Ako sa do mesta Miláno dostať?

Miláno je hlavným mestom regiónu Lombardsko na severe Talianska. Je 2. najväčším mestom (1 367 788 obyvateľov) a ekonomickým centrom celej krajiny.

Autobusom

Autobusová stanica Milano Lampugnano sa nachádza 8 km/23 min. autom severozápadne od centra mesta. Autobusy zvyčajne zastavujú na okraji Milána, odkiaľ sa pohodlne dostanete metrom do centra mesta.

Vlakom

Železničná stanica Milano Centrale sa nachádza 2,8 km/40 min. pešo severovýchodne od centra mesta. Vlaky ale zastavujú aj na viacerých zastávkach v meste, napr.:

• Milano Porta Garibaldi – 2,5 km/35 min. pešo severozápadne od centra,
• Milano Porta Venezia – 1,8 km/25 min. pešo severovýchodne od centra,
• Milano Lambrate – 6 km/19 min. autom severovýchodne od centra,
• Milano Rogoredo – 8,6 km/23 min. autom juhovýchodne od centra,
• Milano Cadorna – 1,4 km/20 min. pešo severozápadne od centra …

Do Milána som cestoval v deň, kedy štrajkovali železničiari. Jednak preto, že z Bergama sa tam dostanete priamym vlakom bez nutnosti prestupovať. A tiež preto, že ak by náhodou žiadny vlak nepremával, vždy pôjde nejaký autobus, či už do mesta alebo na letisko, odkiaľ sa taktiež pohodlne dostanem do hotela. Cesta trvala 37-48 min.

Na začiatku dovolenky som si cez internet kúpil 7-dňový vlakový pas Trenord, ktorý stál 46,50 eur. S pasom som cestoval 7 dní neobmedzene všetkými druhmi dopravy po celom regióne. Zahŕňal aj mestskú hromadnú dopravu v Miláne a lanovky v Bergame. Nezahŕňal rýchlovlaky konkurenčnej spoločnosti a lode na jazerách Lago di Garda a Lago di Como. Pas som si uložil v mobilnej aplikácii. Bez pasu by ma spiatočný cestovný lístok vyšiel na 12 eur.

Ako sa po meste Miláno pohybovať?

Na prvý pohľad sa to vôbec nezdá, ale Miláno je ohromne veľké mesto. Veď len na peší presun zo stanice do centra potrebujete 40 minút. Centrum mesta je veľké a prejsť ho pešo z jednej strany na druhú si taktiež vyžaduje fúru času. Na presuny po meste som využil metro a mestský vlak. Inak som sa pohyboval pešo. Priznám sa ale, že večer som si takmer necítil nohy. Prepravu metrom zabezpečuje Milánska dopravná spoločnosť (Azienda Trasporti Milanesi). Nenechajte sa zmiasť skratkou ATM, v tomto prípade nejde o bankomat. Mestský vlak, podobne ako ostatné vlaky v regióne, zabezpečuje spoločnosť Trenord. Jednorazový cestovný lístok na metro aj mestský vlak by ma vyšiel na 2,20 eur.

Kde v meste Miláno získať info?

Turistické informačné centrum InfoPoint Ufficio Informazioni Turistiche Milano je len 160 m/2 min. pešo južne od dómu.

Čo v meste Miláno robiť, vidieť a navštíviť?

Človeku by ani nenapadlo, koľko toho stihne vidieť počas jediného dňa – 12 štvrtí a 22 atraktivít.

Duomo

Milánsky dóm (Duomo di Milano)

Milánsky dóm (Duomo di Milano) je najväčšou a najzložitejšou gotickou stavbou Talianska. Je tiež najväčšou gotickou budovou sveta, po ktorej sa môžete prechádzať. Postavili ho z ružovo-bieleho mramoru z lomu, ktorý bol určený výhradne na túto stavbu. Výstavba začala na konci 14. storočia (1386) a trvala viac ako 6 storočí. Mal byť symbolom sily a veľkosti mesta. Stovky veží a sôch právom pripomínajú mramorový les. Katedrála má dĺžku 157 m a jej najvyššia veža výšku 108,5 m. Vstupenky stoja medzi 5-36 eur/os.

Dóm ma ohromil svojou veľkosťou. Až keď prídete priamo k nemu, uvidíte aký vysoký a rozsiahly je. Zo severnej strany momentálne prechádza rekonštrukciou. Čo ale na zakrytej fasáde nechýbalo, bola obrovská svetelná reklama.

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II)

Galéria Viktora Emanuela II. (Galleria Vittorio Emanuele II; 110 m/2 min. pešo severne od dómu) je najstarším nákupným centrom v Taliansku. Vznikla v 19. storočí. Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť krytú ulicu medzi dómom a operou. Akúsi výkladnú skriňu mesta, kde by ste nakúpili, zastavili sa na aperitivo alebo večeru. Vo vnútri nájdete obchody luxusných značiek, reštaurácie ocenené michelinskou hviezdou, legendárny bar Camparino, či historické kníhkupectvo, ktoré v meste funguje od 19. storočia.

Zatiaľ, čo dóm ma ohromil svojou veľkosťou v pozitívnom slova zmysle, galéria ma prekvapila veľkosťou v tom negatívnom. Na fotografiách pôsobí, že je minimálne 2x taká veľká ako v skutočnosti. Galéria je skutočným srdcom Milána, kde sa to návštevníkmi len tak hemží. A pokiaľ sa obrovské množstvo ľudí natlačí do tak malého priestoru, akým je napr. galéria, nezanechá to vo vás pozitívny zážitok. Takže ak by ste sa ma spýtali, čo sa mi na galérii najviac páčilo, povedal by som vám, že moment, kedy som odtiaľ odišiel preč.

Palác rozumu (Palazzo della Ragione)

Palác rozumu (Palazzo della Ragione; 240 m/3 min. pešo západne od dómu) pochádza z 13. storočia. Až do 18. storočia slúžil ako mestská radnica. Do 2. polovice 20. storočia bol notárskym archívom a v súčasnosti sa v ňom organizujú výstavy fotografie.

Veža Velasca (Torre Velasca)

Brutalistická, racionalistická a neosecesná veža Velasca (Torre Velasca; 650 m/9 min. pešo južne od dómu) je taká škaredá, až je pekná. So svojou výškou 106 m a 26 poschodiami udiera do očí na hranici historických štvrtí Missori a Brolo. Jej tvar huby pramení z túžby oddeliť kancelárie v dolnej časti od bytov v hornej časti na odkrytých železobetónových konzolách. Pripomína stredovekú vežu a čerpá z architektonických vplyvov 19. storočia.

Scala

Mestská štvrť Scala susedí so štvrťou Duomo zo severu. Je známa predovšetkým vďaka jednému z najznámejších operných domov sveta – divadlu La Scala. O divadle som napísal samostatný článok.

Cinque Vie (5vie)

Námestia Piazza degli Affari

Námestie Piazza degli Affari (650 m/9 min. pešo západne od dómu) je symbolom milánskeho obchodu a financií. 16. januára 1808 tu založili Milánsku burzu cenných papierov. Tú postavili na ruinách rímskeho cisárskeho paláca. Vás ale predpokladám zaujme viac socha, ktorú umiestnili do stredu námestia v roku 2010, po finančnej kríze v roku 2008. Asi by ste nepredpokladali, že socha, ktorá predstavuje vztýčený prostredník, sa bude nazývať LOVE – láska (Libertà – sloboda, Odio – nenávisť, Vendetta – pomsta a Eternità – večnosť). Sochu od Maurizia Cattelana, vysokú 11 m, vyrobili z carrarského mramoru. Považujú ju za symbol protestu proti finančnému svetu.

Porta Venezia

Dom Casa Guazzoni

Človeku by pri pohľade na dom Casa Guazzoni (2 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) ani nenapadlo, aké pekné veci sa dajú vytvoriť, keď spojíte betón a železo. Dom pochádza zo začiatku 20. storočia a odjakživa slúži na bývanie. Veľmi by ma zaujímalo, ako to vyzerá vo vnútri. Žiaľ, do domu sa nedostanete. Jedine, že by v ňom býval nejaký váš známy.

Dom Casa Galimberti

Len čo by ste kameňom dohodili, stojí od Casa Guazzoni ďalší architektonický klenot. Pri pohľade na fasády domov mám pocit, že som zrazu vo Viedni na začiatku 20. storočia. Dom Casa Galimberti (2 km/28 min. pešo severovýchodne od dómu) predstavuje jedno z najoriginálnejších diel milánskej secesie. Spoznáte ho podľa kovaného železa, kvetinových motívov v betóne a obkladu z keramických dlaždíc. Casa Galimberti slúži podobne ako Casa Guazzoni len na bývanie a nie je verejnosti prístupná. Vďaka malebnosti týchto domov presne viem, v ktorej štvrti Milána by som chcel bývať.

Park Giardini Indro Montanelli

Aké som len mal ohromné šťastie, že kým som prišiel do parku Giardini Indro Montanelli (1,6 km/22 min. pešo severovýchodne od dómu) prestalo už pršať a slnko začalo opäť vykúkať spoza mrakov. Park je výborným východiskovým bodom na prehliadky Galérie súčasného umenia, Galérie moderného umenia, Prírodovedného múzea, či planetária.

Guastala

Park Giardini della Guastalla

Príjemným únikom pred letnou páľavou sú určite barokové záhrady Giardini della Guastalla (950 m/13 min. pešo juhovýchodne od dómu) v tesnom susedstve Milánskej univerzity. Záhrady síce neoplývajú žiadnymi dláždenými chodníkmi, upravenými záhonmi či antickými sochami. Stále je však príjemné si v ňom na chvíľu sadnúť na lavičku a v tieni mohutných stromov sledovať miestnych. Väčšia skupinka ľudí, rodina či kolegovia z práce, tu dokonca niečo oslavovala. A v tunajšom rybníku dodnes žije početná populácia kaprov.

Rotonda della Besana

Nie, že by mi prekážali davy ľudí, ale keď som sa vybral do štvrte Guastala, skutočne som si užíval poloprázdne ulice, na ktorých zvyčajne stretnete len miestnych. Ruch mesta nechávate za vysokou kovanou železnou bránou a už len sledujete Milánčanov, ktorí si tu odskočili čítať knihu. Pred návštevou neskorobarokového komplexu Rotonda della Besana (1,4 km/20 min. pešo juhovýchodne od dómu) som netušil, že ide o bývalý cintorín a musím sa priznať, že lebky na hlaviciach stĺpov som si naozaj nevšimol. V stredoveku bol práve toto okraj mesta, ideálny na umiestnenie cintorína. Kostol uprostred komplexu už odsvätili a v súčasnosti ho milujú všetky deti, lebo sa v ňom nachádza Detské múzeum MUBA (Museo dei Bambini Milano). Rotunda je otvorená denne medzi 7.00-22.00 h. Vstup do rotundy je zdarma.

Zona Magenta

Múzeum Leonardovej Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano)

Ešte pred návštevou Milána som vedel, že v meste chcem určite vidieť 2 atraktivity – Poslednú večeru a Divadlo La Scala. A tak som si pár týždňov pred dovolenkou klikol na stránku múzea, aby som si rezervoval lístok. Podľa stránky bolo múzeum beznádejne vypredané na 2 mesiace dopredu. Tak som si povedal, že to risknem a overím si silu novinárskeho preukazu. Do Milána som cestoval ráno a moje prvé kroky smerovali do Múzea Poslednej večere (Museo del Cenacolo Vinciano; 1,7 km/24 min. pešo západne od dómu).

Vedeli ste, že Napoleon po dobytí Milána Francúzmi premenil refektár na stajňu pre svoje kone?

Pani pred vchodom do pokladne múzea mi povedala to, čoho som sa obával najviac. Múzeum je už na celý deň aj nadchádzajúci týždeň vypredané. Deň na to ale zverejňujú na internetovej stránke možnosť rezervovať si vstupenku na ďalšie obdobie. Neviem na aké, keď na internete som videl, že sa tam nenachádza jediné voľné miesto na nasledujúce 2 mesiace. V tom nás vyrušil pán, ktorý z peňaženky vytiahol preukaz a pani ho automaticky pustila dovnútra. V duchu si vravím, že som takmer zabudol na môj novinársky preukaz.

Vedeli ste, že Leonardo da Vinci sa zvečnil práve v osobe Judáša, apoštola, ktorý zradil Ježiša?

Tak som vytiahol preukaz a pani povedal, že som novinár (čo človek neurobí pre to, aby videl Poslednú večeru). Pani mi povedala, že to je v poriadku, že by som mal dokonca vstup zadarmo, ale musím si rezervovať miesto v skupine cez internet. Tak sa jej pýtam, čo za preukaz mal ten pán predo mnou. Bol to preukaz pre ťažko zdravotne postihnuté osoby.

Posledná večera sa nachádza na stene refektára dominikánskeho kláštora pri kostole Santa Maria delle Grazie. Celý komplex je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leonardo da Vinci sa na diele podieľal v rokoch 1494-1497. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 8.15-19.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. Vstupenku si musíte rezervovať vopred na oficiálnej internetovej stránke múzea. Do pokladne múzea musíte prísť minimálne 30 min. pred rezervovaným časom vstupu, inak o svoju vstupenku prídete. Rezervácie sa otvárajú štvrťročne.

Castello

Hrad Sforza (Castello Sforzesco)

Ak budem mať to šťastie a Miláno navštívim opäť, moje kroky budú smerovať do expozícií hradu Sforza (Castello Sforzesco; 1 km/15 min. pešo severozápadne od dómu). Pevnosť je jedným z najväčších hradov Európy. Počiatky výstavby siahajú do 14. storočia. V 17. storočí bol jednou z hlavných vojenských citadel v Európe. V minulosti plnil funkciu obrannej pevnosti, sídla vojvodu a vojenských kasární. Dnes je domovom Mestských múzeí a od roku 1896 jednej z najväčších umeleckých zbierok v meste. Nájdete tu Múzeum antického umenia, Pinakotéku, Múzeum dekoratívneho umenia, Múzeum prehistórie a protohistórie, zbierku nábytku, jednu z najväčších európskych zbierok hudobných nástrojov, tapisérie, či zbrojnicu. Architektúra paláca je atraktivitou sama o sebe.

Sempione

Park Sempione (Parco Sempione)

Taká smola, že začalo pršať práve vtedy, keď som vošiel do parku Sempione (Parco Sempione; 1,6 km/22 min. pešo severozápadne od dómu). Inak by som sa v ňom zdržal určite dlhšie. Park je ohromnou zelenou oázou v centre Milána. Má neuveriteľných 40 ha. Park otvorili počas Svetovej výstavy v roku 1906. Určite ho nevynechajte na piknik, oddych, šport alebo aspoň na prechádzku. Park je tiež prehliadkou architektúry 20. storočia.

Veža Branca (Torre Branca)

Veža Branca (Torre Branca; 2 km/26 min. pešo severozápadne od dómu) je jedným z miest, ktoré by som určite navštívil v prípade priaznivejšieho počasia. Z 10. najvyššej stavby v meste s výškou 108,6 m budete mať jedinečný výhľad nielen na Miláno, ale aj na Alpy a Apeniny. Postavili ju zo špeciálnych oceľových rúrok za rekordných 2,5 mesiaca na Triennale v roku 1933. Nemusíte sa obávať, že by ste do takej výšky nezvládli vyliezť. Vo veži je výťah, ktorý vás za necelú minútu vystrelí na krytú vyhliadkovú plošinu. Veža je v prípade silného vetra alebo nepriaznivého počasia zatvorená. Vstupenka stojí 6 eur/os.

Oblúk mieru (Arco della Pace)

Neoklasicistický víťazný oblúk s 3 valenými klenbami postavili v priebehu 19. storočia na pamiatku bitky pri Jene v nemeckom Durínsku, ktorú Francúzi vyhrali v roku 1806. Mýtne búdky po stranách slúžili na výber mýta. Oblúk zároveň oddeľoval mesto od vidieku. Na jeho vrchole sa nachádza bronzový voz ťahaný 6 koňmi, ktorý vezie Minervu sprevádzanú 4 jazdeckými víťazstvami. S návratom Habsburgovcov sa víťazný oblúk zmenil na Oblúk mieru (Arco della Pace; 2 km/29 min. pešo severozápadne od dómu).

Porta Garibaldi

Brána Garibaldi (Porta Garibaldi)

Bránu Garibaldi (Porta Garibaldi; 2 km/29 min. pešo severne od dómu) postavili v čase, keď opustený obranný systém Milána premenili na aleje lemované stromami. Prítomnosťou kanálu Martesana bola nevyhnutná na prepravu tovarov a produktov. V jej okolí sa nachádzalo mnoho skladov.

Námestie Piazza Gae Aulenti

Námestie Piazza Gae Aulenti (2,5 km/35 min. pešo severne od dómu) je moderným srdcom Milána. Kruhové námestie má priemer asi 80 m a je vyvýšené 10 m nad zemou. Venovali ho architektke a dizajnérke Gae Aulenti, ktorej sa podarilo presadiť v čase a profesii, ktorá patrila prevažne mužom. Námestie postavili v súlade so zásadami ekologickej udržateľnosti. Je pokryté solárnymi panelmi, ktoré zabezpečujú energiu pre 3 susedné veže. Námestie dopĺňajú 3 nekonečné kruhové fontány, ktoré obklopuje 105 m dlhý kruh zakrivených sedadiel. LED solárny strom v strede sa rozsvieti vždy po zotmení vďaka slnečnej energii, ktorú si uložil počas dňa. Dominantou námestia je veža UniCredit Tower, ktorá je so svojimi 231 m najvyššou budovou Talianska.

Isola

Vertikálny les (Bosco Verticale)

Tak v takejto bytovke by som chcel bývať. Ak chcete vedieť, aké je to bývať v lese v centre mesta, navštívte Vertikálny les (Bosco Verticale; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu). Je jeden z najinovatívnejších a najprestížnejších symbolov Milána. Dve obytné veže majú výšku 76 a 100 m. Fasády obklopuje 800 stromov, 4 500 kríkov a 15 000 rastlín. Rastliny produkujú kyslí, vlhkosť a absorbujú CO₂. Medzi konármi si našlo svoje prirodzené miesto niekoľko druhov vtákov. Projekt získal ocenenie v oblasti udržateľnosti. Veže postavili nad linkami metra M2 a M5. Preto navrhli systém na tlmenie vibrácií, vďaka ktorému veže blokujú seizmické vlny. Spolu s dómom patrí medzi najfotografovanejšie budovy mesta.

Centro Direzionale

Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi)

Komu by už len napadlo, že nezvyčajný názov Knižnica stromov BAM (Biblioteca degli Alberi; 2,4 km/34 min. pešo severne od dómu) bude patriť parku. Park je otvorenou botanickou záhradou s viac ako 100 druhmi stromov. Počas teplých letných mesiacov poskytuje útočisko všetkým Milánčanom, ktorí pracujú v okolitých mrakodrapoch. Okrem toho je tiež dejiskom rôznych podujatí.

Palác Lombardia (Palazzo Lombardia)

Tí, ktorí čítajú môj blog dlhšie, už vedia, že som milovníkom akejkoľvek architektúry. Či tej starej alebo novej. Preto som si v tejto štvrti nemohol nechať ujsť pohľad na palác Lombardia (Palazzo Lombardia; 3 km/41 min. pešo severne od dómu), 161 m vysokú vežu zo skla, ocele a železobetónu. Nižšie budovy uzatvárajú oválne námestie. A že som najväčšie zastrešené námestie Európy navštívil v najlepší možný čas! Mierne prehánky práve dávali svoje posledné zbohom a pomedzi mraky sa opäť začali predierať slnečné lúče.

Mrakodrap Pirelli (Grattacielo Pirelli)

Modernistický mrakodrap z ocele a betónu Pirelli (Grattacielo Pirelli; 2,7 km/38 min. pešo severne od dómu) patril v čase svojej výstavby v rokoch 1956-1960 medzi najvyššie mrakodrapy Európy. Navrhol ho Giò Ponti a má 127 m. Kým v minulosti boli vo veži kancelárie výrobcu pneumatík Pirelli, po ktorom vežu pomenovali, dnes je sídlom Regionálnej Rady Lombardska. Vyhliadková terasa mrakodrapu je návštevníkom prístupná len počas špeciálnych príležitostí.

Centrale

Stanica Milano Centrale

Železničná stanica Milano Centrale (2,8 km/40 min. pešo severne od dómu) je 2. najväčšou stanicou v Taliansku, čo sa týka veľkosti aj počtu cestujúcich. Monumentálnu budovu z bieleho kameňa so sochami slávnostne otvorili v roku 1931. Zaujímavosťou je, že v polovici nástupišťa 21 (nástupište 20 a 1/2) sa nachádza pre bežného návštevníka neznámy honosný Kráľovský pavilón s intarzovanými podlahami, kvalitným nábytkom, zdobený mramorom a mozaikami v empírovom štýle, tajnou chodbou, ale aj znakmi svastiky z čias fašizmu.

Kde sa v meste Miláno najesť?

Do Milána som šiel s tým, že na obed niekde ochutnám milánsku kotletu. Predpokladal som, že za obed zaplatím okolo 20 eur. To som ešte netušil, že len kotleta stojí okolo 25 eur. A v tom som akoby zázrakom objavil reštauráciu Maia Bistrot Ristorante Caffetteria (450 m/6 min. pešo severozápadne od dómu), v centre mesta, s výbornými hodnoteniami a polovičnými cenami. Hovorím si, toto bude určite nejaký podvod. A tak som si to šiel overiť.

Milánska kotleta je podobne ako viedenský rezeň na tenko naklepaný, obalený a na prepustenom masle vypražený teľací rezeň. Milánska sa ale na rozdiel od tej viedenskej líši tým, že sa pripravuje s kosťou a neobaľuje v múke. Poviete si, ako sa dostal viedenský rezeň do Milána. Miláno bolo v 17.-18. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak Milánčania vám s hrdosťou povedia, že kotletu pripravujú už od 12. storočia.

Reštaurácia v čase obeda praskala vo švíkoch. Obsluha však pre mňa aj tak našla miesto pri jedinom voľnom stole v suteréne reštaurácie. Všade okolo mňa samí Taliani v oblekoch a Talianky v kostýmoch či šatách. To je dobré znamenie, keď sa tu chodia najesť miestni. Pochopiteľne som si objednal Milánsku kotletu s vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Nevyhnutnou súčasťou obeda bol chlieb. Rezeň som zapil talianskym pivom Moretti. Za obed som zaplatil 19 eur (coperto 2 eur). V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Miláno zájsť na drink?

Bistro a kokteilový bar Eppol (2,1 km/29 min. pešo severovýchodne od dómu) je presne tým miestom, kam by som sa vybral v piatok večer s priateľmi na kokteil a niečo malé k tomu. Moderný, štýlový, zaujímavý. Prívetivá obsluha. Za jeden Aperol Spritz som zaplatil 10 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Kam za európskou architektúrou?

• Čo vidieť v Osle
• Od Kráľovskej štvrte po Atomium
• Rothmayerova vila v Prahe
• Tirana plná kontrastov
• Poreč vás vráti do Byzancie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Miláno – 1 deň nestačí je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Opera v Osle (Operahuset Oslo)

Opera v Osle (Operahuset Oslo; 1,6 km/22 min. pešo juhovýchodne od radnice) je neprehliadnuteľnou dominantou východnej časti pobrežia mesta od roku 2008. Pripomína ľadovec, ktorý trčí ponad hladinu. V budove sídlia Nórsky národný balet, operný orchester a baletná škola. Z voľne prístupnej strechy opery vám bude patriť celé mesto. Interiér zase patrí mramoru a dubovému drevu. Operu, balet, či akékoľvek iné predstavenie si vychutnáte v 3 sálach – hlavná s 1 369 miestami, 2. pódium so 400 miestami a skúšobná miestnosť pre 200 osôb. Koncerty sa ale často odohrávajú aj vo foyeri budovy, na balkónoch alebo dokonca na streche.

Opera ma vítala už z diaľky. Neďaleko nej stojí zbrusu nové múzeum Edvarda Muncha s jeho svetoznámym obrazom Výkrik. A pred múzeom zase „Oslo Eye“, alebo tiež diablovo koleso. Bolo mi jasné, že práve na tomto mieste chcem mať svoju fotku z Osla. V meste ma prekvapila všade vládnuca pohoda. Ľudia sedeli takmer všade, kde mohli, na streche opery dokonca tancovali. Nikto sa za ničím nenaháňal, všetci žili pre túto chvíľu.

Foyer opery je otvorený od pondelka do soboty medzi 11.00-22.00 h, v nedele medzi 12.00-22.00 h. Komentované prehliadky so sprievodcom sú v angličtine, nemčine a nórčine. Počas prehliadky navštívite zákulisie a hlavné pódium, dozviete sa o architektúre, javiskových technológiách, ale aj samotnej opere a balete. Prehliadka trvá asi 50 minút. Vstupenka stojí 150 nok/13,01 eur/os. Vstupenky si kúpite na oficiálnej internetovej stránke opery, kde uviedli aj dátumy, časy a jazyky prehliadok.

Pevnosť Akershus (Akershus festning)

Ak budete do Osla prichádzať loďou, už z diaľky vás bude vítať hrdo sa vypínajúca pevnosť Akershus (Akershus festning; 850 m/11 min. pešo juhovýchodne od radnice). V areáli pevnosti môžete navštíviť hrad, Múzeum ozbrojených síl, Nórske múzeum odboja a návštevnícke centrum. Zamestnanci návštevníckeho centra poskytujú informácie a organizujú prehliadky pevnosti. V centre sa nachádzajú 2 bezplatné výstavy.

Trochu histórie

Výstavba hradu i pevnosti sa začala v roku 1299 a ukončili ju v 14. storočí. Hrad (Akershus slott) odolal v priebehu storočí mnohým obliehaniam. V 17. storočí ho prestavali na renesančný zámok. Zatiaľ čo po pevnosti a jej hradbách sa môžete voľne túlať, hrad spoplatnili. Uvidíte pôvodný stredoveký hrad, miestnosti dánsko-nórskych kráľov, honosné siene, temné žaláre, hradnú kaplnku a krypty. Múzeum ozbrojených síl (Forsvarsmuseet) sa zameriava na vojenskú históriu Nórska od čias Vikingov až po súčasnosť. Nórske múzeum odboja (Norges Hjemmefrontmuseum) približuje udalosti, ktoré sa odohrali počas nemeckej okupácie v rokoch 1940-1945.

Praktické informácie

Hlavná brána do pevnosti je otvorená celoročne denne medzi 6.00-21.00 h, bočné brány celoročne denne medzi 7.00-18.00 h. Hrad je otvorený od konca mája do konca augusta od pondelka do soboty medzi 10.00-16.00 h, nedele medzi 12.00-16.00 h. Komentované prehliadky pevnosti so sprievodcom v angličtine sú cez víkendy o 12.00 h a o 14.00 h, v nórčine cez víkendy o 13.00 h a o 15.00 h. Prehliadka trvá 55 minút. Návštevnícke centrum pevnosti, Múzeum ozbrojených síl aj Nórske múzeum odboja sú otvorené od mája do augusta od piatka do stredy medzi 10.00-17.00 h, štvrtky medzi 10.00-20.00 h a od septembra do apríla denne medzi 10.00-16.00 h. Vstupenka na hrad, do Múzea ozbrojených síl i do Nórskeho múzea odboja stojí každá 150 nok/13,01 eur/os.

Kráľovský palác (Det kongelige slott)

Kráľovský palác (Det kongelige slott; 750 m/12 min. pešo severozápadne od radnice) je domovom súčasného nórskeho kráľa Haralda V. a jeho manželky, kráľovnej Sonje. Palác postavili v rokoch 1824-1848 za vlády kráľa Karla Johana (Karol XIV. Ján, 1763-1844), ktorého jazdecká socha hrdo stojí pred palácom. Striedanie stráží s kráľovskou gardou sa odohráva pred palácom každý deň o 13.30 h.

Pre návštevníkov je palác otvorený počas letnej turistickej sezóny od júna do augusta denne medzi 10.00-17.00 h len v rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom. Prehliadky v angličtine sú denne o 12.00 h, 14.00 h, 14.20 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 220 nok/19,09 eur/os. Vstupenky si môžete kúpiť on-line alebo telefonicky.

Katedrála v Osle (Oslo Domkirke)

Keď sa povie katedrála, všetci si asi predstavíme obrovský honosný gotický kostol, ktorý postavili niekedy v stredoveku. Určite budete prekvapení, keď uvidíte nenápadnú katedrálu v Osle (Oslo Domkirke; 950 m/13 min. pešo východne od radnice) z roku 1697. Je hlavným kostolom diecézy v meste a farským kostolom katedrálneho zboru. Okrem bohoslužieb ho využíva aj kráľovská rodina a štát na oficiálne udalosti, napr. svadby a pohreby. Príležitostne sa kostol využíva na koncerty. Katedrála je otvorená od soboty do štvrtka medzi 10.00-16.00 h, v piatky medzi 16.00-00.00 h. Je voľne prístupná návštevníkom.

Historické múzeum (Historisk museum)

Historické múzeum (Historisk museum; 700 m/10 min. pešo severne od radnice) obsahuje najväčšiu nórsku zbierku predmetov od praveku, cez obdobie Vikingov až po stredovek. Uvidíte vikingské meče, šperky alebo najzachovanejšiu vikingskú prilbu na svete. Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 160 nok/13,88 eur/os.

Zámocký park (Slottsparken)

Zámocký park (Slottsparken; 800 m/13 min. pešo severne od radnice) je jedným z prvých verejných parkov Osla. Napriek tomu, že v ňom stojí kráľovský palác, park je otvorený pre všetkých celoročne. Na moje počudovanie sa pomerne dosť blízko dostanete aj ku samotnému palácu. Samozrejme ho stráži kráľovská stráž, tak radšej nerobte žiadne prudké pohyby, aby ste nevzbudzovali pozornosť. V parku nemusíte sedieť na lavičke ako 5 peňazí, ale môžete v ňom aj piknikovať, zabehať si, opaľovať sa, hrať sa, alebo dokonca tancovať, čoho som bol svedkom.

Park krášlia okrem niekoľkých jazierok tiež viaceré sochy, napr. socha korunnej princeznej Märthy, kráľovnej Maud alebo monument Karla Johana. Park Dronningparken, ktorý je súčasťou Slottsparken v jeho juhozápadnej časti, je pre návštevníkov otvorený počas letnej turistickej sezóny od mája do októbra.

Radnica (Oslo Rådhus)

Vysoká 2-vežová budova z červených tehál, ktorú je vidieť a počuť z mnohých miest mesta, je zaručene radnica (Oslo Rådhus). Radnicu dokončili v roku 1950. Zvonkohra so 49 zvonmi patrí medzi najväčšie v Škandinávii. Hrá každú celú hodinu medzi 7.00-00.00 h. Je sídlom mestskej rady a zastupiteľstva mesta. Každý rok 10. decembra sa v nej udeľuje Nobelova cena mieru. Radnica je otvorená denne medzi 9.00-16.00 h. Pred vstupom prejdete bezpečnostnou kontrolou. Vstup do radnice je zdarma. Komentované prehliadky so sprievodcom v nórčine a angličtine sa konajú od konca júna do konca augusta denne o 10.00 h, 12.00 h a o 14.00 h. Prehliadka trvá 45 minút. Prehliadky sú taktiež zadarmo.

Polovica je za nami. Čo ešte môžete robiť, vidieť a navštíviť v Osle?

Park sôch Tjuvholmen

Park sôch Tjuvholmen (Tjuvholmen skulpturpark; 1 km/15 min. pešo juhozápadne od radnice) sa nachádza na samom okraji novovybudovanej promenády. Sochy v parku vytvorili viacerí medzinárodní súčasní umelci. Priznám sa, že nie som veľký priaznivec súčasného umenia. Čo som asi rozpoznal, bolo súsošie Snehulienky a 7 trpaslíkov, i keď aj tu boli dve Snehulienky a trpaslíkov snáď nezráta nik. Súsošie na mňa pôsobilo dosť desivo. Z parku je to len na skok do múzea moderného umenia Astrup Fearnley, či na vyhliadku Tjuvtitten. Tá má podobu vysokého úzkeho skleneného výťahu. V čase mojej návštevy ale bola dočasne zatvorená. Z parku dovidíte na protiľahlý polostrov Bygdøy s múzejnou štvrťou, napr. Múzeum vikingskej lode, Nórske námornícke múzeum, či skanzen. Dostanete sa tam autom, hromadnou dopravou alebo loďou, ktorá sa plaví spred radnice.

Nórsky parlament (Stortinget)

Historickú budovu Nórskeho parlamentu (Stortinget; 500 m/7 min. pešo severovýchodne od radnice) postavili v rokoch 1861-1866. Budovu navštívite len počas komentovaných prehliadok so sprievodcom. V roku 2025 sa prehliadky budú konať od pondelka do piatka od 30. júna do 15. augusta. Prehliadky v angličtine sú vždy o 10.15 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Nemusíte si vopred rezervovať miesto v skupine. Prehliadky sú bezplatné. Pred prehliadkou prejdete bezpečnostnou kontrolou. Veci si musíte nechať v šatni. Počas prehliadky môžete fotografovať okrem bezpečnostnej kontroly. Filmovanie sprievodcu nie je povolené.

Damstredet

160 m dlhú dláždenú ulicu Damstredet (1,4 km/21 min. pešo severovýchodne od radnice) lemujú nízke drevené domy z prelomu 18. a 19. storočia. Tešil som sa, keď ulicu navštívim a pozriem si tradičnú nórsku architektúru. Kým na prvom dome bolo lešenie, pred tým druhým zase boli obrovské vrecia so stavebným materiálom. Výhľadu na tretí dom bránili obrovské kontajnery a pred štvrtým domom parkovala jeho majiteľka. Buď sa v priebehu storočí vytratilo čaro tejto ulice, alebo som len skrátka neprišiel vhodnú chvíľu.

Cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund)

Neďaleko Damstredet sa rozprestiera rozľahlý cintorín nášho Spasiteľa (Vår Frelsers Gravlund; 1,3 km/20 min. pešo severne od radnice). Na cintoríne je pochovaných mnoho slávnych Nórov, napr. dramatik a spisovateľ Ibsen, expresionistický maliar Munch, či prozaik a dramatik Bjørnson.

Akerselva

Od jazera Maridalsvannet (8,6 km/1 h 8 min. pešo severne od radnice) až po Oslo fjord (1,6 km/22 min. východne od radnice) preteká cez mesto rieka Akerselva. Okolo nej vyrástla rekreačná oblasť. Nájdete tu miesta na kúpanie a oddych, vodopády, lesné oblasti, ale aj miesta na rybolov. V okolí rieky sa nachádzajú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Rieka a jej okolie sú chránenou kultúrnou oblasťou. Popri rieke vedie turistický chodník vhodný na prechádzky, beh, či cyklistiku.

Rieku som odfotil z mosta Grünerbrua. Kedysi sa v týchto miestach nachádzal najstarší most cez rieku. Až do roku 1654 bol jediným mostom, ktorý spájal východ a západ mesta. Na moste sa vyberalo mýto za vstup do mesta. Most bol tiež svedkom bitky kráľa Sverreho a Birkebeinerne. Švédsky kráľ Karol XII. ho v roku 1716 celý vypálil.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt)

Vedeli ste, že Nobelova cena mieru sa odovzdáva v Osle, na rozdiel od všetkých ostatných cien, ktoré sa odovzdávajú v Štokholme? Dôvod súvisí s poslednou vôľou samotného Alfreda Nobela. V jeho testamente z roku 1895 sa uvádza, že cenu má udeľovať Nórsky parlament, alebo ním poverený výbor. V tom čase ešte Nórsko a Švédsko tvorili personálnu úniu. Dvom samostatným krajinám so svojimi inštitúciami vládol jeden kráľ. Nobel pravdepodobne veril, že nórski politici budú nezávislejší a vhodnejší na rozhodovanie o otázkach mieru. Tradícia sa zachovala dodnes, aj keď únia sa rozpadla v roku 1905.

Nórsky Nobelov inštitút (Det Norske Nobelinstitutt; 850 m/13 min. pešo severozápadne od radnice) založili v roku 1904, aby podporoval Nobelov výbor pri rozhodovaní o tom, komu by mali udeliť Nobelovu cenu mieru. Od roku 1905 sa do inštitútu presunulo slávnostné odovzdávanie cien, ktoré sa dovtedy odovzdávali v parlamente. V októbri sa v inštitúte oznamuje laureát ceny mieru, 9. decembra, deň pred slávnostným odovzdávaním cien na radnici, tu prebieha tlačová konferencia laureáta. Inštitút tiež organizuje tzv. Nobelove sympóziá, na ktorých sa diskutuje o témach týkajúcich sa mieru a konfliktov.

Navštívte opery aj v týchto mestách:

• Čo vidieť v Kodani – Nyhavn, Christiania a okolie
• El Raval poteší všetky vaše zmysly
• Craiova – hlavné mesto Olténie
• V meste Lipsko „bacha“ na Bacha!

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

Ceny som prepočítal podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 5. 6. 2025 (1 eur = 11,5265 nok).

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Osle je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Grand Place

Štvrť Grand Place s rovnomenným námestím je samotným srdcom Bruselu. Trhovisko sa v týchto miestach nachádzalo už 12. storočí. Neskôr bolo centrom obchodného, kultúrneho, politického, súdneho života. Dominantami námestia sú radnica a múzeum mesta. Od 15. storočia ho lemujú domy bývalých cechov. V priebehu 17. a predovšetkým v 19. storočí ho viackrát prestavali. Námestie je celoročným dejiskom slávnostných podujatí. Od roku 1998 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles)

Radnica mesta Brusel (Hôtel de Ville de Bruxelles) zdobí juhozápadnú stranu námestia Grand Place od 15. storočia. Základný kameň položili už v roku 1401. Je ukážkou gotickej civilnej architektúry. Počas francúzskeho bombardovania v roku 1695 ako zázrakom prežila. Veži vysokej 96 m dominuje kópia sochy sv. Michala archanjela, ochrancu mesta. Pôvodnú sochu nájdete v múzeu mesta oproti. Prijímacie miestnosti a komnaty poslancov obsahujú nádherné bruselské tapisérie zo 16., 17. a 18. storočia, honosné gotické drevené výrobky, erby starých cechov a obrazy zo zbierok Múzea mesta Brusel.

Radnicu môžete navštíviť s video sprievodcom vo francúzštine, holandčine, angličtine, nemčine, taliančine a španielčine. Prehliadku si zase rezervujete na oficiálnej stránke mesta. Radnica je otvorená pondelky, stredy a nedele medzi 11.00-17.00 h, piatky a soboty medzi 15.00-19.00 h, utorky je radnica zatvorená. Vežu navštívite len so sprievodcom v rámci panoramatických prehliadok v angličtine v soboty a nedele o 15.00 h a 17.00 h, vo francúzštine cez víkendy o 16.00 h. Vstupenka stojí 15 eur/os. V radnici môžete platiť len platobnou kartou.

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles)

Múzeum mesta Brusel (Musée de la Ville de Bruxelles) sídli v tzv. Kráľovskom dome (Maison du Roi) na severovýchodnej strane námestia Grand Place priamo oproti radnici. Názov odkazuje na pôvodných majiteľov domu. Na začiatku 16. storočia bol majiteľom budovy španielsky kráľ Karol V. Na centrálnej veži stojí socha s jeho podobizňou a vitráže na schodisku predstavujú majetky jeho ríše. Súčasná podoba domu pochádza z poslednej štvrtiny 19. storočia (1873). Zaujímavosťou je, že holandský názov budovy Broodhuis odkazuje na pôvod miesta. V 13. storočí sa v týchto miestach nachádzal trh s chlebom.

Stála expozícia múzea sa zameriava na históriu mesta. Určite si nenechajte ujsť pôvodnú sošku cikajúceho chlapčeka, obraz od Jana Bruegela staršieho z roku 1595-1597 Le Cortège de Noces (Svadobný sprievod), tapisérie zo 17. a 18. storočia, model mesta v 13. storočí, či pôvodný veterníček na strechu s podobou ušatého sv. Michala archanjela, ktorý zdobil vrchol radničnej veže. Krátkodobá výstava ZinnekeCity – My sme Brusel! predstavuje dary od obyvateľov mesta múzeu. Pristavil som sa pri obraz „Rad“ od sýrskeho umelca Abdallu Al Omariho. Obraz je zo série „Zraniteľnosť“, ktorá zobrazuje svetových lídrov ako utečencov. Výstavu môžete navštíviť do 15. júna 2025.

Múzeum je otvorené od utorka do nedele medzi 10.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur/os. Zároveň zahŕňa vstup do múzea kostýmov cikajúceho chlapčeka GardeRobe MannekenPis. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Domy na námestí

Námestie Grand Place lemujú bohato zdobené domy bývalých cechov. Poradie domov je vždy sprava doľava.

Severozápadná strana námestia

Domy č. 1-7 stoja na severozápadnej strane námestia Grand Place:

• 1. Dom cechu pekárov (Maison des Boulangers alebo tiež Le Roi d’Espagne) stojí v severnom cípe námestia. Pozlátená bronzová busta nad dverami predstavuje patróna pekárov sv. Auberta.
• 2. Dom výrobcov tukov (La Brouette) spoznáte podľa sochy sv. Egídia (patróna tohto cechu) ktorú pridali v roku 1912.
• 4. Dom cechu stolárov, tesárov, sústružníkov a debnárov (Le Sac) charakterizujú štvorhran, kľukový hriadeľ, píla, dláto, obruč, kladivo na fasáde budovy. Na vrchole budovy je kompas.
• 5. Vlčica (La Louve) prepožičala svoje meno domu cechu lukostrelcov. Nad vchodom uvidíte vlčicu, ktorá kojí Romula a Réma, zakladateľov Ríma, ďalej Apolóna, šípy a lýru. Na vrchole domu vstáva fénix z popola.
• 6. Lesný roh (Le Cornet) patril cechu lodiarov. Dom zdobia námorné kone, nástroje, hviezdy, slnko a mesiac, kavalieri, Tritón, námorníci, delfíny, vetry a korma lode.
• 7. Líška (Le Renard) sa objavuje na dome cechu obchodníkov s galantériou. Na fasáde uvidíte batoľatá, ktoré farbia, sušia a vystavujú tkaniny, zároveň alegórie svetadielov a spravodlivosti, 4 ročných období a na samotnom vrchole sv. Mikuláša.

Juhozápadná strana námestia

Na juhozápadnej strane námestia stoja domy č. 8-12:

• Radnica nesie číslo 8.
• Medzi domami č. 8 a 9 ešte stojí tzv. L’Étoile. Je najužším domom na námestí. Na jeho vrchole sa vypína hviezda. V dome v roku 1388 zomrel mestský hrdina Everard ’t Serclaes. Legenda hovorí, že ak pošúchate mosadznú sochu hrdinovej mŕtvoly na boku domu, budete mať šťastie.
• 9. Vyrezávaná labuť (Le Cygne) je nad dverami domu cechu mäsiarov. Dom ďalej zdobia alegórie hojnosti, mäsiarstva a poľnohospodárstva. V roku 1847 dom navštívil Karl Marx.
• 10. Zlatý strom (L’Arbre d’Or) patril a stále patrí cechu pivovarníkov. Fasádu zdobia fľaše vody, chmeľ a jačmenné klasy, ale aj batoľatá, ktoré nesú sud, pijú a zabávajú sa v spoločnosti capa. Cap je zviera spojené s Bakchom, starovekým bohom opitosti. V dome sa nachádza pivovarnícke múzeum.

Juhovýchodná strana námestia

Juhovýchodnú stranu námestia zaberá Kaštieľ vojvodov z Brabantu. Sedem domov (č. 13-19) sa ukrýva za jedinou fasádou, na ktorej uvidíte alegórie slávy, šťastia, starého čítajúceho muža, veterný mlyn, plechový hrniec, krajinu s kopcami, kabelku uzavretú šnúrkami a 19 búst brabantských vojvodov od Henricha I. po Karola II. španielskeho.

Severovýchodná strana námestia

Na severovýchodnej strane námestia stoja 2 zaujímavé domy a Múzeum mesta Brusel:

• 24. Fasáda domu cechu krajčírov (La Chaloupe d’Or) obsahuje patrónov cechu, sv. Barboru a sv. Bonifáca z Mainzu, ktorý v ruke drží erb cechu s nožnicami.
• 26-27. Holub (Le Pigeon). V tomto dome údajne žil Victor Hugo počas svojho exilu v roku 1852.
• Múzeum mesta Brusel sídli v dome č. 29-33.

Ak by ste sa o cechových domoch chceli dozvedieť viac, kliknite tu.

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert)

Kráľovské galérie sv. Huberta (Galeries Royales Saint Hubert; 76 m/1 min. pešo severovýchodne od Grand Place) patria medzi 1. nákupné pasáže v Európe. Začínajú v mieste stretu ulíc Rue de l’Ecuyer a Rue d’Arenberg, pretínajú ulicu Rue des Bouchers a ústia na Rue du Marché aux Herbes. Dokončili ich pred polovicou 19. storočia (1847). Už od začiatku galérie ponúkali obchody, reštaurácie, kaviarne a byty. V tunajších kaviarňach sa stretávali maliari zo skupiny Cobra, spisovatelia Victor Hugo, Alexandre Dumas a mnohí ďalší. Pamätná tabuľa vedľa vchodu do cukrárne Méert pripomína 1. premietanie bratov Lumièrovcov 1. marca 1896.

Socha Šmolka (Statue du Schtroumpf)

Asi vám nemusím písať, že Šmolkovia sa narodili v Belgicku. Aby ste doširoka sa usmievajúceho Šmolka (Statue du Schtroumpf; 260 m/4 min. pešo východne od Grand Place) v Bruseli neprehliadli, pohodlne si sedí na veľkej hube. Socha má aj s podstavcom výšku takmer 5 m, váži 10 ton a 6 ľudí na nej pracovalo 6 týždňov.

Rue des Bouchers

Rušnú uličku Rue des Bouchers (230 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) lemujú reštaurácie, kaviarne a bary. Síce som sa priamo na ulici v žiadnom zariadení nezastavil, určite po nej budete prechádzať ku cikajúcemu dievčatku, príp. na pivo do Deliria.

Cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis)

Mladšiu sestru cikajúceho chlapčeka, cikajúce dievčatko (Jeanneke Pis; 250 m/3 min. pešo severovýchodne od Grand Place) obnovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, ktorú jej starší brat dekády podkopával. Najnezbednejšie dievčatko mesta prispieva k bruselskému zmyslu pre humor a ochraňuje páry, ktoré jej hodia mincu. Vyzbierané peniaze z fontány sa používajú na lekársky výskum a na pomoc núdznym.

Saint-Jacques

Štvrť Saint-Jacques na juh od Grand Place je známa soškou cikajúceho chlapčeka a viacerými nástennými maľbami.

Cikajúci chlapček (Manneken Pis)

Snáď najznámejšia socha a symbol folklóru Bruselu, radosti a sebairónie Bruselčanov, Manneken Pis (300 m/4 min. pešo juhozápadne od Grand Place) sa zašíva v bočnej uličke štvrte. Bronzová soška cikajúceho chlapca je taká malá, že ju veľmi jednoducho prehliadnete. Davy návštevníkov vám však napovedia, že idete správnym smerom. Fontána, ktorej je súčasťou, existuje už od 15. storočia (1451). Soška pribudla na začiatku 17. storočia (1619).

Pôvodnú sochu v priebehu storočí vandali niekoľkokrát poškodili a ukradli. Preto originál bezpečne uložili do Múzea mesta Brusel, kde si ju častokrát poriadne obzriete bez más zvedavých návštevníkov. Počas špeciálnych príležitostí obliekajú sochu do najrôznejších kostýmov. Spolu ich už je viac ako tisíc! Niektoré z nich vystavujú v múzeu GardeRobe MannekenPis v tej istej ulici. Ak by ste soche chceli darovať oblečenie i vy, musíte poslať oficiálnu žiadosť rade primátora a poslancom Bruselu.

Monsieur Jean

Mural Monsieur Jean (500 m/6 min. pešo juhozápadne od Grand Place) zobrazuje dobrodružstvá akéhosi pána Jeana. Konflikt vo vzťahu, depresia, priatelia, ktorí sa pravdepodobne nebudú sťažovať a nekonečný boj s každodennou rutinou.

Tintin

Mural Tintin (250 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je len pár metrov od cikajúceho chlapčeka. Patrí medzi najznámejších hrdinov komiksov v Belgicku. Je duchovným dieťaťom Georgesa Prospera Remiho, ktorý tvoril pod pseudonymom Hergé. Zobrazená scéna je z dielu The Calculus Affair.

Broussaille

Mural Broussaille (260 m/3 min. pešo juhozápadne od Grand Place) je údajne úplne 1. nástennou maľbou v Bruseli. Na stene domu sa objavila už v roku 1991. Podľa Franka Pé, bruselského autora, sú obaja chlapci citlivé duše, zvedaví milovníci prírody a vášniví rojkovia. Vo svojich víziách vidia faunov, veľryby, ktoré lietajú nad sivým mestom, či obrovské korytnačky, ktoré prechádzajú cez ulicu. Mural zobrazuje mladý pár, ktorý sa drží za ruky. Táto štvrť je centrom nočného života homosexuálov. Podniky používali mural na propagáciu štvrte až do roku 1999. Vtedy ju premaľovali a čiernovlasá postava dostala ženskejší účes, náušnice a možno trochu väčšie prsia. Či išlo len o omyl, alebo to bolo prejav homofóbie, sa dnes už nedozvieme.

Le Piétonnier

Štvrti Le Piétonnier na západ a severozápad od Grand Place dominuje historická budova burzy. Štvrť je tiež miestom pochodov, protestov a demonštrácií. Jednej z nich, na podporu Palestíny, za jej oslobodenie a boj proti genocíde, som sa na námestí Place de Brouckère na konci marca zúčastnil aj ja.

Burza (Bourse de Bruxelles)

Budova belgickej burzy (Bourse de Bruxelles; 150 m/2 min. pešo severozápadne od Grand Place) pochádza z roku 1873. Zo sídla finančných trhov v minulosti sa stal multifunkčný priestor v súčasnosti. V budove sa nachádza ďalšie pivovarnícke múzeum, archeologická expozícia Bruxela 1238, kancelárie, reštaurácie a kaviarne. Budova je otvorená od utorka do nedele medzi 9.00-22.00 h. Vstup do budovy je zdarma.

Saint-Géry

Legenda hovorí, že ostrov Saint-Géry (na západ od Grand Place) je kolískou Bruselu. Kostol Saint-Géry, ktorý stál v strede ostrovov vytvorených ramenami rieky Senne, uchovával relikvie svätej Guduly. Tie v polovici 11. storočia preniesli do budúcej katedrály, ktorá dnes nesie jej meno.

Halles Saint-Géry

V roku 1802 postavili v strede verejného námestia fontánu v tvare pyramídy z roku 1767, ktorá pochádzala z hlavného nádvoria opátstva Grimbergen. Námestie bolo centrom trhov. Na konci 19. storočia (1882) postavili okolo fontány z tehál a železa kryté trhové haly (Halles Saint-Géry; 500 m/7 min. pešo severozápadne od Grand Place). Exteriér je vo flámskom neorenesančnom štýle, zatiaľ čo interiér využíva techniky kovovej konštrukcie. Prekvital tu obchod s mäsom a vajciami. Trh fungoval až do konca 2. sv. vojny, po ktorej ho začali obchodníci opúšťať. Definitívne budovu zavreli v roku 1977. Od roku 1987 patrí medzi chránené budovy. Od roku 1999 slúži ako výstavný priestor, miesto podujatí, infocentrum a bar. Pamätník označuje „nultý kilometer“, bod, od ktorého sa merajú všetky vzdialenosti v Belgicku.

V suteréne sa v čase mojej návštevy nachádzala výstava belgicko-japonských vzťahov, na poschodí zase výstava art deco kinosál v Bruseli. Texty dopĺňali historické a súčasné fotografie jednotlivých kín. Výstavu môžete navštíviť do 11. mája 2025. Výstava Pri stole van Buurena odhaľuje, ako art deco ovplyvnilo nielen architektúru a dekoratívne umenie, ale aj umenie zábavy a oslavu gastronómie. Výstavu môžete navštíviť do 29. júna 2025. Haly sú otvorené denne medzi 10.00-00.00 h. Vstup je voľný.

Nero

Od roku 1947 do roku 2002 sa Nero objavoval v novinách každý deň. Hrdinu spoznáte podľa motýlika, veľkého nosa a 2 vlasov. Marc Sleen, autor postavy, bol plodný karikaturista, ktorý rád narážal na aktuálne dianie. V meste sa nachádza aj jeho múzeum.

Dansaert

V štvrti Dansaert nevynechajte sochu cikajúceho psa.

Cikajúci pes (Zinneke Pis)

Socha cikajúceho psa (Zinneke Pis; 600 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je neoddeliteľnou súčasťou 3 cikajúcich bruselských sôch. Viete ale, čo znamená zinneke v Bruseli? Názov odkazuje na pojem cudzokrajný pes a teda aj na človeka, ktorý žije v Bruseli, ale nenarodil sa tam. Etymológia nás privádza k rieke Senne – Zinne, ktorá bola v 16. storočí plná utopených psov. Len niekoľko rokov predtým pomáhali psy hubiť potkany v meste. Sochu vytvoril v roku 1999 bruselský umelec Tom Frantzen. Ten rád používa typický bruselský zmysel pre humor, ktorý je fraškovitý, ale aj sebaironický.

Sainte Caterine – Vismet

V štvrti Sainte Caterine – Vismet na severozápad od Grand Place uvidíte pozostatky mestského opevnenia, mural, fontánu a nezvyčajný pamätník.

Čierna veža (Tour Noire)

Čierna veža (Tour Noire; 650 m/8 min. pešo severozápadne od Grand Place) je jedným z posledných svedkov prvých mestských hradieb. Vidieť ju môžete ale len z jednej strany. Z ďalších troch ju obklopuje hotel Novotel. Rieka Senne, hlavná bruselská rieka, opúšťala mesto práve pri tejto veži. Moja spomienka na vežu nie je práve najlepšia. Veľmi ma zaujímalo, ako veža vyzerá z „hotelovej“ strany. Tak som si ju obišiel. Žiaľ, našiel som tam len smrad a neporiadok. Do vnútra veže sa aj tak nedostanete. Pozerajte sa na vežu radšej len spredu.

Cubitus

Mural Cubitus (850 m/11 min. pešo severozápadne od Grand Place) sa opäť spája s najznámejším symbolom Bruselu. Biely pes Cubitus je životným dielom karikaturistu, ktorý vystupuje pod menom Dupa. Cubitus miluje dobré jedlo, rozhovor a fascinujúci román. Proti svojej vôli sa tiež dostáva k testovaniu vynálezov svojho pána. Koncom 80. rokov 20. storočia sa objavil v japonskom kreslenom seriáli. Na tejto nástennej maľbe sa cikajúci chlapček pozerá na cikajúceho Cubitusa, ktorý ho vytlačil z jeho miesta.

Fontána Anspach (Fontaine Anspach)

Secesnú fontánu Anspach (Fontaine Anspach; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) postavili v roku 1897 ako poctu bruselskému starostovi Julesovi Anspachovi. Práve on rozhodol o prekrytí rieky, ktorá preteká mestom. Fontána sa pôvodne nachádzala uprostred námestia Place de Brouckere, ale v roku 1973 ju premiestnili na toto miesto. Na jej vrchole môžete vidieť sv. Michala, patróna mesta, ako zabíja draka.

Pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat)

Bronzový pamätník holubovi – vojakovi (Monument au Pigeon-Soldat; 1 km/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) z roku 1931, predstavuje mladé dievča, alegóriu vlasti, ktorá drží v pravej ruke holuba a v ľavej palmový list. Pamätník je venovaný poštovým holubom, ktoré zohrali významnú úlohu počas 1. svetovej vojny.

Kocúr Billy (Billy the Cat)

Pruhovaný žlto-čierny kocúr Billy (Billy the Cat; 950 m/13 min. pešo severozápadne od Grand Place) je hlavnou postavou detského komiksu, ktorý oslovuje aj dospelých. Život na ulici nie je jednoduchý. Našťastie, kocúr Billy sa vždy môže spoľahnúť na svojich priateľov.

Congrés-Libertés alebo tiež Notre-Dame-aux-Neiges

Štvrti Congrés-Libertés na severovýchod od Grand Place dal meno stĺp kongresu z roku 1850.

Stĺp kongresu (Colonne du Congrès)

Stĺp kongresu z roku 1850 (Colonne du Congrès; 900 m/14 min. pešo severovýchodne od Grand Place) pripomína Národný kongres z roku 1831, na ktorom vyhlásili 1. belgickú ústavu. Na vrchole stĺpu stojí pozlátená socha kráľa Leopolda I. Štyri ženské postavy okolo jeho podstavca predstavujú štyri ústavou podporované slobody – náboženskú, spolkovú, vzdelanostnú a tlačovú. Medzi 2 bronzové levy umiestnili večný plameň na počesť belgických obetí oboch svetových vojen.

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Bruseli – Grand Place a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Rovinj dostať?

Rovinj sa nachádza v regióne Istria na severozápade Chorvátska, 252 km/3 h 8 min. autom západne od Záhrebu.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza 400 m/5 min. pešo juhovýchodne od námestia Trg na mostu.

Vlakom

Vlakom sa do mesta Rovinj nedostanete, pretože mestom neprechádza žiadna železničná trať.

Kde v meste Rovinj získať info?

Turistické združenie mesta Rovinj (Turistička zajednica grada Rovinja-Rovigno) sa nachádza priamo na námestí Trg na mostu. V infocentre nájdete okrem propagačných materiálov mesta a jednotlivých atraktivít taktiež brožúry o celom regióne.

Čo v meste Rovinj robiť, vidieť a navštíviť?

Kým v minulosti sa historické jadro mesta Rovinj nachádzalo na ostrove, v priebehu rokov sa ostrov spojil s pevninou a vznikli nové ulice a námestie. Pri vašej prechádzke mestom nevynechajte tržnicu, brány do mesta, ulice a uličky, vrcholom prechádzky bude výstup do zvonice, ktorá návštevníkov víta z každej svetovej strany, či už prichádzate do mesta po súši alebo po mori.

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju)

Mestská tržnica v Rovinji (Gradska tržnica u Rovinju; 130 m/2 min. pešo severne od námestia Trg na mostu) je menšou sestrou tržnice v Pule. Síce tu nenájdete taký široký sortiment, niečo si tu vyberie určite každý. Tržnica pozostáva zo zeleného a rybieho trhu. Zelený trh sa do tejto časti námestia presťahoval len v roku 1960. V roku 2003 trh zrekonštruovali a rozšírili. Vedľa zeleného trhu sa nachádza rybí trh, ktorý prešiel rekonštrukciou o rok neskôr. Okrem toho z tržnice sa vám naskytne výhľad na staré mesto s kostolom a prístav. Ak budete mať šťastie ako my, natrafíte na pouličného muzikanta vyhrávajúceho známe skladby od kankánu až po súčasné hity.

Námestie na mostu (Trg na mostu)

Cez Námestie Trg na mostu v minulosti skutočne viedol most. Ulica Pietra Ive bola severným ramenom kanála a námestie Pignaton zase južným, ktoré oddeľovali ostrov od pevniny. Kanál zasypali na konci 18. storočia v roku 1763. Severnú stranu námestia lemujú barokové budovy usporiadané do polkruhu.

Balbiho oblúk (Balbijev luk)

Barokový Balbiho oblúk (Balbijev luk; 88 m/1 min. pešo južne od námestia Trg na mostu) postavili v rokoch 1678-1679 na mieste brány starého rybieho trhu, ktorá bola odjakživa hlavným vstupom do historického jadra mesta. Medzi plastikami vyniká benátsky okrídlený lev. Oblúk pomenovali po prefektovi Francescovi Almorovi Balbim, ktorý na oblúk pridal erb svojej rodiny.

Ulica Grisia

Ulica Grisia vedie z námestia Veli trg až ku farskému kostolu sv. Eufémie a sv. Juraja (Crkva sv. Eufemija; 350 m/6 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Jej dlažba je jednou z najstarších v starom meste. Názov znamená stará dláždená ulica, ktorá prudko stúpa nahor. Ulicu lemujú galérie a obchodíky so suvenírmi. Najviac ma zaujali tzv. fumaioli, vysoké komíny, ktoré pochádzajú z čias, keď celé rodiny žili v jednej miestnosti s krbom.

Zvonica kostola sv. Eufémie

Na mieste malej zničenej zvonice, ktorá tu stála už od dávnych čias, sa začala v roku 1654 výstavba novej zvonice. Podoba so zvonicou sv. Marka v Benátkach nie je čisto náhodná. Jej architektonické línie, výrazný vertikálny tvar, lodžia pre zvony, horná balustráda a špicatý hrot, to všetko sú prvky typické pre benátske zvonice. Nepochybne je jednou z najkrajších v celej Istrii. Na jej vrchol umiestnili v roku 1758 veľkú sochu svätca z medených plechov. V roku 1993 sochu reštaurovali. Zo starých benátskych zvonov, ktoré odliali v roku 1794 v benátskej dielni, sa zachoval len jeden veľký zvon, ktorý uchovávajú v kostole. Súčasné 3 zvony vyrobili v zlievarni v Innsbrucku v rokoch 1994-1995.

Vedeli ste, že kostol sv. Eufémie je najväčším barokovým kostolom Istrie?

Zvonica má výšku 61 m. Na jej vrchol vedie drevené schodisko z hladkých valcovitých drevených brvien, na ktorých máte pocit, že z nich každú chvíľu spadnete. Pri výstupe do zvonice a pri zostupe z nej mi nebolo všetko jedno. Vstupenka stála 4 eur/os. V kostole pracoval veľmi divný pán, ktorý sa po preukázaní novinárskym preukazom opýtal mojej kamarátky, či by ona takýto preukaz akceptovala. Reakciu som vôbec nepochopil. Stačilo povedať, že preukaz neakceptuje. Za poplatok, ktorý si za vstup do veže pýtajú, by aspoň mohli opraviť drevené schodisko. O tom, že v kostole sa nedá platiť platobnou kartou, snáď ani písať nemusím.

Brána sv. Kríža (Vrata svetog Križa)

Nad portálom brány sv. Kríža (Vrata svetog Križa; 350 m/5 min. pešo juhozápadne od námestia Trg na mostu) si všimnite erb mesta Rovinj. Z vnútornej strany brány sa zachovala pomerne značná dĺžka mestských hradieb.

Kde sa v meste Rovinj najesť?

Hamburgerová reštaurácia Škatuleta (550 m/8 min. pešo severovýchodne od námestia Trg na mostu) sa nachádza východne od historického jadra mesta. S parkovaním určite nebudete mať problém, pretože stojí na parkovisku vedľa supermarketu. Ochutnali sme burger Škatuleta, vlajkovú loď reštaurácie. Samozrejmosťou bolo 100 % hovädzie mäso, chrumkavá slanina, karamelizovaná cibuľka, syr, kyslé uhorky a šalát. Burger ochutili domácou BBQ omáčkou, horčicou a majonézou. Neodolal som a k burgrom som nám ešte objednal cibuľové krúžky. Burgre sme zapili pivom Augustiner, čapovaným ležiakom z Mníchova. Tak dobrý hamburger som už dávno nemal! Za obed pre 2 osoby sme zaplatili 42,80 eur. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Rovinj zájsť na drink?

Adrenalínový výstup a zostup zo zvonice kostola sv. Eufémie som skrátka musel rozdýchať. Našťastie, hneď pod kostolom s výhľadom na more, sa nachádza kaviareň a bar Caffe Bar XL (450 m/7 min. pešo západne od námestia Trg na mostu). Keď som v nápojovom lístku videl môj milovaný koktail Negroni, výber bol jednoznačný. Za 2 miešané nápoje sme zaplatili 18 eur. V bare môžete platiť platobnou kartou.

Navštívte zvonice aj v týchto mestách:

• Benátky sú len jedny
• Tatranské unikáty a unikátny Poprad
• Staré mesto Valencie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Rovinj – mesto, ktoré vyrastá z mora je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Strøget a okolie

Strøget, najdlhšia pešia „ulica“ v Európe vedie od radničného námestia (Rådhuspladsen) po námestie Kongens Nytorv. V skutočnosti to nie je len jedna ulica, ale zahŕňa ulice Frederiksberggade, Nygade, Vimmelskaftet, Østergade a námestia Nytorv, Gammeltorv a Amagertorv. Prezývku Strøget získala táto časť mesta v 19. storočí. Kúpychtivým návštevníkom ponúka plno možností na utrácanie peňazí v značkových butikoch, ale aj lacných reťazcoch. V tejto štvrti uvidíte nielen pouličných umelcov, ale dávajte si pozor aj na podvodníkov a vreckových zlodejov.

Okrúhla veža (Rundetaarn)

Okrúhla veža (Rundetaarn; 900 m/12 min. pešo severovýchodne od Rådhuspladsen) je súčasťou kostola Najsvätejšej Trojice. Vežu začali stavať v roku 1637. O 5 rokov neskôr ju dokončili. Okrúhlu vežu dal postaviť kráľ Kristián IV. Preto sú oblé steny veže v kráľovských farbách žltej a červenej. Od vchodu na ulici sa napojíte na špirálovú rampu, ktorá sa vinie po schody vedúce na vyhliadkovú plošinu. Vinie sa 7,5 krát okolo dutého jadra a je jedinou cestou na vrchol veže. Pri stavbe rampy sa inšpirovali renesančnými zámkami Nemecka, ale napr. aj Babylonskou vežou. Ak by ste po špirálovej rampe kráčali po dlhšej strane, prešli by ste až 281 m, zatiaľ čo po vnútornej strane len 93,5 m.

Vedeli ste, že špirálová rampa veže je jedinou svojho druhu v celom Dánsku? 

Sála knižnice

V polovici veže nad kostolom Najsvätejšej Trojice sa nachádza Sála knižnice. Sála získala svoje pomenovanie vďaka tomu, že viac ako 200 rokov (1657-1861) sa v nej nachádzala zbierka kníh Kodaňskej univerzity. Knižnica mala svoje prísne pravidlá. Zakazovalo sa správať sa v nej bezbožne, ničiť knihy, hádať sa alebo dáviť. V súčasnosti sa v nej konajú výstavy, koncerty a iné podujatia. Videl som výstavu Generation Why, na ktorej sa severskí umelci a dizajnéri z generácie Y zameriavali na rôzne aspekty svojej existencie.

Starý prevét

Pred vstupom do sály si na pravej strane vedľa vchodu všimnite stredoveký záchod. Viete si predstaviť ten zápach, ktorý sa musel niesť celou vežou. Preto bolo na toalete povolené fajčenie. Ešte i dnes môžete na stenách vidieť stopy po nikotíne. Počas návštevy bolo fajčenie obľúbené medzi vedcami i spisovateľmi. Na záchode si pravdepodobne posedel aj H. Ch. Andersen. Okrúhlu vežu neskôr viackrát spomenul aj vo svojich dielach.

Podkrovie

Druhé poschodie zaberá podkrovie. V podkroví sa kedysi uskladňovalo perie na dámske klobúky a sušila bielizeň. V presklenej vitríne v podlahe uvidíte pár pôvodných kolíkov. Verejnosti je prístupná jeho predná časť. Nájdete tu expozíciu o histórii veže a kostola. Zvony visia v malej vežičke na opačnom konci strechy kostola.

Planetárium a vyhliadka

Na hornom konci špirálovej rampy neprehliadnite nenápadné planetárium. Od výhľadu vás teraz delí už len zopár schodov. Výhľad na mesto si užijete z vyhliadkovej plošiny vo výške 34,8 m nad úrovňou ulice. Pri peknom počasí by ste mali dovidieť až do Švédska.

Hvezdáreň

Na vrchole veže sa nachádza najstaršia fungujúca hvezdáreň Európy. Kráľ Kristián IV. umožnil astronómom pozerať sa na hviezdy vysoko nad svetlom a dymom mesta. Hvezdáreň je prístupná od októbra do marca v utorky a stredy od 18.00-21.00 h a je zahrnutá v cene vstupného.

Praktické info

Veža je otvorená od apríla do septembra denne od 10.00-20.00 h a od októbra do marca od štvrtka do pondelka od 10.00-18.00 h, utorky a stredy od 10.00-21.00 h. Vstupenky si môžete kúpiť aj on-line. Sú ale nevratné. Odporúčajú kúpiť si vstupenku v pokladni pri príchode. Vežu môžete navštíviť tiež on-line z pohodlia svojho domu. Vstupenka stojí 40 dkk/5,36 eur/os. Vo veži môžete platiť v dánskych korunách, eurách alebo platobnou kartou. Preferujú platbu kartou. Vo veži mi uznali novinársky preukaz.

Námestie Gråbrødretorv

Človek by ani nepovedal, že malé a tiché námestie Gråbrødretorv (750 m/10 min. pešo severovýchodne od Rådhuspladsen) sa nachádza v rušnom centre Kodane. V 80. rokoch 20. storočia sem študenti zvykli vyjsť na obed, kávu alebo pivo. Neskôr sa presunuli do iných kútov vnútorného mesta.

Námestie Amagertorv

Námestie Amagertorv (700 m/10 min. pešo severovýchodne od Rådhuspladsen) je samotným srdcom Kodane. Dominantou námestia je bronzová Fontána bocianov (Storkespringvandet). Fontánu slávnostne odhalili v roku 1894. Od roku 1950 tancujú okolo fontány novopečené pôrodné asistentky. 

Námestie Højbro Plads

Dominantou rušného námestia Højbro Plads (750 m/10 min. pešo severovýchodne od Rådhuspladsen) je jazdecká socha biskupa Absalona (Biskop Absalon). Absalon bol dánsky štátnik, vojvodca a biskup, ale predovšetkým zakladateľ mesta (1167). Na podstavci sochy si všimnite sleďa, ktorý symbolizuje význam lovu týchto rýb v stredoveku. Vďaka vývozu sa z malej rybárskej osady stalo prosperujúce mesto.

Ulica Strædet

Strædet je ďalšia nákupná ulica, ktorá vedie rovnobežne so Strøget. Tvoria ju ulice Læderstræde a Kompagnistræde.

Námestie Nytorv

Nové námestie (Nytorv; 450 m/6 min. pešo severovýchodne od Rådhuspladsen) oddeľuje od Starého námestia (Gammeltorv) nákupná ulica Strøget. Nazýva sa nové, pretože v porovnaní so starým vzniklo až v roku 1606. V minulosti sa na námestí nachádzal pranier na trestanie zločincov. Veľký požiar v roku 1795 zničil veľkú časť centra, vrátane oboch námestí. V západnej časti námestia stojí budova súdu v klasicistickom štýle. Budova je pre verejnosť zatvorená.

Námestie Gammeltorv

Staré námestie (Gammeltorv; 450 m/6 min. pešo severovýchodne od Rådhuspladsen) je najstarším trhovým námestím Kodane. Uprostred námestia stojí fontána Caritas od Statiusa Otta (Caritasbrønden af Statius Otto) alebo tiež Fontána zlatých jabĺk (Guldæblespringvandet). Fontánu nechal postaviť kráľ Kristián IV. na začiatku 17. storočia. Súsošie na vrchole fontány predstavuje dobročinnosť, ktorú vytvoril Otto z Luneburgu podľa drevorezby z roku 1608. Počas rekonštrukcie v roku 1781 dostala fontána nový mramorový podstavec. Štyrikrát ročne, počas narodenín bývalej kráľovnej Margaréty II. 16. apríla, na narodeniny súčasného kráľa Frederika X. 26. mája, na Deň ústavy 5. júna a na narodeniny princa Henrika 11. júna, vo fontáne „tancujú“ jablká z 24-karátového zlata.

Rådhuspladsen a okolie

Radničné námestie (Rådhuspladsen; 160 m/2 min. pešo severne od Rådhuspladsen) je jedným z hlavných námestí Kodane. Námestiu dominuje radnica, dračia fontána, ktorá zobrazuje boj draka s býkom, či bronzová sediaca socha najznámejšieho dánskeho rozprávkového spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Nielen milovníkom architektúry odporúčam navštíviť Dánske architektonické centrum.

Radnica mesta Kodaň (Københavns Rådhus)

Kodaňská radnica (Københavns Rådhus), v minulosti mestský hrad, v súčasnosti dejisko politického života mesta. Postavili ju v rokoch 1892-1905. Je jedným z najvýznamnejších diel národného romantizmu v Dánsku. Dekorácie sú inšpirované dánskou faunou a flórou. Je jednou z mála radníc, ktorú sprístupnili verejnosti. Najväčšou miestnosťou radnice je hala, ktorú postavili ako vnútorný dvor. Má presklený strop a vo vlyse zaznamenali dôležité udalosti z histórie mesta. Maľby na stenách zobrazujú Kodaň pred nástupom a počas vlády kráľa Kristiána IV. Interiér radnice zdobia maľby a busty významných Dánov.

Praktické info o Kodaňskej radnici

Radnicu môžete preskúmať na vlastnú päsť, alebo počas komentovanej prehliadky so sprievodcom. Radnica je otvorená od pondelka do piatka od 9.00-16.00 h, v soboty od 9.30-13.00 h. Vstup je bezplatný. Prehliadky so sprievodcom sa konajú v dánčine a angličtine. Dánske prehliadky sú v pracovné dni o 10.00 h a o 15.00 h, v soboty o 11.00 h. Anglické prehliadky sú v pracovné dni o 13.00 h, v soboty o 10.00 h. Prehliadky trvajú 50 min. Vstupenka stojí 70 dkk/9,38 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať on-line. Počas letnej turistickej sezóny od 1. mája do 29. septembra od 9.00-16.00 h sprístupňujú návštevníkom tiež radničnú záhradu.

Svetové hodiny Jensa Olsena

Pri návšteve radnice nevynechajte výstavu o hodinách Jensa Olsena. Svetové hodiny Jensa Olsena sú najpresnejšie mechanické hodiny na svete. Výstava je prístupná počas prevádzkovej doby radnice.

Radničná veža

Prehliadka vrcholí v radničnej veži. Tá je so svojou výškou 105,6 m jednou z najvyšších budov Kodane. Z veže uvidíte záhrady Tivoli a centrum mesta. Ak by ste chceli navštíviť len vežu, vstupy sú v pracovné dni o 11.00 h a o 14.00 h a v soboty o 12.00 h. Prehliadka trvá 30-45 min. a vstupenka stojí 40 dkk/5,36 eur/os. Veža je momentálne do polovice júla 2024 zatvorená z dôvodu rekonštrukcie.

Dánske architektonické centrum (Dansk Arkitektur Center) DAC

Dánske architektonické centrum (Dansk Arkitektur Center; ďalej len DAC; 700 m/9 min. pešo juhovýchodne od Rådhuspladsen) sídli v srdci budovy BLOX, kde sa nachádza aj co-workingový priestor, fitness centrum, reštaurácie, parkovisko či apartmány. Budova pripomína veľkú lego stavebnicu s 5 poschodiami pod zemou a 5 nad ňou.

Prehliadka DAC

V DAC uvidíte stále expozície a krátkodobé výstavy. Medzi stále expozície patria Taký dánsky a letecká mapa mesta. Koncom marca 2024 sme videli krátkodobú výstavu Zmena našej stopy. Expozícia Taký dánsky (So Danish) je akousi dánskou národnou galériou architektúry od doby Vikingov až po súčasnosť. Okrem fotografií a sprievodných textov tiež uvidíte modely a videá.

Keďže bolo DAC našou poslednou zastávkou, na mape mesta z vtáčej perspektívy som si mohol pozrieť všetky miesta, ktoré sme počas nášho pobytu v meste navštívili. Skutoční milovníci architektúry môžu spoznávať mesto na vlastnú päsť s pomocou bezplatnej mobilnej aplikácie Sprievodca architektúrou Kodane.

Na výstave Zmena našej stopy (Changing our footprint) preskúmate materiály a metódy budúcnosti, ktoré pomáhajú vytvárať udržateľný prechod architektúry. Výstava sa dokonca zamerala na rozprávku o 3 prasiatkach, v ktorej si každé prasiatko postavilo dom z iného materiálu. Výstavu môžete navštíviť do 26. mája 2024.

Praktické info o DAC

Centrum je otvorené od piatka do stredy od 10.00-18.00 h a štvrtky od 10.00-21.00 h. Vstupenka stojí 50 dkk/6,70 eur/os. V centre môžete platiť platobnou kartou. Vstupenky si môžete rezervovať aj on-line. Po prehliadke sa môžete občerstviť v kaviarni na streche budovy, príp. si kúpiť knihu o architektúre alebo darček v dizajnovom obchode na prízemí. V centre mi uznali novinársky preukaz.

Prečítajte si aj tieto články z Kodane:

• Dánsko pred 1. cestou
• Kodaň – Návod na prežitie
• Nyhavn a okolie
• Christianshavn
• Norreport
• Slotsholmen

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 23. aprílu 2024 (1 eur = 7,4607 dkk).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Kodani – Strøget, Rådhuspladsen a okolie je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do mesta Benátky dostať?

Benátky sa nachádzajú v regióne Benátsko na severovýchode Talianska. Ku koncu októbru 2023 mali takmer 250 tisíc obyvateľov.

Autobusom

Autobusová stanica sa nachádza (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Santa Croce.

Vlakom

Železničná stanica Stazione di Venezia Santa Lucia sa nachádza (2 km/29 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) v štvrti Cannaregio.

Do Benátok som cestoval priamym vlakom z Trevisa. Cesta trvala 31-36 minút a cestovný lístok stál 3,80 eur/os. V prípade, že máte otvorený lístok, nezabudnite si ho označiť v označovači na nástupišti.

Lietadlom

Letisko Marco Polo Benátky (Aeroporto di Venezia Marco Polo) sa nachádza 10 km severne od námestia Piazza San Marco.

Kde v meste Benátky získať info?

Na ostrovnej časti mesta Benátky sa nachádzajú 3 turistické informačné centrá:

• Venezia Unica IAT Piazza San Marco (170 m/2 min. pešo západne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti San Marco. Pracujú tu veľmi milé pani informátorky.
• infocentrum Venezia Unica Stazione FS Santa Lucia IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na ľavej strane námestia pred železničnou stanicou v štvrti Cannaregio,
• Venezia Piazzale Roma IAT (2,1 km/31 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza vo vnútri parkoviska Autorimessa Comunale v štvrti Santa Croce. Prekvapilo ma, že každé infocentrum v Benátsku, ktoré som navštívil, malo pre návštevníka mapu mesta zdarma, len Benátky nemali.

Na pevninskej časti Benátok poskytujú informácie v ďalších 3 infocentrách – na letisku, v časti Mestre a v časti Dolo.

Čo v meste Benátky robiť, vidieť a navštíviť?

Ostrovné Benátky tvorí 7 mestských štvrtí:

• Cannaregio,
• Castello,
• Santa Croce,
• San Polo,
• San Marco,
• Dorsoduro,
• Giudecca.

V článku sa podrobnejšie zameriam na 3 z nich:

• San Polo,
• San Marco,
• Castello.

San Polo

Najstaršia a možno aj jedna z najautentickejších mestských štvrtí Benátok.

Most pŕs (Ponte de le Tette)

Benátky 16. storočia boli veľmi kozmopolitným mestom. Cez mesto prechádzali obchodníci, pútnici, cudzinci každého druhu. Zo 170 tisíc obyvateľov bolo viac ako 11 tisíc kurtizán. Fenomén kurtizán podporovala dokonca samotná Republika. Asi ste už pochopili, prečo sa Most pŕs (Ponte de le Tette; 1,1 km/16 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) nazýva tak, ako sa nazýva. Prostitútky ukazovali svoje prsia nielen na moste, ale aj z okien priľahlých domov, v ktorých boli nevestince. Kurtizány neukazovali svoje prsia len okoloidúcim cudzincom, ale predovšetkým homosexuálom, ktorých bolo v Benátkach v 16. storočí neúrekom. Bol to jeden z nezmyselných spôsobov Republiky, ako bojovala s homosexualitou. Most zároveň spája štvrte Santa Croce a San Polo.

Trh Rialto (Mercato di Rialto) a rybí trh (Campo della Pescaria)

Ak chcete zistiť, ako chutia, znejú a voňajú Benátky, navštívte Trh Rialto (Mercato di Rialto; 800 m/12 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) a susedný rybí trh (Campo della Pescaria; 850 m/13 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco). Najznámejší trh v Benátkach je aj jedným z najstarších v celom Taliansku. Predávajúci na ňom ponúkajú svoj tovar takmer 1 000 rokov (od roku 1097).

Na trhoch sa miesia vône čerstvého ovocia, zeleniny, rýb, plodov mora, kvetov a korenín. Trhy stále obľubujú domáci, aj keď je ich čoraz menej. Trh Rialto je otvorený od pondelka do soboty od 7.30-15.00 h. Rybí trh je otvorený od utorka do soboty od 7.30-12.00 h. Odporúčam vám navštíviť trhy skoro ráno, aby ste sa vyhli davom zvedavých návštevníkov a nasali tú pravú benátsku atmosféru. Obchodníci sa na trhu zdržiavajú len dovtedy, kým nepredajú všetok svoj tovar, takže sa môže stať, že pred obedom tu už nikoho nenájdete.

Námestie Campo Cesare Battisti

Námestie Campo Cesare Battisti (750 m/11 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je ďalší trh, ktorý susedí s predošlými dvoma. Tento ale môžete pokojne vynechať. Zameriava sa na suveníry a rôzne čačky-mačky pre návštevníkov. Cesare Battisti bol rakúsky politik talianskej národnosti, ktorého počas 1. svetovej vojny popravili rakúske úrady.  

Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto)

Socha z istrijského kameňa podopiera schody, ktoré vedú ku tzv. stĺpu vyhnanstva, nízkemu stĺpu z červenej žuly. Hrbáč z Rialta (Il Gobbo di Rialto; 700 m/10 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) si v priebehu storočí vypočul plno príbehov, pretože pri stĺpe Republika vyhlasovala najdôležitejšie zákony a vynášala rozsudky smrti. Socha stojí oproti údajne najstaršiemu kostolu Benátok.

Most Rialto (Ponte di Rialto)

Rialto pochádza z latinského „Rivus praeltus“, ktoré sa neskôr zmenilo na „rivus altus“, čo znamená hlboký kanál. Práve v tejto oblasti sa usadili prví osadníci. Most Rialto (Ponte di Rialto; 550 m/8 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) je 1. mostom v Benátkach, ktorý postavili na Canal Grande. Dnes vedú ponad kanál 4 mosty. Pomenovali ho po neďalekom trhu Rialto, ktorý rástol na význame. V minulosti mu predchádzal pontónový most, ktorý neskôr nahradil drevený. Aj ten neskôr, v 16. storočí, nahradil súčasný kamenný most. Most spája štvrte San Polo a San Marco.

San Marco

Mosty, schody, námestia, veže a paláce. V štvrti San Marco, najrušnejšej štvrti Benátok, si prídu na svoje všetci milovníci architektúry.

Most akadémie (Ponte dell’Accademia)

Most akadémie (Ponte dell’Accademia; 1 km/14 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) je po moste Rialto druhým mostom, ktorý postavili ponad Canal Grande. Po rozpadnutí konštrukcie železného mosta z roku 1854 vypísali súťaž na stavbu nového mosta. V roku 1933 postavili dočasný drevený most, ktorý vydržal až do 80. rokov. V roku 1984 prehnitý drevený most nahradila jeho verná replika, tentoraz nielen z dreva, ale aj ocele. Most spája štvrte San Marco a Dorsoduro. Z mostu sa vám naskytne snáď najkrajší výhľad na baziliku Santa Maria della Salute a paláce na oboch stranách kanála.

Kostol Chiesa di Santa Maria del Giglio

O kostoloch nezvyknem často písať. V Benátkach je ale jeden, ktorý ma zaujal. Nie svojou sakrálnou stránkou, ale tou svetskou. Na barokovej fasáde kostola Chiesa di Santa Maria del Giglio (550 m/8 min. pešo juhozápadne od námestia Piazza San Marco) sa totiž nachádzajú podoby miest, ktoré v tom čase patrili Republike. Okrem Benátok tu napr. uvidíte aj Rím, Padovu z Talianska, Split, Zadar v dnešnom Chorvátsku, Korfu a Iraklio v dnešnom Grécku. Ak by ste chceli kostol vidieť aj zvnútra, je otvorený od pondelka do soboty od 10.30-17.00 h a vstupenka stojí 3,50 eur/os.

Palác Palazzo Contarini del Bovolo

Viac ako samotný renesačný palác Palazzo Contarini del Bovolo (450 m/6 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) ma zaujalo točité schodisko, ktoré k nemu pristavali v 15. storočí. Benátsky výraz bovolo znamená slimák. Schody som raz videl v detstve na obrázku a už som ho viac nedostal z hlavy. Palác síce neponúka výhľad na Canal Grande, napriek tomu má výsadné postavenie. Stojí v rovnakej vzdialenosti od mosta Rialto, obchodného centra Benátok a námestia Piazza San Marco, politického centra bývalej republiky. Veža z červených tehál cotto a bieleho istrijského kameňa má výšku 28 m a na jej vrchol vedie 80 schodov. Schodisko je otvorené od novembra do februára denne od 9.30-17.30 h a od marca do októbra denne od 10.00-18.00 h. Vstupenka stojí 8 eur/os.

Námestie Piazza San Marco

Námestie Piazza San Marco je srdcom mesta Benátky. V mojom prípade ho ale nezaplavili davy návštevníkov. Koncom novembra ho zaplavila voda z lagúny. Väčšina návštevníkov bola na opačnej strane námestia, kde sa pohybovali od jednej atraktivity k druhej len po provizórnych pontónoch.

Zvonica (Campanilla)

Dominantou námestia a snáď aj celých Benátok je červená zvonica sv. Marka (Campanilla). Veža má výšku 99 m a v minulosti pomáhala lodiam dostať sa bezpečne do prístavu. Je prototypom všetkých zvoníc v lagúne. Postavili ju v 12. storočí a do súčasnej podoby prestavali v 16. storočí. V roku 1902 sa veža náhle zrútila. Z 5 pôvodných zvonov sa zachoval len ten najväčší, ktorý sa volá marangona. Ohlasoval začiatok a koniec práce pre marangoni (remeselníkov), ktorí pracovali v lodeniciach. Dnes zvoní dvakrát denne, na poludnie a o polnoci. Benátčania vežu prestavali presne tak, ako bola. Zvonica je otvorená denne od 9.30-21.15 h. Vstupenka stojí 10 eur/os.

Stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) a stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro)

Východný žulový stĺp sv. Marka (Colonna di San Marco) nesie bronzovú sochu okrídleného leva, ktorá je symbolom 1. patróna Benátok. Západný, taktiež žulový, stĺp sv. Teodora (Colonna di San Todaro) nesie sochu 2. patróna Benátok, tiež ochrancu mesta. V 18. storočí sa medzi stĺpmi vykonávali popravy. Miestni stále veria, že prechod pomedzi stĺpy prináša nešťastie.

Hodinová veža (Torre dell’Orologio)

Renesančná hodinová veža (Torre dell’Orologio) stojí v severnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Veža pochádza z roku 1499 a spoznáte ju podľa 3 ciferníkov: veľký okrúhly ciferník s 24 hodinami, 12 znameniami zverokruhu a súvisiacimi súhvezdiami, fázami slnka a mesiaca v strede, ciferník s latinskými číslicami pre hodiny a ciferník s arabskými číslicami pre minúty po stranách balkóna. Na terase je umiestnený zvon s 2 bronzovými Maurmi, ktorí odbíjajú hodiny svojimi kladivami. Bočné krídla veže pristavali o niekoľko rokov neskôr. Komentovanú prehliadku so sprievodcom v taliančine, angličtine alebo francúzštine si musíte rezervovať vopred on-line. Prehliadky v angličtine sú v pondelky o 11.00 h a 14.00 h, v utorky a stredy o 12.00 h a 14.00 h, štvrtky o 12.00 h, piatky o 11.00 h, 14.00 h a 16.00 h, soboty o 14.00 h a 16.00 h, nedele o 11.00 h. Prehliadka trvá asi 1 hodinu. Vstupenka stojí 14 eur/os.

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco)

Bazilika sv. Marka (Basilica di San Marco) v byzantskom štýle stojí vo východnej časti zástavby rovnomenného námestia. Prvý kostol postavili v týchto miestach už v roku 828. Po požiari v roku 976 postavili 2. kostol. Súčasnú baziliku, 3. kostol, začali stavať v roku 1063. Vysvätili ho v roku 1094, keď doňho uložili pozostatky sv. Marka. Potom kostol neustále upravovali, zväčšovali, obkladali mramorom a mozaikami a zdobili stĺpmi a sochami. Baziliku postavili na pôdoryse gréckeho kríža, s byzantskými kupolami a obložili mramorom z Egypta, Sýrie a Palestíny. Bazilika je otvorená od pondelka do soboty od 9.30-17.15 h, v nedeľu od 14.00-17.15 h. Vstupenka stojí 3 eur/os. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line. Komentované prehliadky so sprievodcom dočasne pozastavili.

Dóžov palác (Palazzo Ducale)

Dóžov palác (Palazzo Ducale) sa rozprestiera vo východnej časti zástavby námestia Piazza San Marco. Ku gotickému palácu zo 14.-15. storočia neskôr pridali renesančné a manieristické prístavby. Dóžov palác bol srdcom politického života a verejnej správy Benátskej republiky. Po páde republiky v roku 1797 boli Benátky najprv podrobené francúzskej nadvláde, potom rakúskej a nakoniec sa v roku 1866 stali súčasťou zjednoteného Talianska. V 19. storočí v ňom sídlila knižnica. Štátny úrad na ochranu historických pamiatok v paláci sídli dodnes. V roku 1996 sa Dóžov palác stal súčasťou siete občianskych múzeí v Benátkach.

Dóža bol najstaršou a najvyššou politickou funkciou v Benátskej republike, bol tiež jedinou benátskou autoritou, ktorá zastávala doživotný úrad. Nemal výkonnú, zákonodarnú ani rozhodovaciu právomoc a nesmel samostatne vykonávať žiadnu vládnu funkciu. Napriek tomu dóža, ktorý bol volený z najstaršej a najzaslúžilejšej benátskej šľachty, reprezentoval štát a mal rôzne veľmi dôležité symbolické funkcie týkajúce sa autority a lesku republiky.

Počas prehliadky uvidíte štátne miestnosti, súkromné apartmány, súdne a poradné siene, väznice a zbrojnicu. Palác je otvorený od novembra do marca denne od 9.00-18.00 h a od apríla do októbra denne od 9.00-19.00 h. Vstupenka stojí 30 eur/os. Pri nákupe on-line minimálne 30 dní pred termínom prehliadky stojí 25 eur/os. a zahŕňa Dóžov palác, Museo Correr, Museo Archeologico Nazionale a Biblioteca Nazionale Marciana. Audio-sprievodca stojí 5 eur/os.

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri)

Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) spája štvrte San Marco a Castello. Zároveň spája Dóžov palác s väzením. Postavili ho v roku 1614. Prezývka pochádza z dôb romantizmu. Väzni sa cez most presúvali z paláca do cely. Na moste sa ešte raz pozreli von oknom na lagúnu, ktorá predstavovala slobodu, a povzdychli si. Ak by ste chceli most vidieť aj zvnútra, je súčasťou prehliadkového okruhu Dóžovho paláca. Prevádzková doba a vstupné platia pre Dóžov palác.

Castello

Rušná promenáda, parky a záhrady, sochy a súsošia, múzeum námornej histórie či prístav z 12. storočia. Niet divu, že Castello patrí medzi moje najobľúbenejšie štvrte Benátok.

Riva degli Schiavoni

Riva degli Schiavoni je rušnou promenádou neďaleko námestia Piazza San Marco. Za svoj názov vďačí námorníkom a obchodníkom z Dalmácie, ktorí pri nej kotvili svoje lode. Dalmácia bola známa ako Slavonia alebo Schiavonia a kedysi patrila pod Benátsku republiku. Z ulice sa vám naskytnú pekné výhľady nielen na centrum Benátok, ale aj Palladiovu baziliku San Giorgio Maggiore. V strede ulice stojí pamätník Viktorovi Emanuelovi II., 1. kráľovi zjednoteného Talianska. Ulicu lemujú stánky so suvenírmi, pripravte sa preto na davy návštevníkov.

Parky a záhrady štvrte Castello

Ako budete ďalej pokračovať po promenáde, budete prechádzať okolo malého parku Giardini della Marinaressa (1,3 km/19 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). V parku som si plánoval posedieť, ale práve vtedy tam robili nejakú jesennú údržbu, ak to tak môžem nazvať. Tak som pokračoval po pobreží ďalej až do Záhrad bienále (Giardini della Biennale; 1,8 km/26 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco).

Benátske bienále je už viac ako storočie jednou z najprestížnejších kultúrnych inštitúcií na svete. Organizuje medzinárodné podujatia v oblasti súčasného umenia v Benátkach spolu so sériou stálych aktivít, ako sú workshopy a projekty pre školy.

Záhrady s pavilónmi však uzatvorili kvôli prehliadke architektúry. Nakoniec som si sadol až v pamätnom parku padlým počas 1. sv. vojny (Parco delle Rimembranze; 2,2 km/31 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) do tieňa hustých borovíc, ktoré ma chránili pred silným vetrom z lagúny. Okolo mňa boli len domáci Benátčania, ktorí si išli zabehať, vyvenčiť psa alebo len tak sa porozprávať so susedkou. Vychutnal som si pokoj, únik od ruchu návštevníkov a výhľad na centrum Benátok.

Pamätník benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta)

Po ceste do parkov a záhrad budete prechádzať okolo pamätníka benátskej partizánky (Monumento alla Partigiana Veneta). V roku 1944 nacisti verejne popravili 7 benátskych partizánov. Pamätník, 1 200 kg vážiaca bronzová socha ženy, je trochu nezbedný. Umiestnili ho totiž na breh a to, či ho uvidíte závisí od odlivu. Keďže hladina vody sa dvihla aj v centre Benátok, predpokladal som, že pamätník neuvidím. A mal som pravdu. Ukrýval sa predo mnou pod hladinou.

Pamätník Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi)

Ak po ceste naspäť do centra zabočíte za Záhradami bienále doprava, ocitnete sa pri monumentálnom pamätníku Giuseppe Garibaldiho (Monumento a Giuseppe Garibaldi; 1,5 km/22 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco). Garibaldi je národným hrdinom, bojoval za zjednotenie Talianska. Pri jeho nohách tróni lev a z druhej strany pamätníka stojí socha Josepha Zolliho, partizána, ktorý zomrel krátko predtým počas expedície v Mille.

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia)

Múzeum námornej histórie v Benátkach (Museo Storico Navale di Venezia; 1,1 km/15 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) je najvýznamnejším múzeom svojho druhu v Taliansku. Založili ho v roku 1919 a sídli v priestoroch bývalej sýpky. Oboznámite sa s dlhými a slávnymi námornými dejinami Benátok, avšak aj kratšou históriou talianskeho námorníctva.

Uvidíte lode v životnej veľkosti, modely plavidiel, modely starých benátskych pevností, zbrane, vlajky, uniformy, knihy, mapy, grafiky, maľby, navigačné prístroje, pamätné predmety, či zbierku mušlí na najvyššom poschodí. Zaujal ma model bucentaura (Il Bucintoro), pozláteného slávnostného člna benátskych dóžov, ktorý zničili napoleonské vojská v roku 1798.

Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Na 5 podlažiach prejdete 42 miestnosťami. Múzeum je otvorené od stredy do pondelka od 11.00-17.00 h. Vstupenka stojí 10 eur. V múzeu mi uznali novinársky preukaz.

Lodný pavilón (Padiglione delle Navi)

Pôvodná veslárska dielňa a sklad zo 16. storočia sa premenili na vysunutú expozíciu múzea, Pavilón lodí (Padiglione delle Navi; 1,2 km/17 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco), ktorá vystavuje typické benátske lode, gondoly, pracovné člny, vojenské člny, či pretekárske lode. Lodný pavilón je momentálne zatvorený. Múzeum môžete navštíviť on-line.

Arzenál (Arsenale di Venezia)

Slovo arzenál pochádza z arabského daras-sina’ah, čo znamená dom obchodu. Benátčania to poznali vďaka častým obchodným kontaktom s východom. Počiatky arzenálu (Arsenale; 1,6 km/23 min. pešo východne od námestia Piazza San Marco) siahajú do 2. polovice 12. storočia. Sústreďovala sa tu výroba všetkých lodí, ktoré sa plavili po Stredozemnom mori. Benátky excelovali v dizajne a stavbe lodí.

Benátske bienále bolo 1. subjektom, ktorý aktivoval iniciatívu na opätovné využitie jednej z budov arzenálu, Corderie, ako výstavného miesta pre 1. Bienále architektúry v roku 1981. Takmer polovica plochy patrí Ministerstvu obrany – talianskemu námorníctvu. Ďalšie objekty využívajú Národná výskumná rada – Inštitút námorných vied, konzorcium Venezia Nuova, Medziregionálny dohľad pre verejné práce a súkromná inžinierska spoločnosť.

Monumentálny portál postavili v 15. storočí podľa starých rímskych víťazných oblúkov. Dominuje mu okrídlený lev sv. Marka, symbol mesta. Brána je zároveň pamätníkom námorného víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571. Vchod ďalej zdobia alegorické sochy a levy. Veľkoleposť arzenálu oslavuje aj Dante vo svojej Božskej komédii. Severný arzenál je otvorený od pondelka do piatka od 8.00-15.00 h. Ostatné časti sú prístupné len príležitostne.

Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni)

Pred bazilikou sv. Jána a Pavla sa vypína bronzový jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho (Statua di Bartolomeo Colleoni; 850 m/12 min. pešo severovýchodne od námestia Piazza San Marco). Bartolomeo Colleoni bol taliansky kondotiér (veliteľ žoldnierov v stredovekom Taliansku) z Bergama, ktorý sa stal generálnym kapitánom Benátskej republiky. Po svojej smrti venoval veľkú časť svojho majetku republike pod podmienkou, že mu na námestí Piazza San Marco postaví pamätník. Mestské stanovy to však zakazovali a tak mu postavili pamätník pred nemocnicou a múzeom lekárskych nástrojov Scuola grande di San Marco, ktorá však niesla jeho meno.

Kde sa v meste Benátky najesť?

Tratoria-Pizzeria Sottoprova (1,2 km/18 min. pešo juhovýchodne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza na rušnej ulici Via Giuseppe Garibaldi plnej reštaurácií, kaviarní a obchodov v štvrti Castello. Napriek tomu, že reštaurácia podáva špeciálne turistické menu, cítil som sa v nej ako miestny. Okolo mňa sedeli samí Taliani, robotníci, ktorí pracovali na neďalekej stavbe. Ako teplé predjedlo som ochutnal spaghetti Bolognese s poriadnou dávkou parmezánu, aj keď nepochádzajú práve z tejto oblasti. Hlavný chod som si objednal grilované kuracie prsia s rozmarínom a vyprážanými zemiakovými hranolčekmi. Zahrial som sa teplým čajom. Za obed som zaplatil 22 eur, vrát. 2-eur poplatku coperto. Cena zodpovedala kvalite jedla. V reštaurácii môžete platiť platobnou kartou.

Kam v meste Benátky zájsť na kávu?

V Benátkach sa mi podarilo natrafiť na typické talianske kaviarne.

Bar Caffè SenzaNome

Bar a kaviareň BezMena (Bar Caffè SenzaNome; 1,7 km/24 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco) sa nachádza v štvrti Cannaregio. Veľmi som sa potešil, keď sa mi aj na záver môjho výletu v Benátkach podarilo natrafiť na typickú taliansku kaviareň. Ochutnal som tradičnú benátsku sušienku Zaeti z kukuričnej múky, pšeničnej múky, cukru, vajec, masla a hrozienok. Sušienku som zapil espressom a keďže bolo po piatej, doprial som si aj mnou tak milované Negroni. Za účet som zaplatil 12,30 eur. V barokaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Bar Chiaranda

Bar Chiaranda sa nachádza len 200 m/3 min. pešo severozápadne od námestia Piazza San Marco. Kaviareň som si vyhliadol po tom, čo do nej vošli traja Taliani. Mal som chuť na autentickú taliansku kávu so všetkým, čo k tomu patrí. Káva pekne na stojáka v rohu miestnosti. Kým espresso stojí na námestí okolo 8 eur, v tomto kaviarňo-bare som zaň zaplatil len 1,50 eur. To je cena, ktorá prekvapila aj mňa. V kaviarni môžete platiť platobnou kartou.

Prečítajte si aj o týchto výnimočných lokalitách:

• Obrov chodník v Severnom Írsku
• Staré mesto Valencie
• Tétouan – Andalúzia v Maroku

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma, ak nie je uvedené inak.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Benátky sú len jedny je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

1. Tržnica sv. Juraja (St. George’s Market)

Tržnicu sv. Juraja (St. George’s Market; 700 m/9 min. pešo juhovýchodne od centra Belfastu) postavili v rokoch 1890-1896. V roku 2023 ho označili za najlepší veľký krytý trh Spojeného kráľovstva. Čerstvé miestne produkty, živá hudba a skvelá atmosféra. Piatkový rozmanitý trh tvorí vyše 200 stánkov s ovocím, zeleninou, rybami, starožitnosťami a teplým jedlom. Sobotný trh ponúka potraviny a remeselné výrobky. Pri šálke horúcej kávy si vypočujete miestnych hudobníkov. Nedeľný trh v sebe kombinuje to najlepšie z predošlých dní s ešte väčším dôrazom na miestnych remeselníkov a ich výrobky. Tržnica sv. Juraja je otvorená v piatok od 8.00-14.00 h, v sobotu od 9.00-15.00 h a v nedeľu od 10.00-15.00 h. Tržnicu mesta Belfast môžete navštíviť zadarmo. Za 250 g balenie kávy som zaplatil 6,50 gbp/7,89 eur.

2. Botanické záhrady (Botanic Gardens)

Botanické záhrady (Botanic Gardens; 1,6 km/21 min. pešo južne od centra Belfastu) založila v roku 1828 Botanická a záhradnícka spoločnosť Belfastu v južnej časti mesta. V záhradách uvidíte exotické druhy stromov a rastlín z južnej pologule. Každoročne od roku 2011 do roku 2021 záhrady ocenili zelenou vlajkou za najlepšie otvorené priestranstvo v Spojenom kráľovstve.

Prehliadka botanických záhrad

Hneď pri vstupe do botanických záhrad vás uvíta socha lorda Kelvina, írsko-škótskeho fyzika a vynálezcu, po ktorom pomenovali jednotku teploty kelvin. Kelvinova stupnica za svoj začiatok považuje absolútnu nulu, čo je – 273 ^oC.

Okrem samotných záhrad určite navštívite aj Palmový dom (1852) a tropickú roklinu. Tropickú roklinu postavili v rokoch 1887- 1889. Roklinu vytvoril Charles McKimm, hlavný architekt botanických záhrad Belfastu. Do stien zasadili niekoľko jaskýň, ktoré osvetlili sviečkami a vybavili zrkadlami, aby vytvorili zaujímavé svetelné efekty. Roklinu neskôr viackrát rozšírili. V roku 1980 postavili strechu s hliníkovým rámom, pridali zavlažovací systém, vykurovací systém a dodatočné osvetlenie.

V rokoch 2013-2018 prešla roklina kompletnou obnovou. Pridali najmodernejší systém zahmlievania, výťah a informačné panely. V rokline rastú papraď, orchidea, banán, škorica, bromélia a niektoré z najstarších semenných rastlín na svete.

Praktické info

Botanické záhrady mesta Belfast sú prístupné zadarmo celoročne od 7.30 h ráno, najdlhšie v auguste do 21.00 h, najkratšie od konca novembra do konca decembra do 16.30 h. Palmový dom je otvorený od pondelka do nedele od 10.00-16.00 h. Tropická roklina je otvorená od pondelka do nedele od 10.00-15.30 h.

3. Múzeum Ulsteru (Ulster Museum)

Priamo v areáli botanických záhrad hrdo stojí Múzeum Ulsteru (Ulster Museum; 1,8 km/23 min. pešo južne od centra Belfastu). Je len a len na vás, kde začnete s objavovaním múzea. Odporúčam vám vyviezť sa výťahom celkom hore a prezerať si jednotlivé expozície pri schádzaní dole.

Expozície:

• Umenie – rôzne druhy umenia (maľby, móda, fotografie, úžitkové umenie, súčasné umenie) od 16. storočia až do súčasnosti, ktoré vytvorili miestni, národní, ale aj medzinárodní umelci. Odporúčam vám obraz Katarakt IV od Bridget Riley, ktorá bola priekopníčkou „op art“, forma maľby ktorá dáva optickú ilúziu pohybu (4. a 5. poschodie).
• Príroda – prírodovedné zbierky (minerály, paleontológia, zoológia a botanika). Najstaršie zbierky majú viac ako 4 miliardy rokov. Určite nevynechajte výstavu Prvky, kde sa dozviete, koľko prvkov má vplyv na náš každodenný život (3. poschodie).
• História – história provincie od 1. írskych osadníkov (okolo roku 8 tisíc pred n. l.) z doby kamennej, cez dobu bronzovú a železnú, dozviete sa, ako sa šírilo kresťanstvo na začiatku stredoveku, alebo o nájazdoch Vikingov na jeho konci. Samostatné miestnosti sa venujú starovekému Egyptu a predmetom z vraku španielskej galeóny Girona z roku 1588. Múzeum ide s dobou a v novej krátkodobej výstave sa venuje dekolonizácii, diverzite a inklúzii. Obdobie novoveku a najnovších dejín zachytáva expozícia Moderná história 1500-1968. Posledné expozície Hlasy 68 a The Troubles and beyond (občiansko-politický konflikt v Severnom Írsku od konca 60. rokov 20. storočia do súčasnosti) sa venujú kľúčovým udalostiam v histórii Severného Írska za posledných viac ako 50 rokov a ich vplyvu na každodenný život. (1. a 2. poschodie).
• Okno na náš svet – zaberá 3 poschodia centrálnej časti múzea. Uvidíte v ňom najzaujímavejšie predmety z každej zbierky.

Praktické info

Stále expozície dopĺňajú krátkodobé výstavy. Múzeum je otvorené celoročne od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 2 hodiny. Vstup do múzea v meste Belfast je zadarmo. V kaviarni a darčekovom obchode môžete platiť aj platobnou kartou.

4. Radnica mesta Belfast (Belfast City Hall)

Viktoriánska Radnica mesta Belfast (Belfast City Hall; 100 m/1 min. pešo južne od infocentra). Kráľovná Viktória udelila Belfastu štatút mesta v roku 1888. To si vyžadovalo novú a veľkolepú budovu. Radnicu v neobarokovom štýle navrhol Alfred Brumwell Thomas. Svoje brány prvýkrát otvorila 1. augusta 1906.

Prehliadka Radnice mesta Belfast

Prehliadky začínajú v mramorovej rotunde pri nástennej maľbe Johna Lukea. Potom uvidíte portréty primátorov a v obliekarni sa oboznámite s mestskými insígniami. Vrcholom prehliadky bude Poradná sieň, v ktorej sa raz mesačne stretáva 60 členov mestskej rady. Sadnúť si na ich miesta môžete dokonca i vy. Pani sprievodkyňa (pýtajte sa na Kerenu) vám dokonca urobí aj fotografiu na pamiatku. Na opačnej strane miestnosti uvidíte 2 kráľovské tróny, na ktorých sedeli kráľ Juraj V. so svojou manželkou kráľovnou Máriou počas štátneho otvorenia parlamentu Severného Írska v roku 1921.

Vedeli ste, že pri úprave radnice pôsobili tí istí remeselníci, ktorí vykonávali aj posledné úpravy na Titanicu?

Prehliadku ukončíte v miestnostiach radnice, ktoré slúžia na organizovanie podujatí. Pri východe z radnice si pozrite aspoň zlomok z 25 vitráží, ktoré sú roztrúsené po celej radnici. Niektoré sú pôvodné ešte z roku 1906, zatiaľ čo nové pribúdajú postupne. Titanic sa napr. objavuje na „Okne storočnice“ na prízemí v severovýchodnej chodbe.

Praktické info

Prehliadky sa organizujú celoročne denne od apríla do septembra od pondelka do piatka o 11.00 h, 14.00 h, 15.00 h a 16.00 h, v soboty a v nedele o 12.00 h, 14.00 h, 15.00 h a 16.00 h. Od októbra do marca sa prehliadky konajú od pondelka do piatka o 11.00 h, 14.00 h a 15.00 h a cez víkendy o 12.00 h, 14.00 h a 15.00 h. Prehliadka trvá približne 1 hodinu. Počas prehliadky uvidíte aj miestnosti, kam sa návštevník bežne nedostane. Radnicu mesta Belfast navštívite zadarmo. Vstupenky si vyzdvihnete v deň prehliadky na recepcii radnice.  

Výstava v Radnici mesta Belfast

Radnicu môžete navštíviť aj samostatne. Na prízemí východného krídla radnice sa v 16 miestnostiach nachádza stála výstava o histórii mesta od jeho založenia v roku 1613 do súčasnosti. Výstava je otvorená celoročne denne od pondelka do piatka od 9.30-17.00 h a cez víkendy a sviatky od 10.00-17.00 h. Vstup na výstavu je bezplatný. Vstupenky si môžete rezervovať vopred on-line.

Pamätníky Radnice mesta Belfast

V areáli radnice sa nachádza 19 sôch a pamätníkov, ktoré sa viažu k ľuďom, udalostiam a histórii spätej s mestom. Pomník Titanic má podobu ženskej postavy smrti alebo Osudu, ktorá sa pozerá na 2 morské nymfy. Tie vystupujú z vĺn s telom utopeného námorníka v náručí. V roku 1920, keď pamätník vznikol sa predpokladalo, že na Titanicu zomrelo len 22 miestnych ľudí.

Na obete Titanicu si môžete zaspomínať aj v Pamätnej záhrade Titanicu (Titanic Memorial Garden). Záhradu otvorili 15. apríla 2012 na 100. výročie potopenia lode. Na 9 m dlhom podstaci sú uvedené mená všetkých 1 512 obetí katastrofy.

Titanic dopĺňa pamätník Williama Pirrieho, výkonného riaditeľa lodenice Harland & Wolff a primátora Belfastu v 1896-1898. Bol nápomocný pri myšlienke Titanicu, ale aj novej budovy radnice. Pamätník odhalili v roku 1924 po jeho smrti.

Pamätníky sú otvorené od mája do septembra od 7.00-21.00 h a od októbra do apríla od 7.00-19.00 h.  

5. Univerzita Kráľovnej (Queen’s University)

Len pár metrov severne od Múzea Ulsteru stojí Univerzita Kráľovnej (Queen’s University; 1,6 km/21 min. pešo južne od centra Belfastu). Univerzitu založila kráľovná Viktória v roku 1845. Postavil ju Charles Lanyon v tudorovskom štýle z červených tehál a medovo sfarbeného pieskovca. Vysoké školy kráľovnej Viktórie boli pôvodne 3. Ďalšie 2, v Corku a Galway, síce ešte stále slúžia svojmu účelu, už sa tak nenazývajú. Areál univerzity tvorí približne 250 budov. Na informačnom pulte pri hlavnom vchode si vyzdvihnite brožúru, ktorá upozorňuje na významné architektonické prvky budov. Areálom univerzity mesta Belfast sa môžete poprechádzať sami zadarmo.

6. Pouličné umenie

Za umenie v uliciach mesta Belfast sa neplatí, je zadarmo.

Šéfkuchár (The Chef) alebo tiež Hrniec s homárom (Lobster pot)

Mladého šéfkuchára, ktorý drží homára, vytvoril austrálsky umelec Smug, jeden z najtalentovanejších pouličných umelcov sveta, v roku 2016. Často zobrazuje postavy, ktoré stretol, alebo ktorých príbeh ho nejakým spôsobom ovplyvnil. Nástennú maľbu nájdete neďaleko Pamätných hodín princa Alberta (650 m/8 min. pešo severovýchodne od centra Belfastu).

Veverička (Squirrel)

Obrovskú veveričku na boku budovy The Irish News (900 m/11 min. pešo severne od centra Belfastu) namaľoval belgický umelec R. O. A. v rámci projektu Hit the North 2023.

Pravda našim slovám (True to our words)

Nástenná maľba Pravda našim slovám krášli opačný bok budovy The Irish News na ulici Donegal street. Tri tváre s rôznymi výrazmi vytvorila v roku 2016 umelkyňa z Los Angeles Christina Angelina. Dielo je komentárom k dôležitosti jazyka. Slová unikajú z Pandorinej skrinky, ktorú drží žena v spodnej časti maľby. Účinok slov sa prejavuje vo výrazoch žien vyššie.

Súboj Belfastu: Tanec pri svetle sviečky (Duel of Belfast: Dance by candlelight)

Nástenná maľba Súboj Belfastu (Duel of Belfast, 750 m/10 min. pešo severovýchodne od centra Belfastu) na ulici Hill street patrí medzi najvýznamnejšie diela pouličného umenia Belfastu. Maľbu vytvoril ešte v roku 2012 írsky umelec Conor Harrington. Umelec v nej kritizuje koloniálny západ. Dve historické postavy bojujú o mŕtve zviera, zatiaľ čo 3. osoba sa prizerá. Muži sú tak pohltení bojom a nárokovaním si bezcennej ceny, že si vôbec nevšimli, ako svet okolo nich upadá.

7. Uličky Belfastu

Nejaké to pouličné umenie zadarmo nájdete aj v uličkách mesta Belfast. A tam, kde nie je umenie, je určite bar s írskym pivom.

Commercial Court

Ulička Commercial Court (Obchodný súd; 750 m/9 min. pešo severovýchodne od centra Belfastu) je nepochybne jednou z najfotografovanejších a najrušnejších (predovšetkým v podvečerných hodinách) uličiek Belfastu. Natrafil som na ňu čírou náhodou, aj keď som ju ešte pred návštevou mesta videl na niekoľkých fotografiách, keď som hľadal ďalšiu nástennú maľbu. Aj som myslel, že sa tu zastavím na jedno, ale pri bare bolo tak rušno, že som to radšej vzdal a pokračoval v prehliadke mesta.

Pottinger‘s Entry

Uličky Pottinger‘s Entry, Joy‘s Entry a Crown Entry spájajú ulice Hill street a Ann street. V každej z nich nájdete zašitý bar, obchody i nejaké to pouličné umenie. Hneď v prvej z nich uvidíte nástennú maľbu Duch obchodu (Spirit of Commerce). Maľbu vytvoril umelec Irony. Má symbolizovať novú cestu vpred. Stred maľby tvorí postava, socha na prove lode, ktorá sa pozerá smerom k nebu. Stavba lodí je hlavný centrom obchodu v Belfaste už storočia. Postava evokuje pocit nadšenia a možno odráža mesto, ktoré samo napreduje.

Joy‘s Entry

Uličku Joy’s Entry pomenovali po Francisovi Joyovi, ktorý založil v roku 1737 Belfast News Letter, 1. denník na Britských ostrovoch.

Crown Entry

V hostinci Peggy Barclay v uličke Crown Entry založil v roku 1791 Wolfe Tone Spoločnosť zjednotených Írov, írsku tajnú revolučnú organizáciu.

Wine Cellar Entry

Ulička Wine Cellar Entry sa ukrýva severne od vyššie uvedených uličiek. Biely hostinec, ktorý na nej stojí, je najstarším hostincom Belfastu.

+ 8. Námorná míľa

Nezabudnite sa prejsť pobrežím Belfastu po pešej trase Námorná míľa, ktorá vás oboznámi s námornou a priemyselnou minulosťou mesta. Pešia prechádzka po pobreží mesta Belfast je zadarmo.

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňom úhrady.  

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo navštíviť v meste Belfast zadarmo? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Miklošičeva cesta, Družstevná banka a Ľudová pôžičková banka

Miklošičeva cesta spája železničnú stanicu s centrom mesta (Prešernov trg). Stoja na nej významné paláce – Družstevná banka (č. 8; Vurnikova hiša; 240 m/3 min. pešo severne od turistického informačného centra, ďalej už len TIC) a Ľudová pôžičková banka (č. 4; 200 m/3 min. pešo severne od TIC). Družstevnú banku navrhol v roku 1921 Ivan Vurnik a geometrické vzory v slovinskej trikolóre – biela, modrá a červená – namaľovala v roku 1922 jeho manželka Helena. Banka je najlepším príkladom slovinskej národnej architektúry.

Ľudová pôžičková banka vznikla v roku 1908. Na jej vrchole si všimnite 2 ženské postavy, ktoré držia symboly priemyslu (včelí úľ) a bohatstva (kabelka). Obidve budovy nie sú prístupné verejnosti.

Prešernov trg, Prešernov pamätník, Palác Urbanc a Hauptmannov dom

Námestie Prešernov trg (85 m/1 min. pešo severne od TIC) je samotným centrom Ľubľany. Vzniklo z cestnej križovatky pred jednou z mestských brán, ktorá kedysi viedla do stredovekej Ľubľany. V strede námestia sa vypína Prešernov pamätník (Prešernov spomenik). France Prešeren (1800-1849) bol slovinský básnik a právnik. Na podstavci sú motívy z jeho básní.

Vedeli ste, že básnikova socha hľadí priamo do okna jeho milovanej Julije Primičovej, ktorá naňho stále čaká vo svojom dome na Wolfovej ulici?

V severovýchodnom cípe námestia stojí palác Urbanc (Urbančeva hiša; 160 m/2 min. pešo severne od TIC). Spoznáte ho podľa obrovských bannerov na jeho fasáde. V jeho vnútri sa nachádza najstarší obchodný dom v Ľubľane, ktorý otvoril svoje dvere nákupu chtivým zákazníkom už v roku 1903. Architekt pri navrhovaní vychádzal zo súčasných obchodných domov v Grazi, Viedni, Budapešti a Paríži. Na vrchole stojí socha Merkúra, boha obchodu.

V západnej časti námestia zase stojí Hauptmannov dom vo viedenskom secesnom slohu (Hauptmannova hiša; 75 m/1 min. pešo severozápadne od TIC). Je jednou z mála budov, ktorá prestála zemetrasenie v roku 1895. Niektorým pripomína „Žehličku“ (budovu Flatiron) v New Yorku. Dom nie je prístupný verejnosti.

Trojitý most

Trojitý most (Tromostovje; 29 m/1 min. pešo severne od TIC) spája Prešernov trg so starým mestom. Jože Plečnik pridal v rokoch 1929-1932 ku jednému mostu, ktorý vznikol už v roku 1842, ďalšie 2 bočné mosty pre peších, kamenné balustrády a lampy. Pôvodný Nemocničný most sa tak premenoval na Trojitý most. Z bočných mostov vedú navyše schody na terasy nad Ľubľanicou, na ktorých vysadili topole.

Mestni trg a Radnica

Prvým z troch námestí stredovekej Ľubľany je Mestni trg. Dominantou námestia je radnica, pred ktorou stojí Robbova fontána alebo tiež Fontána 3 riek Kraňska (Krka, Sáva a Ľubľanica) z roku 1751. Kraňsko je región, ktorý sa rozprestiera okolo Ľubľany smerom na juh ku hranici s Chorvátskom.

Radnica (Mestna hiša; 110 m/1 min. pešo juhovýchodne od TIC) je sídlom magistrátu Ľubľany. Smelo vojdite dovnútra na 1. nádvorie. Po pravej strane uvidíte mapu Ľubľany z 2. polovice 17. storočia. Brána, nad ktorou sa mapa nachádza vedie na 2. nádvorie s arkádami na 3 podlažiach, na ktorom sa kedysi hrávalo divadlo. V radnici sa v soboty poobede o 13.00 h v minulosti robievali prehliadky so sprievodcom v angličtine, ale nenašiel som k nim už žiadne informácie a rezervačný formulár nefungoval. Vyskúšajte sa na prehliadky opýtať v TIC.

Most obuvníkov

Podľa mňa je Most obuvníkov (Šuštarski most; 300 m/4 min. pešo južne od TIC) najkrajším mostom Ľubľany. V stredoveku spájal 2 hlavné časti Ľubľany – Mestni trg a Novi trg. Most získal svoje meno vďaka dielňam obuvníkov, ktoré sa na ňom nachádzali. Tí žili a obchodovali na moste, aby si odchytili kupujúcich a vyhli sa plateniu mestských daní. Plečnik prestaval most v rokoch 1931-1932. Most spoznáte podľa širokej balustrády s rôzne vysokými stĺpmi zakončenými guľami z umelého kameňa. Stredné stĺpy sú kratšie a nesú lampy.

Novi trg

Námestie Novi trg (500 m/6 min. pešo juhozápadne od TIC) sa rozprestiera na opačnom brehu Ľubľanice. V minulosti sa tu nachádzala murovaná rybárska osada. Južne od námestia sa rozprestieral mestský prístav. V dolnej časti námestia stojí fontána. Naskytne sa vám odtiaľto veľmi pekný výhľad na hrad.

Stari trg a Schweigerov dom

Námestie Stari trg je druhým z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Domy majú ešte i dnes drevené výklady z 19. storočia. Práve z tejto ulice sa dostanete romantickými uličkami a schodmi pešo na hrad.

Schweigerov dom (Schweigerjeva hiša; 400 m/5 min. pešo južne od TIC) spoznáte podľa sochy Atlasa, ktorý podopiera balkón. Titán má zdvihnutý prst pri perách, čím dáva okolo idúcim najavo, aby sa stíšili. Meno majiteľa domu znamená v nemčine mlčať. Dom sa síce nachádza medzi číslami 11 a 15, ale nesie číslo 11a, pretože na čísle 13 sa väčšinou nachádzali nevestince. Dom nie je prístupný verejnosti.

Gornji trg a Herkulesova fontána

Herkulesova fontána (Herkulov vodnjak; 500 m/6 min. pešo južne od TIC) spája ulice Stari trg a Gornji trg. Socha antického poloboha na fontáne je dnes už len kópiou. Jej originál nájdete v radnici. Ulica Gornji trg je tretím z 3 námestí stredovekej Ľubľany. Z ulice sa po ceste dostanete na hrad.

Centrálna tržnica, Plečnikove arkády, Dračí most

Centrálna tržnica (300 m/4 min. pešo východne od TIC na námestiach Vodnikov trg a Pogačarjev trg) je nielen pastvou pre oko, ale aj miestom ruchu, vôní a chutí. Každý deň (okrem nedele) sa zastavte pre čerstvé ovocie a zeleninu na farmárskych trhoch. V krytej tržnici medzi námestiami nakúpite aj syry, ryby, mäso, pečivo, orechy, oleje, …Vybrané piatky od apríla do októbra ochutnajte na námestí Pogačarjev trg celý svet na populárnom trhu Odprta Kuhna (v preklade otvorená kuchyňa).

V Plečnikovej kolonáde (alebo tiež Plečnikových arkádach), ktorú postavili v rokoch 1940-1944, kúpite na hornom podlaží slovinské výrobky, zatiaľ čo na tom dolnom čerstvé ryby.

Dračí most, jeden z najznámejších symbolov Ľubľany, susedí s centrálnou tržnicou (400 m/5 min. pešo západne od TIC). Most postavili v rokoch 1900-1901 v štýle viedenskej secesie. Dračí most bol 1. železobetónovou stavbou v Ľubľane a zároveň bol 1. stavbou v Slovinsku, ktorú pokryli asfaltom. Hovorí sa, že ak ste sa neodfotili na Dračom moste, akoby ste Ľubľanu ani nenavštívili. Fotografiu pri jednom zo 4 drakov som si samozrejme nemohol nechať ujsť ani ja.

Vedeli ste, že namiesto drakov ho mali pôvodne zdobiť okrídlené levy?

Stavidlo na Ľubľanici

Stavidlo na Ľubľanici (Zapornica na Ljubljanici; 1,1 km/13 min. pešo východne od TIC) je jedným z najkrajších stavidiel (mechanizmus uzavierajúci a regulujúci prietok alebo odtok vody), aké som kedy videl. Má podobu symbolického víťazného oblúka, pod ktorým voda opúšťa mesto. Postavili ho v rokoch 1939-1944. Tri kamenné veže pripomínajú architektúru egyptských chrámov. Strechy sú zdôraznené rímsami. Na jednej strane zdobia veže dórske stĺpy s dračími hlavami, zatiaľ čo na druhej iónske stĺpy s ľudskými hlavami. Architekt Jože Plečnik zvýraznil monumentalitu stavidla vytvorením parkov po oboch jeho stranách.

Park Tivoli

Po obede nepadne nič lepšie ako prechádzka na čerstvom vzduchu. Ľubľana ponúka takýchto možností hneď niekoľko. Rozhodli sme sa pre prechádzku v Tivoli, najväčšom parku Ľubľany (1,2 km/14 min. pešo západne od TIC). Park je taký rozľahlý, že sme prešli sotva polovicu. Promenáda v parku je akoby pokračovaním ulice v centre mesta. Dovedie vás až ku Medzinárodnému centru grafického umenia. Spred centra dovidíte zase až na Ľubľanský hrad na protiľahlom kopci. V parku okrem viacerých sôch, fontán a pamätníkov natrafíte aj na veveričky.

Kongresni trg, Park Hviezda a Socha občana z Emony

Kongresové námestie (Kongresni trg; 300 m/4 min. pešo západne od TIC) pomenovali na počesť kongresu Svätej aliancie, ktorý v roku 1821 zvolali Rakúsko, Prusko, Rusko a Neapol a hostila ho Ľubľana. Centrum námestia vypĺňa park Hviezda (Park Zvezda). Západný vstup do parku stráži kópia pozlátenej bronzovej sochy rímskeho patrijica z Emony (Kip Emonec). Južnú časť zástavby tvorí Ľubľanská univerzita. Vo východnej časti zástavby stojí budova slovinskej filharmónie a Matica slovinská.

Trg republike

Námestie Trg republike (550 m/7 min. pešo západne od TIC) je jedným z najškaredších námestí, aké som kedy videl. Celkovú atmosféru námestia určite podčiarklo sychravé počasie, ktoré nás v ten deň sprevádzalo pri prechádzke mestom. Naopak, všetci milovníci socialistickej architektúry ho budú milovať.  Dominantou námestia je dvojica budov, v ktorých sídlia kultúrne a kongresové centrum, univerzitná knižnica, kancelárie, obchody, banky, reštaurácie a kaviarne. Na opačnej strane námestia stojí slovinský parlament. Prehliadky so sprievodcom v slovinčine a angličtine sa konajú každú druhú sobotu medzi 10.00 h a 11.00 h.

Vedeli ste, že 25. júna 1991 vyhlásili na námestí nezávislosť Slovinska?

Rímsky múr a Plečnikova pyramída

V meste natrafíte ešte i dnes na mnohé pamiatky (lepšie povedané ruiny) z rímskych čias. Voľne dostupnou je napr. rímsky múr (Rimski zid na Mirju; 1,1 km/14 min. pešo juhozápadne od TIC), ktorý ohraničoval južnú hranicu rímskeho mesta Emona. Múr sám o sebe možno ani nie je taký zaujímavý ako skôr pyramída, ktorá na ňom vyrástla. V 30. rokoch 20. storočia bol rímsky múr obnovený podľa návrhu Jože Plečnika. Architektov návrh zahŕňal pyramídu, brány, klenbu a park vo vnútri múrov.

Prečítajte si tiež:

• Slovinsko pred 1. cestou
• 5 dôvodov, prečo navštíviť mesto Ľubľana
• Ľubľana – návod na prežitie

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Čo vidieť v Ľubľane zadarmo? je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Vedeli ste, že Bukurešť bola 1. mestom sveta, ktoré osvetlili lampovým olejom? Stalo sa tak už v roku 1856. Vo Viedni inštalovali prvé lampy až o 3 roky neskôr.

Univerzitné námestie (Piața Universității)

Univerzitné námestie (Piața Universității) sa nachádza severne od centra Bukurešti. Názov mu prepožičala univerzita v severozápadnej časti. Cez námestie prechádza modrá linka metra č. M2. Stanica metra Universitate sa nachádza priamo pod námestím. Po ceste z metra na námestie sa v podchode zastavte v Turistickom informačnom a propagačnom centre mesta (Centrul de Informare și Promovare Turistică). Veľmi milá slečna referentka nás vybavila mapou mesta a odporučila aktuálne podujatia.

V juhozápadnej časti námestia môžete v paláci Suțu navštíviť Mestské múzeum Bukurešť (Muzeul Municipiului București – Palatul Suțu). Juhovýchodnú časť vypĺňa pravidelná budova klinickej nemocnice Colțea (Spitalul Clinic Colțea), najstaršej nemocnice v Bukurešti. Funguje nepretržite už od roku 1704. Jej pravidelnosť narúša Kostol svätých 3 hierarchov Colțea (Biserica Sfintii Trei Ierarhi – Colțea). Za kultúrou sa vyberte do Národného divadla „I. L. Caragiale“ Bukurešť (Teatrul Național „I. L. Caragiale“ București) v severovýchodnej časti námestia.

Trieda víťazstva (Calea Victoriei)

Trieda víťazstva (Calea Victoriei) patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie ulice Bukurešti. Ulica dlhá asi 3 km vychádza na severe z Námestia víťazstva (Piața Victoriei) a pokračuje ďalej na juh až ku brehom rieky Dâmbovița. V nedeľu cestu na viacerých úsekoch uzavreli pre autá a spravili z nej ďalšiu pešiu zónu. Bukurešťania sa obliekli do svojich najlepších šiat a vyšli si s rodinou na prechádzku.

Národný vojenský klub (Cercul Militar Național)

750 m/9 min. pešo západne od stanice metra Universitate pri Triede víťazstva (Calea Victoriei) stojí podľa mňa najkrajšia budova mesta – Národný vojenský klub (Cercul Militar Național). Klub postavili v roku 1912. Slúžil kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím potrebám rumunskej armády. Kultúrnym centrom ostal dodnes. Zvnútra sme ho síce nevideli, podľa fotografií to ale vo vnútri vyzerá naozaj úžasne. Honosnosť paláca dotvára fontána Sărindar (Fântâna Sărindar) pred ním.

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu)

Záhrada Cișmigiu (Grădina Cișmigiu; 1,1 km/14 min. pešo západne od stanice metra Universitate) je najstarším parkom v Bukurešti. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1854. Do parku priviezli viac ako 30 000 stromov a rastlín. Domáce z rumunských hôr, exotické z botanických záhrad vo Viedni. Záhrada sa rozprestiera okolo rovnomenného jazera. Cez leto sa môžete na jazere člnkovať, v zime zase korčuľovať. Škoda len, že v čase našej návštevy rybník vypustili. Záhradu skrášľuju sochy, busty rumunských spisovateľov a pamätníky. Naše dojmy zo záhrady Cișmigiu?

1. V živote som nevidel v parku toľko lavičiek. Boli snáď pre všetkých obyvateľov Bukurešti. Zaujímavosťou bolo, že lavičky vyzerali ako stoličky, lebo každá je len pre 1 osobu.
2. V živote som tiež nevidel toľko trusu. Bol snáď všade, na lavičkách, na chodníkoch i slnečníkoch.
3. Chceli by ste vedieť ako znie záhrada Cișmigiu? Park vás vďaka svojmu „playlistu“ prenesie o niekoľko desaťročí dozadu. Okrem lambady sme počuli Michaela Jacksona i ústrednú skladbu z Rockyho.
4. Park mi pripomenul hneď niekoľko miest, ktoré som už v minulosti navštívil. Pri vchode do parku som si spomenul na Jindřichův Hradec, pri prechádzke záhradou zase na Târgu Jiu a Patince.

Námestie revolúcie (Piața Revoluției)

Významnú úlohu zohralo Námestie revolúcie (Piața Revoluției) počas nežnej revolúcie 21. decembra 1989, keď rumunský prezident Nicolae Ceaușescu predniesol svoj posledný prejav z budovy Ústredného výboru komunistickej strany Rumunska (dnes Ministestvo vnútra), utiekol v helikoptére, aby ho napokon o pár dní neskôr zajali mimo mesta. Námestie lemujú zo severu v smere hodinových ručičiek hotel Athenee Palace Bucharest, Rumunské Athenaeum, Ministerstvo vnútra, Pamätník znovuzrodenia a Kráľovský palác v Bukurešti.

Ministerstvo vnútra (Ministerul Afacerilor Interne)

Ak budete pokračovať od Národného vojenského klubu po Calea Victoriei ďalej na sever, prídete k Ministerstvu vnútra (Ministerul Afacerilor Interne; 550 m/7 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). V budove sídlil v minulosti Ústredný výbor komunistickej strany Rumunska. Z balkóna na 1. poschodí budovy predniesol svoj posledný prejav bývalý rumunský prezident Nicolae Ceaușescu v revolučnom roku 1989. Na tom istom balkóne zožal v roku 1968 obrovský potlesk za odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa.

Pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii)

Pred ministerstvom vnútra stojí pamätník znovuzrodenia (Memorialul Renașterii; 600 m/8 min. pešo severozápadne od stanice metra Universitate). Pamätník pripomína obete revolúcie a komunistickej diktatúry.

Kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București)

Oproti ministerstvu vnútra ďalej na sever cez Calea Victoriei stojí bývalý kráľovský palác v Bukurešti (Palatul Regal din București; 650 m/8 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană). Palác dokončili v roku 1937. Karol II. v ňom býval so svojou rodinou do roku 1947, kedy v Rumunsku zrušili monarchiu. Síce dnes už kráľovská rodina v paláci nežije, palác prepožičal svoje priestory Národnému múzeu umenia (Muzeul Național de Artă). Múzeum tvoria 3 stále expozície:

1. Galéria európskeho umenia
2. Historické priestory
3. Galéria národného umenia

Galéria európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană)

Základom umeleckej zbierky Galérie európskeho umenia (Galeria de Artă Europeană) je bývalá kráľovská kolekcia obrazov. V galérii uvidíte diela svetoznámych flámskych, francúzskych, holandských, nemeckých, španielskych a talianskych maliarov, napr. Rubens, Monet, Rembrandt, Cranach, El Greco alebo Tintoretto. Vstupenka do galérie európskeho umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os. Najviac ma zaujal obraz Malé dievča s mačkou od Geldorpa Gortziusa staršieho. 🙂

Historické priestory

Osobne ma veľmi nadchli historické priestory pôvodného paláca. V kráľovskej jedálni s kazetovým stropom budete chodiť po podlahe z francúzskeho a belgického mramoru. Sálu kedysi vyhrievali kozuby z rumunského mramoru Ruşchiţa. Schodisko vojvodu z carrarského mramoru vás vyvedie na poschodie, kde už „tróni“ trónna sála. Vedľa sály vstúpite do menšej miestnosti, ktorá vystavuje nábytok, fotografie a portréty z rodinnej pozostalosti. Historické priestory zreštaurovali do podoby z roku 1935 a verejnosti sprístupnili v roku 2013. Budete obdivovať bohatú ornamentálnu výzdobu, fresky a maľby. Nad schodiskom si všimnite stropnú fresku, ktorá alegoricky pripomína Veľkú úniu (zjednotenie Transylvánie s Rumunskom). Vstupenka do historických priestorov stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Galéria národného umenia (Galeria Naţională)

Národná galéria alebo Galéria národného umenia (Galeria Naţională) pozostáva z ďalších 2 stálych expozícií:

1. Galéria starého rumunského umenia (Galeria de artă veche românească) – vystavuje predmety s prvkami byzantského, západného a východného vplyvu od 14. do polovice 19. storočia z Moldavska, Transylvánie a Valašska. Uvidíte ikony, fresky, výšivky, rukopisy, drevorezby a mnohé ďalšie.
2. Galéria moderného rumunského umenia (Galeria de artă modernă românească) – vystavuje diela od polovice 19. storočia do konca 70. rokov 20. storočia. V galérii sú zastúpení významní rumunskí autori, napr. Aman, Grigorescu, Pallady či sochár Brâncuşi, o ktorom som písal už v článku Târgu Jiu. Samozrejme, obraz by som si vybral aj v tejto expozícii. Najviac sa mi páčilo „Na terase v Sinaii“ od Theodora Amana.

Vstupenka do galérie národného umenia stojí 24 lei/4,88 eur/os.

Neplánujte si návštevu múzea na pondelok alebo utorok. Múzeum je otvorené od stredy do nedele od 10.00-18.00 h. Na prehliadku múzea si vyhraďte aspoň 3 hodiny. Kompletný lístok do národného múzea umenia, ktorý zahŕňa všetky vyššie uvedené expozície, stojí 40 lei/8,13 eur/os.

Jazdecká socha Karola I. (Statuia Ecvestră a lui Carol I) pôsobí dôjmom, že každú chvíľu dokluše do múzea umenia. S Nadáciou univerzity Karola I. (Fundatia Universitara Carol I) v pozadí som si hneď spomenul na sochu Karola I. (Statuia lui Carol I) so strednou školou Karola I. (Colegiul Național „Carol I“) vo valašskej Craiove.

Athenee Palace Bucharest

Athenee Palace Bucharest (500 m/7 min. pešo juhozápadne od stanice metra Piața Romană) pochádza z rokov 1912-1914. Už od 30. rokov 20. storočia sa považoval za ohnisko špionáže – od špiónov kráľovskej polície, cez gestapo až po britskú tajnú službu. V 50. rokoch 20. storočia hotel nákladne zrekonštruovali. Izby vtedy vybavili plošticami a odpočúvaním telefónov. V súčasnosti v budove sídli 5-hviezdičkový hotel.

Rumunské Athenaeum (Ateneul Român)

Koncertná sieň Rumunské Athenaeum (Ateneul Român; 500 m/7 min. pešo južne od stanice metra Piața Romană) je symbolom rumunskej kultúry. Sieň postavili v rokoch 1886-1888 takmer výlučne z peňazí, ktoré darovala verejnosť. Kolonáda, trojuholníkové štíty, dórske stĺpy, kruhové rady, bohato zdobená kupola sú dôkazmi, že pri výstavbe siene sa inšpirovali starovekými gréckymi chrámami. Vďaka výnimočnej akustike patrí sieň medzi najlepšie budovy svojho druhu na svete.

Spolu s poprednými rumunskými hudobníkmi si v sieni zahrali významní hudobní skladatelia ako Strauss, Ravel či Stravinskij. Okrem ucha potešíte aj oko. Monumentálna freska dlhá 75 m a široká 3 m predstavuje dôležité momenty rumunskej histórie v 25 epizódach. Athenaeum je od svojho vzniku domovom filharmónie George Enesca. Symfonický orchester začal svoju históriu písať už v roku 1868. Filharmónia nesie meno hudobného skladateľa Georga Enesca od jeho smrti v roku 1955. Athenaeum je otvorené od pondelka do nedele. Vstupenka stojí 10 lei/2,03 eur/os. V pokladni môžete platiť len v hotovosti.

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf)

Víťazný oblúk (Arcul de Triumf; 800 m/10 min. pešo západne od stanice metra Aviatorilor) stojí uprostred rušnej 10 prúdovej križovatky severne od centra Bukurešti pri parku Herăstrău a múzeu dediny.

Výstavba víťazných oblúkov sa objavila v starovekom Ríme v 3.-5. storočí n. l. Predchodcom súčasného víťazného oblúka bol drevený z roku 1918, ktorý však kvôli použitému materiálu a poveternostným podmienkam dlho nevydržal. O 4 roky neskôr v roku 1922 ho nahradil nový. Pre nedostatok času po korunovácii kráľa Ferdinanda I. a kráľovnej Márie však stihli zhotoviť len železobetónový podstavec a skelet, ktorý potiahli látkou a ozdobili sadrovými sochami a basreliéfmi. Pamätník zároveň pripomína víťazstvo rumunských vojsk v 1. svetovej vojne.

Vedeli ste, že víťazný oblúk je najvyššou formou pripomenutia si nejakej udalosti? Tvar brány umožňuje prechod poctenej osoby popod oblúk.

O ďalších 10 rokov neskôr v roku 1932 rozhodli, že oblúk vytvoria z odolných materiálov. Obložili ho vápencom z rumunskej Dobrudže, mramorom Ruşchiţa a mozaikami. Slávnostne ho otvorili v roku 1936, v tom istom roku ako susedný park kráľa Michala I. a múzeum dediny. Víťazný oblúk v Bukurešti je dvakrát menší ako jeho starší brat, Víťazný oblúk v Paríži, ktorý postavili v rokoch 1806-1836. Pamätník má výšku 27 m, šírku 26 m a vnútorný oblúk má výšku 16 m. Na vyhliadkovú terasu oblúka vedie 164 schodov.

Bukurešť sme navštívili v čase osláv 100-ročnice Víťazného oblúka. Referentka infocentra nám odporučila divadelné predstavenie vo vnútri oblúka a sprístupnenie jeho vyhliadkovej terasy. V meste sme strávili len pár dní a preto sme pred návštevou oblúka uprednostnili múzeum umenia, ktoré by už bolo nasledujúce dni zatvorené.

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu)

Ceaușescov dom (Casa Ceaușescu), Ceaușescov kaštieľ alebo tiež Jarný palác (Primăverii palatul; 1,1 km/14 min. pešo severovýchodne od stanice metra Aviatorilor) bol v rokoch 1965-1989 rezidenciou bývalého rumunského prezidenta Nicolae Ceaușesca, jeho manželky Eleny a ich detí Nicu, Zoie a Valentinai. Dom navrhol rumunský architekt Aron Grimberg-Solari. V interiéri použili rôzne druhy rumunského dreva, napr. dub, platan, čerešňa, orech, ale aj exotického dreva, napr. mahagón, palisander, africká hruška a kanadská čerešňa. Steny zdobia obrazy, tapisérie a mozaiky rumunských autorov. V paláci nechýba bazén, kinosála či japonská záhrada.

Ceaușescov dom je otvorený od utorka do nedele od 10.00-17.00 h. Kaštieľ môžete navštíviť len so sprievodcom. Máte na výber medzi rumunským alebo anglickým sprievodcovským výkladom. Vstupenky si môžete kúpiť on-line na oficiálnej internetovej stránke. Síce sme vedeli, že bol palác v čase našej návštevy zatvorený, urobili sme si k nemu aspoň malú prechádzku. Dom si spoza plota odfotíte len z jednej strany, pretože z druhej susedí s Veľvyslanectvom Kuvajtu.

Park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău

Najväčší park nielen severne od centra Bukurešti, park kráľa Michala I. (Parcul Regele Mihai I) alebo tiež park Herăstrău (38 m/1 min. pešo severne od stanice metra Aviatorilor), sa rozkladá okolo jazera Herăstrău. Park vybudovali v roku 1936, po vyčistení močaristej oblasti. Bukurešťská smotánka sa k jazeru chodievala korzovať už od roku 1806. Park je výbornou spojnicou medzi metrom, víťazným oblúkom a skanzenom. Zaujali nás busty svetových spisovateľov, napr. William Shakespeare, Victor Hugo, Şota Rustaveli, Honore de Balzac alebo Anton Pavlovič Čechov.

Zaujímalo by ma, či v parku zastupuje niekto aj Slovensko. Neviem, ako sa im tam zamiešal Ludwig van Beethoven, ale budiž! Aby tu Beethoven nebol za hudobníkov sám, nájdete tu aj pamätník Michaela Jacksona. Nechýba bývalý francúzsky prezident Charles de Gaulle, karyatídy (socha ženskej postavy, ktorá nahrádza stĺp), či rumunský sochár Constantin Brâncuși. Ako vidíte, v parku si naozaj každý nájde to svoje.

Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“)

Ak chcete vidieť celé Rumunsko na jednom mieste, navštívte Národné múzeum dediny „Dimitrie Gusti“ (Muzeul Național al Satului „Dimitrie Gusti“; 1,3 km/16 min. pešo severozápadne od stanice metra Aviatorilor). Múzeum sa nachádza na brehu jazera Herăstrău v parku Herăstrău. Patrí medzi najväčšie múzeá v prírode v Európe. Slávnostne ho otvorili v roku 1936. Vtedy sa v ňom nachádzalo 33 domov. Dnes v ňom nájdete okolo 100 komplexov ľudovej architektúry, spolu asi 300 objektov.

Vedeli ste, že vybudovanie skanzenu pred jeho prvým otvorením trvalo len 2 mesiace?

Expozíciu tvoria domy od 17. do začiatku 20. storočia z významných etnografických oblastí Rumunska – Banát, Dobrudža, Moldavsko, Munténia, Olténia a Transylvánia. V každej správnej dedine nechýbajú domácnosti, kostoly, stodoly a sýpky, spoločenské budovy, remeselné dielne a technické pamiatky ako mlyny, lisy či dokonca kolotoč. Do niektorých domčekov sme mohli nakuknúť dovnútra, avšak väčšinu zamkli. Tak som dovnútra nahliadol aspoň cez okno. Niektoré rekonštruovali a ďalej ako za plot som sa nedostal. Napriek tomu hodnotím Národné múzeum dediny ako jednu z najlepších atraktivít nielen severne od centra Bukurešti, ale aj celého mesta.

Vstupenka stojí 30 lei/6,10 eur/os. Ak múzeum nemôžete navštíviť osobne, ale radi by ste sa o ňom dozvedeli viac, na oficiálnej internetovej stránke nájdete skutočne podrobnú interaktívnu mapu so všetkými objektmi.

Prečítajte si aj o týchto hlavných mestách:

• Záhreb
• Ľubľana
• Praha
• Budapešť

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 24. 11. 2022 (1 eur = 4,9205 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Severne od centra Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.

Ako sa do štvrte staré mesto Bukurešti dostať?

Najlepšími východiskovými bodmi na spoznávanie starého mesta Bukurešti sú Univerzitné námestie (Piaţa Universităţii, stanica metra Universitate, modrá linka č. M2) alebo Námestie zjednotenia (Piaţa Unirii, rovnomenná stanica metra, žltá linka č. M1, modrá linka č. M2, červená linka č. M3). My sme si zvolili Piaţa Unirii a začali spoznávať staré mesto Bukurešti a parlamentný palác práve odtiaľto.

Čo v štvrti staré mesto Bukurešti robiť, vidieť a navštíviť?

Staré mesto Bukurešti je plné historických budov, kostolov a stredovekých uličiek.

Parlamentný palác (Palatul Parlamentului)

Vládny úrad Parlamentný palác (Palatul Parlamentului; 2 km/25 min. pešo západne od Piaţa Unirii) postavili za vlády rumunského komunistického prezidenta Nicolae Ceauşesca. Jeho predstavou bolo sústrediť všetky hlavné orgány štátu do jednej budovy a zároveň chcel stavbu, ktorá by odolala zemetraseniu, opakovaným útokom vysokovýkonnými raketami a dvom postupne odpáleným atómovým bombám. Palác je nositeľom niekoľkých naj: je najkontroverznejšou budovou Rumunska, zaberá plochu 365 000 m² a vďaka tomu je na 1. mieste v Guinessovej knihe rekordov za najväčšiu administratívnu budovu (na civilné použitie) a na 3. mieste na svete z hľadiska objemu. Zároveň je najťažšou a najdrahšou budovou na svete.

Palác má dĺžku 270 m, šírku 245 m, výšku 84 m nad úrovňou 0 a hĺbku 16 m pod úrovňou terénu. Všetky materiály, ktoré použili pri stavbe – mramor, cement, oceľ, piesok, čadič, drevo, sklo, lustre, koberce a koža – vyrobili v Rumunsku. Palác začali stavať krátko po zemetrasení v roku 1977. Je výsledkom práce viac ako 100 tisíc robotníkov. Viac ako 20 000 ľudí pracovalo na paláci 24 hodín denne na 3 zmeny. Celková plocha, ktorú kvôli palácu zbúrali, predstavovala ekvivalent niekoľkých parížskych obvodov a celú plochu Benátok. Nenávratne bolo zničených 20 kostolov, 8 bolo presunutých, 10 tisíc domov zbúrali a 57 tisíc rodín vysťahovali.

Keď začala v roku 1989 revolúcia, budovu dokončili na 60 %. Práce pokračovali aj v 90. rokoch, ale už pomalšie. Budova, ktorá mala uctievať socializmus, komunizmus a totalitu, je v súčasnosti symbolom demokracie. Sídlia v nej Poslanecká snemovňa, Senát, Legislatívna rada a Ústavný súd Rumunska.

Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului)

Ak by ste sa o histórii paláca chceli dozvedieť viac, navštívte Múzeum parlamentného paláca (Muzeul Palatul Parlamentului). Momentálne (november 2022) ponúkajú len štandardnú prehliadku, ktorá zahŕňa 14 sál a galérií. Prehliadka stojí 40 lei/os. Nedostupné sú štandardná prehliadka vrátane podzemia, pričom vstupenka stojí 45 lei/os. a panoramatická prehliadka, ktorá zahŕňala 2 galérie a terasu na 8. poschodí.

Prehliadku paláca je potrebné si rezervovať minimálne 24 hodín vopred telefonicky. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom. V Bukurešti sme boli v 2. polovici októbra 2022. Žiaľ, parlamentný palác sme nenavštívili, lebo od 15. augusta do 28. októbra 2022 bol z dôvodu veľkého medzinárodného podujatia uzavretý. Kvôli podujatiu sme sa nedostali ani do areálu paláca.

Kniežací palác Starý dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche)

Starý kniežací dvor (Palatul Voievodal Curtea Veche) je najstaršou stredovekou pamiatkou Bukurešti. Jeho história siaha až do 13. storočia. Od 14. storočia bol sídlom valašských panovníkov. V rokoch 1459-1660 malo Valašsko 2 hlavné mestá – Bukurešť a Târgovişte. Po roku 1660 sa Bukurešť stala jediným hlavným mestom. V rokoch 1969-1974 dvor sprístupnili verejnosti ako múzeum. Uvidíte základy 1. sídla zo 14. storočia, fragmenty stien z čias Vlada Ţepeşa i poslednú podobu z 18. storočia. Od roku 2015 je dvor pre verejnosť zatvorený z dôvodu reštaurátorských a konsolidačných prác. Vysoký plechový plot nám neumožnil vidieť sochu Vlada Ţepeşa, ktorá by mala stáť pred palácom.

Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton)

Vedľa starého kniežacieho dvora stojí Kostol sv. Antona (Biserica Sfântul Anton), ktorý je najstarším zachovaným kostolom v celej Bukurešti. V 16.-18. storočí v kostole korunovali rumunských kráľov.

Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc)

Staré mesto Bukurešti a jeho juhovýchodnú časť dopĺňa posledná z trojice významných budov – Manucov hostinec (Hanu‘ lui Manuc). Je jedným z mála hostincov, ktorý sa aj po 2 storočiach zachoval vo svojej pôvodnej podobe. Hostinec postavili v roku 1808. Pomenovali ho po bohatom arménskom obchodníkovi. Nádvorie obklopujú po celej dĺžke stien verandy, ktoré podopierajú drevené stĺpy. Hostinec spočiatku pozostával z 15 pivníc, 23 obchodov, 2 veľkých salónov, 10 skladov, služobných miestností, kuchýň a miestností, kde bývalo viac ako 500 ľudí. Prvé poschodie malo 107 izieb pre hostí. Na nádvorí bola kaviareň a malá záhradka s fontánou.

Už vo svojich začiatkoch sa stal vyhľadávaným miestom pre cestovateľov, ktorí hovorili o dobrom jedle, izbách a pohostinnosti. Prelomovým storočím pre rumunskú gastronómiu bolo 19. storočie. Na trhu sa objavili zemiaky a kukurica. Tie zabránili vzniku vážnej hospodárskej krízy a hladomoru. V hostinci stále podávajú rumunské a orientálne jedlá tak, ako tomu bolo v minulosti. Ak by ste sa do hostinca vybrali dnes, pred vchodom vás bude vítať ceduľa s nápisom o najlepšej jahňacine na celom Balkáne. Či je to skutočne pravda, sme sa nepresvedčili, takže nám ostáva len veriť, že ceduľa sa nemýli. Okrem reštaurácie tu nájdete kaviareň, vínnu pivnicu a hotel.

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos)

Kláštorný kostol Stavropoleos (Biserica Mănăstirii Stavropoleos) postavili v roku 1724 v štýle valašskej alebo tiež rumunskej renesancie. Štýlu dalo meno valašské knieža Constantin Brâncoveanu, ktoré vládlo v rokoch 1688-1714. Stavropoleos je rumunským ekvivalentom gréckeho slova Stauropolis, čo znamená Krížové mesto.

Palác CEC – Palác sporiteľne alebo tiež Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni)

Palác vkladov a zásielok (Casa de Economii și Consemnațiuni) postavili v rokoch 1896-1900 v „najautentickejšom francúzskom barokovom štýle“. V súčasnosti sídli v paláci pobočka banky CEC. Tej predchádzal Palác sporiteľne, 1. rumunská štátna banková inštitúcia, ktorú založili v roku 1864.

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României)

Národné múzeum rumunskej histórie (Muzeul Național de Istorie a României) sídli v tzv. Poštovom paláci, ktorý postavili v rokoch 1894-1900. Architekt sa pri výstavbe paláca inšpiroval spolkovou poštou vo švajčiarskej Ženeve. Múzeum sa do priestorov paláca presťahovalo až v roku 1968. Momentálne ponúka 3 stále expozície – kópiu Trajánovho stĺpa, lapidárium a historickú pokladnicu:

• Trajánov stĺp v životnej veľkosti ilustruje vo viac ako 100 scénach s 2 500 postavami 2 dáko-rímske vojny, ktorým velil Traján voči Dákom. Dáciu nakoniec dobyl a premenil ju na rímsku provinciu.
• V lapidáriu je vystavených 165 diel z grécko-rímskeho obdobia, neskorej doby rímskej a rumunského stredoveku.
• V historickej pokladnici môžete obdivovať viac ako 3 tisíc kultových predmetov, šperkov, pokladov od staroveku po rok 1940. Uvidíte tiež predmety, ktoré patrili rumunskej kráľovskej rodine. Zaujali nás antropomorfné sošky z pálenej hliny zo 49. storočia pred n. l., kniežacia prilba zo 4. storočia pred n. l., zbierka dáckych zlatých náramkov z 1. storočia pred n. l., pozlátená strieborná miska na ovocie alebo cestovateľská súprava kráľa Karola I., obe z 19. storočia.

Podobne ako v iných múzeách i tu stále expozície dopĺňajú dočasné výstavy. Zhliadli sme výstavu „Kráľovský dom“ o rumunskej kráľovskej rodine a „Problém emancipácie židov v Rumunsku“. Vstupenka stojí 5 lei/1,01 eur/os.

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse)

Pasáže Macca a Villacrosse (Pasajul Macca – Villacrosse) sa nachádzajú v severozápadnej časti starého mesta. Koncom 19. storočia kúpil túto nehnuteľnosť Serafim, vysoký úradník, ktorý pracoval ako prekladateľ pre francúzsky konzulát v Bukurešti. Nehnuteľnosť neskôr rozdelil ako veno svojim 2 dcéram, Polixénii a Anastázii, keď sa vydali za Xaviera Villacrosse, hlavného architekta Bukurešti v rokoch 1837-1841 a obchodníka s kožušinami a liberálneho politika Mihaila Macca. V rokoch 1960-1990 pasáž premenovali na Pasajul Bijuteria (Pasáž klenotníctva), ale pôvodný názov neskôr obnovili.

Národná banka Rumunska (Banca Națională a României)

Pasáže Macca a Villacrosse vás vyvedú priamo k Národnej banke Rumunska (Banca Națională a României). Banku v tzv. akademickom eklektickom štýle začali stavať v roku 1883 na mieste hostinca Serban Voda, ktorý bol najväčším hostincom v Bukurešti. Banku zdobia bohaté rastlinné a geometrické motívy nielen v exteriéri na korintských stĺpoch a sochách, ale aj v interiéri na obrazoch od Mirea či Grigoresca. Nové krídlo národnej banky postavili v rokoch 1939-1942 s využitím niektorých neoklasicistických prvkov.

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale)

Múzeum Národnej banky Rumunska (Muzeul Băncii Naționale) sídli v severnej časti Národnej banky Rumunska. Stála expozícia múzea pozostáva zo 6 častí:

• Starý palác,
• Výstava „História obehu peňazí v Rumunsku“,
• stála výstava „História rumunského lei“,
• Výstava „Zlato z trezoru“,
• Galéria guvernéra a miestnosť správnej rady,
• Nový palác.

Stálu expozíciu dopĺňa krátkodobá výstava. Počas prehliadky spoznáte históriu národnej meny, zaujímavé príbehy o budove a ľuďoch, ktorí ju riadili, uvidíte najcennejšiu numizmatickú zbierku krajiny za posledných 2 500 rokov, najstaršiu vyrazenú mincu na území dnešného Rumunska, či papierové peniaze s najnižšími nominálnymi hodnotami na svete.

Múzeum je otvorené od pondelka do piatka. Bezplatné prehliadky so sprievodcom v angličtine začínajú o 12.00 h a o 16.00 h. Prehliadka trvá asi 1,5 h. Prehliadku si musíte rezervovať aspoň 2 pracovné dni vopred vyplnením on-line formulára na oficiálnej internetovej stránke. Pred prehliadkou sa vykonáva bezpečnostná previerka. Vstup vám povolia len s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.

Kde sa v štvrti staré mesto Bukurešti najesť?

V starom meste Bukurešti sme vyskúšali 2 tradičné hostince – Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare a Caru‘ cu Bere.

Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare

V pivovarskom hostinci Hanu‘ Berarilor Casa Oprea Soare (700 m/9 min. pešo západne od Piaţa Unirii) sme sa zastavili na raňajky pred spoznávaním štvrte staré mesto Bukurešti. Názov hostinca pochádza od jedného z najbohatších obchodníkov Malého Paríža, ako Bukurešť niekedy označujú. Dumitru Oprea Soare postavil kaštieľ v neorumunskom štýle na pozemku, ktorý zdedil po otcovi. Slávnostne ho otvorili v roku 1914 a v súčasnosti je na zozname historických pamiatok Bukurešti. Sedeli sme na veľkej presklenej terase. Objednali sme si omeletu z 2 vajíčok, ku ktorej sme dostali šunku, lisovaný syr, olivy, paradajku, uhorku, pečivo a maslo. Rumunské maslo chutí úplne inak ako to naše slovenské. Také maslo som ešte nejedol. Nevedel som, či mi chutí, ale chcel som ho viac. Ku raňajkám sme si objednali kávu, čaj a odporúčam čerstvú pomarančovú šťavu. Milá, trochu menej po anglicky hovoriaca obsluha.

Caru‘ cu Bere (Voz s pivom)

Tradičná rumunská reštaurácia s príznačným názvom Caru‘ cu Bere (Voz s pivom) sa objavuje v každom turistickom sprievodcovi o Bukurešti a pri návšteve mesta by ste ju určite nemali obísť ani vy. Reštaurácia oslávila v roku 2022 svoje 143. výročie. Existuje nepretržite už od roku 1879. Po roku 1948 reštauráciu prevzal štát. V roku 1999 reštauráciu získali potomkovia pôvodných majiteľov. Od roku 2009 prebiehali reštaurátorské práce a v súčasnosti rekonštrukcia fasády. Cieľom majiteľov je sprístupniť horné poschodia budovy.

Interiér reštaurácie Caru‘ cu Bere

Reštauráciu postavili v neogotickom štýle. Pri stavbe sa inšpirovali pivnicami v nemeckom Bavorsku. Vo vnútri nájdete viaceré gotické prvky nemeckej romantickej školy – drevený nábytok, nástenné maľby, drevené obloženie. Aj maľby zobrazujú bukolické (idylické pastierske) výjavy zo života nemeckej šľachty v 17.-18. storočí. Svetlo vstupuje do reštaurácie cez vitráže a svetlík (otvor na prepúšťanie svetla na streche) v centrálnej časti.

Obsluha v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Trochu ma sklamala obsluha. Pred prehliadkou múzea sme si chceli v reštaurácii rezervovať miesto. Obsluha nám povedala, že stôl si nemusíme rezervovať. Po prehliadke múzea sme sa teda do reštaurácie vybrali na obed. To už sme stáli v rade. Keď sme sa konečne dostali k obsluhe, spýtala sa nás, či máme rezerváciu. Povedal som jej, že asi pred hodinou sme si chceli rezervovať stôl, ale jej kolegyňa nám povedala, že si ho rezervovať nemusíme. Asi som ju nahneval, lebo nás posadila do suterénu reštaurácie medzi dvere od kuchyne a toaliet.

Jedlo a pitie v reštaurácii Caru‘ cu Bere

Atraktívnejšie priestory reštaurácie som si teda musel ísť odfotiť a natočiť o poschodie vyššie. Ochutnali sme tradičné jedlo z rumunskej Bukoviny – Konfitované (mäso, ktoré varili a konzervovali vo vlastnom tuku) bravčové ako za starých čias s údenou klobásou, polentou (kukuričnou kašou) a dusenou kapustou. Klobásu tak vyúdili, že si na jej chuť vôbec nepamätám. Už ale viem, ako chutí dym. 🙂 Dusená kapusta viac pripomínala čalamádu ako našu dusenú kyslú kapustu, ktorú jedávame s pečeným bravčovým. Zvolili sme tradičný rumunský aperitív – Ţuică – slivkovú brandy a domáce pivo, ktoré tu stále varia podľa pôvodnej receptúry z roku 1879.

Dobrá rada na záver …

Po návšteve reštaurácie som presviedčal mamku aj samého seba, že nás servírka dobre usadila. Na poschodí bolo podstatne hlučnejšie a chladnejšie. Ak bude pre vás prioritou návštevy len jedlo, stôl si rezervovať nemusíte. Keď si však pri jedení chcete vychutnať pohľad na historické priestory reštaurácie, stôl si radšej rezervujte. 

Ceny boli prepočítané podľa aktuálneho kurzu Národnej banky Slovenska platného k 18. 11. 2022 (1 eur = 4,9413 lei).

Za uvedenie a pozitívne hodnotenie služieb podnikov, inštitúcií a organizácií cestovného ruchu som nedostal nič zdarma.

© Ing. Adam Vanečko

Príspevok Staré mesto Bukurešti je zobrazený ako prvý na Adam Vanecko Traveller Food & Travel Blog.