Ako sa do obce Lobeč dostať?

Obec Lobeč sa nachádza v turistickej oblasti Mělnicko – Kokořínsko v turistickom regióne Stredné Čechy. Z administratívneho hľadiska patrí obec do okresu Mělník v Stredočeskom kraji.

Autom

Obec Lobeč sa nachádza 23 km/25 min. autom severovýchodne od Mělníka, najväčšieho mesta okresu a 60 km/1 h autom severovýchodne od Prahy, hlavného mesta Česka.

Autobusom

Ak budete do obce Lobeč cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z 3 autobusových zastávok:

• Lobeč, pivovar – 20 m/1 min. pešo západne od pivovaru,
• Lobeč, zámek – 250 m/4 min. pešo juhovýchodne od pivovaru,
• Lobeč, Filipův Dvůr – 1,2 km/16 min. pešo juhozápadne od pivovaru.

Vlakom

Vlakom sa do obce Lobeč nedostanete, pretože obcou nevedie žiadna železničná trať.

Pivovar Lobeč – trochu histórie

Prvá písomná zmienka o pivovare je z roku 1586. To znamená, že v roku 2026 oslavuje pivovar už svoje 440. výročie. Zakladateľom pivovaru bol pravdepodobne rod pánov z osady Lobeč. Z čias založenia pivovaru sa zachovalo renesančné jadro sladovne. Počas 30-ročnej vojny, pod ochranou Albrechta z Valdštejna, pivovar dokonca zvýšil svoju produkciu. Po požiari sladovne v obci Mšeno v polovici 17. storočia museli mešťania počas nasledujúcich 200 rokov odoberať pivo len z Lobče.

Až do konca 19. storočia išlo o vidiecku remeselnú prevádzku. V rokoch 1894-1896 pivovar prestavali na parostrojový. Ročná produkcia presahovala 10 tisíc hl piva. Pod vedením sládka Josefa Tománka zažil pivovar zlaté časy. Nedostatok surovín a rast cien po 1. svetovej vojne stlačili výrobu na desatinu. V roku 1925 prerušili prevádzku pivovaru a o 2 roky neskôr ho predali konkurencii. Počas 2. svetovej vojny v roku 1943 výrobu zastavili. Po vojne v roku 1948 pivovar znárodnili a o rok neskôr zrušili. Počas socializmu sa premenil na traktorovú stanicu, bola tu dielňa, sklady a byty. Areál chátral až do konca minulého tisícročia.

V roku 2007 pivovar kúpili architekti Jana a Pavel Prouzovci. Stavebné práce začali v roku 2009. Počas pamiatkovej obnovy reštaurátori na fasáde tiež obnovili nápis Parostrojní pivovar. Slovo Parostrojní sa do názvu spoločnosti dostalo v roku 1903. Odvtedy sa používalo na všetkých etiketách, dokumentoch, či v reklame. Medzitým štát vyhlásil areál za kultúrnu pamiatku. Pivovar patrí medzi najcennejšie ukážky historických českých pivovarov. Revitalizácia trvala neuveriteľných 15 rokov. V roku 2023 získal prestížne ocenenie Europa Nostra za obnovu. Cena sa udeľuje projektom v oblasti kultúrneho dedičstva.

Pivovar Lobeč – prehliadka

Prehliadku technickej pamiatky parostrojového pivovaru v Lobči sme začali v najstaršej časti pivovaru v jeho renesančnom jadre. Odtiaľ sme sa presunuli do starej varny. Majiteľ pivovaru a architekt v jednej osobe, Pavel Prouza, ktorý nás pivovarom sprevádzal, nám celý proces vysvetlil do najmenších detailov, takže aj človek bez akejkoľvek predstavivosti to určite pochopí. Potom sme pokračovali na poschodí, kde sme navštívili pána sládka priamo v jeho kancelárii.

Samozrejme, stále hovorím o historických priestoroch, v ktorých sa pivo kedysi varilo. Dozvedeli sme sa, prečo sa čapovanému pivu v minulosti hovorilo točené. Podkrovie premenili na stálu expozíciu o histórii pivovaru a zlatých rokoch českého piva. Pokračovali sme novou expozíciou parostrojovej technológie v pivovarskom dvore. O novej expozícii si prečítate nižšie. Zaujali ma ohromné priestory a spôsob chladenia v bývalých skladoch. Prehliadku sme ukončili v súčasnej remeselnej prevádzke.

Nová strojovňa – expozícia parostrojovej technológie

Ani sme to neplánovali, pivovar sme navštívili počas podujatia Parostrojní den, ktorý sa konal v polovici apríla počas Medzinárodného dňa pamiatok. Na podujatí slávnostne otvorili Novú strojovňu – expozíciu parostrojovej technológie priamo v areáli pivovaru. Takže sme boli medzi prvými návštevníkmi, ktorí túto expozíciu videli. Expozíciu tvoria funkčné modely parných strojov. Parný stroj, ktorý v expozícii uvidíte, nepochádza priamo z pivovaru. Parostrojová technológia pochádza z valcového mlyna v obci Mutějovice v oblasti Rakovnicko.

Mlyn prestavali na byty a torzo kotolne zbúrali. Ležatý stacionárny parný stroj vyrobili v roku 1895 v strojárni Bolzano, Tedesco & Co. v obci Slané. Ležatý parný kotol zase vyrobili v roku 1915 v Českomoravskej továrni na stroje. Technické múzeum v Brne podrobilo komponenty odbornej analýze. Ministerstvo kultúry ČR ich v roku 2023 vyhlásilo za hnuteľnú kultúrnu pamiatku. Súbor doplnili o  transmisiu s remeňmi, duplexné parné čerpadlo, dynamo, šrotovník a elektromotor.

Vytvorili tak ucelenú zbierku exponátov, ktorá zodpovedá pôvodnému strojnému vybaveniu. Súbor si zaslúžil vybudovanie novej výstavnej expozície v pôvodnej budove chladiarne a kvasiarne v pivovarskom dvore. Drevená konštrukcia a zdobený vyrezávaný štít s 2 českými levmi sú ukážkou súčasného tesárskeho remesla. Vďaka veľkým preskleným plochám tak vidíte parný stroj už po vstupe do pivovaru. Niektoré stroje uvedú počas prehliadky pred vašimi očami do pohybu. Práce na novej expozícii trvali 4 roky.

Pivovar Lobeč – praktické info o prehliadkach

Komentované prehliadky pivovaru so sprievodcom v češtine sú od apríla do júna a v septembri a októbri v soboty o 14.30 h, v júli a v auguste piatky a soboty o 14.30 h a v nedele o 11.30 h. Od novembra do marca sa prehliadky nekonajú, pretože v pivovare je zima. Pre zahraničných návštevníkov majú pripravené texty v angličtine a nemčine. Prehliadka so sprievodcom bez degustácie trvá 75 minút a s degustáciou 95 minút. Na prehliadku sa nemusíte objednávať vopred. V pivovare je aj počas leta teplota okolo 12 °C. Odporúčam vám preto zobrať si teplé oblečenie a topánky s pevnou podrážkou. Vstupenka na prehliadku bez degustácie stojí 200 czk/8,22 eur/os. a s degustáciou 300 czk/12,34 eur/os. Vstupenky sa predávajú priamo na prehliadke. Platiť môžete v hotovosti, príp. cez QR kód. Na prehliadke mi uznali novinársky preukaz.

Ak nemáte záujem o komentovanú prehliadku celého pivovaru so sprievodcom, kedykoľvek počas prevádzkovej doby výčapu môžete navštíviť expozíciu parostrojovej technológie s audio sprievodcom. Audio sprievodca je k dispozícii v češtine, angličtine a nemčine. Na prehliadku si vyhraďte asi 30 minút. Vstupenka stojí 100 czk/4,11 eur/os.

Pivovar Lobeč – obed

Po prehliadke pivovaru a počúvaní o pive sme už naň dostali poriadnu chuť. A nielen to. Poriadne sme aj vyhladli. Výčap ponúka tradičnú českú pivovarskú kuchyňu a samozrejme remeselné pivo z vlastného pivovaru. Veľmi som sa potešil, keď sa v horúce sobotné popoludnie našlo pre nás miesto pri dlhom stole v pivovarskej záhrade. Tu som si vychutnal Zemiakové knedle plnené údeným mäsom, podávané s červenou kapustou a vyprážanou cibuľkou.

Pivná degustácia

Ak pivo z pivovaru Lobeč nepoznáte, odporúčam vám ochutnávku piva. V rámci ochutnávky vyskúšate 6 rôznych druhov pív, ktoré majú aktuálne na výčape. Začal som tradičným lobečským svetlým ležiakom plzenského typu Ležák 11°, ktorý je vlajkovou loďou pivovaru a tvorí polovicu produkcie. Ležiak je jemne zakalený, má zlatú farbu, sladovú vôňu s korenistými a bylinnými tónmi a stredne horkú sladovú chuť s bylinne chmeľovými tónmi.

Druhým pivom bol svetlý ležiak Zázvorák 11°, ktorý ochutili šťavou z čerstvého zázvoru. Špeciálny jantárový premium ležiak Tománek 13° pomenovali po sládkovi Josefovi Tománkovi, ktorý v pivovare pôsobil v rokoch 1907-1921. Doba zrenia je minimálne 6 týždňov. Mierne zakalené pivo má svetlo medenú farbu, hustú stabilnú penu a sladkú karamelovú vôňu, stredne horkú sladovú chuť s jemnými karamelovými a korenistými chmeľovými tónmi.

Vrchne kvasená polotmavá IPA 14° má farbu tmavej medi, karamelovú, výrazne citrusovú vôňu grepu s tónmi lesného ovocia, bazového kvetu a bylín a horkejšiu sladovú karamelovú chuť s ľahkými tónmi lesného ovocia a citrusov. Piatym ochutnávaným pivom bol špeciálny veľkonočný svieži zelený ležiak. Vrchne kvasený tmavý, takmer číry írsky suchý Stout 12° má farbu ebenového dreva, praženú orieškovú vôňu s tónmi sliviek a bylín, stredne horkú praženú chuť s tónmi horkej čokolády, pripáleného karamelu a sušených sliviek.

Všetky pivá sú nefiltrované a nepasterizované. Za obed pre 2 osoby som zaplatil 712 czk/29,28 eur. Tománek mi tak zachutil, že som si ho kúpil aj domov (130 czk/5,35 eur/1 l). Vo výčape môžete platiť platobnou kartou.

Ochutnajte pivo aj v týchto pivovaroch:

• Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok
• Čo vidieť v Kutnej Hore
• Pivovar Feldschlösschen – pivný hrad
• Pivovar Cantillon Brusel
• Čo robiť v Poprade

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka pivovaru

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 17. 4. 2026 (1 eur = 24,317 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pivovar Lobeč – farba medi, vôňa chmeľu a chuť sladu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Piatra Neamț dostať?

Piatra Neamț sa nachádza v historickom regióne Moldavsko na severovýchode Rumunska. Z administratívneho hľadiska je najväčším a hlavným mestom okresu Neamț. Od Iași, najväčšieho mesta celého regiónu, sa nachádza 138 km/2 h 18 min. autom juhozápadne a od Bukurešti, hlavného mesta Rumunska, je vo vzdialenosti 374 km/4 h 20 min. autom severne.

Autobusom

Ak budete do mesta cestovať autobusom, môžete vystúpiť na jednej z dvoch autobusových zastávok:

• Autogara Euro Travel (Veche) – stará autobusová stanica, neďaleko železničnej stanice, 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra,
• Autogara Fya Trans – neďaleko starej autobusovej i železničnej stanice, 1,1 km/16 min. pešo juhozápadne od centra.

Vlakom

Železničná stanica Piatra Neamț sa nachádza 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra.

Kde v meste Piatra Neamț získať info?

Národné turistické informačné a propagačné centrum (Centrul național de informare și promovare turistică) sa nachádza 700 m/10 min. pešo juhozápadne od historického jadra mesta.

Čo v meste Piatra Neamț robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Piatra Neamț vám určite odporúčam výlet lanovkou na vrch Cozla. Keby sme do mesta neprišli v pondelok a nasledujúci deň by nám na jeho spoznávanie ostalo viac času, určite by sme navštívili Kráľovský dvor s vežou Štefana Veľkého. V meste ďalej môžete navštíviť Múzeum histórie a archeológie, Múzeum eneolitu Cucuteni Gheorghe Dumitroaia (kultúra Cucuteni bola významná eneolitická civilizácia vo východnej Európe), Etnografické múzeum, Múzeum prírodných vied, Umelecké múzeum, Galériu umenia Lascăr Vorel, Pamätný dom Calistrat Hogaș, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa, či Centrálny park.

Vrch Cozla (Vârful Cozla)

Vrch Cozla (Vârful Cozla, skrátene Vf. Cozla; 650 m n. m.) sa vypína nad severným okrajom mestom Piatra Neamț. Je súčasťou prírodnej rezervácie. Minerálne pramene, ktoré objavili v roku 1882, ocenili na Svetovej výstave v Paríži už v roku 1900. Mesto je od roku 1889 kúpeľným strediskom. Prívalové dažde v roku 1897 spôsobili masívne zosuvy pôdy. Preto v rokoch 1901-1904 zalesnili vrch jedľami a borovicami. V súčasnosti je vrch strediskom letnej, ale aj zimnej rekreácie a vhodným východiskovým bodom na turistiku v Prírodnom parku Tri kotly a Geologickej rezervácii Liparských (eolických) marmitov.

Na vrchol sa dostanete pešo po turistickom chodníku (2,3 km/53 min. pešo severne od centra) alebo pohodlne lanovkou. Práve tú sme zvolili aj my. Dolná nástupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – stație plecare; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od centra) sa nachádza pri železničnej stanici. Horná výstupná stanica kabínkovej lanovky (Telegondolă Panoramă – Stație Sosire; 2 km/50 min. pešo severne od centra) sa nachádza pod vrcholom Cozla.

Technické a praktické informácie o lanovke

Lanovku otvorili vo februári 2008, má dĺžku 1 915 m, cesta trvá 8 minút, rýchlosťou 6 m/s. Dolná stanica lanovky sa nachádza vo výške 323 m n. m., horná stanica lanovky je zase vo výške 632 m n. m., takže výškový rozdiel je 309 m. Lanovku vyrobila rakúska firma Doppelmayr, má 22 moderných kabínok, každú s kapacitou 8 osôb, prepravná kapacita je 1 200 osôb za hodinu, počet stĺpov na trase je 10 a najvyšší má výšku 64 m. Po 16 rokoch prevádzky v roku 2024 lanovka prekročila hranicu 1 milióna prepravených cestujúcich. Na Slovensku máme lanovky od tejto firmy napr. zo Štartu na Skalnaté pleso, v Jasnej v Nízkych Tatrách, v Park Snow Donovaly a mnohých ďalších.

Lanovka premáva 365 dní v roku, v pondelky, utorky a od štvrtka do nedele medzi 10.00-18.00 h a v stredy medzi 12.00-18.00 h. Spiatočný lístok na lanovku stál 50 ron/9,81 eur/os. Lístok si môžete kúpiť v pokladni na dolnej stanici lanovky alebo on-line na oficiálnej internetovej stránke lanovky. On-line lístky platia 90 dní. V prípade silného vetra, búrok alebo iných nebezpečných poveternostných podmienok môžu prevádzku lanovky dočasne pozastaviť. Neďaleko dolnej stanice lanovky sa nachádza parkovisko. Za parkovanie sme zaplatili 15 ron/2,94 eur/deň. V parkovacom automate môžete platiť platobnou kartou.

Kráľovský dvor (Curtea Domnească)

Prvá písomná zmienka o kráľovskom dvore pochádza z roku 1491. Kostol postavili v rokoch 1497-1498 za vlády Štefana Veľkého. Slúžil ako kniežacie sídlo, administratívne centrum a miesto obrany. Opevnený dvor pôvodne zahŕňal kniežací palác, kostol vojvodu a hospodárske budovy. Do súčasnosti sa zachovala veža Štefana Veľkého, Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a pivnice v 2 kniežacích domoch.

Ruiny 1. kniežacieho domu (Pivnița 1 de la Curtea Domnească) objavili v rokoch 1954-1955. Múzeom sa stali až v roku 1986. V expozícii uvidíte pôvodné 3-rozmerné exponáty, vojenskú výstroj a výzbroj, ozdobné predmety, odevné doplnky a mince zo 16.-18. storočia. Ruiny 2. kniežacieho dvora (Pivnița 2 de la Curtea Domnească) objavili pri archeologickom výskume v roku 2011. Expozíciu v ňom otvorili v roku 2016. Panely prezentujú hlavné archeologické výsledky.

Vežu Štefana Veľkého (Turnul lui Ștefan cel Mare) postavili zo surového kameňa a tehál v roku 1499 po víťazstve v bitke pri Codrii Cosminului. Má výšku 19 m. V priebehu storočí plnila niekoľko funkcií. Bola zvonicou susedného kostola, poskytovala útočisko v prípade nebezpečenstva, vďaka svojej výške bola strategickým pozorovacím bodom, taktiež miestom pre mestského strážcu požiarov. Hodiny na vežu umiestnili v roku 1890.

Kráľovský dvor je otvorený od októbra do marca od utorka do nedele medzi 9.00-17.00 h a od apríla do septembra od utorka do nedele medzi 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 16 ron/3,14 eur/os.

Centrálny park (Parcul Tineretului)

Centrálny park alebo Park Štefana Veľkého alebo tiež Park mládeže (Parcul Tineretului; 210 m/3 min. pešo južne od centra) je bezpodmienečne jednou z najobľúbenejších promenád mesta. V podvečerných hodinách sa to návštevníkmi parku len tak hemžilo. Na spríjemnenie nálady dokonca hrala z rozhlasu hudba. Park je celoročným dejiskom podujatí mesta. Od festivalov, koncertov a výstav v letnej sezóne cez vianočné trhy až po oslavu Nového roka v tej zimnej.

Kde sa v meste Piatra Neamț ubytovať?

Apartmánový hotel Atlas Aparthotel (350 m/5 min. pešo východne od centra) bol absolútne najlepším ubytovacím zariadením, v akom sme sa v rumunskom Moldavsku, ale aj Moldavsku ubytovali. Ubytovať sa môžete medzi 15.00-22.00 h. Odubytovať sa musíte medzi 7.00-11.00 h. Na recepcii pracovala neskutočne milá, veľmi dobre po anglicky hovoriaca recepčná, pripravená kedykoľvek s čímkoľvek pomôcť. V tomto hoteli by sme pokojne ostali aj týždeň.

Mali sme byť ubytovaní v 2-posteľovej izbe Standard vo vedľajšej budove hotela. Našu izbu ale dali iným hosťom, ktorí nechceli byť ubytovaní v hlavnej budove. Vďaka týmto hosťom sme dostali skutočne priestranný 1-spálňový apartmán s obývacou izbou s balkónom s výhľadom na protiľahlý kopec so súkromnou plne vybavenou kuchyňou a súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. V kuchyni bola varná doska, mikrovlnná rúra, chladnička, kávovar, rýchlovarná kanvica, voda, káva a čaj. Ku káve nás čakala drobná pozornosť v podobe Raffaella. V kúpeľni boli bezplatné toaletné potreby.

Veľmi chutné raňajky podávajú formou ponukových stolov. V ponuke sme našli aj rumunskú zeleninovú nátierku Zacuscă z pečených baklažánov, červenej papriky, paradajkového pretlaku a cibule, ochutenú soľou, korením a bobkovým listom. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Nebolo možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom osvetlenom a kamerou monitorovanom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Za ubytovanie sme zaplatili 405,50 ron/79,54 eur. Cena zahŕňala izbu s raňajkami, 11 % DPH a mestskú daň vo výške 5 ron/0,98 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Piatra Neamț najesť?

V meste Piatra Neamț sme sa najedli v 2 reštauráciách. V jednej nám chutilo, v tej druhej už trochu menej. Tá druhá sa nám aspoň postarala o ďalší zážitok v podobe živej hudby. Pri ďalšej návšteve mesta by sme ju ale určite zamenili za inú reštauráciu.

Turnul Berarilor

Nemecky pôsobiaca reštaurácia Turnul Berarilor sa nachádza 650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra. Stôl si môžete rezervovať priamo na stránke reštaurácie. Ochutnal som vyprážaný kurací rezeň s vyprážanými zemiakovými lupienkami s kajenským korením. Rezeň som kombinoval s remeselným pivom vlastnej výroby Pils Aramie. Nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak s medenou jantárovou farbou a výbornou chuťou. Pripomínal mi Nemțeanu, ktorú som ochutnal deň predtým v Târgu Neamț. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 121 ron/23,74 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Buon Gusto

Reštaurácia Buon Gusto (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) sme navštívili vďaka veľa pozitívnym hodnoteniam. Netušili sme, že v ten večer bude hrať v podniku ešte aj živá hudba. Starší spevák sa pokúšal s nami viackrát nadviazať očný kontakt a presvedčiť nás, aby sme mu so spevom pomohli. Až po chvíli nakoniec dorazil k nášmu stolu a zistil, že mu vôbec nerozumieme. Večeru sme začali tradičnou rumunskou pálenkou zo sliviek Țuică.

Zaujímalo ma, ako pripravujú v tejto časti Rumunska pizzu. Objednal som si moju obľúbenú s tuniakom. V reštaurácii ale na ňu naviac dávajú ešte aj sladkú konzervovanú kukuricu. Nie, že by mi pizza nechutila, len to nebolo ono. Navyše sme sa po jej zjedení necítili najlepšie, tak len veríme, že to nebolo jedlom. Pizzu som zapil rumunským svetlým ležiakom Bucur. Svieža, vyvážená, mierne horká chuť s aromatickými tónmi. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 155 ron/30,40 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Piatra Neamț zájsť na kávu?

Pre široký výber pečiva a dezertov si určite zájdite do pekárne Crosta a ak túžite po káve s výhľadom, v tom prípade vám odporúčam kaviareň na vrchole Cozla.

Crosta

Sieť pekární Crosta (650 m/9 min. pešo juhozápadne od centra) ponúka neskutočne širokú ponuku pečiva, koláčov a tort. Prvá pekáreň vznikla už v roku 1966. V súčasnosti je to už 4. generácia, ktorá zdieľa svoju vášeň pre výrobu chleba. Aj pri názve Crosta sa inšpirovali chrumkavou kôrkou chleba. Niektoré druhy pečiva a pekárenských výrobkov, napr. Babičkin chlieb, Moldavské koláče, Domácu zemiakovú špecialitu a ďalšie zapísali do Národného registra tradičných produktov.

Ochutnal som dozlatista upečený dezert s vanilkovou príchuťou v tvare muffinu alebo mini bábovky Savarine, ktorý sa po upečení cez noc ešte namáča v rumovom sirupe. Podáva sa so šľahačkou a sladkou višňou. Koláč pomenovali na počesť významného francúzskeho spisovateľa o jedle, gurmána, politika a právnika Jeana Anthelmeho Brillat-Savarina. Sladký Savarine som snúbil s horkým espressom. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 36,49 ron/7,16 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Cozla

Ďalšiu kávu sme vypili (takmer) na vrchole Cozla, ktorý sa týči nad mestom. O výlete na vrchol som písal vyššie. Mali sme veľkú chuť na kávu a keď sa k tomu núka ešte pekný výhľad, bola by škoda to nevyužiť. V mimosezóne otvorili pri hornej stanici lanovky len jedinú kaviareň. Aj v tej sa dalo platiť len v hotovosti. Žiadny bankomat nablízku. V peňaženke sme mali posledných 10 ron/1,96 eur. Práve toľko stála jedna káva. Bolo rozhodnuté. O kávu sa budeme musieť pobiť podeliť.

Veľmi milý, pravdepodobne, pán majiteľ nám 2. kávu pripravil na účet podniku. Tú sme si neskôr odpracovali, keď sme pomáhali, predpokladám, jeho synovi potlačiť auto, ktoré zapadlo do kamienkov. Zapadnuté auto sa nám síce nepodarilo odtlačiť, ale ako odmenu za pomoc sme zase dostali, pravdepodobne, od manželky majiteľa chutný langoš s džemom. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Vyvezte sa lanovkou aj v týchto lokalitách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Sants-Montjuïc
• Pevnosť Hohensalzburg a námestia okolo katedrály

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 9. 3. 2026 (1 eur = 5,0979 ron).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Piatra Neamț vo vás zanechá zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Chrám sv. Barbory

Neskorogotický 5-loďový Chrám sv. Barbory (800 m/12 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) je 1 zo 4 stavieb katedrálneho typu v stredných Čechách. Baníci, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj mesta, zasvätili chrám sv. Barbore, ktorá je ich patrónkou. Počiatky stavby siahajú do 2. polovice 14. storočia. Chrámu boli vzorom najslávnejšie francúzske katedrály. V polovici 16. storočia, keď v kutnohorských baniach došlo striebro, stavbu provizórne ukončili. V nasledujúcich storočiach prešla viacerými barokovými úpravami.

Súčasná podoba chrámu je z prelomu 19. a 20. storočia, kedy sa uskutočnila regotizácia (úprava pamiatky späť do gotického štýlu) a obnova chrámu. Od roku 1995 je spolu s historickým centrom mesta a Katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Sedleci súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najkrajší výhľad na chrám s jezuitským kolégiom sa vám naskytne z vyhliadky pri kostole sv. Jakuba alebo vyhliadky pod Vlašským dvorom.

Prehliadka chrámu sv. Barbory

Vo vnútri chrámu uvidíte vzácne gotické fresky, renesančnú kazateľnicu, barokové oltáre, sochy a maľby. Hlavný oltár s motívom Poslednej večere je novogotickou kópiou pôvodného gotického oltára. Okolo presbytéria je 8 kaplniek, čo je typický prvok gotických katedrál. Klenbu nesú krúžené rebrá, medzi ktorými uvidíte znaky kutnohorských cechov a erby mešťanov. Fresky na západnej stene tzv. Minciarskej kaplnky sú najstaršie v celom chráme. Vznikli už okolo roku 1450. Vitráže s kresťanskými motívmi a významnými udalosťami vtedajšej doby pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Posledná vitráž s motívom sv. Anežky Přemyslovny pochádza z roku 2014. Nezabudnite tiež vystúpať po 84 schodoch na emporu, ktorá ponúka zase iný výhľad na chrám.

Praktické informácie

Chrám sv. Barbory je otvorený denne v januári a februári medzi 10.00-16.00 h, v marci, novembri a decembri medzi 10.00-17.00 h a od apríla do októbra medzi 9.00-18.00 h. Vstupenka bez sprievodcu stojí 180 czk/7,43 eur/os. V chráme môžete byť tak dlho, ako chcete. Komentovaná prehliadka chrámu so sprievodcom a organu s organistom trvá 60 minút a stojí 180 czk/7,43 eur/os. Sprievodca stojí 600 czk/24,75 eur počas návštevnej doby a 1 500 czk/61,88 eur mimo návštevnej doby a organista stojí 2 500 czk/103,14 eur. Komentovaná prehliadka strechy chrámu so sprievodcom trvá 60 minút a stojí 6 000 czk/247,52 eur/10 osôb. Prehliadky so sprievodcom alebo organistom si musíte rezervovať minimálne 2 týždne vopred. V pokladni chrámu môžete platiť platobnou kartou.

Kaplnka Božieho tela

Kaplnku Božieho tela (650 m/9 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) začali stavať v 80. rokoch 14. storočia ako tzv. karner, 2-podlažnú kaplnku s kostnicou. Spodné podlažie slúžilo k pietnemu ukladaniu kostí v kostnici a horné podlažie sa malo využívať ako kaplnka. Horné podlažie pravdepodobne nikdy neslúžilo svojmu účelu v súvislosti s výstavbou chrámu sv. Barbory. Cintorín sa zrejme rozprestieral v miestach dnešného jezuitského kolégia.

Kaplnku využívali jezuiti ako oratórium. Po zrušení rádu v roku 1773 slúžila ako sklad predavača múky a dielňa organistu. Od polovice 20. storočia sa nevyužívala a chátrala. Medzi rokmi 1997-2000 prešla náročnou rekonštrukciou. Interiér s krížovou klenbou je príkladom tzv. krásneho slohu. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej podobe. Návštevná doba kaplnky je taká istá ako chrámu sv. Barbory. Vstup do kaplnky je zdarma.

Hrádok – České múzeum striebra a stredoveká strieborná baňa

Snáď najzážitkovejšou prehliadkou v Kutnej Hore bol Hrádok – České múzeum striebra (350 m/6 min. pešo juhozápadne od Palackého náměstí) a zostup do stredovekej striebornej bane.

Stručná história Hrádku

Drevená tvrdza stála na Hrádku už pred 7 storočiami – dávno pred striebornou horúčkou, ktorá v meste neskôr vypukla. Po založení kráľovskej mincovne pristavali k drevenej tvrdzi opevnený dvorec. Prvé písomné správy o Hrádku máme z 1. štvrtiny 14. storočia. Opevnenú tvrdzu neskôr prestavali na kamenný palác mestského typu. Maľované stropy, jeden z prvých prejavov renesancie v Čechách, vznikli za vlády kráľa Vladislava II. Jagelovského (1456-1516).

Napriek viacerým prestavbám môžeme Hrádok označiť za jeden z najčistejších prejavov českej gotiky. Myšlienka na zriadenia múzea prišla v roku 1910. Podarilo sa ju ale uskutočniť až po 2. svetovej vojne. V 70. rokoch 20. storočia múzeum zatvorili z dôvodu rekonštrukcie. Tá sa ale začala až v 90. rokoch. Múzeum slávnostne otvorili v marci 1996 za prítomnosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu.

Prehliadkové okruhy

V múzeu si môžete vybrať z 3 prehliadkových okruhov:

1. Mesto striebra – vývoj Kutnej Hory od počiatkov až kým sa nestala 2. najvýznamnejším kráľovským mestom, ako aj vývoj Hrádku, uvidíte geologické, archeologické a numizmatické zbierky a štýl života šľachty. Expozíciu si prechádzate bez sprievodcu. Vstupenka stojí 100 czk/4,13 eur/os.,
2. Cesta striebra – počas prehliadky sa dozviete stredovekú technológiu ťažby a spracovania surového striebra, razby mince, uvidíte pôvodný veľký ťažný stroj na konský pohon, tzv. trejv a zostúpite do stredovekej bane s technologickým vybavením. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvá asi 90 minút a stojí 200 czk/8,25 eur/os. Odporúčam vám rezervovať si prehliadku vopred on-line,
3. V sebe kombinuje prvé 2 okruhy za zvýhodnené vstupné 270 czk/11,14 eur/os. Ak budete mať záujem ísť len na výstavu, vstup stojí 40 czk/1,65 eur/os.

Prehliadkový okruh Cesta striebra – história a priebeh prehliadky

Banské dielo objavili v roku 1967 pri hydrogeologickom prieskume historickej časti mesta. Stará štôla sa nachádza 22 m pod jezuitským kolégiom. Nejde o najhlbšiu a najbohatšiu kutnohorskú baňu, ale o dokonale zachovanú stredovekú odvodňovaciu štôlu, ktorú razili medzi 14.-16. storočím. Rozsiahle banské dielo pod štôlou je zatopené a ešte stále nepreskúmané. V nadloží sa nachádzajú usadené horniny, ktoré obsahujú vápenec, a preto štôla trochu pripomína krasovú jaskyňu. Stopy po práci s banským kladivkom môžete vidieť na stenách štôly dodnes. Okrem nich uvidíte aj malé výklenky, do ktorých baníci ukladali kahany. Od roku 1995 sa do štôly zostupuje po 33 m hlbokom schodisku, ktoré vybudovali vo vetracej šachte.

Pred samotnou prehliadkou štôly som sa navliekol do tzv. perkytle, baníckej haleny s kapucňou a vybavený helmou s čelovkou som mohol zostúpiť do pôvodnej stredovekej bane. Vstup do bane je medzi múzeom, Hrádkom a chrámom sv. Barbory, takže si prechádzku ako malý permoníci užijete nielen vy, ale predovšetkým zvedaví návštevníci mesta so svojimi fotoaparátmi. Úsek má dĺžku asi 250 m a na niektorých miestach šírku len niekoľko desiatok centimetrov.

Praktické informácie

Hrádok je otvorený od utorka do nedele od októbra do apríla medzi 9.00-17.00 h, v máji, júni a septembri medzi 9.00-18.00 h, v júli a auguste medzi 10.00-18.00 h a od polovice januára do začiatku marca je múzeum zatvorené, otvorené sú len výstavy. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Vlašský dvor

Vlašský dvor (260 m/4 min. pešo južne od Palackého náměstí) je niekdajší kráľovský palác a kráľovská mincovňa. Pochádza z 1. polovice 14. storočia. Mincovňu založil kráľ Václav II. (1271-1305). Súčasná podoba Vlašského dvora pochádza z konca 19. storočia. V paláci dnes sídlia mestský úrad, reprezentačné priestory, viaceré expozície, reštaurácia a bar. Na 2 chodbách mestského úradu sú expozície o mestskej správe v priebehu storočí a na ďalších 3 o osobnostiach, ktoré sa narodili, žili a tvorili v Kutnej Hore. Tieto expozície sú zdarma.

Vlašský dvor je otvorený denne od apríla do septembra medzi 9.00-18.00 h a od októbra do marca medzi 10.00-17.00 h. V bývalom kráľovskom paláci máte na výber zo 4 prehliadkových okruhov:

1. Záhada strateného striebra (podzemie) – prechádzate si sami, 50-60 czk/2,06-2,48 eur/os. (cena nie je na webe atraktivity jednotná),
2. Kráľovský mincovňa – prechádzate si sami, 120 czk/4,95 eur/os.,
3. Kráľovský palác – komentovaná prehliadka so sprievodcom, 150 czk/6,19 eur/os., prístupnú časť paláca tvorí len asi 10 miestností, z toho 1 je chodba a ďalšie 4 pripomínajú pľac, na ktorom sa práve natáča film. Dozviete sa, prečo obraz v zasadacej sále je fikcia a uvidíte oltár z Norimbergu,
4. Vlašský dvor – v sebe zahŕňa 3 predošlé prehliadkové okruhy, 220 czk/9,08 eur/os.

Celý Vlašský dvor mal mizerné značenie. A neboli sme jediní, kto v ňom blúdil. Mám pocit, že polovicu toho, čo sme mali vidieť, sme ani nevideli. A druhá polovica ani nebola prístupná. Pobavilo ma, keď sa jedna rodinka poobede dobýjala do Múzea kutnohorských povestí, duchov a strašidiel (100 czk/4,13 eur/os.) a personál zistil, že dvere do múzea zabudol ráno odomknúť. Napriek tomu, že pani sprievodkyňa hovorila potichu, bola milá. V pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Kamenná fontána

Mesto malo v stredoveku kvôli banskej činnosti problém so zabezpečením dostatku pitnej vody pre svojich obyvateľov. Práve preto koncom 15. storočia (1495) vznikla 12-boká kamenná fontána (350 m/6 min. pešo západne od Palackého náměstí), ktorú tu môžete vidieť dodnes. Vodu do fontány privádzali potrubím z 2,5 km vzdialeného prameňa sv. Vojtecha až do roku 1890. V noci je fontána veľmi efektne nasvietená. A nielen tá. Celé mesto je večer pekne nasvietené. Jednodňoví návštevníci sú preč a mesto získava novú, až magickú atmosféru.

Morový stĺp

Barokový morový stĺp (150 m/2 min. pešo západne od Palackého náměstí) vznikal v rokoch 1713-1715 ako reakcia na morovú epidémiu, ktorá si vyžiadala viac ako 1 000 obetí. Na vrchole stĺpu stojí socha Panny Márie Immaculaty. Stĺp je posiaty sochami haviarov.

Meštiansky pivovar

Pivo sa v Kutnej Hore varí už 5 storočí. V roku 1484 Kutnú Horu povýšili na kráľovské mesto s právom variť a predávať pivo. Prvý Meštiansky pivovar (950 m/12 min. pešo severne od Palackého náměstí) založili v roku 1573. Koncom 16. storočia (1589) kúpilo pivovar mesto a prevádzkovalo ho takmer ďalšie 4 storočia. V roku 1953 pivovar znárodnili na ďalších 40 rokov, až kým sa v roku 1993 nevrátil do rúk mesta. Desiate roky 21. storočia (2009-2017) sa niesli v znamení prerušenia výroby piva. V roku 2020 pivovar opäť získal svoje pôvodné ochranné známky. Pivo kvasí výhradne v otvorených kadiach v spilke a potom dlhšiu dobu zreje v ležiakových tankoch pri nízkych teplotách. Pivu tak ostane jeho charakteristická horká chuť.

Pivá meštianskeho pivovaru

Komentovanú hodinovú prehliadku pivovaru so sprievodcom sme síce nestihli, zato som si kúpil 3 rôzne pivá, ktoré mi pobyt v meste pripomínali ešte po návrate do Prahy. Ochutnal som ležiak Kutná Hora Stříbrná 11, tmavý ležiak Kutná Hora Černá 12 a Kutná Hora Lorecká 14. Strieborná 11 je poctivý ležiak so strednou plnosťou z plzenského sladu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Tmavý ležiak Čierna 12 varia zo 4 druhov sladu – Plzenský, Mníchovský, Karamelový a Carafa – ktoré mu dávajú tmavú až čiernu farbu a odrôd chmeľu Sládek a Žatecký poloraný červeňák. Sviatočný špeciál Lorecká 14 je silné svetlé pivo, ktoré varia podľa pôvodnej receptúry. V pivnici zreje 2 mesiace. Pri výrobe použili 3 druhy sladu – Plzenský, Mníchovský a Carapils a 2 odrody chmeľu – Premiant a Žatecký poloraný červeňák.

Praktické informácie

Predajňa je otvorená od pondelka do stredy medzi 7.30-15.00 h, štvrtky a piatky medzi 7.30-17.00 h a v soboty medzi 8.00-11.00 h. Ak náhodou natrafíte na zamknuté dvere tak ako my, len zazvoňte na zvonček a ochotná pani predavačka vám príde hneď otvoriť. Za 3 pivá vrátane zálohy za fľaše som zaplatil 67 czk/2,76 eur. V predajni môžete platiť platobnou kartou. Prehliadky sa konajú v sobotu o 10.30 h a 13.30 h. Minimálny počet osôb na prehliadku je 5. Prehliadka stojí 150 czk/6,19 eur/os. V predajni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte aj tieto banské mestá:

• Soľná baňa v rumunskej Turde ponúka sci-fi zážitok
• Ostrava – metropola severnej Moravy
• Banská Štiavnica – Hont známy neznámy

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 6. 2. 2026 (1 eur = 24,24 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kutnej Hore? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Litoměřice dostať?

Litoměřice sa nachádzajú v turistickej oblasti České stredohorie v severozápadných Čechách.

Autobusom

Autobusová stanica Litoměřice, autobusové nádraží sa nachádza 700 m/9 min. pešo juhovýchodne od Mírového náměstí. Z Litoměříc som do Prahy cestoval autobusom. Konečná zastávka autobusu bola v Letňanoch. Cesta trvala 1 h a 11 min. a cestovný lístok s kupónom po Prahe ma vyšiel na 90 czk/3,71 eur.

Vlakom

Ak budete do mesta Litoměřice cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z 3 vlakových staníc:

• Litoměřice, město – 650 m/8 min. pešo juhovýchodne od centra,
• Litoměřice, horní nádraží – 800 m/12 min. pešo severne od centra,
• Litoměřice, Cihelna – 1,2 km/17 min. pešo severozápadne od centra.

Do Litoměříc som plánoval cestovať priamym autobusom z pražských Letnian. Ten som ale vďaka dopravnej zápche nestihol. A tak som najprv cestoval autobusom do Brandýsa nad Labem – Stará Boleslav, železničná stanica a odtiaľ potom vlakom do Litoměříc. Cesta vrátane prestoja v Starej Boleslavi trvala 1 h a 39 minút. Cestovný lístok na autobus s kupónom po Prahe stál 20 czk/0,82 eur a cestovný lístok na vlak stál 119,80 czk/4,94 eur. Vo vlaku som si kúpil lepšiu triedu, aby som počas cesty ešte stihol vypiť kávu. Avšak, trochu som sa prepočítal. Káva, ktorá je u tohto súkromného prepravcu vo vyššej triede samozrejmosťou, sa v týchto vlakoch nepodáva. Tak som si musel počkať až na poobednú kávu. A to sa naozaj vyplatilo.

Kde v meste Litoměřice získať info?

Turistické informačné centrum (Informační centrum Litoměřice) sa nachádza priamo na Mírovém náměstí v južnej časti zástavby na prízemí budovy Mestského úradu. Budovu spoznáte už z diaľky vďaka veži so strechou v tvare kalicha na víno (Dům u Kalicha). Mne však viac pripomína kalich kvetu. Ochotná zamestnankyňa infocentra vás do veže vezme v rámci komentovaných prehliadok so sprievodcom. O prehliadke veže Kalich sa dočítate v článku Čo vidieť v meste Litoměřice. Po prehliadke mi pani tiež poskytla info o príchodoch a odchodoch lode, ktorá sa plaví po Labe.

Kde sa v meste Litoměřice ubytovať?

Hotel Roosevelt sa nachádza 500 m/7 min. pešo severovýchodne od Mírového náměstí. Až počas prechádzky do reštaurácie na večeru som zistil, že v susednej ulici stojí väznica. O ulicu vyššie sa ale nachádza krásny a rozľahlý park Jiráskove sady. Ubytovať sa môžete medzi 14.00-20.00 h, odubytovať medzi 7.00-10.30 h. Recepcia nie je otvorená 24 hodín. Vchod do hotela sa medzi 21.00-6.00 h zamyká. Kľúč od vchodových dverí dostanete pri check-in-e. Na recepcii bola veľmi príjemná a usmievavá recepčná.

Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad do záhrady hotela. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby. V hoteli podávajú teplé a studené raňajky formou bufetových stolov. Škoda len, že salámu, syry a zeleninu neponúkajú v uzatvárateľných nádobách. Na konci podávania raňajok už dosť vyschli. Raňajky sa podávajú medzi 7.00-9.00 h.

Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Nie je možné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii vo dvore hotela. Bezplatne môžete parkovať aj v priľahlých uliciach. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 2 noci som zaplatil 2 810 czk/115,8 eur. Cena zahŕňala izbu, raňajky, poplatok z pobytu a DPH. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Litoměřice najesť?

V meste Litoměřice som sa počas víkendového pobytu chutne najedol vo všetkých 4 reštauráciách, ktoré som navštívil.

Original Budvarka Litoměřice

Kde inde mohol pivovar Budějovický Budvar otvoriť pivnicu a reštauráciu Original Budvarka Litoměřice (190 m/3 min. pešo severne od Mírového náměstí), ako v sladovni bývalého pivovaru, ktorá je zároveň kultúrnou pamiatkou? Odkedy som sa presťahoval do Česka, polievky jem len málokedy. Dostal som veľkú chuť na poctivý domáci hovädzí vývar s koreňovou zeleninou, pečeňovými haluškami a cestovinou. Po polievke nastala ohromná dilema, keď som nevedel, aké jedlo si mám vybrať z poludňajšej ponuky. Bol som neskutočne hladný a všetky jedlá vyzerali tak chutne. Nakoniec zvíťazili Zemiakové knedle plnené údeným mäsom podávané s moravskou kapustou a smaženou cibuľkou. Fantastický obed som samozrejme zapil čapovaným tankovým ležiakom Budweiser Budvar. Za celý obed som zaplatil 325 czk/13,39 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Dobrá bašta

Tam, kde sa prv bojovalo a strážilo mesto, sa dnes dobre najete. Nielen preto, že v bývalej bašte sa nachádza reštaurácia Dobrá bašta (500 m/6 min. pešo východne od Mírového náměstí), ale aj to, že reštaurácia odkazuje na dobré jedlo. V 19. storočí dokonca slúžila ako väzenská kaplnka. Mal som veľké šťastie, že obsluha pre mňa v piatok večer našla práve jeden stôl. Inak vám odporúčam rezervovať si stôl vopred. Z bohatej ponuky hlavných jedál som si vybral Bravčovú panenku v slanine s omáčkou z čierneho korenia, s pečenými zemiakmi s cibuľou a syrom. Výbornú večeru som zapil svetlým ležiakom. Za večeru som zaplatil 400 czk/16,48 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Biskupský pivovar u sv. Štěpána

Reštaurácia Biskupský pivovar u sv. Štěpána sa nachádza 600 m/8 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. V reštaurácii som sa zastavil na rýchly obed pred návštevou hradu. Vybral som si z dennej ponuky pivovaru, ktorou bol Vyprážaný kurací rezeň v bylinkovej strúhanke s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, tatárskou omáčkou a malým zeleninovým šalátom. Obed som snúbil s pivom vlastnej výroby. Na výrobu piva používajú vodu z Litoměříc, slad zo sladovne Ferdinand a chmeľ zo Žatca. Ochutnal som jedenástku s názvom Děkan. Svetlý hlboko prekvasený ležiak s príjemnou horkosťou, plnou sladovou chuťou a ľahkými karamelovými tónmi. Za obed som zaplatil 350 czk/14,42 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

U Zlatého bažanta

Reštaurácia a kaviareň U Zlatého bažanta sa nachádza priamo na Mírovom náměstí v južnej časti zástavby. Po dlhej dobe som si zase objednal Cheeseburger s vyzretým mletým hovädzím mäsom, grilovanou slaninou, domácou cibuľovou marmeládou, paradajkou a uhorkou. Burger podávajú s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, tatárskou omáčkou a šalátom Coleslaw. Majiteľ je asi veľkým milovníkom slovenského piva Zlatý bažant, keď ho ponúka čapované a pomenoval po ňom aj celú reštauráciu. Vyskúšal som české pivo Březňák, ktoré som dovtedy nepoznal. Svetlý ležiak zlatej farby má príjemnú chmeľovú arómu a plnú chuť. Za večeru som zaplatil 375 czk/15,45 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť v meste Litoměřice na kávu?

V meste Litoměřice som navštívil 3 kaviarne. V 2 z nich som mal dobrú skúsenosť a z tej tretej som až taký spokojný neodchádzal.

Káva s párou

Už dlho som nenavštívil kaviareň, v ktorej by sa mi tak páčilo. Prvorepubliková kaviareň Káva s párou (450 m/6 min. pešo južne od Mírového náměstí) našla svoje miesto v budove zrušenej železničnej zastávky. A že na vás história dýcha z každého miesta. Zastávka vznikla už v roku 1884 a jazdili cez ňu len parné vlaky. Preto ten názov. Neodolal som dezertom vlastnej výroby a výberovej káve. Ochutnal som venček z odpaľovaného cesta s vanilkovým krémom a pochopiteľne espresso. Aj tu vám ku káve naservírujú pohár vody. Za účet som zaplatil 130 czk/5,36 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Kávu s párou chcem navštíviť aj cez leto. Sadnem si na terasu, aby som mal pocit, že sedím na peróne s výhľadom na starú lokomotívu (Krauss München) z roku 1897 a bývalý železničný tunel.

Zoban pražírna Litoměřice

Kaviareň s pražiarňou a predajňou výberovej kávy Zoban sa nachádza 140 m/2 min. pešo západne od Mírového náměstí. U Zobana pracujú len s čerstvou kávou prvotriednej kvality s dohľadateľným pôvodom. Káva získala striebro a národnú cenu na Majstrovstvách Európy v roku 2025. Po návšteve Lyonu som opäť dostal chuť na mrkvový koláč a espresso k tomu. Ku káve automaticky podávajú aj pohár vody bez toho, aby ste oň museli žiadať. Rozhodol som sa, že si kúpim jedno balenie kávy aj domov. V kaviarni vám ochotne poradia, ktorá káva je pre vás najvhodnejšia. Obsluha mi odporučila Honduras s chuťou po bielom rume, kešu orieškoch a agávovom sirupe. Za účet som zaplatil 134 czk/5,52 eur. Balenie kávy stálo 288 czk/11,87 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kafe doma

V kaviarni Kafe doma (priamo na Mírovom náměstí v severnej časti zástavby) som sa rozhodne necítil ako doma. A to som sa na internete dokonca dočítal, že ju zriadili v duchu filozofie feng šuej. Do kaviarne som zavítal po prechádzke na Radobýl. Posadil som sa za stôl a čakal, kým ma niekto príde objednať. Prešli okolo mňa a videli ma asi 4 servírky, ale ani jedna neprišla prevziať objednávku. Tak som si šiel objednať sám k baru.

Čašníčka na mňa prekvapene pozerala, až som nadobudol zvláštny pocit, že som si dovolil urobiť niečo, čo som nemal. Objednal som si rakytníkový čaj z jesenného menu. Čaj bol výborný, len ho bolo málo. Neočakával som pollitrový hrnček, ale deci, nanajvýš deci a pol, je skutočne málo. Po tejto skúsenosti som už nemal chuť si nič objednať a tak som radšej uprednostnil ďalšie spoznávanie mesta. Za čaj som zaplatil 78 czk/3,21 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj tieto návody na prežitie:

• Bazilej
• Lyon
• Oslo
• Brusel
• Portsmouth

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 27. januáru 2026. (1 eur = 24,267 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Litoměřice – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Pivovar Feldschlösschen – ako sa tam dostať?

Pivovar Feldschlösschen sa nachádza v meste Rheinfelden, v kantóne Aargau na severe Švajčiarska.

Do pivovaru som cestoval hromadnou dopravou z nemeckého Weil am Rhein, v ktorom som navštívil Múzeum dizajnu Vitra. Najprv som si vzal električku č. 8 zo zastávky Weil am Rhein, Bahnhof/Zentrum na železničnú stanicu v Bazileji (Bahnhof Basel SBB). Cesta trvala 30 minút a električka mala 19 zastávok. Potom som prestúpil na vlak IR36, ktorý smeroval do Zürichu. Cesta trvala 13 minút, vlak zastavoval až na železničnej stanici v Rheinfeldene a celá cesta stála 10,60 chf/11,38 eur. Pivovar je od stanice vzdialený 750 m/10 min. pešo juhozápadne.

Z pivovaru som cestoval na železničnú stanicu v Bazileji vlakom S1. Cesta trvala 19 minút, vlak mal 6 zastávok a cestovný lístok stál 9,40 chf/10,09 eur. A to ma zamestnankyňa bazilejského infocentra presviedčala, že to všetko v 1 deň nemôžem stihnúť!

Ticket triregio mini

Pôvodne som uvažoval nad kúpou cestovného lístka Ticket triregio mini, s ktorým by som ušetril zopár eur. Lístok platí 24 hodín na všetky typy hromadnej dopravy, ale len vo vybraných zónach 3 štátov. Vo Švajčiarsku zahŕňa dokonca aj zónu 40, v ktorej sa nachádza pivovar. Nezahŕňa ale zónu 27, cez ktorú sa cestuje z mesta do pivovaru. Do pivovaru som mohol cestovať cez Nemecko, ale vedel som, že naspäť už budem cestovať priamo do Bazileja a cez zónu 27 by som aj tak prechádzal. Takže tento lístok neprichádzal do úvahy. Len pre informáciu, lístok stojí 11,20 chf alebo 10,70 eur.

Ticket triregio

Pokiaľ chcete cestovať bez starostí, odporúčam vám kúpiť si lístok Ticket triregio, ktorý platí taktiež 24 hodín vo všetkých autobusoch, vlakoch a električkách v pohraničnej oblasti 3 krajín. Lístok stojí 23,40 chf alebo 22,30 eur. Tým, že som si pred každou cestou kupoval samostatný cestovný lístok, som nakoniec zaplatil 24,80 chf/26,63 eur. Stránky SBB sú zvláštne v tom, že vám najskôr ukážu nízku cenu a kým sa preklikáte k plateniu, lístok je o niekoľko frankov vyšší. Ešte musím prísť na to, ako funguje ich systém. Informácie o cestovných lístkoch v trojhraničnom regióne nájdete na stránke triregio.

Pivovar Feldschlösschen – čo tam robiť, vidieť a navštíviť?

Prvú várku piva uvaril zakladateľ Theophil Roniger v Rheinfeldene 8. februára 1876. 13 rokov po otvorení (1889) sa začalo budovať priame železničné spojenie pivovaru so stanicou v Rheinfeldene. Už v roku 1898 sa pivovar so 100 000 hl piva stáva najväčším pivovarom v krajine. Magickú hranicu 1 milión hl piva pivovar prekročil v roku 1974. V roku 2026 pivovar oslavuje 150. výročie založenia.

Od založenia pivovaru až do 1. svetovej vojny sa pivo prepravovalo výlučne po železnici a konskými záprahmi. V stajniach sa v tom čase nachádzalo až 60 koní. Pivovar Feldschlösschen sa túto tradíciu snaží udržiavať dodnes. V súčasnosti stretnete v stajniach 8 belgických ťažných koní. Väčšina z nich denne pracuje. Dovážajú pivo, minerálnu vodu a nealkoholické nápoje do reštaurácií a krčiem v Rheinfeldene a okolí. Vo voľnom čase sa pasú na lúkach okolo pivovaru. Pri špeciálnych príležitostiach ťahajú voz so sudovým pivom kone zapriahnuté do šesťzáprahu – jediného v celom Švajčiarsku.

Návštevnícke centrum

Navštívil som návštevnícke centrum, kde si sami prejdete procesom varenia piva. Zamestnanci pivovaru vám prostredníctvom krátkych filmov ukážu svoju každodennú prácu. Počas prehliadky si hneď môžete overiť svoje novonadobudnuté vedomosti pri varení vlastného virtuálneho piva. Pivovarník zo mňa asi nebude. Z 8 otázok som správne odpovedal na 4. Výsledok bol, že som lepší v pití piva, ako v jeho varení.

Návštevnícke centrum je otvorené od utorka do štvrtka a v nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-19.00 h. Pondelky je centrum zatvorené. Vstupenka stála 15 chf/16,10 eur. Cena zahŕňa ochutnávku pív. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Prízemie vrátane výčapu a darčekový obchod môžete navštíviť aj bez vstupenky.

Ochutnávka pív

Prehliadku som zakončil ochutnávkou 5 rôznych druhov pív podľa vlastného výberu z najväčšieho digitálneho výčapného systému s 25 kohútikmi. Prvým pivom, bol samozrejme Feldschösschen Original. Pivo má jasnú svetložltú farbu, ovocné a kvetinové tóny s jemnou chmeľovou arómou, v chuti aromatické, plné a kyslasté. Druhým ochutnávaným pivom bol Feldschösschen Braufrisch. Prirodzene zakalené pivo s červenkastými odtieňmi, vo vôni ucítite čerstvé droždie, v chuti zase ľahkú chmeľovú horkosť, sladové a karamelové tóny. Tretím pivom bol svetlý Valaisanne Pale Ale, ktorý sa vyznačuje jantárovým odtieňom s jemnou penou, intenzívnou chmeľovou arómou, ovocnou chuťou a harmonickým sladovým charakterom. Varí sa v srdci regiónu Valais.

Predposledné pivo, ktoré som ochutnal, bolo Feldschösschen Amber. Číru jantárovú farbu mu dodáva pražený jačmenný slad. Vďaka zreniu v dubových sudoch získava jemne horké, korenisté tóny a miernu karamelovú chuť s tónmi dreva a vanilky. Ochutnávku som v predvianočnom čase ukončil pivom Feldschlösschen Weihnachtsbier. Obľúbené vianočné pivo jantárovo zlatej farby, ovocnou arómou, mierne sladovou a príjemne horkou chuťou. Malý suvenír som si z pivovaru predsa len odniesol. Degustačný pohár som si po ochutnávke mohol zobrať so sebou.

Prehliadky so sprievodcom

Nevedel som, či a kedy sa mi podarí pivovar vôbec navštíviť. Preto som si nerezervoval 90-minútovú komentovanú prehliadku so sprievodcom. Výhodou týchto prehliadok je, že sa dostanete aj do bežne neprístupných priestorov. Počas prehliadky sa dozviete o ingredienciách, ktoré využívajú pri výrobe piva ako aj samotnom procese výroby.

Prehliadky so sprievodcom v nemčine sú v utorky a stredy o 14.00 h, štvrtky o 17.00 h, soboty o 11.00 h a nedele o 11.00 h a 14.00 h. Na prehliadku sa musíte registrovať vopred. Vstupenka stojí 25 chf/26,84 eur/os. Cena zahŕňa aj ochutnávku piva. Prehliadky vo francúzskom jazyku sú raz mesačne v stredu o 13.30 h a 2x mesačne v soboty o 13.00 h. Komentovaná prehliadka v anglickom jazyku je raz mesačne v sobotu o 13.00 h.

Pivovar Feldschlösschen – kde sa najesť?

Pivovar Feldschlösschen má v areáli svoju vlastnú rovnomennú reštauráciu. V nej som sa zastavil ešte pred samotnou prehliadkou pivovaru. Reštaurácia ponúka výhľad na Rheinfelden a železničnú trať, ktorou som sa do mesta dostal. Ochutnal som vlajkovú loď reštaurácie Feldschlösschen Smashed Hamburger. Burger tvoria 2 šťavnaté hovädzie karbonátky v nadýchanej brioškovej žemli, s paradajkami, šalátom, nakladanou zeleninou, karamelizovanou cibuľkou, čedarom a pikantnou domácou omáčkou. Hamburger sa podáva s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. K burgru síce odporúčali pivo San Miguel Fresca, vy si ale môžete vybrať to, na čo máte práve chuť.

Výber zahŕňa až 12 rôznych čapovaných pív, vrátane mesačných a sezónnych špecialít. Siahol som po pšeničnom pive Feldschlösschen Weizen. Osviežujúce pivo svetložltej farby s ovocnou, korenisto-orientálnou arómou uvarili z najjemnejšieho pšeničného sladu a zušľachtili pomarančovou kôrou a korinadrom. Plátok pomaranča nechýbal v pohári ani pri podávaní. Pivo je zamatovo hladké, s miernou horkosťou a ľahkou, osviežujúcou kyslosťou v závere. Za obed som zaplatil 33 chf/35,43 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Dajte si pivo aj v týchto mestách:

• Pivovar Cantillon Brusel
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach
• Mozart a pivo – to je Salzburg

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Sveta piva

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. januáru 2026. (1 eur = 0,9314 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pivovar Feldschlösschen – pivný hrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

O pivovare Cantillon

Pivovar Cantillon založili už v roku 1900. Suroviny a technológia výroby sa odvtedy nezmenili. Múzeum je súčasťou pivovaru, takže je veľmi pravdepodobné, že počas prehliadky stretnete zamestnancov pivovaru, ktorí budú umývať sudy, variť novú dávku piva alebo ho rovno plniť do fliaš. V pivovare vyrábajú spontánne kvasené pivá Lambic (pivo málo nasýtené oxidom uhličitým), Gueuze (perlivé pivo), Faro (slabší Lambic) a Kriek (vzniká kvasením Lambicu s višnami Morello).

Ochutnávka piva v pivovare Cantillon

Vstupenka zahŕňa okrem prehliadky pivovaru aj ochutnávku 3 rôznych druhov piva. Zaujímavosťou je, že pivo plnia do fliaš na víno, ktoré podávajú v dekantačných košíkoch a pivo nalievajú do pohárov na stopke podobným tým na ochutnávky vína. Aj chuťou sa nachádza niekde medzi vínom a pivom. Pre svoju kyslejšiu a ovocnejšiu chuť sú vhodnejšie v lete. Nič ale netreba preháňať, pretože obsah alkoholu je okolo 5 %.

V pivovare mi naliali Grand Cru Bruocsella, Gueuze a Rosé de Gambrinus. Grand Cru Bruocsella je 3-ročný Lambic, ktorý neprechádza sekundárnym kvasením vo fľaši a preto ho môžeme považovať za chýbajúci článok medzi vínom a pivom. Gueuze je zmesou 1-, 2- a 3-ročných lambicov s druhotným kvasením vo fľaši. Pivo perlilo ako šumivé víno. Rosé de Gambrinus sa podobá Krieku, ale s malinami namiesto čerešní (200 g malín/1 l piva). Maliny pochádzajú zo Srbska. Cítil som ich nielen vo vôni, ale aj v chuti.

Pivovar Cantillon – praktické info

Pivovar Cantillon je otvorený v pondelok, utorok a od štvrtka do soboty medzi 10.00-16.00 h. V stredu, nedeľu a štátne sviatky je pivovar zatvorený. Bez sprievodcu pivovar navštívite v pondelky, utorky, štvrtky a piatky. Na prehliadku si vyhraďte asi 1 hodinu. Vstupenka stála 9 eur/os. Vstupenky si kúpite v predajni pivovaru. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V soboty sú len komentované prehliadky so sprievodcom v angličtine, francúzštine a flámčine. Na prehliadku si vyhraďte 1,5 hodiny. Vstupenka stojí 13 eur/os. Vstupenky si musíte kúpiť vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke pivovaru.

Navštívte aj tieto pivovary:

• Plzeňský prazdroj v Plzni
• Minipivovar Tatras v Poprade
• Pivovar Union v Ľubľane

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka pivovaru

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pivovar Cantillon Brusel je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brusel dostať?

Podobne ako do iných európskych metropol, i do Bruselu sa dostanete viacerými typmi dopravy.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Brusel-Zaventem (Luchthaven Brussel; skratka podľa IATA: BRU) sa nachádza 15 km/20 min. autom severovýchodne od centra mesta.

Nízkonákladové letecké spoločnosti zvyčajne odlietajú a pristávajú na medzinárodnom letisku Charleroi Brusel-Juh (Aéroport de Charleroi Bruxelles-Sud; skratka podľa IATA: CRL), ktoré sa nachádza 60 km/55 min. autom južne od centra mesta.

Do Belgicka som letel z Česka z letiska Václava Havla v Prahe na letisko Charleroi Brusel-Juh. Spiatočná letenka stála 38,60 eur/os. Cena zahŕňala let tam a naspäť a 1 príručnú batožinu s rozmermi 40 x 20 x 25 cm, ktorá sa musela zmestiť pod sedadlo predo mnou. Pred odletom som urobil on-line check-in. Cena nezahŕňala výber sedadla v lietadle. Brána sa zvyčajne zatvára pol hodiny pred odletom. Let trval 1 h a 30 min.

Deň pred odletom z Bruselu mi od spoločnosti prišiel e-mail, aby som sa na letisko dostavil aspoň 2,5 hodiny pred odletom. Letisko v Charleroi je naozaj malé, bezpečnostná kontrola pravdepodobne len jedna a ráno o pol siedmej boli naplánované 4 odlety, čo je cca. 800 ľudí. Dostavil som sa teda skôr, ale skoro som prešiel aj bezpečnostnou kontrolou. Ostal mi tak ešte čas na rannú kávu a čokoládovú rolku, za ktoré som zaplatil 5,70 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Autobusom

V prípade, že budete cestovať do Bruselu autobusom, môžete vystúpiť na viacerých autobusových zastávkach. Tie sú umiestnené väčšinou pri železničných staniciach. Podľa toho majú aj svoje meno:

• južne od centra – Brussels Midi/Brussels South West; Brussels South (Gare du Midi); Gare du Midi; Zuidstation; Bruxelles Midi/Brussel Zuid
• v centre mesta – Brussel-Centraal; Bruxelles-Central; Gare Centrale; Centraal Station; De Brouckère
• severne od centra – Brussel Noord opstaphalte; Gare du Nord; Brussels North; Bruxelles Nord; Brussels North Bus Station Zone C; Brussel Rogier

Do mesta som sa z letiska dostal autobusom. Autobus vychádzal zo zastávky Charleroi Airport. V meste končil na zastávke Brussels Midi/Brussels South West. Autobus premáva každých 20 minút. Cesta z a na letisko trvá priemerne 55 minút, pokiaľ náhodou nenatrafíte na kolónu. Prepravu zabezpečuje spoločnosť Flibco. Jednosmerný cestovný lístok stál 19,95 eur/os. Pri kúpe spiatočného lístka ušetríte asi 2 eur. Lístok si môžete kúpiť veľmi rýchlo a pohodlne na oficiálnej internetovej stránke spoločnosti, alebo v automate na letisku.

Vlakom

Ak budete do Bruselu cestovať vlakom, taktiež môžete vystúpiť na niektorej z nasledujúcich zastávok:

• južne od centra – Brussels-South Railway Station; Bruxelles-Midi; Brussel-Zuid
• v centre – Brussel-Centraal; Bruxelles-Central; Brux.-Chap/Brus.-Kap.; Bruxelles-Chapelle; Congrès
• severne od centra – Brussel-Noord; Brussel Noordstation; Brussels North; Bruxelles Nord
• východne od centra – Brux./Brus.-Luxemb.; Bruxelles-Luxembourg; Station Brussel-Schuman; Gare de Bruxelles – Schuman

Za WC na stanici zaplatíte 1,10 eur. Na toaletách môžete platiť platobnou kartou.

Ako sa po meste Brusel pohybovať?

Brusel má rozvinutú sieť mestskej hromadnej dopravy. Dopravu v meste zabezpečuje spoločnosť STIB-MIVB, ktorá je prepojená so sieťou De Lijn vo Flámsku a TEC vo Valónsku. Za jednu jazdu metrom spoločnosti STIB-MIVB som zaplatil 2,80 eur. Lístok som si kúpil v automate pred vstupom do metra. V automate môžete platiť platobnou kartou. K Atomiu som cestoval autobusom spoločnosti De Lijn. Za jednu cestu autobusom som zaplatil 2,50 eur. Cestovný lístok si kúpite priamo v autobuse priložením platobnej karty na čítačku. Len priložíte a idete. Nepomýľte si ju, prosím vás, s čítačkou kariet pri šoférovi. Tá slúži len na predplatené cestovné karty.

Kde v meste Brusel získať informácie?

Turistické informačné centrum mesta Brusel sa nachádza priamo na Grand Place v budove radnice v západnej časti zástavby. Po vstupe do budovy sa naľavo nachádza infocentrum a napravo predajňa suvenírov. V informačke nájdete propagačné materiály o meste, jeho atraktivitách, ale aj tipy na výlety do okolia. Ďalšie infocentrum nájdete neďaleko kráľovského paláca.

Kde sa v meste Brusel ubytovať?

V tomto článku mám pre vás výnimku. Prinášam tip nie na jeden hotel, ale rovno na dva. Prečo? Nie je to tým, že by som mal zlú skúsenosť a zmenil v priebehu pobytu hotel. Jeden hotel sa nachádza priamo v Bruseli, zatiaľ čo ten druhý pri letisku v Charleroi.

Hôtel Le Dôme

Secesný Hôtel Le Dôme (1,2 km/16 min. pešo severne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Le Piétonnier. Staručný hotel s dušou. Check-in je od 13.00 h, check-out do 11.00 h. Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe Standard s balkónom s výhľadom na ulicu, so súkromnou kúpeľňou s vaňou. V izbe som mal rýchlovarnú kanvicu, takže som si kedykoľvek mohol pripraviť čaj alebo kávu. V kúpeľni som využil bezplatné toaletné potreby. Raňajky boli podávané formou bufetu.

Parkovisko nie je k dispozícii. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Za ubytovanie som zaplatil 174,16 eur. Cena zahŕňala jednu 2-ložkovú izbu na 2 noci pre 1 osobu, raňajky, ostatné dane a poplatky. Cena nezahŕňala mestskú daň 8,48 eur/1 osoba/2 noci. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Ibis budget Charleroi Airport

Hotel Ibis budget Charleroi Airport sa nachádza 2 km/25 min. pešo severovýchodne od letiska Charleroi Brusel-Juh (CRL). V hoteli sa môžete ubytovať od 15.00 h, odhlásiť by ste sa mali do 12.00 h. Bol som ubytovaný v izbe Standard s manželskou posteľou na 1 noc so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Vybavenie izby bolo veľmi podobné tým vo Valencii, Belfaste alebo Bratislave. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v izbách. Nie je možné rezervovať si miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 10 eur/deň. Za ubytovanie som zaplatil 67,65 eur. Cena zahŕňala izbu, 6 % DPH a mestskú daň vo výške 0,65 eur/os./noc.

Dúfal som, že posledný večer v Belgicku sa v Charleroi aj navečeriam. Zistil som, že bez rezervovania stola sa ani v takom mestečku akým je Charleroi nepohnete. Vošiel som do prvej reštaurácie – beznádejne rezervovaná. Druhá reštaurácia detto. Tretia reštaurácia by mi aspoň pripravila jedlo so sebou, ale to som odmietol v nádeji, že predsa len v ten večer ešte niečo nájdem. Zo štvrtej reštaurácie sa vykľula len kebabáreň a piata reštaurácia pre istotu v ten deň neotvorila vôbec. A pritom to bola reštaurácia, ktorú mi odporučili ako alternatívu, keď som v tej prvej nenašiel voľný stôl. Tak som si musel vystačiť s teplým panini a studeným pivom z čerpacej stanice. Večeru som si vychutnal na drevenej lavici vedľa tankujúcich áut s výhľadom na vysvietené nočné letisko.

Kde sa v meste Brusel najesť?

Niečo pre mäsožravcov, niečo pre bylinožravcov, niečo pre milovníkov blízkovýchodnej kuchyne, ale aj niečo pre labužníkov talianskej kuchyne.

Fernand Obb Delicatessen Saint-Gilles

Reštaurácia Fernand Obb Delicatessen (2,8 km/41 min. pešo južne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Saint-Gilles. Tip na reštauráciu som našiel na oficiálnom turistickom portáli Bruselu. Reštaurácia otvorila v roku 2018. Už v tom istom roku a aj o rok neskôr získala cenu za najlepšiu bruselskú krevetovú kroketu. V roku 2020 zase získala ocenenie Gault & Millau. Škoda, že nevyhľadávam krevety. To by som víťaznú kroketu v reštaurácii určite ochutnal.

Uprednostnil som Deli Burger, ktorý tu pripravujú zo 100 % hovädzieho mäsa, belgického syra Flandrien (poloúdená odroda Goudy), údenej slaniny, šťavnatej paradajky, sviežeho šalátu, výraznej cibule a vlastnej Deli omáčky. O žemliach nehovoria nič špeciálne, ale podľa mňa by mali. Nie je to typická hamburgerová žemľa a musím sa priznať, že táto mi chutila omnoho viac. Burger som zapil, ako inak, belgickým pivom, Surréaliste, ovocným Pale Ale (slad sa sušil na uhlí) z rovnomenného pivovaru. Veľmi milá obsluha a príjemné prostredie. Za obed som zaplatil 18,70 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lloyd Coffee Eatery – Trône

Reštaurácia Lloyd Coffee Eatery – Trône (1,5 km/23 min. pešo východne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Quartier Européen. Reštaurácia je ideálna na ľahký obed. Odporúčam vám Veggie Bun. Miešané vajíčka, na jazyku sa rozplývajúci kozí syr, výrazná chuť sušených paradajok, slané olivy, domáci hummus, tapenáda z kapár, paradajkové pesto a čerstvý šalát. Ach, už som na toto jedlo zase dostal chuť.

Čo sa lepšie hodí ku ľahkému obedu ako extra svetlé pivo Vedett. Svieža, jemná citrusová vôňa s nádychom koriandra, mierne sladká chuť. Na toto si obsluhu nevolajte. Pivo má byť zakalené. Za obed som zaplatil 15 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

My Tannour – Bourse

Sýrska reštaurácia My Tannour – Bourse (300 m/4 min. pešo západne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Le Piétonnier. Aj túto reštauráciu odporúča oficiálny turistický portál Bruselu. O tom, že je reštaurácia obľúbená medzi domácimi i návštevníkmi svedčil rad, v ktorom som stál asi 20 minút, než som si konečne objednal. Dominantou je veľká pec na chlieb z hnedej hliny. Mäso sa zase pečie v tej kovanej. Šéfkuchár arménsko-libanonského pôvodu vyrástol v Sýrii. Rozhodol som sa pre menu.

Vybral som si jahňacie plece údené na mandľovom dreve s koreninami a kyslou omáčkou s datľami. Ako prílohu som zvolil falafel so sezamovou smotanou. Falafel sú vyprážané guľôčky z rozomletého cíceru, bôbu alebo oboch. Tieto boli cícerové. Chutný obed som zapil belgickým pivom Théoréme. Za obed som zaplatil 18,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Il Convivio

Talianska reštaurácia Il Convivio (1,1 km/16 min. pešo severne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Rue Neuve. Reštauráciu som objavil náhodou. V ten večer lialo ako z krhly a tak som vošiel do prvej reštaurácie, ktorá bola najbližšie k hotelu. Videl som, že tiež robia pizzu, na ktorú som mal chuť. Obsluha mi najprv priniesla jedálny lístok. O ponuku pizze som ich musel požiadať. Čašník mi ho neochotne priniesol. Objednal som si pizzu Tonno s paradajkovým základom, mozzarellou, tuniakom, cibuľou a olivami. Nevynechal som príležitosť ochutnať ďalšie belgické pivo, tentoraz Primus. Jasná, svetlá farba s jemnou chmeľovou vôňou, mierne sladká chuť s nádychom horkosti. Kým pizza bola chutná, obsluha mohla byť aj príjemnejšia. Za večeru som zaplatil 20 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Brusel zájsť na kávu?

Kam na raňajky, kde robia výborný čokoládový brownie, kde som mal čokoládovú tortu s morskou soľou, či kde som ochutnal snáď pravú belgickú vafľu.

Kaffabar

Kaviareň Kaffabar (750 m/10 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Stalingrad – Midi-Lemonnier. V kaviarni som sa zastavil na raňajky po prílete do mesta. Zvolil som rustikálne raňajky, ktoré pozostávali z chleba, šunky, syra, paradajok a masla. Súčasťou raňajok bol aj teplý nápoj podľa vlastného výberu (ja som si vybral espresso) a pomarančový alebo jablkový džús. Ku káve som dostal aj maslovú sušienku a pohár vody. Aj keď sa mi najprv porcia javila malá, z kaviarne som nakoniec odchádzal sýty. Milá obsluha. Za účet som zaplatil 13,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

My little Cup

Kaviareň My little Cup (950 m/15 min. pešo východne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Notre-Dame-aux-Neiges alebo tiež Quartier des Libertés. Útulná kaviareň na rohu ulíc ponúka posedenie aj na chodníku pred vstupom. Odporúčam zastaviť sa tu na čokoládový brownie s morskou soľou a espressom k tomu. Ku káve som opäť dostal veľký pohár vody. Veľmi milá obsluha. Pri mojej ďalšej návšteve mesta by som sa sem určite zastavil znovu. Za účet som zaplatil 7,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Cafe La Pompe

Brasserie (francúzska reštaurácia s uvoľneným prostredím), kaviareň, bar a pivný bar Cafe La Pompe (2,7 km/40 min. pešo južne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Saint-Gilles. Predovšetkým domácimi obľúbená a vyhľadávaná kaviareň. Kaviareň sídli v bývalej čerpacej stanici. Do prehliadky múzea mi ešte ostávala nejaká polhodinka, tak som si objednal espresso. Mal som tiež ohromnú chuť na sladké. Z ponuky koláčov zvíťazil ten čokoládový. Toto je snáď prvá a jediná kaviareň, v ktorej koláč podávajú na doske s polievkovou lyžicou. Ani tu čokoláde nechýbala jemne slaná chuť. Za účet som zaplatil 6,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Love Ciabatta

Kaviareň Love Ciabatta (750 m/12 min. pešo juhovýchodne od Grand Place) sa nachádza v štvrti Mont des Arts. Byť v Bruseli a neochutnať vafľu by bol asi veľký hriech. Práve tu som jednu ochutnal, i keď hrúbkou a tvarom viac pripomínala gofru. S čokoládou, bez šľahačky a espressom k tomu. Za účet som zaplatil 7,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou. Zákon schválnosti funguje naozaj všade. Keď som vyšiel z kaviarne a zašiel za roh, narazil som tam na pojazdnú predajňu s domácimi vafľami. Keby som to vedel, určite by som uprednostnil takto pripravenú sladkú pochúťku.

Kam v meste Brusel zájsť na pivo?

Byť v Bruseli a nenavštíviť Delirium Taphouse (len 250 m/3 min. pešo severne od Grand Place), to je ako by ste v Bruseli ani nikdy neboli. Výčapný dom je súčasťou tzv. Delirium village. Vstup sa nachádza v zašitej uličke priamo oproti Cikajúcemu dievčatku (Jeanneke Pis). Piváreň, ako sa patrí. Snáď 29 rôznych pív na čape. Sortiment sa obmieňa, takže v priebehu roka tu ochutnáte 250 rôznych pív z Belgicka i zo sveta. Ponuka je zverejnená len na čiernych tabuliach nad barom. Objednáva sa na bare, kde za svoje pivo aj rovno zaplatíte. Prvý deň som sa tu zastavil na pšeničné pivo (5,90 eur/1 veľké pivo), druhý zase na vlajkovú loď pivárne Delirium ležiak (9,10 eur/1 veľké pivo). I keď prevažujú stoly pre veľké partie kamarátov, nájde sa miesto aj pre jednotlivcov. Určite sa tiež nájde niekto potúžený pivom ochotný vás odfotiť. V pivárni môžete platiť platobnou kartou.

S týmito návodmi na prežitie sa nestratíte:

• Portsmouth
• Kodaň
• Treviso
• Záhreb
• Liverpool
• Belfast

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brusel – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Plzeň dostať?

Plzeň (94 km/1 h a 10 min. autom juhozápadne od Prahy) sa nachádza v turistickej oblasti Plzeň a okolie v turistickom regióne Plzeňsko a Český les.

Autobusom

Autobusy z Prahy zastavujú v meste na 2 miestach:

• Plzeň, Divadlo Alfa – 2 km/27 min. pešo východne od Nám. republiky,
• Plzeň, CAN – 1,4 km/19 min. pešo západne od Nám. republiky.

Vlakom

Vlaky taktiež zastavujú na 2 zastávkach:

• Plzeň, hl. n. – 1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky,
• Plzeň, Jižní Předměstí – 1,5 km/21 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky.

Niektoré vlaky tiež zastavujú na vlakovej zastávke Plzeň, zast., ktorá sa nachádza 1,2 km/17 min. pešo južne od Nám. republiky. Do Plzne som cestoval vlakom z Prahy. Cesta dlhá 107 km trvala 1 h a 23 min. a jednosmerný cestovný lístok stále 229 czk/9,14 eur.

Kde v meste Plzeň získať info?

Informácie o meste a regióne vám poskytnú hneď v 2 infocentrách:

• Turistické informačné centrum Plzeň sa nachádza priamo na Nám. republiky vedľa radnice mesta v severnej časti zástavby,
• Turistické informační centrum / Hlavní nádraží – (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od Nám. republiky) sa nachádza na tzv. Palube Hamburk pri železničnej stanici.

Čo v meste Plzeň robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Plzeň určite nevynechajte prehliadku pivovaru Plzeňský prazdroj, historické podzemie, vystúpte na najvyššiu kostolnú vežu Česka, preskúmajte interiér od Adolfa Loosa v Semlerovej rezidencii a obdivujte historickú radnicu i moderné fontány.

1. Plzeňský prazdroj

Prvý ležiak Pilsner Urquell vyrobili v pivovare Plzeňský prazdroj (750 m/11 min. pešo východne od Nám. republiky) už v roku 1842. Prehliadka začínala krátkym filmom v panoramatickom kine a oboznámením sa so surovinami na výrobu piva. Zaujal ma jedinečný kmeň kvasiniek, ktorý je uložený v bankách kvasinkových kmeňov v Plzni, pre istotu v Prahe a keby sa niečo stalo, tak aj v Londýne. Okrem modernej varne z roku 2004 sme videli aj tú historickú z roku 1931. Medené tanky dopĺňajú tie z nehrdzavejúcej ocele.

Vedeli ste, že prehliadková trasa pivovarom sa od roku 2024 pýši titulom Najlepšia pivovarská návštevnícka trasa v Európe?

V ďalšej miestnosti sme sa zoznámili so všetkými sládkami pivovaru od jeho založenia až po súčasnosť. Videli sme ohromnú kaďu, v ktorej sa kedysi pivo varilo. Páni z hygieny by dnes takúto výrobu určite neschválili. Potom začala byť prehliadka dramatickejšia. Zostúpili sme do pivníc pivovaru, ktoré merajú úctyhodných 9 km. Väčšina z nich sa v súčasnosti nevyužíva. Stratiť by som sa v nich veru nechcel. Prehliadka končí ochutnávkou nefiltrovaného a nepasterizovaného piva priamo z dubového sudu.

Nevideli sme ale jednu z najmodernejších stáčiarní v Európe. Namiesto toho nás autobus vyviezol ku vodárenskej veži, ktorá patrí medzi dominanty pivovaru. Nahliadnuť sme ale mohli len z prízemia. Odkedy je veža technickou pamiatkou, na rampu, ktorá ju lemuje zvnútra už návštevníka nepustia. Rúry a potrubia sa prepletali jedny cez druhé. Kým tie železné sú skutočné, sklenené sú len pre efekt. Mrzí ma to, lebo návšteva stáčiarne by bola určite unikátnym zážitkom. Keby som to vedel vopred, pravdepodobne by som pivovar v tom čase nenavštívil. Oznam o zavretej stáčiarni som na webe taktiež nikde nenašiel.

Prehliadka pivovaru – praktické info

Návštevnícke centrum je otvorené od mája do septembra denne medzi 9.00-18.00 h a od októbra do apríla denne medzi 10.00-18.00 h. Prehliadky v českom, anglickom, nemeckom alebo španielskom jazyku trvajú 110 min. Vstupenka stála 380 czk/15,17 eur. Pre veľký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenku vopred on-line na oficiálnej stránke pivovaru. Taktiež vám odporúčam nechať si počas celej prehliadky kabát na sebe, pretože v pivniciach sa teplota pohybuje len okolo 5 ^oC. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou.

Bar na Spilce

Po prehliadke (ale pokojne aj pred ňou) sa môžete zastaviť na „jedno“ v bare alebo reštaurácii Spilka, ktoré sú priamo v areáli pivovaru. Bar pozýva na nefiltrovanú Plzeň. Tú som ochutnal už počas prehliadky pivovaru, tak som vyskúšal pivný špeciál Elektrárna. Za jedno veľké pivo som zaplatil 65 czk/2,60 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

2. Plzeňské historické podzemie

Plzeňské historické podzemie (300 m/4 min. pešo severovýchodne od Nám. republiky) budovali obyvatelia mesta od konca 13. do 18. storočia. Pred prehliadkou dostanete ochrannú prilbu, aby ste v podzemí s vašou hlavou náhodou niekde nenarazili. Dozviete sa, ako podzemie vznikalo a na čo slúžilo. Okrem skladovania potravín, výroby piva tiež poskytovalo zdroj pitnej vody, či útočisko v čase obliehania mesta cudzou armádou. Pôvodne sa v podzemí nachádzalo 360 studní a nádrží. Počas prehliadky uvidíte 20 z nich. Nálezy a vystavené exponáty vám priblížia život v stredovekej Plzni. Okruh má dĺžku 800 m a nachádza sa v hĺbke 5-7 m pod ulicami historického jadra mesta. Spolu s podzemím navštívite historickú vodárenskú vežu zo 16. storočia. V nej uvidíte pozostatky čerpacieho stroja z polovice 19. storočia a repliku vodného kolesa.

Podzemie je otvorené celoročne denne medzi 10.00-18.00 hod. Konkrétne časy prehliadok sú uvedené na webe. Prehliadky v českom, anglickom alebo nemeckom jazyku trvajú 60 minút. Maximálny počet osôb v skupine je 20. Vstupenka stála 200 czk/7,99 eur/os. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred on-line na oficiálnej stránke podzemia. Taktiež vám odporúčam zobrať si teplé oblečenie. Teplota v podzemí sa pohybuje okolo 12 ^oC. Vstupenka zahŕňala okrem prehliadky podzemia tiež jednu malú plzeň vo vybraných reštauráciách mesta.

3. Katedrála sv. Bartolomeja a vyhliadková veža

Dominantou Nám. republiky je bezpochyby gotická Katedrála sv. Bartolomeja. Kostol sv. Bartolomeja postavili na konci 13. storočia. V priebehu 14. a 15. storočia kostol prestavali na 3-loďovú katedrálu s presbytériom. Katedrála je otvorená od pondelka do piatka medzi 10.00-18.00 h, v soboty a nedele medzi 13.00-18.00 h. Komentované prehliadky katedrály a jej podkrovia sa konajú každý týždeň. Aktuálne termíny nájdete v kalendári podujatí na oficiálnom turistickom portáli mesta. Zvyčajne sa konajú v utorky a soboty o 16.00 h. Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred v infocentre.

Katedrála má síce len jednu vežu, druhú nikdy nedostavali, ale tá je za to so svojou výškou 102,20 m najvyššou kostolnou vežou v Česku. Na vyhliadkovú ochodzu vo výške 56,03 m vedie takmer 300 schodov. Pri peknom počasí by ste údajne mali dovidieť až na vrcholky Álp. Veža je otvorená denne medzi 10.00-18.30 h. Vstupenka stála 110 czk/4,39 eur/os. V pokladni veže môžete platiť platobnou kartou.

4. Semlerova rezidencia

Rezidencia rodiny Oskara Semlera (2 km/29 min. pešo južne od Nám. republiky) je podobne ako ostatné návrhy Adolfa Loosa založená na tzv. Raumplane. Predstavuje zavŕšenie bytových interiérov, ktoré Adolf Loos navrhol v rokoch 1907-1932 v Plzni. Dispozičné riešenie má priamu nadväznosť na Müllerovu vilu, ktorá rezidencii bezprostredne predchádzala. Počas prehliadky uvidíte 15 miestností – vstupný vestibul, šatne, súkromné izby rodiny Semlerových, letnú a zimnú jedáleň, reprezentačnú obývačku, schodisko pre personál, hostinskú izbu a kuchyňu.

Rezidencia je otvorená od apríla do októbra od piatka do nedele vo vopred stanovených časoch a od novembra do marca piatky a soboty taktiež vo vopred stanovených časoch. Komentovaná prehliadka so sprievodcom trvala 75 min. Prehliadky sú len v češtine. V rezidencii je zakázané fotografovať. Vstupenka stála 370 czk/14,77 eur/os. Pre vysoký záujem vám odporúčam kúpiť si vstupenky vopred on-line.

5. Radnica a zlaté fontány Ťava, Anjel a Chrt

V severnej časti zástavby na Nám. republiky určite zaujme radnica mesta. Je jednou z prvých renesančných radníc na území dnešného Česka. Postavili ju v rokoch 1554-1559 a dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Aj keď sgrafito pôsobí taktiež renesančným dojmom, vzniklo len na začiatku 20. storočia. Do Mázhausu, vstupnej haly na prízemí, návštevníci môžu voľne vstúpiť. Príležitostne sa v nej konajú krátkodobé výstavy súčasného umenia.

Zlaté fontány sa nachádzajú priamo na Nám. republiky, Ťava v juhovýchodnom, Anjel v severovýchodnom a Chrt v juhozápadnom rohu námestia. Všetky 3 symboly nájdete aj v erbe mesta. Ťava súvisí s husitskými vojnami. Obrancom mesta sa pri jednom z výpadov za hradby podarilo husitom ukoristiť ťavu. Husiti zanechali obliehanie a odtiahli preč. Anjel sa síce priamo v erbe nenachádza, nájdete ho však hneď za ním. Predstavuje tzv. erbonosiča. Chrt potvrdzuje vernosť kráľovi. Moderné fontány sa na námestí objavili v roku 2010. V Plzni nastala podobná situácia ako v Salzburgu. Keďže som mesto navštívil v zime, fontány neboli v prevádzke. Nabudúce musím mesto navštíviť cez leto. V poslednom, severozápadnom rohu, sa vypína Mariánsky stĺp.

Kde sa v meste Plzeň ubytovať?

Hotel Continental (180 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky) je jedným z najstarších hotelov v meste. Budovu postavili už v roku 1895. V období 1. republiky bol údajne najluxusnejším ubytovaním v meste. Tomu by som pri zostupe po širokom schodisku a prechádzkou po chodbách hotela aj uveril. Počas bombardovania mesta v decembri 1944 bomba zasiahla i hotel. Následne hotel prešiel rekonštrukciou. Po oslobodení mesta americkou armádou v máji 1945 sa hotel stal dočasným veliteľstvom generála Hindsa zo slávnej 2. pešej divízie (Indian Head). 

Nachádza sa na okraji historického jadra mesta. Ohromný nápis hotela ma vítal už z diaľky. Zamyslel som sa, ako mohol hotel vyzerať vo svojich najlepších časoch, keď svietiaci nápis lákal hostí zo všetkých strán. V hoteli som sa zastavil hneď po príchode do mesta, aby som si v ňom odložil ruksak. Personál mi ho veľmi ochotne odložil v samostatnej uzamykateľnej miestnosti až do check-in-u (medzi 14.00-20.30 h) a na moje prekvapenie aj bez poplatku.

Ubytovanie

V hoteli prenocovali osobnosti ako Marlene Dietrich, Ingrid Bergman, Gérard Depardieu či John Malkovich. Bol som ubytovaný v 1-lôžkovej izbe Economy so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala kontrastný výhľad do parku Šafaříkovy sady, na pozadí ktorého sa ako kulisa dvíhali priemyselné budovy a dymiace komíny pivovaru. Izba bola útulná, matrac možno trochu mäkší, na aký som zvyknutý. Cez veľké okno v izbe síce bolo počuť poslednú i prvú električku, v hoteli bolo inak také ticho, až som nadobudol pocit, že som v ňom celkom sám. Až na raňajkách som zistil, koľko hostí bolo v hoteli ubytovaných, keď neustále prichádzali a odchádzali. V kúpeľni boli k dispozícii bezplatné toaletné potreby.

Televízna odysea

Súčasťou vybavenia izby bola aj TV, z ktorej som ale nič nemal. Po zapnutí svietila len čierna obrazovka. Vyskúšal som všetky možné zdroje, ale bez výsledku. Pred odchodom na večeru som o tom informoval recepčného. Po návrate z večere mi recepčný povedal, aby som skontroloval, či sú správne zasunuté všetky káble. Tie, samozrejme, boli, inak by som ten televízor ani nezapol. Tak som sa na recepciu vrátil opäť. Recepčný so mnou šiel na izbu, aby sa o tom presvedčil sám. Všetko skontroloval a keď zistil, že to už v ten večer asi fungovať nebude, ochotne a bez váhania mi ponúkol druhú izbu. Keďže som už bol vybalený a unavený po celom dni, jeho ponuku som zdvorilo odmietol. Bez televízora existujem už niekoľko mesiacov, zaobídem sa bez neho aj jeden večer v hoteli.

Stravovanie a ostatné služby

Raňajky podávajú formou bufetu v kaviarni hotela. Dominantou miestnosti je portrét Eugénie Ledeckej, bývalej majiteľky hotela. Moje uznanie si zaslúži čašník, ktorý stíhal zapisovať čísla izieb, debarasovať použitý inventár, pretierať stoly, prestierať ich pre ďalších hostí a ešte ma stihol upozorniť, že doplnili nový koncentrát, tak aby som si radšej nabral nový džús. Tešil som sa, že sa v kaviarni zastavím ešte na jednu plzeň pred spaním, ale v čase mojej návštevy bola už poobede zatvorená.

Nie je možné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii v blízkosti ubytovania. Poplatok je 8 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli. Batožinu mi v hoteli veľmi ochotne (a opäť bez poplatku) odložili aj po check-out-e (medzi 7.00-11.00 h). Za ubytovanie som zaplatil 1 225 czk/48,92 eur. Cena zahŕňala izbu, DPH, raňajky a mestskú daň vo výške 35 czk/1,40 eur/os./noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Plzeň najesť?

V meste som vyskúšal 3 pivovarské reštaurácie, ktoré podávajú tradičnú českú kuchyňu. Všade výborne varia.

Šenk na Parkánu

Reštaurácia Šenk na Parkánu (350 m/4 min. pešo severne od Nám. republiky) existuje už od roku 1966 a svoje meno získala vďaka polohe pri mestských hradbách. Po rekonštrukcii v roku 2004 ju zariadili v duchu zlatej éry plzeňského pohostinstva 30. rokov 20. storočia. Sám, v sobotu večer a ešte k tomu aj bez rezervačky som nemal šancu sedieť pri stole. V reštaurácii sa ale pre mňa našlo miesto pri pulte, ktorý lemoval stenu. Ochutnal som pečené bravčové špalky na čiernom pive s cibuľou, dusenou křimickou kapustou a zemiakovými knedľami. Knedľa bola trochu hutnejšia, ale kapusta bola takmer taká dobrá ako v Salzburgu. Omáčka bola výborná. Večeru som zapil nefiltrovaným pivom. Rýchla obsluha. Za večeru som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurace & Hotel U Salzmannů

Tradičná plzeňská reštaurácia a Hotel U Salzmannů (150 m/2 min. pešo západne od Nám. republiky) pripomína svojím zariadením začiatok 20. storočia, kedy sa v nej stretávali mešťania. Reštauráciu navštívili významné osobnosti, napr. bývalí českí prezidenti Václav Havel, Václav Klaus, či veľvyslanci USA. Ochutnal som domáce zemiakové knedle, ktoré naplnili údeným mäsom s dusenou kapustou a restovanou cibuľkou. Obed som zapil nepasterizovanou plzňou z tanku. Za obed som zaplatil 300 czk/11,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Lokál pod Divadlem

Sieť reštaurácií Lokál sa okrem Prahy nachádza tiež v Brne a Plzni. Tá plzeňská, Lokál pod Divadlem (500 m/7 min. pešo juhozápadne od Nám. republiky) susedí s Divadlom J. K. Tyla. Zvolil som Sviečkovú na smotane so žemľovou knedľou. Pre prípad, že by ste zjedli omáčku a ostala vám suchá knedľa, alebo naopak, zvýšila sa vám omáčka, ale nemáte si do nej čo namočiť, obsluha vám pridá omáčky, či knedlí toľko, koľko zjete. Mäso bolo také jemné, že som ho ani nemusel krájať nožom.

Omáčka bola síce mierne kyslejšia, ako som zvyknutý, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože milujem kyslé jedlá. Oslovilo ma nezvyčajné podávanie šľahačky spolu s brusnicami v samostatnom omáčniku. Snáď jedinú vec, ktorú by som reštaurácii vytkol bolo to, že tam nehrala žiadna hudba. Táto reštaurácia už bude mať navždy prvenstvo v tom, že je to 1. miesto v Plzni, kde som ochutnal pivo Plzeň. Za obed som zaplatil 350 czk/13,98 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň zájsť na kávu?

Výborná káva ide ruka v ruke s lahodnými dezertmi.

Le Frenchie Náměstí

Kaviareň Le Frenchie Náměstí sa nachádza priamo na Nám. republiky vo východnej časti zástavby. Spája v sebe výberovú kávu s domácimi francúzskymi dezertmi. Dezerty pečú podľa rokmi overených receptov majiteľovej rodiny a priateľov z Francúzska. Pri príprave používajú výhradne francúzske maslo a čokoládu. Neodolal som zákusku Mozart z čokolády, pistácií, pistáciového krému, kakaového korpusu a čokoládového mousse. Každý rez lyžičkou ma prekvapil novou vrstvou v koláči. Bol sladký, jemný, chrumkavý, ale predovšetkým bol neskutočne chutný. Kaviareň Le Frenchie musí byť vašou povinnou zastávkou pri návšteve mesta. Skvelá obsluha, ktorá vám ochotne poradí pri výbere z menu. Za dezert a espresso som zaplatil 175 czk/6,99 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Schovaná kavárna

Keďže nám ešte ostávala nejaká tá hodinka do prehliadky podzemia, schovali sme sa v kaviarni Schovaná kavárna (150 m/2 min. pešo východne od Nám. republiky). Ochutnal som domáce vafle s hruškovým lekvárom, tvarohovým krémom a makovou mrveničkou z kokosovej múky. Poriadnu sladkú bombu som zapil espressom. Za účet som zaplatil 225 czk/8,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Plzeň na pivo

Vstupenka do historického podzemia vás tiež oprávňuje na jedno malé pivo v jednej zo 4 reštaurácií v meste. Na jedno malé sme sa teda vybrali do reštaurácie Restaurace 12 (290 m/4 min. pešo južne od Nám. republiky). Reštaurácia sa nachádza na okraji historického jadra mesta s výhľadom na Kopeckého sady a secesnú budovu Meštianskej besedy. Interiér reštaurácie pôsobí modernejším dojmom ako podniky, ktoré som uviedol vyššie. V reštaurácii podávajú tradičnú českú kuchyňu v modernom prevedení.

Navštívte aj tieto pivovary:

• Pivovar Union v Ľubľane
• Minipivovar Tatras v Poprade
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 2. 2025 (1 eur = 25,043 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 5 dôvodov, prečo navštíviť Plzeň je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Teplice dostať?

Teplice sa nachádzajú v turistickej oblasti Krušné hory na severozápade Čiech, 90 km/1 h autom severozápadne od Prahy. Z administratívneho hľadiska sú centrom rovnomenného okresu v Ústeckom kraji.

Autobusom

Autobusová stanica (Autobusové nádraží Teplice) sa nachádza 950 m/13 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Regionálne autobusy zastavujú na viacerých zastávkach v meste, napr. Pražská, Benešovo náměstí, Hlavní nádraží, …

Do mesta som cestoval zo stanice Praha, Nádraží Holašovice na zastávku Teplice, Benešovo náměstí. Cesta dlhá 88 km trvala 1 h a 6 min. a cestovný lístok stál 130 czk/5,19 eur/os. V autobuse môžete platiť platobnou kartou.

Vlakom

Železničná stanica Teplice, hlavní nádraží sa nachádza 750 m/10 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Z mesta Teplice som naspäť do Prahy cestoval vlakom. Cesta dlhá 123 km trvala 1 h a 34 min. a cestovný lístok stál 169 czk/6,75 eur/os.

Kde v meste Teplice získať info?

Turistické informačné centrum VisitTeplice sa nachádza v severovýchodnej časti zástavby Náměstí Svobody.

Čo v meste Teplice robiť, vidieť a navštíviť?

Pri prechádzke mestom nevynechajte Zámocký park, námestia, uličky historického jadra mesta, sady a hrad Doubravka, ktorý sa vypína nad mestom.

Zámocký park

Veľkú časť Zámockého parku zaberajú Horný a Zámocký rybník. Na brehu Horného rybníka sa môžete zastaviť v tzv. Labuťom domčeku (800 m/11 min. pešo južne od infocentra). Aj keď sme žiadne labute nestretli, domček tu stále stojí.

V roku 1812 sa v meste Teplice stretli nemecký básnik a dramatik Johann Wolfgang von Goethe a hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven (650 m/9 min. pešo južne od infocentra). Ich priateľstvo ale netrvalo dlho. Keď sa umelci spolu prechádzali po zámockej záhrade, z diaľky prichádzala cisárska rodina so sprievodom. Kým Goethe si z hlavy sňal klobúk a hlboko sa uklonil, Beethoven prešiel stredom sprievodu so založenými rukami. Arcivojvoda tak musel prvý zložiť klobúk a cisárovná musela prvá pozdraviť. Neskôr sa Beethoven vyjadril, že je významnejší ako nejaká cisárovná.

V lete 1829 mesto navštívil i poľský hudobný skladateľ Fryderyk Chopin. Prijal pozvanie šľachtickej rodiny Clary-Aldringenových a na zámku odohral malý koncert. Údajne ide o 1. vystúpenie skladateľa na území Česka.

Pražriedlo Prasiatko (Pravřídlo Prasátko)

Zboku kúpeľnej budovy Pravřídlo (550 m/7 min. pešo juhovýchodne od infocentra) na Lázeňskom náměstí je výklenok s keramickým reliéfom prasačej hlavy. Z hlavy vyviera najstarší prameň mesta Teplice. Podľa legendy prameň objavili prasiatka, ktoré sa v ňom obarili počas pastvy.

Sady Československej armády

Po ceste na hrad Doubravka z centra mesta budete prechádzať cez Sady Československej armády. Sady lemujú historické budovy Kamenných, Vojenských, či Hadích kúpeľov. Sadom dominuje kostol sv. Alžbety Uhorskej, pred ktorým zaujme nezvyčajná socha ležiaceho koňa (1 km/15 min. pešo východne od infocentra).

Hrad Doubravka

Hrad Doubravka (3,3 km/55 min. pešo východne od infocentra; stúpanie 183 m; klesanie 22 m) nechal postaviť Jan z Vřesovic na základe povolenia českého a uhorského kráľa Vladislava II. Jagellonského v roku 1483. V 17. storočí vzniklo bastiónové opevnenie, ktoré našlo svoje uplatnenie počas 30-ročnej vojny. Švédom sa hrad nakoniec aj podarilo dobyť. Opevnenie krátko na to strhli. Ponechali len kazematy, ktoré si koncom 18. storočia panský strážca upravil na obydlie. V priebehu 19. storočia hrad slúžil ako cieľ romantických vychádzok. Novogotická prístavba pochádza z konca 19. storočia.

Po ceste na hrad, ale aj z vrcholu uvidíte horu Milešovku, vežový vodojem, ktorý pôsobí ako z inej planéty, či samotné mesto Teplice. V areáli hradu sa nachádza občerstvenie. Za pivo a grog som zaplatil 100 czk/3,99 eur.

Zámocké náměstí

Dominantou Zámockého námestia je Morový stĺp, alebo tiež stĺp Najsvätejšej Trojice (400 m/5 min. pešo južne od infocentra). Morová epidémia sa mestu vyhla v roku 1713. Stĺp navrhol sochár Matyáš Bernard Braun. Je jeho najvyšším dielom. Do súčasnosti sa tiež zachovala veľmi podrobná zmluva medzi sochárom a grófom.

Kam v meste Teplice zájsť na pivo?

Prvá písomná zmienka o pivovarníctve v meste pochádza z 15. storočia. Pivo sa ale s najväčšou pravdepodobnosťou v meste varilo a pilo už dávno predtým. Kým v minulosti v meste fungovali 2 pivovary, dnes sa pivo varí už len v pivovare Monopol. Pivovar sídli v secesnom dome z roku 1850, ktorý slúžil ako Varieté U Labute. V pivovare sme sa zastavili na ochutnávku piva. Set obsahoval 5 rôznych pív, svetlý ležiak Monopol 12^o, polotmavý ležiak Karlík 11^o, polotmavý ležiak Višeň 11^o, Ale 14^o a Viedenský špeciál. Za ochutnávku a 2 pivá som zaplatil 250 czk/9,99 eur. V pivovare môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Teplice najesť?

Reštaurácia Restaurace U Soudu (950 m/14 min. pešo juhozápadne od infocentra) bude určite tým pravým miestom pre nasatie miestnej atmosféry. Menej vyhľadávaná návštevníkmi, viac preferovaná miestnymi. V reštaurácii sme sa zastavili na nejedno pivo a vyprážaný syr s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a tatárskou omáčkou. V reštaurácii môžete platiť len v hotovosti.

Navštívte pivovary aj v týchto mestách:

• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach
• Mozart a pivo – to je Salzburg

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 16. 12. 2024 (1 eur = 25,036 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Teplice – Paríž, Kabát a Prasátko je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.