Ako sa do mesta Winchester dostať?

Winchester sa nachádza v grófstve Hampshire v juhovýchodnom Anglicku 109 km/2 h autom juhozápadne od Londýna.

Autobusom

Autobusová stanica Winchester (Winchester Bus Station) sa nachádza 120 m/2 min. pešo severne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Winchester (Winchester Railway Station) sa nachádza 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od infocentra. Do mesta som cestoval vlakom z Portsmouthu. Cesta trvala 57 min., mala 10 zastávok a spiatočný cestovný lístok stál 15,70 gbp/18,90 eur/os.

Kde v meste Winchester získať info?

Návštevnícke informačné centrum mesta Winchester (Winchester Visitor Information Centre) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severovýchodne od Winchesterskej katedrály. V infocentre som si kúpil čierne pero s britskou vlajkou, ktoré stálo 1,50 gbp/1,81 eur/ks. Pre známu som tiež chcel kúpiť čajovú lyžičku s ozdobnou rúčkou, ale tú v infocentre nepredávali.

V infocentre som sa zastavil, aby som sa opýtal na prevádzkovú dobu hradu Wolvesey. Hrad nebol otvorený v čase, keď mal, tak ma zaujímalo, či ho ešte v ten deň otvoria. Zamestnankyňa infocentra ostala prekvapená, keď som jej povedal, že brána bola zamknutá. Povedala mi, že od rána tam posiela ľudí. V duchu som sa zasmial, pretože podobné situácie som v práci zažíval aj ja. To je paradox práce v infocentre. Často sme sa o niečom dozvedeli ako poslední.

Čo v meste Winchester robiť, vidieť a navštíviť?

Winchester ponúka rozmanité aktivity. Navštívte Veľkú sálu s okrúhlym stolom kráľa Artuša, západnú bránu, jedinú zachovanú bránu do mesta, Múzeum mesta Winchester s modelom mesta z viktoriánskych čias, hrad Wolvesey alebo tiež starý biskupský palác, vylezte na vyhliadku na vrchu sv. Egídia, pokloňte sa soche kráľa Alfréda Veľkého, spoznajte históriu mestského kríža, či nakuknite do domu Jane Austenovej.

Veľká sála (Great Hall)

Veľká sála (Great Hall; 750 m/12 min. pešo západne od infocentra) je jednou z najstarších gotických a zároveň najkrajších stredovekých sál Anglicka. Spolu so západnou bránou (Westgate) sú jedinými svedkami kedysi slávneho winchesterského hradu. Hrad nechal postaviť v roku 1067 normanský vojvoda a anglický kráľ Viliam Dobyvateľ krátko po víťazstve v bitke pri Hastingse. Hrad slúžil ako kráľovská rezidencia, obranná pevnosť i súdna sieň.

Sálu postavili v roku 1222 za vlády kráľa Henricha III. Dominantou miestnosti je stôl z legendy o kráľovi Artušovi. I keď legenda pochádza z 5. storočia, stôl vyrobili až v 13. storočí. Po prehliadke som načerpal sily v záhrade kráľovnej Eleanóry, ktorú pomenovali po kráľovnách Eleonóre Provensalskej a Eleonóre Kastílskej. Severne od Veľkej sály smerom ku západnej bráne sa môžete prejsť cez hradné chodby, ktoré sa zachovali pod súčasným námestím.

Sála sa tiež objavila vo viacerých filmoch a seriáloch. Predstavovala tudorovskú súdnu sieň v seriáli Vlčia sieň (Wolf Hall z roku 2015) a trónnu sálu Richarda III. v seriáli The Hollow Crown (2016). Objavila sa aj v seriáli Koruna (The Crown, prvé 2 série 2016-2017) a vo filme Klub výtržníkov (Riot Club z roku 2013).

Praktické info o Veľkej sále

Veľká sála je otvorená denne od pondelka do nedele od 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 8 gbp/9,60 eur/os. Platí 1 rok a využijete ju aj v Múzeu Západná brána (Westgate Museum). Vstupenky si tiež kúpite on-line. Vo Veľkej sále zaplatíte len platobnou kartou.

Vstupenka Historický Winchester: Prieskumník zahŕňa 3 historické atraktivity mesta Winchester – Veľkú sálu, Múzeum Západná brána a Mestské múzeum. Vstupenka stála 12,50 gbp/15 eur/os.

Múzeum Západná brána (Westgate Museum)

Múzeum (Westgate Museum; 650 m/10 min. pešo západne od infocentra) sa nachádza vo vnútri zachovanej opevnenej stredovekej brány. Brána je poslednou z hlavných stredovekých brán do mesta. Pochádza z 12.-14. storočia. Slúžila tiež ako väzenie pre dlžníkov takmer 200 rokov. Tí počas svojho nedobrovoľného pobytu vytesali do steny rôzne graffiti. Počas prehliadky sa dozviete nielen o histórii samotnej budovy, ale aj o osobnostiach Tudora a Stuarta Winchesterovcov. Uvidíte zbierku predcisárskych mier a váh či maľovaný strop. Pre návštevníkov je tiež sprístupnená terasa na streche brány.

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum)

Múzeum mesta Winchester (Winchester City Museum; 400 m/5 min. pešo západne od infocentra) vás prevedie históriou mesta od doby železnej, keď bolo významným obchodným centrom, cez anglosaskú slávu až po poslednú cestu Jane Austenovej za pozostatkami kráľa Alfréda. Svojimi aktivitami sa múzeum orientuje predovšetkým na rodiny s deťmi. Expozície múzea sa rozprestierajú na 3 podlažiach. Odporúčam vám začať na najvyššom podlaží a schádzať postupne dole.

Najviac ma zaujala expozícia na prízemí múzea, v ktorej uvidíte veľký model mesta vo viktoriánskych časoch. Model postavil bývalý pracovník územného plánovania Roger Brown, ktorý ho zanechal ako dedičstvo mestu a jeho ľuďom. Ide o unikátny záznam o Winchestri z roku 1870, keď počet obyvateľov nedosahoval ani tretinu toho, čo teraz, keď ešte len mali postaviť veľkolepú Guildhall a ešte 30 rokov, kým sochu kráľa Alfréda postavili na ulici The Broadway.

Winchester, známy ako Venta Belgarum, bol v 3. storočí 5. najväčším mestom rímskej Británie. V expozícii tiež uvidíte 2 kabelky a zosobnené puzdro na cievky zo slonoviny Jane Austenovej, pôvodnú maketu sochy kráľa Alfréda, či spoznáte Dickieho Frosta, jedného z najväčších britských amatérskych cyklistov všetkých čias.

Praktické info o Múzeu mesta Winchester

Múzeum je otvorené denne od pondelka do soboty od 10.00-17.00 h a v nedele od 11.00-17.00 h. Vstupenka stála 7,75 gbp/9,34 eur/os. Pri kúpe vstupenky vopred on-line ušetríte 10 %. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace)

Stredovekí biskupi z Winchesteru boli bohatí a mocní muži, príbuzní a poradcovia kráľov. Hrad Wolvesey alebo tiež Starý biskupský palác (Wolvesey Castle Old Bishop’s Palace; 750 m/10 min. pešo južne od infocentra) bol ich hlavným sídlom počas celého stredoveku. Je jednou z najväčších stredovekých budov a jedným z najvýznamnejších normanských palácov v Anglicku. Postavili ho v období, keď bol Winchester 2. najdôležitejším kráľovským a cirkevným centrom po Londýne.

Posledná veľká udalosť sa uskutočnila 25. júla 1554, keď bola Východná sála miestom svadobnej hostiny kráľovnej Márie a Filipa Španielskeho.

V priebehu stredoveku zastávali biskupi z Winchesteru jednu z najvyšších mocenských pozícií v anglickej cirkvi, ako aj v národnej politike. Vlastnili rozsiahle majetky, ktoré siahali od Somersetu až po Londýn, čo im prinieslo veľké bohatstvo. Rozsiahle ruiny pochádzajú prevažne z veľkého paláca biskupa Henricha z Blois (1129-1171) z 12. storočia, brata kráľa Štefana. Palác sa používal až do 80. rokov 17. storočia, keď sa biskup George Morley rozhodol postaviť v blízkosti nový palác. Hoci sú budovy zničené, stále vyvolávajú dojem svojej bývalej vznešenosti.

Prehliadka hradu Wolvesey

Pôvodný prístup k palácu cez bránu v mestskej hradbe viedol na vonkajšie nádvorie so stajňami, stodolami, veľkým skladom vlny a biskupským väzením. Palác bol usporiadaný okolo vnútorného nádvoria obklopeného priekopou, ktorú v 17. storočí zasypal biskup Morley a už ju nie je vidieť. Štrkové plochy odrážajú miesto bývalých budov, zatiaľ čo trávnaté plochy predstavujú vonkajšie priestory. Nízke múry pred vchodom do východnej haly sú základmi 1 z 2 vrátnic.

Východná sála bola určená na veľké zhromaždenia a slávnostné príležitosti. So svojou dĺžkou 27 metrov a s najnovšími architektonickými prvkami ju jasne navrhli tak, aby zapôsobila. Halu pravdepodobne postavili v roku 1138.

Na východ od východnej haly je štvorcová budova bez strechy, ktorá sa zvonku javí ako veľká veža alebo pevnosť. Steny sú v skutočnosti veľmi tenké a zdá sa, že budova vždy slúžila ako kuchyňa. Vedľa kuchyne bola servírovacia miestnosť, kde sa pripravovali posledné jedlá predtým, ako sa preniesli do východnej haly.

Svadobná hostina kráľa Henricha IV. a Johanky z Navarry, ktorú pripravovali v týchto kuchyniach vo februári 1403, zahŕňala mladé labute, zverinu, zajace, jarabice, sluku lesnú, cíbika, prepelicu, sluku, pečené kozliatko, pudingy, lievance, mandľové mlieko a hrušky v sirupe.

Biskup Henry použil vo svojom paláci najnovšiu inovatívnu technológiu a nainštaloval jeden z najstarších známych stredovekých príkladov vodovodného potrubia.

Praktické info o hrade Wolvesey

Hrad je otvorený od apríla do septembra denne od 10.00-17.00 h, od októbra do marca denne od 10.00-16.00 h. Vstup na hrad je zdarma. Počas návštevy hradu si dávajte pozor na hlbokú vodu, nerovné povrchy a padajúce murivo. Po múroch je zakázané liezť.

Vyhliadka na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint)

Z vyhliadkového bodu na vrchu sv. Egídia (St. Giles Hill – Viewpoint; 1,1 km/19 min. pešo východne od infocentra) budete mať priamy výhľad na High Street, najvýznamnejšiu ulicu mesta. Na vrchu sa nachádzala osada z doby bronzovej už v roku 1 500 pred n. l. Neskôr na ňom Sasi pochovávali. V období stredoveku bol vrch miestom jedného z najdôležitejších výročných jarmokov v Európe, ktorý riadili mocní biskupi z Winchesteru. Napokon v 19. storočí sa vrch premenil na zábavný park. Dnes si na vrchu užijete ticho, pokoj a výhľady na mesto.

Naplánujte si výstup na vrch pred východom alebo západom slnka!

Socha kráľa Alfréda Veľkého (King Alfred the Great Statue)

Kráľ Alfréd Veľký (King Alfred the Great Statue; 120 m/2 min. pešo východne od infocentra) vládne mestu Winchester dodnes. Aspoň vo svojej bronzovej podobe na kruhovom objazde. Sochu, ktorú vytvoril Hamo Thornycroft, postavili v roku 1901 pri príležitosti 1000. výročia smrti kráľa Alfréda. Alfréda korunovali za kráľa Wessexu (1 zo 7 anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia) v roku 879 po porážke vikingskej armády.

Bol najvýznamnejším anglosaským panovníkom Anglicka v rokoch 886–899. Je tiež jediným anglickým kráľom s prívlastkom „Veľký“. Aby posilnil svoje kráľovstvo proti budúcim útokom, mladý kráľ prestaval mnoho opevnených miest. Žiadne však neprekvitalo ako Winchester. V čase dobytia Normanmi v roku 1066 bol Winchester najdôležitejším mestom v krajine.

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo Buttercross Monument)

Mestský kríž alebo Maslový kríž (City Cross alebo tiež Buttercross Monument; 350 m/5 min. pešo západne od infocentra), stojí na mieste, kde je ulica High Street najširšia. Kríž slúžil ako centrum občianskych obradov a vedľa neho sa nachádzala stredoveká cechová sieň. Prvýkrát sa spomína na začiatku 14. storočia, keď miestny obyvateľ menom Walter dostal pokutu za to, že vedľa neho vykopal žumpu.

V roku 1779 kríž mesto tajne predalo ako výzdobu areálu miestneho panstva. Keď sa ho nový majiteľ pokúsil premiestniť, ľudia vo Winchestri sa vzbúrili a od predaja sa muselo upustiť. Na podstavci kríža je nápis, ktorý zaznamenáva jeho opravu v roku 1865 od Sira Georgea Gilberta Scotta, architekta Albertovho pamätníka v Londýne.

Dom Jane Austenovej (Jane Austen’s last days – Plaque)

Jane Austenová, spisovateľka a zakladateľka tzv. „rodinného“ románu strávila v tomto dome (Jane Austen’s last days – Plaque; 700 m/9 min. pešo juhozápadne od infocentra) posledných 6 týždňov pred svojou smrťou v roku 1817. Zomrela vo veku 41 rokov a pochovali ju vo winchesterskej katedrále. Na pohreb prišli iba 4 mužskí členovia rodiny. Jej sestra Cassandra neprišla, pretože ženy sa v tom čase nesmeli zúčastňovať pohrebov. Populárnou autorkou sa stala až po svojej smrti. Dom nie je verejnosti prístupný.

Kde sa v meste Winchester najesť?

Reštaurácia The Winchester Stable (300 m/4 min. pešo západne od infocentra) patrí do siete reštaurácií v západnom Anglicku a Walese. Podáva pizzu z kysnutého cesta a remeselné pivo. Organické obilniny pochádzajú z grófstva Gloucestershire. Cesto polievajú domácou paradajkovou omáčkou San Marzano. Ide o odrodu slivkových paradajok, ktoré majú svoj pôvod v talianskom regióne Kampánia. V reštaurácii radi podporujú miestne farmy varením z britských surovín. Ochutnal som tú správnu Margheritu s mozzarellou, parmezánom, čerstvou bazalkou a anglickým repkovým olejom. Pizzu som zapil ľahkým a sviežim svetlým ležiakom Freedom. Za obed som zaplatil 17,75 gbp/21,38 eur.

Kam v meste Winchester zájsť na kávu?

V meste som vyskúšal 2 kaviarne – jednu nezávislú a druhú, ktorá patrí do siete pekární.

Coffee Lab ‚Academy‘

Moderná minimalistická kaviareň so severským nádychom Coffee Lab ‚Academy‘ (400 m/6 min. pešo západne od infocentra) sa zameriava na prípravu a podávanie kávy od špeciálnych pražiarní z celého sveta. Daždivé počasie ma „vyhnalo“ do kaviarne ešte pred mojím návratom naspäť do Portsmouthu. Ochutnal som koláč Polenta (pripravený z kukuričnej múky) a espresso. Za účet som zaplatil 8,30 gbp/9,99 eur.

Greggs

Britskú sieť pekární Greggs (150 m/2 min. pešo západne od infocentra) nájdete v celom Spojenom kráľovstve. Zastavil som sa na jedno malé rýchle espresso, z ktorého sa vykľulo jedno veľké horúce lungo. To mi ale vôbec nevadilo, lebo v zamračenom počasí s občasnými prehánkami príjemne zahrialo. Kávu som si vychutnal na lavičke na ulici pri hudbe pouličných muzikantov. Za kávu som zaplatil 1,50 gbp/1,81 eur.

Navštívte historické budovy aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Strøget, Rådhuspladsen a okolie
• Padova – veda a umenie sa rozvíjali už od stredoveku
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kráľovský Winchester je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Verona dostať?

Verona sa nachádza v rovnomennej provincii v regióne Benátsko na severovýchode Talianska.

Autobusom

Autobusová stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Vlakom

Železničná stanica Verona Porta Nuova sa nachádza 1,6 km/23 min. pešo juhozápadne od infocentra.

Cesta vlakom z Trevisa do Verony vrát. 12-13-min. prestoja vo Vicenze trvala 2 hodiny. Cestovný lístok stál 10 eur/os. Do mesta sa dostanete aj rýchlejšie. V tom prípade budete cestovať cez Venezia Mestre. Takýto cestovný lístok ale môže stáť aj trojnásobok.

Keď som šiel do Verony, lístok na vlak som si kupoval už tretíkrát a cestoval som už šiestym vlakom. Dovtedy mi ale ani jeden predavač lístkov na stanici a ani jeden vlakový sprievodca nepovedal, že lístok si musím na stanici označiť. Až kým som nenatrafil na sprievodcu, ktorý si poctivo robil svoju prácu. Nikto mi to dovtedy nepovedal a to, že nie som domáci, ho tiež nepresvedčilo, aby mi pokutu za neoznačený lístok aj tak dal. Tak to bolo za 30 eur. „V hotovosti alebo kartou,“ znela jeho otázka.

Síce som sa tešil, že som na ceste do Verony ušetril viac ako 20 eur, ktoré by som platil v prípade rýchlovlaku, zaplatil som ich na pokute. Takže som v konečnom dôsledku neušetril ani čas, ani peniaze. Vo vlaku stále hlásili len to, že pred odchodom vlaku treba prihlásiť svoj elektronický cestovný lístok. Tiež neviem, aký to má zmysel. Keď nastúpim do vlaku a vlak vyjde zo stanice, už je neskoro aj na označenie tohto lístka. 

Kde získať v meste Verona ďalšie info?

Turistická informačná a prijímacia kancelária IAT Verona (IAT Verona Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica) sa nachádza ani nie 140 m/2 min. pešo južne od mestskej arény. Hoci je infocentrum malé a nenápadné, určite ho neprehliadnete.

Čo v meste Verona robiť, vidieť a navštíviť?

Keď sa povie Verona, to sú Rómeo a Júlia, Dante, Scaligerovci, veronské koloseum, most, divadlo či námestie z čias Rimanov, výhľady na mesto od hradu, ale aj z najvyššej veže.

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio

Most Ponte Scaligero alebo Ponte di Castelvecchio (550 m/8 min. pešo severozápadne od infocentra) nechal postaviť v rokoch 1354-1356 Cangrande II. della Scala, aby zabezpečil únikovú cestu do Tirolska v prípade nepokojov nepriateľských frakcií vo vnútri mesta. Po francúzskej okupácii v roku 1802 vežu na vidieckej strane a cimburie odstránili, aby na most ľahšie umiestnili delá. Na konci 2. svetovej vojny most vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Následne most úplne prestavali s tehlovým murivom a kamennými nosníkmi.

Aréna Verona

Aj Verona má svoje koloseum. Je ním Aréna Verona (Arena di Verona alebo tiež Anfiteatro Arena; 140 m/2 min. pešo severne od infocentra). Rímsky amfiteáter postavili v 1. polovici 1. storočia. Je jedným z najväčších amfiteátrov Talianska. Kapacita je 20 tisíc divákov. V staroveku sa obyvatelia Verony pozerali na zápasy gladiátorov či zápasy s divou zverou. Vďaka dokonalej akustike z ktoréhokoľvek miesta sa v ňom v súčasnosti konajú koncerty, operné a baletné predstavenia.

Už teraz viem, že do Verony sa ešte minimálne jedenkrát vrátim, aby som navštívil aspoň jedno operné či baletné predstavenie. Vstupenky stoja od 22-330 eur/ks v závislosti od toho, v ktorom sedíte sektore.

Amfiteáter ale môžete navštíviť aj mimo kultúrnych predstavení a podujatí. Je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Niektoré mesiace je amfiteáter zatvorený kvôli reštaurátorským prácam. Či je amfiteáter otvorený, si preto radšej vopred overte. Vstupenka stojí 10 eur/os. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája vstupenka stojí 1 eur/návštevník. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo v pokladni.

Júliin dom (Casa di Giulietta)

Či už ste milovníkom drámy, Shakespeara a Rómea a Júlie alebo nie ste, gotický Júliin dom (Casa di Giulietta; 600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) je povinnou zastávkou všetkých návštevníkov mesta Verona.

Pôvod legendy

Príbeh Rómea a Júlie sa zrodil z pera Luigiho da Porto, šľachtica z Vicenzy, a vyšiel ako novela v roku 1531. Mená spomína aj Dante v Božskej komédii. Príbeh Rómea Montecchi a Júlie Capuleti začal vo Verone okamžite kolovať a bol niekoľkokrát pretlačený a prepísaný. V roku 1553 boli napísané 2 verzie, jedna v próze od slávneho prozaika Mattea Bandella, druhá vo veršoch od veronského šľachtica Gherarda Boldieriho. Tá sa potom dostala do Anglicka, kde ju v roku 1596 inscenoval William Shakespeare.

V dome bol v 14. storočí hostinec, neskôr remeselné dielne. Na prelome 18. a 19. storočia už dom vyhľadávali milovníci Shakespearovej drámy. V 19. storočí dom navštívili Hans Christian Andersen a Charles Dickens. Ten zhrozene napísal, v akom žalostnom stave sa dom nachádza. 1. júna 1937 dom sprístupnili verejnosti ako múzeum. V rokoch 1939-1940 dom zrekonštruovali a zreštaurovali.

Praktické info

Dom je otvorený od utorka do nedele od 9.00-19.00 h. Navštívite balkón, miestnosť s balkónom, tanečnú sálu, spálňu, izby na 3. a 4. poschodí. Vstupenka stojí 6 + 0,60 eur on-line predpredaj/os. Vstup na konkrétny deň a čas je potrebné si rezervovať vopred on-line. Na mieste nie je k dispozícii žiadna pokladňa. Prvú nedeľu v mesiaci od októbra do mája platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov. Vstup na nádvorie domu je voľný. Na nádvorí stojí bronzová socha Júlie. Ak máte dosť času, môžete si vystáť rad a odfotiť sa s rukou na Júliinom pravom prsníku pre šťastie v láske.

Námestie Piazza delle Erbe

Námestie Piazza delle Erbe (800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstarším námestím mesta Verona. V staroveku sa v týchto miestach nachádzalo rímske fórum. Námestie mi pripadalo ako ideálna divadelná kulisa a všetko, čo sa pred ňou odohrávalo, bola len súčasť nejakého predstavenia. V strede námestia stojí fontána so sochou Madony Verona, v severnej časti námestia stĺp sv. Marka, symbol Benátskej republiky, v južnej zase socha básnika Berta Barbaraniho.

Veža Lamberti (Torre dei Lamberti)

Neďaleko námestia Piazza delle Erbe sa vypína najvyššia veža Verony, veža Lamberti (Torre dei Lamberti; 800 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra). Vyhliadková terasa sa nachádza vo výške 84 m. Na terasu sa vyveziete výťahom alebo vystúpite po 368 schodoch.

Vežu z tufu a terakoty postavili v roku 1172 na príkaz rodiny Lamberti. Vtedy mala výšku len 37 m. V roku 1295 do veže umiestnili 2 zvony. V súčasnosti sa vo veži nachádzajú 4 zvony. Na začiatku 15. storočia (1403) vežu poškodil blesk. V rokoch 1448-1464 prebiehala rekonštrukcia, počas ktorej pristavili 8-hrannú zvonicu z tehál a bieleho mramoru a zvýšili ju na súčasných 84 m. Poslednou úpravou bolo pridanie hodín v roku 1798. V roku 1972 vežu sprístupnili návštevníkom.

Veža je otvorená celoročne od pondelka do piatka od 10.00-18.00 h, soboty, nedele a štátne sviatky od 11.00-19.00 h. Vstupenka stojí 6 eur/os. Pri vstupe som si uplatnil novinársky preukaz.

Námestie Piazza dei Signori

Námestie Piazza dei Signori (850 m/11 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa tiež nazýva námestím Danteho. Dominantou námestia je v jeho strede stojaca socha renesančného básnika Dante Alighieriho. Námestie lemujú zaujímavé stavby s veľkým umeleckým a architektonickým významom – renesančná Loggia del Consiglio, paláce Palazzo del Podestà, Palazzo di Cansignorio, Palazzo della Ragione a Palazzo Domus Nova.

Hrobky Scaligere (Arche Scaligere)

Monumentálne hrobky šľachtickej rodiny Scaligerovcov (Arche Scaligere; 900 m/12 min. pešo severovýchodne od infocentra) postavili v gotickom štýle. Rod Scaligere vládol vo Verone od 13. do konca 14. storočia. Nádvorie je otvorené počas letnej turistickej sezóny od júna do októbra od utorka do nedele od 10.00-13.00 h a od 14.00-18.00 h.

Most Ponte Pietra

Most Ponte Pietra (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) je najstaršou rímskou pamiatkou vo Verone. Základy pôvodného murovaného mosta položili pravdepodobne už Rimania v 1. storočí pred n. l. Rimania ho ale určite prestavali v 2. a 3. storočí nášho letopočtu. Každá vláda pridala v priebehu storočí jeden oblúk. Ustupujúce nemecké jednotky vyhodili v roku 1945 most do vzduchu. Most meria 92,8 m. Vinie sa nad starobylým brodom cez rieku Adiža. Most je prístupný len pre peších a cyklistov.

Hrad Castel San Pietro

Najkrajší výhľad na mesto Verona a jej okolie sa vám určite naskytne od hradu Castel San Pietro. Na vyhliadku sa dostanete pešo (1,8 km/28 min. pešo severovýchodne od infocentra) alebo pozemnou lanovkou (Funicolare di Castel San Pietro; 1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od infocentra; 3 eur/spiatočný lístok). Ja som si to na vyhliadku vyšiel poctivo pešo po schodoch. Plno pekných fotiek vzniklo práve počas výstupu. Na vyhliadke je tiež super to, že je zadarmo. Hrad nie je prístupný verejnosti.

Archeologické múzeum v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano)

Po ceste z vyhliadky som sa zastavil v Archeologickom múzeu v rímskom divadle (Museo Archeologico al Teatro Romano; 1,4 km/19 min. pešo severovýchodne od infocentra). Divadlo je jedným z najlepšie zachovaných rímskych divadiel v severnom Taliansku. Vzniklo už za vlády cisára Augusta. V lete sa v divadle pravidelné koná letný shakespearovský festival. Múzeum sa nachádza v kláštore, ktorý postavili jezuiti v 15. storočí. Rehoľníci vyrábali lieky pre chorých, ale aj parfumy a likéry na predaj.

Prehliadka Archeologického múzea

Prehliadka múzea začína na najvyššom 5. podlaží expozíciou o Verone za čias Rimanov. Samostatné expozície sa venujú pochovávaniu, rímskemu amfiteátru a rímskemu divadlu. V areáli divadla bolo miesto uctievania zasvätené božstvám egyptského pôvodu Eset a Serapis. Uvidíte tiež krásne mozaikové podlahy.

Na 4. poschodí uvidíte bronzové a mramorové sochy. Verona patrí medzi rímske mestá v severnom Taliansku s najväčším počtom pozostatkov bronzových sôch, ktoré sú vzácne, pretože bronz sa bežne pretavoval na iné predmety. Tri kláštorné cely vystavujú malé bronzové plastiky, sklo a predmety každodennej potreby. Do kostola sv. Hieronyma preniesli mozaiky z rôznych domov Verony. Najatraktívnejším miestom múzea je veľká terasa s výhľadom na mesto, ktorá vystavuje predovšetkým rímske náhrobky.

Jediná miestnosť na 3. poschodí bola kedysi hlavným vchodom do múzea. Dnes tu uvidíte rímske nápisy venované božstvám.

Praktické info

Archeologické múzeum je otvorené v utorky a stredy od 14.00-18.00 h a od štvrtka do nedele od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 4,50 + 0,45 eur/os. on-line predpredaj. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke múzea alebo v pokladni pri vchode do múzea. Prvú nedeľu v mesiaci od novembra do marca platí jednotná sadzba 1 eur/os. pre všetkých návštevníkov.

Kde sa v meste Verona najesť?

Reštauráciu Ristorante Redentore (1,4 km/20 min. pešo severovýchodne od infocentra) som si vybral úmyselne, pretože som nechcel jesť priamo v historickom jadre, ale v širšom centre. Ani som to netušil a vybral som si reštauráciu, ktorá vznikla v bývalom kostole. Milá a veľmi dobre po anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som morského vlka s grilovanou zeleninou. K obedu som si objednal horúci bylinkový čaj. Za obed som zaplatil 20,50 eur vrát. 2-eurového poplatku „coperto“. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v meste Verona na kávu?

Kaviareň Casa del Caffè (600 m/8 min. pešo severovýchodne od infocentra) sa nachádza v uličke neďaleko Júliinho domu. Vojsť do kaviarne, vybrať si niečo chutné z vitríny, objednať si kávu, sadnúť si ku stolu a potom už len sledovať Talianov, ako vchádzajú do kaviarne, vypijú postojačky kávu pri bare a odchádzajú preč. Tomu hovorím zážitok. Ochutnal som koláč starej mamy (Torta della Nonna) a espresso. Koláč je z krehkého cesta, plnený žĺtkovým krémom a posypaný píniovými orieškami. Za účet som zaplatil 5,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si o architektúre aj v týchto mestách:

• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Liverpool
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Verona – Rómeo, Júlia a ja je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Ľubľanský hrad

Ľubľanský hrad (Ljubljanski grad) sa nachádza 900 m/15 min. pešo juhovýchodne od turistického informačného centra (potom už len TIC).

Ako sa na Ľubľanský hrad dostať?

Na Ľubľanský hrad sa dostanete viacerými spôsobmi – pešo, lanovkou alebo na bicykli.

Pešo

Pešo sa na Ľubľanský hrad dostanete z východnej i zo západnej strany hradného kopca. Z východnej strany hradného kopca vedú na hrad 2 chodníky – severne od lanovky z ulice Študentovska ulica a južne od lanovky po tzv. Lutkarska pot. Zo západnej strany sa na hrad dostanete po starých schodoch z ulice Reber. Táto cesta je neskutočne romantická.

Lanovkou

Dolná stanica lanovky (Vzpenjača na Ljubljanski grad) sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od TIC. Horná stanica lanovky sa nachádza 600 m/9 min. pešo juhovýchodne od TIC. Cesta lanovkou trvá 60 s. Jednosmerný lístok na lanovku stojí 3,30 eur/os. Spiatočný lístok na lanovku stojí 6 eur/os.

Vedeli ste, že 1. myšlienka vybudovania lanovky na hrad prišla už v roku 1905, ale tento nápad sa podarilo splniť až o 100 rokov neskôr?

Bicyklom

Na bicykli sa na hrad dostanete po ulici Cesta slovenskih kmečkih uporov.

Stále expozície a krátkodobé výstavy

Tak ako pri iných atraktivitách, aj na Ľubľanskom hrade dopĺňajú stále expozície krátkodobé výstavy.

Hradná zbrojnica

Hradná zbrojnica sídli v Erazmovej veži. Z pôvodného vybavenia sa veľa nezachovalo. Preto uvidíte autenticky zrekonštruované repliky. Texty priblížia účel a použitie každej zbrane.

Múzeum bábkarstva

Múzeum bábkarstva vám predstaví históriu tohto divadelného umenia. Oboznámite sa s významnými umelcami, rôznymi typmi bábok a bábkarskými technikami. Výstava je interaktívna a plno predmetov si môžete vyskúšať. Som jediný, koho táto expozícia trochu desí?

Expozícia slovinskej histórie

Expozícia slovinskej histórie sa nachádza v priestoroch pôvodných miestností na pušný prach. Táto časť hradu vznikla už v 15. storočí. Expozícia vás prevedie históriou Slovinska od praveku až po súčasnosť. Na originály sa môžete len pozerať spoza skla, ale replík sa môžete aj dotknúť. 

Väznica

Väznicu tvoria 4 pôvodné cely. Kým v 1. cele uvidíte dvere a mreže, ďalšie 2 vás oboznámia s históriou väznice. V 4. cele uvidíte cez hologram väzňa na samotke a dozviete sa príbehy skutočných ľudí, ktorých tu väznili.

Hradná kaplnka sv. Juraja

Kaplnka sv. Juraja je jedným z najstarších objektov na hrade. Zaujímavosťou je, že kaplnku vyzdobili erbmi krajinských županov, vďaka čomu je skutočným unikátom medzi európskymi sakrálnymi stavbami.

Virtuálny hrad

Virtuálny hrad je 12-minútová projekcia o histórii Ľubľanského hradu, o jeho stavebnom vývoji a archeologických nálezoch. Pohodlne sa usaďte, virtuálna prechádzka históriou hradu sa začína.

Vyhliadková veža

Vrcholom prehliadky hradu je výstup na vyhliadkovú plošinu veže, ktorá ponúka 360^o výhľady na mesto a jeho okolie.

Vedeli ste, že vyhliadková plošina veže sa nachádza presne vo výške 400 m n. m.?

Krátkodobé výstavy

Stále expozície hradu dopĺňajú krátkodobé výstavy. V čase našej návštevy prebiehali 2 výstavy – Život vo veži a Cesty stretnutia. Výstava grafík umelkyne Zory Stančič – Život vo veži sa symbolicky nachádza v priestoroch päťbokej veže. Tá bola od 16. storočia hlavným vstupom na hradné nádvorie.

Výstavu fotografií Cesty stretnutia zas nájdete pod hradom. Fotografie zobrazujú mesto Ľubľana v priebehu 20. storočia. Musím sa priznať, že fotografie sa mi páčili omnoho viac. Zájdite si aj za roh a pozrite si inštaláciu Fluid. Ide o ručne fúkané krištáľové kvapky, ktoré sú osvetlené optickými vláknami. Priestory vďaka inštalácii pripomínajú jaskyňu s kvapľami.

Praktické info

Ktoré mesiace, dni a hodiny je hrad otvorený? Aké typy vstupeniek ponúkajú pred prehliadkou hradu?

Prevádzková doba

Hrad a lanovka sú prístupné celoročne. Od októbra do apríla od 9.00-19.00 h. Od mája do septembra od 9.00-22.00 h.

Vstupenky

• Preskúmajte hrad (s lanovkou) – zahŕňa expozície v hrade a spiatočný lístok na lanovku. Vstupenka stojí 12 eur bez lanovky a 16 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku.
• Preskúmajte hrad s (lanovkou a) audio-sprievodcom – zahŕňa expozície hradu, spiatočný lístok na lanovku a audio-sprievodcu. Vstupenka stojí 16 eur/os. bez lanovky a 20 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku.
• Stroj času – zážitková prehliadka hradu so sprievodcom a postavami v dobových kostýmoch. Prehliadka trvá 60 min. Vstupenka stojí 16 eur/os. bez lanovky a 20 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku. 
• Únikový hrad – interaktívne dobrodružstvo s prvkami hry „escape room“. 5 úloh musíte zvládnuť do 1 hodiny. Vstupenka stojí 16 eur/os. bez lanovky a 20 eur/os. vrát. spiatočného lístka na lanovku. 
• Ľubľanský hrad pre vás – individuálne prehliadky so sprievodcom.
• Múdrosť hradného vína – interaktívna prehliadka hradu so sprievodcom s mobilnou aplikáciou a pohár vína alebo džúsu. Vstupenka stojí 16 eur/os.

Vstupenky si kúpite aj on-line.

Hradný vrch

Po prehliadke hradu sa prejdite aj po hradnom vrchu. Priamo oproti hradu stojí pamätník roľníckeho povstania. Päť metrov vysokú, bronzovú sochu povstalcov s roľníckymi nástrojmi vztýčili v roku 1974 pri príležitosti 500. výročia roľníckych povstaní v Slovinsku. Aleja divokých gaštanov vás dovedie ku tzv. „Plečnikovej šanci“. Architekt Jože Plečnik nechal v 30. rokoch 20. storočia prestavať bývalú baštu na promenádu. Len na skok odtiaľto je to ku fitness parku a nenápadnej kaplnke sv. Márie, Matky božej. Pod vrcholom Orlov, na južnom svahu hradného vrchu rastie hradný vinohrad.

2. Plečnikov dom

Plečnikov dom (Plečnikova hiša) sa nachádza 1,2 km/15 min. pešo južne od TIC. Dom sa ukrýva za vysokým 2-vežovým farským kostolom sv. Jána Krstiteľa (Cerkev sv. Janeza Krstnika). Ak pôjdete do domu pešo ešte pred kostolom budete prechádzať po Plečnikovom moste v Trnovom (Plečnikov most v Trnovem). Most bol postavený v rokoch 1929-1932. Predlžuje kostolné námestie pred ním a pyramídy na moste pripomínajú kostolné veže. Najpozoruhodnejším dekoratívnym prvkom mosta sú dva rady briez, ktoré zasadili priamo do mosta.

Domom, v ktorom architekt žil a tvoril, vás prevedie neskutočne milá a profesionálna slečna sprievodkyňa. Povie vám zaujímavosti zo života architekta, jeho nápady, vlastnosti, vzťah k ľuďom i k rodine. Oboznámi vás s jeho návrhmi, ale aj s tým, čo ho k tomu viedlo a prečo napr. navrhol stoličku v kuchyni takú, aká je. Všetko v dome vyzerá tak, ako keby architekt len pred chvíľou odišiel preč. Prehliadku dopĺňa stála výstava, ktorá sa delí na 2 časti. Prvá sa zameriava na architektov osobný život a druhá na jeho diela nielen v meste Ľubľana, ale i vo Viedni a v Prahe.

Kto bol Jože Plečnik?

Jože Plečnik (1872-1957) sa narodil v meste Ľubľana. Vyučil sa vo Viedni u rakúskeho architekta Otta Wagnera. V prvých rokoch navrhoval nábytok. Neskôr postavil niekoľko víl pre viedenskú buržoáziu, napr. Zacherlov dom, ale kostol Ducha svätého vo štvrti Ottakring nesie takisto jeho pečať. Kvôli nedostatku zákaziek a vďaka jeho priateľovi Jánovi Kotěrovi začal vyučovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

Na Jože Plečnikovi sa mi páči, že bol milovníkom kávy ako som ja teraz. Škoda len, že nie som taký šikovný a kreatívny ako on.

V roku 1920 poveril T. G. Masaryk Jože Plečnika rekonštrukciou Pražského hradu. V tom istom roku bol architekt jednohlasne zvolený za nového profesora architektúry na Slovinskej univerzite v meste Ľubľana. Prvé objednávky prichádzali pomaly, ale neskôr sa začali hrnúť jedna za druhou. Už počas svojho života bol architekt členom viacerých akadémií a získal niekoľko významných ocenení. Jože Plečnik zomrel v roku 1957 a je pochovaný na tunajšom cintoríne Žale.

Praktické info

Plečnikov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-18.00 hod. Vstupenka stojí 8 eur/os. Dom môžete navštíviť len so sprievodcom. Stále výstavy navštívite aj samostatne. Prehliadky začínajú vždy v celú hodinu.

3. Plavba loďou po Ľubľanici

Plavbu loďou Žaba po riečke Ľubľanica sme pôvodne ani neplánovali. Ale keď si nás na Mäsiarskom moste (Mesarski most, 220 m/3 min. pešo východne od TIC, to je ten so zámkami lásky medzi Trojmostom a Dračím mostom) odchytila slečna, netrvalo dlho, aby nás o plavbe presvedčila. A urobili sme dobre. Stihli sme poslednú plavbu nielen v ten deň, práve pri západe slnka, ale pravdepodobne aj poslednú plavbu v ten víkend, pretože nasledujúci deň už pršalo.

Je priam neuveriteľné, že len pár stovák metrov od centra mesta ste zrazu uprostred prírody.

Plavby loďou Žaba začínajú práve pod Mäsiarskym mostom. Loď premáva od apríla do októbra každý deň každú polhodinu – hodinu v závislosti od sezóny. Plavba loďou trvá 45 minút. Loď vás najskôr vezme južným smerom takmer na okraj mesta, potom sa vracia naspäť až ku dračiemu mostu, kde sa opäť otočí, aby zakotvila tam, kde vyplávala. Počas celej plavby si vypočujete audio-sprievodcu o meste Ľubľana a atraktivitách, ktoré je vidno z lode, v slovinskom a anglickom jazyku. Loď je uzavretá a v zimných mesiacoch vykurovaná. Ja som si teplý jarný večer vychutnal z provy lode.

4. Pivovar Union

Pivovar Union (Pivovarna Union) sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od TIC. Prehliadky v pivovare sa robia celoročne od utorka do soboty v slovinskom alebo anglickom jazyku. Vstupenka stojí 14 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť on-line.

Virtuálna realita

Pivovar navštívite so sprievodkyňou. Keďže vás nemôže zobrať do výrobných priestorov, na začiatku prehliadky sa usadíte do pohodlného kresla, nasadíte si okuliare a vďaka virtuálnej realite sa prenesiete do výroby jedného z najznámejších slovinských pív.

História pivovaru

Dozviete sa o viac ako 150-ročnej histórii pivovaru, o výrobe piva, surovinách, ktoré sú potrebné na jeho prípravu, ale aj o technológiách, dizajne fliaš či reklame v priebehu desaťročí. Nečakajte žiadnu nudnú prehliadku. Sprievodkyňa sa nás neustále vypytovala a udržiavala nás tak v strehu.

Ochutnávka piva

A že sa tu vôbec nešetrí, sa presvedčíte na záver prehliadky, keď ochutnáte 5 druhov piva – svetlý ležiak, nefiltrovaný svetlý ležiak, nefiltrovaný tmavý ležiak, nefiltrovaný svetlý ležiak s chmeľovým nádychom a na záver svetlé nealkoholické pivo s 0,0 % alkoholu a jemne zdôraznenou kávou a karamelom. A ktoré pivo mi chutilo najviac? Mojím favoritom je nefiltrovaný svetlý ležiak.

Po prehliadke sme sa chceli v pivovare aj najesť, ale bez predchádzajúceho rezervovania stola si tu neškrtnete. Stôl sme si nerezervovali ani na nasledujúci deň, takže v pivovarskej reštaurácii sme sa už nenajedli.

5. Prechádzka mestom

Výhoda mesta Ľubľana spočíva v tom, že sa môžete len tak túlať mestom a stále natrafíte na niečo zaujímavé. Čo sa ukrýva v uličkách Ľubľany sa dozviete v najbližšom článku.

Prečítajte si tiež:

• Slovinsko pred 1. cestou
• Čo vidieť v Ľubľane zadarmo?
• Ľubľana – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.

Univerzitné námestie (Piața Universității)

Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.

V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.

Trieda víťazstva (Calea Victoriei)

Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.

Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)

750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?

1. V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
2. V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
3. Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
4. Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.

Námestie revolúcie (Piața Revoluției)

Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.

Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)

Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.

Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)

Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.

Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)

Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:

1. Galéria európskeho umenia
2. Historické priestory
3. Galéria národného umenia

Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)

Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂

Historické priestory

Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Galéria národného umenia (Galeria Naţională)

Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:

1. Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
2. Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.

Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.

Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.

Athenee Palace Bucharest

Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.

Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)

Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.

Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.

Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.

Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.

O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.

Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.

Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.

Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău

Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.

Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.

Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)

Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.

Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?

Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.

Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.

Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:

• Záhreb
• Ľubľana
• Praha
• Budapešť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severne od centra Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tanger dostať?

Ako sa do mesta Tanger dostanete rôznymi druhmi dopravy – autom, vlakom, lietadlom alebo loďou.

Autom

Tanger sa nachádza 252 km/2 h 46 min. autom severovýchodne od Rabatu, hlavného mesta Maroka. Trasa je spoplatnená.

Vlakom

S Casablancou, najväčším mestom Maroka, ho spája vysokorýchlostný vlak TGV, ktorý jazdí rýchlosťou až 320 km/h. Cesta tak namiesto pôvodných 4 h 45 min. zaberie len 2 h 10 min. Do Rabatu sa cesta skrátila z pôvodných 3 h 45 min. na 1 h 20 min. Cestovné lístky si kúpite priamo na železničných staniciach v Maroku. Plánom je predĺžiť linku cez Marakéš až do Agadiru, vzdialeného od Tangeru 800 km juhozápadne. To bude znamenať, že cesta do Marakéšu, ktorá dnes zaberie viac ako 10 h, sa skráti na 4 h a 45 minút.

Lietadlom

Letel som lietadlom z letiska Aeroport de València vo Valencii v Španielsku na letisko L’aéroport international de Tanger-Ibn Batouta v Tangeri v Maroku. Let trval v priemere 1 h 25 min. Kvôli posunu času o 1 h trval let v skutočnosti tam 25 min. a naspäť 2 h 20 min. Spiatočná letenka stála 143,96 eur. Cena zahŕňala 1 podanú batožinu do 20 kg a 1 príručnú batožinu, ktorá sa zmestila pod sedadlo predo mnou. Navyše som si mohol vybrať miesto v lietadle pri ceste tam aj späť. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Prečítajte si v článku Maroko pred 1. cestou, čo som zažil na letisku v Tangeri!

Loďou

Španielske mesto Tarifa (40 km severovýchodne) je od Tangeru vzdialené len 45 minút trajektom. Trasa vedie cez hranice krajín a východiskový bod (Tarifa) sa nachádza v inom časovom pásme.

Čo v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

Pri prehliadke Tangeru nevynechajte staré mesto (medinu) s bránami, vyhliadkami a priľahlými námestiami. Vyberte si tiež z múzeí, galérií, kultúrnych centier alebo zvoľte oddych na pláži.

Staré mesto (Medina)

Prehliadku Tangeru začneme vstupom cez bránu (Bab Al Kasba) v severozápadnej časti mediny. Naľavo pred bránou stojí pevnostná veža (Borj Al Kasba). Po vstupe sa ocitnete na Námestí španielskeho tábora (La place du Tabor espagnol). Dominantou námestia je veža Borj Naam, v ktorej sídli expozícia venovaná Ibn Battoutovi (Espace d’Exposition de la mémoire d’Ibn Battouta). Ten bol významným cestovateľom 14. storočia. Za 29 rokov precestoval súčasných 44 krajín od severnej Afriky až po ďaleký východ.

Múzeum Kasbah alebo Múzeum stredomorských kultúr Kasbah (Musée de la Kasbah)

Od expozície pokračujte ďalej na západ a po pravej ruke budete míňať Palác guvernéra (Le palais du gouverneur). Ten v súčasnosti poskytuje svoje priestory pre archeologické múzeum mesta a výstavné priestory pre súčasné umenie (Musée de la Kasbah – Espace d’art contemporain). Mapuje históriu mesta od praveku až po 19. storočie. Vysvetlivky sú len v arabčine a francúzštine. Žiaľ, internetová stránka Národnej nadácie múzea je len vo francúzštine. Vstup do múzea je z námestia Place de la Kasbah. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os.

Brány na námestí Place de la Kasbah

Na námestie ústia tri brány. Morská brána Bab Al Bahr v severnej časti námestia vám umožní vyjsť von z mediny a vychutnať si výhľad na nový rybársky prístav a Gibraltársky prieliv. Oproti nej, v južnej časti námestia, je brána Bab el-Assa, ktorá vás dostane hlbšie do mediny. Napokon je tu 3. brána Bab Haha, za ktorou sa po pár metroch ocitnete na nenápadnom námestí Place Amrah, na ktoré ústia viaceré uličky mediny. Hlavná ulička stále patrí tradičným remeselným dielňam.

Záhrada Mendoubia a Veľké námestie (Grand Socco)

Keď sa konečne vymotáte z úzkych uličiek mediny, otvorí sa pred vami rozľahlá záhrada Mendoubia (Le Jardin de la Mendoubia). Záhrada priam láka zvaliť sa na trávu a užívať si sladké ničnerobenie. Od Veľkého námestia (Grand Socco) alebo tiež námestia 9. apríla 1947 (Place 9 Avril 1947) ju oddeľuje ďalšia z brán (Bab al Fahs).

Námestie získalo svoj názov vďaka prejavu kráľa Mohameda V., ktorý prišiel do Tangeru 9. apríla 1947. Mesto vtedy malo medzinárodný štatút a kráľ vo svojom prejave vyjadril túžbu krajiny po jednote a nezávislosti. Táto udalosť ovplyvnila nielen mesto, ale celé Maroko. Námestie spája staré a nové mesto Tangeru. Dominantou námestia je historická budova kina Rif (Cinémathèque de Tanger – Cinéma RIF), ktoré je ešte stále v prevádzke. Keďže pre mňa bolo námestie skutočným centrom mesta, zvolil som ho ako východiskový bod ku jednotlivým atraktivitám, podnikom a inštitúciám.

Rue Siaghine

Rušná nákupná ulica Rue Siaghine, významná os mediny, spája veľké námestie Grand Socco s malým námestím Petit Socco.

Malé námestie (Petit Socco)

Malé námestie (Petit Socco; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od Grand Socco), ktoré sa nachádza v srdci mediny, lemujú kaviarne. Ak budete mať šťastie ako my, uvidíte akrobatickú rodinu, ktorá predvádza svoje najnovšie nacvičené kúsky. Odporúčam pohár horúceho mätového čaju a niečo sladké k tomu pri západe slnka na streche 4* hotela vo východnej časti námestia.

La terrasse des paresseux/Place Faro

Z námestia Place Faro alebo tiež terás La terrasse des paresseux sa vám naskytne zaujímavý výhľad na prístav mesta. Vyhliadku spoznáte podľa 4 kanónov, ktoré sú pripravené zaútočiť na nepriateľa prichádzajúceho od mora. Čítal som, že z vyhliadky dovidíte pri peknom počasí až na Gibraltár, my sme to šťastie nemali.

Čo ešte v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Tanger môžete ďalej navštíviť Múzeum amerického vyslanectva (Tangier American Legation Museum; 350 m/4 min. pešo východne od Grand Socco). Maroko bolo jednou z prvých krajín, ktorá uznala Spojené štáty americké rok po podpísaní Deklarácie nezávislosti. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os. pre Maročanov a cudzincov s trvalým pobytom v Maroku a 50 mad/5 eur/os. pre cudzincov bez trvalého pobytu. Prehliadka so sprievodcom stojí 100 mad/10 eur. Takmer celý záliv mesta Tanger lemuje verejná široká piesočnatá pláž s promenádou a detskými ihriskami, ktorú obľubujú predovšetkým miestni. Vstup na pláž je voľný. Všetci milovníci kultúry a umenia si v meste určite nájdu kultúrne centrum a viaceré galérie umenia.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v okolí mesta Tanger?

V okolí mesta Tanger sa vydajte po stopách Herkulesa v Herkulesových jaskyniach, pozrite si miesto stretu Atlantického oceánu a Stredozemného mora na myse Spartel alebo sa „schlaďte“ v parku Perdicaris.

Herkulesove jaskyne

Herkulesove jaskyne sa nachádzajú 15 km/23 min. autom juhozápadne od Grand Socco. Podľa legendy v jaskyniach Herkules oddychoval po splnení 10. náročnej úlohy, ktorou bolo oddelenie európskeho a afrického kontinentu (známe ako Herkulesove stĺpy). Podľa inej legendy oddelil kontinenty od seba len preto, lebo sa mu nechcelo prechádzať cez pohorie Atlas. Potom údajne kopol do steny jaskyne, v ktorej dodnes uvidíte dieru. Otvor v stene pripomína svojím tvarom tvar Afriky. Pri pohľade zvnútra vám bude samozrejmé, že Afrika má trochu iný tvar, na otvor sa vraj treba pozrieť z mora.

Podľa ďalšej legendy z jaskýň vedie tunel do Španielska, ktorý vysvetľuje, ako sa africké makaky dostali na Gibraltár.

Pred výletom do jaskýň nás upozornili, aby sme si zobrali nejaké oblečenie navyše, lebo v jaskyniach bude trochu chladnejšie. Nie, v letných mesiacoch si naozaj nemusíte brať žiadne oblečenie navyše. Na konci júla som takmer ani nepostrehol rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Jaskyne sú trochu iné ako tie naše. Pod vydláždenú podlahu umiestnili svetlá, ktoré efektne osvetľovali jaskyňu. Takisto neočakávajte žiadne kvaple ani krasové útvary. V jaskyni si môžete obliecť tradičný marocký odev a odfotiť sa v ňom. Nechýbalo niekoľko stánkov so suvenírmi. Celé mi to pripomínalo zábavný park. Jaskyne preto, lebo sú dve. Do jednej je vstup zdarma a do druhej sa platí 10 mad/1 eur/os. Navštívili sme tú bezplatnú. Za príplatok by ste mali vidieť sochy, grécke nástenné maľby a umelý vodopád.

Mys Spartel

Mys Spartel (14 km/23 min. autom západne od Grand Socco) sa mnohokrát uvádza ako najseverozápadnejší bod kontinentálnej Afriky. Symbolom mysu je maják, ktorý je dodnes funkčný. Označuje vstup do Gibraltárskeho prielivu. Maják nie je zvnútra prístupný verejnosti. Keďže ide o rovnomennú prírodnú rezerváciu, v lokalite aj z nej sa vám naskytne veľkolepé prírodné divadlo. Atlantik sa tu totiž stretáva so Stredozemným morom. V mieste stretu dochádza ku vodným vírom, ktoré sťahujú lode na dno. Okrem vyhliadky a reštaurácie toto miesto toho veľa neponúka, ale na vašej ceste do alebo z Herkulesových jaskýň by ste ho určite nemali vynechať.

Park Perdicaris

Vždy zelený Park Perdicaris (alebo tiež Park Rmilat; 7 km/17 min. autom západne od Grand Socco) je botanickou záhradou, v ktorej kvitne stredomorská a atlantická flóra. Park pomenovali po Ionovi Perdicarisovi, bohatom Američanovi gréckeho pôvodu. Ten nechal park vybudovať pre svoju manželku, ktorá ochorela na tuberkulózu. Návštevu parku odporúčajú v popoludňajších a v podvečerných hodinách, kedy sme park navštívili aj my. Napriek tomu nezabudnem, ako horúco v ňom bolo. Stromy tak veľmi žiadaný chládok neposkytli. Z niektorých miest parku uvidíte Atlantik.

Kde sa v meste Tanger ubytovať?

Do Casablancy sme mali priletieť v nedeľu 24. júla 2022 okolo obeda. Z nej zabezpečili organizátori letnej akadémie transfer do Tangeru. Ja samozrejme musím byť stále iný a preto som priletel rovno do Tangeru už v nedeľu ráno. 😀 Celý deň som mal tým pádom pre seba. To som vtedy ešte netušil, že to bol zároveň posledný deň, kedy som mal voľný program. Takže kým všetci ostatní prišli, ja som sa stihol zabývať, vyprať si veci a vyhrávať na celý areál hudbu nahlas. Jeden by nadobudol pocit, že v internáte inštitútu bývam už pár mesiacov.

Mojím 2. domovom sa na jeden týždeň stal internát Vyššieho medzinárodného inštitútu cestovného ruchu v Tangeri (po francúzsky Institut supérieur international du tourisme de Tanger, skrátene ISITT; 3,8 km/47 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Mali sme na výber 1- alebo 2-lôžkové izby. Vybral som si 1-lôžkovú izbu, dostal som 2-lôžkovú, ale, našťastie, bez ďalšieho spolubývajúceho (ak nepočítam mravce). Izby s umývadlom mali výhľad do záhrady areálu. Na každom poschodí bola sprcha s toaletou. V sprche na našom poschodí tiekla len studená voda, o poschodie vyššie tiekla aj teplá.

Túto sprchu ale obyčajne stále niekto obsadil. Posledný deň sa ju podarilo obsadiť aj mne. Tlak v sprche bol ale taký nízky, takže som oľutoval, že som nešiel do studenej sprchy na mojom poschodí. Izby nemali klimatizáciu. Mali posuvné okná. Keďže ma v Maroku zastihli aj horúčky, jednu či dve noci som potreboval spať pri zatvorenom okne. Keď som chcel okno zavrieť z jednej strany, otvorilo sa na druhej a zas naopak. Pod dverami bola taká diera, že som počas celého môjho pobytu bol v neustálom prievane. Inak mi tam vlastne skoro vôbec nič neprekážalo. 😛

Kde sa v meste Tanger najesť a kam zájsť na kávu?

V Tangeri sme sa stravovali prevažne v inštitúte. Okrem toho sme vyskúšali viaceré podniky – modernú reštauráciu, tradičnú reštauráciu, fast food, niekoľko kaviarní a bar. Vyberiem aspoň niektoré z nich.

Café Restaurant Vintage Tanger

Café Restaurant Vintage Tanger (3,2 km/40 min. pešo východne od Grand Socco) som navštívil niekoľkokrát – prvý deň na coffee break a na večeru a predposledný deň na čaj. Prvé dni som ešte nemal prevrátený žalúdok, takže som si mohol dopriať plnohodnotnú večeru aj koláč s kávou. V reštaurácii pripravujú neskutočný lávový koláčik, ktorý tu podávajú s vanilkovou zmrzlinou. K dezertu som si objednal espresso. Na večeru som vyskúšal tradičné marocké jedlo Tajine. Ide o guľky z mletého hovädzieho mäsa v paradajkovej omáčke. Všimol som si, že v krajine takmer ku každému jedlu podávajú chlieb alebo pečivo. Večera bola takisto fantastická. No a predposledný deň, keď som si naordinoval prísnu diétu, som si už vo Vintage objednal len marocký mätový čaj, v mojom prípade nesladený. Pripájam fotku, ako ho tu podávajú, lebo sa mi to veľmi páčilo. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurant Bachir

Reštaurácia Bachir (750 m/10 min. pešo južne od Grand Socco) je na odporúčanie domácich (a cestovateľských sprievodcov) jedna z najlepších tradičných marockých reštaurácií. A že sa nemýlili. Jeden večer sme si vyšli do mesta a oželeli večeru v inštitúte. Keďže moje problémy so žalúdkom v tom čase vrcholili, zvolil som Zeleninový tajine s celým čajníkom mätového čaju. Zeleninu dopĺňali zemiaky. Mrzí ma, že som nedokázal doceniť chuť jedla. V zahraničí používajú koreniny úplne inak ako na Slovensku. Ďalšia vec, ktorú som si v Maroku všimol, bola, že jedlo a teplé nápoje vám na stôl prinesú vždy také vriace, že ešte v tanieri bublú. Za účet som zaplatil okolo 40 mad/4 eur. Platil som v hotovosti, takže vám neviem s istotou povedať, či v reštaurácii akceptujú platobnú kartu.

Prestige Garden

Po prílete do Maroka sme si dali raňajky v kaviarni Prestige Garden (3 km/40 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Objednal som si tradičné raňajky, ktoré obsahovali: celozrnný chlieb, baghrir (palacinka z krupice alebo múky, ak ju správne upečiete, tak je deravá), rghayef (tradičný plochý chlieb), harcha (krupicový chlieb), maslo, med, džem a veselú kravu. Nechýbal samozrejme mätový čaj, káva a pomarančový džús. Na takéto raňajky by som zvykol.

Jedáleň inštitútu

Organizátor pre nás zabezpečil stravu formou plnej penzie. Raňajky sa väčšinou podobali tým, ktoré som uviedol v odseku vyššie. Na pitie sme vždy mali na výber vodu, džús a teplé nápoje, medzi ktoré patrili sladený alebo nesladený marocký čaj a káva. Po raňajkách nasledovali prednášky, ktoré delil menší coffee break. Počas neho sme sa občerstvili teplými nápojmi a sladkým pečivom alebo koláčmi. Dvojchodové obedy pozostávali zo studeného predjedla, zvyčajne šalátu a hlavného chodu. Takisto 2-chodové večere zahŕňali polievku a hlavný chod.

Nepamätám si všetky jedlá, ktoré sme mali možnosť ochutnať, ale boli medzi nimi napr. Krúpová polievka s mliekom, Hovädzie klobásy s paradajkovou omáčkou, zapekané zemiaky a ryža na marocký spôsob (so škoricou a cukrom). Posledný deň som ochutnal fantastické jedlo. Išlo o koláč z lístkového cesta plnený mletým mäsom a pistáciovými orieškami. Škoda len, že Maročania sú takými vyznávačmi sladkých jedál, že ešte aj tento koláč poliali medom a posypali cukrom.

Záverom …

V meste Tanger som strávil príjemný týždeň, nielen, čo sa týka ubytovania a stravovania, ale aj poznávania atraktivít mesta a jeho okolia.

Prečítajte si ďalšie články z Maroka:

• Maroko pred 1. cestou
• Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tanger – vstupná brána do Afriky je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Štátny zámok Litomyšl

Štátny zámok Litomyšl (290 m/4 min. pešo severovýchodne od Smetanovho námestia) je jednou z výrazných dominánt mesta. Postavili ho v štýle talianskej renesancie na mierne vyvýšenom kopci nad mestom, tzv. Zámockom návrší už v poslednej tretine 16. storočia na podnet najvyššieho kancelára Českého kráľovstva údajne ako dar pre jeho milovanú ženu. Síce zámok neskorší majitelia obohatili o barokové a klasicistické úpravy, napriek tomu si zachoval svoju pôvodnú renesančnú podobu. Aj vďaka tomu ho nájdete na prestížnom Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, v ktorom sa vyníma už od roku 1999. Zámok zdobí viac ako 8 000 jedinečných obdĺžnikových sgrafít, ktoré pripomínajú zadnú stranu obálky. Vďaka tomu, ako ich namaľovali, pôsobia trojrozmerne.

Prehliadkové okruhy

Zámok ponúka 2 prehliadkové okruhy:

1. Zámok za Valdštejnovcov (základný okruh)

Sprievodca vás prevedie miestnosťami na 1. poschodí zámku v západnom krídle. Uvidíte reprezentačné i súkromné miestnosti grófskeho páru. Zámok sa pýši pôvodným zariadením a výmaľbou stien. Nie, že by zámok nebol zaujímavý alebo som si jeho prehliadku neužil, ale najviac som sa tešil na pôvodné barokové divadlo z roku 1797 na prízemí zámku, ktoré je akousi čerešničkou na záver prehliadky. Divadlo je 2. najstarším palácovým divadlom v Česku (po zámockom divadle v Českom Krumlove).

Ďalšie zachované barokové divadlá aj s pôvodným vybavením v podobe javiskovej mašinérie, kulís, kostýmov, …sú napr. Stavovské divadlo v Prahe, opera a divadlo v rakúskom meste Graz, dvorné divadlo vo Viedni a mnohé ďalšie. Prehliadkový okruh je návštevníkom prístupný od júna do októbra. Prehliadka so sprievodcom trvá 50 minút a vstupenka stojí 160 czk/6,23 eur/os.  

2. Zámok za Thurn Taxisovcov (výberový okruh)

Sprievodca vás prevedie hostinskými a súkromnými miestnosťami kniežacieho páru na 1. poschodí zámku v severnom a východnom krídle. Ide o posledných majiteľov zámku, ktorí ho vlastnili do konca 2. svetovej vojny v roku 1945, odkedy je zámok majetkom štátu. V septembri 1889 zámok navštívil cisár František Jozef I., manžel Alžbety Bavorskej prezývanej Sisi, ktorá tiež navštívila Bardejovské Kúpele na Slovensku. Cisár zámok navštívil s arcivojvodom Františkom Ferdinandom d’Este, na ktorého atentát bol zámienkou rozpútania 1. svetovej vojny.

Ak vám meno Taxis niečo pripomína, máte pravdu. Kniežací rod mal monopol na poštu a dopravu v monarchii. Odtiaľ pochádza názov pre dnešnú taxi službu, ktorú všetci veľmi dobre poznáme. Počas prehliadky uvidíte plno predmetov z rodinnej pozostalosti. Prehliadka končí v domácej kaplnke sv. Moniky a sv. Michaela. Prehliadkový okruh bol v roku 2021 prístupný od augusta do decembra. Prehliadka so sprievodcom trvá 50 minút. Vstupenka stojí 160 czk/6,23 eur/os.

Praktické info

Vo vzdialenosti niekoľko stovák metrov od zámku sú k dispozícii platené i neplatené parkoviská. Najbližšia autobusová zastávka, na ktorej zastavujú regionálne autobusy, sa nazýva Litomyšl, zámek (250 m/3 min. pešo južne od zámku). Na prízemí 2. nádvoria sa môžete občerstviť v zámockej kaviarni. Na zámku môžete platiť platobnou kartou. Národný pamiatkový úrad, ktorý spravuje zámok, ponúka možnosť kúpiť si vstupenky aj online.

2. Regionálne múzeum Litomyšl

Čo by človek kameňom dohodil (prosím, nerobte to) sa od zámku nachádza Regionálne múzeum v Litomyšli (190 m/2 min. pešo východne od Smetanovho námestia). Múzeum sa samozrejme zameriava na históriu mesta od jeho počiatkov až po súčasnosť.

Stále expozície a dočasné výstavy

Deväť stálych expozícií dopĺňajú krátkodobé výstavy:

1. Zámocké návršie – zaujali ma pozostatky cesty, brány, meštianskeho domu zo 14.-17. storočia a hradby v suteréne múzea. Nečinne som dokázal stáť pred sklom niekoľko minút. V expozícii som sa tiež dozvedel, že tzv. Fortna (kryté drevené schodisko z južnej strany múzea vzniklo už pred niekoľkými storočiami).
2. Kabinet starších dejín – dejiny mesta od praveku po rok 1848.
3. Kabinet prírodovedný a technický – múzeum okrem iných zaujímavých predmetov vystavuje funkčnú repliku Křižíkovej oblúkovej lampy, aké mesto kedysi osvetľovali. V čase mojej návštevy lampa nesvietila, sprievodca ju zapína príležitostne, takže už teraz viem, že múzeum som nenavštívil naposledy. 🙂
4. Kabinet zemepisný – mapy a atlasy, dominantou expozície je Müllerova mapa Čiech, ktorá má výšku 2,5 m a šírku 3 m. Inžinier Müller ju vymeriaval 5 rokov a jej výroba trvala 2 roky.
5. Kabinet etnografický – vidiek a ľudové umenie Litomyšle.
6. Kabinet moderných dejín – história mesta od polovice 19. storočia takmer do súčasnosti. Zaujímavosťou sú predmety významných českých osobností, ktoré spája Litomyšl. Zaujal ma tiež jedálny lístok jedného z hotelov, ktorý dodnes stojí v južnej časti námestia.
7. Kabinet zberateľstva a kuriozít – dozviete sa napríklad, že českí emigranti založili v americkej Minnesote osadu Litomysl.
8. Spolok strelcov do terča – maľované terče zdobia schodisko múzea.
9. Lapidárium – architektonické články mesta od 13.-20. storočia.

Krátkodobé výstavy sa venovali významnému českému spisovateľovi Aloisovi Jiráskovi, ktorý v meste pôsobil a ľudovému nábytku v oblasti Litomyšle.

Praktické info

Na prehliadku múzea si obyčajne vyčlením asi 2 hodiny. V regionálnom múzeu som strávil asi 2,5 h a aj to som nečítal všetky texty. Kvalitne spracované expozície ma totálne vtiahli do deja tak, že som aj stratil pojem o čase. Múzeum je otvorené celoročne a vstupenka stojí 60 czk/2,34 eur/os. V múzeu som si uplatnil novinársky preukaz.

3. Rodný byt Bedřicha Smetany

Na prízemí bývalého zámockého pivovaru, ktorý susedí so zámkom, sa 2. marca 1824 narodil jeden zo zakladateľov českej národnej opery, hudobný skladateľ Bedřich Smetana. Vybavenie bytu nie je pôvodné, pretože rodina si ho so sebou odviezla do Jindřichovho Hradca v roku 1831. Expozícia navodzuje atmosféru meštianskeho bývania v čase pobytu rodiny v Litomyšli. Pôvodný je ale písací stôl, pri ktorom skladateľ komponoval svoje skladby či okuliare, ktoré nosil. Určite aj vy poznáte druhú symfonickú báseň Vltava z cyklu Má vlast. Rodný byt je otvorený od apríla do októbra a vstupenka stojí 40 czk/1,56 eur/os. V expozícii nemôžete platiť platobnou kartou.

4. Portmoneum – Múzeum Josefa Váchala v meste Litomyšl

Treťou expozíciou, ktorú spravuje Regionálne múzeum v Litomyšli je Portmoneum – Múzeum Josefa Váchala v Litomyšli. Josef Váchal bol spisovateľom, ale tiež maliarom, grafikom, ilustrátorom, sochárom a rezbárom. V múzeu uvidíte unikátnu výmaľbu miestností od Josefa Váchala, expozíciu venovanú jeho osobnosti a videomapping o jeho živote a diele. Expozícia ale približuje životy ďalších 2 osobností spätých s domom – tlačiara Josefa Portmana a nakladateľa Ladislava Horáčka. Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. Portmoneum je otvorené od apríla do októbra a vstupenka stojí 70 czk/2,73 eur/os. V múzeu je zakázané fotografovať a natáčať.

V prípade, že plánujete navštíviť všetky 3 expozície (Regionálne múzeum v Litomyšli, Rodný byt Bedřicha Smetany a Portmoneum), využite zvýhodnené vstupné 110 czk/4,28 eur/os.

Spisovateľovi Josefovi Váchalovi a predovšetkým jeho dielu Krvavý román venovali v meste ešte jednu uličku. Fasádu domu, ktorý lemuje uličku, celú pomaľovali motívmi a výrokmi z knihy.

5. Kláštorné záhrady

Pri prechádzke mestom určite nevynechajte Kláštorné záhrady. Tie sú vďaka modernej rekonštrukcii zaujímavým protipólom ku zámockým záhradám. Okrem príjemnej prechádzky a oddychu sa vám naskytnú výhľady nielen na mesto, ale aj na piaristický kostol Nájdenia sv. Kríža na jednej strane a kapitulský kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý lemuje záhrady na strane druhej. Kláštorné záhrady sú voľne prístupné celoročne.

6. Mestská galéria Litomyšl

V meste Litomyšl ešte môžete navštíviť Mestskú galériu, ktorá vystavuje českých autorov od 19. storočia až po súčasnosť. Galéria sídli vo viacerých mestských priestoroch. Na zámku je to Zámocká alebo Mestská obrazáreň a na Smetanovom námestí Dom U Rytierov. Mestská obrazáreň je otvorená počas letnej turistickej sezóny od mája do septembra a vstupenka stojí 40 czk/1,56 eur/os. Dom U Rytierov je návštevníkom prístupný celoročne a vstupenka stojí takisto 40 czk/1,56 eur/os. V prípade, že si kúpite vstupenku naraz do obidvoch výstavných priestorov, zaplatíte 60 czk/2,34 eur/os. V galérii nie je možné platiť platobnou kartou.

7. Ďalšie atraktivity mesta Litomyšl

Litomyšl je bezpochyby mestom umenia. Sochár Olbram Zoubek vystavuje svoje sochy v stálej expozícii v zámockej pivnici. Tam tiež nájdete voskové Srdce pre Václava Havla, 1. prezidenta Česka. Expozície si môžete pozrieť s pohárom vína v ruke. Jedným z posledných pozostatkov mestského opevnenia je Červená veža. Tá poskytuje svoje priestory na krátkodobé výstavy počas letnej turistickej sezóny. V meste nájdete mnoho súkromných galérií, ktoré vystavujú české a svetové výtvarné umenie. Niektoré výstavy sú predajné. A ak preferujete radšej exteriér, rôzne miesta mesta zdobí ďalšie umenie v podobe pomníkov, sôch a súsoší.

Litomyšl je príjemným city break-om či už na víkend alebo predĺžený víkend. Výber už nechám na vás.

Prečítajte si ďalší článok:

• Návod na prežitie v Litomyšli
• 5 dôvodov, prečo navštíviť Kroměříž
• Návod na prežitie v Kroměříži

Užitočné linky:

• Oficiálny turistický portál mesta Litomyšl
• Informačné centrum Litomyšl
• Turistická oblasť Českomoravské pomedzie
• Turistický región Východné Čechy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. 11. 2021 (1 eur = 25,671 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Litomyšl je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

„Važecká jaskyňa vás schladí!“

Ako sa do Važca dostať?

Važec sa nachádza v hornom Liptove na severnom Slovensku, z administratívneho hľadiska v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji.

Autom

Važec sa rozprestiera 27 km/20 min. autom západne od Popradu. Obcou prechádzajú diaľnica D1 a cesta I. triedy 18 (I/18):

• diaľnica D1 má po svojom dokončení spájať Bratislavu s hranicou Ukrajiny pri východoslovenskej obci Záhor. Na území Važca sa diaľnica stotožňuje s európskou cestou E50, ktorá vedie z Francúzska cez Nemecko – Česko (Rozvaldov – Praha – Brno – Starý Hrozenkov) – Slovensko – Ukrajinu až do Ruska.
• cesta 1. triedy 18 (I/18) vedie zo Žiliny cez Poprad – Prešov do slovenského Michiganu (Michaloviec).

Ak budete do obce cestovať autom, z diaľnice využite výjazd „Važec“.

Autobusom

Vo Važci sa nachádzajú dve autobusové zastávky:

• Važec, jednota – pri miestnom supermarkete, na tejto zastávke zastavuje väčšina autobusov (asi 700 m/10 min. pešo severovýchodne od centra obce),
• Važec, železničný nadjazd – na opačnej strane obce (asi 650 m/8 min. pešo severozápadne od centra obce).

Vlakom

Železničnú zastávku Važec nájdete 1,2 km/15 min. pešo severozápadne od centra obce. Na zastávke zastavujú len osobné regionálne vlaky.

Čo vo Važci robiť, vidieť a navštíviť?

Na okraji obce, s dohľadom na domy a paneláky, ale napriek tomu už v prírode, sa v zalesnenom kopci ukrýva nenápadná jaskyňa. Važecká jaskyňa (800 m/10 min. pešo juhozápadne od obecného úradu) je jednou z troch sprístupnených jaskýň nachádzajúcich sa vo vzdialenosti do 30 km od Popradu (ďalšie sú Belianska jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa).

Važecká jaskyňa – praktické info

Priamo oproti vstupu do jaskyne sa cez málo frekventovanú cestu nachádza provizórne parkovisko. Vstupenky si kúpite v pokladni s krytou terasou vedľa vstupu do jaskyne. Keďže som si stále nezvykol na nosenie rúška, aj v tomto prípade som ho zabudol doma.

Našťastie, v pokladni predávali aj 1-rázové rúška (viem, hanbím sa, ohľaduplné voči životnému prostrediu to veľmi nie je). Keď sprievodkyňa v jaskyni hovorila o takmer dokonalom sterilnom prostredí, v ktorom neprežijú žiadne vírusy, zamyslel som sa, či je to rúško vlastne vôbec nutné.

Važecká jaskyňa je známa (samozrejme okrem bohatej kvapľovej výzdoby) predovšetkým vďaka nálezom kostí jaskynného medveďa. Replika takéhoto macka v životnej veľkosti stráži vstupnú sieň jaskyne. O jaskyni, v ktorej sa takisto našli kosti jaskynných medveďov som už písal v článku o rumunskom kúpeľnom meste Oradea.

Prehliadka Važeckej jaskyne sa niesla v podobnom duchu ako v ostatných jaskyniach Slovenska. Sprievodkyňa nám vysvetlila, aký je rozdiel medzi stalaktitom, stalagmitom a stalagnátom, „museli“ sme hádať, na čo sa podobajú jednotlivé kvaple a na záver prehliadky zhasla všetky svetlá, aby sme si vedeli predstaviť, ako to v takej jaskyni bez elektriny vlastne vyzerá.

Škoda len ľudskej hlúposti niektorých návštevníkov, ktorí nevydržia bez svojho zapnutého mobilu ani sekundu a musia ním stále svietiť. Dotyčný vypol mobil až po tom, keď ho jeho „vlastní“ upozornili na to, že kazí atmosféru. Potichu som s nimi súhlasil. 😀

Celková dĺžka jaskyne je 530 m, prehliadková trasa má dĺžku 235 m a trvá 25 minút. Konštantná teplota v jaskyni je okolo 6,5-7 ^oC a vlhkosť 94-96 %. Jaskynné priestory za vstupnou sieňou objavil v roku 1922 Ondrej Húska, rodák z Važca. O pár rokov neskôr jaskyňu provizórne sprístupnili. Od roku 1954 je Važecká jaskyňa v prevádzke. Vstupné do jaskyne stojí 5,00 eur/os.

Dom Jána Hállu a nemecký vojenský cintorín

V obci okrem jaskyne nájdete Dom Jána Hállu a nemecký vojenský cintorín. Ján Hálla bol umelec, ktorému učaroval Važec a jeho obyvatelia. Expozícia je momentálne (júl 2020) dočasne zatvorená. Medzi Važcom a Štrbou sa rozprestiera Nemecký vojenský cintorín, na ktorom našlo svoj večný odpočinok asi 6 500 nemeckých vojakov.

Takže, ak máte pol dňa alebo jeden celý, môžete si za svoj ďalší cestovný cieľ zvoliť práve Važec.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Važecká jaskyňa – medvedí brloh Liptova je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Râmnicu Vâlcea dostať?

Râmnicu Vâlcea sa nachádza v župe Vâlcea v západnom Valaššku, regióne Olténia, v juhozápadnom Rumunsku, 180 km/2,5 h autom severozápadne od Bukurešti.

Autom

Râmnicu Vâlcea má vynikajúcu dopravnú dostupnosť. Mestom prechádzajú viaceré národné cesty, z ktorých jedna je súčasťou európskej cesty:

• DN7 vedie na trase Bucureşti – Pitești – Râmnicu Vâlcea – Sibiu – Deva – Arad – Nădlac až do Maďarska. V meste sa stotožňuje s európskou cestou E81, (ktorá začína v rumunskej Constanţa a pokračuje na trase Bucureşti – Piteşti – Râmnicu Vâlcea – Sibiu, ale potom sa stáča na sever a pokračuje na trase Sebeş – Alba Iulia – Turda – Cluj-Napoca – Satu Mare – Halmeu až do ukrajinského Mukačeva)
• DN64 vedie z juhorumunského Caracal do Râmnicu Vâlcea
• DN67 vedie z Drobeta-Turnu Severin cez Târgu Jiu do Râmnicu Vâlcea
• DN73C vedie z Câmpulung cez Curtea de Argeș do Râmnicu Vâlcea.

Autobusom

Râmnicu Vâlcea má 2 autobusové stanice:

• Autogara Antares Transport (1 Mai) – sa nachádza 1 km/12 min. pešo južne od centra; 1 km/13 min. pešo juhozápadne od železničnej stanice a 2 km/24 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.
• Autogara Dacos – 1 km/12 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice; 2 km/22 min. pešo severovýchodne od centra a 2 km/24 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

Niektoré autobusy tiež stoja pri župnej nemocnici (Spital Județean; 2 km/25 min. pešo severne od centra) a na bývalej stanici Dacos (Peco Socar (pe centura) fosta Dacos; 4 km/6 min. autom severovýchodne od centra).

Vlakom

Železničnú stanicu (Gara Râmnicu Vâlcea) nájdete 1 km/12 min. pešo východne od centra, severovýchodne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport a juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Dacos.

Cesta vlakom z Craiova (131 km) trvala 2 h a 32 min. a cestovný lístok stál 39,50 lei/8,17 eur/os.

Čo v Râmnicu Vâlcea robiť, vidieť a navštíviť?

V Râmnicu Vâlcea môžete navštíviť Múzeum župy Vâlcea (Muzeul Judeţean Vâlcea), ktoré svoje zbierky vystavuje pre návštevníkov vo viacerých budovách v celej župe.

Múzeum histórie župy Vâlcea (Muzeul de Istorie a Judeţului Vâlcea; 400 m/6 min. pešo severne od centra) sa zameriava na históriu župy od praveku po začiatok 20. storočia.

Múzeum umenia dom Simian (Muzeul de Artă Casa Simian; 450 m/7 min. pešo severovýchodne od centra) – vystavuje diela rumunských autorov 19.-21. storočia a regionálne sakrálne umenie 16.-19. storočia.

Múzeum dediny župy Vâlcea (Muzeul Satului Vâlcean; 4,5 km/7 min. autom severne od mesta) sa nachádza v dedinke Bujoreni. V skanzene nájdete všetko, čo by mala skutočná dedina mať: domy, kostol, školu, hostinec, remeselnícke dielne či technické zariadenia regiónu.

Pamätný dom Anton Pann (Casa Memorială „Anton Pann”) nájdete 250 m/3 min. pešo západne od centra). Anton Pann bol hudobný skladateľ a rumunský básnik, ktorý zložil hudbu pre súčasnú rumunskú hymnu. Tá zaznela prvýkrát práve v tomto meste v revolučnom roku 1848. 

Kde sa v Râmnicu Vâlcea ubytovať?

Vila Victoria sa nachádza 1,2 km/16 min. pešo severne od centra; 1,7 km/23 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara Dacos; 2,1 km/27 min. pešo severozápadne od železničnej stanice a 2,1 km/28 min. pešo severne od autobusovej stanice Autogara Antares Transport.

V penzióne bývajú aj jeho majitelia, starší manželský pár, ktorí nehovoria po anglicky, ale sú veľmi milí a nápomocní. Ubytovali nás v priestrannej a veľmi pekne zariadenej 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a balkónom. Bolo zaujímavé, že na balkón ste sa nedostali z izby, ale z kúpeľne. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom objekte.

Za ubytovanie sme zaplatili 159 lei/32,88 eur. V penzióne môžete platiť platobnou kartou v miestnej mene. Cena zahŕňala izbu, 5 % daň z pridanej hodnoty, 1 % mestskú daň a raňajky pre 2 osoby.

Raňajky sme ale nestihli, pretože ich servírujú až od 8.00 h a to už sme boli na ceste na autobusovú stanicu. Nenapadlo mi zistiť si, odkedy servírujú raňajky a dohodnúť sa s domácimi. Predpokladal som, že ich budú podávať od 7.00 h ako vo väčšine ubytovacích zariadení.

Taktiež náš odchod z penziónu bol mierne chaotický. Keďže na recepcii nikto nebol, jediné, čo nám ostávalo, bolo nechať kľúče a ponáhľať sa na autobus.

Penzión Vila Victoria hodnotím (čo sa vybavenia týka) ako 2. najlepšie ubytovanie v Olténii a 3. najlepšie počas našej poslednej návštevy Rumunska.

Kde sa v Râmnicu Vâlcea najesť?

Ristorante D’amici (300 m/4 min. pešo východne od centra) je príjemnou rodinnou reštauráciou takmer v centre mesta. V reštaurácii som neochutnal žiadnu rumunskú špecialitu. Mal som nehoráznu chuť na tuniakovu pizzu, ktorú som si teda nakoniec aj objednal. Pizza s bohatým obložením a chrumkavými okrajmi bola veľmi chutná. Rýchla a anglicky hovoriaca obsluha. V reštaurácii mali širokú ponuku vín, až mi je ľúto, že sme si ku večeri neobjednali fľašu vína. Opäť zvíťazilo čapované pivo! Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 74 lei/15,30 eur.

Ako som už vyššie spomenul, viac ako samotné mesto ma láka jeho okolie. Necelých 40 km západne sa napr. nachádza UNESCO lokalita kláštor Horezu alebo tzv. obytné veže z obdobia tureckých nájazdov v dedine Măldărești. Možno nabudúce.

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál župy Vâlcea

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 8. 4. 2020 (1 eur = 4,8365 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Râmnicu Vâlcea – brána údolia Olt je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Baia Mare (čítajte Baja Mare, po slovensky Veľká baňa) sa nachádza v tradičnom regióne Maramureș na severozápade Rumunska. Mesto s bohatou baníckou históriou bolo kedysi súčasťou uhorského kráľovstva. Ťažilo sa tu zlato, striebro (na Slovensku v Banskej Štiavnici) a iné neželezné kovy. V roku 2000 sa tu stala údajne 2. najväčšia ekologická katastrofa po výbuchu v Černobyle.

Kyanid, ktorý sa využíval pri spracovaní zlata, sa dostal do riek Tisa a Dunaj. Následkom toho nenávratne zahynulo päť druhov sladkovodných rýb. Niektoré zdroje tiež uvádzajú, že vo vzduchu je toľko olova, že z toho bolí hlava. Nás nebolela, pili sme vodu z vodovodného kohútika a nemali sme ani tráviace ťažkosti.

Ako sa do Baia Mare dostať?

Baia Mare je župným mestom regiónu Maramureș. Nachádza sa 71 km/1 h 30 min. autom juhozápadne od obce Bârsana a 605 km/8 h 30 min. autom severozápadne od hlavného mesta krajiny București.

Autom

Najvýznamnejšie cesty, ktoré pretínajú Baia Mare sú:

1C: Cluj-Napoca – Dej – Baia Mare – Halmeu – Ukrajina

18: Baia Mare – Sighetu Marmației – Vișeu de Sus – Borșa – Iacobeni

Autobusom

Ak budete cestovať do Baia Mare autobusom, môžete prísť na jednu z 2 autobusových staníc:

• Autogara Imperativ – len 150 m/2 min. pešo severne od železničnej stanice; 2,3 km/30 min. pešo východne od autobusovej stanice  Autogara Fany a 3 km/37 min. pešo západne od centra mesta (Piața Libertății).

• Autogara Fany (b-dul București nr. 5 Ianga omv) – najzápadnejšia stanica, ktorú nájdete 2,3 km/30 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara Imperativ (a železničnej stanice) a 4,1 km/54 min. pešo západne od centra mesta (Piața Libertății). 

Cesta autobusom z obce Bârsana trvala 2 h. Cestovný lístok stál 16 ron/3,37 eur/os. Ako som už spomínal v predošlých článkoch, rumunskí šoféri autobusov vám zastavia prakticky kdekoľvek. My sme vystúpili už v centre mesta, aby sme to mali do penziónu bližšie.

Vlakom        

Mestom prechádza železničná trať č. 400 (Brașov – Baia Mare – Satu Mare). Železničná stanica sa nachádza 150 m/2 min. pešo južne od autobusovej stanice Autogara Imperativ; 2,4 km/31 min. pešo východne od autobusovej stanice Autogara Fany a 2,9 km/36 min. pešo západne od centra mesta (Piața Libertății). 

Lietadlom

Marmarošské medzinárodné letisko (Aeroportul Internațional Maramureș; IATA: BAY) sa nachádza 9,5 km/15 min. autom západne od mesta. Síce sa letisko uvádza ako medzinárodné, ponúka len priamy let do hlavného mesta krajiny București (2018).

Čo v Baia Mare robiť, vidieť a navštíviť?

Takmer všetky zaujímavé atraktivity mesta sú zoradené zo severu na juh v jednej línii.

Múzeum dediny

Múzeum dediny (Muzeul Satului; 5 ron/1,05 eur/os.) sa nachádza 1 km/13 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. V múzeu sa nachádza niekoľko objektov ľudovej architektúry regiónov Chioar, Lăpuș, Codru a Maramureș.

Dedinku tvoria zariadené domčeky, vyrezávané brány, stodoly, chlieviky, či kostol. V kostole sa dodnes uskutočňujú bohoslužby. Niektoré domčeky ale boli v žalostnom stave a žiadajú si nevyhnutnú rekonštrukciu. Skanzen si prechádzate sami, nedostali sme žiadne sprievodné slovo ani audio sprievodcu.

V skanzene si pokojne môžete zanadávať: „kurník, šopa, holubník“, lebo to tam všetko nájdete. I keď múzeum v prírode nie je veľké, podarilo sa nám v ňom tak trošku zatúlať a dostať sa na súkromný pozemok. Nevadí, nikto nás nevyhodil a ešte sme sa ponúkli hroznom. Ach, tí dnešní turisti!

Krajské múzeum etnografie a ľudového umenia

Krajské múzeum etnografie a ľudového umenia (Muzeul Județean de Etnografie și Artă Populară; 5 ron/1,05 eur/os.) sa nachádza západne od Múzea dediny. Expozícia múzea pozostáva zo štyroch miestností. V dvoch miestnostiach sa zameriava predovšetkým cez drevo na život v regióne Maramureș od kolísky po hrob. Tretia miestnosť slúži na prechodné výstavy. V poslednej miestnosti na poschodí nájdete výstavu keramiky. Múzeum si prechádzate sami, nedostali sme sprievodné slovo ani audio sprievodcu.

Pamätník rumunského vojaka

Pamätník rumunského vojaka (Monumentul Ostașului Român, vstup voľný) sa nachádza 600 m/8 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. Vedľa pamätníka naľavo sa nachádza 75 hrobov rumunských vojakov, ktorí padli v 1. svet. vojne.

Krajské múzeum marmarošskej histórie a archeológie

Krajské múzeum marmarošskej histórie a archeológie (Muzeul Judeţean de Istorie şi Arheologie Maramureş; 5 ron/1,05 eur/os.) sa nachádza 250 m/3 min. pešo severne od námestia Piața Libertății. Múzeum predstavuje archeologické nálezy z regiónu Maramureș. Pripomína slávnu banícku históriu mesta, mincovníctvo a určite zaujme zbierka hodín z 18. storočia. Múzeum si opäť prechádzate sami, ochotné tetušky vám ukážu smer prehliadky, keďže sa expozície nachádzajú nielen vo viacerých miestnostiach, ale aj budovách.  

Dom Jána Huňadyho

Dom Jána Huňadyho (Casa Iancu de Hunedoara, alebo tiež Casa Elisabeta) sa nachádza len 160 m/2 min. pešo východne od námestia Piața Libertății. Jedným rohom zasahuje dokonca na námestie. V najstaršom dome v meste, ktorý pochádza z roku 1440, žil kráľovský guvernér Uhorska a transylvánsky princ Ján Huňady. Dom je momentálne zatvorený z dôvodu rekonštrukcie. O Jánovi Huňadym si môžete viac prečítať v článku Hunedoara – hrad so znamením havrana.

Štefanova veža

Štefanova veža (Turnul lui Ștefan; vstup voľný) sa nachádza 120 m/2 min. pešo južne od Piața Libertății. Dominanta mesta, štyridsať metrov vysoká gotická veža, slúžila ako zvonica ku vedľajšiemu kostolu, ktorý bol zničený v roku 1847. Základy kostola môžete vidieť na námestí ešte i dnes. Po prekonaní 136 schodov sa vám naskytne dych berúci výhľad na celé mesto. Pri päte veže sa nachádza turistické informačné centrum, ktorého zamestnankyňa vám odomkne dvere do veže.    

Krajské múzeum umenia „Umelecké centrum Baia Mare“

Krajské múzeum umenia „Umelecké centrum Baia Mare“ (Muzeul Judeţean de Artă „Centrul Artistic Baia Mare“; 7 ron/1,48 eur/os.) sa nachádza 300 m/4 min. pešo južne od námestia Piața Libertății. Múzeum umenia založil maďarský maliar Simon Hollósy v roku 1896. Stála výstava múzea sa venuje umeleckej skupine „Centrul Artistic Baia Mare“, ktorá vznikla okolo tohto maďarského maliara. Galéria obsahuje asi 400 obrazov maďarských a rumunských autorov.

Mäsiarska bašta

Mäsiarska bašta (Bastionul Măcelarilor; 3 ron/0,63 eur/os.) sa nachádza 600 m/8 min. pešo južne od námestia Piața Libertății. Bašta je posledným svedkom stredovekého opevnenia 15. stor. V súčasnosti slúžia jej priestory na prechodné výstavy.

Mineralogické múzeum

Mineralogické múzeum (Muzeul de Mineralogie; 7 ron/1,48 eur/os.) sa nachádza 1,8 km/23 min. pešo juhozápadne od Piața Libertății. Múzeum ponúka zbierku vyťažených drahokamov a minerálov z okolitej oblasti.

Kde sa ubytovať v Baia Mare?

Pensiunea Mărioara sa nachádza 1 km/13 min. pešo juhozápadne od námestia Piața Libertății, 2 km/28 min. pešo východne od autobusovej stanice Autogara Imperativ a železničnej stanice a 3,5 km/45 min. pešo východne od autobusovej stanice Autogara Fany.

Priestranná trojlôžková izba na druhom poschodí (súkromný vchod) s vlastnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a s výhľadom do záhrady penziónu. V izbe bola satelitná TV. Na prvom poschodí je hosťom k dispozícii kuchynka, v ktorej pani majiteľka podáva raňajky (3,50 eur/os./noc). Veľmi milá majiteľka penziónu, ktorá býva na prízemí domu, ochotne zodpovie na všetky vaše otázky. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom penzióne. Aj po odubytovaní sme si mohli nechať v penzióne ruksaky a vyzdvihnúť si ich až pred odchodom na autobus.

Za jednu trojlôžkovú izbu pre 2 osoby na jednu noc vrát. raňajok sme zaplatili 130 ron/27,41 eur. V penzióne sa dá platiť len v hotovosti.

Kde jesť v Baia Mare?

Il Padrino sa nachádza 1,4 km/18 min. pešo juhozápadne od námestia Piața Libertății. Reštaurácia ponúka taliansku kuchyňu a dary mora. Ochutnali sme Zapekané baklažány s cuketou (Parmigiana di Melanzane e Zucchine) a Spaghetti s plodmi mora (Spaghetti ai Frutti di Mare). Ku večeri sme si objednali fľašu bieleho vína. Veľmi milá anglicky hovoriaca obsluha. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 108 ron/22,77 eur.

La Pălincie sa nachádza 200 m/2 min. pešo východne od námestia Piața Libertății. Reštaurácia ponúka tradičné rumunské špeciality. V priestrannom dvore reštaurácie sme ochutnali Zapekané zemiaky s bravčovým mäsom, smotanou a syrom a cestoviny Penne all’Arrabbiata. Taktiež veľmi milá a ochotná, ale len po rumunsky hovoriaca obsluha.  Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 65 ron/13,70 eur.

Restaurant Barbarossa sa nachádza priamo na námestí Piața Libertății. Prvý večer vo veľkom meste lákal vyjsť si po večeri ešte do centra a dať si na terase vychladený drink. Za dva miešané nápoje sme zaplatili 28,50 ron/6,01 eur.

Casa Dobro sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od námestia Piața Libertății. „Hipsterská“ kaviareň neďaleko centra mesta s vynikajúcou kávou a veľmi príjemnou obsluhou. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 17 ron/3,58 eur.

Baia Mare je vhodným východiskovým bodom na spoznávanie regiónu Maramureș. Pri návšteve regiónu ale určite nevynechajte aj prehliadku mesta.

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál regiónu Maramureș

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 2. 2019 (1 eur = 4,7429 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Baia Mare – Zlatá baňa, či rumunský Černobyľ? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Sighetu Marmației dostať?

Sighet sa nachádza 19 km/24 min. autom juhovýchodne od Săpânța (cesta č. 19 Sighetu Marmației – Săpânța – Satu Mare – Oradea) a 63 km/1 h 17 min. severovýchodne od župného mesta Baia Mare (cesta č. 18 Baia Mare – Sighetu Marmației – Borșa – Cârlibaba – Iacobeni).

Lietadlom

Najbližšie medzinárodné letiská sa nachádzajú v Satu Mare (Aeroportul Satu Mare; 116 km/2 h 5 min. autom juhozápadne) a Medzinárodné letisko Maramureș v Baia Mare (Aeroportul Internațional Maramureș; 73 km/1 h 31 min. autom juhozápadne).

Vlakom

Železničná stanica sa nachádza 1,2 km/15 min. pešo severne od centra mesta (Piața Libertății). Sighet je prepojený železnicou smerom ďalej na východ krajiny, ale aj na západ do Ukrajiny (najbližšia zastávka je v obci Terešva).

Autobusom

Pri cestovaní do Sighetu autobusom prídete na jednu z 3 autobusových staníc:

• Gara CFR Sighetu Marmației sa nachádza priamo pri železničnej stanici,
• Autogara Tur Calatori SRL sa nachádza oproti železničnej stanici (5 m/1 min. pešo južne),
• Autogara Jan (Bus Trans SRL) sa nachádza 230 m/3 min. pešo východne od železničnej stanice. Niekde sa zvykne uvádzať aj ako Autogara Calatori Mara SRL.

Zo Săpânța sme sa sem dostali práve jediným autobusom, ktorý premáva na trase Oradea – Sighetu Marmației každý deň (18.50-19.16 h). Cesta trvá 26 min. a cestovný lístok stál 6 ron/1,29 eur/os.

Konečná zastávka bola na autobusovej stanici Autogara Jan (Bus Trans SRL), ale rumunskí šoféri sa zvyknú pýtať cestujúcich, kam cestujú a zastaviť im čo najbližšie k ich cieľu, príp. o to požiadajte vy sami. Veľmi ochotne a s úsmevom na tvári vám zastavia.

Čo v Sighetu Marmației robiť, vidieť a navštíviť?

Centrum mesta tvorí námestie (Piața Libertății), na ktorom sa sústreďuje väčšina pamätihodností mesta. Približne v strede námestia, medzi parkom a ukrajinským kostolom nájdete Turistické informačné centrum (ďalej len centrum; Centrul National de Informare si Promovare Turistica Sighetu Marmației), od ktorého som počítal všetky vzdialenosti.

Pamätné múzeum obetiam komunizmu a odporu

Pamätné múzeum obetiam komunizmu a odporu (Memorialul Victimelor Comunismului și al Rezistenței; 10 ron/2,15 eur/os.) sa nachádza 350 m/4 min. pešo juhovýchodne od centra.

Počas komunistického režimu až do roku 1974 sa tu nachádzala jedna z najznámejších väzníc s maximálnym stupňom stráženia v krajine, ktorá bola určená všetkým disidentom a odporcom komunistického režimu. Mnoho intelektuálov, členov akademickej a vládnej elity, ale aj kňazov a biskupov v týchto priestoroch väznili, mučili aj zabili. Tých, ktorých tu neväznili, zasa posielali na nútené práce do pracovných táborov. V súčasnosti v jej priestoroch zriadili Pamätné múzeum obetiam komunizmu a odporu.

Múzeum sa rozkladá na 3 podlažiach. V cene vstupenky sa dostanete aj na záhradu múzea, kde umiestnili pamätník obetiam, ktoré vo väzení zomreli. Tvoria ho bronzové sochy, ktoré sa jednou rukou chránia, druhou rukou si zakrývajú ústa pred hrôzami a zároveň ťahajú srdce. Z niektorých miestností, obzvlášť z tmavých samotiek vám bude behať mráz po chrbte. Síce sú všetky informácie v múzeu po rumunsky, pri vstupe dostanete informačný materiál, v ktorom sú v angličtine uvedené informácie o jednotlivých expozíciách a miestnostiach múzea.

Cintorín hrdinov či chudákov?

Cintorín hrdinov (Cimitirul Eroilor) alebo tiež niekde označovaný ako Cintorín chudákov (Cimitirul Săracilor) sa nachádza 2,5 km/6 min. autom západne od centra mesta. Obete komunistického režimu tu pochovali v neoznačených hroboch. Cintorín tiež prezývajú „Nekropolou nepochovaných“.

Múzeá a pamätné domy

V meste môžete navštíviť 3 múzeá a 2 pamätné domy.

Múzeum marmarošskej dediny

Múzeum marmarošskej dediny (Muzeul Satului Maramureșean; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza 3,5 km/8 min. autom juhovýchodne od centra mesta. Podobne ako v iných skanzenoch, aj tu preniesli viac než 30 pôvodných domov, hospodárskych budov a kostol z okolitých dedín zo 16.-19. storočia.

Marmarošské etnografické múzeum

Marmarošské etnografické múzeum (Muzeul Etnografical Maramureșului; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza len 54 m/1 min. pešo východne od turistického informačného centra uprostred námestia. Sídli v budove bývalého vojenského klubu, kasína a hotela – v paláci Reduta. Nájdete v ňom kroje, fašiangové masky, ľudovú keramiku, vyrezávané drevené brány, tradičné rumunské tkané koberce alebo predmety, ktoré využívali obyvatelia župy pri každodennej práci. Priestory múzea by si zaslúžili menšiu rekonštrukciu.

Múzeum histórie a archeológie a Múzeum prírodných vied

Múzeum histórie a archeológie (Muzeul de Istorie şi Arheologie) a Múzeum prírodných vied (Muzeul de Ştiinţele Naturii) sa nachádza 230 m/3 min. pešo severozápadne od turistického informačného centra na severnej strane námestia. Múzeá sídlia v priestoroch piaristického kláštora z roku 1730. V historickej expozícii nájdete predmety z obdobia praveku, stredoveké dokumenty, či zbrane. Prírodovedná expozícia sa zameriava na živú a neživú prírodu regiónu Maramureș. Vstupenka do obidvoch expozícií stojí 4 ron/0,86 eur/os.

Múzeum malo byť v čase nášho príchodu otvorené, ale „natrafili“ sme na zamknuté dvere. Tie po chvíli otvorila usmievavá pani, ktorá na našu otázku, či je múzeum otvorené, odpovedala nie. Takže ako to v múzeu vyzerá a či sa oplatí ho vidieť vám, žiaľ, nepoviem.

Pamätný dom Ioan Mihalyi de Apșa

Pamätný dom Ioan Mihalyi de Apșa (Casa memorială Ioan Mihalyi de Apșa; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza 350 m/4 min. pešo západne od turistického informačného centra na južnej strane námestia. Ioan Mihalyi de Apșa bol rumunský vedec a historik. Pamätná izba sa venuje múzeu, ktoré vytvoril vo svojom dome. Zhromažďoval archeologické pozostatky z oblasti, či publikoval stredoveké dokumenty Rumunov a ďalšie vedecké príspevky. Na prízemí sa nachádza stála výstava obrazov rumunských autorov.

Pamätný dom Elie Wiesel

Pamätný dom Elie Wiesel (Casa-Memorială Elie Wiesel; 4 ron/0,86 eur/os.) sa nachádza 500 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Židovský spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny mieru z roku 1986 Elie Wiesel (1928-2016) sa v tomto dome narodil a deportovali ho z neho do koncentračného tábora v Osvienčime. Múzeum sa zameriava na históriu Židov a ich kultúru v regióne Maramureș.

Kostoly

Ukrajinský pravoslávny kostol (Biserica ucraineană din Sighetu Marmaţiei) sa nachádza 220 m/3 min. pešo východne od turistického informačného centra uprostred námestia. Kostol postavili v roku 1804 v barokovom štýle. Neskôr ho čiastočne upravili v novoklasickom štýle.

Rímskokatolícky kostol (Biserica Romano-Catolică) sa nachádza 200 m/3 min. pešo severozápadne od turistického informačného centra na severnej strane námestia. Barokový kostol pochádza z roku 1736 a venovali ho sv. Karolovi Boromejskému.

Pravoslávna katedrála sv. archanjelov Michala a Gabriela (Catedrala Sfinţii Arhangheli Mihail şi Gavriil) sa nachádza 400 m/5 min. pešo severozápadne od turistického informačného centra na severnej strane námestia.

Maďarský reformovaný kostol (Biserica Reformată) sa nachádza 500 m/6 min. pešo západne od turistického informačného centra uprostred námestia. Kostol postavili v polovici 12. stor. a je tak najstaršou stavbou v meste.

Pravoslávny Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Biserica Adormirea Maicii Domnului) sa nachádza 500 m/6 min. pešo severovýchodne od turistického informačného centra. Kostol postavili v roku 1892 ako gréckokatolícky v novogotickom štýle.

Židovské pamiatky

V meste žila kedysi početná židovská komunita – takmer polovica všetkých obyvateľov. V roku 1944 deportovali 38 000 Židov do koncentračného tábora v Osvienčime. Väčšina zahynula a tí, ktorí prežili, emigrovali.

Synagóga (Sinagogă Vijniter Klaus; vstup voľný) sa nachádza 300 m/4 min. pešo severne od centra. V meste sa kedysi nachádzalo osem synagóg. Táto jediná sa zachovala. Postavili ju v roku 1904 v maursko-renesančnom štýle. Vedľa synagógy sa nachádza Centrum židovskej komunity (Comunitatea Evreilor din Sighet).

Pamätník obetí holokaustu (Memorialul Victimelor Holocaustului) sa nachádza 240 m/3 min. pešo južne od centra. Pamätník vztýčili v roku 1947 viac ako 38 000 Židom, ktorí zahynuli v nacistických vyhladzovacích táboroch.

Židovský cintorín (Cimitirul Evreiesc) sa nachádza 600 m/8 min. pešo južne od centra. Cintorín môžete navštíviť prostredníctvom Centra židovskej komunity (Comunitatea Evreilor din Sighet).

Kde v meste Sighetu Marmației spať?

Motel Siesta sa nachádza 1,5 km/18 min. pešo juhozápadne od železničnej stanice (tým pádom aj od autobusových staníc Gara CFR Sighetu Marmației a Autogara Tur Calatori SRL), 1,8 km/21 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice Autogara Jan (Bus Trans SRL) a 1,8 km/22 min. pešo západne od centra mesta.

Dvojlôžkovú izbu Standard zariadili v tradičnom štýle s vlastnou priestrannou kúpeľňou a balkónom s výhľadom na hlavnú cestu. V kúpeľni bol sprchovací kút a k dispozícii bezplatné toaletné potreby. Motel ponúka možnosť doobjednať si chutné raňajky z jedálneho lístka (32 ron/6,87 eur/2 os.), ktoré nám milá obsluha servírovala v okrúhlej sále uprostred záhrady. V izbe sme cítili cigaretový dym a recepčný asi mal svoje dva dni počas nášho pobytu. Cena 93 ron/19,96 eur/izba/noc zodpovedá kvalite ubytovania.

Kde sa v meste Sighetu Marmației najesť?

V meste Sighetu Marmației sme vyskúšali 2 reštaurácie a 1 kaviareň.

Pensiune Restaurant Flamingo

Pensiune Restaurant Flamingo sa nachádza 950 m/12 min. pešo severovýchodne od centra. V reštaurácii si môžete sadnúť dovnútra alebo na priestrannú terasu na záhrade. Večeru nám spríjemnila živá hudba. Obsluha bola trošku pomalšia, ale oplatilo sa čakať.  Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 64 ron/13,73 eur.

Casa Iurca de Călineşti

Casa Iurca de Călineşti sa nachádza 550 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Do tejto reštaurácie sme sa dostali až na druhý deň na obed, pretože večer predtým bola beznádejne obsadená. Vo vnútri to navyše vyzeralo na nejakú rodinnú oslavu. Odporúčam vám rezervovať si stôl vopred. Sedeli sme v záhrade reštaurácie. Na obed tu údajne aspoň podľa jedálneho lístka ponúkajú niečo ako denné menu, ktoré som si chcel objednať. Čašníčka mi ale povedala, že to nemajú. Tak som si objednal mleté hovädzie mäso (niečo ako čevapčiči) s horčicou, zeleninou a kukuričnou kašou mămăligă. To ale vôbec nevadí, lebo obed bol veľmi chutný a obsluha rýchla. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 71,40 ron/15,32 eur.

J’ador Espresso Bar

J’ador Espresso Bar sa nachádza 500 m/6 min. pešo západne od centra. Zastavili sme sa tu na kávu a pivo pred odchodom na autobus do Vișeu de Sus. Síce sme si trochu počkali, kým nás prišiel čašník obslúžiť, ale nápoje boli super. Za účet sme spolu zaplatili 10 ron/2,15 eur.

Sighetu Marmației je vhodným východiskovým bodom na spoznávanie obcí marmarošskej župy a turistiku v neďalekých horách.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 11. 2018 (1 eur = 4,6601 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Sighetu Marmației
• Oficiálny turistický portál regiónu Maramureș

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sighetu Marmației – už nikdy viac väzením! je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.