Ako sa na hrad Šariš dostať?

Hrad Šariš sa nachádza v regióne cestovného ruchu Šariš na severovýchode Slovenska. Z administratívneho hľadiska patrí do okresu Prešov v Prešovskom kraji.

Autom

Hrad Šariš sa vypína nad obcou Veľký Šariš. Tá susedí s Prešovom zo severozápadu. Obcou prechádza cesta 1. triedy č. 68 (I/68), ktorá spája Prešov so Starou Ľubovňou a cez Mníšek nad Popradom vedie až do mesta Nowy Sącz v Poľsku. Auto zaparkujete na parkovisku pod hradom.

Autobusom

Do Veľkého Šariša sa z Prešova dostanete mestskou hromadnou dopravou i regionálnymi autobusmi. V obci je niekoľko autobusových zastávok. Najbližšia ku hradu, Veľký Šariš, pod hradom, je pri kaplnke sv. Kunhuty. Od zastávky je to ku hradu necelá hodinka. Cesta regionálnym autobusom dlhá 11 km trvá okolo 17-19 min. a cestovný lístok stojí 1,10 eur/os. Cesta mestskou hromadnou dopravou (linky č. 14, 23, 45, S, napr. zo zastávky Železničná stanica) trvá 23 minút a cestovný lístok stojí 0,60 eur/os.

Vlakom

Do Veľkého Šariša sa dostanete aj po železnici. Obec leží na železničnej trati č. 188, ktorá spája Košice – Prešov – Veľký Šariš – Plaveč a Muszynu v Poľsku. Železničná stanica sa nachádza 6 km/1 h 50 min. pešo juhovýchodne od hradu. Cesta vlakom z Prešova, ktorá má dĺžku 9 km, trvá 10 minút a cestovný lístok stojí 0,65 eur/os.

Pešo

Z centra obce Veľký Šariš (265 m n. m.) vedie ku Šarišskému hradu (560 m n. m.) žltý značkovaný turistický chodník. Trasa má dĺžku 4,5 km a výstup vám zaberie asi 1 h 25 min. Na trase sa pripravte na stúpanie 320 m a klesanie 25 m. Začiatok trasy vedie cez obec a potom po pomerne frekventovanej ceste do susednej obce Medzany. Po chvíli sa cesta stáča doľava a trasa doprava, odkiaľ pokračuje ďalej do lesa. Nenáročný výstup po asfaltovom chodníku. Po trase uvidíte niekoľko informačných tabúľ o faune a flóre hradného kopca. Ukrýva sa tu aj altánok, v ktorom si dajte menšiu prestávku pred posledným najstrmším úsekom.

Čo na hrade Šariš robiť, vidieť a navštíviť?

Čo sa udialo v miestach, kde dnes stojí hradná ruina? Aké sú najvýznamnejšie architektonické prvky hradu? Kedy je hrad otvorený a koľko stojí vstupenka?

Trochu histórie

Hradný kopec osídlili už v mladšej dobe kamennej. Ďalšie nálezy sú z neskorej doby kamennej, rímskej ríše a obdobia Keltov. V bronzovej dobe vybudovali na hradnom kopci mohutné valové opevnenie. Prvá písomná zmienka o hrade Sarus je z roku 1245. V roku 1262 stál v týchto miestach už nový kamenný hrad. Hrad Šariš postavili v údolí rieky Torysa. Popri rieke vznikla významná obchodná cesta, ktorá spájala poľské a uhorské kráľovstvo.

Po vzniku šarišského komitátu sa hrad stal sídlom šarišských županov. Na hrade sa v priebehu storočí vystriedali viacerí majitelia. Tí ho postupne obnovovali a rozširovali. Vznikli tak viaceré obytné a hospodárske budovy. Po bitke pri Moháči (1526) hrad opevnili. Vznikla stredoveká pevnosť so 14 baštami, ktoré prepájali hradné múry a hrad v tom čase obývalo až 200 pešiakov. V roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu, ktorý hrad poškodil. O 27 rokov neskôr (1687) podpálil vtedajší hradný kapitán poškodené budovy, hrad vyhorel a už ho viac neobnovili.

Architektúra hradu

Najstaršou časťou hradu je tzv. horný hrad. Vedie k nemu drevený most ponad priekopu tak ako kedysi. Jeho dominantou je 4-hranná veža „Donjon“ s rozmermi 13,5 x 13,5 m, pričom múry majú hrúbku 4,5 m. Veža vyrástla do výšky 15 m, ale v minulosti dosahovala raz toľko. Vtedy ste z nej dovideli až na Vysoké Tatry. V súčasnosti sa v donjone nachádza expozícia. Vrcholom prehliadky je vyhliadková terasa na streche veže, z ktorej dovidíte naraz do 3 štátov – Maďarska, Ukrajiny a Poľska. Vežu navštívite len so sprievodcom. V susedstve donjonu stála hradná kaplnka a bola tu aj cisterna na zabezpečenie vody.

Okrem donjonu zaujme aj hradná bašta Alžbetka, ktorá kedysi stála samostatne, no neskôr sa stala súčasťou hradobného opevnenia. Pred pôvodným vstupom do hradu vyrástol delostrelecký bastión, ktorý posilnil obranyschopnosť hradu. Nová vstupná brána vznikla v polovici 16. storočia. Touto bránou vojdete do hradu i dnes.  

Na hrade to žije aj v súčasnosti. Novými stálymi obyvateľmi hradu sú ovce neďaleko bašty Alžbetka. Hrad sa pýši až 4 ohniskami na opekanie špekáčikov. Ak na vás príde hlad alebo smäd a nemáte vlastné zásoby, kúpte si niečo v hradnom bufete.  

Praktické info

Hrad Šariš je otvorený celoročne. Vstupenka do areálu hradu stojí 2 eur/os. Vstup na vežu „Donjon“ je možný len so sprievodcom každú celú hodinu. Vstupenka do veže „Donjon“ stojí 1 eur/os. Prehliadka veže trvá 25-35 min. Pri pohľade na staré fotografie hradu je vidieť, že na hrade odviedli riadny kus práce.

Navštívte hrady aj v týchto lokalitách:

• Sants-Montjuïc v španielskej Barcelone
• Hrad Helfštýn na Morave
• Hrad Jána Korvína v rumunskej Hunedoare

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hrad Šariš – 3 štáty na dohľad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie mesta Prešov

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1247. Už v roku 1299 sa Prešov stal slobodným kráľovským mestom. Svoj prvý mestský znak dostalo mesto v roku 1453. Prešov bol dvakrát hlavným mestom. V roku 1918 bol hlavným mestom Slovenskej ľudovej republiky a v roku 1919 Slovenskej republiky rád. Historické centrum Prešova bolo 11. júla 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V súčasnosti je Prešov najväčším mestom Prešovského kraja, druhým najväčším mestom východného Slovenska (po Košiciach) a tretím najväčším mestom Slovenska (po Bratislave a Košiciach).

Ako sa do mesta Prešov dostať?

Prešov je centrom historického regiónu Šariš na Severovýchode Slovenska. Nachádza sa 82 km/49 min. autom východne od Popradu a 403 km/4 h 18 min. autom severovýchodne od Bratislavy.

Autom

Prešov pretína diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice – Záhor, štátna hranica) a mestom prechádzajú 4 cesty I. triedy:

• I/18: Žilina – Poprad – Prešov – Michalovce,
• I/20: Prešov – Košice,
• I/68: Mníšek nad Popradom, štátna hranica – Stará Ľubovňa – Prešov,
• I/80: privádzač Prešov – Juh.

Autobusom

Autobusová stanica SAD sa nachádza 1,7 km/20 min. pešo južne od centra. Niektoré regionálne autobusy stoja tiež na niektorých zastávkach mestskej hromadnej dopravy (napr. Levočská ul., ul. 17. novembra, …). Cesta z Popradu trvala okolo 2 h a cestovný lístok stál 4,85-5,00 eur/os.

Vlakom

Hlavná stanica Prešov sa nachádza 1,8 km/21 min. pešo južne od centra oproti autobusovej stanici. Obe stanice prepája podchod. Z vlakovej zastávky Prešov, mesto to máte do centra trochu bližšie (800 m/9 min. pešo západne).

Ako sa po meste Prešov pohybovať?

Dopravný podnik mesta Prešov zabezpečuje mestskú hromadnú dopravu na autobusových a trolejbusových linkách. Cena lístka je od 0,40 eur/os. Zastávky MHD v samom centre mesta sa volajú Hlavná alebo Trojica. Zo stanice ste tu za pár minút.

Kde v meste Prešov získať informácie?

Mestské informačné centrum (ďalej už len MIC-ka) nájdete v západnej časti zástavby priamo na Hlavnej. Moderné informačné centrum s veľmi milým a ochotným personálom, ktorý ma zásobil propagačnými materiálmi nielen o meste, ale celom regióne. Pani informátorka mi navyše poradila, kde sa v meste môžem dobre naobedovať. Mestské informačné centrum som zvolil ako východiskový bod ku atraktivitám.  

Čo v meste Prešov robiť, vidieť a navštíviť?

Prešov so svojou bohatou históriou má návštevníkom čo ponúknuť.

Krajské múzeum Prešov

Krajské múzeum (140 m/2 min. pešo severne od MIC-ky) sídli v renesančnom Rákociho paláci vo východnej časti zástavby na Hlavnej. Múzeum má štyri veľmi zaujímavé stále expozície:

• historickú
• expozíciu neživej prírody
• hasičskú
• etnografickú expozíciu.

Tie dopĺňajú prechodné výstavy. Historickú expozíciu tvorí dobový nábytok, maľby, pozlátené zrkadlá, staré hodiny, či zbierka zbraní. Dozvedel som sa všetky dôležité fakty o histórii mesta vrátane cechov a remesiel, či osobností, predovšetkým hudobnom skladateľovi Mikulášovi Moyzesovi. Koho som stretol v prírodovednej expozícii? Maliara Zdeňka Buriana. Nie osobne samozrejme, ale prostredníctvom jeho obrazov praveku.

O maliarovi Zdeňkovi Burianovi si môžete prečítať v článkoch Štramberk – mestečko perníkových uší a Kopřivnice – to nie je len Tatra!

V unikátnych podzemných priestoroch múzea je inštalovaná expozícia vzácnych opálov z baní na Dubníku pri Červenici. Múzeum ako jedno z málo na Slovensku má samostatnú expozíciu, ktorá sa venuje dejinám hasičstva a hasičskej technike. Etnografická expozícia veľmi živo prezentuje dedičstvo našich predkov. Oboznámite sa s pestrofarebnými šarišskými krojmi, so zariadením tradičnej chalupy, ale aj salašníctvom. Na múzeum si vyčleňte dostatok času. Sám som v ňom strávil takmer 2 hodiny. Cena vstupenky do celého múzea je 3 eur/os.

Múzeum vín

Múzeum vín (58 m/1 min. pešo severne od MIC-ky) sa nachádza v historických pivniciach pod mestskou radnicou. Vchod do múzea je z Floriánskej. Na prehliadku je nutné sa vopred telefonicky objednať nielen v čase mimo sezóny, ale aj počas letnej turistickej sezóny. Súčasťou múzea je predajňa vín, v ktorej si vystavené vína môžete kúpiť a degustačná sála, kde ich môžete rovno aj ochutnať. Expozíciu múzea som teda nevidel, lebo som sa vopred neobjednal. Navštívil som ho ešte ako žiak Hotelovej akadémie v rámci sommeliérskeho kurzu, takže si musím vystačiť s tým alebo sa nabudúce objednať. Vstupné je 2 eur/os.

Konkatedrála sv. Mikuláša Prešov

Asi nenapíšem nič nové, keď uvediem, že Konkatedrála sv. Mikuláša (100 m/1 min. pešo severne od MIC-ky) je dominantou Hlavnej a teda historického centra Prešova. Konkatedrála pamätá už časy gotiky. Neskorogotické plastiky Ukrižovaný a Archanjel Gabriel sú z dielne Majstra Pavla z Levoče. Kostolná veža je počas letnej turistickej sezóny prístupná návštevníkom. V čase mimo sezóny sa musia organizované skupiny vopred telefonicky alebo e-mailom objednať. Vežu som navštívil ešte veľmi dávno, preto som sa tam chcel ísť pozrieť opäť. Okolo konkatedrály bolo takmer z každej strany vrát. vstupu do veže lešenie a plot, takže si budem musieť ešte trochu počkať. Z veže je samozrejme super výhľad na historické jadro mesta a blízke okolie.

Vodárenská veža

Vodárenská veža (650 m/8 min. pešo severovýchodne od MIC-ky) sa nachádza v najvyššom bode Metodovej ulice. Kým na začiatku 20. stor., kedy vznikla, slúžila ako rezervoár pitnej vody, od roku 2013 je z nej vyhliadková veža. Ak sa práve počas vašej návštevy podobne ako ja nedostanete do veže konkatedrály sv. Mikuláša, vodárenská veža je vhodnou alternatívou. V jej dolnej časti sa nachádza kaviareň. Na vrchol veže, vo výške 29 m, sa dostanete po schodoch (s mriežkou, cez ktorú vidíte až dole, takže nič pre ľudí trpiacich fóbiou z výšok) alebo jednoducho výťahom. Vrchol veže je celý presklený, ale v jej strede sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej si tiež môžete urobiť pekné zábery mesta. Vstupné do veže je 1 eur/os.

Neptúnova fontána

Nielen Olomouc sa môže pochváliť fontánou boha morí a zemetrasenia. Aj Prešov má svoju Neptúnovu fontánu, ktorú nájdete v južnom parku Hlavnej priamo pred mestským informačným centrom. Na skale tu stojí samotný boh morí Neptún a spoločnosť mu robia had, ryba, žaba, krokodíl a korytnačka. 

Immaculata

Severný park Hlavnej naopak zdobí barokové súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie (súsošie Immaculaty; 270 m/3 min. pešo severne od MIC-ky). Miesto bolo dejiskom veľmi smutnej udalosti, tzv. Prešovských krvavých jatiek, počas ktorej cisársky generál Antonio Caraff nechal v roku 1687 popraviť 24 evanjelických mešťanov.

49. rovnobežka

Viete, čo spája Prešov s európskymi mestami České Budějovice, Regensburg, či Paríž? Je to 49. rovnobežka severnej zemepisnej šírky, ktorá prechádza cez spomenuté mestá, či tvorí časť hranice medzi USA a Kanadou. Jej symbolické znázornenie nájdete v bezprostrednej blízkosti súsošia Immaculaty.

Bastión Kumšt

V roku 1374 panovník Ľudovít I. udelil mestu výsadu na stavbu hradieb. Jedným z posledných svedkov je Kumšt (450 m/6 min. pešo severne od MIC-ky). Ide o starý bastión, ktorý stretnete na Okružnej ulici v severozápadnej časti historického centra. Pred polovicou 15. stor. ho prebudovali na vodnú vežu. Momentálne je veža pred rekonštrukciou.

Hradná priekopa – Záhrada umenia

V  juhovýchodnej časti historického jadra, nájdete pozostatky hradnej priekopy (600 m/8 min. pešo juhovýchodne od MIC-ky). Dnes nesie honosný názov Záhrada umenia (vstup voľný) a oddýchnuť si tu môžete napr. aj v tieni Ginka dvojlaločného. O tom, že je obľúbeným miestom návštevníkov, niet pochýb. Aj počas mojej prechádzky mestom tu sedeli takmer na všetkých skulptúrach skupinky mladých ľudí, ktorí si užívali teplé jarné dni. Škoda len, že nie všetci návštevníci poznajú odpadkové koše.

Šarišská galéria a Caraffova väznica

Všetkým milovníkom výtvarného umenia domácich a zahraničných autorov môžem odporučiť dve galérie – Šarišskú galériu (93 m/1 min. pešo južne od MIC-ky; 2 eur/os.) na Hlavnej a galériu v Caraffovej väznici (130 m/1 min. pešo západne od MIC-ky) na Floriánovej. Pred Šarišskou galériou nájdete stredoveký model mesta Prešov. Floriánova brána (300 m/4 min. pešo západne od MIC-ky) na konci rovnomennej ulice je poslednou zachovanou bránou do mesta.

Kalvária Prešov

Západne od mesta sa na kopci týči baroková Kalvária (2 km/27 min. pešo juhovýchodne od MIC-ky). Raz veľmi dávno som ju navštívil večer po západe slnka, kedy sa celé mesto začalo ponárať do tmy. Mesto som naposledy navštívil viac menej na otočku, takže na kalváriu zas niekedy nabudúce.

Solivar

Čo ale chcem nabudúce určite vidieť a nevynechať je Solivar (5 km/10 min. autom juhovýchodne od MIC-ky). Národná kultúrna pamiatka patrí pod Slovenské technické múzeum a je jednou z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku. Obec Soľná Baňa (dnes súčasť Prešova) je jediné miesto na Slovensku, kde sa soľ ťažila banským spôsobom a gápeľ zas patril medzi najväčšie v strednej Európe. Vstupné do expozície je 5 eur/os.

Kde sa v meste Prešov najesť?

Šarišská chiža (5 m/1 min. pešo južne od MIC-ky) sa nachádza v suteréne priamo pod mestským informačným centrom, v ktorom mi reštauráciu aj odporučili. Interiér reštaurácie pripomína starú šarišskú drevenicu. V reštaurácii sa zameriavajú na tradičnú slovenskú kuchyňu. Chižu som navštívil počas pracovného dňa v čase obeda, takže som si ešte stihol objednať denné menu (4 eur/os./polievka a hlavný chod). Ochutnal som Kurací steak s brusnicovou omáčkou a zemiakovou kašou. Obed bol fajný. Prelistoval som si tiež jedálny lístok, ktorý je napísaný v šarišskom nárečí. Rýchla obsluha.

Tak ako? Na koľko hodín, resp. dní si rezervujete svoj pobyt v Prešove vy?

Prečítajte si tiež:

Navštívte ďalšie krajské mesto na Slovensku Banskú Bystricu.

Stále málo? Tu sú ďalšie články zo Slovenska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Dopoludnie v meste Prešov? Nestačí! je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.