Ako sa do mesta Alba Iulia dostať?

Alba Iulia sa nachádza v župe Alba, historickom regióne Transylvánia v strednom Rumunsku, 355 km/4,5 h severozápadne od Bukurešti.

Autom

Mestom Alba Iulia prechádzajú 3 národné cesty DN1, DN14B a DN74, pričom časť DN1 je súčasťou európskej cesty E81.

• DN1 vedie cez Bucureşti – Ploiești – Brașov – Făgăraș – Sibiu – Alba Iulia – Turda – Cluj-Napoca – Oradea – Borș až do Maďarska. V meste sa stotožňuje s európskou cestou E81, ktorá spája zakarpatskú Ukrajinu s rumunským čiernomorským pobrežím (Mukachevo – Halmeu – Satu Mare – Cluj-Napoca – Turda – Sibiu – Piteşti – Bucureşti – Constanţa),
• DN14B vedie z Alba Iulia cez Blaj do Copșa Mică,
• DN74 vedie z Brad cez Abrud – Zlatna do Alba Iulia.

Autobusom

Okolo pevnosti sa nachádza 5 autobusových staníc, resp. zastávok:

• Autogara Autotrans STP Alba – 260 m/3 min. pešo severne od železničnej stanice a 2 km/22 min. pešo južne od pevnosti,
• Autogara Livio Dario SRL – 170 m/2 min. pešo severne od železničnej stanice a 2 km/25 min. pešo juhovýchodne od pevnosti (pri Autogara Autotrans STP Alba),
• Benzinaria Petrom – Gara – 230 m/3 min. pešo západne od železničnej stanice a 1,7 km/21 min. pešo južne od pevnosti,
• Statie Intersectie Magazin Spar – 1,5 km/20 min. pešo severozápadne od pevnosti a 3 km/40 min. pešo severozápadne od železničnej stanice,
• Statie Intersectia Autogarii – 2 km/22 min. pešo severovýchodne od pevnosti a 2,5 km/30 min. pešo severne od železničnej stanice.

Cesta autobusom z Râmnicu Vâlcea (174 km) trvala 3 h a 49 min. a cestovný lístok stál 39 lei/8,06 eur/os. Na tento diaľkový autobus si môžete kúpiť lístok priamo na autobusovej stanici a šoférovi ho pri vstupe do autobusu už len ukázať.  

Vlakom

Železničná stanica (Gara Alba Iulia) sa nachádza 1,8 km/22 min. pešo južne od pevnosti. Zo stanice sme cestovali naspäť na Slovensko. Pred cestou sme si ešte kupovali miestenky na vlak. Za okienkom bola milá anglicky hovoriaca pokladníčka. Z Alba Iulia sme sa do Popradu (pochopiteľne) priamo nedostali. Na trase bolo potrebné (našťastie) len 3x prestúpiť – vo Vințu de Jos, Budapešti a nakoniec v Košiciach.

Cesta trvala (neuveriteľných) 15 h a 46 min. Spiatočný cestovný lístok z Popradu do Alba Iulia stál 73,50 eur/os. Lístok bol platný 1 mesiac. Cena nezahŕňala miestenky. Do Vințu de Jos sme sa odviezli regionálnym vlakom, ktorý stál za každou zákrutou. Miestenka z Vințu de Jos do Budapešti stála 3 eur/os. Z Budapešti do Košíc stála miestenka takisto 3 eur/os. Miestenka z Košíc do Popradu stála 1 eur/os.

Pred cestou sa veľmi dobre zásobte potravinami. Stanica vo Vințu de Jos bola trochu zvláštna. Bol tam napr. nadchod, ktorý sa vôbec nevyužíva. Čakáreň síce vykurovali, ale keď máte namiesto okna len dieru, tak to veľmi efektívne asi nie je. A na celej stanici nenájdete automat na nápoje ani na potraviny.

Kde získať v meste Alba Iulia informácie?

Národné centrum pre informácie a propagáciu cestovného ruchu (Centrul Național de Informare și Promovare Turistică; 500 m/6 min. pešo západne od centra pevnosti) sa doslova ukrýva medzi západnými bastiónmi. Centrum sa nám podarilo navštíviť o 5 minút 12 (v skutočnosti bolo 16.55 h). Pracovníčka centra sa už-už chystala zamykať, keď v tom sme ju „prepadli“ a vyžiadali si ešte na poslednú chvíľu propagačné materiály o meste. „Strčila“ nám do ruky mapy a prospekty a úctivo nás poslala preč.

Čo v meste Alba Iulia robiť, vidieť a navštíviť?

Alba Iulia bola hlavným mestom už v staroveku. Vtedy sa ale volala Apulum a bola najdôležitejším centrom rímskej provincie Dácia. Prvou pevnosťou bol rímsky vojenský tábor. V rokoch 1542-1690 bola hlavným mestom Sedmohradska. Citadela Alba Iulia je najväčšou pevnosťou v Rumunsku. I keď stredovekú pevnosť (2. v poradí) postavili už v 13. storočí (na základoch rímskeho vojenského tábora), jej súčasná podoba je o niečo mladšia a pochádza z 18. storočia.

Túto, 3. pevnosť, Citadelu Alba Karolína (Cetatea Alba Carolina; po nemecky Karlsburg, pomenovaná po cisárovi Karolovi VI., ktorý inicioval jej stavbu), budovali viac ako 20 rokov (1715-1738). Pevnosť navrhol taliansky architekt Giovanni Morando Visconti pomocou vojenského architektonického systému Vauban. Albu Iuliu už viac ako storočie považujú za symbolické hlavné mesto Rumunska. Vstup do pevnosti je zdarma.

I., II., III. brána pevnosti Alba Iulia a Obelisk Horea, Cloșca a Crișan

Do citadely môžete vstúpiť troma vstupmi – z východu, zo západu a severu a 7 bránami. Na východnej i západnej strane pevnosti sa nachádzajú, na každej tri brány, na severnej strane jedna brána.

I. brána pevnosti (Poarta I-a a Cetății) pri východnom vstupe má podobu víťazného oblúka a zdobí ju bohatá sochárska výzdoba inšpirovaná gréckou mytológiou. Od brány vedie 130 m dlhá dláždená šikmá cesta ku II. bráne pevnosti (Poarta a II-a a Cetății), ktorá bola čiastočne zničená v roku 1937 kvôli výstavbe obelisku a neskôr prestavaná.

Od II. brány dovidíte na III. bránu pevnosti (Poarta a III-a a Cetății), dovolím si tvrdiť najkrajšiu. Má tvar dvojitého víťazného oblúka.  Dominuje jej jazdecká socha habsburského cisára Karola VI. V areáli medzi bránami vášmu pohľadu určite neunikne 22,5 m vysoký kamenný obelisk (Obeliscul lui Horea, Cloșca şi Crișan), ktorý vztýčili 14. októbra 1937 (pri príležitosti 150. výročia roľníckeho povstania) na pamiatku trom martýrom (Horea, Cloșca a Crișan), vodcom roľníckeho povstania, ktoré sa uskutočnilo v rokoch 1784-1785. V noci sú všetky pamiatky pôsobivo vysvietené. 

Príčinou vzniku povstania bola zlá úroveň feudálneho poddanstva v Transylvánii. Ortodoxní Rumuni si taktiež neboli politicky rovní s katolíkmi, ktorých predstavovala prevažne saská, maďarská a sikulská šľachta. Vodcov Horeu a Cloșcu mučili lámaním v kolese. Crișan sa vo svojej cele obesil, aby sa mučeniu vyhol. Predpokladá sa, že Horeova cela smrti sa nachádzala v III. bráne pod sochou kráľa. Povstanie bolo ukončené zrušením poddanstva v Transylvánii v roku 1785.

Bronzový model stredovekej citadely a kostol Michala Chrabrého

Od obelisku ku III. bráne budete prechádzať okolo bronzového modelu stredovekej citadely s vyznačenými atraktivitami. Pri pohľade smerom na juh dovidíte na drevený kostol Michala Chrabrého (Biserica Mihai Viteazul), postavený v roku 1988 v marmarošskom štýle. Kostol stojí na mieste bývalej metropolitnej katedrály, ktorú tu nechal postaviť Michal Chrabrý v roku 1597 a ktorú Habsburgovci zničili v roku 1714.

Via Principalis a Cesta troch pevností

Keď prejdete III. bránou, dostanete sa na tzv. Via Principalis, ktorá viedla cez celý rímsky vojenský tábor od severu na juh. Po svojej ľavej ruke budete mať tzv. Cestu troch pevností (Traseul Celor Trei Fortificații), ktorá je návštevníkom prístupná v letnej turistickej sezóne. Tri pevnosti preto, lebo prvou pevnosťou bol rímsky vojenský tábor, druhou stredoveká pevnosť a treťou Citadela Alba Carolina z 18. storočia. Každá pevnosť, ktorú tu postavili, zahŕňala tú predošlú.

Múzeum Principia

V centre citadely sa nachádza Námestie pevnosti (Piața Cetății). Severnú časť námestia ohraničujú Univerzita 1. decembra 1918 (Universitatea 1 Decembrie 1918) a Múzeum Principia (Muzeul Principia). V týchto miestach našli archeológovia najvýznamnejšiu časť rímskeho vojenského tábora – sídlo 13. légie Gemina, jedinej légie, ktorá ostala v provincii Dácia počas celého obdobia rímskej nadvlády. V múzeu môžete obdivovať okrem iného staré múry a dômyselný vykurovací systém in situ.

Sála zjednotenia

Západnú stranu námestia ohraničuje jedna z najdôležitejších budov nielen mesta, ale celého Rumunska – Sála zjednotenia (Sala Unirii). Práve v tejto sále 1. decembra 1918 podpísali predstavitelia Transylvánie a Rumunska zmluvu o zjednotení. Prečo sa stretli práve v tejto miestnosti? Odpoveď je jednoduchá. Pretože to bola najväčšia miestnosť v celom meste, ktorá mohla poňať až 1 228 rumunských delegátov. Vstup do Sály zjednotenia je zdarma. Pri vchode dostanete nulovú vstupenku.

Jazdecká socha Michala Chrabrého

Južne od sály stojí jazdecká socha Michala Chrabrého (Statuia Ecvestră a lui Mihai Viteazul), valašského kniežaťa, ktorému sa podarilo zjednotiť Valašsko s Transylvániou a Moldavskom už v 16. storočí. Alba Iulia je jedno z mála miest, ktoré Michal Chrabrý aj osobne navštívil. Stalo sa to 1. novembra 1599 a v meste sa zdržal 10 mesiacov. Táto únia sa ale po jeho poprave v roku 1601 rozpadla. Sochu slávnostne odhalili 28. novembra 1968 pri príležitosti 50. výročia zjednotenia.

Pamätník Custozza a Lossenau

Uprostred námestia sa do výšky vypínajú dva pamätníky – Custozza a Lossenau. Pamätník Custozza (Monumentul Custozza), v tvare obelisku, vztýčili v roku 1906 na pamiatku vojakov a dôstojníkov 50. pešieho pluku, ktorí bojovali po boku habsburskej armády proti Talianom v bitke pri Custozze v roku 1866.

Pamätník Lossenau (Monumentul Lossenau) postavili na pamiatku rakúskeho plukovníka Ludwiga Losy von Losenau, vodcu habsburských vojsk, ktorý v roku 1849 padol v bitke o Simeriu počas revolúcie v Transylvánii. Novogotický pamätník postavili v 50. rokoch 19. storočia. Aj keď sa na námestí nikto nenachádza, „oživujú“ ho sochy postáv, typických pre prelom 19. a 20. storočia.

Národné múzeum zjednotenia

Západne od Sály zjednotenia stojí Národné múzeum zjednotenia (Muzeul Național al Unirii). Múzeum je porovnateľné s inými župnými múzeami Rumunska. Na troch podlažiach ponúka prechádzku históriou od praveku po 19. storočie, ktoré zaberá celé jedno podlažie múzea a prehliadka končí expozíciou sôch a plastík v lapidáriu. Vstupenka stála 5 lei/1,03 eur/os.

Katedrála sv. Michala a Korunovačná katedrála

Ak budeme pokračovať ďalej na západ, náhle sa ocitneme v tieni dvoch monumentálnych kostolov. Naľavo sa vypína Katedrála sv. Michala a napravo Korunovačná katedrála.

Rímskokatolícku katedrálu sv. Michala (Catedrala Romano-Catolică Sfântul Mihail) postavili v 13. storočí. Stala sa tak najstaršou katedrálou v Transylvánii. Katedrála je akousi kráľovskou hrobkou. Večný odpočinok v nej našli Ján Huňady (Iancu de Hunedoara), sedmohradský vojvoda a guvernér Uhorska, uhorská kráľovná Izabela Jagelovská a napokon aj jej syn Ján II. Žigmund Zápoľský, ktorý bol prvým sedmohradským kniežaťom.

Korunovačná katedrála, Katedrála Zjednotenia alebo tiež pravoslávny Kostol sv. Michala (Catedrala Încoronării) vznikol len v prvej štvrtine 20. storočia v rokoch 1921-1922. Prvá náboženská stavba, ktorú postavili v Transylvánii po veľkom zjednotení. Pre Rumunov predstavuje skutočný pamätník národnej jednoty. Korunovačná preto, lebo v nej 15. októbra 1922 korunovali kráľa Ferdinanda I. a kráľovnú Máriu. Oproti hlavnému vstupu do katedrály sa týči 52 m vysoká zvonica.

IV., V. a VI. brána pevnosti Alba Iulia

IV. brána pevnosti (Poarta a IV-a a Cetății) sa nachádza na západnej strane citadely a zdobia ju viaceré barokové sochárske prvky. Poznáme ju tiež pod názvami „Nová brána“ alebo „Biskupská brána“. Je jedinou zdobenou bránou na západnej strane citadely. V. brána pevnosti (Poarta a V-a a Cetății) má jednoduchú architektúru bez ozdobných prvkov a tvar klenutej chodby. Brány kedysi spájal padací most ponad priekopu. VI. brána pevnosti (Poarta a VI-a a Cetății) voľne nadväzuje na V. bránu. Je to jednoduchá brána s dvoma mohutnými stĺpmi, na ktorých sú umiestnené dve kamenné delové gule v momente výstrelu.

Museikon

Museikon (240 m/3 min. pešo severozápadne od Nám. pevnosti) sa zameriava predovšetkým na sakrálne umenie. Vo svojich zbierkach obsahuje cennú kolekciu transylvánskych ikon, historické tlače a ďalšie náboženské predmety. V suteréne vystavuje lekárske predmety, pretože v budove sa v 18. storočí nachádzala prvá vojenská nemocnica v Rumunsku.

VII. brána pevnosti Alba Iulia

Poslednú, severnú, VII. bránu pevnosti (Poarta a VII-a a Cetății) objavili náhodne počas rekonštrukčných prác. Predpokladá sa, že svojmu účelu neslúžila a bola zamurovaná ešte pred dokončením pevnosti. Opäť má jednoduchú podobu klenutej chodby bez sôch.

Kde sa v meste Alba Iulia ubytovať?

Vila Matia Resort sa nachádza (850 m/10 min. pešo východne od pevnosti; 1,2 km/16 min. pešo severne od železničnej stanice a autobusovej stanice Autogara Autotrans STP Alba) priamo pri východnej strane pevnosti. Ubytovacie zariadenie nemá 24-hodinovú recepciu. Na vstupných dverách sa nachádzalo telefónne číslo, na ktoré sme zavolali a veľmi milá anglicky hovoriaca recepčná prišla asi do polhodiny.

Slečna nás ubytovala v 2-lôžkovej izbe s výhľadom na cestu pred zariadením so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Keby sme ale mali izbu na opačnej strane zariadenia, mali by sme výhľad priamo na pevnosť. Veľmi pekná, vkusne zariadená a priestranná izba, ktorá pozostávala zo vstupnej chodby, samotnej izby a súkromnej kúpeľne. V izbe sa nachádzala rýchlovarná kanvica. Nie je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom zariadení.

Za jednu 2-lôžkovú izbu pre 2 osoby na jednu noc sme zaplatili 124 lei/25,63 eur. Cena zahŕňala izbu a 5 % daň z pridanej hodnoty. Cena nezahŕňala raňajky (5 eur/os./noc), ktoré servírujú len počas letnej turistickej sezóny. V zariadení sme platili platobnou kartou v miestnej mene.

Vila Matia je 2. najlepším ubytovacím zariadením počas našej poslednej návštevy Rumunska a jedným z najlepších v celej Transylvánii.

Kde sa v meste Alba Iulia najesť?

Hotel Vila Preciosa (1 km/11 min. pešo východne od pevnosti) je moderným hotelom v širšom centre mesta. Hotel disponuje čistou a elegantnou reštauráciou, v ktorej sme sa zastavili na obed. Ochutnal som Karamelizované kuracie prsia s čerešňovou omáčkou a karí ryžou. Po hlavnom jedle sme si objednali dezert Papanași, ktorý tu ale pripravujú trochu inak ako v iných častiach krajiny. Viac sa podobal našim zemiakovým šúľancom so strúhankou ako vyprážaným šiškám s džemom. Napriek tomu bol vynikajúci. Obsluhovala nás veľmi milá, po anglicky hovoriaca čašníčka. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 117 lei/24,18 eur. Jedna z najlepších reštaurácií počas našej poslednej návštevy Rumunska.

Stredoveká reštaurácia PUB 13 – Restaurantul Cetății (550 m/6 min. pešo východne od centra pevnosti) sa nachádza priamo v múre citadely. Stredovekú atmosféru umocňujú kamenné klenby, masívny drevený nábytok, zbrane, zástavy a erby na stenách. Anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som Kuracie prsia s cibuľou a mamaligou, ktoré servírujú na rozpálenej zdobenej kameninovej nádobe. Jedlo bolo naozaj výborné. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 150,50 lei/31,11 eur.

Mesto Alba Iulia sa mi podarilo po niekoľkých rokoch konečne navštíviť. Napravil som staré resty z minulosti a neostáva mi nič iné, než vám jeho návštevu odporučiť. Atraktívne a zaujímavé mesto oplýva bohatou ponukou kultúrnych pamätihodností, ubytuje vás v útulnom hoteli a zasýti vyberanými jedlami v atraktívnych reštauráciách. Bonusom navyše sú milí ľudia, ktorí sa tešia z každého návštevníka.

Užitočné linky:

• Oficiálny turistický portál mesta Alba Iulia
• Alba Iulia QR
• Oficiálny portál mesta Alba Iulia
• Podstránka venovaná propagácii cestovného ruchu mesta Alba Iulia

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. 4. 2020 (1 eur = 4,8378 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Alba Iulia – rumunský kvet slobody je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Hunedoara dostať?

Hunedoara sa ukrýva v juhozápadnej Transylvánii v západnom Rumunsku.

Autom

Národná cesta 68B spája mesto Hunedoara s najväčším mestom župy Deva, ktorá je 15 km/15 min. autom severne.  

Autobusom

Autobusová stanica (Autogara Interservice SRL) sa nachádza 2 km/24 min. pešo severne od hradu. Z Deva do mesta Hunedoara jazdia autobusy približne každých 20 min. Cesta autobusom trvá okolo 40 min. Cestovný lístok stojí 9-9,50 lei/1,87-1,97 eur/os.

Vlakom

Mesto Hunedoara kedysi spájala so Simeriou železničná trať číslo 207, ktorá momentálne nie je v prevádzke. Ak by sa linka obnovila, tak železničná stanica stojí hneď vedľa autobusovej stanice.

Čo v meste Hunedoara robiť, vidieť a navštíviť?

Dovolím si tvrdiť, že hádam všetci návštevníci, ktorí prichádzajú do mesta Hunedoara, smerujú na Korvínov hrad. V meste sa okrem hradu nachádzajú 4 menšie múzeá, historický park a zoologická záhrada.  

Korvínov hrad

Korvínov hrad (Castelul Corvinilor, Castelul Huniazilor) je významná goticko-renesančná pevnosť v Rumunsku, ktorá patrí medzi najväčšie hrady Európy. Je jednou z najdôležitejších ukážok svetskej a vojenskej architektúry Transylvánie. Dominuje Zoznamu 7 divov Rumunska, TOP 10 hradov Európy a ročne ho navštívi viac ako 300 tisíc návštevníkov.

Prvá kamenná pevnosť sa predpokladá už v 14. storočí, avšak niektorí historici ju datujú až do prvej polovice 15. storočia. V roku 1440 hrad prešiel významnou rekonštrukciou, ktorú viedol jeho majiteľ Ján Huňady. Predpokladáme, že táto etapa výstavby hradu sa končí pred rokom 1446, keď sa Huňady stal guvernérom Uhorska. V 14. a 15. storočí bola Hunedoara hlavným strediskom ťažby a spracovania železa v Transylvánii. Meče a oštepy, ktoré sa tu vyrábali počas tohto obdobia, boli známe po celej Európe.

Kto bol Ján Huňady?

Ján Huňady (rumunsky Iancu de Hunedoara, maďarský János Hunyadi; 1387-1456) bol sedmohradský šľachtic, vojvodca a legendárny turkobijec. Na Slovensku bojoval proti Jánovi Jiskrovi z Brandýsa. Pre svoju manželku Alžbetu Szilágyi nechal postaviť v Baia Mare v regióne Maramureš na severe Rumunska dom, ktorý nesie jeho meno. Väčšinu svojho života strávil Ján Huňady na bojovom poli v bitkách proti Turkom – v roku 1444 pri Varne, v roku 1448 druhá bitka na Kosovom poli, ktorú prehral a napokon obliehanie Belehradu v roku 1456. Huňady síce vyhral, avšak vo vojenskom tábore vypukla epidémia moru, ktorej 11. augusta 1456 napokon podľahol. Pochovali ho v katolíckej katedrále sv. Michala v Alba Iulii.

Ďalšia, tretia etapa, ktorej koniec sa predpokladá okolo roku 1480, sa už spája s jeho synom Matejom Korvínom.  

Kto bol Matej Korvín?

Matej Korvín (po rumunsky Matei Corvin, po maďarsky Mátyás Hunyadi, 1443-1490) bol druhorodeným synom Jána Huňadyho. Narodil sa v súčasnom „hlavnom“ meste Transylvánie – Cluj-Napoca. Jeho rodný dom tam môžete vidieť dodnes. V rokoch 1458-1490 bol uhorským kráľom. Na Slovensku ho poznáme vďaka univerzite Academia Istropolitana, ktorú založil v roku 1465 a presadzovaniu myšlienok humanizmu a renesancie vo vtedajšom Uhorsku. Za to môžeme vďačiť jeho manželke, neapolskej kráľovnej Beatrix Aragónskej. Zomrel vo veku 47 rokov dva dni po tom, čo dostal mŕtvicu. Rozčúlil sa, keď mu služobníctvo prinieslo neumyté figy.

Ján Huňady má vo svojom erbe havrana, ktorý symbolizuje múdrosť a dlhovekosť. Havran pochádza z latinského corvus, po rumunsky sa povie corb. Jeho syna Mateja síce označujeme ako Matej Korvín, ale on sám sa tak nikdy nenazýval.

Štvrtá, neskororenesančná prestavba hradu sa uskutočnila v 17. storočí, keď hrad obývalo sedmohradské knieža Gabriel Betlen (1580-1629). Z našich dejín ho poznáme ako vodcu stavovského povstania počas 30-ročnej vojny. Nebol ale jediný. O niekoľko rokov neskôr na hrade býval ďalší vodca protihabsburského stavovského povstania Imrich Tököli (1657-1705), ktorý sa narodil v slovenskom Kežmarku, kde je aj pochovaný. Od 18. storočia je hrad majetkom štátu, najskôr Rakúska, neskôr Rakúsko-Uhorska a nakoniec Rumunska.

13. apríla 1854 zničil oheň spôsobený bleskom všetky drevené časti hradu. Už v 19. storočí začali na hrade prebiehať prvé reštaurátorské práce, ktoré môžeme označiť ako 5. stavebnú etapu. Práce pokračovali na začiatku a v druhej polovici 20. storočia. V roku 1974 bolo založené Múzeum Hunedoara. Okrem tejto funkcie hrad slúži aj ako filmová kulisa. Poslúžil dokonca ako predloha Múzeu a knižnici maďarského poľnohospodárstva v Budapešti.

Prehliadka hradu

Do hradu sa vstupuje po dlhom úzkom moste na vysokých kamenných pilieroch. Hneď po vstupe sa v miestnostiach naľavo i napravo nachádza expozícia mučiacich nástrojov. Medzi najväčšie miestnosti hradu patria rytierska a hodovacia sála. Dominujú im osemhranné stĺpy s gotickými klenbami zdobené mramorom. Na hrade nájdete zopár miestností zariadených dobovým nábytkom. V suteréne hradu je rozsiahle lapidárium. Výrazným prvkom hradu je veža „Nje boisia“ („Neboj sa“) v západnej časti. Svoje meno získala vďaka srbským žoldnierom, ktorí boli v hradnej posádke. S hradom je spojená galériou, ktorá má dĺžku 33 m.

Legenda o hradnej studni

V roku 1442 porazil Ján Huňady na rieke Ialomița Turkov a zajal ich na svojom hrade. Uvažoval, ako by mu mohli pomôcť predtým, než ich predá do otroctva. Navrhol im, že ak na hrade vykopú studňu, prepustí ich na slobodu. Traja tureckí zajatci kopali 15 rokov a 28 dní, kým sa v studni prvýkrát objavila voda. Medzitým, v roku 1456, ale Ján Huňady zomrel, takže prepustenie zajatcov ostalo na jeho manželke, šľachtičnej Alžbete Szilágyi. Tá sa obávala pomsty Turkov po ich prepustení a preto ich odsúdila na smrť. Posledným želaním tureckých zajatcov bolo umiestnenie nápisu s ich menami (Ali, Mehmed a Ibrahim). Mená napísané malými písmenami v určitom poradí sú údajne textom z Koránu, ktorý znamená: 

„Máte studňu, ale nemáte dušu.“

Skutočný nápis však znie:

„Ten, kto napísal tento nápis, je Hassan, ktorý žije ako otrok v skalách v pevnosti pri kostole.“

Nápis je vo výške asi 2,50 m na vonkajšej stene kaplnky neďaleko studne.

Na prehliadku hradu si vyčleňte 1-2 h. Prehliadka je bez sprievodcu, takže sa môžete voľne túlať hradom. Vstupné na hrad je 31 lei/6,43 eur/os.

Múzeá, park a záhrada

V Hunedoare ešte môžete navštíviť ďalšie 4 múzeá, historický park a zoologickú záhradu.

Múzeum archeológie, histórie a etnografie Hunedoara (Muzeul de Arheologie Istorie și Etnografie Hunedoara) tvorí stála expozícia, ktorá sa zameriava na históriu mesta od praveku po stredovek. Múzeum Cechový dom (Muzeul Casa Breslelor) obsahuje na prízemí rôzne predmety venované 4 cechom – tkáčom, garbiarom, obuvníkom a kožušníkom. Na poschodí vystavuje numizmatické zbierky. Vstupné je 9 lei/1,87 eur/os.

Múzeum útrpného práva (Expoziție Inedita Ev Mediu Tortura și Execuție) ako už názov napovedá sa zameriava na stredoveké mučenie a mučiace nástroje. Všetky tri múzeá sa nachádzajú na vonkajšom (husárskom) nádvorí hradu. Nedopátral som sa k oficiálnej internetovej stránke stálej expozície „Kroky Rumunska cez socializmus a demokraciu“ (Expoziție Permanentă Pașii României prin Socialism și Democrație; 2,5 km/30 min. pešo východne od hradu). Na základe fotografií, ktoré som našiel, ide o výstavu predmetov z obdobia socializmu na rumunskom území.

Hunedava (1 km/10 min. pešo západne od hradu) je akýmsi parkom živej histórie, ktorý vás prenesie do staroveku a stredoveku a prostredníctvom Dákov, Rimanov, či Turkov vám priblíži život na tomto území. Zoologická záhrada (Grădina Zoologică Hunedoara) sa nachádza 3,5 km/10 min. autom východne od hradu.

Kde sa v meste Hunedoara ubytovať a najesť?

Do mesta Hunedoara sme sa vybrali na 1-dňový výlet z Devy. Odporúčané ubytovacie a stravovacie zariadenia nájdete v článku Deva plná príbehov.

Je pravda, že zvnútra Korvínov hrad možno nie je taký impozantný ako zvonku, napriek tomu sa veľmi teším, že som ho konečne navštívil. Prehliadka hradu je určite nezabudnuteľným zážitkom, ktorý si budem navždy pamätať.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 3. 2020 (1 eur = 4,8213 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Hunedoara – hrad so znamením havrana je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Deva dostať?

Deva sa nachádza na hlavnom cestnom a železničnom ťahu z Maďarska do Rumunska, takže z hlavného mesta nášho južného suseda sa sem bez problémov dostanete bez jediného prestupu.

Autom

Mesto Deva pretínajú európske cesty E68, E79 a E673. E68 začína v maďarskom meste Szeged a pokračuje cez hraničný priechod  Nădlac – Arad – Deva – Sibiu – Făgăraş až do Braşova. Európska cesta E79 vedie zo severu na juh z Maďarska cez Rumunsko, Bulharsko do Grécka. Na rumunskom území prechádza cez mestá Oradea – Deva – Târgu Jiu – Craiova – Calafat. V meste končí európska cesta E673 z Lugoj.

Autobusom

Ak budete cestovať do mesta alebo z mesta autobusom, môžete prísť na niektorú z týchto autobusových zastávok:

• Autogara BV Dasler SRL – hlavná autobusová stanica pri železničnej stanici,
• Parcare McDonald’s – severne od autobusovej stanice,
• Benzinaria PETROM (langa McDonald’s) – severne od „mekáča“.

Nemusíte sa ničoho obávať, stanica a obe zastávky sa nachádzajú pohromade. Z južnej časti stanice odchádzajú regionálne a niektoré diaľkové autobusy, v severnej časti štartuje mestská hromadná doprava a niektoré diaľkové autobusy. Niektoré regionálne autobusy stoja aj na zastávkach mestskej hromadnej dopravy.

Vlakom

V Deve zastavujú všetky medzinárodné vlaky z Budapešti. Železnica vedie v Rumunsku cez mestá Arad – Deva – Sibiu – Făgăraş – Braşov. Železničná stanica (Gara Deva) sa nachádza 700 m/9 min. pešo východne od centra mesta. Cesta z Budapešti trvá 7 h 51 min. Spiatočný cestovný lístok z Popradu do Alba Iulie stojí pre 2 osoby 147 eur. Miestenka stojí 3 eur/os.

Maďarsko vlak doslova preletí, v Rumunsku sa už potom trochu „vlečie“. Pripravte sa na kontroly na obidvoch stranách hranice. Na maďarskej strane sa zdržíte 40 min., na tej rumunskej potom asi 25 min. Počas tejto doby stihnú vymeniť lokomotívy a po ceste z Maďarska aj odobrať asi polovicu vlaku. Prekvapilo ma, že vo vlaku nie je reštauračný vozeň a nefunguje ani ponuka občerstvenia z vozíka. Preto sa dostatočne zásobte potravinami ešte pred cestou.  

Kde získať v meste Deva informácie?

Turistické informačné centrum (Centrul Național de Informare și Promovare Turistică) sa nachádza pri dolnej stanici lanovky na pevnosť (Telecabină Cetatea Devei ; 850 m/10 min. pešo severne od centra mesta).

Čo v meste Deva robiť, vidieť a navštíviť?

Deva nemá prekypujúcu primárnu ponuku. Napriek tomu ponúka zopár atraktivít, pre ktoré sa oplatí zostať v meste dlhšie.

Pevnosť Deva

Kamenná pevnosť Deva (Cetatea Devei), ktorá tróni na kopci vysoko nad mestom, je neprehliadnuteľná z každej strany, z ktorej do mesta prichádzate. Pochádza už z roku 1269. V roku 1784 slúžila ako útočisko počas stavovského povstania.

Maďarská legenda hovorí, že staviteľ pevnosti v Deve nechal v jednom z múrov pevnosti zamurovať svoju manželku. Chcel tak zabezpečiť, aby satan pevnosť nikdy nezničil. Smrť manželky pravdepodobne vyšla nazmar. Pevnosť bola po 4-týždňovom obliehaní v roku 1849 výbuchom skladov s pušným prachom dobytá maďarskými rebelmi. Odvtedy sa do nej zahryzával zub času. Projekty postupnej obnovy pevnosti začali prebiehať až v tomto storočí.

Na pevnosť sa môžete vybrať pešo alebo pozemnou lanovkou (20 lei/4,16 eur/os.). Dve pešie trasy – 30- a 40-minútová začínajú severne od kaštieľa. Obidve trasy sa oplatia. Kým tá kratšia obchádza kopec zo západnej strany, tá dlhšia z východnej. Dolná stanica lanovky sa nachádza na východnom úpätí kopca. Do pevnosti môžete vstúpiť v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Vstup je zdarma. V pevnosti sa nachádzajú informačné tabule (aj v angličtine) a predajné automaty, ak by vás prepadol hlad alebo smäd. Z pevnosti sa vám naskytne výhľad na okolité kopce, doliny a samotné mesto, ktoré leží pod kopcom. V minulosti tadiaľto prechádzala tzv. „Soľná cesta“, ktorá spájala Rím s Transylvániou.

Múzeum dáckej a rímskej civilizácie

Múzeum dáckej a rímskej civilizácie (Muzeul Civilizației Dacice și Romane) sídli v priestoroch renesančného kaštieľa Magna Curia, ktorý pochádza z roku 1621. Na prízemí sa oboznámite s prírodovednými zbierkami, na poschodí s historickými a archeologickými. Stále expozície dopĺňajú prechodné výstavy. My sme tak napr. videli výstavy venované súčasnej fotografii, dreveným sochám, pokladom zo zbierok múzea, či 750. výročiu pevnosti. Vstupenka stojí 20 lei/4,16 eur/os.

Prekvapila ma výstava šiat Márie Séčiovej (1610-1678), ktorá bola vnučkou neslávne známej „krvavej“ grófky Alžbety Bátoriovej. My ju však z legiend poznáme ako „Muránsku Venušu“. Mária sa narodila a vyrastala v slovenskom Muráni, avšak ako 17-ročná sa vydala za Štefana Betlena a presťahovali sa do kaštieľa v sedmohradskej Deve. Podľa iných zdrojov do Devy údajne utiekla pred svojím druhým manželom, Štefanom Kúnom. Po smrti prvého manžela sa vydala ešte dvakrát.

Prvýkrát už za spomínaného Štefana Kúna, s ktorým sa rozviedla. Treba si uvedomiť, že vtedy to nebolo také bežné ako dnes. Naposledy sa vydala za fiľakovského hradného kapitána Františka Vešeléniho, neskoršieho uhorského palatína (2. najvyššie postavenie po panovníkovi). Ten sa s Máriou oženil len 4 mesiace po smrti svojej manželky Žofie Bosniakovej, ktorú zase poznáme z hradu Strečno.

Socha Decebala

Jazdecká socha dáckeho kráľa Decebala (Statuia lui Decebal; 500 m/5 min. pešo južne od centra) sa nachádza pred kultúrnym centrom Drăgan Muntean. Decebalus vládol v rokoch 87-106 n. l. Jeho meno znamená v preklade „silný ako desať mužov“. Niekoľkokrát bojoval proti rímskej armáde. Naposledy v roku 106 n. l., kedy bol porazený légiami cisára Trajána. Decebalus radšej spáchal samovraždu (údajne si prebodol hrdlo), než by padol do zajatia.

Socha rímskeho cisára Trajána

Socha rímskeho cisára Trajána (Statuia lui Traian) sa nachádza v centre mesta na pešej zóne za obrovským nápisom „I love Deva“. Rozhodujúca bitka medzi Trajánom a Decebalom je zobrazená aj na Trajánovom stĺpe v Ríme.

Kde sa v meste Deva ubytovať?

Rooms Cristian sa nachádza (1,8 km/23 min. pešo južne od centra) v obytnej štvrti v južnej časti mesta. Neďaleko hotela sa nachádza autobusová zastávka, na ktorej zastavujú autobusy mestskej hromadnej dopravy a regionálne autobusy.

Boli sme ubytovaní v priestrannej 2-lôžkovej izbe Deluxe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a výhľadom na ulicu pred hotelom. Pri check-ine bola recepčná trochu zmätená, ale snažila sa vyriešiť všetko k našej spokojnosti. Uistila sa, že mám jej telefónne číslo, aby som ju mohol kontaktovať v prípade akýchkoľvek otázok. Rooms Cristian bolo ďalšie z ubytovacích zariadení, v ktorom je pravdepodobne dovolené fajčiť aj vo vnútri, pretože v našej izbe to bolo dosť cítiť. Sprcha trochu pretekala.

Na to sme prišli po jej prvom použití, kedy nás mierne vytopilo. Okno kúpeľne smerovalo na protistojace bytovky, takže veľa súkromia si tam neužijete. Raňajky pripravovali len pre nás, takže sme obidva dni jedli to isté, ale to nevadí. Pripravili nám bohaté anglické raňajky, ktoré nám dodali dosť síl na objavovanie mesta a regiónu. Recepčná hovorila po nemecky, čašníčka po anglicky. Je potrebné rezervovať si miesto na bezplatnom súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je k dispozícii v celom hoteli.

Za jednu 2-lôžkovú izbu pre 2 osoby na 2 noci sme zaplatili 200 lei/41,57 eur. Cena zahŕňa izbu, daň z pridanej hodnoty, mestskú daň a raňajky. V zariadení môžete platiť len v hotovosti v miestnej mene.

Kde sa v meste Deva najesť a kam zájsť na kávu?

Počas dvoch dní sme v meste vyskúšali 3 reštaurácie a jednu kaviareň.

BöRD13

Švédsky znejúci podnik BöRD13 (700 m/9 min. pešo južne od centra) je príjemnou modernou reštauráciou na poschodí staršej budovy. Reštaurácia ponúka fantastický výhľad na centrum mesta Deva so sochou dáckeho kráľa Decebala v popredí a pevnosťou v pozadí. Žiaľ, v čase našej návštevy nebol žiadny voľný stôl pri okne a obsluha nás posadila ku väčšiemu stolu pri bare. Medzi obsluhujúcimi sa našiel aj anglicky hovoriaci čašník. Experimentovať som veľmi nechcel a preto som zvolil klasiku a objednal si lasagne, ktoré boli veľmi chutné. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 95 lei/19,75 eur.

Grizzly Restaurant

Grizzly Restaurant  (len 140 m/2 min. pešo západne od železničnej stanice) bola našou prvou zastávkou po príchode do Rumunska. Pekná, čistá, minimalistická reštaurácia s anglicky hovoriacou obsluhou. Ochutnal som Vyprážané kuracie prsia s bazalkou, zelenou omáčkou a rozmarínovými zemiačkami. Večera bola jednoducho výborná. Po večeri sme si dopriali lokálnu brandy, ktorá nás ale až tak veľmi nezaujala. Predsa len skôr uprednostňujeme rumunské aperitívy. Za večeru pre 2 osoby sme zaplatili 110 lei/22,86 eur.

Restaurant Capriccio Deva

Talianska Restaurant Capriccio Deva sa nachádza priamo v centre mesta na pešej zóne. Len vojdete do jednej z brán a reštaurácia sa ukrýva v záhrade domu. Po prehliadke hradu, múzea a pevnosti sme dostali chuť na niečo veľké a sýte. Prirodzene nám z toho vyplynula pizza, ktorá bola priemerná. Čašník na nás zabudol s objednávkou nápoja, čo neskôr aj priznal. Nezabudol ale dodať, že aj tak nemal čas. Trochu prekvapujúce, keď sa zamyslím, že práve na to tam je, ale asi bežné. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 90 lei/18,71 eur.

The Refresh

Štýlová kaviareň The Refresh sa nachádza v centre mesta priamo na pešej zóne. Veľmi sa mi páči, že v kaviarni si dali záležať na detailoch. V nedeľu doobeda si v nej návštevníci len tak podávali kľučku. Takmer si nebolo kam sadnúť. Zdá sa, že kaviareň presne zachytila svoju cieľovú skupinu. Ochutnal som cappuccino a briošku. Káva bola výborná, buchta takisto. Keby som býval v Deve, toto by bola kaviareň, kde by som asi minul celú svoju výplatu. Za účet pre 2 osoby sme zaplatili 24 lei/4,99 eur.

Myslím si, že dva dni vám na prehliadku mesta budú bohato stačiť. Staré mesto si zachováva atmosféru z prelomu 19. a 20. storočia. Obklopujú ho už síce z každej strany socialistické bytovky, ale nenechajte sa odradiť. Gastronomická scéna mesta je výborná. Odporúčam navštíviť.

Užitočné linky:

Oficiálny turistický portál mesta Deva

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 3. 2020 (1 eur = 4,8110 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Deva plná príbehov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Trochu histórie

Už v staroveku sa v miestach dnešného mesta nachádzala rímska osada Cibinium. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1191. Už v 14. stor. bolo mesto významným obchodným centrom. Remeselníci pôsobili v 19 rôznych cechoch. Na prelome 18. a 19. stor. a potom v 20. stor. bolo Sibiu hlavným mestom Transylvánie.

V meste žila v minulosti početná nemecká komunita (transylvánski Sasi), ktorej väčšina sa po 2. svet. vojne presťahovala naspäť do Nemecka alebo Rakúska. V roku 2007 bolo Sibiu spolu s mestom Luxemburg Európskym hlavným mestom kultúry.

Ako sa do Sibiu dostať?

Sibiu sa nachádza 78 km (1 h 17 min. autom) západne od Făgărașu a 280 km (4 h 21 min. autom) severozápadne od Bukurešti.

Autobusom

Sibiu sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu E68. Z Făgărașu premáva do mesta cez deň asi 7 autobusových liniek, všetky poobede. Väčšina odchádza z autobusovej zastávky Centru alebo Casa de Cultura, ktorá je tiež v centre, príp. zo zastávky Peco OMV (1,2 km/15 min. pešo východne od centra mesta).

Takmer všetky autobusy prichádzajú do Sibiu na autobusovú stanicu Autogara Transmixt Ianga gara CFR – Transmixt S. A. (1 km/15 min. pešo východne od centra mesta/pri železničnej stanici). Niektoré stoja aj na zastávkach Statie Sibiu alebo na autobusovej stanici Autogara Turnișor Atlassib (obe asi 2 km/25 min. západne od centra mesta). Rumunskí šoféri vám zastavia takmer kdekoľvek.

via GIPHY

Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 1 h 10 min. do 1 h 45 min. a lístok stojí 15-20 ron/3,22-4,30 eur/os.).

Vlakom

Sibiu sa nachádza na hlavnej železničnej trati Brașov – Arad (až po rumunsko-maďarskú štátnu hranicu). Z Făgărașu ide do mesta poobede 6 vlakov (84 km/1 h 18 min.-2 h 35 min./27,50 ron/5,91 eur/os.). Železničná stanica sa nachádza 1 km/14 min. pešo východne od historického centra mesta/pri autobusovej stanici Autogara Transmixt Ianga gara CFR – Transmixt S. A.

Lietadlom

Sibiu má jedno z najmodernejších medzinárodných letísk Rumunska. V septembri 2018 sa z letiska dostanete do 16 rôznych európskych destinácií. Letisko sa nachádza 6,3 km/13 min. autom západne od centra mesta.

Ako sa v Sibiu pohybovať?

Napriek tomu, že v meste žije okolo 150 000 obyvateľov, väčšina atraktivít, lacné ubytovacie zariadenia a plno stravovacích zariadení sa nachádza v historickom centre mesta. My sme počas nášho pobytu vôbec nevyužili mestskú hromadnú dopravu. Väčšia časť historického centra je tiež pešou zónou. Mesto najlepšie spoznáte, ak budete chodiť všade, kde sa to len dá, pešo. Ak by ste predsa len chceli ísť hromadnou dopravou (napr. do skanzenu), všetky potrebné informácie nájdete na stránke Mestskej hromadnej dopravy mesta Sibiu.

Čo v Sibiu robiť, vidieť a navštíviť?

Sibiu sa podobne ako Sighişoara člení na horné a dolné mesto. Dolné mesto (Orașul de jos) tvoria prevažne 2-podlažné meštianske domčeky s otvorenými átriami uprostred na širokých stredovekých dláždených uliciach.

Horné mesto (Orașul de sus) tvoria 3 námestia, ktoré prepája niekoľko stredovekých uličiek:

• Veľké námestie
  • Rímskokatolícky kostol sv. Trojice
  • Poľnohospodárska banka
  • Palác Brukenthal
  • Veža mestskej rady
• Malé námestie
  • Most klamstiev
  • Múzeum svetovej etnológie Franza Bindera
  • Farmaceutické múzeum
• Námestie Alberta Hueta
  • Evanjelická katedrála sv. Márie
  • Historické múzeum dom Altemberger
• Stredoveké opevnenie
• Prírodovedné múzeum
• Ortodoxná katedrála sv. Trojice

Južne od centra sa nachádza Komplex národného múzea Astra.

Veľké námestie

Veľké námestie (Piaţa Mare) so svojou dĺžkou 142 m a šírkou 93 m patrí medzi najväčšie námestia Transylvánie.

Severnú časť námestia lemuje barokový rímskokatolícky kostol sv. Trojice (Biserica Romano-Catolică Sfânta Treime). Kostol zaujme svojimi pozlátenými stenami a farebnými stropnými freskami. Vedľa kostola naľavo sa nachádza baroková budova Poľnohospodárskej banky (Banca Agricolă) pripomínajúca Viedeň. V budove sídli radnica mesta Sibiu (Primăria Municipiului Sibiu) s turistickým informačným centrom (Centrul de Informare Turistică).

Palác Brukenthal v severozápadnom rohu námestia patrí medzi najvýznamnejšie barokové pamiatky Rumunska. V súčasnosti je sídlom Národného múzea Brukenthal (Muzeul Național Brukenthal, 20 ron/4,30 eur/os.), ktoré otvorili už v roku 1817. Patrí tak medzi najstaršie múzeá sveta. V priestoroch paláca našla svoje miesto galéria umenia, ktorá obsahuje diela holandských, flámskych, talianskych, ale aj nemeckých, rakúskych a samozrejme rumunských umelcov 17. stor. Miestnosti paláca sú zariadené historickými nábytkami a doplnené hudobnými nástrojmi z 18. stor.

V severovýchodnom rohu námestia zaujme biela veža. Tá bola súčasťou stredovekého opevnenia. Tvorí prechod medzi Malým námestím a Veľkým námestím. Pôvodná veža mestskej rady (Turnul Sfatului/2 ron/0,43 eur/os.) slúžila ako sklad obilia, väzenie a samozrejme plnila strážnu funkciu. Z veže je krásny výhľad na historické centrum mesta a pohorie Făgăraș.

Ostatné strany námestia lemujú 2- a 3-podlažné renesančné a barokové meštianske domy so strešnými oknami vyzerajúcimi ako oči, ktoré vás sledujú na každom kroku.

Malé námestie

Malé námestie (Piața Mică) sa nachádza v severnej časti horného mesta. S dolným mestom ho prepája Strada Ocnei, ktorá ho rozdeľuje na dve časti. Ulica vedie popod prvý železný most v Rumunsku (1859) – Most klamstiev (Podul Minciunilor/vstup voľný).

Jedna legenda hovorí, že most má uši a ak na ňom poviete lož, celý most sa aj s vami prepadne. Tá druhá zas, že most nesie meno kvôli obchodníkom, ktorí v jeho okolí riešili spory, či vďaka milencom, ktorí si na ňom sľubovali lásku.

V juhozápadnej časti námestia sa nachádza Múzeum svetovej etnológie Franza Bindera (Muzeul de Etnografie Universală Franz Binder/20 ron/4,30 eur/os.), ktoré je pomenované po zberateľovi zo Sibiu z 19. stor. V čase našej návštevy menili expozície.

Napriek tomu nám za 1 ron/0,21 eur/os. veľmi ochotný nemecky hovoriaci pán ukázal aspoň jednu múmiu a zopár egyptských predmetov.

Farmaceutické múzeum (Muzeul de Farmacie/10 ron/2,15 eur/os.) sa nachádza v severnom cípe Malého námestia. V jeho 3 miestnostiach nájdete viac ako 6 600! predmetov, ktoré prezentujú obdobie histórie farmácie, keď sa ešte využívali bylinky.

Námestie lemujú početné reštaurácie a kaviarne. Je tu veľa stravovacích možností, najťažšie asi bude si len vybrať.

Námestie Alberta Hueta

Námestie Alberta Hueta (Piața Albert Huet) sa nachádza takisto na sever od Veľkého námestia a na západ od Malého námestia.

Jeho dominantou je evanjelická katedrála sv. Márie (Catedrala Evanghelică C.A. Sfânta Maria/8 ron/1,72 eur/os.). Vo vnútri katedrály sa nachádza najväčší organ Rumunska a hrobky zo 17. stor. Jedna z hrobiek patrí synovi Vlada Ţepeşa, Mihne Vodă cel Rău, ktorého zavraždili pred kostolom v roku 1510. Takmer celú severnú stenu kostola pokrýva obrovská freska s výjavmi z biblie.

Historické múzeum dom Altemberger (Casa Altemberger – Muzeul de Istorie/20 ron/4,30 eur/os.) sa nachádza v západnej časti námestia. Expozícia múzea vás prevedie od praveku, životom v starovekej Dácii, cez cechy a remeslá transylvánskych Sasov v stredoveku až po súčasnosť. Taktiež je tu samostatná expozícia stredovekých zbraní a delostrelectva.

Stredoveké opevnenie

Sibiu patrilo so svojimi hradbami (Zidul Cetăţii) k jedným z najlepšie opevnených stredovekých miest strednej a východnej Európy. Stredoveké opevnenie tvorili tri okruhy hradieb – vonkajší okruh bol zemný val, stredný múr z červených tehál bol vysoký 10 m a vnútorný múr tvorili veže a bašty spojené ďalším 10-metrovým múrom. Mestské hradby s 39 vežami a 4 bastiónmi postavili v 15. stor. Opevnenie niekoľkokrát odolalo útokom Turkov. O každú vežu sa podobne ako v Sighişoare a Brașove staral jeden cech.

Dnes môžete vidieť pozostatky hradieb predovšetkým v juhovýchodnej časti horného mesta. Na jednej ulici (Strada Cetății) tak môžete vidieť najprv Arkebuzírsku vežu (arkebuza – stredoveká pechotná puška, hákovnica) (Turnul Archebuzierilor), Hrnčiarsku vežu (Turnul Olarilor), Tesársku vežu (Turnul Dulgherilor), Hrubú vežu (Turnul Gros, z opačnej strany budovy Štátnej filharmónie Sibiu), Klampiarsku vežu (Turnul Zincarilor alebo Fierarilor), Prírodovedné múzeum (Muzeul de Istorie Naturală, s dinosaurou záhradou vedľa múzea/13 ron/2,79 eur/os.) až na konci baštu Haller (Bastionul Haller), ktorú pomenovali po starostovi mesta zo 16. stor. V jej múre urobili otvory, cez ktoré mohli rýchlejšie vyhadzovať mŕtve telá v období moru.

Ortodoxná katedrála sv. Trojice

Ortodoxná katedrála sv. Trojice (Catedrala Sfânta Treime) sa nachádza v západnej časti horného mesta. Zvonku je nápadná svojou pruhovanou fasádou a vchodovými krásne vyrezávanými drevenými dverami. V jej vnútri nájdete pozoruhodnú zbierku zlatých ikon, či masívny zlatý luster. Katedrála je 2. najväčšou pravoslávnou katedrálou v Rumunsku (najväčšia katedrála je v meste Iași).

Komplex národného múzea Astra

Asi 5 km južne od centra mesta sa nachádza Komplex národného múzea Astra (Muzeul Civilizației Populare Tradiționale ASTRA/17 ron/3,65 eur/os.). Ide o 2. najväčšie etnografické múzeum v prírode v Rumunsku (1. Bukurešť) s viac ako 300 objektmi ľudovej architektúry. Nájdete tu kostoly, tradičné domy, či rôzne vodné a veterné mlyny.

V Sibiu sa narodilo, žilo, pôsobilo, žije a pôsobí mnoho významných osobností. Spomeniem aspoň Klausa Iohannisa –bývalého primátora Sibiu a súčasného prezidenta Rumunska.

Kde sa v Sibiu ubytovať?

Pension Casa Sibianului sa nachádza 600 m/8 min. pešo západne od železničnej stanice a autobusovej stanice Autogara Transmixt, 2 km/27 min. východne od autobusovej stanice Autogara Turnișor a 600 m/8 min. pešo severovýchodne od historického centra.

Za malú útulnú 2-lôžkovú izbu vrátane vlastnej kúpeľne so sprchovacím kútom na 2 noci sme zaplatili 310 ron/66,63 eur. K dispozícii bolo aj bezplatné súkromné parkovisko a wi-fi pripojenie na internet v celom penzióne. Ubytovanie neposkytovalo stravovacie služby. V izbe bolo trošku viac horúco ako obyčajne, k dispozícii sme mali ventilátor, ktorý aspoň trochu vymieňal vzduch.

Kde sa v Sibiu najesť?

Kulinarium sa nachádza priamo na Malom námestí. Reštauráciu prezradí veľká terasa. Tradičné rumunské špeciality (ako napr. pečené klobásky s rozpučenými zemiačkami) boli veľmi chutné. Príjemná obsluha. Trošku dlhšie im trvalo nás obslúžiť, ale uprostred letnej turistickej sezóny v príjemný teplý letný večer pri plnej terase a predovšetkým na dovolenke sa to dá prepáčiť! (110 ron/23,64 eur/2 os.).

Max sa nachádza v severnej časti dolného mesta. Vstup je priamo zo Strada Ocnei. Reštaurácia ponúka hlavne taliansku kuchyňu, pizzu a plody mora. Max(a) sme navštívili v čase obeda a pochutnali si na obrovskej pizzi pripravenej v peci. Veľmi milá a ochotná obsluha (47 ron/10,10 eur/2 os.).

Hermania sa nachádza ani nie 300 m/4 min. pešo východne od Veľkého námestia. Zariadením a vybavením viac pripomína nemeckú alebo rakúsku reštauráciu. Sedeli sme na terase v uzatvorenom dvore. Veľmi chutné bravčové pečené s kapustou a mamaligou (kukuričná kaša), či smažená ryba s paradajkovou omáčkou a zeleninovým šalátom. Rýchla obsluha, primerané ceny (85 ron/18,27 eur/2 os.).

V roku 2008 ohodnotil časopis Forbes mesto Sibiu ako 8. najidylickejšie mesto pre život v Európe. Za seba poviem, že mesto získalo toto ocenenie právom.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 20. 9. 2018 (1 eur = 4,6523 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Užitočné linky:

• Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran? 
• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálne stránky mesta Sibiu

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sibiu – najnemeckejšie mesto Rumunska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Făgăraș dostať?

Făgăraș sa nachádza 68 km/1 h autom západne od Brașova.

Autobusom

Făgăraș sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu E68. Každú hodinu od 6.00 h do 22.00 h vychádza z autobusovej stanice Autogara 1 v Brașove autobus, pričom takmer každý zastavuje aj na autobusovej stanici Autogara 2. Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 55 min.-1 h 40 min. a lístok stojí 12 ron/2,59 eur/os.

Vlakom

Mesto sa nachádza aj na hlavnom železničnom ťahu Arad – Brașov, preto sa tam dostanete aj vlakom. Cez deň ide z hlavnej stanice v Brașove asi 10 vlakov. Železničná stanica v meste Făgăraș je len jedna. Cesta trvá 65 min.

Ako sa v meste Făgăraș pohybovať?

Făgăraș je malé mesto. Má len okolo 30 000 obyvateľov. Autobusová stanica Autogara Codreanu je 900 m/11 min. pešo južne od pevnosti. Autobus nám zastavil aj pri Kostole sv. Jána Krstiteľa (Catedrala Sfântul Ioan Botezătorul), 600 m/8 min. pešo južne od pevnosti. Železničná stanica sa nachádza 2 km/25 min. pešo južne od pevnosti. Na presuny medzi pevnosťou a stanicami nepotrebujete žiadnu hromadnú dopravu.

Čo v meste Făgăraș robiť, vidieť a navštíviť?

Stredovekú pevnosť v meste Făgăraș (Cetatea Făgăraşului) začali stavať v 14. stor. v roku 1310 na mieste, kde predtým stála drevená pevnosť. Tú Tatári počas svojich nájazdov v rokoch 1241-1242 spálili. V stredoveku bola jedným zo sídiel transylvánskych princov a ich rodín. V 50. rokoch 20. stor. pevnosť využívali ako väzenie pre odporcov komunistického režimu a disidentov. Po revolúcii v roku 1989 pevnosť obnovili a v súčasnosti slúži ako múzeum histórie, etnografie a umenia a tiež ako knižnica. V zbierkach múzea nájdete rímske predmety, stredoveké zbrane, ukážky cechov a remesiel, či ikony maľované na skle.

Kamenná podoba pevnosti sa zachovala dodnes. Jej jadro tvorí štvorkrídlový palác s vnútornými priestormi múzea a knižnice na 3 podlažiach. Uprostred paláca sa nachádza otvorené nádvorie. Jednotlivé strany paláca spájajú 4 okrúhle bašty. Vnútorný palác obklopuje vonkajšie opevnenie s ušnicovými baštami v rohoch. To chráni hlboká vodná priekopa. Most na východnej strane pevnosti je jediným prístupovým bodom. Pevnosť patrí medzi najodolnejšie stavby tohto druhu v Transylvánii. Architektúrou trochu pripomína protitureckú pevnosť v Bzovíku a opevnením trochu zámok v Holíči.

Múzeum je kompletne zrekonštruované. Pri vstupe (15 ron/3,23 eur/os.) dostanete návleky a svoje veci si odložíte do šatne. Prehliadka bola bez sprievodcu. Takmer v každej miestnosti sa nachádzajú plazmy, ktoré dopĺňajú expozíciu múzea a dotykové obrazovky, z ktorých získate viac informácií. Vrcholom prehliadky bola stredoveká trónna sála, v ktorej si môžete sadnúť na krásne vyrezávaný drevený trón.

Kde sa v meste Făgăraș ubytovať a najesť?

Cez Făgăraș sme len prechádzali z Brașova do Sibiu. Preto sme tu neboli nikde ubytovaní. Ochutnali sme ale vynikajúci dezert a kávu v slušne vyzerajúcej reštaurácii Casa Terra s veľmi milou obsluhou (44 ron/9,49 eur/2 os.).

V roku 2014 získala pevnosť vo Făgărași 2. miesto v rebríčku 10 najkrajších hradov na svete. Taktiež patrí medzi jeden z najväčších a najlepšie zachovaných feudálnych zámockých komplexov v krajinách východnej Európy.

Užitočné linky:

• Prejmer – „stredoveká bytovka“
• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska
• Hont známy neznámy – 2. časť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 9. 2018 (1 eur = 4,6380 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Făgăraș – moderné múzeum uprostred Rumunska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Bran dostať?

Bran sa nachádza 33 km (34 min. autom) juhozápadne od Brașova.

Autobusom

Všetky autobusy z Brașova do Branu odchádzajú takmer každú polhodinu z autobusovej stanice Autogara 2. Dĺžka cesty sa pohybuje v intervale od 46 min. do 1 h 4 min. Autobus vám zastaví priamo v centre obce. Z autobusovej zastávky je to ani nie 10 min. ku pokladniam hradu. Jedna cesta stojí 7 ron/1,51 eur/os.

Vlakom

Cez dedinku neprechádza žiadna železnica. Najbližšia vlaková zastávka je v obci Râșnov (12 km/14 min. autom/14-24 min. autobusom severne od Branu). Vlakové zastávky sa nachádzajú aj v obciach bližšie ku Branu, ale z nich nie je žiadne priame autobusové spojenie. Takže v konečnom dôsledku by ste cestovali naokolo. Preto vám odporúčam priame autobusové spojenie z Brașova.

Čo v obci Bran robiť, vidieť a navštíviť?

Všetci poznajú túto zapadnutú rumunskú dedinku vďaka hradu, ktorý poslúžil ako kulisa írskemu spisovateľovi Bramovi Stokerovi v románe o grófovi Draculovi. Preto patrí hrad medzi jednu z najnavštevovanejších atraktivít Rumunska. Gróf Dracula (valašské knieža Vlad III. Ţepeş z rodu Dracul, po slovensky Vlad Narážač, vďaka nabodávaniu svojich obetí na drevené koly) na hrade pravdepodobne nikdy osobne nebol. A dokonca ani Bram Stoker nie.

Legenda

Vlad bol významným bojovníkom (niekedy označovaný ako rumunský národný hrdina), ktorý pobil mnoho Turkov. Keď sa k jeho žene doniesla správa, že Vlad zomrel v boji (ale on pritom stále žil), skočila z veže hradu. Vlad, nahnevaný na Boha, podpísal zmluvu s diablom a stal sa nemŕtvym – upírom, ktorý už bude naveky hľadať ženu podobnú jeho zosnulej manželke.

História

Stredoveký hrad pochádza zo 14. stor. Strážil strategickú obchodnú cestu medzi severom a juhom – teda medzi Transylvániou a Valašskom. Na začiatku 20. stor. v čase rumunskej monarchie bývala na hrade kráľovná Mária. Súčasné vybavenie hradu pochádza práve z tohto obdobia. Hrad Bran sa stal pre temperamentnú kráľovnú Máriu vďačným útočiskom. Kráľovná bola totiž mierne výstredná. Jazdila na koni do mesta bez sprievodu, či zasypávala ľudí počas fašiangov ružami. Môže si však pripísať aj mnoho dobrých skutkov. Počas balkánskych vojen napr. zakladala tábory pre chorých na choleru.

Stredoveká dedina

V záhrade hradu sa nachádza skanzen – Etnografické múzeum dediny (Muzeul Satului; 8 ron/1,73 eur/os.), v ktorom nájdete ukážku života na transylvánskom vidieku. Tú predstavuje pár domčekov so zariadením a krojmi.

Priebeh prehliadky

Keďže hrad patrí medzi najnavštevovanejšie atraktivity Rumunska, pripravte sa na masy návštevníkov, dlhé rady a čakanie. Najprv si musíte vystáť prvý rad na vstupenky (35 ron/7,55 eur/os.; asi najdrahšie vstupné, aké som kedy v Rumunsku platil) do hradu. Tie si kúpite v pokladni pri vstupe do záhrad hradu. Tu si tiež môžete odložiť ruksaky. To ale ešte nie je koniec. Potom musíte prejsť cez záhradu po chodníku hore na hrad. Tam sa pri vstupe nachádza turniket, v ktorom si označíte vašu vstupenku, aby ste sa dostali do vnútra hradu. Pripravte sa na ďalší rad. V rade stojíte v závislosti od toho, kedy na hrad prídete. Ja som sa tu snažil prísť tesne po otvorení, takže som v obidvoch radoch stál spolu asi len 1 h. 😉

Hrad Bran je ďalšia z pamiatok, v ktorej sme mali k dispozícii len audiosprievodcu, ktorého sme ani nevyužili. Pamiatku si prechádzate sami (viac-menej vás tlačí tá masa ľudí) v smere šípok. Prehliadka hradu trvala asi 30 min., aj to len vďaka tomu, že sme sa posúvali slimačím tempom. Inak by sme si atraktivitu prezreli asi za 10 min.

Hrad zariadili skromnejšie v porovnaní s niektorými slovenskými hradmi. V pár miestnostiach boli k dispozícii aj informačné tabule, ale ako náhle vidím malé písmenká a veľa textu, tak to ani nezačínam čítať. Neviem, či to bolo tým počtom návštevníkov alebo tými malými miestnosťami, ale počas celej prehliadky som mal taký nepríjemný pocit stiesnenosti.

Kde sa v obci Bran ubytovať a najesť?

Návšteva hradu Bran bola 1-dňovým výletom. V obci sme nespali, ani neobedovali. Po prehliadke hradu sme si dali len kávu (17 ron/3,67 eur/2 os.) v jednej z kaviarní a tešili sa na autobus naspäť do Brașova. Nie že by som nemal rád ľudí, ale po tomto výlete mi už skutočne prekážali.

Dedinka Bran je rozvinutým strediskom cestovného ruchu. Zároveň sa v nej však naplno prejavili niektoré negatívne aspekty cestovného ruchu. Medzi inými napríklad vysoké ceny produktov a služieb alebo vysoký počet návštevníkov na malom území, ktorý preťažuje lokalitu. V neposlednom rade vytrácanie sa tradičných lokálnych predmetov, ktoré nahradili suvenírmi vyrobenými v zahraničí.

Nechcem vás odhovárať od prehliadky hradu. Viem, že keby som ho nenavštívil, stále by ma lákalo tam ísť a vidieť to na vlastné oči. Možno budete mať alebo ste mali pozitívnejšiu skúsenosť ako ja.

Rumunsko je nádhernou krajinou, ktorá ponúka omnoho krajšie miesta (s menej návštevníkmi), ktoré stoja za návštevu. Či už neďalekú pevnosť v obci Râșnov na sever, turistiku v národnom parku Bucegi smerom na východ alebo Piatra Craiului na západ od Branu.

Užitočné linky:

• Sighişoara – rodné mesto Draculu
• Rumunsko – praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska  
• Oficiálne stránky hradu Bran

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 4. 9. 2018 (1 eur = 4,6328 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Navštíviť, či nenavštíviť Draculov hrad Bran? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Rumunsko má 6 kultúrnych lokalít UNESCO:

1. Kostoly regiónu Moldavsko,
2. Dácke pevnosti v pohorí Orăștie,
3. Historické centrum mesta Sighișoara,
4. Kláštor Horezu,
5. Drevené kostoly regiónu Maramureș (spoločný zápis s ukrajinskými kostolíkmi v Podkarpatskej Rusi), slovenské drevené chrámy sú samostatnou lokalitou,
6. Obce s opevnenými kostolmi v Transylvánii

a 2 prírodné lokality na Zozname svetového dedičstva UNESCO:

1. Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (to je spoločný zápis aj so slovenskými bukovými pralesmi),
2. Delta Dunaja.

Jednou z kultúrnych lokalít sú Obce s opevnenými kostolmi v Transylvánii (od roku 1993 a 1999):

1. Biertan,
2. Prejmer (čítaj Prežmer),
3. Viscri (Viskri),
4. Dârjiu (Dyržiw),
5. Saschiz (Saskiz),
6. Câlnic (Kylnik),
7. Valea Viilor.

V celej Transylvánii ale nájdete až 150 takýchto kostolov.

My sme navštívili opevnený kostol v obci Prejmer. Ten je najväčším opevneným kostolom v juhovýchodnej Európe. V minulosti bol najvýchodnejšou pevnosťou saských Nemcov na území Transylvánie a zatiaľ je to najvýchodnejšie miesto, ktoré som v Rumunsku navštívil. 😉

Ako sa do komúny Prejmer dostať?

Prejmer sa nachádza 17 km/20 min. autom/14-40 min. autobusom/19-28 min. vlakom severovýchodne od Brașova.

Autobusom

Medzi Brașovom a Prejmerom premáva počas celého dňa mnoho autobusových liniek. Drvivá väčšina ale odchádza z autobusovej stanice Autogara 2, ktorá sa nachádza 3,1 km/31 min. pešo západne od autobusovej stanice Autogara 1 (pri železničnej stanici). Pre viac info o staniciach si prečítajte článok o Brașove.

Vlakom

Zo Sighișoary sme cestovali autobusom, ktorý nás vysadil na autobusovej stanici Autogara 1 a tak sme sa rozhodli pre vlak (3,90 ron/0,84 eur/os.). Na železničnej stanici nám za 10 ron/2,15 eur ochotne zobrali 2 ruksaky. Medzi Brașovom a Prejmerom nepremáva veľa vlakov, ale my sme si počkali na spoj, ktorý nám vyhovoval.

Ak sa rozhodnete pre vlak, odporúčam vám vystúpiť už na zastávke Ilieni (predposledná pred zastávkou Prejmer), odkiaľ to budete mať k opevnenému kostolu trošku bližšie (1,5 km/15 min. pešo namiesto 2 km/20 min. pešo).

Opevnený kostol

Opevnený kostol bol postavený v neskorogotickom štýle už v 13. stor. Obklopuje ho múr z 15. stor., ktorý je vysoký 12 m a hrubý 4,5 m. Je tak zároveň najhrubším múrom spomedzi všetkých opevnených kostolov v Transylvánii. Múr ešte chránila vodná priekopa. Pri vstupe do areálu najprv budete prechádzať cez predsunuté opevnenie – barbakan (ako v Banskej Bystrici). Z neho sa dostanete do dlhšej chodby, ktorej konce uzatvárajú železné padacie mreže. Až potom sa pred vami objaví vnútorný múr s kostolom.

V suteréne múru nájdete pivničné priestory. Nad nimi postavili 4 podlažia s 272! miestnosťami pre obyvateľov dediny, ktoré poprepájali drevenými schodiskami. Okrem miestností pre rodiny sa tam nachádza aj provizórna škola. Mňa by zaujímalo, či v tom múre mali v stredoveku aj dáku krčmu, keď tam boli nútení žiť dlhšie. Z vonkajšej strany múru boli strieľne, ktoré slúžili v prípade útoku na obranu kostola a obyvateľov v ňom.

V barbakane si kúpite vstupenku (10 ron/2,15 eur/os.) do opevneného kostola. V Rumunsku neposkytujú na mnohých miestach sprievodcovské služby. A tak si celý areál môžete pozrieť sami. Pri vstupe vám ponúknu za poplatok knihu o danej lokalite. Na tejto krajine sa mi veľmi páči, že v nej nájdete pamiatky, ktoré máte doslova „len pre seba“.

Kde sa v komúne Prejmer ubytovať a najesť?

Samotná dedinka Prejmer neponúka veľa ubytovacích a stravovacích zariadení. My sme zvolili ubytovanie v Brașove, kde sme sa aj navečerali. Z dedinky sme sa vracali ešte v ten istý deň naspäť. V čase našej návštevy bolo tak horúco, že sme si dali iba malé „osvieženie“ (pivo/5 ron/1,08 eur/fľaša).

Transylvánska dedinka Prejmer s opevneným kostolom vás prenesie svojou atmosférou o niekoľko storočí naspäť do stredoveku. Nielen preto sa ju určite oplatí navštíviť. 😉

Užitočné linky:

• Sighişoara – rodné mesto Draculu
• Rumunsko – Praktické informácie
• Ďalšie články z Rumunska

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 30. 8. 2018 (1 eur = 4,6417 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Prejmer – stredoveká „bytovka“ je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Brașov dostať?

Brașov sa nachádza 116 km/1 h 40 min. autom juhovýchodne od Sighișoary (2 h 6 min. autobusom; 26 ron/5,58 eur/os.). Železničná stanica sa nachádza 3,6 km/44 min. pešo severovýchodne od centra. Autobusová stanica 1 (Autogara 1) je pri železničnej stanici. Autobusová stanica 2 (Autogara 2) je 3,1 km/39 min. pešo západne od železničnej stanice a 2,7 km/35 min. severne od centra. Mesto nemá svoje vlastné letisko. Najbližšie letiská sú v mestách Bukurešť, Sibiu a Târgu Mureș.

Ako sa po meste Brașov pohybovať?

V meste Brașov jazdí MHD. My sme na presuny medzi stanicami a hotelom využili taxi službu Uber (1 km/okolo 2,3 ron/ 0,49 eur).

Čo v meste Brașov robiť, vidieť a navštíviť?

Brașov sa nachádza v oblúku Karpát, preto mesto obklopujú takmer z každej strany hory. Mesto bolo jedným zo 7 hradov. Od toho názov Sedmohradsko. Ďalšie hrady nájdete v mestách Bistrița, Cluj-Napoca, Mediaș, Sebeș, Sibiu a Sighişoara. Čo teda vidieť v starom meste a štvrti Schei:

• Piața Sfatului
  • Radnica – Historické múzeum
  • Rodný dom Jakuba Mureşana
  • Múzeum mestskej civilizácie
• Čierny kostol
• Strada Sforii
• Opevnenie
  • Tkáčska bašta
  • Štepárska bašta
  • Čierna veža
  • Biela veža
• Etnografické múzeum
• Galéria umenia
• Citadela
• Vrch Tâmpa
• Štvrť Schei
  • Brána Schei
  • Katedrála sv. Mikuláša
  • Múzeum prvej rumunskej školy

Piața Sfatului

Srdcom historického jadra mesta je námestie Piața Sfatului. V jeho strede stojí bývalá radnica s hodinovou vežou (Casa Sfatului). Vo vnútri sa nachádza Historické múzeum (Muzeul Județean de Istorie; 7 ron/1,50 eur/os.) a kedysi sa tu tiež nachádzalo turistické informačné centrum (Centrul de Informare Turistică). Múzeum dokumentuje históriu mesta od rímskych čias až po saské cechy v stredoveku. Navštívili sme druhé informačné centrum neďaleko brány Schei.

Rodný dom Jakuba Mureşana

Západne od radnice stojí nenápadný dom (Casa Mureşenilor; 5 ron/1,07 eur/os.). V ňom v minulosti bývala rodina Jakuba Mureşana, ktorý bol 1. editorom rumunských politických novín Gazeta de Transilvania v 19. stor.

Múzeum mestskej civilizácie

V južnej časti námestia sa nachádza Múzeum mestskej civilizácie (Muzeul Civilizației Urbane; 7 ron/1,50 eur/os.), ktoré sa venuje obchodu a životu v Brașove. Podkrovie poskytuje priestory prechodným výstavám.

Čierny kostol

Čierny kostol (Biserica Neagră; 10 ron/2,15 eur/os.) je najväčším gotickým kostolom v Rumunsku. Svoje pomenovanie získal vďaka čiernej fasáde od plameňov a dymu po veľkom požiari mesta v roku 1689. Vo vnútri sa môžete započúvať do tónov najväčšieho organu v Európe so 4 000! píšťalami. Jeho steny zdobia anatolské koberce zo 16.-19. stor. Ide o najväčšiu zbierku svojho druhu v celej Európe. Na niektorých stĺpoch si všimnite stopy po projektiloch vystrelených počas udalostí v revolučnom roku 1989.

Pri kostole sa nachádza socha významnej osobnosti mesta z čias renesancie – Johannes Honterus, ktorý založil v meste knižnicu a tlačiareň.

Strada Sforii

Brașov sa tiež pýši jednou z najužších uličiek v Európe. Je ňou Strada Sforii (350 m/4 min. pešo južne od námestia; vstup voľný), ktorá je široká len 120! cm.

Opevnenie

Keďže bojachtiví Turci hrozili takmer za rohom, musel sa aj Brașov chrániť. Obyvatelia mesta si v priebehu 2 storočí vybudovali takmer 3 km hradieb vysokých 12 m. Niektoré časti opevnenia pretrvali storočia a vy ich môžete obdivovať dodnes. Podobne ako v Sighișoare a aj u nás, o každú zo 7 bášt sa staral jeden cech. V jednej z nich – v Tkáčskej bašte (Bastionul Țesătorilor, 7 ron/1,50 eur/os.) je malé múzeum s modelom stredovekého mesta. V Štepárskej bašte (Bastionul Graft) našli svoje miesto na 3 podlažiach rôzne stredoveké artefakty.

Okrem 7 bášt boli súčasťou opevnenia aj 2 veže – Biela veža (Turnul Alb) a Čierna veža (Turnul Negru), ktoré sú od seba vzdialené asi 250 m. V obidvoch vystúpte po schodoch na vyhliadkové plošiny, z ktorých si vychutnáte pohľad na mesto. Nehľadajte vežu natretú na čierno, v súčasnosti jej steny pokrývajú béžové kamene a navrchu sklenená pyramída. Aspoň že biela veža ostala bielou.

Etnografické múzeum

Etnografické múzeum (Muzeul de Etnografie; 5 ron/1,07 eur/os.) sa nachádza 600 m/7 min. pešo severovýchodne od centra. Zameriava sa predovšetkým na textil, od oblečenia až po posteľné obliečky, ako aj tkáčske stroje.

Galéria umenia

Galéria umenia (Muzeul de Artă; 5 ron/1,07 eur/os.) sídli v historickej budove vedľa etnografického múzea naľavo. Vystavuje predovšetkým diela rumunských umelcov.

Citadela

Najkrajší západ slnka v Brașove uvidíte od Citadely (Cetăţuia de pe Strajă; 1,5 km/20 min. pešo severne od centra). A ak budete hladní, vo vnútri sa môžete napapať, pretože dnes slúži ako reštaurácia.

Vrch Tâmpa

Z juhu sa vypína nad historickým jadrom vrch Tâmpa. Na jeho vrchu ho zdobí nápis „BRAȘOV“ v hollywoodskom štýle. Na samotný vrchol (967 m n. m.) sa za približne 2,5 minúty môžete vyviezť lanovkou (17 ron/3,65 eur/os./spiatočný). Vystúpite v kaviarni, ktorá sa nachádza medzi štíhlymi niekoľkoročnými stromami. Aby ste videli mesto, musíte prejsť asi 350 m/5 min. pešo západným smerom k nápisu „BRAȘOV“. Nebojte sa, pokojne stihnete aj lanovku naspäť do mesta.

Štvrť Schei

V meste žila a stále žije početná nemecká a maďarská komunita. Ortodoxní Rumuni, vyhnaní za hradby mesta, žili v štvrti Schei (Prund-Schei) juhozápadne od centra. Do tejto štvrte sa dostanete bránou Schei (Poarta Schei; 450 m/6 min. juhozápadne od námestia; vstup voľný). Vedľa nej sa nachádza Katarínska brána (Poarta Ecaterinei), jediná pôvodná brána (vstup voľný). Ak budete pokračovať ďalej do štvrte, prídete ku Katedrále sv. Mikuláša (Biserica Sfântul Nicolae; 1 km/15 min. pešo západne od námestia). Vnútorné steny kostola sú pokryté nástennými maľbami posledného kráľa a kráľovnej Rumunska. Vedľa katedrály si Rumuni založili svoju prvú školu už na konci 16. stor. Dnes je v jej priestoroch  Múzeum 1. rumunskej školy (Prima Școală Românească; 10 ron/2,15 eur/os.).

Kde sa v meste Brașov ubytovať?

Na internete sa mi podarilo nájsť ubytovanie v hoteli Coroana v centre mesta za dobrú cenu (172 ron/36,92 eur/os.). Hotel sa nachádza 3 km/37 min. pešo juhozápadne od autobusovej stanice 1; 2,8 km/33 min. pešo južne od autobusovej stanice 2 a 500 m/6 min. pešo východne od námestia.

Hotel Coroana postavili asi pred 100 rokmi. Na jednej strane mal hotel neskutočnú atmosféru, na druhej strane, menšia rekonštrukcia by mu tiež neuškodila. V cene izby boli zahrnuté raňajky, minibar, súkromná kúpeľňa, kúrenie, káblová TV, služba budenia a wi-fi pripojenie vo verejných priestoroch.

Kde sa v meste Brașov najesť?

Všetci už určite viete, že som milovník hamburgerov a v Rumunsku sme zatiaľ ešte nikde hamburger nejedli, jeho chvíľa prišla v Brașove. Neskorý obed sme si dali v reštaurácii Grătar Urban v centre mesta. Za obed sme zaplatili 76 ron/16,31 eur/2 os. Reštaurácia pôsobí možno trochu fast-food dojmom, sedeli sme na terase v jednej z uličiek centra. Burger a rumunské pivo ale boli skvelé. Obed možno trochu znepríjemňovali žobrajúce deti, ktorých bolo v Brașove asi najviac z celého nášho pobytu v krajine.

Príjemný teplý letný večer a mesto plné ľudí nás presvedčilo, aby sme si ešte našli nejaké voľné miesto na terase a vychutnali si pobyt v meste pri koláči a pohári vína. Za účet sme zaplatili 28,50 ron/6,12 eur/2 os.

Štatistiky som nevidel, ani som (zatiaľ) celé Rumunsko nenavštívil. Zdroje, ktoré uvádzajú, že Brașov je 2. najnavštevovanejšie mesto v krajine sa nemýlia. Počet návštevníkov a pripravenosť na poskytovanie služieb cestovného ruchu sú v tomto meste naozaj vysoko.

Užitočné linky:

• Sighişoara – rodné mesto Draculu
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Brașov
• BrasovTourism.eu
• Brașov na RomaniaTourism.com

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 8. 2018 (1 eur = 4,6588 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Brașov – Hollywood Rumunska je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Sighişoara dostať?

Sighişoara sa nachádza 160 km (2 h 45 min. autom; 3 h autobusom) juhozápadne od Cluj-Napoca.

Autobusom

Cestovný lístok stál 38,83 ron/8,36 eur/os. Autobusová spoločnosť ponúkala predaj lístkov aj cez internet, tak sme si ich kúpili radšej vopred. Odchod autobusu z Cluj-Napoca bol od športovej arény Sala Sporturilor „Horia Demian“ v západnej časti mesta. Pred odchodom si urobil šofér menšiu „prezenčku“, na ktorú ste nemohli odpovedať inak ako „Da“. 🙂

via GIPHY

Autobusy zastavujú na zastávke Parcare Penny Market (650 m/10 min. pešo) západne od pevnosti alebo na autobusovej stanici Autogara Cambus SA (1,3 km/18 min. pešo) severne od pevnosti, pri železničnej stanici. Ďalšie 3 zastávky Peco Rompetrol, Peco OMV a Peco Mall sú okolo 2,5 km/35 min. pešo severovýchodne od pevnosti.

Vlakom

Do Sighişoary sa dostanete aj vlakom. Železničná stanica sa nachádza 1 km/16 min. pešo severne od pevnosti.

Ako sa v meste Sighişoara pohybovať?

Na presun po meste nepotrebujete mestskú hromadnú dopravu ani taxi. Všade sa pohodlne dostanete pešo.

Čo v meste Sighişoara robiť, vidieť a navštíviť?

Sighişoara je veľmi príjemné a útulné mestečko. Stredoveká pevnosť (Cetatea Sighişoarei) na kopci uprostred mesta je od roku 1999 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti je to jediná obývaná pevnosť v Európe.

Hodinová veža

Najikonickejšou stavbou je Hodinová veža (Turnul cu Ceas, 14  ron/3,02 eur/os.), ktorá je hlavným vchodom do pevnosti. Vo vnútri veže sa nachádza historické múzeum a mučiareň. Každý návštevník sa ale určite teší na vyhliadkovú plošinu veže, odkiaľ sa naskytuje určite nádherný výhľad na panorámu mesta. Aj by som vám ten výhľad ukázal, keby som sa tam dostal. Žiaľ, mesto sme navštívili v pondelok. Aj keď ide o UNESCO lokalitu, v pondelok bola veža zatvorená.

Štyri malé rohové vežičky znamenajú súdnu autonómiu mestskej rady. Jej strechu tvoria farebné strešné škridle. Celkom navrchu si všimnite kohúta, ktorý predpovedá počasie.

Kostol dominikánskeho kláštora

Oproti Hodinovej veži sa nachádza dnes už len Kostol kedysi dominikánskeho kláštora (Biserica Mănăstirii Dominicane, 5 ron/1,08 eur/os.). Na mieste kláštora stojí nová radnica. Interiér kostola je prevažne barokový.

Socha Vlada Ţepeşa

Prejdite sa okolo kostola a na druhej strane uvidíte bustu valašského kniežaťa, Vlada Ţepeşa, (Estatua de Vlad Ţepeş, čítaj Vlad Cepeš). Vlad inšpiroval írskeho spisovateľa Brama Stokera k napísaniu príbehu o grófovi Draculovi.

Rodný dom Vlada Ţepeşa

Pokračujte ďalej po hlavnej ulici a na ľavej strane stojí veľký rohový oranžový dom (Casa Dracula). Nad vchodom visí tepaný železný drak. V dome sa údajne narodil Vlad Ţepeş, alebo tiež Vlad Narážač. Na prízemí našlo svoje miesto malé Múzeum zbraní a na prvom poschodí reštaurácia. Za poplatok (5 ron/1,08 eur/os.) vám ukážu aj izbu, v ktorej sa Vlad narodil.

Námestie pevnosti

Na konci uličky sa ocitnete na Námestí pevnosti (Piaţa Cetăţii, vstup voľný). Ide o dláždené  štvorstranné námestie, ktoré lemujú farebné stredoveké domčeky. Tie slúžia ako ubytovacie, stravovacie zariadenia či obchody. Centrum sa mi tak zapáčilo, že som si prosto musel sadnúť na terasu International Café, vychutnať si kávu a nasať atmosféru mesta (káva a limonáda/30 ron/6,46 eur/2 os.).

Školské schody a Kostol na kopci

Z námestia sa dostanete ku vchodu na kryté drevené schodisko (Scara Şcolarilor, v preklade školské schody, vstup voľný). Školské a kryté preto, aby chránili žiakov a učiteľov, ktorí po nich vystúpili každý deň do školy. Vystúpte i vy po 176 schodoch a pred vami sa objaví Kostol na kopci (Biserica din Deal, 5 ron/1,08 eur/os.), ako ho tu zvyknú nazývať. Je to neskorogotický kostol s románskymi základmi. Jeho vnútorné steny pokrývajú fresky z 15. stor., sadnúť si môžete na renesančný nábytok a obdivovať pôsobivý gotický oltár.

Cintorín

Hneď za Kostolom na kopci sa rozprestiera tajuplný cintorín (Cimitirul, vstup voľný). Cez deň vyzerá celkom obyčajne, ale v noci by som sa tu sám asi len tak netúlal. Predsa len, o upírom folklóre na Balkáne som sa toho načítal už dosť. Ale poobede aspoň poskytol príjemné útočisko pred horúcim slnkom.

Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa

V severnej časti pevnosti sa týči rímskokatolícky kostol sv. Jozefa (Biserica Romano-Catolică Sf. Iosif). Dovnútra sme sa nedostali, pretože sme nenašli nikoho, kto by nám otvoril.

Veže

V stredoveku bolo súčasťou obranného múru pevnosti 14 veží a 5 delostreleckých bášt. Dodnes sa zachovalo 9 veží a 2 bašty. Podobne ako u nás, o každú vežu sa staral jeden cech.

1. Kováčska (Turnul Fierarilor),
2. Mäsiarska (Turnul Măcelarilor),
3. Obuvnícka (Turnul Cizmarilor),
4. Kožušnícka (Turnul Cojocarilor),
5. Povraznícka (Turnul Frânghierilor),
6. Krajčírska (Turnul Croitorilor),
7. Garbiarska (Turnul Tăbăcarilor),
8. Klampiarska (Turnul Cositorarilor),
9. Hodinová veža (Turnul cu Ceas).

Spomeniem aspoň tieto 4 veže. Klampiarsku vežu dobre rozoznáte pre jej výšku 25 m a osemhrannú hornú plošinu. Nachádza sa naľavo od hlavného vstupu do pevnosti. Krajčírska veža strážila zadný vstup do pevnosti. Kováčska veža stojí napravo od Hodinovej veže. V jej vnútri nájdete malú galériu obrazov. Obuvnícka veža je v severnej časti pevnosti.

Vidieť sa určite oplatí aj podhradie, ktoré má tiež svoje čaro. Čo by to bolo za prechádzku bez zmrzliny! Za 1 kopček som zaplatil 3 ron/0,65 eur.

Prírodná rezervácia Platoul Breite

Až po návrate z Rumunska som sa dočítal o prírodnej rezervácii Platoul Breite (6,7 km/16 min. autom) západne od pevnosti. Rezervácia láka utiecť z ruchu starého mesta a oddýchnuť si v tieni 800 ročných dubov. Niektoré vyrástli do výšky 30 m a majú obvod až 6 m.

Kde sa v meste Sighişoara ubytovať?

V Sighişoare sme sa ubytovali v Pensiunea San Gennaro Centru (700 m/9 min. pešo východne od pevnosti/165,60 ron/35,66 eur/1 noc/2 os.). V cene izby boli zahrnuté raňajky, vlastná kúpeľňa, klimatizácia, chladnička, bezplatné súkromné parkovisko a wi-fi pripojenie. Aj keď sme prišli ešte pred obedom a naša izba nebola pripravená, ochotne nám zobrali ruksaky a my sme s nimi nemuseli chodiť po meste. Tento penzión sa nám páčil zo všetkých ubytovacích zariadení, v ktorých sme sa v Rumunsku ubytovali, najviac.

Kde sa v meste Sighişoara najesť?

Naobedovali sme sa v Grill Caffe Raluca (75 ron/16,15 eur/2 os.). Ochutnali sme tradičné rumunské špeciality. Tak sa nám tu páčilo, že sme sa vrátili aj na večeru, ku ktorej sme si objednali fľašu vína aj dezert (121 ron/26,06 eur/2 os.). Preto sa môže javiť cena trochu vyššia.

Ak by som sa mal vrátiť čo i len na jedno miesto v Rumunsku, vrátil by som sa do Sighişoary.

Užitočné linky:

• Cluj-Napoca – hlavné mesto Transylvánie
• Ďalšie články z Rumunska
• Oficiálny turistický portál mesta Sighişoara

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 7. 8. 2018 (1 eur = 4,6433 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sighişoara – rodné mesto Draculu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Turda dostať?

Turda sa nachádza 35 km/44 min. autom/30-42 min. autobusom juhovýchodne od Cluj-Napoca. Autobus (7-8 ron/1,51-1,73 eur/os.) vás odvezie z Autogara Beta v Cluj-Napoca na Statie Turda. Vlaky v meste nezastavujú (nie preto, že by mali zpoždění ;)). Najbližšia železničná stanica je vo vedľajšej dedinke Câmpia Turzii (7 km východne od Turda). Autobus je teda jednoznačná voľba.

Ako sa v meste Turda pohybovať?

Turda je veľká asi ako Poprad. Soľná baňa je od autobusovej zastávky vzdialená 6 km/15 min. autom/1 h 15 min. pešo. V mestečku jazdí aj nepravidelná MHD (4,50 ron/0,97 eur/os.). Aby sme sa vôbec dostali do bane, využili sme taxi službu (9-15 ron/1,95-3,24 eur/jazda). S pani na dispečingu, príp. so šoférom sa bez problémov dohovoríte po anglicky.

Cesta tam bola skutočným zážitkom. Sedel som vedľa šoféra, ktorý jazdil ako diabol, zatiaľ čo vzadu sedela nejaká pani s mierne agresívnym psom. Nemám rád stereotypy, ale pred príchodom do Rumunska som si predstavoval, že to bude vyzerať asi takto nejako. 😉

Ak sa vyberiete autom, parkovať môžete priamo pri  hlavnom vstupe do soľnej bane za 5 ron/1,08 eur/deň. Pred vstupom do bane si ešte chvíľu postojíte v rade, ale jej návšteva vám vyrazí dych.

Čo v meste Turda robiť, vidieť a navštíviť?

Hlavnou atraktivitou mesta Turda je soľná baňa.

Trochu histórie

Ťažba soli sa v meste Turda datuje už od 13. storočia i keď prvá zmienka je dokonca z roku 1075. Posledná baňa ukončila svoju činnosť v roku 1932. V roku 1992 sa stala centrom haloterapie (vdychovanie mikročastíc soli).

Po vstupe do soľnej bane v Turda

Hlavným vstupom (Intrarea principală Durgău, 30 ron/6,49 eur/os.) sa dostanete do galérie Františka Jozefa (Galeria Franz Iosef) – chodby dlhej 917 m, ktorá spája všetky 4 bane – Rudolf, Terézia, Jozef a Anton a 2 menšie miestnosti – hala Crivac a hala ťažby soli.

Z galérie Františka Jozefa sa po odbočení vľavo dostanete najprv na balkón bane Terézia (Balconul minei Terezia), na dne ktorej sa nachádza jazierko a neskôr na balkón bane Rudolf (Balconul minei Rudolf), o pár metrov menšej bane so všetkými aktivitami. Aby ste sa dostali do bane Terézia, musíte najprv zísť po schodoch (Scări) alebo sa zviezť výťahom na dno bane Rudolf (Lift Mina Rudolf). Z bane Rudolf vedú ďalšie schody (Scări) a výťah do bane Terézia (Lift Mina Terezia).

Baňa Rudolf

Rudolf (Mina Rudolf) je 42 m hlboká, 50 m široká a 80 m dlhá baňa. Baňa je vysoká asi ako 13 poschodová budova. Ak nemáte žiadne zdravotné problémy, odporúčam vám ísť dole po schodoch pešo (je to len 172 schodov 😉 ), pretože za čas, ktorý strávite čakaním na výťah, stihnete zísť aj vyjsť po tých schodoch naspäť. Aby ste sa zdržali v týchto priestoroch čo najdlhšie a vdýchli čo najviac mikročastíc soli, môžete v bani Rudolf využiť tieto aktivity:

• obrovské koleso, ktoré má výšku 20 m, 6 kabín, každá po 8 sedadiel, (8 min./5 ron/1,08 eur/os.),
• minigolf so 6 rôznymi traťami pre deti i dospelých (20 min./10 ron/2,16 eur/os.),
• 2 minibowlingové dráhy (20 min./10 ron/2,16 eur/os.),
• športové ihrisko na bedminton, futbal alebo hádzanú (100 ron/21,63 eur/1 hod.),
• biliardové stoly (0,4 ron/0,09 eur/1 min.),
• 4 stolnotenisové stoly (30 min./10 ron/2,16 eur),
• amfiteáter so 180 vyhrievanými sedadlami na usporadúvanie koncertov a konferencií (300 ron/64,88 eur/1 hod.),
• detské ihrisko so šmykľavkami a preliezačkami (zdarma).

Baňa Terézia

Kužeľovitá baňa Terézia (Mina Terezia) má hĺbku 120 m. Jazierko má hĺbku 0,5-8 m. Ak máte čas a chuť, môžete si asi 20 min. počkať v rade, potom zaplatiť 15 ron/3,24 eur/os. (max. 3 osoby) a člnkovať sa 20 min. na podzemnom jazierku.

Bane Jozef a Anton

Bane Jozef (Mina Josif) a Anton (Mina Anton) sú návštevníkom neprístupné. V bani Jozef sa však dostanete aspoň na balkón (Balconul minei Iosif), z ktorého môžete nahliadnuť do čierno-čiernej tmy bane a vyskúšať si, akú skvelú akustiku baňa má. Aj preto sa právom prezýva „Miestnosťou ozvien“.

Baňa Anton je 108 m hlboká a jediná, ktorá nemá žiadne spojenie s ostatnými baňami.

Hala Crivac a hala ťažby soli

Aby to nebolo len o zábave, ale aby ste sa aj niečo málo dozvedeli o tom, ako sa tu soľ ťažila, navštívte halu Crivac (Sala Crivacului) a halu ťažby soli (Sala Puțului de Extracție). Osemhrannú miestnosť Crivac pomenovali po stroji, ktorým sa vyťahovali soľné skaly na povrch. Je to pravdepodobne jediný soľný stroj v Európe na svojom pôvodnom mieste.

V hale ťažby soli sa nachádza replika v mierke 1:20, ktorá návštevníkovi čo najjasnejším spôsobom zobrazuje, ako soľ v bani Rudolf ťažili a vertikálne ju dopravovali na úroveň galérie.

Pre návštevníkov s obmedzenou schopnosťou pohybu je k dispozícii starý vchod (Intrarea Veche). Žiaľ, títo návštevníci sa nedostanú do baní Rudolf a Terézia. Do soľnej bane je zákaz vstupu so zvieraťom a konzumácia jedál a nápojov. V areáli sa nachádza bankomat. Taktiež si nezabudnite zobrať teplé oblečenie. Vo vnútri sa udržiava konštantná teplota 11-12 ^oC. Unikátny je aj osvetľovací systém. Vďaka dlhým neónovým trubiciam máte pocit, akoby ste sa ocitli v nejakom sci-fi filme.

Mesto a okolie

V meste Turda a jeho okolí ešte nájdete tiesňavu (niečo ako naša Zádielska dolina v NP Slovenský Kras), rímsku pevnosť Potaissa, kalvínsky reformovaný kostol, hrob princa Michala Chrabrého (pripojil Moldavsko a Transylvániu k Valašsku) a Historické múzeum.

Kde sa v meste Turda ubytovať a najesť?

Ubytovali a stravovali sme sa v Cluj-Napoca. Pre našu skúsenosť s ubytovacími a stravovacími službami si prečítajte tento článok.

Návšteva soľnej bane v Turda bola unikátnym zážitkom, ktorý splnil moje najnáročnejšie očakávania. Môžem ju všetkým vrelo odporučiť.

Užitočné linky:

• Soľná baňa v Turda
• Cluj-Napoca – hlavné mesto Transylvánie
• Ďalšie články z Rumunska

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 1. 8. 2018 (1 eur = 4,6240 ron).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Soľná baňa v Turda ponúka sci-fi zážitok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.