Ako sa do mesta Valencia dostať?

Po ceste, po koľajniciach alebo vo vzduchu? Vyberte si spôsob dopravy podľa vášho želania.

Autobusom

Autobusová stanica (Estació d’autobusos) sa nachádza v mestskej štvrti Campanar (1,7 km/21 min. pešo severozápadne od starého mesta Valencie).

Vlakom

Severná železničná stanica (Estació del Nord) sa nachádza v mestskej časti L’Eixample (800 m/10 min. pešo južne od starého mesta Valencie). O severnej stanici som písal v článku Quatre Carreres a L’eixample. Len 900 m/11 min. pešo južne od severnej stanice je železničná stanica Valencia-Joaquín Sorolla (Estación de Valencia-Joaquín Sorolla). V ostatných mestských štvrtiach sú roztrúsené ďalšie železničné stanice.

Lietadlom

Do mesta Valencia som letel lietadlom z letiska Flughafen Wien – Vienna International Airport (VIE) vo Schwechate v Rakúsku na letisko Aeroport de València (VLC) v Manises v Španielsku. Na letisku by ste obyčajne mali byť 2 hodiny pred odletom, v prípade, že odovzdávate batožinu na check-in, resp. 1,5 h, ak idete len na bezpečnostnú kontrolu a potom už len na bránu. Brána sa zatvára 30 minút pred odletom lietadla. Let trval 2 h a 35 min.

Za spiatočnú letenku z Viedne do Valencie som zaplatil 349,96 eur. Cena zahŕňala zapísanú batožinu (20 kg), príručnú batožinu s rozmermi 40 x 25 x 20 cm a výber miesta v lietadle. Pred letom do Maroka som si na letisku dal buchtu a kávu. Za účet som zaplatil 4,80 eur. Pri spiatočnom lete do Viedne som sa na letisku „naobedoval“. Bageta s mozzarellou, paradajkou a bazalkou a minerálna voda stáli 7,30 eur.

Ako sa po meste Valencia pohybovať?

Na presuny v meste Valencia som využil metro. Pred stanicou metra si v automate kúpite kartu za 9 eur, ktorú využijete na 10 jázd. Dávajte si ale pozor a neurobte, prosím, takú chybu ako ja. Karta platí len v zónach A a B. Neplatí v zóne C, v ktorej je napr. letisko. Ja som si to pri poslednej ceste metrom neuvedomil a musel som tak doplácať ešte ďalších 4,80 eur. Kartu totiž označujete nielen pred nástupom do metra, ale aj pri výstupe z neho.

Kde v meste Valencia získať info?

Turistické informačné centrum (Oficina Turisme Ajuntament València) sa nachádza na prízemí radnice mesta Valencia (Ajuntament de València) na Radničnom námestí (Plaça de l’Ajuntament) v starom meste (Ciutat Vella). Pri cestovaní sa zvyknem zastaviť v turistických informačných centrách iných miest, aby som mohol porovnať úroveň služieb.

Aj keď niektoré informačky sídlia na mestských alebo obecných úradoch, obyčajne sa v nich necítite ako na úrade. To sa, žiaľ, nedalo povedať o infocentre Valencie. Po vstupe ste si museli zobrať číslo, potom čakať a nakoniec sa už len pýtať, čo vás zaujímalo. Neplánoval som sa nič opýtať a keďže v informačke toho veľa nevystavovali, odišiel som veľmi rýchlo preč.

Kde sa v meste Valencia ubytovať?

V meste Valencia som vyskúšal 2 ubytovacie zariadenia – Hotel Ibis Budget Valencia pri letisku a penzión Pensión Alicante v centre mesta.

Hotel Ibis Budget Valencia Aeropuerto

Ubytovacie zariadenie Hotel Ibis Budget Valencia Aeropuerto ťaží zo svojej výbornej polohy len 750 m/10 minút pešo severne od letiska Aeroport de València. Hotel som si zvolil práve kvôli skorému rannému odletu do Maroka o 2 dni neskôr. Kufor som si mohol v hoteli odložiť ešte pred ubytovaním. Anglicky hovoriaci personál na recepcii bol veľmi príjemný a ochotný zodpovedať každú otázku. Chyžná nehovorila po anglicky, takže sme sa asi trochu nepochopili, či mi izbu mala alebo nemala upratať. Nakoniec mi ju teda neupratala, ale vôbec mi to nevadilo, zas až taký bordelár nie som.

Raňajky boli síce skromnejšie (lebo veď budget hotel), zato ale veľmi chutné. Výhodou je, že raňajky podávajú už od 4.30 h. Izba bola priestranná, vybavená klimatizáciou. Nevýhodou bolo, že okno sa dalo otvoriť len na šírku dlane, ale tým sú tuším hotely tejto siete známe. Za ubytovanie v 2-lôžkovej izbe pre 1 osobu na 2 noci som zaplatil 161 eur. Cena zahŕňala ubytovanie, raňajky, poplatky a dane. V hoteli môžete platiť platobnou kartou. Aj napriek vyššej cene bol celkový dojem z hotela dobrý.

Pensión Alicante

O penzióne Pensión Alicante som napísal v článku Staré mesto Valencie.

Kde sa v meste Valencia najesť?

V meste Valencia som vyskúšal viaceré reštaurácie – španielsku Taberna El Moss, raňajkáreň La Rollerie Valencia, tapas reštauráciu Restaurante Kabanyal, hamburgerovú The Black Turtle – Cirilo Amorós, taliansku Raffaello Pasta e Pizza a reštauráciu s barom Bar.Restaurant El Convento.

Taberna El Moss

Rodinný podnik Taberna El Moss sa nachádza v mestskej štvrti Extramurs, ktorá susedí so starým mestom Valencie zo západu. Reštauráciu som si vybral na základe pozitívnych recenzií na internete. V reštaurácii obsluhuje otec rodiny, ktorý pravdepodobne ako jediný hovorí po anglicky, v kuchyni sa za pultom zvŕtala jeho pani manželka a nákup mali na starosti ich dve dcéry. Na internete som sa dopátral aj k menám. Reštauráciu prevádzkujú José Ramón a Doña Vicenta.

Keď človek v Španielsku neochutná Sangríu, akoby tam ani nebol. Ďalší náročný horúci deň vo Valencii si žiadal niečo osviežujúce. Ja viem, že Sangría by sa mala vychutnávať, ale bola taká dobrá a ja som bol taký rozhorúčený, že som ju skrátka musel do seba „kopnúť“. Na základe odporúčania som ochutnal Valencijský šalát (zeleninový šalát s tuniakom a vajíčkom natvrdo). Netušil som, že táto kombinácia pochádza práve z Valencie. Ako hlavný chod som ochutnal typické španielske jedlo Carrillada de cerdo, dusené bravčové líčka s hustou zeleninovou omáčkou. Mäso bolo také jemné, že som ho krájal len vidličkou.

Bol som trochu prekvapený, keď som počas celej večere sedel v reštaurácii sám, pretože recenzie sa naozaj nemýlili. Jedlo bolo fantastické a obsluha veľmi príjemná. Je mi trochu ľúto, že taká dobrá a kvalitná reštaurácia vo Valencii nemá toľko hostí, koľko by si podľa mňa zaslúžila. Zase je na druhej strane pravda, že v čase, keď som v reštaurácii večeral, chodia na večeru snáď len nemeckí seniori. Za večeru som zaplatil 14,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou. Do reštaurácie som sa chcel vrátiť na večeru aj po mojom návrate z Maroka, ale problémy so žalúdkom mi to už nedovolili.

La Rollerie Valencia

Prečítajte si o raňajkách v reštaurácii La Rollerie Valencia v článku Staré mesto Valencie.

Restaurante Kabanyal

O obede v tapas reštaurácii Restaurante Kabanyal som napísal v článku El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Prečítajte si o večeri v reštaurácii The Black Turtle – Cirilo Amorós v článku Kde València snúbi tradičné s moderným.

Raffaello Pasta e Pizza

O obede v talianskej reštaurácii Raffaello Pasta e Pizza som napísal v článku Quatre Carreres a L’eixample.

Bar.Restaurant El Convento

Prečítajte si o obede v reštaurácii Bar.Restaurant El Convento v článku Staré mesto Valencie. 

Kam v meste Valencia zájsť na kávu?

V meste Valencia som navštívil kaviareň Café de Les Mones a kokteil bar Café de las Horas. Obidva podniky by som navštívil opäť.

Café de Les Mones

Prečítajte si o kaviarni Café de Les Mones v článku Staré mesto Valencie.

Café de las Horas

O kokteilovom bare Café de las Horas som napísal v článku Staré mesto Valencie.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Valencia – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Čo v časti staré mesto Valencie robiť, vidieť a navštíviť?

V starom meste Valencie si na svoje príde naozaj každý, predovšetkým milovníci historickej architektúry. História tu totiž na vás dýcha naozaj na každom kroku. Hradby, fontány, námestia, paláce, tržnice, veže a zvonice. Budovy v sebe ukrývajú zbierky, na aké si len spomeniete. Archeologické, historické, etnografické či umelecké. Stačí si len vybrať.

Veže Torres de Serranos

Veže Torres de Serranos (Torres dels Serrans) stoja na severovýchodnom okraji starého mesta. Boli súčasťou starých mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1392-1398. V minulosti slúžili ako severovýchodná brána do starého mesta pre prichádzajúcich z Aragónska a Katalánska. V rokoch 1586-1887 v nich väznili šľachticov a pánov. Na prízemí vstúpite do mesta cez veľkú bránu medzi vežami. Široké schodisko vás vyvedie na vyhliadkové galérie na 1. a 2. poschodí. V nejednej galérii by som presedel celý deň. Tretie poschodie tvoria vyhliadkové terasy. Z veží sa vám naskytne fantastický výhľad predovšetkým na bývalé koryto rieky Túria, ktoré nahradila záhrada Túria (Jardí del Túria), o ktorej som písal v článku Pláže a parky Valencie.

Veže sú otvorené len pri slnečnom počasí. Kým vyjdete hore, poriadne sa zapotíte. Návštevu veží vám odporúčam v skorých ranných alebo podvečerných hodinách. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné nemusel platiť.

Veže Torres de Quart

Gotické veže Torres de Quart boli západnou bránou do starého mesta. Taktiež boli súčasťou mestských hradieb. Postavili ich v rokoch 1441-1460. V roku 1623 sa mestská rada uzniesla na tom, že veže budú väzením pre ženy. Ako vojenské väzenie slúžili v rokoch 1813-1923.

Pred vstupom do veží si všimnite na vonkajšej omietke dodnes zachované známky intenzívneho bombardovania počas francúzskeho obliehania mesta v roku 1808. Kolónia papagájov ich neskôr využívala na hniezdenie. Riešenie veží sa podobá dispozičnému riešeniu veží Torres de Serranos. Na prízemí brána, 1. a 2. poschodí vyhliadkové galérie a 3. poschodí vyhliadková terasa.

Veže som navštívil v čase obeda, takže som si naplno užil slnečné lúče na ich vrchole. Na terase sa pripravte na poriadny vietor. Veže môžete takisto navštíviť len pri slnečnom počasí. V prípade dažďa, hmly alebo silného vetra sú pre verejnosť zatvorené. Vstupenka stojí 2 eur/os. V nedele a štátne sviatky je vstup do veží zdarma. Veže som navštívil v sobotu, ktorá nebola sviatkom, napriek tomu som žiadne vstupné neplatil.

Kultúrne centrum Beneficència (Centre Cultural la Beneficència)

Po ceste od veží Torres de Serranos ku vežiam Torres de Quart budete prechádzať okolo kultúrneho centra Beneficència (Centre Cultural la Beneficència). To je domovom Národopisného múzea (Museo Valenciano de Etnología) a Archeologického múzea (Museu de Prehistòria de València).

Námestie Panny (Plaza de la Virgen)

Jedným z centier starého mesta je Námestie Panny (Plaza de la Virgen). Už v rímskej ríši stálo v týchto miestach fórum. Dominantami námestia sú valencijská katedrála (La Seu de València) v južnej, vládny úrad (Palau de la Generalitat Valenciana) v západnej a Bazilika Panny Márie opustenej (Basílica de la Mare de Déu dels Desamparats) vo východnej časti zástavby. Stred námestia oživuje fontána, ktorá symbolizuje rieku Túria (Font del Túria). Námestie lemujú inštitúcie, obchody, bary, kaviarne a reštaurácie.

Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina)

Len pár metrov východne od námestia Plaza de la Virgen sa nachádza Archeologické múzeum L‘Almoina (Centre Arqueològic de l’Almoina). Obrovská plocha pod úrovňou námestia ukrýva najmonumentálnejšie časti mesta od jeho založenia až po neskorý stredovek, keď ho najprv obývali Rimania, neskôr Vizigóti a nakoniec Arabi. Uvidíte kúpele, verejné sklady alebo sýpky, svätyňu, kúriu, kde zasadal mestský senát, baziliku, fórum, krstiteľnicu, pohrebisko, ulice či kráľovský palác. Objekty dopĺňajú zmenšené modely a videoprojekcie pre lepšiu predstavu, aby ste vedeli, ako mohli vyzerať v čase svojej najväčšej slávy.

Nad kúpeľmi sa nachádza sklenený strop, naplnený vodou, cez ktorý sa dostáva dovnútra svetlo. Na objekte to vytvára zaujímavý odraz. Vstupenka stála 2 eur/os. Pri kúpe vstupenky mi veľmi zalichotili, keď sa ma opýtali, či si náhodou neuplatňujem študentskú zľavu. Vyžiadal som si aj audio sprievodcu, ktorý, žiaľ, v čase mojej návštevy nebol k dispozícii.

Zvonica El Miguelete

Osemhranná zvonica El Miguelete (El Micalet) prilieha ku valencijskej katedrále z juhozápadnej strany. Bola postavená v rokoch 1381-1424 v štýle valencijskej gotiky. Na jej vyhliadkovú ochodzu vo výške 50,85 m vedie točité schodisko s 207 schodmi. Je jednou z najvyšších veží starého mesta. Veža zaručuje perfektný výhľad. Celé staré mesto Valencie budete mať ako na dlani. Z ďalšej strany dovidíte až na Mesto umení a vied. Nad vašou hlavou visí zvon Micalet, ktorý váži neuveriteľných 7 514 kg. Kým veže Torres de Serranos a Torres de Quart som mal takmer celé sám pre seba, na zvonici El Miguelete sa to hemžilo návštevníkmi. Vstupenka stála 2 eur. Vo zvonici môžete platiť len v hotovosti.

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda)

Burza hodvábu a komodít (La Lonja de la Seda alebo tiež La Llotja de Mercaders) stojí v juhozápadnej časti starého mesta Valencie. Obecné zastupiteľstvo mesta rozhodlo o jej výstavbe v roku 1483. Je typickým príkladom valencijskej civilnej gotiky. Budova pozostáva z 3 častí:

• zmluvná hala, ktorá slúžila na obchodné transakcie a kde v roku 1407 založili mestskú banku,
• veža s 3 podlažiami, ktoré spája točité schodisko. Prízemie veže zaberá kaplnka. Na horných poschodiach väznili obchodníkov, ktorí vyhlásili bankrot.
• pavilón morského konzulátu s krásne vyrezávaným kazetovým stropom, ktorý pochádza z pôvodnej radnice Valencie. V pavilóne zasadal morský tribunál. Nájdete ho na 1. poschodí. Na prízemí budovy sa kedysi nachádzal živnostenský súd. Na obidvoch podlažiach sa premietajú videá o histórii budovy. V suteréne uvidíte len pôvodné klenby. Budova je postavená v renesančnom štýle.

Malá, ale útulná záhrada plná citrusov je príjemným zakončením prehliadky burzy. Od roku 1996 je burza súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vstupenka stojí 2 eur/os., ale ja som zase nemusel platiť. Jedinou podmienkou vstupu bola odpoveď na otázku, z ktorej krajiny pochádzam.

Centrálna tržnica (Mercado central)

Len pár metrov južne od burzy hodvábu stojí modernistická centrálna tržnica (Mercado central). Predchodcom tržnice bol trh, ktorý tu otvorili v roku 1839. Súčasnú tržnicu stavali v rokoch 1910-1928. Tržnica v sebe kombinuje kameň, tehly, železo, sklo a keramiku. Stredná kupola vyrástla do výšky 30 m. Tržnica sa chce stať najväčším aktívnym trhom v Európe a ašpiruje na zápis do Zlatej knihy centrálneho trhu.

Kúpite tu potraviny od výmyslu sveta – od čerstvých rýb a morských plodov, cez mäso, pečivo, ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky a zaváraniny až po kávu, čaj či vína. Po návrate z Maroka som si doprial len čierny čaj (2,40 eur). Predstavujem si, ako by som sa tu v piatok podvečer zastavil po práci a nakúpil si suroviny na víkendové varenie.

Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament)

Prirodzeným centrom južnej časti starého mesta Valencie je bezpochyby Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament). Dominantou námestia je neoklasicistická radnica (Ajuntament de València) v západnej časti zástavby. Južná časť budovy patrí Mestskému historickému múzeu (Museo Histórico Municipal de Valencia). V radnici získate info v Turistickej kancelárii mestskej rady vo Valencii (Oficina Turisme Ajuntament València).

Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas)

Jednou z najpozoruhodnejších budov v južnej časti starého mesta Valencie je Palác markíza z Dos Aguas (Palacio del Marqués de Dos Aguas). Sídli v ňom Národné múzeum keramiky od baroka po súčasnosť (Museo Nacional de Cerámica).

Múzeum náboženského umenia (Museo del Patriarca)

Len 180 m/2 min. pešo východne od Národného múzea keramiky nájdete ďalšie múzeum, tentoraz náboženského umenia (Museo del Patriarca) s niekoľkými dielami od Caravaggia, El Greca a ďalších známych maliarov. Z vonkajšej strany je na budovu nalepená fontána (Fuente De La Plaza), ktorá mi pripomínala fontánu di Trevi v Ríme, samozrejme v menšom.

Kde sa v časti staré mesto Valencie najesť?

V časti staré mesto Valencie som vyskúšal 2 reštaurácie – La Rollerie Valencia na raňajky a Bar.Restaurant El Convento na obed.

La Rollerie Valencia

Elegantná reštaurácia La Rollerie Valencia sa nachádza pri južnom okraji starého mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). V reštaurácii som sa zastavil posledný deň na raňajky. Sadol som si na terasu uprostred ulice, aby som ešte naposledy nasal atmosféru mesta. Objednal som si tradičné raňajky, ktoré tvorili croissant, maslo, domáci jahodový džem a káva, v mojom prípade espresso. Ku raňajkám som si ešte doobjednal čerstvú pomarančovú šťavu. Takéto raňajky by som jedol každý deň. Za raňajky som zaplatil 7 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Bar.Restaurant El Convento

Španielska reštaurácia Bar.Restaurant El Convento sa nachádza na západnom okraji starého mesta len pár metrov severne od gotických veží Torres de Quart. V reštaurácii tiež pripravujú denné menu. Na terase vám budú robiť spoločnosť holuby. Nemusíte sa obávať, nie sú veľmi dotieravé, len ich tam bolo dosť. Obsluha nehovorila po anglicky a kde nepomôžu ruky a nohy, pomôže prekladač v mobile.

Najprv som sa pýtal na paellu z morských plodov (Paella de Marisco) z menu č. 1 a potom si objednal menu č. 2 – Grilovanú Soleu (Lenguado a la Plancha). Menu pochopiteľne obsahovalo aj iné jedlá. Čašník to ale pochopil tak, že som si objednal paellu z menu č. 1 a hlavné jedlo z menu č. 2. Poctivo som všetko zjedol, čakal na ďalšie jedlá a obával sa, ako bude vyzerať účet. Pivo podávajú v namrazených pohároch. V tých horúčavách, ktoré v meste vládli, padlo nanajvýš vhod. Za účet som nakoniec zaplatil len 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v časti staré mesto Valencie zájsť na kávu?

V časti staré mesto Valencie sa to len tak hmýri kaviarňami a barmi. Odporúčam vám kaviareň Café de Les Mones a kokteilový bar Café de las Horas.

Café de las Horas

Kokteilový bar Café de las Horas sa nachádza v samom centre starého mesta v bočnej uličke severne od námestia Plaza de la Virgen. Sedel som v uličke, v ktorej príjemne pofukoval vietor. Zaplatiť som ale šiel dovnútra, kde to bolo vďaka klimatizácii, ktorá snáď išla naplno, ako v chladničke. Zároveň som si všimol extravagantný neobarokový interiér. Café de las Horas sa totiž definuje ako klasická literárna kaviareň z prelomu storočia, parížska kaviareň, anglická čajovňa a americký kokteilový bar zároveň. Vyskúšal som espresso a Negroni. Káva i kokteil boli perfektné. Za účet som zaplatil 10 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Café de Les Mones

Café de Les Mones sa nachádza na východnom okraji starého mesta, severne od stanice metra Colón (žltá linka č. 0, červená linka č. 3, zelená linka č. 5, oranžová linka č. 7 a hnedá linka č. 9). Kaviareň sídli na rohu historickej budovy oproti parku (Plaça D’Alfons el Magnánimo). Obsluha nehovorila po anglicky, napriek tomu sme sa dohovorili. Objednal som si espresso a Aperol Spritz. Ten síce v ponuke nemali, napriek tomu mi ho pripravili. K aperolu som navyše dostal arašidy. Za účet som zaplatil 9,20 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v časti staré mesto Valencie ubytovať?

Pensión Alicante má výbornú polohu v centre mesta, len pár metrov severne od stanice metra Xàtiva (červená linka č. 3, zelená linka č. 5 a hnedá linka č. 9). Okolie penziónu ponúka plno možností, kam si zájsť na jedlo alebo kávu. Prístup do penziónu je možný po schodoch aj výťahom. Na recepcii som stretol 2 zamestnancov. Obidvaja boli veľmi milí. Pri check-in som dostal kľúče nielen od izby, ale aj od budovy, takže som sa do izby mohol vrátiť kedykoľvek.

Bol som ubytovaný v útulnej 1-lôžkovej izbe číslo 2 so súkromnou kúpeľňou s oknom do átria budovy a klimatizáciou. Izba mi veľmi pripomínala izbu mojej kamarátky v Barcelone. V penzióne som si mohol nechať kufor aj po check-out-e. Za jednu 1-lôžkovú izbu na 1 noc pre 1 osobu som zaplatil 41,40 eur. Pre môj ďalší pobyt vo Valencii by som si určite zvolil Pensión Alicante.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

El Pla del Real

Mestská štvrť El Pla del Real sa rozprestiera východne od starého mesta Valencie a časti L’Eixample, severne od Quatre Carreres, juhovýchodne od La Saïdia a západne od Poblats Marítims. Od starého mesta ju oddeľuje Záhrada Túria, súvislý pás zelene, ponad ktorý vedú Most kvetov a Most mora. V záhrade tiež stojí Palác hudby vo Valencii. Osobne milujem Záhradu Monforte, ktorá je hneď neďaleko.

Záhrada Túria (Jardí del Túria alebo Jardín Del Turia)

Záhrada Túria (Jardí del Túria) sa vinie okolo starého mesta Valencie zo severozápadu na juhovýchod. Kedysi bol pás zelene korytom rieky Túria. Tá sa však v roku 1957 tak rozvodnila, že sa španielska vláda so starostom mesta rozhodli rieku odkloniť. Záhrada Túria v súčasnosti nie je len najväčší park Valencie, ale aj celého Španielska. Mosty ponad záhradu spájajú mestské časti Valencie. Zároveň vymedzujú 16 častí záhrady (Tram alebo Segment I-XVI). Park je menšou botanickou záhradou so stredomorskou flórou.

Okrem toho je vybavená viacerými športoviskami, detskými ihriskami či záhradnými reštauráciami. V záhrade to napriek vysokým horúčavám žilo v každú dennú hodinu. Každú chvíľu okolo mňa prešla iná skupina cyklistov na prehliadke mesta zo sedla bicykla alebo Valencijčan, ktorý venčil svojho psa. Pod mostom pri východe z metra zase miestni cvičili zumbu. Ja som si užil prechádzku pomedzi stromy za cvrlikania cikád. Záhrada je celoročne voľne prístupná.

Most kvetov (El puente de las Flores alebo Pont de les flors)

Farebný Most kvetov (El puente de las Flores) je jedným z mostov, ktorý spája staré mesto so štvrťou El Pla del Real. Most slávnostne otvorili v roku 2002. Pochádza z dielne známeho architekta Santiaga Calatrava, ktorý stojí aj za Mestom umení a vied. Most získal svoje pomenovanie vďaka kvetom, ktoré menia každé ročné obdobie. Dĺžka mosta je 156 m a šírka 24 m. Nájdete na ňom neuveriteľných 3 570 črepníkov (podľa iného zdroja až 27 000), chodníky pre chodcov a lavičky na oddych.

Most mora (Puente del Mar alebo tiež Pont del Mar)

Morský most alebo Most mora (Puente del Mar) je len niekoľko metrov južne od mostu kvetov. Masívny kamenný most vedie ponad kruhový rybník. Most postavili v roku 1591 v renesančnom slohu. V malých pavilónoch sú obrazy Panny Márie a svätého Pascuala Baylóna, mnícha a mystika zo 16. storočia.

Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València)

Časti XI dominuje Palác hudby vo Valencii (Palau de la Música de València). Pri prechádzke záhradou ho určite neprehliadnete. Odráža sa vo štvorcovom rybníku s fontánou. Palác je dejiskom koncertov a vystúpení orchestra.

Záhrada Túria – Časti XII-XVI

Časti XII-XVI susedia s Mestom umení a vied. Časťami sa kľukatí Rieka života (Río de la Vida), umelý potok pripomínajúci rieku Túria, ktorý vytvára meandre a ostrovčeky. Prehliadka záhrady Túria by nebola kompletná bez návštevy Umbracle, promenády so stredomorskou flórou a akvária, ktoré sa zameriava na morské ekosystémy. 

Záhrada Monforte (Jardín de Monforte alebo tiež Jardí de Montfort) – najkrajší park Valencie

V mestskej štvrti El Pla del Real som zároveň našiel moje najobľúbenejšie miesto vo Valencii. Je ním záhrada Monforte (Jardín de Monforte). Záhrada ponúka plno zákutí, v ktorých sa ukryjete pred ruchom blízkeho starého mesta. Spoločnosť vám budú robiť mačky, ktoré sa tu udomácnili.

Vedeli ste, že záhrada Monforte je poslednou historicko-umeleckou záhradou 19. storočia, ktorá ostala vo Valencii?

Záhrada Monforte patrí medzi najkrajšie vo Valencii. Spája v sebe to najlepšie z francúzskeho parku v neoklasicistickom štýle a anglickej záhrady v romantickom štýle. Zdobia ju sochy z talianskeho mramoru, fontány a jazierka, živé ploty a kvetinové záhony, vodopád a jaskyňa. Tie spájajú chodníčky, ktoré lemujú lavičky na oddych. V roku 1941 ju vyhlásili na „Národnú historicko-umeleckú záhradu“. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1973. Do prechodu v kaštieli umiestnili informačné tabule o významných drevinách, sochách a bodoch záujmu. Tabule sú vo valencijčine, španielčine a angličtine. Záhrada je voľne prístupná celoročne. Kaštieľ vo francúzskom rokokovom štýle slúži na civilné sobáše.

La Saïdia

Mestská časť La Saïdia ponúka príjemnú prechádzku v Kráľovskej záhrade, ktorá susedí s Múzeom výtvarného umenia vo Valencii.

Kráľovská záhrada (Jardines del Real alebo tiež Jardines de Viveros)

Kráľovské záhrady (Jardines del Real alebo Jardines de Viveros) možno neponúkajú toľko možností trávenia voľného času ako Záhrada Túria alebo takú históriu ako Záhrada Monforte. Vynikajú však veľkým počtom a rozmanitosťou botanických druhov. Ponúkajú príjemné posedenie okolo fontány, niekoľko možností občerstvenia sa v bufetoch a sú vhodným východiskovým bodom na spoznávanie Múzea prírodných vied a Múzea výtvarného umenia vo Valencii. Záhrady sú dejiskom koncertov a podujatí pod holým nebom.  

Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València)

V objatí záhrady Túria a záhrad Viveros stojí historická budova zo 17. storočia. Prebýva v nej Múzeum výtvarného umenia vo Valencii (Museu de Belles Arts de València). Svoje miesto tu našlo výtvarné umenie od stredoveku až po súčasnosť od valencijských, katalánskych, španielskych, flámskych a talianskych umelcov. Niekoľko expozícií sa venuje Joaquínovi Sorollovi (1863-1923), valencijskému maliarovi a predstaviteľovi luminizmu (maliarske poňatie založené na farebnom vyjadrení svetla).

Uvidíte sochy, maľby, výkresy, výtlačky a archeologické zbierky. Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum okrem prehliadok organizuje tiež workshopy, konferencie, koncerty, filmové premietania a školenia. Múzeum je otvorené od utorka do nedele. Vstup je zdarma. Internetová stránka múzea je po valencijsky a španielsky. 

Poblats Marítims

Po návrate z Maroka som navštívil mestskú štvrť Poblats Marítims a pobrežie Valencie. Poslednou stanicou metra je Marítim – Serrería, po ktorú premávajú zelená linka 5 a žltá linka 7. Odtiaľto ďalej premávajú električky, fialová linka 6 po zastávku Grau – La Marina a modrá linka 8 po zastávku Marina Reial J. Carlos. Z tejto zastávky už je to k moru len 500 m/6 min. pešo.

Neďaleko zastávky Grau – La Marina stojí pamätník s fontánou, ktorý je venovaný valencijskému maliarovi Joaquínovi Sorollovi. Zamierte na juh ku prístavu, kde vašu pozornosť určite upúta socha ženskej hlavy s klobúkom. Socha nesie príznačný názov La Pamela. Odtiaľto dovidíte až na Mesto umení a vied. Nie je tu veľa miest, kde sa ukryjete pred páliacim slnkom, preto rýchlo bočím smerom na východ a popri prístave mierim smerom na pláž.

Po pár minútach prichádzam na pieskovú pláž (Playa de las Arenas). Široká pláž ponúka dostatok miesta pre kúpania chtivých a slnka vyhľadávajúcich návštevníkov. Ja ale pokračujem ďalej až na okraj móla. Osobný prístav sa rozprestiera po pravej ruke, lámače vĺn naľavo. Na konci móla stojí krytá prístavná vyhliadka (Mirador del Puerto). Odtiaľto dovidíte na ďalšie prímorské letoviská na severe.

Kde sa v severovýchodnej Valencii najesť?

Tapas reštaurácia Restaurante Kabanyal (vedľa zastávky Grau – La Marina) sa nachádza v mestskej štvrti Poblats Marítims. Na obed som mal chuť len na niečo menšie. Preto som ochutnal domáce Kuracie karí krokety podľa tradičnej receptúry. Jedlá by vás mali preniesť do minulosti, keď vám ich pripravovali vaše mamy a babičky. Síce som nevyrastal v Španielsku, keby mi ale moja babka pripravovala takéto krokety, mal by som ju veľmi rád. Krokety som zapil svetlým ležiakom z Galície. Za obed som zaplatil 18,70 eur.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Mestská štvrť Quatre Carreres

Dominantou mestskej štvrte Quatre Carreres je komplex budov Mesto umení a vied (Ciudad de las Artes y las Ciencias). Komplex tvoria:

• Oceanogràfic,
• Àgora,
• Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe),
• Umbracle,
• Hemisfèric,
• Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía).

Oceanogràfic

Vedeli ste, že veľká korytnačka Aldabra je 2. najväčšou korytnačkou sveta (po galapágskej) a môže piť cez nos?

Oceanogràfic je najväčšie akvárium v Európe. Žijú v ňom živočíchy z hlavných svetových morských ekosystémov od Arktídy, cez Stredozemné more, Červené more až po Antarktídu a jeho súčasťou je jedno z najväčších delfinárií na svete. Návštevníci ho mohli prvýkrát navštíviť v roku 2003. Akvárium organizuje vzdelávacie a voľno-časové aktivity pre všetkých milovníkov morskej fauny. Vstupenka stojí 33,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Vedeli ste, že názov kormorán vznikol spojením dvoch latinských slov „corvus“ a „marinus“, čo znamená „morská vrana“?

Àgora

Àgora, veľké kryté námestie, pôsobí zo všetkých budov Mesta umení a vied snáď najviac mimozemsky. V roku 2018 sa v nej zrodilo centrum CaixaForum. Projekt je dielom katalánskeho architekta Enrica Ruiz-Geliho. CaixaForum poskytuje svoje priestory na koncerty, prednášky, semináre, workshopy, výstavy a predstavenia. Vstupenky si kúpite na CaixaForum València.

Vedecké múzeum Príncipe Felipe (Museo de las Ciencias Príncipe Felipe)

Vedecké múzeum Príncipe Felipe otvorili v roku 2000. Múzeum vás zábavným a interaktívnym spôsobom oboznámi so životom, vedou a technikou, ktoré nás obklopujú. Zatiaľ, čo v iných múzeách sa nesmiete ničoho dotýkať, toto múzeum sa riadi heslom: „Zakázané sa nedotýkať, necítiť a nemyslieť.“ Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. V múzeu tiež organizujú rôzne aktivity, súťaže, konferencie, tvorivé dielne, či podujatia pre odbornú a laickú verejnosť. Múzeum navrhol architekt valencijského pôvodu Santiago Calatrava.

Vedeli ste, že vo vedeckom múzeu sa nachádza Foucaultovo kyvadlo (dokazuje, že Zem sa točí okolo svojej osi), ktoré so svojimi 34 m patrí medzi najdlhšie na svete?

Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinované vstupenky do kinosály, vedeckého múzea a akvária. V múzeu si môžete do svojho mobilného telefónu stiahnuť audio-sprievodcu vo valencijčine, španielčine, francúzštine, taliančine, nemčine a angličtine za 1 eur.

Umbracle

Umbracle je promenádou so stredomorskou flórou a výstavným priestorom o celom Meste umení a vied. Zároveň krátkodobo vystavuje sochy súčasných umelcov z celého sveta. Videl som tak veľké bronzové sochy inšpirované antikou od poľského umelca Igora Mitoraja (1944-2014). Fragmenty sôch dokonale zapadli do komplexu. Roztrúsené po celom areáli vytvárali vo mne dojem Atlantídy. Výstava trvala do 16. októbra 2022.

V suteréne sa ukrýva 2-podlažné parkovisko pre autá a autobusy. Cena parkovného je 2,30 eur/hod., max. 24 eur/deň. Ak sa však preukážete vstupenkou do ktoréhokoľvek objektu Mesta umení a vied, za parkovné zaplatíte 7 eur/deň. Balkón na severe poskytuje výhľad na celý areál. Umbracle sprístupnili v roku 2000. Je voľne prístupná.

Hemisfèric

Hemisfèric bola 1. budovou v Meste umení a vied. Svoje brány pre návštevníkov otvorila v roku 1998. Budovu takisto navrhol architekt Santiago Calatrava. Má predstavovať obrovské ľudské oko, ktoré sa otvára hviezdam a poznaniu. Symbolizuje pozorovanie sveta, ktorý objavíte vďaka audiovizuálnym projekciám. Tie vás prenesú do praveku, na dno oceánov, do najkrajnejších zákutí vesmíru a na mnohé ďalšie fantastické miesta.

Vedeli ste, že premietacia sála má kapacitu viac ako 300 osôb, konkávne plátno s plochou 900 m² a priemerom 24 m?

Kinosála má síce strechu vajcovitého tvaru, vo vnútri sa však nachádza obrovská guľa, v ktorej sa premieta. Nájdete tu veľkoformátové kino IMAX dome (obraz je 10x väčší ako v bežnom kine), digitálnu 3D obrazovku (rozmery obrazovky sú 22 x 11 m) a systém fulldome na rôzne digitálne projekcie od astronomických prezentácií až po zábavné programy. Budova tiež slúži na krátkodobé výstavy a usporadúvanie podujatí. Vstupenka stojí 8,70 eur/os. Na oficiálnej internetovej stránke tiež ponúkajú rôzne kombinácie vstupného do kinosály, vedeckého múzea a akvária.

Palác umení (Palau de les Arts Reina Sofía)

Aj za architektúrou paláca umení stojí valencijský architekt Santiago Calatrava. Palác slávnostne otvorili v roku 2005. Budova má tvar šošovky. Pri stavbe použili biely betón. Dve škrupiny, ktoré obklopujú budovu, sú z vrstvenej ocele, ktorý pokryli trencadis (keramický obklad – typ mozaiky zo zlepených črepov dlaždíc a rozbitého porcelánu). Vo svojich 4 sálach hostí operné, baletné, divadelné predstavenia, koncerty, kongresy, prednášky či diskusie.  

Palác umení môžete navštíviť aj počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. Počas prehliadky sa návštevníci dostanú aj do priestorov, do ktorých by sa počas predstavenia nedostali. Sprievodcovia oboznámia návštevníkov so všetkými umeleckými a architektonickými detailmi budovy. So špeciálnou vstupenkou sa zúčastníte skúšky alebo asi 30-minútového predstavenia. Prehliadka v španielčine alebo angličtine trvá 1 hodinu. Vstupenka na prehliadku stojí 11 eur/os.

Mestská štvrť L’eixample

Štvrť L’eixample sa rozprestiera medzi starým mestom a štvrťou Quatre Carreres. Za pozornosť v nej stoja býčia aréna, železničná stanica a tržnica.

Býčia aréna (Plaza de Toros de València)

Býčia aréna sa nachádza na severnom okraji štvrte L’eixample na hranici so starým mestom Valèncie. Arénu postavili v 19. storočí. Žiaľ, priamo do býčej arény sa momentálne (august 2022) nedostanete, lebo je pre verejnosť zatvorená z dôvodu údržby. Môžete ju však navštíviť aspoň virtuálne. V tesnom susedstve arény ale môžete navštíviť Valencijské múzeum býčích zápasov (El Museu Taurí de València). Múzeum patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie múzeá svojho druhu v Španielsku. Dozviete sa celú históriu býčích zápasov, všetko o býkoch, toreadoroch i samotnej aréne. Vstupenka stojí 2 eur/os.

Železničná stanica (València Estación del Norte)

Železničná stanica susedí s býčou arénou zo západu. Stanicu v modernistickom štýle (španielska verzia secesie) navrhol Demetrio Ribes v roku 1917. Síce som do a z Valèncie necestoval vlakom, stanicu som napriek tomu navštívil. Zblízka som si pozrel jej interiér, ktorý zdobia farebné mozaiky plné ovocia a kvetov. Tie predstavujú úrodnú krajinu Valèncie a obchod s pomarančmi.

Tržnica Mercat de Colón

Tržnicu Mercat de Colón slávnostne otvorili na Štedrý večer v roku 1916. Architekt Francisco Mora (študoval na Škole architektúry v Barcelone pod vedením Domènecha i Montanera) sa pri jej navrhovaní inšpiroval katalánskymi modernistickými prúdmi. Navrhol pozdĺžny priestor s 3 loďami s kovovými nosníkmi. Konce uzatvárajú kamenno-tehlové brány, ktoré pripomínajú víťazné oblúky. Budova získala v roku 2003 cenu Europa Nostra v kategórii reštaurátorské práce. V jej vnútri sa môžete občerstviť v niekoľkých reštauráciách, kaviarňach, pivovaroch, baroch a samozrejme stánkoch s čerstvými potravinami. Tržnica žije nielen svojimi prevádzkami, ale aj podujatiami, ktoré sa tu pravidelne konajú.

Kde sa v štvrtiach Quatre Carreres a L’eixample najesť?

V každej z týchto 2 štvrtí som vyskúšal 1 reštauráciu. Recenzie pripájam nižšie.

Raffaello Pasta e Pizza

Talianska reštaurácia Raffaello Pasta e Pizza sa nachádza v štvrti Quatre Carreres (850 m/11 min. pešo severozápadne od Mesta umení a vied). Reštaurácia pôsobí skôr fast-foodovým dojmom. Pripravujú v nej ale fantastické Ravioli plnené špenátom a ricottou preliate maslovo-šalviovou omáčkou. Za obed som zaplatil 13 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

The Black Turtle – Cirilo Amorós

Sieť reštaurácií The Black Turtle (Čierna Korytnačka) nájdete vo viacerých mestách Španielska. The Black Turtle – Cirilo Amorós sa nachádza v štvrti L’eixample (700 m/9 min. pešo východne od Býčej arény). Moderná reštaurácia, ktorá sa špecializuje predovšetkým na burgre a jedlá z grilu. Ochutnal som výborný American burger (Syr čedar, kučeravý šalát lollo, paradajka, červená cibuľa, chrumkavá slanina a základ burgerovej omáčky). V horúci letný večer (ešte vtedy ukazoval teplomer na lekárňach 38 ^oC) som si k burgru objednal veľké pivo mojej obľúbenej nemeckej značky, ku ktorému som navyše dostal popcorn. Za večeru som zaplatil 16,90 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie články z Valencie:

• El Pla del Real, La Saïdia a Poblats Marítims – pláže a parky Valencie
• Staré mesto Valencie
• Valencia – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Quatre Carreres a L’eixample – kde València snúbi tradičné s moderným je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. La Barceloneta
2. Barri Gòtic
3. El Raval
4. Sant Pere, Santa Caterina i la Ribera

Námestie Plaça del Rei

Kráľovské námestie Plaça del Rei sa nachádza vo východnej časti gotickej štvrte Barri Gòtic. Námestie získalo pomenovanie vďaka bývalému kráľovskému palácu Palau Reial Major, ktoré ho z väčšej časti lemuje. V paláci sídlili katalánski grófi v 13.-15. storočí. Katolícki panovníci Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I. Kastílska údajne práve na tomto nádvorí prijali moreplavca Krištofa Kolumba po jeho návrate z Ameriky. Juhovýchodnú časť zástavby zaberá Casa Padellàs, v ktorej sídli Múzeum histórie Barcelony. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona)

Pod námestím Plaça del Rei sa nachádza Múzeum histórie Barcelony (Museu d‘Història de Barcelona). Múzeum viac pripomína archeologickú lokalitu, ktorá zahŕňa pozostatky rímskej kolónie a biskupský súbor starého Barcina. Okrem samotnej archeologickej lokality uvidíte rôzne archeologické, historické a numizmatické zbierky. Vysvetlivky sú v katalánčine, španielčine a angličtine. Vstupenka stojí 7 eur/os. Cena zahŕňa audio sprievodcu.

Námestie Plaça de Sant Jaume

Na námestí Plaça de Sant Jaume sa nachádzajú najvýznamnejšie budovy pre všetkých Barcelončanov a Kataláncov – radnica mesta Barcelona a vládny úrad Palau de la Generalitat. Už v staroveku bolo práve tu centrum rímskeho mesta Barcino, rímske fórum, s chrámom cisára Augusta, ktorého pozostatky, konkrétne 4 stĺpy a architráv (priečne brvno nad stĺpmi prenášajúce zaťaženie na hlavice stĺpov) ešte i dnes môžete vidieť v susednej ulici. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vládny úrad Palau de la Generalitat

V severozápadnej časti zástavby námestia Plaça de Sant Jaume stojí Palau de la Generalitat, sídlo katalánskej vlády. V roku 1976 vybudovali v paláci zvonkohru so 49 zvonmi, ktorá hrá každý deň o 12.00 a 18.00 hodine. Bezplatná prehliadka so sprievodcom trvá 50 minút a koná sa vždy 2. a 4. víkend celý rok okrem augusta. Prehliadku si vopred rezervujte vyplnením on-line formulára.

Radnica mesta Barcelona (Ajuntament)

Oproti Palau de la Generalitat sídli v Casa de la Ciutat radnica mesta Barcelona (Ajuntament). Prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú hodinu a konajú sa v nedele. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred.

Námestie Plaça de Sant Just

Plaça de Sant Just a Baziliku svätých spravodlivých mučeníkov a pastierov (Basílica dels Sants Màrtirs Just i Pastor) by som si pravdepodobne za cieľ svojej prehliadky mesta nezvolil. Námestie ale ponúka jednu zaujímavosť pre všetkých filmových fajnšmekrov. Na malom námestí pred spomínanou bazilikou sa totiž natáčal jeden z mojich obľúbených filmov „Parfum: Príbeh vraha“. A ak vás zaujíma, ktorá scéna to bola, tak námestie predstavovalo parížske trhovisko.

Rímsky múr a akvadukt (Casa de l’Ardiaca)

Na viacerých miestach gotickej štvrte (Barri Gòtic) stále uvidíte pozostatky rímskych múrov. Na námestí Plaça Nova stoja 2 rímske veže (Torres Romanes), pomedzi ktoré kedysi viedla severozápadná brána a akvadukt (Aqüeducte romà). Kým múry a veže sú skutočné, akvadukt, ktorý stál pri bráne do mesta, je len replikou. Za múrom a ľavou vežou sa ukrýva Casa de l’Ardiaca, mestský archív Barcelony od roku 1921. Za pravou rímskou vežou sídli firemná kancelária Biskupského paláca v Barcelone (Palau Episcopal de Barcelona). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4). Ďalšie dobre zachované pozostatky múrov z rímskych čias uvidíte na severnom konci ulice Carrer del Sots-Tinent Navarro, z opačnej strany námestia Plaça del Rei alebo na archeologickom nálezisku Porta de Mar.

Námestie Plaça Reial

Vydláždené námestie Plaça Reial lemujú vysoké palmy, v jeho strede zurčí Fontána troch Grácií, po ktorej stranách svietia pouličné lampy navrhnuté Antonim Gaudím. Navrch umiestnil architekt okrídlené prilby a drakov. Najbližšia stanica metra je Liceu (zelená linka L3).

Aj sme si chceli na námestí posedieť pri šálke kávy, ale jediné, čo som si z celého námestia Plaça Reial zapamätal, bol ten neznesiteľný puch mobilných wc toaliet, ktoré tam práve v momente našej návštevy pumpovali.

„El Beso“ (El Petó) de Joan Fontcuberta

Nástennú maľbu „Bozk“ („El Beso“, „El Petó“), „Bozk slobody“ („The Kiss of Freedom“) alebo tiež „Každým bozkom začína svet“ („The World begins with every Kiss“) vytvorila Joan Fontcuberta. V skutočnosti ide o fotomozaiku, ktorú tvorí 6 tisícok malých keramických dlaždíc. Každá dlaždica zachytáva osobu, miesto alebo moment, ktorý sa spája so slobodou prejavu. Mozaika sa síce trochu ukrýva medzi domami, napriek tomu stojí za tú námahu, aby ste ju našli. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Námestie Plaça Sant Felip Neri

Námestia gotickej štvrte Barcelony (Barri Gòtic) skrátka majú atmosféru. Jedným z nich je určite námestie Plaça Sant Felip Neri, ktoré získalo svoje pomenovanie vďaka barokovému kostolu, ktorý sa na ňom nachádza. Stred námestia zdobí malá fontána. S námestím sa spája jedna smutná udalosť z minulosti. Počas bombardovania talianskym letectvom v roku 1938 zomrelo na námestí 42 ľudí (prevažne detí). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Vysoké škola architektov Katalánska (Col·legi d’Arquitectes – COAC)

Na Plaça Nova zažijete Picassovo umenie priamo v uliciach Barcelony. Stojí tu Vysoká škola architektov Katalánska (El Col·legi d’Arquitectes de Catalunya, skrátene COAC), ktorú „zdobí“ neslávne známa nástenná maľba. Picasso vytvoril v roku 1962 umelecké dielo, ktoré predstavuje stredomorské festivaly. Miestna tlač ich po odhalení zosmiešnila a označila za detskú čmáranicu. Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Biskupský most (Pont del Bisbe)

Pri ceste z námestia Plaça Nova na námestie Plaça de Sant Jaume budete prechádzať popod Biskupský most (Pont del Bisbe). Aj keď most pôsobí starým dojmom, vytvorili ho len v 20. rokoch 20. storočia. Most spája vládny úrad Palau de la Generalitat s Domom kanonikov (Casa dels Canonges). Najbližšia stanica metra je Jaume I (žltá linka L4).

Fontána svätej Anny (Font de Santa Anna)

Na ulici s vtipným názvom (Carrer de la Cucurulla) sa ešte stále napijete z jednej z najstarších, ak nie najstaršej fontány mesta, fontány svätej Anny (Font de Santa Anna). Tá tu stojí už od roku 1356.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kolumbov pamätník (Monument a Colom) alebo Kolumbova vyhliadka (Mirador de Colom)

Pamätník Krištofa Kolumba sa nachádza na konci ulice La Rambla pri mori. Najbližšia stanica metra je Drassanes (linka L3).

Krištof Kolumbus sa pri svojom návrate po objavení Ameriky (1492) vylodil práve v Barcelone. Pamätník postavili v roku 1888 pri príležitosti Svetovej výstavy. 60 metrov vysoký stĺp vyrobili z liatiny v korintskom štýle. Výťah v jeho vnútri (mimochodom, bol to vôbec 1. výťah v Barcelone) vás vyvezie na vyhliadkovú plošinu, z ktorej budete mať Barcelonu ako na dlani. Na samom vrchole pamätníka stojí Krištof Kolumbus, ktorý drží v ľavej ruke navigačné mapy a pravou ukazuje na cestu do Ameriky. Prízemie stĺpa využíva turistický informačný bod. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Moja kamarátka, ktorá ma sprevádzala mestom, sa smeje, že Kolumbus ukazuje na miesto, kde kedysi pracovala.

Rambla de Mar

Len pár metrov od Kolumbovho pamätníka zistíte, že ulica La Rambla sa pri ňom nekončí, ale pokračuje v podobe drevenej lávky ponad more. Rambla de Mar spája 2 prístavy – Moll de la Fusta a Španielsky prístav (Moll d’Espanya). Pri promenáde Moll de la Fusta kotví historický škuner Santa Eulàlia, o ktorom som už písal v článku El Raval. Na konci Španielskeho prístavu je obchodné centrum, pred ktorým návštevníci vyhľadávajú známe Akvárium (L’Aquàrium de Barcelona) s 80 m dlhým tunelom so žralokmi.

Múzeum histórie Katalánska (Museu d’Història de Catalunya)

Múzeum histórie Katalánska sídli v tehlovom Paláci mora (Palau de Mar), bývalom sklade tovaru v starom prístave, ktorý postavili na prelome 19. a 20. storočia. Najbližšia stanica metra je Barceloneta (žltá linka L4).

Múzeum sa zameriava na dejiny Katalánska od praveku po súčasnosť. Stála expozícia obsahuje plno interaktívnych prvkov a dopĺňajú ju krátkodobé výstavy. Na streche múzea je reštaurácia s panoramatickým výhľadom na Barcelonu. Vstupenka do stálej expozície stojí 6 eur/os., na krátkodobé výstavy 4 eur/os., v prípade kombinovanej vstupenky do stálej expozície a na krátkodobú výstavu zaplatíte 8 eur/os. Vstupenka zahŕňa audio sprievodcu v katalánčine, španielčine, francúzštine a angličtine. Vstupenky si kúpite aj on-line.

L’Estel ferit

Sochu L’Estel ferit (Zranená hviezda) nájdete na začiatku pláže Platja de Sant Miquel. Desať metrov vysokú sochu tvoria 4 kocky, ktoré na seba poukladali len zdanlivo náhodne. Oceľové bloky so sklenenými oknami vychádzajú z betónového základu a vzbudzujú dojem, že každú chvíľu spadnú. Nemecká umelkyňa Rebecca Horn sochu vytvorila v roku 1992, v dobe, keď sa mesto pripravovalo na letné olympijské hry (LOH). Inšpirovala sa starými rybárskymi chatrčami, tzv. xiringuitos, ktoré kedysi lemovali pláže štvrte La Barceloneta, ale pre potreby olympijských hier ich museli odstrániť. Iní hovoria, že kocky predstavujú byty s rozlohou 30 m², tzv. quarts de pis, ktoré postavili na konci 19. storočia.

Pláže štvrte La Barceloneta:

V štvrti La Barceloneta sa od barcelonského prístavu po prístav Port Olímpic rozprestierajú 4 pláže (zoradené od juhu na sever):

1. Platja de Sant Sebastià – patrí medzi najstaršie a najtradičnejšie pláže Barcelony, ktoré vybavili infraštruktúrou potrebnou na kúpanie, spoznáte ju podľa hotela na pobreží, ktorý až nápadne pripomína známy hotel v Dubaji, a nájdete tu plno barov, obchodov a reštaurácií.
2. Pláž Platja de Sant Miquel – jedna z najrušnejších pláží pred námestím Plaça del Mar. Zastavte sa a vychutnajte si pohľad na sochu L’Estel ferit s morom v pozadí.
3. Platja de la Barceloneta – spolu s plážou Platja de Sant Sebastià jedna z najstarších pláží Barcelony, nachádza sa v rybárskej štvrti, predpokladá sa, že inšpirovala spisovateľa Miguela de Cervantes ako dejisko boja medzi rytiermi Donom Quijotom a Rytierom Bieleho Mesiaca.
4. Pláž Platja del Somorrostro – pomenovali ju po skromnej osade, ktorá sa tu kedysi nachádzala. Do polovice minulého storočia v nej žilo až 15 000 ľudí. Narodila sa tu Carmen Amaya, najslávnejšia tanečnica flamenca všetkých čias.

Fajčiari, nezabudnite, že počas letnej turistickej sezóny od konca mája do začiatku septembra platí prísny zákaz fajčenia na všetkých plážach. Tie sú veľmi dobre vybavené potrebnou infraštruktúrou a na väčšine z nich je aj Wi-Fi pripojenie na internet.

Passeig Marítim de la Barceloneta

Ponad uvedené pláže zo štvrte La Barceloneta do prístavu Port Olímpic sa vinie 1,25 km dlhá promenáda Passeig Marítim de la Barceloneta s cyklochodníkom, ktorú lemujú palmy.

El Peix d’Or Frank Gehry

El Peix (Ryba) sa stala jedným zo symbolov Barcelony po letných olympijských hrách v roku 1992 a zmenila tvár barcelonského pobrežia. Sochu ryby navrhol kanadsko-americký architekt Frank Gehry. Pláva vo vzduchu nad olympijským prístavom (Port Olímpic) a plážou Platja del Somorrostro. Socha má dĺžku 56 m a výšku 35 m. Vyrobili ju z prepletených pozlátených pásov z nehrdzavejúcej ocele, ktoré podopiera kovová konštrukcia. Slnečné lúče, ktoré dopadajú na sochu, vytvárajú v závislosti od svojej intenzity dojem šupín. Najbližšia stanica metra je Ciutadella Vila Olímpica (žltá linka L4).

Port Olímpic (Olympijský prístav)

Olympijský prístav vznikol pred LOH 1992. Barcelone vtedy chýbal športový prístav, ktorý by spĺňal prísne normy. Počas olympijských hier sa v ňom konali preteky v plachtení. V prístave môže kotviť 756 jácht. Z Mirador Port Olímpic sa vám naskytne pekný výhľad na pláže štvrte La Barceloneta. Najbližšia stanica metra je Ciutadella Vila Olímpica (žltá linka L4).

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok La Barceloneta – more, slnko a piesok je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

La Rambla – východná hranica El Raval

Ulica La Rambla vychádza z Plaça de Catalunya a končí pri Monument a Colom, pamätníku Krištofovi Kolumbusovi. Pri hornom okraji ulice je najbližšou stanicou metra Plaça de Catalunya (linky L1, L3, L6, L7 a S7). Asi v strede ulice je stanica metra Liceu (linka L3) a pri dolnom konci ulice je stanica metra Drassanes (linka L3).

Ulicu vytýčili v roku 1766 na mieste stredovekých mestských hradieb, ktoré ohraničovali El Raval už od 13. storočia. Na bulvári uvidíte plno stánkov s kvetmi a reštauračných terás, ktoré nedočkavo čakajú na svojich hostí. Nenechajte sa zlákať, ceny sú tu pochopiteľne vyššie. La Rambla patrí medzi najrušnejšie miesta mesta. Jedna prechádzka touto „živou“ ulicou mi úplne postačovala. Na svoje osobné veci si pri prechode ulicou dávajte obzvlášť pozor.

Fontána Font de Canaletes

Na začiatku ulice vás hneď na pravej strane zaujme lampa s fontánou Font de Canaletes. V minulosti zásobovala staré mesto vodou. Legenda hovorí, že každý, kto sa z tejto fontány napije, sa do Barcelony zamiluje a určite sa do nej vráti. Pri fontáne sme sa zastavili, napili sa z nej a môžem potvrdiť, že kúsok pravdy na tom asi bude. Do mesta som sa zatiaľ nevrátil, ale určite som sa doň zamiloval. Takže, ak sa do Barcelony plánujete vrátiť, pitná prestávka by mala byť vašou povinnou zastávkou.

Trh Mercat de la Boqueria

Keď budeme pokračovať ulicou nižšie, natrafíme na krytú tržnicu Mercat de la Boqueria. Najbližšia stanica metra je Liceu (linka L3). Prvý barcelonský trh tu otvorili 19. marca 1840. Podomoví obchodníci s mäsom tu však ponúkali svoj tovar už v 13. storočí. Koncom 19. storočia do tržnice zaviedli plynové osvetlenie a modernistickú kovovú konštrukciu dokončili v roku 1914. Práve táto konštrukcia dáva trhu jeho charakter. Mercat de la Boqueria patrí medzi úplné potravinové trhy Barcelony. Nájdete v ňom všetko od mäsa, cez ovocie, zeleninu, mliečne výrobky až po ryby, morské plody a mnohé ďalšie.

Veľmi som sa tešil na návštevu tržnice, kde môžete zároveň všetko ovoňať a ochutnať. Ak budete niekde čítať alebo vám niekto bude hovoriť, aby ste sa na trh vybrali skoro ráno hneď po otvorení, verte tomu. Ten človek alebo článok sa nemýli. Ja som si samozrejme tieto rady k srdcu nezobral a trh navštívil v čase obeda. V tržnici bolo toľko ľudí, že ma veľmi nelákalo sa tam zdržiavať. Jediné, na čo som bol schopný myslieť bola jedna ruka, ktorá strážila peňaženku a druhá, ktorá chránila mobil.

Neprehliadnuteľná mozaika, ktorú som prehliadol

Pár metrov nižšie od tržnice Mercat de la Boqueria pri vstupe do stanice metra Liceu (linka L3) neprehliadnite obrovskú mozaiku Pla de l’Os od surrealistického maliara Joana Miróa. Mozaika je v autorových obľúbených farbách, ktoré používal aj pri svojich ďalších dielach (červená, žltá, modrá, čierna a biela). Mozaika v tvare kruhu ako vesmír a základné farby sú umelcovým vyjadrením čistoty detského sveta. Ani výber lokality nebol náhodný.

Umelec si ju vybral v roku 1976, pretože pred 83 rokmi sa narodil v dome neďaleko. V roku 2006, pri príležitosti 30. výročia vzniku diela, mestská rada Barcelony dielo obnovila. V auguste 2017 sa teroristické útoky v Barcelone odohrali práve tu. Ako sa dá prehliadnuť obrovská mozaika? Úplne jednoducho. Pri prechode ulicou som sa nesústredil na to, čo som chcel vidieť a skrátka sme pokračovali v spoznávaní štvrte El Raval ďalej.

Opera Gran Teatre del Liceu

Operu Gran Teatre del Liceu postavili v roku 1847 a patrí medzi popredné operné domy Európy. Najbližšia stanica metra je Liceu (linka L3). V roku 1999 operu znovu otvorili po tom, čo v roku 1994 budova vyhorela. Vďaka rekonštrukcii opera získala moderné technické a javiskové vybavenie. Päťposchodové hľadisko má kapacitu 2 292 miest, vďaka čomu sa radí medzi najväčšie operné domy sveta. Okrem opery môžete budovu navštíviť počas prehliadok so sprievodcom, ktorý vás oboznámi s každým detailom. Prehliadka v katalánčine, španielčine a angličtine trvá 45 min. a vstupenka stojí 9 eur/os.

Námorné múzeum v Barcelone (Museu Marítim de Barcelona)

V bývalých kráľovských lodeniciach (Les Drassanes Reials) sídli v súčasnosti Námorné múzeum (Museu Marítim de Barcelona). Najbližšia stanica metra je Drassanes (linka L3). Múzeum prvýkrát otvorilo svoje brány v roku 1929 a dokumentuje bohatú námornú históriu Katalánska. Počas prehliadky uvidíte modely lodí, navigačné mapy či námorné nástroje. Vstupenka stojí 10 eur/os. Okrem samotného múzea zahŕňa tiež prehliadku Sant Eulàlia, 46 m dlhého 3-sťažňového historického škunera z roku 1918, ktorý kotví v barcelonskom prístave. Ak by ste sa rozhodli len pre prehliadku škunera, vstupenka stojí 3 eur/os.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• Sants-Montjuïc
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok El Raval poteší všetky vaše zmysly je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Španielske námestie (Plaça d’Espanya)

Môj 1. kontakt s Barcelonou. Španielske námestie (Plaça d’Espanya) je významným dopravným uzlom Barcelony. Prestupoval som tu hneď po prílete zo shuttle busu z letiska na metro (Aerobús; 5,90 eur/os.). Priamo pod námestím sa križujú linky metra L1, L3 a L8.

Tak ako bol víťazný oblúk v mestskej štvrti La Ribera vstupnou bránou na Svetovú výstavu v roku 1888, tak bolo Španielske námestie vstupom na Medzinárodnú výstavu v roku 1929.

Vstup vymedzovali 2 vysoké Benátske veže (Torres venecianes), ktoré kopírujú zvonicu na Námestí sv. Marka v Benátkach. V diaľke sa vypína Národný palác Montjuïc (Palau Nacional de Montjuïc), v ktorom sídli Národné múzeum umenia Katalánska (Museu Nacional d’Art de Catalunya). Po ceste ku múzeu budete míňať magickú fontánu (Font Màgica de Montjuïc) so zvukovou a svetelnou šou. Žiaľ, v čase mojej návštevy (máj 2022) ešte nefungovali všetky mestské fontány a tak si na túto 15-minútovú parádu musím nájsť čas niekedy inokedy. Fontána vznikla takisto v roku 1929 pre potreby Medzinárodnej výstavy.

Vedeli ste, že vo fontáne používajú LED svetlá a recyklovanú vodu, aby sa ušetrila pitná voda?

Barcelonský pavilón (Pavelló Mies van der Rohe)

Ak pri magickej fontáne zabočíte doprava, prídete ku Barcelonskému pavilónu (Pavelló Mies van der Rohe). Keďže mám rád funkcionalizmus, prehliadku pavilónu som si nemohol nechať ujsť.

Barcelonský pavilón navrhli nemeckí architekti Ludwig Mies van der Rohe a Lilly Reichová ako národný pavilón Nemecka pre Medzinárodnú výstavu v Barcelone v roku 1929. Postavili ho zo skla, ocele a 4 rôznych druhov kameňa (rímsky travertín, zelený alpský mramor, staroveký zelený mramor z Grécka a zlatý ónyx z pohoria Atlas). Po zatvorení výstavy pavilón v roku 1930 rozobrali. Vzhľadom na význam pavilónu pre architektúru 20. storočia sa uvažovalo o jeho rekonštrukcii. Práce sa začali v roku 1983 a nový pavilón otvorili na svojom pôvodnom mieste v roku 1986. Pri rekonštrukcii pavilónu použili ten istý materiál s rovnakými vlastnosťami a pôvodom ako architekti v roku 1929. Barcelonský pavilón je kultúrnym majetkom národného záujmu a Pamätníkom španielskeho historického dedičstva.

Kreslo Barcelona sa vyrába a predáva dodnes

Pri príležitosti Medzinárodnej výstavy 1929 vzniklo tiež slávne kreslo Barcelona. Kreslo z koženého čalúneného kovového profilu sa stalo ikonou moderného dizajnu. Vyrába a predáva sa dodnes. Priemerná cena kresla je okolo 6 500 eur/ks. Síce som si vo Vile Tugendhat v Brne do kresla sadnúť nemohol, v barcelonskom pavilóne to nezakazovali. Architekti spolupracovali na vile v rokoch 1928-1930. Priznám sa, že kreslo nie je práve najpohodlnejšie.

Bronzovú reprodukciu diela Úsvit od Georga Kolbeho dômyselne umiestnili na okraji malého jazierka. Socha sa tak odráža nielen na hladine vody, ale aj v skle a mramore, čím vytvára pocit, že je znásobená v priestore. Jej krivky zároveň kontrastujú s geometrickou čistotou budovy.

Vstupenka stála 8 eur/os. Zahŕňa vstup do pavilónu a audio sprievodcu, ktorého si určite stiahnite do svojho telefónu na začiatku prehliadky (v celom pavilóne je Wi-Fi pripojenie na internet). Audio sprievodca vás upozorní, na ktorých miestach pavilónu sa máte zastaviť a na čo sa máte zamerať. V pavilóne môžete platiť v hotovosti alebo platobnou kartou. Vstupenky si kúpite aj on-line.

Námestie vodopádov (Plaça de les Cascades)

Od magickej fontány smerom na juh ku národnému palácu budete prechádzať cez Námestie vodopádov (Plaça de les Cascades). Spoznáte ho vďaka nekonečným schodiskám do neba (vedú len k palácu). Pre všetkých pohodlných turistov a tých s obmedzenou schopnosťou pohybu sú k dispozícii aj eskalátory, ktoré vedú súbežne so schodiskami.

Po zdolaní posledných schodov sa nezabudnite otočiť naspäť a vychutnať si výhľad na Španielske námestie. Vyhliadka má svoje vlastné meno (Mirador del Palau Nacional).

Národné múzeum umenia Katalánska (Museu Nacional d’Art de Catalunya)

V Národnom múzeu umenia Katalánska uvidíte katalánske prevažne náboženské umenie, ktoré vytvorili v priebehu posledných 1 000 rokov (od 10. po 20. storočie). Umelecké zbierky múzea sa delia medzi 4 stále expozície:

1. románske a gotické umenie
2. renesančné a barokové umenie
3. moderné umenie, fotografia, kresby, grafiky a plagáty
4. katalánske numizmatické oddelenie.

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Vstupenka stojí 12 eur/os. Zahŕňa vstup na stále expozície, krátkodobé výstavy a vyhliadku na streche.

Barcelonská vyhliadka (Mirador Barcelona)

V severovýchodnom cípe múzea je ďalšia vyhliadka, tentoraz barcelonská (Mirador Barcelona). Z nej sa vám naskytne výhľad najmä na štvrť L’Eixample s bazilikou Sagrada Família v pozadí.

Archeologické múzeum Katalánska (Museu d’Arqueologia de Catalunya MAC – Barcelona)

Neďaleko národného paláca sa nachádza Archeologické múzeum Katalánska (Museu d’Arqueologia de Catalunya MAC – Barcelona; 1,2 km/16 min. pešo juhovýchodne od Plaça d’Espanya).

Múzeum vystavuje archeologické zbierky od praveku po raný stredovek. Predmety pochádzajú z viacerých archeologických lokalít prevažne v Katalánsku. Medzi stále expozície patria:

1. Pravek. Katalánsko pred Katalánskom
2. Most cez modré more. Feničania a Gréci v Stredozemnom mori
3. Sklo v priebehu času
4. Mozaiky
5. Impérium. V tieni Ríma (zbierka rímskych plastík a sôch)

Určite si všimnite 52 tisíc rokov starú ľudskú čeľusť. Príjemne ma prekvapilo, keď sa medzi vybranými pravekými hrobmi objavil aj jeden zo Slovenska, konkrétne z Nižnej Myšle. Ako to už väčšinou v takýchto múzeách býva, okrem mňa tam už bolo len plno katalánskych detí, ktoré múzeum navštívili namiesto vyučovania.

Okrem stálej expozície ma zaujala aj krátkodobá výstava. Centrum pre podvodnú archeológiu Katalánska (Centre d’Arqueologia Subaquàtica de Catalunya) oslavuje tohto roku (2022) 30. výročie od svojho založenia. Pri tejto príležitosti vystavuje predmety z niektorých vrakov, vysvetľuje metodológiu a problematiku podvodnej archeológie a mnohé ďalšie. Expozícia, ktorá pripomínala morské dno, obsahovala plno interaktívnych prvkov.

Väčšina vysvetliviek bola v katalánčine alebo španielčine, avšak na začiatku každej miestnosti boli pre návštevníkov k dispozícii aj anglické texty. V celom múzeu bolo Wi-Fi pripojenie na internet. Audio sprievodcu k stálej expozícii si môžete stiahnuť do svojho telefónu vďaka QR kódom. Vstupenka stála 6 eur/os. V múzeu môžete platiť v hotovosti a platobnou kartou.

Hrad Montjuïc (Castell de Montjuïc)

Hrad Montjuïc (Castell de Montjuïc; 3 km/43 min. pešo juhovýchodne od Plaça d’Espanya) ponúka zo svojej vyhliadkovej plošiny (Mirador de Montjuïc) 360^o výhľad na celú Barcelonu. Najbližšia stanica metra je Paral.lel (linky L2 a L3; 2 km/30 min. pešo severne od hradu).

Ako sa dostať na hrad Montjuïc

Na hrad Montjuïc sa dostanete pešo, na bicykli, autom, pozemnou lanovkou a lanovkou. Pre potreby tohto článku uvediem ako sa na hrad dostanete lanovkami a pešo.

Pozemnou lanovkou a lanovkou na hrad Montjuïc

Zo stanice metra Paral.lel sa na hrad môžete vyviezť najprv pozemnou lanovkou a potom lanovkou. Pozemná lanovka (Funicular de Montjuïc; linka FM) spája stanicu metra Paral.lel so zastávkou Estació Parc de Montjuïc. Pozemná lanovka je súčasťou integrovaného cestovného systému a lístok je za rovnakú cenu ako cesta metrom alebo autobusom. Lanovka (Telefèric de Montjuïc; 12,78 eur/spiatočný lístok) spája 3 zastávky:

1. Estació Parc de Montjuïc – dolná stanica lanovky na Avinguda Miramar
2. zastávka Estació Castell – horná stanica lanovky pri pevnosti,
3. Estació Mirador – stanica lanovky pri spiatočnej ceste, na námestí Plaça de la Sardana, pri parku Jardins del Mirador.

Pešo na hrad Montjuïc

Ak sa z dolnej stanice lanovky vyberiete na hrad pešo, po ceste budete prechádzať cez 3 parky:

1. Jardins de Joan Brossa – v týchto miestach sa kedysi nachádzal zábavný park,
2. park Jardins de Mossèn Cinto Verdaguer – nad dolnou stanicou lanovky,
3. Jardins del Mirador – oproti strednej stanici lanovky, vyhliadka Mirador de l’Alcalde s výhľadom na Barcelonu, prístav a more.

Stále expozície hradu Montjuïc

Návštevnícke centrum hradu Montjuïc ponúka v 4 miestnostiach pevnosti 4 tematické výstavy:

1. Montjuïc, vrch v Barcelone – história a archeológia vrchu vo vzťahu k Barcelone,
2. Maják, pevnosť a hrad – architektonický vývoj budovy od obrannej vyhliadkovej veže cez pevnosť motivovanú povstaním v Katalánsku (1640-1652) až po úpravu pevnosti v roku 1751, ktorá dala hradu jeho súčasnú podobu,
3. Montjuïc, obrana a represia – skúma 2 základné aspekty použitia hradu, obranný najmä počas vojen v 17. a 18. storočí a ako miesto represií, po roku 1714, keď pevnosť slúžila na kontrolu obyvateľstva a od 19. storočia ako vojenské väzenie. Stred miestnosti zaberá vitrína s rôznymi druhmi zbraní,
4. Väzenie a pamäť – posledná expozícia sa zameriava na väznenia, procesy a popravy od konca 19. do 20. storočia.

Krátkodobé výstavy hradu Montjuïc

Stále expozície návštevníckeho centra dopĺňajú krátkodobé výstavy. Jednou z nich bola výstava Pozemná lanovka Montjuïc. Dobytie hory. o histórii lanovej dráhy. Jej výstavba sa plánovala s ohľadom na Medzinárodnú výstavu v Barcelone v roku 1929. V roku 1991 lanovka prešla komplexnou rekonštrukciou, aby sa stala hlavným dopravným prostriedkom počas Letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992.

Druhá krátkodobá výstava Montjuïc. Zábavný park. sa zameriavala na symbol Barcelony, ktorý bol v prevádzke 30 rokov (polovica 60. rokov až do roku 1998).  

Na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne obšírnu históriu pevnosti aj opis jej jednotlivých priestorov. Vstupenka stála 5 eur/os. Za príplatok 3 eur/os. dostanete audio sprievodcu. Prehliadka so sprievodcom v katalánčine, španielčine, francúzštine alebo angličtine trvá 1 hodinu a stojí 13 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. Na hrade môžete platiť v hotovosti alebo platobnou kartou. V pevnosti je tiež kaviareň, v ktorej som za kávu a croissant zaplatil 3,30 eur.

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadela
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Sants-Montjuïc je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. El Gòtic,
2. El Raval,
3. La Barceloneta.

O štvrti la Ribera a niektorých jej atraktivitách, ktoré som navštívil, sa dočítate dnes.

Passeig del Born

Jednou z významnejších ulíc štvrte La Ribera je Passeig del Born (najbližšia stanica metra Jaume 1 – linka L4). Bulvár lemujú bary, kaviarne, reštaurácie a obchody. Z juhu ho ohraničuje kostol Basilíca de Santa Maria del Mar. Zo severu zase El Born Centre de Cultura i Memória. Škoda len tých parkujúcich áut všade navôkol. Nepodarilo sa mi urobiť ani jeden pekný záber.

El Born Centre de Cultura i Memória

Centrum kultúry a pamäti (El Born Centre de Cultura i Memòria; 150 m/2 min. pešo severne od Passeig del Born) uchováva odkryté pozostatky stredovekého mesta zo 17. storočia. Pozostatky chráni železná konštrukcia. Priestory slúžia na kultúrne podujatia. Centrum je voľne prístupné. Bez poplatku je takisto audio sprievodca v 7 jazykoch (slovenčina a čeština medzi nimi nie sú). Za prehliadku so sprievodcom sa platí 4 eur/os. Cez centrum sme len prešli, ale určite sa tu na pár minút zastavte a pozrite si 300 rokov staré základy domov. Najbližšia stanica metra je Jaume 1 (linka L4).

Homenatge a Picasso

Ak budete z El Born Centre de Cultura i Memória pokračovať ďalej na severovýchod a prejdete cez cestu, pred vami sa objaví rozmerné umelecké dielo Homenatge a Picasso. Stará sedačka a stoličky, oceľové nosníky, kusy plechov a lán sa kopia v sklenenej kocke, po ktorej mala stekať voda. Čo dielo znamená a prečo voda po stenách kocky nestekala, vám povedať neviem. Nedopátral som sa k tomu. Voľne prístupný pamätník vytvoril v roku 1983 Antoni Tàpies. Najbližšia stanica metra je Ciutadella Vila Olímpica (linka L4).

Parc de la Ciutadella

Hneď za pamätníkom sa nachádza jeden z najkrajších parkov nielen štvrte La Ribera, ale celej Barcelony. Zároveň je jedným z mojich najobľúbenejších parkov Barcelony – Parc de la Ciutadella. Ešte v 2. tretine 19. storočia stála v týchto miestach vojenská citadela. Kvôli prípravám na Svetovú výstavu v roku 1888 ju v roku 1869 zdemolovali. Vstup do parku je zdarma. Najbližšia stanica metra je Ciutadella Vila Olímpica (linka L4).

Castell dels Tres Dragons

Pri vstupe do parku z juhozápadnej strany budete prechádzať okolo hradu Castell dels Tres Dragons. Hrad navrhli ako reštauráciu a kaviareň pre potreby Svetovej výstavy. Svojmu účelu skoro vôbec neslúžil. Keďže sa stavebné práce oneskorili, architekt odstúpil. Iný architekt projekt síce dokončil, ale výstava sa už v tom čase takmer skončila. V roku 1917 sa budova stala pobočkou Múzea prírodných vied a od roku 1920 uchováva zoologické zbierky. Už od roku 2010 je zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Po jej opätovnom otvorení by mala znovu vystavovať zoologické zbierky. Oproti hradu stoja rastlinný dom Umbracle a skleník Hivernacle.  

Cascada

Hádam najkrajším prvkom parku je Cascada, vodopád so schodiskom. Dvojité schodisko sa spája v jeho najvyššej časti. Vrchol zdobí socha rímskej bohyne úsvitu Aurory v slnečnom voze. Trochu nižšie od nej stojí Venuša na mušli. Fontána so schodiskom je voľne prístupná. Len pár metrov južne od Cascada je jazierko, na ktorom sa môžete člnkovať (6 eur/30 min./1 čln/2 osoby).

ZOO a Parlament

Na 2. strane parku stojí od roku 1892 zoologická záhrada (Zoo de Barcelona). Takmer v strede parku stojí Parlament (Parlament de Catalunya), regionálny štátny úrad.

Víťazný oblúk (Arc de Triomf)

Keď vyjdete z parku severozápadnou bránou a budete pokračovať týmto smerom, prídete ku Víťaznému oblúku (Arc de Triomf). Oblúk slúžil ako vstupná brána na Svetovú výstavu, ktorá sa konala v Parc de la Ciutadella v roku 1888. Postavili ho z tehál v tzv. neo-mudéjarskom štýle, ktorý bol v tom čase v Barcelone veľmi populárny. Voľne prístupný pamätník mal symbolizovať alegóriu úcty Barcelony voči všetkým národom a provinciám, ktoré sa výstavy zúčastnili. Najbližšia stanica metra je Arc de Triomf (linka L1).

Carrer de Montcada

Kolmo na Passeig del Born nadväzuje ulica Carrer de Montcada (180 m/2 min. pešo západne). Významnú stredovekú ulicu lemujú renesančné a barokové paláce. Niektoré paláce sa zmenili na múzeá, iné na galérie. Jeden z nich sa stal domovom Picassových obrazov (Museu Picasso). Múzeum ponúka stálu expozíciu a dočasné výstavy, ktoré sa zameriavajú na utvárajúce roky Picassa a jeho vzťah s Barcelonou (12 eur/os.). Najbližšia stanica metra je Jaume 1 (linka L4).

Palau de la Música Catalana

Koncertnú sálu Palau de la Música Catalana nechal postaviť architekt Lluís Domènech i Montaner. Architekt navrhol železnú konštrukciu, do ktorej vložili sklenené steny, aby sálu čo najviac presvetlili. Vďaka kvetinovým motívom budova pripomína skleník s čerstvými kvetmi a rastlinami. Jednu z najkrajších budov Barcelony postavili za necelé 3 roky (1905-1908). Od roku 1997 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. 50-minútová prehliadka so sprievodcom v 5 jazykoch (katalánčina, španielčina, angličtina, francúzština a taliančina) stojí 19 eur/os. Sľúbil som si, že pri najbližšej návšteve Barcelony si koncertnú sieň pozriem aj zvnútra. Najbližšia stanica metra je Urquinaona (linky L1 a L4).

La Casa de la Seda

Vedľa Palau de la Música Catalana stojí honosná La Casa de la Seda. Hoci sa rôzne remeslá v Barcelone združovali v cechoch už v stredoveku, výrobcovia hodvábu si vytvorili vlastné združenie až v 18. storočí (1759-1763). Sídlom združenia bola práve La Casa de la Seda. Budova sa pýši jedným z najkrajších sgrafít v celej Barcelone. Na priečelí uvidíte karyatídy (sochy ženskej postavy) a atlantov (stĺpové podpery balkóna v podobe mužskej postavy), ktoré si tu spoločne nažívajú s Pannou Máriou Anjelskou. Vo vnútri sa ukrývajú dokumenty a pergameny zo 16. storočia, knižnica s cennou kolekciou dokumentov a fotografií, steny pokrýva hodváb. Budova je dodnes sídlom Asociácie hodvábnikov, ktorá prvú sobotu v mesiaci organizuje prehliadky so sprievodcom (12 eur/os.). Najbližšia stanica metra je Urquinaona (linky L1 a L4).  

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• Gràcia & Park Güell
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadella je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Námestia

Uvediem 5 najznámejších námestí štvrte:

Plaça de la Vila de Gràcia

Námestie Plaça de la Vila de Gràcia, jedno z najrušnejších námestí štvrte, je známe svojou hodinovou vežou z roku 1862. Vzdialenosti jednotlivých atraktivít v tejto mestskej štvrti budem počítať práve z námestia Plaça de la Vila de Gràcia.

Plaça de la Virreina

Dominantou námestia Plaça de la Virreina (700 m/9 min. pešo severne od Plaça de la Vila de Gràcia) je kostol Església de Sant Joan, ktorý postavili v 17. storočí a prebudovali v 80. rokoch 19. storočia. Kaplnka kostola je údajne dielom samotného Gaudího, ale zatiaľ to nikto nepotvrdil.

Plaça del Sol

Námestie Plaça del Sol (220 m/3 min. pešo severne od Plaça de la Vila de Gràcia) lemujú bary, kaviarne a reštaurácie, takže vás priam láka, aby ste sa pri prehliadke mesta na chvíľu zastavili a dali si pohár vína, prípadne niečo malé pod zub. Vyskúšali sme podnik Marcelino 1968. Ochutnali sme bravas (zemiaky, ktoré sa osmažia na oleji, okorenia a podávajú s pikantnou omáčkou), croqueta magret a croqueta de pollo (krokety s kačacím a kuracím mäsom). Jedlo a víno bolo výborné, ale tá obsluha to nevynahradila. Napriek tomu, že v bare ste nenašli žiadne voľné miesto, boli sme jediný stôl, ktorý si neustále objednával. Aj tak nás upozornili, že už je po záverečnej a vystavili nám účet, za ktorý sme zaplatili 37,20 eur.

Plaça de la Revolució de Setembre de 1868

Námestie Plaça de la Revolució de Setembre de 1868 (350 m/4 min. pešo severne od Plaça de la Vila de Gràcia) pripomína zosadenie kráľovnej Izabely II. z trónu.

Plaça de la Llibertat

Ak hľadáte čerstvé potraviny, námestie Plaça de la Llibertat (450 m/6 min. pešo západne od Plaça de la Vila de Gràcia) je tým pravým miestom. Nájdete tu totiž rušnú tržnicu Mercat de la Llibertat, ktorú otvorili koncom 19. storočia.

Park Güell

Park Güell sa síce nenachádza v mestskej štvrti Gràcia, za to je len na skok od nej (1,8 km/27 min. pešo severne od Plaça de la Vila de Gràcia). Najbližšie zastávky metra sú Lesseps (linka L3) alebo Vallcarca (linka L3).

Trochu z histórie parku Güell

Eusebi Güell (1846-1918), katalánsky priemyselník, chcel vytvoriť súkromný obytný komplex. Vedením projektu poveril Antoniho Gaudího a stavebné práce na parku Güell sa začali v októbri 1900. Ročenka Asociácie architektov z roku 1903 uvádza, že už stáli 2 vstupné pavilóny, hlavné schodisko, prístrešok na čakanie a vonkajšie oplotenie, viadukty a veľká časť promenády spolu s vodným systémom. V roku 1907 sa už na veľkom námestí konali podujatia, na základe ktorých vieme, že hypostylovú sieň už celú zastrešili. Známu dláždenú lavicu okolo nej dokončili napokon v roku 1914.

Zložité podmienky predaja pozemkov, absencia vhodného dopravného systému a vysoko exkluzívny charakter zástavby spôsobili, že sa v roku 1914 zastavili práce. Z predpokladaných 60 domov boli postavené len 2 (Gaudího dom bol jeden z nich). Park Güell sa síce stal súkromnou záhradou, ktorá sa ale používala na verejné podujatia a postupne sa začal objavovať v bedekroch. Po smrti Eusebiho Güella v roku 1918 ponúkli park jeho dediči mestskej rade, ktorá ho na svojom plenárnom stretnutí v roku 1922 kúpila. Ako mestský park ho otvorili v roku 1926.

Gaudího dom otvorili pre verejnosť ako Múzeum Gaudího domu v roku 1963. Španielsko uznalo historickú, architektonickú a umeleckú jedinečnosť parku Güell v roku 1969, keď ho vyhlásili za kultúrnu pamiatku. V roku 1984 sa stal súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Prehliadky Parku Güell

Na výber máte momentálne (jún 2022) z 2 typov vstupeniek, pretože súkromné prehliadky pre 2-6 osôb momentálne nie sú možné:

• všeobecné vstupné – zahŕňa prehliadku parku. Vstupenka stojí 10 eur/os.
• prehliadka so sprievodcom – v katalánčine, španielčine, francúzštine a angličtine pre max. 25 osôb v skupine, prehliadka trvá asi 60 min. Vstupenka stojí 22 eur/os.

Aby ste si zaistili svoj vstup dovnútra, odporúčam vám kúpiť si vstupenku vopred. Vstupenku si môžete vytlačiť, ukázať v mobile alebo na tablete. Dovnútra môžete vstúpiť najneskôr do 30 minút od času uvedeného na vstupenke. V parku už ale potom ostanete tak dlho, ako len budete chcieť.

Park som chcel veľmi navštíviť, ale akosi nám naň nevyšiel čas. Prechádzali sme okolo viacerých jeho vchodov a keď som videl tie masy návštevníkov, ktoré sa tlačili dovnútra, sám neviem, či by som si tú prehliadku užil. Horná časť parku, ktorá pripomína viac les ako park, je voľne prístupná a stretnete tu viac domácich ako zahraničných návštevníkov. Domáci si tu chodia zabehať, vyvenčiť psa alebo sa len tak prejsť. Zabehať a vyvenčiť sa sme tu boli aj my.

Ak vám náhodou nevyjde prehliadka parku tak ako mne, stále ho môžete navštíviť aspoň virtuálne.

Múzeum Gaudího domu

Múzeum Gaudího domu (Gaudí House Museum alebo Casa Museu Gaudí) je súčasťou parku Güell a teda takisto sa nenachádza v mestskej štvrti Gràcia, ale susedí s ňou (2,2 km/32 min. pešo severne od Plaça de la Vila de Gràcia). Najbližšie zastávky metra sú Lesseps (linka L3) alebo Vallcarca (linka L3).

Dom, v ktorom žil Antoni Gaudí, pôvodne postavili ako vzorový dom na prilákanie potenciálnych kupcov. Architekt v dome žil v rokoch 1906-1925. Najprv so svojím otcom a neterou, po ich smrti už sám. Dom bol po architektovej smrti v súkromnom vlastníctve talianskeho obchodníka menom Chiappo. V roku 1963 dom otvorili pre verejnosť ako Múzeum Gaudího domu. Múzeum zariadili tak, ako keby Gaudí dom opustil len pred pár minútami. V expozícii sa snažia ukázať osobnejšiu stránku Gaudího, nielen ako architekta. V dome tiež uvidíte nábytok, ktorý architekt navrhol alebo ktorý vznikol v jeho dielni. Aj Múzeum Gaudího domu môžete navštíviť virtuálne.

Casa Vicens

Casa Vicens sa nachádza 950 m/12 min. pešo severozápadne od Plaça de la Vila de Gràcia. Najbližšie zastávky metra sú Fontana (linka L3) a Lesseps (linka L3).

Trochu z histórie Casa Vicens

Casa Vicens bol 1. dielom Antoniho Gaudího. Dom vznikol koncom 19. storočia v rokoch 1883-1885 (architekt mal vtedy 30 rokov). Objednávateľom stavby bol burzový maklér Manuel Vicens i Montaner. Dom je v takzvanom mudéjarskom štýle (zdobenie a dekorácie, ktoré sa používali v iberských kresťanských kráľovstvách v 13.-16. storočí). V roku 2005 sa lokalita stala súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Rekonštrukcia a reštaurovanie domu do jeho pôvodnej podoby začali v roku 2014. Pre verejnosť dom sprístupnili v roku 2017. Okrem stálej expozície Casa Vicens ponúka dočasné výstavy, keramické a architektonické tvorivé dielne pre školy a rodiny.

Vrcholom zbierky je reprodukcia Reusovho rukopisu. Je to jeden z mála textov, v ktorom Gaudí vyjadril svoje myšlienky a pridal ilustrácie o koncepte jeho prvého domu. Casa Vicens sa stala jedným z prvých príkladov novej vlny estetiky v umení a architektúre, ktorá sa prehnala Európou na konci 19. storočia. Dom v sebe zahŕňa všetky prvky modernizmu, napr. využívanie materiálov v ich pôvodnom stave, odmietanie zaužívaných vzorcov alebo inšpiráciu prírodou.

Prehliadkové okruhy v Casa Vicens

Na výber máte zo 6 prehliadkových okruhov:

1. Prehliadka Casa Vicens (Casa Vicens Visit)- dom si pozeráte vlastným tempom. Vstupenka stojí 18 eur/os.
2. Otvorený dátum (Open date) – kúpte si vstupenku a dátum a čas si zvolíte do 6 mesiacov od jej kúpy. Vstupenka stojí 20 eur/os.
3. Jarný Vicens (Spring Vicens) – okruh zahŕňa stálu expozíciu, dočasné výstavy a jablkovo-škoricovú roládu alebo malinovo-jogurtovú tortu ochutenú ružovým čajom. Vstupenka stojí 21 eur/os.
4. Prehliadka so sprievodcom (Guided tour) – prehliadky so sprievodcom v katalánčine, španielčine a angličtine trvajú približne 75-90 minút. Vstupenka stojí 21 eur/os.
5. Virtuálna prehliadka so sprievodcom – architektom (Virtual guided tour) – po kúpe dostanete odkaz, na ktorom môžete dom navštíviť max. 3x. Prehliadka v angličtine s anglickými titulkami trvá 30 minút. Vstupenka stojí 4,99 eur/os.
6. Prémiová návšteva Casa Vicens (Casa Vicens premium visit) – exkluzívnu zmyslovú prehliadku vytvoril parfumér a umelec Ernest Ventós/Nasevo s cieľom autenticky zažiť toto majstrovské dielo. Prehliadkový okruh je momentálne (jún 2022) nedostupný.

Odporúčam vám kúpiť si vstupenky vopred na konkrétny dátum a čas on-line. Môžete si ich rezervovať aj telefonicky alebo priamo na pokladni (za príplatok 2 eur/os.). On-line vstupenku nemusíte tlačiť, stačí ju ukázať na mobile alebo tablete. Na prehliadku domu vám stačí prísť nie viac ako 10 minút pred časom, ktorý sa uvádza na vstupenke. Vstupenka zahŕňa audio sprievodcu v 13 jazykoch (prineste si vlastné slúchadlá alebo si ich kúpte v múzejnom obchode).

Prečítajte si ďalšie články z Barcelony:

• Španielsko pred 1. cestou
• Eixample – Gaudí, UNESCO a Sagrada Família
• La Ribera – cez víťazný oblúk do Parc de la Ciutadella
• Sants-Montjuïc
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• La Barceloneta – more, slnko a piesok
• Barri Gòtic – tá najstaršia Barcelona

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Gràcia & Park Güell je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.