1. Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv)

Inštitúcia Chorvátsky štátny archív (Hrvatski državni arhiv; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) sídli v budove, ktorá je najvýznamnejším palácom chorvátskej secesie. Snúbi v sebe prvky ranej viedenskej secesie a modernej nemeckej architektúry začiatku 20. storočia. Miestni ju tiež poznajú ako starú budovu Národnej a univerzitnej knižnice. Časť budovy už ale od začiatku určili ako archív, a tomuto účelu slúži dodnes. Budovu začali stavať v roku 1911 na základe projektu Rudolfa Lubynského. Slávnostne ju otvorili o 2 roky neskôr.

Budova zo železnej a železobetónovej konštrukcie má dĺžku 80 m a šírku 46 m (niekde sa uvádza aj 50 m). Nad hlavnou čitárňou v centrálnej časti budovy sa vypína kupola so 4 stĺpmi, každý so 4 sovami, ktoré nesú glóbusy. Fasády obsahujú alegórie 4 univerzitných vied – práva, medicíny, filozofie a teológie a alegóriu knihovníctva. Mramorové stĺpy, lampy z opálového skla, český krištáľ, vitráže, pozlátená mosadz. Pri stavbe archívu sa nikde nešetrilo. Grandiózna hlavná čitáreň vás nadchne svojou veľkosťou. Má dĺžku 30 m, šírku 15 m a výšku 30 m. Vo výške 15 m visia 2 lustre, každý váži 970 kg.

Prehliadka

Prehliadky so sprievodcom sa konajú od pondelka do piatka o 13.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvala asi 20 minút. Vstupenka stála 2,65 eur/os. V archíve môžete platiť len v hotovosti. Za prehliadku zaplatíte po skončení exkurzie. Od prehliadky archívu som mal veľké očakávania. Žiaľ, tie pani sprievodkyňa nenaplnila. Celá prehliadka na mňa pôsobila, akoby ju nikdy v živote predtým nerobili a my sme boli len cvičná skupina, ktorá si mala všímať nedostatky. Takisto som nadobudol pocit, že sprievodca, ktorý nás mal sprevádzať náhle ochorel, tak vybrali jedinú pani z celej budovy, ktorá hovorila po anglicky, aby nám ukázala aspoň zopár miestností, nech sa prehliadka nemusí zrušiť.

2. Múzeum konope v meste Záhreb (Cannabis Museum Zagreb)

Cieľom moderného Múzea konope (Cannabis Museum Zagreb; 650 m/8 min. južne od centra) je zvýšiť povedomie o využití a výhodách tejto rastliny. Expozíciou nás sprevádzal veľmi milý po anglicky hovoriaci sprievodca. Všetko nám dopodrobna vysvetlil. V pokladni múzea nám taktiež ochotne odložil ruksaky. Päť expozícií vás naučí o morfológii, 1 000-ročnej histórii, pestovaní, životnom cykle rastliny, medicínskom, rekreačnom a univerzálnom použití konope. Taktiež tu nájdete viaceré fotokútiky, v ktorých sa môžete odfotiť. Súčasťou múzea je aj darčekový obchod s výrobkami z konope. My sme si vybrali konopnú čokoládu.

Múzeum je otvorené od pondelka do štvrtka od 11.00-19.00 hod. a od piatka do soboty od 11.00-20.00 hod. Vstupenka stála 8 eur/os. Súčasťou vstupenky je súprava rolovacích papierikov a filtrov, takže je to asi jediná vstupenka do múzea na celom svete, ktorú môžete vyfajčiť. V múzeu môžete platiť platobnou kartou.

3. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak)

Z vyhliadkovej veže Lotrščak (Kula Lotrščak; 400 m/7 min. pešo severozápadne od centra) sa ozývajú delové salvy dodnes. Vežu dokončili po roku 1266. Chránila južný vstup do stredovekého mesta. Pomenovali ju po zvone, ktorý zvonil pred zatvorením mestských brán. Koncom 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo zaobstarať si delo, ktoré bude strieľať každý deň na poludnie. Zvonári všetkých mestských kostolov podľa dela nastavovali hodiny. Delo sa prvýkrát ozvalo na Nový rok v roku 1877. Z južného okna na 4. poschodí sa ozýva dodnes. Myslel som, že výstrel z dela ohlásia trúbkou alebo nejakým podobným spôsobom. Žiaľ, mýlil som sa. Na poludnie prosto vystrelili.

Veža je otvorená od októbra do marca od utorka do piatka od 9.00-19.00 h, soboty a nedele od 11.00-19.00 h a od apríla do septembra od utorka do piatka od 10.00-20.00 h a soboty a nedele od 11.00-20.00 h. Vstupenka stála 3 eur/os. Vo veži nemôžete platiť platobnou kartou. Na prízemí veže sa nachádza darčekový obchod.

4. Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla)

Technické múzeum Nikola Tesla (Tehnički muzej Nikola Tesla; 1,7 km/23 min. pešo juhozápadne od centra) sprístupnili verejnosti na začiatku roka 1963 a v priebehu rokov sa stalo národným múzeum vedy a techniky Chorvátska.

Prehliadka technického múzea

Prehliadku múzea začnete na prízemí v stálej expozícii, ktorá sa venuje hasičskej technike. Expozícia sa podobá tej, ktorú som videl v Krajskom múzeu v Prešove. V expozícii Transformácia energie sa dozviete, ako človek odjakživa hľadal nové zdroje energie a ako premieňal prírodné zdroje na rôzne formy energie, ktoré potreboval na svoje prežitie. Expozícia Doprava sumarizuje historický vývoj dopravných prostriedkov na zemi, vo vode a vo vzduchu. Samostatná expozícia sa venuje leteckým motorom od 1. svetovej vojny do 50. rokov 20. storočia. V atraktívnej expozícii Baníctvo, geológia a ropa so sprievodcom zostúpite do podzemia múzea, ktoré upravili na rôzne typy baní. Posledná expozícia na prízemí sa zameriava na vývoj zememeračstva v Chorvátsku.

Na poschodí uvidíte v expozícii Kozmonautika s planetáriom modely kozmických lodí, nosných rakiet a orbitálnych staníc. Planetárium bolo v čase našej návštevy zatvorené. Dôkazom toho, že múzeum ide s dobou, je expozícia, ktorá sa venuje obnoviteľným zdrojom energie a energetickej efektívnosti. Veľkú časť poschodia zaberá výstava poľnohospodárskej techniky. Najviac ma zaujala včelnica so 4 sklenenými úľmi so živými včelami. Tie môžu opustiť múzeum vďaka trubiciam z plexiskla.

Praktické info

Múzeum je otvorené od utorka do piatka od 9.00-17.00 h, v soboty a v nedele od 9.00-13.00 h. Vstupenka stála 4 eur/os. Cena zahŕňala vstup do stálych expozícií, na krátkodobé výstavy, prehliadku bane a prednášku v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Určite si návštevu múzea naplánujte tak, aby ste stihli prehliadku modelu bane na ťažbu uhlia a kovov v suteréne múzea a ukážky, ako funguje elektrina v Demonštračnom kabinete Nikola Tesly. Tí odvážnejší sa môžu pokusov zúčastniť sami.

5. Botanická záhrada v meste Záhreb (Botanički vrt PMF-a)

Botanická záhrada Fakulty vied Univerzity v meste Záhreb (Botanički Vrt PMF-a; 1,3 km/17 min. pešo juhozápadne od centra) nás nadchla omnoho viac ako tá v Ľubľane. Síce skleníky obnovujú už od roku 2015, záhrada je omnoho väčšia a ponúka ďaleko viac zákutí, v ktorých sa môžete túlať a objavovať flóru. Škoda len, že z jednej strany ju obklopuje rušná cesta a z tej druhej železnica. Zaujala ma sofora japonská so svojimi prevísajúcimi konármi či 60 miliónov rokov starý strom, ktorý si ešte pamätá časy dinosaurov. Aby sa takýto vzácny relikt nezničil, v záhrade ho oplotili.

Záhrada funguje nepretržite už od roku 1889. Môžete v nej obdivovať viac ako 5 000 druhov exotických rastlín z celého sveta. Drevený výstavný pavilón z roku 1891 slúži na vzdelávacie výstavy, workshopy a prednášky z botaniky, záhradníctva a konzervácie. Pamätajte, že botanická záhrada nie je parkom, ale múzeom v prírode. Preto existujú pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, napr. nesmiete chodiť po tráve, pretože rastliny sú všade, aj vo vysokej tráve pripravené vykvitnúť na ďalšiu sezónu, behať, či bicyklovať a mnohé ďalšie.

Praktické info

Záhrada je otvorená od jari do jesene v pondelky a utorky od 9.00-14.30 h, od stredy do nedele od 9.00-18.00 h. Vstupenka stojí 2 eur/os. Dodnes nevieme, prečo sme dostali vstupné zadarmo, ale v ten deň ho rozdávali všetkým. V prípade, že by ste sa o rastlinách chceli dozvedieť viac, objednajte si sprievodcu minimálne 1 týždeň vopred cez rezervačný formulár na oficiálnej stránke záhrady. Prehliadka výstavného pavilónu trvá 20 minút, záhrady 45 minút a záhrady s pavilónom okolo 1 hodiny. Prehliadky sa môže zúčastniť maximálne 15 osôb. Prehliadka stojí 10 eur/os. V prípade počtu osôb 10 a menej si účtujú ešte poplatok 100 eur. V záhrade môžete platiť len v hotovosti.

6. Zoologická záhrada mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba)

Zoologickým záhradám sa obyčajne vyhýbam, ale v zoologickej záhrade mesta Záhreb (Zoološki vrt grada Zagreba; 3,6 km/50 min. pešo severovýchodne od centra) som urobil výnimku. Výnimky sa skrátka nerobia. Argument, že v ZOO pracuje niekoľko špecialistov, ktorí sa o zvieratá náležite starajú, pre mňa nie je dostatočný. Dlho som v žiadnej ZOO nebol a dlho zase nebudem. Pozerať sa na zvieratá v klietkach skrátka nie je nič pre mňa.

Ak by ste sa pre návštevu ZOO predsa len rozhodli, založili ju už v roku 1925, takže o 2 roky bude oslavovať 100-ročnicu. Uvidíte v nej takmer 400 druhov s viac ako 7 000 zvieratami zo všetkých kontinentov. ZOO je otvorená každý deň od 9.00-19.00 h. Pokladňa sa zatvára o hodinu skôr. Vstupenka stála 4 eur/os. V ZOO môžete platiť platobnou kartou.

V ZOO v súčasnosti vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sa zameriavajú na výskum a ochranu vybraných živočíchov. Zvyšujú povedomie o používaní sklenených povrchov, ktoré ohrozujú vtáky, sledujú migračné cesty bielych bocianov, vykonávajú výskum korytnačky tmavobruchej, chránia obojživelníkov jaskyniarov mimo ich prirodzeného prostredia, uskutočnili biologický výskum hraboša jadranského, pomohli zvýšiť počet veveríc obyčajných v parku Zrinski a mnohé ďalšie aktivity. 

7. Prechádzka mestom Záhreb

Parky, sochy, fontány, lanovka, námestia, tržnice, historické budovy, ale aj tunel, nástenné maľby, či reťaze z lode.

Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića)

Hlavným námestím mesta Záhreb je Námestie bána Josipa Jelačića (Trg bana Josipa Jelačića). Trhy a jarmoky sa na ňom konali už od roku 1649. Lemujú ho budovy z 19. storočia, ktoré okupujú hotely, reštaurácie, kaviarne a obchody. V juhovýchodnej časti zástavby sa nachádza turistické informačné centrum, o ktorom si prečítate v článku Záhreb – návod na prežitie. V južnej časti zástavby si môžete v požičovni bicyklov uschovať aj batožinu. O tej som sa taktiež zmienil v spomínanom článku.

Socha bána Josipa Jelačića (Ban Josip Jelačić)

V strede námestia stojí jazdecká socha bána Jelačića (Ban Josip Jelačić). Socha bola od roku 1866 1. monumentálnou verejnou sochou mesta. Bán bol vládca alebo regionálny správca v okolí južnej Karpatskej kotliny v minulosti. Josip Jelačić bol chorvátsko-dalmatínsko-slavónsky bán v rokoch 1848-1859, ktorý zrušil poddanstvo a zorganizoval 1. parlamentné voľby.

Fontána Manduševac

Východne od sochy strieka, lepšie povedané vyviera, fontána Manduševac. Postavili ju nad prírodným prameňom, ktorý zásoboval Záhreb pitnou vodou až do konca 19. storočia. Fontána je taká nenápadná, že si ju bez davov návštevníkov, ktorí sa pri nej fotia ani nevšimnete. Prameň s názvom mesta spája aj legenda.

Jedného slnečného dňa sa starý chorvátsky vojnový vodca vracal unavený z boja a smädný. Požiadal krásnu dievčinu Mandu, aby mu nabrala vodu z prameňa. Chorvátske slovo pre „naberať vodu“ je „zagrabiti“. Tak prameň dostal meno Manduševac podľa dievčaťa a mesto dostalo názov Záhreb podľa naberania vody.

Lanovka (Uspinjača)

Z dolného mesta sa na to horné za 64 sekúnd vyveziete aj lanovkou (Uspinjača). Lanovka je najstarším dopravným prostriedkom organizovanej verejnej dopravy v meste Záhreb. Od roku 1890 už slúži viac ako 130 rokov. So svojou dĺžkou len 66 m je zároveň najkratšou na svete. Vďaka svojmu vzhľadu, konštrukcii a pôvodným technickým vlastnostiam ju chránia ako kultúrnu pamiatku. Lanovka premáva každý deň, každých 10 minút od 6.30-22.00 h. Jednosmerný lístok stál 0,66 eur/os. Keďže sme mali dopravnú kartu na 3 dni, lanovkou sme sa vozili hore-dole. Dolná stanica lanovky 450 m/6 min. pešo západne od námestia. Horná stanica lanovky 400 m/8 min. pešo západne od námestia.

Reťaze z lode HMS Victory (Nelsonov lanac i kugla)

Na rohu ulíc Kamenita a Opatička si všimnite reťaze z lode HMS Victory, vlajkovej lode admirála Nelsona, ktorá zohrala významnú úlohu v bitke o Trafalgar (Nelsonov lanac i kugla; 500 m/8 min. pešo severozápadne od námestia). Reťaze vraj získal rakúsky generál írskeho pôvodu Laval Nugent, ktorý bol nielen vojakom, ale aj vášnivým zberateľom a archeológom.

Chorvátsky parlament (Hrvatski sabor)

Budova chorvátskeho parlamentu (Hrvatski sabor; 650 m/10 min. pešo severozápadne od námestia) stojí vo východnej časti zástavby na námestí sv. Marka (Trg sv. Marka). Námestie preslávil rovnomenný kostol so strechou z farebných škridiel. Budovu postavili v roku 1910 na mieste barokových meštianskych domov zo 17. a 18. storočia. Z balkóna budovy na 1. poschodí vyhlásili v roku 1918 odtrhnutie Chorvátska od Rakúsko-Uhorska.

Nástenná maľba Fakin (Mural Fakin)

Severnú stenu baru Mali Medo (350 m/5 min. pešo severne od námestia) zdobí nástenná maľba Fakin Ipa (Mural Fakin). Maľba zobrazuje sliepky v štýle 50. rokov 20. storočia s prvkami rokenrolu a country. Mural si objednal pivovar Medvedgrad od miestnych umelcov Bare a Modul.

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver)

Nástenná maľba Guliver (Mural Guliver; 450 m/7 min. pešo severne od námestia) sa ukrýva v juhovýchodnom cípe parku Opatovina. 30 m dlhá maľba zobrazuje spiaceho Gulivera, ktorého zväzujú liliputáni. Mural vytvorili miestni umelci, opäť Boris Bare, tentoraz s Dominikom Vukovićom.

Tržnica Dolac

Najväčším farmárskym trhom mesta Záhreb je nepochybne tržnica Dolac (180 m/3 min. pešo severne od námestia). Svoju históriu začala písať v roku 1930. Kým sa vo svojich začiatkoch zameriavala predovšetkým na miestnych farmárov, dnes v nej kúpite výrobky z celého Chorvátska. Tržnica na otvorenej ploche, vrát. rybieho trhu je otvorená od pondelka do piatka od 6.30-16.00 h, soboty od 6.30-15.00 h a nedele od 6.30-14.00 h. Príďte vždy aspoň 2 hodiny pred záverečnou, aby ste nenatrafili na poloprázdnu tržnicu tak ako my.

Burza starožitností

Každú nedeľu od 8.00-14.00 h sa na Britskom námestí (Britanski trg; 1,1 km/15 min. pešo západne od Námestia bána Jelačića) koná burza starožitností. Práve tu sme zažili autentickú atmosféru trhu. Na burze nájdete nielen čačky-mačky, ale aj kvalitný tovar, napr. pôvodné porcelánové šálky. Každý zberateľ si tu nájde to svoje.

Park Maksimir

Park Maksimir (3,7 km/51 min. pešo východne od centra) sa od otvorenia v roku 1794 stal 1. verejným parkom v juhovýchodnej Európe. Sad Janka Kráľa v Bratislave vznikol o 20 rokov skôr v rokoch 1774-1776. Park navrhli v barokovom francúzskom štýle s pravidelne usporiadanými plochami. Neskôr ho upravili v duchu anglickej romantickej krajiny.

Vedeli ste, že park Maksimir je len o 25 ha menší ako Central Park v New Yorku?

Mohyla sokola a Švajčiarsky dom

Prechádzku parkom sme začali pri Mohyle sokola (Sokolska Mogila). Mohylu postavili v roku 1925 pri príležitosti oslavy 1 000-ročného výročia Chorvátskeho kráľovstva. Pôdu priviezli zo 155 rôznych miest Chorvátska, kde sa odohrala významná historická alebo kultúrna udalosť. V základoch mohyly uložili predmety chorvátskeho kultúrneho dedičstva. Švajčiarsky dom (Švicarska kuća) dokončili na jeseň v roku 1842. V salóne na 1. poschodí domu sa nachádza bohato vyrezávaný barokový strop, ktorý získal Michael Sebastian Riedl z augustiniánskeho kláštora v rakúskom Klosterneuburgu. Strop sme, žiaľ, nevideli, lebo dom je pre verejnosť zatvorený.

Rozhľadňa, Obelisk a Kaplnka sv. Juraja

Rozhľadňu (Vidikovac), známu aj ako Kiosk, postavili v rokoch 1841-1843. Všetky cesty v tomto prípade nevedú do Ríma, ale ku rozhľadni. Na vyhliadkovú terasu sme sa síce nedostali, ale na prízemí sa môžete zastaviť v kaviarni. Obelisk vztýčili v roku 1843 na znak ukončenia prác v parku. Pri obelisku som sa cítil ako v skutočnom lese. Neogotickú kaplnku sv. Juraja (Crkva sv. Juraj) postavili v rokoch 1862-1864. Arcibiskup Juraj Haulik, krajinár a tvorca parku, si želal, aby ho v kaplnke pochovali. Kaplnka bola v dezolátnom stave a momentálne čaká na lepšie časy.

Kamenné sedenie, Pavilón Echo a Dom vrátnika

Kamenné sedenie (Kameno sjedište) pomenovali po lavičkách, ktoré sa tu kedysi nachádzali. Okolo roku 1940 ho zbúrali a na niekoľko rokov sa na sedenie zabudlo. V roku 2008 sedenie obnovili, tentoraz však s drevenými lavičkami. Pavilón Echo (Paviljon Jeka), alebo tiež Lampáš z roku 1840, je jediným zachovaným pavilónom v parku. Postavili ho na počesť bohyne Echo. Dom vrátnika (Vratareva kućica) postavili v roku 1847. V minulosti slúžil na ubytovanie strážcov parku a sprievodcu pre cudzincov.

Park Zrinjevac, Park Josipa Jurja Strossmayera, Námestie kráľa Tomislava

Park na námestí Nikolu Šubića Zrinského, ľudovo nazývaný Zrinjevac (350 m/5 min. pešo južne od námestia), je najstarším parkom v dolnom meste Záhrebu (1892). V severnej časti parku sa nachádza meteorologická stanica (Meteorološki stup) z roku 1884. Smerom na juh uvidíte 1. fontánu mesta Záhreb, hudobný pavilón, ďalšie fontány, či busty významných chorvátskych osobností. Park obklopujú klasicistické, novorománske a novorenesančné paláce.

Dominantami parku Josipa Jurja Strossmayera (južne od Zrinjevacu) sú Chorvátska akadémia vied a umení a knižnica akadémie, medzi ktorými stojí pamätník pána Strossmayera.

Najjužnejšie sa nachádza Park na námestí kráľa Tomislava (Trg Kralja Tomislava), ktorému dominuje Umelecký pavilón, fontána a monument kráľa Tomislava, ktorý bol 1. chorvátskym kráľom.

Tunel Grič

Tunel Grič postavili v roku 1943 ako protiletecký kryt z 2. svetovej vojny. Ako úkryt slúžil počas vojny o vlasť v rokoch 1991-1995. Vďaka tunelu sa dostanete z jednej strany centra na druhú bez toho, aby ste sa museli tlačiť pomedzi davy návštevníkov. Samozrejme len v prípade, ak je tunel otvorený. Pretože to, čo sa na internete javí ako fungujúce, v skutočnosti vôbec nemusí. Tunel spája ulicu Radićeva (Ul. Pavla Radića 19) s ulicou Mesnička (Mesnička ul. 12). 

Z ulice Radićeva sme sa do tunela nedostali a slečna zo susediacej predajne nám nepovedala, že do tunela sa dostaneme aj z opačnej strany. Predpokladali sme, že keď je tunel zatvorený z jednej strany, bude aj z tej druhej. Na tunel vedú kolmo 4 núdzové východy, z toho 2 sú prístupné a 2 neprístupné. Do tunela sa dostanete alebo z neho vyjdete cez núdzové východy na ulici Tomićeva 5A (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Tomićeva) a ulici Ilica 8 (v mapách ho nájdete ako Tunel Grič – Ilica 8). Tunel je otvorený každý deň od 9.00-21.00 h.  

Prečítajte si aj tieto články z Chorvátska:

• Chorvátsko pred 1. cestou
• Záhreb – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 7 dôvodov, prečo navštíviť Záhreb je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Záhreb dostať?

Záhreb je hlavným a najväčším mestom stredného Chorvátska.

Autom

Záhreb sa nachádza 393 km/4 h 24 min. autom južne od Bratislavy. Spoplatnená trasa vedie cez Maďarsko.

Autobusom

Autobusová stanica Záhreb (Autobusni kolodvor Zagreb) sa nachádza 1,8 km/25 min. pešo juhovýchodne od centra mesta (Trg Bána Jelačića).

Vlakom

Železničná stanica Záhreb (Zagreb Glavni Kolodvor) sa nachádza 900 m/12 min. pešo južne od centra mesta. Železničné stanice a prvý kontakt s mestom nezanechajú vo väčšine európskych miest pozitívny dojem. Záhreb je však v tomto smere svetlou výnimkou. Po vyjdení zo železničnej stanice sa pred vami objaví park Zrinjevac s pamätníkom kráľa Tomislava, fontánou a umeleckým pavilónom.

Lietadlom

Letisko Záhreb (Zračna luka Franjo Tuđman Zagreb) sa nachádza 15,8 km/24 min. autom juhovýchodne od centra mesta. Kód letiska podľa Medzinárodného združenia leteckých dopravcov je ZAG.

Pri čakaní na odlet som si na letisku dal raňajky v kaviarni Café Nero, ktorú som si pamätal zo Spojeného kráľovstva. Vyskúšal som sendvič s kozím syrom, maslový croissant a espresso. Musel som obsluhu požiadať, aby mi sendvič dala na gril, pretože sama sa neponúkla. Za raňajky som zaplatil 13,30 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.  

Na bratislavskom letisku sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu aj bránu bez komplikácií. Na letisku v Záhrebe však s našou batožinou mali problémy. Arogantnej slečne na bráne sa nepozdávala výška môjho ruksaku a okamžite odo mňa pýtala poplatok za nadrozmernú batožinu. Ako dôvod uviedla, že s nami v lietadle bude cestovať zástupca leteckej spoločnosti a ona si len robí svoju prácu. Nebola ale jediná, ktorej správanie viac pripomínalo buzerovanie ako upozornenie. Ako keby tí ľudia čakali, na čom vás môžu prichytiť. Výhodou ruksaku je, že ho môžete pokojne stlačiť. A tak som nepríjemnú slečnu na bráne presvedčil, že ruksak rozmery spĺňa. Mimochodom, s ruksakom nemali problém v Španielsku, Spojenom kráľovstve ani v Rumunsku. A to som všade letel s tou istou leteckou spoločnosťou.

Do Záhrebu sme leteli lietadlom z Bratislavy. Let trval 55 min. Za spiatočnú letenku som zaplatil 35,35 eur/os. Cena zahŕňala 1 príručnú batožinu s rozmermi 40x25x20 cm. Pred odletom som urobil on-line check-in.

Ako sa po meste Záhreb pohybovať?

Dopravné služby v Záhrebe zabezpečuje spoločnosť záhrebských električiek ZET (Zagrebački električni tramvaj). Lístky na mestskú hromadnú dopravu si kúpite vo viacerých predajniach spoločnosti alebo v novinových stánkoch Tisak Kiosk. V predajniach aj stánkoch môžete platiť platobnou kartou.

Z letiska (Zračna luka) sa do centra mesta (Kvaternikov trg) dostanete autobusom č. 290. Cesta autobusom trvá 28 minút, autobus má 15 zastávok a cestovný lístok stojí 0,53 eur/30 min.

Hodinový cestovný lístok stál 0,93 eur. 3-dňová dopravná karta stála 9,29 eur + manipulačný poplatok, ak to tak môžem nazvať, vo výške 1,33 eur, spolu 10,62 eur/1 karta. Na letisku a v infocentre ju ale nekúpite. Kúpite ju len v predajniach záhrebských električiek ZET. Pani pri okienku nehovorí po anglicky, takže ak vy nehovoríte po chorvátsky, dohovoríte sa s ňou len rukami-nohami.

Zľava pre seniorov neexistuje, alebo nám pani nerozumela alebo nám rozumieť nechcela. Opýta sa vás, odkedy chcete kartu používať. My sme ju samozrejme chceli používať odo dňa, kedy sme si ju kupovali. Vypočítali sme si 72 h od prvého pípnutia v električke. A presne tu sme urobili chybu. Karta nám začala platiť v prvý deň, ale je úplne jedno, či si ju kúpite ráno o ôsmej alebo poobede o štvrtej. Berie sa to ako 1 deň. Takže potom vám už bude platiť len nasledujúce 2 dni do polnoci. Tým pádom sme ju posledný deň v meste už nemohli využívať a na autobus na letisko sme si už museli kúpiť nový lístok. Neviem, kto vymyslel tento systém, ale vôbec sa mi nepáči.

Kde v meste Záhreb získať informácie?

Turistické informačné centrum Záhreb (Turistički informativni centar Zagreb) sa nachádza priamo na Nám. bána Josipa Jelačića vo východnej časti zástavby. Infocentrum je verné svojmu názvu a poskytuje naozaj len informačné služby. Nenájdete v ňom predajňu suvenírov, nekúpite si v ňom dopravnú kartu, dokonca si v ňom ani neodložíte batožinu. Slečna mi nevedela poradiť spoľahlivú taxi službu, nevedela ani, koľko bude priemerne stáť taxi z centra mesta na hrad Medvednica. Keďže som si vopred naplánoval, čo budeme chcieť v Záhrebe navštíviť, viac informácií som už nepotreboval.

Batožinu si odložíte v požičovni bicyklov v južnej časti zástavby. Pýtajú v nej 1 eur/ks batožiny/1 hodina. Keď sme si vypočítali, že by sme museli za naše ruksaky zaplatiť 20 eur, radšej sme si ich so sebou nosili celý deň.

Kde sa v meste Záhreb ubytovať?

Duplex Apartment Kvaternik Square sa nachádza 2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od centra, 2,1 km/31 min. pešo severovýchodne od autobusovej stanice a 2,8 km/39 min. pešo severovýchodne od železničnej stanice.

Ubytovali nás v apartmáne, ktorý pozostával z 2 2-lôžkových izieb so súkromnými kúpeľňami a kuchyne s balkónom s výhľadom do záhrady domu. Okno v našej izbe sa otváralo trochu ťažšie, ale na okne aj balkónových dverách boli vonkajšie rolety, ktoré chránili pred slnkom a čiastočne aj hlukom z ulice. V kúpeľni so sprchovacím kútom sme mali k dispozícii bezplatné toaletné potreby a sušič vlasov. Kuchyňa disponovala chladničkou, mikrovlnnou rúrou, rýchlovarnou kanvicou a kuchynským riadom. Neviem, ako by sa v kuchyni súčasne najedli 4 osoby, keď riad bol sotva pre 2 osoby.

Ešte pred ubytovaním mi prišiel e-mail, aby som, keď budem stáť pred vchodovými dverami, zavolal na uvedené čísla. Prvé číslo bolo bosniacke a to druhé pre istotu vôbec nefungovalo. Nebolo mi všetko jedno, keď som za ubytovanie už dávno zaplatil a ubytovateľ disponoval všetkými našimi osobnými údajmi, vrát. kópií dokladov. Situácia sa, našťastie, vyriešila, keď som ubytovateľovi napísal priamo cez booking. Obratom mi prišiel číselný kód na vstupné dvere aj do skriniek s kľúčmi od izieb.

Rezervujte si vopred miesto na súkromnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Poplatok je 7 eur/deň. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom objekte. Za 2 2-lôžkové izby pre 3 osoby na 3 noci som zaplatil 363,30 eur. Cena zahŕňala apartmán, 13 % daň z pridanej hodnoty a mestskú daň vo výške 1 eur za osobu a noc. Cena nezahŕňala žiadne stravovanie.

Kde sa v meste Záhreb najesť?

Prinášam vám 3 tipy v každej kategórii, či už na raňajky, obed, kávu alebo večeru.

Raňajky

Na raňajky sme vyskúšali raňajkovú reštauráciu, kaviareň a pekáreň.

Kavkaz

Kazašská kaviareň Kavkaz (800 m/11 min. pešo juhozápadne od centra) susedí s Chorvátskym národným divadlom. Milá servírka. Zvolil som klasické raňajky, ktoré pozostávali z 2 volských ôk, slaniny nakrájanej na plátky, čerstvého bagelu a sezónneho šalátu. Espresso ma poriadne nakoplo. Pred prehliadkou botanickej záhrady nám zvýšil čas, tak som si objednal čierny raňajkový čaj. Za raňajky som zaplatil 16,50 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Eggspress

Raňajková reštaurácia Eggspress (1 km/13 min. pešo východne od centra) sa ukrýva v nádvorí starého domu. Teplé septembrové ráno nám dovolilo sedieť na terase. Ochutnal som Vajcia Benedikt. Domáca šunka opečená na grile, k tomu 3 vajíčka uvarené namäkko preliate holandskou omáčkou podávané na 2 opečených krajcoch chleba. Dovolenku sme začali tak, ako sa patrí. Na raňajky sme si objednali Mimózu (čerstvá pomarančová šťava so sektom). Espresso nesmelo chýbať. Veľmi milá po anglicky hovoriaca obsluha. Za raňajky som zaplatil 18 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Mlinar

V Záhrebe sa mi neskutočne páčil ten nesmierny výber pekární, ktoré sa tlačili jedna vedľa druhej. V meste bol taký veľký výber, že ste sa nevedeli rozhodnúť, do ktorej máte skôr vojsť. Keď sme sa konečne rozhodli pre Mlinar (vybrali sme si tú pri Britskom námestí; 1 km/14 min. pešo západne od centra), najväčšiu pekárenskú skupinu v regióne Adria s tradíciou už od roku 1903, objavila sa predo mnou ďalšia dilema.

Zo širokého výberu pečiva som si naozaj nevedel vybrať. A tak som ochutnal vegánsky malinový croissant, maslový croissant s marhuľovou náplňou a jablkový závin. Pečivo bolo fantastické. Tak v takejto pekárni by som sa pokojne zastavil každý deň pred prácou. Ku sladkému pečivu sa najlepšie hodilo espresso. Za raňajky som zaplatil 4,51 eur. V pekárni môžete platiť platobnou kartou.

Obed

3 reštaurácie. 2 dobré skúsenosti. 1 sklamanie.

Pizzeria Duksa

Pizzeria Duksa bola nielen najlepšiou pizzeriou, ale aj najlepšou reštauráciou, v akej sme v Záhrebe jedli. V meste nájdete 3 pobočky, my sme jedli v tej pri parku Maksimir. Obed sme začali aperitívom Biska. Biska je chorvátsky likér na brandy základe s medom a imelom. Milujem syrový základ na pizzi. Preto som si vybral Šalviovú pizzu s pečenými cherry paradajkami (Kadulja s napaljenim cherryćima). Pizzu tvorili 2 vrstvy mozzarelly, extra panenský olivový olej, pečené cherry paradajky, šalvia, cesnak a čerstvá bazalka. Pizzu som zapil mojím obľúbeným pšeničným pivom z Nemecka. Veľmi milá a profesionálna obsluha. Za obed som zaplatil 13,65 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.  

Bistro Fotić

Bistro Fotić (450 m/6 min. pešo južne od centra) nás presvedčilo, že aj v Záhrebe existuje obsluha, ktorá sa dokáže pri svojej práci usmievať. Takýto čašník vám okamžite spríjemní deň a vy odchádzate s dobrým pocitom a viete, že na toto miesto sa ešte niekedy vrátite. Ochutnal som grilovaného morského vlka s pečenou zeleninou (Brancin na žaru s povrćem). Obed som snúbil s chorvátskym pivom. Za obed som zaplatil 18,70 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Konoba Didov san

Chorvátska reštaurácia Konoba Didov san (800 m/13 min. pešo severozápadne od centra) ponúka kuchyňu dalmátskeho Záhoria. Región sa nachádza na juhu krajiny na hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Reštaurácia bola jedným z najväčších sklamaní, aké sme v Záhrebe zažili. Predtým, než sme jedli v tejto reštaurácii som nekontroloval účtenky, či nám obsluha všetko správne nablokovala. Po tom, čo sme zistili, že v reštaurácii nám naúčtovali aj chlieb, ktorý sme vôbec nemali, začali sme si na čašníkov dávať väčší pozor.

S takýmito praktikami sa stretnete aj v Taliansku a celkom som si od nich odvykol. Bez toho, aby sme si to všimli, sme obsluhe s úsmevom na tvári nechali aj prepitné. Tá sa po zúčtovaní s nami ani neunúvala, aby sa nám ešte pri odchode pozdravila. Ochutnal som tzv. Plnené vešiaky s pečenými zemiakmi a grilovanou zeleninou (Punjene Vješalice – povrće na žaru i peč. krumpir). Neviem prečo vešiaky predstavovalo Bravčové karé plnené syrom a obalené v slaninke. Za obed som zaplatil 17,60 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Večera

Či chorvátska alebo srbská kuchyňa, všade sme sa dosýta najedli.

Budweiser

Pivnica Budweiser (1,8 km/25 min. východne od centra) sa zameriava na ponuku grilovaných špecialít, ktoré sú typické pre srbské mesto Leskovac. Prostredie reštaurácie na vás dýcha históriou českého pivovaru na každom kroku. Reštauráciu pravdepodobne vyhľadávajú futbaloví fanúšikovia, pretože na každej obrazovke prebiehal iný zápas. Po anglicky hovoriaca obsluha. Objednal som si Kurací burger a chorvátske pivo. Nebudem snáď piť český Budvar, keď na Slovensku nie je problém ho pozháňať. Za večeru som zaplatil 13,53 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kvatrić

Rustikálna reštaurácia Kvatrić (1,7 km/23 min. pešo východne od centra) stojí neďaleko námestia Kvaternikov trg. Masívne drevené stoly a stoličky, kamenná dlažba, profesionálna, po anglicky hovoriaca obsluha. Ochutnal som Morčacie rolky s mozzarellou v omáčke z ovčieho syra a pršuta s domácimi haluškami (Pureća rolica s mozzarellom u umaku od ovčjeg sira i pršuta uz domaće njoke). Večera ma zasýtila až do nasledujúceho rána. Za večeru som zaplatil 20,50 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Gostionica Purger

Hostinec a reštaurácia Gostionica-restoran Purger (450 m/6 min. pešo juhovýchodne od centra) funguje už od roku 1932. Podnik sa zameriava na tradičnú chorvátsku kuchyňu. Ochutnal som domácu Sarmu so zemiakovou kašou a dusenou zeleninou. Sarma je pomenovanie pre rolované listy kyslej kapusty, ktoré plnia mletým mäsom. Jedlo podávajú na misách a v terinách, z ktorých si ich prekladáte na tanier. Za večeru som zaplatil 13,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Záhreb zájsť na kávu?

V meste Záhreb natrafíte na kaviareň takmer na každom kroku. V niektorých sme sa cítili príjemne, v iných menej.

Amélie

Kaviareň Amélie (230 m/3 min. pešo severne od centra) južne od katedrály bola najlepšou kaviarňou, akú sme v Záhrebe navštívili. V meste nájdete ešte ďalšie 2 kaviarne, ktoré patria do tejto siete. Ponúkajú široký výber dezertov a múčnikov, skvelé espresso a Aperol Spritz za bezkonkurenčnú cenu v centre mesta. Zo širokého výberu dezertov som si nevedel vybrať. Nakoniec som ochutnal Jablkový koláč s lieskovcami, mandľami a karamelom. Za účet som zaplatil 9,40 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

La Štruk

Chorvátska reštaurácia La Štruk (260 m/4 min. pešo severne od centra) sa zameriava na ponuku tradičných záhorských závinov (Zagorski štrukli). Závin z cesta a rôznych druhov plnky sa varí a/alebo zapeká. O tom, že tento tradičný múčnik obľubujú nielen obyvatelia, ale aj návštevníci, niet pochýb. Jediné 2 záviny, na ktoré som mal v ten deň chuť, prvý s vlašskými orechmi s medom a druhý s jablkami so škoricou, už vypredali. Tak som si objednal len espresso, za ktoré som zaplatil 1,50 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Mimice

Kaviareň a bar Maksimir – Mimice (3,3 km/45 min. pešo severovýchodne od centra), ako už názov napovedá, susedí s parkom Maksimir. Neochotná obsluha, pri ktorej máte pocit, že ich obťažujete svojou prítomnosťou. Viac bar ako kaviareň neponúka ku káve žiadne koláče. Tak som si medzi prehliadkou zoologickej záhrady a túlaním sa v parku Maksimir objednal aspoň espresso. Nech som si objednal v Záhrebe kávu kdekoľvek, vždy som k nej dostal pohár vody. Za kávu som zaplatil 1,80 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Záhreb zájsť na miešaný nápoj?

Bar & Bistro Dežman (700 m/10 min. pešo západne od centra) bol pre mňa jasnou voľbou, pretože ponúka môj milovaný koktail Negroni. Napriek tomu, že bar sa nachádza v uličke vedľa rušnej ulice, ľahko v ňom uniknete pred masami ľudí. Bar získal trikrát titul „Najlepší koktailový bar Chorvátska.“ V bare môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si ďalšie návody na prežitie:

• Liverpool – návod na prežitie
• Belfast – návod na prežitie
• Poprad – návod na prežitie
• Ľubľana – návod na prežitie
• Bukurešť – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Záhreb – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Základné informácie o Chorvátsku

Chorvátsko (oficiálny názov Chorvátska republika) vzniklo 25. júna 1991. Rozkladá sa na západnom Balkáne v juhovýchodnej Európe. Na severozápade susedí so Slovinskom, na severovýchode s Maďarskom. Z východu susedí so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou. Na juhu má krátku hranicu s Čiernou horou. Zo západu ho obmýva Jadran.

Rozloha Chorvátska, 56 594 km², je len o čosi väčšia ako rozloha Slovenska. Slovensko má ale 1,4x viac obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom krajiny je Záhreb (Zagreb, 698 966 obyvateľov), ktorý má 1,6x viac obyvateľov ako Bratislava. Štátnym zriadením je parlamentná republika. Medzinárodná poznávacia značka je HR.

Územné členenie Chorvátska

Z hľadiska cestovného ruchu Chorvátsko členíme na 10 regiónov cestovného ruchu:

1. Záhreb
2. Stredné Chorvátsko
3. Slavónia
4. Lika – Karlovac
5. Kvarner
6. Istria
7. Dalmácia – Zadar
8. Dalmácia – Šibenik
9. Dalmácia – Split
10. Dalmácia – Dubrovník

Chorvátsko a jazyk

Úradným jazykom je chorvátčina. Neoficiálne sa používa aj srbsko-chorvátsky, srbský alebo bosniacky jazyk.

Časové pásmo v Chorvátsku

V Chorvátsku platí stredoeurópsky čas, skratka SEČ (po anglicky Central European Time – skratka CET). To znamená, že oproti koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC) sa pripočítava jedna hodina. V Chorvátsku taktiež rozlišujú letný a zimný čas.

Chorvátsko a vízové povinnosti

Slovenskí občania môžu vstúpiť do Chorvátska len s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom s fotografiou. Členom Európskej únie sa Chorvátsko stalo 1. júla 2013. Prvého januára 2023 vstúpilo Chorvátsko aj do Schengenu, takže hraničné kontroly na pozemných hraničných priechodoch a letiskách ukončili. Ad hoc kontroly na hraniciach sú možné a preto pri sebe stále majte platné cestovné doklady.

Chorvátsko a očkovanie

Pred vstupom do Chorvátska nepotrebujete žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Chorvátska vláda vyhlásila 11. mája 2023 koniec epidémie, ktorú spôsobil koronavírus. Pri vstupe do krajiny platia podmienky, ktoré platili pred epidémiou.

Miestne špecifiká v Chorvátsku

Verejné pláže sa považujú za udržiavané verejné priestranstvá. Veci, ktoré sa ponechajú na pláži, sa stávajú odpadom, musia sa odstrániť a majiteľa môžu aj pokutovať.

Na uliciach, v historických budovách a prímorských letoviskách môžete dostať pokutu za strohé oblečenie, plavky, bikini, odhalenú hornú časť tela alebo nadmerne roztrhané oblečenie. Pokutu dostanete aj za alkohol na verejnosti alebo prechádzku so psom bez vôdzky.

Všetci návštevníci musia byť prihlásení na turistickom úrade a platiť pobytovú taxu. Platí to aj pre vlastníkov plavidla, ktoré kotví v prístave.   

Zdravotná starostlivosť v Chorvátsku

Do batožiny si nezabudnite pribaliť európsky preukaz zdravotného poistenia (European Health Insurance Card, skratka EHIC). Pred cestou do krajiny som si vybavil komerčné krátkodobé cestovné poistenie. Jednorázové poistné stálo 4,80 eur/4 dni (2023). Cena zahŕňala poistenie s platnosťou v Európe, liečebné náklady do 250 000 eur, náklady na záchranu na horách a vo vode, právnu pomoc, asistenčné služby, bežné letné a zimné športy.

Na viacerých internetových stránkach som našiel upozornenie pred pitím vody z vodovodu. Namiesto toho odporúčajú vodu prevariť, prefiltrovať alebo si rovno kúpiť balenú vodu. Pil som vodu z vodovodu a, našťastie, nemal som žiadne žalúdočné problémy.

Chorvátsko – devízové podmienky a mena

Chorvátsko prijalo euro 1. januára 2023. Predtým sa v krajine platilo chorvátskymi kunami, skratka hrk. Pevný konverzný kurz bol stanovený na 1 eur = 7,5345 hrk. 1 hrk = 0,133 eur. Chorvátska kuna sa delila na 100 lipa.

Telefonovanie a internet v Chorvátsku

Telefónna predvoľba do Chorvátska je +389. Vďaka EU roamingu využívate služby v Chorvátsku za ceny ako na Slovensku a denné dáta alebo dátový balík bez príplatku do výšky EU dátového limitu.

Chorvátsko a bezpečnosť

Bezpečnostná situácia v Chorvátsku je dobrá a stabilná. Chorvátske úrady nevydali žiadne upozornenie alebo varovanie pred dôsledkami rusko-ukrajinského vojenského konfliktu, hrozieb teroristických útokov alebo migračných tokov. Na začiatku turistickej sezóny sa objavujú krádeže dokladov, motorových vozidiel, finančných prostriedkov a cenností cudzincami. Dávajte si pozor na osobné veci, doklady a peniaze. Cennosti si zabezpečte v trezore alebo na recepcii hotela.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky sa nachádza v Záhrebe, hlavnom meste Chorvátska. Konzulárny úrad pre Istarskú, Ličko-senjskú a Primorsko-goranskú župu sídli v Rijeke. Konzulárny úrad pre Zadarskú, Šibensko-kninskú, Splitsko-dalmatinskú a Dubrovnícko-neretvanskú župu sa zase nachádza v Splite. Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Slovenskej republike sídli v Bratislave.

Prečítajte si ďalšie praktické info pred vašou 1. cestou do týchto krajín:

• Spojené kráľovstvo pred 1. cestou
• Slovinsko pred 1. cestou
• Maroko pred 1. cestou
• Španielsko pred 1. cestou
• Rumunsko – Praktické info
• Rakúsko – Praktické info
• Nemecko – Praktické info
• Grécko – Praktické info

Užitočný link:

Oficiálna stránka Chorvátskeho turistického združenia

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Chorvátsko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.