Pivovar Feldschlösschen – ako sa tam dostať?

Pivovar Feldschlösschen sa nachádza v meste Rheinfelden, v kantóne Aargau na severe Švajčiarska.

Do pivovaru som cestoval hromadnou dopravou z nemeckého Weil am Rhein, v ktorom som navštívil Múzeum dizajnu Vitra. Najprv som si vzal električku č. 8 zo zastávky Weil am Rhein, Bahnhof/Zentrum na železničnú stanicu v Bazileji (Bahnhof Basel SBB). Cesta trvala 30 minút a električka mala 19 zastávok. Potom som prestúpil na vlak IR36, ktorý smeroval do Zürichu. Cesta trvala 13 minút, vlak zastavoval až na železničnej stanici v Rheinfeldene a celá cesta stála 10,60 chf/11,38 eur. Pivovar je od stanice vzdialený 750 m/10 min. pešo juhozápadne.

Z pivovaru som cestoval na železničnú stanicu v Bazileji vlakom S1. Cesta trvala 19 minút, vlak mal 6 zastávok a cestovný lístok stál 9,40 chf/10,09 eur. A to ma zamestnankyňa bazilejského infocentra presviedčala, že to všetko v 1 deň nemôžem stihnúť!

Ticket triregio mini

Pôvodne som uvažoval nad kúpou cestovného lístka Ticket triregio mini, s ktorým by som ušetril zopár eur. Lístok platí 24 hodín na všetky typy hromadnej dopravy, ale len vo vybraných zónach 3 štátov. Vo Švajčiarsku zahŕňa dokonca aj zónu 40, v ktorej sa nachádza pivovar. Nezahŕňa ale zónu 27, cez ktorú sa cestuje z mesta do pivovaru. Do pivovaru som mohol cestovať cez Nemecko, ale vedel som, že naspäť už budem cestovať priamo do Bazileja a cez zónu 27 by som aj tak prechádzal. Takže tento lístok neprichádzal do úvahy. Len pre informáciu, lístok stojí 11,20 chf alebo 10,70 eur.

Ticket triregio

Pokiaľ chcete cestovať bez starostí, odporúčam vám kúpiť si lístok Ticket triregio, ktorý platí taktiež 24 hodín vo všetkých autobusoch, vlakoch a električkách v pohraničnej oblasti 3 krajín. Lístok stojí 23,40 chf alebo 22,30 eur. Tým, že som si pred každou cestou kupoval samostatný cestovný lístok, som nakoniec zaplatil 24,80 chf/26,63 eur. Stránky SBB sú zvláštne v tom, že vám najskôr ukážu nízku cenu a kým sa preklikáte k plateniu, lístok je o niekoľko frankov vyšší. Ešte musím prísť na to, ako funguje ich systém. Informácie o cestovných lístkoch v trojhraničnom regióne nájdete na stránke triregio.

Pivovar Feldschlösschen – čo tam robiť, vidieť a navštíviť?

Prvú várku piva uvaril zakladateľ Theophil Roniger v Rheinfeldene 8. februára 1876. 13 rokov po otvorení (1889) sa začalo budovať priame železničné spojenie pivovaru so stanicou v Rheinfeldene. Už v roku 1898 sa pivovar so 100 000 hl piva stáva najväčším pivovarom v krajine. Magickú hranicu 1 milión hl piva pivovar prekročil v roku 1974. V roku 2026 pivovar oslavuje 150. výročie založenia.

Od založenia pivovaru až do 1. svetovej vojny sa pivo prepravovalo výlučne po železnici a konskými záprahmi. V stajniach sa v tom čase nachádzalo až 60 koní. Pivovar Feldschlösschen sa túto tradíciu snaží udržiavať dodnes. V súčasnosti stretnete v stajniach 8 belgických ťažných koní. Väčšina z nich denne pracuje. Dovážajú pivo, minerálnu vodu a nealkoholické nápoje do reštaurácií a krčiem v Rheinfeldene a okolí. Vo voľnom čase sa pasú na lúkach okolo pivovaru. Pri špeciálnych príležitostiach ťahajú voz so sudovým pivom kone zapriahnuté do šesťzáprahu – jediného v celom Švajčiarsku.

Návštevnícke centrum

Navštívil som návštevnícke centrum, kde si sami prejdete procesom varenia piva. Zamestnanci pivovaru vám prostredníctvom krátkych filmov ukážu svoju každodennú prácu. Počas prehliadky si hneď môžete overiť svoje novonadobudnuté vedomosti pri varení vlastného virtuálneho piva. Pivovarník zo mňa asi nebude. Z 8 otázok som správne odpovedal na 4. Výsledok bol, že som lepší v pití piva, ako v jeho varení.

Návštevnícke centrum je otvorené od utorka do štvrtka a v nedele medzi 10.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 10.00-19.00 h. Pondelky je centrum zatvorené. Vstupenka stála 15 chf/16,10 eur. Cena zahŕňa ochutnávku pív. V návštevníckom centre môžete platiť platobnou kartou. Prehliadku si nemusíte rezervovať vopred. Prízemie vrátane výčapu a darčekový obchod môžete navštíviť aj bez vstupenky.

Ochutnávka pív

Prehliadku som zakončil ochutnávkou 5 rôznych druhov pív podľa vlastného výberu z najväčšieho digitálneho výčapného systému s 25 kohútikmi. Prvým pivom, bol samozrejme Feldschösschen Original. Pivo má jasnú svetložltú farbu, ovocné a kvetinové tóny s jemnou chmeľovou arómou, v chuti aromatické, plné a kyslasté. Druhým ochutnávaným pivom bol Feldschösschen Braufrisch. Prirodzene zakalené pivo s červenkastými odtieňmi, vo vôni ucítite čerstvé droždie, v chuti zase ľahkú chmeľovú horkosť, sladové a karamelové tóny. Tretím pivom bol svetlý Valaisanne Pale Ale, ktorý sa vyznačuje jantárovým odtieňom s jemnou penou, intenzívnou chmeľovou arómou, ovocnou chuťou a harmonickým sladovým charakterom. Varí sa v srdci regiónu Valais.

Predposledné pivo, ktoré som ochutnal, bolo Feldschösschen Amber. Číru jantárovú farbu mu dodáva pražený jačmenný slad. Vďaka zreniu v dubových sudoch získava jemne horké, korenisté tóny a miernu karamelovú chuť s tónmi dreva a vanilky. Ochutnávku som v predvianočnom čase ukončil pivom Feldschlösschen Weihnachtsbier. Obľúbené vianočné pivo jantárovo zlatej farby, ovocnou arómou, mierne sladovou a príjemne horkou chuťou. Malý suvenír som si z pivovaru predsa len odniesol. Degustačný pohár som si po ochutnávke mohol zobrať so sebou.

Prehliadky so sprievodcom

Nevedel som, či a kedy sa mi podarí pivovar vôbec navštíviť. Preto som si nerezervoval 90-minútovú komentovanú prehliadku so sprievodcom. Výhodou týchto prehliadok je, že sa dostanete aj do bežne neprístupných priestorov. Počas prehliadky sa dozviete o ingredienciách, ktoré využívajú pri výrobe piva ako aj samotnom procese výroby.

Prehliadky so sprievodcom v nemčine sú v utorky a stredy o 14.00 h, štvrtky o 17.00 h, soboty o 11.00 h a nedele o 11.00 h a 14.00 h. Na prehliadku sa musíte registrovať vopred. Vstupenka stojí 25 chf/26,84 eur/os. Cena zahŕňa aj ochutnávku piva. Prehliadky vo francúzskom jazyku sú raz mesačne v stredu o 13.30 h a 2x mesačne v soboty o 13.00 h. Komentovaná prehliadka v anglickom jazyku je raz mesačne v sobotu o 13.00 h.

Pivovar Feldschlösschen – kde sa najesť?

Pivovar Feldschlösschen má v areáli svoju vlastnú rovnomennú reštauráciu. V nej som sa zastavil ešte pred samotnou prehliadkou pivovaru. Reštaurácia ponúka výhľad na Rheinfelden a železničnú trať, ktorou som sa do mesta dostal. Ochutnal som vlajkovú loď reštaurácie Feldschlösschen Smashed Hamburger. Burger tvoria 2 šťavnaté hovädzie karbonátky v nadýchanej brioškovej žemli, s paradajkami, šalátom, nakladanou zeleninou, karamelizovanou cibuľkou, čedarom a pikantnou domácou omáčkou. Hamburger sa podáva s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. K burgru síce odporúčali pivo San Miguel Fresca, vy si ale môžete vybrať to, na čo máte práve chuť.

Výber zahŕňa až 12 rôznych čapovaných pív, vrátane mesačných a sezónnych špecialít. Siahol som po pšeničnom pive Feldschlösschen Weizen. Osviežujúce pivo svetložltej farby s ovocnou, korenisto-orientálnou arómou uvarili z najjemnejšieho pšeničného sladu a zušľachtili pomarančovou kôrou a korinadrom. Plátok pomaranča nechýbal v pohári ani pri podávaní. Pivo je zamatovo hladké, s miernou horkosťou a ľahkou, osviežujúcou kyslosťou v závere. Za obed som zaplatil 33 chf/35,43 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Dajte si pivo aj v týchto mestách:

• Pivovar Cantillon Brusel
• Kam na pivo v Českých Budějoviciach
• Mozart a pivo – to je Salzburg

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Sveta piva

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 15. januáru 2026. (1 eur = 0,9314 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pivovar Feldschlösschen – pivný hrad je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Kampus Vitra – ako sa tam dostať?

Kampus Vitra sa nachádza v nemeckom meste Weil am Rhein, ktoré leží na hranici 3 štátov – Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Mesto sa nachádza v 3. najväčšej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka. Hlavným mestom spolkovej krajiny je Štuttgart.

Do kampusu Vitra (autobusová zastávka Weil am Rhein, Vitra) som cestoval z námestia Claraplatz v Bazileji autobusom č. 55. Cesta trvala 20 minút, mala 11 zastávok a za cestovný lístok som zaplatil 4,80 chf/5,14 eur. Cestovný lístok som si kúpil vopred on-line na oficiálnej internetovej stránke Švajčiarskych spolkových dráh.

Múzeum dizajnu Vitra

Múzeum dizajnu Vitra sa nachádza v budove, ktorú navrhol americký architekt Frank Gehry v roku 1989. Bol to jeho 1. projekt v Európe. Architekt sa obmedzil na bielu omietkovú fasádu, zinkovú strechu a objem, ktorý sa skladá z jednoduchých geometrických tvarov. Celá budova pripomína dynamickú sochu, ktorá sa akoby pohybuje a rozpadáva pred očami. Estetika múzea zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku dekonštruktivizmu a inšpirovala architekta aj pri návrhu Guggenheimovho múzea v Bilbau v roku 1996. Vo vnútri sú 4 veľké výstavné galérie. Zdrojom svetla je krížové okno v streche. Architektovi sa podarilo skombinovať 2 zásadné odlišné typy múzejnej architektúry. Na jednej strane je budova prekvapivou reinterpretáciou bielej kocky, zvonku sa však štylizuje ako socha. Franka Gehryho poznáte tiež ako autora Tancujúceho domu v Prahe.

Múzeum dizajnu Vitra založili v roku 1989 spoločnosť Vitra a Rolf Fehlbaum. Pôvodným cieľom múzea bolo vystaviť súkromnú zbierku nábytku. V 90. rokoch 20. storočia sa uskutočnili 1. významné a medzinárodne uznávané výstavy. Vďaka tomu sa vypracovalo na poprednú inštitúciu pre dizajn a architektúru s celosvetovou povesťou. V múzeu sa každý rok konajú 2 veľké krátkodobé výstavy.

Mólo – umenie módnej prehliadky

Výstava Mólo – umenie módnej prehliadky sa zameriava na viac ako 100-ročnú históriu a význam módnych prehliadok od tých súkromných v parížskych salónoch na konci 19. storočia až po súčasné živé prenosy najznámejších svetových módnych domov. Na výstave uvidíte fotografie, videá, pozvánky na módne prehliadky, modely, či rekvizity. V poslednej, štvrtej, miestnosti si napr. pozriete diel Simpsonovcov, ktorý vznikol v spolupráci so značkou Balenciaga (jar/leto 2022), alebo 10-min. film od Diora z miniatúrnej kolekcie v domčeku pre bábiky jeseň/zima 2020. Uvidíte tiež siluetu pánskeho saka z kolekcie Louis Vuitton pre jeseň/zimu 2021/2022, ktorú vytvoril Virgil Abloh na základe ikonických mrakodrapov. Predstavil ju na móle, ktoré pripomína barcelonský pavilón navrhnutý architektom Mies van der Rohe. Výstavu môžete navštíviť do 15. februára 2026.

Praktické informácie

Múzeum dizajnu Vitra je otvorené denne medzi 10.00-18.00 h. Areál a výstavy si prechádzate sami, príp. počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Vstupenka do múzea dizajnu stojí 16 eur/os., vstupenka do výstavného skladu stojí 13 eur/os., v prípade kombinovanej vstupenky do múzea a skladu zaplatíte 23 eur/os. Vstupenky si tiež môžete kúpiť on-line. V pokladni múzea mi uznali novinársky preukaz.

Kampus Vitra – galéria

Frank Gehry vytvoril v roku 1989 spolu s múzeoum dizajnu aj vrátnicu s priľahlými kancelárskymi priestormi a veľkú továrenskú halu priamo za múzeom. Vrátnicu v roku 2003 rozšírili o prístavbu neďaleko vstupu do múzea. V budove sa nachádza Galéria kampusu Vitra, ktorú otvorili v roku 2011. Galéria ponúka ucelený prehľad o histórii a vývoji kampusu.

Útočisko Doshi

Útočisko Doshi je kľukatou cestou priestormi a zvukmi pod úrovňou zeme na miesto rozjímania. Zvuk zohráva v útočisku dôležitú úlohu. Audio systém, ktorý zabudovali v konkávnych priehlbinách v podlahe, rozptyľuje zvukové sekvencie z gongu a keramickej flauty pozdĺž cesty. Ručne tepaná mosadzná mandala, ktorú vyrobili v Indii, zdobí strop rozjímacej miestnosti na konci cesty a vrhá do priestoru rozptýlené svetlo. Konštrukciu vyrobili z kovanej a tvarovanej ocele, ktorá sa vyrába prevažne z oceľového šrotu a výlučne s využitím obnoviteľnej energie. Oceľ si vytvára teplú patinu vďaka kontrolovanej korózii.

Útočisko navrhol indický architekt Balkrishna Doshi so svojou vnučkou Khushnu Panthaki Hoof a Sönke Hoofom. Je to jeho 1. dokončený projekt mimo Indie a zároveň posledný pred jeho smrťou v roku 2023. Architekt získal v roku 2018 Pritzkerovu cenu, ktorá je prestížnym ocenením v oblasti architektúry. Útočisko v areáli pribudlo v roku 2025.

Konferenčný pavilón

Konferenčný pavilón navrhol v roku 1993 japonský architekt Tadao Ando. Pavilón je jeho 1. dielom mimo Japonska. Ústredným prvkom je zapustený dvor, ktorý pavilónu dodáva pokoj a intimitu. Pokoj tiež navodzujú povrchy z pohľadového alebo tiež surového betónu a dreva. Z dvora vychádzajú úzke chodby a rampy do rôznych miestností pavilónu. Pavilón v sebe kombinuje prvky Le Corbusiera a tradičnej japonskej architektúry. Syntéza východu a západu sa tiež prejavuje v rozložení svetla a zasadení budovy do okolitého prostredia.

Dome

Dome navrhol a postavil v americkom Detroite ešte v roku 1975 Richard Buckminster Fuller, jeden z najexperimentálnejších architektov 20. storočia. Fuller skúmal tzv. geodetické štruktúry, ktoré využíval na vytváranie samonosných kupolových budov. Vo vývoji ľahko montovateľných kupolových budov pokračoval Fullerov priateľ a spolupracovník Thomas C. Howard. Dome premiestnili do kampusu Vitra v roku 2000, kde slúži na podujatia.

Dom Vitra (Vitra House)

Dom Vitra (Vitra House) je vlajkovou loďou spoločnosti Vitra. Budovu navrhla v roku 2010 spoločnosť Herzog & de Meuron, jedna z najznámejších architektonických firiem súčasnosti. Vitra House umožňuje vyskúšať si širokú škálu produktov spoločnosti pod jednou strechou. Na prízemí nájdete recepciu, múzejný obchod a kaviareň. Konzultačné miestnosti zaberajú horné poschodia. Štruktúru tvorí 12 predĺžených domov so sedlovou strechou, ktoré sú do seba rôzne naskladané, čím vytvárajú 5-poschodovú budovu. Vďaka svojmu konceptu je budova architektonickým vyjadrením rozmanitej firemnej kultúry, ktorá definuje spoločnosť Vitra.

Záhrada od Oudolfa

V máji 2020 pribudla v kampuse Vitra záhrada s rozlohou 4 000 m² od holandského dizajnéra Pieta Oudolfa. Oudolf patrí medzi priekopníkov generácie záhradných dizajnérov, ktorí v 80. rokoch 20. storočia považovali tradičné záhradníctvo za príliš dekoratívne, prácne a náročné na zdroje. Začali využívať trvalé, samoobnovujúce sa rastliny, kríky, trávy a kvety, ktoré sa bežne nepoužívali. Záhrada síce pôsobí divoko a nespútane, jej vytvoreniu ale predchádzalo dôsledné plánovanie. Rastliny dopĺňajú okolité budovy, zároveň však pôsobia ako samostatné umelecké dielo.

Záhradný dom

Záhradný dom od japonského architekta Tsuyoshiho Taneho pribudol v kampuse Vitra v roku 2023. Dom postavili s použitím udržateľných, lokálne získaných materiálov (kameň a drevo) za pomoci miestnych remeselníkov. Dom má rozlohu 15 m² a zmestí sa doň až 8 osôb. Je určený na uskladnenie záhradného náradia, ktoré používa personál, ale poskytuje tiež priestor na dielne a malý kávový kútik. Personál sa stará o včely a buduje novú kuchynskú záhradu vedľa domčeka. Súčasťou výstavby je vonkajšie posedenie a malá fontána na polievanie a čistenie topánok a náradia. Vyhliadková plošina na streche domčeka ponúka výhľad na záhradu a okolité objekty.

Diogene

Taliansky architekt Renzo Piano navrhol minimalistický dom Diogene v roku 2013. Obytná jednotka spája všetky základné funkcie dočasného bývania na priestore s rozlohou 6 m². Vďaka solárnym panelom, vodným nádržiam a kompostovacej toalete je úplne sebestačná. Pomenovali ju po starovekom gréckom filozofovi Diogenovi zo Sinópy, o ktorom sa hovorí, že žil v sude a odmietal svetské pohodlie a luxus.

Khudi Bari

Khudi Bari, alebo tiež malý dom, vyvinula bangladéšska architekta Marina Tabassum so svojím tímom ako reakciu na záplavy, ktoré sú častejším a nepredvídateľným dôsledkom klimatických zmien. Záplavy nútia stovky tisíc ľudí hľadať si nový typ domova. Nízkonákladovú stavbu si môžu jej majitelia svojpomocne postaviť, rozložiť, prepraviť a zase zložiť na inom mieste bez akejkoľvek odbornej pomoci. Dom pribudol v areáli v roku 2024.

Promenáda Álvaro Siza

Álvaro Siza navrhol promenádu, dlhú 500 m, v roku 2014. Pozostáva z asfaltového chodníka, ktorý ohraničujú 2-metrové živé ploty z hrabu obyčajného. Na niektorých miestach vytvárajú živé ploty zelené plochy. Siza v promenáde kombinuje živé ploty s nemennými materiálmi – holandskou tehlou a portugalskou žulou – ktoré využil na vedľajšej budove závodu už v roku 1994. Promenáda začína priestorom v tvare písmena S, ktorý lemujú živé ploty, pokračuje tobogánovou vežou Vitra a končí dvojitou komorou, v ktorej sa prelínajú tehlové a žulové steny. Promenáda evokuje anglické záhrady s rôznymi zastaveniami.

Tobogánová veža Vitra

V tom istom roku, ako promenáda, vznikla aj 30,7 m vysoká tobogánová veža Vitra od nemeckého umelca Carstena Höllera. Veža je vyhliadkou, šmýkačkou a umeleckou inštaláciou zároveň. Skladá sa z 3 diagonálnych stĺpov, v priesečníku ktorých sú otáčavé hodiny s priemerom 6 m. Na vyhliadkovú plošinu vo výške 17 m sa dostanete po 2-ramennom schodisku. Plošina je tiež východiskovým bodom na 38 m dlhú tobogánovú šmýkačku.

Hasičská stanica

Hasičská stanica od iracko-britskej architektky Zahy Hadid z roku 1993 bola reakciou na rozsiahly požiar v kampuse v roku 1981. Architektka vytvorila budovu s garážou pre hasičské autá a ďalším krídlom so šatňami, sprchami a spoločnými priestormi. Ostrouhlé sochárske formy odliali na mieste pomocou zložitej metódy škrupinovej konštrukcie (tenkostenná zalomená zvyčajne železobetónová konštrukcia, ktorá svojím tvarom získava vysokú pevnosť s minimálnou hmotou). Stanica bola 1. dielom architekty v plnom rozsahu. Spolu s múzeom sa považujú za kľúčové diela dekonštruktivizmu a architektúry konca 20. storočia. Budova sa používa na výstavy a špeciálne podujatia.

Výstavný sklad Vitra

Jednoduchý, ale dôstojný výstavný sklad Vitra navrhla spoločnosť Herzog & de Meuron v roku 2016. Kombinuje v sebe vzhľad priemyselnej budovy alebo skladu na múzejný depozitár bez okien. Okrem bezokennej fasády ho spoznáte podľa jednoduchej sedlovej strechy a lámanej tehly. Tehly štiepali priamo na mieste. Interiér ponúka ideálne podmienky na zachovanie cenných zbierkových predmetov. Veľké okno, cez ktoré nahliadnete do depozitárov zbierky, spája hlavnú halu so suterénom.

Vo vnútri sa nachádza jedna z najväčších stálych expozícií nábytkového dizajnu na svete, dočasné výstavy, ktoré súvisia so zbierkou, vstupná časť a obchod. V sklade sa obmieňa asi 400 kľúčových predmetov zo zbierky múzea. Konajú sa tu ale aj krátkodobé výstavy, ktoré sa venujú súčasným témam, napr. technológiám, udržateľnosti, mobilite, či spoločenskej zodpovednosti. Výstavy často vznikajú v spolupráci s renomovanými dizajnérmi.

V suteréne skladu nahliadnete spoza skla na 4 zbierky: kolekciu osvetlenia, taliansky a škandinávsky dizajn a pôvodnú kanceláriu Charlesa a Raya Eamesovcov. Uvidíte nábytok a ďalšie archívne predmety z pozostalosti Eamesovcov z rokov 1940-1978.

Pred výstavným skladom Vitra sa nachádza vyvýšené námestie Place Jean Prouvé z roku 2022, ktoré spája sklad s ostatnými budovami. Sklad kontrastuje s protiľahlou hasičskou stanicou, naopak zase korešponduje s tehlovými budovami závodu od Álvara Sizu. Zároveň predstavuje južný vstup pre kampus Vitra. Promenáda spája sklad s múzeom dizajnu a severným vstupom do areálu.

Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum

Výstava Sci-fi dizajn: Od vesmírneho veku po metaverzum predstavuje viac ako 100 predmetov zo zbierky múzea od začiatku 20. storočia, cez vesmírny vek (60. a 70. roky 20. storočia) až po súčasnosť. To, čo pôvodne predpovedalo sci-fi, sa v 50. rokoch 20. storočia stalo skutočnosťou, keď začali preteky o 1. pristátie na Mesiaci. Dizajnérsky nábytok sa objavil vo filmoch 2001: Vesmírna odysea (1968), Muži v čiernom (1991), Prometheus (2012), Blade Runner 2049 (2017) alebo seriáli Star Trek.

Ďalšou kategóriou sú diela, ktoré vznikli pre metaverzum. Jedným z nich je kreslo Hortensia (2021), čalúnené viac ako 30 000 laserom rezanými okvetnými lístkami z dielne Reisinger Studio, ktoré pôvodne vzniklo ako NFT (nezameniteľný token), nakoniec sa však premenilo na skutočný kus nábytku. Zaujalo ma tiež Scorpion Computer Cockpit (2020), kreslo v tvare škorpióna s 3 monitormi. Výstavu môžete navštíviť do 10. mája 2026.

Galéria Barragán

Vo výstavnom sklade Vitra sa nachádza ešte jedna výstava. Venuje sa najvýznamnejšiemu mexickému architektovi 20. storočia Luisovi Barragánovi (1902-1988). Profesionálnu pozostalosť architekta spravuje od roku 1996 nadácia Barragán v Birsfeldene neďaleko Bazileja. Výstava predstavuje kresby, fotografie a ďalší materiál z archívu Barragán s biografickými detailmi a ilustrovanou chronológiou modernej architektúry v Mexiku.

Vitra Designweg

Ak sa rozhodnete kampus Vitra navštíviť hromadnou dopravou a budete tam prichádzať električkou, cestu z konečnej zastávky električky č. 8 v centre mesta Weil am Rhein ku južnému vstupu do kampusu vám spríjemní 12 sklenených stĺpov, ktoré ponúkajú prehľad takmer 200 rokov histórie nábytku. Náučný chodník navrhli dizajnéri Ronan a Erwan Bouroullecovci v máji 2021.

Navštívte aj tieto miesta späté s dizajnom:

• Miláno – 1 deň nestačí
• Brusel – Od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Viedeň – Mozart, secesia a zeleň
• Historická lodenica v Portsmouthe

Užitočný link:

Oficiálna internetová stránka Kampusu Vitra

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 14. 1. 2026 (1 eur = 0,9333 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Kampus Vitra je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Trhové námestie (Marktplatz)

Trhové námestie (Marktplatz) je srdcom Bazileja a miestom všetkých významných podujatí v meste. Námestie ostalo svojmu názvu verné až do súčasnosti. Každý pracovný deň si tu kúpite čerstvé ovocie, zeleninu a kvety. Nechýbajú ani viaceré stánky s rýchlym občerstvením. Dominantou námestia v jeho východnej časti je radnica. Námestie lemujú, podobne ako v iných európskych mestách, hotely, reštaurácie, kaviarne, bary a obchody.

2. Radnica (Rathaus)

Radnica (Rathaus) vo východnej časti námestia Marktplatz je so svoju fasádou z červeného pieskovca, vysokou vežou a iluzívnymi maľbami trompe-l’œil na fasáde neprehliadnuteľnou dominantou námestia. Postavili ju po veľkom zemetrasení v 16. storočí, aby nahradila pôvodnú vládnu budovu. Radnica je sídlom bazilejskej vlády a parlamentu. Vnútorné nádvorie je voľne prístupné počas prevádzkovej doby. Radnica je otvorená od pondelka do piatka medzi 8.00-17.00 h.

Počas 30-minútových komentovaných prehliadok so sprievodcom uvidíte reprezentačné zasadacie miestnosti parlamentu a Vládnej rady, arkády či vežu. Prehliadky v nemčine sú v soboty medzi 15.30-16.00 h, prehliadky v angličtine v soboty medzi 16.30-17.00 h. Maximálny počet osôb počas 1 prehliadky je 20. Prehliadka stojí 10 chf/10,77 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať na oficiálnej internetovej stránke infocentra.

3. Lällenkönig

Lällenkönig alebo tiež Lällekönig (180 m/3 min. pešo severne od námestia Marktplatz) predstavuje kráľa, ktorý vyplazoval jazyk a prevracal oči. Odháňal zlých duchov a vysmieval sa okoloidúcim. Tiež nám pripomína, aby sme sa nebrali príliš vážne. Neskoršia legenda hovorí, že kráľ sa takto pozeral na obyvateľov malého Bazileja. Pôvodnú bustu zo 17. storočia (1658) umiestnili do múzea histórie mesta. Na fasáde budovy uvidíte nie príliš vernú repliku z 20. storočia (1941). Nenechajte sa ale zmiasť. Nejde o bustu na rohu budovy, ale o sochu nad vchodom do reštaurácie. Na fotografii ju môžete vidieť nižšie vľavo od rohovej busty. Socha vyplazuje jazyk a prevracia očami každé 3 minúty medzi 8.00 h a polnocou.

4. Stredný most (Mittlere Brücke)

Kamenný Stredný most (Mittlere Brücke; 210 m/3 min. pešo severovýchodne od námestia Marktplatz) otvorili už v roku 1226. Most je jedným z najstarších rýnskych priechodov medzi Bodamským jazerom a Severným morom. Spočiatku most slúžil len miestnej doprave, ale od 14. storočia, s rozvojom trasy cez Gotthardský priesmyk, sa most stal kľúčovým v medzinárodnom obchode. Súčasný stredný most postavili v roku 1905 po zavedení električky. Poslednou pripomienkou pôvodného mosta je verná replika starej mostnej gotickej kaplnky, známej ako Käppelijoch. Pekný výhľad na most a okolité mesto sa vám naskytne z vyhliadky sv. Leandra Falckého (St.–Leander Pfalz) pri starej univerzite. Najkrajší výhľad na stredný most a staré mesto zároveň sa zase ponúka z opačnej strany rieky pri soche Helvetia auf Reisen.

5. Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz)

Námestie bosých nôh (Barfüsserplatz; 450 m/6 min. pešo južne od námestia Marktplatz) vďačí za svoj názov žobravému rádu bosých mníchov františkánov, ktorí si v polovici 13. storočia postavili vo východnej časti námestia kláštor. Kostol bosých nôh stojí na námestí dodnes. Neslúži už ale pôvodnému účelu, pretože v ňom môžete navštíviť múzeum histórie mesta. Na námestí sa odjakživa obchodovalo s drevom a uhlím, ale aj s prasatami a neskôr s ovocím a zeleninou. Námestie križuje 8 električkových liniek a tak patrí hneď po železničnej stanici medzi najvýznamnejší dopravný uzol mesta. Vianočný trh, ktorý je na námestí od konca novembra až do Vianoc, považujú za jeden z najväčších a najkrajších vianočných trhov Švajčiarska. Turistické informačné centrum sídli v budove mestského kasína v južnej časti námestia.

A už sme za polovicou. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v meste Bazilej?

6. Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen)

Tinguelyho fontána (Tinguely-Brunnen; 650 m/9 min. pešo južne od námestie Marktplatz) stojí na mieste javiska starého mestského divadla. Hercov nahradilo 10 hravých sôch strojov vo fontáne, ktoré tu Jean Tinguely umiestnil medzi rokmi 1975-1977. Jeana Tinguelyho (1925-1991) považujú vďaka jeho kinetickým umeleckým dielam za jedného z najinovatívnejších a najvýznamnejších švajčiarskych umelcov 20. storočia. V meste mu dokonca venovali múzeum s najväčšou zbierkou jeho diel na svete. Každú stredu ráno prebieha údržba fontány.

7. Brána Spalentor

Západná brána Spalentor (600 m/9 min. pešo západne od námestia Marktplatz) je jednou z 3 mestských brán, ktoré sa dodnes zachovali z mestského opevnenia z roku 1400. Z juhovýchodu sa do mesta vstupovalo bránou sv. Albana a zo severozápadu zase bránou sv. Jána. Brána slúžila predovšetkým na dovoz tovaru a potravín z Alsaska. Bránu tvorí štvorcová hlavná veža, ktorú po stranách lemujú 2 okrúhle veže. Fasádu zdobia 3 postavy z 15. storočia – Madona a dvaja proroci.

8. Múzeum antiky Bazilej a zbierka Ludwig (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig)

Múzeum antiky Bazilej (Antikenmuseum Basel und Sammlung Ludwig; 750 m/11 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz) vystavuje 5 000 rokov kultúry Stredomoria. Najväčšiu zbierku vo Švajčiarsku tvorí umenie starovekého Egypta, Blízkeho východu, Grécka a Ríma medzi rokmi 4 000 p. n. l. až po rok 400 n. l. Suterén múzea zaberá rozmanitá egyptská zbierka sôch, múmií, rakiev, papyrusov a remeselných predmetov z keramiky a drahých kameňov. Na poschodí uvidíte zbierku bohato zdobených gréckych váz nielen na víno a olej.

Múzeum je otvorené v utorky a stredy medzi 11.00-17.00 h, štvrtky a piatky medzi 11.00-22.00 h (vstup do stálej expozície je len do 17.00 h) a soboty a nedele medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka do stálej expozície stojí 12 chf/12,92 eur/os. a na špeciálne výstavy okolo 22 chf/23,68 eur/os. Vstup do stálej expozície je cez víkendy zdarma.

9. Brána sv. Albana (St. Alban Tor)

Juhovýchodným vstupom do mesta kedysi bývala brána sv. Albana (St. Alban Tor; 1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz). Bola súčasťou posledného významného mestského opevnenia, ktoré vybudovali v roku 1400. V priechode brány ešte stále môžete vidieť masívnu drevenú mrežu, ktorú spúšťali v prípade nebezpečenstva. V súčasnosti sa bránou tiež vstupuje do štvrte Dalbedoor, ktorej úzke uličky a historické budovy stále evokujú stredovek. Za bránou sa rozkladá neveľký park. Od brány vám odporúčam vybrať sa smerom na sever, kde uvidíte mestské kanály, múry či papiereň v stredovekom vodnom mlyne. Z nábrežia sa vám tiež naskytne pekný výhľad na historické jadro mesta.

Navštívte so mnou aj tieto mestá:

• 20 dôvodov pre Lyon
• 5 dôvodov pre Plzeň
• 7 dôvodov pre Záhreb
• 5 dôvodov pre Liverpool
• 5 dôvodov pre Ľubľanu

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu 5. januára 2026.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Bazilej alebo 9 dôvodov pre jeho návštevu je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Bazilej dostať?

Bazilej sa nachádza v severozápadnom Švajčiarsku na hranici 3 štátov – Švajčiarska, Nemecka a Francúzska.

Autobusom

Medzinárodná autobusová stanica (Internationaler Busbahnhof; 1,8 km/27 min. pešo južne od námestia Marktplatz) sa nachádza južne od železničnej stanice (Bahnhof Basel SBB). Ide o dočasnú zastávku kvôli stavebným prácam.

Vlakom

Železničná stanica Bahnhof Basel SBB sa nachádza 1,3 km/20 min. pešo južne od námestia Marktplatz. Stanica je tiež konečnou zastávkou autobusu č. 50, ktorý sem premáva z letiska. V meste sa ale nachádza ešte jedna železničná stanica, Basel Bad Bahnhof (2 km/27 min. pešo severovýchodne od námestia Marktplatz), ktorá je bližšie k výstavisku.

Lietadlom

Medzinárodné letisko EuroAirport Basel-Mulhouse-Freiburg (medzinárodný kód podľa IATA: BSL) sa nachádza 10 km/18 min. autom severozápadne od centra mesta vo Francúzsku. Letisko slúži naraz 3 štátom a 3 mestám v nich, Bazileju vo Švajčiarsku, Mulhouseu vo Francúzsku a Freiburgu v Nemecku. Let z Prahy trval 1 h a 20 min. tam a 1 h a 25 min. naspäť. Tesne pred príletom neuniklo môjmu pohľadu pevnostné mesto Neuf-Brisach severne od letiska. Do Bazileja som letel s leteckou spoločnosťou easyJet. Mesiac pred odletom som mohol urobiť on-line check-in. Spiatočná letenka stála 47,31 eur. Cena zahŕňala malú batožinu s rozmermi 45x36x20 cm, ktorá sa zmestí pod sedadlo pred vami. Cena nezahŕňala výber sedadla v lietadle. Pred odletom naspäť do Prahy som si na letisku objednal čokoládovú rolku a espresso. Za účet som zaplatil 5,80 eur.

Ako sa po meste Bazilej pohybovať?

Každý hosť, ktorý sa ubytuje v Bazileji, dostane automaticky mestskú kartu BaselCard. Táto karta zahŕňa doplnkové použitie mestskej hromadnej dopravy v meste Bazilej, ako aj v jeho okolí (zóny 10 – okolo mesta, 11 – južne od mesta, 13 – letisko, 14 – medzi mestom a letiskom a 15 – východne od mesta). Výhodou je, že doprava zadarmo platí od prvého dňa ubytovania. Môžete ju teda využiť aj na prvú cestu z letiska do mesta, pokiaľ sa ešte v ten istý deň ubytujete v hoteli v meste. V prípade kontroly sa preukážete potvrdením rezervovania. Cesta autobusom z letiska na stanicu v meste trvá 20 minút. Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný úrad v Bazileji.

Kde v meste Bazilej získať informácie?

Turistické informačné centrum (Tourist Information Barfüsserplatz – Basel Tourismus; 500 m/7 min. pešo južne od námestia Marktplatz) sa nachádza v južnej časti zástavby námestia Barfüsserplatz. Vedel som, že nasledujúci deň plánujem navštíviť múzeum dizajnu v Nemecku a pivovar vo Švajčiarsku. Pani informátorky som sa opýtal, aký cestovný lístok je pre mňa najvýhodnejší. Tá mi pravdepodobne nerozumela, lebo mi najprv zistila cenu vstupenky do pivovaru. Keď som moju otázku zopakoval, povedala mi, že za 1 deň to určite nestíham vidieť a poslala ma do dopravného podniku. Spomenul som si na časy, keď som aj ja kedysi pracoval v infocentre a tiež som si spomenul na to, že sme boli k návštevníkom vľúdnejší a ochotnejší im pomôcť.

Kde sa v meste Bazilej ubytovať?

Hotel zum Spalenbrunnen (500 m/7 min. pešo západne od námestia Marktplatz) stojí neďaleko západnej brány do mesta Spalentor. Ubytovať sa môžete medzi 14.00-22.00 h, odubytovať medzi 7.00-11.00 h. Bol som ubytovaný v izbe pre 3 dospelých a 1 dieťa do 7 rokov so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom a výhľadom do vnútorného nádvoria. V izbe bola rýchlovarná kanvica, takže som si kedykoľvek mohol uvariť čaj alebo kávu. V kúpeľni som mal k dispozícii bezplatné toaletné potreby.

Nábytok mal už síce svoje najlepšie časy za sebou, aspoň bolo všetko čisté. Okno v izbe netesnilo, napriek tomu v izbe nebola zima. Síce izba smerovala do vnútorného átria, stále v nej bolo počuť električky a občas aj nejaké to lietadlo. Prekvapili ma však kostolné zvony, ktoré zvonili snáď každú hodinu aj v noci. Raňajky sa podávajú na prízemí v indickej reštaurácii Mandir formou bufetových stolov. Za doplatok za raňajky si viem predstaviť aj lepší výber z bufetu.

Jeden druh salámy, jeden druh šunky, asi 4 druhy syra, z ovocia len paradajky a hrozno. Kávu a čaj vám pripraví pani, ktorá zároveň kontroluje, z ktorej izby ste. Pani nevedela po anglicky, tak som oprášil moju niekoľko rokov nepoužívanú nemčinu. To, čo sa na ponukových stoloch minie, už nedokladajú. Preto vám odporúčam ísť na raňajky hneď na začiatku ich podávania. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet je v celom hoteli. Je potrebné rezervovať si miesto na verejnom parkovisku, ktoré je k dispozícii na mieste. Parkovisko môže byť spoplatnené.

Za 1 izbu na 2 noci som zaplatil 220 chf/239,52 eur. Cena zahŕňala izbu a DPH vo výške 3,80 % z ceny ubytovania. Cena nezahŕňala mestskú daň vo výške 4 chf/4,35 eur/os./noc a raňajky vo výške 15 chf/16,33 eur/noc. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Bazilej najesť?

Švajčiari síce nemajú umenie vychutnať si dobré jedlo a pitie na zozname nehmotného dedičstva UNESCO ako Francúzi, napriek tomu som mal pocit, že si ho užívajú omnoho viac. Pri pohľade na spokojné skupinky ľudí, ktorí si vychutnávajú dobré jedlá a nápoje, by vám určite napadlo to isté.

Restauration zur Harmonie

Tradičná švajčiarska reštaurácia Restauration zur Harmonie (350 m/6 min. pešo juhozápadne od námestia Marktplatz) vítala hostí ako hostinec už v roku 1807. Drevené obloženie stien pochádza z roku 1909, vitrážové okno od Augusta Matissea je zase z roku 1922. O tom, že je stále obľúbená, som sa presvedčil na vlastné oči. Reštauráciu som navštívil v piatok večer a navyše bez predošlej rezervácie stola. Reštaurácia praskala vo švíkoch. Veľmi milá a ochotná obsluha napriek tomu pre mňa našla voľný stôl. Ochutnal som Teľaciu klobásu s rösti a pečenými cibuľovými krúžkami. Rösti je chrumkavá zemiaková placka. Slovenské zemiakové placky sú o niečo mastnejšie s výraznou cesnakovou arómou a chuťou. Klobásu ešte podávajú s chlebom a horčicou. Večeru som zapil svetlým ležiakom. Za večeru som zaplatil 38 chf/41,37 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Schnabel

Typická švajčiarska reštaurácia Schnabel (240 m/4 min. pešo južne od námestia Marktplatz) patrí medzi najstaršie reštaurácie v meste. Ani v tejto reštaurácii som si nerezervoval stôl vopred. Aj tu bolo rušno. Zastavil som sa tu kvôli špecialite die falsche Schnägge, alebo tiež falošné slimáky Café de Paris s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Slimáky sú v skutočnosti kocky hovädzieho mäsa zapečené s omáčkou Café de Paris a podávané v malej panvici. Omáčka Café de Paris sa pripravuje z veľkého množstva surovín, najčastejšie masla, kečupu, horčice, kapár, šalotky, petržlenu, pažítky a majoránu. Neviem síce, ako chutia pravé slimáky, ale tie falošné chutili výborne. Večeru som zapil svetlým ležiakom. Za večeru som zaplatil 38 chf/41,37 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Bazilej zájsť na kávu?

V Bazileji som navštívil 2 kaviarne. Nebola to zlá skúsenosť, ale niečo tomu chýbalo. Preto by som v mojom hľadaní ideálnej kaviarne pokračoval ďalej.

Café Moment

Pred návštevou kaviarne Café Moment (550 m/8 min. pešo juhovýchodne od námestia Marktplatz) som netušil, že ide o tichú kaviareň a čajovňu. V kaviarni sa nerozpráva ani netelefonuje. Nehrá tam žiadna hudba. Skrátka, ideálne miesto, keď si chcete oddýchnuť, ostať nerušený, meditovať, čítať knihu či dobiť baterky. Aj s pani čašníčkou sme len šepkali, keď som si objednával espresso a koláč. Ochutnal som koláč Fruchtwähe. Krehké cesto, marhule preliate zmesou z mlieka, smotany, vajíčok, cukru a kukuričného škrobu. Za účet som zaplatil 11 chf/11,98 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Espresso Basel

Kaviareň Espresso Basel (600 m/8 min. pešo južne od námestia Marktplatz) síce nebola tichou kaviarňou ako Café Moment, ktorú som navštívil prvý deň, ale aj v tejto kaviarni bolo ticho ako v kláštore. A to všetko len pre to, že v nej nezapli rádio. Ochutnal som dezert Symfonia pistacchio, ktorý bol skutočnou pistáciovou symfóniou. Nielen cesto, ale aj krém a poleva, všetko bolo z pistácií. Ku takej sladkej bombe sa nič nehodí viac ako malé a horké espresso. Za účet som zaplatil 13,20 chf/14,37 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Nestraťte sa aj s týmito návodmi na prežitie:

• Lyon
• Oslo
• Brusel
• Portsmouth
• Kodaň

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného v deň platby.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Bazilej – návod na prežitie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Švajčiarsko (41 285 km²) má takmer takú istú rozlohu ako Slovensko (49 035 km²). Má 1,65x viac obyvateľov (Švajčiarsko má 8,96 milióna obyvateľov; Slovensko má 5,42 milióna obyvateľov). Hlavným mestom Švajčiarska je Bern (okolo 130 tisíc obyvateľov). Štátnym zriadením je federatívna republika a medzinárodná poznávacia značka je CH.

Švajčiarsko – regióny cestovného ruchu

Podľa oficiálneho turistického portálu krajiny sa Švajčiarsko člení na týchto 13 regiónov cestovného ruchu:

1. Bern
2. Ženeva
3. Vaud
4. Jura a 3 jazerá
5. Fribourg
6. Bazilej
7. Aargau – región Solothurn
8. Valais
9. Zürich
10. Luzern a Luzernské jazero
11. Ticino
12. Východné Švajčiarsko a Lichtenštajnsko
13. Graubünden

Jazyk vo Švajčiarsku

Úradnými jazykmi Švajčiarska sú nemčina, taliančina, francúzština a réto-románčina. V krajine sa ale bez problémov dohovoríte aj po anglicky.

Časové pásmo vo Švajčiarsku

Vo Švajčiarsku platí stredoeurópsky čas, skratka SEČ (po anglicky Central European Time – skratka CET). To znamená, že oproti koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC) sa pripočítava jedna hodina. V krajine sa tiež rozlišuje letný a zimný čas.

Švajčiarsko – podmienky vstupu a vízové povinnosti

Obyvatelia SR musia mať na vstup do Švajčiarska platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou. Minimálna odporúčaná platnosť dokladov je 6 mesiacov. Na vstup do Švajčiarska sa nevyžaduje vízum. Turistický pobyt bez víz a registrácie je možný po dobu maximálne 90 dní. Urobte si fotokópie cestovných dokladov a uložte si ich od dokladov oddelene, príp. si odfoťte doklady do mobilu. Švajčiarsko je členom Schengenského priestoru od 12. decembra 2008.

Švajčiarsko – očkovanie a zdravotná starostlivosť

Pred cestou do Švajčiarska sa nevyžaduje žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …). Zdravotná starostlivosť je na veľmi dobrej úrovni, avšak poplatky za ošetrenie sú veľmi vysoké. Európsky preukaz zdravotného poistenia vám nemusia vždy a všade akceptovať. Pred cestou do krajiny som uzavrel komerčné krátkodobé cestovné poistenie (6,85 eur/os./4 dni). Vodu z vodovodu môžete bez obáv piť.

Švajčiarsko – devízové podmienky a mena

Oficiálna mena, ktorá sa používa vo Švajčiarsku, je švajčiarsky frank (medzinárodná skratka meny je chf), pričom 1 chf = 1,07 eur a 1 eur = 0,93 chf. Pred odchodom do Švajčiarska, ani po príchode do krajiny a pobyte v nej som vôbec nemenil hotovosť. Všade som pohodlne platil platobnou kartou.

Telefonovanie a internet vo Švajčiarsku

Telefónna predvoľba do Švajčiarska je +41. Keďže sa Švajčiarsko nenachádza v EÚ, odchádzajúce hovory sú za 1,75 eur/min., SMS za 0,50 eur a prichádzajúce hovory za 1 eur/min. Môj telefónny operátor mi ponúkol roamingový balíček 1 GB za 12,34 eur alebo 5 GB za 16,46 eur. Platnosť balíčkov je 30 dní. Pred odchodom do krajiny som sa spoliehal na bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet. S tým je to v krajine trochu komplikovanejšie. Preto, ak som sa už raz konečne niekde pripojil, snažil som sa zistiť si dopredu čo najviac informácií. Pobyt vo Švajčiarsku bol pre mňa počas dňa menším digitálnym detoxom. Internetová doména má koncovku .ch.

Bezpečnosť vo Švajčiarsku

Buďte obozretní pri atraktivitách cestovného ruchu a vo verejnej doprave. Vreckoví zlodeji najčastejšie kradnú pri nastupovaní a vystupovaní z vlaku. Mobil, peňaženku, doklady a iné cennosti nenoste na viditeľných miestach a noste ich oddelene. Urobte si fotokópiu cestovných dokladov a uložte si ich od dokladov oddelene, príp. si odfoťte doklady do mobilu. Celkovo som sa v krajine cítil bezpečne.

Švajčiarsko – miestne špecifiká

V krajine sa používajú elektrické zásuvky typu J. Väčšina zásuviek typu C je kompatibilná. Napätie je 230 V, teda rovnaké ako na Slovensku.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo SR sa nachádza v Berne. Okrem toho sa v Ženeve nachádza Stála misia SR pri OSN. Veľvyslanectvo Švajčiarska na Slovensku sídli na Michalskej ulici v Bratislave. Konzulárny úrad pre kantóny Basel-Stadt, Basel-Landschaft, Solothurn a Jura sa nachádza v Bazileji, konzulárny úrad pre kantóny Vaud, Valais, Neuchâtel, Ženeva v Eclépens a konzulárny úrad pre kantóny Zürich, Schaffhausen, Appenzell Innerrhoden, Appenzell Ausserrhoden, Sankt Gallen, Aargau, Thurgau, Zug, Glarus, Graubünden a Schwyz sídli v Zürichu.

Prečítajte si info pred 1. cestou aj o týchto krajinách:

• Francúzsko pred 1. cestou
• Nórsko pred 1. cestou
• Belgicko pred 1. cestou
• Albánsko pred 1. cestou
• Dánsko pred 1. cestou
• Taliansko pred 1. cestou
• Chorvátsko pred 1. cestou
• Spojené kráľovstvo pred 1. cestou
• Slovinsko pred 1. cestou
• Maroko pred 1. cestou
• Španielsko pred 1. cestou
• Rumunsko – Praktické info
• Rakúsko – Praktické info
• Nemecko – Praktické info
• Grécko – Praktické info

Užitočný link:

Oficiálny turistický portál Švajčiarska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 12. 2025 (1 eur = 0,9333 chf).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Švajčiarsko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.