Ako sa do mesta Tirana dostať?

Tirana sa nachádza v regióne cestovného ruchu severovýchodné Albánsko.

Autobusom

Tirana je jedným z posledných hlavných miest na Zemi, ktoré nemá vlastnú autobusovú stanicu. Severný a južný autobusový terminál (Tirana Parking – Terminali i Autobusave të Veriut dhe Jugut) sa nachádza 4,2 km/13 min. autom severozápadne od centra mesta. Terminál medzinárodných autobusov sa nachádza 2 km/10 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej. Juhovýchodná autobusová stanica je 2,4 km/8 min. autom juhovýchodne od jadra mesta.

Vlakom

Vlakom sa do hlavného mesta Albánska momentálne nedostanete, pretože železničnú stanicu v roku 2013 zatvorili pre osobnú aj nákladnú dopravu, aby ju neskôr mohli zbúrať. Stanicu dočasne presunuli do zrekonštruovanej stanice Kashar (9,6 km/17 min. autom severozápadne od námestia Sheshi Skënderbej). Nová železničná stanica by mala vyrásť v mestskej štvrti Laprakë severozápadne od centra mesta, neďaleko autobusového terminálu. Pre viac info o železničnej doprave v Albánsku kliknite tu.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Matky Terezy v Tirane (Aeroporti Ndërkombëtar i Tiranës “Nënë Tereza”; skratka podľa IATA: TIA) sa nachádza 18,9 km/26 min. autom severozápadne od centra mesta.

Do Albánska som cestoval lietadlom z medzinárodného letiska Václava Havla v Prahe (skratka podľa IATA: PRG). Let trval 1 h a 50 min. Za spiatočnú letenku som zaplatil 72,10 eur.

Ako sa po meste Tirana pohybovať?

Na pohyb po centre mesta si pokojne vystačíte s vašimi nohami. Ak však budete chcieť cestovať napr. do inej časti krajiny, pravdepodobne sa na autobusový terminál odveziete mestskou hromadnou dopravou. Cestovať verejnou dopravou v Albánsku je tak trochu výzva. Vedel som, akým autobusom z akého nástupišťa a ktorým smerom chcem cestovať. Nielenže nebola označená zastávka, z ktorej som cestoval, označený číslom alebo smerom jazdy nebol ani autobus. Na Balkáne to zvyčajne funguje tak, že v každom autobuse sú dvaja páni, jeden šoféruje a druhý vás zúčtuje.

Ten druhý na každej zastávke vychádza von a kričí smer jazdy autobusu. Keďže po albánsky nerozumiem a po 30 minútach čakania na zastávke ma to už pomaly, ale isto prestávalo baviť, pána z autobusu som sa pýtal, či idú smerom na terminál. A potom už len čakal, kto šiel. V autobuse si sadnete a čakáte, kedy vás prídu zúčtovať. Jedna cesta autobusom v meste stojí 40 all/0,41 eur bez ohľadu na to, koľko zastávok cestujete. V autobuse môžete platiť len v hotovosti.

Prepravu medzi letiskom a centrom mesta zabezpečuje dopravná spoločnosť Luna. Priamy autobus premáva každú celú hodinu. Autobusová zastávka na letisku (Tirana Airport Bus Stop) sa nachádza 400 m/5 min. pešo južne od letiska. Autobusová zastávka v centre mesta (Tirana Central Bus Stop) je zase 220 m/4 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej. Autobus je pohodlný, klimatizovaný s Wi-Fi pripojením na internet. Môžete v ňom dokonca platiť platobnou kartou. Pri ideálnej dopravnej situácii sa z letiska do centra (alebo naopak) dostanete za 20 min. Cesty sú ale zvyčajne plné áut, preto počítajte aj s 30 alebo 40 minútami. Necestujte na poslednú chvíľu. Vždy radšej myslite na časovú rezervu. Cestovný lístok stál 400 all/4,08 eur. Lístok si dokonca môžete kúpiť vopred on-line.

Kde v meste Tirana získať info?

Turistické informačné centrum (Zyra e Informacionit Turistik) sa nachádza 450 m/6 min. pešo severne od námestia Sheshi Skënderbej. Keďže infocentrum bolo v čase môjho príchodu zatvorené, navštívil som ho až v posledný deň pobytu. Zmiešané propagačné materiály rôznych atraktivít na jednej kope ma veľmi nelákali si z nich vybrať. Posledný deň som sa už zamestnancov taktiež ani nemal čo opýtať. Pri odchode sa ma spýtali na národnosť.

Čo v meste Tirana robiť, vidieť a navštíviť?

História 20. storočia v protiatómovom bunkri, námestie, ktoré je srdcom mesta, pyramída s výhľadom, pozostatky hradu, most, ktorý pamätá dejiny, park na únik pred ruchom centra, ale aj umenie priamo v meste.

Bunk’Art 2

Múzeum Bunk’Art 2 (350 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v protiatómovom kryte ministerstva vnútra z obdobia komunizmu. Bunker vybudovali v rokoch 1981-1986. Je jedným zo 175 tisíc bunkrov, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Železobetón v hornej časti má hrúbku 240 cm. Bunker pozostáva z 24 izieb, bytu pre ministra vnútra a veľkej telekomunikačnej sály. Od dokončenia v roku 1986 bunker nevyužil žiadny úradujúci minister, ba dokonca bunker neslúžil ani na výcvik.

Bunker bol pripravený na použitie počas 3 udalostí. Prvýkrát vo februári 1991 počas protestov na námestí, ktoré viedli k zbúraniu sochy Envera Hodžu. Druhýkrát v septembri 1998 počas povstania, po ktorom nasledovala vražda opozičného politika Azema Hajdariho. A naposledy v marci 1999, keď v dôsledku bombardovania Belehradu NATO s cieľom oslobodiť Kosovo spod srbskej okupácie, existovala obava, že by Srbsko mohlo spôsobiť odvetný útok na Tiranu. Avšak ani počas týchto 3 momentov, bez ohľadu na stav vysokej pripravenosti, nebol bunker využívaný.

Diktátor Enver Hodža, ktorý nariadil jeho výstavbu, sa dokončenia nedožil. Vstup a výstup vybudovali len pre múzejné účely. Do bunkra sa dalo vstúpiť len z ministerstva vnútra. Expozícia sa zameriava na históriu ministerstva vnútra v Albánsku od roku 1912 do roku 1991 a odhaľuje tzv. tajomstvá Sigurimi, politickej polície, ktorá bola tvrdou zbraňou prenasledovania používanou režimom Envera Hodžu. 

Historická expozícia sa v prvých 3 miestnostiach zameriava na Žandárstvo od nezávislosti po 2. svet. vojnu (1912-1939), v ďalšej miestnosti na Sily poriadku od nacisticko-fašistickej okupácie po oslobodenie (1939-1944) a v ďalších 13 miestnostiach na Políciu a bezpečnosť počas diktatúry (1944-1991). Zaujali ma miestnosti na sledovanie a odpočúvanie, predsieň, kancelária, spálňa a kúpeľňa ministra vnútra. Múzeum je 1. veľkou videovýstavou, ktorá sa venuje obetiam komunistického teroru. Bunk’Art 1 a Bunk’Art 2 vyhlásili za víťazov ocenenia Tripadvisor Travelers‘ Choice Award za rok 2024.

Praktické info

Múzeum je otvorené celoročne denne medzi 9.30-20.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 1 hodinu. Vysvetlivky sú v albánčine a angličtine. Audio sprievodca je v anglickom a talianskom jazyku. Vstupenka stojí okolo 9 eur. V pokladni môžete platiť platobnou kartou. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej)

Skanderbegovo námestie (Sheshi Skënderbej) je srdcom Tirany. Lemujú ho zo severu Národné historické múzeum (Muzeu Historik Kombëtar), ktoré bolo v decembri 2024 zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Palác kultúry (Pallati i Kulturës) prilieha k námestiu z východu. Z juhu zaujmú hodinová veža, Edhem Beyova mešita (Xhamia Et’hem Bej), budovy ministerstiev a park Europa s jazdeckou sochou Skanderbega. Ďalej námestiu dominujú medzinárodné hotely, kancelárie, reštaurácie a kaviarne.

Vedeli ste, že dlaždice na námestí sú zo všetkých miest, kde žijú Albánci a stromy na námestí sú z celého Albánska?

Jazdecká socha Skanderbega

Skanderbeg je albánsky národný hrdina a symbol Albánskeho národného obrodenia. Jeho erb je v súčasnosti štátnym znakom Albánska. Viedol ozbrojený odpor proti Osmanskej ríši, pri ktorej zahynul aj sultán Murad.

Hodinová veža

Hodinová veža ukazuje čas v meste už od roku 1822. Veža mala spočiatku výšku 35 m, v súčasnosti je o 5 m nižšia a v jej vnútri sa nachádzal mosadzný zvon. Zvon oznamoval čas počtom odbití. Súčasnú podobu má od roku 1928. Hodiny pochádzajú z Nemecka. Počas 2. svet. vojny bola poškodená, avšak po vojne ju opäť obnovili. Do roku 1970 bola najvyššou budovou v meste. Hodinová veža je symbolom mesta a spolu s mešitou predstavuje jedinečný architektonický celok.

Určite sa nespoliehajte na prevádzkovú dobu, ktorá je uvedená na googli. V čase, keď mala byť veža otvorená, sa pred ňou striedali len skupiny zahraničných návštevníkov so sprievodcom. Ak budete mať väčšie šťastie ako ja, po zdolaní 90 schodov v jej vnútri budete mať Skanderbegovo námestie ako na dlani.

Pyramída Tirana (Piramida e Tiranës)

Pyramída Tirany (Piramida e Tiranës; 1 km/13 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je nepochybne nezvyčajnou atraktivitou mesta. Pôvodne ju navrhli ako mauzóleum Envera Hodžu jeho dcéra Pranvera so svojím manželom. Z diaľky má údajne pripomínať orla s roztiahnutými krídlami. Mrzí ma, ale ako sa pozerám, tak sa pozerám, toho orla tam prosto nevidím. Počas svojej pomerne krátkej histórie (pochádza z roku 1988) si toho prežila dosť. Bola múzeum, výstaviskom, divadlom, kultúrnym centrom, barom, diskotékou, ba aj televíznym štúdiom.

Ako symbolu komunizmu jej hrozilo zničenie, ktoré našťastie zastavili protesty občanov. Prešla rekonštrukciou, stala sa modernejšou a v jej okolí pribudlo množstvo farebných „škatúľ“ na zábavu okoloidúcich. Dnes sa pyramída využíva na konferencie, ateliéry, zábavné centrum, ale aj reštaurácie a bary. Dajte si tú námahu a vystúpte až nahor. Naskytne sa vám úžasný výhľad na mesto obklopené horami. Vyhliadka je zadarmo a pyramída je taktiež jedna z mála atrakcií, kam sa dostanete, keď je všetko ostatné zatvorené.

Hrad Tirana (Kalaja e Tiranës)

Prvú pevnosť postavili už v období neskorej antiky, pravdepodobne v ranom byzantskom období (4.-6. stor. n. l.). Môže byť jedným z opevnení, ktoré nechal postaviť alebo prestavať cisár Justinián. Múry, ktoré vidíme dodnes, nechal zase postaviť Ahmet Pasha Bargjini v poslednom desaťročí 18. storočia na ruinách starého hradu. V roku 1798 hrad (450 m/5 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) obsadila rodina Toptani z Kruje. Toptani bol popredný šľachtický rod, bohatý a vzdelaný so silnými väzbami nielen na Osmanskú ríšu, ale aj na západ. Svoj vplyv využívali na pomoc krajine, keď sa vydala na cestu nezávislosti.

Panstvo rodu siahalo až k pobrežiu Jadranu. Po 5-mesačnom obliehaní v roku 1817 utrpel nielen hrad, ale celé mesto. Po dobytí hrad čiastočne zrekonštruovali, avšak už v roku 1832 ho zbúrali osmanské vojská. Dodnes sa zachovala časť severného predhradia a fragmenty južnej časti. Hrad v súčasnosti dobyli reštaurácie, bary, darčekové obchody, či galéria súčasného umenia. Počas roka sa v areáli hradu organizujú výstavy, gastronomické a hudobné podujatia.

Most garbiarov (Ura e Tabakëve)

Most garbiarov (Ura e Tabakëve; 750 m/10 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) ešte z osmanských čias je jednou z najvýznamnejších pamiatok kultúrneho dedičstva mesta a svedkom mestského rozvoja Tirany v 18. storočí. Kedysi bol súčasťou ulice, ktorá spájala mesto s východnou vysočinou. Po moste sa do mesta dostával dobytok z vnútrozemia. V minulosti pretínal potok, v blízkosti ktorého boli mäsiarstva a dielne koželuhov. V 30. rokoch 19. storočia ale rieku odklonili. Most neskôr obnovili pre peších.

Grand Park Tirana

Grand Park Tirany (2,2 km/31 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je dostupným únikom z rušného centra mesta. Samozrejme, len pri peknom počasí. Park je populárny medzi obyvateľmi mesta predovšetkým v nedele. Môžete si požičať bicykel a previesť sa okolo jazera. V amfiteátri sa počas leta konajú kultúrne podujatia.

Bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës)

Jeden kilometer/14 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej ešte stále stojí bývalé sídlo Envera Hodžu (Ish-rezidenca e Enver Hoxhës). Enver Hodža bol komunistický vodca Albánska od roku 1944 do svojej smrti v roku 1985. I keď sídlo zrekonštruovali, na dome, ba ani na bráne nenájdete žiadnu tabuľu o histórii lokality, či oznam o prevádzkovej dobe. Podľa správy z 24. júla 2021, ktorá je uvedená na oficiálnom turistickom portáli Tirany, plánujú vilu čoskoro otvoriť. Medzitým už prešla nejaká doba a vilu očividne ešte stále nesprístupnili návštevníkom.

Oblak Sou Fujimoto

Oblak Sou Fujimoto (350 m/4 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) je umelecká inštalácia pred Národnou galériou umenia. Trojrozmernú štruktúru tvoria oceľové tyče. Pripomína mrak alebo hmlu, ktorá stúpa zo zeme. Terasy pavilónu sa využívajú na podujatia.

Ešte 1 tip na záver: Albánska noc

V Albánsku som strávil niekoľko nocí, ale ani jednou z nich nebola Albánska noc. Pred mojou 1. návštevou Tirany som o tom nevedel, ale už teraz viem, že pri najbližšej návšteve mesta sa noci určite zúčastním. Kultúrno-zábavné centrum, kde sa Albánska noc odohráva, je len 350 m/4 min. pešo západne od námestia Sheshi Skënderbej. Počas noci sa zúčastníte albánskej svadby, na ktorej sa dozviete niečo z kultúry a folklóru krajiny. Aby ste si večer užili naplno, môžete (ale nemusíte) si oblieť tradičné oblečenie. Súčasťou priestorov je tiež remeselná hala, kde si kúpite ručne robené suveníry. Šou začína každý deň o 19.00 h.

Kde sa v meste Tirana ubytovať?

Livia Hotel sa nachádza 550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej. Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe na 2 noci so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izba mala výhľad, ja vlastne ani sám neviem kam. Veď posúďte sami. V izbe bola klimatizácia, ktorá zároveň fungovala ako kúrenie, v kúpeľni zase bezplatné toaletné potreby. Parkovisko nie je k dispozícii. Bezplatné Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli.

Ubytovať sa môžete od 14.00 h, odubytovať sa údajne môžete do 11.00 h. Prečo píšem údajne? Lebo už o 10.00 h mi chyžná klopala na dvere a ukazovala na hodinky, aby som opustil izbu. Tak som ukázal na hodinky aj ja, že mám ešte hodinu čas. Určite mi nerozumela ani slovo. Aspoň, že recepčný sa mi za to ospravedlnil. Za ubytovanie som zaplatil 7 600 all/80,46 eur. Cena zahŕňala izbu, 6 % DPH, mestskú daň 1 eur/os./noc a raňajky. V hoteli môžete platiť platobnou kartou.

Kde sa v meste Tirana najesť?

Raňajky, obed, či večera. Reštaurácie mesta Tirana ponúkajú jedlo v každú dennú dobu. Prinášam tipy na reštaurácie, ktoré vám odporúčam, ale tiež na reštauráciu, v ktorej som nebol spokojný.

Lezet

Turecká reštaurácia Lezet (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza v areáli bývalého Justiniánovho hradu. Objednal som si Omletë Menemen & Suxhuk. Veľmi mi to pripomínalo naše miešané vajíčka s lečom. Akurát, že tej šťavnatej zeleniny tu bolo podstatne viac, zatiaľ čo vajíčok menej. Sem-tam sa tiež objavila turecká klobáska. Zajedal som to výborným slaným pečivom. V reštaurácii mi tak chutilo, že som si ešte objednal tradičnú tureckú baklavu s vlašskými orechmi. Po jedle som si doprial šálku tureckej kávy (Kafe Turke) a pohár čierneho čaju (Caj i Zi Turk). Za raňajky som zaplatil 1 200 all/12,69 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Nur Restaurant

Reštaurácia Nur Restaurant (650 m/9 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) sa nachádza len na skok od centra. Aj počas daždivého decembrového popoludnia sa veľmi príjemne sedelo na krytej vyhrievanej terase. Neplánovanú spoločnosť mi robila tunajšia mačka. Trpezlivo čakala na každý kúsok jedla, ktorý by mi nechtiac spadol na zem. Ochutnal som grilované kuracie mäso na špajli s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi a kapustovým šalátom. K obedu som vyskúšal kosovské pivo Peja. Veľmi milá obsluha. Za obed som zaplatil 1 300 all/13,76 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Pred platením si vždy pozorne prečítajte celý účet. V Albánsku si totiž podobne ako v Taliansku účtujú „niečo navyše“. Neplatí to v každej reštaurácii, ale poplatok som platil v 3 reštauráciách z 5. V Taliansku sa tento poplatok nazýva coperto, v Albánsku sa skrýva zvyčajne pod názvom servis.

Restaurant Oda

Reštaurácia Restaurant Oda (750 m/11 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej) ponúka tradičnú albánsku kuchyňu. Jedlo sa tu konzumuje pri nízkych stoloch na malých drevených stoličkách alebo pohovke s vankúšmi s albánskymi vzormi. Steny a police vypĺňali staré formy na pečenie či obrazy.
Z reproduktora sa ozývala ľudová albánska muzika. Chcel som toho ochutnať čo najviac. Večeru som začal polievkou Supe Pasha Qofte. V ochutenom kuracom vývare plávali mäsové guľôčky z mletého mäsa, ryže, mäty, cibule, vaječného bielku, petržlenu, soli a papriky.

Na moje prekvapenie som ku polievke dostal citrón. Albánci to totiž majú radi nakyslo. Pokračoval som baklažánmi plnenými paradajkami, paprikou a cibuľou, ochutenými olivovým olejom, cesnakom, soľou a korením (Patellxhan i mbushur me perime). Keby som vedel, že porcie budú také veľké a jedlo také sýte, dezert by som si už neobjednával. Ale keďže som ho objednal už na začiatku večere, ostávalo mi ho len zjesť. Večeru som zakončil dezertom Sheqerpare z kukuričnej múky, vlašských orechov a medu.

Dezert bol ale taký sladký (a veľký), že som zjedol len polovicu. Servírka sa začudovala a povedala mi, že majú aj sladšie dezerty. Ku večeri som si objednal svetlý albánsky ležiak Kriko Puka. Za večeru som zaplatil 2 035 all/21,54 eur. Cena už zahŕňala 10 % sprepitné, ktoré si sami naúčtovali. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Gjelltore SaUku

Po dobrej skúsenosti z predošlého dňa som chcel vyskúšať ďalšiu reštauráciu s tradičnou albánskou kuchyňou. A tak som sa vybral do reštaurácie Gjelltore SaUku (550 m/8 min. pešo východne od námestia Sheshi Skënderbej). Prosté zariadenie, umývateľné obrusy na stoloch, turecká telenovela v televízore veštili, že táto večera bude zážitok.

Chcel som ochutnať jahňacie mäso, ktorým je Albánsko známe. V takýchto typoch reštaurácie ale platí, že čo sa predá, to sa už nedovára. Tak som čašníka požiadal o špenátový koláč s balkánskym syrom. Povedal mi, že ani ten už nemajú. Tak som sa ho spýtal, čo majú, resp. čo mi môže odporučiť. Čašník mi odporučil Kura so zemiakmi pečené v rúre. Z porcie by sa najedli aj traja ľudia. Ku jedlu som ešte dostal chlieb. Kým mäso bolo suché, zemiaky naopak plávali v tuku. Večeru som chcel zapiť domácim vínom. Po pár dúškoch stolového vína som sa ale obával, že pod stolom aj skončím.

Hneď po príchode do reštaurácie som sa mal opýtať, či sa v nej dá platiť kartou. Keďže som už hotovosť nemal, musel som vybrať peniaze z bankomatu. Ušetril by som si tak 7-eurový poplatok za výber. Mal som platiť 800 all/8,47 eur, pán si vypýtal 900 all/9,53 eur. Samozrejme bez dokladu. Túto reštauráciu vám neodporúčam. Nielenže som večeru vďaka výberu z bankomatu preplatil, ešte som aj ostal hladný.

Kam v meste Tirana zájsť na kávu?

Počas pobytu v meste som vyskúšal 2 kaviarne – v jednej z nich som sa zastavil len na kávu, zatiaľ čo v druhej som si ku káve objednal aj niečo sladké na zahryznutie.

Mulliri i Vjetër – Shallvaret

Kaviareň Starý Mlyn (Mulliri i Vjetër – Shallvaret; 500 m/6 min. pešo južne od námestia Sheshi Skënderbej) patrí do siete kaviarní, ktoré nájdete po celom Albánsku, Kosove, Severnom Macedónsku, ba dokonca až v Egypte. V kaviarni som sa zastavil pred ďalším spoznávaním mesta. Keby som vedel, že múzeum, do ktorého som plánoval ísť, už medzitým zatvorili, určite by som sa v kaviarni zdržal dlhšie. Objednal som si hrozienkovú rolku a espresso. Za účet som zaplatil 230 all/2,43 eur. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Komiteti Bar – Tiranë

Kaviareň Komiteti Bar – Tiranë (850 m/12 min. pešo juhovýchodne od námestia Sheshi Skënderbej) stojí v tieni známej tiranskej pyramídy. Do odchodu z mesta mi ešte ostávala nejaká hodinka, tak som sa v kaviarni zastavil na kávu. Kaviareň má veľa dobrých hodnotení. Nevyzeralo to v nej najhoršie, ale neuškodilo by jej pretretie stolov, aby ste nemuseli skúmať, čo mali hostia pred vami. Za espresso a minerálku som zaplatil 170 all/1,73 eur. Už pri vchode som sa čašníka opýtal, či môžem v kaviarni platiť platobnou kartou, čo mi aj potvrdil. Pri platení som mu to ale musel zopakovať, lebo na to medzitým zabudol.

Navštívte aj tieto hlavné mestá:

• Praha v Česku
• Záhreb v Chorvátsku
• Kodaň v Dánsku
• Budapešť v Maďarsku
• Viedeň v Rakúsku
• Bukurešť v Rumunsku
• Bratislava na Slovensku
• Ľubľana v Slovinsku

Ceny boli prepočítané podľa výmenného kurzu platného v deň platby.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Tirana plná kontrastov je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Rozloha Slovenska (49 035 km²) je takmer 2x väčšia ako rozloha Albánska (28 748 km²). Počet obyvateľov Slovenska (5 426 352 obyvateľov) je takmer 2x väčší ako počet obyvateľov Albánska (2,746 mil.) Údaj o počte obyvateľov je z roku 2023.

Hlavným a najväčším mestom Albánska je Tirana (618 431 obyvateľov). Štátnym zriadením je republika a medzinárodná poznávacia značka je AL.

Albánsko – územné členenie

Z hľadiska cestovného ruchu sa Albánsko člení na 3 regióny cestovného ruchu:

• Pobrežné Albánsko:
  • Albánske pobrežie Jadranského mora,
  • Albánske pobrežie Iónskeho mora,
• Severovýchodné Albánsko – na sever od rieky Shkumbin,
• Juhovýchodné Albánsko – na juh od rieky Shkumbin.

Jazyk v Albánsku

Úradným jazykom je albánčina.

Časové pásmo v Albánsku

V Albánsku platí stredoeurópsky čas, skratka SEČ (po anglicky Central European Time – skratka CET). To znamená, že oproti koordinovanému svetovému času (po anglicky Coordinated Universal Time, skratka UTC) sa pripočítava jedna hodina. V Albánsku sa taktiež rozlišuje letný a zimný čas.

Albánsko a vízové povinnosti

Obyvatelia Slovenska musia mať na vstup do Albánska platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s fotografiou, ktoré musia byť platné minimálne 3 mesiace po predpokladanom ukončení pobytu v krajine. V Albánsku môžete bez víz stráviť maximálne 90 dní v rámci jedného polroka. Odporúča sa urobiť si fotokópie cestovných dokladov a uložiť si ich od dokladov oddelene, príp. si odfotiť doklady do mobilu. Albánsko nie je členom Európskej únie, ani členskou krajinou Schengenského priestoru.

Krajina požiadala o členstvo v EÚ v apríli 2009 a štatút kandidátskej krajiny jej bol udelený v júni 2014. Ministri pre európske záležitosti udelili politický súhlas so začatím prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom v roku 2020.

Albánsko a očkovanie

Pred vašou 1. cestou do Albánska nepotrebujete žiadne špeciálne očkovanie (napr. proti žltej zimnici, brušnému týfusu, vírusovej hepatitíde typu B, …).

Zdravotná starostlivosť v Albánsku

Zdravotná starostlivosť poskytujú štátne a súkromné kliniky a polikliniky. Okrem platného cestovného pasu alebo občianskeho preukazu si so sebou nezabudnite zobrať aj európsky preukaz zdravotného poistenia (European Health Insurance Card, skratka EHIC). Pred cestou do krajiny som uzavrel komerčné krátkodobé cestovné poistenie. Jedno rázové poistné stálo 6,30 eur/3 dni. Cena zahŕňala poistenie s platnosťou v Európe, liečebné náklady do 250 000 eur, náklady na záchranu na horách a vo vode, právnu pomoc, asistenčné služby, bežné letné a zimné športy, zmeškanie dopravného prostriedku, oneskorený návrat zo zahraničia, batožinu, úraz a zodpovednosť za škodu.

Albánsko – devízové podmienky a mena

V Albánsku sa platí albánskymi lekmi (skratka all), pričom 1 eur = 98,160 all a 1 all = 0,010 eur (kurz zo dňa 26. decembra 2024). Počítanie je veľmi jednoduché. Ak budete chcieť zistiť, koľko eur stojí ten-ktorý tovar, len posuniete desatinnú čiarku sumy v albánskych lekoch o 2 desatinné miesta doľava.

Menšiu hotovosť (20 eur) som si zmenil hneď po prílete v zmenárni na letisku v Tirane. Bolo to hlavne kvôli autobusu z letiska do centra v mesta. Nakoniec som zistil, že v autobuse môžete platiť lekmi, eurami a dokonca aj platobnou kartou.

Na väčšine miest som mohol platiť platobnou kartou. Napriek tomu vám odporúčam po príchode do akejkoľvek reštaurácie alebo kaviarne opýtať sa vopred, či v nej môžete platiť platobnou kartou. Ja som sa takto na záver pobytu neopýtal, nemal som dostatočnú hotovosť v lekoch, eurá neprijímali, a tak som musel ísť vybrať hotovosť z bankomatu. Pri akomkoľvek výbere z bankomatu v Albánsku zaplatíte poplatok banke okolo 7 eur. Nabudúce už budem jesť len v reštauráciách, kde môžem platiť kartou.

Telefonovanie a internet v Albánsku

Telefónna predvoľba do Albánska je +355. Cena za odchádzajúci a prijatý hovor je 0,50 eur/min. Cena za odoslanú SMS a MMS je 0,35 eur. Albánsko patrí do tzv. Zóny 2, takže za 500 MB/denne zaplatíte 5 eur.

Bezpečnosť v Albánsku

Úroveň kriminality je porovnateľná s okolitými štátmi. Neodporúča sa nocovať na parkoviskách a odľahlých miestach. Obzvlášť buďte opatrní vo vzdialených horských oblastiach. Dávajte si pozor na osobné veci v miestach so zvýšeným počtom osôb, napr. na železničnej stanici, v mestskej hromadnej doprave, na námestiach, či nočných baroch. Odporúča sa urobiť si fotokópiu cestovných dokladov a uložiť si ich od dokladov oddelene, príp. si odfotiť doklady do mobilu.

Zastupiteľský úrad SR, Zastupiteľský úrad krajiny pre SR a Honorárne konzuláty

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky sa nachádza v Tirane. Veľvyslanectvo Albánskej republiky v Slovenskej republike sídli v Bratislave. V Tirane sa tiež nachádza Generálny konzulárny úrad pre celé Albánsko.

Miestne špecifiká v Albánsku

Neodporúča sa piť vodu z vodovodu. Namiesto toho si radšej kúpte balenú vodu v supermarkete. Taktiež sa neodporúča jesť jedlo zo stánku. Úroveň hygieny môže byť podstatne nižšia.

Prečítajte si info pred 1. cestou aj o týchto krajinách:

• Dánsko pred 1. cestou
• Taliansko pred 1. cestou
• Chorvátsko pred 1. cestou
• Spojené kráľovstvo pred 1. cestou
• Slovinsko pred 1. cestou
• Maroko pred 1. cestou
• Španielsko pred 1. cestou
• Rumunsko – Praktické info
• Rakúsko – Praktické info
• Nemecko – Praktické info
• Grécko – Praktické info

Užitočný link:

Oficiálny turistický portál Albánska

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Albánsko pred 1. cestou je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.