Mírové náměstí

Srdcom mesta Litoměřice je už od 1. tretiny 13. storočia Mírové náměstí. Vtedy sedel na českom tróne kráľ Přemysl Otakar I. Nepravidelný obdĺžnikový tvar námestia bol dejiskom pravidelných trhov. V polovici 16. storočia na námestí pribudli fontány, ktoré tu nájdete dodnes. Na fasádach domov môžete obdivovať všetky stavebné slohy od gotiku až po 20. storočie.

Prehliadka vyhliadkovej veže Kalich

Dom Kalich nechal postaviť Ambrosio Balli v 70. rokoch 16. storočia pre meštiansku rodinu Mrázovcov z Milešovky. Rodina zodpovedala za správu viníc. Práve preto dom zakončili vežou v tvare kalichu vína. V 18. storočí v dome sídlil soľný úrad, neskôr škola a od 19. storočia obecný úrad. Počas výstupu do veže navštívite tiež podkrovie budovy, do ktorého umiestnili exponáty nájdené počas renovácie. Uvidíte napr. trám a maľované dosky zo 16. storočia, starší ciferník zo štiepaného skla, či jedinečnú drevenú konštrukciu veže. Starý hodinový stroj, ktorý je tiež súčasťou expozície, poháňal hodiny až do roku 1991. Z veže uvidíte nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj vrch Radobýl, ktorý bol mojím cieľom nasledujúci deň, horu Říp, či zrúcaninu hradu Hazmburk. Po prehliadke si zájdite aj do dvora radnice, kde na budove uvidíte pôvodné renesančné sgrafito.

Komentovanú prehliadku vyhliadkovej veže Kalich so sprievodcom zabezpečuje infocentrum. Veža je otvorená od mája do septembra denne medzi 10.00-16.00 h. Presné časy prehliadok vám upresnia v infocentre. Od októbra do apríla je veža prístupná od pondelka do piatka len o 13.00 h. Veľmi sa teším, že som napriek neskoršiemu príchodu do mesta prehliadku o jednej poobede stihol. Prehliadky prebiehajú podobne ako v infocentre, kde som pracoval aj ja. Stačí jeden platiaci zákazník a prehliadka sa uskutoční. Maximálny počet účastníkov v skupine je 12. Prehliadka trvá asi 25 minút a stojí 80 czk/3,29 eur/os. Moja prehliadka sa mierne predĺžila, pretože som pani sprievodkyňu zahltil kvantom otázok. V infocentre môžete platiť platobnou kartou. V prípade nepriaznivých klimatických a poveternostných podmienok veža nie je prístupná.

Hrad Litoměřice

Hrad Litoměřice sa nachádza 300 m/4 min. pešo severozápadne od Mírového náměstí. Neočakávajte typický hrad. Budova totiž prešla rekonštrukciou a zmenila sa na multifunčný priestor s 3 stálymi expozíciami, skladom vína, degustačnou miestnosťou a konferenčnou sálou. Sálu práve pripravovali na ples, takže som, žiaľ, nevidel celý hrad. Videl som však stále expozície a zamestnankyňa mi tiež dovolila nakuknúť do VIP salónika, ktorého súčasťou je malá zrekonštruovaná gotická kaplnka zo 14. storočia.

Expozícia litoměřického pivovarníctva

Pivo z Litoměříc ochutnali viaceré významné osobnosti, pochopiteľne Karel Hynek Mácha, ale aj Johann Wolfgang Goethe, či dokonca cisár František Jozef I. Ten sa o pive vyjadril, že je skutočne veľmi dobré. V roku 1900 pivo získalo zlatú medailu na výstave v Paríži. Bolo označené ako „Le pivo et lejacgue Bohéme“. Fonetický prepis slova ležák svedčí o tom, že nemecké označenie lager sa v tej dobe ešte nedostalo do povedomia.

Stálu expozíciu Litoměřické pivovarníctvo otvorili pri príležitosti obnovenia varenia piva v časti pôvodného meštianskeho pivovaru. Mešťania prevádzkovali pivovar od roku 1720 až do roku 1948, kedy ho znárodnili. Expozícia sa nachádza v podzemných priestoroch hradu, ktoré najprv slúžilo ako sklad, neskôr aj ako pivovar. Výstava vám prostredníctvom textov, fotografií a viacerých predmetov rozpovie bohatú históriu výroby piva v meste.

Expozícia českého vinárstva

Vedeli ste, že Česká vinárska oblasť je najsevernejšou oblasťou v Európe, kde víno ešte dopestujete? Zároveň je to ale oblasť, v ktorej sa vyrobí len 5 % celkovej produkcie vína. Zvyšných 95 % sa vyrobí na Morave. Česká oblasť pozostáva z 2 podoblastí: litoměřickej a mělníckej. Prvá písomná zmienka o viniciach v Čechách je z roku 1057.

Expozícia českého vinárstva sa zameriava na históriu pestovania vínnej révy a výrobu vína v Čechách a na Morave. Expozíciu dopĺňajú viaceré interaktívne prvky. Stretnete sa tak napr. s českým kráľom a rímskonemeckým cisárom Karolom IV., ktorý vám niečo povie o tunajších viniciach. Časť expozície vedie po ochodzi konferenčnej sály. Víno sa na hrade uskladňuje dodnes. Po všetkom tom čítaní o víne som naň aj dostal chuť. Súčasťou hradu je degustačná miestnosť s pôvodnou kamennou podlahou a klenutými stropmi. Prehliadku spojenú s ochutnávkou vína je však potrebné si rezervovať aspoň 1-2 dni vopred.

Expozícia Felixa Holzmanna

Návštevu hradu som ukončil prehliadkou stálej expozície venovanej českému komikovi Felixovi Holzmannovi. Preslávil sa postavou natvrdlého chlapíka s výraznými guľatými okuliarmi a slameným klobúkom. Uvidíte fotografie zo života, zápisky s nápadmi a osobné predmety komika.

Hrad Litoměřice – praktické info

Hrad je otvorený od pondelka do piatka medzi 9.00-17.00 h. Vstupenka stála 150 czk/6,16 eur/os. Vstupenka zahŕňa prehliadku hradu a všetkých jeho expozícií. V pokladni hradu mi uznali novinársky preukaz.

Parkány José Rizala

Parkány José Rizala vznikli okolo roku 1513. Pôvodne boli súčasťou vonkajšieho opevnenia mesta. V polovici októbra sa do nich príjemne oprelo jesenné slnko. Slnečné počasie priam vyzývalo na prechádzku po nich, sadnúť si na jednu z lavičiek s kávou v ruke a započúvať sa do hlasu mesta. Parkány sú od 1. momentu mojím najobľúbenejším miestom mesta. A nielen mojím. Viacerí obyvatelia využili suchú teplú jeseň na ich návštevu. Počas prechádzky po parkánoch budete míňať sochu Karla Hynka Máchu. Sochu vztýčili na nároží rovnomenného divadla v roku 1936 pri príležitosti 100. výročia básnikovej smrti. José Rizal bol filipínsky spisovateľ, národovec a lekár. Taktiež je národným hrdinom Filipín. Priatelil sa s Ferdinandom Blumentrittom z Litoměřic, jedným z najlepších znalcov Filipín.

Socha Karla Hynka Máchu na Mostnej hore

Ďalšia socha Karla Hynka Máchu stojí od roku 2010 na úpätí Mostnej hory. Táto je od českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Hovoríte si, ako mohol sochár, ktorý zomrel v roku 1922, vytvoriť sochu v roku 2010? Myslbek sochu vytvoril o 100 rokov skôr v roku 1910 pri príležitosti 100. výročia narodenia básnika. Socha sa ale Pražanom tak páčila, že si ju vo svojom meste ponechali. Preto ju vďaka úsiliu obyvateľov mesta a obdivovateľov básnika vrátili tam, kam patrí až o 100 rokov neskôr a teda pri príležitosti 200. výročia narodenia básnika.

Vedeli ste, že Karel Hynek Mácha zomrel vo veku nedožitých 26 rokov na choleru?

Mostná hora

Mostná hora vďačí za svoj názov zvážaniu dreva na stavbu mosta v 18. storočí. Prvý úsek cesty vám spríjemní park so sochami. Najviac ma zaujal betónový jeleň aj s parohami. Vrch Mostnej hory neposkytuje vďaka vysokým stromom také nekonečné výhľady ako Radobýl. Viem si ale predstaviť, aké príjemné útočisko musí poskytovať pri letnej páľave. Vežu v romantickom štýle na vrchole hory postavili v roku 1910. Ak predsa len túžite po výhľadoch, zájdite si asi 230 m/3 min. pešo juhovýchodne od veže na vyhliadkové miesto.

Radobýl

Ak máte pocit, že polovica vrchu Radobýl (399 m n. m.; 4 km/1 h a 29 min. pešo západne od Mírového náměstí) chýba, vôbec sa nemýlite. Západnú stranu kopca zaberá bývalý kameňolom. Počas výstupu na vrch sa pripravte na mierne stúpanie 163 m a klesanie 4 m. Turistický chodník so žltou značkou začína na železničnej stanici Litoměřice, horní nádraží. Keď budete po ceste z mesta míňať ruinu Vily Pfaffenhof, idete správne. Vila pochádza z konca 19. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny majiteľov odsunuli do Nemecka. Po komunistickom prevrate ju znárodnili.

Od 90. rokov 20. storočia vila chátra. Tesne pred kľukatým výstupom na vrchol mi robili spoločnosť pasúce sa ovce. Na moment som sa zase ocitol v rumunských horách Rodna. Aj uprostred jesene je vrch vyhľadávaným miestom. Z vrcholu pri kovovom kríži uvidíte postupne Litoměřice, pevnosť Terezín, posvätnú horu Čechov Říp, závod v Lovosiciach, hrad Hazmburk, či vrch Milešovka. Mne sa ale najviac páčil výhľad smerom na severovýchod na kaňonovité údolie Labe, tzv. Portu Bohemicu – Bránu Čiech i časť Českého stredohoria.

Plavba loďou po Labe

Už teraz viem, že do mesta Litoměřice sa ešte určite vrátim. A ak tam neprídem vlakom či autobusom, určite to bude na lodi po rieke Labe. Loď premáva medzi mestami Ústí nad Labem a Roudnice nad Labem. Pri mojej poslednej návšteve mesta som sa loďou neplavil, ale išiel som sa na ňu aj tak pozrieť. Najlepší výhľad na Labe, sútok Labe a Ohře, ale aj mesto poskytuje Tyršův most. Len tá výška a rušná premávka mi neboli príjemné.

Prejdite sa po hradbách aj v týchto mestách:

• Bergamo s príchuťou stracciatelly
• Brusel – od Kráľovskej štvrte až po Atomium
• Durrës v Albánsku
• Poreč vás vráti do Byzancie
• Kráľovský Winchester

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 29. januáru 2026. (1 eur =24,335 czk).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v meste Litoměřice? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Fundata dostať?

Fundata sa nachádza na juhovýchode historického regiónu Transylvánia v strednom Rumunsku. Z administratívneho hľadiska leží na okraji južnej časti Brašovskej župy.

Autom

Obcou Fundata prechádza európska cesta E574, ktorá spája Bacău v rumunskom Moldavsku s Craiovou v Olténii, západnom Valašsku.

Autobusom

Z Brașova sa do obce Fundata dostanete pohodlne priamym autobusom. Cesta trvá 56 min. – 1 h 28 min. Cestovný lístok stojí okolo 13 lei/2,62 eur/os. Autobusy zastavujú na autobusovej zastávke Statie Fundata.

Vlakom

Vlakom sa do obce Fundata nedostanete, pretože tadiaľ nevedie žiadna železničná trať.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Brașov-Ghimbav (Aeroportul Internațional Brașov-Ghimbav; medzinárodný kód podľa IATA: GHV) sa nachádza 48,4 km/1 h 7 min. autom severovýchodne od obce Fundata. Letisko sa pýši titulom 1. letisko, ktoré v Rumunsku postavili za posledných 50 rokov. Zároveň je 3. najväčším letiskom po letisku Henri Coandă (OTP) v Bukurešti a letisku v Cluj-Napoca (CLJ). Letisko otvorili len v júni 2023. Brașov je 2. najnavštevovanejším mestom po Bukurešti.

Z letiska sa dostanete do destinácií ako Barcelona, Madrid, Malaga, Valencia v Španielsku, Brusel v Belgicku, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton v Spojenom kráľovstve, Dortmund, Mníchov, Norimberg, Stuttgart v Nemecku či na letisko Rím-Fiumicino v Taliansku. Za 3 mesiace prevádzky (jún-august 2023) na letisko vybavili viac ako 30 tisíc osôb.

Čo v obci Fundata robiť, vidieť a navštíviť?

Okrem turistiky v okolitých kopcoch Țara Branului, príp. dlhších túrach v pohoriach Bucegi a Piatra Craiului sa o voľný čas vás (a vašich detí) postará predovšetkým hotel Cheile Grădiștei. Najväčšími ťahúňmi sú asi 1 km dlhá horská dráha, 500 m dlhá lanovka (zipline) vo výške 50 m, jazda na terénnych automobiloch a horských kárach. Deti i dospelí môžu preveriť svoje schopnosti v lanovom parku. Milovníkom cyklistiky je v hoteli k dispozícii požičovňa horských bicyklov, elektrických horských bicyklov a kolobežiek. Tubing, lezecká stena, wellness centrum, športové centrum či detské ihrisko dopĺňajú ponuku voľnočasových aktivitít. Začiatočníci, ale aj stredne pokročilí lyžiari a snowboardisti určite ocenia 2 zjazdovky s lyžiarskym vlekom a umelým zasnežovaním.

Kde sa v obci Fundata ubytovať?

3-hviezdičkový hotel s poetickým názvom Raza Soarelui (Slnečný lúč) sa nachádza priamo v obci Fundata. Bol som ubytovaný v 2-lôžkovej izbe so súkromnou kúpeľňou so sprchovacím kútom. Izby vkusne zariadili masívnym dreveným nábytkom. K izbe patril balkón, ktorý ponúkal dychberúci výhľad na hory. Hotel ponúka rôzne aktivity pre rodiny s deťmi a športuchtivých hostí. Raňajky podávajú formou bufetu.

Na výber sme mali šunky, salámy, syry, zeleninu, ale aj vždy niečo teplé, či už volské oko, praženicu alebo párky. Suroviny kupujú od miestnych. Z jedálne sa taktiež núka výhľad na hory. Nie je nič lepšie, ako začínať deň s chutnými raňajkami s výhľadom na hrdé a majestátne hory, spoza ktorých vychádza jesenné slnko. Ja sám bývam pri horách, ale tu som si to naozaj užíval! Pobyt nám samozrejme spríjemnila aj Loredana, veľmi milá majiteľka hotela. Bezplatné, ale trochu slabé, Wi-Fi pripojenie na internet bolo v celom hoteli. Ubytovanie si rezervujete vyplnením rezervačného formulára na oficiálnej stránke hotela.

Ďalšie ubytovacie zariadenia v obci Fundata:

• Padina Ursului
• Cabana Piatra Albă
• Cheile Grădiștei
• Casa Plai Cu Dor
• Casa Pelinica

Kde sa v obci Fundata najesť?

Počas môjho pobytu v obci Fundata som jedol v hoteli, kde som bol ubytovaný. Prvý večer pre nás pripravili pečené bravčové mäso. Kukuričná kaša mămăligă bola samozrejmou prílohou. Tentoraz ju ale zapiekli s poriadne hrubou vrstvou údeného syra. Nie som zvyknutý na takéto chute, ale ani mi to neprekážalo. Porciu dopĺňal šalát z kyslej kapusty. Po večeri podávali fantastický krehký jablkový koláč. Majiteľke penziónu som povedal, že by som zjedol ešte jeden pekáč.

Posledný večer pre nás pripravili skutočné lukulské hody. Kým na jednom ražni sa otáčalo prasa, na tom druhom ovca. I tentoraz bola prílohou mămăligă, avšak v podobe gúľ. Naschvál píšem gúľ, pretože guľôčky vyzerajú trochu inak. A aby to opäť trochu ozvláštnili, kukuričnú kašu zmiešali s bryndzou. Príloha bola taká sýta, že som ju mal problém dojesť. Tradičný rumunský večer spríjemňovali folklórny súbor a historická skupina, ktorá sa zameriava na 1. svetovú vojnu.

Prečítajte si tiež:

• Șirnea – z pastierskej osady na turistickú obec
• 2 dni v regióne Vysoké Tatry
• Mosonmagyaróvár – maďarský triatlon na zelených ostrovoch

Článok vznikol v spolupráci s FIJET Romania.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 13. 10. 2023 (1 eur = 4,9648 lei).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Fundata – obec plná naj je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do obce Șirnea dostať?

Șirnea sa nachádza v juhovýchodnej Transylvánii v centrálnej časti Rumunska na úpätí národného parku Piatra Craiului vo výške 1 244 m n. m. Z administratívneho hľadiska sa rozkladá na okraji župy Brașov.

Autom

Obcou prechádza cesta II. triedy číslo 730. Napája sa na európsku cestu E574, ktorý začína v Bacău a končí v meste Craiova. 

Autobusom

Autobusy stoja na autobusovej zastávke Statie Șirnea Ramificatie, ktorá sa nachádza 3,4 km/6 min. autom juhovýchodne od centra obce.

Vlakom

Vlakom sa do obce Șirnea nedostanete, pretože cez obec nevedie žiadna železničná trať.

Lietadlom

Medzinárodné letisko Brașov-Ghimbav (Aeroportul Internațional Brașov-Ghimbav; medzinárodný kód podľa IATA: GHV) sa nachádza 44,5 km/49 min. autom severovýchodne od obce Șirnea. Letisko sa pýši titulom 1. letisko, ktoré v Rumunsku postavili za posledných 50 rokov. Zároveň je 3. najväčším letiskom po letisku Henri Coandă (OTP) v Bukurešti a letisku v Cluj-Napoca (CLJ). Letisko otvorili len v júni 2023. Brașov je 2. najnavštevovanejším mestom po Bukurešti.

Z letiska sa dostanete do destinácií ako Barcelona, Madrid, Malaga, Valencia v Španielsku, Brusel v Belgicku, Londýn-Gatwick, Londýn-Luton v Spojenom kráľovstve, Dortmund, Mníchov, Norimberg, Stuttgart v Nemecku či na letisko Rím-Fiumicino v Taliansku. Za 3 mesiace prevádzky (jún-august 2023) na letisko vybavili viac ako 30 tisíc osôb.

Čo v Șirnea robiť, vidieť a navštíviť?

O váš voľný čas sa v obci Șirnea postará Centrum turistických aktivít DeȘirnea Experience. V dedinke sa nachádza útulné múzeum regionálneho významu, dom, v ktorom rumunské tradície stále žijú a dom, v ktorom býva svetoznámy britský novinár Charlie Ottley.

DeȘirnea Experience

Cieľom združenia DeȘirnea Experience je podporovať a propagovať aktivity na ochranu životného prostredia a blahobyt miestnej komunity. Všetky aktivity pre návštevníkov sú ekologické bez dopadu na životné prostredie a podporované miestnymi obyvateľmi. Dedinku a jej okolie môžete spoznávať pešo, na klasickom MTB bicykli, elektrobicykli, horskom elektrobicykli, zo sedla koňa alebo zo sedadla terénneho auta.

V centre sa zameriavajú aj na hipoterapiu (liečba pomocou koní). Niektoré aktivity absolvujete sami, iné so sprievodcom. Všetky služby si môžete rezervovať vyplnením on-line formulára na oficiálnej stránke spoločnosti. Keby som robil v nejakej spoločnosti v Rumunsku, svojmu šéfovi by som určite navrhol, aby sme teambuilding absolvovali s týmto centrom pri nejakej aktivite, alebo pokojne aj pri všetkých. Súčasťou centra je i obchod s výrobkami od miestnych remeselníkov.

Školské múzeum

Bývalá škola poskytla svoje priestory pre miestne múzeum. To sa nachádza taktiež v centre dedinky. Polohu múzea v mapách nájdete ako Škola (Şcoala), ale aj ako kultúrne centrum Radu G Teposu (Centru cultural Radu G Teposu). Múzeom nás previedol pán, ktorý vyzeral ako Deduško Večerníček. Stála expozícia múzea sa veľmi podobala etnografickým expozíciám v našich múzeách. Škoda len, že všetky vysvetlivky k vystaveným predmetom boli v rumunčine.

Dom tradícií

Len 230 m/3 min. pešo južne od centra dedinky stojí dom tradícií. V ňom sme mohli vidieť, ako sa kedysi (prečo nie aj dnes) vyrábali drevené šindle. Na prácu zručného remeselníka sa veľmi dobre pozeralo s fantastickou šiškou v ruke. Teda, lepšie povedané, chutilo to ako naša šiška. Zároveň nám veľmi milá pani domu ukázala, ako to vyzerá v takej (možno typickej) rumunskej domácnosti. Pozor ale, dom nie je žiadnym skanzenom ani múzeom. Ešte stále sa v ňom býva.

Dom Charlieho Ottleyho

Rumunsko si zamiloval aj Charlie Ottley, britský novinár a televízny moderátor, ktorý stojí za cestopisným dokumentom Príchute Rumunska. Dokument bol prístupný na streamovacej platforme Netflix. Do dedinky Șirnea sa dokonca aj presťahoval. Jeho dom nájdete na konci dediny. Možno budete mať šťastie a Charlie vás u seba aj pohostí.  

Kde sa v obci Șirnea najesť?

(Ne)tradičnú rumunskú večeru som ochutnal v penzióne Valea Lupilor. Večeru sme začali studeným predjedlom, obloženou misou s údeným mäsom (podobné našej údenej šunke, ktorú jedávame na Veľkú noc), ovčím syrom, rumunskou bryndzou (70 % kravského mlieka a 30 % ovčieho mlieka, zreje v jedľovej kôre), ktorá je omnoho výraznejšia, či už chuťou alebo arómou ako tá naša slovenská, olivami, uhorkou a cibuľou. Pečené bravčové mäso, grilované klobásky a pečené kuracie stehná podávali ako hlavný chod. Na záver večere palacinka s džemom. Nič pre vegetariánov a ani pre vegánov. Pekný penzión, v ktorého záhrade môžete pohladiť (ak vám to dovolia) jelene, pštrosy, ba dokonca i lamu.

Kde sa v obci Șirnea ubytovať?

Ja som sa síce v dedinke Șirnea neubytoval, zato vy môžete. Obec ponúka nespočetné množstvo ubytovacích zariadení. Vyberám pre vás aspoň tie, ktoré nám ukázali a odporučili:

• The Barn (1,5 km/23 min. pešo východne od centra dedinky)
• Crai Nou (1,5 km/21 min. pešo juhovýchodne od centra dediny)
• Valea Lupilor (550 m/8 min. pešo severne od centra)
• Poarta Craiului (1,3 km/20 min. pešo severne od centra obce)

Prečítajte si ďalšie články zo župy Brașov:

• Brașov – Hollywood Rumunska
• Prejmer – stredoveká „bytovka“
• Navštíviť či nenavštíviť Draculov hrad Bran?
• Făgăraș – moderné múzeum uprostred Rumunska

Vydajte sa na túru do týchto lokalít:

• Obrov chodník a Hra o tróny
• Má rozhľadňa Šance u vás šancu?
• Mosonmagyaróvár – maďarský triatlon na zelených ostrovoch

Článok vznikol v spolupráci s FIJET Romania.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Șirnea – z pastierskej osady na turistickú obec je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Slečna mi dala 3 letáky s 3 ponukami a rozhodnutie nechala na mňa. Prečítal som si programy každej spoločnosti, vybral si jednu, ktorá sa mi pozdávala najviac, pozrel si jej internetovú stránku aj propagačné video a už som rezervoval výlet on-line. Rozhodol som sa pre spoločnosť McComb’s Coach Tours. Názov výletu pozýval svojím názvom „8. div sveta“ na najväčší zážitok dňa, ktorým bezpochyby bol Obrov chodník. Ráno som prišiel na dohodnuté miesto, nadiktoval svoje meno a výlet sa mohol začať.

1. Hrad Carrickfergus Castle

17,3 km/21 min. autom severovýchodne od centra Belfastu. Prvou zastávkou bol hrad Carrickfergus. Normanský hrad, ktorý založili koncom 12. storočia, sa nachádza na brehu morskej zátoky Belfast Lough. Hrad obliehali Škóti, Íri, Angličania aj Francúzi a zastával významné vojenské postavenie až do roku 1928. V súčasnosti patrí medzi najlepšie zachované stredoveké pevnosti v celom Írsku. Hrad hostí historické expozície a zbierku kanónov zo 17.-19. storočia.

Vstupenka stojí 6 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť len v pokladni múzea. Na hrade môžete platiť platobnou kartou. Pri hrade sme mali malú prestávku na fotenie. Hradu to ráno po východe slnka veľmi slušalo. Dodnes ho stráži socha Williama III. Oranžského, kráľa Anglicka, Írska a Škótska a miestodržiteľa Holandska.

2. Carnlough

65 km/1 h 12 min. autom severne od centra Belfastu. Druhou zastávkou bolo útulné severoírske mestečko Carnlough. Z anglického „Cairn of the Lake“ v preklade znamená „Mohyla jazera“. Zopár domčekov, malý prístav, výhľad na more. Ako stvorené na vypitie 2. kávy (2,50 gbp/3,03 eur). V prístave ešte nachvíľu zakotvíme. Kamenné schodisko, ktoré vedie k moru, budú poznať všetci fanúšikovia Hry o tróny ako súčasť kanála slobodného mesta Braavos.

Vo vnútrozemí sa vypína slávna hora Slemish. Podľa legendy na tejto vyhasnutej sopke pásol ovce sv. Patrik potom, čo ho zajali a odvliekli do Írska.

3. Pobrežná cesta Obrieho chodníka (Causeway Coastal Route)

Tretím bodom programu nebol cieľ, ale samotná cesta. Cesta Obrieho chodníka (Causeway Coastal Route) sa vinie popri pobreží od Belfastu až po Londonderry (190 km). Cestu môžete absolvovať pešo, na bicykli alebo autom. Ak si ju chcete prejsť celú, vyhraďte si aspoň 3-5 dní v závislosti od použitého dopravného prostriedku. Veľmi dobre som vedel, že keď si budem môcť vybrať miesto v autobuse, nemám si sadať za vodiča. Takto mi vo výhľade na more a miestami aj Škótsko nič nebránilo.

4. Jaskyne Cushendun Caves

90 km/1 h 37 min. autom severne od Belfastu. Autobus zastavil na moste. Cushendun pred nami. Vyjdem von, predo mnou ústie rieky Glendun. V týchto miestach trochu širšie, takmer pripomína jazero, do ktorého voda ani nepriteká, ani neodteká. Dokonca mám na chvíľu pocit, že rieka tečie opačným smerom. Hneď sa mi pred očami vybaví nejedna vražda Agathy Christie. Len Poirot tu chýba, aby to vyriešil. Ak máte pocit, že ste vystúpili v Taliansku, nemýlite sa. Rad domov navrhol architekt Sir Clough Williams-Ellis, ktorý sa inšpiroval talianskou dedinou.

Ďalšou filmovou lokalitou z Hry o tróny sú jaskyne Cushendun. Priznám sa, že seriál som nevidel, ale vyčítal som, že Melisandre, červená žena, v nich porodila zlú tieňovú bytosť. Tieto jaskyne ale nie sú ako tie naše, či už krasové alebo ľadové, na ktoré sme zvyknutí. Uvidíte obrovský otvor pod skalou. Vstúpite dovnútra a pokračujete ďalej plný vzrušenia a zvedavosti, čo sa ukrýva na opačnej strane. A potom to vidíte. Zamknutú mrežu, cez ktorú by ste vyšli na druhej strane dediny. Okrem nášho autobusu tam zastavili ďalšie 2 autobusy senzácie chtivých turistov. Otvor v skale, plno ľudí, ťažko zachytiť 1 pekný záber. Vrátim sa sem nabudúce, buď skoro ráno alebo neskoro večer.

Cushendun ale určite navštívte. Ak už nie kvôli jaskyniam aspoň kvôli Johannovi. Určite by bol smutný, keby ste sa pri ňom nezastavili a neodfotili sa s ním. Reč je o capovi menom Johann. Pásol sa na brehu rieky a vítal návštevníkov. Žiaľ, táto oblasť bola na jar 2001 ohniskom slintačky a krívačky. Johann bol posledným zvieraťom, ktoré utratili. Keby som rozumel textu na podstavci, asi by som sa tak pri ňom neusmieval. Dobrou správou je, že žezlo prebrala koza Mirriam, ktorá sa svojej úlohy zhostila veľmi dobre.

Ballintoy

117 km/2 h 7 min. autom severozápadne od centra Belfastu. Nepochybujem, že Ballintoy nemá návštevníkom čo ponúknuť. Dôvodom našej zastávky ale nebola žiadna prírodná či kultúrna atraktivita. Dôvod bol celkom prozaický. Čas obeda. A ten nám dal penzión, reštaurácia a bar Fullerton Arms. Už ráno nám sprievodca ukázal menu lístok, z ktorého sme si mohli vybrať jedlo na obed. Jedlá potom nahlásil do reštaurácie, takže keď sme prišli, mohli sme začať rovno jesť. Ochutnal som Kuracie prsty v panko strúhanke s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi, cesnakovým dipom a šalátom z rukoly a červenej cibule. Ku smaženej hydine sa najlepšie hodilo remeselné pivo Chieftain IPA. Za obed som zaplatil 19,90 gbp/24,11 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

5. Obrov chodník (Giant’s causeway)

129 km/2 h 20 min. autom severozápadne od centra Belfastu. Mať obed pred ľahkou turistikou na Obrom chodníku bol veľmi dobrý nápad. Obrov chodník leží na úpätí čadičových útesov pozdĺž morského pobrežia. Tvorí ho asi 40 000 masívnych, polygonálnych pravidelne tvarovaných čadičových stĺpov, ktoré vystupujú z mora a vytvárajú chodník. Chodník vznikol pravdepodobne sopečnou činnosťou počas treťohôr, asi pred 50 až 60 miliónmi rokov. Výskum pomohol pochopiť geologické činnosti na Zemi v minulosti. Areál má veľkosť 70 ha.

Vedeli ste, že Obrov chodník začali nazývať ako 8. prírodný div sveta už v 18. storočí?

Obrov chodník je národnou prírodnou rezerváciou, morské útesy chráni smernica o biotopoch (Natura 2000) a v roku 1986 sa stal súčasťou zoznamu Svetového dedičstva UNESCO na základe kritéria VII oblasť výnimočnej prírodnej krásy a estetického významu a kritéria VIII ako vynikajúci príklad, ktorý reprezentuje hlavnú etapu histórie Zeme. 

Obrov chodník – prístup

Prístup ku Obrovmu chodníku je vďaka sieti turistických trás. Ľahká zelená trasa ponúka výhľad a je dostupná aj pre imobilných návštevníkov. Mierne náročná modrá trasa sprístupňuje chodník. Náročná červená trasa vedie po útese. Autobus vás odvezie až do stredu lokality. Na prehliadku chodníka sme mali asi 1,5 h. Prešiel som sa až po uzáveru dolného útesu. Spoločnosť National Trust, najväčšia charitatívna organizácia na ochranu prírody, uzavrela túto časť chodníka v roku 1994 nielen kvôli ochrane návštevníkov, ale aj kvôli zachovaniu lokality. Hrozia zosuvy pôdy a nebezpečenstvo pádu zo skaly.

Legenda hovorí, že po chodníku kráčali obri cez more až do Škótska. Obrov chodník sa považuje za symbol Severného Írska.

Žiaľ, nie všetci turisti vedia čítať. Pripravte sa, že návštevníkmi sa to tu len tak hemží. V minulosti si návštevníci radi brávali domov kameň z hrádze. Veď chcú mať suvenír z Obrovho chodníka. Našťastie, organizácia včas zakročila a zabezpečila celú lokalitu pred ďalšími prípadnými krádežami. Veď nezodpovední turisti by o pár rokov celú UNESCO lokalitu rozobrali. Vplyvom zmeny klímy sa v budúcnosti pravdepodobne zmenia trasy, ale aj hranice lokality. Zmena hladiny mora, zvýšený počet opakujúcich sa búrok aj erózie pôdy budú mať za následok zmenu lokality.

Praktické info

Obrov chodník je voľne prístupný celoročne od úsvitu do súmraku. Parkovisko a návštevnícke centrum sú otvorené od 9.00-17.00 h. Ak by ste sa o lokalite chceli dozvedieť viac, odporúčam vám štandardnú vstupenku pre návštevníkov, ktorá zahŕňa parkovisko, prehliadku s odborným sprievodcom, audio sprievodcu v 11 jazykoch, prístup do výstavnej a tlmočníckej časti návštevníckeho centra, obchodu, kaviarne a ostatných zariadení. Vstupenka stojí 13,50 gbp/os. mimo sezóny a 15 gbp/os. v sezóne. Vstupenky si môžete rezervovať on-line. Zadáte typ vstupenky, dátum, čas (vstupy sú každú polhodinu), vyplníte osobné a fakturačné údaje, zaplatíte, vstupenku si stiahnete do mobilu a už len prídete.

6. Hrad Dunluce

94 km/1 h 5 min. autom severozápadne od centra Belfastu. Po najdlhšej prestávke na Obrovom chodníku nasledovala najkratšia prestávka pri hrade Dunluce castle. Šofér nám zastavil na okraji vedľajšej cesty s výhľadom na hrad. Prestávka mala dĺžku zachytenia 1, nanajvýš 2, ale určite nie 3 fotografií. 🙂

Hrad postavili niekedy okolo roku 1500 na základoch staršej pevnosti z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1513. Hrad v priebehu niekoľkých storočí viackrát prestavali. Preto nesie normanské, škótske, anglické, ale aj európske prvky. V 17. storočí bol hrad sídlom grófov z Antrim. Hrad chátral od konca 17. storočia, keď sa jeho majiteľ Randall McDonnell, druhý gróf z Antrim, presťahoval do domu Ballymagarry. Prehliadku hradu dopĺňajú príbehy o víle, ktorá veští smrť a o tom, ako počas jednej búrlivej noci v roku 1639 spadla hradná kuchyňa do mora. Za jasného dňa z hradu dovidíte na škótske ostrovy.

Hrad je otvorený od februára do novembra od 9.30-17.00 h. V decembri a v januári je otvorený od 9.30-16.00 h. Vstupenka stojí 6 gbp/os. Vstupenku si môžete kúpiť len na hrade. Na hrade môžete platiť platobnou kartou.

7. Liehovar Old Bushmills

92 km/1 h 2 min. autom severozápadne od centra Belfastu. Ďalšou zastávkou bol liehovar Old Bushmills. V liehovare sme sa nezdržali tak dlho, aby sme stihli celú jeho prehliadku, ale na rýchlu ochutnávku 3 druhov írskej whiskey to úplne postačovalo.

Old Bushmills je najstarší liehovar na svete, ktorý je oprávnený vyrábať whiskey. Oblasti udelili oprávnenie destilovať whiskey už v roku 1608. To je v roku 2023 neuveriteľných 415 rokov. A ako hovoria v liehovare, zatiaľ sa nikam nechystajú. Whiskey Bushmills pomenovali po mlynoch, ktoré lemujú rieku Bush. Vodu, ktorú používajú pri výrobe whiskey, čerpajú z rieky Bush. Tá potom preteká cez niekoľko vrstiev čadičových skál.

Vedeli ste, že whiskey Old Bushmills vyhrala zlato už v roku 1889 na svetovej výstave Expo v Paríži?

V 50. rokoch 19. storočia uvalila Koruna daň z jačmeňa na írskych liehovarníkov. Írsky sladový jačmeň bol už vtedy známy na celom svete ako najkvalitnejší na výrobu whiskey. Čistý, nezmiešaný prírodný slad, od toho názov pure malt. Single malt zase znamená, že sa destiluje len sladový jačmeň v jednom liehovare. Takmer každý írsky liehovar preto začal nahrádzať jačmeň kukuricou alebo inými, menej kvalitnými obilninami. To ale nebol prípad liehovaru Old Bushmills. Ten pokračuje v tradícii destilovania single malt whiskey až dodnes. Sladový jačmeň destilujú v medených destilačných nádobách trikrát.

Liehovar môžete navštíviť so sprievodcom. Na výber máte 2 prehliadky:

• prehliadka liehovaru (Distillery Tour) – oboznámia vás so surovinami na prípravu whiskey a ľuďmi, ktorí pri jej destilovaní zúročujú stáročia vedomostí. Prehliadka končí v bare 1608, kde ochutnáte whiskey podľa svojej chuti. Prehliadky so sprievodcom v anglickom jazyku trvajú približne 1 hodinu a konajú sa denne. Vstupenka stojí od 15 gbp/os.
• prehliadka liehovaru Premium a ochutnávka (Premium Tour & Tasting) – prehliadka liehovaru ako v 1. prípade. Prehliadka končí v Master Distilleries Room, kde vás učiteľ whiskey prevedie bohatými vôňami a chuťami 3 miešaných a 3 single malt whiskey:
  • Bushmills Original
  • Blackbush
  • 10-ročný slad
  • 12-ročný slad
  • 16-ročný slad
  • 21-ročný slad

Prehliadka so sprievodcom v anglickom jazyku trvá približne 2,5 hodiny a koná sa raz mesačne. Vstupenka stojí od 40 gbp/os. Vstupenky si môžete rezervovať a kúpiť on-line. Zvolíte si dátum, čas, počet osôb, osobné, fakturačné a platobné údaje, doplňujúce otázky, zaplatíte a vstupenku si stiahnete do mobilu.

Poviem vám, že takú rýchlu ochutnávku som ešte nikdy nikde neabsolvoval. Degustoval som 3 miešané whiskey: Bushmills Original, Blackbush a 10-ročný slad. Na ochutnávku som mal asi 20 min. Kopol som whiskey do seba, zapil vodou a utekal naspäť do autobusu. Ochutnávka stála 10 gbp/12,11 eur. V liehovare môžete platiť platobnou kartou.

8. Dark Hedges

79 km/53 min. autom severozápadne od centra Belfastu. Aleju viac ako 150 bukov vysadili Stuartovci v 18. storočí. Mala zapôsobiť na každého, kto prichádzal do ich gregoriánskeho sídla, domu Gracehill House. Aleja sa stala populárnou vďaka seriálu Hra o tróny, v ktorom predstavovala Kráľovskú cestu (Kings Road). Má údajne aj svojho ducha, Dámu v sivom, ktorá sa pomedzi stromy prechádza a pri poslednom strome mizne.

V roku 2014 preskúmali a zaznamenali 94 bukov. Vek stromov odhadli na 300-350 rokov. Typická dĺžka života buka je 150-200 rokov. Vďaka prepleteniu stromov dopadá na cestu menej slnečného svitu. Cez takýto „živý plot“ veľa svetla neprenikne. Aj vďaka tomu mohol vzniknúť poetický názov „Temné živé ploty“ (Dark Hedges).

Lokalita Dark Hedges je voľne dostupná celoročne. Parkovať môžete na veľkom parkovisku asi 10-15 minút severne od lokality. Dávajte si pozor, pretože ku aleji budete prechádzať cez pomerne frekventovanú cestu. Cesta, ponad ktorú buky vzájomne prepletajú svoje konáre, už je len pre chodcov. Dom Gracehill House je pre verejnosť zatvorený.

Celodenný výlet autobusom stál 30 gbp/36,44 eur/os.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňom úhrady.  

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Obrov chodník a Hra o tróny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Kostol sv. Egídia

Kostol sv. Egídia vznikol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia ako 1-loďový kostol. Neskôr ho prestavali na 2-loďový, ktorý je typický pre viaceré kostoly Spiša. Kostol zaujme predovšetkým svojou vnútornou výmaľbou. Kedysi sa v ňom nachádzalo najstaršie vyobrazenie Tatier, ale keďže nebolo najstaršou ani pôvodnou freskou, odstránili ho pre významnejšie fresky pod ním. Len pred 3 rokmi sa do kostola vrátila Madona s anjelmi z Popradu. Síce nie originál, lebo ten sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, ale „certifikovaná kópia“ od reštaurátora z Popradu.

Vrcholom prehliadky je výstup na 26-m vysokú vežu. Kostol sv. Egídia v Poprade je pravdepodobne jediným kostolom, v ktorom môžete vidieť klenby kostola aj z opačnej strany, z podkrovia kostola. Je pravda, že schodisko viac pripomína rebrík ako schody, ale ten výhľad stojí skutočne za to. Najočakávanejším je samozrejme výhľad na Vysoké Tatry. Okrem nich ale uvidíte aj Západne Tatry, Belianske Tatry, Levočské vrchy, Kráľovu Hoľu či dokonca Slovenský raj.

Kostol môžete navštíviť od pondelka do piatka o 15.00 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Ak by ste ho chceli navštíviť v iný čas, prehliadku je potrebné si vopred rezervovať telefonicky alebo e-mailom v Mestskej informačnej kancelárii Poprad aspoň 2 pracovné dni vopred a musíte byť skupinka aspoň 5 osôb. Ak by ste chceli navštíviť kostol mimo prevádzkovej doby infocentra, musíte si doplatiť 1-rázový poplatok 20 eur za skupinu.

O kostole sv. Egídia som tiež písal v článku Tatranské unikáty a unikátny Poprad.

2. Spišská Sobota

Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote ukrýva 5 gotických oltárov a 1 barokový. Najvýznamnejším je hlavný oltár sv. Juraja z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na oltári údajne zobrazili aj samotného Majstra Pavla. Zaujímavosťou kostola je Boží hrob, ktorý pripomína divadelnú scénu. Pri svojej návšteve v roku 2008 ho ocenila anglická kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom a v marci 2023 aj holandský kráľovský pár.

Okrem kostola zaujme aj samotné námestie, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Spišskej Sobote som venoval samostatný článok 15 dôvodov, prečo by ste mali navštíviť Spišskú Sobotu. Odjakživa sa v nej usporadúvali trhy. Atmosféru dobového jarmoku a farmárskeho festivalu zažijete v článku Aký bol dobový jarmok v Spišskej Sobote?

Vedeli ste, že Ján Brokoff, sochár zo Spišskej Soboty, je autorom sochy sv. Jána Nepomuckého na Karlovom moste v Prahe?

Mestskú časť Popradu môžete navštíviť so sprievodcom z Mestskej informačnej kancelárie Poprad. Prehliadka stojí 3,50 eur/os. Prehliadku je potrebné si vopred rezervovať telefonicky alebo e-mailom v infocentre aspoň 2 pracovné dni vopred a musíte byť skupinka aspoň 5 osôb. Ak by ste chceli navštíviť Spišskú Sobotu mimo prevádzkovej doby infocentra, musíte si doplatiť 1-rázový poplatok 20 eur za skupinu.

3. Kvetnica

Na začiatku prímestskej časti Kvetnice, v miestach starého zatopeného lomu, vzniká nová rekreačná oblasť Popradu. Vedie tadiaľto niekoľko turistických, cykloturistických trás a náučných chodníkov. Okolo lomu sa nachádza niekoľko ležadiel na slnenie a oddych. Lokalitu budú milovať aj vaše deti. Západne od lomu sa vyšantia na veľkom ihrisku. Nielen okolo lomu, ale v celej Kvetnici sa vyberte po stopách drevených zvieratiek, ktoré sú typické pre tento región. Kúpanie v lome je len na vlastnú zodpovednosť.

O rekreačnej časti Popradu – Kvetnici som napísal samostatný článok Kvetnica snúbi zdravie a históriu.

Kvetnicu môžete navštíviť so sprievodcom z Mestskej informačnej kancelárie Poprad. Prehliadka stojí 3,50 eur/os. Prehliadku je potrebné si vopred rezervovať telefonicky alebo e-mailom v infocentre aspoň 2 pracovné dni vopred a musíte byť skupinka aspoň 5 osôb. Ak by ste chceli navštíviť Kvetnicu mimo prevádzkovej doby infocentra, musíte si doplatiť 1-rázový poplatok 20 eur za skupinu.

4. Podtatranské múzeum v Poprade

Podtatranské múzeum v Poprade sa zameriava na históriu Popradu a Tatier od praveku po súčasnosť. Múzeum ide s dobou a vďaka novým interaktívnym prvkom uvidíte napr. digitálny výliatok mozgovne neandertálskej ženy z Gánoviec v životnej veľkosti, priložením tabletu na fragment portálu kostola sv. Egídia sa pomocou rozšírenej reality pred vami objaví nielen pôvodný portál kostola, ale aj jeho súčasná podoba. Posewitzova reliéfna mapa Tatier je v podstate slepá mapa, ale opäť vďaka rozšírenej realite presne viete, kde sa nachádza ktoré mesto, pleso, chata, či štít.

Vedeli ste, že prvý preklad biblie do slovenčiny bol vytlačený na papieri z popradskej tlačiarne?

Snáď najočakávanejšou expozíciou posledných rokov je hrobka kniežaťa z Popradu z prelomu 4. a 5. stor. n. l. Je z obdobia veľkého sťahovania národov a z tohto obdobia sa toho v Európe nezachovalo veľa. Hrobka sa svojím významom prirovnáva ku Tutanchamónovej hrobke v Egypte. Z pohľadu zachovalosti drevenej architektúry a nábytku je hrobka kniežaťa z Popradu jedinou svojho druhu v Európe.

Múzeum je otvorené celoročne od utorka do nedele od mája do konca septembra od 9.00 h do 17.00 h a od októbra do konca apríla od 9.00 h do 16.00 h. Vstupenka stojí 4 eur/os. 

5. Tatranská galéria v Poprade

Tatranská galéria v Poprade sídli v jedinečných priestoroch bývalej parnej elektrárne. Nájdete ju vďaka 41,5 m vysokému komínu z neomietaných tehál, ktorý je jedným z posledných svojho druhu na území Spiša. Industriálna budova pochádza z obdobia vývoja priemyselnej architektúry na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia. Od roku 1912 zásobovala elektrickou energiou prevádzku TEVD (Tatranské elektrické vicinálne dráhy, populárna Kométa) a niektoré tatranské osady.

Z pôvodného interiéru sa zachovala časť kovovej konštrukcie a liatinové zábradlie galérie strojníka, z ktorej kontroloval chod strojov. Objekt citlivo rekonštruujú v niekoľkých etapách od začiatku nového tisícročia. Počas našej návštevy sme videli stálu expozíciu diel takmer 80 autorov Odkryté hodnoty APP a krátkodobú výstavu 3D realizácií a malieb významných súčasných slovenských autorov Mariána Straku a Jána Vasilka – Nepokojné tvary.

Prehliadku sme ukončili v Artklube pri šálke horúcej kávy a výstave umeleckých koláží publicistu, literáta a výtvarníka Emila Semanca – Štyri nočné doby. Tatranská galéria v Poprade je otvorená celoročne od utorka do piatka od 9.00 h do 17.00 h a cez víkendy od 13.00 h do 17.00 h. Vstupenka stojí 5 eur/os.

O galérii som tiež písal v článku Leonardo da Vinci v Tatranskej galérii v Poprade.

6. AquaCity Poprad

Po náročnom dni, nabitom programe a dobrom jedle nepadne nič lepšie ako relax v aquaparku AquaCity Poprad. Ani tentoraz som si pri návšteve aquaparku nenechal ujsť najväčšie wellness centrum na Slovensku Fire & Water Wellness & Spa so všetkými saunami, či relax vo vnútorných termálnych bazénoch Blue Diamond a Blue Sapphire.

Vedeli ste, že voda v termálnych bazénoch pramení z hĺbky 1 300 m a obsahuje viac ako 20 rôznych minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na zdravie človeka? Pomáha pri problémoch s pohybovým a dýchacím ústrojenstvom, krvnom obehu, nervovej sústave a má aj priaznivé kozmetické účinky.

AquaCity Poprad je otvorené celoročne denne. Celodenná vstupenka do Wellness Packet stojí 37 eur/os. Vstupenka zahŕňa jednorazový vstup do wellness centra Fire & Water Wellness & Spa a všetkých vnútorných a vonkajších bazénov aquaparku.

O aquaparku som tiež písal v článku Tatranské unikáty a unikátny Poprad.

7. Fister Crystal

Počiatky brusiarne skla siahajú do roku 1998, kedy ju založili brusiči s bohatými skúsenosťami. Vtedy sa ešte volala Sklo-Krištáľ. V roku 2015 prebehla reorganizácia, pani Fisterová sa osamostatnila a vedenia novej firmy Fister Crystal sa ujal jej syn Erik Fister. Brusiareň je jednou z posledných na Slovensku, kde sa sklo brúsi stále ručne. Výrobky v sebe snúbia 25-ročné skúsenosti brusičiek.

Caspar Lehmann, otec brúseného krištáľu, objavil v 16. storočí brúsenie skla diamantom. Táto metóda sa v podstate používa dodnes, avšak technologicky vyspelejšie. Produkcia sa zameriava na hotely, ambasády, ministerstvá a športové kluby. Práve preto sa nachádza na všetkých kontinentoch. Krištáľ z popradskej brusiarne dokonca nájdete aj u nórskeho korunného princa, anglickej kráľovnej Alžbety II. a vo Vatikáne.

Vedeli ste, že každý produkt má svoju vlastnú škatuľku, aby sa počas prepravy neznehodnotil a dorazil k vám v najvyššej kvalite?

Brusiareň Fister Crystal môžete navštíviť so sprievodcom celoročne od pondelka do piatka každú celú hodinu od 9.00 h do 16.00 h, v soboty od 9.15 h do 13.00 h. Vstupenka stojí 4 eur/os. Počas prehliadky uvidíte tradičnú techniku zušľachťovania skla brúsením. Každý jeden krok vám vysvetlia a ukážu skúsení pracovníci firmy. Na záver prehliadky si vybrúsite vlastný kúsok krištáľu. Prehliadku si rezervujte vopred vyplnením formulára na oficiálnej internetovej stránke brusiarne, e-mailom alebo telefonicky.  

Pozorní čitatelia môjho blogu si určite všimli, že aj ja som obrovským milovníkom brúseného skla a pri každej príležitosti ho vyťahujem z vitríny. Dôkazom toho sú fotografie jedál z Titanicu a éry panstva Downton.

8. Zizak Distillery

Stráže pod Tatrami, mestská časť Popradu, ukrýva priamo na svojom námestí za kostolom nenápadný liehovar Zizak Distillery. Liehovar založil Otto Žižák, ktorý už takmer 40 rokov podniká v New Yorku. Vzorom pána Žižáka bol jeho starý otec, ktorý pred takmer 100 rokmi vyrábal destiláty z ručne zbieraného ovocia. Firma sa rýchlo adaptovala aj počas pandémie koronavírusu, kedy v nej začali vyrábať potravinársku dezinfekciu „Žižákovica 66 %“ či dezinfekciu na ruky „Čisté ruky“, ktorú vyrobili na základe receptúry WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a certifikátom ju schválilo Ministerstvo hospodárstva. Liehovar je držiteľom 5 certifikátov košérnosti. Produkty vyvážajú do New Yorku, Šanghaja, či Tel Avivu.

Počas prehliadky sme nahliadli do všetkých častí liehovaru a oboznámili sa s výrobou destilátov od výberu surovín až po konečný produkt. Nepozeráte sa na vypnuté prístroje a zamknuté sklady. Nakukli sme do prierezov destilátora v čase, keď sa v destilačnej kolóne akurát destilovalo pivo. Aby to ale nebolo len o pozeraní, súčasťou prehliadky je samozrejme ovoniavanie korenín a ochutnávka destilátov. Pani sprievodkyňa bola veľmi štedrá a namiesto plánovaných 5 nápojov sme degustovali 6 vzoriek:

• obilný destilát Žižák Pivovica 50 %,
• jablkovo-borievkový destilát Žižák Spišský Jalovec 50 %,
• už päťkrát ocenenú liehovinu z 18 ingrediencií Žižák Gin 45 %,
• obilný a ovocný destilát Žižák Frndžalica 63 %,
• novinku, ktorá ešte nie je v predaji Žižák Vodka vyrobená z mlieka
• a ochutnávku sme ukončili liehovinou Žižák Tatra Spirit Jalovcový likér 38 %.

Ja osobne som fanúšikom Žižák Gin 45 %. Okrem destilátov bol pripravený aj malý záhryz a samozrejme čistá voda. Prehliadku si objednajte minimálne 2 pracovné dni vopred pre 5-45 osôb vyplnením kontaktného formulára na oficiálnej internetovej stránke, e-mailom alebo telefonicky. Vstupenka stojí 15 eur/os.

9. Minipivovar Tatras

Reštauračný minipivovar Tatras poznám veľmi dobre. Ochutnal som takmer všetky druhy piva, párkrát som sa v ňom aj najedol, mám rád jeho pivné kúpele, ale za celé tie roky som ešte ani raz nevidel výrobné priestory.

Prvú várku piva (asi 5 000 veľkých pív, vtedy to bol spodne kvasený ležiak plzeňského typu) uvarili na konci septembra 2015. Na svoje vypitie si ale musela počkať takmer celý rok do začiatku septembra 2016. Len sa tak po nej zaprášilo. Po mesiaci neostala ani jediná kvapka. Odvtedy v minipivovare varia nefiltrované a nepasterizované svetlé i tmavé pivá, spodne kvasené ležiaky i vrchne kvasené pivá typu ALE.

Aby sa o pive len nerozprávalo, počas prehliadky sme ho samozrejme ochutnali. A to priamo z tanku! Rozdiel pocítite sami. Prehliadku minipivovaru si rezervujte e-mailom alebo telefonicky minimálne 1 pracovný deň vopred pre 5-15 osôb. Prehliadka stojí 8 eur/os.

Prečítajte si ďalší článok o Poprade:

• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Leonardo da Vinci v Tatranskej galérii v Poprade
• Kvetnica snúbi zdravie a históriu
• 15 dôvodov, prečo by ste mali navštíviť Spišskú Sobotu
• Aký bol dobový jarmok v Spišskej Sobote
• 7 + 1 dôvod(ov), prečo navštíviť Poprad

Užitočné linky:

• Mestská informačná kancelária Poprad
• Podtatranské múzeum v Poprade
• Tatranská galéria v Poprade
• AquaCity Poprad
• Fister Crystal
• Liehovar Zizak
• Minipivovar Tatras
• FIJET Slovakia

Článok vznikol v spolupráci s Mestskou informačnou kanceláriou Poprad, Mestom Poprad a FIJET Slovakia.

Príspevok Čo robiť v Poprade je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do regiónu Vysoké Tatry dostať?

Keďže auto nemám, bola električka našou jednoznačnou voľbou. Rýchla, pohodlná a ekologická. Jeden spiatočný lístok z Popradu na Štrbské Pleso stojí 4 eur/os. a jeden spiatočný lístok z Popradu do Starého Smokovca stojí 3 eur/os. Alebo si kúpte 24-hodinový lístok takisto za 4 eur/os., či 72-hodinový za 8 eur/os. Lístky si pohodlne kúpite na železničných staniciach alebo on-line.

1. deň v regióne Vysoké Tatry – Štrbské Pleso a okolie

Vodopád Skok je zo Štrbského Plesa naozaj len na skok. Prednedávnom tu vyrástla nová vyhliadková veža Tatras Tower a po obede určite padne vhod prechádzka okolo plesa.

Túra ku vodopádu Skok

Od 1. novembra do 14. júna prebieha vo Vysokých a Belianskych Tatrách zimná uzávera vybraných turistických chodníkov. Dostanete sa ale ku takmer všetkým vysokohorským chatám (výnimkou je Chata pod Rysmi) a do nižších polôh. Preto sme sa vybrali na nenáročnú túru ku vodopádu Skok.

Trasa začína na stanici električky a zubačky (Štrbské Pleso, TEŽ; 1 325 m n. m.). Asi 600 m/10 min. pešo pôjdete do kopca na rázcestie Pred Heliosom. Odtiaľ už budete sledovať stále len žltú značku (4,4 km; stúpanie 410 m; klesanie 0 m). Trasa najprv vedie cez športový areál, potom okolo lanovky na Chatu pod Soliskom, až kým nevojdete do lesa a z neho do pásma kosodreviny. Asi po 1,5 h sa pred vami objaví vodopád Skok (1 760 m n. m.), ktorý je majestátny aj v zime.

Počasie nám na turistiku skutočne vyšlo. To ticho a pokoj, ktoré vládli počas výstupu ku vodopádu. Slnko nám svietilo celú cestu. Nekonečné výhľady až po Nízke Tatry, ktoré sa ukrývali v oblakoch. Pri vodopáde síce mierne fúkalo, ale aj tak tam bolo veľmi príjemne. Kamoške som sa síce nepriznal, ale pri pohľade na zasneženú zimnú krajinu som si v duchu hmkal melódiu z Troch orieškov pre Popolušku.

Od vodopádu Skok takmer po rázcestie Pred Heliosom už budete len zostupovať. Vzdialenosť 4,4 km prejdete za 1 h a 5 min., my sme ju tuším dali ešte za menej. Vo vyšších polohách sa nešmýkalo takmer vôbec, v lese natrafíte na pár zľadovatelých úsekov. Túru sme zvládli bez mačiek i palíc.

Vyhliadková Veža snov Tatras Tower

Jednými vyhľadávaná, inými zatracovaná. Vyhliadková Veža snov Tatras Tower sa nachádza južne od skokanských mostíkov a lyžiarskeho areálu. Či sa vám to páči alebo nie, veža poskytuje naozaj dych berúci výhľad na Štrbské Pleso a jeho okolie. Len si to na jej vrchol vo výške 53 m treba pekne vyšľapať. Na vrchole veže nás vietor pozdravil snáď ešte viac ako pri vodopáde. Z veže sme dokonca dovideli až na Skok, od ktorého sme sa len pred chvíľou vrátili.

Vstupenka stojí 13 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť v pokladni alebo on-line. Tá je cenovo výhodnejšia (12 eur/os.), po príchode ku veži nemusíte čakať v rade pri pokladni, lebo na vežu vás pustia samostatným vchodom. Po vstupe turniketom môžete na veži stráviť 2 hodiny. Vstupenku si uschovajte až do konca návštevy, lebo ju budete potrebovať aj pri východe. Kamoška sa namiesto pešieho zostupu chcela spustiť na tobogáne, ktorý sa vinie vnútrom veže.

Na internete som vyčítal, že tobogán nie je v prevádzke, ak je vonkajšia teplota vzduchu nižšia ako 5 ^oC, čo v čase našej návštevy aj bolo. Takže nabudúce prídeme, keď bude teplejšie. Lístok na tobogán (3 eur/os.) si môžete kúpiť len v pokladni. Adrenalínové zážitky v podobe pochôdznej siete vo výške 43 m alebo presklenej lávky vo výške 50 m prenechávam iným. Mal som čo robiť, aby som to ustál aj na drevenej lávke.

Areál bežeckého lyžovania Snow

Priamo na úpätí veže začína 8 tratí pre klasický a voľný bežecký štýl, ktoré tvoria Areál bežeckého lyžovania Snow. Ak nemáte vlastný bežkársky výstroj, v areáli vám ho požičajú. A keby sa niečo pokazilo, nájdete tu aj servis lyží a snowboardov. Ja síce nebežkujem, ale už viem, kde by som začal.  

Prechádzka okolo Štrbského plesa

Povinnou jazdou pri návšteve Štrbského Plesa je prechádzka okolo Štrbského plesa. Žiadni moji priatelia z blízkeho či vzdialenejšieho okolia sa nezaodídu bez korzovania okolo jazera. Celá trasa má 2,5-3 km a pokojnou chôdzou vám zaberie asi 30-40 min. Z chodníka sa vám naskytnú typické pohľady na okolité kopce, zastavte sa pri niekoľkých informačných tabuliach o histórii, faune a flóre plesa alebo si zacvičte na jednotlivých stanovištiach. A zhlboka dýchajte. Veď práve kvôli tomu tu cestujú návštevníci už vyše 100 rokov.

Kde sa v lokalite Štrbské Pleso najesť?

Penzión, reštaurácia a kaviareň Furkotka sa nachádza pri železničnej stanici. Odporúčam vám vopred si rezervovať stôl, aby ste nečakali po príchode v rade. Sadli sme si do mäkkých kresiel ku stolu s vianočným stromčekom, pri ktorom obyčajne hostia asi len pijú kávu. Nevadí, obsluha nám pri ňom dovolila sedieť a my sme boli radi, že nemusíme čakať v rade. Ochutnali sme Liptovské pirohy s kyslou smotanou a praženou slaninkou. Síce by sa k jedlu asi viac hodil pohár vychladeného mlieka, uprednostnil som horúci čierny čaj. Po obede som sa ešte nakopol talianskym espressom. Veľmi milá a pohotová obsluha. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 26,60 eur.

2. deň v regióne Vysoké Tatry – Starý Smokovec a okolie

Výhodou Starého Smokovca a jeho okolia je, že na malom území tu toho uvidíte veľmi veľa. Hrebienok, Bilíkova chata, Studenovodské vodopády, Rainerova chata, Zamkovského chata, Tatranský ľadový dóm, Tatry vnútri a takto by som mohol pokračovať až do rána. Samozrejme sme si ani počas zimných mesiacov nemohli nechať nič ujsť.

Túra na Zamkovského chatu

Prvý úsek cesty (2,5 km/55 min.; stúpanie 280 m; klesanie 0 m) začnete na zelenej turistickej značkovanej trase (TZT) v Starom Smokovci (995 m n. m.) smerom na Hrebienok (1 275 m n. m.). Z Hrebienka už budete pokračovať len po červenom chodníku cez rázcestie Nad Rainerovou chatou až na Zamkovského chatu, rázcestie (1 460 m n. m.). Odtiaľ je to ku chate naozaj čo by ste len kameňom dohodili. Trasa má dĺžku 3 km a výstup vám zaberie asi 1 h (stúpanie 230 m; klesanie 45 m). V zime sa po tomto chodníku ide dokonca ešte lepšie ako v lete, lebo sneh vyplnil všetky prázdne miesta medzi kameňmi a krásne celý chodník vyrovnal. Z chaty stúpal dym ako z nejakej rozprávkovej chalúpky.

Zamkovského chata

Na chate vám odporúčam urobiť si menšiu prestávku, zahriať sa pri šálke horúceho čaju z tatranských byliniek a pokračovať buď vyššie po zelenej na Téryho chatu, vrátiť sa na rázcestie a odtiaľ pokračovať ďalej po červenej na Skalnaté Pleso alebo sa po červenej vrátiť naspäť na Hrebienok. My sme sa vrátili naspäť, ale len po rázcestie Nad Rainerovou chatou (1,7 km/30 min.; stúpanie 25 m; klesanie 180 m).

Rainerova chata, Studenovodské vodopády a Bilíkova chata

Na rázcestí odbočte doľava a sledujte modrú značku. Uvidíte Rainerovu chatu a niekoľko Studenovodských vodopádov. Trasa nemá ani kilometer a zaberie vám asi len 15 min. Pred Rainerovou chatou vyrastie každú zimu betlehem zo snehu. Posledný úsek cesty (zelená TZT) spája Vodopády Studeného potoka (1 240 m n. m.) a Hrebienok (1,1 km/25 min.; stúpanie 75 m; klesanie 40 m). Vodopády nezamŕzajú ani v zime, takže môžete obdivovať ich silu. Na záver cesty pred Hrebienkom budete prechádzať okolo Bilíkovej chaty. Turistov bolo na tejto túre podstatne viac ako pri vodopáde Skok, ale aj tak sa išlo veľmi príjemne.

Ako v zime na saniach

Keď vám na Hrebienku odišla pred očami pozemná lanovka, môžete si počkať na ďalšiu, ísť pešo alebo si požičať sánky. Z Hrebienka som sa spúšťal do Smokovca už ako malý chlapec. Preto sme sa veľmi tešili, že si túto príjemnú aktivitu zopakujeme. Ale, človek mieni a počasie mení. Medzi sviatkami nastalo oteplenie a aj tá ľadová cesta sa pomaly začínala topiť. Sánkovanie teda nebolo možné. Nevadí, počkáme si na ďalšie ochladenie a hneď utekáme na Hrebienok.

Tatranský ľadový dóm

Neodmysliteľnou zimnou atrakciou je Tatranský ľadový dóm, ktorý na Hrebienku vytesali z ľadu už po desiatykrát. Tento rok pripomína Baziliku Božieho hrobu v Jeruzaleme. Dóm bol, žiaľ, z technických príčin medzi sviatkami zatvorený, ale pozrite sa, ako to vyzeralo v Tatranskom ľadovom dóme na Hrebienku v roku 2020?

Tatry vnútri

Aby bola naša návšteva regiónu Vysoké Tatry kompletná, okrem Tatier vonku nám ostávala prehliadka digitálnej galérie Tatry vnútri. Ide o spojenie unikátnej tatranskej prírody a najmodernejších technológií. Prehliadku sme začali filmom o tatranskej prírode. Akosi nechtiac sme zablúdili do svištej nory, v ktorej vznikli naozaj vtipné fotky. Na veľkej dotykovej obrazovke ma zaujalo video o polohe Tatier, ale aj história mesta Vysoké Tatry. Aby ste v expozícii zapojili naozaj všetky zmysly, nechýbali vône rôznych tatranských rastlín. Sluch sme využili pri rozhovoroch s horskými záchranármi a horským vodcom. Highlight-om expozície bola virtuálna realita z vrcholu Lomnického štítu. Na okuliaroch sa vám zobrazí hneď niekoľko záberov z 2. najvyššieho vrchu Tatier. Celá expozícia je interaktívna a vhodná predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vstupenka stojí 8 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line.

Kde sa v lokalite Starý Smokovec najesť?

Reštaurácia Starý Šmakovec sa nachádza v centre Starého Smokovca. Po predošlom dni vo Furkotke sme sa obávali, že bez predošlého rezervovania stola budeme mať aj tu problém nájsť si voľné miesto. Naše obavy boli, našťastie, zažehnané hneď po vstupe do reštaurácie. Šmakovec disponuje naozaj veľkou kapacitou. Ochutnal som Cheese Burger, ktorý tvorili voňavá žemľa, šťavnaté hovädzie mäso, chrumkavá slaninka, na jazyku sa rozplývajúci syr Cheddar, čerstvá cibuľa, paradajka, šalát. Chuť príjemne dotvorila kyslá uhorka. Ku každému burgru navyše podávajú vyprážané zemiakové hranolčeky a BBQ omáčku. Burger zapijete vychladeným tankovým pivom, alebo v mojom prípade horúcim čiernym čajom. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 33 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Záverom …

Len 2 dni? Už najbližšie si prečítate, čo môžete v regióne Vysoké Tatry robiť, ak máte voľné 3, či nebodaj aj 4 dni.

Teraz si ale môžete prečítať ďalšie články z regiónu Vysoké Tatry:

• Ľadová Zbojnícka chata
• Téryho chata v Malej Studenej doline
• Chata Plesnivec v Belianskych Tatrách

Užitočné linky:

• Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Vys. Tatry

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok 2 dni v regióne Vysoké Tatry je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa ku rozhľadni Šance dostať?

Rozhľadňa Šance sa nachádza v turistickej oblasti Opavské Sliezsko v turistickom regióne Severná Morava a Sliezsko. Z administratívneho hľadiska sa rozhľadňa nachádza pri obci Jakubčovice, ktorá je súčasťou Hradca nad Moravicí v okrese Opava v Moravsko-sliezskom kraji.

Autom

Obcou Hradec nad Moravicí prechádza cesta 1. triedy č. 57 (I/57), ktorá spája Slovensko, východnú Moravu, severnú Moravu a Sliezsko a Poľsko. Vedie na trase: Vsetín – Valašské Meziříčí – Nový Jičín – Hradec nad Moravicí – Opava – Krnov.

Obcou Jakubčovice prechádza cesta III. triedy č. 4648 (III/4648), ktorá spája Hradec nad Moravicí s Kyjovicemi. Parkovisko najbližšie ku rozhľadni je pri vodojeme v Jakubčoviciach (600 m/7 min. pešo východne od rozhľadne).

Autobusom

Autobusová zastávka Hradec nad Moravicí, Jakubčovice, rest. sa nachádza v centre obce (600 m/7 min. pešo južne od rozhľadne).

Vlakom

Najbližšia vlaková zastávka je v meste Hradec nad Moravicí (5,8 km/1 h 5 min. pešo severozápadne od rozhľadne).

Pešo

My sme sa ku rozhľadni Šance vybrali pešo z Opavy, okolo zámku Hradec nad Moravicí a po ceste z rozhľadne okolo zámku Raduň naspäť do Opavy. V Opave sme začínali na žltej trase, v Hradci nad Moravicí sme ku zámku išli po modrej trase, od zámku ku kalvárii po zelenej, ku rozhľadni po žltej. Z rozhľadne po Vršovice – háj sme sa vracali po zelenej trase, z Vršovice – Háj po Údolie Raduňky po modrej, od Údolia Raduňky okolo zámku v obci Raduň až do Opavy sme sledovali žltú značku.  

Celá trasa má dĺžku okolo 27 km, zaberie 5 h a 47 min. bez prestávky, stúpanie a klesanie je 369 m.

Pripravte sa na celodennú túru. Nezabudnite si zbaliť dosť jedla a pitia na cestu, lebo na trase sa nenachádza veľa stravovacích zariadení. Ak sa na túru vyberiete cez leto, nezabudnite na pokrývku hlavy, aby vás večer nebolela. Takisto si dávajte pozor, lebo časť trasy vedie po hlavnej ceste, tak aby ste sa z túry vrátili živí a zdraví.

Čo pri a na rozhľadni Šance robiť, vidieť a navštíviť?

V roku 2005 vyrástla na okraji obce Jakubčovice vo výške 522 m n. m. nová rozhľadňa Šance. Svoje meno získala vďaka vojenskému opevneniu (po česky „šance“), ktoré postavili po sliezskych vojnách v 18. storočí. To tvorilo obrannú líniu medzi Rakúskom a Pruskom a chránilo cisársku cestu medzi Hradcom nad Moravicí, Starým Jičínom a Novým Jičínom. Cisár Jozef II. sa na tomto mieste zastavil v roku 1789. Rozhľadňa má výšku 15,5 m, vyhliadka je vo výške 13 m, na ktorú musíte zdolať 60 schodov.

Rozhľadňa Šance poskytuje okrem výhľadov na turistickú oblasť Opavské Sliezsko, v ktorej sa nachádza, taktiež atraktívne výhľady na Jeseníky s najvyšším vrcholom Moravy a Sliezska Praděd na jednej strane a Beskydy s Lysou Horou na druhej (na najvyššom poschodí vyskúšajte bezplatný ďalekohľad). V Jeseníkoch som ešte nikdy nebol, takže ich až tak dobre nepoznám. Zato Beskydy a predovšetkým mestá a obce v nich už poznám veľmi dobre. Z rozhľadne som napríklad dovidel na mestečká Lašskej brány Beskýd – Kopřivnice, štramberskú trúbu v Štramberku alebo rozsiahlu hradnú zrúcaninu v Hukvaldoch.

V okolí rozhľadne na okraji lesa si v tieni vysokých stromov poseďte na niekoľkých lavičkách a vychutnajte si pivo (ktoré si so sebou prinesiete, nie je tu žiadny stánok s občerstvením). Stoja tu repliky rakúskych vojakov – granátnika, delostrelca – dela a koňa. Na opačnej strane neveľkého lesa sú tzv. slnečné kúpele – drevené ležadlá s výhľadom do doliny.

Rozhľadňa Šance je celoročne voľne prístupná a vstup na ňu je bezplatný. 

Pamiatke amerických letcov (Památce amerických letců)

Ak sa z rozhľadne Šance vyberiete po náučnom chodníku Pamiatke amerických letcov (NS Památce amerických letců), trasa vás dovedie ku pamätníku, ktorý sa ukrýva v lese (2,5 km/30 min. pešo severovýchodne od rozhľadne). Pamätník pripomína haváriu amerického bombardéra po zásahu striel nemeckých stíhačiek. Havária sa udiala počas 2. svetovej vojny, 22. augusta 1944, v katastroch obcí Raduň a Jakubčovice. Niekoľkí americkí letci zahynuli, niekoľkých zajali a jeden ostal dodnes nezvestný.

Pamätník dopĺňa informačná tabuľa, ktorá predstavuje udalosť, posádku, bombardér a mapu s približnými lokalitami dopadu jednotlivých letcov. Neďaleko tabule stojí buk s krížom s hlavou Krista, ktorý strom postupne zarastá. Tvár Krista je však dodnes viditeľná. Celá trasa má dĺžku 9 km, spája obce Jakubčovice a Raduň a na trase obsahuje 3 informačné tabule.

Nenáročná túra spája 3 významné atraktivity Opavského Sliezska. Síce sme túru absolvovali na začiatku leta, predpokladám, že ešte väčšie čaro bude mať na začiatku jesene, keď ešte nie je tak chladno a sychravo a listy pomaly menia svoje farby.

Vydajte sa na túru aj v týchto článkoch:

• Ľadová Zbojnícka chata
• Mosonmagyaróvár – maďarský triatlon na zelených ostrovoch
• Borșa – vstupná brána do pohoria Rodna

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Má rozhľadňa Šance u vás šancu? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

V Poprade ma zobudilo krásne slnečné počasie, čo sa po vystúpení z autobusu v Starom Smokovci (995 m n. m.; 13 km; 18 min.; 1,10 eur/os.) a výstupe na Hrebienok povedať nedalo (1 275 m n. m.; pozemnou lanovkou, pešo po asfaltovej ceste alebo zelenom značkovanom chodníku; 2,5 km; 55 min.; stúpanie: 280 m; klesanie: 0 m). Tam ma privítala snáď ešte hustejšia hmla ako pred dvomi týždňami na Téryho chate. Hovorím si, nevadí, prinajhoršom si spravím menšiu prechádzku v horách.

Túru som začal na Hrebienku, podobne ako pred pár týždňami. Na zastávke „Nad Rainerovou chatou“ (1 305 m n. m.; červený chodník; 1,3 km; 20 min.; stúpanie: 50 m; klesanie: 20 m) sa už ale trasa mení a nebudete pokračovať ďalej po tatranskej magistrále, ale zabočíte doľava a od tejto chvíle už budete sledovať len modrú značku (5,1 km; 2 h 25 min.; stúpanie: 700 m; klesanie: 45 m). Chodník chvíľu vedie lesom, ale neskôr sa dostanete do vyšších polôh a pred vami sa začne otvárať Veľká Studená dolina. Na moje prekvapenie (a prekvapenie ďalších 2 turistiek) sme na vzdialených kopcoch videli svietiť slnko. Na dnešnú túru nám predsa len vyšlo počasie.  

Keď zlyháva technika

Rozhodol som sa urobiť nejaké fotky a videá, ale keď nie počasie, začne zlyhávať technika. Síce nado mnou bola jasná obloha, viac stupňov to na teplomere ale nepridalo. Chudák telefón celú zimu akosi nezvládol a vypol sa. Tak som ho zapol a vypol sa opäť. Keď sa to zopakovalo asi päťkrát po sebe, pochopil som, že situáciu nevyriešim a mal by som pokračovať ďalej. Na chate sa mi ho síce podarilo „rozbehnúť“ na pár fotiek a video, ale po ceste dolu som s ním opäť nepohol. Prebudil sa až pri zostupe z Hrebienka do Starého Smokovca. Tak aspoň, že opäť funguje.

Neviem, ako som túru na Zbojnícku chatu zvládol pred niekoľkými rokmi. A to som ku nej prichádzal cez Veľkú Studenú dolinu aj z opačnej strany cez „Poľský hrebeň“ a „Prielom“. Asi to bolo tým, že bolo leto, bol som mladší a ešte som nemal vyvinutý taký pud sebazáchovy ako teraz. Mám pocit, že dnes by som to už cez „Prielom“ nezvládol. Na trase môžete očakávať tri úseky s reťazami. Prvé dva sú v pohode, lebo reťaz máte na úrovni pása a kráčate popri nej. Potom sa pripravte na strmší úsek, na vrchole ktorého na vás čaká posledná reťaz. Tento úsek je o čosi náročnejší, lebo ju využívate viac-menej na lezenie, aby ste sa dostali do vyšších polôh.

Ľad narobil riadnu šarapatu

Toto všetko by bolo stále v poriadku na vrchole leta. V polovici novembra už to ale nie je taká sranda a je potrebné počítať s nižšími teplotami, hmlami, snehom a ľadom. Zistil som, že ľad vie narobiť asi najväčšiu šarapatu. Tenká vrstva ľadu bola všade. Ale keď poviem všade, myslím tým úplne všade. Na veľkých kameňoch, ktoré tvorili chodník, sa pochopiteľne šmýkalo. Tak si hovorím, že budem kráčať po tráve popri chodníku. Ale na tráve sa tiež šmýkalo. Keď sa chcete zachytiť ďalšieho kameňa, aby ste nespadli, tak sa vám pod rukami šmýkal aj ten.

Zbojnícka chata na dosah

Po niekoľkých hodinách bol môj cieľ, Zbojnícka chata, konečne na dosah (1 960 m n. m.). Jediné, čo som chcel, bolo suché oblečenie, šálka horúceho čaju a oddych. Vo vnútri chaty sa kvôli opatreniam sedieť nedalo, ale nikto si nevie predstaviť, aký som bol vďačný za drevenú lavičku vo vstupnej chodbičke.

Uhorský lesný erár nechal postaviť v týchto miestach poľovnícku chatku už v roku 1907. Tá bola neskôr v 20. rokoch rozšírená a v 80. rekonštruovaná. Na záver minulého storočia ale vyhorela a nová, dnešná Zbojnícka chata bola slávnostne otvorená až v tomto tisícročí.

Cesta späť

Po chvíli oddychu bola predo mnou cesta dolu. Aj keby som mal ísť dvakrát dlhšie, nevadí to, hlavne, že prídem a že sa mi nič nestane. Ani pri ceste späť ľad na chodníku nepovolil. Chodník je totiž po celej svojej dĺžke v tieni Slavkovského štítu, takže slnko som videl len na protiľahlých kopcoch. Niektoré úseky som pochopiteľne išiel po zadku, inde sa mi zase podarilo spadnúť. Určite by ste sa na mne poriadne zabavili. 😀

Po niekoľkých hodinách sa mi ale predsa len podarilo dostať na Hrebienok (modrý značkovaný chodník po zastávku „Nad Rainerovou chatou“, odtiaľ červený značkovaný chodník na Hrebienok; 6,4 km; 2 h 5 min.; stúpanie: 65 m; klesanie: 750 m).

Je jasné, že som svoju prípravu na túru maximálne podcenil. O oblečení nehovorím, nie, zima mi nebola a mal som tiež tričko na prezlečenie. Rukavice som z ruksaku vytiahol tiež až pred cestou naspäť (dodnes neviem prečo). Určite vám ale odporúčam „mačky“ (ktoré som nemal), ale po rozhovore s náhodnými turistkami, ktoré si ich nevedeli vynachváliť, som si ich na chate mohol kúpiť aj ja. Preto, prosím vás, nepodceňte situáciu tak ako ja a dávajte na seba pozor.

A čo som na poslednej túre vo Vysokých Tatrách zistil? Že som už asi starý. Nie preto, ako som sa „zničil“, ale asi aj preto, že sa mi už v horách všetci zdravia „Dobrý deň“.

Prečítajte si ďalšie tipy na turistiku:

• Borșa – vstupná brána do pohoria Rodna
• Čo ukrýva Veľký Javorník?
• Chata Plesnivec – oáza pokoja v Belianskych Tatrách

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Ľadová Zbojnícka chata je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Téryho chata, 30. októbra 2020, 12.17 h stredoeurópskeho času – hmla, chlad a sneh.

Konečne som sa dostal tohto roku do Tatier nielen na kávu, ale aj na túru. Mojím cieľom bola Téryho chata, lebo veď taký skúsený zálesák ako ja nebude trochárčiť. Trošku som ale precenil svoje sily a po túre som ledva chodil. Inak túra naozaj stála za to. Bolo to ako zo sci-fi filmu, keď vymrie celé ľudstvo a len sem-tam stretnete nejaké zombie. Tak málo ľudí som v Tatrách nezažil nikdy. Môžem ale potvrdiť, že Vysoké Tatry sú v tomto ročnom období naozaj najkrajšie.

Hrebienok

Najlepším východiskovým bodom na Téryho chatu je Hrebienok (1 275 m n. m.). Odporúčam vám električku z Popradu do Starého Smokovca (995 m n. m.; 13 km; 24 min.; 1,50 eur/os.). Na Hrebienok môžete ísť pozemnou lanovkou alebo pešo (zelený značkovaný chodník, príp. asfaltová cesta; 2,5 km; 55 min.; stúpanie: 280 m; klesanie: 0 m).

Hrebienok som naposledy navštívil na začiatku marca 2020 pred koronou. Vtedy tu mohlo byť niekoľko tisíc návštevníkov, ktorí sa prišli pozrieť na Tatranský ľadový dóm, ľadové sochy, urobiť si krátku prechádzku do hôr, na bežky, či si len tak sadnúť na terasu hotela a pri horúcom nápoji si vychutnávať jarné prázdniny. V októbri toho istého roku, po vyše polroku, sa tu okrem mňa objavilo ešte päť stratených duší.

Výstup na Zamkovského chatu

Približne v polovice cesty na Téryho chatu sa nachádza Zamkovského chata. Dostanete sa ku nej po tatranskej magistrále (červený značkovaný chodník; 3 km; 1 h; stúpanie: 230 m; klesanie: 45 m). Určite nezablúdite, len sledujte červenú značku. Po ceste miniete niekoľko vodopádov, pri ktorých sa oplatí na chvíľu zastaviť, oddýchnuť si, vychutnať si pohľady do doliny, či zavrieť oči a započúvať sa do zvuku padajúcej vody. Okrem nie tak vzdialenej Rainerovej útulne či Bilíkovej chaty dovidíte do Podtatranskej kotliny a na Poprad v nej.

Na zastávke „Nad Rainerovou chatou“ to vyzeralo trochu zúfalo. Kedysi, keď som bol ešte malý chlapec a do Tatier som chodil v rámci podujatia „Čisté hory“, som sa práve v týchto miestach nachádzal v hustom lese. Teraz tu oblohu prebodáva už len niekoľko vysušených stromov. Neviem, či úradovala v týchto miestach metelica, lykožrút alebo požiar.

Možno budete mať šťastie ako ja a po ceste stretnete stáleho obyvateľa Tatier – líšku. Na tom istom mieste ju stretávam už niekoľko rokov. Aj by som ju pohladkal, keby som mal istotu, že nie je besná a že mi neodhryzne ruku. 😀

Zamkovského chata (1 475 m n. m.)

Zamkovského chata (1 475 m n. m.) je najnižšie položenou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Postavil ju počas vojnových rokov 2. svet. vojny (1942-1943) horolezec a horský vodca Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou a dcérou Zdenkou. Na chate sa môžete posilniť v reštaurácii a nabrať sily pred ďalšou cestou hore.

Zo Zamkovského chaty určite nemáte kde zablúdiť. Naľavo od chaty vedie jediná cesta (zelený značkovaný chodník; 4 km; 1 h 45 min.; stúpanie: 575 m; klesanie: 20 m). Pásmo lesa vystrieda pásmo kosodreviny, lúk a nakoniec vás už budú obklopovať len holé skaly. Síce sa táto dolina volá (len) Malá Studená dolina, stále je dosť rozľahlá.

Keď vyjdete z lesa, celá dolina sa pred vami otvorí a vy dovidíte až na Téryho chatu. Okolo sú lúky s temer vyschnutými korytami Malého Studeného potoka. Keby som mohol, zišiel by som z chodníka, roztiahol deku a vytiahol piknikový kôš. Keďže som ale zodpovedný turista 😀 a viem, že z chodníkov sa schádzať nemá, lebo môžem poškodiť vzácnu faunu, pokračujem v ceste ďalej.

Výstup na Téryho chatu

Na začiatku cesty ešte stúpanie nie je také prudké. Pripravte sa ale, že asi po 2,5 km začne byť stúpanie o čosi prudšie. Uvedomíte si to nielen pri tom, že už nebudete s dychom vládať tak ako na začiatku, ale tiež podľa chodníka, ktorý naberie cik-cak tvar (neviem ako to mám inak pomenovať :D). Som presvedčený, že prestávky si budete robiť dobrovoľne, nielen, aby ste sa mohli pozrieť do hlbokej doliny, ale aj na ostré štíty.

So zvyšujúcou sa nadmorskou výškou začal byť vzduch o čosi chladnejší, hmla hustejšia a sem-tam sa objavil poprašok snehu, kým som sa v snehu nebrodil po členky. Viac ako Vysoké Tatry a našu Zem mi okolie pripomínalo mesačnú krajinu. V momentoch, keď začnete strácať nádej, či tam ešte vôbec dôjdete, sa zrazu, aj keď len na pár sekúnd, pred vami objaví cieľ vašej cesty. Až pri zostupe som si uvedomil, že keby bolo jasné počasie, videl by som chatu takmer väčšinu mojej cesty.

Téryho chata (2 012 m n. m.)

Téryho chata je zasa najvyššie položenou vysokohorskou chatou s celoročnou prevádzkou (už od roku 1936) vo Vysokých Tatrách. Chatu nechal postaviť na konci 19. storočia (1899) Uhorský karpatský spolok na podnet lekára a priekopníka horolezectva Edmunda Téryho z Banskej Štiavnice. Chatu navrhol známy architekt a staviteľ Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty, ktorý je tiež pochovaný na sobotskom cintoríne.

Aj keď som po ceste stretol niekoľkých horských nosičov, vychádzajúcich hore i schádzajúcich naspäť dolu do doliny, na chate a v jej okolí to zívalo prázdnotou. Nikde ani živej nohy. Nádej na prestávku pri šálke horúceho čaju sa rozplynula v okamihu. Tak som našiel najbližšiu možnú lavičku a urobil si sám pre seba striptíz. Hore som totiž vyšiel totálne premočený a musel som sa prezliecť do suchého oblečenia. Z plánovanej hodinovej prestávky nakoniec bola asi len 15-minútová. Z 5 spišských plies som ich pri hustej hmle, či v oblakoch videl len dve.

Zostup z Térycho chaty

Zostup bol o niečo menej dramatický ako výstup (4 km; 1 h 15 min.; stúpanie: 20 m; klesanie: 575 m). Najviac som sa tešil, až vyjdem z hmly, ktorá mi bránila vo výhľadoch do doliny. V nižších polohách ma dokonca prekvapil padajúci sneh, tak som sa na vianočné sviatky navnadil tohto roku o čosi skôr. Okrem snehu ma tiež niečo prekvapilo v kosodrevine, ale prv, než som stihol čokoľvek spozorovať, bolo to preč.

Zamkovského chata bola ešte stále otvorená a tak som si šálku horúceho čaju (a panák rumu :D) dovolil až tu. Predo mnou síce ešte bola cesta na Hrebienok, do Starého Smokovca a nakoniec do Popradu, ale túto trasu už poznám a som si na nej istejší.

Nerád sa vraciam po tej istej ceste, po ktorej idem tam, preto som si pred zastávkou „Nad Rainerovou chatou“ urobil menšiu zachádzku okolo Studenopotockých vodopádov (modrý značkovaný chodník po zastávku „Vodopády Studeného potoka“; potom zelený značkovaný chodník cez zastávku „Nad Dlhým vodopádom“ po Hrebienok; 1,8 km; 40 min.; stúpanie: 95 m; klesanie: 125 m). Len na skok od zastávky budete míňať Rainerovu útulňu (1 301 m n. m.).

Rainerova útulňa (Rainerka; 1 301 m n. m.)

Rainerovu útulňu nechal postaviť ešte na konci 19. storočia (1863-1865) ďalší rodák zo Spišskej Soboty, Ján Juraj Rainer. Jeho hrob, mimochodom, nájdete na sobotskom historickom cintoríne dodnes. Útulňa bola údajne prvým turistickým prístreškom na slovenskej strane Tatier. Len pár metrov od nej sa kedysi nachádzala väčšia chata Kamzík, ktorá vznikla o niekoľko rokov neskôr (1884), ale do súčasnosti sa, žiaľ, nezachovala. Vtedy Rainerka slúžila ako hospodárska budova, v ktorej bol sklad, stajňa a neskôr dokonca garáž. Chata dnes slúži ako Informačné stredisko Štátnych lesov Tatranského národného parku, expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov a ponúka tiež drobné občerstvenie.

Zaniknutá chata Kamzík

Chata Kamzík vznikla v roku 1884 na podnet urbárnikov zo Starej Lesnej, ktorí chceli pôvodne postaviť hájovňu, ale projekt neskôr zmenili na chatu s 8 izbami a reštauráciou. Neskôr sa kapacita chaty zvýšila až na 100 lôžok a pribudla tiež presklená veranda s reštauráciou na kamenných základoch. Po výstavbe Bilíkovej chaty a hotela na Hrebienku začala chata postupne strácať na záujme. V roku 1978 ju zatvorili a o dva roky neskôr chatu definitívne zbúrali.

Vodopády Studeného potoka

Skutočná sila tatranských vodopádov sa ukáže v zime, ale predovšetkým na jar, keď sa sneh vo vyšších polohách roztápa a potokmi sa dostáva do nižších polôh. Avšak ani v jeseni Studenopotocké vodopády nestratili nič zo svojej sily.

Neskôr sa chodník stáča doprava, hlbšie do lesa. Po pár metroch kráčania sa pred vami objaví posledná, najväčšia, Bilíkova chata. Vďaka svojej výhodnej polohe na úpätí kopca a ústí doliny ponúka výhľad do Popradskej kotliny.

Bilíkova chata (1 255 m n. m.)

História Bilíkovej chaty (1 255 m n. m.) sa začala písať už v 19. storočí. Na mieste dnešnej chaty stála už od roku 1875 Ruženina chata, ku ktorej o 9 rokov neskôr (1884) pribudol hotel Studený potok. V roku 1893 Ruženina chata vyhorela a čiastočne poškodila aj susediaci hotel. Už o rok neskôr stál na mieste chaty nový Hotel Spiš. Vtedajší návštevníci poznali túto lokalitu pod názvom Studenopotocké kúpele. Avšak, aj kúpele postihol krutý osud a v roku 1927 vyhoreli.

Na ich mieste vznikla Bilíkova chata, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1934. Vtedy sa ešte nazývala Guhrova chata po tatranskom lekárovi a priekopníkovi lyžovania Dr. Milanovi Guhrovi mladšom. Po 2. svetovej vojne chatu premenovali po protifašistickom bojovníkovi a účastníkovi SNP Pavlovi Bilíkovi.

Hrebienok sa nachádza len na skok od chaty. Dostanete sa ta naozaj za pár minút. Do Starého Smokovca sa opäť môžete zviezť lanovkou alebo pešo po asfaltovej ceste či turistickom chodníku (2,5 km; 40 min.; stúpanie: 0 m; klesanie: 280 m).

Vyberte sa na ďalšiu túru:

• Chata Plesnivec – oáza pokoja v Belianskych Tatrách
• Velký Javorník v Moravskosliezskych Beskydách
• Borsa – vstupná brána do pohoria Rodna

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Téryho chata – 5 plies, 3 farby, 1 Tatry je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ľadové sochy

Počas zimných mesiacov, podobne ako na našom slovenskom Hrebienku, môžu návštevníci obdivovať ľadové sochy. Kým u nás na Slovensku im kraľuje Tatranský ľadový dóm, v Česku zas majú pripravený pre návštevníkov bohatý sprievodný program počas každého víkendu celý január.

Možno, že aj to bol práve dôvod, prečo sme stredisko nenavštívili ešte v januári, ale vybrali sme sa ta až vo februári. Cieľové miesto nás ešte pred príchodom prekvapilo. Kým sme sa obávali, že ľadové sochy už nebudú ukryté v stanoch a počas týždňa sa možno stihnú aj roztopiť, na Pustevnách nič nenechali na náhodu a ponechali sochy ešte minimálne o týždeň dlhšie. Nič to, že sa platí vstupné. Je skutočne symbolické a návštevník je ochotný ho zaplatiť (50 czk/2,01 eur/os.).

Čo ma ale tentoraz na Pustevny lákalo ešte viac ako ľadové sochy bol chodník korunami stromov „Stezka Valaška“.

Chodník korunami stromov „Stezka Valaška“

Stezka Valaška sa nachádza 400 m/8 min. pešo severne od hornej stanice lanovej dráhy. Ak by ste náhodou nevedeli, akým smerom sa ku chodníku vybrať, len si všímajte drevené vyrezávané tabule, ktorú na atrakciu upozorňujú. Alebo choďte za nosom stále do kopca.

Celková dĺžka chodníka je 660 m a výška v najvyššom bode od zeme je vyše 15 m. Počas prechádzky chodníkom sa na informačných tabuliach oboznámite s miestnou faunou a flórou. Oceňujem, že pri výrobe tabúľ sa snažili návštevníka nezahltiť zbytočnými faktami, ale sa skôr zamerali na zaujímavosti a „pikošky“ zo sveta prírody.

Zatraktívnením „stezky“ je Himalájsky chodník dlhý 150 m. Pred nástupom som mal isté pochybnosti, ale po pár metroch si poviete, že je to vlastne úplne v pohode. Mal som potrebu si aspoň párkrát zaskákať, že by bolo trochu viac vzrušenia, ale veľmi rýchlo ma to prešlo. Prosím, nerobte to, je to zakázané. 😉

Dominantou chodníka je veža vysoká 22 m. Na jej vrchole sa nachádzate vo výške 1 099 m n. m. Atrakcia, na ktorú som sa neodhodlal ísť, je skywalk na samom vrchole veže. Ide o krátky visutý mostík vo výške 30 m nad zemou, ktorý má presklenú podlahu a zábradlia. Toto bol už riadny adrenalín aj na nás. Radšej som si potichu užil silný vietor, ktorý tu fúkal. Nevedel som, či som sa mal najskôr báť o svoju čiapku, mobil, či seba samého.

Chodník korunami stromov „Stezka Valaška“ je otvorený celoročne. Vstupné je 220 czk/8,84 eur/os. Na pokladni môžete platiť platobnou kartou.

Galéria ku chodníku korunami stromov „Stezka Valaška“

Záverom …

Lokalita sa domnievam žila v zime podobným ruchom ako cez leto, ak nie ešte väčším. Stánkov tu bolo hádam ešte viac ako cez leto. Na Pustevnách sa tak nejako stretáva celý svet. Okrem belgických hranolčekov, amerických palaciniek tu predávajú aj turecký med. Priznám sa, túto ponuku veľmi nevyhľadávam. Ak niekam cestujem, rád by som ochutnal niečo miestne, čo lokalita ponúka. Ešteže nesklamali stánky s valašským frgálom.

Ako sa na Pustevny dostať?

Kým prvýkrát sme využili trochu adrenalínovejší typ dopravy a do lokality sme cestovali visutou sedačkovou lanovkou, tentoraz sme ostali konzervatívnejší a vybrali sa tam autobusom. Len v tomto roku zriadili novú priamu autobusovú linku z Ostravy, cez Frýdek-Místek, Příbor, Kopřivnice, Rožnov pod Radhoštěm až na Pustevny. Z Kopřivnice sa do lokality dostanete za 1 h a 12 min. a cestovný lístok stojí 72 czk/2,89 eur/os.

Kde sa v lokalite Pustevny najesť?

Koliba u Záryša sa ukrýva priamo za secesnými budovami, ktoré navrhol Dušan Samuel Jurkovič. S nájdením voľného miesta pri stole v čase obeda to bolo tentoraz trochu obťažnejšie. Koliba bola asi treťou reštauráciou v poradí, kde sme konečne našli voľné miesto. Viem, že to tak malo byť a my by sme sa hádam v ten deň ani inde lepšie nenajedli. Ochutnal som Knedle plnené údeným mäsom na lôžku z dusenej bielej kapusty so smaženou cibuľkou. Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 600 czk/24,12 eur.

Ani po takmer dvoch rokoch Pustevny opäť nesklamali. Je pravda, že o návštevníkov lokalita núdzu nemá a v niektorých momentoch sa tu cítite ako na „václaváku“, ale napriek tomu sa to dalo zvládnuť.

Prečítajte si o stredisku Pustevny a Rožnove pod Radhoštěm aj v týchto článkoch:

• Pustevny na Radhošti – miesto príbehov a zážitkov
• Mexiko v Rožnove
• Rožnov pod Radhoštěm – život našich predkov

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 12. 2. 2020 (1 eur = 24,878 czk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Pustevny žijú aj v zime! Možno ešte viac. je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.