentoraz však s drevenými lavičkami. Pavilón Echo (Paviljon Jeka), alebo tiež Lampáš z roku 1840, je jediným zachovaným pavilónom v parku. Postavili ho na počesť bohyne Echo. Dom vrátnika (Vratareva kućica) postavili v roku 1847. V minulosti slúžil na ubytovanie strážcov parku a sprievodcu pre cudzincov.

Park Zrinjevac, Park Josipa Jurja Strossmayera, Námestie kráľa Tomislava

Park na námestí Nikolu Šubića Zrinského, ľudovo nazývaný Zrinjevac (350 m/5 min. pešo južne od námestia), je najstarším parkom v dolnom meste Záhrebu (1892). V severnej časti parku sa nachádza meteorologická stanica (Meteorološki stup) z roku 1884. Smerom na juh uvidíte 1. fontánu mesta Záhreb, hudobný pavilón, ďalšie fontány, či busty významných chorvátskych osobností. Park obklopujú klasicistické, novorománske a novorenesančné paláce.

Dominantami parku Josipa Jurja Strossmayera (južne od Zrinjevacu) sú Chorvátska akadémia vied a umení a knižnica akadémie, medzi ktorými stojí pamätník pána Strossmayera.

Najjužnejšie sa nachádza Park na námestí kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému dominuje Umelecký pavilón, fontána a monument kráľa Tomislava, ktorý bol 1. chorvátskym kráľom.

Tunel Grič

Tunel Grič postavili v roku 1943 ako protiletecký kryt z 2. svetovej vojny. Ako úkryt slúžil počas vojny o vlasť v rokoch 1991-1995. Vďaka tunelu sa dostanete z jednej strany centra na druhú bez toho, aby ste sa museli tlačiť pomedzi davy návštevníkov. Samozrejme len v prípade, ak je tunel otvorený. Pretože to, čo sa na internete javí ako fungujúce, v skutočnosti vôbec nemusí. Tunel spája ulicu Radićeva (Ul. Pavla Radića 19) s ulicou Mesnička (Mesnička ul. 12). 

Z ulice Radićeva sme sa do tunela nedostali a slečna zo susediacej predajne nám nepovedala, že do tunela sa dostaneme aj z opačnej strany. Predpokladali sme, že keď je tunel zatvorený z jednej strany, bude aj z tej druhej. Na tunel vedú kolmo 4 núdzové východy, z toho 2 sú prístupné a 2 neprístupné. Do tunela sa dostanete alebo z neho vyjdete cez núdzové východy na ulici Tomićeva 5A (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Tomićeva) a ulici Ilica 8 (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Ilica 8). Tunel je otvorený každý deň od 9.00-21.00 h.  

Prečítajte si aj tieto články z Chorvátska:

• Chorvátsko pred 1. cestou
• Záhreb – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.