Ako sa do Rimini dostať?

Rimini je hlavným a najväčším mestom rovnomennej provincie. Nachádza sa v regióne Emilia Romagna na severe Talianska. Od Bologne, hlavného mesta regiónu, je 120 km/1 h 21 min. autom juhovýchodne a od Ríma je vo vzdialenosti 339 km/3 h 51 min. autom severne.

Autobusom

Autobusová stanica Rimini Station sa nachádza 700 m/10 min. pešo severovýchodne od Námestia troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) v centre mesta.

Vlakom

Ak budete do Rimini cestovať vlakom, môžete vystúpiť na jednej z troch železničných staníc:

• Rimini – najbližšie k centru, 650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra,
• Rimini, Miramare – južná stanica, najbližšie k letisku, 7 km/16 min. autom juhovýchodne od centra,
• Rimini, Viserba – severná stanica, blízko k severným plážam, 6,5 km/15 min. autom severozápadne od centra.

Vedel som, že počas môjho pobytu v Taliansku nebudem tráviť všetok čas len v jednom meste, ale budem chcieť spoznať celý región Emilia Romagna. Preto som si na internete kúpil 5-dňový železničný preukaz Italia in Tour, ktorý vás oprávňuje jazdiť neobmedzene v 2. triede regionálnych a zrýchlených regionálnych vlakov. Preukaz stál 59 eur. Pokiaľ plánujete precestovať celý región, jeho hodnota sa vám určite vráti už tretí alebo štvrtý deň.

Do Rimini som cestoval vlakom z Bologne. Cesta trvala 1 h a 29 minút. Z Rimini som cestoval do Bologne s prestupom v Castelbolognese. Cesta trvala 1 h a 35 minút vrátane prestoja na stanici. Spiatočný cestovný lístok by bez železničného preukazu stál 22,60 eur.

Kde v Rimini získať info?

Turistické informačné centrum Rimini Stazione – Ufficio Informazioni e Accoglienza Turistica (IAT-R) – VisitRimini sa nachádza priamo na železničnej stanici (650 m/9 min. pešo severovýchodne od centra).

Čo v Rimini robiť, vidieť a navštíviť?

Rušné turistické Rimini vás prekvapí svojou bohatou históriou z rímskych čias, keď ešte bolo mestom Ariminium, ale aj zo stredoveku so svojimi palácmi, sochami a fontánami. V meste sa narodil svetoznámy filmový režisér Federico Fellini. Na záver mám pre vás jeden tip aj na kúpanie v meste.

Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri)

Dnešné Námestie troch mučeníkov (Piazza Tre Martiri) sa nachádza na mieste, kde kedysi bývalo fórum, politické a obchodné centrum rímskeho mesta Ariminium, predchodcu dnešného Rimini. Na námestí sa križovali dve významné obchodné cesty – Decumanus Maximus, ktorá spájala Augustov oblúk s Tiberiovým mostom a Cardo Maximus, ktorá zase spájala bránu Porta Montanara so starým prístavom.

V stredoveku, keď bolo námestie známe ako Piazza delle Erbe, bolo miestom trhu, predaja mäsa a rytierskych turnajov. V priebehu storočí prešlo námestie viacerými úpravami. Po 2. svetovej vojne námestie premenovali na Piazza Tre Martiri na pamiatku 3 mladých partizánov, ktorých tu popravili v roku 1944. Námestiu dominuje hodinová veža zo 16. storočia. V severozápadnom cípe námestia stojí renesančná socha Gaia Iuliusa Caesara z polovice 16. storočia. Caesar na námestí prehovoril k svojim vojakom po tom, čo prekročili rieku Rubikon.

Námestie Piazza Cavour

Námestie Piazza Cavour (300 m/4 min. pešo severozápadne od centra) lemujú Palazzo dell’Arengo s rovnomennou vežou, Palazzo del Podestà, starý rybí trh a Divadlo Amintore Galliho. V strede námestia stoja fontána a socha Pavla V. Fontána (Fontana della Pigna), známa ako šiška, vďaka veľkej šiške na jej vrchole, na námestí pribudla v roku 1543. Jednotlivé priehradky oddeľujú elegantné stĺpy. Vo vlyse zobrazili zbrane, štíty, trofeje a iné vojnové symboly.

Tak tohto pána by som v noci stretnúť nechcel! A asi ani cez deň. Hrozivý výraz v jeho tvári hovorí za všetko. Pavol V., vlastným menom Camillo Borghese, bol 233. pápež. Obec Rimini sochu postavila ako prejav vďaky na začiatku 17. storočia. V roku 1797 ju zasvätili sv. Gaudenziovi, patrónovi Rimini. Aby sa zabránilo jej zničeniu francúzskou armádou, ktorá vtrhla do Talianska, pápežskú tiaru odstránili a nahradili ju biskupskou mitrou. V roku 1936 dielo obnovili do pôvodného stavu.

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo)

Palác Arengo (Palazzo dell’Arengo) v severozápadnej časti zástavby začali stavať už v roku 1204. Dôkazom toho je nápis pod jeho portikami. Tam sa tiež v minulosti vykonávala spravodlivosť. Dve veľké vonkajšie schodiská vedú do veľkej sály na medziposchodí, kde sa v 13. storočí stretávala mestská generálna rada. Na prelome 17. a 18. storočia sa sála zmenila na mestské divadlo, kým neotvorili divadlo Amintore Galliho.

Palác podesty (Palazzo del Podestà)

Palác podesty (Palazzo del Podestà) v severozápadnej časti námestia postavili okolo roku 1330 ako rezidenciu najvyššieho predstaviteľa mesta, sudcu a správcu. Spoznáte ho podľa troch honosných gotických oblúkov. V 16. storočí prešiel palác významnými úpravami. Po 1. svetovej vojne ho výrazne zrekonštruovali a dodali mu modernejší vzhľad. Od roku 2020 sídli v oboch palácoch múzeum moderného umenia Múzeum umeleckých palácov v Rimini (Museo Palazzi dell’Arte Rimini).

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria)

Starý rybí trh (Vecchia Pescheria) v juhovýchodnej časti námestia postavili v roku 1747. Má podobu dvojúrovňovej lodžie, do ktorej sa vstupuje cez tri oblúky. V rohoch sú malé fontány v podobe rýb, v ktorých sa v minulosti čistili, ako inak, ryby. Vo vnútri uvidíte dlhé stánky z kameňa z Istrie, na ktorých ženy predávali mušle. Označenia stánkov sú viditeľné dodnes.

Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli)

Neoklasicistické Divadlo Amintore Galliho (Teatro Amintore Galli) v juhozápadnej časti námestia slávnostne otvorili v roku 1857 operou Aroldo od Giuseppe Verdiho. Hudobná sála má 4 poschodia a 23 lóží na každom z nich, čo z nej robí jedno z najväčších divadiel v Taliansku. Zvláštnosťou je, že divadlo nemá kráľovskú lóžu. Počas 2. svetovej vojny budovu vážne poškodili počas bombardovania. V roku 1947 napoly zničené divadlo venovali Amintore Gallimu, talianskemu hudobnému vydavateľovi, novinárovi, historikovi, muzikológovi a skladateľovi. V roku 2018, po 75 rokoch rozsiahleho reštaurátorského projektu, divadlo opäť zdvihlo svoju oponu.

Augustov oblúk (Arco di Augusto)

Augustov oblúk (Arco di Augusto; 350 m/5 min. pešo juhovýchodne od centra) je údajne najstarší dodnes zachovaný oblúk v severnom Taliansku. Postavili ho na príkaz rímskeho senátu v roku 27 p. n. l. na počesť Octaviana Augusta. Ten nechal obnoviť rímsku konzulárnu cestu Via Flaminia, ktorá od roku 220 p. n. l. spájala Rím s Rimini. Spolu s bránou Porta Montanara je jednou z dvoch brán starovekého Rimini, ktoré založili v roku 268 p. n. l. Obložili ju kameňom z Istrie rovnako ako Tiberiov most na opačnej strane historického centra. Brána ako symbol propagandy, ktorá presadzovala mier a stabilitu, nebola nikdy zamknutá.

Bránu zdobia štyri podobizne, dve na každej strane. Jupiter a Apolón hľadia na Rím a Via Flaminia z jednej strany a Neptún a bohyňa Rím hľadia na mesto z druhej strany. V staroveku bránu zakončili atikou so sochou cisára na koni. Brána bola súčasťou mestského hradu, ktorého zvyšky stále môžete vidieť po stranách. Tehly a cimburie zo stredoveku a z renesancie zmenili pôvodnú podobu brány. Demolácia priľahlých budov sa uskutočnila v 30. rokoch 20. storočia.

Brána Porta Montanara

Výstavba brány Porta Montanara (350 m/5 min. pešo juhozápadne od centra) siaha do 1. storočia p. n. l. Polkruhový oblúk z pieskovcových blokov bol jedným z dvoch vstupov do mesta pre tých, ktorí prichádzali z hôr. Po 2. svetovej vojne bránu čiastočne zničili. Oblúk obnovili, zreštaurovali a kúsok po kúsku vrátili na pôvodné miesto.

Palác Fulgor (Palazzo del Fulgor)

Kino Fulgor (Palazzo del Fulgor; 350 m/5 min. pešo severozápadne od centra) je najstarším kinom v Rimini a vďaka Federicovi Fellinimu jedným z najslávnejších na svete. Predstavuje najsilnejší symbol režisérovho puta s jeho rodným mestom a je zároveň prvým a jedným z hlavných zdrojov Felliniho vizionárskeho ducha. Od roku 2021 sú tri horné poschodia paláca súčasťou múzejného komplexu venovaného Fellinimu. Hneď za kinom stretnete nosorožca, samicu Rinu, z Felliniho filmu A loď sa plaví ďalej (Rinoceronte di E la nave va) z roku 1983.

Hrad Sismondo (Castel Sismondo)

Hrad Sismondo (Castel Sismondo; 650 m/9 min. pešo západne od centra) alebo tiež Rocca Malatesta dal postaviť v roku 1437 Sigismondo Pandolfo Malatesta pod dohľadom najvýznamnejšieho vojenského architekta tej doby Filippa Brunelleschiho. Slúžil ako vojenská pevnosť, ale aj šľachtické sídlo rodiny, ktorá v meste vládla viac ako 200 rokov. Kvôli výstavbe hradu zrovnali so zemou podstatnú časť vtedajšieho mesta. Súčasný hrad je len tretinou svojej pôvodnej veľkosti. Nad vstupným portálom dodnes uvidíte nápis a erb rodiny Malatestovcov so slonom, ružou a šachovnicou.

Pápež Urban VIII. nariadil znížiť jeho veže, ďalšie úpravy sa uskutočnili v 18. storočí a priekopy zasypali v roku 1826. Od roku 1857 do 60. rokov 20. storočia hrad slúžil ako väzenie. Počas 2. svetovej vojny hrad zasiahli počas bombardovania a väzňov museli presunúť do ďalšej väznice. Niektorí väzni dokonca utiekli. Neskôr bol kulisou kultúrnych podujatí a výstav a v súčasnosti sa v ňom nachádza Múzeum talianskeho filmového režiséra a scenáristu a rodáka z Rimini Federica Felliniho.

Tiberiov most (Ponte di Tiberio)

Tiberiov most (Ponte di Tiberio; 650 m/9 min. pešo severozápadne od centra) z kameňa z Istrie začal stavať Augustus v roku 14 n. l. a dokončil ho Tiberius v roku 21 n. l. Most má dĺžku viac ako 70 m a 5 oblúkov, ktoré spočívajú na obrovských pilieroch. Samozrejme, ako to už pri mojom šťastí býva, most prechádzal v čase mojej návštevy mesta rekonštrukciou a zakrývalo ho lešenie, takže som si nemohol naplno užiť jeho krásu.

Borgo San Giuliano

Štvrť Borgo San Giuliano (850 m/12 min. pešo severozápadne od centra) sa považuje za jednu z najkrajších častí Rimini. Pôvodne malú dedinku kedysi obývali rybárske rodiny. Dnes je živou štvrťou plnou obchodov, reštaurácií a vinárstiev. Steny niektorých starých domov v labyrinte uličiek pokrývajú nástenné maľby. Tradícia zdobenia domov sa začala v roku 1980 s 2. ročníkom festivalu Festa De Borg. Prvé nástenné maľby zobrazovali dedinčanov a krajinu pri mori. Po smrti Felliniho v roku 1994 zobrazujú maľby výlučne postavy a scény z jeho najznámejších filmov.

Pláž Spiaggia di Rivabella

Piesočnatá pláž Spiaggia di Rivabella (3 km/40 min. pešo severozápadne od centra) je jednou zo severných pláží Rimini. Začína pri ústí rieky Marecchia do Jadranu. Je užšia a menej rušná ako južnejšie pláže Rimini. Vstup do mora je veľmi pozvoľný. Snáď 50 m od brehu som mal vodu stále len po pás. Na viacerých miestach vytvorili ochranné kamenné valy, takže aj more je veľmi pokojné. Pláž rozkúskovali na plno súkromných pásov, na ktorých prenajímajú ležadlá a slnečníky. Na pláži sú sprchy aj prezliekarne.

Po príchode na pláž ma dokonca vyhodili z 5 m širokého pásu pri mori, ktorý by mal byť zo zákona pre všetkých bez poplatku. Tak som sa posunul asi o 100 m ďalej, odkiaľ ma už, našťastie nik nevyhodil.

Viac ako samotná pláž ma prekvapilo, aká bola prázdna uprostred letnej sezóny. Tak som po tom trochu pátral a zistil som, že pláže nielen v Rimini, ale aj v ďalších pobrežných letoviskách zaznamenali pokles miestnych aj domácich návštevníkov v dôsledku rastúcich cien plážových služieb a prenájmu, spolu s konkurenciou lacnejších zahraničných destinácií.

Ceny za prenájom slnečníkov a ležadiel v súkromných plážových kluboch sa zvýšili, čo viedlo mnohých k tomu, aby vynechali tradičné dovolenky na pláži alebo hľadali cenovo dostupné alternatívy v zahraničí. Inflácia a vyššie životné náklady spôsobili, že domáce dovolenky pri mori sú pre mnohé talianske rodiny menej dostupné. Generácia Z nie je typickým vyznávačom tradičného nočného života, čo taktiež zmenilo počet návštevníkov počas sezóny.

Kde sa v Rimini najesť?

V štvrti Borgo San Giuliano som sa nakoniec rozhodol, že si tu dám aj obed. Zastavil som sa v reštaurácii NudeCrud (750 m/10 min. pešo severozápadne od centra). Veľmi ochotne som uprednostnil klimatizovaný interiér pred rozpálenou terasou. Reštaurácia ponúka iba tie produkty, ktoré majú svoju identitu, špecifickosť a vysledovateľný výrobný reťazec. Ochutnal som cestoviny Crudaiola.

Spaghetti alla chittara sú odrodou talianskych vaječných cestovín so štvorcovým prierezom. Chitarra je rám s radom rovnobežných drôtov. Nástroj dáva špagetám okrem názvu a tvaru aj pórovitú textúru, ktorá umožňuje, aby sa omáčka lepšie prilepila. Cestoviny vyrobili v spoločnosti Mancini Pastificio Agricolo. Tá ich vyrába len z tvrdej pšenice, ktorú každoročne vypestujú a zozbierajú na poliach v regióne Marky. Vďaka tomu sú každý rok jedinečné, pretože odzrkadľujú poľnohospodárske podmienky daného roka.

Vedeli ste, že kapary z Pantellerie majú chránené označenie pôvodu a vďaka sopečnej pôde a slanému morskému vetru patria medzi najlepšie na svete?

Cestoviny boli s paradajkami, tuniakom, bazalkou, opraženými píniovými orieškami, paprikou, kaparami z talianskeho ostrova Pantelleria a olivami. Obed som zapil svetlým pivom plzenského typu Forst Pils z Južného Tirolska. Svetlá žltá farba, hustá, jemne pórovitá a trvácna pena, v aróme ucítite jemné tóny obilnín a aromatického chmeľu a mimoriadne suchá, svieža a horkastá chuť. Za obed som zaplatil 21 eur (z toho 1,50 eur coperto). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v Rimini zájsť na kávu?

Bar Dell’Arco

Kaviareň Bar Dell’Arco (210 m/3 min. pešo juhovýchodne od centra) sa, ako už názov napovedá, nachádza neďaleko Augustovho oblúka. Zastavil som sa tu na espresso a plnený croissant pred ďalším spoznávaním mesta. Za účet som zaplatil 3,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Mirador Cafe

Kaviareň Mirador Cafe (2,4 km/33 min. pešo severozápadne od centra) sa nachádza na pláži Rivabella. Odporúčam vám shakerato, ktoré príjemne osvieži medzi kúpaním v mori. Shakerato je talianskou verziou ľadovej kávy. Skladá sa zo sladeného (alebo nesladeného) espressa, ktoré sa spolu s kockami ľadu pretrepe v šejkri na koktaily. Po naliatí do pohára by mal mať na povrchu penovú vrstvu, tzv. crema. Za kávu som zaplatil 3,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte so mnou aj tieto miesta späté so starovekým Rímom:

• Lugdunum – Rímske múzeum a divadlá
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Čo vidieť v Iași alebo 13 dôvodov pre návštevu mesta
• Čo vidieť v meste Kišiňov alebo 20 dôvodov pre jeho návštevu
• Durrës

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rimini – sú slávne časy mesta už dávno preč? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do Osborne House dostať?

Osborne House sa nachádza v meste East Cowes na ostrove Isle of Wight v juhovýchodnom Anglicku. Do Osborne House som cestoval z mesta Portsmouth. Najprv som sa potreboval dostať na ostrov. V mestskej časti Southsea sa nachádza terminál Southsea Hoverport.

Vznášadlom

Hovertravel je najdlhšie fungujúca komerčná služba vznášadla na svete a je jedinou pravidelnou službou vznášadla pre cestujúcich v Európe. Zároveň ponúka najrýchlejší spôsob, ako prejsť cez prieliv Solent medzi Portsmouth, Southsea a Ryde na ostrove Isle of Wight. Výhodou vznášadla je, že môže jazdiť aj pri veľkých odlivoch. Síce sú moderné vznášadlá tichšie ako ich predchodcovia, stále spoznáte ich podľa nehorázneho hluku, ktorý sa rozlieha na všetky strany. Vznášadlo prvýkrát preletelo prieliv Solent (prieliv medzi pevninou Veľkej Británie a ostrovom Isle of Wight) už v júli 1965. Vznášadlá sa v minulosti využívali tiež pri hľadaní ropy, seizmografických prieskumoch, v oblastiach, ktoré predtým nikto nepreskúmal, napr. v púšti, v pralese alebo v arktických oblastiach.

Pôvodne mali vznášadlá premávať len počas letnej turistickej sezóny. Počet pravidelných cestujúcich ale vzrástol do takej miery, že vznášadlo začalo premávať počas celého roka a tak je tomu dodnes. V súčasnosti premáva cez prieliv Solent vznášadlo GHW 12000TD, ktoré má dĺžku 21,5 m a šírku 11 m. Zmestí sa doň 78 cestujúcich. Vznášadlo premáva celoročne denne od 8.30-20.30 h, v pracovné dni dokonca už od 6.30 h. Cesta trvala 10 min. a spiatočný lístok stál 38,20 gbp/46,03 eur. V termináli som mohol platiť platobnou kartou.

Autobusom

Neďaleko terminálu trajektov v Ryde na ostrove Isle of Wight sa nachádza autobusová stanica. Pešo sa na ňu dostanete za 4 min. Z nástupišťa A som si zobral autobus č. 4 do East Cowes. Cesta mala 22 zastávok, trvala 23 min. a cestovný lístok stál 2 gbp/2,41 eur. Lístok si kúpite priamo u šoféra. V autobuse môžete platiť platobnou kartou.

Ak budete do Osborne House cestovať hromadnou dopravou, nezabudnite pri kúpe vstupenky do múzea ukázať cestovný lístok, aby ste dostali 20 % zľavu z ceny vstupenky.

Čo v Osborne House robiť, vidieť a navštíviť?

V druhej polovici 18. storočia (1774-1781) Robert Pope Blachford rozšíril a upravil existujúci dom na trojpodlažnú rezidenciu s murovanou záhradou a stajňami. Kráľovná Viktória a princ Albert si prenajali Osborne House od lady Isabelly Blachfordovej v polovici 19. storočia (1844). Už o rok neskôr kráľovský pár dom kúpil a začal prerábať. V roku 1846 dokončili pavilón, v ktorom sú súkromné apartmány Viktórie a Alberta. Ešte pred polovicou 19. storočia (1848) dokončili krídlo pre kráľovskú domácnosť.

V roku 1851 dokončili hlavné krídlo. Päťdesiate roky 19. storočia sa niesli v znamení vytvorenia novej siete trás po obvode parku a na súkromnú pláž. Taktiež dokončili drevenú švajčiarsku chatu pre kráľovské deti. V roku 1861 vybudovali stajne pre 50 koní a povozy. Bývalé stajne premenili na kuchyne a ubytovanie pre služobníctvo. V tom istom roku princ Albert nečakane umrel na hrade Windsor. Indickí služobníci začali v dome pracovať od roku 1887. O pár rokov neskôr postavili indické krídlo Durbar s veľkou jedálňou, ale aj súkromným apartmánom pre princeznú Beatrice, najmladšiu dcéru kráľovnej.

Na začiatku 20. storočia v roku 1901 kráľovná Viktória v Osborne House zomrela. Eduard VII., následník trónu, dal Osborne House národu. Už o 2 roky neskôr časť domu sprístupnili verejnosti. Ostatné priestory slúžili ako zotavovňa pre dôstojníkov. Tú v roku 1921 zavreli. V roku 1954 povolila Alžbeta II. sprístupniť pre verejnosť súkromné apartmány Viktórie a Alberta. Štátna obnova, ktorá pozostávala z opráv, vymaľovania a opätovného zariadenia, sa uskutočnila v roku 1986. Od roku 1989 po súčasnosť otvorili nové expozície – kráľovskú škôlku (1989), súkromnú pláž (2012) a švajčiarsku chatu (2014).

Prehliadka Osborne House

Na prehliadku Osborne House si pokojne vyhraďte aj tri hodiny. Prehliadka zahŕňa štátne izby a súkromné apartmány s kráľovskou zbierkou umenia, záhrady a park, súkromnú pláž kráľovnej Viktórie a švajčiarsku chatu.

Štátne izby a súkromné apartmány

Počas prehliadky domu uvidíte súkromné apartmány kráľovnej Viktórie, princa Alberta a ich 9 detí, veľkolepé reprezentačné sály, v ktorých kráľovná hostila významné návštevy, osobnú zbierku umenia kráľovnej a jej manžela, ktorú ešte stále vlastní kráľovská rodina. Prejdete sa jedálňou, obývaciou izbou, biliardovou miestnosťou, zasadaciou miestnosťou, audienčnou miestnosťou, či veľkolepou izbou Durbar. Súčasťou prehliadkového okruhu je tiež spálňa, v ktorej kráľovná Viktória v roku 1901 zomrela. Kráľovná Viktória vládla 63 rokov.

V roku 1878 v zasadačke A. G. Bell prvýkrát predviedol kráľovnej svoj nový vynález – telefón.

Vrcholom prehliadky domu je izba Durbar v indickom štýle, ktorá odrážala postavenie kráľovnej Viktórie ako indickej cisárovnej. Izba bola miestom slávnostných večerí a divadelných zábav.

Terasové záhrady a murovaná záhrada

Terasové záhrady sa menia dvakrát počas roka. Tímu záhradníkov trvá až 5 týždňov, kým na záhony vysadia 20 000 nových rastlín. Kráľovná opísala vzduch s vôňou pomarančového kvetu, jazmínu a ruží. Na hornej terase pri vonkajšej stene rastie myrta kráľovská, ktorú použili do svadobných kytíc Catherine, vojvodkyne z Cambridge i Meghan, vojvodkyne zo Sussexu. V murovanej záhrade rastú bylinky, ovocné stromy a v skleníkoch zase palmy a kaktusy. Historické stromy v parku vysadil ešte princ Albert.

Súkromná pláž kráľovnej Viktórie

Na súkromnej pláži (2 km/26 min. pešo východne od Osborne House) sa kráľovná Viktória pravidelne kúpala. Prezliekala sa v špeciálnom kúpacom stroji, ktorý dodnes stojí na pláži. Stroj spustili do mora po kamenných koľajniciach, ktorých pozostatky sa zachovali do súčasnosti. Kráľovské deti sa na pláži učili plávať. Výklenok kráľovnej je stále prístupný a užijete si z neho nádherný pohľad na pláž.

Švajčiarska chata

Malá chata v alpskom štýle (1 km/14 min. pešo východne od Osborne House) bola súkromným svetom kráľovských detí. Deti sa v chate učili pripravovať čaj o piatej, upratovať alebo záhradníčiť. Prevádzkovali hračkársky obchod so základnými potravinami a exotickými koreninami. Rodičia sa k deťom pripojili na popoludňajší čaj. V Osborne House vynašli koláč Battenberg Cake, Victoria Sponge či Osborne pudding. Hostí stálu expozíciu „Detstvo v Osborne“, ktorá sa zameriava na záujmy každého z 9 detí kráľovnej. Expozícia je vhodná pre rodiny s deťmi.

Vo vedľajšom Múzeu Švajčiarskej chaty, ktorý pripomína kabinet kuriozít, uvidíte zaujímavé predmety, predovšetkým fosílie, starožitnosti a prírodovedné exempláre z celého sveta, ktoré deti zbierali.

Praktické info o Osborne House

Prevádzková doba Osborne House sa mení v závislosti od sezóny. V júli a auguste je otvorený denne od 10.00-18.00 h. Fotografovanie bez blesku a statívu je povolené. Natáčanie videí nie je povolené. Vzhľadom na aktuálnu úroveň národnej hrozby sa môžu vykonávať bezpečnostné kontroly, ktoré pozostávajú z prehľadania tašiek a skenovania tela. Cena vstupenky sa mení v závislosti od sezóny. V polovici mája v piatok som za vstupenku zaplatil 22,05 gbp/26,56 eur/os. Ak si vstupenku kúpite vopred on-line, získate zľavu 15 % z ceny vstupenky.

Kde sa najesť?

The Alamo Bar & Grill sa nachádza v meste Ryde (350 m/5 min. pešo juhozápadne od terminálu Hovertravel. Reštaurácia v americkom štýle sa zameriava na podávanie steakov. Ochutnal som ciabattu s kuracím mäsom v cajunskom korení s cibuľou a paprikami. K ciabatte podávali cibuľové krúžky, čipsy a zeleninový šalát. Obed som zapil austrálskym ležiakom Fosters. Za obed som zaplatil 17,45 gbp/21,03 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam zájsť na kávu?

Kaviareň Nevrlá koza (The Wonky Goat; 550 m/9 min. pešo juhozápadne od terminálu Hovertravel) sa nachádza v meste Ryde. Podvečer kaviareň pripomínala Stredomorie počas siesty. Sem-tam nejaký návštevník a nezvyčajný pokoj. Sadol som si na plechovú stoličku ku malému drevenému stolíku pri výklenku s oknom. Pri dlhom bare s vitrínou plnou samých dobrôt, ktorým som odolal, som si objednal espresso. To mi servírka priniesla za krátky čas na stôl. Na chvíľu som sa zastavil a pri šálke horúcej kávy si vychutnal pohľad na rušnú ulicu za oknom. Za kávu som zaplatil 2,60 gbp/3,13 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prejdite sa parkmi a záhradami aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nørreport, Slotsholmen a okolie
• Benátky sú len jedny
• Severne od centra Bukurešti
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Tanger – vstupná brána do Afriky

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Osborne House – letné sídlo kráľovnej Viktórie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

El Pla del Real

Mestská štvrť El Pla del Real sa rozprestiera východne od starého mesta Valencie a časti L’Eixample, severne od Quatre Carreres, juhovýchodne od La Saïdia a západne od Poblats Marítims. Od starého mesta ju oddeľuje Záhrada Túria, súvislý pás zelene, ponad ktorý vedú Most kvetov a Most mora. V záhrade tiež stojí Palác hudby vo Valencii. Osobne milujem Záhradu Monforte, ktorá je hneď neďaleko.

Záhrada Túria (Jardí del Túria alebo Jardín Del Turia)

Záhrada Túria (Jardí del Túria) sa vinie okolo starého mesta Valencie zo severozápadu na juhovýchod. Kedysi bol pás zelene korytom rieky Túria. Tá sa však v roku 1957 tak rozvodnila, že sa španielska vláda so starostom mesta rozhodli rieku odkloniť. Záhrada Túria v súčasnosti nie je len najväčší park Valencie, ale aj celého Španielska. Mosty ponad záhradu spájajú mestské časti Valencie. Zároveň vymedzujú 16 častí záhrady (Tram alebo Segment I-XVI). Park je menšou botanickou záhradou so stredomorskou flórou.

Okrem toho je vybavená viacerými športoviskami, detskými ihriskami či záhradnými reštauráciami. V záhrade to napriek vysokým horúčavám žilo v každú dennú hodinu. Každú chvíľu okolo mňa prešla iná skupina cyklistov na prehliadke mesta zo sedla bicykla alebo Valencijčan, ktorý venčil svojho psa. Pod mostom pri východe z metra zase miestni cvičili zumbu. Ja som si užil prechádzku pomedzi stromy za cvrlikania cikád. Záhrada je celoročne voľne prístupná.

Most kvetov (El puente de las Flores alebo Pont de les flors)

Farebný Most kvetov (El puente de las Flores) je jedným z mostov, ktorý spája staré mesto so štvrťou El Pla del Real. Most slávnostne otvorili v roku 2002. Pochádza z dielne známeho architekta Santiaga Calatrava, ktorý stojí aj za Mestom umení a vied. Most získal svoje pomenovanie vďaka kvetom, ktoré menia každé ročné obdobie. Dĺžka mosta je 156 m a šírka 24 m. Nájdete na ňom neuveriteľných 3 570 črepníkov (podľa iného zdroja až 27 000), chodníky pre chodcov a lavičky na oddych.

Most mora (Puente del Mar alebo tiež Pont del Mar)

Morský most alebo Most mora (Puente del Mar) je len niekoľko metrov južne od mostu kvetov. Masívny kamenný most vedie ponad kruhový rybník. Most postavili v roku 1591 v renesančnom slohu. V malých pavilónoch sú obrazy Panny Márie a svätého Pascuala Baylóna, mnícha a mystika zo 16. storočia.

Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València)

Časti XI dominuje Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València). Pri prechádzke záhradou ho určite neprehliadnete. Odráža sa vo štvorcovom rybníku s fontánou. Palác je dejiskom koncertov a vystúpení orchestra.

Záhrada Túria – Časti XII-XVI

Časti XII-XVI susedia s Mestom umení a vied. Časťami sa kľukatí Rieka života (Río de la Vida), umelý potok pripomínajúci rieku Túria, ktorý vytvára meandre a ostrovčeky. Prehliadka záhrady Túria by nebola kompletná bez návštevy Umbracle, promenády so stredomorskou flórou a akvária, ktoré sa zameriava na morské ekosystémy. 

Záhrada Monforte (Jardín de Monforte alebo tiež Jardí de Montfort) – najkrajší park Valencie

V mestskej štvrti El Pla del Real som zároveň našiel moje najobľúbenejšie miesto vo Valencii. Je ním záhrada Monforte (Jardín de Monforte). Záhrada ponúka plno zákutí, v ktorých sa ukryjete pred ruchom blízkeho starého mesta. Spoločnosť vám budú robiť mačky, ktoré sa tu udomácnili.

Vedeli ste, že záhrada Monforte je poslednou historicko-umeleckou záhradou 19. storočia, ktorá ostala vo Valencii?

Záhrada Monforte patrí medzi najkrajšie vo Valencii. Spája v sebe to najlepšie z francúzskeho parku v neoklasicistickom štýle a anglickej záhrady v romantickom štýle. Zdobia ju sochy z talianskeho mramoru, fontány a jazierka, živé ploty a kvetinové záhony, vodopád a jaskyňa. Tie spájajú chodníčky, ktoré lemujú lavičky na oddych. V roku 1941 ju vyhlásili na „Národnú historicko-umeleckú záhradu“. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1973. Do prechodu v kaštieli umiestnili informačné tabule o významných drevinách, sochách a bodoch záujmu. Tabule sú vo valencijčine, španielčine a angličtine. Záhrada je voľne prístupná celoročne. Kaštieľ vo francúzskom rokokovom štýle slúži na civilné sobáše.

La Saïdia

Mestská časť La Saïdia ponúka príjemnú prechádzku v Kráľovskej záhrade, ktorá susedí s Múzeom výtvarného umenia vo Valencii.

Kráľovská záhrada (Jardines del Real alebo tiež Jardines de Viveros)

Kráľovské záhrady (Jardines del Real alebo Jardines de Viveros) možno neponúkajú toľko možností trávenia voľného času ako Záhrada Túria alebo takú históriu ako Záhrada Monforte. Vynikajú však veľkým počtom a rozmanitosťou botanických druhov. Ponúkajú príjemné posedenie okolo fontány, niekoľko možností občerstvenia sa v bufetoch a sú vhodným východiskovým bodom na spoznávanie Múzea prírodných vied a Múzea výtvarného umenia vo Valencii. Záhrady sú dejiskom koncertov a podujatí pod holým nebom.  

Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València)

V objatí záhrady Túria a záhrad Viveros stojí historická budova zo 17. storočia. Prebýva v nej Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València). Svoje miesto tu našlo výtvarné umenie od stredoveku až po súčasnosť od valencijských, katalánskych, španielskych, flámskych a talianskych umelcov. Niekoľko expozícií sa venuje Joaquínovi Sorollovi (1863-1923), valencijskému maliarovi a predstaviteľovi luminizmu (maliarske poňatie založené na farebnom vyjadrení svetla).

Uvidíte sochy, maľby, výkresy, výtlačky a archeologické zbierky. Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum okrem prehliadok organizuje tiež workshopy, konferencie, koncerty, filmové premietania a školenia. Múzeum je otvorené od utorka do nedele. Vstup je zdarma. Internetová stránka múzea je po valencijsky a španielsky. 

Poblats Marítims

Po návrate z Maroka som navštívil mestskú štvrť Poblats Marítims a pobrežie Valencie. Poslednou stanicou metra je Marítim – Serrería, po ktorú premávajú zelená linka 5 a žltá linka 7. Odtiaľto ďalej premávajú električky, fialová linka 6 po zastávku Grau – La Marina a modrá linka 8 po zastávku Marina Reial J. Carlos. Z tejto zastávky už je to k moru len 500 m/6 min. pešo.

Neďaleko zastávky Grau – La Marina stojí pamätník s fontánou, ktorý je venovaný valencijskému maliarovi Joaquínovi Sorollovi. Zamierte na juh ku prístavu, kde vašu pozornosť určite upúta socha ženskej hlavy s klobúkom. Socha nesie príznačný názov La Pamela. Odtiaľto dovidíte až na Mesto umení a vied. Nie je tu veľa miest, kde sa ukryjete pred páliacim slnkom, preto rýchlo bočím smerom na východ a popri prístave mierim smerom na pláž.

Po pár minútach prichádzam na pieskovú pláž (Playa de las Arenas). Široká pláž ponúka dostatok miesta pre kúpania chtivých a slnka vyhľadávajúcich návštevníkov. Ja ale pokračujem ďalej až na okraj móla. Osobný prístav sa rozprestiera po pravej ruke, lámače vĺn naľavo. Na konci móla stojí krytá prístavná vyhliadka (Mirador del Puerto). Odtiaľto dovidíte na ďalšie prímorské letoviská na severe.

Kde sa v severovýchodnej Valencii najesť?

Tapas reštaurácia Restaurante Kabanyal (vedľa zastávky Grau – La Marina) sa nachádza v mestskej štvrti Poblats Marítims. Na obed som mal chuť len na niečo menšie. Preto som ochutnal domáce Kuracie karí krokety podľa tradičnej receptúry. Jedlá by vás mali preniesť do minulosti, keď vám ich pripravovali vaše mamy a babičky. Síce som nevyrastal v Španielsku, keby mi ale moja babka pripravovala takéto krokety, mal by som ju veľmi rád. Krokety som zapil svetlým ležiakom z Galície. Za obed som zaplatil 18,70 eur.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu z histórie archeologickej lokality Lixus

V dobách Feničanov sa Lixus považuje za jedno z najväčších miest západného Stredomoria a  najstaršie mesto Maroka. Archeológovia našli v lokalite predmety, ktoré boli dovezené z celého Stredomoria. V 6. storočí pred n. l. mesto napadli Kartáginci a ostali v ňom až do vzniku rímskej ríše v roku 40 n. l. V meste sa obchodovalo so zlatom, slonovinou a otrokmi. Z Lixusu sa naopak vyvážala soľ, víno, olivy, rybia omáčka a divé zvieratá do amfiteátrov v celej rímskej ríši. V tomto období postavili v meste viaceré súkromné a verejné budovy.

V časoch rímskej ríše mesto zažilo svoj najväčší rozkvet. Pribudli termálne kúpele, chrámy, bazilika, amfiteáter a opevnenie. Po páde rímskej ríše v 5. storočí n. l. nastal tzv. temný vek, z ktorého sa nám nezachovalo veľa nálezov. Vieme, že priemyselná štvrť fungovala do začiatku 5. storočia a v meste žila pred príchodom moslimov komunita kresťanov. Moslimovia okupovali mesto do 14. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala islamská vila s átriom, mešita, jamy na odpad a keramika. 

Vedeli ste, že …

…podľa starých gréckych bájí a mýtov bolo poslednou Heraklovou úlohou priniesť 3 zlaté jablká, ktoré zaručovali večný život, zo záhrady Hesperidiek? Jablká strážili nymfy Hesperidky, dcéry Titana Atlanta. Obor Atlas musel z trestu za vzburu proti bohom naveky niesť na svojich pleciach celú nebeskú klenbu. Záhrada sa údajne nachádzala práve v miestach mesta Lixus. A zlaté jablká by mohli byť marocké mandarínky.

Prehliadka archeologickej lokality Lixus

Prehliadku sme začali v Múzeu Lixus (Museo di Lixus). Vo viacerých miestnostiach sa oboznámite s vývojom lokality a najvýznamnejšími nálezmi.

Priemyselná štvrť

Potom nás sprievodca zobral do priemyselnej štvrte. Nehovorím o žiadnych továrňach, ale remeselníckych dielňach. Tie sa špecializovali na spracovanie rybieho mäsa a na výrobu rybích omáčok (garum – rybia omáčka z fermentovaných rýb). Štvrť sa nachádza neďaleko rieky a predpokladá sa, že práve tu bol riečny prístav mesta. Štvrť pozostáva z 10 dielní a 150 nádrží na maceráciu rýb. Dielne údajne patrili k najväčším svojho druhu v celom Stredomorí a fungovali takmer pol tisícročia.

Keď budete prechádzať okolo nádrží, dávajte si pozor, aby ste aj vy náhodou do niektorej z nich nespadli a neskončili napokon v rybej omáčke. Okolie totiž nijak nezabezpečili.

Amfiteáter

Z priemyselnej štvrte sme pokračovali ďalej do kopca, až sa pred nami začal vynárať amfiteáter a verejné kúpele. V amfiteátri sa odohrávali zápasy medzi gladiátormi a divokými zvieratami. Verejné kúpele pozostávajú podobne ako iné objavené rímske kúpele z predsiene, studených a teplých miestností a bazénov. Kúpele zdobil mramor a nástenné maľby. Len pár metrov nad amfiteátrom stoja posledné pozostatky baziliky.

Obytná štvrť

Pôvodní obyvatelia mesta Lixus bývali na samom vrchole kopca. Obytnú štvrť tvoria prevažne priestranné a bohato zdobené rímske domy so stĺpovými dvoranami. Domy obývali majitelia mäsových dielní a fariem v okolí mesta. Vyznačovali sa geometrickými a figurálnymi mozaikami, nástennými maľbami a súkromnými kúpeľmi. Mozaiky, ktoré tu objavili, vystavujú v Archeologickom múzeu v Tétouane.

Z obytnej štvrte sme toho veľa nevideli. Tráva a drobné kry boli naozaj všade. Na niektorých miestach dokonca vyrastali z múrov.

Palácový komplex

Keď sa budete blížiť ku palácovému komplexu z obytnej štvrte, ešte i dnes uvidíte posledný múr, ktorý ho chráni. Komplex tvorili palác s prístavbami, chrám, termálne kúpele s antickým zápasiskom, islamská vila, mešita, nádrže na skladovanie pitnej vody, zvyšky akvaduktu, predrímske domy a nekropola. Pozostatky palácových budov predstavujú všetky obdobia, ktorými si lokalita prešla. Od Feničanov až po 14. storočie, kedy obyvatelia lokalitu opustili, aby sa presťahovali do nového mesta Larache.

Z celej lokality budete mať jej okolie ako na dlani. Uvidíte rieku Loukkos, ktorá sa vlní krajinou, kým sa vleje do Atlantiku na horizonte. Vášmu pohľadu neuniknú nádrže na morskú soľ a prímorské mesto Larache.

Praktické info

Vysvetlivky sú len v arabčine a francúzštine. My, anglicky hovoriaci návštevníci, sme dostali papier, z ktorého sme sa o histórii a lokalite dozvedeli viac. Oficiálna internetová stránka lokality je taktiež len vo francúzštine. Vstupenka stojí 60 mad/6 eur/os.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v meste Larache?

Napriek tomu, že Larache sa od archeologickej lokality Lixus nachádza len 7 km/12 min. autom západne, mesto sme nenavštívili. Možno sme po obede v hoteli nemuseli sedieť na recepcii dve hodiny. Nevadí. Snáď ešte budem mať niekedy príležitosť toto mesto navštíviť.

O meste vieme to, že ho v 17. storočí okupovali Španieli a jeho obyvatelia stavali lode pre korzárov. V roku 1911 sa Larache stal hlavným prístavom španielskeho protektorátu.

Place de la Libération

Centrom mesta je námestie Place de la Libération. Lemujú ho kaviarne, v ktorých si miestni krátia dlhú chvíľu popíjaním mätového čaju.

Staré mesto (Medina)

Podobne ako v iných mestách Maroka, aj v Larache sa zachovalo staré mesto v podobe mediny. Vstupuje sa do nej cez bránu Bab Al Khemis. Úzke uličky sa zbiehajú na námestie Zoco de la Alcaiceria, ktoré funguje ako tržnica. Na severe mediny je zničená pevnosť Saadian, na juhu zase vyhliadka.

Terrasse Corniche

700 m/8 min. pešo z námestia Place de la Libération je vyhliadka Terrasse Corniche. Vyhliadka ponúka výhľad na staré mesto Larache, ústie rieky Loukkos a Atlantik.

Pláž Ras R’mel (Plage Ras R’mel)

Priamo v meste nenájdete veľa miest s pozvoľným prístupom do mora. Neďaleko (11 km/17 min. autom severne od námestia Place de la Libération, vzdušnou čiarou len 1,5 km) však nájdete pláž Ras R’mel. Cez ústie rieky Loukkos údajne premáva čln, ktorý vás odvezie z jedného brehu na druhý. Cesta by mala stáť okolo 10 mad/1 eur/os.

V meste ešte uvidíte pevnosť zo 17. storočia, ktorá je ale pre verejnosť zatvorená, galériu v medine, hudobné konzervatórium, ktoré si ale opäť pozriete len zvonku a hrob francúzskeho spisovateľa Jean Genet.

Záverom …

Zub času sa do archeologického náleziska Lixus už poriadne zahryzol. Priznám sa, že som už navštívil aj atraktívnejšie archeologické lokality ako Lixus. Jasne v nich určili, kde sa návštevníci môžu pohybovať a kam už je im vstup zakázaný. V Lixuse sme sa ako návštevníci dostali všade. Nemal som síce takú silnú potrebu liezť po všetkých kameňoch a fotiť sa na všetkých stenách, ktoré sa pomaly (niektoré možno vďaka konaniu iných rýchlo), ale určite rozpadajú.

Niekoľkí prednášajúci hovorili počas akadémie o trvalej udržateľnosti. Vopred sa ospravedlňujem, nechcem sa nikoho dotknúť, ale ak budú prebiehať prehliadky na archeologickej lokalite Lixus tak, ako prebiehajú doteraz a neprijmú sa žiadne ochranné opatrenia, lokalita, ktorá prežila tisícky rokov, skôr či neskôr určite zanikne. 

Navštívili ste už tieto archeologické lokality?

• Knóssos – tajuplný začiatok Európy
• Malia – keď hľadáte autentickú Krétu
• Kamenný rímsky kastel Kelemantia v obci Iža
• Archeologický park v Drobeta Turnu-Severin v Rumunsku
• Carnuntum v Rakúsku

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Tanger dostať?

Ako sa do mesta Tanger dostanete rôznymi druhmi dopravy – autom, vlakom, lietadlom alebo loďou.

Autom

Tanger sa nachádza 252 km/2 h 46 min. autom severovýchodne od Rabatu, hlavného mesta Maroka. Trasa je spoplatnená.

Vlakom

S Casablancou, najväčším mestom Maroka, ho spája vysokorýchlostný vlak TGV, ktorý jazdí rýchlosťou až 320 km/h. Cesta tak namiesto pôvodných 4 h 45 min. zaberie len 2 h 10 min. Do Rabatu sa cesta skrátila z pôvodných 3 h 45 min. na 1 h 20 min. Cestovné lístky si kúpite priamo na železničných staniciach v Maroku. Plánom je predĺžiť linku cez Marakéš až do Agadiru, vzdialeného od Tangeru 800 km juhozápadne. To bude znamenať, že cesta do Marakéšu, ktorá dnes zaberie viac ako 10 h, sa skráti na 4 h a 45 minút.

Lietadlom

Letel som lietadlom z letiska Aeroport de València vo Valencii v Španielsku na letisko L’aéroport international de Tanger-Ibn Batouta v Tangeri v Maroku. Let trval v priemere 1 h 25 min. Kvôli posunu času o 1 h trval let v skutočnosti tam 25 min. a naspäť 2 h 20 min. Spiatočná letenka stála 143,96 eur. Cena zahŕňala 1 podanú batožinu do 20 kg a 1 príručnú batožinu, ktorá sa zmestila pod sedadlo predo mnou. Navyše som si mohol vybrať miesto v lietadle pri ceste tam aj späť. Pár dní pred odletom som urobil on-line check-in.

Prečítajte si v článku Maroko pred 1. cestou, čo som zažil na letisku v Tangeri!

Loďou

Španielske mesto Tarifa (40 km severovýchodne) je od Tangeru vzdialené len 45 minút trajektom. Trasa vedie cez hranice krajín a východiskový bod (Tarifa) sa nachádza v inom časovom pásme.

Čo v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

Pri prehliadke Tangeru nevynechajte staré mesto (medinu) s bránami, vyhliadkami a priľahlými námestiami. Vyberte si tiež z múzeí, galérií, kultúrnych centier alebo zvoľte oddych na pláži.

Staré mesto (Medina)

Prehliadku Tangeru začneme vstupom cez bránu (Bab Al Kasba) v severozápadnej časti mediny. Naľavo pred bránou stojí pevnostná veža (Borj Al Kasba). Po vstupe sa ocitnete na Námestí španielskeho tábora (La place du Tabor espagnol). Dominantou námestia je veža Borj Naam, v ktorej sídli expozícia venovaná Ibn Battoutovi (Espace d’Exposition de la mémoire d’Ibn Battouta). Ten bol významným cestovateľom 14. storočia. Za 29 rokov precestoval súčasných 44 krajín od severnej Afriky až po ďaleký východ.

Múzeum Kasbah alebo Múzeum stredomorských kultúr Kasbah (Musée de la Kasbah)

Od expozície pokračujte ďalej na západ a po pravej ruke budete míňať Palác guvernéra (Le palais du gouverneur). Ten v súčasnosti poskytuje svoje priestory pre archeologické múzeum mesta a výstavné priestory pre súčasné umenie (Musée de la Kasbah – Espace d’art contemporain). Mapuje históriu mesta od praveku až po 19. storočie. Vysvetlivky sú len v arabčine a francúzštine. Žiaľ, internetová stránka Národnej nadácie múzea je len vo francúzštine. Vstup do múzea je z námestia Place de la Kasbah. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os.

Brány na námestí Place de la Kasbah

Na námestie ústia tri brány. Morská brána Bab Al Bahr v severnej časti námestia vám umožní vyjsť von z mediny a vychutnať si výhľad na nový rybársky prístav a Gibraltársky prieliv. Oproti nej, v južnej časti námestia, je brána Bab el-Assa, ktorá vás dostane hlbšie do mediny. Napokon je tu 3. brána Bab Haha, za ktorou sa po pár metroch ocitnete na nenápadnom námestí Place Amrah, na ktoré ústia viaceré uličky mediny. Hlavná ulička stále patrí tradičným remeselným dielňam.

Záhrada Mendoubia a Veľké námestie (Grand Socco)

Keď sa konečne vymotáte z úzkych uličiek mediny, otvorí sa pred vami rozľahlá záhrada Mendoubia (Le Jardin de la Mendoubia). Záhrada priam láka zvaliť sa na trávu a užívať si sladké ničnerobenie. Od Veľkého námestia (Grand Socco) alebo tiež námestia 9. apríla 1947 (Place 9 Avril 1947) ju oddeľuje ďalšia z brán (Bab al Fahs).

Námestie získalo svoj názov vďaka prejavu kráľa Mohameda V., ktorý prišiel do Tangeru 9. apríla 1947. Mesto vtedy malo medzinárodný štatút a kráľ vo svojom prejave vyjadril túžbu krajiny po jednote a nezávislosti. Táto udalosť ovplyvnila nielen mesto, ale celé Maroko. Námestie spája staré a nové mesto Tangeru. Dominantou námestia je historická budova kina Rif (Cinémathèque de Tanger – Cinéma RIF), ktoré je ešte stále v prevádzke. Keďže pre mňa bolo námestie skutočným centrom mesta, zvolil som ho ako východiskový bod ku jednotlivým atraktivitám, podnikom a inštitúciám.

Rue Siaghine

Rušná nákupná ulica Rue Siaghine, významná os mediny, spája veľké námestie Grand Socco s malým námestím Petit Socco.

Malé námestie (Petit Socco)

Malé námestie (Petit Socco; 300 m/4 min. pešo severovýchodne od Grand Socco), ktoré sa nachádza v srdci mediny, lemujú kaviarne. Ak budete mať šťastie ako my, uvidíte akrobatickú rodinu, ktorá predvádza svoje najnovšie nacvičené kúsky. Odporúčam pohár horúceho mätového čaju a niečo sladké k tomu pri západe slnka na streche 4* hotela vo východnej časti námestia.

La terrasse des paresseux/Place Faro

Z námestia Place Faro alebo tiež terás La terrasse des paresseux sa vám naskytne zaujímavý výhľad na prístav mesta. Vyhliadku spoznáte podľa 4 kanónov, ktoré sú pripravené zaútočiť na nepriateľa prichádzajúceho od mora. Čítal som, že z vyhliadky dovidíte pri peknom počasí až na Gibraltár, my sme to šťastie nemali.

Čo ešte v meste Tanger robiť, vidieť a navštíviť?

V meste Tanger môžete ďalej navštíviť Múzeum amerického vyslanectva (Tangier American Legation Museum; 350 m/4 min. pešo východne od Grand Socco). Maroko bolo jednou z prvých krajín, ktorá uznala Spojené štáty americké rok po podpísaní Deklarácie nezávislosti. Vstupenka stojí 20 mad/2 eur/os. pre Maročanov a cudzincov s trvalým pobytom v Maroku a 50 mad/5 eur/os. pre cudzincov bez trvalého pobytu. Prehliadka so sprievodcom stojí 100 mad/10 eur. Takmer celý záliv mesta Tanger lemuje verejná široká piesočnatá pláž s promenádou a detskými ihriskami, ktorú obľubujú predovšetkým miestni. Vstup na pláž je voľný. Všetci milovníci kultúry a umenia si v meste určite nájdu kultúrne centrum a viaceré galérie umenia.

Čo robiť, vidieť a navštíviť v okolí mesta Tanger?

V okolí mesta Tanger sa vydajte po stopách Herkulesa v Herkulesových jaskyniach, pozrite si miesto stretu Atlantického oceánu a Stredozemného mora na myse Spartel alebo sa „schlaďte“ v parku Perdicaris.

Herkulesove jaskyne

Herkulesove jaskyne sa nachádzajú 15 km/23 min. autom juhozápadne od Grand Socco. Podľa legendy v jaskyniach Herkules oddychoval po splnení 10. náročnej úlohy, ktorou bolo oddelenie európskeho a afrického kontinentu (známe ako Herkulesove stĺpy). Podľa inej legendy oddelil kontinenty od seba len preto, lebo sa mu nechcelo prechádzať cez pohorie Atlas. Potom údajne kopol do steny jaskyne, v ktorej dodnes uvidíte dieru. Otvor v stene pripomína svojím tvarom tvar Afriky. Pri pohľade zvnútra vám bude samozrejmé, že Afrika má trochu iný tvar, na otvor sa vraj treba pozrieť z mora.

Podľa ďalšej legendy z jaskýň vedie tunel do Španielska, ktorý vysvetľuje, ako sa africké makaky dostali na Gibraltár.

Pred výletom do jaskýň nás upozornili, aby sme si zobrali nejaké oblečenie navyše, lebo v jaskyniach bude trochu chladnejšie. Nie, v letných mesiacoch si naozaj nemusíte brať žiadne oblečenie navyše. Na konci júla som takmer ani nepostrehol rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Jaskyne sú trochu iné ako tie naše. Pod vydláždenú podlahu umiestnili svetlá, ktoré efektne osvetľovali jaskyňu. Takisto neočakávajte žiadne kvaple ani krasové útvary. V jaskyni si môžete obliecť tradičný marocký odev a odfotiť sa v ňom. Nechýbalo niekoľko stánkov so suvenírmi. Celé mi to pripomínalo zábavný park. Jaskyne preto, lebo sú dve. Do jednej je vstup zdarma a do druhej sa platí 10 mad/1 eur/os. Navštívili sme tú bezplatnú. Za príplatok by ste mali vidieť sochy, grécke nástenné maľby a umelý vodopád.

Mys Spartel

Mys Spartel (14 km/23 min. autom západne od Grand Socco) sa mnohokrát uvádza ako najseverozápadnejší bod kontinentálnej Afriky. Symbolom mysu je maják, ktorý je dodnes funkčný. Označuje vstup do Gibraltárskeho prielivu. Maják nie je zvnútra prístupný verejnosti. Keďže ide o rovnomennú prírodnú rezerváciu, v lokalite aj z nej sa vám naskytne veľkolepé prírodné divadlo. Atlantik sa tu totiž stretáva so Stredozemným morom. V mieste stretu dochádza ku vodným vírom, ktoré sťahujú lode na dno. Okrem vyhliadky a reštaurácie toto miesto toho veľa neponúka, ale na vašej ceste do alebo z Herkulesových jaskýň by ste ho určite nemali vynechať.

Park Perdicaris

Vždy zelený Park Perdicaris (alebo tiež Park Rmilat; 7 km/17 min. autom západne od Grand Socco) je botanickou záhradou, v ktorej kvitne stredomorská a atlantická flóra. Park pomenovali po Ionovi Perdicarisovi, bohatom Američanovi gréckeho pôvodu. Ten nechal park vybudovať pre svoju manželku, ktorá ochorela na tuberkulózu. Návštevu parku odporúčajú v popoludňajších a v podvečerných hodinách, kedy sme park navštívili aj my. Napriek tomu nezabudnem, ako horúco v ňom bolo. Stromy tak veľmi žiadaný chládok neposkytli. Z niektorých miest parku uvidíte Atlantik.

Kde sa v meste Tanger ubytovať?

Do Casablancy sme mali priletieť v nedeľu 24. júla 2022 okolo obeda. Z nej zabezpečili organizátori letnej akadémie transfer do Tangeru. Ja samozrejme musím byť stále iný a preto som priletel rovno do Tangeru už v nedeľu ráno. 😀 Celý deň som mal tým pádom pre seba. To som vtedy ešte netušil, že to bol zároveň posledný deň, kedy som mal voľný program. Takže kým všetci ostatní prišli, ja som sa stihol zabývať, vyprať si veci a vyhrávať na celý areál hudbu nahlas. Jeden by nadobudol pocit, že v internáte inštitútu bývam už pár mesiacov.

Mojím 2. domovom sa na jeden týždeň stal internát Vyššieho medzinárodného inštitútu cestovného ruchu v Tangeri (po francúzsky Institut supérieur international du tourisme de Tanger, skrátene ISITT; 3,8 km/47 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Mali sme na výber 1- alebo 2-lôžkové izby. Vybral som si 1-lôžkovú izbu, dostal som 2-lôžkovú, ale, našťastie, bez ďalšieho spolubývajúceho (ak nepočítam mravce). Izby s umývadlom mali výhľad do záhrady areálu. Na každom poschodí bola sprcha s toaletou. V sprche na našom poschodí tiekla len studená voda, o poschodie vyššie tiekla aj teplá.

Túto sprchu ale obyčajne stále niekto obsadil. Posledný deň sa ju podarilo obsadiť aj mne. Tlak v sprche bol ale taký nízky, takže som oľutoval, že som nešiel do studenej sprchy na mojom poschodí. Izby nemali klimatizáciu. Mali posuvné okná. Keďže ma v Maroku zastihli aj horúčky, jednu či dve noci som potreboval spať pri zatvorenom okne. Keď som chcel okno zavrieť z jednej strany, otvorilo sa na druhej a zas naopak. Pod dverami bola taká diera, že som počas celého môjho pobytu bol v neustálom prievane. Inak mi tam vlastne skoro vôbec nič neprekážalo. 😛

Kde sa v meste Tanger najesť a kam zájsť na kávu?

V Tangeri sme sa stravovali prevažne v inštitúte. Okrem toho sme vyskúšali viaceré podniky – modernú reštauráciu, tradičnú reštauráciu, fast food, niekoľko kaviarní a bar. Vyberiem aspoň niektoré z nich.

Café Restaurant Vintage Tanger

Café Restaurant Vintage Tanger (3,2 km/40 min. pešo východne od Grand Socco) som navštívil niekoľkokrát – prvý deň na coffee break a na večeru a predposledný deň na čaj. Prvé dni som ešte nemal prevrátený žalúdok, takže som si mohol dopriať plnohodnotnú večeru aj koláč s kávou. V reštaurácii pripravujú neskutočný lávový koláčik, ktorý tu podávajú s vanilkovou zmrzlinou. K dezertu som si objednal espresso. Na večeru som vyskúšal tradičné marocké jedlo Tajine. Ide o guľky z mletého hovädzieho mäsa v paradajkovej omáčke. Všimol som si, že v krajine takmer ku každému jedlu podávajú chlieb alebo pečivo. Večera bola takisto fantastická. No a predposledný deň, keď som si naordinoval prísnu diétu, som si už vo Vintage objednal len marocký mätový čaj, v mojom prípade nesladený. Pripájam fotku, ako ho tu podávajú, lebo sa mi to veľmi páčilo. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Restaurant Bachir

Reštaurácia Bachir (750 m/10 min. pešo južne od Grand Socco) je na odporúčanie domácich (a cestovateľských sprievodcov) jedna z najlepších tradičných marockých reštaurácií. A že sa nemýlili. Jeden večer sme si vyšli do mesta a oželeli večeru v inštitúte. Keďže moje problémy so žalúdkom v tom čase vrcholili, zvolil som Zeleninový tajine s celým čajníkom mätového čaju. Zeleninu dopĺňali zemiaky. Mrzí ma, že som nedokázal doceniť chuť jedla. V zahraničí používajú koreniny úplne inak ako na Slovensku. Ďalšia vec, ktorú som si v Maroku všimol, bola, že jedlo a teplé nápoje vám na stôl prinesú vždy také vriace, že ešte v tanieri bublú. Za účet som zaplatil okolo 40 mad/4 eur. Platil som v hotovosti, takže vám neviem s istotou povedať, či v reštaurácii akceptujú platobnú kartu.

Prestige Garden

Po prílete do Maroka sme si dali raňajky v kaviarni Prestige Garden (3 km/40 min. pešo juhovýchodne od Grand Socco). Objednal som si tradičné raňajky, ktoré obsahovali: celozrnný chlieb, baghrir (palacinka z krupice alebo múky, ak ju správne upečiete, tak je deravá), rghayef (tradičný plochý chlieb), harcha (krupicový chlieb), maslo, med, džem a veselú kravu. Nechýbal samozrejme mätový čaj, káva a pomarančový džús. Na takéto raňajky by som zvykol.

Jedáleň inštitútu

Organizátor pre nás zabezpečil stravu formou plnej penzie. Raňajky sa väčšinou podobali tým, ktoré som uviedol v odseku vyššie. Na pitie sme vždy mali na výber vodu, džús a teplé nápoje, medzi ktoré patrili sladený alebo nesladený marocký čaj a káva. Po raňajkách nasledovali prednášky, ktoré delil menší coffee break. Počas neho sme sa občerstvili teplými nápojmi a sladkým pečivom alebo koláčmi. Dvojchodové obedy pozostávali zo studeného predjedla, zvyčajne šalátu a hlavného chodu. Takisto 2-chodové večere zahŕňali polievku a hlavný chod.

Nepamätám si všetky jedlá, ktoré sme mali možnosť ochutnať, ale boli medzi nimi napr. Krúpová polievka s mliekom, Hovädzie klobásy s paradajkovou omáčkou, zapekané zemiaky a ryža na marocký spôsob (so škoricou a cukrom). Posledný deň som ochutnal fantastické jedlo. Išlo o koláč z lístkového cesta plnený mletým mäsom a pistáciovými orieškami. Škoda len, že Maročania sú takými vyznávačmi sladkých jedál, že ešte aj tento koláč poliali medom a posypali cukrom.

Záverom …

V meste Tanger som strávil príjemný týždeň, nielen, čo sa týka ubytovania a stravovania, ale aj poznávania atraktivít mesta a jeho okolia.

Prečítajte si ďalšie články z Maroka:

• Maroko pred 1. cestou
• Letná FIJET akadémia pre mladých žurnalistov
• Archeologická lokalita Lixus pri meste Larache
• Chefchaouen – 50 odtieňov modrej
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Článok vznikol v spolupráci s FIJET a FIJET Slovakia.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tanger – vstupná brána do Afriky je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.